Archív kategorií: Mlete maso

Turecká pide s mletým mäsom

Pridaj komentár

……a všetci anjeli majú od včera smiechu plné nebo….

Strýčko Ondrej
My čo sme ostali dolu, na Teba nezabudneme.

*6. 2. 1933 – +4. 11. 2025

Pide je tradičný turecký plochý chlieb v tvare loďky, ktorý sa plní mäsom, syrom alebo zeleninou. Kıymalı Pide je mäsová, turecká verzia tohto plneného chleba a inšpiráciu som našla u autorky Chef Burçin Arda.
Táto dáma je čistokrvná turecká žena a ten turecký názov som vypísala preto, že ak chcete plne autentický, turecký recept môžete si to na stránkach tejto dámy podľa toho názvu nájsť.
Zmenila som si tam veľa vecí, aby som chuť prispôsobila našim chutiam.
A robila som ho aj s inými množstvami.
Napríklad cesto som robila z polovičnej dávky, ale mäsovú náplň som robila celú dávku a celú som ju aj na tie tri kusy použila. A nepoužila som jahňacie mäso a koreniny, ktoré sa k jahňaciemu pridávajú. Dobrý Manžel by to spokojne zjedol aj s jahňacím, dokonca by bol veľmi rád, ale ja by som to nemohla prežrieť a ochutnať som to musela, aby som to vedela na prvýkrát zhodnotiť, ako o tom informovať.
Náplň som ochucovala podľa našich preferencií. Zmenila som množstvo syrovej náplne v okraji pide a použila ochutenie a značku syra, ktorú máme radi.
Áno, v zásade môžem povedať, že toto je teda pide, hlavne kvôli tvaru, ktorý som dodržala, ale taká moja.
Myslím, že každá gazdiná pridáva svoju invenciu, svoje skúsenosti, svoje chute a tak to má byť a je možné, že nejaká turecká gazdiná ich robí tiež tak ako ja.
Robila som prvýkrát a je to vidieť. Išlo mi to trochu nešikovne.
Rozhodne to upečiem aj mojej rodine na Slovensku. Tam nás bude dostatok, aj na celú dávku cesta.
Ospravedlňujem sa za mizernú, mizernú kvalitu fotiek.
Dnes som bola veľmi nesústredená a roztržitá. Neodhadla som ani osvetlenie, ani vzdialenosti, ani nastavenie. Úprava fotiek mi zabrala strašne veľa času a aj tak sa s tým nedalo urobiť takmer nič.
….Smútim….

Odpočívaj v pokoji strýčko.
Veľmi sa bojím, že tatík nebude chcieť trhať súrodeneckú partiu čo tam hore máte a bude sa ponáhľať za svojou Zlatkou a Vami všetkými…Aničkou, Jankom, Želkou a Tebou…jeho dvojičkou.
Z jeho krčmárskej rodiny, už ostal mimo nás detí, úplne sám. Odišla mu manželka, súrodenci, švagrovia, švagriné a Ty si sa narodil o dve minúty skôr a tak si skôr aj odišiel.
Boh Ti tam hore žehnaj.

Suroviny

Na tri veľké pide budeme potrebovať


Na cesto :

300 g hladká múka
100 ml sladké mlieko
100 ml voda
3 veľké polievkové lyžice olej
5 gramov sušeného, alebo 15 gramov čerstvého droždia
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička cukor
Na potretie pide:
1žĺtok + 1 polievková lyžica mlieko + 1 polievková lyžica olej
sezamové semiačko

Na mäsovú plnku :

400 g mleté miešané mäso (hovädzie a bravčové)
4 polievkové lyžice olej
1 cibuľa
bobkový list
250 g konzervované krájané paradajky
1 kápia
2 zelené papriky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička tymian
1 čajová lyžička mletý koriander
čerstvo drvené korenie
podľa chuti mleté chilli
1 čajová lyžička mletá sladká paprika

Syrová zmes do okrajov :

120 g strúhaná mozzarella
80 g tvrdý nastrúhaný syr balkánskeho typu
nasekaná petržlenová vňať
+ syr na posypanie



Postup



Najprv dáme dusiť mäso.
Cibuľu očistíme a nesekáme na jemno.
Tri papriky očistíme a nakrájame na menšie kocky.
Do kastróla dáme rozohriať olej.
Dáme podusiť cibuľu, ale len tak do sklovita. Hned k cibuli vhodíme aj bobkový list.
Pridáme mleté mäso a to opekáme, kým sa nám nerozdrobí.
Osolíme, pridáme tymian a mletý koriander.
Premiešame a pokračujeme čerstvo drveným korením, kto má rád ostrejšie, tak pridá chilli.
Premiešame a dáme pod pokrievku. Dusíme na stíšenom plameni nejakých desať minúť. Odokryjeme a pridáme mletú sladkú papriku a vlejeme konzervované krájané papriky.
Premiešame, podlejeme horúcou vodou a dusíme do mäkka. Strážte si to, ak treba tak občas podlievame horúcou vodou.
Kým dusíme mäso, ideme si urobiť cesto.
Mlieko a vodu zmiešame a nahrejeme aby bolo teplé, ale nie horúce. Odlejeme polovicu a dáme do neho lyžičku cukru a droždie.
Necháme pracovať droždie v mlieku, nejakých päť až desať minút.
Do preosiatej múky urobíme priehlbinu a vlejeme do neho kvások, pridáme olej, soľ a zvyšok mlieka.
Začneme spracovávať do cesta .Usúdila som, že je dosť husté a tak som priliala ešte trochu horúceho mlieka. Nebojte sa toho, môže byť horúce tak, ako Vám udrží ruka.
Vypracujeme mäkké pružné cesto.
Prikryjeme a necháme hodinu kysnúť na teplom mieste.
Mäso sa nám dusí, cesto kysne.
Zmiešame syr s nasekanou vňaťou.
Po hodine by malo byť mäso už hotové, odokryjeme ho a necháme vydusiť.
Ešte ho ochutíme ak treba. Mala som na linke zabudnutý očistený strúčik cesnaku a tak som ho do toho mäsa prelisovala a môžem povedať, že urobil veľkú parádu.
Vykysnuté cesto rozdelíme na tri rovnako veľké bochníky, prepracujeme a necháme ešte podkysnúť 10 minút.
Máme hotové mäso


hotové cesto


syr.

Každý bochník cesta vyvaľkáme na ovál asi 30 × 14 cm. Nemusí to byť samozrejme presné. To cesto by nemalo byť tenučké, aby bolo pekne nadýchané po upečení.


Tretinu syra rozložíme dookola okolo celého okraja oválu.
Okraje založíme a upevníme.
Na to, že som to robila prvýkrát, som nemusela dávať hneď také veľké množstvo syra, aby som získala grif na to, ako to šikovne zabaliť do tunela. Takto som sa s tým vytrápila, Vám poviem.


Táto fotka je naozaj strašná a inú nemám
V tejto fáze som už loďky preložila na plech, vyložený papierom na pečenie.
Môžete preložiť hneď len ovál a plniť syrom už na plechu. Je to na Vás.


Plnku tiež rozdelíme na tri časti a uhladíme ju do stredu pide.


Posypeme zľahka syrom
Okraje pide potrieme rozšľahaným žĺtkom s olejom a mliekom.
Nakoniec hojne posypeme sezamom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry , povedzme na 200 až 210 stupňov.
Pečieme 12 až 14 minút.

Je to samozrejme len orientačné, každá rúra pečie inak. Správne upečená pide má okraje zlatohnedé, syr je roztopený. Ak opatrne pide podvihnete, aj od spodu musí byť zlatá.
Pide sa krájajú tak ako je na obrázku.


Podávajú sa hneď po upečení.

Presne tak ako sa podáva napríklad pizza. Pide je vlastne taká turecká pizza.

Dobre som urobila, že som dala viac mäsovej plnky a aj syra. Pide je úžasne šťavnatá.


Toto jedlo rozhodne zaraďujem do rodinného repertoára a budem skúšať rôzne náplne. Ani Vy sa nemusíte otrocky držať mojej náplne, urobte si takú, čo vám bude najviac chutiť.
Dobru chuť.














Čevapčiči s balkánskou ryžou (djuveč)

komentárov 7

Keď som prišla z chaty domov do Mníchova, tentokrát veľmi neplánovane až o 2 mesiace neskôr ako sme zamýšľali, musela som skontrolovať všetko v mrazničke a mleté hovädzie bolo v nej najdlhšie a potrebovalo urýchlene spracovať.
Dobrý Manžel ovrával už dlhšie čevapčiči.
Ja viem, čo presne on vlastne chcel. On chcel to kombo, pod ktorým si každý Slovák predstaví pod slovom „čevapčiči“. Hranolky + mäsové valčeky + horčica + nadrobno nasekaná cibuľka.
A tom som zase ja nechcela.
Z chaty sme si priniesli strašne veľa zbytkov úrody, ktorú bolo treba urýchlene spracovať. Prezreté a šúveriace sa papriky, dozrievajúce a mäkké paradajky, cibuľku a rôzne iné veci, ktoré sme priviezli v čerstvej forme. A ja keď potrebujem toto spracovať, tak vtedy nepoznám brata….vyhadzovať to nebudem, len preto, lebo DM chce horčicu a cibuľu a hranolky a opečené mäso.
A hneď po príchode som si kúpila nové číslo nemeckého, variaceho časopisu. Už som mala absťák.
Nebolo v ňom nič prevratné, ale bol v ňom recept na djuveč, kde bol pri varení použitý ajvar.
A padlo rozhodnutie.
Takto som djuveč ešte nevarila. Tej ryže uvarím trošku viac, pretože ja čevapi jesť nebudem a budeme mať obidvaja parádne jedlo spolu s kapustovým šalátom.
A predstavte si to…..
Počas varenia, keď som vybrala zo špajzy pohárik ajvaru, som zistila, že to nie je ajvar, ale harissa.
A tak som si našla recept na ajvar, že si ho v domácich podmienkach veľmi narýchlo, narýchlo urobím.
Pri tej príležitosti som si okamžite spomenula na istú dámu Hannah Neeleman, ktorú sledujem na instagrame.
Je to mormónka, mladá mamička 8 detí, ktorá žije so svojim manželom na obrovskej farme, ktorá sa volá Ballerina Farm.
Hannah je nesmierne pekná…vážne, ona vyhrala aj súťaž pani Amerika vo svojom šestonedelí, keď sa jej narodilo tuším 6 dieťa a v prestávkach medzi promenádou v plavkách a večerných šatách, to bábätko kojila.
Jej obrovským snom v mladosti bolo, stať sa baletkou a robila preto všetko. A skutočne ju prijali na jednu z troch najprestížnejších baletných škôl v Amerike. Bola jedna z najtalentovanejších a dostala úplné štipendium.
Taká bola dobrá.
A čo sa nestalo.
Zoznámila sa so svojim terajším manželom, tiež mormónom, keď bola na prázdninách v rodnej vieske v Utahu.
A veľká láska to bola.
A on ju požiadal o ruku a ona chcela doštudovať.
Povedal nie , buď hneď, alebo nikdy. Ako neznášam toho chlapa. A presne je to ten typ, čo sa mi ani na pohľad nepáči…kučeravé vlasy…bŕŕŕŕ.
A ona bola taká zamilovaná, že sa rozhodla z tej školy odísť. Vzdala sa svojho sna, za cenu sna jej chlapa. Jej posledný záber na škole bol, ako na konci prvého ročníka už s veľkým tehotenským bruchom, robí pred zrkadlom pri tyči, padedé, aby sme nevyzerali ako barbari, tak sa to píše „pas de deux.“
A títo dvaja mladí manželia si založili mäsovú a mliečnu farmu.
A nazvali ju Ballerina Farm.
A je nesmierne úspešná.
Ako sa rozrastala rodina, tak sa rozrastala aj farma a teraz už posielajú do celého Utahu a možno aj ďalej v debničkách mäso, mliečne výrobky a podobne. Zásobujú školy a firmy a čojaviem čo .
Majú aj online obchod a ja veľmi túžim, po takom noži na chlieb, čo ona používa a raz si ho na Ježiška aj zaželám v prípade, že budem raz piecť chlieb. A aj zásteru odtiaľ chcem. Do tej som musela najprv schudnúť, čo sa mi už podarilo…akurát ten chlieb musím začať piecť.
No a táto mladá mamička si založila video profil, kde ukazuje ako varí pre toľkú rotu, čo doma má.
Varí, takpovediac z gruntu.
Sporák na ktorom varí, pečie a kúri, vyzerá tak obstarožne, ale to je klam, je to ručne robený liatinový sporák a stojí okolo 20. tisíc dolárov.
Spočiatku tam pri tom sporáku visel jej obrázok v baletkovskom oblečení.
Asi pred rokom odtiaľ zmizol, visia tam panvice. A jej pracovný stôl tvorí nejaký ponk, skutočne je to akokeby nejaká fošňa z hrubého dreva. Vyzerá to hrozne, ale bezpochyby to stálo tiež pár tisíc.
Stáva sa, že na tom ponku sedí nejaké dieťa, druhé má prisunutú stoličku a vŕta sa vo všetkom, je tam robot a mixér a ona krája mäso na guláš asi z polky teľaťa.
Ak sa rozhodne, že v ten deň budú talianske sendviče, tak najprv zamiesi na chlieb, alebo foccaciu. Veľa chleba, veľa fokáči
Potom prinesie z obrovskej chladničky mlieko a smotanu.
Aby ste boli v obraze.
Prinesie dva päťlitrové poháre plné mlieka. Poháre sú také, čo sa dakedy nakladali do neho maliny na sirup, aby kysli na okne. Ukáže prstom do polovice každého….a potiaľto je smotana. Vezme tretí pohár a takou naberačkou, namojdušu mi pripadá, ako keby bola z kuchyne mojej, nebohej mamičky, ktorú zdedila po svojej svokre, vyčrpká všetku smotanu do tretieho pohára.
Potom ten päťlitrový pohár zdvihne k ústam a poriadne sa z neho napije a opakom ruky si utrie mliečne fúzy. Podľa toho či je porodená , alebo neporodená, mala brucho, alebo dieťa v klokanke. Vždy.
No….možno sú tie poháre trojlitrové.
A z tej smotany urobí vo veľkom hrnci základ na mozarellu.
Potom ide na svoju záhradku s veľkým košom a štyrmi drobnými deťmi. Nazbiera paradajky, očeše celý krík bazalky a vyberie zo zeme cibuľu a cesnak. Každé ma hlávku asi ako moja päsť.
Prepracuje cesto a dá piecť dva- tri bochníky chleba, alebo dva plechy fokáči.
Prinesie z mrazničky kýbeľ ľadu a urobí syr. Spolu s deťmi lúpe orechy, pínia to určite nie je.
Vyberie chlieb a hotový syr.
Pristúpi k mixéru, veľkom ako malé vedro a urobí v ňom asi liter bazalkového pesta. Limetu má asi kúpenú, ale tvrdý syr čo strúha vyzerá ako jej. Vidíte, to má medzeru….ten neurobila dnes, ale má ho v zásobe. Ts ts ts.
Ide do niekam a prinesie za vajling vajec…tie sú jej, lebo mimo farmu, má ona svoj hospodársky dvor, kde sú sliepky, kozy, prasiatka a všetky možné domáce zvieratá. Keď robí kozí syr, tak ide s tým dieťaťom v manduke, alebo s bruchom tú kozu nadojiť a občas si strekne z kozieho cecíku priamo do úst mlieko.
Nakrája tým úžasným nožom krajce chleba, obalí ich vo vajciach, opečie na veľkej čiernej panvici a obloží ho nakrájanou mozarellou, paradajkou a pestom a priklopí druhým krajcom chleba.
Vždy. VŽDY. Je ako prvá.
Má moje sympatie, môžu tam tie jej detiská aj letkis tancovať, môže ten jej muž robiť tam striptíz, či varí, či pečie, vždy si naloží ako prvá a ako prvá sa naje.
Ona potom v nejako rozhovore povedala, že nie vždy robí každé jedlo takto od gruntu, lebo samozrejme občas sa stane, že keď si urobí vlastné fettuciny, tak ich robí z kila múky a ostanú jej, tak ich má do zásoby. Inak múku sype, z takého veľkého vreca.
Takže ja som si pripadala, tak sebestredne lichotivo, trošku ako ona…kvôli tomu ajvaru, ale na ňu nemám v žiadnom prípade. To sa nedá.
No a ešte k receptu.
Ak niekto len začína variť, tak djuveč je také, akokeby balkánske rizoto. A čevapi sú tie malé valčeky mäsa. Mimo Balkán sa zaužívalo skôr označenie čevapčiči , malé čevapi.

Na tri porcie budeme potrebovať

Ryža – djuveč

2 červené papriky
2 cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olivového oleja
1 polievková lyžica paradajkového pretlaku
1 čajová lyžička mletej sladkej papriky
1 čajová lyžička mletej údenej papriky
3 polievkové lyžice Ajvaru
500 ml zeleninového vývaru
soľ, čierne korenie
1 polievková lyžica sušené oregano
podľa chuti cayenské korenie
dve hrste mrazený hrášok

Domáci Ajvar – samozrejme môžete použiť aj kúpený

Ajvar je papriková zmes z pečených paprík, baklažánu, cibule a cesnaku a dochucovadiel.
Ja som mala len normálne červené papriky a malý patizón + všetko ostatné. Takže som dala

2 naozaj veľké červené papriky
1 maličký patizón (asi ako polovica malého baklažánu)
1 polovička menšej cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička paradajkový pretlak
1 čajová lyžička harissa (ostrá papriková pasta kvôli pikantnosti)
1 čajová lyžička s kopčekom mletá údená paprika
1 plytká čajová lyžička cukor
soľ podľa chuti

Čevapčiči

400 g mleté hovädzie
2 cesnakové strúčiky
1 veľká polievková lyžica ajvar
1 veľká čajová lyžička sušený tymian
1 veľká polievková lyžica strúhanky
ak treba 1 polievková lyžica vody


Postup

Ideme urobiť provizórny ajvar.
0čistíme cesnak a cibuľu. Papriku zbavíme jadrincov a nakrájame na väčšie kúsky. Patizón som obielila, vyhodila pavučinový stred s jadierkami a nakrájala na malé kocky. Ide naozaj o provizórnu omáčku, ak by som nemala ten patizón, tak by som dala len o jednu papriku viac a robila len z paprík.
Na oleji speníme na jemno nasekanú cibuľu a restujeme dve až tri minútky, pridáme cesnak, nech nám zavonia a pridáme malé patizónové kocky. Restujeme nejaké štyri minútky a nakoniec pridáme papriku.
Restujeme desať až dvanásť minút na miernom ohni. Ak sa Vám zmes pripeká, tak pridajte dve lyžice vody.
Vmiešame paradajkový pretlak, sladkú aj údenú papriku, kajenské korenie (ja som dala harissu), soľ a cukor.
Miešame ešte 3–4 minúty, nech sa chute spoja a pasta zhustne.


Zmixujeme, ja som nechala trošku štruktúry, nemixovala som do hladka.
Môže sa dochutiť ešte balsamikom, alebo pár kvapiek citrónovej šťavy. Ja som to nerobila, lebo mi to chutilo aj bez toho.
Odložíme bokom.



Ideme na djuveč.
Očistíme všetko čo sa má očistiť od šupiek a jadierok.
Cibuľu nakrájame na veľmi drobno, cesnak nasekáme.
Papriku nakrájame na malé kocky.
Do kastróla dáme olej. Mne vynikajúco na tento účel poslúžil olej z nakladaných sušených paradajok, ktorý mi ostal, keď som robila nátierku z týchto paradajok
Pridáme cibuľu a restujeme ju dve až tri minúty do voňava , pozor na pripálenie.
Pridáme cesnak a papriku. Všetko dôkladne premiešame, pridáme ajvar, paradajkový pretlak, znovu premiešame. Dáme obidve mleté papriky, soľ opatrne. Radšej dosolíme napevno na záver. No a oregano a trochu pálivej papriky alebo cayenského korenia (dala som tú harissu)
Pridáme ryžu a zalejeme 500 ml tekutiny. V rozpise spomínam vývar. Ja som mala akurát vývar z toho, čo som si varila na obed ružičkový kel, takže som celá spokojná použila ten. Keby som ho nemala, dala by som normálnu prevretú vodu.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť nejakých 15 minút.
Po tejto dobe, skontrolujeme v akom stave je ryža (určite ešte nebude uvarená) , prihodíme mrazený hrášok. Nemiešame, nechajte ho tak na povrchu.

Ak sa Vám zdá, že voda sa už vyparila, tak ešte doplňte, úplne vriacou, za nejakú šálku. To sa ťažko hovorí, pretože neviem v ako stupni uvarenia budete mať tú ryžu. Ja som pridala pár lyžíc.
Dodusila som ryžu a hrášok. Trvalo to asi desať minút. Ochutnáme, ak treba dosolíme a ja som ešte predsa, do takého horúceho, pridala lyžičku údenej papriky. Premiešame. Prikryjeme a dáme bokom.

A nakoniec čevapčiči.


K mletému mäsu, pridáme ajvar, prelisujeme cesnak, pridáme tymian, trochu soli a strúhanku.
Ajvar mi to dostatočne zvlhčil a tak som nemusela mäso zvlhčovať.
Zmes sa mi krásne miešaním spojila a vytvorila som desať valčekov.


Čevapčiči opekáme na rozpálenom tuku osem až desať minút.

Keď boli hotové ešte som ich umiestnila do rizota a prikryla.
Urobila som kapustový šalát a podávala.




Zemiaková polievka s mäsovými guličkami

Pridaj komentár

 

 

Suroviny:

Na bežný hrniec pre rodinu budeme potrebovať :

Na polievku :
500 g zemiaky
1 veľká hrubostenná červená paprika
1 cibuľa
2  veľké cesnakové strúčiky
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
1 chilli paprička
4 polievkové lyžice olej

Na guličky :
400 g mleté mäso
3  polievkové lyžice uvarená ryža
1 cibuľa
4 polievkové lyžice olej
1 vajce
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžica mletý koriander
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie

 

Postup

Pripravíme si zmes  na mäsové guličky. 
Uvaríme malé množstvo ryže, podľa bežného postupu.
Ošúpanú cibuľu  posekáme na veľmi jemno. Rozohrejeme malé množstvo oleja a cibuľu orestujeme do voňava, nemusí byť zlatá, len taká mäkká a voňavá.
Cibuľu spolu s olejom preložíme k mäsu, môže byť aj také horúce.
Pridáme 3 lyžice uvarenej ryže, vajce,  majorán, mletý koriandrový prášok, soľ a čerstvo drvené korenie.
Všetko vymiešame do lepkavej hmoty, tak aby sa mäso pri tvorení guličiek nerozpadalo. Ale nemusíte sa báť, bude to v poriadku.
Mäso odložíme bokom.
Zemiaky ošúpeme, cibuľu a cesnak tiež. Papriku nakrájame na malé kocky, pálivú papriku na prúžky. Pálčivosť si určite sami.
Zemiaky nakrájame na malé kocky, cibuľu na bežnú veľkosť, vhodnú do dusenia.
Do kanvice si dajte zvariť vodu.
V hrnci rozohrejeme olej a podusíme cibuľu, tiež nemusí byť do zlata.
Na tento základ vložíme zemiaky a posolíme ich. Poriadne premiešame aby sa kocky obalili v tuku, zakryjeme pokrievkou a stíšime zdroj na minimum. Takto necháme zemiaky, akoby upariť , aby pustili šťavičku. Stačí tak na 5 minút. Pridáme paprikové kocky a znovu premiešame a dáme pod pokrievku a dusíme na pár minút. Dávajte si na pozor, zemiaky sa nesmú prichytávať na dno.


Pridáme mletú sladkú papriku. Je jej veľa, tak je naozaj dôležité, aby boli zemiaky vlhké.  Pridáme mletý koriander a drvené korenie. Premiešame a podlejeme znovu vriacou vodou, ale len tak, aby neboli vôbec celé ponorené.

Znovu zakryjeme pokrievkou a dusíme 5 minút. Našim cieľom je, aby zemiaky začali vylučovať škrob a vytvorili sme hustý základ bez múky. Znovu podlejeme trochou vody a dusíme.
Potom dolejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené a horúce.
Vezmeme si pripravené mäso a v rukách rýchlo tvoríme guličky. Robíme ich malé, tak aby sa pohodlne zmestili na lyžicu a zjedli sa na jeden hlt, aby sa nemuseli na tanieri prekrajovať. Bude ich veľa, takže robíme rýchle a efektívne.


Dolejeme vodu, na hustotu akú chcete mať polievku,  privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime zdroj tepla. Takto necháme bublať 30 – 40 minút. 
Za ten čas guličky budú určite určite hotové, pokiaľ ste ich robili také malé, ako som odporučila. 

Na záver vsypeme majoránku a prelisujeme cesnakové strúčiky. 
Vypneme
Ak treba ešte si dochutíme, ako to máme radi. 
Možno sa Vám bude zdať 400 g mletého na hrniec polievky veľa. Ja som chcela, aby na každej lyžici, ktorou načrieme do taniera , bola guľka.

S chlebom je to výdatné zimné jedlo. Ja pridávam ešte aj tabasco a sypem nejakou zelenou vňaťou, ktorú mám. Výborne nás zahreje a DM ju volá „polievka pre dušu“.

Wrap s mletým mäsom

komentáre 4

Martin je partner sestry Môjho Dobrého Manžela, Kačenky.
Dobre som Vás zmiatla a premietate si v hlave, kto je vlastne Martin?
Otec Terky a Karky.
Náš Dobrý Švagor.
Je to naplavenina do rodiny, ako som aj ja.
Držíme spolu.
Je nesmierne sexy. Asi preto, lebo mi príde ako mladšia verzia Môjho Dobrého Manžela, s vypracovanejším telom.
Kačenka s mojim DM, toto moje vyjadrenie berú, úplne normálne, bez toho aby mi robili problémy a robili si z toho ťažkú hlavu. Asi preto, že ma poznajú a vedia ako to myslím.
Keď Kačenka posiela fotky z rodinných sešlostí, vždy pošle jednu-dve s názvom „pro Mínu“ a tam je Martin v nejakej, prekliato mužnej póze, napríklad rúbe drevo, alebo je vyzlečený do pol pása. Vždy to ocením 🙂
Ale nič na svete nevyváži to, aký je to kuchár.
Pred niekoľkými rokmi si odniekiaľ dovliekol obrovský gril na plyn, ktorý bol pokazený a majiteľovi asi nestál zato, aby ho dal opraviť.
Martin ho opravil, je to nástrojár, takže to dal.
Je to gril ako z amerických filmov a Kačenkina rodina normálne v strede týždňa, hocikedy večeria, to čo si na tom grile urobia. Presne ako v amerických filmoch. Robia tam asi všetko a nesmierne im to závidíme.
Keď sme na chate, tak nás hocikedy pozvú a je to perfektné.
Kačenka upečie nejaký veľmi rýchly koláč a fantastický, fantastický quiche, (kiš). Martin čistí zeleninu na šalát a na grilovanie a pripraví si mäso. Zálievky si tiež robí sám.
Kačenka naskladá omáčky, pitie, chlieb, pečivo, prílohy do košíka a prestrie stôl.
S DM sme tam ako v božom košiari. Sedíme a jeme a všetko chutí fantasticky.
Potom sa hráme vedomostnú hru „desiatka“.
Martin je ako ďalšia naplavenina , tentokrát do slovenskej rodiny. Julkin partner, Roman.
Oni sú Roman a Martin v Desiatke navlas rovnaký.
Oni tú správnu odpoveď ani nemusia vedieť, ale si ju nejakým ozaj vtipným spôsobom odvodia a v drvivej väčšine je to správna odpoveď. Napríklad boli tam otázky, že boli dané mená a my sme mali povedať v akom odvetví dostali Nobelovu cenu.
A bol tam istý Paul Nurse.
Nikto z nás to meno v živote nepočul a netušil čo ten človek robil.
A teraz neviem, či Roman, alebo Martin si povedali….že Nurse je po anglicky sestrička a tak povedal….zdravotníctvo. A skoro nás porazilo, ten chlap skutočne získal nobelkovku za zdravotníctvo, nejaké úžasné výsledky mal v genetike.
A vrátim sa k tomu vareniu.
Martin nám nerobí len také zvyčajné veci, on nám skutočne robieva aj špeciálne veci.
Naposledy to boli tieto wrapy.
Ježiš neskutočne sme sa dobre najedli.
To bolo fantastické, fantastické, fantastické.
Celé to kombo, ktoré nám Kačenka s Martinom pripravili.
Zákusky, kiš, šaláty, zelenina, vychladené nápoje, skvelá káva, drinky, atmosféra.
Bol to skvelý večer.
A teraz k jedlu samotnému.
Wrapy samotné, sú podľa mňa veľmi nedocenené v slovenských domácnostiach.
Tortily sa dajú naplniť hocičím, naozaj hocičím.
Vynikajúce nahrádzajú kalorický chlieb a dokonale zasýtia.
Teraz keď som pozerala, na rôzne wrapové náplne, tak som našla mnohé, nové inšpirácie a asi urobím nejaký wrapový seriál na blogu.
Veľmi ma táto predstava, nejakým spôsobom nakopla a inšpirovala som sa.
Už minulý rok, tým, že som sa venovala opatere rodičov, na blog som nemala absolútne tvorivý priestor.
A keď nám mamička napokon umrela, tak som ostala taká nejaká paralyzovaná, že som si vážne myslela, že umrel s ňou, aj môj blog.
Skalný sledovatelia sa presunuli inam a sem už zablúdi len niekto, kto má v obľúbených nejaký môj recept.
Návštevnosť je oproti tomu, aká bola, mizerná.
Neviem, či sa mi podarí blog resuscitovať, ak nie, nevadí, budem ho mať len pre svoje potešenie a náhodných okoloidúcich.
Takže ten Martin ma vlastne posunul svojím varením, znovu na čiaru.
Díky kámo. Švagre.
Tento recept niekto na webe nazýva aj burgerový wrap. Urobila som ho podľa toho, čo chutí nám .
Naozaj Vám toto jedlo veľmi odporúčam.
Nie je to drahé, je to veľmi rýchle a chutné.



 

Suroviny:

 

500 g mleté hovädzie mäso
1 cibuľa
2 veľké cesnakové strúčiky
veľká kytica petržlenovej vňate
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené  korenie
malá lyžička cayenské korenie 
čerstvo drvené štipľavé papričky
lyžička mletej sladkej papriky
lyžička sušený tymian
šalátové listy
kolieska kyslých uhoriek
plátkový syr
5   čistých tortíl

Na omáčku :
2 polievkové lyžice majonéza
2 polievkové lyžice kečup
2 polievkové lyžice horčica
1 malá červená cibuľa
4 malé nakladané kyslé uhorky
limetová, alebo citrónová šťava
soľ

Na dresing :
1 malý hustý biely jogurt
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
1 malá lyžička sušený cesnak
citrónová šťava
drvené papričky a korenie
soľ

čerstvá zelenina

Postup

 

Mleté mäso (ja som mala miešané hovädzie s bravčovým) premiešame s nadrobno nasekanou cibuľou, petržlenovou vňaťou a prelisovaným cesnakom.
U nás máme radi všetko čo je pálivé, preto som pridala aj cayenské korenie, aj chilli papričky a nakoniec aj drvené korenie.
Vy si do mletého dajte koreniny, na aké ste zvyknutí a aké preferujete. Pridáme soľ a sušený drvený tymian.
Všetko dôkladne premiešame.
Ideme si pripraviť omáčku.

Nasekáme na  malé kúsky červenú cibuľu a kyslé uhorky.
Vymiešame do hladka majonézu, kečup a horčicu.
Pridáme nasekanú cibuľu a uhorky. 
Okyslíme citrónovou šťavou a osolíme podľa chuti.
Na každú tortillu natrieme surové vymiešané mäso, ako keby sme ju natreli nátierkou.

Robte to rukami, to je najlepšie.
V jeden deň som dávala približne 150 g mäsa na jednu placku, ale DM povedal, že to bolo príliš.
Na budúce som teda dala na každú placku 100 g.  
Tak som to uviedla aj v tomto recepte.
Pokiaľ sa Vám to zdá málo, gramáž si upravte.
Panvicu s hrubým dnom rozohrejeme.
Olej nedávajte, nanajvýš pár kvapiek, ktoré rozotriete papierovou utierkou.
Na panvicu dáme natretú tortillu tak, aby bola mäsom nadol. Nebojte sa mäso Vám pri manipulácii neodpadne. 


Opekáme približne tri minúty.
Z panvice ju môžeme odobrať dvoma spôsobmi.
Bud priložíte na tortillu pokrievku, ktorá je menšia ako panvica , panvicu prevrátime a pomocou pokrievky tortillu prenesieme z panvice. 


Alebo druhý spôsob.
Priklopíme panvicu tanierom , prevrátime a máme tortillu rovno na tanieri.
Už viete prečo nedávame na panvicu olej?
Mäso sa spečie a bude sa Vám zdať toho málo, nám to vyhovovalo takto a ak máte svoje pochybnosti, skúste si pridať a uvidíte.


Na opečené mäso rozdelíme uhorkovú omáčku, pokladieme kolieska kyslých uhoriek a nasekané šalátové listy. Ja som mala ľadový šalát, ale môže byť aj rímsky. Aký chcete.


Mal by tam ísť aj plátkový syr, ale u nás sa takto syr neveľmi používa, preto som ho vynechala. 
Tortillu uzatvoríme obálkovým spôsobom a vytvoríme wrap.
Ja potom ešte tieto balíčky vrátim na panvicu, aby sa prehriali  z obidvoch strán a nasiaknu do seba tuk, ktorý pustilo mäso, pri opekaní.
Pri tomto prehrievaní sa aj trošku roztaví ten syr.


Ja som podávala s čerstvou zeleninou.
Ako zálievku som urobila jogurtový dressing, ale môžete použiť aj hotové grilovacie omáčky, alebo urobiť klasický zeleninový šalát.
Fajnotka nesmierna. 

Zeleninová omáčka s mletým mäsom

Pridaj komentár

Dnes nemám vôbec dobrý deň, na ktorý sa neteším.
Idem tepovať koberce.
Keď sme zariaďovali pred 7 rokmi náš byt, tak sme ani len nechyrovali o tom, že budeme mať dve čierne mačky.
Smotanový koberec pri tých pĺznucích beštiách, bola tá najhoršia možnosť, ktorú som mohla na tú podlahu prestrieť. A to pekne od steny ku stene.
Pokojne som mohla kúpiť aj koberec z bieleho zamatu, pretože tento čo máme by sa mu vyrovnal.
Keby som to len tušila, tak  štýl zariadenia zvolím úplne iný.
A to prosím pekne, sme ho položili na drevené parkety.
Usúdili sme, že vybrúsenie tých parkiet nás vyjde drahšie, ako nový koberec.
Bola som najmúdrejšia a tak som presadila smotanový koberec a k tomu sme dali urobiť nábytok na mieru, čo k nemu farebne ladí.
Keby sme hneď  dali ten koberec dolu a dali tie parkety vybrúsiť, tak by to vyzeralo strašne.
Nie je to  nábytok, ktorý sa farebne hodí na drevené parkety a bolo by to ako päsť na oko.
A tak som , po adoptovaní mačiek, ako prvé, pokorne vytiahla starý, klasický vysávač. Automatický robík to neutiahne a ten používam, len na každodenný očistný rituál.
Chlpy, stopy po zablatených labkách, rozvlečený piesok, kúsky novín, pierka z mažoretkových paličiek, tak to jedine tým starým, dobrým vysávačom.
No a museli sme dokúpiť aj tepovací stroj.
Pretože smotanový koberec je nesmierne zákerná vec nášho bytu, aj bez tých dvoch mačiek. A to ho máme naťahaný v celom byte.
Našťastie som mala toľko rozumu, že v chodbe je koberec tmavý.
Chcem zdôrazniť, že ešte aj v tej chodbe máme  koberec od steny k stene a na ňom položený vstavaný nábytok.  Na parketách.
Mám čo som chcela.
A keď mi včera padla na zem lyžička od kávy,  a na tom smotanovom koberci to vyzerá, ako keby som tam prinajmenšom stúpila gumenou čižmou, v ktorej chodím do hnoja, padlo rozhodnutie.
Dnes idem tepovať.
Nemyslite si, že by som si to nerada uľahčila,  a vanišom   na koberce,  neprekefkovala len ten fľak.  Ten smotanový koberec je vážne děvka proradná.
Ono by to bolo poznať.
Buď by som musela na kolenách vykefkovať do stratena dva metre štvorcové, alebo to zobrať z gruntu.
A tak to beriem z gruntu a čakám kým udrie ôsma hodina.
V Nemecku sa začína o ôsmej ráno. Garantujem Vám, že tu Vás smetiari zobudia až po ôsmej.
Náš činžiak je postavený po druhej svetovej, takže byty sa tu renovujú pomerne často.
Ja mám vážne pocit, že chlap s vŕtačkou čaká, ako na štartovacej čiare, opretý o stenu a úderom celej, tú vŕtačku zapne.
A vypne ju o na pravé poludnie a zapne ju presne o tridsať minút.
Hodinky si môžete nastavovať.
Raz sa to ale vymyklo a  v niektorom byte, buchotať začali už o siedmej ráno. Vec neslýchaná. A potom som videla dve dodávky. V jednej boli robotníci, v druhej materiál. A tie dodávky boli z Maďarska.
Nebojte sa, po týždni začali buchotať, ako sa patrí, presne o ôsmej.
To si teda dovolili dosť, budiť mníchovských spoluobčanov.
A prišli aj policajti a dostali pokutu za tie dve dodávky. Parkovali kade-tade, nemali povolenie a všetky tie veci okolo.
Bohvie ktorý sused ich natrel.
No a je už deväť minút po ôsmej. Idem sa teda realizovať a urobiť ten smotanový koberec čistým

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

200 g mleté miešané mäso
3 sardely
1 červená cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 malá červená paprika
1 malá žltá paprika
1 menší petržlen
1 hrubší výrez zo zelerovej hlavy
pár ružičiek brokolice
hrsť čerešňových  paradajok
hrsť čiernych olív
250 ml pasírované paradajky
bobkový list
soľ, čerstvo drvené korenie
cukor + balsamico na dochutenie
3 polievkové lyžice olej

Postup

Zeleninu očistíme, ošúpeme, obielime poumývame.
Všetko nakrájame na vhodnú veľkosť. Paradajky rozkrojíme.
V kastróle rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso. Opekáme ho dovtedy, kým nie je zo všetkých strán hnedé a rozpadnuté.
Mäso rozhrnieme do strán a pridáme cibuľu a cesnak a orestujeme.
Všetko zmiešame.
Pridáme sardely.
U nás sardely kupujeme na kilá. Dobrý Manžel ich miluje, ale verím, že  to nie je komponent ktorého ste doma fanúšikom a možno by bola pre Vás vhodnejšou náhradou , trebárs sardelová pasta. Stačila by asi malá lyžička.

No a postupne pridávame zeleninu a bobkový list.  Prilejeme hrnček horúcej vody a pasírované paradajky.
Pridáme malú lyžičku soli, malú lyžičku cukru.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Necháme veľmi mierne bublať nejakú polhodinu.
Podľa chuti ešte okoreníme, a prípadne osladíme alebo pridáme ešte balsamicový ocot.
Nakoniec vložíme čierne olivy bez kôstok.

Podávame s cestovinami.

 

Enchiladas „Yucatán“ – zapečené plnené tortilly

Pridaj komentár

Niekedy pred piatimi rokmi mi Dobrý Manžel,  pomedzi prežúvanie , len tak mimochodom povedal, že prečo občas neuvarím aj niečo z nášho starého repertoáru. Stále varím len nové a nové a nové veci.
A minulý týždeň, keď som priniesla z obchodu nové vydanie obľúbeného kuchárskeho časopisu, tak mi zase povedal úplný opak.
Že kedy mu uvarím niečo z tých časákov, čo si stále kupujem.
A hneď po jedle si ten časopis prelistoval a vypichol mi čo mu mám uvariť……a poslal mi aj niekoľko nových nápadov z kanálu Jamie Olivera.
Tak sa zdá, že to znovu rozbieham.
Ako prvé si prial tieto enchilady.
Pravda je taká, že ja nemám vôbec poňatie, ako vyzerajú enchilady nielen na  Yucatáne, ale ani v celom Mexiku, kde toto báječné jedlo vzniklo.
Viem ako vyzerajú enchilady v bare u Mexičana u nás na rohu a tie čo vidím v rôznych publikovaných receptoch a to je asi tak všetko.
Tak som sa riadila receptom v nemeckom časopise (:-)) a ľudia moji, naozaj je to skvelé.
A to som si myslela, že je to vlastne obyčajné ragú z mletého mäsa, zapečené v tortillovej placke, čo už na tom môže byť také zvláštne.
Nuž asi nič, ale súhra všetkého,  dodala tomu veľmi príjemný punc originality a ja Vám ho veľmi veľmi dávam do pozornosti, Tak si myslím, že neoľutujete.

Cas pripravy Čas prípravy:   50 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 až 6 porcií

Suroviny:

 

600 g miešané mleté mäso
2 cibule
3 strúčiky cesnaku
1 chilli paprička
1 krabička (500 ml) pasírované paradajky
2 hrubostenné zelené papriky
1 plechovka (285 g ) kukuričné zrná
150 g strúhaný syr
2 polievkové lyžice nasekanej koriandrovej vňate + koriandrová vňať na ozdobu
limetové kolieska
1 Jalapeño paprička
1 plná čajová lyžička soľ, čerstvo drvené korenie
1 plná čajová lyžička sladká mletá paprika
6 kusov Tortilla-wraps placky
maslo na vymazanie pekáčika
roztopené maslo na vykropenie naplnených placiek
4 polievkové lyžice olej

Postup

 

Cibuľu a cesnak ošúpeme a nasekáme.
Papriku umyjeme , odstránime jadrinec a nakrájame na malé kocky.
Ja z chilli papriky zrnká neodstraňujem a krájam ju na kolieska aj s nimi, ale Vy urobte podľa svojej chuti.
Čítala som, že do tejto náplne má ísť výhradne zelená paprika, nehádala som sa s nimi a  kúpila teda zelené.
Jalapeño tiež býva zelené , ale u Turka mali just len nejakú jeho odrodu, ktorá je červená,
Ako syr bol použitý cheddar , ktorý mne osobne veľmi chutí, ale v blízkych  potravinách  ho nemávajú. Kúpila som  strúhanú mozzarellu.  Vy si spravte ako chcete.
Do kastróla dáme rozohriať olej a orestujeme na ňom cibuľu, cesnak a papriku. Je toho celkom veľká kopa, ktorá síce uľahne, ale kvôli pohodlnejšej manipulácii pri varení, si vezmite  radšej väčší hrniec.
Restujeme nejakých 5 minút,  osolíme, okoreníme a na pár minút prikryjeme pokrievkou, aby sa nám trošku uvoľnila šťava.
Vsypeme papriku a poriadne premiešame.
Pridáme pár lyžíc horúcej vody, premiešame a vložíme  mleté mäso.
Dobre premiešame a restujeme. Ak je to príliš suché, tak kludne pridáme ešte  malú šálku horúcej vody.
Keď je mäso dôkladne  porestované a rozpadnuté, vlejeme paradajkovú šťavu.
Privedieme do mohutného varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme polhodinu.

 

 

 

 

Po tejto dobe, zamiešame do mäsa kukuričné zrná bez nálevu a vypneme.
Ochutnáme a keď treba tak ešte dosolíme. Tá moja chilli paprička bola nejako málo štipľavá, ja som ešte posypala pálivou paprikou, aby to bolo pikantnejšie.
Na úplný záver zamiešame nasekanú koriandrovú vňať.

Boli časy keď sa mi z koriandrovej vniatky robilo doslova nevoľno. Tak veľmi vadila aj jeho vôňa, aj jeho chuť. Je to zvlášte, ale tento pocit ma už opustil a nevadí mi. Našťastie.
Koriandrovú vňať, pokiaľ nemáte na ňu vyslovene averziu, v žiadnom prípade nevynechávajte.
Táto dodáva svoju špecifickú príchuť každému mexickému a indickému jedlu tak, že bez nej nevarím žiadne chilli ani žiadne kari. Plánovala som robiť enchilady deň skôr, ale nemali práve koriandrovú vňať a vedela som, že na druhý deň už bude k dispozícii, tak kvôli nej som to varenie preložila. V Bystrici ju mávajú, nemám problém ju kúpiť napríklad v Tescu, v Európe dolu v potravinách a určite ho majú aj v Kauflande. V Bille nie je vždy, ale občas áno. Lidl bojkotujem, o tom nič nechcem vedieť.
Takže máme hotovú náplň. Je šťavnatá a báječne chutná.


Pekáčik v ktorom budete zapekať vymažeme maslom.
Polovicu strúhaného syru použijeme pri napĺňaní a druhú pri posýpaní.
Na celú tortillu nanesieme časť náplne, posypeme syrom a zarolujeme.
Vložíme do zapekacej nádoby  a vedľa nej ďalšiu a ďalšiu.

 

Bohate pokropíme roztopeným maslom a posypeme syrom.
Nakoniec poukladáme kolieska Jalapeña.


Zapekáme nejakých dvadsať minút. Strážte si to podľa svojej rúry.

 


Podávala som s kopčekom Crème fraîche ale pokojne bude stačiť aj ochutená,  hustá,  kyslá smotana.

Sarma z nakladaných kapustných listov

Pridaj komentár

sarma hlavna

S kyslou kapustou je to v Mníchove takto.  Aj kapusta, ktorá má na sáčku napísané, že je to kapusta priamo zo suda, tak je predvarená. A je absolútne chuťovo skvelá. Vyskúšala som všetky, od najdrahšej po najlacnejšiu a každá mi chutila tak veľmi, že som si zvykla kupovať o jeden sáčok viac, pretože by som nemala čo dať do hrnca. Možno u gazdov a v bedničkových predajoch dostať aj normálnu nepredvarenú, ale v obchodoch len takúto. Respektíve za tých 18 rokov som sa o inej nedozvedela, pretože neviem všetko.
Tomuto faktu som musela prispôsobiť moje varenie. Kapustnicu  varím, tak že, najprv uvarím mäso, klobásy, údené a úplne nakoniec pridávam kapustu. Alebo segedín. Tam udusím najprv mäso a kapustu pridávam na úplný koniec, len pridám smotanu, nechám prevrieť a hotovo. A všetky jedlá s mníchovskou kyslou kapustou, musím na záver dokyslovať, tak veru.  Poľský bigos varím len na Slovensku, zo slovenskej kyslej, z tejto nemeckej si to neviem predstaviť. Naši poľský susedia, tí tiež bigos varili z nemeckej len raz. Čakajú vždy na nejakú príbuzenskú návštevu , ktorá im prinesie ich poľskú kapustu.
Moja kamarátka Eva má priateľa vo Frankfurte a keď spočiatku chodievala len návštevy, tak si vždy nosila v batožine kyslú kapustu. Vôbec nevedela, ako bude varievať z tej nemeckej , no a nakoniec si zvykla. Raz mi z Frankfurtu telefonovala z obchodu. „Priniesla som si klobásy, údené, kyslú kapustu a teraz hľadám bobkový list a nové korenie, ako sa to volá, lebo ja to nikde nevidím.“
No a veru. Pred rokmi bol bobkový list bežnou súčasťou koreninovej ponuky v každom obchode a už nie je. Ja ho dostanem kúpiť len v jednom hypermarkete.Eva išla z toho do kolien, či si má už aj ten bobkový list nosiť.
A to údené.  Spolu s tou hlávkou kyslej kapusty,   som kúpila  aj údené rebrá .  Tie sú namojveru, ako vytiahnuté z našej domácej udiarne .
Milá Evka kašli na údené a kapustu, prines si len klobásy, balíček bobkového listu  a nové korenie.
Ja si ho veru nosím a keď mi chýba a ja ho nemám, tak hybaj naštartovať brm brm a ísť do Realu.  Tam dostať aspoň ten bobkový list, ale  nové korenie, tak to nedostanem ani tam.
Aby sme sa rozumeli, ja hovorím o priamych pultových predajoch. Na internete by som ho pravdepdobne dostala kúpiť, ale to by mi už načisto šibalo, keby som online kupovala nové korenie, za poštovné viac ako 5 eur. Veď si ho môžem krásne priniesť zo Slovenska, alebo Čiech.
No a naspäť k tej kapuste.
Tak v Mníchove síce nové korenie nekúpim, ale zato kúpim hlávku kyslej kapusty. Normálne celá naložená hlávka kapusty. Veľký koštiaľ je vyrezaný a je vákuovo zabalená aj s trochou kapustovej kyslej vody. Vedela som, že to v tom Real majú, nebolo to pre mňa prekvapenie, ale kúpila som ju prvýkrát.
Jeda moja, kapusta ako remeň, ako remeň. Kyslá,  správne tvrdá, fajná fajná fajná.
V tomto Mníchove ozaj kúpim hocičo, teda okrem nového korenia.
No a teraz k samotnému receptu. Ja už jeden recept na sarmu mám. Robila som ho podľa jednej srbskej blogerky. V tom recepte je uvedený aj odkaz.
Tento recept je robený  podľa  inej srbskej blogerky a je o niečo iný. Robila som ho podľa predpisu a keď by som mala robiť druhýkrát, tak v ňom urobím pár zmien. Tieto zmeny už zakomponujem do môjho receptu.
Čo sa týka mňa, tak mi chutili obidve rovnako, ale tá z čerstvej kapusty o trošku viac. Dobrému Manželovi to bolo jedno. S chuťou zjedol aj to aj to, ale mám podozrenie, že to bolo hlavne preto, že tam je klobáska a rebrá.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g mleté bravčové mäso
3 polievkové lyžice suchá ryža
1 malé vajce
1 veľká cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička mletá sladká paprika
1/2 čajová lyžička mletá pálivá paprika
1 čajová lyžička čerstvo drevené korenie
1 čajová lyžička mletá rasca
1 čajová lyžička sušené oregano
3 polievkové lyžice olej
Údené rebrá, alebo iné údené mäso
Pikantná papriková klobása
Listy nakladanej kapusty

Postup

Ako som písala v predtáraninkách, tak som varila všetko podľa pôvodného receptu. Mala som k niečomu zásadné výhrady a tak som tento recept už upravila podľa mojich zmien.
Cibuľu a cesnak očistíme a nasekáme na maličké kocky.
Na rozohriaty olej dáme cibuľu, cesnak a suchú ryžu. Podusíme, kým nám cibuľa nezavonia a nezačne zľahka zlatnúť. Ryža nemusí byť uvarená.
K mäsu pridáme udusenú cibuľu s ryžou a výpekom. Ďalej pridáme vajce, soľ, obidve papriky, mletú rascu, drvené korenie a oregano. Všetko dôkladne premiešame.

sarma hlavka

Listy kyslej kapusty opatrne odlúpneme. Odstránime hrubé žily, alebo ich nožom  zrežeme.
V ruke robíme malé valčeky.
Na dlaň položíme kapustný list, položíme valček a zabalíme ho ako obálku.
Okolo valčeka preložíme list zdola nahor, zľava, sprava a nakoniec najdlhšiu časť kapusty omotáme okolo celého valčeka.
Valčeky kladieme rovnomerne, nahusto veľa seba, na dno pekáčika. Ak potrebujete tých sarmičiek veľa, pre veľa ľudí, môžu sa klásť aj v dvoch radoch na sebe, alebo ich klásť nahusto, vedľa seba postojačky.
Po valčekoch som pokládla údené rebrá a klobásku. Vytiahla som ich z mrazničky.

sarma nalozena
Panvicu, kde som opekala cibuľu a ryžu, som vyliala horúcou vodou a zaliala sarmičky v pekáčiku. Musela som ešte doliať horúcou vodou, tak, aby boli tesne tesne ponorené, údeniny.  Rebro mi dokonca trochu z tej vody vykúkalo. Ak máte dobrý vývar, tak kľudne zalejte vývarom.

sarma pred pecenim
Sarmičky nesmú v žiadnom prípade plávať.
Pekáč som prikryla a nechala maličký otvor na odparovanie.
Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a necháme piecť  dve hodiny.  Strážte si to podľa svojej rúry.
Podávala som s chlebom a uvarila som  pre istotu aj obyčajné zemiaky, ale tie neboli nakoniec vôbec potreba.

sarma po upeceni
Listy, ktoré mi ostali  na hlávke, som zabalila do sáčku a dala do chladničky, skúsim ich skrájať na tenučko a uvariť segedínsky guláš.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Plnené cannelloni „primavera“

Pridaj komentár

primaver hlavna

Kým som neprišla žiť pred 18 rokmi do Mníchova, tak som bežne nakupovala cestoviny v samoškách na sídlisku. Nezameriavala som sa ne ne príliš, pretože to nebola moja parketa. Dobrá Cerka , na rozdiel od iných detičiek, nemala rada špagety s kečupom a syrom. Kolienka boli u nás výnimočne, pretože sa preferoval knedlík  „ako duša“. Halušky k mäsu som robila domáce a na kapustové fliačky som som si fľaky tiež robila domáce.  Sladké jedlá som nerobievala, pretože sme mávali doma vždy nejaké mamičkine zákusky. Jedine  čo som teda kupovala boli rezance a písmenká do polievky. A aj tie rezance som začala kupovať, až vtedy keď ich mamička prestala robievať doma. Ako teraz to vidím, tie rozvaľkané pláty tenučkého cesta, porozkladaného na utierkach, aby trochu „obschlo“. Mamička ich krájala na tenko a každý rezanec bol jeden ako druhý a to som až tak rada nemala. Moja Podkonická Mama , ako sme volali starkú Betku, tak tá ich krájala na menej strojovo a boli aj hrubšie, aj tenšie. Ja ako dieťa som milovala jej polievku, plnú širších rezancov. A moja mamka to nešla prežiť. Pre ňu muselo byť všetko perfektné. Neskôr si kúpila strojček na rezance a to bola pre mňa zábava robiť ich. Tatík ten sa tiež nedal od krútenia strojčeka odohnať.  Prirobil si ho k televízoru a krútil a pozeral a nikto od neho nič nechcel a to mal rád. On mal rád vo všeobecnosti práce, pri ktorých mohol sedieť a pozerať na TV.  Napríklad žehlenie. Mamička ako cukrárka raz za týždeň priniesla  z práce plnú cestovnú tašku bielych špinavých  plášťov a nohavíc a tričiek. Jedna sada na každý deň. Plná plná šnúra na záhrade. Vôbec si nepamätám, kde sa to sušilo v zime, pretože v dome sme nemali práčovňu a tie klasické rozkladacie sušiaky vtedy ešte neexistovali, musím sa na to príležitostne opýtať. No a tatko jej tie cukrárenské oblečky všetky žehlil. To nebol materiál ľahký, ale taká ťažká biela látka a jemu bolo pritom sveta žiť. Na lavici boli na konci žehlenia  tri komíny.  Najvyšší bol plášťový, stredný nohavicový a najkratší tričkový.  No a postupne sa k tomu pracovnému oblečeniu, pridávali na žehlenie pyžamá, nočné košele,  potom normálne oblečenie a nakoniec tatko žehlil všetko. Teda všetko nie, mamička si sama žehlila sukne, šaty, nohavice a tie také komplikované veci, ktoré sa žehlili pod vlhkou látkou. Pre mňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že môj tatko žehlil . Raz podvečer sme boli na našej veľkej lúke a sušili sa sená. Na každej lúke boli susedia a skladali presušené seno do „petrencov“ aby ho nezamočila rosa. Ja som bola na jednom konci a tatík zväzoval  do batoha seno, ktoré už bolo suché a išlo už do šopy. A vtedy som si spomenula, že mamička telefonovala , aby tatko nezabudol ožehliť prádlo. A ja som na celú tú lúku zakričala….Tatíííííík, máš ožehliť práááádlo. Všetci susedia naokolo otočili hlavu a zasmiali sa. Vôbec som nepochopila, prečo sa potom na mňa obidvaja rodičia hnevali a kričali na mňa.  Nuž, v roku 1970 to asi nebolo prirodzené, aby predseda MNV žehlil prádlo. Ale aby som zase bola spravodlivá, bolo pre mňa úplne prirodzené, že moja mamička v pondelok, keď bola cukráreň zatvorená a ona mala voľný deň, kopala krompáčom rigol cez celú záhradu.
A naspäť k cestovinám.
Keď som prišla do Mníchova, musela som sa naučiť žiť s cestovinami. Dobrý Manžel nemá rád knedľu „ako duša“,  miluje kolienka, špagety na rôzne spôsoby, sladké rezancové jedlá a cestoviny s rôznymi omáčkami. No a zistila som, aký tu majú obrovský výber. A keď sme prišli do BB, tak som teda išla nakúpiť cestoviny a moji milí, pred tými 18 rokmi to bol problém. Vážne.  Niežeby nemali kolienka a špagety a makaróny a podobne. Ale  boli v hroznej kvalite. Teraz je to už úplne iné a s cestovinami nemám najmenší problém ani na SK. A to kupujem zásadne slovenské výrobky, vážne sú skvelé.
Čo sa týka talianskych cestovín, tie tiež bývajú horšie a lepšie.  Nenormálne som túžila po tých veľkých mušliach, čo sa plnia mäsom. Tak som ich kúpila  a pripravila podla receptu. Bože. Ani jedna mušľa neostala v celku, každá mala zlomený koniec, respektíve sa zlomila ešte počas plnenia. Tak som išla do špeciálneho cestovinového obchodu a zistila, som, že také kvalitné veľké cestoviny, stoja od 8 do 12 eur.  Nešla som prežiť tú cenu, niežeby som na to nemala, ale prišlo mi choré, aby som za sáčok cestovín dala toľko ako za kilo mäsa.
A možno by som také kvalitné veľké cestoviny ani nikdy nemala, keby som nemala Dobrého Synovca Kubka a jeho Maťku. Maťkin Dobrý Otčim má  na Hornej 16 , v pasáži pri pizzerke v  Banskej Bystrici malý obchodík s talianskymi potravinami. Nikdy som tam nebola , ale začala som od mladých dostávať darčeky z tohto obchodíku, za ktoré im bývam neskonale vďačná.  A tak dostanem občas aj veľké cestoviny, neviem koľko stoja u Boba, ale sú dobré, nelámu sa, držia pokope a sú skvelé.
A konečne som sa prepracovala aj k receptu. Bol v mojom nemeckom časopise a kvôli jeho názvu som išla pre radu ku mojej internetovej kamarátke Jitke, ktorá už niekoľko desaťročí žije v Taliansku so svojim talianskym manželom, synom, vnukom a celou talianskou rodinou.  Nevedela som totižto čomu sa konkrétne rozumie pod slovom „primavera“. Primavera je jedlo, kde sú ako hlavná prísada jarné bylinky, jarná zeleninka. Všetky typy receptov, ktoré mi ukazovala boli čiste cestoviny s týmito prísadami, kde tu bola syrová hoblinka. Tento môj recept,  ako budete vidieť, nie je tak jednoduchý, ale vskutku  je tam veľa jarnej zeleniny a celkove mi to evoukuje také jarné jedlo. Aby som zbytočne nemiatla pravoverných talianofilov, tak som to primavera dala do úvodzoviek, že to len akože primavera.
Jedlo je to báječné, nesmierne som si pochutila a rozhodne zaraďujem minimálne do môjho jedálnička, hoci DM, po počiatočnom sklamaní, že čo to má vlastne jesť, na záver dodal, že nemusel by to jesť každý týžden, ale na jar si toto jedlo vždy dá s radosťou. Takže poďme na to.

Cas pripravy Čas prípravy:   40 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   hlboký plech 18 x 30 (vnútorný rozmer

Suroviny:

Cestoviny cannelloni
maslo na vytretie pekáča
strúhanka na vysypanie pekáča
Na mäsovú plnku :
500 g mleté miešané mäso (v pôvodnom recepte použili teľacie)
1 žemľa odvčera
1 cibuľa
8 listov medvedí cesnak
veľká hrsť bazalkové listy
1 vajce
100 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice maslo
1 čajová lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
Na omáčku „primavera“
400 g zelená špargľa
100 g mrazený hrášok
200 g čerešňové paradajky
2 polievkové lyžice maslo
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hladká múka
100 g strúhaný tvrdý syr
400 ml sladké mlieko
1 malá lyžička soľ, čerstvo mleté korenie

Postup

Ošúpanú cibuľu nasekáme na maličké kocky, umytú a osušenú bazalku a medvedí cesnak nasekáme na drobno. . Žemľu nakrájame na kúsky.
Na rozohriatom masle podusíme cibuľu, zalejeme mliekom a privedieme k varu. Ihneď vypneme a touto zmesou zalejeme  nakrájanú žemľu v mise. Necháme poriadne vsiaknuť.
Pridáme mleté mäso, bylinky, vajce, soľ, čerstvo mleté korenie a všetko poriadne premiešame, aby nám vznikla kompaktná mäsová plnka.
Hlboký pekáč vytrieme maslom a vysypeme zľahka strúhankou.
Pripravíme si sáčok na plnenie so širokou hladkou trubičkou a naplníme plnkou.
Plnku vtláčame do cestovinových trubičiek. Ja som si na tento účel len odstrihla roh igelitového sáčka a tak som plnila. Robila som to prvýkrát v živote a spočiatku mi to išlo nešikovne, ale potom som získala grif a išlo to raz dva. Ale uznávam, že s tou trubičkou by to išlo ešte viac raz dva.
Naplnené cannelloni kladieme do pripraveného pekáča vedľa seba.

primavera cannel
Urobíme zálievku.
Čerstvej zelenej špargli odrežeme poškodené , alebo zdrevnatené  konce a nakrájame ju na 2 cm kúsky. Paradajky prerežeme.
Na panvici rozohrejeme 2 PL oleja a pridáme špargľu, paradajky a mrazený hrášok. Posolíme, pokoreníme, ja som posypala aj chilli vločkami. Všetko premiešame a necháme pod pokrievkou podusiť 5 minút. Vypneme a celú zeleninovú zmes rozložíme do pekáča na cannelloni.

primavera zelenina

V hrnci rozohrejeme maslo tak aby sa nezačalo škvariť, zasypeme múkou a miešame do hladka, aby nám múka s maslom nezmenila farbu a ostala biela.
Zalejeme 400 ml mlieka a vymiešame do hladka.  Do tejto omáčky vlejeme horúcu vodu. A necháme 5 minút slabo vrieť. Vypneme. Pridáme soľ  a čerstvo mleté korenie.
Ak máte vývar, tak miesto vody môžete použiť vývar, ale pozor potom na soľ.
Na záver vmiešame do omáčky 50 g strúhaného syra.
Omáčkou rovnomerne prelejeme do pekáča a posypeme povrch syrom , ktorý nám ostal.
Pripravený pekáč vložíme do predohriatej rúry na 200 stupňov, trošku stiahneme teplotu a pečieme 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.

primavera po upeceni
Po upečení necháme vychladnúť .
Hotové porcie môžeme posypať kolieskami jarnej cibuľky a lupeňmi zelených šalátov

primavera hlavna

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Mäsové guľky pečené v cibuľkách s omáčkou

Pridaj komentár

bif

 

 

Tento recept som našla na stránkach jednej bulharskej blogerky a upravila som ho podľa našich chutí. Išla som do neho s  nedôverou, z jej stránok som pred pár týžňami uvarila jeden rcp a vôbec ma neoslovil. Aj som to krásne nafotila, aj som ho to vložila na blog, ale nezverejnila ho a po týždni premýšľania som ho vyhodila do koša. Tak niežeby to bolo nejedlé, normálne sme to zjedli , ale prišlo mi to príliš prekombinované a zbytočne prácne, výsledok bol nepresvedčivý a variť to už nikdy nebudem.
O tomto tu blogerka píše, že je to turecké jedlo. No možno. Bulhari  majú k Turkom bližšie ako my a isto majú viac príležitosti na ochutnávanie tureckých pokrmov. Nemám dôvod o tom pochybovať.
Dosť na tom, dala som teda  šancu ešte tomuto receptu, Keď som ho ukazovala na bulharskom blogu Dobrému Manželovi, tak skonštatoval, že to vyzerá ako instantný žlčníkový záchvat 🙂 . Priatelia,  bolo to vážne skvelé, veľmi sme si pochutili a zaraďujem do nášho rodinného jedálnička.

Cas pripravy Čas prípravy: 60 minut
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g miešané hovädzie s bravčovým (alebo čisté jahňacie)
1 zarovnaná čajová lyžička soľ
1 plná čajová lyžička mletá sladká paprika
1 plná čajová lyžička sušený tymián
1 plná čajová lyžička sušený cesnakový prášok (alebo dva prelisované cesnakové strúčiky)
1 plná lyžiča nasekaná čerstvá koriandrová vňať
malé cibuľové hlávky, alebo šalotky
červená paprika
Na omáčku
1 veľká lyžica paradajkový pretlak
šťava z 1 veľkého pomaranču
olej

bifteky surovina

Postup

Ja som sa rozhodla, že to jedlo nebudem variť striktne podla tureckých chutí, jahňacie som jednoducho vymenila za miešané. Pokiaľ budete mať chuť na jahňacinu, miesto koriandrovej vňate použite hrsť čerstvých mätových lístkov.
No a urobila som ho aj s omáčkou, pretože som nechcela podávať len s chlebom a jogurtovým dipom, ale so zemiakovou prílohou.
Mäso, ktoré idete použiť, by nemalo byť v žiadnom prípade suché,  pokiaľ by také malo byť, musíte použiť na pečenie alobal, alebo znížiť čas na pečenie, aby mäso nebolo suché.
Mäso vymiešame so soľou, koreninami a bylinkami.
Malé cibuľové hlavičky očistíme a narežeme  tak, aby na spodku ešte akotak držali pokope. Keď sa Vám to nebude dariť, tak si len tie polky k sebe priložte, čo už. Kápiu, očistíme a pokrájame na plátky.
Spodok zapekacej nadoby pokropíme olejom.
Z mäsa robíme malé guľky, a vkladáme ich medzi cibuľu, vkladáme do pekáča tesne vedľa seba. Ja som nemala dosť cibuliek, tak som ich jednoducho dorobila miesto cibule.  Pomedzi guľky povkladáme plátky papriky. Nakoniec ešte podlejeme horúcou vodou  a povrch guliek pofŕkame olejom.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 220 stupňov nezakryté.

bifteky pred pecenim
Z veľlkého pomaranča vylisujeme  šťavu , pridáme do šťavy veľkú lyžicu paradajkového pretlaku (jedna malá konzerva) a 4 polievkové lyžice horúcej vody. Dobre prešľaháme a prídáme štipku soli a čerstvo mleté korenie.
Po 30 minútach pekáč vyberieme a pripravenú omáčku pomococou lyžice, alebo konvičky vlejeme pomedzi guľky do pekáča.

bifteky s omackou
Pekáč vrátime do rúry, znížime teplotu na povedzme 200 stupňov a pečieme kým nie je cibuľa úplne mäkká. Ja som to piekla asi 30 minút a nakoniec som zapla vrchný ohrev na zapečenie.
Strážte si to podľa svojej rúry, ja som piekla v plynovej a tam je to o niečo inak ako v elektrickej.
Ako prílohu som použila obyčajné varené zemiaky. Guľky som vybrala a zemiaky som vymiešala s výpekom a posypala bylinkami.
Ale ozaj to bola fajnotka.

bifteky zapecene

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Mäsové guľky v kyslej kapuste

komentáre 4

gulky hlavna

Ja milujem studené jedlo, nieže vychladnuté, ale studené, priamo z chladničky.
Vôbec netuším odkiaľ mám tento zvyk.
Dobrý Manžel, keď prvýkrát videl ako som vytiahla z chladničky mäsový vývar, dala preč tuk, naliala si to do hrnčeka a vypila, tak ten skoro dostal psotník.
Také kyslé  smotanové polievky , ako fazuľová, šošovicová a podobne. Do takej studenej, vytiahnutej z chladničky nalámem chlieb a jem to také neohriate.
Alebo   mäso, alebo paradajková polievka, alebo rizoto, skrátka hocičo.
Koľko zápalov hrdla som si takto privodila v horúcom lete.
.A toto isté je aj moja Dobrá Cerka…moje dievčatko je to totižto :-).
Tak niežeby som nejedla aj teplé, tak to zas nie, ale keď si chcem tak pochutiť v súkromí mojej kuchyne, tak si to jedlo neohrievam.
Ale zase napríklad ryža, taká prílohovitá. Tú zbožňuje takú, práve čerstvo uvarenú, voňavú. K tej nepotrebujem absolútne nič. Pre mňa to môže byť kľudne hlavné jedlo.
Alebo vyprážané rezne, niet nič nad čerstvo vypražený, horúci rezeň so zemiakovou kašou.
Raz som opisovala v jednej spoločnosti, že mám takéto chute a jeden chalan vyhlásil, že dávno nič tak nechutné nepočul. No trochu som ostala zarazená. A na druhý deň na obed som videla, že k vyprážanému rezňu si naložil ryžu a polial tú ryžu výpekom z pečených kureniec.
Tak som sa veľmi rýchle odrazila.
Toto jedlo som uvarila včera , nechala vychladnúť a odložila do chladničky. Keď som na obed otvorila chladničku, len mi tak srdce poskočilo, naložila si to na tanier a také studené a .jedla s chlebom.
Dnes síce už nie je tak horúco ako včera, ale aj tak ma tá kyslá kapusta tak osviežila, ako keby som si dala studenú sprchu.

Cas pripravy Čas prípravy:   60minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

Na guľky :
400 g mleté miešané mäso
1 cibuľa
1 vajce
malá lyžička soli, čerstvo drvené korenie
malá lyžička mletej  sladkej  papriky
malá lyžička mletá rasca
hrsť nasenakej petržlenovej vňate
2 polievkové lyžice olej  na opečenie
Na kapustu
500 g kyslá nakladaná kapusta
1 cibuľa
1  plytká polievková lyžica  mletá sladká paprika
200 ml pasírované paradajky
1 polievková lyžica hladká múka
3 polievkové lyžice olej

Postup

Cibuľu a petržlenovú vňať nasekáme. K mletému mäsu pridáme vajce, cibuľu, petržlenovú vniatku, koreniny a dôkladne vypracujeme, aby sa nám všetky suroviny spojili. Na panvici rozohrejeme olej a z mäsa vypracúvame rýchle guľky a dáme ich opiecť zo všetkých strán . Ja som mala tých guliek 12.
Do kastróla dáme rozohriať olej. Pridáme druhú nasekanú cibuľu a restujeme ju do voňava. Pridáme k nej bobkový list a mletú papriku. Ihneď zamiešame a okamžite pridáme kyslú kapustu bez šťavy. Týmto zabránime aby nám paprika a bobkový list zhoreli a zhorkli.
Všetko dôkladne premiešame a na kapustu poukladáme opečené guľky. Do panvice po opekaní, vlejeme horúcu vodu a vlejeme do kastróla ku kapuste. Dolejem ešte horúcu vodu, aby boli guľky takmer  ponorené.

gulky pozaliati
Privedieme k bodu varu, dáme pokrievku, stíšime zdroj tepla a dusíme nejakých 40 minút.
Po tejto dobe boli moje guľky už hotové….vyberieme ich a dáme na chvíľu bokom.
Do kapusty pridáme paradajkovú šťavu s rozšľahanou malou lyžičkou hladkej múky a necháme prevrieť.
Pokiaľ chceme, aby kapusta bola s omáčkou, tak prilejeme do nej cca 150 ml sladkej smotany. Do smotany ešte rozšľaháme dve lyžičky múky.
Všetko necháme prevrieť a odstavíme. Do kapusty vrátime guľky a podávame.
V mojej kapuste je aj smotana a ako prílohu som uvarila zemiaky.

gulky