Linecké nepečiem ani na Vianoce. To že ho budem piecť na Dušičky by ma ani vo sne nenapadlo. 
Ja zlepované s džemom nemám rada. Nemá ho rád ani DM.
Dobrá Cerka zistila, že ho má rada, až keď sa narodila Dorka, pretože prepadla reklamám, kde usmievavá mamička s rozkošným dievčatkom vykrajuje tvary v obrovskej kuchyni, čistej ako sklo, kde je miesto na to, aby ešte prišiel aj usmievavý braček s ockom. Braček si sadne priamo na pult a môže tam aj duby váľať, toľko je tam miesta. A samozrejme tá doska na pulte je taká čistá, že sa usmievaví občania v nej odrážajú.
A ocko s láskou pozerá na rodinu a mamičku pohladká a v očiach mu ihrá, čo všetko si predstavuje, ako to bude s mamičkou , keď detiská pospia.
A odpočinutá mamička s upravenými vlasmi a zásterkou bez jednej frcky,  sa usmieva ako sprostá.
A potom vopchá do rúry krásny,  čistý plech, kde sú vykrojené 4 kusy vianočného pečiva  a to  im stačí.
Takto nejako si to asi Dobrá Cerka predstavovala. 
Dobré nie? 🙂
Výborne sa teraz na tom bavíme.
Jej priestor je veľký asi ako doska na váľanie. Keď išli piecť s Dorkou prvýkrát, tak Dorke visel sopeľ až po bradu a stála na stolčeku a jej doska, bola položená , tesne vedla maminkinej, kde sa váľali a popletali, všetky Dorkine vykrajovačky a valček a zásterka a detské riadiky.   Ocko v trenírkach žehlil a Radka pomedzi zátrepkou a zápražkou, vaľkala cesto. 
Napriek tomu, že realita je zdrvujúca, tento čas si všetci užívajú.
Skrátka,  moje dievčatko si to lepené, linecké pečie každé Vianoce, pretože ho majú radi.
A tento rok bude piecť aj medovníčky.
Vec sa má totižto tak.
Dobrá Teba Pavla je pernikárka.
Taká,  čo nielen zdobí ako malý Boh, ale robí aj dedinky a veľké tvary , na ktoré maľuje obrazy,  svietniky a všetky tie pernikárske veci.
A čo je dôležité, ona ich nielen nazdobí tak, že oči prechádzajú, oni aj fantasticky chutia.
Zodpovedne hovorím, že takéto chuťou vynikajúce,  som jakživ nejedla a iné už ani nechcem.
A prepadli im aj moji v Bratislave.
Takže keď ideme na Dušičky do BB, DT  nám zabalí dve dedinky a veľký sáčok tých umeleckých dielok, ktoré chutia tak ako nijaké.
A raz som im priniesla,  takto začiatkom decembra, aby už mali bez starosti. A viete čo urobili?
Oni to normálne zjedli, hneď na druhý deň. Ani Mikuláša ešte nebolo.
Zabila by som ich. 
Mamička , keď som jej ich priniesla, tak si ich schovala!!!!!!!!!!!! Normálne ich skryla,  aby jej ich tie kobylky nezjedli a potajomky sa na ne chodila pozerať a kochala sa.
A vlani som im tiež priniesla takúto perníkovú nádielku a rovno som im to  zakázala jesť, že keď chcú, tak nech si urobia vlastné cesto a jedia tie a tieto nech majú na ozdobu.
A po Vianociach som sa dozvedela, že na druhý deň si každý zobral jeden perník a zjedol ich, lebo inak sa nedalo
A Dobrá Cerka Radka pritom vyslovila legendárnu vetu : “ A teraz sa odfoťme,  ako tie perníky jeme a pošlime to Omke“
Tento rok to bude inak.
DT má už perníky napečené a keď sme išli pred dvoma týždňami do BA, tak že ich im ide nazdobiť a poslať.
Som jej povedal, že to je ako hádzať perly sviniam. Že oni sú teraz už tak zažiadaní za perníkmi, že je úplne zbytočné ich zdobiť , tými jemnými krajkami. A tak im poslala nenazdobené.  Zjedli ich komplet všetky do druhého dňa.
A tak ma DT naučila umiesiť jej perníkové cesto a nesiem im, nech si sami napečú, spolu s lineckými. 
A nazdobené,  tie si počkajú na svoj vianočný čas.

No a čo sa týka týchto dušičkových, lepených lineckých.
Tieto strašidielka vypadnú na Vás z ktorejkoľvek sociálnej domény, otvorím pinterest …sú tam. Otvorím instagram…sú tam, otvorím hocičo a vyskočia na mňa tie doširoka,  otvorené ústočká , ktoré ako keby namaľoval Edvard Munch.

Ohromne sa mi páčia a tak som ich napiekla. Aj keď ich pozná už hádam každý.

Suroviny:

Na približne 30 kusov strašidielok budeme potrebovať :

210 g hladká múka
140 g maslo
70 g práškový cukor
1 vanilkový cukor + malá lyžička vanilková pasta Dr.Oetker
žltá strúhaná citrónová kôra
2 polievkové lyžice citrónová šťava
2 žĺtky
ríbezľový džem
práškový cukor cm
Vykrajovačka „srdiečko“ v najširšej časti malo cca 8 cm
malé okrúhle vykrajovačky na oči a ústa, stačí aj hladká trubička na krém

Postup

Do veľkej misy presitujeme múku a cukor a vanilkový cukor. Premiešame.
Pridáme nastrúhanú kôru, nastrúhané maslo, žĺtky, vanilkovú pastu a citrónovú šťavu.
Cesto v mise prepracujeme , aby bolo dokonale hladké.
Rozdelíme ho na dve časti a zabalíme do fólie.
Vložíme do chladničky a necháme aspoň hodinu chladnúť. Odporúča sa  nechať odpočívať do druhého dňa, aby sa citrónová chuť dokonale rozležala.
Rúru zapneme na 180 stupňov
Pripravíme si dva, alebo tri, rovné plechy s papierom na pečenie.
Pred spracovaním , zľahka pomúčime dosku a rozvaľkáme prvú časť, kým druhú dáme bokom do chladu.
Hrúbka plátu by nemala mať viac ako 3 mm.
Spočiatku vaľkám cez sáčok, potom si už len podsypávam  a dovaľkám.
Vykrojíme srdiečka a prenesieme na plech, s trošku väčším odstupom od seba. Srdiečko prerežeme na dve zrkadlové polovice a oddelíme ich od seba. Do jednej polovice vykrojíme dve vytreštené oči a väčšie rozďavené ústa. Samozrejme môžete to robiť ešte pred prenesením na plech a prenášať to po jednom. Ako je Vám lepšie.
Ospravedlňujem sa, ale piekla som to ráno pred šiestou. Tri mačky sa mi vrázdili hore-dolu a každá chcela jesť a hladkať a vypustiť von dverami a pustiť dnu oknom. Potom som čistila pec a rúbala som si triesky a tak…..ja som ako na smrť zabudla fotiť. Tak aspoň takto……

Na plechu ale urobíme to, že ak máte po rozkrojení príliš ostrý okraj, tak ho opakom lyžičky, štipku zahladíme. No a rukami môžete aj špic trošilinku ohnúť. Máme krásne vytvarovaného ducha. 
Ak nemáte také malé,  okrúhle vykrajovačky, tak použite hladkú trubičku na krémy.
Pracujeme čo najrýchlejšie a akonáhle máme plný plech, dáme ho piecť, nenechajte ho stáť von.
Moja rúra piekla 10 až 12 minút.
Upečené pečivo je  trošku zlatavé aj zvrchu, aj zo spodu. 
Necháme úplne vychladnúť.
Takto spracujeme aj tú druhú polovicu cesta. Odrezky samozrejme spracujeme znovu do cesta a použijeme.
Plné polovičky potrieme ríbezľovým džemom a priklopíme tou maskou.
Povrch cez sitko,  pocukrujeme.
Neobávajte sa, že oči aj ústa sa zasypú, džem ten cukor vpije a bude to všetko krvavé.


Práca je rýchla , cesto super.
Som veľmi spokojná a obdivujem človeka, čo to vymyslel. Mňa by to teda v živote nenapadlo a pritom je to veľmi jednoduché.

Niekto nemôže prášok do pečiva. A niekto nemá rád kysnuté cesto.
Drahí priatelia, piecť v takejto domácnosti je katastrofa. Vážne katastrofa.
A tak pečiem na striedačku.
A toto je ten kompromis na ktorý som čakala a dúfala. Recept som našla v českom časopise Apetito. Vôbec nie cielene, hľadala som nejaký fajn , neotrepaný recept na huby. Ten som nenašla, ale našla som toto.
A dnes bol deň, kedy prišiel jeho čas.
Včera sme boli s DM v Prahe, v O2 aréne mal koncert, sám veľký Nick Cave.
Ako malé dieťa som sa tešila.
V O2 som bola prvýkrát a bola som v absolútnom šoku, koľko sa tam zmestí ľudí a že bola na ten koncert, vypredaná do posledného miesta.
DM tam bol len kvôli mne a prvú tretinu koncertu sa len pozeral na mňa s úsmevom od ucha k uchu, aká som ja šťastná. Čo Vám budem hovoriť, bola som v rozpoložení. Nemohla som uveriť tomu, že vidím Nicka Caveho na vlastné oči. DM Napísal do rodinného chatu, že ruky mám pritisnuté na ústach, ako keby som sa modlila a oči mám vytreštené, že mi hádam vypadnú. 🙂
Po dve a pol hodine som bola zachrípnutá, ruka ma bolela, čo som ju mala neustále vo vzduchu a ukazovala smer. Posediačky som sa vytancovala do milej chuti. Zmenila som sa na šialenú fanynku.
Bola som taká plná dojmov a všetko som chcela dopodrobna rozobrať a ten môj Dobrý Manžel sa úplne vypol a mlčal celú cestu naspať. Dve hodiny!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Vraj potrebuje úplné ticho, lebo je ohlušený. A tak vypol aj mňa.
Hlavne že on bol pred pár dňami na Laibachu…..to ohlušený nebol!
Ani spať som nemohla, čo som bola plná, toho všetkého.
O pol piatej ráno som vstala, zakúrila som a čakala. kedy sa skotúľa zo svojho traktu , DT Pavla, nech jej to všetko povykladám.
Nikde nikoho.
Hlavne, že inokedy už o šiestej ráno, vraj pije kávu. O tom nič neviem, vtedy ja ešte spím.
Skoro ma porazilo. Spať som nemohla ani za svet a nevedela čo so sebou.
A tak som sa pustila do týchto rožtekov.
O pol siedmej ráno som ich pocukrovala a počula , ako schádza po schodoch DT.
Ešte teplé som ich položila na stôl.
DT si automaticky zložila rovnátka zo zubov a posadila sa k nim. Urobila som jej kávu a ona riekla vetu, na ktorú som čakala : “ Tak aký bol koncert“
A moja odpoveď : “ Pavli strašne sa mi chce späť, povykladám Ti o tom, keď sa zobudím“
Preobliekla som sa naspäť do pyžama, umyla si zuby a odpochodovala do nášho traktu, zalomila som vedľa DM. Ešte som vnímala, ako si prišla ku mne priľahnúť Barborka a spokojne som zaspala na to, ako mi pradie, ako traktor , do ucha.
A keď som sa okolo obeda prebudila, Dobrý Manžel zbíjal základňu pod nový skleník, DT pomáhala Oldřichovi a na na štiepačke štiepala drevo a po rožtekoch už nebolo ani chýru. Ostalo len osem kúskov, ktoré som schovala , aby som ich mohla odfotiť za svetla. A Moja Dobrá Svokra večer už len dostala kávu bez rožteka, ale zato s rumom….. a domáci hotdog. Tak. A mohla som konečne všetkým porozprávať aký bol koncert, aký bol Cave skvelý a vtipný a božský. Pojednala som prednášku aj s fotodokumentáciou a pripravila som si aj ukážky skladieb. 🙂 Riadne som ich tým otrávila, lebo oni ten záujem predstierali len zo zdvorilosti 🙂 Ani netušili, kto to je Nick Cave.
V takýchto momentoch mi príde vždy ľúto, že tu nemám Môjho Dobrého Brata Jožka. S ním by som si ten rozhovor naplno užila a trval by hádam aj dlhšie ako ten celý koncert.
Rožteky boli vraj skvelé a svorne ich zjedli aj zástancovia droždia aj zástancovia prášku do pečiva.
Netuším ani v najmenšom ako chutili, ale mám ich robiť často.

Suroviny:

Na 64 kusov malých rožtekov budeme potrebovať :

Slivkový lekvár
Práškový cukor

Na cesto
500 g hladkej múky
250 g maslo
1 vajce
štipka soli

Na kvások:
1 celé + 3/4 druhého sušené droždie Dr.Oetker
10 polievkových lyžíc sladké mlieko čo je 150 ml
1 polievková lyžica cukor

Na potretie :
5 polievkových lyžíc mlieko
2 polievkové lyžice rum

Postup

Rúru zapneme na 180 stupňov
Do hrnčeku dáme ohriať na letnú teplotu,  mlieko a vsypeme do neho vrecúška droždia a cukor. V pôvodnom recepte je uvedená celá kocka čerstvého droždia. Vyberte si podľa toho, kto je na aké, zvyknutý.
Ja som nemala čerstvé droždie,  len sušené a dala som jedno celé a 3/4 druhého vrecúška.  Rada robím zo sušeným droždím a to čerstvé uvádzam len preto, lebo bolo  v pôvodnom recepte.

Do  veľkej misy navážime múku, pridáme štipku soli. Maslo som mala tvrdé, tak som ho nastrúhala  na veľkej slzičke. Pridáme vajce.
V mise som zapracovala nahrubo múku s vajcom a maslom
Medzitým sa kvások pekne napenil a narástol
Vylejeme ho do misy k múke a narýchlo pár ťahmi zapracujeme do cesta.
Preložíme na pracovnú dosku a rýchle spracujeme hladké cesto.
Pracujeme naozaj rýchle a nehráme sa s tým.
Cesto,  v žiadnom prípade nenecháme kysnúť a hneď s ním pracujeme ďalej. 
Rozdelíme ho na 8 rovnakých častí.
Každú časť rozvaľkáme na kruh, ktorý je hrubý tak 3 mm, možno by mal mať priemer okolo 20 cm.
Každý kruh rozdelíme nožom, alebo radielkom na 8 trojuholníkov
Na každý trojuholník, na jeho najkratšiu stranu, dáme malú kôpku slivkového lekváru.

Zakrúcame od lekvárovej strany, smerom ku špičke. 
Vznikne nám malý valček, a konce mu ohneme do oblúka, aby sme mali tvar rožteka.
Vôbec Vás nemusí mrzieť, ak bude každý rožtek iný a sem tam bude trošku trčať lekvár. 
Od tohto som sa už oprostila pred rokmi. Rôzne nedokonalosti zakryje práškový cukor a rožteky budú vyzerať autenticky.
Stačí trpezlivosť a láska .
Rožteky kladieme vedľa seba na rovný plech s papierom na pečenie.

Pečieme kým nebudú rožteky zlaté. Moja rúra na to potrebovala 12 až 15 minút. Strážte si to.
Kým sa pečie prvý plech, tak si pripravíme mlieko s rumom.
Hneď ako vytiahnete plech z rúry  s upečenými rožtekmi, ešte také horúce potierame štetcom,  rumovým mliekom. 

Tento krok určite nikdy nevynechajte.
No a na úplný záver pocukrujeme práškovým cukrom, cez sitko.

Na môj pohľad boli dokonalé. S cestom sa báječne pracovalo a išlo to všetko veľmi rýchlo. A celý čas mi pri práci hral Nick Cave. 

Moja, Dobrá Vnučka Dorka, kým sa nedostala do toho, povedzme, „komplikovaného“ desaťročného veku, bola u mňa a deduška, pečená , varená. Potom dorástla a radšej bývala s kamarátkami ako s Deduškom a Omkou. A tak som začala chodievať ja k nim, aby som dávala na nich pozor.
Milovala som tie časy a milujem aj tie spomienky na tie časy. No a samozrejme milujem aj jej prítomnosť a milovať budem aj jej budúcnosť.
Ona a jej braček Janíčko sú moje namilovanejšie detičky a detičkami ostanú až do mojej smrti. Ako vnúčatá každých prarodičov.
Chodievala aj ku nám do Mníchova, nielen do BB.
Všetky detské ihriská v Mníchove sme obrážali. Najviac chcela chodiť, na detské ihrisko, ktoré je súčasťou veľmi starého cintorína, v ktorom sa naposledy pochovávalo niekedy po II. svetovej. Nádherné, rozhľahlé miesto, ktoré je v tieni obrovských gaštanových stromov. Nie, tiché nie je ani náhodou.
Všadiaľ na cestičkách je veľa lavičiek, ktoré sú obsadené hlavne študentami, mládežou, mamičkami s malými detičkami. A tých bežcov, čo si tam idú zabehať, a dôchodcov čo sa tam prechádzajú. Nikto nikomu nezavadzia, nikto nerobí bordel, nikto sa nehnevá na detské hlasné hlásky , na smiech mladých. Aspoň pred pár rokmi to bolo.
A priamo v tom areáli bolo detské velikánske ihrisko.
Na tom ihrisku bola Dorka vo svojom živle. Také atrakcie nepoznala a tak sa tam vždy tešila.
Na jej nôžky to bolo asi trošku ďalej a tak sme sa zviezli jednu zastávku metrom.
(omka, prečo je tu cez deň tma)
Raz si tam našla kamošku . Dievčatko v jej veku z Japonska. Normálna malá, zlatá Japonka.
Ona vedela japonsky a Dorka slovensky. Výborná kombinácia.
Jej maminka vedela 50 slov nemecky a anglicky a ja tiež.
Výborne sme sa svorne porozprávali, aj sme sa dohodli na druhý deň. Potom odišli naspäť do Japonska.
Niekedy chcela ísť na zmrzlinu.
(omka ale tam kde je zmrzlina na nôžkach)
Zmrzlina na nôžkach bývala vo veľkej zmrzlinárni, kde sa dalo ísť pohodlne aj na kolobežke. Poháre od výmyslu sveta. Vysoké poháre. Mala chudiatko problém to jesť. Bol vyšší ako ona, keď tam tak sedela. Zmrzlina na nôžkach. ako ju to len mohlo napadnúť, také prirovnanie.
Zmrzlináreň v zime funguje ako cukráreň a predávajú sa tam perníkové špeciality.
Raz prišla za mnou kamarátka Erika a išli sme si tam posedieť. Práve v ten deň sa ženil princ William s Catherine.
Na stene tam majú velikánsky televízor a išiel na ňom prenos z toho weddingu a keď zabrali detailne Williamovu tvár, tak sme mohli vidieť aj jeho rozšírené póry na nose, namojdušu.
A priamo pod tou obrazovkou, sedela na stoličke nejaká anglická pani a zbožne sa na to pozerala. Nesedela v boxe, ale si preniesla stoličku priamo pod obrazovku. Tie tváre jej mohli aj oči vybiť.
Sedeli sme v tej veľkej miestnosti len ona a my dve s Erikou.
A my sme sa rozprávali a pani na nás neustále robila psst.
A išla sa aj sťažovať personálu, že ju rušíme. Tak jej pán majiteľ povedal, že to nie je tam kino, ale kaviareň.
A potom nasrdená odišla a pred odchodom nám prišla po anglicky vynadať. Kľudne nám mohla vynadať aj po senegalsky, výsledok bol rovnaký.
Keď chcela, mala nám vynadať po slovensky. No nie?
Teraz ma napadlo, že ako Janíčko reaguje inak, ako Dorka.
Prišli nás pozrieť aj s rodičmi do Jihlavy a išli sme do cukrárne U Ignáca. Skvelá cukráreň, spojená aj s raňajkárňou, nie raz nás tam nachovali.
No a objednávali sme si zmrzlinové poháre. Janíčko nám strašne chcel niečo vysvetliť, ako autista s tým mal ohromný problém, ale nakoniec sme to preložili tak, že on nechce a nechce zmrzlinu vo vysokom pohári. Vravel nám, že nechce dlhú zmrzlinu. objednali sme mu teda na tanieriku takú, čo mala tvar ako pinocchio a aj sa tak volala.
A keď prišla slečna a Janíčko videl na tácke, všetky tie obrovské, nožičkové , dlhé poháre…..to ste mali vidieť. Zhasla mu tvárička, bradička sa roztriasla a slzy, ako hrachy….schoval si tváričku do ocka a tam mu dôstojne zasoplil celé tričko. Darmo sme mu vysvetľovali, že to sú naše a jemu ešte len príde…..ten žiaľ a krivda sa dali krájať nožíkom. Slečnu to veľmi mrzelo, že keby to tušila, tak prinesie jemu ako prvému. A tak dostal o kopček viac a viac lentiliek a viac trubičiek a viac keksíkov v mištičke. Dorka uprela na slečnu zrak a preriekla….“aj ja sa rozplačem“. 🙂
No a v Mníchove sme chodievali s Dorkou, veľmi radi aj do nákupného centra Hertie. Vtedy ešte fungoval, teraz je to obyčajný kauhof, alebo čo. Nebola som tam odvtedy, ako Hertie skončilo.
Hertie mal noblesu, šmrnc a invenciu v predvádzaní.
O Hertie pohovorím inokedy.
Ona to volala, že „poďme na obedík“
Po obedíku si mohla vybrať koláčik.
Doviedla som ju k vitrínam, kde stáli dievčatá, oblečené v takých tých uniformách, ako v takých predvojnových, luxusných, dámskych kluboch.
Úžasné to bolo.
Ponúkala som jej, od výmyslu sveta , všetky tie jahôdkové, šľahačkové a neviem aké , zákusky,. Ona si tvrdohlavo trvala na svojom, že chce kúsok z Frankfurter Kranz. Mne to prišlo strašne obyčajné.
Slečna, striebornou lopatkou nabrala to, na čo ukázala.
Bola som si istá, že jej to nebude chutiť, tak som objednala ešte jahodový a neviem ešte aký.
Priniesli nám to na servírovacom vozíčku, spolu s mojou kávou, jej kakavkom, a vodou a džúsikom a všetkými tými serepetičkami. Som sa normálne bála, že či nám neprinesú aj lavórik s vodou, pokrytou ružovými lupeňami, aby sme si mohli ponoriť do nej prsty.
Okolo nás rozložili tanieriky a začali sme degustovať.
Verte či nie, ale Dorka vyhrala. Jej výber bol najchutnejší.
Strašne dlho som sa prehovárala, aby som to upiekla, aj špeciálnu formu som si na to kúpila.
Aj som to na jar upiekla a nenormálne sa mi sekol krém. Ale tak hrozne. Kamuflovala som to, ako som mohla, aby to nebolo na fotkách vidieť.
A potom som vytiahla z rúry maslový korpus a vyklopila ho z formy.
Bože. Upiecť niečo v plynovej rúre je niekedy o hubu.
Vrch, ktorý po vyklopení ide na spodok, dokonale zlatohnedý. Spodok, ktorý príde navrch, dokonale čiernohnedý.
A to všetko som mala naplniť a pomazať tým zrazeným krémom.
Tak som tmavé obrezala, krém nahriala a pokúsila sa ho prešľahať, ale aj tak to pomohlo len trochu.
Dokončila som to, ale na ukazovanie to nebolo, len na jedenie. Tak sme dali polovicu susedom a druhú zjedol DM.
Takú nechuť som k tomuto zákusku dostala, že som sa dokopala k repete , až tu na chate.
Vlastne aj preto na chate, lebo tu mám na to stravníkov.
Zákuskov sa dá upiecť aj menšie množstvo, ale toto sa menšie upiecť nedá.
Je to tradičný zákusok, neviem, či to nemá aj nejaký patent, ako napríklad naše Bratislavské rožky.
A na druhýkrát sa podarilo všetko ako má byť.
Je to taká, povedzme vylepšená, bábovka. Samozrejme to nie je bábovka. Ani do registra pre rýchlejšie hľadanie, ho nezaradím ani náhodou medzi bábovky. Toto nie je bábovka.
Cesto je hutné a tak sa toho nedá zjesť naraz veľa. Len ten jeden kúsok.
Ale každý si po hodinke dal znovu a potom znovu. A tak sa zjedol ešte v ten istý deň.
Akurát Dorka nemala nič.
Ale upečiem jej. Či si spomenie.

No a teraz taká praktická vec.
Formu na pečenie Frankfurter Kranz dostať aj u nás.


Neviem či ju majú fyzicky v každej predajni Tescoma , to si môžete skontrolovať priamo na ich stránkach, ale majú ju aj online.
https://www.tescoma.sk/forma-frankfurtsky-veniec-delicia-o-26-cm
Ja keď som veniec piekla prvýkrát, tak som si myslela, že tú formu mám doma. Nemala som, ale som si pomohla.
Dá sa určite použiť aj veľká, bábovková torta, ale ja mám len malú. Tak som vzala formu na tortu a do stredu som položila porcelánovú, zapekaciu misku z Ikei. Nebolo to také šikovné, ako pravá forma, ale s trochou úsilia som to cesto tam pohodlne vpravila a upiekla.

Suroviny:

Budeme potrebovať formu na veniec s priemerom 26 cm

Cesto :
270 g maslo
200 g cukor
1 balíček vanilkového cukru (ja používam vanilkovú pastu Dr.Oetker)
2 štipky soli
5 vajec normálnej veľkosti M
270 g polohrubá múka
2 čajové lyžičky prášok do pečiva
3 polievkové lyžice mlieko

Krém :
1,5 balíčka prášku na vanilkový puding
80 g cukor
700 ml mlieko sladké
250 g maslo
+ ríbezľový džem na potretie cesta
+ trošku rumu na vykropenie korupusov

Krokant na obsypanie :
1 orech maslo
80 g cukor
150 g nasekané mandle

Na dokončenie :
koktailové čerešne

Postup

Uvaríme puding.
Zo 700 ml mlieka odoberieme jednu tretinu a v tej tretine poriadne metličkou rozšľaháme 1,5 sáčku vanilkového pudingu, tak aby neboli hrčky. Mlieko čo ostalo po odobratí, dáme variť s 80 g cukru. Cukru je veľké množstvo, ale je to preto, pretože do masla už nebudeme pridávať žiaden cukor. Dáme variť a uvaríme puding podľa návodu na obale.
Aby sa Vám nestalo, žeby sa Vám krém zrazil, je bezpodmienečne nutné, aby malo maslo a puding rovnakú teplotu. Takže nie tak, ako ja, najprv upečiem korpus a potom idem variť puding. Potom ho rýchlo vyložiť von, aby vychladol a tak……..Tento múčnik je množstvom masla, ktorý tam ide, dosť drahý a bola by škoda, keby sa niečo  nepodarilo.
Radšej si uvarte puding večer, nechajte ho prikrytý fóliou do druhého dňa , normálne stáť na kuchynskej linke. Ráno vyložte maslo, ktoré pôjde na výrobu krému a pokrájajte ho na kocky,  v miestnosti kde je aj puding.
Horúci puding prikryjeme pokrievkou, alebo kuchynskou fóliou a necháme ho čakať na svoj čas.
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Formu na veniec vytrieme trochou masla a vysypeme polohrubou múkou.
Do veľkej misy nakrájame maslo v izbovej teplote, pridáme 80 g cukru a vytlačíme lyžičku vanilkovej pasty. Ak nemáte pastu, pridajte balíček vanilkového cukru.
Prešľaháme  do penista a začneme pridávať jedno vajce, po druhom. Všetko prešľaháme.
Pridáme prášok do pečiva a trošku mlieka. Znovu prešľaháme.
Nakoniec zamiešame múku a premiešame.
Cesto preložíme do formy a dáme piecť.
Záleží od Vašej rúry, ale taký orientačný čas pečenia je 45 minúť.
Skontrolujte si to pomocou špajdli.
Po upečení nechajte postáť 60 minút a vyklopte.

Čo robí tento múčnik takým jedinečným, je aj krokant.  
V Mníchove predávajú priamo nasekané mandle, ak si ho robíte doma.
Na Slovensku dostať zatiaľ len mandle nasekané na maličké hranolčeky. Mandle nasekané na plátky nie sú vhodné.
Ja som použila ručný sekáčik na zeleninu

a posekala som ich na potrebnú veľkosť.

Iný spôsob sekania som neskúšala.
Do panvice dáme maslo a cukor a nasekané mandle. 
Niekto urobí najprv karamel, ale ja som dala všetko naraz a nesťažujem si.

Necháme teda všetko rozohriať,  na roztopenom masle necháme roztaviť cukor, miešame drevenou vareškou a opekáme v tejto sladkosti,  nadrvené mandle, tak, aby sme ich opiekli do zlatohneda.
Používajte výhradne drevenú varešku.
Akonáhle máme mandle zlatohnedé, preložíme ich na pripravený papier na pečenie a necháme úplne vychladnúť. 

Po vychladnutí, ak ich máte zlepené, tak hrčky porozbíjajte. Neochutnávajte, lebo Vám nebude viac pomoci a budete ujedať a ujedať. 🙂
Po úplnom vychladnutí pudingu na izbovú teplotu, vložíme kocky masla, ktoré sú tiež v izbovej teplote,  do veľkej misy a na vysokých obrátkach ho šľaháme, kým nie je napenené a biele.
Po lyžiciach začneme pridávať puding a zakaždým zašľahávame, už na nižších obrátkach dovtedy, kým nemáme zapracovaný všetok puding. Ja som do krému ešte pridala za lyžičku vanilkovej pasty.
Do sáčku na krém s malou hviezdičkovou trubičkou, odoberieme z hotového krému , 3 polievkové lyžice a dáme bokom.
Ríbezľový džem vymiešame dohladka.
Vychladnutý korpus, vodorovne 2x prerežeme zúbkovaným nožom.

Spodnú základňu položte na tanier a povrch natrieme rumom a 3 lyžicami džemu a na džem natrieme tretinu krému. Uhladíme.

Priklopíme druhou základňou a zopakujeme.
Rum, 3 lyžice džemu, na to tretinu krému a uhladíme. 
Priklopíme poslednou základňou.
Zľahučka zatlačíme, vyrovnáme a dáme zachladiť na 30 minút.
Poslednou tretinou krému , potrieme celý povrch, vrátane stien v strede kruhu.
Krokant po častiach odoberajte a posýpajte ním celý povrch, vrátane stien v strede. 

Dlaňou posyp ľahko zatlačte do krému.
Povrch ozdobíme pomocou krému v sáčku s hviezdičkovou trubičkou a pokladieme ovocie.

Ja som dala koktailové čerešne, neviem ako vo Frankfurte, ale v Mníchove sa skôr dávajú čerstvé ríbezle.

No a tu je ukážka môjho prvého, neslávneho pokusu.