Dnes má narodeniny môj tatík. Krásnych 93 rokov.
A je presne rok ako sme ho museli umiestniť do ústavu pre starostlivosť o seniorov „Alžbeta“, na Krahuliach.
Je veľa ľudí, ktorí odsudzujú deti, keď pristúpia k tomuto kroku a rodiča sa takýmto spôsobom „zbavia“.
Viete starnú nielen rodičia, ale aj deti.
Ja som vedela, že je to nevyhnutné, žijem stovky kilometrov ďaleko a Môj Dobrý Manžel musí chodiť stále do práce. Ja som síce už dôchodkyňa, ale on ani zďaleka nie. Je o roky mladší ako som ja a musí nás živiť a ja sa starať o našu mníchovskú domácnosť.
Aj keď som chodila na dlhé opatrovacie turnusy, ešte kým žila mamička, ktorú sme doopatrovali doma a potom už len k tatíkovi, vedela som, že to k tomuto kroku nevyhnutne vedie.
Môj Dobrý Brat sa tomu nesmierne bránil a nechcel to pripustiť za nič na svete a podriadil tomu aj svoj predčasný odchod do dôchodku. A tak sme bojovali ako rodina, ako sme vedeli.
Tým že si tatík zlomil nohu a dostal porážku, bolo dokonané.
A nielen tým.
Vlani som bola na dvoch operačných zákrokoch a Dobrý Brat tiež. Naše operácie neboli jednoduché a rekonvalescencia bola dlhá.
Tým, že sa tatíkovi k tomu na dôvažok rozbehla demencia, ktorá už tne do živého, nebolo inej možnosti.
Bolo to nevyhnutné rozhodnutie.
Tatík nás už nepozná. Musíme sa mu vždy predstaviť keď prídeme. A chodíme naozaj často.
A tak mu povieme, kto sme. On sa usmeje, zje čučoriedky a namrví z oblátok, ktoré schrúme a povie, že ďakuje za návštevu a pošle nás preč. Niekedy sa tam len otočíme.
Reálni ľudia ho obťažujú, žije radšej vo svojom vnútornom svete.
Tam v tom svete je mladý, chodí na prechádzky s manželkou, spieva si z plného hrdla a vedie schôdzu územného plánovania pred celou obcou. Naposledy nám tvrdil, že bol na konskom povoze so skupinou chlapov zo Seliec, na ceste v Poľsku a cestu im určovala neznáma sila. Jeho manželku, našu mamičku volá mama,, pretože si nevedel spomenúť ako sa volala.
Ak sa nejakým zázrakom ocitne v realite, prestane rozprávať, reagovať a zaspí. Takže len spí a žije v neskutočnosti.
Tatík nech Ťa ten Tvoj svet, v ktorom nie sme, stratili sme sa v Tvojej pamäti, naďalej uchováva v šťastí a spokojnosti.
Budeme za Tebou chodiť a neustále Ti opakovať kto sme, pretože Ťa ľúbime nesmierne.
Tortu pre tatíka a starčekov z Alžbety s láskou upiekla naša Maťka Cabanka.
Nuž a poďme k receptu
Prvý krát som jedla zemiakové gule plnené sójovou drťou u Mojej Dobrej Svokry.
Ona používa na to zemiakové cesto z prášku. Dlhé roky som si ho aj ja nosila do Mníchova. Ako blázon som to vláčila v taškách a to sme ešte cestovali busom, zapratala som si tým toľko batožiny. Jednak som absolútne netušila, ako by som vlastne mala to zemiakové cesto urobiť a jednak mi to z prášku normálne chutilo.
A keď som začala variť aktívne aj verejne …a dostala som sa do kruhov, kde sa fujkalo nad každým polotovarom, som si skúsila urobiť cesto z normálnych, živých krumplí a tak som do zabudnutia poslala cesto z prášku. Nie preto, žeby som ním opovrhovala, ale preto, lebo mi je jednoduchšie robiť toto moje.
U Dobrej Svokry sa sójové plátky varievali úplne bežne a my si dokonca pýtame, keď nám má niečo uvariť, aby nám uvarila práve toto, lebo je to skvelé jedlo. Dobrý Manžel tvrdí, že svojho času pred x rokmi boli dostať sójové plátky aj ochutené a že sa mu zdá, že aj sójová drť bola ochutená údeným šmakom. Vôbec netuším, či vtedy tie gule boli plnené práve takouto ochutenou sójou, ale boli vážne skvelé. Ona DS to vedela ochutiť fantasticky. Jej priateľ Václav takýmto jedlom vraj opovrhoval a ja s úplne čistým svedomím, som ju ubezpečila, že ja som to teda nezbadala žeby to nebola mäsová plnka. Tak mu s malou dušičkou priniesla jednu porciu s dusenou kyslou kapustou a nepovedala mu o čo vlastne ide. A on jej taký celý našuchorený povedal, že to potentovala, lebo gule plnené údeným mäsom sa podávajú jedine s dusenou červenou kapustou!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Sme sa tomu nasmiali do milej chuti. Škoda, že mu to nemôžeme povedať. Do smrti by nám…čo nám…JEJ nezabudol.
No a ja som toto jedlo skúsila uvariť prvýkrát tento rok, keď som bola v Selciach a je tam plná kuchyňa ľudí, čo nejedia mäso zo zvierat, ktoré majú nos. A k tomu plná kuchyňa ľudí, ktorým sójové „mäso“ nevadí a plná kuchyňa ľudí, čo netušili, čo si o tom myslieť a nemali problém to ochutnať.
A tak ostal len náš Roman, čo je taký frajer, že on to do úst nedá…ale ten sa neráta, lebo on nejedáva ani cibuľu…
Nikto z tej preplnenej kuchyne, nemal ani jednu najmenšiu výčitku, ani najmenšiu. Zjedlo sa to skôr, ako pečená kačka, ktorú zase jedol len ten frajááár Roman.
Keďže sa blíži Popolcová streda, kedy ja , netradičným spôsobom veriaca a Môj Dobrý ateistický Manžel, dodržiavame prísny pôst. Som netradičná, ale pôsty zato dodržujem.
Popolcová streda tento rok vyjde na týždeň, v ktorom sú jarné prázdniny a ja budem operka pre Moje Dobré Vnúčatá. Veru dohliadnem aby v tejto rodine tiež dodržali prísny pôst a rozhodne im to uvarím. 🙂
A môžem povedať, že to nebude kvôli tomu pôstu, ale kvôli tomu, lebo je to nanajvýš skvelé a ja Vám ho odporučujem z celého srdca.
Premýšľam ako s týmto nakŕmim nášho autistického Janíčka…..
Zaradila som toto jedlo do nášho rodinného jedálnička.
Na 12 zemiakových gúľ čo sú 4 porcie budeme potrebovať
Cesto
1 kg múčne zemiaky
150 až 180 g polohrubá múka
1plytká čajová lyžica kuchynský škrob (solamyl napríklad)
1 vajce M
1 čajová lyžička soľ
Sójová náplň
100 g jemný sójový granulát, drť
250 ml zeleninový vývar
1 malá cibuľa
1 polievková lyžica sušený majorán
1 čajová lyžičky údená mletá paprika
1 čajová lyžička soľ
2 polievkové lyžice olej
Príloha
kyslá biela kapusta
1 veľká cibuľa
2 polievkové lyžice cukor
1 polievková lyžica hladká múka
3 polievkové lyžice olej
Postup
Sójovú drť, zalejeme vývarom. Stačí aj ten z kocky.
Necháme postáť nejakých 15 minút.
Cibuľu očistíme a na veľmi veľmi jemnučko nasekáme.
Popražíme ju do sklovita, vypneme a necháme schladiť tuk. Potom ju zasypeme údenou paprikou a premiešame.
Odložíme bokom.
Sparenú drť vyžmýkame dosucha. Toto je celkom kľúčový krok.
Drť vložíme k cibuli a tuku, premiešame, ochutíme soľou, podľa potreby. Ja som prisypala majoránku, lebo zvyknem dávať k mletému, majoránku, ale môžete použiť Vaše obľúbené ochutenie. Ochutenie musí byť celkom výrazné.
Hotová plnka je suchá a keď ju stlačíte, tak javí náznak, že drží pokope. Ja som k nej pridala ešte asi lyžicu oleja a trochu nejakých byliniek. Chutilo mi to náramne. Odložíme bokom.
Zemiaky v šupke uvaríme vo veľmi slanej vode . Po uvarení ich zlejeme z vody a necháme úplne vychladnúť.
Ošúpeme a nastrúhame ich na jemnej slzičke, alebo prelisujeme.
Pracujeme rýchle aby nepustili vodu.
Pridáme vajce, soľ, múku a škrob. Rýchle všetko zapracujeme. Nehrajte sa s cestom, len to dajte dokopy, aby nám vznikla kompaktná guľa. Príliš prepracované cesto bude po uvarení gumové.
Cesto rozdelíme na 12 rovnakých guliek.
Každú guľku roztľapkáme na veľkosť dlane, v dlani z ťapky vytvoríme ako keby mištičku.
Do mištičky vložíme polievkovú lyžicu náplne, alebo koľkoVám vojde. Ja som ju vždy dala kopcom.
Potom dvoma prstami tú plnku akokeby vtláčam do dlane a tvarujem do mištičky.
Okraje cesta ponaťahujem, tak aby sa nič nepretrhlo a guľu dôkladne uzatvoríme.
Na podložke ju ešte pekne upravíme do guľatého tvaru.
Hotové guľky hádžeme do veľmi jemne vriacej, osolenej vody. Ak by išla kolom klokotom, môžu sa guľky pretrhnúť a všetka práca bude márna.
Guľky sa ponoria a keď vyplávajú, tak ich ešte necháme váľať sa v tej jemne vriacej vode 7 minút.
Dierovanou naberačkou vyberieme a necháme bokom.
Veľkú cibuľu nakrájame na tenké rebrá.
Na panvici rozohrejeme olej a rebrá orestujeme do zlata. Cibuľu aj s väčšinou tuku vyberieme a na panvicu dáme ešte lyžicu oleja.
Pridáme cukor, nech sa trochu roztopí a vložíme poprekrajovanú kyslú kapustu.
Premiešame ju s cukrom, poriadne rozohrejeme a podlejeme vriacou vodu tak, aby bola tesne zakrytá.
Dusíme kým nie je mäkká, ak treba podlejeme.
Keď je mäkká, necháme vydusiť, tak aby bolo len spolovice prikrytá šťavou, zasypeme lyžicou hladkej múky, premiešame a podlejeme, privedieme k varu a vypneme.
Na záver ochutíme soľou, ak treba ešte aj cukrom.
Podávame guľky s kapustou a posypeme ich orestovanou cibuľou s troškou tuku.
Záverom o varení :
Pôvodne som dala namočiť 120 g granulátu a neviem či som gule plnila málo, ale ostalo mi strašne veľa. Nevadilo mi to, pretože som ho použila do zapečených cestovín, ktoré boli vážne skvelé. Do receptu som napísala pre istotu 100 gramov a ak Vám ostane, tak ho kľudne zamiešajte do tej udusenej kyslej kapusty.