[1]
Pravda je taká, že urobiť špenát na Slovensku , alebo v Mníchove, sú dve rozdielne veci.
V Banskej Bystrici nemajú ten mrazený špenátový polotovar čo v Mníchove.
Minule som spomínala v BB, že ako často robím špenát a máme ho veľmi radi a nechápem prečo som to nerobievala aj keď som bola mladá.
Mala som malé dieťa, bola som osamelá, pracujúca matka, je to veľmi rýchle a lacné jedlo. Fakt som nechápala.
A mamička vraví, že nech ho urobím, že ona to nejedla hádam aj 50 rokov.
Padlo teda rozhodnutie a ja som išla na nákup.
Bože, veď na SK nemáme špenát od Igla v kockách , so smotanou!!!!!
Našla som v kockách , ale len listový a nijako neupravený.
Tak som musela kúpiť mrazené pyré v kuse.
Moje nervy.
Z varenia špenátu sa náhle nestala záležitosť desiatich minút, od vybratia balíčku z mrazničky, až po jedenie.
Stal sa z toho proces, ktorý zaoberal mnohé úkony, ktoré s tým mníchovským robiť nemusím.
Tak ako som ja nadávala tak to som už dávno nie.
Tak som si zapremýšľala, že ako človek strašne rýchle navykne na pohodlnosť a všetky tie civilizačné vymoženosti.
Aj pri tom poondiatom varení a procesov v kuchyni.
Ja si pamätám napríklad, ako to bolo u mojej „mamy“ (stará mama Betka z Podkoníc).
Mala sporák na drevo, taký klasický. Neviem, či to ešte niekde, okrem zaostalého vidieckeho Ruska a tretieho sveta, ako primárny zdroj na varenie a kúrenie, používajú.
Tak používa sa aj u nás, nieže nie. Napríklad dedo Oldrich na chate, má sporák a keď sa sušia huby, ktoré visia vo veľkých sieťových rámoch nad sporákom, tak v ňom kúri a aj na ňom varí. Ale to je len to jesenné obdobie.
Inak varí na plyne a ten sporák má spôsobne prikrytý a slúži ako pracovná plocha.
Rozumiete ako to myslím. Ešte sporáky na dedinách kde tu fungujú, ale vždy je tam aj náhradný spôsob, v podobe plynu, alebo elektriky. Sporák je také núdzové riešenie, alebo riešenie, keď máme veľa odpadového dreva, s ktorým sa nedá nič iné robiť, len ho spáliť v sporáku.
No a pred tými xxx rokmi, kým nemala Mama z Podkoníc plynový sporák, mala len ten na drevo. A žiadne ústredné kúrenie.
V kúpeľni bol bojler, do ktorého sa tiež kúrilo drevom.
Jej deti boli mladé a chodili do práce a školy v BB.
Ona uvarila napríklad fazuľovú polievku, ktorá bola odložená na boku sporáka, aby bola teplá a oni ako prichádzali , tak sa najedli.
Monika prišla domov zo školy, si vybrala čistý tanier a čistú lyžicu.
Keď dojedla tak ten tanier a lyžicu len vypláchla studenou vodou, lebo teplá sa musela hriať. A ten tanier nechala vedľa toho hrnca.
Prišla Anna z práce, zobrala ten tanier a lyžicu, nabrala si, najedla sa a vypláchla tanier a lyžicu a znovu ho položila len vedľa hrnca.
Prišiel Jozef z práce, proces sa zopakoval.
Prišiel starý tato z družstva a tiež to isté.
Takto sa najedla celá rodina a keď bol u nich varovaní aj môj starší brat, ako maličký Jožko, tak sa najedol z toho taniera aj on a nakoniec aj Mama Betka.
Viete si to predstaviť , také niečo teraz?
Najprv by sa fujkovalo, potom by sa hnusilo, potom by tí fajnovejší tvrdili, že sa im dvíha žalúdok a ble ble ble ble.
Ja sa nechcem vracať do tej minulosti, ani za svet. Ale okrem Mamy Betky a Tata Pištu, stále všetci v zdraví žijú. Aj Zlatena, aj Anča, aj Moňa, aj Jožo. A všetci majú od 70 rokov po 90.
Musím povedať, že Môj Dobrý Brat mal istý čas tendenciu, v rámci spomienkového romantizmu, zaviesť tieto maniere v Selciach, ale sme ho hnali s tým kadeľahšie.
Mne keď vypadne elektrika, tak som ako bez dvoch rúk.
Nejde mi kúrenie, nejde mi teplá voda, nejde mi chladnička a mraznička, musím umývať riad ručne v ohriatej vode, nemôžem prať, vysávať, nepočujem zvonček, že mi priniesli nákup. A o tom že sa nedostanem na pc a televízor ani nehovorím.
Ak raz budeme bez elektriky, tak pre mňa to bude ako návrat do doby kamennej.
A to vôbec nehovorím, ak prestane tiecť voda.
To som si zažila na tri dni na chate minulý rok a poviem Vám to bolo peklo.
Ale o tom už nabudúce.
Takže toto mi preletelo hlavou, keď som dochucovala ten špenát po dvoch hodinách.
Nebol taký dobrý, ako keď ho uvarím v Mníchove z toho kockatého Igla špenátu, už zo smotanou, ale dal sa.
A urobila som im ho zo zemiakovými šúľancami. mnou ručne robenými.
A obidvaja , aj Dobrá Mamička a Dobrý Tatík, si na ňom nesmierne pochutili.
 |
Čas prípravy: 30 min + priprava |
 |
Počet porcií (kusov): 2 porcie |
Suroviny:
Na omelety :
6 vajec
100 ml sladká hustá smotana
štvrť lyžičky kypriaci prášok do pečiva
1 polievková lyžica hladká múka
trošku soli
tuk na pečenie omeliet
1 cibuľa na posypanie
Na špenát :
500g mrazený špenátový pretlak
100 ml sladká smotana
2 vajcia
3 strúčiky cesnaku
soľ
[2]
Postup
V smotane dobre vyšľaháme vajcia, pridáme trochu soli, kypriaci prášok a múku.
Všetko prešľaháme a necháme postáť niekoľko minút, aby ten prášok začal pracovať.
Na panvici roztrieme štetcom trošku oleja , rozohrejeme ho a pečieme omelety.
[3]
Z tohto množstva som upiekla 6 kusov.
[4]
Kedysi som pridávala do cesta aj strúhaný, muškátový oriešok, ale jedného dňa sme sa rozhodli, že nám to nechutí . Ak chcete chuť ozvláštniť, tak si trochu pridajte.
Po upečení, v panvici na troche oleja , opražte tenké mesiačiky cibule do zlata a odložíme na teplé miesto.
Do panvice prilejeme 100 ml smotany a vsypeme do nej 500 g mrazených špenátových kociek. Privedieme do varu , dáme pod pokrievku a necháme dusiť do úplného rozpadnutia špenátu.
Takto ale pripravujem špenát v Mníchove a keďže na Slovensku ho zatiaľ nemajú, tak som musela improvizovať a varenie bolo viacmenej intuitívne.
Mrazený pretlak necháme povoliť.
Ja som to nechala v hrnci asi dve hodiny a vytieklo mi z toho veľa vody. Neviem, či to z každého pretlaku toľko vytečie, alebo som kúpila zlý.
Na lyžici masla a lyžici oleja som podusila nasekané dva strúčiky cesnaku a urestovala som lyžicu hladkej múky.
Pridala som úplne povolený špenátový pretlak, priliala som smotanu a dve vajcia.
Nechala som prevrieť na jednu bublinu a vypla som.
[5]
Do uvareného špenátu prelisujeme cesnak, osolíme ho a necháme vychladnúť .
Omelety plníme špenátom, pred podávaním ich posypeme opraženou cibuľkou a podávame s varenými zemiakmi.
[6]