Dobrý Manžel je ako inžinier sám, samučičký,  v rámci firmy,  na celú Európu, Stredný Východ a Afriku. S predajcami sa stretne leda na nejakom veľtrhu, alebo keď majú dohodnuté stretnutia v rámci krajín Dobrého Manžela. Predajcovia sú Američani a obmieňajú sa tak,  že ich nestíham už sledovať. Vito prišiel do Mníchova prvýkrát vlani a druhýkrat pred dvoma týždňami na veľtrh v Norinbergu.   Vito je ale iná káva a rozhodne budem trvať na tom, že sa chcem s ním stretnúť aj osobne, lebo mám na neho toľko otázok, že nebudem vedieť ani kde začať. DM je v tomto smere nemožný, keď som sa ho pýtala na Vita, tak samé „neviem“. Vito je totižto, a teraz dobre sledujte, Vito sa cíti ako  Talian, narodil sa talianskym rodičom . Títo sa ale presťahovali do Austrálie a Vito sa narodil už tam a  má austrálske občianstvo. Keď dospel, tak sa náhle ocitol v Japonsku. Keď som sa pýtala, že prečo, načo, začo, tak som dostala obligátne „neviem“. Takže taliansky mládenec z Austrálie Vito,  je v Japonsku, tam si našiel japonskú manželku, s ktorou má japonské deti a žije v Tokiu. No a Vito je zamestnanec americkej firmy ako aj DM. Tak keď sa na to človek pozrie našou optikou, tak DM je Čech, vzal si slovenskú manželku, žije v Bavorsku a pracuje pre americkú firmu. Musíte ale uznať, že Vito je  ďaleko exotickejší, pretože on nakombinoval kontinenty.  Vito sa minulú návštevu Mníchova nechcel prepnúť do turistického módu a tak nevidel z mesta nič, len hotel a obchodných partnerov a pár reštaurácií. Vito  si  vôbec nevie predstaviť, že ide, ide, ide  a náhle môže prísť na hranice štátu a ocitnúť sa v úplne inej krajine. Alebo,  vedľa výstaviska bolo jazero a to bolo zamrznuté a ľudia sa tam korčuľovali, Vito bol v úžase, že to ešte nikdy nevidel.
A Vito kopu takýchto veci hovoril a tak sa ho DM rozhodol zobrať na výlet do Rakúska, aby teda videl, aké je to keď prejde do úplne iného štátu. Stala sa jedna zásadná vec, DM si vzal síce foťák, ale karta ostala u mňa v čítačke, takže fotodokumentáciu,  my  chalupnícka  rodina nemáme žiadnu. Zato Vito!!!!!!!!!!!! Keď prišli na hranice, ten  fotil z každého uhola hraničnú značku, každú pohraničnú rieku a most takým spôsobom , že…tu som ešte v Nemecku, tu už v Rakúsku a to niekoľkokrát.  DM ho vzal do prenádherného mesta Burghausen,  do Braunau  am Inn k Hitlerovmu rodnému domu, kým ešte stojí (a pri tejto príležitosti sa ho vôbec neopýtal, či bol Vito v Hirošime, alebo Nagasaki) a do Salzburgu do pevnosti. Neviem čím DM premýšľal, ale k rodnému domu W.A.Mozarta  ho nezobral, ale boli aspoň na pravej sacher torte. Nabudúce, ak ešte Vito príde,  a ja dúfam, že príde, tak si ho nenechám ujsť. A nenormálne ma Vito potešil, že bol taký istý truľko ako ja, keď si miesto presso lungo,  objednal presso doppio. A DM vravel, že bol nesmierne potešený, keď stretli na výstave bývaleho kolegu Vincenza, pravého Taliana z Talianska (to je ten, čo jeho talianska manželka sa volá presne ako ja Slovenka ….Milena) a Vito si s Vincenzom taliansky talianskovali, že to bolo veľmi milé.
No a konečne sa dostávam k receptu. Vito už mal na výlete dosť všetkých tých klobások a vyprážaných šniclov a steakov a objednal si niečo šalátovité.  DM ten nie, to ani náhodou. Objednal si pivný guláš a odvtedy som nepočula nič iné, len o mäse na pive v Salzburgu. No a keď som miesto rebierok z mrazničky vybrala krkovičkové rezne, rozhodla som, že mu ho teda uvarím. Ako prílohu podávali k tomu síce tlačené zemiaky,   ale ja som urobila parádnu žemľovú knedlu so syrom. Priatelia, ten guláš bol absolútne dokonalý, niečo fantastické .  Spolu s knedľou mi našiel recept na stránkách rakúskej billy, tam ho robia z hovädzieho ale podľa DM, to čo dostal na tanier v Salzburgu bolo bravčové a podla fotky z foťáku to aj na bravčove vyzerá. Rozhodne to zaraďujem do rodinného jedálnička a zo všetkých receptov na nejaké mäso na pive, je tento bezkonkurenčne najlepší.

	Čas prípravy:  90 min + priprava
	Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g krkovička bez kosti
3 veľké mrkvy
1/2 zelerovej buľvy
1 veľká, alebo dve malé žlté cibule
8 tymiánových stoniek
3 veľké lyžice paradajkový pretlak
500 ml čierne pivo
4 polievkové lyžice slnečnicový olej
3 plytké čajové lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

Na knedlu :
250 g suché pečivo
200 ml sladké mlieko
1 žltá cibuľa
1 lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
2 veľké, alebo tri malé vajcia
60 g strúhaný syr
1 lyžica kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin)

 

Postup

Cibuľu, zeler a mrkvu očistíme. Cibuľu pokrájame na hrubšie kusy, zeler na malé kocky. Mrkvu pokrájame na dhšie a hrubšie kusy, ktoré krájame zošikma.

Mäso pokrájame na primerané kusy.
Do kastróla s hrubým dnom dáme rozohriať 2 lyžice oleja. Mäso dobre opečieme zo všetkých strán, aby sa zatiahlo a zhnedlo. Ja som varila vo veľkom woku a mne stačilo, aby som mäso rozhrnula do strán a mala som miesto na všetku zeleninu. Ak vám to miesto stačiť nebude, radšej mäso vyberte a zatiaľ odložte na teplé miesto. Do výpeku pridáme zvyšný olej, rozohrejme a všetku zeleninu orestujeme.
Pridáme paradajkový pretlak, tymiánové vetvičky, soľ a čerstvo drvené korenie. Znovu orestujeme.
Zalejeme vriacou vodou (cca 500 ml) , privedieme k varu a nakoniec zalejeme čiernym pivom.

Privedieme k varu a preložíme na menší zdroj tepla. Neprikryté necháme veľmi jemne bublať, kým mäso nebude úplne mäkké.
Ja som len kuchár amatér, neviem prečo je dôležité aby sa to robilo odokryté. Keby som to mala zakryté, tak to mäso je mäkké za 50 minút. Takto to trvalo dvakrát tak dlho. Ale čo ma udivilo, že mrkva aj po takom čase nebola rozvarená, ale akurátna al dente. Fantázia.

Omáčku som mala hustú, ale pokiaľ by sa Vám zdalo, že ju máte redšiu, tak rozmiešajte v 100 ml horúcej vody, kopcovitú lyžičku hladkej múky a nechajte prevrieť všetko na jednu bublinu a vypneme.
Ja som nemusela ani dosoliť, ani nijako inak dochucovať, všetko bolo také ako má byť. Vy sa riaďte podľa svojich chutí.
Kým varíte mäso, urobíme si syrovo-žemľovú knedlu.

Úplne suché rožky, alebo žemlu nakrájame na tenké plátky. Plátky musia byť tenké, aby dobre nasiakli. Keďže žijem v krajine rožkových knedlí, tak tu už predávajú hotové nakrájané, suché pečivo.
Keď som dnes robila túto prílohu, tak som už mala málo týchto rožkov a siahla som teda do zásob starého pečiva, ktoré meliem na strúhanku. Mala som tam žemle, ktoré boli v celku, ale nožom som mohla krájať plátky úplne ľahúčko a na tenko, ako som len chcela.

Očistenú cibuľu nakrájame na malé kocky a dáme ju do mlieka, pridáme hneď aj soľ . Mlieko necháme prejsť varom.
Ešte horúce mlieko s cibuľou rozlejeme po suchom pečive a dobre premiešame, najlepšie rukami.
Pridáme dve naozaj veľké vajcia, ak máte malé tak smelo dajte tri.
Vsypeme škrobovú múčku, zasypeme syrom , čerstvo namletým korením a nasekanými bylinkami.
Znovu všetko premiešame rukami.
Rukami je to najlepšie, pretože v nich máte cit, či je zmes dostatočne lepivá, aby držala pokope.
Tá moja bola úplne v poriadku.
Ak by sa Vám zdalo, že zmes máte príliš suchú, tak pridajte pár lyžíc mlieka.
Zmes necháme polhodinu odpočívať.
Dáme variť do kastróla veľké množstvo vody.
Zmes rozdelíme na 8 častí a vlhkými rukami vyrobíme guľku.
Ak ste si nie istý kompaktnosťou, tak skúste dať uvariť najprv jednu  a podľa výsledku sa zariadíte, či ešte treba zmes navlhčiť, alebo naopak pridať škrobovú múčku.
Ako som písala, moje boli úplne v poriadku. Všetky gule som dala variť na 15 minút pod pokrievku pri stíšenom zdroji tepla.
Vyberieme a môžeme podávať. Knedle sa dajú bez problémov zamraziť, prihrievať v mikrovlnke. Uskladňujte ich prikryté.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť