Knedľa bez droždia pre Dobrého Manžela

 

Asi po piatich rokoch nášho manželstva sa Dobrý Manžel vzbúril.
On nechce a nebude a nie a nie , jedávať kysnutý knedlík.
Lenže on nevedel pomenovať to, čo mu na tom vadilo. Stále mi len hovoril, že on chce tuhý, houskový.
Tých experimentálnych kysnutých knedlí čo som sa len dorobila a zakaždým mi povedal, že to nie je to čo chce.
Ja som vedela čo chce.
On chcel houskový knedlík v prášku od Vitany. Moja Dobrá Svokra iný nerobí.
Viete ako mi to išlo na nervy.
Pýchou každej slovenskej gazdinky je naparený kysnutý knedlík, ako páper, čo je mäkký ako duša.
Pri sviečkovej omáčke je nevyhnutnosťou. Kúsok sa namočí do smotanovej omáčky a tá ho pokryje so všetkými jej chuťami.
Máte vidieť, keď som taký urobila, tak chcel radšej aby som mu uvarila k tomu kolienka. KOLIENKA.
Našu manželskú posteľ do Mníchova sme si dali robiť ako a typ na objednávku.
Keď som robila prieskum v rôznych stolárskych dielňach tu v Mníchove, tak som skoro odpadla. To boli tak nehorázne ceny, že za tú jednu zákazkovú posteľ, by sme v Bystrici zariadili nábytkom celý môj starý byt. Takže som sa rozhodla osloviť pohraničné nábytkárstva na českej aj slovenskej strane.
Podarilo sa a k najväčšej spokojnosti.
Mimochodom. Najprv som oslovovala slovenské malé prevádzky a viete v čom bol najväčší problém? V dovoze. Aj keď som si to bola ochotná zaplatiť.  Nie a nie.
Z Čiech nám ju priviezol priamo majiteľ  firmy v nejakom  6 miestnom Forde.
K najväčšej spokojnosti ju používame už roky rokúce. Ani matrace sme ešte nemuseli vymieňať.
Keď nám ju mal pán priviezť z Čiech, tak som mu uvarila obed a bolo práve to spomínané hovädzie na sviečkovej omáčke.
Ten knedlík čo som k nemu urobila, tak ten spieval, tak dobre sa mi podaril.
Dobrému Manželovi som urobila spomínané kolienka.
No a keď sa stretli dvaja Česi u Slovensky v kuchyni, viete čo sa stalo?
Ten pán moju ukážkovú slovenskú knedľu ani neochutnal, ani ju nevidel. Ale DM mu ju dostatočne opísal.  A to mu pravdepodobne stačilo.
Pán si poprosil KOLIENKA ako DM. Skoro ma uchytilo.
Síce to zaonačil do rečičiek, ale fakt je taký, nechcel slovenskú mäkkú knedľu. Bodka.
A tak sme začali v našej batožine zo Slovenska a Čiech nosiť žemľové knedle z prášku od Vitany.
A nemyslite si. Keď mávame u rodičov nejaký veľký slávnostný obed s celou rodinou a ako príloha sú parené kysnuté knedle, tak ja pokorne vytiahnem z kabelky, mnou vlastnoručne zamiesené knedle z prášku.
Tak veru.
No a po tom, ako sa kvôli prevencii voči pandémii uzatvorili hranice, došli nám zásoby tohto polotovaru.
A tak som začala hľadať na internete, ako to mám urobiť a našla som niekoľko variácií týchto hutných žemľových knedlí. Vyskúšala som viacero a tento,  po rôznych úpravách je presne to pravé orechové.
Je to tak ľahké, že si trieskam hlavu o múr, že som ten polotovar na kilá vláčila toľké roky.
On nakoniec nie je zlý, vážne nie. Ja ho jem celkom normálne.
A tým čo nemajú radi droždie, respektíve si neveria pri výrobe kysnutého cesta , tak ho vrele doporučujem.
Je to vlastne normálna knedľa, akurát nie podľa slovenských zvyklostí.

Cas pripravy Čas prípravy:  30 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

Na približne päť porcií potrebujeme :

450 g polohrubá múka
1 veľké vajce
1 čajová lyžička prášok do pečiva
1 čajová lyžička soľ
260 ml voda
suché chlebové kocky, približne jedna hrsť

Postup

Ja si z kadejakých zbytkov chleba nakrájam malé kocky a nechám usušiť. Ale ak nemáte suchý, tak dajte aj nesuchý, ale snažte sa aby tam bola aj kôrka. Taký krajok z chleba je ideálny.
Prvýkrát keď som robila knedľu, mala som iba toastový chlieb z tmavej múky. Tak som nakrájala dva. Na chuti to absolútne nevadilo, ale knedlik bol tmavý.
Do múky vklepneme vajce, pridáme prášok do pečiva, soľ a vodu.
Všetko vymiešame a zapracujeme chlebové kocky.
Cesto by malo byť mäkké, ale nie ako kysnuté. Musí byť pevnejšie a tvárne a držať pokope.
Povedzme ako plastelína.
Cesto rozdelíme na dve časti a z každej vytvarujeme dlhší peceň. Ak sa Vám cesto  príliš lepí na ruky, namočte si dlane vodou.

Dáme variť do hlbokého kastróla vodu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, knedle naberú na objeme.
Keď voda začne vrieť, vložíme do nej knedľu a varíme 30 minút pod pokrievkou na nízkom klokote.
Po pätnástich minútach knedľu vo vode otočte a dovarte.
Knedľu vyberieme a necháme odkvapkať a preložíme na suché miesto.
Krájajte plátky pomocou motúzika, alebo pevnej nite.

Šošovicový prívarok s kelom

Pamätáte sa na ten recept na zapekané toasty s kelom a špenátom? Ostala mi z neho polovičná hlávka kelu. A očividne sa stalo to isté aj šéfkuchárovi Johnovi, ktorý ten toast robil a učil ma ho, pretože vzápätí na svoj kanál pridal ďalší recept s kelom.
Chcem pripomenúť, že na tento recept bol použitý konkrétne kel palmový, ktorý môžete poznať aj pod menom kel kučeravý.
Ohromne mi prišiel vhod.
Ja tento typ jedál môžem, ale Dobrý Manžel ma štve, pretože on už nezje hocičo ako predtým.  A skoro som odpadla, keď ma na ten recept upozornil.
Typy na recepty, ktoré mi posiela , urobím takmer vždy. Nie preto, žeby som si to kládla za povinnosť, ale rada skúšam nové, alebo inovované veci.
A pozorujem aký je srandovný niekedy.
Napríklad.
Konkrétne tento recept.  Keby som si  ho našla sama, uvarila, prestrela a donútila jesť,  tak by dojedol a povedal : “ No. Zjedol som. Ale už to viac nevar“
Keď si to vybral on : “ Bolo to fajné a ten cesnak čo si dala naviac to veľmi vylepšil.“
A ja som tomu ohromne rada, pretože toto je presne jedlo, ktoré si budem robievať a nebudem musieť variť  osobitne jemu a osobitne mne.
Prvýkrát keď som uvarila šošovicovú smotanovú polievku, ako ma ju naučila mamička v Selciach.
To bolo rečí. Ani si už nepamätám čo všetko tej polievke vytkol,
Tak mi prišla na chuť, že si neviete ani predstaviť. Ja som takú fajnú selčiansku nerobila a nejedla hádam aj dva roky.
Dobrá Cerka ju varí často, ale jej rodina sa naučila ju variť bez octu. Všetko urobí tak ako ja, ale nedá tam ocot. No hrozne čudná šošovica to je.
Dobrý Manžel zje jedine  recept z jeho domoviny a to šošovica na kyslo. Chuťou veľmi podobná tej mojej, akurát tú jeho nenariedim smotanou. A pardon, nedávam do nej zemiaky.
Tak som si tú šošovicovú selčiansku polievku uvarila. Plný, plný hrniec. Ani sa jej nedotkol.
Prehovárala som ho nech aspoň ochutná, že je to ako to jeho jedlo. Nie, tam sú zemiaky a basta.
Takže preto som pristupovala k tomuto receptu s takou nedôverou.
Našťastie všetko dopadlo dobre a toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.

Cas pripravy Čas prípravy: 15 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na 3 porcie potrebujeme :

150 g hnedá šošovica , lúpanú určite nepoužívajte
200 g kel, čistá váha
1 veľká mrkva cca 100 g
štvrťka očisteného zeleru cca 130 g
1 cibuľa
200 g mäkká netučná údenina
drvené paradajky asi 5 polievkových lyžíc
bobkový list
1 čajová lyžička soľ
2 strúčiky cesnaku
maslo + olej

Postup

Všetky zeleninu dôkladne očistíme, umyjeme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať dve lyžice masla a dve lyžice oleja.


Pridáme kocky cibule, kúsky zeleru a kolieska mrkvy. Zeleninu porestujeme.
Pridáme nakrájanú údeninu

a premytú šošovicu.
Znovu všetko dôkladne porestujeme.
Pridáme bobkový list a pridáme približne 700 ml vriacej vody.


Všetko necháme pod pokrievkou jemne bublať asi 15 minút.
Po tejto dobe pridáme na rezance nakrájaný kel a drvené paradajky.


Ak máte čerstvé zrelé paradajky tak pokojne nakrájajte dve, ale nezabudnite ich pred tým ošúpať.
Všetko dobre premiešame, pridáme soľ, čerstvo drvené korenie.
Necháme všetko prevrieť a necháme dôjsť šošovicu, aby bola mäkká.
Dávame pozor, aby sa nám nerozvarila.
Ak to máte príliš husté, tak dolejte trošku vody, ale neprežeňte to. Je to prívarok a nie polievka.
Na záver prelisujeme cesnak a dochutíme podľa seba.

Cestoviny na spôsob all’Amatriciana

 

Znovu také jedlo, ktoré bude hotové, kým sa dovaria cestoviny.
Dlho predlho som sa hrabala v diskusiách pod receptami na túto omáčku.
A viete čo? Slová nesmrteľnej slečny Marplovej o tom, že „ľudská povaha, je všade na svete rovnaká“, musím povedať, že sú vskutku, ale vskutku pravdou, pravdúcou.
Ja som si myslela, že také jalové a plamenné diskusie, sa diali iba pod receptami na topreceptoch, alebo varechy.  A ono nie.
A keď si spomeniem, aké sme boli všetky akurátne kuchárky a keby sme dali do nejakého jedla bujónovú kocku, tak ten desaťlitrový hrniec jedla môžem rovno vyliať, lebo by som do rána umrela a naviac to jedlo je nechutné a ble ble ble a vypadajú nám po ňom všetky vlasy, zuby a narastie nám na chrbte hrb.
A hranie sa na slovíčka, to bola tiež fajnota.  TOTO nie je sviečková na smotane, TOTO je hovädzie na divoko.  Rozdiel spočíval v tom, že v jednom boli štyri guličky borievok naviac.
Jeda moja a tie česko-slovenské hádky o akurátnosť buď slovenského, alebo českého národného jedla. To človek nadobudne pocit, že halušky dokáže uvariť jedine Slovák a guláš s knedľou jedine Čech.
Čo Vám budem hovoriť, nemyslite si, že ja som sa takýchto flame war nezúčastňovala.
Ojooooj,  nieže nie.
Chvalabohu človek sa časom posunie ďalej, akurát je dôležité aby sa neposunul do niečoho horšieho, ale stále do lepšieho. Je pravda, že kedysi som hádam bez bujónu ani nenavarila, ale je to asi len vec zvyku. Ako som pred neviem…možno 15 rokmi naposledy použila bujón v nejakej podobe, tak odvtedy používam len vodu. Možno na rukách jednej ruky by som vedela zrátať, žeby som ho použila odvtedy.  Ale zase sa už  vôbec nepozastavujem nad niekým, čo ho používa. Je to jeho vec. Naviac, takto boli naučené variť hlavne naše mamky, generácia čo už ide po mne, napríklad moja dcéra, tak oni si už od tých bujónov nejako odvykli. Nech je Pohlreich aký chce, ale osvetu urobil skvelú.
A vrátim sa k tomu receptu.
A takto sa vedia zhádať a trieskať do stola aj v Taliansku, aj v Amerike a Bože odpusť, aj na Britských ostrovoch. Ale musím hneď doplniť, že hádku začínali vždy Taliani, pretože oni si predsa nenechajú przniť svoj recept. Alebo sa hádali takí, čo mali otca koňa brata syna, a ten mal za švagrinú tretiu adoptovanú dcéru,  štvrtého vikomta z Lombardie a táto bola vydatá za jeho susedy syna a ten mal pestúnku, čo jedávala taliansky chlieb.  A preto vie veľmi dobre, ako sa toto jedlo má variť.
Ale niektoré argumenty som uznala.
Napríklad. Veľké námietky boli proti používaniu chilli papričiek a na veľa na veľa pripustili , sladkú chilli papričku, ale len možno dva tri krúžky. na zvýraznenie chuti, V žiadnom prípade nemajú byť pálivé. Odôvodnili to tým, že toto je all Amatriciana  a pálivá omáčka sa volá Arrabiata a podáva sa s penne.
A keď sa zamyslíme, tak to dáva dokonalý zmysel. To je ako keď sa klasické halušky podávajú so syrokrémom . Fajn jedlo isteže. Ale pochybujem, že to niekedy jedli naši predkovia. Niekto kto je slabšej povahy, by to nevedel možno vôbec predýchať.
Alebo normálne múčne halušky, čo sa robia k perkeltu, alebo paprikášu. Tak tieto by sme posypali bryndzou, omastili škvarkami a nazvali ich furmanské halušky. Blbé nie? A tak sa asi zdá smiešne Talianom keď natrepeme do omáčky Amatriciana  celú pálivú papričku a uvaríme si k tomu farfalle.
Dobre, tak som vylúčila teda pálivé papričky.
Čo bolo horšie, nevedeli sa dohodnúť na cibuli a cesnaku. Pretože cibuľa a cesnak sa dáva v strednej časti Talianska, inde ani  nie. Ach Bože, to sa išli tí Taliani samotní medzi sebou uštekať.
Ja som sa rozhodla že nedám  ani ani.
Niekto fŕkal bielym vínom, niekto nefŕkal.  A peklo veľké okolo toho. Ja som išla tou cestou, že to čo spôsobilo nejakú diskusiu som vylúčila
Takže u mňa bez bieleho vína. Ale zase ak budem mať nabudúce nejaké po ruke, tak frknem. čo žeby nie.
Táto omáčka sa podáva sa cestovinou bucatini. Bucatini sú o trošku hrubšie ako špagety a majú v sebe otvor. Ale nie sú to makaróny. Bucatini majú ten otvor akoby prepichnutý dlhou ihlou. A makaróny ho majú omnoho väčší.
V Mníchove dostanem hocijaké cestoviny, ale ja neviem, či nemám na bucatini šťastie, alebo čo. A tak som pristúpila k tomu, že som ich nahradila cestovinou maccheroncini.
No a podľa mňa najzávažnejší prečin, ktorý urobím voči tomuto tradičnému talianskemu receptu je ten, že nepoužijem syr Pecorino, ale Grana Padano.
Pecorino je ovčí syr a vadí mi strašne jeho chuť, nemôžem ju, skrátka nemôžem. Tak som dala moju obľúbenú kravskú Granu.
Prečo píšem o tých rozdieloch. Ak mi niekto v duchu starých Topreceptov, alebo Varechy príde sem napísať TOTO nie je all Amatriciana, Tak mu odpíšem : Nie je, no a čo. Keď sa nevedia na jeho najpravejšom recepte dohodnúť sami Taliani, tak sa jedna Slovenka kvôli tomu nezblázni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Omáčka na tri až štyri porcie

3 polievkové lyžice olej
200 gramov údená dobre prerastená slanina
800 gramov konzervované krájané paradajky
1 polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička mletá údená paprika
1 čajová lyžička sušený práškový cesnak
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
sekaná petržlenová vniatka

Na dokončenie :
cestoviny buccatini (ja som dala maccheroncini)
tvrdý strúhaný syr pecorino (ja som dala grana padano)

 

Postup

Ak máte čerstvé domáce paradajky, tak ich najprv ošúpeme (ponoríme do vriacej vody na pár minút a následne ochladíme v studenej vode a pohodlne stiahneme šupku).
Olúpané paradajky prekrojíme, odstránime mokrý stred a hmotu nakrájame na kocky.
Ja čerstvé domáce paradajky nemám a tak používam tie konzervované
Slaninu pokrájame na hranolčeky.
Slanina by mala byť údená a dobre prerastená.  Vyhovovala by aj povedzme oravská, ale tá je len zaúdená na povrchu a necítiť to.  Asi je aj varená vo vode, pretože dosť prská. Skrátka lepšia by bola klasická údená , dobre mäsitá.  Ak použijeme tú oravskú, dala som do rozpisu aj údenú mletú papriku, aby to dostalo aspoň akú takú údenú vôňu a chuť.
Dáme variť cestoviny podľa návodu na obale.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vhodíme naň kocky údenej slaniny. Nevyškvaríme ju, necháme ju len jemne zozlatavieť.
Dierkovanou podberačkou ju vyberieme a dáme bokom.
Na výpek dáme krájané paradajky, osolíme , okoreníme a necháme redukovať nejakých päť minút.
Pridáme slaninu, nasekanú petržlenovú vniatku, sušené talianske bylinky a údenú mletú papriku.
Premiešame, dochutíme ak treba. Ja som pridala lyžicu cukru.
Vmiešame uvarené a odkvapkané cestoviny.
Nakoniec hojne posypeme strúhaným syrom.

Zapečený toast s kelom a špenátom

 

Najprv k receptu

Šéfkuchár John používal na tento recept palmový kel, u nás ho poznáme aj ako kel kučeravý. Netušila som čo to je, ale našťastie mi ujo gugl pomohol.  Dokonca som ho z pohľadu poznala a v Mníchove som ho videla predávať vo veľkých supermarketoch, alebo súkromných zelovococh. Len som nevedela čo to je. Dokonca som ho videla pred rokmi , aj párkrát u nás na poli, kde sme si s mamičkou mysleli, že kelové listy sa z nejakého dôvodu nezakrútili do hlávky ale vyrástli do výšky. Asi sa im v semenách pomiešali sorty a tak sme nasadili niečo iné ako sme chceli.
Ja som kúpila obyčajný kel, usúdila som, že pokiaľ budete hľadať na slovenskom trhu palmový kel, tak Vás prejde chuť a vystačíme si teda aj s týmto obyčajným.
Horšie bolo s druhou zložkou a tou bola kapusta sitinová, Mustard greens. Nejaký druh rastliny horčice. Som si istá, že keby som cielene po tejto rastline išla, tak v Mníchove ju kúpim šmírom šmárom.
Vykašlala som sa na to a nahradila som ju normálnym, bežne dostupným baby špenátom.
John hovoril, že tieto toasty sa robievajú v Írsku na Deň Sv. Patrika.  No je to možné, vtedy sa všetko varí na zeleno.
Škoda len, že som to urobila práve v takýto teplý deň, včera bolo o 12 stupňov menej. Na teplé počasie je príliš hutný a ťažký a v lete ho asi robiť nebudem.
V jeseň a neskôr a v chladnejšom počasí, ak dožijem, rozhodne príde v našej rodine, jeho čas.
Dúfam, že osloví aj Vás.

 

Mňa by strašne zaujímalo, či to má každá žena na tomto svete , tak ako ja.
Kým pristúpim k vlastnému vareniu, urobím kopu inej práce.
Ráno som vybehla do ovozelu k Pánovi Turkovi na rohu ulice. Išla som kúpiť jedine kel, ani tašku som si nebrala.
Ale potom som si spomenula, že k tomuto receptu by som potrebovala krajce bieleho chleba a doma som mala len plátkový, ražný či aký, Taký typický nemecký, ktorý mne, odchovancovi  tých báječných, slovenským chlebov, chutí ako  vlhké zlisované piliny. Pri všetkej úcte , ktorú cítim k chlebu.
Tak som  sa nezastavovala a išla ďalej do do pekárne.
V pekárni bol jeden človek, nemali pecne bieleho chleba, len tmavého. Tak som išla ešte ďalej , až som zašla do samošky.
Predtým to bol Tengelmann a teraz je to Edeka.  S Tengelmannom som bola bežne spokojná. Vždy som tam nakúpila čo som chcela a mal jednu obrovskú výhodu. Predávali tam skvelý chlieb.
Tmavý, s rôznymi semienkami a mäkký a vydržal dlho.  Ale u nás nie. U nás sa vždy zjedol do druhého dňa. Bol tak dobrý, že som ho nosievala aj Dobrej Svokre do Jihlavy, ktorá ho u nás raz ochutnala a napriek tomu, že u  nej štvrťka chleba vydrží aj 10 dní, keby skôr nestvrdla na kameň, tak tento chlieb jedla a jedla a vydržal jej, no, možno aj 4 dni.
No a raz Tengelmann zmizol  a s ním aj  ten úžasný chlieb . A prišla tam Edeka  bez chleba. Priniesla si také svoje edekovské. Tie nech si nechajú. Kupujeme alsaský v pekárni vo V-markte.  Ale tam sa chodí autom. A ja som bola div nie v papučiach, keďže som išla kúpiť len kel na roh.
Edeka je strašne sprostý obchod.
Hlavne, že majú balené sushi, ale farebné celé korenie do mlynčeka ani za pána.   A hocikedy, hocičo nemajú.  Moja zajtrajšia sviečková, bude nešpikovaná slaninou, lebo ju v Edeke dnes nemali. A raz za pol roka tam všetko pomenia. Nič tam neviem nájsť.
A dnes to bol kompozičný vrchol, pretože nemali okrem baleného, absolútne žiadny chlieb, ani len ten edekovský.
A nevedela som tam nájsť normálne kravské trvanlivé mlieko. Mali niekoľko druhov kozieho, ovčieho a bezlaktózového, ale kravské som nenašla. Tak ja si myslím, že ho niekde majú, ale tam kde bývalo predtým, teraz tam bol regál s koreninami. Bez farebného celého.
A nemali kel palmový, len obyčajný.
No ale urobila som nákup taký, že som si musela kúpiť dve nákupné tašky. Išlo ma rozhodiť od jedu.
Naspäť som sa chcela zastaviť v pekárni pre ten bochník. Lenže v Mníchove sa do malých obchodov vstupuje po jednom a na chodníku, stálo ďalších 10 orúškovaných  ľudí. A svietilo na nich slnko.
Tak som išla ďalej a u Pána Turka to isté. Našťastie ten mal menšie kelové hlávky aj na pultoch pred obchodom, tak som mu len zamávala, vzala kel, podala peniaze a išla domov. Budem variť teda z normálneho kelu, nie z toho palmového.
Kým som začala variť, musela som nutne pozametať dlážku v kuchyni. Ja keď tam mám niekde zrnko niečoho, mám pocit, že chodím po skle. Neznesiem to.
Pustila som robotka, nech to tam pozametá, medzitým, som si išla umyť ruky.
Potom som si spomenula, že robotko ma vydraté metličky a išla som pohľadať náhradné v skrinke na sezónnu obuv.
Nenašla som, ale som vytriedila kompletne botník a pripravila nám obutie na leto a vyčistila a odložila jarné.
Umyla som umývadlo v kúpeľni a vytriedila prádlo na prvú várku prania.
Robotka som zadokovala a umyla nádobku a hadičky od raňajšieho kapučína. Vyložila som umývačku riadu a naložila som do nej šálky, poháre a všetko čo sa nazbieralo od rána a bolo položené na kuchynskej pracovnej doske.
Drez som umyla práškom, pretože ráno sa mi do neho vysypalo sitko s vylúhovaným Puerhom a urobilo tam fľaky.
Keď som nasadzovala čistú súpravu na kapučíno do kávovaru, všimla som si, že je plná nádržka na odkvapkanú vodu. Vyčistila som kávovar.
Vyčistila som mačacie misky a keďže išiel Dobrý Manžel pre Noela na dvor, dala som mu vyniesť smeti.
Kým ich vyniesol, chcela som do nich ešte vyčistiť mačacie záchody. Urobila som to.
Barbora neznesie čistý záchod, tak ešte do neodloženého , urobila, čo urobiť musela.
Musela som pozametať znovu dlážku, pretože Barbora vyniesla na labkách piesok zo záchoda.
Odložila som záchod a umyla  držiaky na smetné koše a dlážku, čistiacimi obrúskami.
Umyla som si ruky.
Vyložila som a odložila nákup.
Po troch hodinách , čo som sa rozhodla, že idem uvariť toto jedlo, som ho konečne začala robiť.

 

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

na dve veľké, alebo tri malé porcie porcie potrebujeme :

500 g  kel, očistený od hlúba a poškodených listov
100 g čerstvé špenátové listy
4 cesnakové strúčiky
4 jarné cibuľky aj so zelenou zdravou vňaťou
1 plná čajová lyžička horčičné semienko (nemusí byť)
šťava z pol veľkého  citróna
soľ, čerstvo drvené korenie
4 veľké krajce chleba
na každý krajec chleba 1 tenký plátok tvrdého syra
maslo, olej

 

Postup

Kel očistíme od poškodených listov a hlúba. Vyrežeme všetky hrubé žily. Umyjeme ho.
Umyjeme aj špenátové listy. So stopkami si nerobte starosti a neodstraňujte ich.
Špenát odložíme bokom.
Cibuľku a cesnak očistíme a naplátkujeme.
Kel nakrájame na kusy a ponoríme ho do hrnca so studenou vodou. Dáme lyžicu soli.
Vodu privedieme k varu a kel v nej varíme 4 minúty.
Kel preložíme na sitko a necháme odkvapkávať.
Do hlbšej panvice dáme hrudku masla asi ako tri orechy.
Pridáme horčičné semienko, ale to som dala len z vlastnej iniciatívy, pretože to máme radi, keď sa nám popletá v ústach.  Ak ho nevyužijete na nič iné, tak ho nemusíte kvôli tomuto kupovať.


Maslo začneme roztápať a pridáme nasekaný cesnak a krúžky cibuľky aj s nasekanou vňaťou.
Všetko podusíme do mäkka a pridáme špenátové listy.
Premiešame. Rýchle vyžmýkame odkvapkané kelové listy. Vyžmýkame čo najlepšie a tú guľku čo nám z naho ostane, poprekrajujeme nožom na pásy.
Pridáme ho k špenátu do panvice a premiešavame, nejakú minútku.
Odstavíme.


Podľa chutí ešte dosolíme, hojne pridáme čerstvo nadrvené korenie a vykropime citrónovou šťavou.
Všetko premiešame a odložíme bokom.
Do čistej panvice pridáme orech masla a dolejem olej.
Necháme rozohriať a na panvicu dáme dva rovnako veľké krajce bieleho chleba.

Kým sa budú opekať zo spodnej strany, na ich vrchnú časť rozprestrieme tenký plátok syra.
Ja som dala toho syra viac a syr potlačil chuť zelenej plnky. Takže nabudúce dám len ten jeden plátok.


Takže máme dva krajce chleba , zo spodku  sa opekajú,  z vrchu je naukladaný syr.
Na jeden krajec rozložím polovicu  plnky

a druhým krajcom , tou syrovou stranou ho priklopím.


Opatrne ho pritlačím, aby sa syr natavil a spojil.
Toast  lopatkou niekoľkokrát prehodíme raz na jednu , raz na druhú stranu, aby sa z oboch opiekol do chrumkava a syr rovnomerne zatavil plnku.


Krajec preložíme na tanier a necháme trochu vychladnúť aby syr stuhol.
Moje krajce boli veľké a tak som jeden prerezala pilkovým nožom na dve časti.
Tú moju druhú polovičku som vládala zjesť až o tri hodiny a môžem povedať, že ten toast mi chutil viac, ako taký teplý.  .

Jahodovo-rebarborový koláč

Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.


Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.


Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.


Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.


Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Pórová polievka s krutónam a šunkou

Keď sme boli posledné tri mesiace na Slovensku, tak som konzultovala s DM čo mám uvariť. Neviem presne, ktoré jedlo som mu navrhla a on mi povedal, že je to trojka.
No ohromne vďačná téma to bola.
Okamžite sme si hovorili, čo je jednotka, čo dvojka a čo trojka. Štvorka je niečo, čo jedávame už len v nočných morách.
Pre mňa absolútna štvorka bola mliečna mrvenica, baranina na akýkoľvek spôsob, tekvicový prívarok, pre DM vínovo-syrové omáčky, kôprová omáčka a kombinácia hrušky a plesnivého syra.
Nadhodili sme tému aj u Dobrého Brata a Dobrej Švagrinej.
DB mal tak ako ja v štvorke mliečnu mrvenicovú polievku a čo bolo zábavné, DŠ mala túto polievku normálne medzi jednotkou a dvojkou.
Na pórovú polievku som mala nenormálnu chuť už niekoľko mesiacov.
Niekoľkokrát som na ňu kúpila aj ten pór, ale som to vždy nejako odkladala, až som ho minula do niečoho úplne iného.
Neviem či za svojho dvadsaťročného manželstva som ju niekedy varila, ale hádam, že nie.
A keď prišla už ozaj jej pravá chvíľa, pýtam sa DM, kde patrí pórovka a on mi povedal, predstavte si to, že vraj trojka. Aj keď nám ju moja Dobrá Svokra nikdy neuvarila, tak predpokladám, že bola u nich na jedálničku a tak ma prekvapilo, že je to trojka, pretože DM má jej jedlá veľmi rád.
No nič
.Pór som mala. v chladničke. Nenormálne tam zavadzal, tak som išla do nej. Ľudia moji, no zjedla som ju celú. DM nemal ani lyžičku a vraj to ani neľutuje a tak Vám poviem. Má čo ľutovať. Znovu som si spomenula, prečo túto polievku milujem.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g pór
125 g maslo
3 polievkové lyžice olej
4 zemiaky
1 zarovnaná polievková lyžica  mletá sladká paprika
1 polievková lyžica s kopčekom hladká múka
150 g oravská slanina
biely chlieb na krutóny
petržlenová vniatka

Postup

Pór očistíme od koreňov a poškodených častí.
Ak je pór hrubší, tak ho radšej prerežeme po celej dĺžke na dve polovice a nakrájame ho na tenké polmesiačiky. Ja som krájala na kolieska a nenormálne som bola pri jedení okydaná. Tie kolieska sa rozpadli na dlhé tenké rezance, viseli z lyžice, nechceli do úst, ale prilepili sa mi hocikde mimo. Dáma by si to pri jej jedení hodila, našťastie ja dáma nie som a tak som nezúfala, akurát som bola špinavá, ako dieťa v škôlke.
Takže radšej polmiesiačiky.


Zemiaky očistíme a nakrájame na malé kocky.
Z pečiva nakrájame kocky na krutóny a prerastenú šunku, alebo slaninu na malé kocky.
Ja som na to pečivo použila bagetu, ktorá bola už vážne peschnutá a nedala sa mi krájať pekne na rovnomerné kocky. Strašne sa už drvila a rozpadala, tak som musela krájať na väčšie kusy, ale Vy si dajte veľkosť akú preferujete.


Do rajnice dáme roztopiť 100 g masla  a vhodíme do neho pór.
Premiešame kým nezačne sklovatieť, netrvá to viac ako dve minútky. Pór nesmie zhnednúť, ani zozlatnúť, ani nič podobné..
Pridáme zemiaky, premiešame.
Zasypeme mletou paprikou, premiešame.
Zasypeme hladkou múkou, premiešame.


Nakoniec zalejeme horúcou vodou, tak, aby bolo úplne všetko ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a varíme, kým nebudú zemiaky uvarené.
Medzitým dáme na panvicu lyžicu oleja, rozohrejeme a šunku, alebo slaninu poškvaríme do zlata.
Vyberieme a odložíme bokom.
Do výpeku pridáme orech masla a niekoľko lyžíc oleja.
Opečieme zo všetkých strán krutóny..
Ak máte polievku veľmi hustú, dolejeme ešte vodou a necháme prevrieť. Ochutíme soľou.
Pridáme nasekanú petržlenovú vniatku.
Podávame posypanú opečenou šunkou a krutónmi.

Krkovičkové plátky pečené so zemiakmi

Kým som žila na Slovensku a chodila tam do práce, tak som okrem epizódnych zamestnaní , najdlhšie pracovala v štátnej správe a až do svojho odchodu za Dobrým Manželom,  vo veľkom výrobnom podniku.
Obidve inštitúcie mali svoju závodnú jedáleň.
Nemala som ani jeden najmenší problém sa tam stravovať a pokiaľ mi pamäť siaha, chutilo mi.
Závodnú kuchyňu na ONV a neskôr Na Obvodnom úrade si už celkom nepamätám, pretože to už je strašne veľa rokov, ale tú v Harmaneckých papierňach, čo bola moja posledná zamestnanecká stanica,  si pamätám dobre.
A nemôžem na jej hanu povedať ani mäkké fň.
Na výber sme mali štandartne,  asi zo štyroch možností.
Dve mäsité, jedno sladké  a jedno bezmäsité.
Vedúca jedálne bola veľmi kreatívna a nebála sa zavádzať do jedálnička aj to čo nebývalo obvyklé.
Raz sme mali nejaké hraničné termíny na oddelení a museli sme nastúpiť  do práce aj v sobotu.
Cez víkendy sa nevarilo a vydávala sa mrazená strava,  ktorú si kuchyňa sama robila,
Práve v tú našu sobotu,  mala kuchyňa sanitárny deň a keďže vedúca a naša kolegyňa boli nejako veľmi spriaznené, urobili nám obed.
Vedúca chcela na nás vyskúšať nový druh, či ho môže zaradiť.
Ako teraz si pamätám, že to boli kuracie stehná,  pečené na kyslej kapuste a zemiakoch a ja som mala pocit, že som nič lepšie na tomto svete nejedla.
Obedovali s nami aj dvaja riaditelia. Ekonomický a výrobný. A oni  sa o tom vyjadrovali ako o „delikatesse“, ktorú ten výrobný,  jedol raz v živote niekde v Prahe . Tak veru. Nazval to „delikatessa“ a to dvojité ss  aj normálne vyslovil.
Uvedomte si, že to bolo pred tridsiatimi rokmi. Bolo to obdobie keď kuracie prsia zapečené s broskyňou a syrom bolo niečo nevídané a ak neboli buchty na pare naplnené slivkovým lekvárom, ale kompótovaným ovocím, tak to doslova spôsobilo šialenstvo modernosti.
Raz som mala na obed hovädzie z paradajkovou omáčkou. Ako som rezala mäso, tak mi spod vidličky vykĺzlo a na komplet spadlo do lona. Ten filet so sebou zobral aj  všetku paradajkovú omáčku. Tá ma ohodila na komplet,  od hrudníka až dolu.
Mala som oblečenú žltú, jačavú blúzku a bolo horúce leto.
Takto obliata som odkráčala,  s hrdo vztýčenou,  hlavou pomedzi všetkých tých vyškerných ľudí.
Môj Dobrá Brat keď bol zamestnaný vo firme so závodnou jedálňou, si ako endemit orážal výlučne štvorky,
Keď bola na obed sviečková na smotane, on si objednal šalát s klíčkami. Alebo keď bol vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou, on si dal zapečenú cviklu.
Raz, už si nepamätám, čo si to objednal, ale bol z toho kvanta ľudí , jediný. Keď prišiel k výdajnému pultu, tak kuchárka kričala dozadu  : „Prišla tá štvorka“ !  Ako píšem endemit.
A on to nerobil preto, že nejedáva mäso. Naopak, sviečkovú má napríklad veľmi rád.
Skrátka sa tak rozhodol a hotovo.
A konečne som sa prepracovala k tomuto konkrétnemu jedlu.
Vôbec netuším, prečo som sa rozpísala o závodnej jedálni, keď som chcela napísať, že krkovičku na tento spôsob, má veľmi rád môj Dobrý Brat Jožko.
Ja som ju takto nikdy nerobila. Keď som si raz u mäsiara hádam pred tridsiatimi rokmi objednala krkovičku na pečenie, tak som dostala v balíčku  takéto nakrájané stejky.. Skoro som odpadla a raz som nevedela, čo si s tým mám počať.
Pre mňa pečená krkovička znamenal veľký kus mäsa v celku, poriadne prešpikovaný cesnakom. Tak ma to mamička naučila a inak som ani nerobila.
Už si nepamätám, čo som vtedy urobila s tými plátmi , ale určite som ich nepiekla, lebo som to jednoducho nevedela.
Posledné tri mesiace sme boli na Slovensku a každú sobotu sme chodievali hromadne do Seliec, kde sme varili približne pre osem  ľudí + nedeľa pre rodičov.
Bože,  som sa dopremýšľala vždy, čo idem variť, aby to nebolo stále to isté, aby to zjedol každý a aby každému aj chutilo.
Na toto mi dala tip Dobrá Švagriná, že to robieva jej  sestra, keď prídu k nim na návštevu, pretože ako som spomínala má to veľmi rád DB.
Keďže som to nevarievala, tak som o tom ani vôbec nevedela.
A pritom je to jedlo veľmi pohodové . Ušpiní sa len jeden riad, so servírovaním si nebudete musieť robiť veľkú hlavu, doprostred stola dáte veľký pekáč a každý si naberie koľko chce.
A čo je najdôležitejšie, je na prípravu nesmierne jednoduché.
Ja viem, že toto jedlo je veľmi známe a robí sa úplne bežne, ale u nás doma to tak nebolo a preto si myslím, že si to zaslúži aj miesto na mojom blogu.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

 

Krkovička, nakrájaná na hrubé stejky
Zemiaky
Červená paprika
2 cibule
3 strúčiky cesnaku
2 veľké bobkové listy
Hrubo drvené korenie
Sušený tymián a rozmarín
Celá rasca
Soľ
Olej

Postup

Na dno hlbokého pekáča nalejeme olej.
Pláty krkovičky,

 

 

položíme na ten olej. Všetky dôkladne okoreníme, posypeme sušenými bylinkami, osolíme. Prevrátime ich na druhú stranu a všetko zopakujeme.
Máme ochutenú krkovičku, ktorá je aj potretá olejom.
Odložíme bokom.
Zemiaky očistíme a nakrájame na štvrťky. Nekrájajte ich na malé, pretože sa budú piecť spolu s mäsom a to trvá aj hodinu a pol. Malé sa Vám zbytočne usušia, alebo jednoducho prihoria.
Rezne naukladáme tak, že sa čiastočne budú prekrývať.
Na voľné miesto na pekáči vložíme štvrťky zemiakov. K nim pridáme nahrubo nakrájanú cibuľu, červenú hrubostennú papriku a cesnak.
Osolíme, orascujeme a poriadne zemiaky premiešame s tým olejom.
Ak usúdite, že toho oleja je už málo, môžete ešte pofŕkať po povrchu

 

Pekáč prikryjeme druhým pekáčom, alebo utesníte alobalom.
Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som piekla asi dve hodiny, lebo som vkladala do úplne studenej rúry a nechala som omylom na 220 stupňov. V našom bystrickom byte mám rúru elektrickú a načisto som po tých troch mesiacoch , zabudla piecť na tejto mníchovskej plynovej. Mala som dať na nižší stupeň, pretože mäso sa mi trochu vysušilo. Strážte si to podľa svojej rúry.

 

Ja viem, že je zvykom podávať s kyslou uhorkou, ale my sme si zvrtli k tomu šalát.
A ešte jedna možnosť pečenia.
Ak je vás veľa a treba viac zemiakov.
Okrem tých,  čo sa pečú s krkovičkou, osobitne ešte  očistite nejaké zemiaky a tieto už nemusia byť na tak hrubo. Normálne ich varte v osolenej vode tak, aby boli takmer mäkké. Zlejte z vody.
Samostatný pekáč dôkladne vymažte bravčovou masťou a nevynechajte ani boky.
Predvarené zemiaky poukladajte do pekáča , osoľte, orascujte a dajte neprikryté upiecť, pôjde to rýchle.
Ak máte horkovzduch, tak ich vložte do rúry k pekáču s mäsom, tak asi polhodinu pred dopečením.

Nepečený Oreo krémový dezert

 

Viete čo je veľká smola? Keď sa Vám uprostred vianočného pečenia pokazí rúra. Tá moja si povedala, že sa nebude presilovať , ale čo sa jej týka, bude to len jednostranná záležitosť. A takto sa rozhodla počas pečenia opekancov. A tak zospodu boli biele ako čerstvý ranný sneh a zhora tmavé ako dobre upečená vianočka. Všetko sa to pokazilo. A márne som chodila s pekáčom plným  nových opekancov,  od jednej susedy,  k druhej.  Ani jedna nebola doma.
A deň pred Štedrou Večerou som raz nevedela, kde hľadať opravára.
Dopiekla som ich ako sa dalo.
Na stole nechýbali, ale nemala som sa čím chváliť.
Laskonky som upiekla, celkom bez problémov, tam som ten spodný ohrev nejako mohla nahradiť. Aj parížske rožky sa dali, aj roláda ako tak . Ale kysnuté veru nie, bábovka absolútne  a mäso jedine u mamičky.
A nejako som v tom slede návštev, sviatkovania, veselenia sa a všetkého okolo toho,  na tú rúru zabudla. Ako na smrť.
A že si ideme urobiť šunkofľaky.
Až keď som naplnila pekáč a zapla ju, som si spomenula, že veru nie, tie šunkofľaky v našej rúre neupečiem.
A predstavte si čo sa nestalo, ona piekla zrazu obojstranne. Vôbec tomu nerozumiem. Normálne krásne šunkofľaky z oboch strán zapečené ako sa patrí.
A na druhý deň zase nič.

Kým nám niekto opraví rúru, vymýšľam rôzne náhradné riešenia.
Prvýkrát v živote som sa teda rozhodla  pre nepečený múčnik .
Som sa dohľadala po celom internete a tento druh ma oslovil asi tak najviac.
V Bille som márne hľadala smotanový syr Philadelphia a bielu čokoládu. Celkom ma to šokovalo. Zobrala som teda Lučinu a doma som mala bielu čokoládu po záruke. Neveštilo to nič dobré.
Pre istotu som kúpila aj zmrzlinu, vôbec som nevedela ako to dopadne a nech mám návšteve aspoň niečím zalepiť zrak.
Keď som ten múčnik ochutnávala, tak som si spomenula , ako som bola  pred tridsiatimi rokmi na návšteve na Vraní pri Žiline a Božka nám ponúkla takú sladkosť, ktorú sme jedli z kompótových misiek.
To bolo tak strašne dobré, že si na to pamätám doteraz. A robilo sa to z okrúhlych piškót, kyslej smotany, cukru a ovocného kompótu. Pred pár mesiacmi sme sa na ceste do Banskej Bystrici , zastavili u Dobrej Cerky a ona toto práve vytiahla z chladničky, že to urobila deťom.
Dobrý Manžel sa nešiel toho dojesť.
A vraj aká novinka – cheesecake. Figu.
Taký náš slovenský cheesecake tu existoval už pred viacerými desaťročiami. Nech si naše nastajlované frikulíny, ktoré prevaľujú na jazyku to slovo číííískejk aj do bezvedomia, myslia aké sú ohromne trendy. Božka ho urobila z troch surovín, nevolala to číííískejk, ale koláč z kyslej smotany a piškót  a nám chutil presne ako tento tu.
No jasne, že nechutil presne ako tento tu, ale rozumiete, čo som chcela tým povedať však?
No a na záver.
DM bol nadšený a Roman tiež. Janka, Julka, Jožko zjedli všetko a ja tiež. Chutilo nám nesmierne.
A celkom sa teším na to, keď budem robiť nejaký podobný a dám tam tú Philadelphiu, aby som zistila, aký veľký bude rozdiel.

 

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  forma s odnímateľným dnom s priemerom 26 cm

Suroviny:

Na základný korpus

260 g oreo  sušienky
100 g roztopené maslo

Na krém :
500 g smotanový syr Lučina bez príchutí
250 g kyslá smotana
250 g smotana na šľahanie
350 g biela čokoláda
100 g oreo sušienky

Na dokončenie :
oreo sušienky
rôzne čokoládové posýpky
čokoládové hobliny

 

 

Postup

Do tortovej formy zacvikneme papier na pečenie, tak aby bolo ním vystlané dno.

 

 

 

 

V robote rozmixujeme 260 g oreo sušienok a vmiešame do nich roztopené maslo.
Túto  zmes rovnomerne natlačíme na dno.  Aby bol povrch hladký, môžeme použiť dno nejakého širšieho pohára.
Formu zatiaľ odložíme  do chladničky.
Sto gramov sušienok vložíme do sáčku a pomocou niečoho ťažkého ich podrvíme na hrubé kúsky.
Roztopíme bielu čokoládu.
Môžme ju roztopiť v mikrovlnke, keď ju v dvadsať sekundových intervaloch premiešavame, až kým nie je tak mäkká, že je až tekutá.  Môže to trvať dve minúty.
Alebo ju nalámame do rajničky, ktorú ponoríme do vodného horúceho kúpeľa.
Vyšľaháme šľahačku a odložíme ju bokom.
Do misy vložíme lučinu a kyslú smotanu.
Šľahačom ju prešľaháme do hladkej hmoty.
Pridáme roztopenú čokoládu a prešľaháme.
Pridáme rozdrvené keksíky.
Nakoniec do hmoty zapracujeme šľahačku.
Toto už v žiadnom prípade nerobíme šľahačom, ale len pomocou stierky a to pomalými obaľovaním do hmoty.
Našim cieľom nie je tou šľahačkou zvýšiť váhu krému, ale naopak, získať jeho ľahkosť a objem.
Krém preložíme do formy a rovnomerne rozotrieme a povrch uhladíme.
Povrch ozdobíme podľa svojich predstáv, pomocou čokoládových hoblín, posýpky a keksíkmi.
Múčnik vložíme do chladničky na minimálne päť hodín.
Krájame horúcim nožom.

Údená novoročná polievka

 

Tento rok máme tej kapustnice už dosť.
A Bože odpusť aj majonézového, bezmajonézového, zemiakového a vlašského šalátu podľa zaručených  socialistických noriem, plné zuby.
Rodinu na Slovensku máme veľkú a v každej do ktorej sme prišli sme dostali šalát, údené, klobásu a niečo z kyslej kapusty.
Tak ja by som sa ani tak nevzpierala, ale ako každé sviatky, tak aj tieto,  sme s Dobrým Manželom ochoreli.
V kuchyni kde je tisíc stupňov od sálajúcej rúry a všetkých štyroch horákoch, sme sa kúpali vo vlastnom pote, oblečený v spoločenskom minime a úplne mokrými vlasmi.
A zrazu bolo treba na balkón vyniesť horúce plechy, miešať horúci puding, odniesť chladnúť to a ono. Vytriediť odpad, vyniesť odpad priniesť zemiaky z pivnice, priniesť drevo, umyť vonkajšie schody a neviem čo ešte.
Človek výborne schladne, ale príde jeden soplíkový človek (Julka s Dorkou) a Chalupníci ľahnú popolom.
A aby som mohla pokojne ležať a potiť sa a starať sa o Dobrého Manžela vytiahla som  pomalý hrniec, aby varil sám.
Mala som údené koleno a vymyslela som si hrachovú kašu. Ale nemali sme hrach. Len to údené koleno. Tak som ho dala do PH a pomalila ho asi 5 hodín. Údený vývar som mala fajný fajný. A prelisovala som do neho cesnak a natrepala majoránku.
Pili sme ho horúci, potili sme cesnakový pot a obrátil nás na zdravých ľudí.
Dnes je Silvester a zajtra Nový Rok. U nás sa jedáva česká šošovica na kyslo a slovenská kapustnica.
Tá údená cesnačka nás natoľko oslovila, že som sa rozhodla z vyššie uvedených dôvodov, vynechať kapustnicu a uvarila som nám túto novoročnú údenú polievku. A myslím, že som založila u nás novú tradíciu.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Údené mäso
350 g mrkva
štvrť zelerovej hlávky
1 menší pór
7 zemiakov
100 g maslo + olej
4 polievkové lyžice oranžová šošovica
2 bobkové listy
1 malá cibuľa
majoránka – ja som nemala tak som dala petržlenovú vniatku

Postup

Najlepšie uvarené údené je z pomalého hrnca a najlepší vývar z údeného je tiež z pomalého hrnca. Musíte mi veriť.
Ak nemáte Ph tak uvarte údené  tak ako chcete.
Môj Ph má obsah 5, 7 litrov a mäso malo dobrého 1,5 kg.
Spolu s údeným som dala aj obielené a nakockané zemiaky, očistenú cibuľu a bobkový list. Pomalila som asi 5 hodín.
Mrkvu a zeler očistíme a najlepšie by bolo , keby ste ich nastrúhali na veľkej slzičke. Ja som ich strčila do robota na 4 obrátky a bolo hotovo.
Pór nakrájame na kolieska.
Vo veľkom hrnci rozohrejeme maslo.
Na maslo pridáme strúhanú zeleninu, pór a oranžovú šošovicu.
Ak ste zemiaky nevarili s údeným, tak porestujte aj malé kocky zemiakov.
Toho masla som mala málo, tak som ešte dala trochu oleja.
Dôkladne porestujeme do voňava.
Zalejeme čistým vývarom a varíme, kým sa neuvaria zemiaky a šošovica.
Netrvá to dlho, šošovica  je lúpaná, takže to máte  hotové veľmi rýchlo.
Keď je šošovica už mäkká, pridáme ešte zemiaky, čo sa varili z mäsom a necháme na jednu bublinu prevrieť.
Nakoniec vsypeme lyžicu majoránky, ktorá mi práve došla. Ale mala som  čerstvú petržlenovú vňať a tak som dala tú.
Ani som nedosolila, len som dala trošku čerstvo drveného korenia.
Šťastný Nový Rok priatelia.

Kura na masle – starosvetské

 

Moja úplne úplne najstaršia spomienka, ktorú mám, je že som bola v izbe s mojím pradedom „Amerikánom Bulíkom“ a dal mi horkú čokoládu.  Ja som ročník narodenia 1963 a on umrel v roku 1966.
A ja si ho pamätám ešte živého.
A pamätám si aj jeho pohreb.
Stála som na gangu pri  podkonickej príbuznej v dave čiernych sukní. Bola som taká malá, že som nevidela nič iné len tie sukne a čierne filcové kapce.  A potom ma stryná Ula, alebo tetka Kováčeje – to už si tak celkom dobre nepamätám, ktorá z nich to bola,  zdvihla na ruky a ja som videla zase húf čiernych hláv v šatkách a baraniciach. A padal sneh.
Ďalšia spomienka bola tá,  ako ma mamka kúpala v kuchyni v detskej vaničke a postavila ma na stôl kde bola prestretá deka  . Ako ma zabalila do osušky, vzala ma na ruky so slovami “ no poď kuriatko“.
No a jednu spomienku mám tak jasnú, ako keby bola teraz.
Tatík vchádza do spálne, kde som mala postieľku. Postieľka bola s tými sieťovanými okami  ako zábrana a mala som v jednom oku  prestrčenú nôžku.
Tatík držal v ruke mixérovú nádobu  a bolo v nej  kakao s hustou, hustou našľahanou penou a nahlas spieval pesničku Don don don. Ako dieťaťu sa mi vraj nesmierne páčila. Strašne som sa potešila, keď som ju dnes našla na jutube.
Šľahané kakao, bol sobotný rituál, kým sme bývali v Slovenskej Ľupči. Keď sme sa presťahovali do Seliec, tak sme ho ešte mávali, ale už to nebola taký rituál. Mamička začala pracovať v cukrárni, ktorá bývala otvorená aj v sobotu a nedeľu a chodievala piecť, pretože tá cukráreň bola spojená aj s výrobňou.  Rodinné raňajky už nebývali. Brat vstával strašne neskoro, mamka nebola doma a tatík niečo robil, neviem čo. Šľahané kakao bývalo stále menej a menej .
A prišiel čas keď nám ho rodičia prestali robiť úplne.  Nepamätám sa kedy to prišlo, asi sme ho už tak nechceli, ako keď sme boli malé deti.
Keď bola Dobrá Cerka ešte malé dievčatko, tak som jej ho tiež urobila párkrát, ale nejako sa to neuchytilo.
Spomienka na to kakao je veľmi hrejivá.
Čo je zvláštne, čo sa týka jedla, tak si ako dieťa pamätám veľmi málo. Keď som už bola väčšia to áno, ale tie spomienky na rodinné víkendové obedy a večere nemám zachované.
V týždni sme mali obedy v škole a  na večeru sa  varila kyslá , alebo sladká fazuľa. Haruľa na plechu, palacinky a také bežné  bezmäsité jedlá.   Často bývali pečené zemiaky s kyslým mliekom
Bože to som neznášala. Stále som si pýtala k tomu čaj . A stále ma presviedčali, že s kyslým mliekom je to lepšie. A ja som si stále nechcela dať povedať.
Mlieko ako také som neznášala čo mi pamäť siaha. Už ani v  malej škôlke som ho nepila. Raz ma teta kuchárka nútila vypiť hrnček a ja som sa do  neho povracala. Odvtedy ma nikto už do toho nenútil.
A keď som prešla do škôlky v Selciach, rodičia vraj hneď povedali, aby ma nenútili piť mlieko a jesť mliečnu mrvenicu.
Brrr, keby ste videli ako mi v tomto momente na tele stojí všetka srsť, pri spomienke na mliečnu mrvenicu, tak by ste verili, že môj odpor k  mlieku je vážne vážny.
Jedine čo si pamätám z mäsa, tak je kura na masle s ryžou a kompótom. Myslím, si, že je to preto, že mi to jedlo chutilo.
Strašne som to mala rada. A najradšej som mala, keď som mala len ryžu zmiešanú s tým maslovým výpekom a zamiešanými kompótovými čerešňami.  Celá rodina keď videla ten bordel, čo som mala na tanieri, žasla.
Robila som to ako dieťatko, ako dieťa, ako puboška, ako dospelá.
Tu ide estetické cítenie bokom.
Keď sme sa prisťahovali do Mníchova, zistila som, že Dobrý Manžel má k tomuto jedlu asi taký vzťah, ako ja k tekvicovému prívarku.
Nové prostredie, nový život, nová rodina, skrátka, bolo toho tak veľa , že som toto jedlo prestala variť.
Niežeby som naň zabudla, ale tak nejako mi  nechýbalo.
Pred dvoma rokmi keď sme boli na chate, tak nenormálne zarodila čerešňa, čo máme na dvore.
Čerešne som odkôstkovávala každý deň od rána niekoľko hodín a potom som ich spracovávala.
Urobila som si aj kompóty a vtedy som si na moje maslové kura spomenula tak intenzívne, že ma až v boku pichlo.
Minulý týždeň som uvažovala, že urobím nejaké indické kura, ale som nemala kokosové mlieko a premýšľala, že teda na aký spôsob ho zvrtnem.
Ja som taký debil, robím kura na viacero indických spôsobov, kura toskánske, kura na spôsob každého amerického štátu, kura na spôsob každého ázijského štátu, francúzske kura, maďarské kura  a keby existoval recept na kura v tube, ktorým sa živia astronauti, tak ja ho bezpečne uvarím.
Ale to MOJE, to čo mám rada, to čo si pamätám ako som ho jedla a mala podbradník, čo si pamätám ako som ho jedávala v Podkoniciach, v Slovenskej Ľupči, v Selciach, v Sásovej, tak to si neuvarím, pretože ho nemá rád Dobrý Manžel.
A sa mi nelenilo ísť do obchodu kúpiť si čerešňový kompót, pretože bez toho by to nebolo to pravé maslové kura.
Dobrý Manžel ohrnul nos a tak mu treba.
A dnes som si ho uvarila znovu, pretože som zistila, že ja som ho nedala ani len na ten blog.
Ja som sa tak dobre najedla, že si to neviete ani predstaviť,  To čo vidíte na fotke je, len kašírovaná porcia. Akonáhle som to nafotila, kura som vykostila a nakrájala lyžicou na malé kúsky, ryžu som zmiešala s výpekom a kuraťom a do toho som zamiešala čerešne.
A nech!!!!!
A Dobrý Manžel mal na večeru párky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Kuracie časti
Hladká múka na obalenie
soľ, čerstvo drvené korenie, mletá paprika
3 polievkové lyžice olej
Hrubšie pásy masla na každý kurací kus.

Postup

Kúsky kuraťa umyjeme, osušíme a dobre nasolíme, okoreníme a popaprikujeme. Ja si dávam ešte aj chilli vločky. Zaprášime hladkou múkou.
V hlbokej panvici  rozohrejeme olej a kura dôkladne opečieme zo všetkých strán do tmavozlata.


Podlejeme horúcou vodou, aby bolo ponorené do viac ako polovičky.
Na každý kus dáme hrubý plátok masla,


Privedieme k varu a prikryjeme pokrievkou.
Znížime zdroj tepla a dusíme.
Po polhodine som kúsky kuraťa obrátila na druhú stranu a podliala troškou horúcej vody.
O nejakých dvadsať minút bolo už kura mäkké.
Do omáčky som vsypala zvyšok múky, ktorý ostal po obaľovaní kuraťa.
Doliala som ešte trošku horúcej vody a nechala prevrieť.
Keď sa mi zdá, že omáčka je málo výrazná, tak tam dám ešte jeden plátok masla a dosolím.

Prevrieme , vypneme.
A koniec už poznáte.