Karfiolové ragú na spôsob bolognese

Recept na karfiolovú omáčku na špagety, som videla niekedy tesne po vianočných sviatkoch.
Bola som si istá, že som si ho odložila, ale raz som nevedela kde asi tak.
Hľadala som vo všetkých záložkách, pc denníkoch, pintereste, v záložkách na fb profile. Receptu nebolo a nebolo.
Tak som sa dala do hľadania naslepo.
A pri zadávaní slov do vyhľadávača som natrafila na takú srandičku, čo som si nikdy neuvedomila.
V rakúskej nemčine sa volá karfiol „karfiol“.
A v nemeckej nemčine „blumenkohl“
Lenže keď zadávate do prekladača text, tak vám nikde neponúka „rakúštinu“, ale len nemčinu.
Chudák rakúsky karfiol, ostáva bezprizorný 🙂
Tak o túto milôstku som sa s Vami musela podeliť, to musíte uznať.
Určite keby som prišla do rakúskej Billy a uvidela som tam nápis karfiol, tak by ma to ohromne potešilo.
Slovákovi ozaj stačí ku šťastiu málo.
A nielen Slovákovi.
Keď sme boli ešte bez mačiek a tým pádom sme nepotrebovali auto, chodievali sme domov s dobrým kamoškom Milanom.
Milan mal svoju trasu a prestávky sme mávali vždy na tých istých miestach.
A na jednej rakúskej pumpe DM natrafil na takú sladkú buchtičku, plnenú slivkovým lekvárom a volalo sa to „plunder mit powidl“.
No to ste mali vidieť tie rozžiarené oči môjho Dobrého Českého Manžela.
Utekal s tým úlovkom za nami a pchal nám to pred oči a kričal….:povidlá, povidlá, povidlá
A ja som presne taká istá.
Boli sme tu v Mníchove v takej uličke , kde som predtým nebola a náhle čo nevidia moje oči.
Obchod, ktorý má veľkú vývesnú tabuľu a na nej napísane „Tekstil“, presne takto je to tam.
Celú cestu domov som sa z toho tešila a teraz chodievam už len tadiaľ.
Toto zamyslenie je len tak na okraj a mimochodom , ten pôvodný recept som vôbec nenašla, ale našla som podobný, akurát som ho pozmenila a prevážila a poupravovala.
A ten podobný som našla, až keď som do vyhľadávača zadala, „cauliflower“.

No a k tomuto receptu samotnému.
Toto jedlo je dokonalosť sama. Nenormálne dobré. Nízkokalorické, výdatné, skvelé jedlo.
Dá sa jesť hocijako.
Ako omáčka na cestoviny, s ryžou, s cesnakovými toastami, s čerstvým chlebom.
Možno by to išlo aj so zemiakmi, ale to si ja osobne vôbec neviem predstaviť.
Ak máte doma striktného mäsožravca, tak stačí jeden opečený špekáčik na vrch ragú.
Vynikajúce som si pochutila a DM sa tiež ohromne najedol a nemal výhrady.




Cas pripravy  
   

Suroviny:

 

Na tri veľké, alebo štyri malé porcie budeme potrebovať :

400 g karfiolové ružičky – čistá váha
2 polievkové lyžice olej + orech maslo
1 cibuľa + 4 cesnakové strúčiky
400 g čerešňové paradajky + malý paradajkový pretlak
4 polievkové lyžice červená šošovica
500 ml voda
2 polievkové lyžice  balsamiko
2 polievkové lyžice talianske sušené korenie 
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky

Postup

 

 

Karfiol očistíme od tvrdého hlúba a rozoberieme na menšie ružičky.
Dáme do robota a rozsekáme ho  na veľkosť ryžových zrniek a možno aj trošku menšie,  ako to ryžové zrnko.

Cibulu a cesnakové strúčiky očistíme a na jemno nasekáme.
Do kastróla s hrubým dnom,  dáme rozohriať a rozvoňať cibuľu s cesnakom, na nejaké 4 minútky.
Vložíme perličkový karfiol, posolíme lyžičkou soli a pridáme orech masla.
Všetko premiešame a dáme pod pokrievku na stíšený plameň.
Takto, za občasného premiešania, necháme karfiol opekať 10 – 12 minút.
Kým sa nám karfiol opeká, rozkrojíme paradajky na polovičky.
Miesto čerstvých môžete použiť dve stredné konzervy krájaných paradajok.
Do opečeného karfiolu vložíme paradajky a umytú červenú lúpanú šošovicu. Použite jedine červené, nie tú klasickú.


Nakoniec ešte pridáme dve polievkové lyžice paradajkového pretlaku, respektíve jednu malú konzervu.
Dôkladne premiešame a zalejeme pol litrom horúcej vody.


Pokiaľ budete používať konzervované krájané paradajky, tak podiel vody musíte znížiť.
Privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime plameň na minimu.
Varíme asi 30 minút.
Po tejto dobe ochutnáme a ak treba pridáme ešte soľ.
Ďalej pridáme dve polievkové lyžice byliniek (oregano, tymian, rozmarín, bazalka a podobne). Pozor aby neboli solené, pretože to by ste museli pridávať postupne, kvôli tomu , aby ste pokrm nepresolili.
Ja som ešte dala aj lyžičku sušeného cesnaku.
Už odkryté,  ešte dusíme 15 minút, respektíve , do doby keď je všetko už mäkké, ale pritom stále cítime konzistenciu jednotlivých karfiolových perličiek. 
Ak treba pridávame po trochách vodu.
Na úplný záver dochutíme balsamikom, ten je pre dochutenie veľmi dôležitý a za žiadnu cenu ho nevynechávajte.
Pridáme čerstvo drvené korenie a chilli vločky. 
Podľa toho aké sú paradajky, závisí aj kyslosť, ak sa Vám zdá príliš kyslé, tak pridajte lyžičku cukru.
Ja som ho nedávala.


Ako som už písala v úvode a nakoniec som to tak aj nafotila, prílohy môžu byť rôzne.
Ja pre seba som zvolila celozrnné penne a posypala som si to parmezánom.
DM opekané toastíky s olivovým olejom a cesnakom a k jednej porcii bola ryža a našla som aj olivy na úplný záver. 
Toto jedlo je bomba a vravím to s plnou vážnosťou, veľká fajnotka. 

Mníchovské rezne

Čo sa týka receptov, ktoré sú viazané svojím menom na oblasť kde vznikli, bývam dosť obozretná.
Pred rokmi, v čase môjho pôsobenia na portáli Topreceptov, občas dochádzalo k nepríjemným konfrontáciám, ohľadne lokálnych názvov.
Bola tam užívateľka, ktorá bola maďarského pôvodu a tá často dávala svojim receptom názov kde bol prívlastok „maďarský, maďarská, maďarské“.
A niektoré slovenské užívateľky išlo z toho uchytiť.
Čo je špeciálne maďarské na vývare zo sliepky. Robí sa presne tak isto, ako vývar na Slovensku, Poľsku, Nemecku atď.
A české užívateľky sa tomu smiali, že aká je to sranda sledovať takýto slovensko-maďarský konflikt.
Bolo to do momentu, keď nejaký Hans, vložil recept na nemeckú pečenú hus.
A náhle bolo po nadhľade s miechu a písalo sa v reakciách, čo je nemecké na tej husi, keď sa pečie presne tak, ako v Čechách.
Ale to sú extrémne prípady.
Toprecepty bola pre mňa obrovská škola, ako musím zmeniť svoje správanie na sociálnych sieťach.
Iná vec je napríklad, recept na úpický rezeň.
Malá a Veľká Úpa sú dediny, alebo časti dedín, alebo miest pod Krkonošmi v Česku, niekde okolo Peci pod Snežkou.
Predstavte si, že varíte bravčové pečené s kyslou bielou kapustou a veľkými páperovými knedľami, mäkkými ako duša.
A okrem toho, ešte vyprážate bravčové rezne. Krásne, šťavnaté, hnedozlaté, chrumkavé rezne.
A tam v oblasti Malej a Veľkej Úpy, Vám ten rezeň naložia ku tej kapuste a knedliam. Oni bravčové nepečú, oni z neho vyprážajú rezne a tak podávajú.
Do Peci chodievame a vždy ideme na úpický rezeň.
Veľká fajnotka.
Ako lokálna záležitosť nám absolútne nevadí a zjeme to s veľkou chuťou, ale doma by som túto kombináciu asi nedala.
Tomu hovorím pravý lokálny recept, kde jeho meno vystihuje všetko.
V tomto recepte dávam aj ja prívlastok „mníchovský“ a niekto by sa možno ohradil.
Nikomu to neberiem, ale chcem vysvetliť toto.
V Mníchove a celom Bavorsku sa bežne okrem iných horčíc používa sladká horčica.
A táto horčica, bez ohľadu , na to, že sa možno používa v celom Nemecku (pozor, netuším, či sa ozaj používa aj v iných spolkových krajinách v Nemecku), bola prvýkrát vyrobená a patentovaná v Mníchove nejakým pánom Develey.
Keď som ju ochutnala neverila som, že taký hnus niekto môže jesť.
Podáva sa hlavne k bielym bavorským klobáskám.
Neexistuje v Bavorsku žiadna pivná pospolitosť bez bielych klobás, sladkej horčice, praclíkov a reďkoviek. Vraj. My na festy nechodíme.
Vraj každých 7 rokov sa menia chute. A mne niekedy po 14 rokoch, začala tá horčica tak chutiť, že si dávam nielen ku klobáskam, ale aj k normálnym vareným párkom. Je pravda, že k našej domácej údenej, som to ešte neskúšala a hádam ani nevyskúšam Človek ale nikdy nevie.
Táto sladká horčica je šupkovitá a trochu zrnitá, ako povedzme francúzska a kremžská. A keď ich zmiešate, pridáte správne množstvo práškového cukru, tak tak nejako asi chutí táto mníchovská.
Ale zaručiť Vám to neviem, lebo nikdy by ma nenapadlo zmiešať tieto tri veci dokopy.
No a mníchovský rezeň je rezeň potretý touto sladkou horčicou, naviac so strúhaným chrenom v smotane.
Tak preto som si ho dovolila nazvať mníchovský.

 

Cas pripravy  
   

Suroviny:

 

Kuracie stehná bez kosti a kože
Sladká horčica
Strúhaný smotanový chren
soľ, čerstvo drvené korenie
hladká múka
vajíčko
strúhanka
olej na vyprážanie

Postup

 

 

Vykostené a upravené kuracie stehná, naklepeme, osolíme  a okoreníme.
Potrieme sladkou horčicou a na to ešte smotanovým chrenom.


No a obalíme obvyklým spôsobom
Najprv hladká múka, potom rozšľahané, osolené vajce a nakoniec strúhanka.
Rozohrejeme panvicu s vyšším množstvom tuku. 
Ja dávam veľký orech masla a olej.
Vyprážame z obidvoch strán.
S veľkou pravdepodobnosťou nevyprážam podľa príručiek a podľa toho,  ako sa správne má, ale vyprážam podľa toho ako to chutí nám
Na jednej strane vyprážam približne 5 minút na väčšom plameni, stíšim na minimu a vyprážam ďalších 10 minút.
Pretočím na druhú stranu, pridám trochu nového oleja, zvýšim na minútku – dve, plameň a potom znovu stíšim a vyprážam ďalších 15  minút.
Panvicu mám s hrubým dnom
Vy vyprážajte podľa seba, ako chutí Vám.
V rezňoch cítiť aj sladkosť horčice aj pikantnosť smotanového chrenu. 
Pred podávaním pokvapkáme citrónovu šťavou.

Karfiolová krémová polievka – zimná

Vôbec netuším ako, ale ochromtavela som na ľavé koleno.
Teda tuším, ale nie je to podstatné. Som chromtavá.
Už skoro dva týždne.
Keď sa mi podarí sadnúť, popri tom, ako po centimetroch posúvam koleno do ohnutej pozície a neúnavne popri tom božekám a jajkám a ochkám, tak sa mi sedí výborne.
Vyzerám úplne ako keby nič. A aj sa tak cítim. Posediačky.
Dobrý Manžel má pochopenie a ostal so mnou doma a má home office.
A ozaj sa stará.
Chodí do obchodu, obsluhuje ma, uvarí, uprace, vstáva k mačkám, hrá sa s mačkami, kŕmi mačky, čistí záchody mačkám, spáva s mačkami, rozpráva sa s mačkami.
A stará sa o môj pitný režim.
Dôkladne.
Lenže nastupuje problém, že ten pitný režim má priamu úmeru s výpustným režimom.
A tak. kým zas po centimetroch dávam koleno do vystretej pozície, kým mi pomôže vstať a ja dôjdem tam, kde treba, tak sa doochkám, dojajkám, dobožekám.
Aj paličku – pomocníčku, sme vytiahli a keby som mala barlu tak chodím s barlou. Namojveru.
A to božekanie, kým sa prevrátim v spálni na druhú stranu, kým si nájdem polohu, kým vyhodím všetky mačky, aby mi v posteli nezavadzali.
Teraz som vo fáze, keď ma bolí menej a nehopkám, len krívam ako môj 89 ročný tatík.
Keď stojím tak ma nebolí. Ale zato večer, keď si ľahnem, ma bolí už aj druhá noha a obidve od kolien dolu a strašne aj kríže.
Dobrá Cerka skonštatovala, že pokiaľ chcem aby mal niekto doživotné starosti a bolesti a problémy, urob mu niečo s kolenom. Boľavé koleno je na doživotie. A tak v mojim 58 rokoch som pripravená žiť až do smrti s boľavým kolenom a problémami s tým plynúcimi.
Čo je dôležité, tak viem postojačky variť. V mojej kuchyni sa nenabehám, pretože je to dlhý vagón, ktorý ma na jednom konci dvere a na druhom okno so vstavanou špajzkou. A po bokoch sú skrinky s pracovnými doskami, tak, že nemusím robiť medzi nimi žiadne kroky, stačí sa otočiť.
Takže nájdete ma buď sedieť za pc a hrať sa do bezvedomia sodu sagu. Alebo stáť v kuchyni, alebo ležať v posteli. Iné miesto neexistuje.
A koleno ma bolí stále.
Moja dobrá kamarátka Paprika mi povedala, že to pozná a ortopéd mi povie aby som schudla 50 kíl a koleno nezaťažovala. Takže idem schudnúť 50 kíl a koleno nezaťažovať. Ona sa k ortopédom nachodila, tak hádam vie čo hovorí.
Moja najlepšia kamarátka Evka Dingová a Hanka Králka mi povedali, aby som išla hneď k ortopédovi, lebo mám rozdrvené jabĺčko, potrhané väzivo, meniskus, vodu v kolene, pomliaždené chrupavky a trombózu. Dievčatá ste ozaj dobré dobré kamarátky, ale dajte môjmu kolenu pokoj svätý 🙂
A ešte si mám dávať na koleno rozmäkušené kapustové, alebo kelové listy a mrazenú zeleninu. Mala som iba hranolky. Všetko zle.
Včera Dobrý Manžel objednal donášku a skoro sme skolabovali.
V Novom Roku to tak príšerne v Mníchove zdraželo, že mám pocit, že ten burger robili asi z posvätnej kravy, ktorú kŕmili výhradne hľuzovkami, ktoré rástli v posvätnej pôde, hnojenou výkalmi prasiat, ktoré boli kŕmené stejkami kobe a mliekom z tých posvätných kráv.
A tak som dokrívala do tej mojej stojákovej kuchyne a premýšľala, čo tam.
A tak som zvrtla túto polievku.
Túto môže Dobrý Manžel vždy.
Aj v lete, ale v lete radšej robím číru so zeleninou a krupicovými haluškami, pretože táto je výdatná, pálivá, presne taká aká sa Vám žiada v zime.
Recept mi dala Dobrá Cerka, ktorej ju našiel jej Dobrý Manžel.
Kde ju našiel Môj Dobrý Zať, netuším.
Ale je vážne vážne skvelá.
Do pol hodiny uvarená a dokonca som si mohla vybrať bez problémov aj tyčový mixér.
S mojim chromtavým kolenom sa varí celkom dobre.
A Dobrý Manžel medzitým maľuje a tapetuje chodbu na čierno. Zatiaľ to vyzerá báječne.


Suroviny:

500 g čistá váha surový karfiol
100 g prerastaná údená slanina
2 polievkové lyžice olej
1 veľká cibuľa
1 strúčik cesnak
200 g hranol syr čedar
100 ml sladká smotana
pol lyžičky soľ
čerstvo drvené korenie
vločky chilli papričky
červená cibuľa, alebo jarná cibuľka

z tohto množstva Vám vyjdú 4 menšie, alebo 3 veľké  porcie polievky

Postup

Údenú prerastanú slaninu nakrájame na malé kocky.
V hrnci , na rozohriatom oleji,  slaninu vyškvaríme a vyberieme pomocou sitka a odložíme bokom.
Na výpek vhodíme očistenú cibuľu a cesnak, ktorý sme nakrájali na jemné kocky. 
Miešame do sklovita, nesnažíme sa o to aby bola zlatá. Trvá to maximálne 5 minút.
Kým pražíme cibuľu a cesnak, rozdelíme karfiol na menšie ružičky a vhodíme ho na cibuľový základ. 
Zalejme 600 ml množstvom vody. Pridáme soľ a dáme variť.
Trvá to asi 25 minút.
Kým sa karfiol varí, nastrúhame čedar.
Pokiaľ si pamätám, tak v bežných sídliskových samoškách čedar nie je bežným syrom, ale v reťazcoch ho mávajú.
Používam ho najradšej jednak preto, lebo ho mám najradšej, jednak preto, že sa v polievke roztopí bez toho aby sa dal do gundži, neťahá sa,  a jednak aj pre jeho peknú oranžovú farbu. Asi raz som ho nahradila nejakým iným a nemala som proti tomu zásadné výhrady. Ale nepamätám, si akou značkou konkrétne. 
Ked sa karfiol uvarí, zmixujeme ho tyčovým mixérom.
Máme kašu, ktorá má konzistenciu ako detská krupicová kaša. Možno o trošičku hustejšia.


Ja som v tejto fáze aj osolila aj okorenila, ale všetko s mierou. Moja slanina je dosť slaná a tá Vaša môže byť tiež.
Do tejto kaše dáme nastrúhaný syr, ale časť si necháme na posypanie hotových porcií.

Je to celkom slušná kopa syra.


Dáme variť a miešame, kým sa neroztopí syr a pridáme nakoniec smotanu.
Necháme prevrieť na jednu bublinu za stáleho miešania a vypneme.
Do hotovej polievky zamiešame opečenú slaninu. 
Povrch polievky posypeme strúhaným syrom, nasekanou červenou cibuľkou, alebo jarnou cibuľkou, alebo hocičím čo máte.
Posypeme drveným korením, čerstvo drvenými vločkami chilli. Kedysi kým som neminula som párkrát dala aj pár kvapiek tekvicového oleja a mne to nenormálne chutilo, ale DM nie. Ak máte vyskúšajte, možno Vás to osloví.

O tom ako som naletela Villeroy & Boch

Tu som písala o tom, ako som nenaletela
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=9409

A tu idem písať ako som naletela a napadlo ma, že vytvorím akýsi seriál recenzií na tovar, ktorý som kúpila.
Myslím, že poznáte porcelánovú značku villeroy & boch.
Robia nádherný vianočný porcelán.
Vskutku krásny.
Je drahý a tak ho kupujem len v zľavách a aj to, po častiach. Raz dva taniere na polievku. Raz polievkovú misu. Raz podnos a tak.
Minulý rok sme prvýkrát jedli pri vianočnom stole tak, že sme mali prestretý stôl pre dvoch, tak že na komplet.
Tento rok som ešte dokúpila vianočný gobelínový kôš na pečivo a chlieb a je to všetko. Ak budem dokupovať ďalej, tak to už budú len rozmary ako je napríklad krúžok na látkové obrúsky.
Ale figu, tie nekúpim.
A V&B nemajú krásny len vianočný porcelán.
Prichádzajú stále s novými štýlmi a materiálmi a tak.
Keď vydali novú kolekciu Manufacture rock, bola som ako v tranze.
Nádherný, čierny, drsný porcelán.
Polievkové taniere veľké a hlboké. Kľudne si do nich môžete vložiť tri lyžice rezancov, navrch tri lyžice pečienkových halušiek a zaliať to primeraným množstvom vývaru.
Plytké taniere dostatočne veľké, aby sa tam zmestilo husacie stehno a dusená červená kapusta a štyri poctivé knedle.
A stále máte dostatok priestoru na manévrovanie.
Ešte aj čierny a aj zlatý príbor som k tomu kúpila.
A čierne platá hranaté a okrúhle.
A biely tanier na špagety.
A jeden bodkavý čierny plytký tanier.
A čierne prestieranie.
A čierny obrus.
Taká som ja.
No čo Vám poviem.

Čierna farba, nie je čierna ako som si predstavila, je taká sivo čierna.
Grafitová.
Ja by som radšej uhľovočiernu.
Podľa fotiek nie sú uhľové, ale myslela som, že je to možno osvetlením.
No nebolo. Prezentačné fotky sú veru autentické.

Hlboké taniere mali buď celé v čiernom, alebo vnútro je vylievané takou metalovou tehlovou farbou a nádherne sa od tej čiernej odráža a vyzerá na tom prestretom stole, ako keby žiarili.
Je to krásne.
Ibaže.
Do tej farby, ktorou je vylievané vnútro, sú ako keby vryté kružnice. Majú drsný povrch a štruktúru, takže keď prejdete, po nich prstom, tak ich cítite. Neviem to popísať, ale tá kružnica je tvorená, ako keby tenučkými čiernymi čiarami.



A keď nalejte do nich číru polievku, alebo pre ilustráciu vodu, tá tekutina sa v tom ako keby opticky láme a odráža sa v nej tá čierna farba. Máte pocit, že tá polievka je sfarbená nejakým rozpustným čiernym farbivom, ktorú vidieť pod nejakým uhlom. Keď umývam ten tanier, tak tá voda vyzerá ako keby bola sfarbená do čierna. Ako keby ten tanier púšťal čiernu farbu. Keď som ich umývala, tak ma to vážne vydesilo, až kým som neprišla na to, že v čom je príčina. No čo Vám poviem. Neteší ma to.

A ďalšia vec.

Dno tých tanierov, či hlbokých, či plytkých, či vylievaných metalovou farbou, tak to dno, je drsné. Drsné je aj okolie dna, ale to má aj hrubú štruktúru.


Keď som umývala ten biely tanier na špagety, tak som sa tiež desila toho, že tá červená omáčka mi z toho okraja nepustí. Našťastie to tak nie je a tak som ho nevrátila.
Jedlo po tom drsnom povrchu nekĺže a keď ho krájate, alebo si naberáte omáčku s prílohou, alebo jete lyžicou, príbory po ňom katastrofálne škrípu. Škrípu nepríjemným hlasným zvukom.
U nás, keď podávam jedlo na tejto súprave, tak sa necinká a neštrngá príbormi, ale u nás sa škrípe tak, ako keby sme kresali o seba kamene niekde v bani, alebo kameňolome.
Cítim sa ako Snehulienka v teréne.
Ak staviate plot a používate na to tie, hrubo opracované kamenné, kvádre, a ak si na ten kameň naložíte rezeň s kašou a začnete krájať, tak presne tak to bude znieť, aby ste mali predstavu.
Nechcite vedieť, ako to znelo, keď sme mali sviečkovú.
Keď to na tom tanieri zaškrípe, tak mi prebehnú vždy zimomriavky po chrbte, také tie nepríjemné.
No….zatiaľ som si nezvykla a DM tiež nie. Dúfam, že nás to prejde.

Asi pred 15 rokmi, keď hlavnú mníchovskú pobočku práce DM, premiestnili do Holandska, zamestnanci , ktorí nedostali výpoveď a ostali v Mníchove (dvaja) , si rozobrali príslušenstvo, ktoré sa kedy kúpilo do pobočky v ktorej pracovalo 20 ľudí.
DM si zobral odtiaľ obedový a raňajkový servis, ktorý bol v čiernej (!) farbe. V tej dobe bola čierna farba na porceláne, niečo neslýchané. Krásna uhľovočierna lesklá farba. Povrch hladučký.
Dobrá Cerka práve spromovala a začala pracovať v Bratislave. Priviezli sme jej ten servis do prenajatého bytu a išiel s ňou aj do jej vlastného.
Bola s tou farbou za extravagantného exota vtedy.
Vôbec si neuvedomujeme, že teraz Dobrá Vnučka Dorka a Dobrý Vnuk Janíčko, majú obedíky na tanieroch vo veľmi modernej čiernej farbe. Rozmerovo sú menšie, ale v Číne by sa z toho množstva v polievkovom tanieri, najedli aj dvaja. 🙂
Keď jeme u nej, tak je všetko ako má byť. Krásne to tam cinká, štrngá a zvoní.
U nás veru na sade Manufacture Rock nie.

Keď kupujem veci sem do Mníchova, tak kupujem vždy len pre dve osoby, pretože sa sem zmestíme len my dvaja 🙂
Ak sa tu zídeme na jedlo viac ako dvaja, pri stole to vyzerá ohromne zaujímavo.
Ak servírujem so striebrom, každý príbor je iný.
Čo príbor. Každá lyžica, vidlička a nôž je iná. Kupovala som ich tak, ako ich niekto ponúkal na ebay. Keď sú po jednom , tak sú veľmi lacné. A mne sa vážne taká extravagantnosť páči, vyhovuje mi to. Kto ma pozná tak o tom vie a nečuduje sa ničomu. Ak sme traja, tak dávam jednu sadu tanierov oceánovú (volám ju tak, kvôli farbe)


ktorú som kúpila len kvôli foteniu jedla na blog a je to len ozaj jeden exemplar hlboký a plytký. jednu rockovú a jednu normálnu 🙂
Ak nás je viac ako štyri osoby, ideme na hlavné jedlo von a doma už jeme tak ako komu príde 🙂
Našťastie ku mne oficiálne návštevy nechodia, len moji.
Tak keď už máte prehľad ako u nás stolujeme a viete všetko o mojich tanieroch, tak môžeme všetci spokojne spať 🙂
Tento tovar prišiel zabalený tak, že jeden tanier bol rozbitý. Bez najmenších problémov, ho vymenili, ale musela som ho poslať, nestačilo ho odfotiť.
V balíku prišla aj návratka a formulár prečo tovar vraciam
Poštovné hradil teda predajca a postaral sa aj o vytlačenie návratky, ktorú stačilo len nalepiť na balík. Mohla som využiť akéhokoľvek prepravcu.
Tovar som mohla vrátiť, ale som sa rozhodla nevracať.
Mám skompletizované dva kusy a nechám si ich.
Ale viem, že by keby som vedela o tom, čo som zistila až ich používaním tak by som si ich nekúpila a čakala by som na nejaké iné čierne sady, ktoré by ma oslovili.
A keď sme pritom, nech mi páni a dámy z villeroy & boch odpustia, taniere z kampane Manufacture Rock Vám neodporúčam.


O tom ako som nenaletela

Musím Vám to ukázať.
Keby som nebola pozorná a nevedela, že si musím už fakt všetko kontrolovať, tak by som sa kľudne mohla nachytať.
Čo poviete na túto sadu štyroch keramických, polievkových misiek.

https://www.amazon.de/JNN-Zwiebelschale-Porzellan-Servier-Suppensch%C3%BCssel-Mikrowellen-Safe-Rindfleischeintopf/dp/B08P535JND/ref=pd_lutyp_rtpb_3/257-6041769-3416035?pd_rd_w=4WRf7&pf_rd_p=0d1dea10-95f3-4be3-832f-1299209f37a9&pf_rd_r=EK9NW2TCSQZWZ2XJARH7&pd_rd_r=38e0331d-02d7-489d-ba5f-7da1a412ec00&pd_rd_wg=xSUUB&pd_rd_i=B08P535JND&psc=1
Farba v umývačke nezlieza, miska môže ísť do mikrovlnky a aj zapiecť syr ak tam podávate francúzsku cibuľovú polievku, dokonca zapiecť jednotlivé porcie mäsa v rúre.
Sú krásne, do mojej bystrickej kuchyne by sadli ako riť na šerbeľ.
A veľmi veľmi prijateľná cena za všetky 4 kusy.
A potom som si pozrela rozmery.


Takže priemer tej misky bez toho držiaka , je ako priemer pohára na vodu. Držiačik je dlhý necelých 5 cm.
To by som nevedela ani poriadne uchopiť.
Hĺbka je 5, 5 cm.
Koľko by sa tam zmestilo čírej tekutiny? Naozaj čírej, bez akejkoľvek potravinovej zložky. Necelých 200 ml a to by bolo až po samý vrch.
Silvestrovskej kapustnice tri lyžice?
Kamarát Milan to pomenoval presne. Miska na kompót.
Naše mačky majú väčšie misky na jedlo!
Prosím nerátajte to ako obsah valca. 9 centimetrov a 5,5 cm sú vonkajšie rozmery a hrúbka stien má isto-iste minimálne do jedného centimetra. A polievku nelejeme do vrchu. Spoľahnite sa, že viac ako 150 ml tekutiny + závarka do polievky, tam nevojde.
Neviem koľkokrát si by si musel nabrať môj DM aby sa najedol.
Tak môžem sa mýliť a Vám takáto veľkosť vyhovuje.
Potom som si všimla dodaciu lehotu a tá je 9 týždňov a bolo mi to jasné.
Je to z Číny.
Preto si nikdy nič neobjednávam z Číny.
Čínska agresívna, expanzná politika predaja má jeden cieľ.
Klamať, zavádzať, podvádzať, zarobiť na dôverčivosti .
Európsky spotrebiteľ je naučený veriť svojim predajcom a vo väčšine prípadov sa dovolá svojho práva.
Zabúdame na ostražitosť.
Čínske oblečenie je shit, čínsky spotrebný tovar je shit, Kvalita, ktorú dodajú je shit.
Čínski výrobcovia a predajcovia vymýšľajú stratégiu, ako oklamať spotrebiteľa a najlepšie toho mimočínskeho.
Hľadajú ako obísť zákon a hľadajú výhovorky, ako spotrebiteľovi prišiť, že na vine nie sú oni, ale on.
Viete prečo som nenaletela?
Raz sa mi to stalo.
Ebay je platforma, kde sa predáva tovar z druhej ruky, alebo tovar používaný, alebo pokazený , alebo nejak poškodený. Keď predajca nemôže predať ani so zľavou nejaké posledné kusy tovaru, tak to predáva pod cenou na ebay. Predávajú sa tam aj potraviny, ktoré majú záruku a sú bez závad.
Predajca musí opísať svoj tovar a upozorniť na jeho chyby.
Portál ebay ručí za tovar tým, že v prípade dokázaného problému, ktorý je na jednej, alebo druhej strane , vinník nereaguje, alebo sa vyparí, vyplatí prípadné škody a predajca alebo zákazníka vyhodí a sumu vymáha už mimo internet.
Ebay je ako eldorádo pre DM a nepopieram, že všetky strieborné príbory a serepetičky zo striebra, ktoré mám, sú vydražené na ebay.
No a raz som tam kúpila topánky pre moju Dobrú Cerku.
Od Hilfigera. Boli ozaj fajné, skoro zadarmo.
A až keď prišli som zistila, že jedna topánka je 39 a druhá 40.
Predajca to tam napísal. A ja som si to nevšimla.
Vidím krásne topánky, nenosené a lacné.
Žiaden problém
Dosť na tom, DC ich vynosila do zodratia.

A odvtedy čítam všetko. Vo veciach, ktoré mám vždy pri počítači, je pásmo a všetko čo chcem kúpiť, vizuálne premeriavam.

Viete koľko zlých nákupov som týmto neurobila?


Napadlo by Vás pri tých obrázkoch pri inzercii, tú misku naozaj premerať?
Prezriete obrázky a vidíte, tam ju drží v ruke, tam ju vkladá do zapekacej piecky, tam je položená na stole.
Prečítate si hodnotenia ľudí, čo si to už kúpili.
Skrátka tomu dôverujete.
Povedzte, ktorý kupujúci by bol spokojný s takýmto servisom a kto, by sa z toho najedol.
Do toho by som nemohla ísť napríklad s jedným druhom mojich lyžíc, lebo by sa tam nezmestila.
Do toho by sa nezmestili ani zasadené fialky a museli by ste to presádzať.
A ani na hranie deťom. Ktorá zodpovedná mamička dá ako hračku niečo čo sa dá rozbiť.
Ale „praví kupujúci“ na amazone sú z nákupu v extáze.
Tí sú asi tak praví, ako moje zuby a ich nákup tiež.
A vrátiť tovar?
Zabudnite.
Museli by ste to poslať na svoje náklady a základ špinavej čínskej taktiky predaja svojho shit tovaru, je nastaviť cenu tak, že poštovné by bolo drahšie ako ten tovar.
Neviem koľko tie misky vážia, tak neviem vypočítať cenu vratného, ale rozhodne by to bolo viac ako tých 38 eur , za ktoré ste ich kúpili.
A ak sa aj tak mocne nahneváte, že radšej prerobíte, ako by ste mal podporovať tento spôsob predaja a všetko zabalíte a vrátite za vysoké poštovné späť. Je veľmi otázne či Vám niekto pošle peniaze.
Koho a kde budete v Číne hľadať, aby ste dostali svojich 38 eur za misky.
Na Amazone som sa týmto stretla prvýkrát a nesmierne ma to pobúrilo, pretože, nech už je Amazon akýkoľvek, tak som mu dôverovala. Možno som mala šťastie, že ma to postretlo prvýkrát.
Ale ja zasa ten Amazon na druhej strane chápem.
Miery sú vyfotené a predajca sa môže obhajovať že tie obrázky s jedlom sú len ilustračné.
A prečo toto píšem.
Dávajte si veľký pozor čo kupujete z ázijských krajín a hlavne z Číny.
Ak to má dlhšiu dodaciu lehotu ako dva týždne, je to Čína. Ak je to krásne a lacné, je to Čína. Ak Vám odfotia obrázok a povedia, že Vám to ušijú za lacné peniaze, bude to handra a bude to Čína. Len si spomeňte, ak ešte nakupujete u Vietnamcov na tržnici. Koľkokrát ste obliekli tričko a okamžite po praní sa pustili očká a mnohé ďalšie kazy a závady. Tržnica má aspoň tú výhodu, že pokiaľ tam prídete, tak Vám vrátia peniaze. A ak nechcú, stačí prísť s chlapom po boku a spustíte krik, tak Vám vrátia peniaze. Alebo, že majú pokladňu a aspoň odvádzajú dane.
Ak to kúpite cez internet, zabudnite na kvalitu a svoje peniaze.
Netvrdím, že všetko z Číny je shit, ale z tej krajiny za túto praktiku, ja nekúpim nič.
A keď, tak jedine od európskeho predajcu, ktorý mi dá záruku a vrátenie tovaru je v jeho finančnej réžii.
Tak veľa šťastia pri nakupovaní priatelia.


Halušky do polievky z kuracej pečene

Ja to teda neviem celkom naisto, ale tak si myslím, že keď ja som bola malá a potom keď bola malá Dobra Cerka, ešte nepredávali kuracie pečienky , tak ako ich predávajú teraz.
Vtedy sa predávali pečienky priamo v kurčati zabalené.
Vôbec si nepamätám, ani nemám zachované, žeby sa predávali samostatne v akomkoľvek množstve. Je to nakoniec viac ako štyridsať rokov, bisťubohu.
Keď mamička kúpila kurča s pečienkou v útrobách, tak mi ju urobili na masle.
Strašne som to mala rada.
A potom sa mi narodila DC a keď prišiel jej čas, tak aj ona mala strašne rada pečienku na masle a tým pádom som ja s ňou skončila.
A neviem či práve preto, sa aj pečienkové halušky u nás nejako zvlášť nerobili.
Alebo možno preto, že sa musel nainštalovať mäsový mlynček a to bola oštara. A ešte väčšia ho umyť.
Moja Stará Mamka Betka z Podkoníc, mala okrúhle výročie a pri tej príležitosti, pricestoval aj jej brat Milo s manželkou Marlen z Chicaga.
To Vám bola sláva.
No a tam v tých Podkoniciach sa hodovalo hádam týždeň.
A čo si pamätám, tak v takom velikánskom hrnci, boli narobené pečeňové halušky.
Zašila som sa pri tom hrnci a jedla som ich lyžicou holými ústami.
A odvtedy som niečo také nikdy nezažila.
Mať hojnosť pečeňových halušiek.
Tentokrát bol dôvod že som raz nevedela, ako mám tú pečeň zmixovať.
V robote sa mi to nedalo, lebo toho bolo málo a nechytili sa do nožov.
Tak som halušky skrátka nerobila.
A minulý rok na chate, som túto záležitosť predniesla pred Dobrou Svokrou.
A tá mi vraví, že prečo to nerobím tyčovým mixérom. Že ona hocikedy videla v TV ako rôzni kuchári to robia s tým.
No ozaj som nevedela prečo.
A tak som to hneď aj skúsila.
A ozaj!!!!!
Odvtedy som robievala halušky ako na bežiacom páse.
Kým som neprišla do Mníchova.
Ja tu nemám haluškár. Viete, to plechové, čo má dlhú rúčku a dno je predierované.
Halušky robievam veľmi málo, lebo som si myslela, že DM s nimi nenachovám. Ale čuduj sa svete, prišiel na chuť strapačkám. Skoro som odpadla. Také čisté slovenské jedlo on má rád.
A keďže som nemala ten haluškár, tak ja ich normálne hádžem z lopatky.
A tak som skúsila hádzať aj pečienkové halušky.
A ide to.

Ja viem, že som neobjavila Ameriku, ale pre mňa zistiť to, bola veľká vec.

No a rozprávala som sa s jedným internetovým kamarátom a ten hovoril, žeby si hneď urobil pečienkové halušky, ale nemá si ju ako pomlieť a nemá ani haluškár.
Tak preto to vkladám ako užitočnú maličkosť pre ľudí, čo sú nezdohadlivý ako som ja.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   5 porcií

Suroviny:

300 g kuracia pečeň
1 vajce
1 malá červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
jemná strúhanka asi 8 polievkových lyžíc
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica majoránka

Postup

Do vyššej a úzkej nádoby vložíme pečienky, očistenú a nahrubo nakrájanú cibuľu a obielený cesnak. Nakoniec pridáme celé vajce.
Ponorným tyčovým mixérom zmixujeme do hladka.
Odporúčam vložiť nádobu do umývadla a tak mixovať. Je to činnosť krvavá.
Preložíme tekutú zmes do misy, pridáme lyžičku soli a dosypeme jemnou strúhankou.
Dala som 10 polievkových lyžíc.
Mala som celkom malé vajce, tak sa mi zdalo cestíčko príliš husté, ale na hotovom nočku to nebolo badať. 
Asi to bolo len zdanie.
Ak by ste robili cez haluškár, tak treba tej strúhanky dať menej, pretože by cesto nepretieklo cez otvory.
Nakoniec zamiešame lyžicu sušenej majoránky.
Časť cesta rozotrieme na doštičku, oprieme si ju o hrniec s vriacou vodou, roh nakloníme tesne nad vodu a hrotom lyžičky , veľmi rýchlymi pohybmi, odsekávame  maličké kúsky.  
Musia byť maličké, pretože vo vode naberú na objeme. 
Skúste najprv pár a až potom choďte na ostro.
Lyžičku si občas namáčajte vo vriacej vode. Ja používam koktailovú, ktorá má dlhú rúčku, je ako stvorená pre tento účel.


Pravou rukou som fotila a takmer mi spadol mobil do hrnca.
Keď máte lopatku už celú nahádzanú, nechajte variť nejaké dve minútky a dierovaným podberákom vyberte.
Ja som nepremývala.
No a pripravte si ďalšiu lopatku s cestom  a takto pokračujeme, kým neminiete všetko.
Haluštičiek je dosť a u nás sa zlikvidujú úplne všetky, ale pokiaľ by hrozilo že zostanú, nie je problém ich zamraziť.
Nie sú také úhľadné ako bývajú cez haluškár, to je fakt. To sa nedá nič robiť.


Takže milí začiatočníci a všetci čo boli za somára, tak ako ja. Hádam Vám toto pomôže.

Britský klobáskový pekáč s vajíčkami

Keď sme boli pred 15 rokmi na dovolenke v Škótsku, bolo to úplne super. Dobrá Cerka s Dobrým Zaťom boli ešte bez detí a a naša skupinka sa tam vychytila takmer z dňa,  na deň.
Išli sme začiatkom mája a práve sa otvorili všetky múzeá a hrady a turistické atrakcie. Akurát ešte nezačala turistická sezóna, nikde neboli turisti, žiadny ľudia, nebolo teplo, všetko bolo zelené a všade kvitli narcisy, asi tak, ako u nás na Slovensku kvitnú púpavy.
Nemali sme žiaden zásadný plán.
Kúpili sme si v kníhkupectve, skutočne skvelého turistického sprievodcu po Škótsku a to bolo všetko.
Na letisku sme si prenajali na týždeň auto. Dobrý Manžel a Dobrý Zať si pocvičili šoférovanie na opačnej strane, my dve s Cerkou sme zažili pri tom veselú polhodinku a vybrali sme sa do sveta.
Najprv sme chceli stráviť dva dni v Edinburgu, ale predstavte si, že práve vtedy vrcholil nejaký národný golfový turnaj zásadného významu a všetky hotely, boli obsadené. Nejaký sme napokon aj našli, vyzeral ako keby v ňom bola škola Harryho Pottera.
Mal takú chybu, že bol strašne na figu lokalizovaný. Nijakovsky nám to nevychádzalo, lebo by sme museli k najbližším spojom s mestom,  chodiť autom a bolo to také, akoby som tom, nešikovné.
Tak sme to prehodnotili, že teda Edinburg bude až na záver a poberieme sa niekam inam.
Zapichli sme prst do sprievodcu a našli sme si oblasť, kde bolo veľa vecí, ktoré sme mohli vidieť.

Prvé súkromné ubytovanie, ktoré sprievodca uvádzal, nám zdvihlo telefón a tak sme si tam na tom letiskovom parkovisku, našli za 10 minút aj strechu nad hlavou.


Išli sme vidiekom a bolo to úžasné.
Hocikedy sme museli ísť za bažantmi, kým nás nepustili pred seba. Alebo nám preskočil cez cestu srnec.
A v noci, keď sme vyšli pred dom, tak presne také isté zvuky škriekania a vtákov sme počúvali,  aké bývali každú noc v Midsomerských vraždách. Neviem čo za vtáky to robia, či bažanty,  či čo.
Mali sme v cene aj raňajky a pani sa nás pýtala, že či nám nevadí čierny puding.
No neboli sme v obraze, čo Vám budem čo vykladať,  Ale DM hovoril, že v Klube Pickwickovcov jedávali hocijaké pudingy a že to budú asi nákypy na slano.
No neverili sme mu, lebo Klub Pickwickovcov z nás nikto ,okrem neho,  nečítal.
Tak sme s napätím čakali , čo to ten čierny puding bude.
A on to bolo niečo také,  ako jaterničkový,  krvavý prejt.
Výýýborný.
DC a DZ boli fajnoví a nechceli ani za nič. Ja s DM sme zjedli aj ich porcie.
No a odvtedy viem, že keď Brit povie, že sa podáva puding, musíte byť obozretný, čo by ste mali vlastne očakávať.
Yorkshirský puding, je vajíčková zmes, ktorá sa nalieva do formičiek a nechá sa nafúknuť a upiecť v rúre.
Je to príloha a podáva sa to k mäsovým pokrmom so šťavou.
Tento pekáč nie je klasický yorkshirský puding, ale je to robené podobne a v anglickom magazíne o varení  „Delicious“ ho takto nazvali.
Ja som ho pomenovala inak, lebo si neviem predstaviť, kto by na Slovensku hľadal na mojom blogu niečo s názvom Yorkshire puding.

Cas pripravy

Suroviny:

Na dve menšie, alebo jednu veľkú porciu budeme potrebovať :
hlboký pekáčik 20 x 20

Rôzne druhy klobások na opekanie
veľké klobúčiky šampiónov
tenučké plátky slaniny na obaľovanie
čerešňové paradajky
3 polievkové lyžice oleja
Na vajíčkovú zmes :
100 ml sladké mlieko
2 veľké vajcia
štipka soli
čerstvo drvené korenie
trošku nasekaných, čerstvých,  rozmarínových ihličiek
trošku sušeného tymianu
pol lyžičky horčice
70 g hladká múka

Postup

Z mlieka, vajíčok a múky vymiešame hladké cesto a dochutíme ho soľou, korením, bylinkami a horčicou.
Zapneme rúru na 200 stupňov.
Klobúčiky húb obalíme priesvitnými pásmi prerastanej slaniny..


Klobásky pofŕkame olejom a potrieme ich rukami po celej ploche.


Klobásy vložíme do pekáča a dáme do rúry na 15 minút. Občas nimi potrasieme, aby sa opiekli zo všetkých strán. Keď budú zlatisté, pridáme do pekáča huby a čerešňové paradajky.
Všetko ešte pofŕkame olejom a vložíme do rúry.


Teplotu zvýšime na 220 stupňov a pečieme 10 minút.
Pekáč vyberieme, prešľaháme vajíčka a vlejeme do pekáča.


Hneď vrátime do rúry a pečieme 25 až 30 minút kým nie sú vajcia nafúknuté a zlatisté.

Sledujte si to podľa svojej rúry.
Ak sa Vám veľmi vyfúknu okraje a stred je prepadnutý, môžete do stredu, kde je cesto tenké, vklepnúť ešte jedno vajce a upiecť v pekáči ako volské oko. Trvá to možno nejakých 6 minút.
Ja by som možno aj dala, ale som nemala kde, môj pekáčik 20 x 20 by mohol byť trošku väčší.
Uhorkový, alebo akýkoľvek chrumkavý šalát je k tomuto úplne skvelý.
O čerstvom,  čiernom chlebe ani nehovorím.

Špenátová torta s jahodovým želé

Tento typ múčnika môžete nájsť aj pod menom „machová torta“
Machovú tortu som robila už niekoľkokrát a zakaždým som použila iný recept.
Viete je napísaný recept a „napísaný recept“.
Ja mám veľké problémy s upečením zákuskov, dezertov, koláčov.
Nemám v sebe tú zručnosť, originalitu, precíznosť a chýba mi  pri nových druhoch, empirická skúsenosť. 
Neviem hotový výrobok dokončiť, pekne nazdobiť a nakrájať.
Toto v sebe jednoducho nemám.
Spolieham teda na to, že „fajn, nevyzerá to úhľadne, nafotené je to mizerne, vyzerá to celkove hrozne, ale ručím za to, že to bude chutné, dobré a niekto, kto je šikovnejší, tak z toho urobí doma obrovskú parádu.
A na to,  aby som za to ručila, tak potrebujem naozaj dobrý recept a pár rád k tomu.
Pri varení sa dokážem vyznať aj v zmrvenom rozpise a v pohode sa v tom vyznám,  aj keď sú tam fakticky zlé gramáže a popletené postupy.

Ale nedokážem si poradiť pri pečení. 
Neviem a priznám sa,  že ani ma to tak do hĺbky nezaujíma ako fungujú chemické procesy v potravinách,  pri rôznych technikách. 
Ja by som len potrebovala rozpis, kde mi povedia, urob to a to,  za týchto podmienok.
Na veľkých variacich webových portáloch, kde užívatelia vkladajú svoje recepty, alebo v tlačených receptových časopisoch a kuchárskych knihách, mi absolútne chýba taká nejaká komunikácia o problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tak nejako sa tam ráta s tým, že človek čo ide piecť, má už akú takú gramotnosť a upiekla už aspoň bublaninu.
Pokiaľ je recept na blogu a blogerka uvažuje o tom , že recept čítajú aj úplní začiatočníci, tak občas opíše problém , ktorý môže nastať, ale je to skôr výnimka. 
Ja priznávam, je to strašná práca, vypisovať donekonečna, že pre vyšľahanie bielkového snehu, je nutné mať dokonalé čisté metličky, ale existujú začiatočníčky, ktoré o tom netušia, že čo sa môže stať. Zdržuje ma to, nechce sa mi, ale vždy to píšem.

Machovú tortu, ako som spomínala, som piekla viackrát.
Rôzne pomery surovín, rôzne náplne.
Krém bol pre mňa celkom nepodstatný, ale išlo mi hlavne o korpus.
Ja som hľadala korpus z troch vajec a drvivá väčšina receptov bola práve z troch.
Vôbec to neviem pochopiť. Niekde sa má dať necelých 200 g múky, niekde takmer 400. Niekde 100 ml oleja, niekde 200 ml oleja.
V čom sa líšili , bolo a v  množstve špenátu. Stretla som sa aj so 400 gramovým množstvom.
A nebola to priama úmera, že ako sa zvyšujú množstvá niečoho ,  tak sa zvyšuje alebo znižuje niektorá z iných položiek receptu.
To ani náhodou. 
Ak sa Vám bude chcieť, tak schválne prejdite si pár receptov,  na tento typ múčnika.
Fakt mi to hlava neberie.
Prvú machovú, ktorú som piekla,  bola z  250 g  množstva, čerstvého špenátu. Nakoniec som nedala všetok zmixovaný pretlak, lebo sa mi toho zdalo strašne veľa.
Postupne som toto množstvo znižovala.
Čím je viac špenátu, tým je korpus mokrejší a zle sa s ním manipuluje. 
A čím je ho viac, tým je šokujúco zelenší.
Po naplnení krémom, je torta súdržná, ale pri krájaní, už nedržia špice nakrájaných trojuholníkov a klesajú.
A garantujem Vám, že posledné dva kúsky sa na tanieriku rozpadnú.
Oni chutia skvele, nieže nie, ale skrátka tie posledné dva kúsky , budete jesť v kuchyni, aby nikto nevidel ten bordel…..a nesmierne si to užijete.
To Vám tiež garantujem.
Líšili sa aj gramážou múky a cukru.
Tým, že špenátu je veľa, tak našľahané vajíčka zrednú a treba pridať viac múky.
No a v čom je môj hlavný problém
Pečenie.
Každý recept sa zjednotil na dĺžke pečenia, plus mínus 45 minút na 180 stupňoch
No ja som piekla hodinu a stále bola torta nespevnená.
Po vychladnutí, stuhla. Ale kôra korpusu už bola tvrdá. 
Neviem, či je pravidlom, že tuhnutím spevnie, alebo to bola náhoda.
V každom prípade,  mne bolo tých 45 minút málo a to zakaždým. 
Mám plynovú rúru.
O špajdľovej skúške mi je zbytočné písať v tomto prípade. Keď som ju tam strčila prvýkrát, tak bola krásne suchá, korpus bol vratký a po rozrezaní sa s ním nedalo manipulovať. Nemohla som ani odstrániť papier napečenie zo spodku, pretože som ju nemohla zdvihnúť. Bála som sa, že sa roztrhne.
No a toto som sa nedočítala, absolútne nikde. Ani pod jedným receptom .
O krémoch sa rozpisovali do milej chuti,  ale o korpuse, každá cudne mlčala.
Z tých všetkých receptov,  sa mi tento páči tak najviac.
Je poľský a zdá sa mi zatiaľ najlepší. 
Ale neverím, že je všetkým machovým tortám koniec.
Určite budem skúšať aj ďalšie a ďalšie.
Mám nafotenú ešte jednu. Je veľkonočná. Mám k nej dokonca aj dlhý dlhý predslov napísaný. Len vôbec netuším, či sa hodí vkladať teraz v lete veľkonočnú tortu he he he.
Ja len dúfam, že som Vás nevydesila a pôjdete do toho. Nebyť toho, že sa nemám s kým o o tom pečení porozprávať, tak by som ju kľudne piekla aj každý týždeň.

 

Suroviny:

Budeme potrebovať  tortovú formu s roztvoriteľným obvodom, veľkosti 24 cm a ešte som použila,  jednoduchú,  tortovú formu bez dna,  veľkosti 22 cm. 

Na korpus

120 g mladé špenátové čerstvé listy
3 veľké vajcia
200 g jemný kryštálový cukor
170 g hladká múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
130 g olej (nie olivový)
strúhaná zelená kôra z celej limety
Tuk a strúhaný kokos na vytretie tortovej formy

Na biely krém

500 ml plnotučná sladká smotana – ja som mala 32 percentnú
1 balíček prášková želatína Dr. Oetker (foto v recepte)
1 plná polievková lyžica práškový cukor

Na jahodové želé

500 g čerstvé jahody
3 plné polievkové lyžice práškový cukor 
vyžmýkaná šťava z limety
2 balíčky prášková žalatína do jahôd Dr. Oetker 

 

Postup

Urobíme si špenátový pretlak.
Čerstvé baby lístky umyjeme, odstránime poškodené a ak majú niektoré ozaj veľmi hrubé stopky, tak ich odtrhnite. 
Odvážime si olej potrebný na pečenie.
Do mixéra, dáme špenátové lístky a začneme mixovať. Z odváženého  množstva oleja,  odoberieme tri polievkové lyžice a pridáme ku špenátu. 
Výrazne to uľahčí mixovanie. 
Ak nemáte mixér, tak skúste ponorným mixérom, a doporučujem najprv tie lístky potrhať na menšie a vložte ich do užšej nádoby.


Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do misy rozbijeme tri veľké vajcia, napeníme  ich a pridáme cukor. 
Začneme šľahať a robíme to dovtedy, kým zmes nezbelie a výrazne nenaberie na objeme. 
Pridáme olej, zašľaháme.
Pridáme múku a prášok do pečiva, zašľaháme a hneď vmiešame aj špenátový pretlak.
Na dno tortovej formy zacvikneme papier na pečenie. Boky formy potrieme kúskom masla,  alebo prejdeme po nich naolejovanou rukou.
Vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Do formy prelejeme cesto a dáme piecť.

 


Ja som piekla dobrých 50 minút a stále bol stred  zľahučka nespevnený. Vybrala som, lebo už som sa bála, že to bude prepečené.
Korpus necháme vo forme vychladnúť.

 

Smotanu vyšľaháme do pevnej šľahačky.
Na úplný záver do nej zašľaháme 1 preplnenú lyžicu práškového cukru a hneď prestaneme.
Cukor sa pridáva na úplný záver, aby šľahačka nespadla.
Do kastrólika vsypeme práškovú želatínu. Ja som použila túto.

Pridáme k nej 6 plných polievkových lyžíc vody. Necháme minútu postáť a zahrejeme ju, kým sa pasta nerozpustí. Dáme hneď mimo zdroj tepla a necháme trošku prechladnúť.
Do hrnčeka pridávame po lyžiciach ušľahanú šľahačku a zmiešame, aby sa šľahačka spojila so želatínou. Ja som použila asi 3 lyžice. 
Nakoniec želatínovú zmes preložíme do šľahačky a rýchle zapracujeme.
Nikdy nerobte naopak. Vždy najprv malé množstvo krému zapracovať do želatíny a až potom preložiť k celej mase. 
Vyhnete sa tým zhrčkaveniu želatíny. 
Dáme misu do chladničky.
Vychladnutý korpus vyberieme.


Nahnedastú kôru z vrchu zrežeme, aby nám ostal čistý zelený korpus.
Tento odrezok už nebudeme potrebovať a urobte si s ním čo chcete. 
Korpus prerežeme na dva pláty.
Spodný dáme na servírovací podnos a druhý položíme bokom.
Aby machová torta reprezentovala svoj názov, tak by sme nemali zakrývať to, že je zelená  a nemusíme ju poťahovať krémom.
Aby sme tú zelenú farbu ukázali, tak by bolo fajn odstrániť hnedú kôrku aj z bokov.
Ja som na to použila jednoduchú formu na tortu, ktorá mala menší priemer ako korpus a vyrezala som ho.


Formu som neodstraňovala.
Na korpus natrieme a uhladíme polovičné množstvo krému a dáme na polhodinu do chladničky.


Plát ktorý nám ostal, tiež obrežeme z bokov, aby ostala len zelená masa.
Rozdrobíme ho na väčšie odrobinky a odložíme bokom.

Urobíme želé.
Očistené a umyté jahody dáme do kastróla.
Popučila som ich tlačidlom na zemiaky, ktorým robíme zemiakovú kašu.
Ponorným mixérom som ich zmixovala.
Pridáme 4 plné lyžice práškového cukru, limetovú šťavu a dva balíčky želatínového stužovača.
Použila som tento.


Jahodový pretlak privedieme k varu a hneď po prvej bublinke, vypneme.
Odložíme bokom a necháme šľahaním trošku vychladnúť.
Vyberieme tortu a želé vylejeme na šľahačku.
Poľská pani písala, že máme tortu dať na 15 minút do mrazničky.
No ozaj som nemala na to miesto v mrazničke, ale nabudúce si ho asi nejako urobím.
Dala som to len do chladničky.
Po 15 minútach som natrela na želé,  druhú časť šľahačky.
Krém uhladíme a pokryjeme celý povrch torty,  zelenými omrvinkami. Minieme úplne všetky.


Tortu vrátime do chladničky  a prestaneme si ju všímať minimálne na 5 hodín. Najlepšie do druhého dňa.
Pred podávaním,  uvoľníme nožom boky torty po celom obvode a odstránime formu.


Ľubovoľne ozdobíme.

 

Pikantný karfiol s prílohou zo sladkých zemiakov


Indické jedlá sú naozaj veľmi jednoduché.
Čo ich robí osobitým, sú koreniny, ktorým tie jedlá dochucujeme.
A kým všetky tie koreniny vypíšem, tak to vyzerá, že ten recept je zložitý a odradí záujemcov o ich varenie.
Jedna známa, ktorú som spoznala na slovenských portáloch o varení sa vydala do Indie.
A jej švagriné ju naučili, že si má jednoducho takúto zmes korenín namiešať.
Nech je jedna korenina špecifická, pre nejaký druh mäsa a k tomu nech si namieša hocičo, čo jej vonia a chutí.
Je to obrovské zjednodušenie práce, keď načriem do skleneného pohára na zaváranie, polievkovou lyžicou.
Ja kým pootváram všetky tie koreničky a sáčky odzipujem.
Lenže potom v konečnom dôsledku, aj tak musím všetko vypisovať čo tam je, lebo keď napíšem do rozpisu , že potrebujeme dve polievkové lyžice indických korenín, tak z toho čitatelia nebudú vedieť nič.
Iná vec je tá, keď Vám tie koreniny nebudú chutiť.Orient nechutí každému.
Do Seliec som uvarila kormu jeden jediný raz a absolútne som s ňou neuspela. Zjedla sa, ale len preto, že som im to nanútila. Dobrému Bratovi vyslovene nechutila.
Dobrá Kamoška Evka Dingová mala svojho času anglického bossa, ktorý sa rozhodol že jeho zamestnancov naučí , ako chutí indické jedlo.
Priniesol si z Londýna, alebo z Viedne, to vážne neviem, kopu indických omáčok, korenín a pást.
Kúpil v BB mäso a uvaril chlapom, čo chodievali do Slovenskej reštaurácie v Lazovnej ulici, na halušky, nejaké indické jedlá.
Eva mi to popisovala, že ako predjedlo boli nejaké chrumkavé veci s troma omáčkami. Jedna chutila obstojne, druhá chutila ako zelená zubná pasta a tretia ako štipľavý slivkový lekvár.
A ono je to fakt.
Fakt Vám v indickej reštaurácii na uvítanie, podávajú indické chipsy, ktoré mi vôbec nechutia , s troma omáčkami
Mätová je tak jedovato zelená, že z toho až oči bolia, tá kari je žltá žltá a tá tretia chilli, je just ako ten slivkový lekvár.
Pre mňa je požívateľný, len ten slivkový lekvár.
Teda pred rokmi to tak bolo. Ja ako som sa naučila variť indické jedlá, tak DM odmieta chodiť na jedlo k Indovi.
Ja by som aj išla, keď už pre nič inšie, tak minimálne kvôli chlebu naan, ktorý nikdy nedokážem urobiť taký, ako tam.
No čo už.
A ešte jednu vec mohla Evka urobiť, z dôvodu, že mala anglického bossa.
Osobne im potriasol rukou Jeho Výsosť, nástupník anglického trónu, sám Princ Charles.
Keby sa toto stalo mne, tak si tú ruku neumyjem do konca života.

No a toto jedlo je vlastne vyprážaný karfiol so zemiakovým paprikášom na indický spôsob.
A v Indii to volajú batátové curry s karfiolovým bhaji.
To bhaji , je niečo ako teplé vyprážané predjedlo, a pripravuje sa z rôznych druhov zeleniny.
Bhaji má rôzne druhy pomenovania a v Nemecku to volajú Bahji.
Nesmierne, nesmierne sme si pochutili.
Dobrý Manžel viac ocenil karfiol a ja zas viac tie zemiaky, ale v každom prípade toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.


Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať :

Na zemiakové karí :
800 g sladké zemiaky
1 veľká plechovka ošúpané celé paradajky
4 veľké polievkové lyžice arašidový olej (ak nemáte, tak repkový)
1 veľká polievková lyžica paradajkový pretlak
1 veľká červená cibuľa
5 veľkých cesnakových strúčikov
1 veľká polievková lyžica nasekaný ďumbier (cca 20 g)
1 veľká čajová lyžička celé semená rímskej rasce (kumín)
1 veľká čajová lyžička mletá rímska rasca (kumín)
1 čajová lyžička kajenské korenie ( cayennské)
1 čajová lyžička kurkuma
1 čajová lyžička mletý koriander
2 chilli papričky

Na karfiolové ružičky :
500 g malé karfiolové ružičky
160 g hladká múka + cca 180 až 200 ml vody
2 plytké čajové lyžičky prášok do pečiva
1 veľká čajová lyžička karí korenie
1 čajová lyžička jemné chilli vločky
1 malá lyžička kajenské korenie
1 plytká čajová lyžička soľ
olej


 

Postup

Varila som s polovičným rozpisom.

Začneme karfiolom.
Ja ho nepredvarujem. Nikdy. Vyprážam ho surový.
Naučila ma to tak Dobrá Svokra.
Faktom je, že ja ho vyprážam v rúre a tam ho takto pečiem asi 45 minút a keby som ho predvarila, tak ho odtiaľ vyberiem na kašu.
Keďže tu sa obaľuje v cestíčku, do rúry ísť nemohol a musí sa vyprážať ponorený do oleja a po 45 minútach by som ho vytiahla na uhoľ.
Rozhodnite sa, či si ho predvaríte, alebo nie.
Ja som ho nepredvarila a vyhovoval nám. Akurát som ho vyprážala pomaly na nízkom stupni, aby som sa vyhla spáleniu.
Keďže nemám fritovací hrniec, robila som to v takom malom hrnčeku a trvalo to dlho. Mne to nevadilo, mám čas.
Rozhodnite sa podľa seba.
Pripravíme si cestíčko.
Do múky primiešame, prášok do pečiva,  soľ, chilli vločky , kajenské korenie a obyčajné karí korenie.
Zalejeme vodou a prešľaháme na hladké cestíčko. Je celkom husté a ak treba domiešajte vodou, ale tak, aby z ružičky nestekalo.
Cestíčko odložíme bokom aby postálo.
Sladké zemiaky, cibuľu, cesnak a ďumbier očistíme od šupky . Aby som nezabudla ďumbier sa najlepšie čistí hranou lyžičky.
Zemiaky nakrájame na kocky , tak dva až tri centimetrové.
Chilli papriky očistíme a nakrájame na prúžky.
Cibuľu, ďumbier a cesnak nahrubo nasekáme a preložíme do užšieho hrnčeka.
Ponorným mixérom túto zmes premixujeme. Aby to išlo lepšie, ja som k tomu dala aj lyžicu pretlaku a pár lyžíc vody. Nemusí to byť úplne hladké, ale má byť z toho skrátka kaša.

Do woku, alebo hlbokého kastróla s hrubým dnom, dáme rozohriať arašidový olej.
Ja som dala arašidový, pretože ázijské jedlá varievam často a tak ho mám, ale Vy dajte aký máte. No, olivový radšej ani nie.
Do oleja vložíme všetky koreniny, rímsku rascu (kumín) aj semená aj mletú, kajenské korenie, kurkumu a mletý koriander.
Trochu orestujeme a dáme cibuľovú kašu. 


Vsypeme zemiakové kocky a snažíme sa, aby sa miešaním, obalili v tej korenistej kašičke.

 


Pridáme chilli prúžky.
Paradajky z plechovky vyberieme a v ruke ich roztrháme roztlačíme. Aj s nálevom prelejeme k zemiakom.
Podlejeme horúcou vodou, privedieme k varu, vsypeme soľ, dáme pod pokrievkou a stíšime plameň.
Dusíme 20 minút.
Zemiaky sú uvarené a chutia báječne, vôbec nepostrehnete ich sladkosť.
Karí ako také, by malo byť mokrejšie, ja som zvolila túto hustotu. 


Karí odložíme bokom.
Tu by sme mali zamiešať ešte mätové lístky, ale ja ich nemám rada a tak ich nedávam nikam do jedla. 
No a ideme na ten karfiol.
Ten vyprážame tradične.


Namočíme do cestíčka a ponoríme do vriaceho oleja.
Ako som spomínala, pražila som ho dlho. 
Bol nádherne chrumkavý, pretože cestíčko bolo hustejšie a a karfiol nebol napitý vodou, v ktorej by sa varil, keby som ho varila.
Varila som toto jedlo včera a dnes som balila zvyšok DM do práce a karfiol už taký chrumkavý pochopiteľne nebol, ale to čo som potajomky ochutnala, bolo hádam ešte lepšie ako včera.
No a na záver.
Je to pikantné jedlo, my také milujeme. Zvážte ako veľmi ho chcete pikantné podľa Vašich chutí a zvyku.







Jarná špargľa

Keď vybehla v TV reality show „Ano šéfe“ so Zdeňkom Pohlreichom, tak sa priznám, že sme to s Dobrým Manželom hltali.
Ohromne sa nám to páčilo.
Vydržali sme možno tak necelé dve série a potom sme to už prestali sledovať, pretože to začalo byť všetko na jedno kopyto.
Začali to vysielať v roku 2009 a ja som tohto šéfkuchára zasledovala, na základe nejakého článku,  v roku približne 2007.
Jeho osoba a jeho život  bola nesmierne zbulvarizovaná a jemu to možno tak vyhovovalo. Nevedno.
Jeho excesy  a excesy jeho manželky ,  skutočné a nafúknuté a vymyslené,  ma vážne nezaujímajú. Niežeby som ich nečítala. 
Jeho manželka sa tiež venuje gastronómii a v jednom rozhovore , ktorý dala nejakému časopisu, vystupovala veľmi príkro a arogantne.
Ale musím uznať jedno. Mala pravdu od a až po zet.
A ďalšia pravda, ktorá je, je tá, že Zdeňek Pohlreich tou šou, pozdvihol povedomie ľudí , čo sa týka varenia, o niekoľko levelov vyššie.
Osveta, postupy, princípy varenia, to bolo niečo úplne iné. Kedysi sme pozerávali Prima Varešku, alebo taký program čo uvádzal ten hudobník Petr Novotný.
Bože, to keď porovnávam s varením Pohlreicha, to bolo ako porovnávať zanesené koronárne cievy 60 ročného riaditeľa krachujúceho podniku, ktorý fajčí jednu od druhej, rozvádza sa so svojou piatou manželkou a najstarší drogovo závislý syn, vykradol práve lekáreň,  s cievami 30 ročného zdravého domorodca ktorý žije šťastný niekde na Bahamách a jeho jedinou prácou, je uloviť si rybu a pozbierať kokosové orechy a pomilovať sa so svojou šťastnou a zdravou manželkou.
Ani Cajthamlová, ani Žídek ani otca, koňa, brata syn, neurobil toľko v osvete, čo sa týka zdravšieho stravovania a prebúrania postupov, ktoré sme preberali z generácie na generáciu v našich kuchyniach, ako práve Pohlreich.
Mňa nevynímajúc.
Z tých množstva častí, kde v rámci show prišiel a my sme ich s DM reálne v TV videli, som si zapamätala tri.
V jednej bol na návšteve kdesi na Šumave.
Viedol to mladý kuchár so svojou manželkou a v tej krčme mali oni aj bývanie s malým synčekom. On varil, ona bola v obsluhe.
Bolo to niečo ako steak house. Kravy, ktorých mäso využíval, sa mu pásli, na jeho vlastných šumavských lúkach.
Bol ich ukázať Pohlreichovi a oni tam sedeli a pozorovali, to malé stádo a on ten chalan hovoril, ako mu je zaťažko , tie kravy dať porážať, pretože každú pozná od teliatka a vie aj ako sa volajú a tak. Že jediné čo môže, že ich má vo veľkej úcte a chce, aby mali svoj život aj koniec, čo najmenej stresujúci.
Ani mu nič vtedy , čo sa týka varenia, Pohlreich nevyčítal. Skôr mu radil, čo sa týka organizácie krčmy a že dáva veľmi nízke ceny. A z jedálneho lístka mu vyhodil nejakú prílohu fazuľovú.
Keď sa tam po čase vrátil, tak zistil, že tie kovbojské fazule, dal znovu na lístok, pretože si ich vyslovene dopredu objednávali hostia, že toto a jedine toto chcú.
Prijal nejakých ľudí, do obsluhy, hostia už tam mohli chodiť jedine na základe telefonických objednávok, pretože to nestíhali a manželka si presadila , že jeden deň v týždni majú zatvorené a otvárajú až o štvrtej poobede.
Aj sme sa tam chceli ísť pozrieť. Cez Šumavu chodíme pravidelne, ale bolo to  ďaleko od cesty a s nami vždy cestujú aj mačky a to zase my im chceme dopriať , čo najmenej stresujúci cestovný zážitok, tak sme tam nikdy nešli.
Chudáci, ktovie ako sa držia v tomto strašnom pandemickom období.
Tie dve ďalšie prevádzky nejdem opisovať, nechám si to na inokedy.
No a ako sa toto všetko, čo som popísala, týka tohto receptu?
Z tej časti seriálu, si nepamätám nič iné, len toto.
Pohlreich prišiel a objednal si niekoľko jedál  a medzi nimi bolo aj niečo s prívlastkom „primavera“
A keď doochutnával, tak si zavolal majiteľa a toho sa pýta, že prečo dal tomuto jedlu, preboha živého, názov primavera, keď to tomu vôbec nezodpovedá.  A  či vie,  čo vlastne znamená to primavera.
A pán majiteľ mu povedal, že je to taký zveličený význam, že je to príma jedlo. Že je to niečo, čo veľmi dobre chutí.
Tak Pohlreich skoro upadol do kómy.
Nie priatelia, tak to veru nie je.
Primavera je slovo z taliančiny, alebo španielčiny a znamená to jar.
A keď je niečo primavera, tak aj bez toho, žeby ste to jedlo dopredu videli, tak musíte dostať na tanieri, okrem toho hlavného, aj veľa veľa jarnej zeleniny a zeleného šalátového lístia.
Tam nešlo o to, že ten človek netušil, čo slovo primavera znamená, nie je to v našich končinách také časté. Ale o to, že gastronomické prevádzky zakladajú ľudia, ktorí o tom nemajú ani poňatia.
Ich jediným cieľom bolo zarobiť. Nezáležalo na tom, z čoho a ako varia, nezáležalo na tom, že aby ušetrili na jednej pracovnej sile, tak miesto toho, aby prijali kuchtíka, ktorý by urobil normálnu pravú zápražku, tak nakúpia kýble sušenej lacnej instantnej, miesto normálneho vývaru z rezancami, objednajú kýble lacného instantného prášku, alebo miesto toho aby sa čistili a strúhali pravé zemiaky a s pravým vajcom, tak robia zemiakové placky z prášku. 
O toto tomu Pohlreichovi išlo a ja som si vtedy nadosmrti zapamätala, že primavera je plná sviežej chrumkavej zeleniny.
A že kde mi dajú haruľu urobenú z prášku, tak už tam viac nevkročím.
Iná vec je tá, že aj to je iluzórne. 
Tá plná svieža chrumkavá zelenina je pestovaná priemyselne a s následkami, ktoré už nedokážeme zvrátiť. 
Ale priatelia, o tom až nabudúce.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 

Suroviny:

 

Na dve porcie budeme potrebovať :
300 g zelená špargľa
300 g biela špargľa
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
3 cesnakové strúčiky
konárik čerešňových paradajok
dve veľké hrste mladých hráškových luskov
lupene čerstvej rukoly, poľníčku
šťava a kôra z jednej limetky
hrsť lieskových orechov
3 polievkové lyžice olej

Postup

Pri zelenej špargli som sa týmto nestretla, ale pri bielej je to časté, že pokiaľ je už staršia, dlho stojí, tak je drevnatá, bez šťavy, má tvrdé vlákna. Je to nešťastie, hlavne v prípade, že tú špargľu máte na tanieri po prvýkrát. Potom na ňu zanevretie a už jej nikdy nedáte šancu.
Takáto bola aj moja biela špargľa v tomto recepte, ale ja som jej to odpustila, pretože to bola moja chyba, že som ju pri nakupovaní, neskontrolovala.
V každom prípade, keď špargľu kúpite, hneď ju radšej aj spracujte.
Aby ste predišli možnému drevnatému vláknu musíte bielu špargľu dostatočne od konca zrezať a obieliť ju až po hlavičku.
Zelenú stačí niekedy len umyť a spodky orezať.
Všetku zeleninu a šalátové lupene umyjeme.
Limetovú, alebo citrónovú kôru nastrúhame a vytlačíme šťavu.
Na suchej panvici opečieme lieskové orechy. Opekáme kým sa nebude dať medzi prstami vymrviť ich šupka a nebudú zlatohnedé.
Necháme ich vychladnúť a medzi dlaňami ich vyšúchame a zbavíme šupiek. Bude to bordel.
Jarnú cibuľku nakrájame do šikma na stĺpčeky. Cesnak obielime naplátkujeme.
Na panvici necháme rozohriať tri lyžice oleja a vložíme do nej špargľu.
Minútu ju pretriasame a prikryjeme pokrievkou.
Opekáme ju asi osem minút, občas panvicou pretriasajme, aby sa špargľa opekala zo všetkých strán.
Preložíme ju na teplé miesto.
Do výpeku môžeme dať ešte lyžicu oleja.
Vložíme plátky cesnaku, cibuľkové stĺpčeky, hráškové lusky a konáriky paradajok.
Dáme znovu pod pokrievku a dusíme nejaké tri minúty.
Zeleninu preložíme ku špargli a pekne naaranžujeme.
Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením.
Do výpeku primiešame limetovú, alebo citrónovú šťavu podľa chuti a ľahučko môžeme ešte osoliť.
Ochuteným olejom prelejeme špargľu. Pomôžte si vytierkou na krémy, aby ste dostali z panvice všetok skvelý olej.
Je dôležité aby ste takto pripravenú panvicu obsypali šalátovými lupeňmi.
Ja som použila rukolu a poľníček. Keby som mala mladý špenát, tak dám aj ten.
Nakoniec presypeme opečenými orieškami.
Takto pripravená špargľa primavera, môže slúžiť ako príloha, ak si k tomu upečiete zemiaky, tak aj ako samostatné jedlo.