Rustikálne chlebové bochníky

Pridaj komentár

Moji milí.
Za dvadsaťpäť rokov života v Mníchove, sme neprišli na chuť mníchovským chlebom a pečivu.
Tak jasne, že sme si našli medzi nimi svojich favoritov, ale sú to favoriti typu „medzi slepými, jednooký kráľ“.
A naši favoriti, očividne nechutili Mníchovčanom, pretože ich časom prestali predávať.
Chápete to?
Čo sa týka pečiva.
Rožky, ako ich poznáme u nás na Slovensku, tu neexistujú. Keď som robievala pre DM klasické hotdogy…také ozajstné, že ja som mala na to aj taký prístroj, kde sa napichoval na hrejúci, úzky kolík rožok a do toho otvoru v rožku , sa potom vsunul párok, tak na to som si musela najprv tie rožky upiecť. Skutočne, nebolo na to v Mníchove vhodné pečivo. Časom som začala robiť iný spôsob hotdogov, ktorý DM mal radšej, prístroj prestal nahrievať a tak odišiel do neba pre kuchynské spotrebiče.
Tak, ale aj na Slovensku, alebo v Čechách, mám ja osobne svojich rožkových favoritov.
Milujem, milujem rožky, ktoré kupujem v českom Albertovi. Také tie normálne. Podlhovasté. Sú o máličko dlhšie, ako klasické a sú sypané buď makom, alebo rascou, alebo soľou, alebo čisté. Nejedávam biele pečivo často, takmer nikdy, ale keď už, tak si dám záležať na tom, aby to boli tieto. To sa týka samozrejme, len počas pobytu v Česku.
Tu máme rozpor s Mojim Dobrým Manželom, pretože on preferuje tie, čo sa kupujú v jihlavskom Tescu. Tie sú tiež trošičku dlhšie ako tie klasické , slovenské, tukové, ale je to typ, čo sú skôr nafúknuté.
Tento druh som nikdy nemala rada. Nikdy.
A slovenské bagety….ááááách.
Keď si kúpim bagetu na Slovensku – teda dúfam, že to tak ešte je a v tomto smere nebudem sklamaná, tak keď si kúpim bagetu na Slovensku, alebo trebárs aj dlhé rožky (viete, také ako keby polovičná bageta), a ak som hladná, tak uštipujem, uštipujem, uštipujem a šup, polovica je zjedená.
Ľahučká striedka, chrumkavý, krehučký povrch. Keď krájam bagetu na kolieska na Slovensku, tak musím na to použiť pilkový nôž a krájať mimoriadne ľahkou rukou, aby som nezdeformovala tvar.
A to skutočne nekupujem bagety v prísne špecializovanej predajni, ale v obyčajných slovenských supermarketoch.
Vidíte…tu musím napísať, že neviem či v Banskej existuje niečo také, ako sú pekárne.
Viem, že bola jedna na námestí, vedľa potravín u Klimov. Ale tam odišli majitelia do dôchodku a pekáreň zatvorili. Hádam zo 4 roky tomu je.
Tá pekáreň tam existovala ešte aj za socíku, keď som ja chodila na strednú. Jasné, že majiteľom bol štát, ale skrátka tá pekáreň tam bola. Tam sme po škole chodili a kupovali si tam slané bagety. Akurát sa to nevolalo bageta, ale dlhé slané rožky. Boli hrubšie ako bagety a kratšie. A boli skvelé.
Netuším, či je to spomienkový idealizmus.
Predávali sa tam aj takzvané Dubčekove rožky. A ja som ich teda nezažila, teda zažila, ale bola som dieťa a nevedela som to tak posúdiť. Boli ohnuté do polmesiaca a sypané makom. Ešte matne si pamätám, že ľudia so sieťkou plnou nákupu, ich niesli naukladané na svojom predlaktí.
Ale ako píšem…tieto konkrétne rožky sú len spomienka na vizuál. Ako chutili už netuším.
Bagety v Mníchove. Čo k nim dodať.
Tak ja by som Vám priala vidieť, ako si predstavujú bagety v Mníchove.
To je skôr chlieb v bagetovej forme. A oni to vážne volajú bageta. Tak odštipkávať z týchto bagiet nejde. Striedka je hutná, bez bublín a jedenie holými ústami …na to je príliš taká….suchá. Nemá ten príjemný povrch krehkého chrumkania.
Vyzerajú tak, že áno, že chrumkajú, ale skutočne to nie je tak. A nie sú ani ľahké. Slovenské bagetové koliesko, mi stačí obložiť šunkou a syrom a zeleninou. Toto mníchovské musím najprv natrieť nejakým pomazom, aby sa ľahšie kĺzalo dolu hrdlom.
Tieto mníchovské bagety využívam ako podklad na mini chlebíčky a ti nemôžu byť ani veľmi hrubé.
A nechutia mi ani mníchovské žemle. Všetko je príliš hutné, tvrdý povrch….nie chrumkavý, ale tvrdý. V každej pekárni to vyzerá úžasne, ale pre mňa a DM tam nič nie je.
Sladké pečivo nekupujeme, takže to nehodnotím, ale na pohľad vyzerá dobre.
A ukradli mi v takej pekárni peňaženku. V Mníchove. V pekárni kde som chodievala denne – už tam nechodím. Tak.

Na Slovensku si pamätám, chlieb dovezený rovno z pekárne. Horúci a voňavý a chrumkavý.
A aj keď už vychladol, tak bol dobrý.
Aj súčasné chleby slovenské a české, také tie bežné, konzumné nám chutia. V Jihlave kupujeme Šumavu a v Banskej Bystrici Slatinský. Teda to sú také tie bežné obchodové. Tam ešte aj cmarový, alebo zemiakový kupujem. Vlastne neviem, či ten cmarový ešte mávajú.
Vlastne viem, ešte o jednej pekárni v Banskej Bystrici, ale tam som ešte nebola a neviem si spomenúť ako sa len volá. Už viem už viem…..Chlieb a láska. Majú predajňu pod tržnicou na námestí. Tam oproti bývalému Depu. Nepoznám ich sortiment, ale chleby majú úžasné.
Priviedla nás k nemu naša Julka. Bol súčasťou sortimentu v jednej kaviarni, kde Julka pracovala ako barmanka a keď sa nedopredal, tak ho raz priniesla. Ja odchovaná mníchovským sortimentom, som ho jedla normálne holými ústami.
Predávajú ho aj v Európe. Majú stánok pri východe na parkovisko. A podistým ho predávajú aj inde, ale o inom neviem.
V Mníchove predávali niečo veľmi podobné, ale bol menší a drahší. Predával sa v sieti obchodov Tengelmann. Ale Tengelmann sa zmenil na Edeku a tam už ten chlieb nepredávajú. A už som ho nikdy, nikde nevidela. Ten chlieb dokonca chutil aj Dobrej Svokre a ona chlieb nejedávala vôbec. Ale tento sme jej občas priviezli a tiež ho vraj jedla holými ústami. Ktovie či je to tiež spomienkový idealizmus, alebo bol ozaj dobrý.
Alebo pekáreň Rischart v Mníchove. Tam som tiež kupovala skvelý chlieb.
Prestali ho vyrábať.
Na veľké nákupy chodievame do V – Marktu a tam sú mimo jeho predajnej plochy, tak na boku, rôzne predajničky a je tam aj pekáreň, neviem jej meno. A tam sme kupovali okrúhly alsaský chlieb. Tak ten bol skvelý. Vážne skvelý. Presne ten , ktorý odštipujete, odštipujete. A hádajte čo. Prestali ho predávať.
Majú tam niečo veľmi podobné, tak sme začali kupovať ten.
Chyba toho alsaského aj tohto teraz , bola tá, že oni sú okrúhle, čo by nebol problém, ale oni sa tým, že sú to také tie ľahké chleby s veľkými okami, nedajú dobre krájať. Oni ho robia tak, že ide viac do šírky, ako do výšky. Neviem čo je to za zvyk.
Tak si ho dáme nakrájať tam v pekárni, ale aj keď je nastavený na najväčšiu hrúbku, tak sú to strašne tenučké a dlhé pláty chleba. Človek kým zje misu fazuľovej polievky, aby zjedol tri celé, neprekrojené krajce.
A veľmi zle sa z nich robia obložené chleby pre DM do práce.
Skončilo to tak, že kupujem také tie nedopečené žemle, ktoré si dopekám ráno sama.
Lenže.
Tie sú dobré iba hneď, čerstvé po upečení. Maximálne tak do dvoch, troch hodín.
A je to strašná otrava, každé ráno zobrať dve žemle a piecť ich. No robím to.
Dobrý Manžel miluje ciabattu. Neuveriteľné. Kto by už mal rád ciabattu.
Raz si aj kúpil v Mníchove, ale odvtedy nikdy viac. Kupuje si ju Čechách. Na Slovensku nechodieva na nákupy a ja to nekupujem, tak nevie ako chutí na Slovensku.
Takže som sa hecla a že mu ju upečiem.
Naštudovala som veľa veľa veľa .. aj videjká som prebehla, aj som si počítala čo to na rôznych fórach a ah s AI som sa poradila a usúdila som, že nie je mi v Mníchove súdené upiecť doma ciabattu.
Mne je vo všeobecnosti veľmi ťažko piecť takéto veci, pretože pri plynovej rúre je to peklo.
Aj tie žemle, ktoré si len dopekám, musím v strede procesu , otočiť na plechu bruchom hore, aby mali zapečený vrch.
No a ciabatta sa robí z tzv mokrého cesta.
Ja som rada, že dokážem upiecť tie predpečené žemle, nieto takú vec, čo sa pečie z mokrého cesta. Bože.
A tak som sa dala zlákať chlebmi , ktoré sa volajú „bez miesenia“
A tak som si naštudovala tento typ pečiva a zvážila svoje možnosti a schopnosti.
A toto tu som upiekla.
Som spokojná.
Bochníky majú skvelú, rustikálne vyzerajúcu kôrku, chrumkavú…nie tvrdú, ale vážne chrumkavú.
Striedka nie je hustá, ale ani zase okatá, je mäkká a dá sa skvele na ňu natierať.




Suroviny

Na 6 väčších bochníkov budeme potrebovať

500 g hladká múka T550
300 g voda (teplá)
2 čajové lyžičky soľ
10 g čerstvé droždie
1 čajová lyžička cukor



Postup

Do misy nalejeme vlažnú vodu, pridáme čerstvé droždie aj cukor, premiešame, aby sa droždie úplne rozpustilo, a necháme pár minút postáť, kým sa neobjavia malé bublinky.

Prisypeme múku a soľ. Vareškou miešame dovtedy, kým v mise nezostane žiadna suchá múka. Cesto je v tejto fáze lepivé, hrboľaté a hustejšie, čo je pri tomto pomere vody prirodzené.

Misku zakryjeme a necháme cesto približne dvadsať minút odpočívať. Tento krátky odpočinok pomôže múke nasať vodu a cesto sa stane pružnejším a lepšie ovládateľným.

Po dvadsiatich minútach si navlhčíme ruky vodou. Cesto z jednej strany nadvihneme, natiahneme smerom nahor a preložíme na opačnú stranu. Misku pootočíme a urobíme celkovo štyri takéto preklady. Toto jedno skladanie stačí, aby sme získali pevnejší povrch a pravidelnejšiu striedku.

Misku opäť zakryjeme a necháme cesto kysnúť približne 40 minút, podľa teploty v kuchyni. Malo by byť mäkké, nadýchané a mierne bublinkové, ale stále držať tvar a byť pevnejšie.
Pracovnú dosku jemne posypeme múkou. Cesto preklopíme tak, aby sa povrch narušil čo najmenej. Ostrým nožom alebo škrabkou rozdelíme cesto na približne osem kusov. Jednotlivé kusy iba jemne nadvihneme a prenesieme na papier na pečenie. Necháme ich desať minút odpočívať, aby sa napätie po rezaní uvoľnilo.

Plech necháme nahrievať v rúre a rúru predhrejeme na 250 °C aspoň dvadsať minút. Bochníky prenesieme aj s papierom na horúci plech a pečieme osem až desať minút pri vysokej teplote.

Potom teplotu znížime na 220 °C a dopekáme približne desať až pätnásť minút, podľa veľkosti bochníkov a požadovanej farby.

Ak chceme výraznejšiu kôrku, na posledné minúty môžeme zapnúť horný ohrev. Upečené bochníky necháme aspoň pätnásť minút chladnúť na mriežke.


——————————————————————————————————————————

Tak moji milí, takto by sa to robilo, keby sme žili v ideálnom svete…..ale môj svet ideálny nie je ani náhodou. Takže tento krásny , technicky presný a dokonalý recept Vám prerozprávam do môjho sveta v ktorom som upiekla tieto fajné, fajné chlebíky.
A je na Vás ako sa rozhodnete. Napísala som Vám pravdu, pretože neviem, ako by vyzerali tie bochníčky z ideálneho sveta….z toho môjho vyzerajú presne tak, ako vidíte.
A poďme na to s mojimi rozdielmi
——————————————————————————————————————————-

Do misy nalejeme teplú vodu, pridáme čerstvé droždie aj cukor, premiešame, aby sa droždie úplne rozpustilo, a necháme pár minút postáť, kým sa neobjavia malé bublinky.
Tu by som rada povedala, že ja radšej tekutiny vážim, ako meriam. Príde mi to omnoho šikovnejšie a presnejšie. Viem, že na súčasných digitálnych kuchynských vážkach sa dá nastaviť aj množstvo v ml, ale rôzne tekutiny vážia inak. Preto si vždy na internete zisťujem, koľko váži napríklad olej, mlieko, smotana atd a prerátam si množstvo ml na gramy.

Prisypeme prevzdušnenú múku a soľ.
Soli v pôvodnom recepte bolo menej a hotový chlieb sa nám zdal málo slaný, Preto som do rozpisu pridala väčšie množstvo soli. Vy si zvoľte či dáte jednu, alebo dve lyžičky.
Vareškou miešame dovtedy, kým v mise nezostane žiadna suchá múka. Cesto je v tejto fáze lepivé, hrboľaté a hustejšie. Cesto skutočne nepotrebuje, aby ste do neho strčili, čo len prst a len to všetko pozhŕňajte do jednej kopy vareškou.

Misku som zakryla a nechala kysnúť. V mojom prípade to bolo približne sedemdesiat minút, pretože som zabudla zapnúť časovač a pretiahla kysnutie takmer na dvojnásobok. Cesto za ten čas pekne narástlo, uvoľnilo sa a bolo mäkké a vzdušné, ale ešte stále trochu pevné.

.

Navlhčíme si ruky vodou. Cesto z jednej strany nadvihneme, natiahneme smerom nahor

a preložíme na opačnú stranu.

Misku pootočíme a urobíme celkovo štyri takéto preklady. Toto jedno skladanie stačí, aby sme získali pevnejší povrch a pravidelnejšiu striedku.

Po skladaní necháme cesto ešte raz kysnúť, tentokrát približne tridsaťpäť minút. Za ten čas sa jemne nafúkne a je pripravené na tvarovanie.

Pracovnú dosku poprášime múkou.
Ako vidíte neprášila som, ale sypala. Predtým som čítala o ciabatte a tam sa píše vyslovene o veľkom množstve múky a nejako som to udržala v hlave, aj keď som už piekla niečo úplne iné.



Cesto opatrne preklopíme tak, aby sa jeho povrch čo najmenej narušil.


Ideálne by možno bolo, keby som cesto rozdelila na dva bochníky, ale ja som chcela porcie. DM miluje kôrku a chcela som aby mal viac kôrky ako striedky a aby som mohla porcie zmraziť a po jednej vyťahovať. Jedna je pre DM tak akurát.
Pomocou škrabky cesto teda prerežeme na asi šesť približne rovnako veľkých kúskov, Každý bochník len jemnučko nadvihneme a prenesieme na plech vystlaný papierom na pečenie. Netvarujeme ich, nestláčame ani nerolujeme – rustikálny tvar je pre tento typ cesta prirodzený. Prenášame ich tak, ako keby sme niesli živé striebro. Nie je dôležitá rýchlosť, ale nesmierná jemnosť.

Bochníky necháme krátko odpočívať, zhruba desať minút.

Medzitým rozohrejeme plynovú rúru na najvyššiu teplotu a plech necháme nahrievať vo vnútri. Teplota v plynovej rúre kolíše, preto je dôležité dopriať jej minimálne dvadsaťpäť minút predohrevu. Nepoužívame paru ani plech s vodou, pretože v plynovej rúre môže para zhasiť plameň.

Keď je rúra dostatočne horúca, prenesieme bochníky aj s papierom na rozpálený plech.
Ja som ten horúci plech vybrala a okamžite prehodila, tu je zas potrebnejšia tá rýchlosť, aby plech nestrácal teplo.

Pečieme pri teplote okolo 240 °C približne osem minút. Po tomto čase teplotu znížime na približne 220 °C a pokračujeme v pečení. Keďže som netušila, že para môže plyn uhasiť, tak ja som podľa odporúčaní, do rúry dala aj plech s vodou. V priebehu pečenia mi plyn 2x zhasol, nevšimla som si to hneď, netuším, ako dlho mi tá rúra chladla– ak sa to stane, stačí rúru znovu zapáliť a pokračovať. Skoro ma piclo, čo Vám budem čo hovoriť. V tom momente som sa už duševne pripravovala , že z rúry vytiahnem niečo neduživé, čo si priviniem na hruď a s plačom vyhodím.

Dosť na tom, po tomto čase bolo pečivo stále veľmi bledé.

(tu som chcela pridať fotku, ako boli bledé, ale namojdušu som nerozoznala medzi nafoteným materiálom, ktoréže to sú)

V plynovej rúre sa to môže stať, preto sme plech posunuli o jeden zúbok vyššie, aby bol vrch bližšie k zdroju tepla, čo je v prípade plynovej rúry, rozpálený vrch rúry. Keď ani to nestačilo, na poslednú minútu som bochníky otočila hore nohami. Vrch sa tak rýchlo dofarbil a získal peknú hnedú farbu.
Upečené. Aleluja.

Bochníky preložíme na mriežku a necháme približne pätnásť minút vychladnúť.





Kôrka zostane chrumkavá a striedka mäkká a jemná. Táto verzia je výsledkom skutočného postupu z mojej kuchyni – s dlhším prvým kysnutím, neskorším skladaním aj komplikáciami plynovej rúry – a napriek tomu sa mi vydarili výborné rustikálne bochníky.
A čo je vyslovene očarujúce a DM to nesmierne ocenil…..kôrka ostala chrumkavá aj po zmrazení a rozmrazení.
Ja len teraz premýšľam, že podľa akého postupu ich budem piecť nabudúce, či sa držať tohto chybného, alebo ísť do neznáma a skúsiť neskúsené 🙂

Kurací perkelt s haluškami

Pridaj komentár

Motto :

„Ak hrniec po haluškách ostane čistý, niečo som robila zle“

Ja som perkelt nevarila už ani nepamätám.
Môžem smelo povedať , že určite niekoľko rokov.
Ja som varila také tie rôzne paprikáše a gumbá a kurence na paprike a podobne. A tých som sa dovarila do milej chuti, pretože Môj Dobrý Manžel tento druh váry miluje.
Ale taký ten maďarský perkelt…tak to je iná káva. Ten mi kuchyňou nezavoňal vážne dlho.
Perkelt je špecifické maďarské jedlo a mnohé a mnohé gazdinky si mýlia perkelt s paprikášom a čo vlastne do perkeltu má, alebo nemá ísť.
Ak dáte do perkeltu čokoľvek paradajkové…nevaríte perkelt.
Ak tam dáte smotanu….nevaríte perkelt.
Ani čerstvá paprika by tam nemala ísť.
Hej podľa fotky vidíte, že tam mám kúsok zelenej papriky. Od raňajok mi zostal taký vršok a už bol zvädnutý a obmäknutý na jedenie.. Tak som si dovolila ho tam dať.
Pridala som aj sušenú papriku, ktorá nie je pomletá. Pridávam ju už do každého varenia a mám ju veľmi rada. Je to chilská odroda paprík a je inak sušená, ako sa suší v Maďarsku. Neviem ako sa suší tam a tam.
A pre toto, som tento perkelt nenazvala maďarský, ale len perkelt.
Takže v zásade vieme, čo perkelt je.
K perkeltu sa na Slovensku robia halušky. Nie zemiakové, ale normálne prílohové, múčne halušky.
Viete, že nemám ani poňatia, čo dávajú k perkeltu v Maďarsku?
Ja som vlastne za svojho života , bola v Maďarsku 2x. No ozaj.
Prvýkrát ako mladé dievča, so svojimi rodičmi.
A druhýkrát tiež ako mladé dievča, ale už som mala Radku, neviem, či som mala najviac nejakých 22 rokov.
Z toho pobytu s rodičmi si nepamätám ani kde sme boli ubytovaní, ani čo sme jedli , ani názov kde sme boli, ani ako dlho sme tam boli a boli to nejaké termálne kúpaliská.
Ale výborne si pamätám dve príhody odtiaľ.
Prvá.
Išli sme s busom, celý zájazd, asi z tatíkovej práce.
A veselo bolo v autobuse, čoby nie. Kadejaké fľaše kolovali, aj kadejaké požívatiny, aj sa spievalo, aj sa srandičky robili.
A bol tam taký pán, čo chodil po celom autobuse a fotil, strašne veľa fotil. U každého sa zastavil, s každým chichoty veľké robil.
A zrazu v tom autobuse sa začal šíriť príšerný smrad, aleže príšerný. Okná boli pootvárané a išli sme tam podochnúť od toho smradu.
Vtedy neexistovali autobusy, kde boli k dispozícii cestovné toalety, ale to ako keby sme mali upchaté wc, priamo uprostred uličky.
A keď už to bolo ozaj neúnosné, tak pán Lešták z Badína…neviem, či on bol vodič, alebo len sedel ako vedúci zájazdu vpredu. Je zázrak, že si vôbec pamätám jeho meno a odkiaľ bol.
Tak tento pán Lešták zvolal : „XYZ!!!!!!!!!, Ty hovädo, Ty máš na topánke nalepené hovno a rozniesol si to pri tom fotení po celom autobuse!“
I vskutku. Keď mal bus prestávku, tak asi ten pán čo fotil, vbehol do lesíka na malú potrebu a stúpil do toho, čo tam zanechal nejaký putujúci, ktorý tam prišiel na veľkú potrebu.
A tak autobus zastal niekde kde bola pumpa, chlap si išiel napustiť vodu do vedra a zmyl celý autobus a svoje topánky nevynímajúc.
A druhá príhoda je tiež výborná.
Kto je v mojom veku a vyrastal na dedine, tak veľmi dobre vie, aké panovali zvyky.
Smútok za rodinnými príslušníkmi, aj za tými z trochu širšej rodiny sa nosil dva roky, za blízkymi tri roky. Žene, ktorej umrel muž, už doživotne chodila v čiernom. Telo mali ženy biele ako mlieko, okrem predlaktí a do polovice lýtok. Tie mali opálené do čierna. Potom sa už začali nosiť aj šatové zástery, takže v horúčavách nosili aj staršie ženy, takéto zástery. Ale tie v Selciach , ešte aj do tých šatových záster nosili tričko, aby nemali nahé ramená. Šatka na hlave musela byť, žiadna čiapka, alebo baranica. Šatka.
Moja stará mama Betka (božtek do nebíčka), ani nevedela ako, ale ona nosila šatku v lete na pole, alebo na sená, ako hipísačka. Ona si tú šatku neuviazala pod bradu, ale tak že konce zaviazala dozadu na temene.
Skrátka ženy zahalené a vdovice…tým bol koniec.
A tak sme išli v tom Maďarsku na kúpalisko a čo sa nestalo. Našli sme si výborné voľné miesto, vedľa nejakých dvoch opustených diek, tak sme sa tam zložili a celý ten zájazd tak v dohľadnej vzdialenosti.
A hádajte kto prišiel na tie dve voľné deky.
Naši susedovci zo Seliec so svojou mamou. No ja neviem koľko mala rokov vtedy, ja som mala pocit, že bola nad hrobom, ale ak mali moji rodičia nejakých 40 rokov, tak tá seniorka mala už určite viac ako 60 rokov. A mala oblečené dvojdielne plavky!!!!!!!!!
Tak teraz mi to príde smiešne, pretože je úplne iná doba a ja som teraz tak stará ako ona a ja si oblečiem ozaj hocičo. Ale vtedy?????? V roku 1978?
Tá tetka mala hádam 40 kíl, vysušená strašným spôsobom, biela ako mlieko, len chodidlá a ruky ako som opisovala, opálené. A dvojdielne plavky, prsia jej viseli hádam po brucho.
Tá rodina by sa najradšej v božej onej videla. Oni ani v päte nepredpokladali, že sa môže toto stať. Tetka ich musela preklínať, lebo až to vidím, ako ju jej deti prehovárali, že sa nemá báť, ktože už bude v Maďarsku z Banskej a už vôbec nie zo Seliec. A veru sa aj zbalili a odišli. Potom v Selciach, prišla dcéra tej pani za mojou mamou, že nech nikde nepovie, že tetka bola v plavkách 🙂
A druhý krát som bola v Maďarsku v Budapešti na nákupoch, pretože oni sa nejako vzopreli ruskej komunistickej zvrchovanosti a dovolili v nejakej malej miere súkromné podnikanie a tak mali obchodíky s oblečením od výmyslu sveta. Vtedy by som si už asi zapamätala , keby som tam nejaký ten perkelt jedla, ale my sme mali chlieb s klobásou a vajíčkom a vo fľaši, obalenej alobalom, urobený čaj.
Takže vážne netuším, čo sa jedáva k perkeltu tam. Na Slovensku tie spomínané halušky.
Halušky sa dajú urobiť aj hocijako.
Aj s jedným vajcom, aj bez vajca, aj z piatich vajec. Ja som teraz urobila z vajec štyroch na 4 porcie halušiek.
Viete, ja už vajcami nešetrím. Janko Dobrý Zať, ten urobí palacinkové cesto do litra mlieka s jedným vajcom ako nič. Aspoň mi to tvrdí.
Ja na pol litra mlieka dávam tri.
Tie Jankove som nejedla, ale aj na chate keď som robila moje palacinky a rozdávala ich, tak každý tvrdil, že také dobré , že ako ich robím. A keď poviem, každý pokýva hlavou a povie…no my len jedno vajce (2) dávame.
A tak radšej nešetrím, pretože DM na to povedal, že je to možné, ale moje palacinky sú tak dobré, že ich môže jesť aj samotné bez náplne.
A vážne, potom som si uvedomila, že do cesta dávam aj vanilku, takže asi preto mu chutia aj bez náplne.
A aj tu na blogu, mám recept na halušky, kde ide na pol kila múky jedno vajíčko. Mali ich tak radi moji rodičia, tak som ich tak robievala.
Ale napríklad do bavorských špeclí ide až 5 vajíčok a to som vtedy trochárila, lebo je vraj celkom bežné dávať sedem.
Dosť na tom.
Halušky nerobievam zase až tak často, pretože DM ich nejako nevyžaduje. On miluje kolienka , takže si pýta kolienka.
No ale k perkeltu si to tak nejako vyžaduje móres.
Tak som po dlhom dlhom dlhom čase robila aj halušky.
A ja trúba jerichova, som pozabudla už na fortieľ a vzala som strašne úzky hrniec. Vysoký bol fajne, ale úzky.
A kým som si spomenula na grif, moje nervy. Ja som ten hrniec tak okydala, ako keby som bola prvôstka.
Haluškár nemám, hádzala som ich z doštičky. Kým si ruky spomenuli, tak sa mi veru aj pár nevídaných podarilo urobiť 🙂



No a teda poďme na to.

Suroviny

na 4 porcie budeme potrebovať :

Na perkelt
800 g kuracie stehenné mäso – ja som vykostila a odkožila
350 g žltá cibuľa
2 veľké polievkové lyžice bravčová masť
2 polievkové lyžice sladká mletá paprika
1 plytká polievková lyžica údená mletá paprika
1 pálivá paprička (voliteľne)
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie
150 až 200 ml horúca voda
ja som dala ešte trošku čerstvej zelenej papriky a sušenú červenú papriku

Na halušky :

500 g polohrubá múka
4 ks vajce
200 až 230 ml voda
1 zarovnaná polievková lyžica soľ

Ja som robila všetko z polovičnej dávky, preto množstvá na fotke nezodpovedajú rozpisu

Postup

Cibuľu očistíme a nasekáme.
Ja som použila kuracie stehná bez kosti a kože a nakrájame ich na väčšie kúsky.
Dáme si zovrieť vodu.
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť a vložíme do nej cibuľu.
Na cibuli si dáme záležať, dusíme ju 10 až 12 minút a dávame veľký pozor, aby nám nezhnedla. Musí byť mäkká.
Kastról stiahneme zo zdroja tepla a do cibuľového základu vsypeme papriku aj sladkú, aj údenú . Neustále miešame aby nezhorkla a hneď zalejeme troškou horúcej vody, aby sa vytvoril taký paprikový šťavnatý základ.

Nechceme aby sme mali polievku, alebo omáčku.
Správne urobený paprikový základ je veľmi dôležitý. Hlavne aby nebol pririedky a nezhorkol.
Vrátime na zdroj tepla a vložíme kuracie kúsky, posolíme, pridáme čerstvo drvené korenie.


Ja som pridala aj pálivú papričku a tú sušenú papriku. Keď nemáte, nedáte.
Obalíme ich v základe a popražíme minútku.


Prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Takto dusíme nejakých päť minút.
Mala by sa nám vytvoriť šťavička.




Vlejeme horúcu vodu, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.




Perkelt sa nemá variť vo vode, ale vydusiť sa do hustoty.
Po pol hodine skontrolujeme.
Ja som mala už mäso úplne mäkké, ale mala som príliš hustú šťavu,





tak som pridala pár lyžíc horúcej vody a priviedla k varu. Po prvej bubline hneď vypneme.
Dochutíme ešte podľa seba.
No a ideme urobiť halušky.
Do väčšej misy nasypeme múku a pridáme soľ.
V strede urobíme jamku, do ktorej rozklepneme vajcia, a vidličkou ich začneme zapracovávať do múky.
Postupne prilievame vodu a miešame, kým sa všetko nespojí do hladkého cesta.


Cesto má byť husté a lepivé, také, aby držalo tvar, ale zároveň sa dalo pretlačiť cez haluškár bez veľkej námahy.
Ak je príliš husté, pridáme trochu vody.
Ak je riedke, prisypeme trochu múky.
Hotové cesto necháme krátko postáť, približne 5 minút, aby múka nasiakla tekutinu a cesto sa ustálilo.
Medzitým dáme do veľkého hrnca variť osolenú vodu.
Keď vidím v rôznych videách hádzať halušky či z lopatky, alebo cez haluškár, tak gazdiné namáčajú do vriacej vody. No mne to príde ako nezmysel. Akonáhle položím cesto na horúce nástroje, tak sa mi akokeby malá vrstvička cesta uvarila….umyť to potom je peklo. Za mňa namáčanie do vriacej vody ..ee.
Ja doporučujem vypláchnuť haluškár veľmi studenou vodou a možno vytrieť dvoma kvapkami oleja. A to isté urobiť aj s lyžicou.
Keď začne vrieť, cesto naberieme na haluškár a pretlačíme ho priamo do vriacej vody.
Halušky po vyplávaní na povrch ešte 1 až 2 minúty povaríme.
Nakoniec ich precedíme cez sitko, krátko prepláchneme horúcou vodou a premiešame s malým množstvom masla alebo oleja, aby sa nelepili.
No a pre tých čo nemajú haluškár ako ja.
Pripravíme si veľmi veľmi studenú vodu.
Namočíme si studenou vodou aj lopárik aj nôž.
Hádžeme cesto v dávkach.
Na dosku položíme časť cesta,

rozotrieme ho a nožom odkrajujeme malé kúsky do vriacej vody. Namáčame nôž jedine do tej studenej vody.
Nahádžeme halušky, keď vyplávu , necháme minútku povariť, vyberieme sitkom, prepláchneme .


Lopár znovu prepláchneme studenou vodou, naberieme časť cesta, hádžeme, povaríme, vyberieme prepláchneme.
Očistiť haluškár, alebo lopár bude práca hrou.
Do hotových halušiek dáme kúsok masla,


prikryjeme pokrievkou a po čase ich premiešame nech sa všetky obalia v masle.
A máme hotovo.
Dobrú chuť.
DM si nesmierne pochutil . Že mu to vraj chýbalo toto jedlo na jedálničku a že je to jasná jednotka.



Buchty na pare – adventné

Pridaj komentár

Som si istá, že v 90 percentách moderných domácností, nájdeme v mrazničke tento repertoár – pečivo a chlieb, nejakú zeleninovú zmes, ríbezle, ktoré nanútila mama, buchty na pare , bryndzové pirohy, mrazený hrášok, ktorý je poprípade z jednej štvrtiny rozsypaný po dne.
Neviem, či sme moderná domácnosť, ale okrem buchiet a pirohov, máme všetko. Akurát sa mi nesype hrášok. Na to som alergická.
Život ma naučil.
Musela som sa naučiť používať zdieľané mrazničky, do ktorej si dávalo viacero gazdín, to čo považoval za potrebné.
A ak mám používať takúto mrazničku, tak radšej nedávam do nej nič, už kvôli mojej psychickej pohode.
Kým som neurobila toto rozhodnutie, tak som zakaždým keď som do spoločných mrazničiek išla niečo uložiť, premýšľala som.
Všetko som dávala do rovného, tľapkavého tvaru. Balila som to do sáčkov, ktoré sú určené do mrazničiek. Písala som na každý balíček čo to je a utesnila všetko a ešte aj gumičkou zabezpečila. Vždy keď som niečo do tej mrazničky dala, tak som vyslovene premýšľala tak, aby som vytvorila aspoň jedno prázdne miesto, pre toho, kto príde po mne.
Keď som takéto spoločné mrazničky organizovala, alebo čistila, tak som bola zúfalá. Nachádzala som mäso, ktoré bolo v jednej hrude šľahnuté dovnútra v tom, v čom ho kúpili. Dve kuracie stehná v sáčku, do ktorého by sa zmestilo pol morky. Stačilo aby si tam niekto hodil tri stehná, kilo karé a kura a bolo vybavené. Možno som tam mohla postrkať do priestorov medzi , samostatne mrkvu . Inak poloprázdny, úplne nehospodárne zahltený priestor. Všetko miesto zaberali tieto tri veci a veľké sáčky.
A kompozičný vrchol bol, keď som našla asi tri otvorené, do polovice minuté konzervy paradajkového pretlaku. Normálne konzervy v mrazničke!!!!! Otvorené a poloprázdne, ešte aj ten vrch ozubený mali. Také čo si môžete o to rozrezať celé bruško prsta.
Alebo žemle v papierovom sáčku. To je už čo za rozum, dať do mrazničky niečo v papierovom sáčku.
Ja ako debil som každé kuracie stehno vykostila, karé , alebo krkovičku som nakrájala a ukladala rezne do obdĺžnika na plocho, kura rozporciovala. Veľký kus mäsa som uťapkávala a čo najviac dávala do ploského , rovného tvaru. Medzi tým som nechávala trošku priestoru, aby, keď to vyberiem, pri hľadaní niečoho, mohla som to dať aj bezproblémov naspäť. Do samostatnej krabičky odkladám kosti, ktorú dopĺňam rôznymi odrezkami na polievku. Ešte aj tú krabičku mením podľa veľkosti a naplnenosti, aby som minimalizovala priestorové straty a na krabičke napísané „polievka“.
Našťastie čas zdieľaných mrazničiek ma už dávno minul a tak už nemám nad čím kývať hlavou. Raz by mi tá hlava, prisahám , z krku odpadla.
Ja si vôbec nepamätám, kým som bola mladá mamička, či bolo vtedy dostať hotové buchty na pare. Teraz hádam, ich majú v každej bežnej samoške.
Dokonca aj moja mamička, keď už nebolo v jej silách variť, tak sme jej do mrazničky kupovali buchty na pare a pirohy kadečím plnené.
Mraznička Dobrej Cerky je súca len na mrazené pečivo a chlieb. Ona čo dá do mrazničky, to ako keby hodila do hlbokej studni. Vloží a okamžite to prestane v jej hlave existovať. Ja sa môžem spoľahnúť, že ak niečo do tej jej mrazničky vložím, tak to nájdem aj o rok, keď príde čas na opatrovanie detičkov.
Ale buchty tam sú, nieže nie. Ale to je pre Dobrého Zaťa. On zase spoľahlivo vie, že tam tie buchty sú. On sladké jedlá s Dobrou Vnučkou milujú. Dobrá Cerka, ona do mrazených nejde, ona ich radšej bude skúšať a skúšať. Vraj sa cíti, aj keď ich jedia nepodarené, ako dobrá matka. Objednať si donášku jedla do domu…to jej problém nerobí, to dobré matky bežne robia :-), ale kúpenské buchty ?????????????????. tak to ohóóó….
Taká je to Cerka Moja Dobrá.

Môj prvý pokus o parené buchty, dopadol katastrofálne.
Robila som ich podľa kuchárskej knihy a neviem, či bol preklep v knihe, alebo som si to zle prečítala, to už si nepamätám…ale povedzme, že miesto 20 g cukru do cesta, som tam dala 200 g.
Vznikla mi lepkavá hustá hmota, ktorú som po hodine vyhodila do koša. Dobrá Cerka bola vtedy škôlkárka a celý večer mi pílila uši….“a kedy už budú hotové buchty na pare, a kedy už budú hotové buchty na pare“. Vynašla som sa čoby nie….urobila som rezance so slivkovým lekvárom a aj s makom. Bola to veľká spokojnosť vtedy.
Ale bolo hrozné, keď v šatni plnej rodičov, jasným spevavým hláskom, mocným ako poľnica, povedala…..“Dnes sme mali na obed buchty na pare a pamätáš sa keď si ich varila a musela to cesto vyhodiť?“
Niektoré maminky sa zachichotali…..mrachty…by som chcela vidieť, koľké z nich robili doma buchty na pare.
Parené buchty sa u nás v Selciach nerobievali. Tatík ich nemal rád a my sme neboli sladké deti.
Po tom prvom nepodarenom pokuse, som na buchty zanevrela.
A aj keď som sa vydala za Môjho Dobrého Manžela, napriek tomu, že jeho rodina je vyslovene odchovaná na sladkých jedlách, parené buchty nerobia. Rôzne plnené knedliky zo zemiakového, kysnutého, alebo odpaľovaného cesta, to je iná vec. Ale tie sa varia vo vode. Parené nerobia vôbec. Teda za mojich 25 rokov spoločného života medzi nimi, som to nevidela naše jihlavské ženy variť.
Veľmi veľmi, som ich chcela vedieť urobiť. Kupované som nechcela ani za nič. To som ako Radka Cerka.
A tak som ich skúšala a skúšala. DM zjedol vždy všetko, jemu nevadilo, že sú raz spľasnuté, raz tvrdé, raz také a raz onaké. Zjedol bez rečí s veľkou chuťou vždy.
Možno tak na 6 pokus mi vyšli také ako by som chcela.
Ale aj tak zakaždým na nich nájdem nejakú chybu, ale už nebývajú také nepodarené.
Robievala som ich vždy z normálnej bežnej hladkej múky a posýpala tvarohom, lebo tak to má rád DM a mne to bolo jedno
V Mníchove to je ale problém, pretože tvaroh vhodný na posýpku tu neexistuje. Takže mak. Ten mak ktorý sa kupuje ako mletý, mi prestal úplne chutiť. Áno je pomletý, ale aj tak je ostrý a škriabe v krku a nechutí ako ten čerstvo mletý.
Tak som si v Mníchove kúpila normálny mlynček….trieštivý na mak.
No a problém ktorý som vždy riešila a riešim je ten, že ja som si vždy predstavovala , že tie buchty budú mať okrúhle, lekvárové srdce. A nie. Vždy po rozkrojení , je ten lekvár rozliaty pod vrchnou kôrou.
A tak som zahusťovala lekvár makom alebo perníkom. A nikdy to nepomohlo. A tak som si sadla k internetu a hľadala dôvod. A toto mi našlo .
Mak aj perník majú olejové zložky a na zahustenie za studena to funguje, ale pri parení , teplom sa ten lekvár zase len rozleje.
Takže nabudúce vyskúšam nejaké suché zahusťovadlo.
Tentokrát som chcela vyskúšať buchty na pare tak nejako inak.
A vymyslela som toto.
V Advente sa ešte len pripravujeme na Vianoce a chuť na sladké ešte nie je zasýtená koláčmi a zákuskami a sladkými pečením. Ešte máme radosť zo sladkého jedla.
A tak som urobila tieto …..s chuťou Adventu……
Nie sú to také babičkovské puf knedle. Sú robené z múky T 550, to je múka určená na kysnuté cesto a má v sebe viac lepku.
Sú hustejšie, ale sú ľahučké, mäkké, pružné. Nevšednejšiu chuť im pridáva strúhaná citrónová kôra . Potrela som ich maslom, ochutené rumom a ten úplne najvýraznejší tón im dodala posýpka, ktorú som urobila zo strúhaných rumových perníkov.
No a nabudúce , to už ale až niekedy v Novom Roku, ak dožijeme, budem robiť buchty na pare len z polohrubej múky a lekvár zahustím piškótami, alebo nejakým kuchynským škrobom. Uvidím ako to dopadne.

Suroviny

Na približne 16 buchiet budeme potrebovať

Suroviny na cesto

500 g hladkej múky typ 550
250 ml vlažného mlieka
30 g rozpusteného masla
60 g kryštálového cukru
1 vajce
25 g čerstvého droždia
1 balíček vanilkového cukru
nastrúhaná žltá kôra z jedného citróna
1 štipka soli

Suroviny na plnenie

250 až 300 gramov slivkového lekváru
2 až 3 polievkové lyžice mletých piškót alebo strúhanky
(voliteľné: 1 čajová lyžička rumu do lekváru)

Suroviny na potretie

roztopené maslo
1 (2) polievková lyžica rumu

Suroviny na posýpku

2 až 3 kusy mäkkých perníkov – najlepšie rumových
nastrúhať

Postup

Pripravíme si kvások.
Z teplého (nie horúceho) mlieka odoberieme dve až tri polievkové lyžice, pridáme rozdrobené droždie, jednu čajovú lyžičku cukru a trochu múky. Necháme asi pätnásť minút napeniť.
Do misy dáme múku, zvyšný cukor, vanilkový cukor, soľ, nastrúhanú citrónovú kôru, vajce, rozpustené maslo a napenený kvások.
Vypracujeme hladké, pružné cesto. Ručne miesime približne desať až dvanásť minút. Ja som znovu chcela vyskúšať miešanie šľahačom s vlnitými násadkami a asi po x-tý krát som po piatich minútach prešla na ručné miesenie. Miesime, kým sa cesto neoddeľuje od stien a ruky nemám tým cestom úplne zabrblané, ale ostávajú čisté.
Misu prikryjeme a necháme približne štyridsaťpäť až šesťdesiat minút kysnúť, kým cesto nezmäkne a nezväčší objem. Cesto z múky typ 550 bude pôsobiť pevnejšie ako cesto z polohrubej múky , alebo hladkej múky – je to správne

Pripravíme plnku
Ja som pri týchto buchtách použila mletý mak a na reze vidíme, že to nepomohlo a znovu sa mi lekvár rozlial . Ako som písala v úvode, tak som sa dočítala niečo o suchých zahusťovadlách, nemám s tým skúsenosť, tak najprv napíšem len piškóty. Slivkový lekvár zahustime teda mletými piškótami alebo strúhankou.
Môžete ju odložiť aj na tridsať minút do chladu – lepšie drží tvar.

Rozvaľkajte cesto.


Nakysnuté cesto vyvaľkajte na plát približne 35 x 30 centimetrov s hrúbkou asi jeden a pol centimetra.


Hrúbka je nesmierne dôležitá. Ak by bolo cesto tenké, tak buchty nerastú do výšky, ale do šírky a nebudú také kopčekovité a v strede budú tenké.
Rozkrájajte ho na šestnásť približných štvorcov.
Ja som robila len z polovičnej dávky, preto vidíte len polovičný plát cesta.

Plnenie.
Do každého štvorca dáme jednu čajovú lyžičku hustého lekváru.


Balíme tak, že vytiahneme protiľahlé rohy a zlepíme ich dokopy, okraje dobre zabezpečíme a vytvarujeme buchtu, spojom nadol.


Buchty prikryte a nechajte ešte pätnásť až dvadsať minút podkysnúť.

Parenie.
Do hrnca dáme parák, kúpený v domácich potrebách. Potrieme olejom.
Nemám v Mníchove parák a ani nebudem ho kupovať, pretože mám vlastný spôsob. Mám taký rošt na vysokých nôžkach, ktorý sa má dávať do mikrovlnky.

Ja na ten rošt dám papier na pečenie a nahusto ho poprepichujem a potriem olejom. Vložím túto konštrukciu do veľkého, hlbokého hrnca a prikryjem pokrievkou.


Môžeme dať na hrniec s vodou aj čistú utierku, alebo hustú gázu, alebo nejakú tkaninu. Upevníme ju špagátom. Buchty prikryjeme . Druhým, dostatočne priliehajúcim hrncom hore dnom.
Do hrnca dáme vrieť vodu.
Poukladáme v odstupe buchty na to, čo sme si z týchto troch možností vybrali.
Prikryjeme, aby nám neunikala para
Paríme osem až desať minút bez otvárania pokrievky.

Po naparení.
Buchty ihneď prepichnite špajdľou, aby unikla para.
Potrite ich maslom zmiešaným s rumom

a nechajte pod mierne pootvoreným poklopom desať minút odpočívať.


Po vychladnutí poklop zatvorte úplne. Ak je mokrý, utrite, aby nám nekvapkala voda na buchty.


Buchty polejeme roztopeným maslom, posypeme práškovým cukrom. Ako posyp som nastrúhala rumové perníky….nebudú nastrúhané pekne, lebo sa viac drobia, ako strúhajú, ale ničomu to nevadí.
Tá nová chuť prebije všetko.
Je v nej všetko čo patrí k Adventu.
Citrón, rum, perník, vôňa sliviek

Zemiakové pirohy plnené údeným mäsom

komentáre 2


U nás v Selciach sme údené mäso nikdy nejedli so zemiakovou kašou, ako to zaviedol môj Dobrý Manžel. Oni to vraj v Jihlave takto jedávali.
Aj som sa to takto naučila – s určitými vylepšeniami – a teraz mi to príde ako úplne normálne jedlo.

Premýšľala som, prečo to takto mamička s tatíkom nejedávali.
A myslím si, že som na to prišla.

Údené mäso sa u nás nekupovalo.
Až keď sa mi narodila Dobrá Cerka, pamätám si, že som prvýkrát kúpila rolku v sieťke – a aj to len preto, lebo ju kupovali moje kolegyne. Boli to akurátne gazdiné, všetko mešťanky. Z dediny bola len Dáša Milanová a tá ju nekupovala. Ja som sa nechala strhnúť Šárkou a Mariškou.

Raz som nevedela, či to mám variť v tej sieťke alebo ju dať dolu. Tak som ju dala dolu – a mala som z toho rozďavenú hrudu.
No bolo to pred štyridsiatimi rokmi, nedivte sa.

U nás sa údili rebrá – normálne na dvore v udiarni.
Na obloženú misu sme dávali klobásy, šunku a kúpenské, moravské mäso.
Údené mäso, ktoré by sa dalo krájať na centimetrové pláty a jesť s kašou, sme nemali.

Údené rebrá sme dávali do kapustnice, fazuľovice a šošovice.
A keď sme ich jedli „samotné“, mäso sa páralo ako nite a žuvali sme a žuvali.
Nedalo sa to dobre ani prekrojiť.
Ako panská panština sa to jesť naozaj nedalo.

Bolo báječné, nie že nie. Keď som ho umývala pred varením, ruky mi voňali dymom, kým som si ich dvakrát neumyla mydlom.
A keď sa udiarnička rozobrala a zbalila do budúcej zimy, mäso sme si rozobrali a dala som ho do mrazničky. Do samostatného šuplíka, dôkladne zaizolované v sáčkoch, aby mi ríbezle odložené na bublaninu nezasmradli od dymu. A aj tak som každé kuracie stehno cítila za klobásou.

Karcinogén ako sviňa, ale fantasticky dobrý.

Keď sme už nemali vlastné údené, občas som kúpila údené koleno – ale moji rodičia ani náhodou. Mamička mala otrčenú gambu, že to je údené studeným dymom, že to nie je dobrô a ona to jesť nebude. Basta.

A časy sa zmenili.
A kadejakého údeného sa váľa v každej predajni neúrekom.

Chvíľu som bola v eufórii a kupovala som tie vákuovo balené, predvarené, plné vody.
To áno, to sa krája jedna báseň a dá sa to jesť aj so zemiakovou kašou.

Potom som začala kupovať na Gazdovských dvoroch údené, ktoré bolo tvrdé a muselo sa variť aj hodinu, aj hodinu a pol.
Nie je zlé, ale nie je to to, na čo si pamätám.

A je veľmi čudné, že som práve také objavila v Mníchove.
A nie v špecializovanej predajni, ale v najobyčajnejšom hypermarkete.
Dováža sa z Rakúska a je to firma Šimič Speck – chorvátske receptúry. Robia najlepšie škvarky na svete. A verte mi, v mojich ústach bola nejedna škvarka.

Robia aj klobásy, ale tie nie sú ono – málo cesnaku, skôr na priamy konzum.
Slovenské sú najlepšie, lebo sú cesnakové a dajú sa variť.

Slanina – bombová.
Ale údené mäso!!!

Ako keby som si ho práve priniesla z kochu z Podkoníc.
A vtedy som si uvedomila, prečo sa u nás údené mäso s príborom nejedávalo.
Nedá sa.
Medzi zubami vám ostane toľko údených nití, že ak nemáte medzizubnú niť, zošaliete.
Jesť sa dá len po vlase.

Po uvarení ho krájam tým najostrejším nožom, čo mám – a ešte si ho priostrujem.
Vývar z toho mäsa spieva pieseň nádhernú.

DM toto chorvátske , údené nemusí, lebo je príliš výrazné. Ja, dievča zvyknuté na štipľavý drevený dym, si k tomu blažene privoniavam, ale jesť som si takéto, odvykla tiež.
Občas ho ale kúpim, hlavne do fazuľovej polievky. A keď nakrájam mäso na kocky, DM sa vie dojesť do milej chuti.

Kúpim ho tak dvakrát–trikrát do roka.
Aj teraz, keď som ho videla, oči mi jedli a kúpila som.
Urobila som hrachovú kašu, šunkofleky – a stále mi ostal kúsok prerastaného rebra.

A tak som sa pustila do týchto pirohov.

Keďže chcem rozlíšiť horehronské gule a tieto pirohy, pristúpila som k jemnejšej údenej plnke , spracované až do údenej mäsovej peny.
Robila som to prvýkrát a mala som obavy, čo na to DM.
On na také sedliacke jedlá nie je naučený.

Veľmi ma prekvapil.
Jedol aj na obed, aj večer. Kameň zo srdca.

Len mi povedal, že nabudúce to chce výraznejšie – plnku s cesnakom, majoránkou alebo pikantnejšiu.
Pri ďalšom robení pridám ako posyp, určite aj jarnú cibuľku – vraj to veľmi vylepšilo chuť.

Nerobila som z celej dávky, len z dvojtretinovej.
A tak aj píšem recept.

Suroviny

Na tri porcie, približne 18 kusov budeme potrebovať :

Na plnku
180 gramov uvarené údené mäso
1 malá cibuľa
1 malý varený zemiak približne 50 gramov
čerstvo drvené korenie
soľ podľa potreby

Na bešamel
1 orech maslo
1 rovná polievková lyžica hladká múka
80 gramov sladká smotana
trochu soli

Na cesto
380 gramov varené prelisované zemiaky
220 až 240 gramov polohrubá múka
1 malé vajce
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica olej (voliteľné)
okrúhla forma na vykrajovanie s priemerom 9 cm

Postup

Deň dopredu uvaríme pol kila zemiakov vo veľmi slanej vode. Ja dám pokojne aj dve polievkové lyžice soli. Po uvarení zlejeme vodu a necháme ich vychladnúť do druhého dňa.

Ideme urobiť náplň.
Uvarené, údené mäso pomelieme , alebo nakrájame na veľmi malé kúsky. Ja som ho zmixovala v robote a rovno som k nemu prihodila aj jeden približne päťdesiatgramový uvarený a ošúpaný zemiak.

Malú cibuľu očistíme a nakrájame na jemno.
Rozohrejeme maslo a cibuľu pomaly udusíme do sklovita.
Cibuľu zasypeme hladkou múkou, krátko orestujeme a zalejeme sladkou smotanou. Miešame, kým bešamel nezhustne. Trochu osolíme a necháme mierne vychladnúť.

Bešamel pridáme k údenému mäsu so zemiakom

a vymiešame hladkú, jemnú pastu.



Zemiak v plnke nemá za úlohu „nadstaviť“ množstvo. Pridáva sa preto, aby plnku zvláčnil, stiahol ostrú dymivosť údeného mäsa a pomohol jej držať tvar. Príliš hustá plnka by pri plnení piroha, mohla roztrhnúť cesto, príliš mastná by zasa premastila vnútro piroha a okraje by sa nezatvorili. Zemiak poskytne plnke ideálne proporcie.

Plnku odložíme bokom a ideme vypracovať cesto.

Zemiaky ošúpeme.
Včera som dala variť pol kila a dnes mi po ošúpaní ostalo 415 gramov. Jeden zemiak som odobrala do plnky, takže čistá váha bola 380 gramov.

Zemiaky prelisujeme. Ak nemáte lis, použite strúhadlo s jemnou slzičkou.
Na dosku nastrúhame uvarené zemiaky, pridáme soľ a jedno malé vajce (moje malo pred rozbitím okolo 50 gramov).
Prisypeme 220 gramov polohrubej múky a začneme vypracovávať zemiakové cesto.

Pri zemiakovom ceste je vždy rozpätie múky rôzne – závisí od kvality a vlhkosti zemiakov. Správne vypracované cesto sa pri vaľkaní netrhá a nelepí sa ani na valček, ani na podložku. Stačí dosku len jemne poprášiť a povrch cesta tiež. Cesto má byť hladké, okraje nie sú zúbkované.




Ak vyvaľkáme kruh, ostane kruhom. Dá sa zdvihnúť bez roztrhnutia.
Ak je cesto príliš mäkké, postupne prisypeme múku a zapracujeme ju.

Ja som cesto asi raz podvihla a raz podsypala, takže som minula aj tých dvadsať gramov múky, ktoré som mala pripravené bokom.

Cesto rozvaľkáme na hrúbku dva až tri milimetre.
Vykrojíme kolieska. Myslela som, že ich bude dvadsať, ale vykrojila som len osemnásť. Až potom som si všimla, že vykrajovačka mala priemer 9,5 cm.
Ak robíte pirohy prvýkrát, zvoľte radšej väčší priemer než menší.

Plnku ochutnáme. Mne sa zdala chuťovo v poriadku, ale po uvarení bola jemnejšia, než som chcela. Plnku určite dostatočne osoľte a okoreňte. Veľmi by pomohol jeden pretlačený strúčik cesnaku , alebo malá lyžička sušenej majoránky.

Plnku si môžeme prevážiť a vydeliť na počet pirohov, aby boli guľky rovnaké. Keď som videla veľkosť prvých piatich, robila som už od oka.
Guľky z plnky držia tvar a netreba si zvlhčovať ruky.

Na každý kruh cesta položíme plnku, tesnučko pod stred.




Vrchnú polovicu cesta prehneme cez plnku, prstami ju mierne zatlačíme do cesta,

vytlačíme vzduch a pevne utesníme okraje.


Vznikne pekný, naplnený polmesiac.

Pirohy ukladáme na podnos poprášený detskou krupicou alebo hrubou múkou.




Dáme variť veľké množstvo osolenej vody.
Pirohy varíme v dávkach po šiestich kusoch.
Vložíme ich do vriacej vody a čakáme, kým vyplávajú na povrch.
Keď vyplávajú, varíme ich na miernom klokote maximálne dve minúty. Vyberieme dierovaným podberákom a necháme dôkladne odkvapkať.

Pirohy kladieme vedľa seba. Neprekrývame ich cez seba. Sú horúce a mäkké, takže s nimi nemanipulujeme zbytočne.
Necháme ich vychladnúť a trochu oschnúť. Spevnejú a budú pripravené na opekanie.

Na veľkej panvici s nepriľnavým dnom, rozohrejeme trochu masla a oleja.
Pirohy poukladáme vedľa seba a opečieme z oboch strán, aby sa vytvorila zlatistá kôrka.
Zbytočne ich neprevraciame, len ich nadvihneme, aby sme videli, či sú už pekne dopečené, a až potom otočíme.

Pečieme len také množstvo, ktoré sa zje.

Na tuku opražíme do zlata cibuľu a pred koncom pridáme trochu masla.
Podávame preliate výpekom a restovanou cibuľou. Ja som pridala aj tú jarnú cibuľku.

Ak máte uvarené pirohy a nezjedli sa, vložte ich na panvicu, kde ste predtým dusili cibuľu alebo opekali pirohy, a otočte ich v zostatkovom výpeku, aby sa jemne omastili.

Dajte ich do plastovej nádoby, uzatvorte a vydržia vám do druhého dňa.


V mikrovlnke by sa ohrievať nemali.
Ohrejte ich nad parou dve až tri minúty, alebo ich ponorte na minútu do vriacej vody.
Alebo ich znovu opečte – tento tretí spôsob je najistejší.

Uvarené pirohy nezmrazujte.
Ak chcete mraziť, tak len neuvarené.

Neuvarené pirohy poukladáme vedľa seba na tácku, ktorá sa zmestí do mrazničky.
Keď zmrznú, dáme ich do sáčku a uložíme na plocho.
Varíme ich nerozmrazené, rovnako ako čerstvé – po vyplávaní na povrch ich varíme ešte minútu až dve.

Uf. Rozpísala som sa.
Chcela som, aby sa v tom vyznal aj úplný začiatočník.
Nabudúce vyskúšam aj iné plnky.

Turecká pide s mletým mäsom

Pridaj komentár

……a všetci anjeli majú od včera smiechu plné nebo….

Strýčko Ondrej
My čo sme ostali dolu, na Teba nezabudneme.

*6. 2. 1933 – +4. 11. 2025

Pide je tradičný turecký plochý chlieb v tvare loďky, ktorý sa plní mäsom, syrom alebo zeleninou. Kıymalı Pide je mäsová, turecká verzia tohto plneného chleba a inšpiráciu som našla u autorky Chef Burçin Arda.
Táto dáma je čistokrvná turecká žena a ten turecký názov som vypísala preto, že ak chcete plne autentický, turecký recept môžete si to na stránkach tejto dámy podľa toho názvu nájsť.
Zmenila som si tam veľa vecí, aby som chuť prispôsobila našim chutiam.
A robila som ho aj s inými množstvami.
Napríklad cesto som robila z polovičnej dávky, ale mäsovú náplň som robila celú dávku a celú som ju aj na tie tri kusy použila. A nepoužila som jahňacie mäso a koreniny, ktoré sa k jahňaciemu pridávajú. Dobrý Manžel by to spokojne zjedol aj s jahňacím, dokonca by bol veľmi rád, ale ja by som to nemohla prežrieť a ochutnať som to musela, aby som to vedela na prvýkrát zhodnotiť, ako o tom informovať.
Náplň som ochucovala podľa našich preferencií. Zmenila som množstvo syrovej náplne v okraji pide a použila ochutenie a značku syra, ktorú máme radi.
Áno, v zásade môžem povedať, že toto je teda pide, hlavne kvôli tvaru, ktorý som dodržala, ale taká moja.
Myslím, že každá gazdiná pridáva svoju invenciu, svoje skúsenosti, svoje chute a tak to má byť a je možné, že nejaká turecká gazdiná ich robí tiež tak ako ja.
Robila som prvýkrát a je to vidieť. Išlo mi to trochu nešikovne.
Rozhodne to upečiem aj mojej rodine na Slovensku. Tam nás bude dostatok, aj na celú dávku cesta.
Ospravedlňujem sa za mizernú, mizernú kvalitu fotiek.
Dnes som bola veľmi nesústredená a roztržitá. Neodhadla som ani osvetlenie, ani vzdialenosti, ani nastavenie. Úprava fotiek mi zabrala strašne veľa času a aj tak sa s tým nedalo urobiť takmer nič.
….Smútim….

Odpočívaj v pokoji strýčko.
Veľmi sa bojím, že tatík nebude chcieť trhať súrodeneckú partiu čo tam hore máte a bude sa ponáhľať za svojou Zlatkou a Vami všetkými…Aničkou, Jankom, Želkou a Tebou…jeho dvojičkou.
Z jeho krčmárskej rodiny, už ostal mimo nás detí, úplne sám. Odišla mu manželka, súrodenci, švagrovia, švagriné a Ty si sa narodil o dve minúty skôr a tak si skôr aj odišiel.
Boh Ti tam hore žehnaj.

Suroviny

Na tri veľké pide budeme potrebovať


Na cesto :

300 g hladká múka
100 ml sladké mlieko
100 ml voda
3 veľké polievkové lyžice olej
5 gramov sušeného, alebo 15 gramov čerstvého droždia
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička cukor
Na potretie pide:
1žĺtok + 1 polievková lyžica mlieko + 1 polievková lyžica olej
sezamové semiačko

Na mäsovú plnku :

400 g mleté miešané mäso (hovädzie a bravčové)
4 polievkové lyžice olej
1 cibuľa
bobkový list
250 g konzervované krájané paradajky
1 kápia
2 zelené papriky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička tymian
1 čajová lyžička mletý koriander
čerstvo drvené korenie
podľa chuti mleté chilli
1 čajová lyžička mletá sladká paprika

Syrová zmes do okrajov :

120 g strúhaná mozzarella
80 g tvrdý nastrúhaný syr balkánskeho typu
nasekaná petržlenová vňať
+ syr na posypanie



Postup



Najprv dáme dusiť mäso.
Cibuľu očistíme a nesekáme na jemno.
Tri papriky očistíme a nakrájame na menšie kocky.
Do kastróla dáme rozohriať olej.
Dáme podusiť cibuľu, ale len tak do sklovita. Hned k cibuli vhodíme aj bobkový list.
Pridáme mleté mäso a to opekáme, kým sa nám nerozdrobí.
Osolíme, pridáme tymian a mletý koriander.
Premiešame a pokračujeme čerstvo drveným korením, kto má rád ostrejšie, tak pridá chilli.
Premiešame a dáme pod pokrievku. Dusíme na stíšenom plameni nejakých desať minúť. Odokryjeme a pridáme mletú sladkú papriku a vlejeme konzervované krájané papriky.
Premiešame, podlejeme horúcou vodou a dusíme do mäkka. Strážte si to, ak treba tak občas podlievame horúcou vodou.
Kým dusíme mäso, ideme si urobiť cesto.
Mlieko a vodu zmiešame a nahrejeme aby bolo teplé, ale nie horúce. Odlejeme polovicu a dáme do neho lyžičku cukru a droždie.
Necháme pracovať droždie v mlieku, nejakých päť až desať minút.
Do preosiatej múky urobíme priehlbinu a vlejeme do neho kvások, pridáme olej, soľ a zvyšok mlieka.
Začneme spracovávať do cesta .Usúdila som, že je dosť husté a tak som priliala ešte trochu horúceho mlieka. Nebojte sa toho, môže byť horúce tak, ako Vám udrží ruka.
Vypracujeme mäkké pružné cesto.
Prikryjeme a necháme hodinu kysnúť na teplom mieste.
Mäso sa nám dusí, cesto kysne.
Zmiešame syr s nasekanou vňaťou.
Po hodine by malo byť mäso už hotové, odokryjeme ho a necháme vydusiť.
Ešte ho ochutíme ak treba. Mala som na linke zabudnutý očistený strúčik cesnaku a tak som ho do toho mäsa prelisovala a môžem povedať, že urobil veľkú parádu.
Vykysnuté cesto rozdelíme na tri rovnako veľké bochníky, prepracujeme a necháme ešte podkysnúť 10 minút.
Máme hotové mäso


hotové cesto


syr.

Každý bochník cesta vyvaľkáme na ovál asi 30 × 14 cm. Nemusí to byť samozrejme presné. To cesto by nemalo byť tenučké, aby bolo pekne nadýchané po upečení.


Tretinu syra rozložíme dookola okolo celého okraja oválu.
Okraje založíme a upevníme.
Na to, že som to robila prvýkrát, som nemusela dávať hneď také veľké množstvo syra, aby som získala grif na to, ako to šikovne zabaliť do tunela. Takto som sa s tým vytrápila, Vám poviem.


Táto fotka je naozaj strašná a inú nemám
V tejto fáze som už loďky preložila na plech, vyložený papierom na pečenie.
Môžete preložiť hneď len ovál a plniť syrom už na plechu. Je to na Vás.


Plnku tiež rozdelíme na tri časti a uhladíme ju do stredu pide.


Posypeme zľahka syrom
Okraje pide potrieme rozšľahaným žĺtkom s olejom a mliekom.
Nakoniec hojne posypeme sezamom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry , povedzme na 200 až 210 stupňov.
Pečieme 12 až 14 minút.

Je to samozrejme len orientačné, každá rúra pečie inak. Správne upečená pide má okraje zlatohnedé, syr je roztopený. Ak opatrne pide podvihnete, aj od spodu musí byť zlatá.
Pide sa krájajú tak ako je na obrázku.


Podávajú sa hneď po upečení.

Presne tak ako sa podáva napríklad pizza. Pide je vlastne taká turecká pizza.

Dobre som urobila, že som dala viac mäsovej plnky a aj syra. Pide je úžasne šťavnatá.


Toto jedlo rozhodne zaraďujem do rodinného repertoára a budem skúšať rôzne náplne. Ani Vy sa nemusíte otrocky držať mojej náplne, urobte si takú, čo vám bude najviac chutiť.
Dobru chuť.














Králik (nôžky) , pečený na zelenine

Pridaj komentár

Je vážne zaujímavé sledovať zvyklosti každej, jednej rodiny, čo sa týka stravovania.
U Dobrej Cerky je to jasné. Tam máme našu lásku autíka Janíčka, takže tam nie je o čom polemizovať. Varí sa pre neho samostatne.
Ale ! Janíčko ma v tomto smere srdí. On vraj u konkurenčnej Dobrej Starej Mamky, je normálne všetko. Teda takto. Ona mu varí samozrejme preferenčné jedlá, ale keď nemá, tak zje tam hocičo. A v škole jedáva vraj tiež normálne.
Ale doma!!!!!!!!!!!!!! Tak to je iná káva.
Keď bol malý, tak sme ho aj volali Pán Rožkár. Jedine rožky a vždy len rožky.
A ráno mlieko do fľaši s dudlom.
On so svojím ockom, vstávali vždy o pol piatej ráno, keď sme my všetci ešte sladko spali (Dobrá Cerka, Dobrá Vnučka, ja). Ocko mu dal mliečko a spojne si robili svoje.
Raz ráno sa Radka zobudila, ako nad ňou stojí znepokojený Janko a vraví jej : „niečo čudné je s Janíčkom, vypil asi len tretinu mlieka z fľaši, to sa ešte nikdy, nikdy nestalo“
No a vzápätí maminka zistila čo sa deje. V snahe dostať do Janíčka aspoň kúsoček vitamínu, dali mu deň predtým k olovrantu, okrem tradičného rožka, jabĺčko.
No jabĺčko.
Jeden malý kúsok mu nasilu strčili do úst.
A ráno mu maminka v ústach našla ten kúsok jablka.
Keď ho od toho oslobodila, tak spokojne vypil svoje mliečko. Držal ho v ústach celé poobedie a celú noc s ním aj spal.
Toľko k vitamínom.
Ale zase. Konkurenčná Stará Mamka sa s tým nehrá a dáva mu jabĺčko. A on ho zje. Ja mu ho môžem aj nohou napchať do úst…niet tej sily…niet tej sily.
A ako mu prestali dávať mlieko do fľaši s cumľom, prestal piť mlieko. Tak už 10 rokov môj vnuk nepije mlieko. A možno v škole pije, netuším. Ale keď by som ho pred neho postavila v pohári, tak neboj sa….hlava by mu odpadla, čo by sa s ňou dokýval do strán a takým mocným hlasom by opakoval „nechcem, nechcem, nechcem“
A raz ho posadili a povedali, že musí a nevstane od stola. Bože to zúfalstvo v očiach, tá krivda. Po polhodine sa mu roztriasla bradička a tiché žalostné slzýýýýýýýýýýý dolu tvárou. A ten sopeľ až po bradu.
A s Dobrou Vnučkou Dorkou, je tiež radosť žiť.
„Ja to mäso nechcem, lebo je „žužľavé“ Nech si už pod pojmom žužľavé, predstavíte čokoľvek. Či je to kuracie, bravčové, hovädzie, akékoľvek.
Ale tam som si aspoň na istom.
Veľa načistenej zeleniny, veľa načisteného ovocia. Rožtek bez šunky, len s maslom.
Ocko sa ohromne potešil, keď videl ako to do Dorky padá. Ráno hlboký tanier očisteného ovocia. Poobede hlboký tanier očistenej zeleniny. Ako Omka odišla, tak nakúpil plnú chladničku a po troch týždňoch to všetko povyhadzovali. Dorka má totiž vážnu chorobu, veľmi vážnu….nechce sa jej. A tak keď odišiel otrok, ktorý jej to každý deň hotoval, prestali taniere.
A cestoviny. Červené cestovinky sú to naj naj naj. A halušky s bryndzou. A sladké jedlá. Je to ockovo dievčatko v tomto smere.
Dobrý Zať Janko ma srdí tiež.
Neustále mi hľadí pod ruky, koľko oleja dávam na základ.
MŇA, čo stále odmeriavam tuk, na ktorom varím na max. dve lyžice, nakúpila som tie najkvalitnejšie hrnce, aby som eliminovala tuky v kuchyni a ešte aj tak drdle. Do šalátu nemám dávať olej!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! No čo je na rozum!!!!!!!!
Radšej mu mám dať paradajky na surovo.
Ale veď dobre, ale tá zelenina potrebuje nejaký tuk na to, aby sa uvoľnili všetky tie zdravé veci
Ale keď upečiem pekanový koláč!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Tam nie je nič ani žužľavé, ani tučné. To je úplne zdravé. Ako ho upečiem, tak je v nich v priebehu dvoch hodín.
Ale keď Jankovi predpísali tablety na vysoký cholesterol, tak vážne zabral .
Upravil svoj životný štýl a schudol minimálne 10 kíl. Minimálne. Všetka česť.
A tablety mu vysadili. Za pol roka sa táto zmena udiala.
A pokračuje.
Som na neho hrdá.
Dobrá Cerka Radka je moje dievčatko.
Mnou vychovaná, na moje jedlá naučená. Zje všetko čo aj ja. Bez rečí a s veľkým mňamkaním. Pravdaže okrem zeleninových šalátov. O tom nemôže byť ani reči. Ak by som jej všetku zeleninu sveta urobila na teplo , tak to je iná káva, ale surovú….ee.
Bohužiaľ aj postavou by bola moje dievčatko, takže musí na sebe tvrdo pracovať a aj to robí. Raz nemohla ísť do cviločnice (2x týždenne, aj Dorka chodí, Janko vesluje doma zadarmo) , tak si hodinu urobila v obývačke.
Prisahám…prisahám, že ja by som do desiatich minút padla mŕtva.
Ja by som nemohla byť škótskym bojovníkom ako boli vo filme Statočné srdce.
Tam na jednej strane lúky, dlhej ako dve futbalové ihriská, stáli Angličania a na druhej strane Škóti. Chvíľu na seba hulákali, chvíľu si ukazovali holé rite, chvíľu velitelia bliakali do svojich ľudí motivačné citáty a zrazu povedali…TERAZ.
A všetci sa s veľkým revom, oproti sebe rozbehli, čo im nohy v onuciach stačili.
Ja tam byť, nedobehnem ani od bránky na kraj jedenástky a padnem rovno mŕtva.
Takže keď som Radku videla, ako zurvalo poskakuje, leje sa z nej pot a vládze, tak som skláňala hlavu pred ňou.
Ona keď takto doma cvičí, tak sa normálne preoblečie do cvičebného úboru.
Tak toto by mňa jakživ ani nenapadlo. Ja keď ráno mám 20 minútové cvičebné okienko, tak si vyzlečiem pyžamo, oblečiem tričko a zvalím sa na žinenku, tak ako som.
Sme koncom leta išli celá família selčiansko-cabanovská na takú chatu. Milujeme to tam pre prostredie, pre vybavenosť, pre možnosti. Idem urobiť reklamu https://www.podhorou.sk/ . A musím si kopnúť.
Je to postavené za pomoci dotácie zo zdrojov EU a je to normálne dostupné pre verejnosť a majitelia legitímne odvádzajú dane z príjmu do štátneho rozpočtu a nie je to pre ich súkromné účely z prostriedkov nás všetkých. A ani cestu im nikto neurobil zadarmo. Ráno po búrke , keď vyvalilo strom, prišli chlapi z okolitých usadlostí a svojimi pílami ho rozrezali, aby mohli autá po tej rozbitej ceste prejsť. Koniec reklamy.
No a naša Julka, ona okrem iných vecí, aj vedie nejaké hodiny jogy pre verejnosť. Takže sme sa ženy a dievčatá dohodli, že nás tam pojoguje.
Normálne….normálne sa všetky preobliekli do oblečkov. Ja som nemala také…..že oblečok na jogu. Ja som chcela v teplákoch a v tričku. Každá mala tie farebné obtiahnuté legínky na pätu a tie lajblíky, či ako to mám nazvať, na tom obtiahnuté a ladiace a široké tričká s veľkým výstrihom, spadnuté cez jedno plece. Ešte aj Dobrá Švagriná mala oblečok. trochu striedmejší, ako sa dámu tesne pred dôchodkom patrí…ale mala. A Dobrá Cerka mala také legínočky, čo mali pripojené na sebe farebnú sukňu!!!! A každá mala ladiacu farebnú karimatku.
Bože, koľko miesta to zabralo v aute.
Ja som ako debil niesla vedro kyslej fazule, pečenú krkovičku a ládičku koláčov.
Na budúci rok trt makový, kúpim si oblečok a karimatku. Tak.
A po tých 45 minútach sa zdvihli, zbalili karimatky, išli sa preobliecť do pôvodného oblečenia a zapojili sa, ako keby nič, do chatových aktivít.
No a prečo to píšem.
Pretože naša chatová komunitka na Okrouhlíku, o počte troch ľudí sa tak vyprofilovala, čo sa týka jedla, že aby sme sa niekde spojili v chutiach, tak by sme dookola varili pár druhov. Naša Okrouhlická rodina sa nijako nevymyká z pravidiel.
No a toto jedlo je jedno z nich.
Nekupujeme na to celého králika, zajaca. Len nôžky.
A som si zapremýšľala. Kde dávajú v spracovateľských firmách to mäso čo ostane po stehnách? Ja som kúpila štyri stehná. To sú dva zajace. Kde je hrudný kôš a predné behy? Lebo tam kde chodíme nakupovať, predávajú buď stehná, alebo celého. Niežeby som chcela hrudný kôš. Načo by mi bol.
Keď sme ešte za mojej mladosti chovali zajace v Selciach, tak si vôbec nepamätám, žeby sme zajaca nejako často jedávali. A to sme chovali tých belgických obrov. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak sa mäso z nich pridávalo do mäsa na klobásy a mávali sme takéto údené klobásy. Bravčové ku zajačiemu 3:1.
Nevadili mi a mala som ich rada. Celá rodina. Akurát Dobrý Brat Jožko zľahka pindal, ale keď sme mu ich posielali na vojnu, alebo si bral do Bratislavy na intrák, tak ich bral s vďačnosťou.
A ešte sme robili veľkonočné jahňa a aby bolo dosť na pekáči, tak mamička prihodila aj zajačie hrudky. Ale na ostatné jedlá si vôbec nepamätám. Viem, že náš Maťo zo Spišskej…božtek do nebíčka, raz robil zajaca podobným spôsobom ako tohto , ale on to marinoval ešte aj v červenom víne do druhého dňa a všelijaké veci tam pridával a všetci omdlievali, že aké je to dobré.
Ja som tvrdila, že nemám rada zajačie, tak som ho nejedla a mamička pravdepodobne toto kamuflovala a hovorievala , že je to kuracie. Aspoň si myslím, lebo fakt inak neviem, kde sa tie kilá mäsa, podeli.
Takže králik na zelenine.

Na dve až tri porcie budeme potrebovať

3 králičie nôžky
3 polievkové lyžice olej
1 pásik prerastenej oravskej slaniny
1 cibuľa
3 strúčiky cesnak
2 mrkvy
1 petržlen
1 mesiačik zeleru
1 malý patizón (ak nemáte, tak trebárs malú cuketu)
1 plytká polievková lyžica horčica
1 čajová lyžička hnedý cukor
150 ml zeleninového alebo kuracieho vývaru (alebo voda)
1 polievková lyžica sušený tymian
2 bobkové listy
soľ, čierne korenie podľa chuti (viď text v postupe)
voliteľne 50 ml bieleho vína (pre výraznejšiu arómu)

Postup

Králičie nôžky umyjeme, osušíme, nasolíme a dôkladne ochutíme koreninami.
Toto celkom nepatrí k receptu, ale aj tak to napíšem. Vždy v recepte píšem, že máme použiť čerstvo nadrvené korenie. Mám na to mlynček, ktorý dopĺňam. Nedá sa porovnať ochutenie čerstvými koreninami a takými čo kúpime v sáčku už namleté. Na tento účel som začala kupovať mlynčeky s pripravenými zmesami korením. Po dlhom skúšaní som ostala pri značke kotányi. A vychádzam z mojich empirických skúseností. Nie je to reklama.


Na tohto zajaca som použila koreniny kde je rozmarín, bazalka, červené bobule a paprika. Korenie nie je pálivé. Tie červené bobule sa dajú nahradiť bielym alebo červeným korením. Čerstvým namletím sa to u mňa v kuchyni doslova rozvoňalo. Koreninami som ako vidíte nešetrila. Jaj, ešte som mala rozdrvené nové korenie.


Urobíme si cibuľový základ.
Nakrájame slaninové kocky a ošúpanú cibuľu na veľmi veľmi drobno. Nemá to nijaký zvláštny význam tá cibuľa, ale ja som nechcela, aby bola viditeľná.
Kocky nasucho rozpražíme a pridáme ešte lyžicu oleja. Na tomto orestujeme cibuľu do voňava, aby stratila svoj štipľavý akcent. Pridáme plátky cesnaku.


Všetku zeleninu ošúpeme, patizónu vyrežeme aj pavučinový stred s jadierkami. Pokrájame na približne rovnaké kocky. Ak použijete cuketu, tak tú by som skrájala asi na väčšie kúsky, pretože tá sa zvykne rozvariť úplne.

Do cibule pridáme ešte dve lyžice oleja, a pridáme surovú zeleninu. Dôkladne premiešame, aby sa zelenina obalila. Zvýšime zdroj tepla, pridáme lyžicu vody, prikryjeme pokrievkou, znížime zdroj tepla a dusíme asi päť minút.
Po tejto dobe pridáme k zelenine horčicu, cukor, tymian, bobkový list posolíme lyžičkou soli a premiešame.
Zeleninovú zmes preložíme do pekáčika.
Na zmes položíme stehná

a zalejeme vývarom, alebo vodou.

Pekáč prikryjeme alobalom a dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C.
Pečieme asi hodinu prikryté, potom odstránime alobal a pečieme ešte dvadsať- tridsať minút odkryté, aby mäso a zelenina chytili farbu a šťava sa zredukovala, ak je jej príliš veľa.
Tesne, tesne pred dopečením môžeme na každý kus mäsa dať plátoček masla. To je na uvážení, každého z Vás.
Ja som podávala s ryžou a skvelý je k tomu vraj jablkový kompót.
Stehná boli úžasné, mäkké a skvele dochutené.

Bol to skutočne zdravý, mladý zajac a ja mu ďakujem za jeho mäso.







Čevapčiči s balkánskou ryžou (djuveč)

komentárov 7

Keď som prišla z chaty domov do Mníchova, tentokrát veľmi neplánovane až o 2 mesiace neskôr ako sme zamýšľali, musela som skontrolovať všetko v mrazničke a mleté hovädzie bolo v nej najdlhšie a potrebovalo urýchlene spracovať.
Dobrý Manžel ovrával už dlhšie čevapčiči.
Ja viem, čo presne on vlastne chcel. On chcel to kombo, pod ktorým si každý Slovák predstaví pod slovom „čevapčiči“. Hranolky + mäsové valčeky + horčica + nadrobno nasekaná cibuľka.
A tom som zase ja nechcela.
Z chaty sme si priniesli strašne veľa zbytkov úrody, ktorú bolo treba urýchlene spracovať. Prezreté a šúveriace sa papriky, dozrievajúce a mäkké paradajky, cibuľku a rôzne iné veci, ktoré sme priviezli v čerstvej forme. A ja keď potrebujem toto spracovať, tak vtedy nepoznám brata….vyhadzovať to nebudem, len preto, lebo DM chce horčicu a cibuľu a hranolky a opečené mäso.
A hneď po príchode som si kúpila nové číslo nemeckého, variaceho časopisu. Už som mala absťák.
Nebolo v ňom nič prevratné, ale bol v ňom recept na djuveč, kde bol pri varení použitý ajvar.
A padlo rozhodnutie.
Takto som djuveč ešte nevarila. Tej ryže uvarím trošku viac, pretože ja čevapi jesť nebudem a budeme mať obidvaja parádne jedlo spolu s kapustovým šalátom.
A predstavte si to…..
Počas varenia, keď som vybrala zo špajzy pohárik ajvaru, som zistila, že to nie je ajvar, ale harissa.
A tak som si našla recept na ajvar, že si ho v domácich podmienkach veľmi narýchlo, narýchlo urobím.
Pri tej príležitosti som si okamžite spomenula na istú dámu Hannah Neeleman, ktorú sledujem na instagrame.
Je to mormónka, mladá mamička 8 detí, ktorá žije so svojim manželom na obrovskej farme, ktorá sa volá Ballerina Farm.
Hannah je nesmierne pekná…vážne, ona vyhrala aj súťaž pani Amerika vo svojom šestonedelí, keď sa jej narodilo tuším 6 dieťa a v prestávkach medzi promenádou v plavkách a večerných šatách, to bábätko kojila.
Jej obrovským snom v mladosti bolo, stať sa baletkou a robila preto všetko. A skutočne ju prijali na jednu z troch najprestížnejších baletných škôl v Amerike. Bola jedna z najtalentovanejších a dostala úplné štipendium.
Taká bola dobrá.
A čo sa nestalo.
Zoznámila sa so svojim terajším manželom, tiež mormónom, keď bola na prázdninách v rodnej vieske v Utahu.
A veľká láska to bola.
A on ju požiadal o ruku a ona chcela doštudovať.
Povedal nie , buď hneď, alebo nikdy. Ako neznášam toho chlapa. A presne je to ten typ, čo sa mi ani na pohľad nepáči…kučeravé vlasy…bŕŕŕŕ.
A ona bola taká zamilovaná, že sa rozhodla z tej školy odísť. Vzdala sa svojho sna, za cenu sna jej chlapa. Jej posledný záber na škole bol, ako na konci prvého ročníka už s veľkým tehotenským bruchom, robí pred zrkadlom pri tyči, padedé, aby sme nevyzerali ako barbari, tak sa to píše „pas de deux.“
A títo dvaja mladí manželia si založili mäsovú a mliečnu farmu.
A nazvali ju Ballerina Farm.
A je nesmierne úspešná.
Ako sa rozrastala rodina, tak sa rozrastala aj farma a teraz už posielajú do celého Utahu a možno aj ďalej v debničkách mäso, mliečne výrobky a podobne. Zásobujú školy a firmy a čojaviem čo .
Majú aj online obchod a ja veľmi túžim, po takom noži na chlieb, čo ona používa a raz si ho na Ježiška aj zaželám v prípade, že budem raz piecť chlieb. A aj zásteru odtiaľ chcem. Do tej som musela najprv schudnúť, čo sa mi už podarilo…akurát ten chlieb musím začať piecť.
No a táto mladá mamička si založila video profil, kde ukazuje ako varí pre toľkú rotu, čo doma má.
Varí, takpovediac z gruntu.
Sporák na ktorom varí, pečie a kúri, vyzerá tak obstarožne, ale to je klam, je to ručne robený liatinový sporák a stojí okolo 20. tisíc dolárov.
Spočiatku tam pri tom sporáku visel jej obrázok v baletkovskom oblečení.
Asi pred rokom odtiaľ zmizol, visia tam panvice. A jej pracovný stôl tvorí nejaký ponk, skutočne je to akokeby nejaká fošňa z hrubého dreva. Vyzerá to hrozne, ale bezpochyby to stálo tiež pár tisíc.
Stáva sa, že na tom ponku sedí nejaké dieťa, druhé má prisunutú stoličku a vŕta sa vo všetkom, je tam robot a mixér a ona krája mäso na guláš asi z polky teľaťa.
Ak sa rozhodne, že v ten deň budú talianske sendviče, tak najprv zamiesi na chlieb, alebo foccaciu. Veľa chleba, veľa fokáči
Potom prinesie z obrovskej chladničky mlieko a smotanu.
Aby ste boli v obraze.
Prinesie dva päťlitrové poháre plné mlieka. Poháre sú také, čo sa dakedy nakladali do neho maliny na sirup, aby kysli na okne. Ukáže prstom do polovice každého….a potiaľto je smotana. Vezme tretí pohár a takou naberačkou, namojdušu mi pripadá, ako keby bola z kuchyne mojej, nebohej mamičky, ktorú zdedila po svojej svokre, vyčrpká všetku smotanu do tretieho pohára.
Potom ten päťlitrový pohár zdvihne k ústam a poriadne sa z neho napije a opakom ruky si utrie mliečne fúzy. Podľa toho či je porodená , alebo neporodená, mala brucho, alebo dieťa v klokanke. Vždy.
No….možno sú tie poháre trojlitrové.
A z tej smotany urobí vo veľkom hrnci základ na mozarellu.
Potom ide na svoju záhradku s veľkým košom a štyrmi drobnými deťmi. Nazbiera paradajky, očeše celý krík bazalky a vyberie zo zeme cibuľu a cesnak. Každé ma hlávku asi ako moja päsť.
Prepracuje cesto a dá piecť dva- tri bochníky chleba, alebo dva plechy fokáči.
Prinesie z mrazničky kýbeľ ľadu a urobí syr. Spolu s deťmi lúpe orechy, pínia to určite nie je.
Vyberie chlieb a hotový syr.
Pristúpi k mixéru, veľkom ako malé vedro a urobí v ňom asi liter bazalkového pesta. Limetu má asi kúpenú, ale tvrdý syr čo strúha vyzerá ako jej. Vidíte, to má medzeru….ten neurobila dnes, ale má ho v zásobe. Ts ts ts.
Ide do niekam a prinesie za vajling vajec…tie sú jej, lebo mimo farmu, má ona svoj hospodársky dvor, kde sú sliepky, kozy, prasiatka a všetky možné domáce zvieratá. Keď robí kozí syr, tak ide s tým dieťaťom v manduke, alebo s bruchom tú kozu nadojiť a občas si strekne z kozieho cecíku priamo do úst mlieko.
Nakrája tým úžasným nožom krajce chleba, obalí ich vo vajciach, opečie na veľkej čiernej panvici a obloží ho nakrájanou mozarellou, paradajkou a pestom a priklopí druhým krajcom chleba.
Vždy. VŽDY. Je ako prvá.
Má moje sympatie, môžu tam tie jej detiská aj letkis tancovať, môže ten jej muž robiť tam striptíz, či varí, či pečie, vždy si naloží ako prvá a ako prvá sa naje.
Ona potom v nejako rozhovore povedala, že nie vždy robí každé jedlo takto od gruntu, lebo samozrejme občas sa stane, že keď si urobí vlastné fettuciny, tak ich robí z kila múky a ostanú jej, tak ich má do zásoby. Inak múku sype, z takého veľkého vreca.
Takže ja som si pripadala, tak sebestredne lichotivo, trošku ako ona…kvôli tomu ajvaru, ale na ňu nemám v žiadnom prípade. To sa nedá.
No a ešte k receptu.
Ak niekto len začína variť, tak djuveč je také, akokeby balkánske rizoto. A čevapi sú tie malé valčeky mäsa. Mimo Balkán sa zaužívalo skôr označenie čevapčiči , malé čevapi.

Na tri porcie budeme potrebovať

Ryža – djuveč

2 červené papriky
2 cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olivového oleja
1 polievková lyžica paradajkového pretlaku
1 čajová lyžička mletej sladkej papriky
1 čajová lyžička mletej údenej papriky
3 polievkové lyžice Ajvaru
500 ml zeleninového vývaru
soľ, čierne korenie
1 polievková lyžica sušené oregano
podľa chuti cayenské korenie
dve hrste mrazený hrášok

Domáci Ajvar – samozrejme môžete použiť aj kúpený

Ajvar je papriková zmes z pečených paprík, baklažánu, cibule a cesnaku a dochucovadiel.
Ja som mala len normálne červené papriky a malý patizón + všetko ostatné. Takže som dala

2 naozaj veľké červené papriky
1 maličký patizón (asi ako polovica malého baklažánu)
1 polovička menšej cibule
2 strúčiky cesnaku
3 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička paradajkový pretlak
1 čajová lyžička harissa (ostrá papriková pasta kvôli pikantnosti)
1 čajová lyžička s kopčekom mletá údená paprika
1 plytká čajová lyžička cukor
soľ podľa chuti

Čevapčiči

400 g mleté hovädzie
2 cesnakové strúčiky
1 veľká polievková lyžica ajvar
1 veľká čajová lyžička sušený tymian
1 veľká polievková lyžica strúhanky
ak treba 1 polievková lyžica vody


Postup

Ideme urobiť provizórny ajvar.
0čistíme cesnak a cibuľu. Papriku zbavíme jadrincov a nakrájame na väčšie kúsky. Patizón som obielila, vyhodila pavučinový stred s jadierkami a nakrájala na malé kocky. Ide naozaj o provizórnu omáčku, ak by som nemala ten patizón, tak by som dala len o jednu papriku viac a robila len z paprík.
Na oleji speníme na jemno nasekanú cibuľu a restujeme dve až tri minútky, pridáme cesnak, nech nám zavonia a pridáme malé patizónové kocky. Restujeme nejaké štyri minútky a nakoniec pridáme papriku.
Restujeme desať až dvanásť minút na miernom ohni. Ak sa Vám zmes pripeká, tak pridajte dve lyžice vody.
Vmiešame paradajkový pretlak, sladkú aj údenú papriku, kajenské korenie (ja som dala harissu), soľ a cukor.
Miešame ešte 3–4 minúty, nech sa chute spoja a pasta zhustne.


Zmixujeme, ja som nechala trošku štruktúry, nemixovala som do hladka.
Môže sa dochutiť ešte balsamikom, alebo pár kvapiek citrónovej šťavy. Ja som to nerobila, lebo mi to chutilo aj bez toho.
Odložíme bokom.



Ideme na djuveč.
Očistíme všetko čo sa má očistiť od šupiek a jadierok.
Cibuľu nakrájame na veľmi drobno, cesnak nasekáme.
Papriku nakrájame na malé kocky.
Do kastróla dáme olej. Mne vynikajúco na tento účel poslúžil olej z nakladaných sušených paradajok, ktorý mi ostal, keď som robila nátierku z týchto paradajok
Pridáme cibuľu a restujeme ju dve až tri minúty do voňava , pozor na pripálenie.
Pridáme cesnak a papriku. Všetko dôkladne premiešame, pridáme ajvar, paradajkový pretlak, znovu premiešame. Dáme obidve mleté papriky, soľ opatrne. Radšej dosolíme napevno na záver. No a oregano a trochu pálivej papriky alebo cayenského korenia (dala som tú harissu)
Pridáme ryžu a zalejeme 500 ml tekutiny. V rozpise spomínam vývar. Ja som mala akurát vývar z toho, čo som si varila na obed ružičkový kel, takže som celá spokojná použila ten. Keby som ho nemala, dala by som normálnu prevretú vodu.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť nejakých 15 minút.
Po tejto dobe, skontrolujeme v akom stave je ryža (určite ešte nebude uvarená) , prihodíme mrazený hrášok. Nemiešame, nechajte ho tak na povrchu.

Ak sa Vám zdá, že voda sa už vyparila, tak ešte doplňte, úplne vriacou, za nejakú šálku. To sa ťažko hovorí, pretože neviem v ako stupni uvarenia budete mať tú ryžu. Ja som pridala pár lyžíc.
Dodusila som ryžu a hrášok. Trvalo to asi desať minút. Ochutnáme, ak treba dosolíme a ja som ešte predsa, do takého horúceho, pridala lyžičku údenej papriky. Premiešame. Prikryjeme a dáme bokom.

A nakoniec čevapčiči.


K mletému mäsu, pridáme ajvar, prelisujeme cesnak, pridáme tymian, trochu soli a strúhanku.
Ajvar mi to dostatočne zvlhčil a tak som nemusela mäso zvlhčovať.
Zmes sa mi krásne miešaním spojila a vytvorila som desať valčekov.


Čevapčiči opekáme na rozpálenom tuku osem až desať minút.

Keď boli hotové ešte som ich umiestnila do rizota a prikryla.
Urobila som kapustový šalát a podávala.




Krehký rebarbový koláč zo škoricových slimáčikov

Pridaj komentár

O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!


Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

 

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

 

Postup

 

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

 

prikryjeme a necháme vychladnúť.


Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

 

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

 

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.


V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.


Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.


V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.


Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 


Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

 

Pečené bravčové s omáčkou z pečeného cesnaku a zemiakovými šúľancami

Pridaj komentár

Suroviny:

Na približne 3 porcie budeme potrebovať :

3 pláty krkovičky bez kosti, približne 2 cm hrubé
soľ, rasca, majoránka
1 celá zdravá hlava cesnaku
1 lyžica bravčovej masti
2 polievkové lyžice olej
130 ml sladká smotana
1 čajová lyžička hladká  múka

Na zemiakovú prílohu :
500 g v šupke uvarené zemiaky
1 vajce
180 g polohrubá múka
1 kopcovitá lyžička soľ
1 polievková lyžica kuchynský škrob (solamyl napríklad, ja som dala maizenu)
kytica petržlenovej vňate

Postup

Mäso nakrájame na kusy tak, aby boli primerané na jedenie.
Dáme ho do misy a zasypeme soľou, rascou a majoránkou. Dôkladne vymiešame. Ja som premýšľala, či k nemu neprelisujem aj cesnak, ale nakoniec som použila granulovaný sušený. Normálne ho dostať v obchode medzi koreninami.
Na panvici rozohrejeme olej a v dávkach mäso, zo všetkých strán opečieme. Nechceme aby sa nám pri opekaní prekrývalo. 
Pekáčik vytrieme nahrubo bravčovou masťou. 
Dáme zovrieť vodu.
Cesnakovú hlávku prerežeme naprieč cesnakovými strúčikmi , tak aby držali pokope. Vložíme ju k mäsu, vršky po odrezaní, ošúpeme a tiež vložíme k mäsu.
Na toto množstvo mäsa som použila len jednu hlávku, ak budete piecť viac, tak dajte dve.
Horúcou vodou vylejeme panvicu po opekaní a prelejeme do pekáčika.
Aspoň spolovice by malo byť prikryté.
Prikryjeme pekáčik a dáme piecť.
Ja som piekla viac ako hodinu a občas som priliala horúcu vodu.
Výpeku by malo byť vždy aspoň do polovice .


Po upečení mäso vyberieme z výpeku a dáme bokom.
Vyberieme hlávku cesnaku a necháme trochu vychladnúť, pretože je to horúce ako šľak. 
Výpek prelejeme do malého hrnca.
Vytlačíme z hlávky upečené strúčiky. Sú mäkké ako maslo a ide to na prvý šup.
Ponorným mixérom vymiešame výpek do hladka a dolejeme ho horúcou vodou na potrebné množstvo aby sme mali dostatok omáčky. Omáčky nemusí byť veľa, nevaríme sviečkovú.
Dáme prevrieť.
Do smotany,  do hladka zamiešame múku, vlejeme trochu horúcej omáčky a vlejeme do celého množstva. Premiešame a necháme znovu na jednu bublinu priviesť k varu.
Vypneme a dochutíme soľou.
Ako prílohu som zvolila zemiakové šúľance.
Zemiaky, včera uvarené v šupke a v slanej vode. Očistíme a postrúhame na malej slzičke, alebo pretlačíme cez nástroj na to určený.
Ja som mala 400 gramov čistej váhy.
Pridáme malé vajce a soľ a múku a škrob.
Rýchlymi pohybmi vymiešame hladké cesto.
Dáme variť veľké množstvo vody, v ktorej budeme variť knedličky
K cestu pridáme nadrobno nasekanú petržlenovú vňať a ja som dosypala ešte múku.
Premiešame a guľu cesta rozdelíme na malé kúsky,

ktoré v rukách vytvarujeme do šúľancov.


Hádžeme do vriacej vody a varíme 15 minút.
Vyberieme sitkom a prepláchneme.
Podávame.
Na záver by som chcela pár mojich postrehov.
Omáčka so smotanou sa mi nevidí ako celkom dobrý nápad, skôr by som ju zahustila len vodou a múkou. Uvidíme nabudúce. Teraz som robila takto a DM ma ubezpečil, že je to skvelé.
No a príloha bola tiež pre mňa veľký oriešok
K tejto omáčke by sa mi celkom možno hodila ryža, ale to som zavrhla. Kto to kedy videl k pečenému dávať ryžu.
Parenú knedľu som tiež zavrhla, lebo sa mi to zvrhávalo na ten taký,  sviečkovitý pokrm.
Možno normálne uvarené , obyčajné zemiaky. Ja som bola nastavená na tie šúľance a ako som písala, DM si nesmierne pochutil.
A ešte…..omáčka nemá výraznú cesnakovú chuť, to ani len náhodou. Je veľmi, veľmi príjemná a ako som mohla posúdiť, tak ju  môžete smelo konzumovať, aj pred pohovorom do zamestnanie, bez toho, aby Váš dych nejakom zmocnel.


Vyb

Rebarborové rožteky

Pridaj komentár

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.


 

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :


Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu


Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.



 

 

 

 

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.


Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 


Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.


Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.


Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.



Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť.