Priatelia, mám problém.
Priamo nad náš byt sa prisťahovala mladá pani s dcérkou….
Neviem presne kedy, ale nebude to viac ako pol roka. Respektíve…..keď sme odchádzali vlani na jar na chatu, tak tu ešte neboli. A keď sme sa vrátili v jeseň, tak už tu boli.
Je to vlastne prvýkrát ako tu bývame 26 rokov, že tam hore nad nami niekto žije. Bolo to doteraz prázdne.
No zvykli sme si.
Môj Dobrý Manžel sa zžil okamžite a mne to chvíľku trvalo, pretože DM chodí do práce a ja som doma, takže to dupotanie som počúvala o niečo intenzívnejšie. Ale nie je to absolútne nič zásadné. Možno preto som to trochu vnímala viac, pretože ani v bystrickom bytíku nad nami nikdy nebývali deti a nevedela som teda čo to obnáša.
Ako píšem. Bežný život mamičky s malým dievčatkom.
V našom dome, nemáme výťah. Len schody. Na každom medzi schodí je okno.
Raz mi ostala v byte nejaká zima…a strašne mi ťahalo od dverí. No hrozne.
A išla som pozrieť, či niekto nenechal otvorené veľké vchodové dvere (bývame na druhom poschodí).
Nenechal, zato okno na našom medziposchodí bolo dokorán, obidve krídla…a aj o poschodie vyššie.
No dobre ..svietilo slnko, ale bola zima, ja neviem či bolo 10 stupňov.
A potom som viackrát videla takto dokorán okná. Zistila som to vždy, preto, lebo sa ochladilo u nás.
Naša mačka Barbora nechodí v Mníchove von, ale naučila sa, že ja sedím na schodoch a ona si ňuchá a pátra po schodisku…ale len na dohľad mňa.
A raz som tak s ňou sedela na chodbe a suseda išla domov s dievčatkom a vidím ako otvára aj naše a aj jej okno na chodbe, lebo že na celej chodbe cítiť smrad z kuchyne. Ja som to vtedy nebola, ale tiež som cítila, že niekto smaží cibuľku.
Nuž mne to voňalo, ale chápem keď niekomu nie.
A potom som znovu videla dokorán otvorené okná. A znovu.
A mne to absolútne nedošlo.
Až pred Veľkou Nocou som piekla mäso v rúre, varila polievku a zemiaky na šalát….a veď to poznáte.
A Barborka si už zvykla a osmelí sa ísť aj sama na chodbu, takže som mala občas otvorené dvere od bytu.
A ako som takto v akcii, len zrazu stojí moja suseda v chodbe pri dverách a vraví, mi že nech sa nehnevám, ale že nech si zavriem dvere, lebo som zasmradila výparmi z kuchyne celé schodisko.
Predstavte si to.
Ja som ten problém.
A ja som nič netušila.
Tak máme z toho zatiaľ s DM srandu. Vždy dám vedieť aj jemu aj mačkám, že varím, a že je zákaz vrázdenia sa hore-dolu.
Ja tomu rozumiem, že niekomu môžu vadiť , akokeby obyčajné veci.
U nás v Selciach, keď som bola ešte len dievča….tak tam býval taký starý ujčok.
A tento bol nejako chorý na nervy a nezniesol aby niekto v jeho prítomnosti kašlal. Raz niekto zakašlal v autobuse a to vraj bola ešte len kucapaca.
A to ako keby ste všetkým selčianskym deťom dali zadarmo cukríky. Keď ho videli, to bolo len brhlotu.
Ja nie, lebo som ho vôbec nepoznala. On bol asi z Horného konca , či dokonca neviem či nie z Vyšovca a to mohol rovno bývať aj Osake. Pre mňa bola tá časť Seliec čierna diera, čo sa týka poznania dospelých ľudí. Ale kľudne mohol byť aj s inej časti, aj tak som ho nepoznala.
Dušan Túry keď ho videl, tak samozrejme zakašlal a milý ujčok hybaj za ním. A tak tento chalan vbehol do dvora do Mozolov, kde sa skryl. Ktovie prečo neutekal do svojho dvora. A milý ujčok vybil okná na tomto dome. Tým vlastne aj dáva zmysel to, že Dušan utiekol do cudzieho :-).
Neviem či to bolo doslova takto, alebo je to urban legenda.
Faktom je, že ten pán existoval a drásal mu nervy ľudský kašeľ.
A našej pani susede asi drásajú nervy výpary z kuchyne.
Digestor nemáme. Nie je na to uspôsobená kuchyňa a digestor tu nikdy nebol a nemáme ho kde vyviesť. A keby aj sme uvažovali nad takým aký máme v bystrickom bytíku, že nemá odťah do komína, ale filtre, tak už ho po rekonštrukcii nemáme kam dať.
Ja síce varievam pri otvorenom okne…o tom vie svoje Dobrá Teta Pavla na chate, pretože takto varím aj v zime, aj v slote, aj furt.
A nie sú tu ani dvere na kuchyni. Predošlí majitelia zastavali otvor do kuchyne takými širokými drevenými zárubňami a bez pántov a dverí.
Ja ozaj keď varím, tak predpokladám, že to na schodisku cítiť….no neviem.
Tak teraz dávam pozor ako ostriež.
Vystihnem moment, kedy pani odíde do práce, alebo kde chodí každý deň a v tú ranu chytro chytro varím.
Minule som sa nechala nachytať a začala som variť asi o druhej…bože a ona sa vrátila. Zistila som to podľa toho, že som počula ako otvára okná na schodiskách.
Aj som utierkou na riad vyháňala vôňu z gulášu von oknom.
A nechcite vedieť, ako rýchlo som zvrtla tieto placky. To bolo šmírom šmárom hotové.
Tieto harulky sú také trochu odľahčené tou mrkvou, ale zase na druhej strane asi zaťažené tou šunkou 🙂
Ale sú strašne dobré….a s tým coleslaw šalátom by sme ich zjedli aj za fúrik. Keby sme mohli.
Mňa by bolelo miesto kde som mala pred dvoma rokmi žlčník a tak by si ma podal pankreas a DM on nie je Selčan, on takéto jedlá raz za čas zje, ale s prehľadom by ich vymenil povedzme za makové pecinky od maminky. Nuž tie nech si nechá, to ja zase nie som Jihlavanka v tomto smere.
Ja som zjedla jednu a on si podal ostatok. Naraz. Na večeru.
Na približne 9 placiek vo veľkosti dlane budeme potrebovať
600–700 gramov zemiakov
1 stredná mrkva
150–200 gramov šunky alebo mäkkej salámy
1 menšia cibuľa
2 strúčiky cesnak
1 menšie chilli, alebo môžete zameniť za pol červenej hrubostennej papriky
1 vajce
2 alebo 3 polievkové lyžice hladkej múky
1 plytká čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie
1 plná čajová lyžička sušený tymian
Postup
Zemiaky ošúpeme a nastrúhame nahrubo. Mrkvu nastrúhame rovnako nahrubo a pridáme k zemiakom. Ja to robím na robote a tam mi vychádzajú také rezance z tej zeleniny a som s tým veľmi spokojná.
Šunku alebo mäkkú údeninu, nastrúhame alebo nakrájame na tenké rezance a primiešame do zmesi.
Cibuľu, cesnak a chilli alebo papriku rozmixujeme na jemnučké kúsky a pridáme k ostatným surovinám.
Do zmesi pridáme vajce, osolíme, okoreníme , pridáme tymian a zahustíme múkou tak, aby vznikla hustejšia, ale stále vláčna hmota, ktorá drží tvar na lyžici.
Na panvici rozohrejeme olej. Lyžicou naberáme cesto, kladieme na panvicu a jemne roztlačíme na hrubšie placky.
Vyprážame na strednom ohni z každej strany približne 4–5 minút, kým sú placky zlatisté a prepečené.
Hotové placky vyberieme na papierový obrúsok, aby odsali prebytočný tuk.
Ako som písala, urobila som k tomu kapustový šalát.
