
Priatelia…tak som tu.
A ako som tu nebola, tak mi príšerne klesla návštevnosť. Tak mi treba.
O blog sa treba starať, ísť s dobou, modernizovať.
A aha kde som ja.
Blog sa mi kedysi pred viac ako rokom popsul. Čojaviem čo sa s ním stalo. A tak vravím Dobrému Manželovi, že nech mi to dá do poriadku.
Vidíte ako? Vidíte tie kategórie?
Vraj on nevie ako to má opraviť.
Tak ja viem, že príštipkár by mal asi problém vyrobiť Louboutinky. A keby prišla taká Melanie Trump, že jej tlačí klinec z podpätku do päty, tak by jej ho asi vedel zatĺcť. Mne tak zatĺkol klinec naspäť do podpätku ujčok v Dolnej Ulici. Vyzeralo to hrozne, ale kým som ten podpätok nevylomila nadobro, tak som chodila ako vo vatičke.
Ale DM nie je príštipkár do kelu. On je inžinier u Louboutina, ktorý vymýšľa , ako sa postarať o to, aby tá hlavička z klinca neprepichla Melanii pätu…v žiadnom prípade, za žiadnu cenu, za akýchkoľvek podmienok a pri akejkoľvek klenbe a výške.
Bože…návštevník, čo ma číta prvýkrát…ak ešte taký bude, dúfam, že si pochopil, že to píšem všetko obrazne .
Pre istotu napíšem, DM je programátorský špecialista.
A vlastná rodina a kamarátky nevaria podľa mňa, lebo sa im môj blog zle zobrazuje v telefóne. Nedá sa im v ňom hľadať, nevidia kategórie. Nevedia ten blog v telefóne obsluhovať. Evka Dingová, mi napíše na vocap ako robím tú fašírku, lebo nevidí recept.
Kto už teraz varí tak, že si zapne veľký počítač, alebo notebook. Všetci len cez telefón. V obchode si nájde mladá pani recept, otvorí ho, pozrie ho čo bude potrebovať, a podľa telefónu nakúpi. Vraj je to na mojom blogu v telefóne otrasné.
A keď som uprostred leta videla tú klesajúcu tendenciu, tak som sa radila s gepetom (chatgpt), čo mám robiť.
A vraj mám prejsť na Instagram.
Bože.
Ja mám instagramový účet, nieže nie.
Ale kopu strašlivých prekážok mi prišlo do cesty a gepeto nástojil a nástojil a hádajte čo.
Zablokovala som si ten účet. Neviem ako. Viem.
Ja, naopak od mladej generácie, neviem obsluhovať sociálne siete cez telefón. Kým som ešte bola aktívne na FB, tak jedine cez veľký počítač. Cez telefón som nikdy, nikdy na fb nevkročila.
Alebo email…bože. Včera som sa pýtala DM, či neprišiel ešte email, ktorý sme ako rodina očakávali. A on sedel pri pc hral nejakú hru a povedal mi, že nevie, lebo nemá pri sebe mobil. Ako puk som na neho hľadela, že či mu šibe. A priniesla som mu telefón, on urobil dva štuky a zjavila sa mu tam stránka, kde bolo napísané….Neprečítaná pošta.
Ja keď som ležala v nemocnici a potrebovala som jeden výsledok z ambulancie, volala som sestričke a ona mi povedala, že mi ho okamžite posiela na email. No ja som ho nenašla v záplave toho klikania. Lekár musel zavolať do tej ambulancie, kde mu lekárka prečítala výsledky.
Taká som ja.
Ale hrať sa na mobile viem…to ovládam perfektne. Nech to šľak trafí.
Ale ja nie som blbá. Ja viem, že toto je len zástupný problém.
Problém je v tom, že nepridávam recepty.
Viete, ono je to zložité v tom, že ja pol roka nie som pri počítači a som v kuchyni, ktorá nie je moja a varím pre ľudí, čo hocičo nezjedia.
Varíme stále dookola to isté, keď nie je „to isté“, tak by som musela uvariť na dvakrát, lebo v tom „novom“, sú paradajky, alebo indické korenie, alebo veľa zeleniny …skrátka hocičo.
A som už stará. Je to hrozné, ale keď niečo varím, tak musím mať kľud, priestor. Už nie som multižena, čo robí niekoľko vecí naraz, a je mi ľúto, že sa mi to tak pokazilo. Ale 40 rokov som bola sama v svojej kuchyni a to sa na mne podpísalo, takýmto spôsobom. Takže keby som chcela skúšať nové veci, trebárs zákusky, alebo hocičo sladké, tak zase som potrebovala samotu . A tú som nemala.
Tak blog dopadol tak ako dopadol.
A aj keď som nové niečo uvarila, tak som to poctivo aj nafotila, ale nevložila, lebo aj na to potrebujem kľud a samotu.
Viete koľko ja mám fotiek, ku ktorým nemám recept? Strašne veľa.
Keď som bola v lete na nejaké dni v mojej kuchyni, tak som aj uvarila….ale vkladať recepty napríklad na jarné chlebíčky v novembri?????? Tak som čakala, kým príde čas a čakám doteraz.
Teraz všade na internete na mňa vylieza napríklad recept, na tieto kolieska.
A ja si vravím…veď toto som ja piekla.
Hľadám medzi fotkami ……a naozaj!!!!!!! Piekla som to v decembri 2024.
Dokonca som si vložila medzi koncepty rozmery formičky a ako dlho som to piekla. Aj odkaz na ten recept som si vložila….nefungoval síce, ale nejako som si poradila a rozbehala to. A som si aj spomenula na situáciu keď som ich piekla. Piekla som ich so sobíkmi, ktoré tiež vložím.
Piekla som ich určíte z dvojitej dávky, pretože som ich piekla Cabanovcom na vianočnú chatu a tam ich bolo ako hadov. A vraj boli veľmi veľmi dobré a aj zmizli ako prvé.
No vkladať ich po dvoch rokoch…nebudem za novátorskú hviezdu, pretože sa kolieska prehnali internetom ako povodeň a robí ich už asi veľa gazdiniek.
Pôvodne sa volali Kolieska z Čierneho lesa. Alebo tak nejako.
Viete, teraz je to tak, že všetko kde je višňový džem a biely krém, tak si to automaticky autorka nazve „Čierny les“ . Je to priamočiare a každý vie čo si pod tým predstaviť, ale ja som tak nejako proti tomu. To ma asi mamička (božtek do nebíčka) takto naučila. Ona nezniesla, keď niekto prišiel a povedal, že chce punčové rezy, ale miesto ružovej polevy čokoládu a nech je tam cítiť aj marhuľe…to ju až nadhodilo. Veď to sú Ruské rezy, až sa zajakala, keď mi to vravela.
A tak miesto Kolieska z Čierneho lesa máme krehké kolieska s bielym čokoládovým krémom a višňovým džemom.
Na približne 20 kusov hotových koláčikov budeme potrebovať
Kakaové cesto
340 g hladkej múky
200 g zmäknutého masla
100 g kryštálového cukru
1 balíček vanilkového cukru
1 vajce
1 polievkovú lyžicu kakaa
Krém
200 g bielej čokolády
100 ml smotany na šľahanie viac ako 30 percentnú
Višňová náplň
300 g višňového džemu alebo želé
Čokoládová poleva a zdobenie
100 g horkej alebo mliečnej čokolády
Farebné cukrové ozdoby podľa potreby
Na vykrajovanie
Okrúhla formička s priemerom 5 cm
Okrúhla formička s priemerom 2,5 cm
Postup
– Večer pred pečením si pripravíme základ na biely krém
Bielu čokoládu nalámeme na malé kúsky a vložíme do misky.
Smotanu zohrejeme v malom hrnci až do varu. Horúcu smotanu nalejeme na čokoládu, necháme približne minútu postáť a potom miešame, kým nevznikne hladká čokoládová ganáž.
Povrch prikryjeme potravinovou fóliou tak, aby sa priamo dotýkala hmoty. Odložíme do druhého dňa.
Takto….môžeme ju urobiť aj tak, že nebude stáť v chladničke celú noc, ale tak, aby bola totálne a jednoznačne studená a stuhnutejšia. Nemôže byť ani vlažná, ani letná, ani príjemná , musí byť studená.
– Urobíme si kakaové cesto
Musíme si uvedomiť, že toto nie je klasické linecké cesto a preto píšem povolené maslo. Do lineckého ide fakt maslo studené a to robím normálne v robote, aby čo najmenej prišlo do styku s rukami .
Pri tomto je to trochu jednoduchšie.
Do misy vsypeme odvážené suroviny a to hladkú múku, povolené maslo, cukor, vanilkový cukor, vajce a kakao.
Maslo som nakrájala na kocky a išlo to raz dva.
Všetky suroviny spracujeme na hladké, jednotné cesto. Nemiesime ho zbytočne dlho a len nevyhnutne potrebný čas.
Hotové cesto zabalíme do potravinovej fólie a uložíme na 30–60 minút do chladničky.
– Ideme piecť kolieska
Rúru predhrejeme na 180 stupňov.
Plechy vyložíme papierom na pečenie.
Vychladené cesto rozvaľkáme na jemne pomúčenej pracovnej ploche na hrúbku približne 3–4 mm. Ak je cesto príliš tvrdé a nedá sa vaľkať, nechajte ho povoliť na linke.
Okrúhlou formičkou s priemerom 5 cm vykrajujeme kolieska. Do polovice z nich vykrojíme menšou formičkou s priemerom 2,5 cm otvor uprostred.
Vykrajujeme páry plné + vykrojené.

Kolieska rozložíme na pripravené plechy a pečieme približne 10 až 12 minút.
Ja som mala napísanú poznámku , že som piekla 11 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Kolieska po upečení majú byť pevné, ale na dotyk budú akokeby mäkké. Ak dodržíte teplotu rúry a čas, je to tak v poriadku. Po vychladnutí spevnejú.
Ja keď som ešte len začínala s takýmto cestom, tak som na začiatok upiekla vždy tak dve kolieska a nechala úplne vychladnúť, aby som si bola úplne istá. Ak máte svoje pochybnosti, tak si to skúste takto. Myslím, ale že sa Vám to podarí aj bez tejto pomôcky.
– Roztopíme čokoládu na polevu
Do tejto polevy tuk nepridávame. Tuk čokoládu trošku zriedi a používa sa hlavne na veľké plochy , keď treba zákusok krájať. Tuk okrem toho že tú čokoládu nariedi, tak je aj mäkšia a lepšie sa krája. Ak máte čokoládu už z predošlého pečenia a je nariedená tukom nič sa nedeje, hlavne nech dobre kryje.
Čokoládu nalámeme do žiaruvzdornej nádoby a dáme ju roztopiť nad paru.
Odporučujem nechať roztopenú čoko v teplom, vodnom kúpeli, aby Vám netuhla.
Kolieska s otvorom namáčame do roztopenej čokolády a kladieme na papier. Hneď som ich posypala vianočnou posýpkou. Keby som nemala, tak by som použila niečo iné, napríklad čoko ryžu, ale ak nechcete, tak nič.
Kolieska s polevou a posýpkou nechytáme, neposúvame, nehýbeme a necháme ich absolútne vychladnúť.

– Urobíme si krém z bielej čokolády
Studenú ganáž šľaháme na stredných obrátkach do nadýchaného a dostatočne pevného krému. Majte na pamäti, že je tam šľahačka a ak šľaháte dlho, môže sa prešľahať. Vôbec neviem ako by som to zachránila, keby sa mi to stalo. Mala som skôr problém, keď som použila len 30 percentnú sladkú smotanu, šľahala som strašne dlho a nie a nie vyšľahať. Odvtedy už takú vôbec nepoužívam. Sú frajerky, ktoré to vyšľahajú aj z takej, ale ja nie som dobrá cukrárka a tak to neriskujem.
Hotový krém preložíme do sáčku na striekanie, s hviezdičkovou trubičkou.
Všetko musí byť studené a pevné.
Na plné kolieska striekame krém s otvorom uprostred.

Na krém zatlačíme kolieska so stredom.
Višňový džem mierne zahrejeme a prepasírujeme.
Ja som toto asi nerobila, a rovno malou lyžičkou po kúsočkoch vložila do tej voľnej jamky v strede. Ale vážne nie som si istá a keďže som si nie istá, tak radšej zahrejte, prepasírujte a lyžičkou vkladajte.
Alebo si kúpte maličký sáčok na krémy…majú aj také malé a použite ten.
Všetko nechajte zachladnúť.
Odporúčaná trvanlivosť sú 3 dni.
Tie kolieska môžete upiecť dopredu a nechať v mrazničke.
A to je všetko.