Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

komentárov 7

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta, bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila, obaľovala ho normálne surový. Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné. Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila, no u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia. Raz som piekla v rúre zemiaky a omylom som medzi ne položila obalenú ružičku. Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy, ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty. Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa, URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

Kraje sa mi rozdrobili a tak som z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

Uložiť

Sarma z nakladaných kapustných listov

Pridaj komentár

S kyslou kapustou je to v Mníchove takto. Aj kapusta, ktorá má na sáčku napísané, že je to kapusta priamo zo suda, tak je predvarená. A je absolútne chuťovo skvelá. Vyskúšala som všetky, od najdrahšej po najlacnejšiu a každá mi chutila tak veľmi, že som si zvykla kupovať o jeden sáčok viac, pretože by som nemala čo dať do hrnca. Možno u gazdov a v bedničkových predajoch dostať aj normálnu nepredvarenú, ale v obchodoch len takúto. Respektíve za tých 18 rokov som sa o inej nedozvedela, pretože neviem všetko.
Tomuto faktu som musela prispôsobiť moje varenie. Kapustnicu varím, tak že, najprv uvarím mäso, klobásy, údené a úplne nakoniec pridávam kapustu. Alebo segedín. Tam udusím najprv mäso a kapustu pridávam na úplný koniec, len pridám smotanu, nechám prevrieť a hotovo. A všetky jedlá s mníchovskou kyslou kapustou, musím na záver dokyslovať, tak veru. Poľský bigos varím len na Slovensku, zo slovenskej kyslej, z tejto nemeckej si to neviem predstaviť. Naši poľský susedia, tí tiež bigos varili z nemeckej len raz. Čakajú vždy na nejakú príbuzenskú návštevu , ktorá im prinesie ich poľskú kapustu.
Moja kamarátka Eva má priateľa vo Frankfurte a keď spočiatku chodievala len návštevy, tak si vždy nosila v batožine kyslú kapustu. Vôbec nevedela, ako bude varievať z tej nemeckej , no a nakoniec si zvykla. Raz mi z Frankfurtu telefonovala z obchodu. „Priniesla som si klobásy, údené, kyslú kapustu a teraz hľadám bobkový list a nové korenie, ako sa to volá, lebo ja to nikde nevidím.“
No a veru. Pred rokmi bol bobkový list bežnou súčasťou koreninovej ponuky v každom obchode a už nie je. Ja ho dostanem kúpiť len v jednom hypermarkete.Eva išla z toho do kolien, či si má už aj ten bobkový list nosiť.
A to údené. Spolu s tou hlávkou kyslej kapusty, som kúpila aj údené rebrá . Tie sú namojveru, ako vytiahnuté z našej domácej udiarne .
Milá Evka kašli na údené a kapustu, prines si len klobásy, balíček bobkového listu a nové korenie.
Ja si ho veru nosím a keď mi chýba a ja ho nemám, tak hybaj naštartovať brm brm a ísť do Realu. Tam dostať aspoň ten bobkový list, ale nové korenie, tak to nedostanem ani tam.
Aby sme sa rozumeli, ja hovorím o priamych pultových predajoch. Na internete by som ho pravdepdobne dostala kúpiť, ale to by mi už načisto šibalo, keby som online kupovala nové korenie, za poštovné viac ako 5 eur. Veď si ho môžem krásne priniesť zo Slovenska, alebo Čiech.
No a naspäť k tej kapuste.
Tak v Mníchove síce nové korenie nekúpim, ale zato kúpim hlávku kyslej kapusty. Normálne celá naložená hlávka kapusty. Veľký koštiaľ je vyrezaný a je vákuovo zabalená aj s trochou kapustovej kyslej vody. Vedela som, že to v tom Real majú, nebolo to pre mňa prekvapenie, ale kúpila som ju prvýkrát.
Jeda moja, kapusta ako remeň, ako remeň. Kyslá, správne tvrdá, fajná fajná fajná.
V tomto Mníchove ozaj kúpim hocičo, teda okrem nového korenia.
No a teraz k samotnému receptu. Ja už jeden recept na sarmu mám. Robila som ho podľa jednej srbskej blogerky. V tom recepte je uvedený aj odkaz.
Tento recept je robený podľa inej srbskej blogerky a je o niečo iný. Robila som ho podľa predpisu a keď by som mala robiť druhýkrát, tak v ňom urobím pár zmien. Tieto zmeny už zakomponujem do môjho receptu.
Čo sa týka mňa, tak mi chutili obidve rovnako, ale tá z čerstvej kapusty o trošku viac. Dobrému Manželovi to bolo jedno. S chuťou zjedol aj to aj to, ale mám podozrenie, že to bolo hlavne preto, že tam je klobáska a rebrá.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

500 g mleté bravčové mäso
3 polievkové lyžice suchá ryža
1 malé vajce
1 veľká cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička mletá sladká paprika
1/2 čajová lyžička mletá pálivá paprika
1 čajová lyžička čerstvo drevené korenie
1 čajová lyžička mletá rasca
1 čajová lyžička sušené oregano
3 polievkové lyžice olej
Údené rebrá, alebo iné údené mäso
Pikantná papriková klobása
Listy nakladanej kapusty

Postup

Ako som písala v predtáraninkách, tak som varila všetko podľa pôvodného receptu. Mala som k niečomu zásadné výhrady a tak som tento recept už upravila podľa mojich zmien.
Cibuľu a cesnak očistíme a nasekáme na maličké kocky.
Na rozohriaty olej dáme cibuľu, cesnak a suchú ryžu. Podusíme, kým nám cibuľa nezavonia a nezačne zľahka zlatnúť. Ryža nemusí byť uvarená.
K mäsu pridáme udusenú cibuľu s ryžou a výpekom. Ďalej pridáme vajce, soľ, obidve papriky, mletú rascu, drvené korenie a oregano. Všetko dôkladne premiešame.

Listy kyslej kapusty opatrne odlúpneme. Odstránime hrubé žily, alebo ich nožom zrežeme.
V ruke robíme malé valčeky.
Na dlaň položíme kapustný list, položíme valček a zabalíme ho ako obálku.
Okolo valčeka preložíme list zdola nahor, zľava, sprava a nakoniec najdlhšiu časť kapusty omotáme okolo celého valčeka.
Valčeky kladieme rovnomerne, nahusto veľa seba, na dno pekáčika. Ak potrebujete tých sarmičiek veľa, pre veľa ľudí, môžu sa klásť aj v dvoch radoch na sebe, alebo ich klásť nahusto, vedľa seba postojačky.
Po valčekoch som pokládla údené rebrá a klobásku. Vytiahla som ich z mrazničky.

Panvicu, kde som opekala cibuľu a ryžu, som vyliala horúcou vodou a zaliala sarmičky v pekáčiku. Musela som ešte doliať horúcou vodou, tak, aby boli tesne tesne ponorené, údeniny. Rebro mi dokonca trochu z tej vody vykúkalo. Ak máte dobrý vývar, tak kľudne zalejte vývarom.

Sarmičky nesmú v žiadnom prípade plávať.
Pekáč som prikryla a nechala maličký otvor na odparovanie.
Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a necháme piecť dve hodiny. Strážte si to podľa svojej rúry.
Podávala som s chlebom a uvarila som pre istotu aj obyčajné zemiaky, ale tie neboli nakoniec vôbec potreba.

Listy, ktoré mi ostali na hlávke, som zabalila do sáčku a dala do chladničky, skúsim ich skrájať na tenučko a uvariť segedínsky guláš.

Uložiť

Kysnuté sladké rožteky s vanilkovým krémom

1 Odpoveď

Mníchov sa zahalil do žltého peľu. Náš byt je v lokalite hustej výsadby stromov. Naše úbohe čierne auto má svoje parkovacie miesto, priamo pod stromami. Nechcite ho vidieť. A ešte naň aj kvapká z niektorého stromu taká sladká vec. Keď sme išli včera na veľký nákup, tak na obrovskom parkovisku by ste ho našli úplne spoľahlivo. Bolo to najšpinavšie. Neviem z akého dôvodu Dobrý Manžel odmieta ísť s ním do autoumyvárne. Včera z neho vypadla taká absurdita, že to v nemeckých nevie. Kým pôjdeme do Čiech, alebo na Slovensko, v ktorých to očividne vie, tak budeme musieť z auta to svinstvo pravdepodobne odbíjať špachtľou.
No a ďaľšia vec je tá, že DM je alergik. Nie nejaký zásadný, ale v peľovom alergénnom predpeklí , vždy má svoju dôstojnú rýmičku. A ak ho ešte nebodaj aj ofúkne, tak tá hutná rýmička prejde do dôstojného zápalu dýchacích ciest a to je už ten vyšší level. Vtedy už musím variť „prštekavý čajík“ do pumpujúcej termosky (vieš Zlatko, to ten Tvoj čajík, ako keby mal v sebe milión malých prštekov, ktoré mi zvnútra hladkajú hrdlo a priedušky). Niet na svete rýmičky, ktorú by Dobrému Chorému Manželovi nevyliečil „prštekavý čajík“ s medom a citrónom v termoske.
Chorý Dobrý Manžel je ale celkom zvláštny úkaz. On v čase svojich chorôb a to aj tých vážnejších, neustále je. To vôbec nie je tak, žeby zachrčal z postele , že nebude raňajkovať, desiatovať, obedovať, olovrantovať a večerať. To teda na to zabudnite. Všetko toto on, práveže v časoch svojej choroby, s prehľadom konzumuje.
No a ja, ako Dobrá Manželka, mu s tým s radosťou vychádzam v ústrety. Viem, že u nich doma sú sladké raňajky v nesmiernej obľube, čo moja časť rodiny celkom nechápe. Ja si vôbec neviem predstaviť, žeby som na raňajky dala na stôl koláč, alebo buchty, alebo tvarožník. U nás bola najskôr praženica, alebo rožtek so šunkou a čajom. A o nejakú hodinku káva s koláčom, buchtou, tvarožníkom a podobne. U Dobrej Svokry, alebo iných Dobrých Českých Príbuzných, je to koláč na raňajky a o hodinu káva s koláčom. Nesmierne milujú sladké a pritom to na nich vôbec nie je vidieť, všetci sú tam ako laty. Dobrý Manžel sa už načisto podobá na moju časť rodiny a Dobrá Svokra to nejde prežiť, keď vidí ako som mu zničila postavu. No čo už.
Tieto rožteky som si odložila presne na takú príležitosť, keď s nimi poteším DM najviac. Vlastne, teraz keď už viem o jeho vzťahu k nim, tak s nimi by som ho potešila asi vždy. Robila som ich len z polovičnej dávky a vyšlo mi ich 12 kusov a padali do neho tak, že keď ostali posledné štyri , tak som ich schovala, aby som vedela, ako budú chutiť na druhý deň. Bohužiaľ vážne neviem, tie zjedol asi o 5 hodín neskôr a tvrdil, že boli rovnako dobré.
Jedli sa veľmi ľahko, boli ľahučké, nadýchané a krehké.
Pôvodný recept je tu, ale ja som ho robila po svojom.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): cca 12 kusov

Suroviny:

Na cesto :
300 g hladká múka
60 g roztopené maslo
40 g cukor
1 žĺtko
100 ml sladké mlieko
2 zarovnané lyžičky sušené droždie
pol lyžičky soľ
mletá škorica
kryštálový cukor na posypanie
1 vajce na potretie

Na krém :
250 ml sladké mlieko
3 žĺtky
50 g cukor
1 lyžica s malým kopčekom kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin, krémový prášok a podobne)
pol lyžičky vanilkový extrakt

Postup

Uvaríme krém.
Väčšiu polovicu mlieka a cukor dáme variť. V druhej časti mlieka metličkou rozšľaháme žĺtky a škrob.
Do variaceho mlieka vlejeme žĺtkovú zmes a miešame kým nezačne hustnúť a má konzistenciu ako hustý puding.
Puding prikryjeme potravinovou fóliou, alebo alobalom a necháme vychladnúť.

Cesto som dala vypracovať a vykysnúť v domácej pekárni. Ak ju nemáte, musíte osvedčeným spôsobom ručne.
Hladkú múku skypríme cez sitko, zamiešame do nej sušené droždie, cukor a soľ.
Teplé mlieko, roztopené maslo a žĺtko dáme na spodok nádoby. Vsypeme pripravenú múku.
Vymiešané cesto, má byť mäkké a nelepivé. Podľa potreby dosypte buď múku, alebo dolejte mlieko.
Necháme cesto kysnúť približne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem
Hotové cesto prepracujeme a rozdelíme ho na 40 gramové kúsky. Mne ich vyšlo 12 a jeden kúsok na malý uzlík.
Vychladnutý puding poriadne rozbijeme a prešľaháme metličkou.
Každú kúsok cesta rozvaľkáme na obdĺžnik , ten posypeme mletou škoricou a rozotrieme po ňom dve lyžičky krému. Zarolujeme a spoj uzatvoríme.

S cestom sa pracovalo skvele, nekládlo odpor a zalepilo sa raz dva.
Valčeky pokladieme na plech, vyloženým papierom na pečenie, prikryjeme a necháme ešte kysnúť 30 minút.
Rúru predhrejeme na 200 stupňov.
Do nakysnutých valčekov urobíme ostrou špičkou noža hlboké zárezy, ale najspodnejšiu vrstvu neprerežeme. Ja som tie zárezy robila od kraja do kraja a mohla som ich urobiť asi o niečo kratšie.
Rozšľahaným vajíčkom potrieme rožteky a posypeme ich kryštálovým cukrom.
Ten kryštálový cukor som ja teraz nedávala, posypala som ním akurát buchtičku z toho zbytkového cesta, pretože som už nemala žiaden krém, tak som len po povrchu posypala cukor a môžem povedať, že to bol výborný nápad. Nabudúce tým cukrom posypem aj samotné rožteky.

Vložíme do rúry, znížime teplotu na 180 a pečieme 20 minút, respektíve podľa potreby. Strážte si to podľa tej svojej rúry.

Ako som písala v úvode, zjedli sa na komplet v priebehu pár hodín.
Mrzí ma úvodné foto, nebolo dobré svetlo a musela som fotiť pri žiarivkách a ten krém je celý do zelena.

Uložiť

Pečené buchty so slivkovým lekvárom

1 Odpoveď

Moji milí. Ani netušíte koľko receptov na pečené buchty som už ja vyskúšala, koľko sklamania som zažila pri ich upečení. Na tie rozpisy, ktoré mali názov Pravé babičkine buchty, Buchty čo sa vždy vydaria, Buchty ako páper, tak na tie som už taká alergická, že ich automaticky prehliadam ako Apač prériu. Niekedy tie recepty nieže boli zlé, ale skrátka som si nevedela nejako s nimi rady a to som si o sebe ja bláznivá myslela, že kysnuté cesto mi až také ťažkosti nerobí.
Mala som jeden cieľ, upiecť buchty ako ich piekla moja prvá svokra .Boli vysoké a natlačené jedna na druhú, v strede boli akokeby stiahnuté opaskom a v tej časti bol lekvár, ktorý presvital cez tenkú stenu cesta, hore a dolu boli dva vankúše cesta. . Buchty sa od seba oddeľovali a boli ako pavučina. Je pravda, že si ich možno idealizujem, pretože som ich jedla ako mladá 18 ročná nevesta a o rok som už nevestou nebola a tieto buchty sa pre mňa stali fatamorgánou.
Kým som sa mohla opýtať na technológiu a recept, tak vo mne pretrvával striktný nezáujem z pocitu žiaľu, krivdy a hnevu a keď už vyprchal a cesta bola ďaleko schodnejšia, tak už nebolo koho sa opýtať. Takže ostala len 35 ročná spomienka. Ktovie čo by som na tie buchty povedala teraz. Nevedno.
Moja mamička, aká bola báječná cukrárka, tak buchty a kysnuté cesto, tak vo všeobecnosti, upiekla hravo dravo, ale boli dobré, len ten prvý deň a jej buchty ma vskutku neoslovovali.
Dobrý Manžel koláče z kysnutého cesta nemusí. A jedine na čo sa vždy teší je Loucký koláč Dobrej Tety Pavly, ten zbožňuje. Ale buchty sú mu celkom jedno a naviac, tie moje boli vždy také….no, boli ako keby premastené, mali málo striedky, len veľa plnky a potom zrazu kôrka a na druhý deň boli všetko iné, len nie mäkkučké. Ani sa mu nečudujem, že ich nevyžaduje.,
Tento recept mi prišiel vcelku obyčajný, taký ako všetky ostatné, ale technológia bola taká s akou som sa ja osobne ešte nestretla a chcela som to veľmi vyskúšať.
Veľmi sa mi páči, že mi v recepte napísalo, koľko presne buchiet mám urobiť, mne to ako malému dieťatu treba povedat. No a páčilo sa mi aj to, že ich je len 9. Aj tak ešte polovicu dám do mrazničky.
Buchty nie sú ako tie od pani Chmelovej, ale som s nimi spokojná, najviac ako so všetkými babičkinmi, pavučinkovými, páperovými, jedinečnými a ešte neviem akými. Sú nenormálne ľahké, plné cesta a mäkkučké. Keby som mala menší pekáč, tak by možno boli aj vyššie, nevedeno. Som zvedavá čo na ne povie DM.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 9 buchiet

Suroviny:

300 g hladká múka + múka na podsypanie
7 g sušené droždie Dr. Oetker
1 vajce
150 g biely jogurt
3 plné polievkové lyžice cukor
2 polievkové lyžice roztopené maslo + maslo na potretie buchiet
Olej na vytretie pekáča
práškový cukor na posyp
slivkový lekvár na plnenie

Postup

Múku preosejeme cez sitko a zmiešame ju s balíčkom sušeného droždia.
K múke pridáme vajce, tri polievkové lyžice cukru, biely jogurt a dve plné polievkové lyžice roztopeného masla. Vymiešame hladké cesto. Cesto je mäkké a nelepivé. Ja som ho dala vymiešať pekárni.
Cesto preložíme na dosku a rozdelíme ho na 9 rovnakých guliek.
Guľku roztľapkáme v ruke na povedzme šírku dlane a naplníme lyžičkou lekváru. Dôkladne uzatvoríme a vytvoríme guľku.
Malý pekáč vytrieme štedro olejom a v rozostupe položíme do neho buchty.
Pekáč prikryjeme a necháme buchty kysnúť aspoň hodinu, kým nezdvojnásobia svoj objem.
Ja som ich najprv prikryla fóliou, ale potom som ju dala dolu a radšej prikryla hustou kuchynskou utierkou.

Vykysnuté buchty, ako vidíte na obrázku, skutočne zväčšili svoj objem tak, že sú tesne vedľa seba, preto dbajte na počiatočný odstup od seba.

Buchty potrieme roztopeným maslom a vložíme do rúry, vyhriatej na 180 stupňov.
Pečieme 35 až 40 minút, kým sú nie buchty zlaté. Strážte si to podľa svojej rúry.
Hneď ako ich vytiahneme môžeme ich potrieť mliekom s trochou rumu.

Nakoniec posypeme práškovým cukrom.

Uložiť

Rebarborový koláč s krémom

Pridaj komentár

V Nemecku majú Schmand a Saure Sahne, obidvoje sa prekladá ako kyslá smotana. Schmand má ale viac ako 24 percent tuku. Schmand čo kupujem v Mníchove je úžasný, jemný, jemne kyselkavý a dokázala by som ho jesť lyžičkou bez ničoho. Saure Sahne je obyčajná kyslá smotana, akú poznáme aj u nás, ale tá je menej tučná ako tá naša. Vo všeobecnosti má táto nemecká 10 percent a naša od 10 do 16. No a potom je už Creme fraiche a to je level, ktorý ma viac ako 30 percent tuku. Do krému v tomto koláči ide spomínaný Schmand, čiže kyslá smotana tučná viac ako 24 percent. Pamätala som si, že sme kedysi pred tisíc rokmi robievali akýsi nepečený múčnik z okrúhlych piškót, ovocia a krému, práve tento bol robený z kyslej smotany. Vôbec nič som si o tom nepamätala a tak som to musela konzultovať s Dobrou Cerkou. A tá to potvrdila, áno, jednoduchá kyslá smotana plus cukor. A tak som si istá, že tento krém sa môže robiť aj zo slovenských surovín. Vygúglila som si najtučnejšie kyslé smotany a najtučnejší tvaroh, ktorý u nás dostanete a tie uvádzam aj v receptovom rozpise. Ak máte dobrú skúsenosť s aj s tými 16 percentnými smotanami, tak ich smelo použite. Ja nemám žiadnu a tak ju nepíšem.
Koláč je rýchly a úplne jednoduchý, zvládne to aj začiatočník, akurát pri tom kréme treba trošku ostražitosti. Ten krém dáva celému koláču šmrnc a ľahkosť a je celý taký …jarný.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): malý hlboký plech 20 x 20 (vnútorný rozmer)

Suroviny:

130 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
120 g jemný cukor
malá štipka soli
1 balíček vanilkový cukor Dr.Oetker
3 vajcia
130 g polohrubá múka + múka na vysypanie plechu
1 polievková lyžica prášok do pečiva
70 g mleté lieskové oriešky
300 očistená a nakrájaná rebarbora
Na krém :
150 g tučný hladký tvaroh Melina
250 g tučná kyslá smotana 18 percentná Melina, alebo zakysaná kyslá smetana 20 percentná Kunín
100 g sladká smotana na šľahanie
50 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
strúhaná kôra z 1 limety
1 balíček mletej želatíny na stužovanie krémov Dr. Oetker

Postup

Mäkké maslo vyšľaháme do penista s cukrom a vanilkovým cukrom a malou štipkou soli. Postupne zašľaháme vajcia. Do masy zapracujeme múku, kypriaci prášok do pečiva, mleté oriešky.
Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme múkou.
Masu preložíme do plechu a uhladíme povrch.
Očistenú a na kúsky nakrájanú rebarboru, nahusto pokladieme po povrchu surového cesta.

Plech vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Teplotu trošku znížime a pečieme 35 minút.
Koláč vytiahneme a pripravíme krém

Do misy dáme kyslú smotanu a krémový tvaroh. Pridáme cukor a vanilkový cukor, strúhanú kôru z jednej očistenej limetky a vymiešame.
Do hrnčeka vsypeme želatínový prášok a vymiešame ho s 5 polievkovými lyžicami studenej vody. Necháme napučať 5 minút.
Po tejto dobe necháme želatínu rozohriať, ale v žiadnom prípade nesmie vrieť, len ju za stáleho miešania roztopte.
Do hrnčeka k roztopenej želatíne pridáme 4 lyžice krému a všetko dobre premiešame, aby sme nemali hrudky. Túto zmes prilejeme ku krému a metličkou ručne prešľaháme.
Nakoniec vyšľaháme pevnú šľahačku bez cukru a ľahkou rukou ju zamiešame do krému.
Ja som takto pripravený krém nechala chvíľu odpočívať v chladničke a sledovala kým nezačne tuhnúť. Trvalo to možno 10 minút. Priznávam, že som to nesledovala na minúty, ale stále som ten krém pozorovala.
Keď som si bola istá, že už začína tuhnúť, nabrala som ho do sáčku na striekanie krémov s veľkou okrúhlou hladkou trubičkou.
Receptový rozpis je len na polovičnú dávku a nemala som z toho malého plechu 20 x 20 problém koláč vybrať a preložiť na tácku. Uznávam, že pokiaľ to budete piecť zo 6 vajec, tak budete musieť ten koláč asi nechať v tom plechu.
Krém som na koláč striekala v pásoch, krém bol stuhnutý tak akurát, že sa tie pásy do seba nezlievali a držali okrúhly trubicový tvar.

Koláč necháme v chladničke, aby krém poriadnu stuhol a dal sa pohodlne krájať.
Nakoniec krém cez sitko posypeme jemne mletou škoricou.

Uložiť

Plnené cannelloni „primavera“

Pridaj komentár

Kým som neprišla žiť pred 18 rokmi do Mníchova, tak som bežne nakupovala cestoviny v samoškách na sídlisku. Nezameriavala som sa ne ne príliš, pretože to nebola moja parketa. Dobrá Cerka , na rozdiel od iných detičiek, nemala rada špagety s kečupom a syrom. Kolienka boli u nás výnimočne, pretože sa preferoval knedlík „ako duša“. Halušky k mäsu som robila domáce a na kapustové fliačky som som si fľaky tiež robila domáce. Sladké jedlá som nerobievala, pretože sme mávali doma vždy nejaké mamičkine zákusky. Jedine čo som teda kupovala boli rezance a písmenká do polievky. A aj tie rezance som začala kupovať, až vtedy keď ich mamička prestala robievať doma. Ako teraz to vidím, tie rozvaľkané pláty tenučkého cesta, porozkladaného na utierkach, aby trochu „obschlo“. Mamička ich krájala na tenko a každý rezanec bol jeden ako druhý a to som až tak rada nemala. Moja Podkonická Mama , ako sme volali starkú Betku, tak tá ich krájala na menej strojovo a boli aj hrubšie, aj tenšie. Ja ako dieťa som milovala jej polievku, plnú širších rezancov. A moja mamka to nešla prežiť. Pre ňu muselo byť všetko perfektné. Neskôr si kúpila strojček na rezance a to bola pre mňa zábava robiť ich. Tatík ten sa tiež nedal od krútenia strojčeka odohnať. Prirobil si ho k televízoru a krútil a pozeral a nikto od neho nič nechcel a to mal rád. On mal rád vo všeobecnosti práce, pri ktorých mohol sedieť a pozerať na TV. Napríklad žehlenie. Mamička ako cukrárka raz za týždeň priniesla z práce plnú cestovnú tašku bielych špinavých plášťov a nohavíc a tričiek. Jedna sada na každý deň. Plná plná šnúra na záhrade. Vôbec si nepamätám, kde sa to sušilo v zime, pretože v dome sme nemali práčovňu a tie klasické rozkladacie sušiaky vtedy ešte neexistovali, musím sa na to príležitostne opýtať. No a tatko jej tie cukrárenské oblečky všetky žehlil. To nebol materiál ľahký, ale taká ťažká biela látka a jemu bolo pritom sveta žiť. Na lavici boli na konci žehlenia tri komíny. Najvyšší bol plášťový, stredný nohavicový a najkratší tričkový. No a postupne sa k tomu pracovnému oblečeniu, pridávali na žehlenie pyžamá, nočné košele, potom normálne oblečenie a nakoniec tatko žehlil všetko. Teda všetko nie, mamička si sama žehlila sukne, šaty, nohavice a tie také komplikované veci, ktoré sa žehlili pod vlhkou látkou. Pre mňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že môj tatko žehlil . Raz podvečer sme boli na našej veľkej lúke a sušili sa sená. Na každej lúke boli susedia a skladali presušené seno do „petrencov“ aby ho nezamočila rosa. Ja som bola na jednom konci a tatík zväzoval do batoha seno, ktoré už bolo suché a išlo už do šopy. A vtedy som si spomenula, že mamička telefonovala , aby tatko nezabudol ožehliť prádlo. A ja som na celú tú lúku zakričala….Tatíííííík, máš ožehliť práááádlo. Všetci susedia naokolo otočili hlavu a zasmiali sa. Vôbec som nepochopila, prečo sa potom na mňa obidvaja rodičia hnevali a kričali na mňa. Nuž, v roku 1970 to asi nebolo prirodzené, aby predseda MNV žehlil prádlo. Ale aby som zase bola spravodlivá, bolo pre mňa úplne prirodzené, že moja mamička v pondelok, keď bola cukráreň zatvorená a ona mala voľný deň, kopala krompáčom rigol cez celú záhradu.
A naspäť k cestovinám.
Keď som prišla do Mníchova, musela som sa naučiť žiť s cestovinami. Dobrý Manžel nemá rád knedľu „ako duša“, miluje kolienka, špagety na rôzne spôsoby, sladké rezancové jedlá a cestoviny s rôznymi omáčkami. No a zistila som, aký tu majú obrovský výber. A keď sme prišli do BB, tak som teda išla nakúpiť cestoviny a moji milí, pred tými 18 rokmi to bol problém. Vážne. Niežeby nemali kolienka a špagety a makaróny a podobne. Ale boli v hroznej kvalite. Teraz je to už úplne iné a s cestovinami nemám najmenší problém ani na SK. A to kupujem zásadne slovenské výrobky, vážne sú skvelé.
Čo sa týka talianskych cestovín, tie tiež bývajú horšie a lepšie. Nenormálne som túžila po tých veľkých mušliach, čo sa plnia mäsom. Tak som ich kúpila a pripravila podla receptu. Bože. Ani jedna mušľa neostala v celku, každá mala zlomený koniec, respektíve sa zlomila ešte počas plnenia. Tak som išla do špeciálneho cestovinového obchodu a zistila, som, že také kvalitné veľké cestoviny, stoja od 8 do 12 eur. Nešla som prežiť tú cenu, niežeby som na to nemala, ale prišlo mi choré, aby som za sáčok cestovín dala toľko ako za kilo mäsa.
A možno by som také kvalitné veľké cestoviny ani nikdy nemala, keby som nemala Dobrého Synovca Kubka a jeho Maťku. Maťkin Dobrý Otčim má na Hornej 16 , v pasáži pri pizzerke v Banskej Bystrici malý obchodík s talianskymi potravinami. Nikdy som tam nebola , ale začala som od mladých dostávať darčeky z tohto obchodíku, za ktoré im bývam neskonale vďačná. A tak dostanem občas aj veľké cestoviny, neviem koľko stoja u Boba, ale sú dobré, nelámu sa, držia pokope a sú skvelé.
A konečne som sa prepracovala aj k receptu. Bol v mojom nemeckom časopise a kvôli jeho názvu som išla pre radu ku mojej internetovej kamarátke Jitke, ktorá už niekoľko desaťročí žije v Taliansku so svojim talianskym manželom, synom, vnukom a celou talianskou rodinou. Nevedela som totižto čomu sa konkrétne rozumie pod slovom „primavera“. Primavera je jedlo, kde sú ako hlavná prísada jarné bylinky, jarná zeleninka. Všetky typy receptov, ktoré mi ukazovala boli čiste cestoviny s týmito prísadami, kde tu bola syrová hoblinka. Tento môj recept, ako budete vidieť, nie je tak jednoduchý, ale vskutku je tam veľa jarnej zeleniny a celkove mi to evoukuje také jarné jedlo. Aby som zbytočne nemiatla pravoverných talianofilov, tak som to primavera dala do úvodzoviek, že to len akože primavera.
Jedlo je to báječné, nesmierne som si pochutila a rozhodne zaraďujem minimálne do môjho jedálnička, hoci DM, po počiatočnom sklamaní, že čo to má vlastne jesť, na záver dodal, že nemusel by to jesť každý týžden, ale na jar si toto jedlo vždy dá s radosťou. Takže poďme na to.

	Čas prípravy: 40 minút + príprava
	Počet porcií (kusov): hlboký plech 18 x 30 (vnútorný rozmer

Suroviny:

Cestoviny cannelloni
maslo na vytretie pekáča
strúhanka na vysypanie pekáča
Na mäsovú plnku :
500 g mleté miešané mäso (v pôvodnom recepte použili teľacie)
1 žemľa odvčera
1 cibuľa
8 listov medvedí cesnak
veľká hrsť bazalkové listy
1 vajce
100 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice maslo
1 čajová lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
Na omáčku „primavera“
400 g zelená špargľa
100 g mrazený hrášok
200 g čerešňové paradajky
2 polievkové lyžice maslo
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hladká múka
100 g strúhaný tvrdý syr
400 ml sladké mlieko
1 malá lyžička soľ, čerstvo mleté korenie

Postup

Ošúpanú cibuľu nasekáme na maličké kocky, umytú a osušenú bazalku a medvedí cesnak nasekáme na drobno. . Žemľu nakrájame na kúsky.
Na rozohriatom masle podusíme cibuľu, zalejeme mliekom a privedieme k varu. Ihneď vypneme a touto zmesou zalejeme nakrájanú žemľu v mise. Necháme poriadne vsiaknuť.
Pridáme mleté mäso, bylinky, vajce, soľ, čerstvo mleté korenie a všetko poriadne premiešame, aby nám vznikla kompaktná mäsová plnka.
Hlboký pekáč vytrieme maslom a vysypeme zľahka strúhankou.
Pripravíme si sáčok na plnenie so širokou hladkou trubičkou a naplníme plnkou.
Plnku vtláčame do cestovinových trubičiek. Ja som si na tento účel len odstrihla roh igelitového sáčka a tak som plnila. Robila som to prvýkrát v živote a spočiatku mi to išlo nešikovne, ale potom som získala grif a išlo to raz dva. Ale uznávam, že s tou trubičkou by to išlo ešte viac raz dva.
Naplnené cannelloni kladieme do pripraveného pekáča vedľa seba.

Urobíme zálievku.
Čerstvej zelenej špargli odrežeme poškodené , alebo zdrevnatené konce a nakrájame ju na 2 cm kúsky. Paradajky prerežeme.
Na panvici rozohrejeme 2 PL oleja a pridáme špargľu, paradajky a mrazený hrášok. Posolíme, pokoreníme, ja som posypala aj chilli vločkami. Všetko premiešame a necháme pod pokrievkou podusiť 5 minút. Vypneme a celú zeleninovú zmes rozložíme do pekáča na cannelloni.

V hrnci rozohrejeme maslo tak aby sa nezačalo škvariť, zasypeme múkou a miešame do hladka, aby nám múka s maslom nezmenila farbu a ostala biela.
Zalejeme 400 ml mlieka a vymiešame do hladka. Do tejto omáčky vlejeme horúcu vodu. A necháme 5 minút slabo vrieť. Vypneme. Pridáme soľ a čerstvo mleté korenie.
Ak máte vývar, tak miesto vody môžete použiť vývar, ale pozor potom na soľ.
Na záver vmiešame do omáčky 50 g strúhaného syra.
Omáčkou rovnomerne prelejeme do pekáča a posypeme povrch syrom , ktorý nám ostal.
Pripravený pekáč vložíme do predohriatej rúry na 200 stupňov, trošku stiahneme teplotu a pečieme 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.

Po upečení necháme vychladnúť .
Hotové porcie môžeme posypať kolieskami jarnej cibuľky a lupeňmi zelených šalátov

Uložiť

Hráškový eintopf so šašlikmi

1 Odpoveď

Ja som dlho nemohla tento recept vložiť na blog, pretože som netušila, ako by som mohla jedlo nazvať. Varila som ju podľa rcp z môjho nemeckého časopisu a tam to viedli ako hráškovú polievku. A tak som to aj varila, ako hráškovú polievku. Keď som to dovarila, tak mi to teda tak neprišlo. No, mohla by byť, ak by som to dostatočne nariedila a to sa mi videlo ako veľká škoda, pretože mi to prišlo ako chuťove veľmi vyvážené. Takže hustá hrášková polievka? Hráškovo-zeleninová kaša? Bože môj, čo to je? No a Dobrý Manžel mi to povedal rovno. Veď to je jasný eintopf.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

500 g zelený mrazený hrášok
2 mrkvy
1 petržlen
2 stonky stopkatý zeler (nezamieňajte za buľový)
1/2 menší kaleráb
1/2 červenej papriky
600 g zemiaky
2 cesnakové strúčiky
soľ, čerstvo mleté korenie
tymiánové vetvičky
1 cibuľa
Na šašliky :
200 g údená prerastaná slanina
5 kvalitných párok
červená cibuľa
paprika
1 lyžica maslo + 1 lyžica olej

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na malé kúsky. Tymián posekáme. Ak sú stonky príliš silné, tak radšej použijeme len lístočky.
V hlbšom kastróle rozohrejeme 3 lyžice oleja, pridáme maličké kocky cibuľe a plátky cesnaku. Pridáme nasekaný tymian.
Všetko restujeme nejaké 3 minúty a pridáme zemiaky, mrkvu, petržlen, stopkatý zeler, kaleráb, papriku. Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie, nasekaný tymian. Premiešame a necháme pod pokrievkou nejaké dve minúty.
Zalejeme litrom horúcej vody.
Do vody ponoríme údenú prerastanú slaninu a necháme jemne variť pod pokrievkou 20 minút. Nakoniec pridáme mrazený hrášok a celé párky.
Ak máte málo vody, tak dolejeme.
Varíme ešte nejakých 10 minút, respektíve dovtedy, kým nebude hrášok mäkký.
Vyberieme slaninu a párky.
Vezmeme pučidlo na zemiaky a zeleninu v hrnci popučíme.

Ja som ešte pridala chilli vločky, pretože sa mi to zdalo nevýrazné a výrazne nám tam vadila chuť zeleru, čo je zvláštne, pretože inak nám zeler vôbec nevadí. Pokiaľ budete trvať na polievke, tak teraz prišiel čas nariediť eintopf vodou a nechať prevrieť na jednu bublinu.
Slaninu pokrájame na plátky a párky na nejaké 2 cm kúsky. Papriku na väčšie štvorčeky a cibulu rozoberieme na plátky.
Kúsky napichujeme striedavo na drevenú špajdlu.
Na panvici rozohrejeme maslo s olejom a špízy opečieme zo všetkých strán.

Podávame so šašlikmi a ak chcete tak aj s chlebom.

Uložiť

Raňajkové žemle so zapečenými vajíčkami

Pridaj komentár

Rozdiel medzi žalúdkom Dobrého Manžela a mojim je ten, že ten jeho sa musí zobudiť kým je schopný prijať nejaké jedlo. To ten môj, tak ten je pripravený v ktorúkoľvek hodinu a v ktorejkoľvek fáze môjho denného režimu. Len čo otvorím oči, môžem okamžite otvoriť ústa a hádzať do nich čo len chcem. Môj žalúdok neprotestuje a neprotestuje.
A beda mi, ak sa pomýlim a DM dám hneď ráno nejakú tekutinu, ako je káva, šumivý vitamín a nedajbože čaj. To sa jeho raňajkový čas posunie o hodinu, pretože ešte nie je hladný, lebo teraz vypil to a to a to a to, alebo ono a má plný žalúdoček.
Ja rada stolujem, rada to naaranžujem a kľudne by som zapaľovala aj sviečky, keby mi to prišlo také nepatričné, uprostred týždňa stolovať pri sviečkach. To by som už potom mohla kľudne zaviesť pravidlo, že budeme večerať v malých čiernych. Až to vidím pred sebou. DM príde na bicykli z práce v úplne bežných gatiach a tričku, rýchlo rýchlo si dá sprchu, vyhladká mačky, preoblečie sa do svojich biznis oblečkov a ja v koktejlkách podávam šunkoflaky, alebo hrachovú kašu s párkom. Naviac nemám koktejlky, lebo tých koktejlov čo mi navštívime……
No a ráno by musel byť DM doma minimálne do desiatej, aby mohol so mnou poraňajkovať, pretože viete, ten nezobudený žalúdok.
A tak dostáva DM raňajky do škatuľky a do škatuľky dostane aj obed a aj olovrant.
A keď príde, tak ja už som väčšinou po jedle a jedáva sám a pozerá pri tom buď Futuramu, alebo Simpsonovcov a ja sledujem ako mu chutí.
Ale víkendové raňajky bývajú skvelé. Odšťavujem pomaranče, pripravím zeleninu a ovocie a vymyslím niečo pekné. Dnes ráno som prerušila seriál rybiek v rôznych druhoch červenej omáčky, ktorý DM ťahal už pomerne dlho. Nie a nie sa toho prejesť. Tak som to utla sama od seba.
Urobila som zapekané sezamové žemle. Je to recept známy, žiadna novinka, akurát, že som ho ja ešte nikdy nerobila.Tým že žalúdok DM je taký aristokratický, tak som mala na prípravu kopu času. Je to trošku prácnejšie, ako položiť bežné volské oko na opečený toast, ale mne to nevadí.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

4 sezamové žemle
Na červenú omáčku :
4 veľké paradajky
1 červená paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
2 polievkové lyžice balsamicový ocot
2 čajové lyžičky trstinový cukor
soľ, čerstvo mleté korenie
Na dokončenie :
4 polievkové lyžice strúhaný syr
4 malé vajcia
olivový olej

Postup

Paradajky zalejeme vriacou vodou a necháme postáť dve minúty. Vyberieme a ponoríme do studenej vody. Ošúpeme a prerežeme. Odstránime mokrý stred a nakrájame mäsitú časť na kocky.
Červenú papriku očistíme a pokrájame na malé kocky.
Do panvičky dáme paradajky, papriku, paradajkový pretlak, ocot a cukor a necháme dusiť na miernom plameni nejakých 20 minút a necháme vychladnúť. Omáčka je zredukovaná. Ochutíme soľou a korením. Ak sa Vám zdá kyslá tak prislaďte, ak sladká okyslite. V podobných receptoch som videla úplne prozaicky dávať kečup. Ja som si urobila tú omáčku vlastnú a bola hustejšia, ako býva kečup. Vy urobte ako chcete.

Na žemliach odkrojíme vršok. Nech je to len taký tenký deklík a odložíme bokom. Pomocou lyžičky vyhrabeme v strede jamku. Striedku dáme tiež bokom.
Ja som pomocou prstov, tú vydlabanú žemľu vo vnútri akokeby uhladila a striedku pozatláčala do bokov, pod okraj.
Žemle poukladáme na plech s papierom na pečenie.
Do vnútra žemle dáme lyžicu strúhaného syra, na to časť červenej omáčky a nakoniec vklepneme vajíčko.

Ja som mala vajcia veľké L, vedela som, že to bude na to vnútro veľké, tak som oddeľovala bielok od žĺtka a vložila som najprv žĺtok a okolo neho bielka, koľko mi vošlo, ale aj tak sa mi potom zdalo, že som toho bielka dávala málo. Nabudúce si kúpim na tento účel vajcia M.
Nakoniec som pofŕkala vajíčka aj žemle ochuteným olivovým olejom.

K naplneným žemliam som položila aj odrezané klobúčiky.
Vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a zapekáme 10 až 15 minút, podľa typu rúry, tak aby bol bielok ztuhnutý, resp. aby mali vajíčka konzistenciu takú akú máte radi.
Na tie klobúčiky pozor, tie budu zapečené veľmi rýchle, musíte ich vybrať skôr.
Natreté s maslom a s čerstvými jahodami, to bola mňamka velká.

Uložiť

Syrová zapekanka s pizza guličkami

1 Odpoveď

Dnes je Zelený štvrtok, mala by som variť niečo zelené, tak ako som varila na Deň. Sv. Patrika. No nevarím. Rozhodli sme sa, že zajtra pocestujeme na Okrouhlík na chatu. Dobrý Manžel povedal, že na chate je super aj keď prší a von je blato a ja mu verím. A tak som uvarila to, čo som mala v chladničke a neprežilo by to cestu. Varila som včera, dnes už len pobalím, upracem a upečiem cestovné rožteky s bábovkou. A vymyslím nejaké bezmäsité wrapy. DM je charakter, on ako neverec, dodržiava všetky moje kresťanské pôsty 🙂

Tento pokrm, je robený z polotovarov. Ako som ho videla na Tasty, hneď som si ho odložila, že ho uvarím kvôli Dobrej Cerke, ktorá ma inštruovala, žeby som mala skúšať aj takéto jedlá, že dnešné moderné ženy, sú nielen matkami a kuchárkami, ale sú aj pracovníčky, ktoré tvrdo pracujú celý boží deň a doma si to môžu pri tých mojich pečených hovädzích roládach aj hodiť. Ale pritom to nie je pravda, mám tu veľkú kopu receptov, ktoré sú hotové do polhodiny. Sú ľahké, z čerstvých surovín a všetky som ochutnala, DM ich zjedol s láskou a spoločne sme ich ohodnotili, ako skvelé. Neviem čo sa DC nepáči a nechápala som o akých polotovaroch hovorí. Tak nejako som pochopila, že ona myslí také niečo, čo nie je prácne. Kde netreba čistiť zeleniu, ovocie, zemiaky a podobne..aspoň myslím, že to tak je. Toto je pravdepodobne to čo by sa jej páčilo.
Tak som to teda uvarila. Bolo to vážne vážne vážne skvelé. Ohromne sme si pochutili aj ja aj Dobrý Manžel. Ale netuším, či to ešte niekedy pre nás dvoch uvarím. Ja neviem, či som už odvykla, alebo čo, ale teraz po obede, mám nenormálne ťažký žalúdok, ešte sa opýtam večer môjho Dobrého Manžela, ako to vidí on. Pre mňa je to skrátka príliš tučné a kalorické a štve ma to, pretože okrem toho je to aj nenormálne dobré.

	Čas prípravy: 20 min + priprava
	Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

Dve kuracie stehná uvarené v polievke
400 g pizza cesto polotovar
230 g oravská slanina + 1 polievková lyžica olej
200 g strúhaný syr mozzarella
110 g strúhaný syr parmezán, alebo grana padano
3 polievkové lyžice nasekaná čerstvá petržlenová vňať
230 g ochutená majonéza
čerstvo drvené korenie
1 čajová lyžička sušený cesnakový prášok
1 polievková lyžica olej
maslo a strúhanka na pekáč

Postup

Uvaríme si polievku z kuracích stehien. Mäso oberieme a nakrájame.
Pizza cesto som dostala už rozvaľkané a pokiaľ viem, také mávajú aj na Slovensku. To som len rozbalila a zmiesila dokopy a potom ho nakrájame na kúsky a vyguľkáme tak na 5 cm priemer.

Slaninu pokrájame na malé hranolčeky a na lyžici oleja ju opražíme.
Do naozaj veľkej misy vložíme pizzové guľky, potom nakrájané kuracie mäso, opečenú slaninu aj s výpekom. Vsypeme obidva syry, petržlenovú vňať a majonézu. Nakoniec zasypeme korením a cesnakovým práškom a pofŕkame olejom.

Obidvoma rukami opatrne pár ráz premiešame.

Miešame veľmi ľahkými rukami, guľky sa snažíme od seba oddeliť. Hlavne nech nám nevznikne jedna veľká guča.
Malý pekáč, vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Pomocou lyžice vložíme zmes do pekáča a vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov.

Pečieme nejakých 20 minút.

Ja mám rúru plynovú, musela som pridať aj teplotu aj čas som nadstavila o 5 minút, aby sa mi to zapieklo aj z vrchu. Vy si to strážte podľa svojej rúry.
V pôvodnom recepte to podávali tak, že si to namáčali ešte do majonézy a to by ma asi zabilo.
Čerstvý šalát mi to výrazne odľahčil a najedla som sa do popuku a teraz len spať a spať.
Tak čo cerka, takto nejako si si to predstavovala?

Uložiť

Bravčové na pive s knedlou zo Salzburgu

komentáre 2

Dobrý Manžel je ako inžinier sám, samučičký, v rámci firmy, na celú Európu, Stredný Východ a Afriku. S predajcami sa stretne leda na nejakom veľtrhu, alebo keď majú dohodnuté stretnutia v rámci krajín Dobrého Manžela. Predajcovia sú Američani a obmieňajú sa tak, že ich nestíham už sledovať. Vito prišiel do Mníchova prvýkrát vlani a druhýkrat pred dvoma týždňami na veľtrh v Norinbergu. Vito je ale iná káva a rozhodne budem trvať na tom, že sa chcem s ním stretnúť aj osobne, lebo mám na neho toľko otázok, že nebudem vedieť ani kde začať. DM je v tomto smere nemožný, keď som sa ho pýtala na Vita, tak samé „neviem“. Vito je totižto, a teraz dobre sledujte, Vito sa cíti ako Talian, narodil sa talianskym rodičom . Títo sa ale presťahovali do Austrálie a Vito sa narodil už tam a má austrálske občianstvo. Keď dospel, tak sa náhle ocitol v Japonsku. Keď som sa pýtala, že prečo, načo, začo, tak som dostala obligátne „neviem“. Takže taliansky mládenec z Austrálie Vito, je v Japonsku, tam si našiel japonskú manželku, s ktorou má japonské deti a žije v Tokiu. No a Vito je zamestnanec americkej firmy ako aj DM. Tak keď sa na to človek pozrie našou optikou, tak DM je Čech, vzal si slovenskú manželku, žije v Bavorsku a pracuje pre americkú firmu. Musíte ale uznať, že Vito je ďaleko exotickejší, pretože on nakombinoval kontinenty. Vito sa minulú návštevu Mníchova nechcel prepnúť do turistického módu a tak nevidel z mesta nič, len hotel a obchodných partnerov a pár reštaurácií. Vito si vôbec nevie predstaviť, že ide, ide, ide a náhle môže prísť na hranice štátu a ocitnúť sa v úplne inej krajine. Alebo, vedľa výstaviska bolo jazero a to bolo zamrznuté a ľudia sa tam korčuľovali, Vito bol v úžase, že to ešte nikdy nevidel.
A Vito kopu takýchto veci hovoril a tak sa ho DM rozhodol zobrať na výlet do Rakúska, aby teda videl, aké je to keď prejde do úplne iného štátu. Stala sa jedna zásadná vec, DM si vzal síce foťák, ale karta ostala u mňa v čítačke, takže fotodokumentáciu, my chalupnícka rodina nemáme žiadnu. Zato Vito!!!!!!!!!!!! Keď prišli na hranice, ten fotil z každého uhola hraničnú značku, každú pohraničnú rieku a most takým spôsobom , že…tu som ešte v Nemecku, tu už v Rakúsku a to niekoľkokrát. DM ho vzal do prenádherného mesta Burghausen, do Braunau am Inn k Hitlerovmu rodnému domu, kým ešte stojí (a pri tejto príležitosti sa ho vôbec neopýtal, či bol Vito v Hirošime, alebo Nagasaki) a do Salzburgu do pevnosti. Neviem čím DM premýšľal, ale k rodnému domu W.A.Mozarta ho nezobral, ale boli aspoň na pravej sacher torte. Nabudúce, ak ešte Vito príde, a ja dúfam, že príde, tak si ho nenechám ujsť. A nenormálne ma Vito potešil, že bol taký istý truľko ako ja, keď si miesto presso lungo, objednal presso doppio. A DM vravel, že bol nesmierne potešený, keď stretli na výstave bývaleho kolegu Vincenza, pravého Taliana z Talianska (to je ten, čo jeho talianska manželka sa volá presne ako ja Slovenka ….Milena) a Vito si s Vincenzom taliansky talianskovali, že to bolo veľmi milé.
No a konečne sa dostávam k receptu. Vito už mal na výlete dosť všetkých tých klobások a vyprážaných šniclov a steakov a objednal si niečo šalátovité. DM ten nie, to ani náhodou. Objednal si pivný guláš a odvtedy som nepočula nič iné, len o mäse na pive v Salzburgu. No a keď som miesto rebierok z mrazničky vybrala krkovičkové rezne, rozhodla som, že mu ho teda uvarím. Ako prílohu podávali k tomu síce tlačené zemiaky, ale ja som urobila parádnu žemľovú knedlu so syrom. Priatelia, ten guláš bol absolútne dokonalý, niečo fantastické . Spolu s knedľou mi našiel recept na stránkách rakúskej billy, tam ho robia z hovädzieho ale podľa DM, to čo dostal na tanier v Salzburgu bolo bravčové a podla fotky z foťáku to aj na bravčove vyzerá. Rozhodne to zaraďujem do rodinného jedálnička a zo všetkých receptov na nejaké mäso na pive, je tento bezkonkurenčne najlepší.

	Čas prípravy: 90 min + priprava
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

500 g krkovička bez kosti
3 veľké mrkvy
1/2 zelerovej buľvy
1 veľká, alebo dve malé žlté cibule
8 tymiánových stoniek
3 veľké lyžice paradajkový pretlak
500 ml čierne pivo
4 polievkové lyžice slnečnicový olej
3 plytké čajové lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

Na knedlu :
250 g suché pečivo
200 ml sladké mlieko
1 žltá cibuľa
1 lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
2 veľké, alebo tri malé vajcia
60 g strúhaný syr
1 lyžica kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin)

Postup

Cibuľu, zeler a mrkvu očistíme. Cibuľu pokrájame na hrubšie kusy, zeler na malé kocky. Mrkvu pokrájame na dhšie a hrubšie kusy, ktoré krájame zošikma.

Mäso pokrájame na primerané kusy.
Do kastróla s hrubým dnom dáme rozohriať 2 lyžice oleja. Mäso dobre opečieme zo všetkých strán, aby sa zatiahlo a zhnedlo. Ja som varila vo veľkom woku a mne stačilo, aby som mäso rozhrnula do strán a mala som miesto na všetku zeleninu. Ak vám to miesto stačiť nebude, radšej mäso vyberte a zatiaľ odložte na teplé miesto. Do výpeku pridáme zvyšný olej, rozohrejme a všetku zeleninu orestujeme.
Pridáme paradajkový pretlak, tymiánové vetvičky, soľ a čerstvo drvené korenie. Znovu orestujeme.
Zalejeme vriacou vodou (cca 500 ml) , privedieme k varu a nakoniec zalejeme čiernym pivom.

Privedieme k varu a preložíme na menší zdroj tepla. Neprikryté necháme veľmi jemne bublať, kým mäso nebude úplne mäkké.
Ja som len kuchár amatér, neviem prečo je dôležité aby sa to robilo odokryté. Keby som to mala zakryté, tak to mäso je mäkké za 50 minút. Takto to trvalo dvakrát tak dlho. Ale čo ma udivilo, že mrkva aj po takom čase nebola rozvarená, ale akurátna al dente. Fantázia.

Omáčku som mala hustú, ale pokiaľ by sa Vám zdalo, že ju máte redšiu, tak rozmiešajte v 100 ml horúcej vody, kopcovitú lyžičku hladkej múky a nechajte prevrieť všetko na jednu bublinu a vypneme.
Ja som nemusela ani dosoliť, ani nijako inak dochucovať, všetko bolo také ako má byť. Vy sa riaďte podľa svojich chutí.
Kým varíte mäso, urobíme si syrovo-žemľovú knedlu.

Úplne suché rožky, alebo žemlu nakrájame na tenké plátky. Plátky musia byť tenké, aby dobre nasiakli. Keďže žijem v krajine rožkových knedlí, tak tu už predávajú hotové nakrájané, suché pečivo.
Keď som dnes robila túto prílohu, tak som už mala málo týchto rožkov a siahla som teda do zásob starého pečiva, ktoré meliem na strúhanku. Mala som tam žemle, ktoré boli v celku, ale nožom som mohla krájať plátky úplne ľahúčko a na tenko, ako som len chcela.

Očistenú cibuľu nakrájame na malé kocky a dáme ju do mlieka, pridáme hneď aj soľ . Mlieko necháme prejsť varom.
Ešte horúce mlieko s cibuľou rozlejeme po suchom pečive a dobre premiešame, najlepšie rukami.
Pridáme dve naozaj veľké vajcia, ak máte malé tak smelo dajte tri.
Vsypeme škrobovú múčku, zasypeme syrom , čerstvo namletým korením a nasekanými bylinkami.
Znovu všetko premiešame rukami.
Rukami je to najlepšie, pretože v nich máte cit, či je zmes dostatočne lepivá, aby držala pokope.
Tá moja bola úplne v poriadku.
Ak by sa Vám zdalo, že zmes máte príliš suchú, tak pridajte pár lyžíc mlieka.
Zmes necháme polhodinu odpočívať.
Dáme variť do kastróla veľké množstvo vody.
Zmes rozdelíme na 8 častí a vlhkými rukami vyrobíme guľku.
Ak ste si nie istý kompaktnosťou, tak skúste dať uvariť najprv jednu a podľa výsledku sa zariadíte, či ešte treba zmes navlhčiť, alebo naopak pridať škrobovú múčku.
Ako som písala, moje boli úplne v poriadku. Všetky gule som dala variť na 15 minút pod pokrievku pri stíšenom zdroji tepla.
Vyberieme a môžeme podávať. Knedle sa dajú bez problémov zamraziť, prihrievať v mikrovlnke. Uskladňujte ich prikryté.

Uložiť

Míniny recepty

Recepty Miny Chalupnikovej

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

Suroviny:

Postup

Sarma z nakladaných kapustných listov

Suroviny:

Postup

Kysnuté sladké rožteky s vanilkovým krémom

Suroviny:

Postup

Pečené buchty so slivkovým lekvárom

Suroviny:

Postup

Rebarborový koláč s krémom

Suroviny:

Postup

Plnené cannelloni „primavera“

Suroviny:

Postup

Hráškový eintopf so šašlikmi

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Postup

Raňajkové žemle so zapečenými vajíčkami

Suroviny:

Postup

Syrová zapekanka s pizza guličkami

Suroviny:

Postup

Bravčové na pive s knedlou zo Salzburgu

Suroviny:

Postup

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok: