V Bratislave milujem masiareň v Slimáku.
Chlapi čo to tam vedú, sú prototypom dobrého mäsiara.
Keby nosili tie klasické kockované krátke kabáty, ako nosievali mäsiari kedysi, tak by som sa štípala do ruky, že či som sa nepreniesla v čase do minulosti, keď remeslo bolo cťou.
Pokiaľ tam nenatrafíte na ženskú pri výrobkoch, alebo na mladého, čo sa tvária, ako keby som ich otravovala, tak sa tam cítim ako v duševnej nirváne.
Chlapi sú ukecaní a ku každej žene pristupujú takým, tým žoviálnym flirtujúcim tónom – bez ohľadu na vek.
Každá odtiaľ vyjde vychichotaná ako za mlada, mňa nevynímajúc.
Výber je skvelý, cez mrazenú divinu, špeciálne mäso na objednávku, až po bežné kusy.
Chodievam tam strašne rada.
Dnes som chcela teľacie. Dali mi na výber snáď z každého kusa teľaťa. Niečo neskutočné.
Pán sa mi vlichotil, že pre mňa je radosť predávať, pretože si pýtam staromódne druhy .
Tak jasne. Hovädzie líčka síce poznám, ale netuším, ako by som ich mala spracovať, pretože sú to len také hrubšie pláty (samozrejme nevylučujem, že sa naučím s nimi pracovať, pretože mäsko je to chutné). No a kobe ma neláka jednak na pohľad a jednak cenou 🙂
Samozrejme odtiaľ odchádzam so štvornásobným množstvom mäsa, ako som pôvodne chcela.
Tak nejako to asi patri k veci.
Viem, že okecávajú, práve preto, aby mali kšeft, ale aspoň to robia s dobrým mäsom.
A vedeli vždy čo chcem, alebo budem variť, alebo chcú oni aby som varila 🙂
Keď som skonzultovala, čo teda chcem variť, tak mi ukrojil kus a ukázal, akým smerom mám krájať rezne, aby som zbytočne to krásne mäso neznehodnotila.
Potom si zapremýšľal a vraví “ a nescete paninka, aby som Vám to aj narezal? “ Paninka pravdaže chcela a prišla domov veľmi spokojná.
Dnešným dňom mi končí sitting u Dorky a Janíčka.
Myslím, tým taký súvislý, bisťubohu dvojmesačný.
Som síce unavená, ako jeden kôň, doma neprehovorím minimálne týždeň ani slovo, Dobrý Manžel môže odstrániť z celého bytu, moje fotky, pretože už budem živá, ale bude mi už , rátam v nedeľu, neskonale smutno. Samozrejme v prípade potreby som tu pre nich kedykoľvek, kedy ma budú potrebovať.
Pri varení som sa naučila mierniť v štipľavosti pokrmov a prestala som menej soliť a koreniť…ktovie čo na to povie Dobrý Manžel .
 |
Čas prípravy: 60 min |
 |
Počet porcií (kusov): 3 male porcie |
Suroviny:
3 teľacie rezne
1 malá červená neštipľavá kápia
1 malá mrkva
1 malíčky petržlen
1/2 malej bielej reďkovky
1 maličká červená cibuľa
hladká múka na poprášenie
3 polievkové lyžice kvalitný olej
1 bobkový list
soľ, mletá sladká paprika
Postup
Zeleninu som očistila a nakrájala na malé kocky.
Varíme pre detičky, takže by mali byť menšie ako obyčajne.
Na dusenie a varenie používam kápiu, dodá jedlu omnoho lepšiu chuť, ako tenkostenná zelena. Tu zas milujem jedine na surovo. Červená kápia v mäsovom vývare urobí nezameniteľne dobrú chuť.
Rezne som nenaklepávala, prišlo by mi to ako hriech. Len som ich hánkami prstov jemne postláčala, aby skrehli.
Jemne som ich posolila, opaprikovala a veľmi zľahka poprášila múkou, neobaľovala som, len som poprášila.
Na rozohriatom oleji rezníky opečieme z obidvoch strán a preložíme ich na teplé miesto.
Do výpeku vložíme nakrájanú cibuľu a orestujeme do mäkka.
Zvolila len také prevoňanie a zmäknutie, keby zozlatla, tak jastrabie oči mojich vnúčat, by ju bezpochyby objavili a tým pádom by jedlo pre nich stratilo absolútnu atraktivitu, Ako môže niekomu chutiť cibuľové jedlo!!!
Na voňavú cibuľu hodím bobkový list a zeleninové kocky. Všetok premiešam a na chválu prikryjem pokrievkou, aby sa pustila šťavička a odlepil sa od panvice múčny výpek. Trosku posolíme a vrátime na zeleninový základ mäso.
Podlejeme vriacou vodou, tak aby bolo všetko do polovice ponorené a dáme pod pokrievku dusiť na stíšenom plameni.
Po hodine bolo mäsko mäkučké ako duša a dalo sa oddeľovať lyžičkou.
Kým sa dusilo mäso, dala som variť ryžu.
Dobrá Cerka kupuje úplne obyčajnú , žiadne značky.
Keď varím prílohu pre deti, tak ju nezalievam dvojnásobným množstvom vody, ale dám tej vody o trochu viac.
Tie naše majú ryžu radšej keď je taká , ako keby zlepená.
Gurmáni by odpadli, ale v tomto prípade mi je ich názor úplne voľný.
Do hotovej ryži, preložím všetku zeleninu, ktorá je v šťave s mäsom.
Ak sa Vám ryža predsa len urobí suchá, rozpredávajúca sa, tak pridajte aj šťavu.
Pre istotu si odložím bokom, pár lyžíc ryže čistej.
Človek nikdy nevie ani minútu ani hodinu, kedy sa náhle „niekto“ rozhodne, že biela ryžka je lepšia ako zeleninková. 🙂
Recept je to veľmi jednoduchý, ale efektívny.
A tá omáčka čo ostane? Rodičia sa o ňu bijú, kto si ju povytiera s chlebom.
Chlieb „sa“ kupuje v pekárni, hneď vedľa toho mäsiarstva.
