Ja k haruli mám vo všeobecnosti výhrady a v podstate mám rada len tú, ktorú si urobím sama. Som totižto čudák, ktorý má rád mäkkú haruľu. Žiadne chrumkavé zázraky. V Selciach sa nikdy nerobili placky na panvici, ale len v rúre na plechu, práve preto, aby bola vysušená a chrumkavá. A potom si posadali rodičia a brat okolo stola, na ktorom bol celý plech a každý mal v hrnčeku kyslé mlieko a namáčali si tú haruľu do toho hrnčeka a kým to nezjedli, tak od stola nevstali. Aj liter a pol kyslého mlieka k tomu vypili. Kým som sa nemohla brániť, tak som to musela jesť a jediné, čo som si vydupala, bol v hrnčeku čaj a nie to mlieko. Nesmierne sa mi uľavilo, keď zistili, že im viac ostane, keď nebudem jesť s nimi a dám si niečo iné. Nepamätám si absolútne, aké náhradné riešenia pre mňa mali, ale na tú haruľu si pamätám doteraz. Nech si ju nechajú. Od vtedy som jedla mnohé, mnohé vzorky harúľ a nemôžem povedať, žeby som ich úplne odmietala. Milovala som Važeckú pochúťku u Kurjana, ktorá bola zabalená vo veľkej haruľovej placke….ale ako píšem, bola prehnutá, to znamená, že bola mäkká ! Aj čiernohorský rezeň som si u toho Kurjana hocikedy dala, ale to ich haruľové cestíčko malo moju dôveru, vzhľadom na tú Važeckú. A raz som jedla haruľu, ktorú robila Božka (božtek do nebíčka), sestra mojej Dobrej Švagriny . Nepamätám si ako chutila, ale že som ju jedla a jedla a nemohla to zastaviť, si pamätám celkom presne, takže musela byť skvostná. A už mi úplne odpadla od srdca, keď môj posledný žlčníkový záchvat vyvolala práve haruľa . Dostala som ho v Banskej Bystrici a bolo to vlani v januári. Objednávala som jedlo donáškou a DM manca jedna mancatá, si objednal nejakú fru fru somarinu a tak ja som prihodila aj tú haruľu. Nezjedla som jej veľa, vážne nie. Vtedy už som bola chudnúcom procese, takže som skutočne zjedla možno jednu placku. Bože. Bolo to epické. Zo všetkých mojich žlčníkových záchvatov bolo toto, to najhoršie. Bolo to také hrozné, že som pristala na to, aby mi DM zavolal sanitku, ktorá ma odvezie niekam, kde mi buď uľavia od tej šialenej bolesti, alebo sa dám radšej zabiť, lebo vydržať sa to nedalo. Dobrý Manžel mal z toho výborný zážitok, pretože sanitka ma odviezla nieže s blikajúcimi svetlami, ale občas aj zahúkala. A pán sanitkár trval na nosidlách. Tak to som ozaj odmietla, lebo som ležať nemohla. Tak ma aspoň na kolieskovej stoličke tlačil. Aj som uvažovala, že mu navrhnem, nech si sadne on do toho kresla a ja ho budem tlačiť, že to bude možno rýchlejšie…stále som vážila 120 kíl, čo Vám budem čo hovoriť. Pani mladá lekárka sa ma dôkladne v sanitke povypytovala čo som jedla, čo som pila a tak. A nezabudla som sa aj odfotiť. Deň predtým som mala besiedku s bývalými spolužiačkami, tak som sa im pripomenula a poslala som im tú fotku s otázkou „hádajte kde som?: Ako jeden muž mi každá odpovedala….v lietadle! kde letiš? A keď ma dotlačili na recepciu na urgente, tak zo skupinky, ktorá na nás čakala a pozerala sa na náš príchod, sa ozvalo mohutné : „To je tá haruľa??“ Btw…žlčník mi vybrali o 4 mesiace nato. Mala som len jeden kameň, ale bol veľký, ako malé vajce. No ozaj haruľu nemusím A už vôbec nie chrumkavú. A tak som si ju vždy urobila podľa mojej chuti. Na Okrouhlíku na chate, raz urobili haruľu a išli sa zblázniť, aká je úžasná. Oni haruľu volajú cmunda. Neviem či je to ich rodinné pomenovanie, alebo v tom kraji sa to tak volá. Ja som si napríklad dlho myslela, že halapáč, ktorý varievam podľa ich rodinného receptu, sa tak volá v celom jihlavskom okolí a nakoniec som zistila, že si to tak pomenovala babička. No a tá cmunda…nechutila mi a veru ju ani nejedávam. Bola chrumkavá. Keď sme prišli tento rok do BB, tak som potrebovala pred odchodom domov, minúť zemiaky a som navrhla haruľu. A DM mi povedal, že dobre, ale že keď už, tak nech ju urobím chrumkavú. Tak som si spomenula, že raz pred desiatkami a desiatkami rokov, priniesla do mojej vtedajšej práce, kolegyňa Dáša Milanová z Hiadľa , takú špecialitu, ktorá sa robí čiste len na tom Hiadli. Volá sa to Krumplovník (vďaka Zrubka) a neuveríte, ale obec Hiadeľ má na toto jedlo aj udelenú ochrannú známku, ako na regionálne jedlo. Skrátka, Dáša to priniesla a všetci sa išli za tým zabiť a každý híkal aké je to skvelé a aké chrumkavé. Ani som to neochutnala. A jediné čo som si zapamätala bolo to, že tie zemiaky boli strúhané na hrubo, na veľkej slzičke, takže to malo takú štruktúru, ako keby. Tak som teda aj ja tie zemiaky postrúhala takto a skutočne , tie zemiakové placky boli chrumkavé. DM ich zjedol a aj poznamenal, že nevie ako som ich urobila, ale že ich už mám robiť takto. A včera som potrebovala uvoľniť miesto v mrazničke a vybrala som kuracie pečienky. A tie sa mi akurát hodili do Važeckej a tak som urobila toto sotéčko a k nemu chrumkavú haruľu. A aj chrumkavú cibuľu. DM poznamenal, že som mu na tanieri priniesla, instantný žlčníkový záchvat. A našla som na stránkach obce Hiadeľ aj recept na ten ich slávny krumplovník a časom na neho určite dôjde aj tu na blogu.
R.I.P babička Věra. Odpočívaj v pokoji.
Suroviny:
(C) 2025 Milena Chalupníková
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
All rights reserved.
Na približne 14 placiek ako dlaň budeme potrebovať
500 g zemiaky 1 vajce 2 polievkové lyžice hladká múka 1 zarovnaná čajová lyžička soľ 2 veľké strúčiky cesnaku 1 veľká polievková lyžica majorán
Postup
Zemiaky nastrúhame na veľkej slzičke.
Pretlačíme k nim cesnak, pridáme vajce a dve polievkové lyžice hladkej múky. Ochutíme soľou a majoránkou. Pôvodne som dala 500 g zemiakov, ale mohlo byť o trochu viac. Cesto vymiešame rukami. Na panvici rozohrejeme olej a lyžicou kladieme kôpky cesta, ktoré uhladíme. Snažíme sa placky robiť tenšie. Ja som prvú dávku dávala tak a potom som znovu len skĺzla do rutiny a bolo to okamžite na plackách poznať.
Povrch je pekne štruktúrovaný a vidieť na nich rezančeky zemiakov.
Urobila som k plackám aj chrumkavú cibuľu. Jednu veľkú cibuľu pokrájame na kolieska. Ku kolieskam pridáme 1 lyžicu hladkej múky a rukami vymiešame.
Nenecháme stáť a hneď cibuľu opekáme. Do malého hrnčeka rozohrejeme aspoň dvojcentimetrovú vrstvu oleja. Cibuľu restujeme v dávkach a dávame pozor, aby nám nezhnedla až príliš, pretože bude nepožívateľná. Na placky sa dáva aj strúhaný syr, ale táto kombinácia je u nás doma nepožívateľná.
Moji milí, ja sa nejdem s tým vyrovnať. Myslím s tým ukradnutím môjho blogu. Ja viem, že to je bežná prax, ale takto surovo, bez akýchkoľvek okolkov, bezohľadne, chrapúnsky. Tak to nejdem prežrieť. Je to 15 rokov mojej práce, ktorú si niekto privlastnil a vydáva ju za svoju. Normálne si pod MOJE recepty, MOJE texty, MOJE fotografie, tie osoby dali svoj copyright, že je to ich vlastníctvo. A keď som sa snažila ešte zachrániť čo sa dá a začala dobrovoľne hyzdiť moje fotky vodoznakom, tak dnes ráno som zistila, že je to úplne zbytočné, pretože tá banda majú môj blog komplet stiahnutý a pridávajú recept už z ich databázy a ja sa môžem aj rozkrájať. Hneď keby som teraz celý blog zamkla a stiahla z internetu. Oni ho majú a budú ho používať dovtedy kým ho nevycicajú do posledného písmena. Pokiaľ by som to nedala na súd za ukradnutie môjho duševného vlastníctva. Čo sa mi vážne nechce , hoci DM mi dal v tomto smere voľnú ruku. Príde mi to také ničotné aj keď viem, že títo bezcharakterní zmrdi, presne s týmto rátajú. Že sa to ľuďom nebude chcieť riešiť, pretože im to príde pri kauzách, ktoré sa v súčasnosti dejú, smiešne. A tak niečo čo mi prinášalo a malo by prinášať radosť, je zdrojom, že sa po nociach žuhrím a cítim sa strašne bezmocná . Ja viem, že to ide na nervy toto moje vyplakávanie, odpustite, možno to ešte raz spomeniem, ale budem sa už snažiť od toho oprostiť, aj keď to pôjde teda prekliato ťažko. Nové recepty budú už vychádzať s vodoznakom, čo ma strašne mrzí. No a k tomu receptu. Kedysi som na internete videla zákusok, kde bol použitý prášok zeleného matcha čaju a prišlo mi to ohromne zaujímavé. Bolo to v čase keď prebehol boom piškótového cesta tzv. machového, kde sa na zafarbenie používal špenát. Tortu so špenátovým korpusom priniesla raz Moja Dobrá Česká Švagriná na detskú oslavu na chate a bola úžasná. Ohromne chutná. Kačenka ju priniesla v chladiacom prenosnom boxe a hovorila, že pani, ktorá jej ju piekla povedala, aby sme ju čo najskôr zjedli. Nebála som sa, žeby mal zvýšiť čo len jeden kúsok do druhého dňa, lebo sme sa na ňu vrhli a snažili sa uchmatnúť čo najväčší kúsok. Skvelá a ešte raz skvelá. No a po nejakom čase prišli na záhradu aj susedovci a tak sme chceli ponúknuť z tej špenátovej torty aj im…posledné dva kúsky. Nedali sa vôbec nabrať a rozpadali sa. Tak sme im dali niečo iné, všetkého bolo dosť. A tie dva kúsky sme zjedli lyžicou, priamo z podnosu. I chcela som si to vyskúšať aj ja upiecť, keďže to je taký skvelý múčnik. Tortu som upiekla. Upiekla som ju podľa jedného receptu, podľa druhého receptu, podľa tretieho receptu a sľubovala som si, že skúsim aj podľa štvrtého. Neupiekla. A ani nebudem. Teda skúsim ju v prípade, že si ju bude niekto pre mňa dôležitý, výslovne želať. Všetky trampoty som popísala pri tej machovej torte v odkaze. A dovolím si tvrdiť, že každý amatér, ako som ja, po upečení jednej machovej, ju už druhýkrát nepiekol. Jesť ju môžem hocikedy, ale piecť…ee. Keď som videla tie matcha múčniky, tak mi srdce zaplesalo. Nádherne zelené eko korpusy, bez umelých farbív a dúfala som, že nebudú mať žiadnu pachuť. Nemajú. Akurát nie sú také zelené, ako sú prezentované na fotkách. Piekla som podľa tohto receptu, teda cesto. Krém som si urobila vlastný. Keďže som to piekla prvýkrát a nepoznala som, ako sa matcha prášok chová, držala som sa receptu na cesto, do bodky. Máte pocit, že moje cesto, je rovnako zelené, ako na fotke v časopise ??????
Veľký makový trt!!!!!!!!!!!!!!! Keď som pozerala na pintereste fotky matcha múčnikov, našla som jeden jediný, ktorý má reálnu farbu, tak ako ten môj. Priatelia, svet je zlý. Chce nás oklamať, ešte aj na takej hovadine, ako je farba korpusu 🙂 Múčnik je ale chuťovo fajn. Robila som ho podľa chuti DM, takže si ho pochvaľuje a ani nevečeral a radšej zjedol pol rolády na posedenie. Pôvodne som ho chcela upiecť pri príležitosti Dňa Sv. Patrika, ktorý bol včera, ale nedostala som žiadne čokoládové štvorlístky na ozdobovanie, ktoré som mala v hlave. Tak som z nej urobila miesto írskej, jarnú.
Suroviny:
(C) 2025 Milena Chalupníková
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
Na jeden kus rolády, kde môžeme nakrájať približne 12 kúskov, budeme potrebovať :
Na piškótový plát o rozmeroch 35 x 25 cm : 4 vajcia 2 čajové lyžičky Matcha prášok 100 g cukor 110 g hladká múka 1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker žltá strúhaná kôra z 1 bio citróna štipka soli citrónový likér Limoncello
Citrónový krém – lemon curd : Vylisovaná šťava z 1 citróna 50 g krupicový cukor 25 g maslo 1 vajce
Na krém : Lemon curd 250 g mascarpone 150 ml sladká smotana 1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker 1 balíček stužovač šľahačky
Postup
Zapneme rúru na 200 stupňov. Z umytého citróna ostrúhame žltú kôru. Zmiešame naváženú múku s matcha práškom Oddelíme žĺtky od bielkov. Absolútne čistými metličkami, začneme šľahať bielky. Do spenených pridáme tretinu odváženého cukru a štipku soli a vyšľaháme pevný sneh. K prešľahaným žĺtkom pridáme ostatok cukru a citrónovú kôru. Šľaháme do krémovej hustej konzistencie, keď hmota naberie na objeme a zmení farbu na bledú.
Do žĺtkového krému zapracujeme sneh a presitujeme do hmoty sypkú zmes z múky a matcha. Na rovný plech položíme papier na pečenie a rozotrieme rovnomerne krém. Plocha by mala mať rozmery približne 35 x 25 cm.
Vložíme do rúry a pečieme približne 12 až 15 minút. Pri mojej plynovej rúre som piekla 12 minút a mohla som o minútku menej. Okraj piškótu som už mala presušený a lámal sa. Dávajte si na cesto pozor a pečte podľa svojej rúry. Pri teplovzduchu, pečte na na nižšej teplote. Upečený plát hneď stiahneme z plechu. Položte ho na čistý papier na pečenie, tak aby bol papier, na ktorom sa piekol hore a opatrne ho stiahnite. Pokiaľ by ste mali so sťahovaním problém, tak ho najprv navlhčite vodou.
Papier, ktorý ste stiahli, nechajte položený na ceste. Pomocou spodného papiera začneme roládu zamotávať aj spolu s vrchným papierom a pevne ju zamotáme a necháme vychladnúť.
Idem uvariť lemon curd. Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, cukor a maslo. Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda. Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding. Máme hotový lemon curd , odložíme ho bokom a necháme úplne vychladnúť. Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém. Studenú šľahačkovú smotanu vyšľaháme s balíčkom stužovača do šľahačky. Mascarpone a lemon curd a 1 balíček vanilkového cukru prešľaháme do penista
a zašľaháme do neho šľahačku. Máme hotový krém. Piškótové cesto opatrne rozbalíme. Cesto som vykropila citrónovým likérom, ale dobre poslúži aj citrónový sirup. A keď už sme pritom, aj obyčajný tuzemský um rum. Ako som spomenula, na jednom kraji som ho mala presušený a zlomený.
To sa stalo preto, pretože som nemala rovnomerne rozotreté surové cesto pred pečením a na tom mieste bola tenšia vrstva. A zároveň som to mala piecť o minútu menej. Zníženie teploty nič nevyrieši. Akurát sa to bude piecť pomalšie a dlhšie a bude to ešte vysušenejšie. Platí zásada, že keď je cesto tenšie, tak pečieme na vyššej teplote a krátko. Musíme dávať na to pozor. Z krému odoberieme dve polievkové lyžice a dáme bokom. Krém začneme nanášať od kraja, ktorý je nepoškodený, ten bude tvoriť vnútro slimáka a bude najviditeľnejší v roláde, takže musí byť bezchybný. Krém rozotrieme po celej ploche.
Zarolujeme pomocou papiera a upevníme. Poškodenú zlomenú časť som odrezala.
Zarolovanú roládu preložíme na tácku a potiahneme ju krémom, čo sme mali odložený. Nazdobíme podľa vlastnej fantázie, ja som si kúpila tieto jedlé kvietky a podľa mňa sú rozkošné.
Dáme do chladu aspoň na dve tri hodiny a plátky krájame ostrým nožom.
Písala som dosť podrobne postup pri roláde, pretože chcem dať tento recept aj ku začiatočníkom. Je to jednoduchý a efektívny múčnik, ako stvorený na Veľkonočný stôl.
Museli sme veľmi náhle odcestovať do Banskej Bystrice. (Tak sa zdá, že som stále Bystričanka, pretože som pôvodne napísala do Banskej „Bystrici!. Ako všetci Bystričania 🙂 ) Situácia s mojim 92 ročným tatíkom sa nesmierne skomplikovala a bolo ma tam treba. A tak sme odcestovali z jedného dňa na druhý. Bolo to veľmi veľmi náročné a stálo ma to veľa psychických a na záver aj fyzických síl. Môžem povedať, že ja, Dobrý Manžel a mačky Barbora a Noel, sme sa vrátili ako negatívne poznačení. Vlastne od začiatku Nového Roka, je to jedna pohroma za druhou, ktorá rozčerila hladinu tej pokojnej, lenivej rieky nášho života. A neskončilo to. Stále narážam na nejaké veci, ktoré chápem ako veľkú krivdu, neprávosť a bla bla bla bla …..a upadám na tele a aj na duchu. Niekto to volá „starnutie“ 🙂 Čím som staršia tým horšie znášam tieto veci. Dosť na tom. Hektické dni v BB mi prvý týždeň vonkoncom nedovolili variť, musela som riešiť veci, ktoré boli pre mňa nové, vyčerpávajúce, bojovala som so všetkým čoho som sa musela dotknúť. A tak sme sa stravovali ako sme vedeli, raz sme si objednali donášku, raz sme sa najedli tam, raz hentam. Strašne sme nechceli chodiť do reštaurácií, pretože každý obed trval hodinu a pol a tú som nemala, len tak k dispozícii na vyhodenie. A objavili sme čaro „jedáceho kútika“ v centre Európa. Bože, toľko pho (fóčiek) čo som sa tam dojedla a toľko pokéčok….a jedno bolo lepšie ako druhé. Absolútne sa nám to neprejedlo. Prišli sme, objednali sme, zjedli sme, odišli sme. Do polhodiny sme mali všetko za sebou. Raz som si všimla, ako sa s nesmiernym záujmom na nás pozerali detičky od susedného stola, kde ich maminky napchávali hranolkami s kečupom. Tu musím odbočiť. Toto vôbec nedokážem pochopiť. Tak jasné, celý ten kút so stánkami je bufetové, rýchle stravovanie, ale výber bol veľký a dovolím si povedať, že dieťa tam môže dostať aj plnohodnotné jedlo a nie hranolky s kečupom. Naviac keď maminky si dali polievku a palacinky. Ale ….kto som ja, že súdim. Nič o tých ľuďoch neviem a arogantne im tu vstupujem do svedomia, aj keď o nich, nič neviem. Ospravedlňujem sa. No skrátka. Detičky nešli zo mňa a DM spustiť oči a jedno malo aj otvorené ústa. Potom sa nachýlilo k maminke a detským, divadelným šepotom , zakričalo. „Oni jedia slamkami“. Ozaj. Neuvedomovali sme si to a týmto ohromne oceňujem, že v ázijských bystrických bufetoch, automaticky ponúkajú aj jedáce paličky. Slávnostne sme si s DM povedali, že hádam aj na výročie sobáša, pôjdeme na slávnostný obed do jedáceho kútika v Európe :-), taký dojem na nás urobil. Po týždni sme obidvaja kľakli, takým spôsobom, že sa nám to nestalo už veľmi dávno. Takú strašnú virózu sme obidvaja chytili, že ja ešte doteraz, po troch týždňoch, pociťujem devastačný vplyv. To sme prestali jesť úplne a po dvoch dňoch sme si objednali vývar cez uber. Takto sme to preklepali týždeň a pomaly sa odobrali domov, do Mníchova. S tatíkom sa to vyriešilo, ako som najlepšie v tomto období dokázala. V Mníchove sa to na lepšie neobrátilo a Dobrému Manželovi sa aj čudujem, že z nášho manželstva neutiekol a nepridal sa do družiny napríklad ku Kozinovi Sladkému. Vrčím, achkám, vzdychám, pindám a nevyberavo dávam najavo mizerné rozpoloženie, v ktorom sa nachádzam. I hrozne sa nám zacnelo po tých šikmoočkových jedlách. A rozpadli sa mi v ten deň úplne, úplne, dva dôležité nože. Tak som rozbalila sadu nových nožov s ktorými som mala pôvodne iné plány, pretože som už načisto nemala čím rezať a rúbať do krvi. Ostré ako šľak. A tak som sa strašne porezala, že podľa množstva červenej, to vyzeralo, že som si ten prst prinajmenšom odrezala. Vzhľadom na to, že som popri tom počúvala audio knihu od Chrisa Cartera, tak to vyzeralo nesmierne pôsobivo. Akurát že to bolelo mňa a nie obeť psychopatického sériového vraha. Zarezala som si takmer do kosti a chvíľu sme aj zapremýšľali, či to nepôjde na šitie. DM ma obviazal a znefunkčnila sa mi ruka. A tak som nemala ako pokrájať na tenučké rezance zeleninu. Bez najmenších výčitiek svedomia, som sa obliekla a išla si kúpiť hotovú mrazenú zeleninu na ázijský spôsob. Je mi strašne smiešne, aká som bola ohromne zásadová kedysi, keď som ručne pasírovala zeleninu do sviečkovej omáčky, pretože to je určite tak hodnotnejšie, ako keby som ju mala zmixovať raz – dva , mixérom. A ako som odmietala používať kečup a sama som si varila omáčku z paradajok a cukru a zeleniny. Ach Bože Bože. A tak som kúpila mrazenú zeleninu do woku, udon rezance a ryžové rezance, pálivý kečup a kuracie prsia a sezamové semiačko. Všetko išlo ako po masle a do polhodiny som mala hotový komplet obed. Pochutili sme si. No a ešte , na obranu musím napísať, že keby som nemala celú ruku boľavú, tak by som tú zeleninu rezala, lebo som mala doma všetko, čo som na ňu potrebovala. A miesto kečupu by som asi predsa len urobila ten paradajkový základ z pretlaku a medu. A keď som odkladala nepoužité potraviny, tak som našla neotvorené čínske rezance, asi kilo sezamu, dve neotvorené fľaše kečupu a v mrazničke sáčok narezancovanej mrkvy a papriky. Ja som do toho obchodu vôbec nemusela chodiť. Ešteže ma bolela ruka a nie noha.
Suroviny:
(C) 2025 Milena Chalupníková
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
Na približne 4 porcie budeme potrebovať
400 g kuracie prsia 1 bielko 1 čajová plytká lyžička soli 2 strúčiky cesnak 1 polievková lyžica sójová omáčka kikkoman čerstvo drvené korenie – ja som dala sečuánske citrónové kuchynský neochutený škrob (solamyl, maizena, gustin ) olej na praženie
Na omáčku 150 ml dobrý kečup 5 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman hrsť kešu orechy 2 cesnakové strúčiky 1 veľká limeta olej na opekanie (nie olivový 2 polievkové lyžice pražený sezamový olej (viac v texte receptu) kytica koriandrová vňať 250 g ryžové rezance olej na opekanie 350 – 400 g mrazená zeleninová zmes do ázijských pokrmov šálky vody v ktorej sa varili rezance pálivá omáčka veľká polievková lyžica sezamové semienka
Postup
Kuracie prsia nakrájame na kocky, veľkosti na jeden hryz. Dáme ich do misy a pridáme soľ, čerstvo drvené korenie, sójovú omáčku, prelisujeme dva cesnakové strúčiky a nakoniec bielko.
Dobre premiešame. Každý kúsok obalíme v kuchynskom škrobe a vypražíme z obidvoch strán do tmavozlata.
Kuracie dáme bokom.
Podľa návodu na obale uvaríme rezance. Hrnček vody zachytíme a ostatok zlejeme.
Na panvicu dáme trochu oleja, rozohrejeme ju a vložíme do nej rezance. Rozložíme ich rovnomerne po celom dne a opekáme. Ja som na jednej strane opekala asi 3 minúty. Opatrne prevrátime, pomocou podberačky a opečieme aj na druhej strane.
Toto sú udon rezance a nie ryžové, ale v zásade nám chutia viac tie ryžové. Použiť môžete aj tie kučeravé. Rezance vyberieme a dáme bokom Na panvicu dáme trochu oleja a vložíme hrsť kešu orechov, cca 350 až 400 g mrazenú čínsku zeleninu. Mala som 750 g balenie a dala som asi polovicu. Zeleninu rozohrejeme, pridáme kečup, kikkoman a poriadne premiešame.
Pridáme trochu zachytenej vody a prehrejeme. Zelenina bude do 3 minút hotová. Prelisujeme do nej cesnak. Ja som pridala pálivú omáčku a ešte som namlela toho citrónového korenia. Ak neviete čo s tým žĺtkom čo Vám ostal, kľudne ho dajte do omáčky.
Do tejto omáčky vložíme vypražené kuracie kúsky. Vsypeme sezam a nasekanú koriandrovú vňať.
Ako som písala , som invalid s vystrčeným porezaným prstom , oviazaným. Keď som nakupovala komponenty na toto jedlo, tak mi padol zrak na kolískový rezač na bylinky. No bezpodmienečne som si ho musela kúpiť, lebo čo ak tú vňať neporežem a čo horšie, odpadne mi pri tom krájaní celá ruka? Jeda moja. Ja vôbec netuším, ako som mohla bez tohto zariadenia vôbec v tej kuchyni existovať. Veľká veľká paráda. A keď som ho umývala, tak som sa porezala aj na druhej ruke, ale to len taký vlások . Ostrý je ako tie nože. Ak mi ho zazávidíte a kúpite si ho tiež, tak veľký veľký pozor. Takže všetko vymiešame, ja som ešte doliala vodu, lebo to bolo husté a suchšie a nakoniec som vmiešala limetovú šťavu.
V tomto bode môžete pridať sezamový olej. Ten pridá tomuto pokrmu tú jedinečnú chuť, ktorú cítite v každom ázijskom jedle, ktoré si objednáte. Áno je to jedinečná chuť, akurát ja ju nemôžem ani cítiť a tak tento krok vypúšťam. Vy sa zariaďte podľa svojej chuti. Tieto ázijské sotéčka bývajú mokrejšie a také lesklejšie, môžete to dosiahnuť nariedením, ale nám to vyhovuje skôr takto. Veľká vec, takto rýchlo navariť, bez noža v ruke 🙂
Ani neviem ako začať. Je to pre mňa tak neuveriteľné, že môj rozum sa tomu zdráha uveriť. A tak sa chodím každý deň pozerať na tento zlodejský portál a neustále si pretieram oči, že je to skutočnosť a medzi nami existujú ľudia ako je istý J. Pivonka, ktorý túto doménu registroval. Názov tohto portálu presne vystihuje jeho podstatu. Ľahko ukradnúť niečo čo im nepatrí, vrátane fotiek, môjho textu, mojej práce a skúseností ….. vrátane gramatických chýb. Také rýchle a ľahké varenie. Ich portál spočíva v tom, že kradnú celý môj blog, kompletne. Takýchto ľudí na Slovensku voláme „igelitkový podnikatelia“ A nič iné ani nie ste. Úbohí, maličkí zlodejíčkovia, ktorí sa prisajú na niekoho, vyciciavajú jeho prácu a dúfajú, že ich to niekam posunie, bez práce, bez námahy . A myslia si, že akí sú fikaní. Miesto aktovky držia v ruke igelitku, do ktorej si vložia plody „svojej“ práce. A pritom sú akurát smiešni a bahnia si v pocite, že ako to niekomu „ukázali“ , že takto sa to má robiť. Bez práce, bez námahy a dokázali sme to vymyslieť „vlastnou hlavou“. Nedokázali ste páni a dámy zo Snadného Vaření ani len naskočiť na vlnu, keď foodblogy niečo znamenali . Akurát ste pridali ďalší zbytočný portál na kopu, ktorá sa váľa na internete a dúfa, že to začne „sypať“ Nedali ste svojmu patetickému projektu, žiadnu invenciu, žiadnu pridanú hodnotu, nič. Akurát kradnete niečo čo Vám nepatrí. Moja dcéra, ktorá začínala v garážovej firme ako obyčajná testérka, hneď ako spromovala a rástla spolu s celou firmou až do pozície manažérky Business Unit, pociťuje nesmiernu frustráciu s morálkou ľudí, ktorí teraz medzi novou generáciou It špecialistov rastú. Nerobia to preto, že ich to baví, že sú z toho nadšení, ale preto, lebo si myslia, že je to najlepšia cesta ako zarobiť a myslia si, že svet padne na zadok z ich titulu. A keď zamietajú takýchto „špecialistov“ a vyberú si človeka s obyčajným , stredoškolským vzdelaním, ale so zápalom a nadšením a snahou sa vypracovať vlastnou prácou a snahou , tak to vôbec nie sú v stave pochopiť. A už vôbec nie sú v stave pochopiť, že dostanú o polovicu menší plat, ako si podľa svojich predstáv zaslúžia. Svätá prostota. A Vaša nekompetentnosť a úbohosť, je presne taká istá, ako u tých novodobých „IT špecialistoch“. Identita majiteľa domény s príponou com. je skrytá a bola vytvorená doslova a do písmena na to, aby si kradli cudzí obsah. Môj blog vznikol ako nadšenecký projekt pred 15 rokmi, recepty z neho kradnete obdivuhodnou rýchlosťou, ale bude Vám trvať, kým si ho prenesiete úplne celý. Aj sme s Dobrým Manželom premýšľali, či aspoň tie fotky zabezpečíme vodoznakom, ale kto by sa s tým teraz zaoberal, Vážne sa mi s tým nechce zapodievať. Stále chcem, aby to bol len môj nadšenecký projekt, ktorý už ide len zotrvačnosťou a robím si ho len pre radosť a Vy sa s tým kľudne zadrhnite. Nemienim ani robiť žiadne právne kroky, v tomto smere ste mi úplne jedno. Neoberáte ma o žiadne peniaze a Vám to žiadne peniaze ani neprinesie. Som si tým absolútne istá. Každému o Vás poviem a netešte sa. Žiadnu reklamu Vám to neprinesie. Váš portál je absolútne zbytočný a zanikli už väčšie a tisíckrát kvalitnejšie projekty, ako je tento Váš paškvil a to pracovali s nekradnutým, autentickým materiálom. To, že môj blog stále funguje, je len preto, lebo tým zabíjam čas a neskutočne rada varím. Váš zanikne a zapadne prachom, pretože Vám neprinesie zhola nič a postarám sa o to, aby všetci, čo ma budú ochotne počúvať, vedeli že ste len neschopná zlodejská banda. Tak si to užívajte.
Pripravíme si zmes na mäsové guličky. Uvaríme malé množstvo ryže, podľa bežného postupu. Ošúpanú cibuľu posekáme na veľmi jemno. Rozohrejeme malé množstvo oleja a cibuľu orestujeme do voňava, nemusí byť zlatá, len taká mäkká a voňavá. Cibuľu spolu s olejom preložíme k mäsu, môže byť aj také horúce. Pridáme 3 lyžice uvarenej ryže, vajce, majorán, mletý koriandrový prášok, soľ a čerstvo drvené korenie. Všetko vymiešame do lepkavej hmoty, tak aby sa mäso pri tvorení guličiek nerozpadalo. Ale nemusíte sa báť, bude to v poriadku. Mäso odložíme bokom. Zemiaky ošúpeme, cibuľu a cesnak tiež. Papriku nakrájame na malé kocky, pálivú papriku na prúžky. Pálčivosť si určite sami. Zemiaky nakrájame na malé kocky, cibuľu na bežnú veľkosť, vhodnú do dusenia. Do kanvice si dajte zvariť vodu. V hrnci rozohrejeme olej a podusíme cibuľu, tiež nemusí byť do zlata. Na tento základ vložíme zemiaky a posolíme ich. Poriadne premiešame aby sa kocky obalili v tuku, zakryjeme pokrievkou a stíšime zdroj na minimum. Takto necháme zemiaky, akoby upariť , aby pustili šťavičku. Stačí tak na 5 minút. Pridáme paprikové kocky a znovu premiešame a dáme pod pokrievku a dusíme na pár minút. Dávajte si na pozor, zemiaky sa nesmú prichytávať na dno.
Pridáme mletú sladkú papriku. Je jej veľa, tak je naozaj dôležité, aby boli zemiaky vlhké. Pridáme mletý koriander a drvené korenie. Premiešame a podlejeme znovu vriacou vodou, ale len tak, aby neboli vôbec celé ponorené.
Znovu zakryjeme pokrievkou a dusíme 5 minút. Našim cieľom je, aby zemiaky začali vylučovať škrob a vytvorili sme hustý základ bez múky. Znovu podlejeme trochou vody a dusíme. Potom dolejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené a horúce. Vezmeme si pripravené mäso a v rukách rýchlo tvoríme guličky. Robíme ich malé, tak aby sa pohodlne zmestili na lyžicu a zjedli sa na jeden hlt, aby sa nemuseli na tanieri prekrajovať. Bude ich veľa, takže robíme rýchle a efektívne.
Dolejeme vodu, na hustotu akú chcete mať polievku, privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime zdroj tepla. Takto necháme bublať 30 – 40 minút. Za ten čas guličky budú určite určite hotové, pokiaľ ste ich robili také malé, ako som odporučila.
Na záver vsypeme majoránku a prelisujeme cesnakové strúčiky. Vypneme Ak treba ešte si dochutíme, ako to máme radi. Možno sa Vám bude zdať 400 g mletého na hrniec polievky veľa. Ja som chcela, aby na každej lyžici, ktorou načrieme do taniera , bola guľka.
S chlebom je to výdatné zimné jedlo. Ja pridávam ešte aj tabasco a sypem nejakou zelenou vňaťou, ktorú mám. Výborne nás zahreje a DM ju volá „polievka pre dušu“.
Tento koláč je ten najlepší, ktorý som kedy jedla. Myslím tým, koláč takéhoto bábovkovitého typu s citrónovou chuťou. Som veľmi neskromná keď to píšem práve o mojom koláči, ale nemôžem si pomôcť.
A zároveň musím napísať, že ho neviem upiecť tak, ako by mal vyzerať a už vôbec ho neviem nafotiť tak, aby nevyzeral, ako vystrúhaný z dreva.
Prvý pokus pri jeho pečení som vzdala, lebo som zistila, že nemám créme fraiche a ani kyslú smotanu a tak som upiekla klasickú bábovku na plech z celého masla.
Druhý krát som mala všetko čo som potrebovala, akurát som upiekla úplne prepadnutý bochník . Tú lepšiu polovicu DM zjedol normálne, akokeby sa nič nestalo a tú zničenú druhú polovicu som nakrájala a urobila som citrónový trifle.
Z pokusov o jednoduchý citrónový koláč bez krému, mám tri nové recepty na blogu, lebo nie som schopná ho upiecť tak ako sa patrí, do frasa.
Pripadala som si ako mamička (božtek do nebíčka), ktorá sa každý týždeň pokúšala o žemľovku s penou, tak ,aby jej tá pena po upečení nespľasla na palacinku. Tatík sa mi vtedy zdôveril, že žemľovku už nemôže ani vidieť.
Takže tretí krát toto.
Povedala som si, že to nie je možné, že to musí byť zlý recept.
A tak som sa nedržala otrocky receptu, ale intuitívne som menila to, čo som považovala za potrebné zmeniť.
Aj tak to nevyšlo ako som si predstavovala. Ja som si predstavovala, že to nebude klasický bochník v tvare kvádra, ale že vrch toho koláča bude zodvihnutý nad formou a povrch bude presne v strede prasknutý. Tak ako to býva na plagátoch, reklamách a na internete predsa. Toto bola moja predstava, žeby to tak malo byť. Nie je. Je to tehla.
Aj som si myslela, že to vôbec nevložím na blog, do momentu kým som ho neochutnala a potom som si pozrela mnohé a mnohé obrázky a videla som 80 percent tehiel a 20 percent zdvihnutého povrchu s prasklinou. A tie mali o niečo inú technológiu a úplne iné množstvá surovín.
Chuť som si upravila podľa chute našej rodiny, ktorá sa riadi tým, že citrónový koláč má po tých citrónoch aj chutiť a nielen sa po nich volať.
Rôzne príchute do koláčov obyčajne predimenzujem a neriadim sa rozpisu.
Samozrejme len do momentu, aby to neuškodilo výslednému produktu. Ja viem, že krém do odpaľovaných venčekov by bol skvelý, keby v ňom bolo viac rumu, ale ten krém by to neuniesol a zredol by. Skrátka niekedy to ide a niekedy sa to robiť nemôže.
A tento koláč to navýšenie množstva surovín zniesol a podľa môjho názoru mu to absolútne neuškodilo. Budem rada ak ho vyskúšate a podelíte sa, ako to dopadlo.
Čo sa týka créme fraiche. Je to vlastne veľmi tučná kyslá smotana, ktorá má viac ako 30 percent.
Chcela som upiecť tento koláč aj teraz na Slovensku, ale nemohli sme nikde nájsť kúpiť créme fraiche. Tak neprešli sme všetky reťazce, ale skrátka v ten deň sme hľadali a nenašli. Neviem si predstaviť, žeby sa na Slovensku nepredávala táto vysokotučná smotana, musím len zistiť, kde .
Edit : práve som zistila, že v Tescu predávajú tučnú smotanu 30 percentnú, ale nevolá sa créme fraiche, ale takto
No a fotenie.
Mám asi 50 fotiek jedného koláča a všetky vyzerajú príšerne.
Vážne to vyzerá ako z dreva. Naviac dreva v zelenom opare.
Celý instagram sa hemží fotkami, kde je na koláčoch citrónová poleva, biela ako padlý sneh, rovná ako stôl a bez jednej chybičky. Nech si to strčia a nechajú si ju….však. A to nehovorím o tom, že tie koláče s takouto polevou, sú aj bezchybne nakrájané, bez jednej jedinej prasklinky, omrvinky a hrubého rezu…..nech si to strčia druhýkrát. Však.
A cesto je žlté, ako púpava. Tretíkrát.
A tie pistáciové orechy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Vlastnoručne som ich vylúpala a podrvila.
Čo z toho, že s tým citrónovým koláčom tvoria dokonalé harmonické kombo.
Dobrý Manžel netušiac, že sype do rán soľ, povedal, že to vyzerá, ako keby som ten koláč posypala hoblinami zo strúhania ceruziek. A že či som upiekla citrónový suk….ešte mi to aj po česky nazval. Keby som bola Erika z Hornej Dolnej, tak by som mu na to povedala : „Hovado“. 🙂
No nie som a tak som mu uvarila Earl Grey a tíško ho sledovala ako mu chutí.
A budem opakovať, tak veru.
Suroviny:
Na 8 cm hlbokú formu 26 x 11, budeme potrebovať
3 vajcia
230 g cukru
120 g crème fraîche (kyslá smotana, min.30 percentná)
75 g masla
2 plné polievkové lyžice nemletý mak
strúhaná kôra a šťava z celého citróna
210 g múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva
Na polevu
110 g práškový cukor
2 polievkové lyžice citrónová šťava
Postup
Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do menšieho hrnčeka dáme roztopiť na malom plameni maslo.
Do masla nasypeme mak a nastrúhanú žltú kôru z citróna. Strúhajte len po bielu vrstvu, tá už býva horká.
Hrnček dáme bokom.
Formu vyložíme papierom na pečenie, tak aby nikde neodstával a nekrčil sa.
Do misy rozbijeme tri vajcia a zľahka našľaháme, pridáme cukor a vyšľaháme do zhustnutia. Masa naberie na objeme a zbelie.
Pridáme hustú kyslú smotanu a zašľaháme. Mne tá vaječná zmes zredla, zredla mi aj prvýkrát, takže to asi tak má byť. Autorka receptu píše, že po pridaní smotany máme ešte šľahať dve minúty. Ak malo ísť o to, že tá zmes znovu zhustne, tak nezhustla.
Do vaječného cesta zapracujeme maslovú zmes a nakoniec do hmoty pridáme nakyprenú múku, prášok do pečiva a štipku soli. Sypké veci už nezašľahúvame, len ich zapracujeme vareškou.
Cesto prelejeme do formy.
Dáme piecť a pečieme minimálne 40 minút. Ak Vám to rúra upečie za tú dobu, dobre. Ak nie, tak pečte dlhšie. Ja som piekla asi hodinu.
Po upečení vyberieme a necháme nejakých 5 minút postáť.
Po tejto dobe bochník vyklopíme a necháme vychladnúť na mriežke. Práškový cukor vymiešame s citrónovou šťavou a polejeme polevou povrch koláča, tak, aby stekala aj na boky.
Nazdobíme teda nejakými drevenými hoblinami (žartujem 🙂 ), alebo makom, alebo hocičím, čo máte doma. Teraz keď pozerám na to zdobenie, tak to vyzerá, ako keby som miesto orechov, dala na tú polevu škrupiny z tých orechov 🙂
Keď som pripravovala tento šalát, tak nejako nelogicky som si spomenula na tvár z minulosti. Človek, ktorému neviem ani jeho občianske meno, len viem, že sme ho volali Taťuldo. Do života mi prišiel ako kamarát môjho frajera, s ktorým som vtedy pobývala a keď sa z frajera stal bývalý frajer, tak mi Taťuldo zo života odišiel. Mal aj sestru, tuším Marika sa volala. Taťuldo nebol v ponímaní sliepok, akou som bola vtedy určite aj ja, reprezentatívna vzorka. Nebol atraktívny vzhľadom, mal veľké telo s nadváhou, okrúhlu bucľatú tvár a také tie krepovaté husté, husté vlasy, ktoré ti robia okolo hlavy svätožiaru. Keby som nevyhľadávala vtedy frajerov, ako bol jeho kamarát, ale hľadala človeka múdreho, láskavého, starostlivého a milujúceho, tak on by bol určite ten pravý a po jeho boku by som sa pravdepodobne vyhla tým skalám, ktoré mi padali pod nohy. Alebo sa úplne mýlim. Nemala som šancu ho spoznať, len si to tak myslím. Teraz s odstupom a s nadhľadom sa mi tak javí a dúfam, že urobil nejakú ženu po svojom boku, šťastnou. Čo urobí jeden šalát z kyslej kapusty….prinesie spomienku na človeka, na ktorého som si ani len nespomenula 40 rokov. Raz sme išli s týmto Taťuldom niekam, už neviem kam, a rozprával mi, že sa stretol s rozvedeným otcom a išli spolu do Ryby a že mu zaplatil obed. A tak som sa ho opýtala, že aký obed si môže človek dať v Rybe na stojáka u mokrého lakťa. A on mi povedal, že si dal pol kila šalátu a 5 rožkov. Ja som skoro odpadla, mne to prišlo strašné číslo pol kilo šalátu a 5 rožkov. Bol som 52 kilová frajerka napudrovaná. V tom čase, ale pár rokov dozadu, sme my , dedinské dievčence, čoby záklaďáčky, išli raz za čas do mesta, normálnym autobusovým spojom, ako veľké. Každá sme si vzali kabelku, tá musela byť a išli sme do mliečneho bufetu. Neviem kde chodievali záklaďáčky z mesta, do akého zariadenia, ale my dedinčanky sme chodili do mliečňaku. A tam sme si každá dali 10 deka šalátu a jeden rožok a k tomu pudingový, alebo šľahačkový pohár. A raz jednej dali omylom 15 deka šalátu….no to ste mali vidieť. Kamarátka bola takááááá plnáááá, že už vôbec tú lyžičku nezvládala dojesť a ani ten koniec z rožka. Bože môj, my sme boli dorobené šumienky…ani nie šumienky, ale skôr pubošky. A potom keď som už bola šťastlivo rozvedená a pracovala v normálnom zamestnaní, mala svojich 80 kíl, sme sa s kolegyňou Aničkou Hilmerovou rozprávali o týchto rôznych mliečnych bufetoch a že ona veru hocikedy ide s jej Miškom synom na šalát. A ja som rozprávala príhodu o pol kile šalátu a 5 rožkoch a ona si zapremýšľala a vraví, že ona si veru dáva v tom bufete 250 a Miško 350. Že keď si predstavím, že mám doma na obed rezeň so šalátom, tak že si určite nenaložím 150 gramov, ale riadnu varechu švacnem na tanier. A tak som si tiež zapremýšľala a povedala si, že ozaj. A k tomu mám ešte aj rezeň a predtým polievku. A túto tému sme k obojstrannej spokojnosti vyriešili. A keď som si tento šalát urobila, na všetko toto som si spomenula. Celá porcia vážila cca 350 gramov a ja som premýšľala, že si ju rozdelím na dnes a na zajtra. A ja som ju prosím pekne, zjedla bez jedného zaváhania, na prvý šup. A keby som ho mala pol kilo, tak zjem aj pol kilo. Síce bez pečiva, bez rožkov, bez chleba, ale nálož to je. A nech. Tento šalát som prvý a posledný krát jedla, keď ho priniesla do práce kolegyňa, bože neviem si ani za svet spomenúť na jej meno. Ona vôbec priniesla do práce hocikedy takú fajnotku, že na chuť toho nezabudnem….na rozdiel od jej mena, hanba mi. Viem ako ženská vyzerá, viem si predstaviť jej hlas, viem ako chodila oblečená, kde bývala, pamätám si príhody s jej rodinou, pamätám si o nej všetko čo sa pamätať po 25 rokoch dá, ale neviem si spomenúť na jej meno. Ona priniesla do práce aj škvarkovú nátierku, ktorú som začala robievať a robievam ju doteraz. A ona priniesla aj tento šalát. Zabudla som tiež na neho ako na smrť, ale internet mi ho pred pár dňami pripomenul a tak som ho dnes na skúšku urobila a skutočne. Stále je taký dobrý ako som si ho pamätala.
update : Silvia!!!!!! Silvia Kupčuljaková
Suroviny:
Na jednu väčšiu porciu budeme potrebovať :
150 g kyslá kapusta 60 g jemná kvalitná mäkká údenina 30 g (povedzme jedna väčšia) kyslá uhorka 40 g tvrdý syr , ja som mala emmentaler 1 polievková lyžica majonéza 1 polievková lyžica tatárska omáčka soľ ak treba čerstvo drvené korenie chilli
Postup
Nemecká fertig kyslá kapusta sa na toto nehodí, na to treba ozaj dobrú, kyslú, remenitú, slovenskú. A tú som našťastie ešte mala. Takže kapustu nepremývam, akurát ju vyžmýkam a poprekrajujem. Mäkkú údeninu nakrájam na veľmi tenké a kratšie rezance, asi ako zápalka. To zase v Mníchove , na to majú údeninu ako stvorenú, vynikajúcu.
Uhorkové kolieska som ešte poprekrajovala. Mala som veľmi štipľavé kokteilové uhorčičky, len tak chrumkali. No a syr nakrájame na menšie kocky. Syr je tam veľmi dôležitý, pretože ako keby neutralizoval tú kyslosť, on ju nepotlačí ani nič také, akurát Vám to nepríde také brutálne, ale veľmi príjemné. Pridáme po polievkovej lyžici majonézu a tatarskú omáčku. Na pohľad by sa mi to žiadalo nejako farebne oživiť. Premýšľala som nad kápiou, ale tá by mi ten šalát zafarbila do červenkava. Potom som premýšľala, nad sušenými paradajkami v oleji, ale tie som si tak nejako nevedela chuťove v tomto predstaviť. Nechala som to také , ako to je a basta. Nesolila som, bolo dosť slané. Ale som ešte namlela štipku korenia. Tie uhorky boli naozaj štipľavé, takže som ani nepridávala žiadnu pálčivosť, keby som nemala , tak pridám určite. No a to je všetko.
Nie raz som písala, ako sa mi menia chute a myslím, že to má takto, hocikto z nás. Nejdem vypisovať, čo všetko som nejedávala a už jedávam. Len napíšem k akej najnovšej výmene došlo. Ja som prestala jesť čerstvú uhorku. Ja to nechápem. Dávala som si ju do každého jedného šalátu. Milovala som samostatný uhorkový šalát. Obkladala som si ňou každý wrap, každý obložený chlebíček. Šalátová uhorka bola pre mňa alfou a omegou v studenej kuchyni. Raz ráno som sa zobudila, išla si urobiť raňajky, vytiahla som všetky komponenty, uhorku nevynímajúc. Urobila som si bielkovú omeletu, položila som ju na tortillu , obložila som ju ľadovým šalátom a uhorkou a zakrútila. Vôbec som to nemohla zjesť. Celé minulé leto som sa snažila, ako som vládala. Hovorila som si „musíš a musíš…vtedy je umenie jesť uhorku, keď Ti nechutí, nie vtedy keď Ti chutí“. Pochopila som, že tento boj som definitívne prehrala, až minulý týždeň. Urobila som DM uhorkový šalát z uhorky, ktorú som prevláčala ako mačka mačence, ešte zo Slovenska po sviatkoch, pretože som nebola schopná ani len koliesko z nej požrieť a bolo mi ju ľúto vyhodiť, lebo stále bola zdravá a pevná. A ja som nevypila nálev z toho uhorkového šalátu !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Šalátový nálev , ktorý DM necháva, je pre mňa ako chuťovka na záver. On si dáva múčnik a ja šalátový nálev. A keď som ten z uhorkového šalátu vyliala, vedela som, že mi je koniec a s čerstvými uhorkami som sa nadobro vysporiadala. V lete minulý rok som mala covid a tak podozrievam, že mi okrem iných vecí napadol aj chuťové poháriky, alebo mi niečo pomotal v hlave. Vyrazil odtiaľ tú uhorku a vrazil kel. Keď som dostala covid prvýkrát počas pandémie, tak som stratila na tri týždne, aj chuť aj čuch. K tomu sa viaže skvelá historka. Nevedela som, že mám covid, ale bola som v jeden večer strašne unavená a tak som nahovorila DM, aby sme si objednali niečo donáškou. Taká som bola vtedy nasrdená, lebo všetko chutilo príšerne, bez soli, bez chuti, ako vata v ústach. Celý večer som frflala a napísala som také zlé ohodnotenie, že až. A na druhý deň som zistila, že mám pozitívny test. Chudáci v tej čínskej reštaurácii, si to odniesli bez príčiny. Vtedy som nemala covid ťažký, dalo sa to. Akurát som skutočne tri týždne ani ťuk necítila nosom a ani ústami. Bolo to vtipné varenie a všetko. Ale takmer rok som si nemohla vôbec vychutnať kávu, chutila mi ako keby som si do každej šálky zamiešala hlinu a neustále som cítila výfuk zo starej, zablatenej tatrovky Jana Viciana. Ten výfuk cítim teraz hocikedy stále. A žiadna káva, už nie je to čo bývala. A naučila som sa piť čaj, výhradne bez cukru. Aj čierny. Tento druhý covid bol krátky, ale o to zložitejší a intenzívnejší. Dá sa povedať, že som zažila nezažité a snažím sa na to zabudnúť. Neodniesla si to žiadna reštaurácia, ale chudák uhorka. A začala som s kelom. Kel mi bol vždy jedno. Kupovala som ho často, pretože DM miluje kelové karbonátky, ale urobila som karboše a tým som s kelom skončila. Druhú polovicu hlávky som skrájala a uvarila a dala do mrazničky, aby som mala nabudúce. Občas som si kúpila ružičkový kel, ale jedla som ho len sama. Pre DM bol horký a ja som ho len konzumovala, ako súčasť diétnych plánov. No a niečo sa zlomilo a ja by som jedla kel aj každý deň. Je jedno či ružičkový, či hlávkový. Stačí mi aj len uvarený a pokvapkaný tabascom. A vývar po varení kelu…Bože….ani keby som jedla vývar zo slávičích jazýčkov. DM hľadel na mňa ako puk, keď som vývar zliala do hrnčeka a pila. Ani len zemiaky som si doň neuvarila, ani ryžu….nič, len čistá kelová vyvarená voda. Minulý týždeň som robila veľký nákup cez donášku a nejako mi omylom prišli dve hlávky kelu. Bolo že to radosti. Žiadne varenie do mrazničky. Za tri dni som ten kel zlikvidovala. Tak je pravda, že ja som stále v móde chudnúcom (áno priatelia, je to už 35 kíl!!!!) a je to už vyše roka a tak sa chute zjednodušujú a vracajú sa ku koreňom. Žiaden michelinovský kuchár by nemal so mňa radosť. O chvíľu možno začnem jesť surové zemiaky ako jaskynná žena 🙂 Dosť na tom, tento recept na mňa vyskočil na pintereste a tak som ho vyskúšala a vynikajúco pochutila Jedla som ho ako moje hlavné jedlo ale bolo primárne určené ako príloha. Zaprisahávam Vás vyskúšajte. Je vážne skvelé.
Suroviny:
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
Na jednu porciu budeme potrebovať :
220 g hlávkového kelu 1 cibuľa trošku masla 1 veľká polievková lyžica smotanový syr pol šálky sladká smotana 1 lyžička hladká múka soľ, čerstvo drvené korenie chilli pasta
Postup
Kel nakrájame na rezance a ešte poprekrajujeme, aby neboli dlhé a neviseli z lyžice. Ja som kel nedusila, ale som ho uvarila nakrátko vo vriacej vode. Kelu stačí málo, aby ste ho nemali ako blato. Na troške masla podusíme tenké rebierka cibule a pridáme zliaty kel. Premiešame ho s cibuľou a vmiešame do neho veľkú lyžicu smotanového syra. Ja som dala syr Exquisa nizkotučný chilli, neviem či ho dostať na Slovensku, ale napríklad taký Bánovecký smotanový by bol podľa môjho názoru celkom dobrý.
Miešame kým sa syr neroztopí. Kel poprášime hladkou múkou , premiešame a vlejeme trochu sladkej smotany. Znovu premiešame. Ak je kel príliš hustý, tak dolejeme buď vývar, alebo ešte smotanu. Dochutíme soľou, korením a ja som si pokvapkala tabascom.
Tak Vám poviem, že k tomuto trifle som prišla absolútne netuším ani ako. Teda tuším.
Nie tuším.
Viem.
Upiekla som nepodarok. Ušiak.
Mal to byť citrónový koláč s makom. Do neho mali ísť 3 polievkové lyžice citrónovej šťavy. Keďže poznám svojho Dobrého Manžela, pre neho by boli tri polievkové lyžice ako taký malý žblnk, do mláky. Poznám jeho chute a čo sa týka citrónov, tak tie chute musia byť výrazné. Do každého citrónového oného dávam viac všetkého a tak som dala šťavu z dvoch citrónov. Ale tarajka som. Zabudla som pridať naviac múku. Vždy dosypem, keď pridám naviac šťavu nejakú, ale teraz som nie. Vôbec, aleže vôbec mi to nedoplo, aj keď som videla, že cesto je dosť riedke. Neviem v čo som dúfala. Veľa tekutiny sa rovná – ušiačisko ušatý. Tak prepadnutý koláč sa mi nepodaril nikdy.
Keď som ho ukázala DM, výborne sa na tom pobavil.
Ale bol vraj skvelý, urobila som aj polevu citrónovú a tak si krájal plátky a mazal si ten cukrový, ľadový, citrónový poťah na to a spokojne zaspal aj bez večere.
Som si spomenula na iných manželov a chlapov, ktorí si takto zvyčajne krájajú na doštičke slaninu, potierajú horčicou a nožom vkladajú do úst.
U nás nie…u nás sa krája citrónový koláč a potiera sa cukrom.
Stále mi ostala polovica bochníka.
A tak som ešte zvrtla aj ten trifle. Poslal som fotky hotového produktu a DM mi povedal, že sa bude mimoriadne ponáhľať domov.
Čo sa týka surovín, tak to bola naozaj improvizácia a tak improvizovane budem písať recept.
Je nezmysel, aby som tu dávala recept na citrónový koláč, ktorý je v tomto prípade z núdze cnosť a preto do receptu napíšem nejaké náhradné riešenie.
Suroviny:
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
Toto množstvo bude stačiť na 1,5 litrový široký sklenený pohár
Citrónový krém – lemon curd :
1 citrón
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce
Na krém :
lemon curd
250 g mascarpone
4 vajcia
120 g práškový cukor
Na dokončenie :
mrazené, alebo čerstvé bobuľové ovocie
citrónový likér, ja som dala citrónový sirup a rum
citrónový koláč
ozdoby
Postup
Pokiaľ pracujeme z citrusmi, tak základným pravidlom je, že musia byť vždy dokonale umyté pod tečúcou vodou.
Druhým pravidlom je, že pokiaľ strúhame kôru, tak vždy len po spodnú bielu vrstvu šupky, ktorá Vám môže znehodnotiť, celú Vašu prácu, pretože býva horká.
Lemon curd je koncentrovanejší citrónový krém. Po vychladnutí zhustne a preto je vhodný aj ako nátierka na linecké kolieska, pridáva sa ako príchuť do zmrzlín, ako ochucovadlo do maslových a pudingových krémov a kto ho má veľmi rád, tak robí z neho vrstvu na koláč v tej jeho , v koláčoch.
Zvyčajne sa robieva z viacerých citrónov a vajec, ale ja, keďže som potrebovala len ochutiť mascarpone, som urobila len z jedného a bohate stačilo.
Citrón nastrúhame na jemnom strúhadle a odšťavíme ho.
Ak máte ovocie mrazené, teraz je čas ho vybrať z mrazničky a položiť voľne na tanier.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, kôru, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 až 15 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Vezmeme štyri vajcia a oddelíme žĺtky od bielkov.
Do žĺtkov dáme 120 g práškového cukru a šľahačom prešľaháme do hustej bledej hmoty. Pridáme lemon curd a znovu šľaháme do hladka.
Pridáme mascarpone a znovu krátko prešľaháme do hladka.
Nakoniec dôkladne umyjeme metličky v horúcej vode, utrieme ich a z bielkov ušľaháme sneh. Sneh zapracujeme stierkou do mascarponovej hmoty.
Máme hotový krém.
Máme povolené mrazené ovocie. Ja som použila maliny.
Samozrejme môžete použiť aj čerstvé drobné ovocie.
Citrónový koláč pokrájame na primerané kocky.
Pozerala som teraz do ponuky Tesca a majú v ponuke citrónový koláč, ktorý je na tento pohár ako stvorený. Konkrétne tento, ale určite budú aj nejaké iné stačí si vybrať.
Prosím piškóty nepoužívajte, je to také….ako keby dehonestujúce trifle, ktorý je o pár levelov vyššie ako pudingový pohár s piškótami. Ak Vás už núdza priprie a musíte sa zaobísť s piškótami, tak ich potrite vrstvičkou nejakého citrusového džemu.
Na spodok pohára dáme kocky koláča a na kocky vrstvu ovocia aj so šťavou, ktorú pustilo.
Ja som celkom dôstojne pokropila túto vrstvu domácim, citrónovým sirupom, ktorý vlastnoručne robila Moja Dobrá Svokra, z vlastnoručne spracovaných citrónov a z vlastnoručne nazbieraných zo stromu v Chorvátsku, ktorý rastie v záhrade jedného rodinného, malého hotelíka.
A ešte som frkla aj rum. Mám aj citrónový likér limoncello, tiež domáci, ale bol tak zaštupľovaný a zaplombovaný, že som ho nedokázala otvoriť. Ako píšem celý trifle je jedna veľká improvizácia.
Na túto vrstvu, dáme vrstvu krému.
Je zvykom, že sa pri skladaní trifle vrstiev používa aj vyšľahaná šľahačka. DM nemá šľahačku rád a keďže som mala krému až až, tak som túto vrstvu úplne vynechala.
A znovu vrstvíme kocky koláča, ovocie, vykropíme a prikryjeme krémom.
Podľa toho aký veľký pohár na stopke budete mať, tak si rozdeľte vrstvy.
Poslednú vrstvu krému uhladíme a povrch nazdobíte ako len chcete.
A nie, ja tam nemám nastrúhaný syr, ale citrónovú kôru 🙂
Pri podávaní rozdajte malé misky a každému nabagrujte servírovacou lyžicou.
Každý kto má rád krémovo citrusové chute si príde na svoje.
Tento môj trifle som tým krémom poriadne predimenzovala, ale DM bude spokojný.
V každom prarodičovskom, rodičovskom dome, alebo byte sa dá nájsť stará kuchárska knižka. V dome v Selciach bola a stále je jedna taká stará v hnedej, poškodenej väzbe. Bože, čo som sa v nej ako dieťa, nalistovala v tej časti, kde boli farebné obrázky. Najviac ma fascinovala séria zo studenej kuchyne, kde som videla ruské vajcia, preliate majonézou. Toto bol môj detský grál jedla. Niky som to nejedla a videla som to len na tých obrázkoch. Domŕzala som mamičku, kedy mi to urobí, prečo mi to neurobí, ako sa to robí . Nie a nie mi to urobiť a odbila ma napríklad takým, že „v chladničke máš zákusky“. Koho bavia ananásové rezy, alebo kokosový kmeň, keď túži po ruskom vajci. A predstavte si, že ako sa mi to v tom detskom mozgu vyliahlo. Raz keď bol Medzinárodný deň detí, som sa postavila pred mamičku a povedala jej….keď je MDŽ tak mi Ti dávame tiež darčeky, prečo nedáš aj Ty mne darček, napríklad ruské vajce. A keď som sa vrátila, teraz už neviem, či zo škôlky, alebo školy, tak som skutočne dostala , pravé, domáce ruské vajce. Až sa vidím, ako som z vytreštenými očami pozerala na ten zázrak v mištičke. Presne viem, že to bol pondelok, pretože v pondelok mamička nechodila do práce a keď som sa vracala v pondelky domov, tak tam vždy bola. A v pondelok bol v Selciach u nás návštevný deň, pretože všetci vedeli, že pondelky sú voľné. Poobede k nám prišla Vierka Vicianka aj s nejakými kamoškami z práce a ako pohostenie boli zákusky a obložené tanieriky s ruskými vajciami 🙂 Veľké šťastie, že MDD toho roku vyšiel na pondelkový návštevný deň a spojilo sa príjemné s užitočným. Túto časovú konšteláciu som si musela zaslúžiť, lebo toho vajca by som sa asi nedočkala nikdy. 🙂 Na druhý deň sa nás súdružka učiteľka pýtala, ako sme oslávili MDD a ja som s bázňou v hlase riekla: „Dostala som ruské vajce“. Medzi spolužiakmi som bola hrdinkou veľkou. Po čase k tej jednej knižke pribudli rôzne písanky, písané mamičkiným písmom, podľa ktorých by som asi neupiekla nič, lebo ona to brávala len ako poznámky a napríklad je tam napísané „londínske rezy“ (aj s tým mäkkým i) linzert, alebo miesené cesto A keď si teraz listujem v týchto knihách a písankách, tak na mňa vypadúvajú rôzne lístky, kde je „Božkin kečup“, alebo „fajná bábovka“, alebo „Jožo angorské zajace a za tým Jožova adresa“ Nikdy, nikdy to nevyhodím a považujem to za svoje dedičstvo. A kto to vyhodí po mojej smrti, tak nech mu ruka odpadne. Aj u mňa v byte je plno kuchárskych kníh, jedna z nich je nesmierne obchytaná. Je to veľká medzinárodná kuchárka. Dostala som ju od môjho prvého svokra, pána Chmela, ako darček na MDŽ. Bola veľmi cenená a bol to veľký úzky profil v tom čase. Neviem, či som z nej niekedy varila, ale bolo v nej strašne veľa obrázkov, takže je viac vypozeraná ako vyvarená. Veľa kuchárskych kníh som povyhrávala za rôzne recepty, ktoré som posielala na rôzne internetové stránky o varení. Databázy ešte neboli zaplnené a tak kadejaké domény nešetrili, aby im tam ľudia posielali recepty, ktoré mali pri sebe aj fotku. Občas som z nich aj niečo uvarila, nieže nie. Teraz už neposielam nikde nič, nikde nesúťažím a kuchárske knihy nekupujem, pokiaľ ich nedostanem ako darček, ktorý vždy s veľkým potešením prijmem a som mu veľmi rada. Ale kupujem si kuchárske časopisy. A to je ešte len nešťastie. Je mi strašne ľúto ich vyhadzovať, lebo ich kupujem každé dva týždne a tvoria sa mi z nich kopy. Keď si sadnem k nejakej a začnem v nej listovať, tak vidím, že som z toho vlastne nič neuvarila a znovu to len položím na tú kopu. A tak sa mi tvoria kopy v mníchovskom, v bystrickom a už aj okrouhlickom bývaní. Na chate som to začala riešiť tak, že som s nimi začala podpaľovať ohen v piecke a kým tak urobím prelistujem a ak niečo vidím ako nápad, len vytrhnem. Kompozičný vrchol bol, keď som začala už podpaľovať vytrhnutými receptami, lebo už aj tých bola pekná kopa. Vyložila som jednu kopu na chodník v Mníchove…nikto, aleže nikto o to nemal záujem. V bystrickom vchode tiež nič, akurát mi pripísali na oznam o darovaní „slovenské nemáš?“ Internetové predplatné ignorujem. Raz som tak urobila a keď som ho po roku neobnovila, tak som stratila prístup aj k tým číslam, za ktoré som za ne zaplatila. To ma tak najedovalo, že som s týmto spôsobom skončila a pouvažujem o nom, až keď sa toto vyrieši. A takto som raz tak nadávala pred pár rokmi u Dobrej Švagrinej Kačenky na systém internetového predplatného a ona mi povedala, že ona si zaplatila ročné predplatné na normálne tlačené čísla Apetita. Vzhľadom na ich vtedajší napätý rozpočet, pretože bola na materskej, to bol s Martinom Dobrým Švagrom, celkom boj a musela mu sľúbiť, že z každého čísla musí uvariť aspoň dva recepty. Keď som vhadzovala do kontajneru na triedený odpad v Bystrici jednu z kôp variacich časopisov, spomenula som si na tú podmienku a tak som si sama pre seba dala tú istú . Nekúpim ďalšie číslo, ak z predošlého neuvarím aspoň dve jedlá. A toto je prvý recept po tomto záväzku. Ide o Südtirol Apfelstrudel mit Mürbeteig.
Jablková štrúdľa. Keď ja neviem. Ja to mám v hlave nastavené takto. Štrúdľa sa robí z veľmi tenkého, ťahaného cesta, ktoré voláme štrúdľové a je špecifické. A môžeme použiť aj fillo cesto. Cesto je posypané náplňou po celej ploche a cesto sa roluje. Na reze je vidieť, náplň a cesto ako sa zavíňa po celom reze. Toto pre mňa splňuje parametre štrúdle. Keď sa robí týmto spôsobom zákusok z piškótovitého cesta, plneného krémom, tak je to roláda. Ostatné zakrúcance sú záviny. Pokiaľ nahrniem náplň, len na jednu stranu, po celej jej dĺžke a nejako ju utesním cestom, tým, že ju možno trochu zarolujem, tak to považujem za závin. Môžeme namietať, že formou štrúdle sa dá robiť aj kysnuté cesto. Pokiaľ ho rozvaľkám natenko, tak skutočne , môžeme náplne rozostrieť po celej ploche a zarolovať od maličkej závitky, až po tú najväčšiu. Cez to všetko , tomuto pomenovaniu „kysnutá štrúdľa“ sa striktne vyhýbam a použijem radšej „kysnutý závin“ A to isté sa týka pri ceste lístkovom. Volám to „závin z lístkového cesta“ Jasne, že niekedy pri písaní receptu použijem výraz „štrúdľa“ aj pri závine, ale musím sa Vám priznať. Robím to cielene. Mohla by som teraz vojsť do každého môjho receptu a opraviť si to podľa definície, ktorú som Vám teraz popísala, aby som si sama sebe neodporovala. Ibaže ja viem, že drvivá väčšina užívateľov a hľadačov na internete, to nemá takto v hlave určené a pri vyhľadávaní receptov cez prehliadače, ktoré majú nainštalované, zadajú výraz „štrúdľa“. A takto hľadajú užívatelia aj na mojom blogu, kde do vyhľadávača zadajú toto slovo. A preto vsúvam do receptov obidva výrazy, aby im našlo čo najviac možností. Ale pri zadávaní názvov daného receptu sa držím mojej zásady. A teraz k samotnému receptu. Mojim dvom nemeckým variacim časopisom absolútne dôverujem a preto sa málokedy pozriem na internet na nejaké ukážky. Urobím to len vtedy keď narazím na nejaké výrazivo, ktoré nie som schopná preloziť a tak idem do vyhľadávača, alebo na jutub pre ukážku. S týmto receptom som nemala problém pri čítaní, takže som išla do neho na prvú dobrú. Chyba. Nepreložila som si nadpis a netušila som, že ten Mürbeteig je krehké cesto a pri samotnom pečení mi to nedošlo. Po upečení som ostala vážne zmätená a uvedomila som si, že ako mi chýba mamička, ktorej by som zatelefonovala a poradila sa. Nemala som sa s kým poradiť, hoci tak nejako som vedela, že aj keby som mala tú možnosť konzultácie, ona v týchto domácich koláčoch nebola majstrom sveta. Cesto mi chutilo ako maslové keksy. Vážne. Hlavne ako ešte teplé. Ani konzistencia nebola zvyčajná. Prišlo mi, že je tam málo múky a už som premýšľala, či to vôbec dať na blog. Nevedela som či je možné, aby trochu zmenená technológia spracovania cesta, urobí takúto zmenu. A tak som išla na konzultáciu s jutubom. A skutočne je všetko správne a má to takto byť. Dokonca sa mi zdá, že tá moja bola pri robení hádam najvymaznanejšia. Tí profesionálni kuchári sa s tým absolútne nepárali a prásk prásk prásk, ak sa im nebodaj urobila trhlina, tak urezal pásik a zalepil. Takže áno, je iná, ako by som očakávala. DM ju zjedol takmer na posedenie. A to som plánovala, že polovičku odnesiem susede. Rozhodne budem opakovať. A Vám doporučujem vyskúšať.
Suroviny:
(C) 2025 Milena Chalupníková
Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.
All rights reserved.
Na závin s rozmermi cca 40 x 20 budeme potrebovať :
1 citrón 280 g + podsypávania hladká múka 150 g povolené maslo izbovej teploty 170 g jemný cukor 1 malé vajce M 1 balíček vanilkový cukor 1 čajová lyžička prášok do pečiva 2 polievkové lyžice mlieko štipka soli
Na jablkovú náplň časť citrónovej kôry a celú šťavu 900 g jablká 1 balíček vanilkový cukor 3 polievkové lyžice hrozienka + rum plytká lyžička mletá škorica 4 lyžice podrvené vlašské orechy zahusťovadlo (v texte)
Postup
Večer namočíme prepláchnuté hrozienka do rumu a vyložíme maslo z chladničky. Citrón dôkladne umyjeme kefkou pod tečúcou vodou. Ráno nastrúhame žltú citrónovú kôru na jemno a vylisujeme šťavu bez jadierok. Do veľkej misy vložíme odvážené maslo, cukor a vanilkový cukor. Šľahačom vyšľaháme do penista. Pridáme štvrtku lyžičky citrónovej kôry, štipku soli , dve polievkové lyžice mlieka ( alebo s mliekom počkajte až po zamiešaní múky, aby ste videli, či Vám treba cesto nariediť, inú funkciu tu mlieko nemá) a malé vajce. Ak nemáte malé vajíčka, len veľké, tak veľké vajce rozšľahajte a do masla vlejte dve tretiny a ostatok si nechajte na potretie závinu. Ešte pridáme štipku soli a malú lyžičku prášku do pečiva. Znovu prešľaháme. O tomto som písala v rozprávaní, že som si myslela, že cesto je iné kvôli technológii. Ešte nikdy som nerobila cesto na závin tak, aby som ho šľahala metličkami. Nakoniec ručne zapracujeme múku a rýchlymi ťahmi vypracujeme cesto. Strašne sa mi lepilo a pridala som ešte asi lyžicu múky. Cesto prikryjeme a odložíme na 30 minút odpočívať. Ideme robiť náplň. V recepte písalo, že máme použiť nejakú Sudtirolskú odrodu jabĺk a hneď aj napísalo akú. Práve som objednávala nákup a v ponuke som namojdušu našla aj tú odrodu – Braeburn. Tak som ju objednala, ak by nemali, tak by som objednala hocičo, toto len považujem za takú srandičku, ktorú som Vám chcela napísať. Tieto jablká by som si dobrovoľne nikdy nekúpila, pretože vzhľadovo ma vôbec, aleže vôbec neoslovili.
Ale boli vážne dobré, na tú náplň ako stvorené a normálne ich aj jem. Dokonca aj s bubákom. Už sme ich zjedli. V recepte písalo 600 g, ale som pridala, vždy pridávam. Jablká očistíme a nastrúhame na uhorkovom strúhadle na tenučké plátky. V pôvodnom recepte jablká tepelne neupravovali, ale ja to už nerobievam, vždy ich nejako preddusím a teraz som to urobila tiež. Keďže boli plátky tenučké, dusila som ich len 5 minút. Vážne len päť. Boli veľmi šťavnaté a bála som sa, že pustia veľa šťavy, ktorú nebudem môcť použiť, lebo by som mala náplň úplne mokrú a riedku. Preložila som ich do misy. K jablkám vsypeme vanilkový cukor, škoricu, citrónovú kôru, ktorá nám ostala, citrónovú šťavu, hrozienka aj s rumom a postrúhané orechy. Ja ako zahusťovadlo používam vanilkový pudingový prášok, dala som kopcovitú polievkovú lyžicu. V pôvodnom recepte dali na sucho orestovanú strúhanku – 60 g. Ak Vám nevadí náplň zo surových jabĺk, tak dusenie vynechajte. Takže máme odpočinuté cesto , pripravenú náplň. Pripravíme si dlhý plech na pečenie a papier na pečenie a zapneme rúru na 180 stupňov. Balík cesta dôkladne pomúčime z obidvoch strán a prevaľkáme ho do menšieho obdĺžnika tak, aby sme ho bez ťažkostí vedeli preložiť buď pomocou valčeka na cesto, alebo rukami, na pripravený papier na pečenie. Tam na tom papieri ho dovaľkajte na približnú veľkosť 40 x 20.
Ten papier aj s cestom prenesieme na plech. Na dlhšiu stranu cesta rozmiestnime náplň. Rukami ju poupravujte do valca.
Pomocou papiera na ktorom je cesta, závin zarolujeme najprv z jednej strany a potom z druhej strany prehodíme voľnú časť cesta. Nebojte sa rukami poupchávať všetko čo pretŕča, a závin jemne postláčať z všetkých strán.
Keby ste videli ako to robili v tých tirolských hoteloch , tak by ste stratili všetok boj a rešpekt 🙂 Povrch nezabudnite popichať vidličkou, ja som zabudla a na jednom konci mi povrch praskol – aspoň skôr vychladol a DM nevadilo mať na tanieri 4 kúsky bez estetického cítenia 🙂 Krájala som ešte celkom teplé – nekrájajte za tepla.
Ak ste použili veľké vajce, teraz je čas použiť to, čo z neho ostalo. Zmiešajte ten kúsok s lyžicou, dvoma mlieka a potrite povrch. Ak nemáte tak znovu budete potrebovať malé vajce, rozšľaháme ho, zmiešame s lyžicou mlieka a potrieme povrch závinu. Z toho čo ostalo som urobila mini omeletku a mala som na chlebík. Pečieme asi 35 minút, strážte si to. Po upečení necháme úplne, aleže úplne vychladnúť, to je pravidlo každého múčnika. Pocukrujeme a podávame. Máme nakrájať asi 12 kúskov, ja som ich mala viac, takže nabudúce budú širšie.
Keby to bol závin bavorský, tak urobím aj vanilkovú omáčku, ale takto som sa vykašlala.
