Ako na Nový Rok, tak po celý rok.
Takže budem celý rok baliť a cestovať.
Pôvodne sme mali byť v bytíku v Bystrici a s našou slovenskou rodinou až do 6 januára. No mali.
Náhle musel byť Môj Dobrý Manžel nevyhnutne v Mníchove najneskôr 2. januára.
Dozvedeli sme sa to nejako 27. decembra a tak bol náš deadline stanovený na 1. januára.
Chceli sme to zvrtnúť ešte pred Silvestrom, ale DM uľahol s rýmičkou, spojenou so všelijakými črevnými anomáliami, nezlučiteľnými s cestovaním.
Ach aké som len mala plány pred touto udalosťou.
Všetko sa znegovalo a ja som mala len jednu starosť.
Dať dolu vianočnú výzdobu.
Raz pred rokmi som to tak urobila, že sme odišli hneď z kraja roka do Mníchova v presvedčení, že prídeme hneď vo februári. I nechala som výzdobu výzdobou a sústredila som sa na iné , pred-odchodové veci.
A vo februári sme neprišli a prišli sme až v apríli.
Nič lepšie sa Vám nemôže stať, keď Vás už pred bytom víta rohožka s vianočným stromčekom ako motívom. Otvoríte dvere a v obývačke Vás víta aj skutočný vianočný stromček v plnej paráde.
Na chodbe je pripnutá girlanda a visia tam vianočné zlaté pančuchy a v celom byte sú rôzne adventné vence a perníky a sviečky a rôzne dekorácie.
Ešteže tie darčeky a vianočné vetvičky a vianočné ruže som obriadila.
Skutočne…..dávať dolu vianočné gule za spevu vtáčikov v teplom jarnom slniečku , sa máločomu vyrovná.
Toto by som nechcela zažiť už nikdy, takže som miesto spevu vtáčikov, počúvala vianočné koledy, chrchlanie DM a dávala dolu vianočnú výzdobu.
Len nejako zozúradniť tú preplnenú chladničku, koľko dalo času a strategického balenia. A tej zeleniny a ovocia a orechov a všetkých nevyhnutých vianočných propriet, ktoré spoľahlivo zapracú celý byt a treba na to dni a dni aby sa zjedli, alebo vyhodili. Dva dni som sa trtila len s potravinami , namôjdušu.
A toho náhleho návalu prania.
Musela som vyzliecť všetky vianočné obliečky z perín, odstrániť všetky vianočné utierky, obrusy, uteráky. Lebo áno, aby ste vedeli….ja ešte aj uteráky mávam vianočné.
Vtedy som si spomenula na Džaru Džursíkovú kamarátku a bývalú spolužiačku, ku ktorej som si prišla vlani pre vianočné trubičky a už od prízemia, smerom hore výťahom som cítila vôňu bielizne. A na jej poschodí ma to vyslovene ovalilo. Používa parfum na pranie a pred dverami mala vyložené dva sušiaky a v byte tiež dva. Že má toho strašne veľa na sušenie a v byte sa to nezmestí.
A tak som aj ja sušila aj na chodbe pred dverami.
Ale dali sme to a na Silvestra večer, už mačky vedeli, že cestujeme, auto bolo naložené batožinou , urobila som za tanier diétnych jednohubiek z posledného rožka.
A umyla chladničku.
Odpadli sme do čistých perín v civilných obliečkach a bežnom bytíku, pustili sme si TLC o lovcoch duchoch a zaspali sme. O polnoci nás zobudili ohňostroje, chytili sme sa za ruky , popriali si v polospánku všetko dobré a znovu sa otočili na svoj bok.
A ráno o deviatej sme už boli vo Zvolene.
A niekde v tých miestach som prvýkrát kýchla.
Po príchode to bolo tristné.
Neustále u nás vrela voda. Všetky termosky boli vytiahnuté z kredenca. Pili sme ochutené a neochutené čaje. Čaje bylinkové, čaje citrónové, čaje s medom, čaje s hnedým cukrom, uvažovala som aj nad čajom cibuľovým, ale tá myšlienka ako mi svitla, tak som ju hneď aj zadusila.
Až sme sa dostali do štádia, že sme nemohli čaje ani vidieť, ale vedeli sme, že nám robia dobre.
A tak sme začali robiť vývary.
A začali sme piť horúce vývary z hrnčekov. Pili sme vývary hovädzie, kuracie, ochutené cesnakom, ochutené majoránkou, ochutené chilli.
Strašne som bola vďačná za tú preplnenú bystrickú domácnosť, lebo som v mníchove mala úplne všetko na to, aby som nemusela ani vystrčiť nos z bytu a prišla nám aj donáška.
I sme vyzdraveli.
Ja mám mäso z polievok vo všeobecnosti veľmi rada. Ale keď je čerstvé, priamo z polievky. Také vychladnuté a tak na tretí deň mi už nechutí, ani zohriate a už vôbec nie studené.
DM jedáva takéto mäso, len za prísne špecifických podmienok.
A z tých vývarov som mala mäsa až až.
A tak som si znovu spomenula na moju inú, starú kamarátku Hanku Kokavcovú, ktorá tvrdí, že som ju naučila ako mladú nevestu variť ryžu. Nepamätám si to, ale pamätám si, že som raz bola u nej a ona z takéhoto vareného mäsa robila fašírky a boli fajné. A tak ja zase tvrdím, že ona ma naučila variť toto.
Nerobila som to nikdy, lebo ja to varené mäso vždy zjem, ale teraz som ho mala ozaj plnú chladničku a nechutilo mi to jesť len tak.
A tak som túto štyridsaťročnú spomienku pretavila do tohto receptu.
Omáčka môže byť rôzna, ja som zvolila túto, akokeby na kvázi bolonský štý. DM má rád kombináciu paradajkovej omáčky s karbonátkami. Paradajkovú omáčku som robiť nechcela, lebo je hladká, a ku kašovitým karbonátkam sa mi viac pýtalo niečo hrubšie, rustikálne, plné kúskov zeleniny.
Ak sa ešte raz dostanem do takejto situácie a budem znovu robiť tieto fašíročky, tak možno zvážim aj takú omáčku, ako keby rozstrieľané španielske vtáčky, že bude smotanová s kúskami varených vajíčok a kyslých uhoriek a horčicovou chuťou.
Alebo úplne jednoducho so zemiakovou kašou a poriadnym kapustovým šalátom.
Tak.

Na štyri porcie budeme potrebovať

(cca 25 fašírok, veľkosť na pol dlane)

Fašírky
350 až 450 g varené kuracie mäso bez kostí
1 vajce
1 žemľa + strúhanka ak treba dohustiť
2 polievkové lyžice majonéza
1 malá lyžička horčica
2 polievkové lyžice smotana
lyžička soli
čerstvo mleté korenie
plytká lyžica sušená majoránka
tuk na vypraženie

Omáčka
dve mrkvy
dve paličky stopkatého zeleru
malý petržlen
dva cesnakové strúčiky
malá cibuľa
400 g drvené paradajky v omáčke
1 polievková lyžica hladká múka
1 veľký orech masla
2 polievkové lyžice olej
1 lyžička soľ
cukor podľa chuti
1 polievková lyžica sušený tymian
2 bobkové listy

Postup

Žemľu, alebo rožok pokrájame na kocky a vykropíme ich dôkladne mliekom, tak aby boli naozaj mokré.

Čisté uvarené mäso z polievky

zmixujeme, alebo pomelieme. Ostane nám naozaj suchá zmes.
Preložíme do veľkej misy a pridáme 1 malé vajce.
Vyžmýkame žemľu a pridáme k mäsu.
Ďalej pridávame majonézu, horčicu, soľ, korenie a majoránku.
Všetko vymiešame. Ja som ešte pridala trošku smotany.
Zahustila som ešte asi dvoma lyžicami strúhanky, aby sa mi dali dobre tvoriť fašírky.
Vlhkými rukami tvoríme malé fašírky a kladieme na panvicu, ktorú sme pofŕkali olejom.

Pokropíme ich aj zvrchu a rýchle ich opečieme z obidvoch strán do zlata.

Hotové fašírky odložíme bokom a ideme urobiť omáčku.
Zeleninu očistíme.
Koreňovú zeleninu postrúhame na veľkej slzičke, stopkatý zeler na polmesiačiky, cibuľu na malé kocky a cesnak naplátkujeme.

V panvici rozohrejeme olej a maslo. Pridáme do tuku bobkové listy. Do sklovita popražíme cibuľu, pridáme cesnak , ešte trochu restujeme aby sa cesnak iba rozvoňal.
Pridáme zeleninu , trošku ju podusíme pridáme drvené paradajky.

Osolíme, okoreníme a pridáme tymian. Poprášime hladkou múkou a všetko dôkladne premiešame.
Podlejeme vriacou vodou, alebo ak máte tak vývarom.

Ja používam vodu.
Dusíme kým sa omáčka nezredukuje a nemá Vašu obľúbenú hustotu. Mne to trvalo asi dvadsať minút.

Ak máte radi sladkú, tak dochutíme lyžicou cukru a doladíme slanosť.
Omáčku podávame s fašírkami a obľúbenou prílohou. U nás vždy tagliatelle.

O varení

Mäso na fašírky je už uvarené a je suché. Nevyhnutne potrebné je pridať mokrú žemľu, ktorá spoľahlivo túto zmes urobí šťavnatejšou. Bez tohto prídavku, by som do toho ani nešla. Majonéza tomu tiež skvelo pomôže.
Ak budete chcieť pridávať cibuľku, lebo sa Vám bude zdať, že bez nej to nebude ono, tak ju postrúhajte a len ju opražte do sklovita na troške masla.
Keď som túto zmes robila, tak som chcela dať aj cesnakový prášok ako koreninu, ale vôbec si nepamätám, či som ho tam aj skutočne dala. Zdal sa mi to vtedy dobrý nápad.

A majte na pamäti, že čím dlhšie budete vyprážať, tak budú fašírky suchšie a suchšie. Stačí len krásne zozlatnutie z obidvoch strán a dosť.

Hláška dňa :

ja : kúpila som si strašne drahý pleťový krém
DM : aj sa mi zdá, že si tak o tri týždne mladšia

Receptov, ktoré majú svoju „značku“ už v samotnom názve a nebodaj sú aj chránené zákonom, alebo registračnou známkou, alebo tak podobne, je asi dosť veľa a tak nejako som si istá, že tam spadá aj hovädzí stroganoff.
Neviem a nehádam sa, ak tam nie je.
V každom prípade jedlá, ktoré sú takto riešené, by Vám mali zaručiť, že kdekoľvek na svete si ich objednáte v reštauráciách, tak by mali mať rovnakú receptúru a chutiť rovnako.
Tak nejako si to predstavujem.
A nemalo by sa Vám stať to čo mne v Škótsku, v jednej dedinskej krčme.
Trip sme mali na pobreží a tak všade bola hlavnou zložkou jedálneho lístka, ryba. Bola som zúfalá. Ja ryby nemám rada a vôbec ich nejem.
Našťastie , v Škótsku nám podávali pred jedlom normálne, živé maslo a k tomu ten najúžasnejší, chrumkavý, biely chlieb.
Ja som sa väčšinou najedla toho chleba s maslom a objednávala som si naozaj skvelé , krémové, zeleninové polievky.
Na škótsku kuchyňu, mimo tých rýb samozrejme, spomínam s veľkou láskou.
A v nejakom dedinskom pube mali na jedálnom lístku Ceasar šalát. Tento šalát milujem a nesmierne som sa mu potešila.
Pri objednávaní sa DM opýtal, či si zálievku robia sami, alebo ju kupujú a pán sa nesmierne ospravedlňoval, že si ju veru kupujú hotovú.
Ohromne ma to potešilo, pretože do zálievky idú aj ančovičky a niekedy to tak preženú, že mi strašne chutí a vonia po týchto rybkách a šalát nie som schopná zjesť. Nie raz ho musel zjesť DM a raz aj Janko Čupka.
V kupovaných, hotových zálievkach pravdepodobne príde asi do vedra dresingu , jedna ančovička a necítim ju.
Smelo som si teda objednala šalát.
Bože.
Viete čo sa stalo????
Oni mi miesto grilovaného, kuracieho mäsa, dali do toho šalátu KYSLé RYBY.!!!!!!
Normálne, kyslé ryby….to mi tam už kľudne mohli dať ryby zo zavináča.
V živote som takú ohavnosť ani nejedla, a ani nepočula, že niekto môže niečo takého urobiť.
Potom som si to skontrolovala a na lístku naozaj bol uvedený Ceasar šalát. Bez žiadneho „na spôsob“, alebo „ala“, ktoré by ma upozornilo, že to nebude originál alebo minimálne šalát, ktorý sa o ten originál usiluje.
Ale mám zato, že to bolo asi uvedené v popise pod názvom, toto by si nemohli dovoliť, bez upozornenia a ja som podistým prehliadla, lebo som si bola istá, že ceasar sa robí všadiaľ rovnako.
Dobrý Zať ho bez najmenšieho problému zjedol a veľmi mu aj chutil.
Hovädzí stroganov, je historické jedlo a prisudzujú mu viacero pôvodov.
Raz ho vymyslel francúzsky kuchár, ktorý pracoval pre ruského šľachtica Pavla Alexandroviča Stroganova. Inokedy ho mal vymyslieť kuchár pre ruského šľachtica  Grigorija Alexandroviča Stroganova , ktorý bol úplne bezzubý a tak sa kuchár snažil vymyslieť jedlo z najjemnejšieho teľacieho , pokrájaného na malé kúsky.
Príbehov o vzniku jedla je plno, ale v zásade sa zhodujú s tým, že ho vymyslel francúzsky kuchár, pre nejakého Rusa.
Na internete nájdete mnohé, mnohé varianty, ktoré tvrdia, že sú pravé, ruské.
Ale niekde sa dáva kyslá uhorka, niekde sa nedáva, niekde sa dáva kyslá smotana, niekde sladká. Niekde ide teľacie, niekde sviečkovica.
Strašne nerada tieto značkové jedlá , vkladám verejne . Vždy sa nájde niekto, čo tvrdí, že je to úplne zle, lebo „takto“ sa to určite variť nemá a musí sa to robiť takto. A „takto to varievala aj suseda, čo je vydatá za bla bla bla a jeho mama je rodená bla bla bla, alebo to takto varieva bratrancova žena z horného konca a jej dcéra žije v bla bla bla , a ju to naučila svokra z bla bla bla.
A ja vskutku nepotrebujem riešiť flame war o tom, že napr. do sviečkovej omáčky sa nemá dávať horčica.
Raz si pamätám, ako sa pohádala , dobreže nie na krv, moja prvá svokra, pani Chmelová s jej manželom, pánom Chmelom.
Stroganova jedli niekde u svojich „honosných rodinných priateľov, Daubnerovcov“ a chceli to uvariť aj doma.
Pani Chmelová kúpila na to hovädziu sviečkovicu a pán Chmelo išiel variť. Pani to chcela ako správne malo byť, na prudko, ako minútkový pokrm. Pán manžel to pokašlal a to hovädzie začal dusiť.
Obedovali sme o tretej poobede, za mŕtvolného ticha. To ticho bolo horšie, ako tá strašná hádka, pri sporáku v kuchyni v Podlaviciach, o tom ako sa správne varí ruský Stroganoff. A tú hádku počúvala, s veľkým záujmom , cigánka s odrezanou špičkou nosa, čo sedela na verejnej studni.
Ja toto nepotrebujem a riešim to všetko „na spôsob“
A presne je to tak , aj v tomto prípade.
Sviečkovicu som nahradila kuracím, kyslú smotanu v našich rodinách vôbec nepoužívame, takže sladkú. Kyslá uhorka, je sporná, či je to originál, či nie je a ja som ju úplne vylúčila a miesto šampiňónov som dala lesné huby.
Nemám ani jednu výčitku svedomia a u nás navždy budeme volať toto jedlo stroganovom.
A ak sa chcete hádať, tak si to ošéfujem. To Vám vravím rovno . 🙂

Suroviny:

Na  4 porcie budeme potrebovať:

5 kuracích stehien bez kosti a kože
300 g čerstvé huby
 50 g  maslo  + 3 polievkové lyžice olej
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 plytká polievková lyžica  paradajkový pretlak
1 plytká polievková lyžica horčica
250 g sladká smotana
po čajovej lyžičke soľ,  čerstvo drvené korenie, mletá sladká paprika
veľká kytica petržlenovej vňate

Postup

Kuracie mäso nakrájame na krátke tenšie prúžky.
Cibuľu nasekáme na rebierka.
Huby očistíme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať maslo s olejom.
Vhodíme huby a dusíme 20 minút. 

Vydusené huby vyberieme a dáme bokom.
Pridáme trochu masla a oleja a udusíme cibuľu.
Ak by som mala robiť ako minútku, tak by som cibuľu opiekla do zlata a vybrala, ale ja som ju nerobila ako minútku, takže som ju nechala na panvici a pridala som prúžky mäsa.
Opečieme mäso zo všetkých strán do tmavozlata.

Pridáme soľ, čerstvo drvené korenie, mletú papriku, horčicu a paradajkový pretlak.
Dôkladne premiešame spolu s mäsom a podlejeme vriacou vodou.

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme.
Dusíme kým nie je takmer hotové.
Vložíme huby a dolejeme  znovu vriacou vodou.
Použila som celkovo pri príprave pokrmu, asi 300 ml vody.
Ak máte veľa tekutiny, nechajte ju trochu zredukovať asi takto 

Do smotany dáme trochu horúcej šťavy z kastróla a vlejeme ju ku kuraťu.
Necháme prevrieť na jednu bublinku a hneď vypneme. Prelisujeme do hotového jedla cesnak.

Podľa chuti ešte pridáme čo Vám tam chýba a na úplný záver zamiešame nasekanú,  petržlenovú vňať.
Ako príloha sa pri ruskom stroganove,  podávajú pečené zemiaky.
Ja som barbar a vôbec si nedokážem k tomuto jedlu predstaviť krumple,  pečené na plechu. 
Takže ako barbar som k tomu rusko-francúzskemu pokrmu,  uvarila talianske tagliatelle.
Pochutili sme si tak vynikajúco, že som to o pár dní varila znovu.

Tento recept ma zaujal.
Bol v mojom nemeckom časopise, ktorý píše hocijako, len nie jednoduchou nemčinou.
V čase keď som ho objavila a začala s ním variť, som vždy musela celý recept ručne prepísať do prekladača, aby som vedela čo a ako.
Teraz už s tým viacmenej tak nebojujem a už neprepisujem, len si sem-tam preložím nejaké slovo.
Lenže tu som mala celkom problém.
Bolo to tak nejasné, zdalo sa mi, že to nemá ani hlavu ani pätu, že som nadávala pritom ako brok a pokorne som si sadla, že idem prepísať do prekladača vety, ktoré ma mätú.
Keď to videl Dobrý Manžel, tak mi vraví, že neexistuje , žeby nebola dávno vymyslená nejaká mobilná aplikácia na to, aby som to nemusela ako blbá prepisovať.
Len sa pozrieť na ten text cez telefónny foťák a rovno mi to na displej preloží.
Niežeby som vedela o čom hovorí, ja som o tom ani len netušila, že je niečo také možné.
V priebehu 5 minút, som čítala na telefóne preložený text.
No neviem, či to bola nie celkom dobrá apka, ale také blbosti čo tam písalo, som dávno nečítala.
Tak ja som zvyknutá na to, že prekladače prekladajú doslova a dochádza ku komickým vetám ale, toto bola fakt hlúposť.
A robila to aj druhá, aj tretia aj štvrtá apka.
Tak som sa znovu len chystala pokorne vpisovať do toho translátora ručne.
A povedala som túto zásadnú vetu.
“ Prečo niekto nevymyslel, že by sa dalo prekladať z fotky. Ja by som ten text odfotila, fotku by som vložila do translátora a on by to preložil“
A Dobrý Manžel sa na mňa dlho ,dlho bez slova pozeral.
Pomalými pohybmi vstal, s výrazom starého, zrobeného muža mi kázal odfotiť recept.
Preniesť fotku do úložiska na googli, otvoriť si ju a tam sa priamo pri tej fotke zjavila vetička : „Vytlačiť text“
Toto je vážne veľký deň 🙂
Takže som to uvarila.
Niežeby bol zlý preklad, ale ten recept bol napísaný veľmi zmätene, musela som variť viacmenej intuitívne.
Podarilo sa.
Náplň roliek je skvelá. Neviem či niekedy ešte použijem kelové listy, ale tú náplň rozhodne áno.
U nás doma veľmi nefandíme bielej omáčke a tak som ju polovičku použila na vyšľahanie zemiakovo-brokolicovej kaše a bol to skvelý nápad. V recepte nebola používaná slanina, ale mne ku kelu nejako tá slanina patrí, tak som ju tam vnútila.
Aj iné veci som robila inak ,lebo ako sa zdá, natrafila som na časopisový nepodarok.
Mimochodom, za tie roky čo ho pravidelne kupujem, je to prvýkrát.
Dobrý Manžel prišiel domov z práce s boľavým bruchom, takže nevečeral a tak Vám neviem povedať, čo si o tom jedle myslí.
Ja si myslím, že je to rýchle, prplavé a náplň roliek je báječná.
A keď sa už bavíme o veciach, ktoré mi nenormálne uľahčujú prácu.
Kedy konečne vymyslí niekto takúto obyčajnú vec.
Keď odmotávam z klbka nite, alebo špagátiky, prečo sa neťahá tá hlavná, pekne rovno, ale odpadne z toho klbka v jednom veľkom chuchvalci, ktoré sa nedá rozmotať, neviem nájsť kde je koniec a nakoniec s penami na ústach odstrihnem celý zmotanec a tresknem ho do koša.

Suroviny:

Na 3 až 4 porcie budeme potrebovať

8 veľkých kelových listov
8 plátkov šunky

Na náplň :
300 g vykostené a odkožené kuracie prsia
1 jablko
2 veľké polievkové lyžice parmezán
1 červená cibuľa
70 g oravská, alebo anglická slanina
4 veľké polievkové lyžice olej
2 kelové listy
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky

Na omáčku

hrubší pásik dobrej údenej, prerastenej slaniny
1 veľká polievková lyžica olej
200 ml sladká smotana
1 plytká polievková lyžica hladká múka
vývar, alebo postačí aj voda
2 veľké plné polievkové lyžice parmezán

Postup

Kelovú hlávku olúpeme list po liste, tak, aby sa nepotrhali. 
Ja som urobila chybu, pretože som tie vrchné tmavozelené dala bokom a používala som skôr tie vnútorné bledozelené, ktoré nakoniec stratili farbu a vyzerali tak ako vyzerali. Na chuti to nemení nič, ide len o vizuál.
Dáme zovrieť vodu s lyžičkou soli , vypneme ju a ponoríme do nej na cca 4 minúty 8 listov. Vyberieme ich a opláchneme hneď studenou vodou a necháme odkvapkávať a chladnúť bokom.
Kuracie prsia  nakrájame na veľmi malé kúsky.
Očistenú cibuľu nakrájame na jemné kúsočky.
Očistené a obielené jablko postrúhame na veľkej slzičke. 
Oravskú slaninu nakrájame na malé kocky.
Kelovým listom vyrežeme hrubé žily a  čisté listy nakrájame  na jemné prúžky.

Do hlbšej panvice dáme rozohriať olej a pridáme cibuľu, necháme ju rozvoňať.
Pridáme slaninu, mäso a jablko.
Restujeme nejaké tri minúty, pridáme kelové prúžky , premiešame a prikryjeme panvicou.
Ja panvicou prikrývam preto, aby sa mi vytvorila nejaká šťava, aby to nebolo také suché.
Po troch minútach zložíme pokrievku a vmiešame syr.
Premiešame, osolíme, okoreníme, ak máme radi pikantné, tak vmiešajte aj chilli.
Necháme trošku vychladnúť.

Nastriháme si kúsky potravinového špagátika, alebo nejakej pevnej nite.
Na dosku rozložíme osušené sparené listy.
Z listov vyrežeme koncovú hrubú žilu. Nevadí, že Vám vznikne vyrezané V v liste.

Na každý list položíme plát šunky.
Náplň rozdelíme na rovnakých osem,    ako keby valčekov  a pokladieme ich po šunke. 
Listy zarolujeme.
Stranu , z ktorej začíname rolovať, najprv založíme a spodok  listu preložíme cez zahnutý okraj, ako keby sme robili okraj obálky.
Takto zabezpečíme, aby náplň nevypadúvala.

Zarolujeme do valčeka a hneď ho previažeme hore aj na spodku. 
Roláda by bez toho previazania nedržala pokope.
Nakoniec prstom postrkáme voľné konce rolky na otvorenej strane,  do jej vnútra.

Prerastanú údenú slaninu pokrájame na malé kocky.

Do hrnca dáme dve polievkové lyžice oleja a slaninu vyškvaríme.
Opečenú slaninu vyberieme a dáme bokom.
Do výpeku primiešame , lyžicu hladkej múky a orestujeme.
Vlejeme sladkú smotanu a pokladieme do nej naplnené valčeky.

Ak máme vývar , tak dolejeme ho toľko, aby boli roládky ponorené viac ako do polovice.
Ja som, na vedľajšom horáku,  varila bravčové koleno, tak som použila ten. Ak by som nevarila koleno, tak dolejem horúcu vodu.
Prikryjeme pokrievkou a necháme zľahka variť 20 minút.
Po tejto dobe , valčeky vyberieme, do smotanovej omáčky pridáme dve plné lyžice strúhaného parmezánu. 
Ochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Očistené a nakrájané zemiaky dáme uvariť v slanej vode. Keď sú spola uvarené, vložíme k nim ružičky brokolice.
Dovaríme, zlejeme z vody. 
Zemiaky s brokolicou popučíme a keďže som mala veľa smotanovej omáčky , tak som ju použila do zemiakovej kaše.
Na dno taniera som naliala trošku omáčky a na to položila kašu a roládky. 

Čo sa týka receptov, ktoré sú viazané svojím menom na oblasť kde vznikli, bývam dosť obozretná.
Pred rokmi, v čase môjho pôsobenia na portáli Topreceptov, občas dochádzalo k nepríjemným konfrontáciám, ohľadne lokálnych názvov.
Bola tam užívateľka, ktorá bola maďarského pôvodu a tá často dávala svojim receptom názov kde bol prívlastok „maďarský, maďarská, maďarské“.
A niektoré slovenské užívateľky išlo z toho uchytiť.
Čo je špeciálne maďarské na vývare zo sliepky. Robí sa presne tak isto, ako vývar na Slovensku, Poľsku, Nemecku atď.
A české užívateľky sa tomu smiali, že aká je to sranda sledovať takýto slovensko-maďarský konflikt.
Bolo to do momentu, keď nejaký Hans, vložil recept na nemeckú pečenú hus.
A náhle bolo po nadhľade s miechu a písalo sa v reakciách, čo je nemecké na tej husi, keď sa pečie presne tak, ako v Čechách.
Ale to sú extrémne prípady.
Toprecepty bola pre mňa obrovská škola, ako musím zmeniť svoje správanie na sociálnych sieťach.
Iná vec je napríklad, recept na úpický rezeň.
Malá a Veľká Úpa sú dediny, alebo časti dedín, alebo miest pod Krkonošmi v Česku, niekde okolo Peci pod Snežkou.
Predstavte si, že varíte bravčové pečené s kyslou bielou kapustou a veľkými páperovými knedľami, mäkkými ako duša.
A okrem toho, ešte vyprážate bravčové rezne. Krásne, šťavnaté, hnedozlaté, chrumkavé rezne.
A tam v oblasti Malej a Veľkej Úpy, Vám ten rezeň naložia ku tej kapuste a knedliam. Oni bravčové nepečú, oni z neho vyprážajú rezne a tak podávajú.
Do Peci chodievame a vždy ideme na úpický rezeň.
Veľká fajnotka.
Ako lokálna záležitosť nám absolútne nevadí a zjeme to s veľkou chuťou, ale doma by som túto kombináciu asi nedala.
Tomu hovorím pravý lokálny recept, kde jeho meno vystihuje všetko.
V tomto recepte dávam aj ja prívlastok „mníchovský“ a niekto by sa možno ohradil.
Nikomu to neberiem, ale chcem vysvetliť toto.
V Mníchove a celom Bavorsku sa bežne okrem iných horčíc používa sladká horčica.
A táto horčica, bez ohľadu , na to, že sa možno používa v celom Nemecku (pozor, netuším, či sa ozaj používa aj v iných spolkových krajinách v Nemecku), bola prvýkrát vyrobená a patentovaná v Mníchove nejakým pánom Develey.
Keď som ju ochutnala neverila som, že taký hnus niekto môže jesť.
Podáva sa hlavne k bielym bavorským klobáskám.
Neexistuje v Bavorsku žiadna pivná pospolitosť bez bielych klobás, sladkej horčice, praclíkov a reďkoviek. Vraj. My na festy nechodíme.
Vraj každých 7 rokov sa menia chute. A mne niekedy po 14 rokoch, začala tá horčica tak chutiť, že si dávam nielen ku klobáskam, ale aj k normálnym vareným párkom. Je pravda, že k našej domácej údenej, som to ešte neskúšala a hádam ani nevyskúšam Človek ale nikdy nevie.
Táto sladká horčica je šupkovitá a trochu zrnitá, ako povedzme francúzska a kremžská. A keď ich zmiešate, pridáte správne množstvo práškového cukru, tak tak nejako asi chutí táto mníchovská.
Ale zaručiť Vám to neviem, lebo nikdy by ma nenapadlo zmiešať tieto tri veci dokopy.
No a mníchovský rezeň je rezeň potretý touto sladkou horčicou, naviac so strúhaným chrenom v smotane.
Tak preto som si ho dovolila nazvať mníchovský.

Suroviny:

Kuracie stehná bez kosti a kože
Sladká horčica
Strúhaný smotanový chren
soľ, čerstvo drvené korenie
hladká múka
vajíčko
strúhanka
olej na vyprážanie

Postup

Vykostené a upravené kuracie stehná, naklepeme, osolíme  a okoreníme.
Potrieme sladkou horčicou a na to ešte smotanovým chrenom.

No a obalíme obvyklým spôsobom
Najprv hladká múka, potom rozšľahané, osolené vajce a nakoniec strúhanka.
Rozohrejeme panvicu s vyšším množstvom tuku. 
Ja dávam veľký orech masla a olej.
Vyprážame z obidvoch strán.
S veľkou pravdepodobnosťou nevyprážam podľa príručiek a podľa toho,  ako sa správne má, ale vyprážam podľa toho ako to chutí nám
Na jednej strane vyprážam približne 5 minút na väčšom plameni, stíšim na minimu a vyprážam ďalších 10 minút.
Pretočím na druhú stranu, pridám trochu nového oleja, zvýšim na minútku – dve, plameň a potom znovu stíšim a vyprážam ďalších 15  minút.
Panvicu mám s hrubým dnom
Vy vyprážajte podľa seba, ako chutí Vám.
V rezňoch cítiť aj sladkosť horčice aj pikantnosť smotanového chrenu. 
Pred podávaním pokvapkáme citrónovu šťavou.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Z pomenovania tohto jedla som sa celkom nestotožnila. 
Mám pocit, žeby sa skôr malo volať kari. Ale má veľa aj z toho gumba.
Recept mám z môjho obľúbeného nemeckého receptového časopisu, ktorý ma zatiaľ nikdy nesklamal tým, žeby urobili chybu v receptoch, žeby fotografia nezodpovedala. Je moderný, je in. Rada z neho varím .
Toto konkrétne číslo sa venovalo práve receptom na kari , ale toto jedlo pomenovali gumbo.
Gumbo poznám, varievam ho, milujeme ho.
Je to jedlo, ktoré pochádza z  Louisiany a je považované za jeho typické . Má rôzne obmeny a mutácie  a wiki o ňom píše, že je to polievka.
My doma ho za polievku nepovažujeme. 
Ale my nežijeme v  Louisiane a tak nám to hádam lousianský národ a štát odpustí, že im przníme národné jedlo.
Keď som varila, tak som si spomenula na moju bývalú kolegynku Marišku Šípkovú.
Opisovala nám ako varieva paradajkovú polievku. 
Ako závarku dávala do nej ryžu a vždy to skončilo tak, že tú ryžu vyberala sitkom z tej polievky . Nikdy nevedela odhadnúť koľko tej ryže má dať, a dve lyžice sa jej zdalo prekliate málo.
Presne som vedela o čom vraví.
Ryža vždy napuchne, vypije všetku tekutinu a  miesto paradajkovej polievky, máme uvarenú ryžu v troške červenej tekutiny. Ak to  necháme tak, tak do zajtrajšieho dňa, ostane nám už len červená ryža.
Prvýkrát keď som toto jedlo varila, tak som nevážila koľko je to 100 g ryže a sypla som od oka.
V prvý deň to bolo všetko akurát, ale na druhý deň bolo tej ryže už príliš. Bolo to takmer suché.  Ako mäso s ryžou. A to tak byť nemá.
Keď som varila druhýkrát, tak už som si tú ryžu odvážila,  aby som približne videla koľko to je a bola som spokojná. Tretíkrát som už nevážila a išla od oka, ale mala som na pamäti Marišku Šípkovú a kladiem to na srdce aj Vám.
Aj keď sa Vám zdá,  že tej suchej ryže je málo, neverte tomu, aspoň na prvýkrát si ju odvážte, alebo pomerajte. 
No a na záver rozprávania. Ako som už písala, varila som to už za pomerne krátku dobu tri krát. Veľmi nám to chutí. Gumbo skrátka milujeme a vrele Vám ho dávam do pozornosti.

Suroviny:

 500 až 700 g vykostených a odkožených kuracích stehien
300 g klobásky na opekanie
100 g ryža basmati (je to cca 8 zarovnaných polievkových lyžíc)
2 veľké cibule
5 cesnakových strúčikov
1 zelená paprika
200 g rapíkatý zeler (keď nemám dám aj normálny buľvový zeler)
1 čajová lyžička celé korenie
4 celé klinčeky
3 bobkové listy
1 zarovnaná lyžica sušený tymian
malá čajová lyžička cayenské korenie
3 zarovnané polievkové lyžice madraské karí, ak nemáte tak aj obyčajný karí prášok
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
3 polievkové lyžice olej

Postup :

Do veľkého a hlbokého kastróla, vlejeme olej a necháme ho poriadne rozohriať.
Vykostené a odkožené stehná pokrájame. (Jedno stehno na tri kusy).
Mäso  a klobásky na oleji zo všetkých strán opečieme do zlata, vyberieme a odložíme bokom.
Do oleja dáme bobkový list, celé korenie a klinčeky. Krátko koreniny porestujeme.
Pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, zeler či už rapíkatý, alebo buľvový, papriku. Znovu krátko porestujeme.
Pridáme opečené stehná, tymian, cayenské korenie a kari prášok. Všetko premiešame a necháme podusiť približne dve minúty.
Kým prejdú dve minúty necháme dať zvariť 800 ml vody.
Vodu vlejeme do hrnca,

privedieme všetko k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť približne 40 minút. 
Po tomto čase, do hrnca pridáme opečené a nakrájané klobásky (aby sa dali pohodlne naberať lyžicou) a suchú a prepláchnutú basmati ryžu. 
Necháme variť približne 12 minút. 


Zdroj tepla vypneme a necháme pod pokrievkou ešte 10 minút.
Gumbo na záver dochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Podávame s chlebom, alebo bagetou a je to veľká veľká fajnotka.

Moja úplne úplne najstaršia spomienka, ktorú mám, je že som bola v izbe s mojím pradedom „Amerikánom Bulíkom“ a dal mi horkú čokoládu.  Ja som ročník narodenia 1963 a on umrel v roku 1966.
A ja si ho pamätám ešte živého.
A pamätám si aj jeho pohreb.
Stála som na gangu pri  podkonickej príbuznej v dave čiernych sukní. Bola som taká malá, že som nevidela nič iné len tie sukne a čierne filcové kapce.  A potom ma stryná Ula, alebo tetka Kováčeje – to už si tak celkom dobre nepamätám, ktorá z nich to bola,  zdvihla na ruky a ja som videla zase húf čiernych hláv v šatkách a baraniciach. A padal sneh.
Ďalšia spomienka bola tá,  ako ma mamka kúpala v kuchyni v detskej vaničke a postavila ma na stôl kde bola prestretá deka  . Ako ma zabalila do osušky, vzala ma na ruky so slovami “ no poď kuriatko“.
No a jednu spomienku mám tak jasnú, ako keby bola teraz.
Tatík vchádza do spálne, kde som mala postieľku. Postieľka bola s tými sieťovanými okami  ako zábrana a mala som v jednom oku  prestrčenú nôžku.
Tatík držal v ruke mixérovú nádobu  a bolo v nej  kakao s hustou, hustou našľahanou penou a nahlas spieval pesničku Don don don. Ako dieťaťu sa mi vraj nesmierne páčila. Strašne som sa potešila, keď som ju dnes našla na jutube.
Šľahané kakao, bol sobotný rituál, kým sme bývali v Slovenskej Ľupči. Keď sme sa presťahovali do Seliec, tak sme ho ešte mávali, ale už to nebola taký rituál. Mamička začala pracovať v cukrárni, ktorá bývala otvorená aj v sobotu a nedeľu a chodievala piecť, pretože tá cukráreň bola spojená aj s výrobňou.  Rodinné raňajky už nebývali. Brat vstával strašne neskoro, mamka nebola doma a tatík niečo robil, neviem čo. Šľahané kakao bývalo stále menej a menej .
A prišiel čas keď nám ho rodičia prestali robiť úplne.  Nepamätám sa kedy to prišlo, asi sme ho už tak nechceli, ako keď sme boli malé deti.
Keď bola Dobrá Cerka ešte malé dievčatko, tak som jej ho tiež urobila párkrát, ale nejako sa to neuchytilo.
Spomienka na to kakao je veľmi hrejivá.
Čo je zvláštne, čo sa týka jedla, tak si ako dieťa pamätám veľmi málo. Keď som už bola väčšia to áno, ale tie spomienky na rodinné víkendové obedy a večere nemám zachované.
V týždni sme mali obedy v škole a  na večeru sa  varila kyslá , alebo sladká fazuľa. Haruľa na plechu, palacinky a také bežné  bezmäsité jedlá.   Často bývali pečené zemiaky s kyslým mliekom
Bože to som neznášala. Stále som si pýtala k tomu čaj . A stále ma presviedčali, že s kyslým mliekom je to lepšie. A ja som si stále nechcela dať povedať.
Mlieko ako také som neznášala čo mi pamäť siaha. Už ani v  malej škôlke som ho nepila. Raz ma teta kuchárka nútila vypiť hrnček a ja som sa do  neho povracala. Odvtedy ma nikto už do toho nenútil.
A keď som prešla do škôlky v Selciach, rodičia vraj hneď povedali, aby ma nenútili piť mlieko a jesť mliečnu mrvenicu.
Brrr, keby ste videli ako mi v tomto momente na tele stojí všetka srsť, pri spomienke na mliečnu mrvenicu, tak by ste verili, že môj odpor k  mlieku je vážne vážny.
Jedine čo si pamätám z mäsa, tak je kura na masle s ryžou a kompótom. Myslím, si, že je to preto, že mi to jedlo chutilo.
Strašne som to mala rada. A najradšej som mala, keď som mala len ryžu zmiešanú s tým maslovým výpekom a zamiešanými kompótovými čerešňami.  Celá rodina keď videla ten bordel, čo som mala na tanieri, žasla.
Robila som to ako dieťatko, ako dieťa, ako puboška, ako dospelá.
Tu ide estetické cítenie bokom.
Keď sme sa prisťahovali do Mníchova, zistila som, že Dobrý Manžel má k tomuto jedlu asi taký vzťah, ako ja k tekvicovému prívarku.
Nové prostredie, nový život, nová rodina, skrátka, bolo toho tak veľa , že som toto jedlo prestala variť.
Niežeby som naň zabudla, ale tak nejako mi  nechýbalo.
Pred dvoma rokmi keď sme boli na chate, tak nenormálne zarodila čerešňa, čo máme na dvore.
Čerešne som odkôstkovávala každý deň od rána niekoľko hodín a potom som ich spracovávala.
Urobila som si aj kompóty a vtedy som si na moje maslové kura spomenula tak intenzívne, že ma až v boku pichlo.
Minulý týždeň som uvažovala, že urobím nejaké indické kura, ale som nemala kokosové mlieko a premýšľala, že teda na aký spôsob ho zvrtnem.
Ja som taký debil, robím kura na viacero indických spôsobov, kura toskánske, kura na spôsob každého amerického štátu, kura na spôsob každého ázijského štátu, francúzske kura, maďarské kura  a keby existoval recept na kura v tube, ktorým sa živia astronauti, tak ja ho bezpečne uvarím.
Ale to MOJE, to čo mám rada, to čo si pamätám ako som ho jedla a mala podbradník, čo si pamätám ako som ho jedávala v Podkoniciach, v Slovenskej Ľupči, v Selciach, v Sásovej, tak to si neuvarím, pretože ho nemá rád Dobrý Manžel.
A sa mi nelenilo ísť do obchodu kúpiť si čerešňový kompót, pretože bez toho by to nebolo to pravé maslové kura.
Dobrý Manžel ohrnul nos a tak mu treba.
A dnes som si ho uvarila znovu, pretože som zistila, že ja som ho nedala ani len na ten blog.
Ja som sa tak dobre najedla, že si to neviete ani predstaviť,  To čo vidíte na fotke je, len kašírovaná porcia. Akonáhle som to nafotila, kura som vykostila a nakrájala lyžicou na malé kúsky, ryžu som zmiešala s výpekom a kuraťom a do toho som zamiešala čerešne.
A nech!!!!!
A Dobrý Manžel mal na večeru párky.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Kuracie časti
Hladká múka na obalenie
soľ, čerstvo drvené korenie, mletá paprika
3 polievkové lyžice olej
Hrubšie pásy masla na každý kurací kus.

Postup

Kúsky kuraťa umyjeme, osušíme a dobre nasolíme, okoreníme a popaprikujeme. Ja si dávam ešte aj chilli vločky. Zaprášime hladkou múkou.
V hlbokej panvici  rozohrejeme olej a kura dôkladne opečieme zo všetkých strán do tmavozlata.

Podlejeme horúcou vodou, aby bolo ponorené do viac ako polovičky.
Na každý kus dáme hrubý plátok masla,

Privedieme k varu a prikryjeme pokrievkou.
Znížime zdroj tepla a dusíme.
Po polhodine som kúsky kuraťa obrátila na druhú stranu a podliala troškou horúcej vody.
O nejakých dvadsať minút bolo už kura mäkké.
Do omáčky som vsypala zvyšok múky, ktorý ostal po obaľovaní kuraťa.
Doliala som ešte trošku horúcej vody a nechala prevrieť.
Keď sa mi zdá, že omáčka je málo výrazná, tak tam dám ešte jeden plátok masla a dosolím.

Prevrieme , vypneme.
A koniec už poznáte.

Pred dvadsiatimi rokmi nám  chutili iné veci ako dnes. Aj som varila úplne inak ako dnes. A dôsledok toho , ako som varila vtedy, tak hasím teraz. Sme rodina tučných.
Dobrý Manžel miluje sladké a ja mastné.
Jemu bábovku a mne bôčikový sendvič. Jemu ovocné knedlíky,  bohate poliate maslom a zasypané cukrom a tvarohom, mne vyprážané krkovičkové rezne. Jemu ananásová roláda, mne domáce klobásy a jaternice so zemiakovou kašou. Jemu kýbel zmrzlinky, mne mastné údené koleno.
Používala som na dochucovanie rôzne práškové polievky, bujónové kocky, litre priemyselnej sójovej omáčky. Bez  umelých glutamánov som ani nenavarila.
Obaja sme prešli viacerými , šialenými druhmi redukčných diét, ktoré sa nám vrátili ako jojo efekt s  nebývalou silou naspäť, znásobené kilami naviac. Najhoršia bola asi Dukanova diéta, nechápem ako som to mohla vôbec vydržať.
Nerobievala som šaláty, jedinú prílohu, ktorú sme používali boli kyslé uhorky.
Bola to šialená doba.
Tuční sme bohužiaľ stále .
Ale aspoň som sa posunula v spôsobe varenia. Z dochucovadiel poznám už  jedine prírodné koreniny a bylinky.  Používam kvalitné panvice a olejom len zľahka vytieram dno.  Jednu tretinu taniera tvorí vždy čerstvá zelenina . DM dostáva s obedovými škatuľkami ako maškrtu, len ovocie.
Sladké mu úplne odopierať nechcem, takže áno, občas mu upečiem a uvarím sladké jedlo. Stravujeme sa omnoho jednoduchšie. Trpí tým môj blog, ja viem. Ale to sa nedá nič robiť. Pre mňa je najväčším peklom, nenajesť sa o desiatej večer. Obdivujem ľudí, čo tvrdia, že nemyslia na jedlo. Ja od siedmej večer nemyslím na nič iné, len na to, ako by som si dala toto, alebo hento. Takže takto bojujeme.
Znižujú sa naše krvné červené čísla, chvalabohu. A našim cieľom je, prestať brať lieky na vysoký tlak. Dúfam, že to do konca roka dáme.
V úprave myslenia, čo sa týka varenia, mi veľmi pomohol môj blog.
Nesmierne.
Neviete si predstaviť, koľko receptov, ktoré som vkladala prvý rok,  som musela upraviť na optimálne hodnoty. Presúvala som ich z portálov o varení, kde som ich vkladala  už niekoľko rokov dozadu.
Tej múky, toho oleja, vývary z bujónových kociek, toľko soli, dlhé varenie, kde mi zo zeleniny ostávala čistá vyvarená kaša, bez jediného zachovaného vitamínu.
Bože môj, ja sa čudujem, že nám ešte vôbec v žilách má ako prúdiť krv a naše žily majú ešte nejaký prietok.

Keď som pred 11 rokmi začala fungovať na rôznych weboch o varení….
Vážne,  to je už 11 rokov. Vlastne už aj tento blog funguje od roku 2013.
Skrátka keď som začínala na sociálnych sieťach s varením, tak v tom čase, bol nesmierne populárny tento recept.
Kuracie rezne z vykostených a odkožených kuracích pŕs, marinované v ochutenom jogurte a vyprážané.
Jeda moja, to bolo terno.
Aj ja som ich párkrát urobila a vôbec si nepamätám ako nám vtedy chutilo.
DM asi pred mesiacom začal na mňa nenápadne tlačiť, či si to pamätám a žeby to chcel znovu skúsiť.
Koľkokrát som kúpila biely jogurt, toľkokrát sme ho zjedli a nebolo na marinádu.
Kupovala som grécky.
Grécky jogurt milujem na moju škodu, pretože je tučnejší ako obyčajný, ale dovoľujem  si tento prepych.
No a keď som  dokupovala tretíkrát aj kuracie prsia, tak som sa k tej tretej sade rozhodla nekupovať grécky, ale taký obyčajný.
No obyčajný, bol bio a tučný. Žiaden škrob, žiadna želatína. Normálny prírodný bio biely hustý jogurt.
Takže konečne došlo aj na tie rezníky.
Vážne sú tie rezne úplne iné. Sú krehké, mäkké, šťavnaté  a dajú sa odkrajovať pokojne lyžicou.
Určite tento spôsob vyskúšam aj na rezňoch z karé. Vlastne neviem či určite. Karé som naposledy kúpila asi pred desiatimi rokmi, a aj to len preto, že nemali iné mäso. Ale keď budem niekedy v budúcnosti robiť znovu kuracie rezne a budem mať čas na to, aby mohli ležať v marináde, tak ich budem robiť jedine takto.
Sú síce nemoderné, ale prekliato dobré.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
300 g hustý biely nesladký jogurt
1 celé vajce
2 strúčiky cesnaku, ak máte tak aj lyžička sušeného
pol lyžičky soľ, čerstvo drvené korenie
strúhanka
olej

Postup

Prsia nakrájame na rezne a len rukou ich roztlačíme. Vyklepávať ich je podľa mňa zbytočné.
Do hustého jogurtu pridáme celé vajce, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala len jeden strúčik cesnaku, tak som pridala lyžičku sušeného a spravil veľmi dobrú chuť, takže ho už asi budem pridávať stále.
Marinádu vymiešame a naložíme do nej rezne, tak, aby bol každý v nej obalený.

Nádobu uzatvoríme a necháme v chladničke do druhého dňa.
Pred vyprážaním rezne vytiahneme z marinády. Pokiaľ ste dali naozaj hustý jogurt, tak z rezňa nesteká a ja som ho z mäsa neodstraňovala.
Rezeň som poriadne zasypala strúhankou.
Rezeň vložíme do horúceho oleja a vypražíme z obidvoch strán.
Strúhanka má tendenciu zvlhnúť, preto obalíme a hneď vložíme do oleja. Neobaľujeme dopredu.
Ohromne sme si pochutili. Za studena chutil možno ešte lepšie ako za tepla.
.Veľká veľká fajnotka.
Takže suma sumárum. Aj keď sú tie nemoderné a zastaralé jedlá kalorické a prácne a neviem čo ešte všetko by sa im dalo vyčítať, faktom je, že chutia skvelo.

Ja, ako vnučka, ktorej starí rodičia žili v Podkoniciach som bola naučená výhradne na pečenú hus. Pečenú kačku som jedla prvýkrát niekedy pred 15 rokmi. Moje kamarátky z Topreceptov pekávali kačky a Hella ju piekla presne takto. Vôbec som nedokázala pochopiť, že sa tento vták, dokáže dať upiecť bez stresov, bez práce a dokonale. Keď som to vyskúšala prvýkrát, tak som bola z toho v dokonalom úžase.
Tradičná pečená hus v našej podkonicko-selčianskej rodine nejako plynule odplavala a priplavala kačka. Neviem prečo sa to tak stalo.  Vraj je kačka jemnejšia.
A tak kačkujeme.
Keď sme v Mníchove, tak kupujeme husacie stehná, pretože sú len tri a pre mňa a Dobrého Manžela je to dokonale vyhovujúce.
V lete sme v Jihlave natrafili na báječnú akciu. Kačky predávali po 39,90 českých korún (1,54 eur) za kilo a jeden druh vážil 2,60 a druhý 2,20 kg. Nešla som sa spamätať z tej ceny.
Kačky som piekla ako na bežiacom páse. Keď som povedala Dobrej Tete Pavle, že keď príde na huby, tak jej upečiem kačku, tak nenormálne protestovala, že také náročné a drahé jedlo sa chystám urobiť.
Keď prišla na chatu, tak ma našla ako čítam knihu v absolútnej pohode a neustále sa ma pýtala, kedy budem podlievať a  zlievať a sťahovať teplotu a zvyšovať teplotu . Jediná odpoveď ktorej sa dočkala, bola, že nebudem.
Ako tú kačku vložím, tak prvý krát  a naposledy, keď dvierka na rúre otvorím,  bude po 4 hodinách a potom ju už nechám len podľa ľubovôle ochrumkavieť. Takže, pardon…2x tie dvierka otvorím.
Potom DTP nešla pochopiť, že som do bavorskej prílohovej kapusty dávala ríbezľový lekvár a že sme popíjali červené víno, ktorým som tú kapustu podlievala.
No a keď som robila zemiakovú knedľu, tak to chápala. Tú robieva bežne aj ona.
Kvôli tým lacným a báječným kačkám, sme si kúpili chladničku do auta a keď sme prišli s nimi do Mníchova, tak boli stále tvrdé ako skala. Tie dvojkilové sú pre mňa a DM ako stvorené. Tri sme si priviezli.
Takže na Sv. Martina som piekla kačku. Mala som trochu problém zapiecť ju do tmavozlata, v plynovej rúre nemám vrchný ohrev, ale to bol len kozmetický problém. Koža bola chrumkavá a šuchotala ako papier.
A v noci na druhý deň ma zobudil žlčník. Tak veru.

	Čas prípravy:  4 hodiny
	Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Kačka
soľ, rasca, majoránka

Postup

Kačku rozmrazíme 24 hodín dopredu.
Po rozmrazení ju hojne nasolíme a votrieme soľ do kože.
Posypeme rascou.
Vnútro kačky vysypeme lyžicou majoránky.
Kačku položíme prsiami dolu do suchého pekáča, ktorý sa dá prikryť. Ja som prekryla alobalom, ale pekáč, ktorý sa dá prikryť druhým pekáčom, alebo pokrievkou je lepší.
Alebo si to len namýšľam.
Vložíme do studenej rúry a zapneme na 140 stupňov.
Rúru neotvárame, výpek nekontrolujeme.
Kačku si nevšímame 4 hodiny. Dôverujte mi, nekontrolujte ju, neodkrývajte, zabudnite na ňu.
Po tomto čase kačku vyberieme, zlejeme výpek a tuk a necháme odkrytú zapiecť do tmavozlata, podľa Vášho želania.