V našej rodine potravinové alergie nie sú. Vlastne Môj Dobrý Zať tvrdí, že nemôže jesť surové jablká.
Rada by som zvalila moju nechuť ku kravskému mlieku na nejakú laktózovú intoleranciu, ale čo si budeme hovoriť. Aj keby som mala bezlaktózové mlieko, tak by som ho nevypila, čo by čo bolo. Tu musím samozrejme podotknúť, že tieto nechute sú jednoducho dôsledkom ľudskej rozmaznanosti, súvisiacou s prebytkom, v ktorom žijeme. Akonáhle by sme sa museli potýkať s akútnym nedostatkom, tak som si istá, že po troch týždňoch hladomoru, by som s veľkou chuťou zjedla aj konské mäso a zapila to mliekom. V časoch hladomoru, asi všetko funguje len na princípoch. Napríklad nekanibalizovať, alebo nedotknuteľnosť domácich miláčikov. Hoci , preživší členovia rugbyového tímu z Uruguaja , po havárii lietadla v Andách, by nám o tom mohli čo to povedať.
Kožné alergie v našej rodine, je vec iná. O tom by som Vám vedela zase ja a náš Kubko Caban, povykladať. Ale o tom inokedy.
Keď prídem do Bratislavy, tak si vždy, vždy objednáme s Dobrou Cerkou Radkou , vegetariánsku pečenú hus s dusenou červenou kapustou a knedľou.
A aj ja, aj Dobrá Cerka , rodine robievame strukovinové fašírky…či šošovicové, či cícerové.
A keď sa opýta Moja Dobrá Svokra Akyna, čo má uvariť pre mňa a jej syna, tak jednohlasne obaja povieme…sójové plátky s omáčkou a ryžou.
A v chladničke mávam vždy nejaké tofu.
A Dobrý Manžel neskutočne túži, po obilninových fašírkach, ktoré robievala Akyna v časoch jeho, mládeneckého života.
Nie sme vegetariáni.
Tieto jedlá jeme preto, lebo nám jednoducho chutia.
V živote adolescentov asi príde nejako k obdobiu, keď im prestane chutiť mäso. Postretlo to Moju Dobrú Cerku Radku a postretlo to aj Moju Dobrú Vnučku Dorku. Radka milovala sviečkovú bez mäsa, vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou bez rezňa a podobne. Svojho času jedávala len prílohy a bezmäsité jedlá. Ale neštylizovala sa do postoja vegetariána, proste mala obdobie, že jej to nechutilo. U Dorky som si nie istá, pretože už som s ňou nie tak často, aby som to vedela presne definovať. Ona si spokojne dá žemličku so šunkou, ale keď som jej dala napríklad na výber pečivo a k tomu nakrájanú veľkú misu zeleniny alebo ovocíčka, tak s prehľadom zjedla najprv zeleninu, potom ovocie a rožtekom sa len dopchala a dala dolu šunku. A milovala taliansku kuchyňu, kde si dávala špagety, ktoré nemali mäsovú zložku. Všetky druhy mäsa opisuje , ako „žužľavé“. A tá žužľavosť nedefinuje, žeby to mäso bolo tvrdé, alebo žuvavé, alebo také niečo. Nevie to popísať a ja by som to nazvala, nechuť k mäsu. Skrátka, môže spokojne existovať bez mäsa.
Dobrá česká švagriná Kačenka, ona je iný prípad, o nej by som aj mohla napísať, že je alergická na živočíšnu bielkovinu, že jej spôsobuje kožné problémy. Nestala sa vegetariánkou, ale dáva si pozor.
Takže áno, existujú ľudia, čo vylúčili určité potraviny, pretože im spôsobujú zdravotné problémy. Nevybrali si túto voľbu, bola im nadelená a musia s tým existovať. Oni si svoj jedálny lístok prispôsobili a žijú šťastne.
Potom existujú ľudia, čo sa stali vegetariánmi, alebo rôznymi inými -iánmi z presvedčenia. Nemajú žiadne intolerancie, na určité látky v potravinách , ale skrátka, ich životný názor im nedovolí zobrať do úst, to k čomu majú odpor. Oni tiež žijú svoj šťastný život.
Nám, čo jeme všetko, sa zdá ich skladba jedla zúfalo obmedzená a oni sa zúfalo pýtajú, ako môžeme jesť to čo jeme. Nepoznám žiadneho pravého – iána osobne a nemám sa koho opýtať, ako to majú títo presvedčení odmietači v prípade, keď by trpeli nedostatkom. Či taký vegetarián z presvedčenia, by dokázal zjesť mäso.
Za podskupinu odmietačov z presvedčenia, považujem niekoho, kto odmietne niečo konzumovať, ak majú možnosť odmietnutia.
Napríklad ja.
Kupujem zásadne vajcia od sliepok z voľného chovu, aj keď sú aj trikrát drahšie ako bežné vajcia. Nie je to preto, že sú… bla bla bla zdravšie a chutnejšie a ..bla bla bla. Je to preto, lebo mi je tých sliepok v klietkach a halách ľúto. Darmo mi Karel, čo je macher cez poľnohospodárstvo živočíšne aj rastlinné , vysvetľoval, ako to tie sliepky v hlavách majú a ako to s nimi je. Darmo mi hovoril, že na prilepovanie pierok do každého kartónového obalu s vajciami z voľného chovu, majú chovatelia sliepok, vlastného človeka, aby sme verili, že tie sliepky ozaj znášajú niekde šťastné a voľné, na zelenej lúke, že je to len čistá stratégia a marketing. Jediné čo dosiahol, bolo to, že som si všimla, že ozaj v každom kartóne s vajciami z voľného chovu, je nenápadne pohodené pierko. DM si už zvykol, koľko stoja tieto vajíčka a už prestal upadať do kómy z tej ceny. Ale. Zase to neznamená, že keď by dosiahli tieto vajíčka určitý horný limit, nezáleží či finančný, alebo nejaký iný, nekúpim aj vajcia nie z voľného chovu.
Alebo naša Maťka Cabanová. Ona nejedáva mäso zo zvierat, ktoré majú „nos“. Takže jedáva len hydinu a ryby. A nejedáva z „nosatých“, ani ich produkty. Takže keď som urobila pagáče bez škvariek, tak mi bola nesmierne vďačná a zjedla ich za misu. Takto aj varí pre svoju rodinu, ale zase im nič nezakazuje jesť niekde inde a som presvedčená, že v prípade nejakej vážnej udalosti, by vedela ustúpiť trochu stranou, aj čo sa týka jej osobného stravovania.
No a potom existujú ľudia, čo sa nesmierne radi štylizujú do postavy nejakého odmietača. Záleží od ich hrania tohto postoja na ich okolie, či odmietajú z presvedčenia, alebo odmietajú kvôli zdraviu.
Napríklad jeden ľudko, ktorého poznám z „počutia“. Tvrdí o sebe, že prestal jesť mäso a stravuje sa podľa zásad ajurvédy. Tak v poriadku ajurvéda , aspoň si myslím, nezakazuje jesť mäso, ale on tvrdí, že jemu už mäso ani vôbec nechutí a prestal ho jesť. No hej, ale na pracovnej akcii sa zavrel do kuchynky a zjedol tam sám krabičku škvarkovej nátierky tak, že si ju vytieral rožkom a potom sa dorazil misou klobásových chuťoviek. Veď áno, ja mu doprajem, nieže nie, ale nech potom svoje tvrdenia doplní…..ale stáva sa, že to poruším, lebo dostanem na to mäso predsa len chuť a žeriem to ako pravý Slovák.
Teraz pred Veľkou Nocou som sa výborne pobavila . V nejakom článku sa písalo o tradícii pečenia veľkonočných barančekov. A rôzny známi ľudia z československého bulváru tam hovorili akých pečú. Nejaká operná speváčka nám tvrdila, že ona musí piecť barančekov dvoch. Jedného normálneho a jedného bezlepkového, pretože má veľkú intoleranciu na lepok (možno nie ona, ale niekto z rodiny) No a hovorila práve o tom bezlepkovom, že ako ho pečie. …….. „no a predtým ako cesto nalejem do formy, tak ju poriadne vymažem a dôkladne vysypem, aby sa vyklopil pekne vcelku. Je jedno či použijem hladkú, alebo polohrubú, alebo hrubú múku“. Toľko k bezlepkovému barančekovi.
Niekto môže na nás hrať dokonca dvojitú formu. Tento pochádza zo šuplíka „upečieme si zdravý korpus z maku a mandlí“. Ak si niekto myslí, že keď niekto nahradí múku, mandľami a makom, a ten cukor, maslo a rum ostáva, stane sa to zdravým jedlom, tak to je potom človek veľmi, veľmi nerozumný. Asi ako každý, kto upečie jablkový koláč a nahradí hladkú múku celozrnnou a nazve to „zdravý“ jablkový koláč. Zdravé by to bolo v prípade, žeby všetky suroviny nechal v skrini a zjedol by len to jablko…nepostrúhané a neobielené.
Takže kvôli tomu, že tam nemáme múku, ale mak a mleté mandle, tento korpus zdravý rozhodne nie je, je to kalorická zbytočnosť, ktorou si trávime naše organizmy a chutia nám. Ďalšia vec, že to niekto nielenže nazve „zdravé“, ale aj, že je to „bezlepkové“. A nafotil tam suroviny, ktoré idú do cesta. Prášok do pečiva, ktorý odfotil rozhodne bezlepkový nie je.
Autor tohto receptu nám vysvetlil, prečo nepoužíva želatiny, ale agar.
To preto, lebo je vegetarián a prieči sa mu v zákuskoch používať niečo v čom sú zvyšky zvierat (želatína) a preto používa agar, ktorý sa vyrába z morskej riasy. Je také zvláštne, že sa mu ako vegetariánovi nepriečila použiť v tom istom zákusku , želatína , ktorú použil na vrchnú zrkadlovú žltú polevu. (edit : ospravedlňujem sa autorovi. Želé, ktoré použil na prípravu polevy, je na rastlinnej báze, takže v tomto smere som ho veľmi nepekne očiernila. )
Ohliadnuc od somarín, ktoré by sa dali popísať pri tomto recepte, tak tento zákusok upiekol autor náramne dobre a veľmi dobre popisne. A možno len bla bla bla reči nechápem, pretože ja som absolútny všežravec a nedokážem pochopiť rozdiely , medzi rôznymi parametrami odmietačov.
Vybrala som si ten zákusok hlavne kvôli tomu, že tam používal práve ten agar.
Doteraz som robila len so želatínou a mám k tomu veľký rešpekt a toto bolo prvýkrát, čo som robila s agarom a podľa postupu, to išlo veľmi dobre. Mamička používala celý svoj cukrárenský život agar a chcela som si to vyskúšať, s rešpektom aký cítim aj ku agaru.
Dopadlo to skvele, až na ozdoby, ale to tiež dopadlo nakoniec dobre. Viac o tom napíšem priamo v recepte.
Takže to zhrniem.
Tento zákusok nie je zdravý, nie je bezlepkový a nie je pravdepodobne ani -ánsky, ale v tom som si nie celkom istá.
Ale čo môžem povedať a to dokonca aj z mojej vlastnej emperickej skúsenosti, je skvelý a na odporučenie Dobrého Manžela, mám ho bezpodmienečne zaradiť do nášho rodinného repertoáru zákuskov.
Suroviny:
Na tortovú formu v priemere 20 až 22 cm budeme potrebovať
Na korpus :
Na krém :
50 ml citrónový sirup (ja som dala o niečo viac, je to podľa chuti)
1 polievková lyžica cukor (tiež podľa chuti)
1vrecúško číre tortové želé Dr.Oetker
dve kvapky žlté potravinové farbivo
Postup
Maslo a vajcia a krémový syr, vyberte z chladničky aspoň 1 hodinu pred pečením.
Tortovú formu s odnímateľným dnom s priemerom 20 cm vysteľte papierom na pečenie a boky formy vymastite maslom.
Ja som nemala takúto formu s daným priemerom, tak som použila len formu bez dna s priemerom 22 cm a urobila som provizórne dno s papiera na pečenie. Pokiaľ mi pamäť siaha, moja mamička piekla všetky tortové základy takto.
Papier na pečenie položíme na plech, do jeho stredu postavíme formu a z vonkajšej strany dookola papier zdvihneme a zabezpečíme pokrčením a pritesnením, dookola celej formy.
Predhrejte rúru na 175 stupňov
Oddelíme žĺtky od bielkov a bielky vyšľaháme s polovicou naváženého cukru do tuha.
V ďalšej miske vyšľaháme maslo s cukrom čo ostal a vanilkovým cukrom do penista.
Vmiešame žĺtky jeden po druhom.
Pridáme mak, mandle, voňavý alkohol (ja som mala rum) a prášok do pečiva a krátko premiešame.
Stierkou jemne a postupne, zapracujeme do tohto cesta, sneh z vyšľahaných bielkov.
Cesto nalejeme do pripravenej formy a uhladíme povrch.
Kto používa len tortovú obruč, tak na to nezabudnime a nehýbeme ňou, aby sa nám cesto nedajbože neuvoľnilo z formy , alebo ten papier na pečenie sa nerozbalil.
Pečieme približne 25 minút.
Urobte si test pomocou špajdle.
Nechajte vychladnúť.
Korpus uvoľníme od formy. Kto používa formu s odnímateľným dnom, tak odstráni aj to dno.
Korpus položíme na podnos a vrátime na ten základ tortový kruh, v ktorom sa piekol. Ja som dookola celého vnútra, vložila pevnú cukrárenskú fóliu.
Dá sa veľmi ľahko odstrániť a nepoškodí krémovú vrstvu. Samozrejme je to len pomôcka a ak ju nemáte, tak si pri odstraňovaní obruče od krému, pomôžete nožom.
Povrch tortového základu potrieme džemom. Ja som použila citrónový.
Ideme si pripraviť krém.
Vyšľaháme pevnú šľahačku a odložíme bokom.
Vezmeme krémový syr. Ja som použila pol na pol aj phila aj mascar. Tak mi ostali z predošlých pečení a ozaj som si nerobila ťažkú hlavu z toho, že nie je to rovnaký druh.
Krémový syr, vymiešame s cukrom, nastrúhanou, žltou citrónovou kôrou a citrónovou šťavou, kým nevznikne krémová konzistencia.
V hrnci zmiešajte mlieko s agar-agarom a zohrejte na strednom ohni na bod varu.
Za stáleho miešania jemne povarte pol minúty a potom odstavte z ohňa.
Agar-agar musí prejsť varom inak netuhne.
Autor receptu písal, že zvarený agar s mliekom ihneď vlial do krému, ale ja som predsa len počkala, kým som aspoň trošku udržala v tom mlieku prst.
Takže máme mlieko s agarom v kréme a premiešame do hladka metličkou.
A znovu urobíme test prstom. Zmes by mala byť len mierne teplá, ak nie je počkajte kým trochu vychladne, na tú požadovanú, miernu, teplotu.
Potom rýchlo vmiešajte šľahačku a ihneď ju natrite na makový koláč a uhlaďte.
Agar-agar tuhne VEĽMI rýchlo. Takže nečakajte príliš dlho.
Dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu.
Recept je robený so 100 percentným agar-agarom. V Mníchove ho je dostať normálne v potravinách a aj sa tak volá. Neviem ako je to na Slovensku, či ho majú normálne v supermarketoch. Je možné, že by takto isto fungoval aj nejaký želé prípravok od Dr. Oetkera (želatínu nepoužívajte, tá ma iný technologický postup , tá nesmie v žiadnom prípade prejsť varom. V tom je rozdiel medzi želé a želatínou) Ja s týmto bojujem a tak sa vždy držím toho čo je v recepte a použila som priamo Agar-agar. Keď som si dala do vyhľadávača slovenského, kde ho možno kúpiť, tak v cukrárenských potrebách cez internet, alebo ho inzeruje aj lekáreň Dr. Max.
No a na koniec príde poleva.
Nalejte citrónový sirup a cukor do odmerky, premiešajte a doplňte vodou po značku 220 ml.
Ak nemáte sirup, tak dajte citrónovú šťavu a cukor podľa chuti.
Skrátka cukor je podľa vášho jazyka. Vmiešame balíček želé od Dr.Oetkera.
Teraz pridajte potravinárske farbivo v požadovanej intenzite.
Ak Vám sirup zafarbí tekutinu pekne do žlta, tak to farbivo samozrejme dávať nemusíte. Ja som piekla tento zákusok na Veľkú Noc a chcela som aby bol naozaj intenzívne žltý, preto som tú kvapku farbiva dala.
Raz priveďte do varu a odstavíme.
Minútku som nechala schladnúť a natrieme na citrónovo-makový koláč základnú, tenkú vrstvičku po lyžiciach a potom som to smelo vyliala.
Ak Vám poleva veľmi stuhne, možno ju nahriať znovu, ale už nie do varu.
Znovu nahrievanie želatíny, nie je možné, toto sa dá robiť len s agarom.
Inak som celkom nepochopila, prečo autor receptu používal túto želatínu, keď mal agar-agar a zostalo mu dostatočne veľké množstvo prášku na jeho prípravu. Ja by som to aj urobila, ale netuším, aký pomer by som mala použiť, tak som si kúpila to vrecúško, tak ako mi kázal v svojom recepte. Časom na to možno prídem.
Hotovú tortu necháme vychladnúť aspoň 1 hodinu.
Po vychladnutí, odstránime tortový kovový kruh a pevnú fóliu. Kto nepoužil fóliu, tak nezabudnite oddeliť krémovú vrstvu od formy dookola ostrým nožom.
Nazdobíme ako sa Vám to hodí.
Mne sa hodila cukríková posýpka s veľkonočnou tematikou.
A v takýchto momentoch sa prejavuje moja neskúsenosť a nepredvídateľnosť.
Bolo to strašne krásne do momentu, kým som nepochopila, že tá poleva, po tom ako ju vyberiem z chladničky do tepla, vždy akokeby trošičku zvlhne. Tie cukríky sa v tej vlhkosti rozpúšťali, takže zo zeleného posypu som mala zelené machule. Po cukrových perličkách mi ostali cukrové kvapky.
V konečnom dôsledku to zas až tak nevadilo, ale predtým to bolo krajšie.
Krájame ostrý nožom.
Písala som to dosť podrobne, kvôli takým ako som ja. Mne ten podrobný postup autora z blogu Zungen Zirkus, ozaj veľmi pomohol.
