Je vážne zaujímavé sledovať zvyklosti každej, jednej rodiny, čo sa týka stravovania.
U Dobrej Cerky je to jasné. Tam máme našu lásku autíka Janíčka, takže tam nie je o čom polemizovať. Varí sa pre neho samostatne.
Ale ! Janíčko ma v tomto smere srdí. On vraj u konkurenčnej Dobrej Starej Mamky, je normálne všetko. Teda takto. Ona mu varí samozrejme preferenčné jedlá, ale keď nemá, tak zje tam hocičo. A v škole jedáva vraj tiež normálne.
Ale doma!!!!!!!!!!!!!! Tak to je iná káva.
Keď bol malý, tak sme ho aj volali Pán Rožkár. Jedine rožky a vždy len rožky.
A ráno mlieko do fľaši s dudlom.
On so svojím ockom, vstávali vždy o pol piatej ráno, keď sme my všetci ešte sladko spali (Dobrá Cerka, Dobrá Vnučka, ja). Ocko mu dal mliečko a spojne si robili svoje.
Raz ráno sa Radka zobudila, ako nad ňou stojí znepokojený Janko a vraví jej : „niečo čudné je s Janíčkom, vypil asi len tretinu mlieka z fľaši, to sa ešte nikdy, nikdy nestalo“
No a vzápätí maminka zistila čo sa deje. V snahe dostať do Janíčka aspoň kúsoček vitamínu, dali mu deň predtým k olovrantu, okrem tradičného rožka, jabĺčko.
No jabĺčko.
Jeden malý kúsok mu nasilu strčili do úst.
A ráno mu maminka v ústach našla ten kúsok jablka.
Keď ho od toho oslobodila, tak spokojne vypil svoje mliečko. Držal ho v ústach celé poobedie a celú noc s ním aj spal.
Toľko k vitamínom.
Ale zase. Konkurenčná Stará Mamka sa s tým nehrá a dáva mu jabĺčko. A on ho zje. Ja mu ho môžem aj nohou napchať do úst…niet tej sily…niet tej sily.
A ako mu prestali dávať mlieko do fľaši s cumľom, prestal piť mlieko. Tak už 10 rokov môj vnuk nepije mlieko. A možno v škole pije, netuším. Ale keď by som ho pred neho postavila v pohári, tak neboj sa….hlava by mu odpadla, čo by sa s ňou dokýval do strán a takým mocným hlasom by opakoval „nechcem, nechcem, nechcem“
A raz ho posadili a povedali, že musí a nevstane od stola. Bože to zúfalstvo v očiach, tá krivda. Po polhodine sa mu roztriasla bradička a tiché žalostné slzýýýýýýýýýýý dolu tvárou. A ten sopeľ až po bradu.
A s Dobrou Vnučkou Dorkou, je tiež radosť žiť.
„Ja to mäso nechcem, lebo je „žužľavé“ Nech si už pod pojmom žužľavé, predstavíte čokoľvek. Či je to kuracie, bravčové, hovädzie, akékoľvek.
Ale tam som si aspoň na istom.
Veľa načistenej zeleniny, veľa načisteného ovocia. Rožtek bez šunky, len s maslom.
Ocko sa ohromne potešil, keď videl ako to do Dorky padá. Ráno hlboký tanier očisteného ovocia. Poobede hlboký tanier očistenej zeleniny. Ako Omka odišla, tak nakúpil plnú chladničku a po troch týždňoch to všetko povyhadzovali. Dorka má totiž vážnu chorobu, veľmi vážnu….nechce sa jej. A tak keď odišiel otrok, ktorý jej to každý deň hotoval, prestali taniere.
A cestoviny. Červené cestovinky sú to naj naj naj. A halušky s bryndzou. A sladké jedlá. Je to ockovo dievčatko v tomto smere.
Dobrý Zať Janko ma srdí tiež.
Neustále mi hľadí pod ruky, koľko oleja dávam na základ.
MŇA, čo stále odmeriavam tuk, na ktorom varím na max. dve lyžice, nakúpila som tie najkvalitnejšie hrnce, aby som eliminovala tuky v kuchyni a ešte aj tak drdle. Do šalátu nemám dávať olej!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! No čo je na rozum!!!!!!!!
Radšej mu mám dať paradajky na surovo.
Ale veď dobre, ale tá zelenina potrebuje nejaký tuk na to, aby sa uvoľnili všetky tie zdravé veci
Ale keď upečiem pekanový koláč!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Tam nie je nič ani žužľavé, ani tučné. To je úplne zdravé. Ako ho upečiem, tak je v nich v priebehu dvoch hodín.
Ale keď Jankovi predpísali tablety na vysoký cholesterol, tak vážne zabral .
Upravil svoj životný štýl a schudol minimálne 10 kíl. Minimálne. Všetka česť.
A tablety mu vysadili. Za pol roka sa táto zmena udiala.
A pokračuje.
Som na neho hrdá.
Dobrá Cerka Radka je moje dievčatko.
Mnou vychovaná, na moje jedlá naučená. Zje všetko čo aj ja. Bez rečí a s veľkým mňamkaním. Pravdaže okrem zeleninových šalátov. O tom nemôže byť ani reči. Ak by som jej všetku zeleninu sveta urobila na teplo , tak to je iná káva, ale surovú….ee.
Bohužiaľ aj postavou by bola moje dievčatko, takže musí na sebe tvrdo pracovať a aj to robí. Raz nemohla ísť do cviločnice (2x týždenne, aj Dorka chodí, Janko vesluje doma zadarmo) , tak si hodinu urobila v obývačke.
Prisahám…prisahám, že ja by som do desiatich minút padla mŕtva.
Ja by som nemohla byť škótskym bojovníkom ako boli vo filme Statočné srdce.
Tam na jednej strane lúky, dlhej ako dve futbalové ihriská, stáli Angličania a na druhej strane Škóti. Chvíľu na seba hulákali, chvíľu si ukazovali holé rite, chvíľu velitelia bliakali do svojich ľudí motivačné citáty a zrazu povedali…TERAZ.
A všetci sa s veľkým revom, oproti sebe rozbehli, čo im nohy v onuciach stačili.
Ja tam byť, nedobehnem ani od bránky na kraj jedenástky a padnem rovno mŕtva.
Takže keď som Radku videla, ako zurvalo poskakuje, leje sa z nej pot a vládze, tak som skláňala hlavu pred ňou.
Ona keď takto doma cvičí, tak sa normálne preoblečie do cvičebného úboru.
Tak toto by mňa jakživ ani nenapadlo. Ja keď ráno mám 20 minútové cvičebné okienko, tak si vyzlečiem pyžamo, oblečiem tričko a zvalím sa na žinenku, tak ako som.
Sme koncom leta išli celá família selčiansko-cabanovská na takú chatu. Milujeme to tam pre prostredie, pre vybavenosť, pre možnosti. Idem urobiť reklamu https://www.podhorou.sk/ . A musím si kopnúť.
Je to postavené za pomoci dotácie zo zdrojov EU a je to normálne dostupné pre verejnosť a majitelia legitímne odvádzajú dane z príjmu do štátneho rozpočtu a nie je to pre ich súkromné účely z prostriedkov nás všetkých. A ani cestu im nikto neurobil zadarmo. Ráno po búrke , keď vyvalilo strom, prišli chlapi z okolitých usadlostí a svojimi pílami ho rozrezali, aby mohli autá po tej rozbitej ceste prejsť. Koniec reklamy.
No a naša Julka, ona okrem iných vecí, aj vedie nejaké hodiny jogy pre verejnosť. Takže sme sa ženy a dievčatá dohodli, že nás tam pojoguje.
Normálne….normálne sa všetky preobliekli do oblečkov. Ja som nemala také…..že oblečok na jogu. Ja som chcela v teplákoch a v tričku. Každá mala tie farebné obtiahnuté legínky na pätu a tie lajblíky, či ako to mám nazvať, na tom obtiahnuté a ladiace a široké tričká s veľkým výstrihom, spadnuté cez jedno plece. Ešte aj Dobrá Švagriná mala oblečok. trochu striedmejší, ako sa dámu tesne pred dôchodkom patrí…ale mala. A Dobrá Cerka mala také legínočky, čo mali pripojené na sebe farebnú sukňu!!!! A každá mala ladiacu farebnú karimatku.
Bože, koľko miesta to zabralo v aute.
Ja som ako debil niesla vedro kyslej fazule, pečenú krkovičku a ládičku koláčov.
Na budúci rok trt makový, kúpim si oblečok a karimatku. Tak.
A po tých 45 minútach sa zdvihli, zbalili karimatky, išli sa preobliecť do pôvodného oblečenia a zapojili sa, ako keby nič, do chatových aktivít.
No a prečo to píšem.
Pretože naša chatová komunitka na Okrouhlíku, o počte troch ľudí sa tak vyprofilovala, čo sa týka jedla, že aby sme sa niekde spojili v chutiach, tak by sme dookola varili pár druhov. Naša Okrouhlická rodina sa nijako nevymyká z pravidiel.
No a toto jedlo je jedno z nich.
Nekupujeme na to celého králika, zajaca. Len nôžky.
A som si zapremýšľala. Kde dávajú v spracovateľských firmách to mäso čo ostane po stehnách? Ja som kúpila štyri stehná. To sú dva zajace. Kde je hrudný kôš a predné behy? Lebo tam kde chodíme nakupovať, predávajú buď stehná, alebo celého. Niežeby som chcela hrudný kôš. Načo by mi bol.
Keď sme ešte za mojej mladosti chovali zajace v Selciach, tak si vôbec nepamätám, žeby sme zajaca nejako často jedávali. A to sme chovali tých belgických obrov. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak sa mäso z nich pridávalo do mäsa na klobásy a mávali sme takéto údené klobásy. Bravčové ku zajačiemu 3:1.
Nevadili mi a mala som ich rada. Celá rodina. Akurát Dobrý Brat Jožko zľahka pindal, ale keď sme mu ich posielali na vojnu, alebo si bral do Bratislavy na intrák, tak ich bral s vďačnosťou.
A ešte sme robili veľkonočné jahňa a aby bolo dosť na pekáči, tak mamička prihodila aj zajačie hrudky. Ale na ostatné jedlá si vôbec nepamätám. Viem, že náš Maťo zo Spišskej…božtek do nebíčka, raz robil zajaca podobným spôsobom ako tohto , ale on to marinoval ešte aj v červenom víne do druhého dňa a všelijaké veci tam pridával a všetci omdlievali, že aké je to dobré.
Ja som tvrdila, že nemám rada zajačie, tak som ho nejedla a mamička pravdepodobne toto kamuflovala a hovorievala , že je to kuracie. Aspoň si myslím, lebo fakt inak neviem, kde sa tie kilá mäsa, podeli.
Takže králik na zelenine.

Na dve až tri porcie budeme potrebovať

3 králičie nôžky
3 polievkové lyžice olej
1 pásik prerastenej oravskej slaniny
1 cibuľa
3 strúčiky cesnak
2 mrkvy
1 petržlen
1 mesiačik zeleru
1 malý patizón (ak nemáte, tak trebárs malú cuketu)
1 plytká polievková lyžica horčica
1 čajová lyžička hnedý cukor
150 ml zeleninového alebo kuracieho vývaru (alebo voda)
1 polievková lyžica sušený tymian
2 bobkové listy
soľ, čierne korenie podľa chuti (viď text v postupe)
voliteľne 50 ml bieleho vína (pre výraznejšiu arómu)

Postup

Králičie nôžky umyjeme, osušíme, nasolíme a dôkladne ochutíme koreninami.
Toto celkom nepatrí k receptu, ale aj tak to napíšem. Vždy v recepte píšem, že máme použiť čerstvo nadrvené korenie. Mám na to mlynček, ktorý dopĺňam. Nedá sa porovnať ochutenie čerstvými koreninami a takými čo kúpime v sáčku už namleté. Na tento účel som začala kupovať mlynčeky s pripravenými zmesami korením. Po dlhom skúšaní som ostala pri značke kotányi. A vychádzam z mojich empirických skúseností. Nie je to reklama.

Na tohto zajaca som použila koreniny kde je rozmarín, bazalka, červené bobule a paprika. Korenie nie je pálivé. Tie červené bobule sa dajú nahradiť bielym alebo červeným korením. Čerstvým namletím sa to u mňa v kuchyni doslova rozvoňalo. Koreninami som ako vidíte nešetrila. Jaj, ešte som mala rozdrvené nové korenie.

Urobíme si cibuľový základ.
Nakrájame slaninové kocky a ošúpanú cibuľu na veľmi veľmi drobno. Nemá to nijaký zvláštny význam tá cibuľa, ale ja som nechcela, aby bola viditeľná.
Kocky nasucho rozpražíme a pridáme ešte lyžicu oleja. Na tomto orestujeme cibuľu do voňava, aby stratila svoj štipľavý akcent. Pridáme plátky cesnaku.

Všetku zeleninu ošúpeme, patizónu vyrežeme aj pavučinový stred s jadierkami. Pokrájame na približne rovnaké kocky. Ak použijete cuketu, tak tú by som skrájala asi na väčšie kúsky, pretože tá sa zvykne rozvariť úplne.

Do cibule pridáme ešte dve lyžice oleja, a pridáme surovú zeleninu. Dôkladne premiešame, aby sa zelenina obalila. Zvýšime zdroj tepla, pridáme lyžicu vody, prikryjeme pokrievkou, znížime zdroj tepla a dusíme asi päť minút.
Po tejto dobe pridáme k zelenine horčicu, cukor, tymian, bobkový list posolíme lyžičkou soli a premiešame.
Zeleninovú zmes preložíme do pekáčika.
Na zmes položíme stehná

a zalejeme vývarom, alebo vodou.

Pekáč prikryjeme alobalom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C.
Pečieme asi hodinu prikryté, potom odstránime alobal a pečieme ešte dvadsať- tridsať minút odkryté, aby mäso a zelenina chytili farbu a šťava sa zredukovala, ak je jej príliš veľa.
Tesne, tesne pred dopečením môžeme na každý kus mäsa dať plátoček masla. To je na uvážení, každého z Vás.
Ja som podávala s ryžou a skvelý je k tomu vraj jablkový kompót.
Stehná boli úžasné, mäkké a skvele dochutené.

Bol to skutočne zdravý, mladý zajac a ja mu ďakujem za jeho mäso.