U nás na Štedrý večer pôstime. Aj keď sa už z náboženského hľadiska vraj nemusí.
Pravda je taká, že aj keby mi bábätko z jasličiek  osobne na stôl postavilo pečeného vola, tak by mi nepustilo  jesť nič mäsité. Tak či sa môže , či sa nemôže, my pôstime. Vrátane neverca Dobrého Manžela.
Čo mi pamäť siaha a čo pamäť siahala mojim rodičom a čo pamäť siahala ich rodičom , tak opekance patrili na  štedrovečerný stôl, tak ako mastná husacina k žlčníkovému záchvatu.
A ja som ich nikdy nemala rada.
Ani ako dieťa, ani ako dievča, ani ako mladá žena. Zrazu pred troma rokmi sa niečo stalo, neviem čo, ale začali mi chutiť. Ako starej žene. No ani jeden  problém s nimi nemám.
Ale čo ma nútili robiť rodičia,  je robiť starý zvyk. Ukradnúť tatíkovi z lyžice jeden opekanec, utekať s ním na dvor a tam ho niekde položiť. Ak do rána zmizol, tak sa do roka vydám. A veľkááá, veľkááá sranda to bola, bohato komentovaná v rodine.
A raz veru do rána zmizol. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby som nemala šestnásť rokov.
A keď som mala sedemnásť,  som sa vydala. Do ritky paľovej. A bolo po srande.  Odvtedy sa kradnutie opekancov  v našej rodine neuznáva  a Dobrej Cerke som to výslovne zakázala. A  tak nejako si myslím, že ani Dobrá Neter Julka k tomuto hroznému aktu nebola nútená.
A v našej rodine skončili svadby dievčat, ktoré sú ešte deťmi. Chvalabohu. A tomu všetkému boli na vine vianočné opekance. Tak veru.
Neviem prečo, ale na blogu som doteraz recept na opekance nemala. Čiastočne to aj chápem. Keď sa zavárajú opekance, tak všetko sa blíži do finále. Vtedy sme už všetci pohádaní a udobrení, niektoré ženy sú vyplakané a so železnou pravidelnosťou je nejaké dieťa vylátané po zadku.
A tento akt varenia dáva za týmto  hektickým chaosom bodku. Ženy, ktoré sú tak unavené, že ťahajú za sebou črevá, tak si ich napchajú naspať. Všetci sa sprchujú, oblečú sa do sviatočného a sme štastní, že sme spolu a všetko sa v okamihu zabudlo a všetka nevraživosť vyprchala.
A ja pri usádzaní za ten nádherný stôl a pri zvonení rolničky, nemám ani v päte fotiť opekance.
Takže som si dnes v Mníchove urobila generálku a tak Vám poviem, že som začala ozaj od začiatku. Najprv som si musela opekance upiecť.  A dnes som kúpila mak tak dobre umletý, že som ho nemusela premlieť na mlynčeku doma. Tak mi to išlo od ruky.
A som si pustila aj vianočné koledy.  Veľmi pekný deň to je.
Pokazil mi ho akurát môj provizórny foťák, ktorý mi DM kúpil na ebay za dvadsať eur. Tak nejako sa zabudlo na to, že mal byť len provizórny, a tak nejako sa stalo, že sa berie ako môj trvalý.
Hneď večer idem napísať Ježiškovi.
No a keby ste túžili po niečom makovom v priebehu roka, tak opekance nerobte, tie patria jednoznačne len na Vianoce. Skúste tieto posúšiky, alebo jihlavské pecinky.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Upečené opekance
Mletý mak
Práškový cukor
220 g maslo

Postup

Pripravíme si dopredu upečené opekance.

Dáme variť veľké množstvo vody a roztopíme maslo.
Do vriacej vody nahádžeme opekance a necháme ich variť približne 5 minút.

Tých 5 minút je orientačných. Záleží od toho, ako máte veľmi vypečené opekance.
Po každej minúte opekanec ochutnajte a podľa jeho kvality ,  minúty na varenie uberte, alebo pridajte.
Dávajte veľký pozor aby sa Vám nerozvarili .
Podberákom opekance vyberieme a preložíme bez preplachovania do misy.

Presypeme cukrom a mletým makom.
Začnime povedzme štyrmi lyžicami práškového cukru a takým istým množstvom mletým makom.
Prelejeme roztopeným maslom.
Prehadzovaním a veľmi jemným  lyžicovaním premiešame, ochutnáme a podľa svojho jazyka prisypeme buď mak, alebo cukor.
Milí moji, prajem Vám pokojné Vianoce.