Ako na Nový Rok, tak po celý rok.
Takže budem celý rok baliť a cestovať.
Pôvodne sme mali byť v bytíku v Bystrici a s našou slovenskou rodinou až do 6 januára. No mali.
Náhle musel byť Môj Dobrý Manžel nevyhnutne v Mníchove najneskôr 2. januára.
Dozvedeli sme sa to nejako 27. decembra a tak bol náš deadline stanovený na 1. januára.
Chceli sme to zvrtnúť ešte pred Silvestrom, ale DM uľahol s rýmičkou, spojenou so všelijakými črevnými anomáliami, nezlučiteľnými s cestovaním.
Ach aké som len mala plány pred touto udalosťou.
Všetko sa znegovalo a ja som mala len jednu starosť.
Dať dolu vianočnú výzdobu.
Raz pred rokmi som to tak urobila, že sme odišli hneď z kraja roka do Mníchova v presvedčení, že prídeme hneď vo februári. I nechala som výzdobu výzdobou a sústredila som sa na iné , pred-odchodové veci.
A vo februári sme neprišli a prišli sme až v apríli.
Nič lepšie sa Vám nemôže stať, keď Vás už pred bytom víta rohožka s vianočným stromčekom ako motívom. Otvoríte dvere a v obývačke Vás víta aj skutočný vianočný stromček v plnej paráde.
Na chodbe je pripnutá girlanda a visia tam vianočné zlaté pančuchy a v celom byte sú rôzne adventné vence a perníky a sviečky a rôzne dekorácie.
Ešteže tie darčeky a vianočné vetvičky a vianočné ruže som obriadila.
Skutočne…..dávať dolu vianočné gule za spevu vtáčikov v teplom jarnom slniečku , sa máločomu vyrovná.
Toto by som nechcela zažiť už nikdy, takže som miesto spevu vtáčikov, počúvala vianočné koledy, chrchlanie DM a dávala dolu vianočnú výzdobu.
Len nejako zozúradniť tú preplnenú chladničku, koľko dalo času a strategického balenia. A tej zeleniny a ovocia a orechov a všetkých nevyhnutých vianočných propriet, ktoré spoľahlivo zapracú celý byt a treba na to dni a dni aby sa zjedli, alebo vyhodili. Dva dni som sa trtila len s potravinami , namôjdušu.
A toho náhleho návalu prania.
Musela som vyzliecť všetky vianočné obliečky z perín, odstrániť všetky vianočné utierky, obrusy, uteráky. Lebo áno, aby ste vedeli….ja ešte aj uteráky mávam vianočné.
Vtedy som si spomenula na Džaru Džursíkovú kamarátku a bývalú spolužiačku, ku ktorej som si prišla vlani pre vianočné trubičky a už od prízemia, smerom hore výťahom som cítila vôňu bielizne. A na jej poschodí ma to vyslovene ovalilo. Používa parfum na pranie a pred dverami mala vyložené dva sušiaky a v byte tiež dva. Že má toho strašne veľa na sušenie a v byte sa to nezmestí.
A tak som aj ja sušila aj na chodbe pred dverami.
Ale dali sme to a na Silvestra večer, už mačky vedeli, že cestujeme, auto bolo naložené batožinou , urobila som za tanier diétnych jednohubiek z posledného rožka.
A umyla chladničku.
Odpadli sme do čistých perín v civilných obliečkach a bežnom bytíku, pustili sme si TLC o lovcoch duchoch a zaspali sme. O polnoci nás zobudili ohňostroje, chytili sme sa za ruky , popriali si v polospánku všetko dobré a znovu sa otočili na svoj bok.
A ráno o deviatej sme už boli vo Zvolene.
A niekde v tých miestach som prvýkrát kýchla.
Po príchode to bolo tristné.
Neustále u nás vrela voda. Všetky termosky boli vytiahnuté z kredenca. Pili sme ochutené a neochutené čaje. Čaje bylinkové, čaje citrónové, čaje s medom, čaje s hnedým cukrom, uvažovala som aj nad čajom cibuľovým, ale tá myšlienka ako mi svitla, tak som ju hneď aj zadusila.
Až sme sa dostali do štádia, že sme nemohli čaje ani vidieť, ale vedeli sme, že nám robia dobre.
A tak sme začali robiť vývary.
A začali sme piť horúce vývary z hrnčekov. Pili sme vývary hovädzie, kuracie, ochutené cesnakom, ochutené majoránkou, ochutené chilli.
Strašne som bola vďačná za tú preplnenú bystrickú domácnosť, lebo som v mníchove mala úplne všetko na to, aby som nemusela ani vystrčiť nos z bytu a prišla nám aj donáška.
I sme vyzdraveli.
Ja mám mäso z polievok vo všeobecnosti veľmi rada. Ale keď je čerstvé, priamo z polievky. Také vychladnuté a tak na tretí deň mi už nechutí, ani zohriate a už vôbec nie studené.
DM jedáva takéto mäso, len za prísne špecifických podmienok.
A z tých vývarov som mala mäsa až až.
A tak som si znovu spomenula na moju inú, starú kamarátku Hanku Kokavcovú, ktorá tvrdí, že som ju naučila ako mladú nevestu variť ryžu. Nepamätám si to, ale pamätám si, že som raz bola u nej a ona z takéhoto vareného mäsa robila fašírky a boli fajné. A tak ja zase tvrdím, že ona ma naučila variť toto.
Nerobila som to nikdy, lebo ja to varené mäso vždy zjem, ale teraz som ho mala ozaj plnú chladničku a nechutilo mi to jesť len tak.
A tak som túto štyridsaťročnú spomienku pretavila do tohto receptu.
Omáčka môže byť rôzna, ja som zvolila túto, akokeby na kvázi bolonský štý. DM má rád kombináciu paradajkovej omáčky s karbonátkami. Paradajkovú omáčku som robiť nechcela, lebo je hladká, a ku kašovitým karbonátkam sa mi viac pýtalo niečo hrubšie, rustikálne, plné kúskov zeleniny.
Ak sa ešte raz dostanem do takejto situácie a budem znovu robiť tieto fašíročky, tak možno zvážim aj takú omáčku, ako keby rozstrieľané španielske vtáčky, že bude smotanová s kúskami varených vajíčok a kyslých uhoriek a horčicovou chuťou.
Alebo úplne jednoducho so zemiakovou kašou a poriadnym kapustovým šalátom.
Tak.

Na štyri porcie budeme potrebovať

(cca 25 fašírok, veľkosť na pol dlane)

Fašírky
350 až 450 g varené kuracie mäso bez kostí
1 vajce
1 žemľa + strúhanka ak treba dohustiť
2 polievkové lyžice majonéza
1 malá lyžička horčica
2 polievkové lyžice smotana
lyžička soli
čerstvo mleté korenie
plytká lyžica sušená majoránka
tuk na vypraženie

Omáčka
dve mrkvy
dve paličky stopkatého zeleru
malý petržlen
dva cesnakové strúčiky
malá cibuľa
400 g drvené paradajky v omáčke
1 polievková lyžica hladká múka
1 veľký orech masla
2 polievkové lyžice olej
1 lyžička soľ
cukor podľa chuti
1 polievková lyžica sušený tymian
2 bobkové listy

Postup

Žemľu, alebo rožok pokrájame na kocky a vykropíme ich dôkladne mliekom, tak aby boli naozaj mokré.

Čisté uvarené mäso z polievky

zmixujeme, alebo pomelieme. Ostane nám naozaj suchá zmes.
Preložíme do veľkej misy a pridáme 1 malé vajce.
Vyžmýkame žemľu a pridáme k mäsu.
Ďalej pridávame majonézu, horčicu, soľ, korenie a majoránku.
Všetko vymiešame. Ja som ešte pridala trošku smotany.
Zahustila som ešte asi dvoma lyžicami strúhanky, aby sa mi dali dobre tvoriť fašírky.
Vlhkými rukami tvoríme malé fašírky a kladieme na panvicu, ktorú sme pofŕkali olejom.

Pokropíme ich aj zvrchu a rýchle ich opečieme z obidvoch strán do zlata.

Hotové fašírky odložíme bokom a ideme urobiť omáčku.
Zeleninu očistíme.
Koreňovú zeleninu postrúhame na veľkej slzičke, stopkatý zeler na polmesiačiky, cibuľu na malé kocky a cesnak naplátkujeme.

V panvici rozohrejeme olej a maslo. Pridáme do tuku bobkové listy. Do sklovita popražíme cibuľu, pridáme cesnak , ešte trochu restujeme aby sa cesnak iba rozvoňal.
Pridáme zeleninu , trošku ju podusíme pridáme drvené paradajky.

Osolíme, okoreníme a pridáme tymian. Poprášime hladkou múkou a všetko dôkladne premiešame.
Podlejeme vriacou vodou, alebo ak máte tak vývarom.

Ja používam vodu.
Dusíme kým sa omáčka nezredukuje a nemá Vašu obľúbenú hustotu. Mne to trvalo asi dvadsať minút.

Ak máte radi sladkú, tak dochutíme lyžicou cukru a doladíme slanosť.
Omáčku podávame s fašírkami a obľúbenou prílohou. U nás vždy tagliatelle.

O varení

Mäso na fašírky je už uvarené a je suché. Nevyhnutne potrebné je pridať mokrú žemľu, ktorá spoľahlivo túto zmes urobí šťavnatejšou. Bez tohto prídavku, by som do toho ani nešla. Majonéza tomu tiež skvelo pomôže.
Ak budete chcieť pridávať cibuľku, lebo sa Vám bude zdať, že bez nej to nebude ono, tak ju postrúhajte a len ju opražte do sklovita na troške masla.
Keď som túto zmes robila, tak som chcela dať aj cesnakový prášok ako koreninu, ale vôbec si nepamätám, či som ho tam aj skutočne dala. Zdal sa mi to vtedy dobrý nápad.

A majte na pamäti, že čím dlhšie budete vyprážať, tak budú fašírky suchšie a suchšie. Stačí len krásne zozlatnutie z obidvoch strán a dosť.