Zemiaková nátierka

Moja mamička prvý rakovinový atak zdolávala ako štyridsaťročná. Druhý o päť rokov neskôr.   A potom ich,  v rôznych xročných odstupoch,  bolo ešte niekoľko. Zakaždým sa prejavila v inom orgáne a zakaždým to znášala veľmi statočne. Niekoľkokrát brala chemošku, niekoľkokrát jej zliezli vlasy, niekoľkokrát sa cítila tak mizerne, že myslela, že jej to vážne jej posledná fáza a vždy sa pozviechala, naštartovala imunitu a vlani sme oslavovali jej 80 narodeniny. Je jasné, že tieto choroby ju fyzicky poznačili a jej aktívne obdobie je už dávno preč. Ale je tu, je s nami a všetci ju milujeme.
Ako mladá žena, bojovala proti rakovine všetkými možnými spôsobmi.
Bola na 40 dňovej šťavovej diéte, potom prestala jesť živočíšne bielkoviny, stravovala sa makrobioticky a tak rôzne.
Pred tými tridsiatimi rokmi, neboli také možnosti stravovania ako teraz, neexistoval internet, ktorý by nás poučil a ani,  v normálne dostupných,  médiách sa o možnostiach alternatívnej podpornej liečby veľa nepísalo.
Kadejaké príručky  sa šírili normálne ako samizdaty.
Pamätám si, ako som po večeroch prepisovala knihu „Zdravie z božej lekárni“ od Márie Treben.
Ako veľká novinka u mňa vtedy v úrade frčali papiere do písacieho stroja, medzi, ktoré sa nemusel vkladať kopír.  A jeden balík som si z práce ukradla a šéf mi na to prišiel.
Keď som bola na koberčeku a ja som sa striasla ako osika a vysvetľovala, prečo som to urobila. Šéf sa zamyslel a povedal mi pamätnú vetu. “ Dobre, ale jednu kópiu urob aj mne“
Aj som ich bola dať zviazať. 🙂
Keď bola na strave bez živočíšnych bielkovín, tak veľmi veľa používala droždie Tebi.  Robila taký šalát a bolo to veľmi dobré. Mamka si to už nepamätá bohužiaľ.
A učili sme sa robiť nátierky. My sme dovtedy poznali, jedine rybičkovú a vajíčkovú.
V tom čase v BB otvorila firma Lunter novú predajňu Alfa Bio. K seitanu, ktorý sme robili,  pribudlo tofu a zistili sme, z čoho všetkého sa dajú robiť nátierky.
Ponúkali ich vo veľkých antikorových nádobách  a my sme si mohli nabrať do vaničky, koľko sme potrebovali.  Boli tam aj pripravené ochutnávky.
Prvýkrát v živote som vtedy počula o cíceri a jedla z neho nátierku, alebo šošovicovú, alebo hrachovú. A každá chutila inak. A medzi nimi bola aj zemiaková.
Nie nebola to zemiaková ala tatarák. Ale taká obyčajná, jednoduchá.
Mamka mala nenormálnu chuť na hrianky a na to natrieť tieto rastlinné nátierky. Urobili sme hrianky len tak nasucho a išli sme sa potrhať.
Tak som si v piatok premýšľala, žeby som tú zemiakovú urobila, či by mi chutila rovnako ako vtedy.
Tak mne chutila, ale Dobrý Manžel ju odmietol jesť. Aj ochutnal, ale si vypýtal nejaké náhradné riešenie.
A keďže mi nechutila zase tak, že som odpadúvala od úžasu, tak pre mňa samú ju už robiť nebudem. Ja sa bez nej kľudne zaobídem. Ale viem si predstaviť, že Moja Dobrá Svokra by ju ocenila.
Nelámem nad ňou palicu a na chate ju urobím mojej vegetariánskej časti rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

400 g menšie zemiaky (cca 400g)
3 strúčiky cesnaku
150 ml majonéza
ochutený olej alebo maslo
mletá sladká paprika s údenou chuťou

Postup

Zemiaky v šupke uvaríme v slanej vode a necháme úplne vychladnúť.
Ošúpané, postrúhame na malej slzičke.
Prelisujeme k nim cesnak, pridáme majonézu a ak máte ochutený olivový olej, tak by to bola celkom dobrá voľba.
Ja som mala taký, v ktorom boli naložené guličky červeného korenia, bobkový list, pálivá paprička a nové korenie. Pridala som z neho asi lyžicu. Keď ochutený olej nemáte, nič sa nedeje.
Odroda zemiakov, ktoré som uvarila boli tvrdé, určené na šalát a  nedali sa stále dobre rozmiešať, tak som pridala ešte lyžicu margarínu (ja nemeckú lattu, Vy to, čo doma používate bežne ,Rama a podobne)
Ochutila som soľou a paprikou.

Názor na “Zemiaková nátierka

  1. nigina

    Jejda, veď to je dobrá nátierka. Mojej staršej dcére preveľmi chutí. Inak, robievam ju tak na obložené chlebíky, aj na blogu ju mám v nátierkach. Ja dávam asi 3 PL majonézy a 3 kyslej smotany a nadrobno cibuľu + vňaťku posekanú a soľ. Kľudne do nej nastrúham na tenkých slzičkách steril. uhorky – podla chuti. Údenú papriku som u nás nikdy nevidela. Mala som z Dánska, ale už je minutá. Kde si ty na ňu naďabila?
    Tvoja nátierka vyzerá báječne, s chuťou by som si dala. Inšpirovala si ma 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.