Bravčové na cesnaku s karfiolovou ryžou – diétne

Toto je posledný recept zo série karfiolovej ryže.  Pripravovala som ho na štyri spôsoby a každý si môže vybrať. Sú nesmierne efektívne, pre tých čo zhadzujú kilá a sú dostatočne osvietení , že vedia, že hladovkou nikam cesta nevedie.
Sú  to normálne jedlá, ktoré spĺňajú všetky očakávania aj ľudí, čo nezhadzujú kilá a chcú sa len jednoducho najesť.
Je to úplne bežné, ako keby slovenské rizoto. Akurát tam nie je ryža a ten karfiol ju tam  zastupuje.
Viem, že jediným problémom všetkých tých, čo tieto recepty zamietnú, nie kvôli tomu, že nemajú radi karfiol, je ten, že sa im zdá prácne ten karfiol pomlieť.
Nuž tu sa Vám nijako poradiť nedá. Bez toho to skrátka nejde . Ako som písala aj v samotných receptoch možnosťou pre tých, čo nemajú  robot so sekacími nožmi, je ten karfiol nastrúhať na strúhadle.
Toto som ja ale nerobila a netuším či to bude fungovať.
karfiol musí byť naozaj jemný a neviem, či pri strúhaní nebudú odpadávať veľké kusy.
Ja len dúfam, že tí, čo ten robot majú a proti karfiolu nič nemajú, tomu jedlu šancu dajú. Aspoň jednému z nich.
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7709
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7566
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=8224

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Dva väčšie rezne z karé,  bez kosti a tuku
3 vajcia
polovica menšej karfiolovej hlávky
5 strúčikov cesnaku
pol bielej cibule
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 polievková lyžica med
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky
štipka mletej rasci

Postup

Karfiol dáme do robota a nasekáme ho na perličkovú konzistenciu, aby mal textúru ako uvarená ryža.


Mäso nakrájame na prúžky, očistenú cibuľu a cesnak nasekáme.
Jarnú cibuľku aj so zeleným nakrájame na jemné kolieska.


Do veľkej hlbokej panvice, alebo kastróla, dáme rozohriať olej
Pridáme prúžky chudého mäsa a dobre opečieme zo všetkých strán do hneda.
Pridáme cibuľu a cesnak.
Všetko osolíme , okoreníme.
Pridáme sójovú omáčku kikkoman a med a ja som pridala ešte asi 4 lyžice vriacej vody.
Všetko premiešame a minútku necháme podusiť. Stále miešame.
Nakoniec pridáme karfiolovú ryžu a miešame štyri minúty.
Po tejto dobe rozhrnieme všetko do strán a v strede urobíme miesto.
Do stredu vlejeme rozšľahané vajcia, tie posypeme chilli vločkami a mletou rascou.


Miešame kým vajíčka nestuhnú a zamiešame ich do karfiolového mäsa.
Nakoniec do celého pokrmu vmiešame nasekanú jarnú cibuľku.
Podávame so šalátom. Ja som si ho posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Dusená zelenina s karfiolovou ryžou – diétne

 

Je nám všetkým teplo. Strašne teplo. Horúčava atakuje 40 stupňov a teploty v noci neklesnú pod 25 stupňov.
Je hrozné pomyslieť, že sa možno dožije ešte aj moja generácia, že tento druh horúčav bude pravidlom a nie 10 dní, ale tri mesiace.
Nechcem na to ani pomyslieť.
Pred tridsiatimi rokmi som bola na bytovom družstve, kde som si mala vybrať byt v našom paneláku.
Mala som pred sebou obrovský plán domu , kde som videla veľkosti izieb v byte, rozmiestnenie podľa svetových strán, poschodie a tak.
Ja som si mohla ukázať, ktorý byt chcem, zaplatiť zálohu a do polroka sa sťahovať.
Tí čo prišli poslední, tak tí brali to, čo ostalo. Ostalo celé prízemie a druhé poschodie.
Ja som mala dvadsať rokov, celý dvadsaťročný život som bývala na dedine v rodinnom dome a dovtedy som nebola v žiadnom panelákovom byte, pretože celý môj život býval v rodinných domoch na dedinách.  Pardon, moja Dobrá Teta Monika sa vydala do Spišskej Novej Vsi a bývala na panelákovom sídlisku, Takže to bol jediný byt, v ktorom som bola dlhšie ako hodinu.
Nemala som poňatie aký chcem byt, na ktorú svetovú stranu otočený a na ktorom poschodí.
A tak mi ho vybrali rodičia podľa vzorca : musí byť vysoko aby bol teplý a musí byť slnečný aby bol teplý a musí mat čo najmenšie balkóny aby bol čo najmenší únik tepla.
Vybrali mi dvojizbový byt na desiatom poschodí z dvanástich možných.
Nevybrali zle, na tú dobu ani náhodou. Vybrali byt, ktorý nemal priechodné izby, a ktorý mal najväčšie radiátory. Kuchyňu a jednu izbu mám na východ a druhú izbu na juh.

V tom čase sme žili v posledných závanoch malej doby ľadovej, nepoznali sme palmový olej,  pralesy neubúdali, stromy sa nerúbali na kšeft, okolo domov rástli lúky a nie  burina a centimetrové trávniky.  Hron a potoky v zime zamŕzali na hrúbku, že sme sa mohli na nich bezpečne korčuľovať, , december, január bol pod snehom aj v Lučenci a tridsať stupňov bolo v júli asi tri dni a my sme všetci išli z toho tepla umrieť, netušiac čo nás čaká v budúcnosti.
Spomínaná DT Monika, mala kuchyňu  a jednu izbu na západ. Ja som bola dieťa, takže som to nevedela vyhodnotiť, ale už ako staršia, som ďakovala rodičom, že mi nevybrali byt, ktorý je situovaný na západ, tak ako ten jej.
Plastové okná a žalúzie neexistovali, existovali len látkové hnusné rolety, ktoré si ľudia dávali rovno dolu. DT Monika mala v kuchyni balkón a šnúry na prádlo. To prádlo keď po opratí vyvešala, tak ho do dvoch hodín mohla suché dávať dolu. Keď tam neviselo prádlo, tak tam visela nejaká látka, asi deka, už si fakt nepamätám. Bez tej deky by na ňu počas varenia celý čas svietilo slnko. O nejakom dramatickom teple v byte pod Tatrami nemohla byť ani reč, ale v tej dobe, pred tými 40 rokmi to muselo byť pre nich strašné.
S týmito poznatkami , mi teda rodičia vybrali môj byt.
Kým som nevymenila okná za plastové, tak mi v ňom bývala zima a v lete normálne.
Doba sa zmenila a všetko je inak.
Nechodím v lete do Banskej Bystrice. V mojom byte je na umretie. Poobede tam mávam 30 stupňov a to tam už nesvieti slnko pár hodín. Nechcem vedieť, ako je v kuchyni DT Moniky.
Keď som pred piatimi rokmi v ošiali, prišla s Dorkou do BB, tak som varila o piatej ráno, alebo desiatej večer. Dorka si našla v paneláku kamarátku, ktorá bývala na prízemí. Keď som ju tam priviedla a pani otvorila dvere bytu, v tej saune ma z toho bytu osviežil chladnejší vzduch. Pani hovorila, že áno, majú tam chládok a normálne tam môžu v tých teplách existovať. Dokonca spávajú v pyžame a nosia normálne domáce oblečenie. To my sme spávali s Dorkou v ničom a chodili sme oblečené v nevyhnutnom minime.  Ako sa tá doba zmenila.
Prízemné byty, na ktoré sme sa kedysi pozerali s dešpektom, že je tam tma a chladno, tak tie sa stali lukratívnymi.

Keď sme boli bez Dorky, tak sme žili na donáškach, alebo nás živili reštaurácie. Jedine kde sa dalo prežiť, bol môj rodičovský dom v Selciach. Má hrubé tehlové múry, je prízemný, miesto  rozpálených žalúzii, má vonkajšie rolety, kuchyňu bez slnka a záhradu plnú ovocných stromov. Pod stromami je záhradná hojdačka a posedenie,  keďže sa už rodičia vzdali sliepok, tak môžeme chodiť po záhrade bosou nohou. Dvor je bez stromov, tieň robí, len plátenný pavilón a susedovie vysoký dom, asi tri hodiny  poobede je tam na umretie.
Janíčko s Dorkou sa kúpu v bazéne a ten čo dáva na nich pozor to tam pretrpí. Marhuľa ktorá tam rástla, padla za obeť nejakému dôvodu.  Terasa je vydláždená, našťastie je tam strašne veľa veľkých črepníkov a kvetov a dvor je plný trávy.
Do Banskej v lete už nechodíme. Ja to neviem tam teplotne zvládnuť.

Dosť na tom, že žalúdok, aj keď nechce jesť tak veľa ako inokedy, ale jesť chce.
Ako to prežiť, aby kuchárka v kuchyni neupadla do kómy.
Buď zapneme klímu, alebo  budeme variť jedlá, ktoré máte hotové za pár minút.
Iné je to v našom byte v Mníchove.  Okno mojej mníchovskej kuchyne, ústi do ulice. Sme na druhom poschodí a okolo  stoja šesťposchodové činžiaky. Slnko tam nesvieti a ulica von nie je rozpálená. Okno mávam otvorené aj v horúčavách a robí mi to prievan. Mačka Barbora v lete leží na kuchynskom okne a prespí tam celý deň. Je tam veľmi príjemne, vážne.
Ale aj tak varím málo a rýchle jedlá.
Toto je jedno z nich.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

3 menšie papriky, každá v inej farbe
200 g čerstvé huby
1 tretina karfiolovej hlávky
1 červená cibuľa
2 vajíčka
1 veľká polievková lyžica olej

Postup

Zeleninu a huby očistíme, zbavíme poškodených častí a zrniečok.
Nakrájame na primerané kúsky, cibuľu na jemnučko.


Karfiol v robote posekáme, kým nemá textúru ako drobná ryža.


Kto nemá robot, tak nech skúsi karfiol postrúhať. Ja som to nerobila, tak neviem ako to funguje.


Do hlbokej panvice rozfŕkame veľkú lyžicu oleja.


Pridáme paprikové kocky, huby a cibuľu. Dusíme kým nie je zelenina mäkká na hryz. Nesmie byť úplne mäkká.
Osolíme, okoreníme čerstvo drveným korením.
Pridáme karfiolovú ryžu a miešame nejakých 5 minút.


Zeleninu rozprestrieme do strán a do panvice pridáme dve rozšľahané vajíčka.


Vajíčka zľahka ochutíme soľou a paprikou,  miešame kým nestuhnú a potom ich vmiešame do zeleniny.
Pred podávaním ešte ochutíme, podľa svojej chuti a posypeme nejakými čerstvými bylinkami.
So studeným zeleninovým šalátom, nesmierne príjemné, nekalorické, letné jedlo.
Ja som si zľahka moju porciu posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Nemoderné kuracie rezne, marinované v jogurte

Pred dvadsiatimi rokmi nám  chutili iné veci ako dnes. Aj som varila úplne inak ako dnes. A dôsledok toho , ako som varila vtedy, tak hasím teraz. Sme rodina tučných.
Dobrý Manžel miluje sladké a ja mastné.
Jemu bábovku a mne bôčikový sendvič. Jemu ovocné knedlíky,  bohate poliate maslom a zasypané cukrom a tvarohom, mne vyprážané krkovičkové rezne. Jemu ananásová roláda, mne domáce klobásy a jaternice so zemiakovou kašou. Jemu kýbel zmrzlinky, mne mastné údené koleno.
Používala som na dochucovanie rôzne práškové polievky, bujónové kocky, litre priemyselnej sójovej omáčky. Bez  umelých glutamánov som ani nenavarila.
Obaja sme prešli viacerými , šialenými druhmi redukčných diét, ktoré sa nám vrátili ako jojo efekt s  nebývalou silou naspäť, znásobené kilami naviac. Najhoršia bola asi Dukanova diéta, nechápem ako som to mohla vôbec vydržať.
Nerobievala som šaláty, jedinú prílohu, ktorú sme používali boli kyslé uhorky.
Bola to šialená doba.
Tuční sme bohužiaľ stále .
Ale aspoň som sa posunula v spôsobe varenia. Z dochucovadiel poznám už  jedine prírodné koreniny a bylinky.  Používam kvalitné panvice a olejom len zľahka vytieram dno.  Jednu tretinu taniera tvorí vždy čerstvá zelenina . DM dostáva s obedovými škatuľkami ako maškrtu, len ovocie.
Sladké mu úplne odopierať nechcem, takže áno, občas mu upečiem a uvarím sladké jedlo. Stravujeme sa omnoho jednoduchšie. Trpí tým môj blog, ja viem. Ale to sa nedá nič robiť. Pre mňa je najväčším peklom, nenajesť sa o desiatej večer. Obdivujem ľudí, čo tvrdia, že nemyslia na jedlo. Ja od siedmej večer nemyslím na nič iné, len na to, ako by som si dala toto, alebo hento. Takže takto bojujeme.
Znižujú sa naše krvné červené čísla, chvalabohu. A našim cieľom je, prestať brať lieky na vysoký tlak. Dúfam, že to do konca roka dáme.
V úprave myslenia, čo sa týka varenia, mi veľmi pomohol môj blog.
Nesmierne.
Neviete si predstaviť, koľko receptov, ktoré som vkladala prvý rok,  som musela upraviť na optimálne hodnoty. Presúvala som ich z portálov o varení, kde som ich vkladala  už niekoľko rokov dozadu.
Tej múky, toho oleja, vývary z bujónových kociek, toľko soli, dlhé varenie, kde mi zo zeleniny ostávala čistá vyvarená kaša, bez jediného zachovaného vitamínu.
Bože môj, ja sa čudujem, že nám ešte vôbec v žilách má ako prúdiť krv a naše žily majú ešte nejaký prietok.

Keď som pred 11 rokmi začala fungovať na rôznych weboch o varení….
Vážne,  to je už 11 rokov. Vlastne už aj tento blog funguje od roku 2013.
Skrátka keď som začínala na sociálnych sieťach s varením, tak v tom čase, bol nesmierne populárny tento recept.
Kuracie rezne z vykostených a odkožených kuracích pŕs, marinované v ochutenom jogurte a vyprážané.
Jeda moja, to bolo terno.
Aj ja som ich párkrát urobila a vôbec si nepamätám ako nám vtedy chutilo.
DM asi pred mesiacom začal na mňa nenápadne tlačiť, či si to pamätám a žeby to chcel znovu skúsiť.
Koľkokrát som kúpila biely jogurt, toľkokrát sme ho zjedli a nebolo na marinádu.
Kupovala som grécky.
Grécky jogurt milujem na moju škodu, pretože je tučnejší ako obyčajný, ale dovoľujem  si tento prepych.
No a keď som  dokupovala tretíkrát aj kuracie prsia, tak som sa k tej tretej sade rozhodla nekupovať grécky, ale taký obyčajný.
No obyčajný, bol bio a tučný. Žiaden škrob, žiadna želatína. Normálny prírodný bio biely hustý jogurt.
Takže konečne došlo aj na tie rezníky.
Vážne sú tie rezne úplne iné. Sú krehké, mäkké, šťavnaté  a dajú sa odkrajovať pokojne lyžicou.
Určite tento spôsob vyskúšam aj na rezňoch z karé. Vlastne neviem či určite. Karé som naposledy kúpila asi pred desiatimi rokmi, a aj to len preto, že nemali iné mäso. Ale keď budem niekedy v budúcnosti robiť znovu kuracie rezne a budem mať čas na to, aby mohli ležať v marináde, tak ich budem robiť jedine takto.
Sú síce nemoderné, ale prekliato dobré.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
300 g hustý biely nesladký jogurt
1 celé vajce
2 strúčiky cesnaku, ak máte tak aj lyžička sušeného
pol lyžičky soľ, čerstvo drvené korenie
strúhanka
olej

Postup

Prsia nakrájame na rezne a len rukou ich roztlačíme. Vyklepávať ich je podľa mňa zbytočné.
Do hustého jogurtu pridáme celé vajce, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala len jeden strúčik cesnaku, tak som pridala lyžičku sušeného a spravil veľmi dobrú chuť, takže ho už asi budem pridávať stále.
Marinádu vymiešame a naložíme do nej rezne, tak, aby bol každý v nej obalený.


Nádobu uzatvoríme a necháme v chladničke do druhého dňa.
Pred vyprážaním rezne vytiahneme z marinády. Pokiaľ ste dali naozaj hustý jogurt, tak z rezňa nesteká a ja som ho z mäsa neodstraňovala.
Rezeň som poriadne zasypala strúhankou.
Rezeň vložíme do horúceho oleja a vypražíme z obidvoch strán.
Strúhanka má tendenciu zvlhnúť, preto obalíme a hneď vložíme do oleja. Neobaľujeme dopredu.
Ohromne sme si pochutili. Za studena chutil možno ešte lepšie ako za tepla.
.Veľká veľká fajnotka.
Takže suma sumárum. Aj keď sú tie nemoderné a zastaralé jedlá kalorické a prácne a neviem čo ešte všetko by sa im dalo vyčítať, faktom je, že chutia skvelo.

Paradajkový šalát s paprikou

Von je príšerné teplo. Všetci sa musíme s tým nejako vyrovnať a keď vidím tie naše mačacie chlpaté beštie, je mi ich strašne ľúto.
Keď je teplo mne, neviem si predstaviť ako je Noelovi a Barbore.
Ale vynašli sa.
Na mojom pracovnom stole mám silný ventilátor.
Obidvaja sa mi naskladali na stôl, ja som na nich nasmerovala ventilátor a oni takto prespali niekoľko hodín.
Noel mal hlavu položenú na klávesnici ako na poduške a Barbora mala opreté zadné nôžky o reproduktor.
Nebolo tej sily, čo by ich prinútila prerušiť spánok pod ventilátorom.
Aj by som ich odfotila, ale čítačka mi nabúrala kartu a musela som počkať na Dobrého Manžela aby zrekonštruoval súbory.

Foťák je už v poriadku. Akurát Vám nemám ako ukázať to mačacie zátišie s mojim počítačom.
Toľko chlpov som mala v klávesnici, že až.
No a k tomuto šalátu.
Strašne dobre mi padol.
Zeleninu som vytiahla z chladničky do 15 minút som ho jedla.
Bol studený, osviežujúci, báječný.
Čerstvé paradajky jedávam len tie čo mám doma.
Tie ktoré ma postretnú v bežnom živote, mimo mojej kuchyne, ignorujem
Vyťahujem ich zo všetkých bagiet, sendvičov, burgerov, šalátov v reštauráciách.
Neznášam paradajky, ktoré po narezaní stoja dlhšie ako 10 minút.
Stojí ma veľké úsilie, zjesť ponúknutý chlebíček na ktorom je paradajka a potláčam nutkanie,  ju odstrániť.
Paradajky v celku mi nevadia, akurát tie narezané.
Toľko k mojej chuti.
Dobrý Manžel ignoruje paradajky ako také, takže aj tento šalát som robila v zmenšenom množstve, tak aby som ho zjedla všetok na obed. A veru som ho aj zjedla.
Kým mačky spali.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

1 kg  rôzne paradajky
1 malá červená paprika
1 červená cibuľa
na zálievku :
100 ml olivový olej
2 polievkové lyžice jemný ocot
2 čajové lyžičky med
1 čajová lyžička horčica
hrsť nasakenej mäty
soľ, čerstvo drvené korenie
chilli vločky

Postup

Červenú papriku umyjeme a zbavíme jadrinca. Nakrájame ju na veľmi malé kocky.
Červenú cibuľu ošúpeme a nakrájame na maličké kocky.
Do oleja, pridáme vínny ocot, med, horčicu a metličkou prešľaháme.
Čo sa týka octu, tak by mal byť jemnejší, nie ten klasický kuchynský. Ak iný nemáte, tak nálev ochutnajte a poprípade zmiernite kyslosť, buď pridaním medu, alebo cukru.
Nakoniec podľa chuti osoľte a okorente.
Cibuľové a paprikové kocôčky zmiešajte, zalejte nálevom a pridajte nasekanú mätu.
Pripravili sme si takzvanú salsu.
Šalát bude veľmi efektný, ak budete mať rôzne paradajky. A to rôzne nielen farebne, ale aj sortou.
Ja mám rada čerešňové a býčie srdcia, ale tým ešte nenastal čas, takže som použila len tie čerešňové.
Paradajky umyjeme a prekrojíme,  veľké nakrájame na plátky.

 


Paradajky prelejeme salsou a na záver ich poprášime chilli vločkami.
Keby nebolo také teplo, tak použijem čerstvé, nakrájané štipľavé papričky, ale dosť, že sa človek potí zvon, nemusí sa aj zvnútra.
Ten chilli poprašok úplne stačil na to ,aby ten šalát báječne chutil a nebol pritom teplonosný.
Je to šalát vážne skvelý,  hlavne keď je studený. Kto si nepotrpí na lukulskú večeru, úplne k nemu stačí dobre vypečená bageta.

Zeleninová omáčka s mletým mäsom

Dnes nemám vôbec dobrý deň, na ktorý sa neteším.
Idem tepovať koberce.
Keď sme zariaďovali pred 7 rokmi náš byt, tak sme ani len nechyrovali o tom, že budeme mať dve čierne mačky.
Smotanový koberec pri tých pĺznucích beštiách, bola tá najhoršia možnosť, ktorú som mohla na tú podlahu prestrieť. A to pekne od steny ku stene.
Pokojne som mohla kúpiť aj koberec z bieleho zamatu, pretože tento čo máme by sa mu vyrovnal.
Keby som to len tušila, tak  štýl zariadenia zvolím úplne iný.
A to prosím pekne, sme ho položili na drevené parkety.
Usúdili sme, že vybrúsenie tých parkiet nás vyjde drahšie, ako nový koberec.
Bola som najmúdrejšia a tak som presadila smotanový koberec a k tomu sme dali urobiť nábytok na mieru, čo k nemu farebne ladí.
Keby sme hneď  dali ten koberec dolu a dali tie parkety vybrúsiť, tak by to vyzeralo strašne.
Nie je to  nábytok, ktorý sa farebne hodí na drevené parkety a bolo by to ako päsť na oko.
A tak som , po adoptovaní mačiek, ako prvé, pokorne vytiahla starý, klasický vysávač. Automatický robík to neutiahne a ten používam, len na každodenný očistný rituál.
Chlpy, stopy po zablatených labkách, rozvlečený piesok, kúsky novín, pierka z mažoretkových paličiek, tak to jedine tým starým, dobrým vysávačom.
No a museli sme dokúpiť aj tepovací stroj.
Pretože smotanový koberec je nesmierne zákerná vec nášho bytu, aj bez tých dvoch mačiek. A to ho máme naťahaný v celom byte.
Našťastie som mala toľko rozumu, že v chodbe je koberec tmavý.
Chcem zdôrazniť, že ešte aj v tej chodbe máme  koberec od steny k stene a na ňom položený vstavaný nábytok.  Na parketách.
Mám čo som chcela.
A keď mi včera padla na zem lyžička od kávy,  a na tom smotanovom koberci to vyzerá, ako keby som tam prinajmenšom stúpila gumenou čižmou, v ktorej chodím do hnoja, padlo rozhodnutie.
Dnes idem tepovať.
Nemyslite si, že by som si to nerada uľahčila,  a vanišom   na koberce,  neprekefkovala len ten fľak.  Ten smotanový koberec je vážne děvka proradná.
Ono by to bolo poznať.
Buď by som musela na kolenách vykefkovať do stratena dva metre štvorcové, alebo to zobrať z gruntu.
A tak to beriem z gruntu a čakám kým udrie ôsma hodina.
V Nemecku sa začína o ôsmej ráno. Garantujem Vám, že tu Vás smetiari zobudia až po ôsmej.
Náš činžiak je postavený po druhej svetovej, takže byty sa tu renovujú pomerne často.
Ja mám vážne pocit, že chlap s vŕtačkou čaká, ako na štartovacej čiare, opretý o stenu a úderom celej, tú vŕtačku zapne.
A vypne ju o na pravé poludnie a zapne ju presne o tridsať minút.
Hodinky si môžete nastavovať.
Raz sa to ale vymyklo a  v niektorom byte, buchotať začali už o siedmej ráno. Vec neslýchaná. A potom som videla dve dodávky. V jednej boli robotníci, v druhej materiál. A tie dodávky boli z Maďarska.
Nebojte sa, po týždni začali buchotať, ako sa patrí, presne o ôsmej.
To si teda dovolili dosť, budiť mníchovských spoluobčanov.
A prišli aj policajti a dostali pokutu za tie dve dodávky. Parkovali kade-tade, nemali povolenie a všetky tie veci okolo.
Bohvie ktorý sused ich natrel.
No a je už deväť minút po ôsmej. Idem sa teda realizovať a urobiť ten smotanový koberec čistým

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

200 g mleté miešané mäso
3 sardely
1 červená cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 malá červená paprika
1 malá žltá paprika
1 menší petržlen
1 hrubší výrez zo zelerovej hlavy
pár ružičiek brokolice
hrsť čerešňových  paradajok
hrsť čiernych olív
250 ml pasírované paradajky
bobkový list
soľ, čerstvo drvené korenie
cukor + balsamico na dochutenie
3 polievkové lyžice olej

Postup

Zeleninu očistíme, ošúpeme, obielime poumývame.
Všetko nakrájame na vhodnú veľkosť. Paradajky rozkrojíme.
V kastróle rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso. Opekáme ho dovtedy, kým nie je zo všetkých strán hnedé a rozpadnuté.
Mäso rozhrnieme do strán a pridáme cibuľu a cesnak a orestujeme.
Všetko zmiešame.
Pridáme sardely.
U nás sardely kupujeme na kilá. Dobrý Manžel ich miluje, ale verím, že  to nie je komponent ktorého ste doma fanúšikom a možno by bola pre Vás vhodnejšou náhradou , trebárs sardelová pasta. Stačila by asi malá lyžička.

No a postupne pridávame zeleninu a bobkový list.  Prilejeme hrnček horúcej vody a pasírované paradajky.
Pridáme malú lyžičku soli, malú lyžičku cukru.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Necháme veľmi mierne bublať nejakú polhodinu.
Podľa chuti ešte okoreníme, a prípadne osladíme alebo pridáme ešte balsamicový ocot.
Nakoniec vložíme čierne olivy bez kôstok.

Podávame s cestovinami.

 

Toskánsky chrumkavý šalát z chleba a paradajok – panzanella

Za mojej mladosti sa mamička tak besnela so sadením hocičoho, že sa až čudujem, ako sme to zvládali.
A približne každý piaty rok usúdila, že to pole, ktoré obhospodarujeme je jej malé a potrebuje väčšiu plochu.
A tak sa odorala časť lúky a tá sa mala premeniť na pole.
Spočiatku na túto činnosť objednávali miestneho sedliaka s koňom a neskôr chodil Mirko Očenáš s traktorčekom.
No hej, oni priorali,  vypili oldomáš, zjedli mamičkine zákusky a spokojne odišli domov.
Nám nechali  ťažké žumplaty, ktoré sme museli motykami rozbíjať, vytriasať  korene, znovu to ručne prerýľovať, prekopať a zarovnať. Potom urobiť novú medzu a mamka víťazoslávne nasadila čo nevyhnutne potrebovala , aby sme mali všetkého veľa a aby sme všetko mohli zavárať.
A aj tak to, ako sa zdalo, bolo málo.
Jedného roku mamička usúdila, že na poli za domom, sa už budú sadiť zemiaky len skoré, aby sme si ich chodili vykopať a rovno ich aj varili. A na zimné uskladnenie sme začali sadiť zemiaky na poli v Jelšinách.
Vôbec netuším, čia to bola pôda, ale nikto nás odtiaľ nevyhnal.
Sa ani nečudujem, pretože keď sme tam pripravovali pôdu na sadenie, tak som si tam pripadala ako nevoľníci za Márie Terézie, ktorí si svoje vlastné políčko robili v takom kamenisku, že tam by si rozbil hlavu, každý pandúr s bičom v ruke.
Neviem ako mohli medzi tými skalami rásť nejaké zemiaky, ale rástli a tých dvadsať vriec sme tam  vždy vykopali.
Bože to bola lopota.
V tom čase na Markíze išiel taký program, volalo sa to tuším „snívajte s nami“. Tam písali ľudia, že čo by bolo ich najväčším splneným snom a dramaturgia vybrala tie najzaujímavejšie a potajomky plnila.
Každý rok, keď sme išli buď sadiť, alebo okopávať, alebo ohŕňať, alebo zbierať mandelinky, alebo vykopávať,  som si hovorila, že prečo som ja debil nenapísala, že mojím najväčším snom by bolo, keby sme tam prišli a bolo by to už zasadené, alebo okopané, alebo ohrnuté, alebo vykopané a vrecia pekne zoradené, len ich odviezť..
Ale zase sme si užili aj srandu na tom poli. Hrávali sme hru “ myslím si vec“. Kľučka na evanjelickom kostole vo Vlkanovej, alebo vltavínsky travertín v Šumných mestách v českej televízii mali svoje čaro.
A potom sa to zase začalo nejako uberať.
Najprv sme pustili Jelšiny.
Potom sa na prioraných častiach začala nemilobohu vysádzať taká vec ako cuketa,  alebo ozdobné tekvice. Predstavte si to, nemali sme už 50 koreňov paradajok, ale len polovicu.
Už sme nekupovali za vaňu uhoriek na zaváranie a zavarilo sa len to, čo sa urodilo u nás a viac sa sadila ťahavá fazuľa, alebo hrášok na jedenie.

Nástupcom mamičkinho pestovateľského boomu sa stala Moja Dobrá Švagriná ktorá, to ale prevzala s jasnou mysľou a  citom pre zdravú mieru.
Spočiatku chudiatko musela robiť tak ako si to predstavovala mamka, ale s jej  pribúdajúcimi chorobami, rokmi a obdobiami letargie, mamka pristúpila na výmenu a nechala už všetko na ňu.
Janka to robí tak, že áno, pestuje. Ale pestuje tak, že čo dorastá, to sa nezavára, nesuší, nemrazí.
V prvom rade sa to je. Každý víkend zozbiera čo dorastie, rozdelí to do košíkov a podľa toho sa doma varí.
Až to, čo sa nezje a nespotrebuje, tak len to sa zavarí, zamrazí, zasuší, uskladní.
Neviem ako to má tento rok so zemiakmi, ale tuším sú zasadené len skoré a polovica pola sa nechala zarásť na lúku pre včeličky.
Pôda naberie silu sama od seba a ak bude treba, znovu ju poprosíme aby nám bola k úžitku pri pestovaní.
Keby som tento šalát poznala v tom čase, keď som bola v pestovateľskom procese zapojená aj ja, tak by som bola na ňom živá celé paradajkové obdobie.
Pritom to nie je vonkoncom nič zvláštne.
Je v ňom všetko, čo robievame bežne, akurát to asi nikoho nenapadlo takto všetko zmiešať dokopy.
Ale v Toskánsku ich to napadlo a tak majú výsadu tvrdiť, že toto jedlo je toskánske.
A je nesmierne dobré a ja si musím ísť urobiť žlčníkový čaj.
Zhltla som ho takou rýchlosťou, že mi zaškodil. Pažravá Mína si nič iné nezaslúži, ako ťažobu.
Majte to na pamäti, je tak dobrý, že Vám môže urobiť zle.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Chlieb typu ciabatta od včera
olej
2 cesnakové strúčiky
2 čajové lyžičky strúhaný syr typu grana (grana padano, parmazán)
Na zeleninový šalát :
300 gramov čerešňové paradajky
tretina šalátovej uhorky
1 malá červená cibuľa
veľká hrsť bazalkových lístkov
Na nálev :
5 polievkových lyžíc olivový olej
3 polievkové lyžice jemný biely ocot (vínny, balsamico)
1 polievková lyžica práškový cukor
1/2 čajovej lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

 

Postup

Paradajky prerežeme na polovičky. Uhorku ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.
Zeleninu dáme do misky a zmiešame nálev z oleja, octu a cukru.
Ja som robila nálev podľa mojej chuti, Vy si pridajte  buď cukor, alebo ocot podľa seba.
Zeleninu prelejeme nálevom, osolíme ju a zasypeme čerstvo drveným korením.
Všetko premiešame  a odložíme bokom.
Naším cieľom je, aby zelenina ešte pustila trošku šťavy a tá sa zmiešala s nálevom.

V rozpise som uviedla, že použijeme chlieb ciabatta.
Ide o to, že každá kocka chleba by mala mať aj kúsok kôrky, čiže chlieb ktorý, budeme spracovávať, by mal mať malý priemer. Napríklad taký ako má veka na chlebíčky, ale chlebíčková veka nie je vhodná a ani toastový chlieb.
Ja som v sobotu kúpila zemiakový chlieb  a na tento recept bol ako stvorená.
Chlieb teda nakrájame na kocky, tak aby obsahovala každá kúsok kôrky. Kocky by mali mať veľkosť na hryz.
Poriadne ich pokropíme olejom  a rukami premiešame.


Rozohrejeme širokú panvicu a kocky zo všetkých strán opekáme do tmavozlata.  Uprostred opekanie som usúdila, že chlieb je príliš suchý, tak som ešte raz pofŕkala olejom.
Čo sa týka oleja, pochopiteľne každý uvádza olivový. Ja doma používam repkový s maslovou príchuťou, tak som si naň zvykla, že ho používam už aj do šalátov a tento som používala aj v tomto prípade.
Moje kocky sa opiekli za 7 minút.
Tesne pred ukončením som chlieb veľmi jemne poprášila lyžičkou grana padano.

Premiešala som a vypla zdroj tepla.
Nakoniec k chlebu prelisujeme cesnak a znovu premiešame.
Do zeleniny ešte pridáme veľa nasekaných bazalkových lístkov a vmiešame opečený chlieb.
Chleba si pridajte toľko,  koľko chcete.


Niekto  má  toto jedlo radšej viac chrumkavé a niekto viac zeleninové.
Chlieb musí vsiaknuť všetku šťavu a ostať stále chrumkavý.
Nie je to jedlo, ktoré môže postáť.
Pred podávaním ešte posypeme kolieskami červenej , alebo lahôdkovej cibule.
Ja som si ešte moju porciu posypala lyžičkou grany.
Tá grana sa v rozpisoch panzanelly neuvádza, ja som ju tam dala preto, pretože tento syr milujem.

Jahodová roláda

 

Pred Veľkou Nocou sme zahájili okrouhlícku sezónu. Ako obyčajne sme plánovali najprv len tri týždne a ako obyčajne sme tam ostali šesť. A pravdepodobne by sme tam na jeden záťah ostali, až dovtedy, kým by nám nezačalo chýbať letné oblečenie.  Pravdupovediac, rátala som, že nám začne chýbať už po tých troch a to nás prinúti aby sme sa vrátili do Mníchova. Lenže ja som umyla 29. apríla na chate okná a na druhý deň začalo pršať a pršalo až kým sme neodišli 26. mája. Medzitým prišli traja zamrznutí, uzimená Žofia a k lejaku sa pridali teploty do 10 stupňov.
Na letné oblečenie sme ani nepomysleli a každý deň sme si kúrili.
A prečo sme neodišli?
Pretože sme si to užívali. Doslova a do písmena.
Klepot dažďa na plechovú strechu, hlučný odkvap priamo za mojim oknom kde spávam, praskot ohňa v piecke.
Dobrý Manžel ma musel opustiť a odísť na týždeň do Mníchova, kvôli pracovným povinnostiam a ja som tam ostala sama s mačkami. Aj keby som nemala  zdravotné problémy, ktoré mi to cestovanie znemožnili, aj tak by som tam asi ostala.
Naučila som sa rozkladať v piecke oheň, vyhopkať do dažďa a nabrať si zo šichtúňa drevo.
Zatvárať nepadnúce okno, ktorým tvrdohlavo chodia naše mačky von a dnu z chaty..
Raz,  keď ma v noci zobudila zima, prikryla som sa  ešte jednou perinou a pohladila som Noela, ktorý okamžite začal priasť ako traktor, zabudla som, že som sama, že ma bolí strašne noha a nemám uvarený urologický čaj.
Bolo to skrátka skvelé.
Keď sa DM vrátil a celý šťastný bol zmoknúť do lesa,  mne sa už uľavilo , predsa mi len noha neodpadla a mohla som miesto uroložáku piť už normálny čaj, tak sme odišli na jeden víkend pozrieť do Bratisky naše drahé detičky,
Dobrú Cerku sme presvedčili aby nám v jeden deň  navarila obed u Strýka Burgera, kde sme si nesmierne pochutili.


S Dobrým Zaťom sme si posedeli na detskom ihrisku, kým DC s DM odišli do mesta ako ocko s cerkou.
Strašne krásny víkend to bol.
Keď sme sa vrátili na Okrouhlík, tak začalo ako inak, pršať.  Vraj celý víkend čo sme boli preč, tak síce slnko nesvietilo, kraťasy sa nenosili, ale nepršalo.
No a došlo k nevyhnutnému, došla nám zásoba liekov a jubilujúca Dobrá Teta Pavla dostala zápal okostice a k žiadnej oslave teda nedošlo, usúdili sme, že je čas ísť domov.
Potajomky sme zabalili a upratali, aby mačky nič nezbadali a nezmizli na celý deň pod Nahodilovu chatu.
Ráno o ôsmej sme azda ešte nikdy neodchádzali.
A áno nesklamala som sa, v opare na lúke stál Srnec Lojzo aj s pani Lojzovou aj s harantom .
A keď sme prišli do Mníchova, tak sme vybaľovali v daždi a pršalo celý týždeň.  A to som tu tie okná neumývala.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

4 vajcia
80 gramov kryštálový cukor
80 gramov polohrubá múka
1 čajová lyžička kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin a pod)
1 polievková lyžica dobré tmavé kakao
Na jahodový rozvar :
250 g jahody
3 polievkové lyžice cukor
podľa chuti nejaký voňavý alkohol
Na krém :
500 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový puding
250 g  maslo
3 polievkové lyžice cukor
limetová šťava

Postup

Ako prvé vyberieme z chladničky maslo a rozkrájame ho na malé kúsky.
Ako druhé uvaríme puding v mlieku a s dvoma lyžicami cukru podľa návodu na obale.
Ja som nemala vanilkový puding, len malinový a tak som uvarila teda malinový.  Na chuti  a farbe krému to bolo poznať veľmi nepatrne.
Uvarený puding necháme úplne vychladnúť. Občas je nutné ho premiešať, aby sa nevytvorila na ňom zhrubnutá vrstva.
Do veľkej misky rozbijeme celé vajcia a pridáme cukor.
Šľaháme ich kým nebudú svetlé , a výrazne nenaberú na objeme.
Pridáme nejaký kuchynský škrob, ktorý máte otvorený.
Pridáme nakyprenú múku, do ktorej vmiešame kakaový prášok.
To,  že kakao vmiešame do múky, nemá žiadny cukrárenský efekt. Je to preto, aby sa vám to kakao neprášilo.
Mne ten kakaový poprašok vadí a tak som si to takto zaužívala.
Sypké suroviny zapracujeme do vyšľahaných vajec.
Na plech dáme papier na pečenie a rovnomerne po ňom roztrieme cesto.
Vložíme do dôkladne predhriatej rúry na 220 stupňov, stiahneme na 200 stupňov a upečieme.
Platí zásada, že pri pečení takých tenkých korpusov, sa vyhýbame pozvoľnému pečeniu, pretože cestu hrozí vysušenie.
Moja rúra upiekla cesto za sedem minút, Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Hneď po upečení preložíme cesto z plechu  na  dosku, kde je položený papier na pečenie.
Cesto prevrátime a opatrne stiahneme z neho papier a ten potom voľne položíme na to cesto.
Máme teda cesto medzi dvoma papiermi na pečenie a to poriadne zarolujeme aj s tými papiermi a necháme v rolke poriadne vychladnúť.
Kúsky zmäknutého masla vyšľaháme s troma lyžicami cukru do penista a po lyžiciach pridávame vychladnutý puding, ktorý postupne zašľahávame k maslu.
Táto postupnosť zašľahávania pudingu po malých častiach do masla je veľmi dôležitá.
Len takto máte zaručené, že krém bude hladký a kompaktný.
Keď do masla zapracujeme všetok puding, šľaháme krém na stredných obrátkach minimálne 10 minút.
Krém je nadýchaný a zväčší svoj objem.
Tento krém je  chuťovo nevýrazný, je akurát sladký.
Tento som ochutila limetovou šťavou. Vyžmýkala som celú polovicu limetky a zapracovala do krému. Keby som jej mala viac, ešte by som možno pridala.
Vy si to upravte podľa svojej chute.
Takže máme hotový krém a vychladnuté cesto.
Ak robím ovocnú roládu, tak som prestala dávať do krému a na piškótové cesto, čerstvé ovocie.
Čerstvé ovocie radšej pridám pri servírovaní hotového múčnika.
Čerstvé drobné ovocie je síce efektnejšie, ale v krémových zákuskoch je zúfalo nevýrazné.
To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že pokiaľ múčnik nezjete maximálne do druhého dňa, riskujete, že také jahody, alebo čučoriedky Vám pokojne môžu v tom kréme splesnivieť.
Ja keď robím ovocné rolády, pripravujem si radšej rozvar.
250 g jahôd očistíme, umyjeme a nakrájame na kúsky.
Do panvice dáme cukor a jahody a rozvaríme tak, aby bol cukor rozpustený, jahody  stratili tvrdosť, pustili šťavu a kúsky boli obalené v sirupe.
Rozvar môžeme ochutiť lyžicou nejakého voňavého alkoholu. Ja som nemala, tak som nedala.
Cesto na roládu rozbalíme a necháme stále na tom papieri.
Na cesto rozprestrieme rovnomerne ten rozvar aj s kúskami ovocia.
Dve tretiny krému rozotrieme po ceste a pomocou papiera zarolujeme roládu.
Nakoniec ju celú potrieme krémom, ktorý sme si dali bokom a uhladíme.
Teraz sa musíte rozhodnúť, ako chcete roládu dokončiť.
Buď ju zosypete strúhanou čokoládou, alebo mletými orechmi, alebo kokosom.
Ja som ju jednoducho poliala čokoládou.
Roládu necháme dôkladne vychladnúť a krém zatuhnúť.
Čokoládu  na varenie  s kúskom stuženého tuku  roztopíme nad parou a roládu vytiahnutú práve z chladničky, touto polejeme a nožom s okrúhlou špičkou hneď uhladíme. Bohužiaľ som pomery nezapisovala a urobím tak nabudúce.
Znovu dáme do chladu a po zatuhnutí môžeme krájať a podávať.
Mala som nové nože a také ostré, že som nemusela vôbec nôž nahrievať vo vriacej vode. Krájal ako čert.

 

O tom, ako som sa to rozhodla okomentovať

Začalo sa to takto :

Anonym
178.41.132.166
Trochu menej vyťahovania sa, najmä ak neovládame celkom spisovnú slovenčinu. Nie sme predsa honvá na palici, či?

Na chrbte už nosím pomaly 6 krížik a  ľudia v mojom veku už len neustále frflú.
Ťažko preťažko prijímajú novinky, sú najmúdrejší na svete a všetko bolo kedysi lepšie ako dnes.
Jasne, že si o sebe myslím, že ja taká nie som.
Kdežeby!!!!
Ja som ten osvietený človek, čo ide s dobou a prijíma všetky novinky a veci, ktoré s tým súvisia.
O frflaní nemôže byť ani reči a s ľahkosťou sa viem povzniesť nad negatíva doby.
Muhehehehe, alebo chachachá, alebo LOL.
Isteže,  som domýšľavá  a moje vlastné dieťa sa doma isto iste  váľa od smiechu, pri spomienke na situácie,  keď som bola úplne jasne „nad vecou“, ako to tu vypisujem.
Napriek všetkému,  nikto  ma nemôže obviniť z toho, že nedokážem pochopiť aký je internet zázračný.
Pomocou internetu som v spojení s mojou rodinou  a priateľmi  na Slovensku.
Pomocou internetu som neustále v obraze, ako žije naša partia a riešim s Najkou  všetky nastolené problémy na vzdialenosť stoviek kilometrov.
Pomocou internetu som našla priateľku, ktorú som nevidela takmer tridsať rokov.
Pomocou internetu sa so mnou ,nevedno prečo , z ničoho nič  „rozišla“ kamarátka.
Pomocou internetu som pred dvadsiatimi rokmi úplne prekopala môj život.
Pomocou internetu sa môžem venovať mojím záľubám
A za tých dvadsať rokov aktívneho užívania internetu som sa naučila, že vedieť napísať kritickú pripomienku je veda.
Túto vedu treba neustále zdokonaľovať a každú kritickú pripomienku treba obrusovať a narábať s ňou ako s vajíčkami.
Prvú vec, ktorú som si uvedomila je tá, že môj partner na druhej strane, mi nevidí do očí, nepočuje môj tón hlasu, nevidí, že nemám zaťaté sánky, ale pokojný , nenahnevaný výraz.
Aj tá najlepšie mienená poznámka, ktorú som vyslovila vecne, občas môže vyznieť arogantne a nepriateľsky.
Priznám sa, že občas na to zabúdam a až spätne vidím, že to môže vyznieť hocijako, len nie dobre a tak mi nerobí problém,  pokorne sa ospravedlniť.
Sme len ľudia.
Samozrejme, sú ľudia, čo zase mienia svoje uštipačné a pod pás mierené poznámky vážne a píšu ich cielene s úmyslom ublížiť, ponížiť, zosmiešniť,  alebo jednoducho len uraziť.
Hejterov nám priniesol do života ten zázračný internet,
Internet nevie vyselektovať zbabelcov, čo im narastú svaly, alebo prsia v anonymite krytia.
Týmto anonymným individualitám sa čo najviac snažím vyhýbať. Nemám rada hádky a konfrontácie, ktoré absolútne k ničomu nevedú.
Moji priatelia majú svoje vyhranené názory, ktoré sa často nezlučujú s tými mojimi a viem, že niečo riešiť na internete je taká hlúposť, ako povestná voda v koši. A tak mám zásadu.
S mojimi priateľmi to odmietam riešiť, pretože ani jedného nechcem stratiť.
To že ich politické presvedčenie, názor na usporiadanie sveta a sporenie a situácia v dažďových pralesoch je iné ako to moje, neznamená, že ich nemám rada.
Spája ma s nimi minulosť, prítomnosť, alebo nejaký styčný bod, na ktorý nechcem zabudnúť.
Jasné , žeby bolo pekné, keby každý mal taký istý názor ako ja a pekne by sme to rozoberali a drukovali si navzájom, ako nám to pekne ide a ako my všetkému rozumieme najlepšie.
Ale takto to nefunguje a tak sa navzájom sebe prispôsobujeme, pretože moji priatelia sú dobrí ľudia a stoja mi za to.
Anonymných hejterov, vrtákov a podrývačov ignorujem a do konfrontácie vstupujem len sporadicky.
K anonymnému hejterovi , čo napísal príspevok k receptu na mojom blogu, som sa rozhodla vyjadriť, pretože ma dosť pobavil.
Viete. Tým, že som si založila blog, kde verejne opisujem časti svojho života, rodiny, priateľov a situácií, ktoré ma stretávajú, ma priviedla čiastočne nuda z odlúčenia od rodiny, priateľov a Slovenska a  čiastočne záľuba vo varení a kus veľkého exhibicionistu vo mne.
Takže áno, vyťahujem sa. Ja by som to nazvala inak, ale o teraz o to nejde.
Len neviem či sa vyťahujem aj tým, že opisujem aj hlúposti , ktoré sa mi dejú.
Pamätáte sa ako som opisovala napríklad to, že som mačacie granule, miesto do misiek nasypala do kávovaru a takmer ich pomlela. To, že napíšem, aký som debil, to sa vyťahujem?
Alebo keď opíšem ako mi pri koňakových špicoch,   vytiekol alkohol do puserlíkov, to sa vyťahujem?
Alebo keď opisujem ako sme s mamičkou varili lečo a zároveň pri tom piekla trojposchodovú svadobnú tortu, to sa vyťahujem?
Alebo mám prestať pridávať na blog recepty a jedlá, ktoré nám chutili a aby som ich nemohla chváliť, že sme všetko zjedli? Mám teda radšej pridávať  to, čo sme nezjedli, čo mi nevyšlo, aby som sa nemohla vyťahovať?
Ja vážne neviem, ako si to asi ten anonym predstavuje.
Naviac keď ho asi nútim s pištoľou na jeho sluche sledovať práve môj blog. Pretože , môj blog, je zákon, ktorý MUSí  číťať úplne každý človek, čo rozumie slovensky.
A takto môjmu anonymu robím násilie, uznajte, čo som to ja len za zlého človeka.
Čo sa týka mojej spisovnej slovenčiny.
Bohužiaľ, neteší ma to a nie som na to hrdá, ale čím som staršia, tým mi nejako tá slovenčina prestala ísť ako keď bičom plieska.
A čo je horšie, bola som si istá, že si nemusím dávať na slovenčinu pozor, verila som si natoľko, že som tie recepty púšťala na blog bez  kontroly.
Moja chyba.
Spočiatku som používala anglickú klávesnicu a nepoužívala som opravovací program.
Asi pred troma rokmi , keď moja Dobrá Cerka začala s prekladaním kníh, začala riešiť aj korektúry svojich prekladov.  Prestala vnímať môj  blog ako moju čistú zábavu, a tlačila ma do  korekcií textov,ktoré umiestňujem na blog.
Dobrý Manžel mi nainštaloval opravný program, začala som používať slovenskú klávesnicu a vloženie jedného receptu mi teraz netrvá hodinu, ale celý deň.
Recepty, ktoré umiestňujem na pinterest,  spätne prepisujem do diakritiky, opravujem gramatiku a štylistické chyby.
A odvtedy som tak nejako stratila ten elán. Už nepíšem čo mi prinesie slina na jazyk, ale snažím sa o nejakú korekciu svojich myšlienok.
Áno ten recept pôsobí omnoho lepšie, to uznávam a prequel pred receptom má aj hlavu aj pätu.
Robím viac  odsekov, vraciam sa k slovám a neustále ich opravujem a hľadám v slovníku, či je správne napísané strinka, alebo strynka a premýšľam nad tým, či mám prepísať tú petržlenovú vniatku na petržlenovú vňať, pretože vniatka nie je správne slovensky, aj keď od môjho detstva až doteraz inak nepoviem ako vniatka.
A aj to slovo „prequel“  už nenapíšem ako slovo „pokec“, pretože pokec je čechizmus.
Je hanba keď napíšem „na taniery“.
Vôbec netuším prečo som to tak napísala, pretože viem, že správne je na „tanieri“.  Nesnažím sa to nijako ospravedlňovať, je to moja hrubica ako hrom , bodka.
Keby som si to poriadne po sebe prečítala, tak som mohla bez toho byť a tak mi treba.
Môj štýl písania meniť nebudem. Viem, že je občas trochu zmätený, ale je môj. Pre mňa omnoho viac znamená keď mi Dobrá Cerka  napíše, že keď to číta, tak akoby ma počula hovoriť, ako keby mi niekto napísal, že mám to štylisticky úplne čisté.
Milý anonym,  blogov je veľmi veľa a nepochybne si vyberiete taký, čo Vám bude vyhovovať a nebudete si musieť zraňovať oči pri mojom chválenkárstve a príšernej gramatike.
Muselo vám to nesmierne zraniť Vaše správne slovenské cítenie,  keď ste mi to napísal takým hrubým spôsobom, dalo sa to napísať aj normálnejšie a hlavne gramaticky správne,
Honvá na palici , sa totižto správne píše hovná.

Americká pizza na detroitský spôsob

 

 

Každý pravoverný Talian odfrkne. Akú už len v Amerike vedia robiť pizzu. No neviem, jediné americké, ktoré som jedla boli v Mníchove v PizzeHut a pravdupovediac  nechutili mi. Boli veľmi hrubé a nemali na sebe dostatočné množstvo obloženia, ktoré by prebili chuť cesta.
Lenže to bolo pred desiatimi rokmi a viac ako chuť tej pizzy mi utkvela príhoda.
Sedeli sme v pizzerke Hut. Ja, Dobrá Cerka, čoby prázdninujúca vysokoškoláčka a naša vtedajšia mníchovská kamoška Kata.
Nechcela som pizzu a tak som si vyberala a vyberala a vyberala a nevedela som čoby. Čašník pri nás stál a čakal a čakal. Ja celá nervózna zo stojacieho čašníka a z toho, že nemám na nič chuť som si tak od pľúc po slovensky odpľula „k…a, ja fakt neviem“
A čašník mi tak od pľúc po slovensky odpovedal “ ja vám verím, ani ja si tu neviem nikdy vybrať“
Takýchto podobných príbehov za tie roky sa nám nazbieralo viacero.
Najmilejšia je asi tá z metra s vnučkou Dorkou.
Sedel oproti nám taký snedý mladý muž. Dorka neustále trepala a trepala a na niečo sa pýtala. Pekne nahlas, ako to len ona vie.
A zrazu sa pýta „Omka a tento pán oproti je Turk“?  Nevedela vtedy ešte vyskloňovať slovo Turek. A pán sa ňu pozrel a povedal. „Nie, ja som Slovák“.
A tak sa už riadime, že ani v tom Mníchove si nemôžeme byť naistom, že nám nikto nerozumie.  A keď ohovárame oproti idúcich, tak len potíšku do ucha.
No a naspäť k receptu.
Piekol ju môj neobľúbený kuchár.
A môžem povedať, že asi zahajujem jeho seriál, pretože včera Dobrý Manžel celý deň pozeral jeho kanál a ja som neveriacky sledovala ako sa mi plní môj jutubvý kanál „na vyskúšanie“
Kým som začala pizzu piecť, prezrela som, čo všetko sa o nej dozviem a musím povedať, že to čo som dohľadala sa veľmi nelíšilo od tohto receptu.
Ale dofrflala som sa niečo. Nemôžem si pomôcť, no nemám a nemám rada tohto blogera.  Vlastne nemám rada varenie amerických blogerov tak všeobecne.
Vadí mi , že všetko merajú na šálky a hrnčeky. A keď už vážia, tak nemajú metrický systém. A pridávajú suroviny, ktoré tam vôbec nemusia byť, všetko hádžu dokopy a varia  strašne kaloricky.
A používajú  polotovary.
Samozrejme to nie je pravidlo, to zase nie.
A keď som pozerala tento recept, tak aj keby som to nevedela, tak by som ho hádala na americký.
Samé šálky a oz a nenormálne veľké množstvo syra a úplne iný postup ako by som si predstavovala.
Ani by som do toho receptu nešla, keby ma vážne nezaujala tá technológia a keby DM po tej pizze veľmi veľmi netúžil.
A tak som ju urobila.
Viete čo Vám musím povedať?
Je TAK DOBRÁ, je TAK VÝBORNÁ  a pre človeka, čo sa obáva kysnutého cesta, úplne jednoduchá.
Táto pizza bude patriť do nášho jedálnička, tak, ako tá selčianska od mamičky.
Ľudia z Detroitu  a kuchár John, ďakujem v mene celej našej rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:  2 hodiny + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   pekáč 25 x 35 vonkajší rozmer

Suroviny:

na cesto:
200 ml voda
1 balíček sušené droždie dr. Oetker
300 g hladká múka
1 lyžička cukor
1 veľká lyžica olej
1 lyžička soľ
Na omáčku :
800 g krájané paradajky z plechovky
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky + 1 čajová lyžička sušený cesnak
1 polievková lyžica sušený tymian, alebo vetvičky čerstvého
1 čajová lyžička chilli drvené papričky
čerstvo mleté korenie
1  zarovnaná polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička soľ
Na dokončenie :
papriková saláma
300 g tvrdý syr v kuse (ja som mala ementál)
olivový olej

Postup

 

Do teplej vody vsypeme celé vrecúško sušeného droždia, pridáme lyžičku cukru a olej. Premiešame a necháme droždie napeniť.
Do misy dáme drožďovú vodu, vsypeme múku a soľ.
Vypracujeme hladké cesto.
Mne sa nechcelo do toho strkať ruky, tak som použila ručný šľahač s vlnovitými násadami.  Potom som aj tak do toho musela strčiť ruky, takže tento krok kludne vynechajte a ušetríte čas.
Cesto nemiesime, len to všetko dajte dokopy do hladka.
Cesto bolo na môj vkus dosť riedke, ale riedke bolo aj v pôvodnom recepte, tak som to nechala tak.
Cesto nenecháme kysnúť v mise.
Vezmeme si hlboký pekáč.  Rozmer pekáča je dôležitý. Pretože pri tejto pizze je dôležitý chrumkavý okraj.  Ak nemáte vhodnú veľkosť, tak radšej pečte v dvoch menších.
Dno pekáča poriadne vykropime olejom a položíme do neho cesto.
Prsty si namočíme do oleja a pomocou prstov cesto rozťaháme po celej ploche.


Pekáč prikryjeme druhým plechom a necháme kysnúť na teplom mieste hodinu a pol.
Po tejto dobe, cesto znovu pomocou  naolejovaných prstov,  rozťaháme po ploche rovnomerne,  až do okraja pekáča.
Znovu prikryjeme plechom a necháme kysnúť 30 minút.


Uvaríme si omáčku.
Do kastróla dáme dve lyžice oleja a podusíme na ňom malé kocky očistenej cibule.
Pridáme soľ a tymián.
Omáčku dusíme pod pokrievkou nejakých 15 minút.
Po tejto dobe do nej prelisujeme cesnak, pridáme cukor, okoreníme, pridáme drvené chilli papričky a ak treba dochutíme ešte soľou.
Omáčku odložíme bokom.
Tehličku syra nakrájame na maličké kocky. J
Na vykysnuté cesto poukladáme kolieska paprikovej salámy.

Celú plochu posypeme kockami syra a dbáme na to, aby kocky boli nasypané pekne až do krajov pekáča.


Z omáčky urobíme tri pásy a na tie pásy ešte poukladáme kolieska paprikovej salámy.


Pekáč vložíme do vyhriatej rúry na 250 stupňov a pečieme na plný výkon 15 minút.
Po upečení  musíme nutne nechať pizzu trochu vychladnúť. Syr je tekutý a musí trochu spevnieť, aby sa dala pizza krájať.
Ja som pri príprave pizzy urobila dve chyby a vy sa ich vyvarujte.
Prvá. Nedotiahla som vykysnuté cesto až do kraja. Nechala som priestor aby pri pečení malo ešte kde narásť.
Druhá. Môj neobľúbený kuchár hovoril, že sa nemáme báť nechať teplotu na 250 stupňov, že to neprihorí.
Ja som sa bála a nechala 220 stupňov a bola to chyba.
Aspoň pri mojej rúre. Ale Vy dávajte prvýkrát pozor, ja Vašu rúru nepoznám.
Správne upečená pizza má zdvihnuté tmavo zlaté chrumkavé okraje . Zmiešané cesto so syrom.  Fantastické.
Mne sa ten okraj  nevydaril, akurát takýto.


Keď ju budem piecť budúci týždeň tak to urobím už tak, ako káže Môj Neobľúbený Kuchár.

Španielska cesnakovo-chlebová polievka

 

Asi sa Vám zdá, že vždy keď vložím nejaký nový recept, tak neustále píšem, aké je to skvelé a báječné a famózne a bla bla bla.
Podľa toho by to malo u nás vyzerať tak, že všetko u nás chutí skvele a báječne a famózne.
A to vôbec nie. Tak niežeby to bolo nechutné, ale nie vždy sa trafím novými vecami do našich chutí.
Ani netušíte koľko nových receptov sme vyskúšali, uvarili, ochutnali, zjedli a povedali si, že toto teda už nie.
A tej práce okolo toho aranžovania, fotenia, upravovania a potom som s najväčšou ľahkosťou tie fotky vymazala, recept odstránila zo súborov a s vďakou naň úplne zabudla.
Je také zvláštne, že takých 60 percent z týchto prípadov, tvoria koláče a zákusky.
Takže keď ja sa tu rozplývam nad každým jedlom, tak to nie je len tak, nám tie jedlá naozaj chutili.
V poslednej dobe ma Dobrý Manžel zásobuje receptami z kanálu FoodWishes. Tak Vám poviem. Nemám ich rada.
Tak ľudsky mi vadí hlas nášho kuchára.
A spôsob spracovania videjok.
Nič tam neurýchľuje strihom. Všetko je pomalé. Keď sa má naplátkovať 10 cesnakových strúčikov, tak vidíme ako sa plátkuje 10 cesnakových strúčikov.
Nepomáha mi ani zrýchlenie, ani preskakovanie. Je to skrátka nuda nudovitá.
Naviac,  tento človek pridáva do tých receptov, ktoré pochádzajú z tej, ktorej krajiny,  vlastnú invenciu, ktorá celkom zásadne nieže mení ten recept, ale nemožno už tvrdiť, že áno, toto je taliansky, španielsky a neviem ešte aký recept.
Predstavme si, že by varil slovenské halušky. On by povedzme uvaril všetko ako sa má.
Na videjku by sme dôsledne videli, ako očistí zemiaky a každý jeden bude ručne strúhať na strúhadle a cesto bude hádzať z lopárika.
No a keď má dať bryndzu, tak náhle povie, že áno na slovensku sa dáva bryndza, ale jemu to nechutí a tak ich urobí s ricottou a posypané jarnou cibuľkou a žeruchou.
No a teraz čo.
Ako mám nazvať ten recept?
Slovenské halušky?
Ja viem, že ich môžem nazvať zemiakové noky s ricottou a jarnou cibuľkou.
Lenže ja, keby som bola foodblogerka povedzme z Jamajky, by som vôbec netušila, že to čo uvaril je blbosť a nie je to slovenské. A keďže to tak pomenoval, tak to pomenujem tak aj ja.
A slovenské halušky sú náhle mimo a Slovák, čo žije na Jamajke, si bude búchať hlavu o stenu.
Toto všetko sa môže týkať aj tejto polievky.
On ju volá španielska, Ale čo ja môžem vedieť o tom, či nejaká španielska doňa sa neváľa niekde v svojej kuchyni od smiechu, že vraj „španielska“.
Je jasné, že môžem to krajinné označenie v názve úplne vynechať.
Ale ako potom odlíšim chlebovo cesnakovú polievku, od mnohých iných podobných polievok, ktoré sa váľajú na internetoch.
Ja chcem tento môj produkt posunúť ďalej, nie aby ostal len ako cesnaková polievka v zástupe svojich sestier a nik okrem pár mojich skalných  čitateľov, si nevšimne, že je niečim iná.
Rozumiete mojej dileme?
Takže, táto polievka nám chutila nesmierne. Urobila som v postupe zmenu takú, že som nenechala ten chlieb úplne rozvariť, ale som ihneď prišla k finálnemu vareniu.
Bolo veľmi príjemné cítiť ten chlieb, nie ako rozmočenú vatu, ale ako pevnejší kúsok.
Pridávam pôvodný klip, takže ak by Vám to vadilo, skúste teda verziu môjho neobľúbeného kuchára.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   3 porcie

Suroviny:

Chlieb aj s kôrkou
150 g dusená šunka
6 až 10 cesnakových strúčikov
olivový olej
3 vajcia
plná polievková lyžica mletá sladká paprika
soľ, čerstvo drvené korenie

Postup

 

Chlieb nakrájame na kocky, také, aby nám nevadilo, že sú príliš veľké, alebo príliš malé v ústach.
Vysypeme ich na plech, hojne pofŕkame olivovým olejom a dáme zapiecť do chrumkava.

 

 

 

 

Cesnak očistíme a naplátkujeme.
Šunku nakrájame na kocky.


Do hrnca dáme rozohriať olej. Oleja dajme o niečo viac ako sme v poslednej dobe zvykli,  a porestujeme na ňom cesnak, tak aby bol len veľmi slabučko zlatavý.
Prihodíme šunku, všetko ešte zarestujeme.
Prihodíme mletú papriku a pol minútky ju necháme rozpustiť v tuku, ale stále miešame, aby nezhorkla.
Do tohto základu vsypeme opečený chlieb a dôkladne ho pomiešame v tuku.
Osolíme a okoreníme.
Zalejeme horúcou vodou a ihneď privedieme do varu.


Akonáhle začne voda vrieť, v hrnci urobíme miestečká na vajcia.
Vajcia trepneme do polievky, nemiešame!!!!!!!.


Prikryjeme pokrievkou a pošírujeme na stíšenom zdroji tepla
kým nestuhnú, ale stred ostane tekutý.
Pred podávaním ak treba ešte dochutíme.
Porcie rozdelíme podľa vajíčok a posypeme petržlenovou vniatkou.