Máme strašne rozmaznané mačky. Aleže strašne. Myslím tým, čo sa týka jedla.
A Noel a Barbora, nieže sú panštiny panské, ale naviac, každý má to svoje milieu.
Ja sa môžem aj rozkrájať.
Barborka chce jemné paštičky z konzervy…ale len kuracie, výnimočne aj zmiešanú so špenátom. Noelko vylíže len mastné oko a čau.
Noelko chce shebu v želé, Barborka felixa v omáčke.
Obidvaja zväčša vylížu želé a omáčku a s tým mäskom si môžem robiť čo chcem.
Keď to vyhadzujem, tak im márne hovorím, že čo by za to dali mačky v Somálsku a ja to tu musím vyhadzovať. To môžem hovoriť tej stene, ale po Barbore a Noelovi to stečie ako voda.
Aby to do Noelka padalo, tak musíme kľučať pri ňom a povzbudzovať ho pritom. Náhle sa z neho stal estét chce raňajkovať a večerať u mňa na pracovnom stole. Takže ja napríklad píšem recept na blog, vedľa klávesnice, sedí jeden zachmúrený kocúr a čaká, kedy mu ponúknem tenučký plátok slaniny. Ja prestanem písať, podám mu ho, on si premyslí a buď ho prijme, alebo otočí hlavu. Ak mu ho nepodám, tak mi bude zblízka, uprene pozerať priamo do tváre a ja som dopísala. Takže skúšame. Dokončíme akt, ja si utriem prsty a napíšem dve vety. A tento proces opakujeme.
Felixovskej polievky sa Barbora dotkne len vtedy, keď musí bezpodmienečne ochutnať to čo má Noel. Noel ju len vypije a Barborka dolíže , mäsko je tam pre nich len vec čo zavadzia.
Barborka jedáva surové mäso.
Spoločné majú len suché chrumky a sem tam mačacie wurstíky. Hoci to, že ich jedáva aj Barbora je myslím, len tým, aby mala šancu ich ukradnúť Noelovi.

Ale nemyslite si, že je to len tak.
Všetko čo som Vám vymenovala, musí byť tiež špecifické…

Surové mäsko pre Barborku nemôže byť v žiadnom prípade hovädzie alebo kuracie stehná a chráň nás milý Bože…mleté.
Musí to byť krkovička, alebo prsia, alebo výnimočne aj karé.
A ešte keď si ho môže uloviť z kuchynskej linky. To je ešte len vec. Zopárkrát som ju našla, ako si nesie kus nejakého plátu, ktorý tam mám pripravený na varenie.
Vlečie ho medzi nohami po zemi a obkračuje labkami. Raz si ho takto schovala a ráno som ho našla celé oslintané a obžuté. Ona je totižto veľká lovka. A tých myší, čo nám ona ponosí na dvor.
Ja neviem vôbec pochopiť čo si Barborka myslí, že čím to bude hrýzť.
Barbora mala ako malé dievčatko pokazené zúbky a viac ako polovica zubov je vypadala. A aj tá polovica čo jej ostala, jej podľa mňa zachránila pani Veto v Mníchove, ktorá ju uspala a normálne ich jej vyčistila a zaplombovala. Aj jej vtedy prestalo smrdieť z tlamičky.
Keď bol DM u veta v ambulancii v Banskej Bystrici, tak sa tunajšia pani Veta na tú zubnú prácu zbožne pozerala a aj si to odfotila. Že oni sa to na vetovskej fakulte aj učili, ale jakživ to nevidela.
Aj teraz keď bola Barča na očkovaní, tak ju hneď mníchovská pani Veta objednala na čistenie chrupu, lebo žeby mohla prísť aj o tie zuby čo jej ešte ostali.
Chudiatko, tak sa jej bojí a toto bude pre ňu trauma veliká.
Ale sme jej sľúbili, že potom keď príde na chatu a vycerí tých pár zúbkov, tak oslepí všetkých okrouhlických kocúrov a myši budú pred ňou padať ako podťaté, lebo oslepnú od toho lesku. Tak nám hádam odpustí.
A aby ste vedeli, Barborka a Noelko nie sú žiadna vyšľachtená modrá krv, priniesli sme si ich z bystrického útulku. Sú klasická pouličná zmeska, ale tvária sa, ako keby on bol maharadža a ona vesmírna kňažka.
Barborka je aj uvarené mäso, ale pozor….to musí byť mnou predžuté a položené na okennú dosku v kuchyni a ja musím pritom pri nej sedieť a tváriť sa, že pozerám von oknom na holuby. Ja sa už bojím normálne hýbať ústami, lebo Barbora vždy v očakávaní, mi dobreže do nich nevlezie.
Keď vidí Môj Dobrý Manžel, všetky orácie, ktoré s nimi mám, čo sa týka jedla, tak sa vždy teší, ako niekam na Slovensko odídem.
To dostanú záhul.
Ráno pol vankúšika a večer pol vankúšika. Medzitým len suché a po príchode z práce im hodí jeden mačací wurstík ako príchodné.
Nezješ, Tvoja vec. Iné nebude.
Priznám sa, že sa na to teším. Ja toto nedokážem, keď som s nimi celý deň. Noel sa dovyskakuje na stôl, Barbora sa ma s tou labkou jej došťuchá a ja pokorne vstanem a urobím im švédsky stôl. O tri hodiny to všetko oschnuté povyhadzujem a poumývam a naložím novým. Taký debil som ja.

Dobrá Teta Pavla tvrdí, že Barbora miluje rybie filé. Tak možno ho zožerie, lebo ho jedáva kocúr Zorko, a to ona musí bezpodmienečne mať, keď aj on.
Tak jej tú kocku vždy vytiahnem a nechám rozmraziť a potom zistím, že z nej zje asi tak tri malé sústička a mne tam ostane smrdieť rozmrazená rybia kocka .
A keby sa to filé dalo kupovať len po jednej kocke. To teda ani náhodou.
Potom mám v mrazničke rok tri kocky rybieho filé a napokon ho vyhodím, lebo je zabudnuté.
A Dobrý Manžel po čase začal ovrávať rybu, žeby si veru dal.
Ryby nejem a neviem ich pripravovať a aj ten najjednoduchší spôsob si musím naštudovať.
Neviem ich vychutnať, neviem odhadnúť kedy sú také akurát.
Každá ryba pre mňa končí pri rybích prstoch kapitána Igla.
Tie robievam aj na Štedrý Večer aby som to zhrnula úplne.
Ja si regulárne musím naštudovať každú prípravu ryby.
Väčšinou je to recept, ktorý by zvládla urobiť aj desaťročná dievčinka.
Takto sa to stalo aj s týmto tu a nesmejte sa mi. Ja som si ho sem vložila kvôli sebe, aby som presne vždy robila takto, pretože, keď začal Môj Dobrý Manžel večerať, tak s plnými ústami vraví „fajná rybka“

Budeme potrebovať na 1 porciu

2 kocky rybieho filé
soľ, čerstvo drvené korenie
mletá rasca
1 cibuľa
2 strúčiky cesnak
2 polievkové lyžice olej
hrubší plátok masla
trochu petržlenovej vňati

Postup

Rybie filé necháme takmer úplne povoliť. Stred môže ostať pevnejší. Ale môže byť aj úplne povolené.
Povoliť nechávame na nejakej mriežke, aby kocky neležali vo svojej vode.
Pred prípravou filé dôkladne osušíme.
Položíme ho na kuchynskú utierku, prikryjeme ďalšou papierovou utierkou a zľahka dlaňou zatlačíme, aby sa voda vsiakla. Toto robíme, kým nie je voda „odčerpaná“.
Ak by sme vodu neodstránili, tak by sa ryba neopekala, ale dusila a to nechceme.
Filé ochucujeme tesne pred vložením do panvice.
Stačia veľmi jednoduché chute, aby to nepotlačilo jemnú chuť ryby.
Panvicu rozohrejeme s trošičkou oleja.
Tesne pred vložením na panvicu, filé osolíme, mlynčekom nakoreníme a môžeme dať aj trošičku mletej rasci. Ja som nedala a radšej som dala celú rascu do vody v ktorej sa varili zemiaky na prílohu.
Ak nemáme kvalitnú panvicu s hrubým dnom, môžeme kocky poprášiť múkou z obidvoch strán.
Keď vložíme filé na panvicu, musí to zasyčať.
Necháme opiecť dve minúty na tejto strane.
Filé otočíme a opekáme z druhej strany 1,5 až dve minúty.
V tejto fáze môžeme dať polovičku z množstva masla.
Po opečení filé preložíme na tanier a prikryjeme druhým tanierom, alebo pokrievkou.
Do panvice pridáme druhú polovicu masla a lyžicu oleja.
Pridáme na tenké rebrá nakrájanú cibuľu a plátky cesnaku.
Neopekáme do zlata, len do sklovita.
Môžeme cibuľu ochutiť trochou soli a štipkou kari, ak ho máte radi.
Filé môžeme vrátiť na chvíľu znovu do panvice a k uvareným zemiakom pridáme kúsok masla a nasekanú petržlenovú vňať.
Podávame.