Vôbec netuším prečo bol práve tento králik , najlepší akého som kedy uvarila a aký som kedy jedla. A môžem povedať, že som jedla králiky na rôzne spôsoby a od kuchárok, čo sa na králikov vyslovene špecializovali.
A pritom to bol taký „záchranný recept“.
Nič mi dnes nevychádzalo.
Piekla som veku a nejako som sa zamyslela a zamotala som z toho miesto veky, bagetu.
Dlhúúúú a tenkúúúú.
Z vekového cesta.
A vôbec netuším, prečo som to potrela vajíčkom.
Vyzerá toto prosím pekne ako veka?????

Podľa mňa to vyzerá ako makovník.
A to je čo za veľkosť. To ani jednohubky, ani chlebíčky.
A kúpila som si šamotový kameň, aby sa mi lepšie piekli pekárenské veci. Mal pri tej „veke“ premiéru. Tak som sa dopálila na rukách že až. Pľuzgiere mi popraskali a je to vskutku výborná vec. A ešte som si bruško prsta napichla na ostrú pílku.
Takže som ostala stáť so skrvavenými rukami nad makovníkom.
A veľkonočná plnka, to bolo ešte len.
Mala som v pláne len pre Dobrého Manžela, na mňa je to príliš nezdravé.
Tak som si zobrala malú zapekaciu misku a poddimenzovala som množstvo plnky, bolo jej ledva do polovice. Musela som dorábať. A už sa mi nechcelo vyberať tú starú a zmiešať s tou novou časťou. Mám na rukách asi 4 flajstre a ozaj to s nimi nie je práca hrou.
Tak sa tá stará časť plnky dôkladne usadila.
A keď som ju po upečení vyklopila, tak stará časť bola hutná a nová časť strapatá.

Nie je zlá, práveže je skvelá, ale ozaj nie je na ukazovanie pre honorných návštevníkov.

A to som mala pred sebou nakoniec zajačie stehná. Tam som sa odmietla nejako citovo angažovať. Tretí debakel by som už asi neuniesla, niečo by som roztrieskala a Biela Sobota by ostala len ako zlá spomienka.
Dobrý Manžel mal ohromné šťastie , že sa vybral do práce.
A keď som už bola v švungu, tak som sa rovno pustila do toho.
A vyšiel. Toto je presne ten typ receptu, ktorý si treba odložiť – lebo funguje.
Príprava nebola ničím výnimočná, ani som nepridávala žiadne čudné príchute. Možno to bolo vývarom, ktorý som použila.
Vývar bol z pečených kostí a určite sem vložím recept, ktorý je veľmi jednoduchý. Neviem či on bol práve nositeľom chutí, alebo niečo iné.
Vážne netuším.
A už vôbec som ho ani nechcela vkladať na blog, lebo mi to prišlo také ničotné a zbytočné.
Ani nemám nafotený postup. Ozaj fotiť s tými olepenými prstami bolo to posledné.
Tak Vám hádam bude stačiť len písanie.
Ach králičie labky, aká som Vám len vďačná.

Zachránili ste mi Bielu Sobotu.
A viete prečo sa volá Biela sobota? V tento deň, je ešte ticho, Ježiš je stále v hrobe. A v tento deň sa krstili noví veriaci, ktorí prijali katolícku vieru a dostávali oblečené biele rúcha.

Na 4 porcie budeme potrebovať

4 králičie nohy naozaj veľké
soľ, červená paprika, čerstvo drvené korenie
125 g prerastaná slanina (na kocky)
Veľký orech masla
2 polievkové lyžice olej
1 väčšia cibuľa (cca 120 g)
6 až 8 strúčikov cesnak
400 ml vývar
polievková lyžica sušený tymian
100 ml smotana na šľahanie + čajová lyžička hladká múka

Postup

Cibuľu a cesnak očistíme. Cibuľu nasekáme na veľmi drobno. Cesnak na hrubé plátky.
Králičie nohy osušíme, osolíme, okoreníme a posypem sladkou paprikou.
Necháme ich postáť nejakých 15 minút.
Medzitým do kastróla dáme slaninu na kocky a na strednom ohni ju necháme pomaly vyškvariť, aby pustila tuk.
Pridáme olej a na tomto základe králičie nohy prudko opečieme zo všetkých strán do zlata. Opečené mäso vyberieme uložíme do pekáča v ktorom sa budú piecť. Zasypeme ich sušeným tymianom
Opečenie je naozaj dôležité a nevynechávajte ho. Nedávajte na pekáč surové stehná.

Do výpeku pridáme maslo, nech sa roztopí a hneď nakrájanú cibuľu a necháme zavoňať. Pridáme cesnak a len krátko opečieme, aby nezhnedol.
Tento základ zalejeme vývarom. Nepoužila som vodu, ale naozajstný vývar z pečených kostí. Ak nemáte pravý vývar, postačí aj ten z kocky.
Takto pripravenú šťavu nalejeme do pekáča ku stehnám. Slaninu som nahrnula na mäso.
Neviem aké budete mať veľké stehná, ja som ich mala naozaj veľké, ak budete mať menšie, tak možno bude toho vývaru stačiť menej.

Pekáč utesníme alobalom a vložíme do rúry vyhriatej na 170 stupňov, kde sa mäso pomaly dusí.
Najprv som dusila 50 minút. Potom som skontrolovala a dusila ďalších 50 minút.
Vôbec som nemusela dolievať tekutinu a stále som jej mala dosť.
Potom som skontrolovala a moje veľké stehniská boli mäkké a šťavnaté ako maslo. Dokonca mali aj farbu a vlastne som nemusela ani zapekať.
Napriek tomu, som šťavu preliala do hrnca a nechala stehná v prázdnom pekáči, zapekať na 200 stupňov slabých 15 minút.
Stále sa nádherne leskli šťavou a nevysychali. Ak ale treba tak ich občas lyžicou polejte šťavou.

Omáčku v hrnci na sporáku, necháme nejakých 10 minút prebublávať, aby sa zredukovala,
Do smotany zašľaháme málo múky a pridáme z hrnca asi lyžicu horúcej šťavy, premiešame a vlejeme do omáčky.
Necháme na jednu bublinu prevrieť.
Chuť omáčky som mala príliš výraznú, tak som ešte priliala smotanu, len tak od oka. Znovu na jednu bublinu a vypla som.
Moji milí, nemusela som absolútne, aleže absolútne dochucovať.
Ničím.
Omáčka bola dokonale ochutená. Mäso sa dá oddeľovať od kosti lyžicou a nemá v sebe ani náznak vysušenosti, ako býva zvykom u zajaca.
Zvolila som ako prílohu knedlu.
Toto bude zajtrajší obed, ale keď sa večer vrátil DM domov, tak si dal jedno stehno bez omáčky s tou veľkonočnou plnkou a kyslou uhorkou.