Motto :

„Ak hrniec po haluškách ostane čistý, niečo som robila zle“

Ja som perkelt nevarila už ani nepamätám.
Môžem smelo povedať , že určite niekoľko rokov.
Ja som varila také tie rôzne paprikáše a gumbá a kurence na paprike a podobne. A tých som sa dovarila do milej chuti, pretože Môj Dobrý Manžel tento druh váry miluje.
Ale taký ten maďarský perkelt…tak to je iná káva. Ten mi kuchyňou nezavoňal vážne dlho.
Perkelt je špecifické maďarské jedlo a mnohé a mnohé gazdinky si mýlia perkelt s paprikášom a čo vlastne do perkeltu má, alebo nemá ísť.
Ak dáte do perkeltu čokoľvek paradajkové…nevaríte perkelt.
Ak tam dáte smotanu….nevaríte perkelt.
Ani čerstvá paprika by tam nemala ísť.
Hej podľa fotky vidíte, že tam mám kúsok zelenej papriky. Od raňajok mi zostal taký vršok a už bol zvädnutý a obmäknutý na jedenie.. Tak som si dovolila ho tam dať.
Pridala som aj sušenú papriku, ktorá nie je pomletá. Pridávam ju už do každého varenia a mám ju veľmi rada. Je to chilská odroda paprík a je inak sušená, ako sa suší v Maďarsku. Neviem ako sa suší tam a tam.
A pre toto, som tento perkelt nenazvala maďarský, ale len perkelt.
Takže v zásade vieme, čo perkelt je.
K perkeltu sa na Slovensku robia halušky. Nie zemiakové, ale normálne prílohové, múčne halušky.
Viete, že nemám ani poňatia, čo dávajú k perkeltu v Maďarsku?
Ja som vlastne za svojho života , bola v Maďarsku 2x. No ozaj.
Prvýkrát ako mladé dievča, so svojimi rodičmi.
A druhýkrát tiež ako mladé dievča, ale už som mala Radku, neviem, či som mala najviac nejakých 22 rokov.
Z toho pobytu s rodičmi si nepamätám ani kde sme boli ubytovaní, ani čo sme jedli , ani názov kde sme boli, ani ako dlho sme tam boli a boli to nejaké termálne kúpaliská.
Ale výborne si pamätám dve príhody odtiaľ.
Prvá.
Išli sme s busom, celý zájazd, asi z tatíkovej práce.
A veselo bolo v autobuse, čoby nie. Kadejaké fľaše kolovali, aj kadejaké požívatiny, aj sa spievalo, aj sa srandičky robili.
A bol tam taký pán, čo chodil po celom autobuse a fotil, strašne veľa fotil. U každého sa zastavil, s každým chichoty veľké robil.
A zrazu v tom autobuse sa začal šíriť príšerný smrad, aleže príšerný. Okná boli pootvárané a išli sme tam podochnúť od toho smradu.
Vtedy neexistovali autobusy, kde boli k dispozícii cestovné toalety, ale to ako keby sme mali upchaté wc, priamo uprostred uličky.
A keď už to bolo ozaj neúnosné, tak pán Lešták z Badína…neviem, či on bol vodič, alebo len sedel ako vedúci zájazdu vpredu. Je zázrak, že si vôbec pamätám jeho meno a odkiaľ bol.
Tak tento pán Lešták zvolal : „XYZ!!!!!!!!!, Ty hovädo, Ty máš na topánke nalepené hovno a rozniesol si to pri tom fotení po celom autobuse!“
I vskutku. Keď mal bus prestávku, tak asi ten pán čo fotil, vbehol do lesíka na malú potrebu a stúpil do toho, čo tam zanechal nejaký putujúci, ktorý tam prišiel na veľkú potrebu.
A tak autobus zastal niekde kde bola pumpa, chlap si išiel napustiť vodu do vedra a zmyl celý autobus a svoje topánky nevynímajúc.
A druhá príhoda je tiež výborná.
Kto je v mojom veku a vyrastal na dedine, tak veľmi dobre vie, aké panovali zvyky.
Smútok za rodinnými príslušníkmi, aj za tými z trochu širšej rodiny sa nosil dva roky, za blízkymi tri roky. Žene, ktorej umrel muž, už doživotne chodila v čiernom. Telo mali ženy biele ako mlieko, okrem predlaktí a do polovice lýtok. Tie mali opálené do čierna. Potom sa už začali nosiť aj šatové zástery, takže v horúčavách nosili aj staršie ženy, takéto zástery. Ale tie v Selciach , ešte aj do tých šatových záster nosili tričko, aby nemali nahé ramená. Šatka na hlave musela byť, žiadna čiapka, alebo baranica. Šatka.
Moja stará mama Betka (božtek do nebíčka), ani nevedela ako, ale ona nosila šatku v lete na pole, alebo na sená, ako hipísačka. Ona si tú šatku neuviazala pod bradu, ale tak že konce zaviazala dozadu na temene.
Skrátka ženy zahalené a vdovice…tým bol koniec.
A tak sme išli v tom Maďarsku na kúpalisko a čo sa nestalo. Našli sme si výborné voľné miesto, vedľa nejakých dvoch opustených diek, tak sme sa tam zložili a celý ten zájazd tak v dohľadnej vzdialenosti.
A hádajte kto prišiel na tie dve voľné deky.
Naši susedovci zo Seliec so svojou mamou. No ja neviem koľko mala rokov vtedy, ja som mala pocit, že bola nad hrobom, ale ak mali moji rodičia nejakých 40 rokov, tak tá seniorka mala už určite viac ako 60 rokov. A mala oblečené dvojdielne plavky!!!!!!!!!
Tak teraz mi to príde smiešne, pretože je úplne iná doba a ja som teraz tak stará ako ona a ja si oblečiem ozaj hocičo. Ale vtedy?????? V roku 1978?
Tá tetka mala hádam 40 kíl, vysušená strašným spôsobom, biela ako mlieko, len chodidlá a ruky ako som opisovala, opálené. A dvojdielne plavky, prsia jej viseli hádam po brucho.
Tá rodina by sa najradšej v božej onej videla. Oni ani v päte nepredpokladali, že sa môže toto stať. Tetka ich musela preklínať, lebo až to vidím, ako ju jej deti prehovárali, že sa nemá báť, ktože už bude v Maďarsku z Banskej a už vôbec nie zo Seliec. A veru sa aj zbalili a odišli. Potom v Selciach, prišla dcéra tej pani za mojou mamou, že nech nikde nepovie, že tetka bola v plavkách 🙂
A druhý krát som bola v Maďarsku v Budapešti na nákupoch, pretože oni sa nejako vzopreli ruskej komunistickej zvrchovanosti a dovolili v nejakej malej miere súkromné podnikanie a tak mali obchodíky s oblečením od výmyslu sveta. Vtedy by som si už asi zapamätala , keby som tam nejaký ten perkelt jedla, ale my sme mali chlieb s klobásou a vajíčkom a vo fľaši, obalenej alobalom, urobený čaj.
Takže vážne netuším, čo sa jedáva k perkeltu tam. Na Slovensku tie spomínané halušky.
Halušky sa dajú urobiť aj hocijako.
Aj s jedným vajcom, aj bez vajca, aj z piatich vajec. Ja som teraz urobila z vajec štyroch na 4 porcie halušiek.
Viete, ja už vajcami nešetrím. Janko Dobrý Zať, ten urobí palacinkové cesto do litra mlieka s jedným vajcom ako nič. Aspoň mi to tvrdí.
Ja na pol litra mlieka dávam tri.
Tie Jankove som nejedla, ale aj na chate keď som robila moje palacinky a rozdávala ich, tak každý tvrdil, že také dobré , že ako ich robím. A keď poviem, každý pokýva hlavou a povie…no my len jedno vajce (2) dávame.
A tak radšej nešetrím, pretože DM na to povedal, že je to možné, ale moje palacinky sú tak dobré, že ich môže jesť aj samotné bez náplne.
A vážne, potom som si uvedomila, že do cesta dávam aj vanilku, takže asi preto mu chutia aj bez náplne.
A aj tu na blogu, mám recept na halušky, kde ide na pol kila múky jedno vajíčko. Mali ich tak radi moji rodičia, tak som ich tak robievala.
Ale napríklad do bavorských špeclí ide až 5 vajíčok a to som vtedy trochárila, lebo je vraj celkom bežné dávať sedem.
Dosť na tom.
Halušky nerobievam zase až tak často, pretože DM ich nejako nevyžaduje. On miluje kolienka , takže si pýta kolienka.
No ale k perkeltu si to tak nejako vyžaduje móres.
Tak som po dlhom dlhom dlhom čase robila aj halušky.
A ja trúba jerichova, som pozabudla už na fortieľ a vzala som strašne úzky hrniec. Vysoký bol fajne, ale úzky.
A kým som si spomenula na grif, moje nervy. Ja som ten hrniec tak okydala, ako keby som bola prvôstka.
Haluškár nemám, hádzala som ich z doštičky. Kým si ruky spomenuli, tak sa mi veru aj pár nevídaných podarilo urobiť 🙂

No a teda poďme na to.

Suroviny

na 4 porcie budeme potrebovať :

Na perkelt
800 g kuracie stehenné mäso – ja som vykostila a odkožila
350 g žltá cibuľa
2 veľké polievkové lyžice bravčová masť
2 polievkové lyžice sladká mletá paprika
1 plytká polievková lyžica údená mletá paprika
1 pálivá paprička (voliteľne)
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie
150 až 200 ml horúca voda
ja som dala ešte trošku čerstvej zelenej papriky a sušenú červenú papriku

Na halušky :

500 g polohrubá múka
4 ks vajce
200 až 230 ml voda
1 zarovnaná polievková lyžica soľ

Ja som robila všetko z polovičnej dávky, preto množstvá na fotke nezodpovedajú rozpisu

Postup

Cibuľu očistíme a nasekáme.
Ja som použila kuracie stehná bez kosti a kože a nakrájame ich na väčšie kúsky.
Dáme si zovrieť vodu.
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť a vložíme do nej cibuľu.
Na cibuli si dáme záležať, dusíme ju 10 až 12 minút a dávame veľký pozor, aby nám nezhnedla. Musí byť mäkká.
Kastról stiahneme zo zdroja tepla a do cibuľového základu vsypeme papriku aj sladkú, aj údenú . Neustále miešame aby nezhorkla a hneď zalejeme troškou horúcej vody, aby sa vytvoril taký paprikový šťavnatý základ.

Nechceme aby sme mali polievku, alebo omáčku.
Správne urobený paprikový základ je veľmi dôležitý. Hlavne aby nebol pririedky a nezhorkol.
Vrátime na zdroj tepla a vložíme kuracie kúsky, posolíme, pridáme čerstvo drvené korenie.

Ja som pridala aj pálivú papričku a tú sušenú papriku. Keď nemáte, nedáte.
Obalíme ich v základe a popražíme minútku.

Prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Takto dusíme nejakých päť minút.
Mala by sa nám vytvoriť šťavička.

Vlejeme horúcu vodu, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.

Perkelt sa nemá variť vo vode, ale vydusiť sa do hustoty.
Po pol hodine skontrolujeme.
Ja som mala už mäso úplne mäkké, ale mala som príliš hustú šťavu,

tak som pridala pár lyžíc horúcej vody a priviedla k varu. Po prvej bubline hneď vypneme.
Dochutíme ešte podľa seba.
No a ideme urobiť halušky.
Do väčšej misy nasypeme múku a pridáme soľ.
V strede urobíme jamku, do ktorej rozklepneme vajcia, a vidličkou ich začneme zapracovávať do múky.
Postupne prilievame vodu a miešame, kým sa všetko nespojí do hladkého cesta.

Cesto má byť husté a lepivé, také, aby držalo tvar, ale zároveň sa dalo pretlačiť cez haluškár bez veľkej námahy.
Ak je príliš husté, pridáme trochu vody.
Ak je riedke, prisypeme trochu múky.
Hotové cesto necháme krátko postáť, približne 5 minút, aby múka nasiakla tekutinu a cesto sa ustálilo.
Medzitým dáme do veľkého hrnca variť osolenú vodu.
Keď vidím v rôznych videách hádzať halušky či z lopatky, alebo cez haluškár, tak gazdiné namáčajú do vriacej vody. No mne to príde ako nezmysel. Akonáhle položím cesto na horúce nástroje, tak sa mi akokeby malá vrstvička cesta uvarila….umyť to potom je peklo. Za mňa namáčanie do vriacej vody ..ee.
Ja doporučujem vypláchnuť haluškár veľmi studenou vodou a možno vytrieť dvoma kvapkami oleja. A to isté urobiť aj s lyžicou.
Keď začne vrieť, cesto naberieme na haluškár a pretlačíme ho priamo do vriacej vody.
Halušky po vyplávaní na povrch ešte 1 až 2 minúty povaríme.
Nakoniec ich precedíme cez sitko, krátko prepláchneme horúcou vodou a premiešame s malým množstvom masla alebo oleja, aby sa nelepili.
No a pre tých čo nemajú haluškár ako ja.
Pripravíme si veľmi veľmi studenú vodu.
Namočíme si studenou vodou aj lopárik aj nôž.
Hádžeme cesto v dávkach.
Na dosku položíme časť cesta,

rozotrieme ho a nožom odkrajujeme malé kúsky do vriacej vody. Namáčame nôž jedine do tej studenej vody.
Nahádžeme halušky, keď vyplávu , necháme minútku povariť, vyberieme sitkom, prepláchneme .

Lopár znovu prepláchneme studenou vodou, naberieme časť cesta, hádžeme, povaríme, vyberieme prepláchneme.
Očistiť haluškár, alebo lopár bude práca hrou.
Do hotových halušiek dáme kúsok masla,

prikryjeme pokrievkou a po čase ich premiešame nech sa všetky obalia v masle.
A máme hotovo.
Dobrú chuť.
DM si nesmierne pochutil . Že mu to vraj chýbalo toto jedlo na jedálničku a že je to jasná jednotka.