O tom ako nám robili údržbu okien

 

Práve od nás odišiel pán Nemec, ktorý nám robil údržbu okien.
S DM sme si robili kávičku, tak sme sa ho opýtali, že či si nedá. A veruže si dá.
No kávovar sa dohučal, toľko káv naraz nerobil, už ani nepamätám.
Keď odchádzal tak mi vysvetľoval, že zatváram zle okná a opýtal sa ma odkiaľ pochádzam. Tak som vysvetlila. Pán zahmkal a povedal, že je zvláštne, ale keď mu niekto ponúkne kávu, čaj, pitie, tak je to takmer vždy len cudzinka. Je jedno či z východu, alebo západu, ale nemecká žena skoro nikdy. A viete čo? Keby som nerobila v tom momente nám, tak mu ju neponúknem ani ja.
Tak premýšľam, či už nie som ako  tí  ponemčení Turci..

Turecké rodiny, poväčšine žijú v komunitách.
Takúto mám priamo oproti nášmu činžiaku.


Sú tam dvojizbové byty s kuchynským kútom a jednoizbové byty s malou kuchyňou.   Keď sme  sem pred dvadsiatimi rokmi prišli, tak tam bývali ruské  rodiny a sem tam študenti
Našťastie my do ulice máme jedine kúpeľňu a kuchyňu.
Raz do mesiaca sa tam konali  žúrky a tak v ulici vyhrával buď otrasný nemecký akože rock,  alebo ruské častušky. Vyrevúvali rovnako či už Rusi, alebo Nemci.
Neviem kedy začala výmena národností, ale ruská rodina je tam už len jedna. Tichá a žije si svoj život na prízemí s dospelou dcérou, ktorú si ja pamätám ako maličké dievčatko, čo sa hrávalo na okne s koníkom a navzájom sme si kývali.  Dokonca ju aj s maminkou zachytila v roku 2008 kamera google street, priamo pred našim domom.


Teraz je to slečna a keď sa máme stretnúť, tak prejde na druhú stranu.

A  ešte jedna mladá pani je  Ruska . Ako ju poznám tak žije sama.  Za tých dvadsať rokov prešla nesmiernou zmenou. Predtým vážila asi  40 kíl aj s topánkami, chodila do práce, kamarátila sa s dobre situovanou rodinou z ich domu.  Rodina sa odsťahovala a ja som si namojdušu myslela, že ona odišla s nimi, pretože som ju prestala vídať.  Minulý rok som si ju všimla a ostala som v úžase. Veľmi pribrala a na ulici pred činžiakom stála a niekoho vyzerala. Ten niekto nechodil a nechodil, pretože odvtedy ako som si ju všimla prvýkrát, ubehli dobré dve hodiny a ona tam stále stála chodila z jednej strany ulice na druhú a niekoho čakala.
Na druhý deň som išla do obchodu a ona tam znovu stála a rútila sa ku mne.  Prišla a vraví mi, že kým jej prídu renta , bude trvať ešte tri dni, či by som jej neprispela na žemle nejakými centami.
Skoro som odpadla a všetko pochopila.
Ona tam nestála len tak, ona tam vlastne žobrala. Naša ulica je veľmi tichá jednosmerka. Ľudia po nej chodia minimálne a tak ona vždy pozerala, koho môže odchytiť.  Ja som bola v takom šoku, žeby som jej aj dala nejaké euro, ale just sme sa vrátili z Čiech a ja som vážne nemala pri sebe jedného centa. Plánovala som sa zastaviť najprv v banke. Videla som ju už takto viackrát a premýšľala nad tým, čo sa jej mohlo asi stať, že ju okolnosti prinútili k tomuto.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A miesto Rusov začali prichádzať Turci a študenti zmizli už úplne.

Poviem Vám pravdu, že mi to takto úplne vyhovuje.
Keď do Nemecka príde Turek, tak  pracuje . Je usilovný, je úslužný. Má väčšinou tehotnú manželku a v rýchlom slede príde  ďalšie  dieťa.
V tých dvojgarsónkach bývajú rodičia a dve deti, plus nejaký príbuzný občas.  V tých jednoizbových netuším. Slobodní muži by tam aj bývali, ale v tom dome sa nemôžu umiestňovať  na okná a múry a balkóny satelitné taniere. Musia si platiť káblovku.   A to žiaden Turek neurobí a on bez televízora nebude. Kto tam býva nebýva neviem.
Tureckí manželia čo bývajú oproti, svojim manželkám pomáhajú. Vidím ich umývať okná a aj vysávať.  Manželky sú pracovité a veľké matky a veľké gazdiné. A pravdepodobne aj veľké manželky, pretože keď sa manželia vrátia z práce, tak ich vidím pofajčievať na balkóne, pani im tam prinesie kávu a kým ju nevypijú, tak sa rozprávajú a usmievajú sa na seba a občas sa držia okolo pása.
Akonáhle vyjde takýto pár na ulicu, z chlapa sa okamžite stáva macho, manželka nesie nákup a tlači kočík a on ide, ako keby k nim nepatril a je vysoko nad vecou.  Predpokladám, že doma možno ten nákup vybalí a poukladá, alebo prebalí dieťa, ale na ulici! Tak pardon! Ja som chlap a kto je viac!
Ak sa detičky nenaučia poriadne nemecky, tak chodia do vyrovnávacích základných škôl. Keďže ale v tomto konkrétnom činžiaku nechytajú tureckú TV a neviem, či si platia káblovku, deti pozerajú  na nemecké rozprávky a videla som, že mamičky začali detičky voziť aj do predškolských škôlok.  Predpokladám, že tieto deti začnú chodiť do normálnej, nie vyrovnávacej školy, pretože sa naučia nemecky, ale ruku na klát nedávam.
Prvá generácia detí, ktorá sa narodí v Nemecku tureckým rodičom, ešte stále sa považujú za Turkov.  S ich zvykmi a s ich potrebou pracovať a ako hlava rodiny sa zamestnať a živiť rodinu.
No a s druhou generáciou sa to všetko zmení. Tieto deti sa síce stále považujú za Turkov zvykmi a tradíciami, ale len s tými, ktoré im vyhovujú.
A čo im najviac nevyhovuje, je česť uživiť svoju rodinu. V tom sa náhle cítia ako Nemci. Nebudú brať tie podradné práce, práce do ktorých treba skoro ráno vstávať, práce, ktorú sú platené slabšie.  On je Nemec a na to sú tu Ukrajinci, Albánci a podobne. A keďže je Nemec tak má právo na to, aby ho živil štát. A tak začnú poberať dávky v nezamestnanosti, sociálnu podporu a sťahujú sa do podporovaných bytov, kde ich je natlačených ako hadov.  Keďže je Nemec začne sem tam piť a robiť bordel a zvyšovať svoje nároky a nadávať na štát, že mu dáva málo a že chce viac a že on to tak nenechá.
A pri rôznych príležitostiach neustále oslavujú Turecko a Erdogana ako SVOJHO prezidenta.
A Nemecko,  keďže má stály nedostatok manuálnych pracovníkov, neustále prijíma ďalšiu a ďalšiu nultú generáciu, ktorá robí miesto druhej generácie a spoločne oslavujú Erdogana.
Netvrdím, že je toto pravidlo.
A aby som bola úplne  spravodlivá, turecké dievčatá sú tak nejako iné.
Oni sa v tej druhej generácie stanú Nemkami, ale tak nejako inak. Študujú a zarábajú si. Nerodia v pätnástich a pracujú.
Ja napríklad nechápem, kde chodia pracovať nemecké zdravotné sestričky. Pretože všetci lekári, ku ktorým chodím….a nie je ich málo, tak tam sú všade zamestnané  jedine turecké zdravotné sestričky. Ak je sestra Nemka, tak je už zaručene po päťdesiatke.
Turecko-nemecké slečny sa o seba starajú. Nemajú ten nemecký natur vzhľad. Majú výrazný mejkap, nádherné vlasy a pekné postavy.
Tieto dievčatá sa vydávajú za Turkov, vezmú si toho z druhej generácie a do dvoch rokov majú dve deti.
V tom väčšom byte oproti bývali dve takého sestry, ako vajce vajcu sa podobali na seba.  Každé ráno chodili upravené, voňavé a krásne do práce. Jedného dňa si našla jedna frajera. Druhá sa odsťahovala a ostala tá s chlapom. Do dvoch rokov má dve deti. Nepribrala a nerezignovala. Ešte stále keď vyjde s kočiarikom a druhým v manduke na ulicu , je oblečená v mestskom outfite, upravená a krásna.  A manžel cupitá pred nimi, ako keby k nim nepatril.
A toto všetko mi prebehlo hlavou kým pán Nemec ešte ani hádam nezazvonil pri ďalších dverách.
Keď som v našom slovenskom byte a príde nejaký údržbár, opravár, montér a čojaviemčo ešte, tak sa nejako automaticky pýtam, či im môžem uvariť kávu, alebo čaj, alebo dám nejakú vodu. Ja viem, že od týchto zvykov sa už upustilo, ale mne to nedá.

Tak prečo mi to dá v našom nemeckom byte? Cítim sa v tomto Nemkou? Vyhovuje mi tento nemecký zvyk a tak som si ho rýchlo prisvojila, ako Turci svoje ponemčenie v oblasti dávok?
Bože ďakujem, za dnešný deň v mnohých veciach. Vstala som zdravá z postele, Dobrý Manžel tiež, prežívame pekný deň a dúfame, že to takto ostane.  No a ďakujem, že som mohla niekomu urobiť radosť tým, že som mu ponúkla kávu.

Cestoviny rigatoni so šťavnatými klobáskami v červenej omáčke

 

Svätou pravdou je, že keď pristupujem k receptu, ktorý nepoznám musím premýšľať nad tým, či v surovinách, ktoré uvádza, nie je nejaký nezmysel.
Aj tie najoverenejšie stránky, niekedy urobia chybu. Stačí jeden preklep a sranda je na svete.
A stáva sa to aj mne. Pokiaľ mi napíše niekto, že sa mu nezdá to a to , niet vďačnejšieho človeka na tejto zemi, ako som ja. Horšie je keď sa niekto spoľahne na vyskúšaný recept , je tam chyba a nešťastie je na svete.
Raz mi písala mladá pani, že miesto makovej plnky, ktorú robila podľa môjho receptu, mala makové mlieko. Bola veľmi nahnevaná a právom. Sľúbila deťom makový koláč a keďže už nemala viac maku a obchod zavretý deti boli sklamané. Už neviem ktorý to to bol koláč, ani presne  o akú chybu,  pri množstve mlieka,  som urobila . Chybu som opravila a hanbila som sa ako jeden pes.
Spomenula som si na túto pani , keď som varila tento recept.
Videla som ho na kanále Tasty na youtube a uložila si ho už dávnejšie na vyskúšanie.
Keď sme sa po pol roku presťahovali z vidieckej chaty naspať do Mníchova, bolo to božie dopustenie.
Ja som nevedela čo skôr.
Prekračovala som hory batožiny, potravín, notebookov,  nazhromaždenej pošty.  Na balkóne na mňa kričali neošetrené rastliny, z bytu zaprášený nábytok. Bolo treba vytriediť sezónne veci, preobliecť jesenné obliečky a neustále prať a vešať.  Do toho dve dezorientované mačky. To bolo strašné.
A jesť bolo treba.
Varila som tak, aby to bolo čo najmenej prácne a toto sa mi videlo také , že s tým nemusí byť oštara.
Aj keď som mala toho veľa, tak som si aspoň zbežne prečítala reakcie ľudí, čo to už uvarili  a každý písal, že musel pridať vodu a že to museli zjemňovať.

Tak som premýšľala, že kde je chyba a našla som to. V pôvodnom rozpise písalo, že sa má použiť 340 g paradajkovej pasty (pretlak). To je skrátka strašne veľa. Buď bol preklep v gramáži, alebo v surovine a nemal sa použiť pretlak, ale pasírované paradajky.
Keď som si pustila video tak tam použili paradajkový pretlak a keďže som pasírované paradajky aj tak nemala, tak som išla do toho pretlaku s tým, že dám veľkú polievkovú lyžicu.
Keď premýšľam nad tými ľuďmi, čo išli podľa predpisu, tak absolútne netuším, čo im z toho vyšlo.
A podľa toho čo som čítala, tak ich išlo podľa toho dosť veľa.
Takže dávajte si vždy pozor na to, pokiaľ ešte nemáte odhad a skúsenosti, jedna rada.
Niky nedávajte suroviny, naraz, ale postupne.
Postupne zašľahávajte puding do masla, postupne prilievajte tekutiny, postupne pridávajte navážené suroviny a pozerajte čo vám z toho vychádza.
Tí ľudia neurobia tie chyby náročky. Stávať by sa to nemalo, ale proste sa to stane.

Cas pripravy Čas prípravy:   30 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    3 až 4 porcie

Suroviny:

5 bravčových klobásiek na opekanie
350 g cestoviny rigatone

Na omáčku :
3 polievkové lyžice olej
1 veľká cibuľa
5 cesnakových strúčikov
1 veľká lyžica sušených talianskych byliniek (oregano, bazalka, petržlen a podobne)
1 naozaj veľká polievková lyžica paradajkový pretlak, cca 80 g
400 g konzervované paradajky v kockách
2 veľké polievkové lyžice syr grana padano, alebo parmezán
200 g čerstvý špenát
soľ, čerstvo mleté korenie
horúca voda na dolievanie

Postup

Ja keď varím omáčku  na cestoviny, tak vždy dávam variť najprv vodu, v ktorej budem variť tie cestoviny. Keď pozerám talianskych kuchárov v akcii, tak to tak robia a omáčku podlievajú práve tou vriacou vodou, v ktorej sa varia cestoviny.
Takže dáme variť vodu.
Do naozaj hlbokého kastróla dáme rozohriať olej.
Čerstvé klobásky dobre opečieme do zlato hneda zo všetkých strán a odložíme bokom

 

Do výpeku pridáme drobné kocky očistenej cibule a plátky cesnaku. Restujeme do sklovita a voňava.
Pridáme sušené talianske bylinky. Ja ich kupujem už miešané, ak nemáte miešané, tak pridajte po lyžičke sušené oregano, bazalku, petržlenovú vňať.
Všetko poriadne premiešame.
Pridáme paradajkový pretlak, znovu miešame.
Vzniká nám celkom hustá konzistencia. Tú nariedime  naberačkou horúcej vody , premiešame a pridáme konzervované nasekané paradajky.
Opečené klobásky nakrájame na kolieska a vložíme do omáčky spolu so syrom.

Premiešame a ak treba nariedime horúcou vodou z variacich sa cestovín.
Ak cestoviny nevaríte, tak stačí voda z rýchlovarnej kanvice. Čo už.

Prikryjeme pokrievkou a dusíme nejakých desať minút.
Po tejto dobe všetko skontrolujeme a pridáme umyté špenátové listy.


Preto som pripomenula ten hlboký kastról, lebo kým ten špenát neľahne, tak je toho za plný hrniec.
Opatrne premiešame, špenát so syrom,  zapracúvame do omáčky.
Teraz po pridaní grany a špenátu budete vidieť akú máte konzistenciu omáčky. Ak je veľmi hustá, tak pridajte horúcu vodu, ak sa Vám zdá pririedka, tak pridajte granu.
Podľa chuti osoľte a pridajte čerstvo drvené korenie.

 


Do omáčky vmiešame uvarené cestoviny a podávame.
Tiež som si všimla, že Taliani k akémukoľvek jedlu podávajú čerstvý chlieb, alebo kúsky bieleho pečiva. Keď dojedia svoju porciu , tak tým chlebom povytierajú tanier. Ani jeden sa to nerozpakuje urobiť a v tomto prípade nám tie kolieska bagety, urobili výbornú službu.
Na ten biely čerstvý chlieb, alebo bagetu nezabudnite a pridajte ich na stôl.

Dobrú chuť.

O tom ako sa môžeme mýliť

V máji to začalo tým, že ráno bolo auto obsypané zeleným ihličím.

Keď som stála na dvore pred chatou, tak som si myslela, že prší. A keď som si uvedomila, že svieti slnko, tak som pochopila, že prší ihličie. Pršalo tak husto, že to vydávalo zvuk ako hustý, výdatný dážď.
Keď sme priložili ucho k napadnutému stromu, tak sme počuli ako lykožrút v dreve chrúme.
V tom období les nenormálne voňal, voňal na rozlúčku. Nič na svete nevonia tak krásne ako umierajúci les. Napadnutý les dokonal do dvoch mesiacov.
A potom prišli rúbať aj za našu chatu.  Keď sa rúbu napadnuté stromy, musia sa vyrúbať aj tie zdanlivo zdravé. Všetko musí preč, aby sa zachránil les, ktorý je povedzme dva kilometre ďaleko.  Vyrúbané stromy sa musia okamžite odviezť, nesmú tam ostať ležať. Lykožrút vylezie a najde si ďaľšiu potravu. Jeden strom údajne nakazí sedem ďalších.
Lykožrút takto zožral Šumavu.
Ochrancovia a vláda a lesné správy medzi sebou debatovali, bili sa navzájom po hlavách rôznymi štúdiami, argumentmi a nekončiacimi debatami. Jedni tvrdili rúbať, ochrancovia nerúbať a takto dookola.  Chorá Šumava  napadla celý spodok Čiech a Moravy. Stromy by sa možno vedeli s lykožrútom vysporiadať, tak, ako sa vedeli storočia predtým. Ale prišlo veľké sucho.  Morava je niekoľko rokov vyprahnutá a stromy nemajú dostatok živice na zaliatie lariev lykožrúta v dreve, nemajú ich  čím utopiť.
Šumava sa obnovuje. Tam  kde bolo holé rúbanisko vyrastá nový mladý les. Ochranári sú zrejme v extáze, lebo si myslia, že akú mali pravdu, že sa to obnovuje samé.
No áno, ale za akú cenu.
Šumava by bola síce vyrúbaná, ľudia by nadávali, že sa rúbe zdravé a predáva sa a rozkrádajú sa lesy, ale obnovila by sa nanovo , ako sa obnovuje teraz.
Akurát by možno celá Morava neostala holá bez lesov. Stále tomu nie je koniec a padnú aj české prírodné klenoty ako je napríklad Česká Kanada. S veľkou pravdepodobnosťou.
Na slovenských sociálnych sieťach sa objavujú vlaky plné dreva a príslušné komentáre hejtujú jedna radosť.
Ako nám drancujú a rozpredávajú lesy a ako nám vytínajú dedičstvo a bla bla bla.
No áno, nerobím si žiadne ilúzie, bezpochyby to môže a pravdepodobne v mnohých prípadoch aj je,  pravda.
Ale možno jednoducho len likvidujú lykožrútovú nákazu.
Pretože ak sa objaví sedem vyschnutých stromov pokope, tak je už veľmi veľmi zle a treba zobrať  tretinu futbalového  ihriska plochy.   Dospelí  lykožrúti,   pripravené páriť sa,  vylietajú zo stromov dvakrát ročne. A to sa skrátka musí do tých výrojov stihnúť.
Z Čiech prúdia vagóny a vagóny  dreva, ktoré takmer nikto nechce a predáva sa hlboko pod cenou do Číny.
Takmer v každom českom regióne,  je postavený  módny  chodník korunami stromov a lanové dráhy  a všetky tieto atrakcie, ktoré budú takpovediac o chvíľu stáť v lufte.
Videla som nedávno súčasnú  fotografiu chodníka v slovenskej  Bachledovej doline.
Keď sme tam boli pred dvoma rokmi, bol tam  svah, kde boli krásne vysoké stromy. Teraz je tam rúbanisko. Neverím tomu, že tie stromy boli vyťaté na kšeft, vážne sa mi tomu nechce veriť, možno sa mýlim, ale myslím, že sa tam zabraňovalo katastrofe. Aby ten chodník už po dvoch rokoch , nebol už len chodníkom bez korún stromov.
Keď sme si v lete odbehli  na Slovensko, počúvali sme po ceste takú reláciu. Presne tak, ako to bolo kedysi so Šumavou.
Rečnili tam ľudia z ochrany, z lesnej správa plus nejaký odborníci s Vysokej lesníckej školy. A či vytínať, alebo nevytínať.
Jeden lesník bol proti, lebo pod stromami rastú trojročné semenáčiky a tie sa výrubom zničia. No zničia, to je fakt, ale možno sa zachráni veľká časť tridsaťročných stromov o kilometer ďalej.
Náš les sa nevyťal a  do dvoch mesiacov  tak či tak umrel.   Ale možno by nemusel. To sú tie otázky, na ktoré dokáže odpovedať len budúcnosť.
Prišiel ťažobný lesný kombajn.
Videli ste niekedy taký stroj v akcii?
V nemom úžase som na to pozerala.  Chytil strom do chápadiel, Odpílil ho v stoji  od zeme, položil ho a zasunul do takej veci, ktorá ten strom odkonárila za minútu. Očistený kmeň v chápadlách posúval  a rezal na rovnako veľké polená.
Takto jeden strom spracoval za 5 minút !

V našom lese rástli aj jarabiny a brezy . DM tieto stromčeky volal burina.  Tie ten kombajn vyťahoval zo zeme aj s koreňmi tak, ako ja vyťahujem z upečeného kuracieho stehna kosť. Za dva dni bol les preč, úplne .  Chlapi začali na ňom pracovať ráno o siedmej a vytínali až do desiatej večer. Svietili si tak silným reflektorom, že som tam videla ako za dňa.

Toto po nich ostalo

 

Do spíleného lesa prišiel traktor, ktorý zvážal tie narezané polená na sústredené kopy. To trvalo tiež nejaké dva dni.

A potom prišiel kamión. Ten odvážal tie kmene tiež asi dva dni. A tie kmene išli na železnicu na vagóny.A tam ich odfotí nejaký fb blbec,  napíše k tomu nejakú dezinformačnú somarinu, ako nám korporácie rozkrádajú domovinu, dedičstvo dedov a zbedačujú ľud. A mimovládne organizácie tomu určite napomáhajú.  A rozpošle to na FB do všetkých tých správnych , jedine pravdu hovoriacich  novín a stránok. A za deň si to nazdieľa desaťtisíc ľudí.
Ja netvrdím, že sa nemôže stať, že sa kus slovenského, alebo českého  lesa vyrúbe na kšeft, že sa môže postaviť dom v chránenej krajine a podobne, ale v takomto masívnom rozsahu tomu skrátka nemôžem uveriť.

Náš les nešiel na zisk, náš les jednoducho padol nákaze a predáva sa pod jeho trhovú cenu. O cene ktorú mal pre zvieratá, pre vtáky, pre tú lesnú háveď, pre osadníkov a pre milovníkov prírody nemá ani cenu vravieť, to sa nedá vyčísliť.
Keďže majiteľom lesov sú rôzne správy, tak sa rúbal ako prvý  ten čo má v majetku mesto Jihlava a dedina Rančířov. Ten čo má v správe dedina Čížov, pod ktorú spadá aj Okrouhlík,  tak ten je suchý, ale zatiaľ stojí.  Je tam dosť borovíc, tak to bude asi komplikovanejšie.  Tie ostávajú.
Čížov to skrátka nestíha. Je toho strašne veľa. Borovice nie sú napadnuté, tak tie ostanú, sem tam ostane aj suchý smrek, neviem prečo ich nechávajú ako také výkričníky,  trčať oproti oblohe, Aj tak sa zlomia.


Tým že tá čížovská  parcela ešte stojí a sú v ňom aj borovice, tak mám akú takú ilúziu, že ten les naďalej za tým dvorom je. Stále počujem ešte hučanie, keď zafúka vietor, je už veľmi slabé, ale je tam.

 

Stojí aj smrek, kde si postavil hniezdo nejaký dravec. Už sa tam nikdy nevráti vysedieť vajíčka. Aj ten strom stojí, čo je na ňom pripevnený kastlík už niekoľko desaťročí. Je už zelený  a obrastený machom  Vilma do neho chodí v zime dávať srncovi Lojzovi suchý chlieb. Minule začal chodiť už aj s harantom. Podistým to už nie je ten istý Lojzo, čo pred tridsiatimi a dvadsiatimi a desiatimi rokmi, ale vždy nejaký  Lojzo na Okrouhlíku bude.

Odleteli divé holuby a už nesedávam pri okne o pol piatej ráno a nepočúvam ako to všetko v tom lese žije.
Vnučka Dorka chodila do toho lesa tri roky. Aj v najhorúcejšom lete tam bolo prítmie a keď pršalo, tak to Dorka s kamarátkami niekedy ani nezistili, lebo konáre to neprepustili. Hrávali sa tam nie na princezné, ale na zbojníkov , stavali tam škriatkom domčeky a hrali sa na skrývačku. Chata kde chodila na letný tábor, nebola ani vidieť skrz stromy.  Bola ponorená v čiernom lese. Teraz to pôsobí asi tak, ako keby bola postavená uprostred dvoch futbalových ihrísk. Dobrý Manžel raz prišiel domov z prechádzky a povedal, že nevie nájsť lokalitu kde boli jamy a nevie ako má prísť na miesto, kde chodieval ako chlapec. Všetky značky boli vyrúbané a odvezené.  A možno je dobre, že ten suchý les ešte stojí, maličké semenáčikové stromčeky sú už veľké do pol lýtok a po kolená a ako vravel ten slovenský lesník, faktom je, že pri rúbaní budú všetky polámané a zničené.
My vlastne nebudeme mať ani kam chodiť na drevo.
Teraz je všade toľko dreva, že už ho nemáme ani kde dávať. Kopíme ho uprostred dvora a experimentujeme s ukladanim, aby to vyzeralo dobre.

Celú jeseň sme nerobili nič, len robili s drevom.  Pri tomto počasí, by sme to drevo zbierali a chystali aj celú zimu. Asi by sme si ho už dávali pod postele.
Smutné je, že to všetko skončilo a o dva roky nebudeme mať ani kde nazbierať suché šišky na podpaľ a tak to vyzerá, že drevo si budeme musieť kupovať. Alebo prerobiť chatu na elektriku.

Dobrému Manželovi by sa to asi smrti rovnalo.
Ale dobrá správa je to, že sa s tým dá niečo robiť. Ak klimatická priazeň dovolí a my prežijeme všetky nástrahy, ktoré na nás ako ľudí čakajú, možno sa naši vnukovia dožijú znovu krásneho hustého tmavého lesa.
Tento víkend sa osádzala jedna vyrúbaná parcelka v čížovskom katastri na druhej strane rybníka. Zvolala sa akcia a Dobrý Manžel sadol do auta a išiel z Mníchova na Okrouhlík  na brigádu. Išiel tam v sobotu, v nedeľu bola brigáda a po nej išiel naspäť.

 

Nesadilo sa nikde blízko nás, ale bola to  Okrouhlická záležitosť a ja len dúfam, že keď bude treba, tak sa tak isto zmobilizujú brigádnici a prídu všade kde bude treba.


Vysadilo sa tisíc smrekov a tísíc dubov.

Človek by si myslel, že aký veľký priestor sa tým osadí a pritom len jedna menšia parcela.  Moja jihlavská kaderníčka mi hovorila, že takto zmobilizovaná je celá Vysočina. Celé komunity a partie chodia na brigády buď zbierať bukvice, aby mali škôlky čo pestovať, alebo vysádzať stromčeky, alebo ich obaľovať ovčou vlnou, aby ich neožužlali lesné zvieratká.  Taký Lojzo je už vyberavý, minulý rok ožral komplet dozretú aroniu susede Martine. Keby jej prišiel pod ruky, tak by mu nacápala po kopýtkach, žeby iskry lietali.
Takže tak je to s tými vagónmi plnými drevených polien.  Možno sa tam nejedná o ťažbu, ale o jednoduchú záchranu. Radšej verme tomu lepšiemu.
Slovensko chvalabohu takej strašnej  kalamite zatiaľ nemusí čeliť. Vážme si toho a ja dúfam, že raz Dorkine vnúčatá budú na Okrouhlíku, priamo za chatou  v chládku a v tieni veľkých zdravých stromov stavať tie najkrajšie škriatkovské domčeky.
Som ˇvďačná za to, že som to ešte  mohla zažiť.

 

 

Bravčové na cesnaku s karfiolovou ryžou – diétne

Toto je posledný recept zo série karfiolovej ryže.  Pripravovala som ho na štyri spôsoby a každý si môže vybrať. Sú nesmierne efektívne, pre tých čo zhadzujú kilá a sú dostatočne osvietení , že vedia, že hladovkou nikam cesta nevedie.
Sú  to normálne jedlá, ktoré spĺňajú všetky očakávania aj ľudí, čo nezhadzujú kilá a chcú sa len jednoducho najesť.
Je to úplne bežné, ako keby slovenské rizoto. Akurát tam nie je ryža a ten karfiol ju tam  zastupuje.
Viem, že jediným problémom všetkých tých, čo tieto recepty zamietnú, nie kvôli tomu, že nemajú radi karfiol, je ten, že sa im zdá prácne ten karfiol pomlieť.
Nuž tu sa Vám nijako poradiť nedá. Bez toho to skrátka nejde . Ako som písala aj v samotných receptoch možnosťou pre tých, čo nemajú  robot so sekacími nožmi, je ten karfiol nastrúhať na strúhadle.
Toto som ja ale nerobila a netuším či to bude fungovať.
karfiol musí byť naozaj jemný a neviem, či pri strúhaní nebudú odpadávať veľké kusy.
Ja len dúfam, že tí, čo ten robot majú a proti karfiolu nič nemajú, tomu jedlu šancu dajú. Aspoň jednému z nich.
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7709
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7566
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=8224

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Dva väčšie rezne z karé,  bez kosti a tuku
3 vajcia
polovica menšej karfiolovej hlávky
5 strúčikov cesnaku
pol bielej cibule
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 polievková lyžica med
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky
štipka mletej rasci

Postup

Karfiol dáme do robota a nasekáme ho na perličkovú konzistenciu, aby mal textúru ako uvarená ryža.


Mäso nakrájame na prúžky, očistenú cibuľu a cesnak nasekáme.
Jarnú cibuľku aj so zeleným nakrájame na jemné kolieska.


Do veľkej hlbokej panvice, alebo kastróla, dáme rozohriať olej
Pridáme prúžky chudého mäsa a dobre opečieme zo všetkých strán do hneda.
Pridáme cibuľu a cesnak.
Všetko osolíme , okoreníme.
Pridáme sójovú omáčku kikkoman a med a ja som pridala ešte asi 4 lyžice vriacej vody.
Všetko premiešame a minútku necháme podusiť. Stále miešame.
Nakoniec pridáme karfiolovú ryžu a miešame štyri minúty.
Po tejto dobe rozhrnieme všetko do strán a v strede urobíme miesto.
Do stredu vlejeme rozšľahané vajcia, tie posypeme chilli vločkami a mletou rascou.


Miešame kým vajíčka nestuhnú a zamiešame ich do karfiolového mäsa.
Nakoniec do celého pokrmu vmiešame nasekanú jarnú cibuľku.
Podávame so šalátom. Ja som si ho posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Dusená zelenina s karfiolovou ryžou – diétne

 

Je nám všetkým teplo. Strašne teplo. Horúčava atakuje 40 stupňov a teploty v noci neklesnú pod 25 stupňov.
Je hrozné pomyslieť, že sa možno dožije ešte aj moja generácia, že tento druh horúčav bude pravidlom a nie 10 dní, ale tri mesiace.
Nechcem na to ani pomyslieť.
Pred tridsiatimi rokmi som bola na bytovom družstve, kde som si mala vybrať byt v našom paneláku.
Mala som pred sebou obrovský plán domu , kde som videla veľkosti izieb v byte, rozmiestnenie podľa svetových strán, poschodie a tak.
Ja som si mohla ukázať, ktorý byt chcem, zaplatiť zálohu a do polroka sa sťahovať.
Tí čo prišli poslední, tak tí brali to, čo ostalo. Ostalo celé prízemie a druhé poschodie.
Ja som mala dvadsať rokov, celý dvadsaťročný život som bývala na dedine v rodinnom dome a dovtedy som nebola v žiadnom panelákovom byte, pretože celý môj život býval v rodinných domoch na dedinách.  Pardon, moja Dobrá Teta Monika sa vydala do Spišskej Novej Vsi a bývala na panelákovom sídlisku, Takže to bol jediný byt, v ktorom som bola dlhšie ako hodinu.
Nemala som poňatie aký chcem byt, na ktorú svetovú stranu otočený a na ktorom poschodí.
A tak mi ho vybrali rodičia podľa vzorca : musí byť vysoko aby bol teplý a musí byť slnečný aby bol teplý a musí mat čo najmenšie balkóny aby bol čo najmenší únik tepla.
Vybrali mi dvojizbový byt na desiatom poschodí z dvanástich možných.
Nevybrali zle, na tú dobu ani náhodou. Vybrali byt, ktorý nemal priechodné izby, a ktorý mal najväčšie radiátory. Kuchyňu a jednu izbu mám na východ a druhú izbu na juh.

V tom čase sme žili v posledných závanoch malej doby ľadovej, nepoznali sme palmový olej,  pralesy neubúdali, stromy sa nerúbali na kšeft, okolo domov rástli lúky a nie  burina a centimetrové trávniky.  Hron a potoky v zime zamŕzali na hrúbku, že sme sa mohli na nich bezpečne korčuľovať, , december, január bol pod snehom aj v Lučenci a tridsať stupňov bolo v júli asi tri dni a my sme všetci išli z toho tepla umrieť, netušiac čo nás čaká v budúcnosti.
Spomínaná DT Monika, mala kuchyňu  a jednu izbu na západ. Ja som bola dieťa, takže som to nevedela vyhodnotiť, ale už ako staršia, som ďakovala rodičom, že mi nevybrali byt, ktorý je situovaný na západ, tak ako ten jej.
Plastové okná a žalúzie neexistovali, existovali len látkové hnusné rolety, ktoré si ľudia dávali rovno dolu. DT Monika mala v kuchyni balkón a šnúry na prádlo. To prádlo keď po opratí vyvešala, tak ho do dvoch hodín mohla suché dávať dolu. Keď tam neviselo prádlo, tak tam visela nejaká látka, asi deka, už si fakt nepamätám. Bez tej deky by na ňu počas varenia celý čas svietilo slnko. O nejakom dramatickom teple v byte pod Tatrami nemohla byť ani reč, ale v tej dobe, pred tými 40 rokmi to muselo byť pre nich strašné.
S týmito poznatkami , mi teda rodičia vybrali môj byt.
Kým som nevymenila okná za plastové, tak mi v ňom bývala zima a v lete normálne.
Doba sa zmenila a všetko je inak.
Nechodím v lete do Banskej Bystrice. V mojom byte je na umretie. Poobede tam mávam 30 stupňov a to tam už nesvieti slnko pár hodín. Nechcem vedieť, ako je v kuchyni DT Moniky.
Keď som pred piatimi rokmi v ošiali, prišla s Dorkou do BB, tak som varila o piatej ráno, alebo desiatej večer. Dorka si našla v paneláku kamarátku, ktorá bývala na prízemí. Keď som ju tam priviedla a pani otvorila dvere bytu, v tej saune ma z toho bytu osviežil chladnejší vzduch. Pani hovorila, že áno, majú tam chládok a normálne tam môžu v tých teplách existovať. Dokonca spávajú v pyžame a nosia normálne domáce oblečenie. To my sme spávali s Dorkou v ničom a chodili sme oblečené v nevyhnutnom minime.  Ako sa tá doba zmenila.
Prízemné byty, na ktoré sme sa kedysi pozerali s dešpektom, že je tam tma a chladno, tak tie sa stali lukratívnymi.

Keď sme boli bez Dorky, tak sme žili na donáškach, alebo nás živili reštaurácie. Jedine kde sa dalo prežiť, bol môj rodičovský dom v Selciach. Má hrubé tehlové múry, je prízemný, miesto  rozpálených žalúzii, má vonkajšie rolety, kuchyňu bez slnka a záhradu plnú ovocných stromov. Pod stromami je záhradná hojdačka a posedenie,  keďže sa už rodičia vzdali sliepok, tak môžeme chodiť po záhrade bosou nohou. Dvor je bez stromov, tieň robí, len plátenný pavilón a susedovie vysoký dom, asi tri hodiny  poobede je tam na umretie.
Janíčko s Dorkou sa kúpu v bazéne a ten čo dáva na nich pozor to tam pretrpí. Marhuľa ktorá tam rástla, padla za obeť nejakému dôvodu.  Terasa je vydláždená, našťastie je tam strašne veľa veľkých črepníkov a kvetov a dvor je plný trávy.
Do Banskej v lete už nechodíme. Ja to neviem tam teplotne zvládnuť.

Dosť na tom, že žalúdok, aj keď nechce jesť tak veľa ako inokedy, ale jesť chce.
Ako to prežiť, aby kuchárka v kuchyni neupadla do kómy.
Buď zapneme klímu, alebo  budeme variť jedlá, ktoré máte hotové za pár minút.
Iné je to v našom byte v Mníchove.  Okno mojej mníchovskej kuchyne, ústi do ulice. Sme na druhom poschodí a okolo  stoja šesťposchodové činžiaky. Slnko tam nesvieti a ulica von nie je rozpálená. Okno mávam otvorené aj v horúčavách a robí mi to prievan. Mačka Barbora v lete leží na kuchynskom okne a prespí tam celý deň. Je tam veľmi príjemne, vážne.
Ale aj tak varím málo a rýchle jedlá.
Toto je jedno z nich.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

3 menšie papriky, každá v inej farbe
200 g čerstvé huby
1 tretina karfiolovej hlávky
1 červená cibuľa
2 vajíčka
1 veľká polievková lyžica olej

Postup

Zeleninu a huby očistíme, zbavíme poškodených častí a zrniečok.
Nakrájame na primerané kúsky, cibuľu na jemnučko.


Karfiol v robote posekáme, kým nemá textúru ako drobná ryža.


Kto nemá robot, tak nech skúsi karfiol postrúhať. Ja som to nerobila, tak neviem ako to funguje.


Do hlbokej panvice rozfŕkame veľkú lyžicu oleja.


Pridáme paprikové kocky, huby a cibuľu. Dusíme kým nie je zelenina mäkká na hryz. Nesmie byť úplne mäkká.
Osolíme, okoreníme čerstvo drveným korením.
Pridáme karfiolovú ryžu a miešame nejakých 5 minút.


Zeleninu rozprestrieme do strán a do panvice pridáme dve rozšľahané vajíčka.


Vajíčka zľahka ochutíme soľou a paprikou,  miešame kým nestuhnú a potom ich vmiešame do zeleniny.
Pred podávaním ešte ochutíme, podľa svojej chuti a posypeme nejakými čerstvými bylinkami.
So studeným zeleninovým šalátom, nesmierne príjemné, nekalorické, letné jedlo.
Ja som si zľahka moju porciu posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Nemoderné kuracie rezne, marinované v jogurte

Pred dvadsiatimi rokmi nám  chutili iné veci ako dnes. Aj som varila úplne inak ako dnes. A dôsledok toho , ako som varila vtedy, tak hasím teraz. Sme rodina tučných.
Dobrý Manžel miluje sladké a ja mastné.
Jemu bábovku a mne bôčikový sendvič. Jemu ovocné knedlíky,  bohate poliate maslom a zasypané cukrom a tvarohom, mne vyprážané krkovičkové rezne. Jemu ananásová roláda, mne domáce klobásy a jaternice so zemiakovou kašou. Jemu kýbel zmrzlinky, mne mastné údené koleno.
Používala som na dochucovanie rôzne práškové polievky, bujónové kocky, litre priemyselnej sójovej omáčky. Bez  umelých glutamánov som ani nenavarila.
Obaja sme prešli viacerými , šialenými druhmi redukčných diét, ktoré sa nám vrátili ako jojo efekt s  nebývalou silou naspäť, znásobené kilami naviac. Najhoršia bola asi Dukanova diéta, nechápem ako som to mohla vôbec vydržať.
Nerobievala som šaláty, jedinú prílohu, ktorú sme používali boli kyslé uhorky.
Bola to šialená doba.
Tuční sme bohužiaľ stále .
Ale aspoň som sa posunula v spôsobe varenia. Z dochucovadiel poznám už  jedine prírodné koreniny a bylinky.  Používam kvalitné panvice a olejom len zľahka vytieram dno.  Jednu tretinu taniera tvorí vždy čerstvá zelenina . DM dostáva s obedovými škatuľkami ako maškrtu, len ovocie.
Sladké mu úplne odopierať nechcem, takže áno, občas mu upečiem a uvarím sladké jedlo. Stravujeme sa omnoho jednoduchšie. Trpí tým môj blog, ja viem. Ale to sa nedá nič robiť. Pre mňa je najväčším peklom, nenajesť sa o desiatej večer. Obdivujem ľudí, čo tvrdia, že nemyslia na jedlo. Ja od siedmej večer nemyslím na nič iné, len na to, ako by som si dala toto, alebo hento. Takže takto bojujeme.
Znižujú sa naše krvné červené čísla, chvalabohu. A našim cieľom je, prestať brať lieky na vysoký tlak. Dúfam, že to do konca roka dáme.
V úprave myslenia, čo sa týka varenia, mi veľmi pomohol môj blog.
Nesmierne.
Neviete si predstaviť, koľko receptov, ktoré som vkladala prvý rok,  som musela upraviť na optimálne hodnoty. Presúvala som ich z portálov o varení, kde som ich vkladala  už niekoľko rokov dozadu.
Tej múky, toho oleja, vývary z bujónových kociek, toľko soli, dlhé varenie, kde mi zo zeleniny ostávala čistá vyvarená kaša, bez jediného zachovaného vitamínu.
Bože môj, ja sa čudujem, že nám ešte vôbec v žilách má ako prúdiť krv a naše žily majú ešte nejaký prietok.

Keď som pred 11 rokmi začala fungovať na rôznych weboch o varení….
Vážne,  to je už 11 rokov. Vlastne už aj tento blog funguje od roku 2013.
Skrátka keď som začínala na sociálnych sieťach s varením, tak v tom čase, bol nesmierne populárny tento recept.
Kuracie rezne z vykostených a odkožených kuracích pŕs, marinované v ochutenom jogurte a vyprážané.
Jeda moja, to bolo terno.
Aj ja som ich párkrát urobila a vôbec si nepamätám ako nám vtedy chutilo.
DM asi pred mesiacom začal na mňa nenápadne tlačiť, či si to pamätám a žeby to chcel znovu skúsiť.
Koľkokrát som kúpila biely jogurt, toľkokrát sme ho zjedli a nebolo na marinádu.
Kupovala som grécky.
Grécky jogurt milujem na moju škodu, pretože je tučnejší ako obyčajný, ale dovoľujem  si tento prepych.
No a keď som  dokupovala tretíkrát aj kuracie prsia, tak som sa k tej tretej sade rozhodla nekupovať grécky, ale taký obyčajný.
No obyčajný, bol bio a tučný. Žiaden škrob, žiadna želatína. Normálny prírodný bio biely hustý jogurt.
Takže konečne došlo aj na tie rezníky.
Vážne sú tie rezne úplne iné. Sú krehké, mäkké, šťavnaté  a dajú sa odkrajovať pokojne lyžicou.
Určite tento spôsob vyskúšam aj na rezňoch z karé. Vlastne neviem či určite. Karé som naposledy kúpila asi pred desiatimi rokmi, a aj to len preto, že nemali iné mäso. Ale keď budem niekedy v budúcnosti robiť znovu kuracie rezne a budem mať čas na to, aby mohli ležať v marináde, tak ich budem robiť jedine takto.
Sú síce nemoderné, ale prekliato dobré.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
300 g hustý biely nesladký jogurt
1 celé vajce
2 strúčiky cesnaku, ak máte tak aj lyžička sušeného
pol lyžičky soľ, čerstvo drvené korenie
strúhanka
olej

Postup

Prsia nakrájame na rezne a len rukou ich roztlačíme. Vyklepávať ich je podľa mňa zbytočné.
Do hustého jogurtu pridáme celé vajce, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala len jeden strúčik cesnaku, tak som pridala lyžičku sušeného a spravil veľmi dobrú chuť, takže ho už asi budem pridávať stále.
Marinádu vymiešame a naložíme do nej rezne, tak, aby bol každý v nej obalený.


Nádobu uzatvoríme a necháme v chladničke do druhého dňa.
Pred vyprážaním rezne vytiahneme z marinády. Pokiaľ ste dali naozaj hustý jogurt, tak z rezňa nesteká a ja som ho z mäsa neodstraňovala.
Rezeň som poriadne zasypala strúhankou.
Rezeň vložíme do horúceho oleja a vypražíme z obidvoch strán.
Strúhanka má tendenciu zvlhnúť, preto obalíme a hneď vložíme do oleja. Neobaľujeme dopredu.
Ohromne sme si pochutili. Za studena chutil možno ešte lepšie ako za tepla.
.Veľká veľká fajnotka.
Takže suma sumárum. Aj keď sú tie nemoderné a zastaralé jedlá kalorické a prácne a neviem čo ešte všetko by sa im dalo vyčítať, faktom je, že chutia skvelo.

Paradajkový šalát s paprikou

Von je príšerné teplo. Všetci sa musíme s tým nejako vyrovnať a keď vidím tie naše mačacie chlpaté beštie, je mi ich strašne ľúto.
Keď je teplo mne, neviem si predstaviť ako je Noelovi a Barbore.
Ale vynašli sa.
Na mojom pracovnom stole mám silný ventilátor.
Obidvaja sa mi naskladali na stôl, ja som na nich nasmerovala ventilátor a oni takto prespali niekoľko hodín.
Noel mal hlavu položenú na klávesnici ako na poduške a Barbora mala opreté zadné nôžky o reproduktor.
Nebolo tej sily, čo by ich prinútila prerušiť spánok pod ventilátorom.
Aj by som ich odfotila, ale čítačka mi nabúrala kartu a musela som počkať na Dobrého Manžela aby zrekonštruoval súbory.

Foťák je už v poriadku. Akurát Vám nemám ako ukázať to mačacie zátišie s mojim počítačom.
Toľko chlpov som mala v klávesnici, že až.
No a k tomuto šalátu.
Strašne dobre mi padol.
Zeleninu som vytiahla z chladničky do 15 minút som ho jedla.
Bol studený, osviežujúci, báječný.
Čerstvé paradajky jedávam len tie čo mám doma.
Tie ktoré ma postretnú v bežnom živote, mimo mojej kuchyne, ignorujem
Vyťahujem ich zo všetkých bagiet, sendvičov, burgerov, šalátov v reštauráciách.
Neznášam paradajky, ktoré po narezaní stoja dlhšie ako 10 minút.
Stojí ma veľké úsilie, zjesť ponúknutý chlebíček na ktorom je paradajka a potláčam nutkanie,  ju odstrániť.
Paradajky v celku mi nevadia, akurát tie narezané.
Toľko k mojej chuti.
Dobrý Manžel ignoruje paradajky ako také, takže aj tento šalát som robila v zmenšenom množstve, tak aby som ho zjedla všetok na obed. A veru som ho aj zjedla.
Kým mačky spali.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

1 kg  rôzne paradajky
1 malá červená paprika
1 červená cibuľa
na zálievku :
100 ml olivový olej
2 polievkové lyžice jemný ocot
2 čajové lyžičky med
1 čajová lyžička horčica
hrsť nasakenej mäty
soľ, čerstvo drvené korenie
chilli vločky

Postup

Červenú papriku umyjeme a zbavíme jadrinca. Nakrájame ju na veľmi malé kocky.
Červenú cibuľu ošúpeme a nakrájame na maličké kocky.
Do oleja, pridáme vínny ocot, med, horčicu a metličkou prešľaháme.
Čo sa týka octu, tak by mal byť jemnejší, nie ten klasický kuchynský. Ak iný nemáte, tak nálev ochutnajte a poprípade zmiernite kyslosť, buď pridaním medu, alebo cukru.
Nakoniec podľa chuti osoľte a okorente.
Cibuľové a paprikové kocôčky zmiešajte, zalejte nálevom a pridajte nasekanú mätu.
Pripravili sme si takzvanú salsu.
Šalát bude veľmi efektný, ak budete mať rôzne paradajky. A to rôzne nielen farebne, ale aj sortou.
Ja mám rada čerešňové a býčie srdcia, ale tým ešte nenastal čas, takže som použila len tie čerešňové.
Paradajky umyjeme a prekrojíme,  veľké nakrájame na plátky.

 


Paradajky prelejeme salsou a na záver ich poprášime chilli vločkami.
Keby nebolo také teplo, tak použijem čerstvé, nakrájané štipľavé papričky, ale dosť, že sa človek potí zvon, nemusí sa aj zvnútra.
Ten chilli poprašok úplne stačil na to ,aby ten šalát báječne chutil a nebol pritom teplonosný.
Je to šalát vážne skvelý,  hlavne keď je studený. Kto si nepotrpí na lukulskú večeru, úplne k nemu stačí dobre vypečená bageta.

Zeleninová omáčka s mletým mäsom

Dnes nemám vôbec dobrý deň, na ktorý sa neteším.
Idem tepovať koberce.
Keď sme zariaďovali pred 7 rokmi náš byt, tak sme ani len nechyrovali o tom, že budeme mať dve čierne mačky.
Smotanový koberec pri tých pĺznucích beštiách, bola tá najhoršia možnosť, ktorú som mohla na tú podlahu prestrieť. A to pekne od steny ku stene.
Pokojne som mohla kúpiť aj koberec z bieleho zamatu, pretože tento čo máme by sa mu vyrovnal.
Keby som to len tušila, tak  štýl zariadenia zvolím úplne iný.
A to prosím pekne, sme ho položili na drevené parkety.
Usúdili sme, že vybrúsenie tých parkiet nás vyjde drahšie, ako nový koberec.
Bola som najmúdrejšia a tak som presadila smotanový koberec a k tomu sme dali urobiť nábytok na mieru, čo k nemu farebne ladí.
Keby sme hneď  dali ten koberec dolu a dali tie parkety vybrúsiť, tak by to vyzeralo strašne.
Nie je to  nábytok, ktorý sa farebne hodí na drevené parkety a bolo by to ako päsť na oko.
A tak som , po adoptovaní mačiek, ako prvé, pokorne vytiahla starý, klasický vysávač. Automatický robík to neutiahne a ten používam, len na každodenný očistný rituál.
Chlpy, stopy po zablatených labkách, rozvlečený piesok, kúsky novín, pierka z mažoretkových paličiek, tak to jedine tým starým, dobrým vysávačom.
No a museli sme dokúpiť aj tepovací stroj.
Pretože smotanový koberec je nesmierne zákerná vec nášho bytu, aj bez tých dvoch mačiek. A to ho máme naťahaný v celom byte.
Našťastie som mala toľko rozumu, že v chodbe je koberec tmavý.
Chcem zdôrazniť, že ešte aj v tej chodbe máme  koberec od steny k stene a na ňom položený vstavaný nábytok.  Na parketách.
Mám čo som chcela.
A keď mi včera padla na zem lyžička od kávy,  a na tom smotanovom koberci to vyzerá, ako keby som tam prinajmenšom stúpila gumenou čižmou, v ktorej chodím do hnoja, padlo rozhodnutie.
Dnes idem tepovať.
Nemyslite si, že by som si to nerada uľahčila,  a vanišom   na koberce,  neprekefkovala len ten fľak.  Ten smotanový koberec je vážne děvka proradná.
Ono by to bolo poznať.
Buď by som musela na kolenách vykefkovať do stratena dva metre štvorcové, alebo to zobrať z gruntu.
A tak to beriem z gruntu a čakám kým udrie ôsma hodina.
V Nemecku sa začína o ôsmej ráno. Garantujem Vám, že tu Vás smetiari zobudia až po ôsmej.
Náš činžiak je postavený po druhej svetovej, takže byty sa tu renovujú pomerne často.
Ja mám vážne pocit, že chlap s vŕtačkou čaká, ako na štartovacej čiare, opretý o stenu a úderom celej, tú vŕtačku zapne.
A vypne ju o na pravé poludnie a zapne ju presne o tridsať minút.
Hodinky si môžete nastavovať.
Raz sa to ale vymyklo a  v niektorom byte, buchotať začali už o siedmej ráno. Vec neslýchaná. A potom som videla dve dodávky. V jednej boli robotníci, v druhej materiál. A tie dodávky boli z Maďarska.
Nebojte sa, po týždni začali buchotať, ako sa patrí, presne o ôsmej.
To si teda dovolili dosť, budiť mníchovských spoluobčanov.
A prišli aj policajti a dostali pokutu za tie dve dodávky. Parkovali kade-tade, nemali povolenie a všetky tie veci okolo.
Bohvie ktorý sused ich natrel.
No a je už deväť minút po ôsmej. Idem sa teda realizovať a urobiť ten smotanový koberec čistým

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

200 g mleté miešané mäso
3 sardely
1 červená cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 malá červená paprika
1 malá žltá paprika
1 menší petržlen
1 hrubší výrez zo zelerovej hlavy
pár ružičiek brokolice
hrsť čerešňových  paradajok
hrsť čiernych olív
250 ml pasírované paradajky
bobkový list
soľ, čerstvo drvené korenie
cukor + balsamico na dochutenie
3 polievkové lyžice olej

Postup

Zeleninu očistíme, ošúpeme, obielime poumývame.
Všetko nakrájame na vhodnú veľkosť. Paradajky rozkrojíme.
V kastróle rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso. Opekáme ho dovtedy, kým nie je zo všetkých strán hnedé a rozpadnuté.
Mäso rozhrnieme do strán a pridáme cibuľu a cesnak a orestujeme.
Všetko zmiešame.
Pridáme sardely.
U nás sardely kupujeme na kilá. Dobrý Manžel ich miluje, ale verím, že  to nie je komponent ktorého ste doma fanúšikom a možno by bola pre Vás vhodnejšou náhradou , trebárs sardelová pasta. Stačila by asi malá lyžička.

No a postupne pridávame zeleninu a bobkový list.  Prilejeme hrnček horúcej vody a pasírované paradajky.
Pridáme malú lyžičku soli, malú lyžičku cukru.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Necháme veľmi mierne bublať nejakú polhodinu.
Podľa chuti ešte okoreníme, a prípadne osladíme alebo pridáme ešte balsamicový ocot.
Nakoniec vložíme čierne olivy bez kôstok.

Podávame s cestovinami.

 

Toskánsky chrumkavý šalát z chleba a paradajok – panzanella

Za mojej mladosti sa mamička tak besnela so sadením hocičoho, že sa až čudujem, ako sme to zvládali.
A približne každý piaty rok usúdila, že to pole, ktoré obhospodarujeme je jej malé a potrebuje väčšiu plochu.
A tak sa odorala časť lúky a tá sa mala premeniť na pole.
Spočiatku na túto činnosť objednávali miestneho sedliaka s koňom a neskôr chodil Mirko Očenáš s traktorčekom.
No hej, oni priorali,  vypili oldomáš, zjedli mamičkine zákusky a spokojne odišli domov.
Nám nechali  ťažké žumplaty, ktoré sme museli motykami rozbíjať, vytriasať  korene, znovu to ručne prerýľovať, prekopať a zarovnať. Potom urobiť novú medzu a mamka víťazoslávne nasadila čo nevyhnutne potrebovala , aby sme mali všetkého veľa a aby sme všetko mohli zavárať.
A aj tak to, ako sa zdalo, bolo málo.
Jedného roku mamička usúdila, že na poli za domom, sa už budú sadiť zemiaky len skoré, aby sme si ich chodili vykopať a rovno ich aj varili. A na zimné uskladnenie sme začali sadiť zemiaky na poli v Jelšinách.
Vôbec netuším, čia to bola pôda, ale nikto nás odtiaľ nevyhnal.
Sa ani nečudujem, pretože keď sme tam pripravovali pôdu na sadenie, tak som si tam pripadala ako nevoľníci za Márie Terézie, ktorí si svoje vlastné políčko robili v takom kamenisku, že tam by si rozbil hlavu, každý pandúr s bičom v ruke.
Neviem ako mohli medzi tými skalami rásť nejaké zemiaky, ale rástli a tých dvadsať vriec sme tam  vždy vykopali.
Bože to bola lopota.
V tom čase na Markíze išiel taký program, volalo sa to tuším „snívajte s nami“. Tam písali ľudia, že čo by bolo ich najväčším splneným snom a dramaturgia vybrala tie najzaujímavejšie a potajomky plnila.
Každý rok, keď sme išli buď sadiť, alebo okopávať, alebo ohŕňať, alebo zbierať mandelinky, alebo vykopávať,  som si hovorila, že prečo som ja debil nenapísala, že mojím najväčším snom by bolo, keby sme tam prišli a bolo by to už zasadené, alebo okopané, alebo ohrnuté, alebo vykopané a vrecia pekne zoradené, len ich odviezť..
Ale zase sme si užili aj srandu na tom poli. Hrávali sme hru “ myslím si vec“. Kľučka na evanjelickom kostole vo Vlkanovej, alebo vltavínsky travertín v Šumných mestách v českej televízii mali svoje čaro.
A potom sa to zase začalo nejako uberať.
Najprv sme pustili Jelšiny.
Potom sa na prioraných častiach začala nemilobohu vysádzať taká vec ako cuketa,  alebo ozdobné tekvice. Predstavte si to, nemali sme už 50 koreňov paradajok, ale len polovicu.
Už sme nekupovali za vaňu uhoriek na zaváranie a zavarilo sa len to, čo sa urodilo u nás a viac sa sadila ťahavá fazuľa, alebo hrášok na jedenie.

Nástupcom mamičkinho pestovateľského boomu sa stala Moja Dobrá Švagriná ktorá, to ale prevzala s jasnou mysľou a  citom pre zdravú mieru.
Spočiatku chudiatko musela robiť tak ako si to predstavovala mamka, ale s jej  pribúdajúcimi chorobami, rokmi a obdobiami letargie, mamka pristúpila na výmenu a nechala už všetko na ňu.
Janka to robí tak, že áno, pestuje. Ale pestuje tak, že čo dorastá, to sa nezavára, nesuší, nemrazí.
V prvom rade sa to je. Každý víkend zozbiera čo dorastie, rozdelí to do košíkov a podľa toho sa doma varí.
Až to, čo sa nezje a nespotrebuje, tak len to sa zavarí, zamrazí, zasuší, uskladní.
Neviem ako to má tento rok so zemiakmi, ale tuším sú zasadené len skoré a polovica pola sa nechala zarásť na lúku pre včeličky.
Pôda naberie silu sama od seba a ak bude treba, znovu ju poprosíme aby nám bola k úžitku pri pestovaní.
Keby som tento šalát poznala v tom čase, keď som bola v pestovateľskom procese zapojená aj ja, tak by som bola na ňom živá celé paradajkové obdobie.
Pritom to nie je vonkoncom nič zvláštne.
Je v ňom všetko, čo robievame bežne, akurát to asi nikoho nenapadlo takto všetko zmiešať dokopy.
Ale v Toskánsku ich to napadlo a tak majú výsadu tvrdiť, že toto jedlo je toskánske.
A je nesmierne dobré a ja si musím ísť urobiť žlčníkový čaj.
Zhltla som ho takou rýchlosťou, že mi zaškodil. Pažravá Mína si nič iné nezaslúži, ako ťažobu.
Majte to na pamäti, je tak dobrý, že Vám môže urobiť zle.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Chlieb typu ciabatta od včera
olej
2 cesnakové strúčiky
2 čajové lyžičky strúhaný syr typu grana (grana padano, parmazán)
Na zeleninový šalát :
300 gramov čerešňové paradajky
tretina šalátovej uhorky
1 malá červená cibuľa
veľká hrsť bazalkových lístkov
Na nálev :
5 polievkových lyžíc olivový olej
3 polievkové lyžice jemný biely ocot (vínny, balsamico)
1 polievková lyžica práškový cukor
1/2 čajovej lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

 

Postup

Paradajky prerežeme na polovičky. Uhorku ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.
Zeleninu dáme do misky a zmiešame nálev z oleja, octu a cukru.
Ja som robila nálev podľa mojej chuti, Vy si pridajte  buď cukor, alebo ocot podľa seba.
Zeleninu prelejeme nálevom, osolíme ju a zasypeme čerstvo drveným korením.
Všetko premiešame  a odložíme bokom.
Naším cieľom je, aby zelenina ešte pustila trošku šťavy a tá sa zmiešala s nálevom.

V rozpise som uviedla, že použijeme chlieb ciabatta.
Ide o to, že každá kocka chleba by mala mať aj kúsok kôrky, čiže chlieb ktorý, budeme spracovávať, by mal mať malý priemer. Napríklad taký ako má veka na chlebíčky, ale chlebíčková veka nie je vhodná a ani toastový chlieb.
Ja som v sobotu kúpila zemiakový chlieb  a na tento recept bol ako stvorená.
Chlieb teda nakrájame na kocky, tak aby obsahovala každá kúsok kôrky. Kocky by mali mať veľkosť na hryz.
Poriadne ich pokropíme olejom  a rukami premiešame.


Rozohrejeme širokú panvicu a kocky zo všetkých strán opekáme do tmavozlata.  Uprostred opekanie som usúdila, že chlieb je príliš suchý, tak som ešte raz pofŕkala olejom.
Čo sa týka oleja, pochopiteľne každý uvádza olivový. Ja doma používam repkový s maslovou príchuťou, tak som si naň zvykla, že ho používam už aj do šalátov a tento som používala aj v tomto prípade.
Moje kocky sa opiekli za 7 minút.
Tesne pred ukončením som chlieb veľmi jemne poprášila lyžičkou grana padano.

Premiešala som a vypla zdroj tepla.
Nakoniec k chlebu prelisujeme cesnak a znovu premiešame.
Do zeleniny ešte pridáme veľa nasekaných bazalkových lístkov a vmiešame opečený chlieb.
Chleba si pridajte toľko,  koľko chcete.


Niekto  má  toto jedlo radšej viac chrumkavé a niekto viac zeleninové.
Chlieb musí vsiaknuť všetku šťavu a ostať stále chrumkavý.
Nie je to jedlo, ktoré môže postáť.
Pred podávaním ešte posypeme kolieskami červenej , alebo lahôdkovej cibule.
Ja som si ešte moju porciu posypala lyžičkou grany.
Tá grana sa v rozpisoch panzanelly neuvádza, ja som ju tam dala preto, pretože tento syr milujem.

Jahodová roláda

 

Pred Veľkou Nocou sme zahájili okrouhlícku sezónu. Ako obyčajne sme plánovali najprv len tri týždne a ako obyčajne sme tam ostali šesť. A pravdepodobne by sme tam na jeden záťah ostali, až dovtedy, kým by nám nezačalo chýbať letné oblečenie.  Pravdupovediac, rátala som, že nám začne chýbať už po tých troch a to nás prinúti aby sme sa vrátili do Mníchova. Lenže ja som umyla 29. apríla na chate okná a na druhý deň začalo pršať a pršalo až kým sme neodišli 26. mája. Medzitým prišli traja zamrznutí, uzimená Žofia a k lejaku sa pridali teploty do 10 stupňov.
Na letné oblečenie sme ani nepomysleli a každý deň sme si kúrili.
A prečo sme neodišli?
Pretože sme si to užívali. Doslova a do písmena.
Klepot dažďa na plechovú strechu, hlučný odkvap priamo za mojim oknom kde spávam, praskot ohňa v piecke.
Dobrý Manžel ma musel opustiť a odísť na týždeň do Mníchova, kvôli pracovným povinnostiam a ja som tam ostala sama s mačkami. Aj keby som nemala  zdravotné problémy, ktoré mi to cestovanie znemožnili, aj tak by som tam asi ostala.
Naučila som sa rozkladať v piecke oheň, vyhopkať do dažďa a nabrať si zo šichtúňa drevo.
Zatvárať nepadnúce okno, ktorým tvrdohlavo chodia naše mačky von a dnu z chaty..
Raz,  keď ma v noci zobudila zima, prikryla som sa  ešte jednou perinou a pohladila som Noela, ktorý okamžite začal priasť ako traktor, zabudla som, že som sama, že ma bolí strašne noha a nemám uvarený urologický čaj.
Bolo to skrátka skvelé.
Keď sa DM vrátil a celý šťastný bol zmoknúť do lesa,  mne sa už uľavilo , predsa mi len noha neodpadla a mohla som miesto uroložáku piť už normálny čaj, tak sme odišli na jeden víkend pozrieť do Bratisky naše drahé detičky,
Dobrú Cerku sme presvedčili aby nám v jeden deň  navarila obed u Strýka Burgera, kde sme si nesmierne pochutili.


S Dobrým Zaťom sme si posedeli na detskom ihrisku, kým DC s DM odišli do mesta ako ocko s cerkou.
Strašne krásny víkend to bol.
Keď sme sa vrátili na Okrouhlík, tak začalo ako inak, pršať.  Vraj celý víkend čo sme boli preč, tak síce slnko nesvietilo, kraťasy sa nenosili, ale nepršalo.
No a došlo k nevyhnutnému, došla nám zásoba liekov a jubilujúca Dobrá Teta Pavla dostala zápal okostice a k žiadnej oslave teda nedošlo, usúdili sme, že je čas ísť domov.
Potajomky sme zabalili a upratali, aby mačky nič nezbadali a nezmizli na celý deň pod Nahodilovu chatu.
Ráno o ôsmej sme azda ešte nikdy neodchádzali.
A áno nesklamala som sa, v opare na lúke stál Srnec Lojzo aj s pani Lojzovou aj s harantom .
A keď sme prišli do Mníchova, tak sme vybaľovali v daždi a pršalo celý týždeň.  A to som tu tie okná neumývala.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

4 vajcia
80 gramov kryštálový cukor
80 gramov polohrubá múka
1 čajová lyžička kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin a pod)
1 polievková lyžica dobré tmavé kakao
Na jahodový rozvar :
250 g jahody
3 polievkové lyžice cukor
podľa chuti nejaký voňavý alkohol
Na krém :
500 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový puding
250 g  maslo
3 polievkové lyžice cukor
limetová šťava

Postup

Ako prvé vyberieme z chladničky maslo a rozkrájame ho na malé kúsky.
Ako druhé uvaríme puding v mlieku a s dvoma lyžicami cukru podľa návodu na obale.
Ja som nemala vanilkový puding, len malinový a tak som uvarila teda malinový.  Na chuti  a farbe krému to bolo poznať veľmi nepatrne.
Uvarený puding necháme úplne vychladnúť. Občas je nutné ho premiešať, aby sa nevytvorila na ňom zhrubnutá vrstva.
Do veľkej misky rozbijeme celé vajcia a pridáme cukor.
Šľaháme ich kým nebudú svetlé , a výrazne nenaberú na objeme.
Pridáme nejaký kuchynský škrob, ktorý máte otvorený.
Pridáme nakyprenú múku, do ktorej vmiešame kakaový prášok.
To,  že kakao vmiešame do múky, nemá žiadny cukrárenský efekt. Je to preto, aby sa vám to kakao neprášilo.
Mne ten kakaový poprašok vadí a tak som si to takto zaužívala.
Sypké suroviny zapracujeme do vyšľahaných vajec.
Na plech dáme papier na pečenie a rovnomerne po ňom roztrieme cesto.
Vložíme do dôkladne predhriatej rúry na 220 stupňov, stiahneme na 200 stupňov a upečieme.
Platí zásada, že pri pečení takých tenkých korpusov, sa vyhýbame pozvoľnému pečeniu, pretože cestu hrozí vysušenie.
Moja rúra upiekla cesto za sedem minút, Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Hneď po upečení preložíme cesto z plechu  na  dosku, kde je položený papier na pečenie.
Cesto prevrátime a opatrne stiahneme z neho papier a ten potom voľne položíme na to cesto.
Máme teda cesto medzi dvoma papiermi na pečenie a to poriadne zarolujeme aj s tými papiermi a necháme v rolke poriadne vychladnúť.
Kúsky zmäknutého masla vyšľaháme s troma lyžicami cukru do penista a po lyžiciach pridávame vychladnutý puding, ktorý postupne zašľahávame k maslu.
Táto postupnosť zašľahávania pudingu po malých častiach do masla je veľmi dôležitá.
Len takto máte zaručené, že krém bude hladký a kompaktný.
Keď do masla zapracujeme všetok puding, šľaháme krém na stredných obrátkach minimálne 10 minút.
Krém je nadýchaný a zväčší svoj objem.
Tento krém je  chuťovo nevýrazný, je akurát sladký.
Tento som ochutila limetovou šťavou. Vyžmýkala som celú polovicu limetky a zapracovala do krému. Keby som jej mala viac, ešte by som možno pridala.
Vy si to upravte podľa svojej chute.
Takže máme hotový krém a vychladnuté cesto.
Ak robím ovocnú roládu, tak som prestala dávať do krému a na piškótové cesto, čerstvé ovocie.
Čerstvé ovocie radšej pridám pri servírovaní hotového múčnika.
Čerstvé drobné ovocie je síce efektnejšie, ale v krémových zákuskoch je zúfalo nevýrazné.
To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že pokiaľ múčnik nezjete maximálne do druhého dňa, riskujete, že také jahody, alebo čučoriedky Vám pokojne môžu v tom kréme splesnivieť.
Ja keď robím ovocné rolády, pripravujem si radšej rozvar.
250 g jahôd očistíme, umyjeme a nakrájame na kúsky.
Do panvice dáme cukor a jahody a rozvaríme tak, aby bol cukor rozpustený, jahody  stratili tvrdosť, pustili šťavu a kúsky boli obalené v sirupe.
Rozvar môžeme ochutiť lyžicou nejakého voňavého alkoholu. Ja som nemala, tak som nedala.
Cesto na roládu rozbalíme a necháme stále na tom papieri.
Na cesto rozprestrieme rovnomerne ten rozvar aj s kúskami ovocia.
Dve tretiny krému rozotrieme po ceste a pomocou papiera zarolujeme roládu.
Nakoniec ju celú potrieme krémom, ktorý sme si dali bokom a uhladíme.
Teraz sa musíte rozhodnúť, ako chcete roládu dokončiť.
Buď ju zosypete strúhanou čokoládou, alebo mletými orechmi, alebo kokosom.
Ja som ju jednoducho poliala čokoládou.
Roládu necháme dôkladne vychladnúť a krém zatuhnúť.
Čokoládu  na varenie  s kúskom stuženého tuku  roztopíme nad parou a roládu vytiahnutú práve z chladničky, touto polejeme a nožom s okrúhlou špičkou hneď uhladíme. Bohužiaľ som pomery nezapisovala a urobím tak nabudúce.
Znovu dáme do chladu a po zatuhnutí môžeme krájať a podávať.
Mala som nové nože a také ostré, že som nemusela vôbec nôž nahrievať vo vriacej vode. Krájal ako čert.