Toskánsky chrumkavý šalát z chleba a paradajok – panzanella

Za mojej mladosti sa mamička tak besnela so sadením hocičoho, že sa až čudujem, ako sme to zvládali.
A približne každý piaty rok usúdila, že to pole, ktoré obhospodarujeme je jej malé a potrebuje väčšiu plochu.
A tak sa odorala časť lúky a tá sa mala premeniť na pole.
Spočiatku na túto činnosť objednávali miestneho sedliaka s koňom a neskôr chodil Mirko Očenáš s traktorčekom.
No hej, oni priorali,  vypili oldomáš, zjedli mamičkine zákusky a spokojne odišli domov.
Nám nechali  ťažké žumplaty, ktoré sme museli motykami rozbíjať, vytriasať  korene, znovu to ručne prerýľovať, prekopať a zarovnať. Potom urobiť novú medzu a mamka víťazoslávne nasadila čo nevyhnutne potrebovala , aby sme mali všetkého veľa a aby sme všetko mohli zavárať.
A aj tak to, ako sa zdalo, bolo málo.
Jedného roku mamička usúdila, že na poli za domom, sa už budú sadiť zemiaky len skoré, aby sme si ich chodili vykopať a rovno ich aj varili. A na zimné uskladnenie sme začali sadiť zemiaky na poli v Jelšinách.
Vôbec netuším, čia to bola pôda, ale nikto nás odtiaľ nevyhnal.
Sa ani nečudujem, pretože keď sme tam pripravovali pôdu na sadenie, tak som si tam pripadala ako nevoľníci za Márie Terézie, ktorí si svoje vlastné políčko robili v takom kamenisku, že tam by si rozbil hlavu, každý pandúr s bičom v ruke.
Neviem ako mohli medzi tými skalami rásť nejaké zemiaky, ale rástli a tých dvadsať vriec sme tam  vždy vykopali.
Bože to bola lopota.
V tom čase na Markíze išiel taký program, volalo sa to tuším „snívajte s nami“. Tam písali ľudia, že čo by bolo ich najväčším splneným snom a dramaturgia vybrala tie najzaujímavejšie a potajomky plnila.
Každý rok, keď sme išli buď sadiť, alebo okopávať, alebo ohŕňať, alebo zbierať mandelinky, alebo vykopávať,  som si hovorila, že prečo som ja debil nenapísala, že mojím najväčším snom by bolo, keby sme tam prišli a bolo by to už zasadené, alebo okopané, alebo ohrnuté, alebo vykopané a vrecia pekne zoradené, len ich odviezť..
Ale zase sme si užili aj srandu na tom poli. Hrávali sme hru “ myslím si vec“. Kľučka na evanjelickom kostole vo Vlkanovej, alebo vltavínsky travertín v Šumných mestách v českej televízii mali svoje čaro.
A potom sa to zase začalo nejako uberať.
Najprv sme pustili Jelšiny.
Potom sa na prioraných častiach začala nemilobohu vysádzať taká vec ako cuketa,  alebo ozdobné tekvice. Predstavte si to, nemali sme už 50 koreňov paradajok, ale len polovicu.
Už sme nekupovali za vaňu uhoriek na zaváranie a zavarilo sa len to, čo sa urodilo u nás a viac sa sadila ťahavá fazuľa, alebo hrášok na jedenie.

Nástupcom mamičkinho pestovateľského boomu sa stala Moja Dobrá Švagriná ktorá, to ale prevzala s jasnou mysľou a  citom pre zdravú mieru.
Spočiatku chudiatko musela robiť tak ako si to predstavovala mamka, ale s jej  pribúdajúcimi chorobami, rokmi a obdobiami letargie, mamka pristúpila na výmenu a nechala už všetko na ňu.
Janka to robí tak, že áno, pestuje. Ale pestuje tak, že čo dorastá, to sa nezavára, nesuší, nemrazí.
V prvom rade sa to je. Každý víkend zozbiera čo dorastie, rozdelí to do košíkov a podľa toho sa doma varí.
Až to, čo sa nezje a nespotrebuje, tak len to sa zavarí, zamrazí, zasuší, uskladní.
Neviem ako to má tento rok so zemiakmi, ale tuším sú zasadené len skoré a polovica pola sa nechala zarásť na lúku pre včeličky.
Pôda naberie silu sama od seba a ak bude treba, znovu ju poprosíme aby nám bola k úžitku pri pestovaní.
Keby som tento šalát poznala v tom čase, keď som bola v pestovateľskom procese zapojená aj ja, tak by som bola na ňom živá celé paradajkové obdobie.
Pritom to nie je vonkoncom nič zvláštne.
Je v ňom všetko, čo robievame bežne, akurát to asi nikoho nenapadlo takto všetko zmiešať dokopy.
Ale v Toskánsku ich to napadlo a tak majú výsadu tvrdiť, že toto jedlo je toskánske.
A je nesmierne dobré a ja si musím ísť urobiť žlčníkový čaj.
Zhltla som ho takou rýchlosťou, že mi zaškodil. Pažravá Mína si nič iné nezaslúži, ako ťažobu.
Majte to na pamäti, je tak dobrý, že Vám môže urobiť zle.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Chlieb typu ciabatta od včera
olej
2 cesnakové strúčiky
2 čajové lyžičky strúhaný syr typu grana (grana padano, parmazán)
Na zeleninový šalát :
300 gramov čerešňové paradajky
tretina šalátovej uhorky
1 malá červená cibuľa
veľká hrsť bazalkových lístkov
Na nálev :
5 polievkových lyžíc olivový olej
3 polievkové lyžice jemný biely ocot (vínny, balsamico)
1 polievková lyžica práškový cukor
1/2 čajovej lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

 

Postup

Paradajky prerežeme na polovičky. Uhorku ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.
Zeleninu dáme do misky a zmiešame nálev z oleja, octu a cukru.
Ja som robila nálev podľa mojej chuti, Vy si pridajte  buď cukor, alebo ocot podľa seba.
Zeleninu prelejeme nálevom, osolíme ju a zasypeme čerstvo drveným korením.
Všetko premiešame  a odložíme bokom.
Naším cieľom je, aby zelenina ešte pustila trošku šťavy a tá sa zmiešala s nálevom.

V rozpise som uviedla, že použijeme chlieb ciabatta.
Ide o to, že každá kocka chleba by mala mať aj kúsok kôrky, čiže chlieb ktorý, budeme spracovávať, by mal mať malý priemer. Napríklad taký ako má veka na chlebíčky, ale chlebíčková veka nie je vhodná a ani toastový chlieb.
Ja som v sobotu kúpila zemiakový chlieb  a na tento recept bol ako stvorená.
Chlieb teda nakrájame na kocky, tak aby obsahovala každá kúsok kôrky. Kocky by mali mať veľkosť na hryz.
Poriadne ich pokropíme olejom  a rukami premiešame.


Rozohrejeme širokú panvicu a kocky zo všetkých strán opekáme do tmavozlata.  Uprostred opekanie som usúdila, že chlieb je príliš suchý, tak som ešte raz pofŕkala olejom.
Čo sa týka oleja, pochopiteľne každý uvádza olivový. Ja doma používam repkový s maslovou príchuťou, tak som si naň zvykla, že ho používam už aj do šalátov a tento som používala aj v tomto prípade.
Moje kocky sa opiekli za 7 minút.
Tesne pred ukončením som chlieb veľmi jemne poprášila lyžičkou grana padano.

Premiešala som a vypla zdroj tepla.
Nakoniec k chlebu prelisujeme cesnak a znovu premiešame.
Do zeleniny ešte pridáme veľa nasekaných bazalkových lístkov a vmiešame opečený chlieb.
Chleba si pridajte toľko,  koľko chcete.


Niekto  má  toto jedlo radšej viac chrumkavé a niekto viac zeleninové.
Chlieb musí vsiaknuť všetku šťavu a ostať stále chrumkavý.
Nie je to jedlo, ktoré môže postáť.
Pred podávaním ešte posypeme kolieskami červenej , alebo lahôdkovej cibule.
Ja som si ešte moju porciu posypala lyžičkou grany.
Tá grana sa v rozpisoch panzanelly neuvádza, ja som ju tam dala preto, pretože tento syr milujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.