Archívy autora: vybusna

Jesenná kapustnica s mäsovými guľkami

Pridaj komentár

U nás v Selciach rozlišujeme rôzne druhy kapustníc.
Poznáme štedrovečernú, potom silvestrovskú, potom obyčajnú a Julkinu.
Ja som v posledné roky pridala aj túto jesennú.
Aj keď katolícka cirkev rozhodla, že na Štedrú večeru už nemusí byť pôst, aj tak pôstne pravidlo, stále dodržujeme a preto naša kapustnica vtedy neobsahuje, žiadne mäso, ale len veľa cesnaku a maslovú zápražkU. Nikto na svete ju nevedel tak uvariť ako moja mamička.
Dokonca som si ju nosila aj do Sásovej. Som sa smiala, že na Božie narodenie som varila komplet veľký rodinný obed pre celú famíliu v Selciach, ako pečená hus, knedľa, červená dusená kapusta, polievka, obložené misy a vyprážané rezne, ale pôstnu kapustnicu si nosím v pohári od mamičky, ako prvôstka 🙂
Všetci ju jedávajú z musu, ale ja by som ju jedla hocikedy. Aj v lete. Ale to som nemohla, lebo vraj to je špeciálna len na Štedrú Večeru a ešte mi ju dovolila aj na Starý Rok 🙂
Raz sme už sedeli v Sásovej za stolom, všetko prestreté a nachystané. A predstavte si to….Ja som zabudla na tú kapustnicu, kvôli opekancom, na ktoré som dávala pozor, aby sa nerozvarili a dobre som ich ochutila.
Išla som si nohy dolámať rýchlo, rýchlo ju zohriať a chcela som si to uľahčiť a dala ju do mikrovlnky len v tom skle. Ako som ju vyberala, tak bola prirodzene horúca a tak som ju chytila len za to hrdlo . Samozrejme som to neudržala, vypadla mi z rúk a padla na zem, kde sa aj rozbilo sklo. Bolo to hrozné. Aj po tých rokoch rokúcich, mi táto príhoda nepríde ako vtipná.
Posledné roky sme chodievali na Vianoce už len do Seliec a akokoľvek bola mamička na tom mizerne a už len tak prežívala, túto mi musela vždy, vždy skontrolovať, lebo tá „jej“ chuť, bola najlepšia.
Už mi ju nikdy nedochutí ………
Silvestrovská kapustnica je tiež každá iná.
Ešte keď som chodievala do práce , tak sme si vymieňali s kolegyňami skúsenosti, ako kto varieva. A predstavte si, že ja som bola jediná, čo pridávala do nej aj trochu sladkej smotany. Bože to bolo drdlotu, že ako to môže chutiť, že to bude len potom ako segedín.
Vtedy som ešte nebola sebavedomá kuchárka, tak som sa aj zahanbila.
Ale varila som si ju po svojom a časom som zistila, že veru nie som vôbec taký sám vojak v poli s tou smotanou a že ju tak varia mnohí, mnohí.
Raz sme mali s partiou Silvestra na nejakej chate. A tak som ju varila v obrovskom hrnci. Každá rodina priniesla údenú klobásu.
Hádam päť párov som dávala do nej, spolu s údeným. Len aby bola dobrá, výdatná a hustá.
A keď som začala ochutnávať, už po uvarení klobás a kapusty a všetkých tých kapustnicových súčastí, tak som sa zmraštila a skoro som odpadla.
Hneď som to identifikovala. Niekto priniesol klobásu v ktorej bolo namiešané mäso z kozy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A mne sa aj zdalo, že cítím v nose , pri varení kozinu, ale som si myslela, že je to tou chatou, alebo tak nejako.
Vedela som že to bola koza, pretože moji rodičia mali zdroj aj na baraninu aj na kozľacinu a vedela som ako to chutí. Jedávali to len oni dvaja, pretože , Bože odpusť, toto mäso sa jesť jednoducho nedá. Ako aj divina zo starého zvieraťa . Dokonca nemôžem ani tie malé jahňacie kotletky, ktoré sa podávajú v milión hviezdičkových reštauráciách. O konine našťastie nič neviem, DM si v Jihlave občas kupuje konskú salámu a spolu s Dobrou Svokrou, si na nej vždy vynikajúce pochutia.
Ja viem, že takéto hnusenie si rôznych pokrmov a mäsa a všetkých tých jedál, je čisto teoretická záležitosť a v čase naozaj veľkého hladu a nemožnosti zohnať niečo iné, by som bola rada všetkému, čo mi pomôže nakŕmiť rodinu. Modlím sa ku všetkým bohom a celému vesmíru, aby sa tohto nemusel dožiť , nielen každý môj blízky človek, ale nikto na tomto svete.
Nuž ale práve toho Silvestra, kde sa v kapustnici vyvarila klobása s kozím mäsom, som v tej situácii nebola a verte mi , či nie, musela ju dochutiť iná osoba, pretože ja som to už nedokázala nieže prežrieť, ale ani ovoňať.
Celý ten hrniec mi smrdel kozacinou a dobrá polovica ľudí, bola na tom rovnako.
Nepamätám si či som sa na toho Silvestra bavila, ale pamätám si celkom určite, že som kapustnicu nejedla.
A doteraz netušíme, kto bol ten, čo priniesol túto klobásu, pretože nikto sa nepriznal.
Obyčajná kapustnica, je presne taká, čo sa do nej nedáva smotana, len sa vyvarí údené, alebo klobásy a dá sa za hrsť sušených húb. Medzi obyčajnú kapustnicu radím aj jedlo, ktoré kapustnicou nie je, ale tak nejako ja ju súkromne tam mám zaradené.
V Podkoniciach, bývali v čase, o ktorom idem písať, v dvoch menších domoch, spojených priechodom, ktorý sa volá pitvor, starý rodičia a mamičkin brat Jožo a sestra Anna.
Vtedy sme chodievali do Podkoníc veľmi často. Vyviezli sme sa do Priechodu a do Podkoníc sme prešli peši po takej poľnej asfaltke. Asi trištvrte hodiny to bolo prechádzkou, so mnou, malou.
V nedeľu ráno, stará mama dala do kyslej kapusty variť údené klobásy. Uvarili sa, nevybrali sa a všetci išli do kostola na omšu.
A keď prišli z kostola, tak si každý nabral na tanierik kúsok klobásy a uvarenej kapusty. Nebola to ako polievka, ale dávalo sa to na plytký tanierik s chlebom. Tú šťavu si potom povytierali s chlebom.
My keď sme tam dorazili, tak mamička vybalila zákusky a dojedli sme tú kapustnicu s klobásou, ak ešte ostalo.
No a Julkina kapusta ?
U jej druhej starkej Bernardky z Vranieho, nakladali každý rok kapustu do suda. My sme už dávno v Selciach prestali a len sme kupovali v obchode. Oni nie.
Ich kapusta zo suda, bola ako remeň. Vrždavá a kyslá. Dobrá Švagriná si ju nosila domov a spolu s Julkou ju milovali.
Tá ich kapusta sudová, bola taká kyslá, že keď som ju raz ochutnala, tak som si spomenula na všetky hriechy a ústa mi vytočila. Tie dve , by sa v nej aj hádam kúpali. Janka varila kapustnicu z ich kapusty, bez smotany a kapustu nepremývala. Strašne im tak chutila.
I raz prišli na návštevu ku starkej do Žiliny a Julka išla do špajzy. A tam našla hrniec a v nej kapustnicu s naberačkou. Hádam tri tie naberačky vychlipkala len tak postojačky a prišla do kuchyne kde vraví, že tá kapustnica čo uvarili je dokonalá, fantastická, úžasná a fajná.
Jej tety Božka s Hankou na ňu pozerajú, že kapustnicu ešte nevarili. A milá Julka jedla z toho hrnca, vybratú surovú kapustu s vodou zo suda.
Takže áno, toto je Juklina vysnená kapustnica 🙂
No a táto jesenná.
Je to kapustnica, keď mám hlavne čerstvé huby. A tento rok ich mám toľko, že sa môžem nimi obhadzovať lopatou.
Dobrá Teta Pavla odišla definitívne do dôchodku. Takže na chate, je jediný zarábajúci a to Môj Dobrý Manžel. Ostatok sme všetci dôchodcovia, prisatí na sociálny systém 🙂
No a usporiadala rozlúčku so svojimi kolegami z lekárne.
Bolo ich 10 a plán bol taký, že sa pohostenie usporiada na posedení na záhrade. Je pod veľkým prístreškom a dajú sa mu zatiahnuť aj neprefukujúce bočné závesy.
A DT si to predstavovala, že urobíme chlebíčky a jednohubky a opečú si špekačky. DT občas nedochádzajú veci, lebo v tomto je ohromne nepraktická.
Tak som to vzala do svojich rúk, dajúc bokom všetky predstavy DT.
Ako prvé som sa rozhodla, že ich nakŕmime teplou várou.
Ohromne sa mi táto kapustnica vydarila, aleže ohromne a dojedla sa len tak luplo.
A že aký je rozdiel medzi jesennou a zimnou. Nuž do jesennej idú čerstvé huby a mäsové guľky. A nedávam tam klobásy údené . Údené mäso, síce uvarím vo vode, ale nedávam ho ako vložku naspäť.
No o tej akcii hádam inokedy, lebo som už popísala dosť.
Takže poďme variť.




 

Suroviny:

500 g kyslá kapusta
1 údené koleno
pás údenej gazdovskej slaniny
1 veľká cibuľa
4 cesnakové strúčiky
500 g čerstvé lesné huby
3 špekačky
veľká lyžica bravčová masť
2 čajové lyžičky soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
mäsové guľky
Na mäsové guľky :
400 g mleté miešané mäso
1 veľká cibuľa
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička drvený tymian
1 cesnakový strúčik

Postup



Vo vode uvaríme údené koleno. Mám rada údené koleno, ale Vy si dajte adekvátne množstvo údeného z akejkoľvek časti. Musí to byť ale naozajstné údené,  nie to predvarené. 
Údené nebudeme už potrebovať, pretože v kapustnici nebude. Ja potom urobím cibuľkovo-zemiakový šalát a zjeme s ním údené, ako samostatné jedlo. Po uvarení ho zabalím do alobalu a odložím.
Ostalo asi 1,7 litra údeného vývaru.
Cibuľu ošúpeme a nakrájame na kocky, dva strúčiky cesnaku ošúpeme a naplátkujeme.
Kapustu vyberieme na tanier. Nálev,  v ktorej bola,  zlejeme do pohárika. 
Kyslú kapustu vždy poprekrajujem na drobno, strašne nemám rada, keď mi visí z lyžice.
Gazdovskú slaninu nakrájame na kocky.  Bolo jej asi 30 gramov.
Vo veľkom hrnci roztopíme bravčovú masť a rozpražíme slaninu. Pridáme nakrájané špekáčkové kocky a opečieme ich
Vložíme cibuľu a poriadne porestujeme do zlata, prihodíme plátky cesnaku a ešte restujeme chvíľočku.
Vsypeme mletú papriku a premiešame aby sa rozpustila v tuku a ihneď dáme na červený základ,  kyslú kapustu.
Musíme pracovať rýchle, pretože nám tá paprika môže zhorknúť. 
Akonáhle tento základ premiešame s kyslou kapustou, máme po nebezpečenstve horknutia.
Kapustu dôkladne prehrejeme a zalejeme údeným vývarom, tak aby bolo všetko riadne ponorené.
Varíme kým nie je kapusta takmer mäkká. 
Čerstvé a očistené huby, nakrájame na kocky a pridáme ku kapustnici a dovárame všetko spolu




a dolievam pritom neustále údený vývar.
Minula som ho úplne celý.
V tejto fáze som zistila, že hrniec v ktorom varím, je malý a musela som to preložiť celé do väčšieho 🙂


Kým sa nám kapusta dovára do zmäknutia, urobíme si mäsové guľky.
Cibuľu nasekáme na jemno.
Do mäsa vyklepneme vajíčko, pridáme cibuľu, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a tymian.
Mäso vymiešame.
Na veľkú panvicu dáme asi 4 lyžice oleja. Ja som nejako nepremýšľala a naliala som strašne veľa oleja, ako vidíte. Môžem Vám povedať, že po vypražení guliek som ho zliala a použila som ho ešte na ďalšie varenie.
Guľky nerobíme veľké, spočiatku som sa pozabudla a robila som také malé faširočky, ale guľky na lyžicu, na jeden hryz sú vážne lepšie. 
Ak si namočíte ruky vo vode, pôjdu Vám tie guľky rýchle a jedna radosť.
Panvicu som dala na zdroj tepla a guľky dávala priamo na panvicu a išlo to vážne rýchle.


Guľky opekáme zo všetkých strán do zlatohneda.
Keď už máme kapustu mäkkú, vložíme do kapustnice všetky guľky.
Keďže som už nemala údený vývar, musela som doliať normálnou, vriacou vodou. Doliala som asi liter . Dolievame toľko tekutiny, aby ste mali kapustnicu hustú, ako sa páči Vám
Privedieme k varu a do smotany pridáme niekoľko lyžíc horúcej polievky.
Takúto smotanu vlejeme pomalým prúdom do kapustnice a prelisujeme cesnak čo nám ostal.
Pamätajte, že tú smotanu naozaj musíte zmiešať s trochou horúcej tekutiny z polievky, inak riskujete, že sa Vám smotana sekne. 
Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme.
No a ideme dochutiť.
Ak je Vám málo kyslá, pridajte nálev. Mne bola kyslá až dosť a vedela som, že DM by ju nejedol, takže som do polievky dala lyžicu trstinového cukru. Úplne vážne Vám to píšem. Čo Vám mám čo hovoriť, taký je život s DM.
Ak je Vám naopak kyslá málo, nič sa nedá robiť, tu pomôže pár kvapiek octu. Keď varím z mníchovskej kyslej kapusty, čo je už fertig, tak tú okysľujem vždy.
No a môžete si dochutiť ešte ako sa Vám páči, či soľou, či tým, či oným.
No, je to vážne trochu iná kapustnica a dajte jej šancu. Ja ju milujem a dokonca ju jedáva aj DM a aj si pridáva a aj ju jedáva niekoľko ráz prihrievanú. Pokladám to za obrovský úspech.
Raz som k nej urobila ako prílohu popučené zemiaky , omastené cibuľkou, ale na moje  počudovanie to nebolo ono. Chlieb je chlieb. 






Nátierka z bedlí

Pridaj komentár


No áno, huby stále rastú.
A stále ich sušíme, stále ich zavárame a stále ich varíme.
Vôbec som netušila, že tie huby môžem strčiť do mnohých a mnohých jedál, ktoré môžem takto v jeseň oživiť.

Návod na túto nátierka mi dala Evka Dingová.
Ona je nesmierne láskavý a obetavý a dobrý človek.
Pozná veľa ľudí, čo sú naozaj v zlej sociálnej situácii, a pozná aj bezdomovcov.
Na ňu sa doslova lepia, pretože ona nevie nepomôcť. Ona vie, že 95 percent z nich si za túto situáciu môžu sami, ale nedokáže nad týmto zavrieť oči.
Akonáhle jej naozaj zlý, zdravotný stav dovolí, pomáha, ako sa jej dá.
A minule jej dal plnú sieťku húb, presne takýto chudák.
Dal jej ich preto, lebo mu nejako pomohla a toto bola forma jeho poďakovania.
A čo na to milá Eva.
Polovicu si usušila a z druhej polovici uvarila, plný hrniec hustej, hubovej polievky a dala mu do dvoch zaváracích pohárov.
A potom jej priniesol zase hrúzu bedlí. Časť vypražila a zabalila mu do krabičky s chlebom a spomenula si, že niekto jej raz povedal, že z bedlí sa dá urobiť výborná nátierka na hrianky.
A tak si zaexperimentovala a nesmierne jej to zachutilo.
A ako správna kamarátka, sa so mnou podelila o jej recept.
Čo sa týka receptu.
Určite ju budem robievať, keď bude toľko húb, ako je túto jeseň.
Ale urobila som pár chýb.
Cibuľu budem nabudúce krájať na úplne jemno.
Vedela som, že budem dusiť bedľu dlho a tak som myslela, že sa tá cibuľa udusí, aj keď bude nakrájaná na trošku hrubšie.
Vadia mi tie kúsky cibule.
Ochutila som ju málo výrazne. Kým bola teplá, tak sa mi to zdalo v poriadku, ale po vychladnutí a stuhnutí, je to veľmi mdlé.
Keď som pozerala recepty tak rôzne na internete, tak v jednom prípade som našla, že sa dá nátierka plniť a sterilizovať v pohárikoch, pokiaľ si ju chcete uchovať v špajze.
Ja to neplánujem a tak som ju mohla ochutiť napríklad lyžicou horčice, verím, že by jej to chuť nezmenilo, len zvýraznilo. Neviem, či to mám napísať do receptu, alebo nie, tak to napíšem aspoň sem.
V každom prípade Evi, Boh Ti to na malom Dingovi vynahradí, že si taká aká si. Svet by bol bez Teba chudobnejší.




 

Suroviny:


Asi na 600 ml nátierky budeme potrebovať

800 g klobúkov bedlí
1 veľká, naozaj veľká cibuľa
100 g bravčová masť
100 g maslo
180 g tavený syr ( ja som dala dve kocky Pálivca a dve kocky smotanového)
4 cesnakové strúčiky
soľ, mleté čerstvo drvené korenie
chilli papričky podľa chuti

Postup


Z bediel použijeme len klobúky. Je ich pekná kôpka. A to DM vybehol len za chatu a do polhodiny bol naspäť.



Nohy sa na teplé spracovanie do jedla nehodia, ale zato usušené a pomleté najemno, sú skvelým hubovým ochucovadlom. 
Bedle pokrájame na veľmi malé kúsky. Cibuľu na čo najjemnejšie kocky. 
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť, spolu s maslom.


Podusíme cibuľku a pridávame kúsky bediel.
Jaj, ešte na cibuľku som dala prúžky jalapeňa. To či chcete nátierku pikantnú, je len na Vás. Stačí  keď dáte  práškovú, pálivú papriku, hádam že pol lyžičky by stačilo.
Môžete podliať trochou, vriacej vody. Pridáme plytkú lyžicu soli.
Neviem to odhadnúť presne, ale dusila som bedle , minimálne 45 minút.
Neplánovala som ich mixovať, pretože som nechcela jemnú konzistenciu, preto som ich chcela rozdusiť na čo najmäkšie a aby cez to všetko , mala tá nátierka nejakú štruktúru. 
A musím hneď povedať, že sa aj tak stalo. Až na tú cibuľu.
Evka rascu nepoužila, lebo ju nemá rada a nedala som ju ani ja, pretože rascu tiež nemusím…okrem pečených zemiakov na plechu. 
Po tejto dobe som vmiešala 4 kocky taveného syra a ešte som dala asi orech masla, lebo sa mi to zdalo také suchšie.
Bol to len pocit, ale ničomu to neuškodilo.
Vznikla nám kaša, ktorá mne chutila úplne skvelo.


Prelisovala som ešte dva cesnakové strúčiky a pridala aj namleté korenie. 
Aj chuť toho korenia mi nejako vadí.
Ale fakt je taký, že som mala covid a odvtedy mám niečo s chuťovými pohárikmi.
Teraz keď paštétu jeme, tak si myslíme, že toho cesnaku som mala dať viac a preto v rozpise uvádzam strúčiky štyri.
Uvažujem, žeby ste mali tú zmes výraznejšie ochutiť, ešte pred stuhnutím, aj keby sa Vám zdalo, že je to za tepla v poriadku. 
Nieže to predimenzovať , ale výraznejšie ako inokedy.
To je ako keď robíte domácu zmrzlinu. Keď ochutnáte tú zmes ešte pred zmrznutím, tak sa Vám zdá v poriadku a po zamrznutí , nemá žiadnu chuť. Preto dávam do takých zmesí vždy o niečo viac cukru a vanilky a určujúcich surovín,  ako sa píše v rozpise a veľmi sa mi to osvedčilo. A zdá sa že to bude aj tento prípad .
Vliala som horúcu zmes do alobalovej vaničky s obsahom 900 ml.


Nie je do plna a naliala som aj do dvoch malých pohárikov na viečka. 
Nesterilizovala som ich, len dala do chladničky. Viečka mi chytili, ale aj tak neslúžia na dlhodobé uskladnenie a preto ich držím v chladničke. 
Myslím, že nejaké dva týždne by mohli vydržať.
Ak chcete sterilizovať, tak rozhodne treba aspoň hodinu.
Sú to huby a je tam cibuľa. Vážne treba aspoň hodinu.
Ja sterilizujem hodinu huby, ktoré sú podusené len vo vlastnej šťave s troškou soli a Pavla tá tie svoje až hodinu a pol.
Túto zmes,  ešte pred zatuhnutím,  môžete variabilne ochucovať, môžete tam pridať tymian, alebo tú mletú rascu, alebo na čo si myslíte, že máte chuť. Ja by som, ako som spomínala v úvode, pridala trochu horčice.

Pred podávaním som nasucho opražila mandle a posypala povrchu. Urobili tam fantastickú službu. Ak máte nejaké zvyšné mandle, alebo lieskové oriešky, tak neváhajte. Ale musíte ich určite nasucho opražiť do zlata.
Jedli sme paštétu normálne na raňajky.
So zeleninou a žeruchou a šalátom. Na normálnych mäkkých rožkoch.
Skúsila som opiecť nasucho aj pár koliesok, ale vôbec to nie je potrebné..



Ak plánujete na hrianky ako pohostenie, zvážte aj kyslé uhorky a tak.
Nátierka má úplne takú konzistenciu, ako bežná paštéta.
Akurát je bez éčok, konzervantov, farbív, umelých príchutí, palmového oleja  a bohvieakých surovín.




Vďaka Evi.


Špekačky v hustej omáčke z čierneho piva

Pridaj komentár

Čo sme sa my s partiou nachodili na rôzne gulášové a opekacie akcie.
Tri zásadné chaty sme navštevovali.
Jedna bola v Moštenickej Doline, druhá bola pod Špaňou Dolinou a tretia v doline pri Sklených Tepliciach.
A všetky tri boli policajné a tak sme sa nebáli 🙂
Boli sme aj na takých iných, ale to boli jednorázové akcie a v rôznych častiach Slovenska.
Jeda, teraz som si spomenula, že raz sme boli dokonca v našej Selčianskej Doline, na chate ľudí, čo bývajú asi štyri domy od mojich rodičov. Vôbec som netušila , že kde v ten víkend ideme a keď sme zabočili do Seliec, skoro som odpadla.
Tú akciu v Selciach si pamätám celkom dobre, pretože som tam prvýkrát priviedla Môjho Dobrého Manžela, čo bol vtedy len Môj Dobrý Frajer, predstaviť celej mojej partii, ako Kubíka čakateľa.
Tam bol aj raritný Jožo, čo si neviem ani za svet, spomenúť ako sa volal priezviskom, lebo do našej partii vôbec nepatril, len sme ho poznali a netuším ako sa tam vlastne nabral. Bol tam aj s manželkou a malým synčekom, čo sa volal Samuel. Neviem si síce spomenúť na jeho priezvisko, ale zato viem o ňom mnoho nepublikovateľných vecí, na ktoré si zas spomenúť viem 🙂
Vlastne okrem Jožovho priezviska a mena jeho manželky si pamätám odtiaľ ozaj veľa vecí aj keď je to už takmer 25 rokov.
Vtedy sme už mali mobily, ale takú tú prvú generáciu, ktorá nevedela robiť fotky.
To by som si asi vedela spomenúť aj na Jožovo priezvisko, lebo fotky vedia pripomenúť nielen ľudí, ale aj rôzne situácie, vône a pocity.
A po tej chate som ochorela na ľadviny, lebo tam v doline bol ešte sneh a ja som, ako dievča z hôr, čo dýcha domáci vzduch, sedela na vonkajšom sedení, len tak. Slnko svietilo, tak načo mi bola nejaká vetrovka.
No nie o tom som chcela.
Chcela som, že na tých chatách sme varili guláš….vždy, vždycúci. Opekali sa špekačky a ja som si opekala slaninu, lebo ja špekačky nemám rada.
No a potom jedol každý to, čo bolo. Všetko bolo spoločné. Každý niečo priniesol.
Raz som , okrem iných vecí, priniesla vianočku a jahodový džem a mlieko a čokoládu a granko.
Že urobím malým Čupkám a malým Šinským a malému Dingovi, hrdé raňaje s kakavkom.
Ale ráno o piatej, celú vianočku zjedli starí corgoni, kým sa odpotácali do postelí.
Detičky jedli natreté rožky odvčera, lebo Čupka, Šinský a Dinga mali v brušku, ako v izbičke
To bolo na chate v Moštenici.
Tam som chodievala hádam najradšej.
Vyhľadávali sme termíny na jar, pretože okolo celej chaty dookola rástli konvalinky.
To bolo niečo neskutočné, aj keby bolo desať stupňov, tak by som mala otvorené okná , aby som to mohla cítiť.
Občas sme na chatách , okrem gulášu piekli kuracie, občas ražniči, občas to, občas ono.
Absolútne neviem pochopiť, prečo sme naozaj nikdy neuvarili toto jedlo, základná vára, každého chatovníka.
Kto toto nevaril ani raz, tak nie je chatár.
A viete čo?
My sme sa stal chatármi len dnes.
Ja som toto jedlo vskutku nikdy, nikdy nevarila. A vskutku ani nikdy, nikdy nejedla.
Napriek tomu, že je to už desaťročia evergreen českých a slovenských kuchýň.
Dobrý Manžel sa išiel toho ujesť a DT tiež, hoci tá drdlala, žeby sa k tomu viac hodila ryža. RYžA!!!!!!!! Nemá rozum. To preto, lebo ona by jedla ryžu aj palacinkám, hádam. Ale zjedla svoju poctivú porciu, nieže nie.
A ja som jedla len zemiaky s tou omáčkou.
Stále nemám rada špekačky.

Suroviny:

Na 3 porcie budeme potrebovať :

4 špekačky
veľký orech bravčová masť
1 veľká cibuľa
2 zarovnané polievkové lyžice trstinový cukor
1 čajová lyžička ocot
2 menšie červené, hrubostenné papriky
140 g paradajkový pretlak
4 cesnakové strúčiky
chilli paprička
1 bobkový list
1 plytká polievková lyžica  sušená majoránka
1 plytká polievková lyžica sušený  tymian
440 ml čierne pivo
soľ




Postup


Špekačky môžete pokrájať tak, ako sa Vám páči. Mne sa páči, keď ich prerežem pozdĺžne na polovice a chrbát im narežem čiarami.
Papriku očistíme od jadrinca a nakrájame na prúžky. Cibuľu  nakrájame na rebrá a cesnak na plátky. Chilli papričku krájame na prúžky.
Ideálne by bolo keby ste mali hlboký kastról s hrubým dnom, v ktorej by ste mohli aj piecť v rúre. 
Ak nemáte, nič sa nedá robiť, musíte zamazať dva riady 🙂
Takže rozohrejeme kastról a  na sucho opečieme špekačky, zo všetkých strán.


Vyberieme ich z kastróla a dáme bokom.
Do kastróla dáme roztápať masť a ja som hneď dala aj cukor a cibuľu. Necháme cukor roztopiť, ale nenechajte ho skaramelizovať na tmavohnedo, len do svetlozlata, spolu s cibuľou.



Pridáme , pretlak, nasekaný cesnak, bobkový list, chilli papričku a prúžky červenej papriky. Prehrejeme a prilejeme vriacu vodu, ale len toľko, koľko sa zmestí do konzervičky po pretlaku, aby ste ho vypláchli.
Porestujeme minútku.



Dáme lyžičku soli a lyžičku octu a vsypeme tymian.
Premiešame.
Ochutnáme.
Mne to bolo dosť sladké, tak som ešte pridala trošku octu. 
Zalejeme pivom.


Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Varíme nejakých 20 minút, aby sa nám omáčka zredukovala.
Po zredukovaní omáčky, ju ešte raz ochutnáme, vsypeme majoránku, vymiešame a poukladáme do nej špekačky.


Znovu zakryjeme pokrievkou a vložíme do vyhriatej rúry na 180 stupňov. 
Pečieme nejakých 15 minút.
Potom odokryjeme a necháme už odokryté piecť asi 15 až 20 minút. Po nejakých 10 minútach som zapla aj ventilátor.
Po dopečení omáčka so špekačkami vyzerala fantasticky.


A tá omáčka aj skvelo chutila a špekačky v nej vraj tiež.
Vraj prečo som to nikdy predtým nevarila.
No. Lebo nemám rada špekačky. Také ľahké.



 

 

 

 

Kuracie stehná na spôsob ruského Stroganova

Pridaj komentár

Hláška dňa :

ja : kúpila som si strašne drahý pleťový krém
DM : aj sa mi zdá, že si tak o tri týždne mladšia


Receptov, ktoré majú svoju „značku“ už v samotnom názve a nebodaj sú aj chránené zákonom, alebo registračnou známkou, alebo tak podobne, je asi dosť veľa a tak nejako som si istá, že tam spadá aj hovädzí stroganoff.
Neviem a nehádam sa, ak tam nie je.
V každom prípade jedlá, ktoré sú takto riešené, by Vám mali zaručiť, že kdekoľvek na svete si ich objednáte v reštauráciách, tak by mali mať rovnakú receptúru a chutiť rovnako.
Tak nejako si to predstavujem.
A nemalo by sa Vám stať to čo mne v Škótsku, v jednej dedinskej krčme.
Trip sme mali na pobreží a tak všade bola hlavnou zložkou jedálneho lístka, ryba. Bola som zúfalá. Ja ryby nemám rada a vôbec ich nejem.
Našťastie , v Škótsku nám podávali pred jedlom normálne, živé maslo a k tomu ten najúžasnejší, chrumkavý, biely chlieb.
Ja som sa väčšinou najedla toho chleba s maslom a objednávala som si naozaj skvelé , krémové, zeleninové polievky.
Na škótsku kuchyňu, mimo tých rýb samozrejme, spomínam s veľkou láskou.
A v nejakom dedinskom pube mali na jedálnom lístku Ceasar šalát. Tento šalát milujem a nesmierne som sa mu potešila.
Pri objednávaní sa DM opýtal, či si zálievku robia sami, alebo ju kupujú a pán sa nesmierne ospravedlňoval, že si ju veru kupujú hotovú.
Ohromne ma to potešilo, pretože do zálievky idú aj ančovičky a niekedy to tak preženú, že mi strašne chutí a vonia po týchto rybkách a šalát nie som schopná zjesť. Nie raz ho musel zjesť DM a raz aj Janko Čupka.
V kupovaných, hotových zálievkach pravdepodobne príde asi do vedra dresingu , jedna ančovička a necítim ju.
Smelo som si teda objednala šalát.
Bože.
Viete čo sa stalo????
Oni mi miesto grilovaného, kuracieho mäsa, dali do toho šalátu KYSLé RYBY.!!!!!!
Normálne, kyslé ryby….to mi tam už kľudne mohli dať ryby zo zavináča.
V živote som takú ohavnosť ani nejedla, a ani nepočula, že niekto môže niečo takého urobiť.
Potom som si to skontrolovala a na lístku naozaj bol uvedený Ceasar šalát. Bez žiadneho „na spôsob“, alebo „ala“, ktoré by ma upozornilo, že to nebude originál alebo minimálne šalát, ktorý sa o ten originál usiluje.
Ale mám zato, že to bolo asi uvedené v popise pod názvom, toto by si nemohli dovoliť, bez upozornenia a ja som podistým prehliadla, lebo som si bola istá, že ceasar sa robí všadiaľ rovnako.
Dobrý Zať ho bez najmenšieho problému zjedol a veľmi mu aj chutil.
Hovädzí stroganov, je historické jedlo a prisudzujú mu viacero pôvodov.
Raz ho vymyslel francúzsky kuchár, ktorý pracoval pre ruského šľachtica Pavla Alexandroviča Stroganova. Inokedy ho mal vymyslieť kuchár pre ruského šľachtica  Grigorija Alexandroviča Stroganova , ktorý bol úplne bezzubý a tak sa kuchár snažil vymyslieť jedlo z najjemnejšieho teľacieho , pokrájaného na malé kúsky.
Príbehov o vzniku jedla je plno, ale v zásade sa zhodujú s tým, že ho vymyslel francúzsky kuchár, pre nejakého Rusa.
Na internete nájdete mnohé, mnohé varianty, ktoré tvrdia, že sú pravé, ruské.
Ale niekde sa dáva kyslá uhorka, niekde sa nedáva, niekde sa dáva kyslá smotana, niekde sladká. Niekde ide teľacie, niekde sviečkovica.
Strašne nerada tieto značkové jedlá , vkladám verejne . Vždy sa nájde niekto, čo tvrdí, že je to úplne zle, lebo „takto“ sa to určite variť nemá a musí sa to robiť takto. A „takto to varievala aj suseda, čo je vydatá za bla bla bla a jeho mama je rodená bla bla bla, alebo to takto varieva bratrancova žena z horného konca a jej dcéra žije v bla bla bla , a ju to naučila svokra z bla bla bla.
A ja vskutku nepotrebujem riešiť flame war o tom, že napr. do sviečkovej omáčky sa nemá dávať horčica.
Raz si pamätám, ako sa pohádala , dobreže nie na krv, moja prvá svokra, pani Chmelová s jej manželom, pánom Chmelom.
Stroganova jedli niekde u svojich „honosných rodinných priateľov, Daubnerovcov“ a chceli to uvariť aj doma.
Pani Chmelová kúpila na to hovädziu sviečkovicu a pán Chmelo išiel variť. Pani to chcela ako správne malo byť, na prudko, ako minútkový pokrm. Pán manžel to pokašlal a to hovädzie začal dusiť.
Obedovali sme o tretej poobede, za mŕtvolného ticha. To ticho bolo horšie, ako tá strašná hádka, pri sporáku v kuchyni v Podlaviciach, o tom ako sa správne varí ruský Stroganoff. A tú hádku počúvala, s veľkým záujmom , cigánka s odrezanou špičkou nosa, čo sedela na verejnej studni.
Ja toto nepotrebujem a riešim to všetko „na spôsob“
A presne je to tak , aj v tomto prípade.
Sviečkovicu som nahradila kuracím, kyslú smotanu v našich rodinách vôbec nepoužívame, takže sladkú. Kyslá uhorka, je sporná, či je to originál, či nie je a ja som ju úplne vylúčila a miesto šampiňónov som dala lesné huby.
Nemám ani jednu výčitku svedomia a u nás navždy budeme volať toto jedlo stroganovom.
A ak sa chcete hádať, tak si to ošéfujem. To Vám vravím rovno . 🙂

Suroviny:

Na  4 porcie budeme potrebovať:

5 kuracích stehien bez kosti a kože
300 g čerstvé huby
 50 g  maslo  + 3 polievkové lyžice olej
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 plytká polievková lyžica  paradajkový pretlak
1 plytká polievková lyžica horčica
250 g sladká smotana
po čajovej lyžičke soľ,  čerstvo drvené korenie, mletá sladká paprika
veľká kytica petržlenovej vňate

Postup

Kuracie mäso nakrájame na krátke tenšie prúžky.
Cibuľu nasekáme na rebierka.
Huby očistíme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať maslo s olejom.
Vhodíme huby a dusíme 20 minút. 


Vydusené huby vyberieme a dáme bokom.
Pridáme trochu masla a oleja a udusíme cibuľu.
Ak by som mala robiť ako minútku, tak by som cibuľu opiekla do zlata a vybrala, ale ja som ju nerobila ako minútku, takže som ju nechala na panvici a pridala som prúžky mäsa.
Opečieme mäso zo všetkých strán do tmavozlata.

Pridáme soľ, čerstvo drvené korenie, mletú papriku, horčicu a paradajkový pretlak.
Dôkladne premiešame spolu s mäsom a podlejeme vriacou vodou.


Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme.
Dusíme kým nie je takmer hotové.
Vložíme huby a dolejeme  znovu vriacou vodou.
Použila som celkovo pri príprave pokrmu, asi 300 ml vody.
Ak máte veľa tekutiny, nechajte ju trochu zredukovať asi takto 


Do smotany dáme trochu horúcej šťavy z kastróla a vlejeme ju ku kuraťu.
Necháme prevrieť na jednu bublinku a hneď vypneme. Prelisujeme do hotového jedla cesnak.


Podľa chuti ešte pridáme čo Vám tam chýba a na úplný záver zamiešame nasekanú,  petržlenovú vňať.
Ako príloha sa pri ruskom stroganove,  podávajú pečené zemiaky.
Ja som barbar a vôbec si nedokážem k tomuto jedlu predstaviť krumple,  pečené na plechu. 
Takže ako barbar som k tomu rusko-francúzskemu pokrmu,  uvarila talianske tagliatelle.
Pochutili sme si tak vynikajúco, že som to o pár dní varila znovu.

Morčacie na slanine s maslovou strúhankou

Pridaj komentár


Každé súdne, malé dieťa vie, že mládky od operencov, ktoré sa chovajú na gazdovských dvoroch, sú zlatučké, žltučké, pípajúce páperové guľky. Aj v knihe „Môj macík“ boli také. Aj kuriatka u starej mamy v Podkoniciach, boli také.
Stará mama chodila na mladú pŕhľavu, tú nasekala nadrobno, posypala uvareným zemiakom a otrubami. Všetko vymiešala a dala to kuriatkam a kvočke. Ja som kľučala pri nich a keby mi stará mama dovolila, tak jem spolu s nimi,  tú ich váru.
Alebo malé húsatká, alebo malé kačiatka.
Všetko krásne čivkajúce, zlaté, chodiace cukrové vatičky.
Raz bolo také obdobie, že moja mamička sa rozhodla, že ideme chovať morky. Kúpila odniekiaľ  „mládky“.
Celá nedočkavá som vyzerala, kedy konečne prídu ku nám na dvor, tie rozkošné vtáčiky.
Tatík ich priniesol v takej krabici previazané špagátom. Veľkej krabici.
Keďže bola skorá jar, tak sa nemohli dať na dvor, lebo zima, čľapkanica a „mládky“ by mohli prechladnúť na nohy.
Tak im urobili „bývanie“ v kotolni.
Rodičia a ja sme sa premiestnili do kotolni a tam vybrali mládky.
Bože môj!
To boli tak strašne hnusné vtáky, že až.
Aj som sa rozplakala a vôbec som nechápala, že prečo moji rodičia nezdieľajú moje zdesenie, že nám vymenili malé čivkajúce morky za túto ohavnosť. A ako obzvlášť nepochopiteľnú vec som mala, že sa na tom výborne pobavili, ako som sa rozplakala.
Chodila som ich potajomky  pozorovať a myslela som si , že toto sú tie povestné zmoky z Dobšinského rozprávok. 
A potom som povedala mojim kamarátkam v škole, že tatík priniesol domov zmoky a budeme bohatí. A potom to povedala pani matka jednej zo spolužiačok mojej matke v kostole, že rozhlasujem, že máme doma zmokov a budeme bohatí. Nepamätám si, ako to dopadlo, či som dostala bitku, alebo sa smiali. Ale nikto mi to nevysvetlil.
Takže detičkám treba povedať, že morčacie “ mládky“ sú strašne škaredé. 
Na vysokých nohách majú chudé telo.  so sem-tam vypadaným škaredým, špinavým perím, majú špinavé vypĺznuté zadky, dlhé krky s bradavicami, či čo to je a holú malú hlavu  a visia im pod krkom výrastky a visia tam ako sople. A ich bobky boli veľké,  ako vtedy moje. 
Sklamanie bolo obrovské. A odvtedy som mládky ignorovala a odmietla som sa na ne pozerať, aj keď už boli  trávnatom výbehu.
Keď som už bola veľké dievča, tak sme ešte zopárkrát mali morky . Raz sa nám vydaril moriak a to bol ozaj ako ten z výstav. Večne chodil po svojom výbehu nasratý, našuchorený. Tie sopľavé výbežky mal modré a neustále hudroval. Moja Dobrá Cerka, ako dieťatko, ktoré sa učí, ako robí mačička, a psík a bla bla bla, tak medzi prvými zvermi vedela napodobniť , ako robí moriak. A žiadne hudry hudry, ale sme sa naučili ozaj napodobňovať morčací krik natoľko, že ten moriak celý nasrdený nám odpovedal a krídla mal odtiahnuté od seba, ako keby medzi nimi držal lopty. A tie sople sa mu nadúvali, ako svet. A mali sme raz veľmi spoločenskú morku. Tá všade chodila s nami ako psík. Naozaj.  Keď som polievala skleník, tá sa toľko dochodila za mnou že až. Nemali sme v skleníku zavlažovací systém a vodu som naberala do krhiel zo suda. Nabrala som vodu, prešla na druhú stranu a vošla do skleníka. A tá morka všade za mnou, ešte sa aj pozerala ku každému koreňu papriky, či to dobre robím.  
Keď som vešala prádlo, na záhrade, dôkladne si obzrela každý kus bielizne, ktorý som vzala z koša a až som čakala, že mi začne podávať štipce. 
A keď som išla na pole, okopávať nejakú plodinu, celú tú záhradu dlhú so mnou prešla a okopávala spolu so mnou. Tak mi zavadzala že až. 
Neviem kto nám ich kántril. Podistým tatík a mama mu ich pritom pridržiavala. 
Toto neviem pochopiť. U mňa by asi domáce zvieratá umierali na starobu.
My sme nemali doma takú veľkú,  pultovú mrazničku, ale takú s troma veľkými šuplíkmi.
A tie boli plné morčacieho mäsa.
Balíčky s rezňami, balíčky na polievku, balíčky na pečenie, balíček s pečienkou a srdce,  balíčky na „čínu“. Neviem prečo to tak volali,  lebo moji rodičia vskutku „čínu“ nevarili a hádam, že ani netušili, ako to chutí a už vôbec nie ako sa to varí.
Ale keď mamička dávala,  ako pozornosť,  mojej krstnej mame, nejaký balíček s morčacím, tak svetácky jej hovorila : „Toto sú také odrezky, z toho si urob čínu“ A krstná mama zasvätene kývala hlavou.
Keď som už varievala , tak som zúfalo hľadala nejaké recepty na morčacie mäso a toto bol jeden z prvých. Neviem v akom „Živote“, alebo „Slovenke“ som ho našla. 
Ale čo si pamätám, že sme toto jedlo mali ako slávnostný obed. Viem, že bol slávnostný, pretože sme obedovali v obývačke a polievka bola v hrdej porcelánovej mise a stôl bol prestretý aj s pohármi na vodu a víno.
Tatík dojedol a povedal „Minka výborné jedlo“ On ma doteraz volá Minka, alebo Milenka. Poza chrbát ma volá Milena samozrejme, ale do očí vždy len takto pekne.
Toto jedlo mal veľmi rád a miluje ho aj Moja Dobrá Cerka Radka a keď som ho prvýkrát uvarila Dobej Tete Pavle, tak aj ona ho zbožňuje.
Mne je jedno a nemám s ním problém a Dobrý Manžel ho nemá rád. Takže keď som ho teraz v nedeľu varila, tak jemu som musela vyprážať bedľu so zemiakovou kašou.

Suroviny:

Na cca 5 porcií budeme potrebovať :



500 g vykostené a odkožené morčacie mäso
400 g čerstvé huby
hrubší pás gazdovskej údenej slaniny
1 veľká cibuľa
3 polievkové lyžice olej
60 g maslo
50 g strúhanka
kytica petržlenovej vňate
soľ, čerstvo drvené korenie
polohrubá múka na obalenie 

Postup

Ja mäso krájam na pásiky, ako na soté. Hlavne keď mám mäso zo stehna. Ak mám prsia, tak kľudne nakrájam menšie rezníky. Urobte ako to máte radšej.
Mäso posolíme, pokoreníme a rezne obalím zľahka v polohrubej múke. Ak mám mäso pokrájané na pásiky, tak ich len poprášim múkou a zatlačím rukou.
Slaninu nakrájame na malé kocky a cibuľu nasekáme bežným spôsobom.
Huby naplátkujeme.
V kastróle na troche oleja rozpražíme slaninové kocky.
Mäso na slanine dôkladne opečieme.
Rozhrnieme do strán a do stredu dáme orestovať cibuľu do zlata.
Podlejeme vriacou vodou, tak aby bolo mäso ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Dusíme asi pol hodinu.
Po tejto dobe, pridáme nakrájané huby.
Všetko premiešame, posolíme a zalejeme znovu vriacou vodou, aby to bolo tesne všetko ponorené. Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Pripravíme maslovú strúhanku.
Roztopíme maslo, len roztopíme, nerozpražujeme.
Do masla vhodíme nasekanú petržlenovú vňať a zasypeme strúhankou.
Popražíme  minútku a odstavíme.
Keď je mäso už mäkké, pridáme k nemu túto strúhanku a necháme prevrieť.
Ak sa Vám zdá málo omáčky, tak znovu podlejte do hustoty akú chcete.
Ja keď som to teraz merala, minula som asi 1,5 litra vody na podlievanie, počas celého varenia. 
Toto jedlo má tendenciu, po vychladnutí veľmi zhustnúť.


Na záver si to ešte môžete dochutiť.
Dávam do tohto jedla, ako ochucovadlo,  sójovú omáčku kikkoman. Určite celú lyžicu. 
Nemusíte ju dávať.
Ja ju dávam, od samého začiatku éry tohto pokrmu v našej rodine .
Vtedy som bez bujónov a vegiet a neviem, čoho všetkého, ani variť nevedela. Postupne som všetko vylúčila, ale odľahčenú kikkoman mám neustále a práve sem ju aj poctivo dávam.


Hubová polievka so špekačkami a krutónmi

Pridaj komentár

Huby stále rastú a DT Pavla je celá besná.
V sobotu jej prišlo na chuť moje morčacie sotéčko s maslovou strúhankou a tam idú čerstvé huby.
A potom prišla na chatu Moja Dobrá Svokra Akyna a tej prišla zverská chuť na dubákovú omáčku na smotane.
Čo Akyna, tá si vybehla za ich chatu. Jej priateľ Václav videl deň predtým z okna, miestečko kde sú, a tak tam išla na istotu, takpovediac v pyžame a papučiach.
Ja som nemala žiadnu.
Pre DT to bol ako výstrel na štartovacej čiare.
Zapálila si žváro a v nedeľu ráno, mi prechádzkou za 10 minút, priniesla, len tak v rukách, nádherných kozákov a prihodila aj dve bedle. Možno tú cigaretu ani nedofajčila a bola obutá v dvorových našuchovačkách.
No a keďže Akynka „bezpodmienečne potrebuje dubáky“, lebo bohvieaké sú tie jej, čo si nazbierala, tak musí ísť bezpodmienečne do lesa.
A do desiatich minút bola v ťahu.
Recept na to morčacie napíšem hneď po tomto.
Polievka je úžasná. Jedla by som tieto hubové, kludne aj každý boží deň. Na túto som použila dubáky.

Suroviny:


300 g čerstvé huby
350 g kvalitné špekáčiky
500 g zemiaky
40 g údená slanina
1 veľká cibuľa
2 cesnakové strúčiky
2 polievkové lyžice olej
chilli paprička – ja som dala baranie rohy 2 kusy
6 strukov ačokča – kto nemá, tak nedá pochopiteľne
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica mletá sladká paprika

Na krutóny
Dva krajce chleba
lyžica masla + lyžica olea
1 cesnakový strúčik

Postup

Všetko čo treba očistiť, očistíme a potom nakrájame na primeranú veľkosť.  Zemiaky  a špekačky, krájam na menšie ako obyčajne.
Do hrnca dáme, na dve lyžice oleja, rozpražiť kocky slaniny.
Pridáme nasekanú cibuľu a 1 naplátkovaný cesnak.
Restujeme , ale len do sklovita a pritom miešame. 
Pridáme prúžky baraních rohov a ačokči. Kto nemá, tak nech si nejde zodrať nohy po kolená aby ich kúpil a dá len chilli papričku. 
Tiež trošku zarestujeme a pridáme  nakrájané kocky špekačiek.
Opečieme.
Všetko čo zatiaľ opekáme , robíme bez pridanej vody.
Pridáme menšie kocky, opláchnutých zemiakov.
Dobre premiešame a na minútu dáme pod pokrievku, kým nám v kanvici zovrie voda.
Na zemiaky nasypeme soľ a mletú papriku. Premiešame, poriadne prehrejeme a podlejme  vriacou vodou, ale len tak, aby sa nám zemiaky poodliepali odo dna.
Znovu premiešame poriadne a pridáme toľko vody aby tie zemiaky spolovice trčali . Premiešame a dáme pod pokrievku na pár minút.
Takto pomaly dusíme tie zemiaky, ako keby sme chceli robiť z nich paprikáš a aby nám vytvárali hustú omáčku. 
Nikdy ich nezalievajme viac ako tak, tak.  Pri podlievaní ich neprelejte. Nechceme polievku zahusťovať múkou a tým pádom budeme potrebovať čo najviac zemiakovej „fučky“. 
Keď už zmenšia svoj objem a omáčku máme hustejšiu



pridáme huby a zalejme vriacou vodou.
Všetko by malo byť ponorené.
Polievku privedieme k varu , prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Varíme nejakých dvadsať minút.
Nakoniec dolejeme vodou na hustotu, akú chcete, aby mala Vaša polievka.
Na záver , ak máte , môžete nasekať nejaké čerstvé bylinky. Dosolíme, dokoreníme.
Ja k tejto polievke robím cesnakové,  chlebové krutóny.
Na panvici roztopím lyžicu masla a lyžicu oleja. Chlieb nakrájame na malé kocky a prehadzovaním na panvici ich opekáme.
Opekajte do zlata a chrumkava
Do taniera vložte kuchynskú papierovú utierku, alebo servítku, alebo čokoľvek čo odsaje prebytočný tuk a preložíme z panvice , krutóny. 
Prelisujeme k nim cesnakový strúčik a prstami ho rozptýľte medzi krutóny.

 

Huby sterilizované vo vlastnej šťave

Pridaj komentár

Ako som manželkou Môjho Dobrého Manžela, tak si nepamätám ani jeden rok, v ktorý by som musela šetriť hubami. 
Za tých 24 rokov, ani jeden.
Skôr som musela riešiť, ako ich uchovať .
Spočiatku sme na chatu chodievali len na dennú návštevu, tak trikrát do roka.  Bývala tu babička a aj v druhej polovici chaty, bolo omnoho živšie.
Na hubačku chodieval len DM a Dobrá Teta Pavla, tá mi zavárala huby do sladkokyslého nálevu.
Vtedy som varievala kura na pomarančoch a tam sa tieto vyžadovali.
DM sa ho prejedol a milé kura na pomarančoch upadlo do zabudnutia a huby v sladkokyslom náleve tiež.
So sušenými sa viem vyrovnať, ale nemusím ich.
Keď nám babička umrela (božtek do nebíčka) a v druhej polovici ostal len deda Oldřich s Vilmou, tak sme na chatu začali chodiť najprv na tri týždne. Potom na mesiac. Potom na celé leto. Potom na tri mesiace a teraz sme tu od apríla do konca októbra….. s miernymi prestávkami, keď potrebujeme na pár dní odbehnúť do Mníchova, alebo sme potrební na Slovensku.
Ako DT Pavle umrel Ľubomír , tak začala viac chodiť na chatu, hlavne kvôli hubačkám a ako ostala na dôchodku, tak usúdila, že jej tu s nami bude lepšie, ako byť sama v panelákovom byte.
A odvtedy som sa naučila bezuzdne míňať huby na čokoľvek.
Len keby som ich mohla nejako mať aj v zime v Mníchove.
Ja sušené nejako, čojaviem. Nemusím.
Neviem ako by som urobila hubovú omeletu zo sušených. 
Tak sme asi dva roky mrazili.
Nerobte to.
Rôzne peripetie to obnáša a moja empirická skúsenosť vraví, že nie.
No a potom som prešla na toto zaváranie.
Tiež to má rôzne vecičky, ako sa to môže pokaziť.
V jeden rok sa pokazili úplne všetky poháre. Všetky.
Aj v mojej bystrickej špajze, aj v mojej mníchovskej špajze, aj v špajze Dobrej Cerky, aj v selčianskej špajze. To bolo smradu!!!!!!!!!!!!!
Sterilizovala som len polhodinu , napriek výslovnému odporučeniu DT Pavly na hodinu a pol. 
Potom som trochu tápala vo veľkosti pohára, ale tak nejako som už spokojná.
Takže , ak už máte nasušených húb za detskú vaničku, už ste mali trikrát vyprážané hubové rezne, štyrikrát na rôzne spôsoby gulášov, zapekané, raňajkovú praženicu každý druhý deň a stále Vám nejaký otrok, nosí z lesa plné koše, tak skúste tento spôsob.
Ja na to nedám dopustiť.
Používam doslova a do písmena na akýkoľvek spôsob.

 

Suroviny:

 

 

 

Zmes lesných húb
zarovnaná polievková lyžica soli

Postup

 

 

Je to veľmi jednoduché.
Mne DT vždy namieša rôzne odrody, vraj je to lepšie. Ja som barbar, ja v tom nevidím žiaden rozdiel
Potom mi ich načistí a aj nakrája. 
Do veľkého kastróla dáme tie hubové kúsky a podlejeme studenou vodou. Nie veľa, len tak aby sa nezačali prichytávať na dno, kým pustia svoju vlastnú šťavu.
Posolíme a pod pokrievkou dusíme dvadsať minút.
Necháme vychladnúť.
Pripravíme si dôkladne čisté poháre a viečka vysterilizované vo vriacej vode.
Plníme hubami a šťavou.
DT sterilizuje hodinu a pol, ja potajomky len hodinu.

 

Kuracie kari s patizónom

Pridaj komentár

Toto je asi posledný nový recept, v ktorom upotrebím niečo z našej tohtoročnej úrody.
Záhrada nám dala toho neúrekom a my tej záhrade zo srdca ďakujeme.
A samozrejme veľká vďaka patrí aj Dobrému Manželovi, ktorý sa našiel v roli pestovateľa a nebojí sa experimentovať a nevzdáva sa. Naučil sa porozumieť tejto záhrade a sú z nich partneri.
Pri jeho naozaj veľkom úsilí, mu pomáha aj Dobrá Teta Pavla, ktorá mala tento rok svoj samostatný projekt – uhorky. Zavarila asi päťdesiat pohárov a môžem povedať , že sú skvelé. A niekoľko litrov uhorkového sirupu, ktorý nemôžem ani cítiť, ale oni dvaja ho už vypili.
No a ich najväčším prismrdkávačom, bol náš junior, kocúr Zorko. Nebola aktivita, ktorej by sa nezúčastnil a môžem povedať, že jeho najväčším šokom bolo, keď sa Môj Dobrý Manžel, pred jeho očami ponoril do rybníka.
DO RYBNÍKA!!!!!!! Plného vody a tá, ako všetci dobre vedia, mačky a kocúrikovia najlepšie, je to najväčšie nebezpečenstvo.
A bol veľmi statočný, pretože dával dobrý pozor na každý pohyb DM, aby ho vedel zachrániť , v prípade potreby.



A keď sa DM, bez ujmy na živote , vynoril z toho obrovského nebezpečenstva, Zorko sa nešiel odtrhnúť od jeho nôh, aby ho dobre osušil, Lebo mať nôžky v suchu, je pre Zorka, ako sa zdá to najdôležitejšie.
Zoro plel, polieval, zberal úrodu, presádzal, otváral a zatváral skleník, prenášal truhlíky so šalátom, zberal v noci pri baterke slimákov, prehadzoval kompost, rozhadzoval hnoj a chodil s fúrikom na prsť.
Veru DM si nemohol priať lepšieho pomocníka.
Ešte stále mám niečo z úrody v komore, ale to už budem variť klasiku a nebudem experimentovať a skúšať kde všade môžem pridať ačokču, indické uhorky, patizóny.
A začnem už pomaly chystať našu rodinu na veľký návrat domov.
Do Mníchova.
Ale nie hneď, ešte máme tri, či štyri týždne.


   
   

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
400 g patizón bez jadierok a olúpaný
400 g zrelé paradajky (alebo konzerva lúpaných a krájaných)
1 veľká cibuľa
4 cesnakové strúčiky
ako palec hrubý a dlhý koreň ďumbiera
1 veľká chilli paprička (ja som dala štyri baranie rohy)
6 strukov ačokča (kto nemá, tak nedá )
6 polievkových lyžíc olej
1 polievková lyžica červenej kari pasty
1 polievková lyžica korenie garam masala
1 polievková lyžica korenie kurkuma
1 polievková lyžica korenie mletý koriander
veľká kytica koriandru
šťava z limetky
Na marinádu :
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
1 lyžička soľ
1 polievková lyžica kumín
2 polievkové lyžice olej

 
 

Postup

Kura nakrájame na kúsky, vhodné na vidličku.
V miske ho zasypeme koreninami na marinádu, zalejeme olejom a dobre premiešame.
Odložíme do chladničky do druhého dňa.  Ak bude do tretieho a nebodaj aj štvrtého, tým lepšie. 
Keď príde čas na varenie, necháme zovrieť vodu a ponoríme do nej paradajky na nejakých 10 minút. Ošúpeme cibuľu, cesnak a ďumbier.
Paradajky zlejeme a ponoríme do veľmi studenej vody. 
Ja som cibuľu a cesnak a ďumbier posekala v tom šikovnom ručnom mixériku.
Kto ho nemá, tak poseká cibuľu a cesnak na veľmi jemnučko, ručne. A ďumbier tiež. Jeden strúčik cesnaku necháme bokom.
Paradajky sa nám budú pohodlne dať ošúpať. V tom istom ručnom mixériku som ich posekala. Kto ho nemá, krája ručne. Necháme ich aj s mokrým stredom. Ak nebudete používať čerstvé paradajky, tak použite normálnu konzervu zaváraných a práca s paradajkami Vám odpadne. 
Patizón ošúpeme. Ak má veľké jadierka a pavučinový stred, tak ho vyrežeme.
Nakrájame na kocky , vhodné na vidličku.
Nakrájala som na prúžky čerstvé , baranie rohy. Prihodila som ešte pol jalapeňa. Takto som nakrájala aj ačokču.
Do kastróla dáme rozohriať olej.
Pridáme cibuľu s cesnakom a necháme rozvoňať.
Pridáme všetky koreniny ako garam masala, koriander, kurkuma. 
Ak Vám to vstrebe všetok tuk, tak pridajte zopár lyžíc vriacej vody.
Pridáme chilli papričky, ja som dala tú ačokču a ďumbier.
Do tejto kašičky vložíme kuracie kúsky a orestujeme.
Pridala som v tejto fáze aj lyžicu červenej kari pasty.
Pridáme paradajky. Premiešame.
Pridáme patizónové kocky. Premiešame dôkladnejšie.


Dáme lyžičku soli.
Vlejeme asi 500 ml horúcej vody, privedieme k varu. 
Prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dáme dusiť.
Dusila som asi 30 minút, kým som nemala kuracie kúsky mäkké.
Počas toho dusenia som asi 2x pomiešala a skontrolovala všetko, či je tak ako má byť.
Bolo. Nemusela som ani raz podlievať.
Po udusení som prelisovala ešte jeden strúčik cesnaku do hotového pokrmu.


Na úplný záver,  do kari dáme kyticu nasekanej, koriandrovej vňate a vyžmýkame šťavu z pol limetky. 
Paradajky ktoré som dávala do kari, boli už naše posledné a mali už asi málo slnka, pretože boli dosť kyslasté, aj keď boli zrelé. Preto som dala len šťavu z polky. Keby som používala konzervované, tak asi miniem z celej limetky. 
Kari bolo dokonalé, fantastické a skvelé.

 

Karbonátky z indickej uhorky

Pridaj komentár

Je to ďalšia , tak trochu extravagantná plodina v našej, okrouhlickej záhrade.
Kto iný, ako Dobrá Švagriná Janka, túto plodinu priniesla.
Je to druh tekvice, ktorú voláme flaškovec, indická uhorka, alebo lagenária, alebo kalabasa. Či sú tie názvy správne ku tomuto konkrétnemu plodu netuším. Jej latinský názov by mal byt Lgenaria siceraria a potom sa už odvodzujú rôzne poddruhy. Všetky kvitnú bielymi kvetmi.
Tak veľmi ľutujem, že ma nenapadlo odfotiť, ako to vyzeralo s touto plodinou u nás, na záhrade v Selciach.
Janka ju vysadila ku plotu, pretože je to vysoko popínavá, lianovitá rastlina. A neďaleko plota je slivka.
Bože.
Až na samý vrchol sa vyšplhala jej lagenária. Tam sa rozložila po celej korune a nasadila plody. Viseli tam z tých konárov ako budzogáne.
Sused, Janko od Ruskov, robil každoročný guláš u nich v záhrade.
Janko, na ten guláš pozýva celú ich rodinu a tak sa raz do roka nemusia stretávať len na rôznych pohreboch, ale aj pri tejto veselej udalosti.
Keď všetci tí bratranci, sesternice, netere, synovci, otcovi koňovi bratovi synovia, manželia, frajerky, doprovody, videli tie budzogáne, tak môžem zodpovedne povedať, že to bola s prehľadom najfotografovanejšia scenéria toho dňa.
Táto fotka je len ilustračná, ale presne takto viseli tie budzogáne z našej slivky.



A ja ako jediná som si to neodfotila!!!!!!!!! Trúba jerichova som.
A nám sa urodili len štyri. Prečo len štyri má rôzne dôvody, o ktorých Dobrý Manžel vie.
Toto boli posledné dve.

A najprv som chcela spracovať tú zelenú kobru.
Ona bola spočiatku normálne svetlá ,tak ako tá vedľa nej, ale bola už stará a takto zozelenela.
Akonáhle je už takejto farby, tak nie je jedlá.
Keď som ju ochutnala, tak som myslela, že mi vypálila tou horčinou, celú ústnu dutinu. Nešla som sa tej pachute odpornej, zbaviť celý deň.
Použitie týchto tekvicovitých plodín je nenormálne široké.
Môžete ich strúhať do každej zeleninovej polievky, môžete ich krájať do každého ragú, strúhať do každých zapekaných cestovín, omáčok.
Vážne ich môžete používať každý boží deň vo varení.
Nemajú takú tú výraznú chuť ako muškátové tekvice….be be be be.
Milujem tieto plody.
No a robila som z nich aj tieto karbonátky.
Aby bolo celkom zreteľné, môžete do nich použiť aj napríklad patizón, alebo iné druhy flaškovcov a indických uhoriek a neviem aké všetky možné názvy to môže mať.
Boli úplne božie.
Nastrúhaná dužina nepustila absolútne žiadnu vodu a bola akokeby mazľavá a fantasticky spojila všetky komponenty dokopy. V samotných karbošoch tá mazľavina nebola ….bože neviem ako by som to mala popísať, v češtine je na to skvelý výraz „patrná“. Po slovensky „postrehnuteľná“ tak.

 

Cas pripravy  
   

Suroviny:

200 g mäkká údenina
indická uhorka (podľa obrázku)
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
3 vajíčka
1 polievková lyžica sušená majoránka
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
strúhanka na zahustenie
strúhanka na obalenie

 

 

Postup

Indickú uhorku ošúpeme, rozrežeme a ak je vnútro veľmi pavučinové , tak ho vyberieme. Je to aj lepšie, pretože nás nebudú tie semienka rušiť. Ja som vybrala len tie väčšie ložiská semienok.
Vôbec neviem, koľko jej bolo. 
Nenapadlo ma to vážiť, lebo by som jednoducho prispôsobila všetky pomery k množstvu tej tekvice. 

Aha a ešte chcem napísať, že takto do fašírok,  môžete kľudne aj taký patizón nastrúhať, alebo hokkaido, o ostatných tekviciach nič neviem, lebo ich nejem.
Strúhame na veľkej slzičke a prípadnú vodu vyžmýkame.
Údeninu nakrájame na veľmi malé kocôčky. Môžeme ju aj nastrúhať na veľkej slzičke ak sa Vám chce. Ja mám taký vynikajúci prístrojček na ručné mixovanie z domácich potrieb Orion. Keď sa vrátim do Mníchova tak napíšem o ňom skúsenosti.
Ja som takto posekala nadrobno aj cibuľu aj údeninu. Kto nemá, tak si isto vie pomôcť aj bez mašinky na ručný pohon 🙂
Cesnak prelisujeme a všetko dokopy, spolu s vajíčkami vymiešame. 
Pridáme ešte soľ, majoránku a čerstvo drvené korenie.
Zahustíme strúhankou, začneme ju pridávať do zmesi po lyžiciach. Dá sa zahusťovať aj malými  kockami hutného chleba. Taký čierny , ktorý má už tri dni, by bol ozaj super.
Zo zahustenej zmesi  sa nám dajú pohodlne formovať fašírky.
Tie na dlaní obsypeme strúhankou, zatlačíme ju do povrchu a znovu upravíme fašírky do peknej formy. 
Dáme vyprážať na panvicu na rozohriaty olej.
Vyprážame z obidvoch strán do tmavozlata.


 

 

Hustý guláš z bedlí

komentáre 2

Bedľa vysoká je huba, z ktorej u nás na Okrouhlíku, vyprážajú rezne. Ja ich takto upravené nemám rada.
Hubové rezne mám radšej z dubákov. V piatok z týchto, vyšlo tých rezníkov neúrekom a boli absolútne dokonalé.


Dobrá Teta Pavla tie bedle aj nerada zbiera, lebo sú krehké, veľké a zaberajú veľa miesta a nedajú sa sušiť.
Minule ich zbierala vyslovene len kvôli mne. Mala som strašnú chuť na tento guláš. A sľúbia som, že urobím aj plnené bedlové klobúčiky. Tie má každý rád, ale nikto ich nechce robiť, lebo je to piplačka. Je. Ale mne to nevadilo. Naviac to ani neboli klobúčiky, ale klobúky.


Na naplnenie a vypraženie som spotrebovala si 8 vajec.
A pilo sa pivo, pretože sa každý bál o svoj žlčník.
Tento rok po lete, sú huby neskoro a DT si už pomaly začala zúfať, ale keď prišla pred 5 dňami z lesa, tak som skoro upadla do mrákot.
Keby mala v tom lese traktor, tak privezie z toho lesa, za traktorovú vlečku húb. A boli prenádherné.
Tak sme začali hubovú, jesennú sezónu. ktorá začala veľmi neskoro a zdá sa, že bude mimoriadne krátka.
Takže DT má len jednu úlohu. Chodiť na huby.
Je v duševnej nirváne z toho.
Toto je veľký pekáč a sú v ňom pripravené plátky , ktoré sa rozložia na sušenie na sieťach.



Je už asi štvrtý a nemá ho už absolútne kde rozložiť a je čakateľ. A tak jej naozaj neostalo nič iné, len zbierať tie bedle.
Takže nerobím si ilúzie, nie je to kvôli mne, ale kvôli tomu, že nemá kde sušiť 🙂
Ale odpúšťam jej.
Takže som sa realizovala a naplnila som aj tie klobúky a vypražila ich, urobila bedlový guláš a sebe som zavarila tiež nejaké huby.

 

Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať

6 veľkých bedlí vysokých
3 naozaj veľké zemiaky
hruda bravčovej masti….tak za dve polievkové lyžice
1 veľká cibuľa
1 paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
1 chilli paprička 
1 bobkový list
1 veľký cesnakový strúčik
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička s kopčekom drvená rasca
1 polievková lyžica sušená majoránka
soľ

 

 

 

 

 

 

 

Postup

 

 

Bedle nešúpeme, ale odstránime im nohy. Klobúky pokrájame na pásiky
Nohy sú dobré len na usušenie a pomletie na hubový prášok.
Cibuľu ošúpeme a pokrájame na rebrá.
Zemiaky ošúpeme a pokrájame na malé kocky. 
Papriku a chilli papričku pokrájame na prúžky. Ja som ako chilli použila jalapeňo a bolo dosť pálivé, tak som predsa len odstránila aj časť jadierok. 
Deň predtým sme mali veľkú návštevu a ostalo mi z hotovenia nátierok, jednohubiek, obložených mís, zmes rôznych zeleniniek ako napr, dve jarné cibuľky aj s vňaťou, asi 5 strukov ačokči, mrkvové kolieska , rôzne druhy vňatí (petržlenová, koriandrová, ligurčeková, pažítka) a tak som toto všetko nakrájala na drobno a použila do základu.
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť, vhodíme cibuľové rebrá. Akonáhle cibuľa zmäkla a rozvoňala sa, vhodila som tam aj tie pokrájané drobnosti a papriku a jalapeno.
Primiešame paradajkový pretlak, bobkový list a drvenú rascu.
Malé, zemiakové kocky opláchneme vo vode a vložíme do kastróla na cibuľový základ.
Dôkladne všetko premiešame a trošku stíšime zdroj tepla a dáme pod pokrievku. Stačí na päť minút. 
Dáme si zovrieť vodu do rýchlovarnej kanvice, alebo kdekoľvek, kde si varíte vodu.
Otvoríme kastról a mali by sme mať trošičku tekutiny, ktorú pustil celý ten,  zemiakový základ. Je jej len veľmi málo.
Vsypeme mletú papriku a premiešame.
Podlejeme horúcou vodou, ale len tak, aby tie zemiaky trčali .
Znovu prikryjeme na 5 minút. A znovu otvoríme a skontrolujeme.
Vodu takto neustále dolievame a miešame, aby sa nám zemiaky pomaly rozvárali a zároveň vytvárali takú , hustú, hustú škrobovú omáčku okolo seba. 


Treba na to trpezlivosť a variť a podlievať veľmi pomaly.
Takto rozváram zemiaky aj keď varím slepý guláš, alebo zemiakový paprikáš.
Keď sú zemiaky už mäkké, pridávame bedlové pásiky. 
Ja som ich dávala po častiach. 
Keď boli surové, tak ich bola veľká kopa, ale huby sa zredukujú raz dva. Nemajte veľké oči, že toho bude za kotol. 
Za 10 minút som mala v kastróle všetko, aj keď DM neveril, že sa to tam zmestí. Prilievala som postupne vriacu vodu a tak to bolo raz dva.
Pridala som soľ a nechala pod pokrievkou variť. 
Nestopla som si ako dlho to bolo. Ale viac ako 20 minút to hádam nebolo.
Na záver som vsypala majoránku a prelisoval cesnak.
Dolejeme horúcou vodou tak, aby sme získali konzistenciu akú chceme. Ja som chcela hustý guláš, tak som ho narieďovala opatrne.
Zemiaková hustá omáčka zabezpečila hustotu a v žiadnom prípade som nemusela používať na zahustenie múku.
Konzumujeme s chlebom.
Guláš bol skvelý, trochu pálivý a tak to máme radi.