Keď vybehla v TV reality show „Ano šéfe“ so Zdeňkom Pohlreichom, tak sa priznám, že sme to s Dobrým Manželom hltali.
Ohromne sa nám to páčilo.
Vydržali sme možno tak necelé dve série a potom sme to už prestali sledovať, pretože to začalo byť všetko na jedno kopyto.
Začali to vysielať v roku 2009 a ja som tohto šéfkuchára zasledovala, na základe nejakého článku,  v roku približne 2007.
Jeho osoba a jeho život  bola nesmierne zbulvarizovaná a jemu to možno tak vyhovovalo. Nevedno.
Jeho excesy  a excesy jeho manželky ,  skutočné a nafúknuté a vymyslené,  ma vážne nezaujímajú. Niežeby som ich nečítala. 
Jeho manželka sa tiež venuje gastronómii a v jednom rozhovore , ktorý dala nejakému časopisu, vystupovala veľmi príkro a arogantne.
Ale musím uznať jedno. Mala pravdu od a až po zet.
A ďalšia pravda, ktorá je, je tá, že Zdeňek Pohlreich tou šou, pozdvihol povedomie ľudí , čo sa týka varenia, o niekoľko levelov vyššie.
Osveta, postupy, princípy varenia, to bolo niečo úplne iné. Kedysi sme pozerávali Prima Varešku, alebo taký program čo uvádzal ten hudobník Petr Novotný.
Bože, to keď porovnávam s varením Pohlreicha, to bolo ako porovnávať zanesené koronárne cievy 60 ročného riaditeľa krachujúceho podniku, ktorý fajčí jednu od druhej, rozvádza sa so svojou piatou manželkou a najstarší drogovo závislý syn, vykradol práve lekáreň,  s cievami 30 ročného zdravého domorodca ktorý žije šťastný niekde na Bahamách a jeho jedinou prácou, je uloviť si rybu a pozbierať kokosové orechy a pomilovať sa so svojou šťastnou a zdravou manželkou.
Ani Cajthamlová, ani Žídek ani otca, koňa, brata syn, neurobil toľko v osvete, čo sa týka zdravšieho stravovania a prebúrania postupov, ktoré sme preberali z generácie na generáciu v našich kuchyniach, ako práve Pohlreich.
Mňa nevynímajúc.
Z tých množstva častí, kde v rámci show prišiel a my sme ich s DM reálne v TV videli, som si zapamätala tri.
V jednej bol na návšteve kdesi na Šumave.
Viedol to mladý kuchár so svojou manželkou a v tej krčme mali oni aj bývanie s malým synčekom. On varil, ona bola v obsluhe.
Bolo to niečo ako steak house. Kravy, ktorých mäso využíval, sa mu pásli, na jeho vlastných šumavských lúkach.
Bol ich ukázať Pohlreichovi a oni tam sedeli a pozorovali, to malé stádo a on ten chalan hovoril, ako mu je zaťažko , tie kravy dať porážať, pretože každú pozná od teliatka a vie aj ako sa volajú a tak. Že jediné čo môže, že ich má vo veľkej úcte a chce, aby mali svoj život aj koniec, čo najmenej stresujúci.
Ani mu nič vtedy , čo sa týka varenia, Pohlreich nevyčítal. Skôr mu radil, čo sa týka organizácie krčmy a že dáva veľmi nízke ceny. A z jedálneho lístka mu vyhodil nejakú prílohu fazuľovú.
Keď sa tam po čase vrátil, tak zistil, že tie kovbojské fazule, dal znovu na lístok, pretože si ich vyslovene dopredu objednávali hostia, že toto a jedine toto chcú.
Prijal nejakých ľudí, do obsluhy, hostia už tam mohli chodiť jedine na základe telefonických objednávok, pretože to nestíhali a manželka si presadila , že jeden deň v týždni majú zatvorené a otvárajú až o štvrtej poobede.
Aj sme sa tam chceli ísť pozrieť. Cez Šumavu chodíme pravidelne, ale bolo to  ďaleko od cesty a s nami vždy cestujú aj mačky a to zase my im chceme dopriať , čo najmenej stresujúci cestovný zážitok, tak sme tam nikdy nešli.
Chudáci, ktovie ako sa držia v tomto strašnom pandemickom období.
Tie dve ďalšie prevádzky nejdem opisovať, nechám si to na inokedy.
No a ako sa toto všetko, čo som popísala, týka tohto receptu?
Z tej časti seriálu, si nepamätám nič iné, len toto.
Pohlreich prišiel a objednal si niekoľko jedál  a medzi nimi bolo aj niečo s prívlastkom „primavera“
A keď doochutnával, tak si zavolal majiteľa a toho sa pýta, že prečo dal tomuto jedlu, preboha živého, názov primavera, keď to tomu vôbec nezodpovedá.  A  či vie,  čo vlastne znamená to primavera.
A pán majiteľ mu povedal, že je to taký zveličený význam, že je to príma jedlo. Že je to niečo, čo veľmi dobre chutí.
Tak Pohlreich skoro upadol do kómy.
Nie priatelia, tak to veru nie je.
Primavera je slovo z taliančiny, alebo španielčiny a znamená to jar.
A keď je niečo primavera, tak aj bez toho, žeby ste to jedlo dopredu videli, tak musíte dostať na tanieri, okrem toho hlavného, aj veľa veľa jarnej zeleniny a zeleného šalátového lístia.
Tam nešlo o to, že ten človek netušil, čo slovo primavera znamená, nie je to v našich končinách také časté. Ale o to, že gastronomické prevádzky zakladajú ľudia, ktorí o tom nemajú ani poňatia.
Ich jediným cieľom bolo zarobiť. Nezáležalo na tom, z čoho a ako varia, nezáležalo na tom, že aby ušetrili na jednej pracovnej sile, tak miesto toho, aby prijali kuchtíka, ktorý by urobil normálnu pravú zápražku, tak nakúpia kýble sušenej lacnej instantnej, miesto normálneho vývaru z rezancami, objednajú kýble lacného instantného prášku, alebo miesto toho aby sa čistili a strúhali pravé zemiaky a s pravým vajcom, tak robia zemiakové placky z prášku. 
O toto tomu Pohlreichovi išlo a ja som si vtedy nadosmrti zapamätala, že primavera je plná sviežej chrumkavej zeleniny.
A že kde mi dajú haruľu urobenú z prášku, tak už tam viac nevkročím.
Iná vec je tá, že aj to je iluzórne. 
Tá plná svieža chrumkavá zelenina je pestovaná priemyselne a s následkami, ktoré už nedokážeme zvrátiť. 
Ale priatelia, o tom až nabudúce.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Na dve porcie budeme potrebovať :
300 g zelená špargľa
300 g biela špargľa
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
3 cesnakové strúčiky
konárik čerešňových paradajok
dve veľké hrste mladých hráškových luskov
lupene čerstvej rukoly, poľníčku
šťava a kôra z jednej limetky
hrsť lieskových orechov
3 polievkové lyžice olej

Postup

Pri zelenej špargli som sa týmto nestretla, ale pri bielej je to časté, že pokiaľ je už staršia, dlho stojí, tak je drevnatá, bez šťavy, má tvrdé vlákna. Je to nešťastie, hlavne v prípade, že tú špargľu máte na tanieri po prvýkrát. Potom na ňu zanevretie a už jej nikdy nedáte šancu.
Takáto bola aj moja biela špargľa v tomto recepte, ale ja som jej to odpustila, pretože to bola moja chyba, že som ju pri nakupovaní, neskontrolovala.
V každom prípade, keď špargľu kúpite, hneď ju radšej aj spracujte.
Aby ste predišli možnému drevnatému vláknu musíte bielu špargľu dostatočne od konca zrezať a obieliť ju až po hlavičku.
Zelenú stačí niekedy len umyť a spodky orezať.
Všetku zeleninu a šalátové lupene umyjeme.
Limetovú, alebo citrónovú kôru nastrúhame a vytlačíme šťavu.
Na suchej panvici opečieme lieskové orechy. Opekáme kým sa nebude dať medzi prstami vymrviť ich šupka a nebudú zlatohnedé.
Necháme ich vychladnúť a medzi dlaňami ich vyšúchame a zbavíme šupiek. Bude to bordel.
Jarnú cibuľku nakrájame do šikma na stĺpčeky. Cesnak obielime naplátkujeme.
Na panvici necháme rozohriať tri lyžice oleja a vložíme do nej špargľu.
Minútu ju pretriasame a prikryjeme pokrievkou.
Opekáme ju asi osem minút, občas panvicou pretriasajme, aby sa špargľa opekala zo všetkých strán.
Preložíme ju na teplé miesto.
Do výpeku môžeme dať ešte lyžicu oleja.
Vložíme plátky cesnaku, cibuľkové stĺpčeky, hráškové lusky a konáriky paradajok.
Dáme znovu pod pokrievku a dusíme nejaké tri minúty.
Zeleninu preložíme ku špargli a pekne naaranžujeme.
Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením.
Do výpeku primiešame limetovú, alebo citrónovú šťavu podľa chuti a ľahučko môžeme ešte osoliť.
Ochuteným olejom prelejeme špargľu. Pomôžte si vytierkou na krémy, aby ste dostali z panvice všetok skvelý olej.
Je dôležité aby ste takto pripravenú panvicu obsypali šalátovými lupeňmi.
Ja som použila rukolu a poľníček. Keby som mala mladý špenát, tak dám aj ten.
Nakoniec presypeme opečenými orieškami.
Takto pripravená špargľa primavera, môže slúžiť ako príloha, ak si k tomu upečiete zemiaky, tak aj ako samostatné jedlo.

Mijaitu poznám z internetu. Miluje cestovanie a z ciest si nosí všelijaké recepty. Arabské, Blízky Východ, ázijské, exotické.
Sú to tie, čo môžeme zhrnúť ako „zdravý životný štýl“
Varí samozrejme aj inak, ale vždy dá tomu jedlu taký ten ozdravný kabátik.
Ja mávam záchvaty chudnutia, reštartu životného štýlu a držania hocijakých diét, ale sú to bohužiaľ len záchvaty.
Tak si rada jej recepty pozriem, počítam, zhodnotím, ocením ,poteším oko a vrátim sa k tej mojej fazuľovej s údeným kolenom.
Som nesystematická, nedôsledná, s pevnou vôľou tak čo sa zmestí pod nechty, obézna, trpiaca všetkými chorobami, čo obezita spôsobuje.
Len ma zastreliť. Taká som ja.
Mijaita ma sleduje, nevedno prečo, lebo zdravia na tomto blogu je ako šafranu, ale ma sleduje.
Tak ako ja sledujem ju.
Minule keď som sem vkladala marocký mrkvový šalát, tak sa mi ozvala , že niečo podobné si priniesla aj ona z ciest.
A  naviac mi poslala aj odkaz na tento šalát, čo vložila na varechu.
Je už deväť rokov starý, takže už možno žije svoj dlhoročný život v slovenských kuchyniach. Pre mňa bol novinkou.
Urobila som ho hneď na druhý deň.
Bože mala pravdu. Je absolútne skvelý . Dokonalý na bagetu , alebo ako príloha.
Samozrejme to nerieši vôbec môj problém, ktorý som opisovala, práve pri tej marockej.
Preto mi chutí, pretože tá mrkva nie je surová a nie je na sladko.
Dobrý Manžel sa už poučil , že to nebude sladké a zjedol všetko do poslednej mrkvovej skrutky.
Dnes si ho robím druhýkrát.
A vytiahla som aj svoj nový špiralizér ktorý som si kúpila minulý týždeň Ak chcete julienne prúžky, dlhé ako povedzme polovica špagety, tak tento si nekupujte.
Vyšlo mi z toho niečo , čo sa tvarom podobalo tesneniu na vodovodné kohútiky.
Musím si nájsť niečo iné, lebo toto nefunguje akoby som si predstavovala.
Takže milá Mijaita, som rada, že si mi ten recept poslala a vďaka.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

Rozpis na jednu porciu

2  mrkvy (vážili asi 150 gramov obidve)
1 čajová lyžička majonéza
1 kopcovitá čajová lyžička kapary
Nálev z kapár na ochutenie
soľ, čerstvo drvené korenie
nasekané petržlenové lístky

Postup

Mrkvu nakrájajte na nejaké tenučké prúžky. Môžete ju postrúhať aj na veľkej slzičke, ale vyjde potom z toho len také seno. Ak máte dobrú ostrú škrabku na zemiaky, poslúži Vám dobre. Snažte sa aby boli tie prúžky tenké a dlhé.
Máme nastrúhanú mrkvu.
Do kastrólika dáme vody toľko, aby mrkva, ktorú máme nastrúhanú, bola v nej ponorená.
Osolíme. Ja som dala plytkú lyžičku.
Vodu privedieme do varu a ponoríme do nej mrkvu.
Od sporáka neodchádzame, akonáhle voda znovu začne bublinkovať- to netrvá ani minútu, hneď mrkvu, cez hustý cedník z nej zlejeme.
Ak ju necháte dlhšie, mrkva bude uvarená a to nie je našim cieľom. Chceme aby len stratila svoju chrumkavosť, a pritom ostala al dente.
Scedenú mrkvu necháme voľne vychladnúť, aby spevnela.
Neprehadzujeme ju, nemiešame.
Do nádoby vložíme vychladnutú mrkvu, pridáme nakladané malé kapary a majonézu.
Ja sa priznám, že som to premiešala rukami.
Pridávala som podľa chutí nálev.
Pridáme čerstvo drvené korenie (asi tri kruty mlynčekom na korenie) a ja som aj dosolila.
Po prekonaní covidu, mám ešte nie celkom, odblokované chuťové poháriky a musela som si pridať aj citrón. DM si nedával a povedal že to bolo v poriadku aj bez citrónovej šťavy.
Stále vychutnávajte.

S Dobrým Manželom sme dostali Covid. Nevedno kde a nevedno od koho.
Tak nebolo to také hrozné, príznaky sme mali ľahké, vďaka vesmíru a Bohu a keď mám napísať pravdu, už som prežívala aj horšie priebehy rôznych našich chorôb.
Migréna ostáva sedieť pevne na svojom tróne.
Táto choroba bola špecifická v tom, že sme stratili chuť a čuch.
Najprv DM a o dva dni ja.
Nevládali sme variť a tak sme fungovali na donáškach hotového jedla. V ten večer bola čína  a okrem kung-pao, sme mali vaječné rolky, jarné rolky a pražené rezance.
Všetko mi chutilo nijako, namojdušu.
Do všetkého som liala sójovú, priniesla som aj našu a aj chilli omáčku a furt to bolo o ničom. Odrdlala som reštiku a dala som im mizerné hodnotenie.
No a ráno som zistila, že nedokážem ochutiť citrónový čaj a prihorela mi cibuľka pod praženicu na uhoľ a ja som necítila ani ťuk.
Keď sme na to prišli, tak sme si urobili , v rámci možnosti, veselý deň. Čuchali sme ako blázni k hocičomu a ozaj ničové nič sme necítili. Ani ocot, ani gin, ani moje parfumy, ani spotené pod pazuchou, ani záchodový odér, ani pokazené mäso v chladničke.
Nič.
A poslepiačky sme si dávali hocičo do úst , či na to prídeme čo to je.
No neprišli.
Jesť sme ale museli.
Bolo to celkom hrozné.
Ohromne ľutujem, že som neodložila z každého jedla maličkú porciu, aby som ju mohla ochutnať teraz, keď sa mi už čuvy vrátili. Ktovie ako to chutilo, pretože ja som varila len a len po pamäti.
Jediné čo nám v ústach dávalo nejaký zmysel, bola pálivá chuť. Minula som všetky pálivé papričky, chilli vločky a jalapeno.
Ale necítila som to v ústach, ale len keď som to mala už už prehltnuté.
Cibulu som cítila v ústach asi tak, ako keby som si odhryzla z jablka, ktoré je absolútne bez chuti. Počula som ako chrumkám, ale necítila som zhola nič…ani oči mi neslzili.
Keď sme úplne prestali vládať, tak sme si objednávali jedlo.
Vyhovovala nám hamburgáreň na druhej ulici od nás.
Objednávku nám priniesli o patnásť minút, horúcu, čerstvú a zeleninu chrumkavú, že som na nej až rosu videla A v ponuke  tam mali úžasné syrové krokety, ktoré boli s jalapenom a chilli. Tie sme cítili. A do burgerov sme si dávali pridať od cibule, cesnaku, chilli omáčiek, plejády štipľavých papričiek, všetko.
Dostali sme sa do začarovaného hamburgerového kruhu.
Čím viac sme si u nich objednávali, tým viac nám posielali bonusy a 1+1 zadarmo a to zadarmo a ten burger zadarmo a to a to a to.
V živote som nezjedla toľko  rôznych burgerov a syrových krokiet.
Dobrý Manžel začal cítiť a čuchať asi o týždeň skôr ako ja a tak si začal už objednávať aj hranolky, ktoré miluje. A mali v ponuke aj  batátové
A tým prepadol. Úplne.
Ja som prvýkrát batáty jedla pred niekoľkými rokmi a mala som pocit, že jem neuveriteľne hnusný, zhnitý,  zamrznutý zemiak. No strašne mi to nechutilo.
Potom som začala variť gumbo, kde ho pridávam a tam som zistila, že, on vôbec nie je márny.
Batát vie prijať do seba chuť, ktorá je v jedle dominantná. Veľmi rýchle sa rozvarí a zahustí ohromne pokrm bez múky. Má  menej kalórií ako zemiak a viac minerálov. Ak ho správne ochutíte, tak je vážne fajn a keď kupujem zemiaky, tak vždy prihodím aj dva sladké zemiaky pre istotu.
Takže ako som si zvykla na koriandrovú vňať, tak som si zvykla aj na batát. Koriander mám rada, ale batát zatiaľ len tolerujem a nevadí mi.
K hranolkám mám indiferentný vzťah. Vôbec si ich neobjednávam a ani ich doma nerobievam, zemiakovú prílohu si objednávam úplne inú. Ale zase keď ich dostanem na tanier, tak ich zjem. Tie batátové som ochutnala  a mala som v ústach nejakú hmotu.
Takže som sa nemohla vôbec vyjadriť.
Potom sa mi minuli všetky zemiaky a ostali len tie sladké. Tak som skúsila urobiť teda tie hranolky.
Nechutili zle, ale boli mäkké a sladké. Čo si budeme hovoriť.
Tie burgerové robili očividne vo fritéze , takže boli pevnejšie. A mastnejšie.
Nakoniec som skúsila tento recept a DM ich pochválil a zjedol ich úplne všetky.
Vyskúšajte, uvidíte.
A ozaj. Chute a vône začínam vnímať, ale je to také. No čudné.
Milovala som chlieb natretý nahrubo maslom a posolený. No absolútne. Vonkoncom vonkoncom vonkoncom. Myslela som si, že budem na chute vnímavejšia, nebudem potrebovať toľko soli a korenín, ale som sklamaná. Všetko je stále utlmené a možno mi to takto už ostane.
A čo sa týka môjho čuchu.
Predstavte si hnusnú, hnusnú zablatenú starú, špinavú vetriesku, Alebo špinavý traktor, alebo skriňové auto, čo mal kedysi tú skriňu bielu ale teraz je tam hrubý špinavý povlak až po strechu.
A takýto hnus je naštartovaný a z výfuku ide ten splodinový smradľavý dym.
Tak ten dym neustále cítim v nose.
Cítim ho,  keď sa ráno zobudím, cítim ho celý deň, cítim ho večer a keď sa v noci zobudím, tak ho cítim tiež. A mám pocit, že ma  z neho aj bolí hlava 🙂
Dúfam, že to prejde.

	Čas prípravy: 25 minút
	Počet porcií (kusov):  2  menšie porcie

Suroviny:

600 g sladké zemiaky batáty
3 čajové lyžičky olej
2 polievkové lyžice kuchynský škrob (solamyl, maizena, gustin)
1 polievková lyžica sušený tymián
1 polievková lyžica rasca
soľ
sekaná petržlenová vňať

Postup

Niekoľko hodín pred samotnou prípravou zemiaky ošúpeme, a nakrájame na hranolky.
Namočíme ich do studenej vody a odložíme do chladu.
Ideme piecť hranolky.
Zapneme rúru na 220 stupňov.
Hranolky dôkladne osušíme od vody.
Na veľký plech dáme papier na pečenie a rozprestrieme po ňom osušené hranolky.

Pofŕkame po nich  tri  lyžičky oleja a rukami ho votrieme do hranoliek.
V miske urobíme zmes z škrobu a korením a premiešame ju.
Sypkou korenenou zmesou  posypeme hranolky a rukami ju votrieme do hranoliek.

Plech vložíme do predhriatej rúry.

Dáme piecť na 15 minúť. Plech vyberieme, podberačkou hranolky prevrátime na druhú stranu a necháme ešte piecť 10 minút.
Plech vyberieme a hranolkami vôbec nehýbeme.
Necháme ich aspoň 10 minút len tak odpočívať.

Hranolky sú mäkké a keby sme ich začali prehadzovať, môžeme z nich urobiť kašu.
Ako chladnú, tak spevnia.
Hranolky nebudú chrumkavé, ale majú príjemnú konzistenciu.
Hnedá priškvarená kôrčička nechutí ako pripálenina a je veľmi chutná.
Až teraz ich posolíme. Servírujeme a posypeme na záver sekanou petržlenovou vňaťou.

Poviem to takto.
Chodila som na zemiakové brigády aj ako zédeeškárka, aj ako stredoškoláčka a nemala som ich rada.
Moja najneskoršia spomienka na brigádu bola tá, že som ako desaťročné dievčatko, chcela urobiť radosť rodičom  a rozhodla som sa, že im prinesiem  domov za vedro zemiakov.  Viem, že som mala toľko rokov, pretože si pamätám, ktorá súdružka učiteľka bola moja triedna.
Nič som tým nemyslela, nechcela som kradnúť ani nič také. Akurát som počula družstevníčky, medzi ktoré sme boli rozdelení,    že tento rok sú tie zemiaky mimoriadne veľké a prekrásne.
Chcela som ich doma len ukázať. A nabrala som tie najväčšie.
Plahočila som sa tým ťažkým kýblom krumplí. Z poľa k nám domov bolo  na peši asi nejakých 1,5 km.  Nevládala som za skupinou, učiteľka sa  predo mnou  otáčala a neustále mi hrozila. Všetci ma opustili a ja som išla sama s tým vedrom. Prišla som domov a to vedro som priniesla rovno do kuchyne, kde som ho postavila doprostred miestnosti a tešila sa, keď prídu rodičia domov a pochvália ma.
Rodičia prišli  a strašne sa na mňa hnevali a kričali na mňa.  Vysvitlo, že po ceste domov stretli moju triednu a tá im požalovala, že som kradla a že či sme na to odkázaní.
Tatko v tom čase vykonával  funkciu tajomníka Miestneho národného výboru u nás v Selciach a viete si predstaviť tú radosť čo zo mňa asi tak mal.
Kričali na mňa , že sa mám hanbiť, a čo o nás teraz povedia ľudia.  A som taká a onaká a ja som vôbec nechápala, že čo som urobila.  A musím sa spovedať z ťažkého hriechu , lebo som kradla.  Chápete tú iróniu však?
Na druhý deň so mnou nikto nechcel byť v páre, lebo súdružka učiteľka pred všetkými deťmi povedala, že žiaden pionier nemôže kradnúť a kto kradne, nezaslúži si nosiť pioniersku šatku.
Takže som sa previnila nielen voči Bohu, ale aj voči Leninovi a ja som sa chcela prepadnúť pod zem.
Keď priniesli z družstva debničky s malinovkou a obložené chleby, tak som jedla sama , lebo som bola vyvrheľ.
A to som chcela len ukázať doma tie veľké zemiaky, ktoré ešte nikdy neboli také veľké.
Druhá spomienka brigád v rámci ZDŠ bola tá, že mi kamarátky odpustili.
To som bola asi v šiestej triede a strašne som chcela vyskúšať ako chutí cigareta.
Tak nie, aby som zaliezla niekam do pivnice, alebo humna, alebo garáže, alebo kdekoľvek inde
Nie.  Ja som sa zavrela v našom nefajčiarskom dome. V kuchyni som zavrela dvere a okná a zapálila som si tú cigaretu. Vôbec neviem ako chutila, ale určite hnusne. Cigaretu som spláchla a nechala všetko tak.  Mamka prišla domov a prvé čo povedala : Kto tu fajčil. A ja som hneď odpovedala : Ja.
Takú som dostala bitku, že som mala modrinu na oku a ako ma bili, tak som kričala, že už všetci skúsili fajčiť, tak som chcela aj ja.
A moja mamka išla večer do kostola a všetkým mamám mojich kamarátok povedala, že fajčíme.
A všetky do jedného sa so mnou prestali rozprávať.  No, mali na to nárok. Chcela som si zachrániť kožu a natrela ich. Ale bolo to krušné.
Neviem ako dlho toto obdobie trvalo, ale odpustili mi na jednej zemiakovej brigáde, kde sme sa obhadzovali trsmi vyoranej vňate a oni začali obhadzovať aj mňa, čiže ma vzali na milosť.
Na strednej škole sme chodili autobusmi na brigády na Hrochoť. Tam si pamätám, že hneď na prvej, sa dievča z vedľajšej triedy opilo. Neviem čo pila ani koľko toho vypila, ale hádam, že veľmi málo, boli sme len pätnásťročné deti.
No bilo ju chudiatko a potom spadla a už nevstala. Jej triedny, celkom mladý pedagóg usúdil, že je len opitá a netreba volať sanitku. Uložil ju na vrece krumplí a tam spala celý čas, kým sme my zbierali. V autobuse už bola celkom prebraná a pamätám si, že sedela pri okne, vedľa nej triedny a držal ju okolo pliec a ona mu ležala na pleci. Dostala dvojku z chovania.
A ďalšia spomienka na zemiakovú brigádu bola tá, že moja spolužiačka, ktorá bola v triede mojou najlepšou kamoškou, začala odo mňa bočiť. Po čase som sa dozvedela, že môj frajer mi začal s ňou zahýbať a ona mi ho chcela prebrať.
A potom som sa s ňou pohnevala a s tým frajerom udobrovala a ja som mu odpustila a otehotnela som. A tak moje zemiakové brigády skončili.
Musíte uznať, že také zemiakové brigády ako som mala ja boli naprd.
Keď sme doma vykopali zemiaky, tak sme ich nikdy nepiekli v pahrebe.  My sme nemali žiadnu pahrebu. Náš tatko by nám ruky olámal, keby sme na záhrade začali páliť záhradné zvyšky.
Keď už som bola dospelá žena, tak sme na nejakej gulášpartii v tej pahrebe piekli aj zemiaky. Vôbec mi to nechutilo.
Zvrchu bol zhorený a vnútri horúci . Všade pol popol a vržďalo mi to pod zubami. Keď som odstránila tú zhorenú špinavú časť, ostal mi v ruke kúsoček uvareného, horúceho zemiaku a nevidela som na ňom nič iné, len to, že je to horúci uvarený zemiak.
Asi dvakrát som tomu chcela dať ešte šancu a v nejakých steakhousoch som si k mäsu objednala pečený zemiak v šupke a pogrilovaného. Zase som v tom nevidela nič zvláštne.
Také tie reči, že aké sú zemiaky pečené v pahrebe úžasné, preletia popri mojich ušiach ako bzučiace muchy.

K receptu od môjho neobľúbeného kuchára ChefJohna som pristupovala  s troškou nedôvery, ale tak nejako som tomu v duchu dávala šancu.
Ako mi ho Dobrý Manžel poslal tak som ho do dvoch dní urobila.  Aj mäso som k tomu urobila, ale keď som upiekla tieto placky, tak sme ich zjedli naraz bez mäsa. Dobrý Manžel miluje jogurtový dip a k tým plackám ho jedol doslova polievkovou lyžicou.
Ak by mali pečené zemiaky v pahrebe takouto chut, tak tie by som jedla rada a s láskou.
Sú veľmi návykové, musím ich robiť za dva plechy.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

13 stredných, skôr menších ako väčších zemiakov
100 g maslo
5 cesnakových strúčikov
tymián, majoránka
soľ

Na dip
200 ml biely nesladený jogurt gréckeho typu
2 cesnakové strúčiky
chilli vločky
soľ
nasekaná petržlenová vňať

Postup

Zemiaky v šupke, pod tečúcou vodou dôkladne kefkou vydrhneme.
Dáme ich variť do studenej vody s troma lyžicami soli.
Uvaríme ich tak ako keď varíme zemiaky na šalát. Nechceme aby sa rozpadali.
Zemiaky necháme úplne dôkladne vychladnúť. Najlepšie je ich variť deň dopredu.
Zemiaky pred roztlačením najprv po bokoch, plytko narežeme troma zárezmi asi centimeter od seba.

Chceme tým dosiahnuť to, aby sa nám šupka rovnomerne roztrhla a bola na celej placke.
Cesnak očistíme a nakrájame na trošku hrubšie plátky.
Ak máme tymián vetvičkový, tak stopku odstránime a použijeme len ihličky.
Do rajničky dáme roztápať maslo s cesnakom a bylinkami. Nerobíme to na prudkej teplote. Chceme aby maslo len penilo. Keď bude cesnak priesvitný, ale stále biely, tak zdroj tepla vypneme.

Na rovný plech dáme papier na pečenie, alebo silikónový papier a pierkom ho potrieme časťou masla. Necháme ešte toľko masla v rajničke, aby nám ostalo na zozlatnutie cesnaku.
Ja som pre istotu nepotrela celú plochu , ale len miesta kde  som kládla placky.

Zemiak dáme medzi dva igelity a pritlačíme ho plochým predmetom silou , tak, aby sa nám vytvorila placka asi centimeter hrubá.  Ja som ich roztlačila na dosť tenko a nabudúce ten centimeter dodržím.

Placka musí držať tvar a nerozpadať sa.
Poukladáme ich tesne vedľa seba, oni sa trošku pri pečení zmenšia, takže ich môžeme tlačiť k sebe, ale nech sa neprekrývajú.
Povrch placiek osolíme, okoreníme a kto má rád tak posype aj niečím pálivým.  Potrieme pomocou pierka roztopeným maslom.

Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som piekla 20 minút na jednej strane, potom som otočila  dopiekla ďalších dvadsať minút.
Ak máte teplovzdušnú rúru, možno sa vám budú opekať rovnomerne aj  bez otáčania.
Pečieme kým nie sú zlatohnedé a povrch nie je chrumkavý.
Plech vyberieme.

Maslo s cesnakom rozohrejeme a dopečieme ho do zlata.

Cesnak rovnomerne rozdelíme po plackách  aj  s maslom ,ktoré ešte ostalo a starostlivo poukladáme na placky aj bylinky, ktoré ostali v masle.

Do jogurtu prelisujeme cesnak, nasekáme petržlenovú vňatku, osolíme a podľa chutí okoreníme čerstvo drveným korením.
Placky podávame ihneď .
Myslím, že tie proklamované zemiaky v pahrebe sa tomuto minimálne vyrovnajú.
V našej domácnosti ich predčili.