Makové posúšiky

makovce hlavna

Tieto jedlá sa už nevarievajú.
Pochádzajú z doby, keď v obchode neboli lacné cukrovinky, keď neexistovali pekárne s výberom sladkého pečiva, neexistovali cukrárne a ženy nechodili do práce, ale starali sa o gazdovstvo. Kysnuté cesto  zarobili raz dva, mak vyrástol na poli.

Moja mamička ako mladá gazdiná, chodila do práce, pracovala ako cukrárka, keď bol v predajni inventúrny prebytok, priniesla domov celé balenia čokolád, cukríkov, lízatiek, žuvačiek.  Z každej svadby na ktorú piekla sme mali ostatok zákuskov. A predsa v záchvate neviem čoho, asi štyri roky po sebe sadila na poli mak, lebo trvala na sladkých jedlách, ktoré sme akosi nevedeli oceniť. V školskej jedálni sme dostali obligátne buchty na pare a palacinky a to nám bohate stačilo.

Poviem Vám, bola som dieťa, ale pamätám si, že s makom na poli to bola katastrofa. Ten sa pretŕhal do bezvedomia, už sme nevedeli, ako ho sadiť, aby sme nevyhadzovali každý druhý deň, čo vyrástlo naviac. A polievať ho a strážiť ho. Moje nervy.  A keď už konečne bol s veľkou slávou doma, tak sme z makovíc vytriasli za pohár maku. Bolo ho tak akurát na vianočné opekance.

Moja Dobrá Svokra,  ešte občas upečie makové pecinky.  Sú zo zemiakového cesta a ja som ich robila asi dvakrát.  Zdajú sa mi omnoho prácnejšie ako tieto,  ale DM ich má pochopiteľne radšej, ako tieto. Ako inak :-) .Tieto sa robia, čo sa týka technológie prípravy, identicky, ako keď robím vianočné opekance. Pri tejto príležitosti som zistila, že vôbec nechápem, prečo tu nemám recept na samotnú prípravu vianočných opekancov, len na ich pečenie.  Tento rok to určite doplním.
Opekance sa ale pri pečení kúpu v oleji, a aj do cesta pridávam pár lyžíc oleja,  tieto, ako nám samotný názov napovedá,  sa pečú nasucho.

Neverím, že niekto tento recept vyskúša a celkom to aj chápem. Moja vlastná Dobrá Cerka, ich robiť tiež nebude, hoci je to kuchárka príčinlivá k učeniu a veľmi šikovná. Varí rýchle, kreatívne a chutne, akurát s rodinou má problém, Dobrý Zať vyrástol na inej kuchyni a učit sa na našu odmietol, Janíčko je autista, čo bude jesť dnes je veľká lotéria a Dorka je manca mancatá, tá chce jesť len cestovinky s červenou omáčkou, alebo to čo chutí kamarátke.  Ja s Dobrým Manželom a s celou selčianskou  rodinou sa dokážeme jej jedla napratať do puknutia.
Ja sama  tieto posúšiky nevarím často, evokujú vo mne Vianoce a príde mi to nepatričné….varím radšej iné sladké jedlá. Ale keď mám veľa neminutého maku, tak ich veru urobím….raz za čas.

No a ten čas prišiel. Dobrý Manžel, ako vždy, ofrflal, že to nie sú pecinky, ale s chuťou a láskou ich zjedol a zobal ich aj studené potajomky večer v kuchyni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g hladká múka
2 čajové lyžičky sušené droždie
250 ml mlieko
1 vajce
2 plytké lyžice cukor
2 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička soľ
200 g maslo
mletý mak
práškový cukor

Postup

Mlieko nahrejeme na príjemnú letnú teplotu, pridáme do neho cukor, droždie, olej, premiešame a necháme narásť kvások na teplom mieste.
Zarobíme cesto
Mne ho vypracovala a vykysla domáca pekáreň. Do nádoby dáme kváskové mlieko, vajce, nakyprenú múku. Vysypeme soľ.
Cesto by malo byť redšie, ako na koláče, ak ho miesite ručne, môžete tam ešte pridať podľa potreby aj trochu letnej vody.

Po vykysnutí (pri voľnom kysnutí, mimo pekáreň, určite hodinu) cesto prepracujeme a rozvaľkáme.
Vaľkáme na hrúbku slabého centimetra, možno aj menej.
Vykrajujeme kolieska, pri pecinkách vykrajujem kvietkovou formičkou, tu som to vzdala a vzala som bežnú okrúhlu. Vyšli mi dva plechy koliesok.

Plech vyložíme papierom na pečenie a pokladieme kolieska.
Vložíme do VYHRIATEJ rúry na 200 stupňov.

Piekla som 10 minút na jednej strane a potom som ich prevrátila a dopiekla do zlata. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické, strážte si to podľa tej svojej.
makovce vykrajovanie makovce pecenie

 

 

 

 

Ak ich chceme uvariť všetky naraz, dáme do veľkého hrnca variť vodu s lyžickou soli. Upečené posúšiky pohádžeme do vriacej vody. Nechala som ich tam asi dve minúty .
Ten čas varenia je orientačný, záleží na tom, ako veľmi sa posúšiky upiekli, ako boli predtým vykysnuté a podobne. Najlepšie je  jeden vybrať a ochutnať, mal by byť vo vnútri úplne mäkký, ale pozor na rozvarenie.

makovce varenie

Do veľkej misy vlejeme roztopené maslo.  Sitom vyberáme posúšiky a kladieme priamo do masla. Prehadzovaním ich v masle obalíme a zasypeme mletým makom a práškovým cukrom.
Pokiaľ neviete aké množstvo treba, riaďte sa chuťou….dajte na začiatok 5 polievkových lyžíc cukru a maku a potom už ochutnávajte a pridávajte po lyžiciach.
makovce pred miesanim

Všetko ešte v mise poprehadzujeme potriasaním a podávame teplé.

makovce po miesani

Tak ako opekance, tak aj upečené posúšiky, môžeme odložiť do papierového sáčku,  na nejaký ten týždeň.  Stačí odoberať podľa potreby, akurát už bude asi potrebné pridávať minúty na varenie.

3. 10. 2017 O tom ako mi to vysvetlili naše mačky

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Cas pripravy
Pocet porcii (kusov)

Za tých 17 rokov, čo som v Mníchove, som na cestách domov stretla všeljakých ľudí.  Ženská časť populácie svorne tvrdila, že všetok nemecký drogistický tovar je lepší. Mydlo mydlí, prášok perie, telové mlieko voňavo mliekuje, deodorant deodorantuje dlhšie, atď.

Nikdy, nikdy som tomu neverila…vážne nie. V priebehu času som zistila, že áno, v niečom rozdiel je, a to v sume. Niektore veci sú fakt predražené, viď môj článok nižšie (z augusta 2014), ale čo do kvality som rozdiel nespozorovala.

Povedzme parfumy.

Značkové parfumy používam, ako som v sebe objavila ženu. Dodnes si pamätám, ako som si pred cca dvadsiatimipiatimi rokmi kúpila Elle, a v parfumovanej záložke prezentovali Givenchy Extravagance. Prešla som po nej zápästím a tá vôňa ma doslova opantala.

Roky som potom používala výhradne túto značku – a to aj v časoch keď som skutočne premýšľala nad každou korunou. Moj dlh na nájomnom rástol, ale ja som si aj tak nikdy  nekúpila nič “podradnejšie a lacnejšie”. To už som radšej v tom čase prestala používať parfum.

Teraz používam parfumy rôzne, no nekupujem ich v Mníchove, ale na www.notino.sk. Predáva parfumy omnoho lacnejšie, než keby som ich kupovala tu. A nie, nie sú to fejky. Ak vám to bude svätosväte niekto tvrdit a dovolávať sa otca koňa brata syna, že sú a sú a sú, neverte mu.

Taký Kenzo a Issey Miyake, ktoré tvoria už minimálne desať rokov základ mojej parfumovej výbavy  – každú zmenu zloženia (rovnako ako rozdel medzi parfumovanou a toaletnou vodou a pod.) by som rozoznala okamžite, sú rozhodne pravé. Minimálne za tieto značky  ručím.

Takže áno, cenové rozdiely tu sú. V tomto smere sa už nehádam. Ale pokiaľ ide o kvalitu, o tej som sa vedela pohádať hocikedy.

Jednoducho som to nedokázala pochopiť: Mne veci kúpené na Slovensku a v Nemecku prišli vždy úplne rovnaké. Pracie gélové vankúšiky vždy vyperú dobre, či hovoria slovensky alebo nemecky. A aviváž mi rovnako ovonia bielizeň, mydlo rovnako umyje, tablety do umývačky umyjú riad rovnako a soľ ju rovnako vyčistí.

Keď bol môj Dobrý Manžel v blahej pamäti ešte slobodný mládenec, žil a pracoval v Brne, vo firme, ktorú založil Čech žijúci v Mníchove. Tento človek aj s manželkou žili časť mesiaca v Brne, a časť v Mníchove. No a keď prišli do Brna, tak si vraj,  čo sa týka potravín,  nosili úplne všetko z Nemecka. Okrem minerálky, vraj pili Matonku.

V kvalite som rozdiel nevidela, ako som už písala. V cene rozdiely boli (ako som už tiež písala), no nestáli mi za to, aby som prevláčala na Slovensko všetky potraviny. Jediné, čo som tam kedy doniesla, bolo maslo do pečenia, keď sa vydávala Dobrá Cérka. Mali sme vyše sto hostí, a pri takom počte sa to už oplatilo.

Ak som teda niečo prenášala, tak veci, ktoré na Slovensku nedostanem. Napríklad 100% arašídové maslo. Alebo Dobrej Svokre dodnes nosím z Tengelmanu jeden druh chleba – ale už aj to prestanem, lebo Tengelman zrušili a Edeka (jeho nástupcana v mojej štvrti) tento chlieb nepredáva.

Navyše som lokalpatriot, a keď som v Banskej Bystrici, nakupujem výhradne od domácich farmárov. Aj keď je tá soľ do umývačky riadu trikrát drahšia, stále by som si ju nepriniesla a kupujem ju za trojnásobnú sumu :-) .

A po tomto dlhom entrée sa konečne dostávam in médias res…

Ako všetci viete, máme mačky. Minulý rok sme boli tri mesiace v Banskej Bystrici, a tak som objednala jedlo cez zoohit.sk. V Nemecku je to zooroyal.de. Keď objednávam v Nemecku, doručia mi objednávku najneskôr o štyri dni. A tým myslím skutočne najneskôr, spravidla ho mávam doma už na tretí deň.

Tak som objednala na Slovensku a čakám, čakám… a nič. Na štvrtý deň mi poslali len email, že to vyskladnili a mám si to sledovať u prepravcu. Na šiesty deň pozerám, kde v prdeli to je – a ono sa to nakladalo v Poľsku!!!

Balík prišiel na jedenásty deň. Medzitým som úbohým mačkám bola kúpiť jedlo v Tescu, už som im nemala čo dať do papuliek.

Mačky začali veľmi zle papať, dokonca aj Barbora, ktorá je neskutočný žrút. Vtedy som prišla na to, že Barbora miluje surové mäsko.. a tak som jej každý deň pridelila za hrstičku. U Noelka som zvyknutá, že on jedáva menej. Je to lovec, takže predpokladám, že niektoré myšky nielen uloví, ale aj zje. On má rád zase skôr suché krmivo.

Takže u Noela som jeho nechutenstvo dávala za vinu frustrácii, že nemôže chodiť von. U Barbory to bolo zvláštne. No po návrate do Nemecka bolo zase všetko v poriadku.

Situácia sa opakovala zakaždým, keď sme šli na Slovensko. Zvykla som si, že z misiek neustále vyhadzujem obschnuté nezjedené jedlo, a že mám mačaciiu stravu objednávať o dva týždne skôr, ako ju budem potrebovať.

Tento rok na jeseň sme boli v Banskej Bystrici šesť týždňov, a ja som už v Míchove robila objednávku, aby som mala potravu dodanú včas. Tentokrát som objednala aj podstielku.

Čo sa týka stravovacích návykov, už som zvyknutá, že nejedia. Hlasno sa dožadujú jedla, a keď im ho otváram, doslova mi podrážajú nohy, čo by mi najradšej vyliezli na chrbát. Potom s očakávaním pribehnú k miskám, ovoňajú a odídu.

Vôbec som tomu nerozumela.

A potom som zistila, že podstielka nie je kvalitatívne taká, ako tá Mníchovská. Pochopíte to? Tá istá značka, úplne rovnaký výrobok, a napriek tomu nehrudkovala tak ako mala. 7-kilový balík som minula raz dva.

Do Mníchova sme sa vracali cez Jihlavu, lebo sme chceli stráviť posledné krásne jesenné dni na chate na Okrouhlíku. Niesla som si z Bystrice pre mačky aj jedlo, aj podstielku, ale keď sme tam prišli, našla som na chate oboje – jedlo aj podstielku, ktoré tam zvýšili z leta (a priniesla som ich tam z Nemecka).
Mačky sa išli dotrhať, ako jedli. Barborka nedostala ani surové mäsko, čo sa normálne spokojne napapala. Noelko chytil myši, ale videli sme, že ich len usmrtil, no nezjedol. Spokojne zjedol to, čo mal v miske.

S podstielkou to bolo obdobné. Barborka je naučená len na svoj záchodík. Ak je aj vonku, vždy pribehne dnu, urobí do záchodíku, čo urobiť chce, a znovu peláši von. Takže som jej vysypala ešte podstielku z leta. Keď sme odchádzali, mohla som ju po vyčistení pokojne presypať naspäť do vedierka, pretože bola úplne v pohode.

A mne to stále nedochádzalo…

Keď sme prišli domov, vytiahla som vrecúška s jedlom, ktoré som priniesla z Bystrice. A znova som z misiek musela vyhadzovať obschnuté jedlo. Barborka dostala znova surové mäsko a Noelko nám každý deň hlasno kričal, že má myš. A statočne ich aj jedol!
Potom som urobila objednávku zo zooroyalu. Objednala som jedlo aj podstielku, a na druhý deň som už mala všetko doma.

A misky boli prázdne. Rovnako záchodík som mohla čistiť doslova rohom lopatky, ani sitovať som nemusela.

AŽ VTEDY SOM ZAČALA NIEČO TUŠIŤ.

Tak som urobila pokus. Na ranné kŕmenie som im dala slovenský vankúšik. Výsledok? Obschnuté, nezjedené. Na druhé ranné jedenie dostali nemecký. A misky… vylízané!

Potom som skontrolovala slovenské vrecúška. Ten istý typ, tá istá značka… vôbec ničím sa nelíšili, akurát slovenské s lososom a cuketou mali trošičku iný farebný odtieň. Ale inak boli úplne, ale úplne rovnaké. Rovnaké zloženie, rovnaké nápisy, rovnaké všetko.

Akurát tie slovenské… mačky nechcú žrať.

Trvá to už rok a ja som to za celý čas nepochopila! Potom som zistila, že Felix produkuje Nestle, a okamžite ma napadli všetky tie články, aké sú rozdiely hlavne v cukrovinkách… ktoré tiež vyrába Nestle.

Shebu a Royal Canin som  mala  doma len nemecké, nemala som to ako porovnať.
Za celé tie roky som nenašla rozdiel medzi západnou a východnou chuťou, vôňou, kvalitom, až mi to museli povedať Noel a Barbora. Tento problém naozaj existuje, minimálne v produktoch, ktoré používajú oni. A oni nemajú prečo klamať, takže im verím.

A tak sa pýtam, mám byť ako pán Muller, a voziť si všetko z Mníchova? Bránim sa tomu, ale viem, že moje mačky chcú to mníchovské, vrátane podstielky do záchoda.

Pred mojimi zhrozenými očami mi prebehla príhoda spred desiatich rokov, keď si jedna pani niesla domov na Slovensko TOALETNÝ PAPIER. Smrteľne vážne, jej dcéra má vraj so slovenskými problém. Vtedy som sa tomu v duchu strašne smiala, že či sú už ozaj na rozum a myslia si, že nemecká riť je lepšia ako slovenská… A teraz som prišla na to, že pravdepodobne áno. Minimálne tá mačacia.

Kuracie prsia zapekané s hríbami a zemiakmi v pekáči

jesen

Toto jedlo som varila, keď bolo posiate Slovensko hríbami a takmer polmetrové dubáky sa dali kosiť kosou. Dobrý Manžel je vášnivý hubár a Dobrá Švagriná s Dobrým Bratom  sú vášnivý zberači. My s DM tie huby normálne poctivo jeme, lebo ich ľúbime skôr čerstvé ako sušené…u nás sa všetučko zje…DB a DŠ ako aj ich celá rodina…tí huby nejedia…aleže vôbec, jedine sušené uvarené v kapustnici. Na Slovensku sa cítil DM na hubách ako vo vytržení, v okolí Jihlavskej chaty je húb hrúzu (teda pre tých čo ich vedia hľadať), ale dubáky sú skôr vzácnosťou, takže do nášho bystrického okolia by na huby chodil každý deň. Keď priniesol prvýkrát tie huby . pretekajúce v tom najväčšom košíku, ktorý som mu dala viacmenej preto, aby mal v čom nosiť termosku a proviant :-) ,  tak som ich podozrievala, že na tých hubách boli niekde v okolí Pripiati. hubari a barney

To bolo niečo neuveriteľné….a potom ďaľší a daľší a ďaľší víkend…a furt sme všetko zjedli. Na rozdiel od chudáka rodiny DB. Tí boli už z toho tak frustrovaný, že dokonca si raz urobili hubovú praženicu….ale vraj bola na tom najlepšia aj tak slanina, ktorú tam dali. Myslím, že boli radi, keď sme sa nečakane rozhodli, že odídeme ešte na  predĺžený víkend na chatu do Jihlavy, aby si DM splnil občiansku povinnosť a išiel zavoliť, ja aby som si užila ešte poslednú tohtoročnú nádhernú okrouhlickú jeseň a mačky aby zažili poriadny nočný lov v divočine :-) . Bolo tam ……nádherne…neviem ako inak to opísať a ja som úplne vypla mozog od starostí. Rodina sa miesto v  byte u Mojej Dobrej Svokry schádzala na chate, Dobrá Teta Pavla mi priniesla obrovskú zásobu sušených húb, Lubomír víno a zmrzlinu a DS nám uvarila fantastické zemiakové guľky v kyslej kapuste a sviečkovú.  DM išiel ešte na posledné huby a priniesol ich každý deň. Tie posledné, noc pred odchodom som už nevarila, tak som ich len nahrubo podusila..bez soli, bez vody, bez cibule a v pohároch som si ich priniesla do Mníchova a išli hneď  v škatuľke do mrazničky.
Tento recept na jesenný pekáč som našla u Dobrej Českej Švagrinej v časopise Apetito. Aj ona sa naň chystá, ale zo sušených húb, ktoré sú použité v pôvodnom recepte. Ja som v ňom urobila zmeny podľa mojich chutí….a preto mi aj nenormálne toto jedlo chutilo. DM dojedol a povedal vetu, ktorá ma absolútne dorazila….”nato, že ja huby NEMUSÍM, tak mi to naozaj chutilo”. Tak on huby vraj NEMUSÍ….s kým to žijem a čo urobil s mojím Dobrým Manželom…

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

600g kuracie prsia
1 veľká červená cibuľa
1 PL hladká múka
1 vrchovatá čl sladká mletá paprika
1 vrchovatá čl sušený tymian
1 čl soľ a čerstvo mleté korenie

250 g preddusených húb (apetito …20 g sušených)
250 g créme fraiche
veľká hrsť nasekaná petržlenová vniatka
menšie zemiaky
olej, maslo

Postup

Zemiaky očistíme a prepolíme, dáme ich variť do osolenej vody a keď začnú vrieť tak varíme max.15 minút. Zlejeme vodu a odložíme bokom.
Rúru zapneme na plný výkon.

Prsia nakrájame na vhodné kúsky, cibuľu ošúpeme a nakrájame na tenké rebrá.
Ak použijete čerstvé huby, tak ich očistíme, pokrájame na kúsky. Ak použijete sušené huby, ako v časopise apetito, tak ich máte zaliať 300 ml vriacou vodou.
Čerstvé huby na troche tuku podusíme, nemusia byť úplne do mäkka. Bohužiaľ neviem koľko na 250 g podusených húb treba čerstvých, budete si musieť tipnúť, ale predpokladám, že za  misu určite. Ako som písala, ja som mala podusené dopredu veľké množstvo, z ktorého som jednoducho odobrala spomínaných 250 g. Huby necháme vychladnúť.
Do misy vložíme kuracie kúsky, pridáme koreniny a múku. Všetko poriadne vymiešame.

jesen kuracie prsia jesen hriby creme
Na panvici rozohrejeme olej a obalené mäso na jednej strane opekáme nejakých 5 minút. Kúsky pretočíme ak treba pridáme ešte trochu oleja a posypeme cibuľou. Znížime trochu teplotu a opekáme ešte nejakých 10 minút, dávame pozor a radšej premiešajme.
Dno pekáča hrubšie vytrieme maslom a ja som ešte vysypala ochutenou múkou, čo ostala po obaľovaní mäsa.
Z panvice preložíme prsia aj cibuľu do pekáča.
Vychladnuté huby zmiešame s créme fraiche, ochutíme soľou a korením a vmiešame nasekanú petržlenovú vňať.
Túto zmes navrstvíme na mäso.
jesen vrstvy
Podľa apetita  ..ak použijete sušené huby, tak ich nemáte zlievať, ale tak ako sú vo vode, tak máte zamiešať vysoko percentnu kyslú smotanu…alebo spomínané créme fraiche.. Predpokladám, že táto zmes bude celkom riedka, tak ju vlejeme rovnomerne po prsiach. jesen pred pecenimPredvarené zemiaky prekrojíme a rovnomerne poukladáme tesne vedľa seba po povrchu.
Ja som ich ešte posypala mletou rascou a vykropíme olejom.Vložíme do predhriatej rúry, stíšime zdroj tepla na nejakých 200 stupňov a pečieme 30 minút, respektíve dovtedy, kým nie sú zemiaky dostatočne zapečené…v mojej plynovej som musela piect 45 minút. Strážte si to podľa tej svojej.

jesen po upeceni
.Ako som písala….úžasné jedlo…taký jesenný pekáč

 

 

Nigérijská ryža s kuracími prsiami

ryza hlavna

Tento rcp som videla na stránkach BuzzFeed a zaujal ma hlavne jeho názov Nigérijská ryža  Jollof s kuraťom.  Keď som  sa hrabala v internetoch, aby som sa dozvedela o tomto rcp viac, tak som čítala aj komenty pod rcp….moje nervy…ľudská povaha je všadiaľ rovnaká…nenormálna flame war, aleže neskutočná. Ako keď sa u nás hádame, čo je pravý kotlíkový guláš, či halušky po scedení preliať vodou či harulu piect na masti, alebo na oleji, a do segedínu v žiadnom prípade nejde pálivá paprika etc etc….Akurát, že tam sa hádali všetci černosi sveta….a čo tam malo ísť, a čo nemalo a že toto nie je nigérijská, ale ghanská verzia…a kto to kedy videl dávať kura …a čo to za suroviny a to aké korenie tam dali ….no úplne, ale úplne ako keby som bola na diskusii na topreceptoch.Celá nadšená som do neho išla a keď som si čítala jeho prípravu, tak veľké sklamanie….Nie do chuti..to vôbec…presne som vedela ako bude chutiť…báječne….a viete ako som to vedela? Takéto  podobné kura robievam roky rokúce…hádam aj 30  a dostala som ho od dievčiny, ktorá pracovala v  učtárni v nejakej energetike.  Je pravda, že ten starý rcp je  jednoduchšia verzia , ale v zásade to nebolo nič nové pod slnkom…a vraj nigérijské kura s ryžou….a ja som ho varievala v Selciach na dedine a o Nigérii som vedela len to, že je v Afrike….niežeby som onej vedela teraz viac. Nuž ale keď som už bola tak nastavená na to nigérijské kura, tak som ho urobila  Ale najprv som si niečo o tom vyhľadala, aby som zistila, či je to kura ozaj nigérijské, alebo selčianske. No a vážne ono tá ryža  sa takto nejako pripravuje v afrických štátoch…neskôr v časoch prosperity sa začalo pridávať aj kura a  tak vzniklo vlastne také rizotko.  Je celkom možné, že nejaký manžel bol v rámci pomoci na montážach v Afrike a priniesol si rcp na Slovensko.  Ktoho vie ako doputoval, až ku mne do Seliec. Pri jeho príprave som si tak zauvažovala, ako asi taká nigérijská dedičanka robí paradajkové pyré…úplne seriózne som nad tým premýšľala.. No keď som to ochutnala vážne som neľutovala …skvele si Dobrý Manžel pochutil…skvele skvele… zmeny ten rcp zmenili ešte k lepšiemu ako bol.. Raz…pokiaľ som Vás inšpirovala k vareniu ….skúste urobit aj jednu aj druhú variantu….uvidíte, že som mala pravdu.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

520 kuracie  prsia
400 g zrelé paradajky
2 ks veľká červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 veľká červená paprika
1 menšie habanero, alebo menej páliva chilli paprička
1 PL kari korenie
1 čajová lyžička sušený tymián
200 g ryža
150 g olej + 3 PL

Postup

Do mixéra dáme nakrájané paradajky, očistenú  1 cibuľu, očistený cesnak, očistenú papriku a pálivú papričku podľa svojej chuti.
Všetko poriadne zmixujeme.
Kuracie mäso bez kože a kostí nakrájame na kocky, druhú cibuľu očistíme a nakrájame na rebrá
V hrnci rozohrejeme 3 PL oleja a vložíme cibuľu a kuracie kocky, restujeme asi 10 minút a počas restovania posolíme a posypeme kari korením.. Po orestovaní mäso vyberieme a odložíme bokom.
Do hrnca vlejeme zmixovanú omáčku  a necháme ju nejakych 10 minút redukovať na miernom ohni. Vlejeme do nej olej, pridáme tymian, hrnček vody, pridáme soľ, čerstvo mleté korenie a vmiešame kuracie kúsky.
Necháme prevrieť a nakoniec pridáme premytú ryžu a vlejeme hrnček horúcej vody.
Premiešame, hrniec utesníme alobalom a prikryjeme ešte pokrievkou.
Dusíme cca 30 minút na miernom ohni.
Po tomto čase by malo byť všetko mäkké, vsiaknuté a šťavnaté.

ryza po uvareni
Ja som podávala s fazuľovým šalátom a vykropené citrónovou šťavou…nemalo to jednu chybu.

 

 

Tvarohovo-čokoládová torta s jahodami

jahodova hlavna

 

 

Tento múčnik som mala v pláne už asi rok. Vyšiel v mojom nemeckom mesačníku v jahodovej sezóne a strašne som sa tešila na jeho chuť. Bolo po sezóne a mne ostala len stále  chuť ho urobiť….a potom časopis zmizol…bez jednej stopy. Teraz sme v Banskej Bystrici a vyzerá to na pár týždňov, takže som musila  poriešiť kompletnejšie úložné priestory …a čo sa nestalo..našiel sa časopis. Tak som sa mu potešila , že až. Ale v BB, ako sa zdalo bol práve čas bezjahodový, skoro som si nohy zodrala kým som zohnala….Potom som uvažovala, aké suroviny použiť, či tie v pôvodnom nemeckom rcp, alebo použiť tie naše. Niežeby sa nedali kúpiť tu aj tie nemecké, ale bolo by to drahšie a čo si budeme hovoriť, aj náročnejšie ich kúpiť..povedzme asi tak, ako pre mňa  kúpiť v tomto období v BB jahody.  Takže som išla do slovenských komponentov a podľa ich vlastnosti som upravila aj rcp….dúfam, že vyskúšate a bude Vám chutiť. On je ten múčnik veľmi nenáročný na prípravu a jedine z čoho som mala obavu je želatína na povrchu, ja mám pred želatínou v akejkoľvek úprave nenormálny rešpekt, pretože z 5 pokusov mi 4 nevyšli…..no a toto klaplo okamžite na jednotku..takže vážne dobrý a na prípravu nenáročný múčniček je to.

jahodova hlavna 1

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): Okrúhla forma s odnímateľným ráfkom 26 cm, alebo hlboká forma na koláče 20 x 30

Suroviny:

Na čokoládový základ:
100 g čokoláda na varenie
100 g maslo
2 vajcia
150 g jemný cukor
100 g polohrubá múka
Na tvarohovú plnku :
450 g tučný krémový tvaroh
250 g tučná kyslá smotana
strúhana kôra z jedného pomaranča
pomarančová šťava z pol pomaranča
2 vajcia
2 balíčky vanilkového cukru Dr. Oetker
50 g práškový cukor
1 balíček vanilkový puding  Dr. Oetker
1 balíček vanilkový puding Ole bez varenia Dr. Oetker
Na jahodovú vrchnú vrstvu :
750 g čerstvé jahody
1 balíček tortové želé červené Dr. Oetker
červený sirup
červený džem
2 Pl cukor

Postup

Čokoládu s maslom dáme do rajničky a necháme ich roztopiť vo vodnom horúcom kúpeli. Po roztopení vymiešame do hladka a necháme vychladnúť. Dve vajcia  a 150 g cukru šľaháme 5 minút do penista a zhustnutia…..do vaječného krému vlejeme  vychladnutú čokoládu. Premiešame a nakoniec zapracujeme múku a všetko vymiešame do hladka.
Rúru predhrejeme na 180 stupńov. Tortovú formu, alebo hlbokú koláčovú formu vytrieme tukom, vysypeme strúhraným kokosom. Do formy vlejeme čokoládové cesto a vložíme do rúry predpiecť na  10 minút.
Kým sa predpeká, urobíme rýchle tvarohovú plnku…..Tu chcem popísať niečo o tvarohu a smotane. Keby som bola v Mníchove tak použijem syr Philadelphia a crème fraîche, viem, žeby som ich kúpila aj v BB, ale zdajú sa mi neúmerne drahé, tak preto som išla do slovenských komponentov a vybrala som si tie najtučnejšie značky Melina. V rozpise surovín som vložila odkazy na tieto výrobky.
Takže v mise rýchle zmiešame tvaroh, kyslú smotanu , pomarančovú kôru, šťavu, vanilkový a práškový cukor . Vmiešame dve vajcia a pudingový prášok. Cesto sa mi zdalo veľmi riedke a mala som svoje obavy…tak som tam vsypala ešte pudingový prášok Ole a ten plnku zahustil už poriadne….ja som dala celý, ale asi by stačila len polovička. Urobte to bud podľa mňa, alebo zaexperimentujte…myslím, že sa nič tomu nemôže stať.
Vytiahneme z rúry predpečené čokoládové cesto a naložíme naň po lyžiciach tvarohovú plnku, jemne ju rozotrieme okrúhlou špičkou príborového noža a opakom lyžice…treba na to ľahkú ruku, aby sa Vám hnedé cesto neprevalilo cez biele. Povrch uhladíme
Vložíme naspäť do rúry a pomaly pečieme 30 minút na tých 180 stup.
Tortu vytiahneme a ak sa Vám stále zdá tvarohová plna mäkká, tak to neriešte, ona ztuhne. Necháme tortu vychladnúť.
Povrch torty potrieme tenkou vrstvou jahodového lekváru a nahusto nahusto pokladieme  rozštvrtené a očistené jahody.
Na prípravu želé použijeme akýkoľvek červený sirup, fajn by bol samozrejme jahodový, ale ja som mala čerešňový a tak som použila ten.
Do odmerky som dal teda asi 50 ml sirupu, pridala dve lyžice cukru , prášok želatiny  a doliala na 250 ml vodou..
Prelejeme do hrnceka a necháme varit, keď začne vrieť necháme ešte minútu a hneď odložíme. Necháme trošku vychladiť a hneď ako začne tekutina hustnúť, tak lyžicou polievame jahody. Minula som celý stvrť liter.

jahodova celkovo
Múčnik necháme úplne vychladnúť a až potom krájame…nie ako ja, krájala som ho ešte teplý a dopadlo to tak ako dopadlo.

jahodova narez

 

 

Polievka z tekvice hokkaido, červenej šošovice a paradajok

sosovicova s hokkaido hlavna

Keď som pred rokmi zakladala blog o varení,  mojím veľkým vzorom boli balkánske blogerky…srbské, slovinské, černohorky a podobne. To bolo niečo úžasné, toľko nových netradičných receptov, čo som tam našla, rôzne techniky aranžovania, ako písať články,  všímala som si ich blogerskú etiku, navštevovala ich rôzne komunity, sledovala som ich internetové časopisy, pravidelne som navštevovala moje obľúbené blogerky….Časom niektoré prestali…môj najobľúbenejší internetový mesačník mezze skončil, skončila palachinka, skončila kuvarica, skončila tortelina a mnohé ďaľšie. Niekedy mám pokušenie nechať to už tak aj ja….akokeby som už uvarila všetko čo som chcela a mám pocit, že všetko sa už opakuje, len to má nejaký fresh formát, aby sa nepovedalo. Skrátka ten foodblogerský boom akokeby opadol…minimálne v kruhoch, kam som chodievala. Ale potom, po čase takej nejakej straty inšpirácie, sa nejako vždy naštartujem..skontrolujem ešte blogerky, ktoré fungujú, kúpim si pár časopisov a nájdem si niečo, čo obohatí našu rodinnú kuchyňu.

Už pred niekoľkými mesiacmi som našla na blogu tejto dámy  recept na túto polievku. Dlho čakala, kým prišiel na ňu čas. Uvarila som ju s mojimi zmenami a je vynikajúca….uvarila som len polovičnú dávku, pretože ja tekvici neverím a jedávam jedine občas hokkaido…netušila som ako mi bude chutiť táto kombinácia. Polievka ..aj keď pôsobí tak jesenne, mi výborne pochutila práve teraz v lete…tým, že som si tam položila avokádo s citrónovou šťavou, pôsobila ohromne sviežo. Je veľmi ľahká, vhodná keď sa snažíme zhadzovať kilá no a príde mi absolútne dokonalá pre malé detičky a rozhodne to odskúšam na Dobrej Vnučke…čo sa týka Dobrého Vnúčika tak tam človek nikdy nevie…jeho autistický jedálniček je len v jeho hlávke a nevedno, ako prijme túto novinku
Určite som nevarila posledný raz.

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

200g  tekvica hokkaido
500 g krájané sterilizované paradajky so šťavou
200 g červená šošovica
1  červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
6 veľké PL olej
1 čl  s kopčekom soľ
1 čl  s kopčekom údená mletá paprika
mesiačiky avokáda
citrónová šťava

Postup

Hokkaido nastrúhame na veľkej slzičke…až neskôr ma napadlo, že som tekvicu mohla aj zmixovať v robote..takže urobte, ako sa Vám bude páčiť. Šupky som nestrúhala.
V hrnci rozohrejeme olej  a pridáme nasekanú očistenú cibuľu a cesnak. Chvíľu restujeme.
Pridáme nastrúhané hokkaido, premiešame, posolíme, okoreníme čerstvo mletým korením a opaprikujeme.  Podlejeme asi 150 ml horúcou vodou a necháme dusiť 10 minúť. Občas skontrolujeme a prípadne podlejeme. Pridáme krájané sterilizované paradajky aj so šťavou a znovu dusíme nejakých 10 minút.
Pridáme premytú šošovicu a zalejeme 750 ml horúcej vody….ak máte dobrý vývar, tak môžete časť vody, nahradiť vývarom.  Privedieme k varu a pod pokrievkou varíme 10 minút….Po tomto čase by už mala byť šošovica uvarená, viac nevarte, pretože sa úplne celá rozvarí a budete mať z šošovicovej polievky, šošovicový krém. Ja som ešte doliala vodou….Vy sa rozhodnite podľa seba, ako hustú chcete mať polievku.
Na záver som ešte dosolila.
Zrelé avokádo nakrájame na mesiačiky a poukladáme na jednotlivé porcie…mesiačiky posolíme, zakvapkáme citrónovou šťavou a ja som posypala aj chilli vločkami….
Autorka receptu ešte pridala kopček kyslej smotany, ale túto kombináciu ja nemusím, tak som vynechala.

 

 

Letné kari

kari hlavna

Veľakrát som už deklarovala, že indickú kuchyňu u nás doma máme veľmi radi. Hlavne tie recepty…ktoré, akokeby , boli trochu poangličtené….India bola anglickou kolóniou a tak sa ich kuchyne navzájom preplietli podľa potrieb obyvateľov. Napr. kura tikka je vlastne pečené kura na špíze, ale angličani  majú radi omáčkovité jedlá a tak k tikke pridali masalu. Čo sa týka kari….robím ho v rámci možností celkom často, pretože Dobrý Manžel ho zbožňuje. Tentokrát požiadal o kari, čo varí táto krásna dáma https://www.youtube.com/watch?v=CIhpnXu-EzQ&list=PLwS_wSxAYveQZtaS4EpSNXcUg2VbMsWFp&index=15

Priznám sa, že ma najprv zaujala kuchárka a až potom si všimla celý rcp. Ona hovorí, že ju mamka naučila, aby žiadne kari, za žiadnu cenu neuponáhľala, že kari potrebuje svoj čas.  Ja som pri indických jedlách zvyknutá na rýchlosť, tak som chcela vyskúšať aj pomalosť. A vskutku..kari je báječné. Viem, že veľa ohlasov na rcp  mať nebudem, ale ako pri každom indickom rcp , tak aj pri tomto….vyskúšajte aspoň raz, teraz už dostať v Tescu veľkú škálu korenín v exotickom kútiku a tak by to nemal byť problém.
Naviac zaraďujem recept aj medzi jedlá, ktoré by sa mohli konzumovať pri redukčných diétach.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

Pol hlávky karfiolu…cca 450 g
320 g plechovka cíceru
150 g zelená fazuľka
dve hrste mrazeného hrášku
1 veľká mrkva
4 stredné paradajky
250 ml pasírované paradajky
1 červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
5 cm kúsok ďumbiera
5 PL olej, alebo ak máte veľká lyžica ghee
200 ml sladká smotana
1 štipľavá paprička
po 1 čl kumín, mletý koriander, kurkuma
1 PL garam masala
1 čl soľ
veľká hrsť nasekaná koriandrová vňať

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nasekáme na vhodné kúsky.
Vo väčšom hrnci, alebo woku rozohrejeme olej, alebo ghee a pridáme lyžičku rímskej rasce (kumín) a nasekanú štipľavú papričku.. miešame asi 2 minúty a pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, ďumbier. Ďumbier najlepšie očistíte od šupky, pomocou hrany lyžičky…to len tak pre zaujímavosť. Restujeme na slabom ohni 10 minút. Pridáme nakrájané paradajky….tie dusíme , stále na slabom zdroji tepla,  nejakých 10 minút. Po tejto dobe pridajte pasírované paradajky, zvýšime zdroj tepla a pridáme všetky koreniny…garam masalu, mletý koriander, kurkumu…ak chcete veľmi pálivé kari, tak pridajte este pol lyžičky mletú štipľavú papriku. osolíme.
Privedieme k varu a postupne pridávame cícer aj s nálevom, mrazený hrášok, zelenú fazuľku, mrkvu. Všetko premiešame a nakoniec pridáme menšie ružičky karfiolu.

kari zelenina kari karfiol kari pred varenim

 

 
Podlejeme cca 200 ml vriacou vodou, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Varíme cca 25 minút, resp. dovtedy kým nie je zelenina mäkká, ale nie prevarená.
Pridáme smotanu, necháme prevrieť na jednu bublinu…a nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekanej koriandrovej vňate.

kari koriander
Keďže u nás doma máme radi, keď je kari mokrejšie, tak som ešte doliala trochou vriacej vody a dosolila.
Podávame s ryžou basmati, ktorú varíme s novým korením a bobkovým listom.

kari hotove

Porcia kari s ryžou….350 g + 100g

1407 + 543 kJ (336 kcal + 130 kcal)

Špagety s cuketovou omáčkou

spagety hlavna

Najprv som čítala kdesi recept na cuketový tatarák…no …od klasického tataráku to malo samozrejme ďaleko, ale skúsila som . Tatarák by som to osobne nenazvala, ale ako nátierka na hriankach výborné…A potom som si predstavila ako by chutilo niečo podobné so špagetami…pridala som k tomu kdesi čosi, odobrala som kdesi čosi aby sa to čo najviac priblížilo k našim rodinným chutiam…škoda, že tu nie je Dobrá Vnučka…tá by ich bezpochyby ocenila najviac….poznám svoje cievčatko….

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Zdravá cuketa…tá moja vážila 460 gramov
200 g sekané paradajky v konzerve
200 g pasírovaná paradajková šťava
1 cibuľa
3 veľké cesnakové strúčiky
5 PL olej
1 čl soľ + čerstvo mleté korenie
nasekaná petržlenová vňať
tvrdý syr na strúhanie typu grana (parmezán)
300 g celozrnné špagety na uvarenie

Postup

Dáme variť špagety, podľa návodu na obale. Ja som použila celozrnné…a podľa môjho oka ich bolo cca 300g. Nemusíte dávať toľko, riaďte sa podľa toho, koľko potrebujete…
Kým sa varia špagety v osolenej vode, obielime cibuľu a cesnak.
V hlbokej panvici rozohrejeme olej a porestujeme  nasekanú cibuľu a cesnak.
Kým sa varia špagety a restuje cibuľový základ :-) , cuketu umyjeme a bez obielenia, tak ako je…nastrúhame na veľkej slzičke. Nemusíme ju dávat postáť na vypotenie…. môžete ju rovno vložiť na cibuľu…Pridáme kúsky nasekaných konzervovaných paradajok a pasírovanú paradajkovú šťavu. Samozrejme, ak máte vlastné paradajky, ktoré dozreli na ozajstnom slnku, nebude nič ľahšie ako použiť priamo čerstvé plody. V tom pripade by som doporučila najskôr  pokrájané paradajky na tej cibuli  podusiť  s troškou vody a až potom pridať cuketu. Keďže ja také paradajky nemám, tak používam tie z konzervy, pretože dúfam, že pestovatelia majú natoľko rozum a nedávaju na konzervovanie  nezrelé a rýchlené plody. Toľko k paradajkám.

spagety suroviny
Takže máme na panvici cuketu, paradajky a šťavu…všetko posolime, pokoreníme čerstvo drveným korením, zamiešame. Pridáme za varešku vriacej vody v ktorej dovárame špagety a dáme dusiť na 10 minút pod pokrievku.
Hotovú omáčku odstavíme.

spagety po uvareni

K omáčke pridáme potrebné množstvo uvarených špagiet, pridáme nasekanú petržlenovú vňať a posypeme čerstvo strúhaným syrom…

Je to rýchla, lacná, letná záležitosť, s ktorou urobíte veľkú parádu…teda aspoň ja som urobila.

 

Ružovky na rasci

ruzovky hlavna

Viete si predstavit, že posledných 14 dní som mala jeden košík húb ráno a jeden košík húb poobede? V živote som toľko húb nevidela…Keď mi ich nenazbieral Dobrý Manžel, tak mi ich určite priniesla Dobrá Teta Pavla, alebo mi priniesla hotovú bielu kôprovú polievku z kuriatok Dobrá Svokra. Takú by som ja nedokázala uvariť, čo by som čo robila….Varila som hustý hubový guláš, z ktorého sa najedli 5 ľudia a každý si pridával,  DTP uvarila  bielu smotanovú omáčku z dubákov, ktorú zbožňuje DM, Ja zase smotanovú omáčku a knedľu, piekla som hubové rezne na troch plechoch….obaľovala som ich hádam hodinu a minula 7 vajec, uvarila som hubový perkelt s cestovinami, každé druhé ráno hubovú praženicu, urobila som krkovičkové plátky v hustej hubovej omáčke, urobila ružovky ako držky. Dnes som prvýkrát po dovolenke varila niečo do čoho nešli huby….som veľmi veľmi nešťastná…nechcem byt tu…chcem byť tam .  IMG_1430Naša vnučka mi povedala, že by tam chcela bývať, naše mačky tam boli v mačacej nirváne a ja s Dobrým Manželom sme to tam prežívali na plné gule. No…ja v rámci svojich možností, ale DV a DM vážne naplno. Keď si predstavím, že DM tam prežil úplne celé dva mesiace svojich prázdnin, kým prázdniny mával, tak mu závidím tak veľmi, že to nedokážem ani vypovedať.
No naspať k tým hubám….keď priniesol prvé syrovenky (rýdzik surovičkový) tak bol v úplnej extáze, lebo vraj budú onedlho aj ružovky a tie mu MUSÍM urobiť na rasci. A veru ich aj priniesol a tak som mu ich robila na tej rasci. Jedla som to prvýkrat a musím povedať, že mi vôbec nechutili…vážne. Vôbec netuším čo na tom tak výnimočného vidí. Ale keď rozprával osadníkom, čo mal na večeru, tak mu nenormálne všetci závideli….no…my sme si vtedy s Dorkou uvarili fajnú kuracinkovú hustú polievočku… IMG_1415aj keď mu DV trošku uštipla z chlebíka kúsok a tiež sa tvárila všeljako…moje dievčatko.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Ružovky od hubára, ktorý ich pozná na 100 percent
Málo tuku
Rasca
Soľ

Postup

ruzovky

Overené ružovky očistíme. Nôžka je vždy červivá, takže tá sa automaticky vyhadzuje. Obielime im klobúčik…čisté hubové mäso zružovie. Nakrájame na kúsky.

ruzovky obielene
Na panvici rozohrejeme málo tuku….a vložíme kúsky húb tak, aby sa neprekrývali. Nesolíme. Soľ by vraj pustila vodu a tomu sa chceme vyhnúť. Chceme aby sa huby pražili a nie dusili. Len posypeme rascou.

ruzovky pred opekanim
Keď kúsky zozlatnú obrátime ich na druhú stranu a dopečieme.

ruzovky po opeceni
Až teraz posolíme .
Najlepšie sú vraj na chlebe…..

Gennarove rýchle špagety

spagety hlavna

Neviem ako je to u mladšej generácie, ale v tej mojej obstarožnej ….keď gazdinka povie, že varila, alebo ide variť špagety, resp. nejaké cestoviny..tak sa na to pozerá s takým, akokeby dešpektom. Toto sa varieva, keď sa vraciame z dlhšej cesty domov a nemáme čas na “poriadne” jedlo, toto sa varieva, keď je človek tak lenivý, resp. chorý a nejako ináč hendikepovaný , že na nič iné nie sú sily. A toto varievajú tak jedine začínajúce kuchárky. Za plnohodnotné cestoviny sa považovali kapustné fliačky a aj to, len za predpokladu, že tie cestovinové fliačky boli urobené doma.  Ak sa urobilo mäso s omáčkou a k tomu kolienka…tak to okamžite znížilo rating kuchárky.  Takto som bola vychovávaná aj ja….ak moja maličká dcéra v Selciach referovala, že som urobila paprikáš s kolienkami…moja mamka okamžite povedala….”no, len aby sa jej to od ruky odsr…o” a aby sa mi to teda od ruky neodsie..o, tak som poctivo hádzala prílohové halušky, krájala fliačky a robila kysnutú knedľu.
Keď bol môj Dobrý Manžel prvý rok v Mníchove bezo mňa, chodievali na obed k talianom. Ja som raz nevedela pochopiť, že mu tá pizza furt chutí a on ma ubezpečoval, že tam nevaria len pizzu, ale aj cestoviny…tak nejako ma nepresvedčil..tak okrem pizze, furt cestoviny….ved to je všetko na jedno kopyto. Moja Dobrá Cerka sa raz rozprávala s nejakým Talianom o slovenských zvyklostiach  a on sa pýtal, aké druhy cestovinových receptov pozná…a ona mu hovorí…nejedávam žiadne špagety, žiadnu  pastu…..on na ňu vyvalil oči a opýtal sa…Bože a to čo potom jedávate. Ja som mala predstavu, že cestoviny sa dajú robiť jedine s omáčkou z mletého mäsa, potom omáčkou z húb a potom s kečupom a strúhaným syrom eidamom. Raz som bola u susedy a ona práve robila večeru.. do špagiet premytých horúcou vodou, dala kocky syrokrému, rozmiešala a dala  ešte kečup….
Keď som sa do Mníchova prisťahovala, tak som DM začala varievať obed do škatuľky a po nejakom polroku mi povedal, že by si už veru dal penne arrabbiata….tak som išla do obchodu a kúpila hotovú omáčku a kydla mu to k penne….tak zjedol, ale povedal, že to sa ani náhou nepodobá na tú od Talianov. Tak mi našiel rcp…vtedy ešte gugl negugloval tak ako teraz a nebola databáza rcp , pinterest neexistoval a o nejakom prekladači som mohla len snívať. A urobila som svoje prvé ragú arrabbiata. Potom Carbonara a ako tretie som sa naučila Emiliana. Pri týchto rcp som si nepripadala ako nanič kuchárka, pretože boli správne slovensky  hutné. No až keď Jamie Oliver začal propagovať svojho dobrého kamoša talianskeho kuchára Gennara Contalda a na svojom variacom jutubovskom kanále má plno talianskych rcp, som sa naučila, že tie Talianky sú vlastne super kuchárky, vedeli uvariť za 10 minút skvelé cestoviny, ktoré chutili zakaždým inak. Až teraz v tejto dobe, keď sa tá naša klíma podobá tej tropickej talianskej, keď už nechodíme rúbať drevo a  vďaka moderným hračkám máme tak málo času, vieme oceniť rýchle a ľahké a fresh recepty talianskej kuchyne.
Ja ako odchovanec ťažkej a mastnej domácej kuchyne, kde sa nedeľný obed začal variť v sobotu a dokončil v nedelu  tesne pred dvanástou, som sa fakt dlho nevedela zmieriť s týmto štýlom varenia a teraz si mlátim hlavu o múr ….ja debil…koľko horúcich dní som prestála pri sporáku a vyprážala šnicle, alebo piekla zemiaky na plechu ku krkovičke, alebo dve hodiny varila guláš …Tento rcp mi poslal , ako inak DM a môžem povedať, že presne spadá do tej kategórie……o 15 minút už jete a jete veľmi dobré a kvalitné jedlo. Sú vyše 30 stupňové teploty….už preto aby sme neboli ošľahané mastnými výparmi a plynovými horákmi a máte ten istý iracionálny pocit, že ste zlá kuchárka, ak dokážete  o15 minút od začiatku varenia sedieť za stolom a oddávať sa jedlu, tak ten pocit hoďte za hlavu….doma Vás isto pochvália a Vy môžete ísť niekam k vode, ošľahať sa čerstvejším vzduchom.
Napísanie tohto intra mi namôjdušu trvalo dlhšie, ako to varenie……

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

 

Tenké špagety pre 2 osoby
250 g Prosciutto, alebo iná sušená šunka + pár plátkov naviac
1 červená hrubostenná paprika (zelenú nepoužívajte)
1 menšia červená cibuľa
1 čerstvá chilli paprika
1 zrelá paradajka
zväzok petržlenovej vňate
2 PL strúhaný parmazán
šťava z pol citróna
3 Pl olivový olej

spagety surovina

Postup

Gennaro doporučuje cestoviny, ktoré volá taglieriny….keď ich ukazoval, pripadali mi ako hrubšie rezance, ktoré sú dlhé ako špagety. U nás v samoške ich nemali, tak som kúpila tenké špagety.
Dáme variť vodu a varíme cestoviny podľa návodu na obale. Je dôležité dať najskôr variť tie cestoviny, ako robiť omáčku…..
Cibuľu nasekáme na tenké rebrá. Červenú papriku očistíme a nakrájame na tenučké prúžky, chilli papriku tiež. Paradajku rozkrojíme , vyhodíme komplet celé mokré vnútro a nakrájame ju na malé kocky.
Pršút, alebo inú sušenú šunku nakrájame na kocky.  Oravskú, alebo anglickú slaninu nedoporučujem…ak už,  tak radšej potom nejakú šunku, ktorá ma trošku tukového okraju. Všetko by malo byť krájané na tenučko.
Na hlbkej panvici rozohrejeme olej, pridáme rebrá cibule a minútku miešame, pridáme sladkú a chilli papriku, kocky šunky. Premiešame a pridáme naberačku vriacej vody, v ktorej sa varia cestoviny. Nechceme aby bola zelenina a cibuľa restovaná, chceme skôr aby bola podusená. Nič nesolíme, pretože pršút a voda sú slané. Vedľa na malej panvičke, opečieme pásiky  šunky a necháme odkvapkať na papierovom obrúsku.
Podusíme a pridáme ešte trochu vriacej vody a necháme dusiť, kým sa nedovaria cestoviny.
Cestoviny priamo z hrnca, bez …božeuchovaj….premývania, preložíme ku omáčke..preto musí byť tá panvica hlboká, aby sa sa nám to zmestilo. Všetko premiešame.. pridáme paradajkové kocky, nasekaný petržlen. Ak sa nám zdajú špagety suché…tak ešte pokropíme vodou zo špagiet a všetko poriadne prehrejeme.
Panvicu stále nechávame na zdroji tepla.
Pridáme strúhaný parmezán, premiešame….Gennaro v tejto fáze ešte pridal asi 1 lyžicu panenského olivového oleja. Nakoniec zastrekneme citrónovou šťavou..
Preložíme na taniere a pokladieme upečenou šunkou.
DM sa nesiel dochváliť…nesmierne si pochvaľoval, že to nebolo “prevarené”, že do čoho zahryzol to cítil…či paprika, či paradajka, ktoré nestratili svoju chuť, ale boli pritom mäkké…no a ten citrón Vám dodá taký letný fresh pocit.
Za moju rodinu…top jedlo.