Krehký rebarbový koláč zo škoricových slimáčikov

O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!


Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

 

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

 

Postup

 

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

 

prikryjeme a necháme vychladnúť.


Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

 

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

 

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.


V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.


Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.


V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.


Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 


Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

 

Pečené bravčové s omáčkou z pečeného cesnaku a zemiakovými šúľancami

Suroviny:

Na približne 3 porcie budeme potrebovať :

3 pláty krkovičky bez kosti, približne 2 cm hrubé
soľ, rasca, majoránka
1 celá zdravá hlava cesnaku
1 lyžica bravčovej masti
2 polievkové lyžice olej
130 ml sladká smotana
1 čajová lyžička hladká  múka

Na zemiakovú prílohu :
500 g v šupke uvarené zemiaky
1 vajce
180 g polohrubá múka
1 kopcovitá lyžička soľ
1 polievková lyžica kuchynský škrob (solamyl napríklad, ja som dala maizenu)
kytica petržlenovej vňate

Postup

Mäso nakrájame na kusy tak, aby boli primerané na jedenie.
Dáme ho do misy a zasypeme soľou, rascou a majoránkou. Dôkladne vymiešame. Ja som premýšľala, či k nemu neprelisujem aj cesnak, ale nakoniec som použila granulovaný sušený. Normálne ho dostať v obchode medzi koreninami.
Na panvici rozohrejeme olej a v dávkach mäso, zo všetkých strán opečieme. Nechceme aby sa nám pri opekaní prekrývalo. 
Pekáčik vytrieme nahrubo bravčovou masťou. 
Dáme zovrieť vodu.
Cesnakovú hlávku prerežeme naprieč cesnakovými strúčikmi , tak aby držali pokope. Vložíme ju k mäsu, vršky po odrezaní, ošúpeme a tiež vložíme k mäsu.
Na toto množstvo mäsa som použila len jednu hlávku, ak budete piecť viac, tak dajte dve.
Horúcou vodou vylejeme panvicu po opekaní a prelejeme do pekáčika.
Aspoň spolovice by malo byť prikryté.
Prikryjeme pekáčik a dáme piecť.
Ja som piekla viac ako hodinu a občas som priliala horúcu vodu.
Výpeku by malo byť vždy aspoň do polovice .


Po upečení mäso vyberieme z výpeku a dáme bokom.
Vyberieme hlávku cesnaku a necháme trochu vychladnúť, pretože je to horúce ako šľak. 
Výpek prelejeme do malého hrnca.
Vytlačíme z hlávky upečené strúčiky. Sú mäkké ako maslo a ide to na prvý šup.
Ponorným mixérom vymiešame výpek do hladka a dolejeme ho horúcou vodou na potrebné množstvo aby sme mali dostatok omáčky. Omáčky nemusí byť veľa, nevaríme sviečkovú.
Dáme prevrieť.
Do smotany,  do hladka zamiešame múku, vlejeme trochu horúcej omáčky a vlejeme do celého množstva. Premiešame a necháme znovu na jednu bublinu priviesť k varu.
Vypneme a dochutíme soľou.
Ako prílohu som zvolila zemiakové šúľance.
Zemiaky, včera uvarené v šupke a v slanej vode. Očistíme a postrúhame na malej slzičke, alebo pretlačíme cez nástroj na to určený.
Ja som mala 400 gramov čistej váhy.
Pridáme malé vajce a soľ a múku a škrob.
Rýchlymi pohybmi vymiešame hladké cesto.
Dáme variť veľké množstvo vody, v ktorej budeme variť knedličky
K cestu pridáme nadrobno nasekanú petržlenovú vňať a ja som dosypala ešte múku.
Premiešame a guľu cesta rozdelíme na malé kúsky,

ktoré v rukách vytvarujeme do šúľancov.


Hádžeme do vriacej vody a varíme 15 minút.
Vyberieme sitkom a prepláchneme.
Podávame.
Na záver by som chcela pár mojich postrehov.
Omáčka so smotanou sa mi nevidí ako celkom dobrý nápad, skôr by som ju zahustila len vodou a múkou. Uvidíme nabudúce. Teraz som robila takto a DM ma ubezpečil, že je to skvelé.
No a príloha bola tiež pre mňa veľký oriešok
K tejto omáčke by sa mi celkom možno hodila ryža, ale to som zavrhla. Kto to kedy videl k pečenému dávať ryžu.
Parenú knedľu som tiež zavrhla, lebo sa mi to zvrhávalo na ten taký,  sviečkovitý pokrm.
Možno normálne uvarené , obyčajné zemiaky. Ja som bola nastavená na tie šúľance a ako som písala, DM si nesmierne pochutil.
A ešte…..omáčka nemá výraznú cesnakovú chuť, to ani len náhodou. Je veľmi, veľmi príjemná a ako som mohla posúdiť, tak ju  môžete smelo konzumovať, aj pred pohovorom do zamestnanie, bez toho, aby Váš dych nejakom zmocnel.


Vyb

Rebarborové rožteky

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.


 

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :


Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu


Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.



 

 

 

 

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.


Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 


Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.


Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.


Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.



Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť. 

Svieža citrónová torta s makovo-mandľovým korpusom

V našej rodine potravinové alergie nie sú. Vlastne Môj Dobrý Zať tvrdí, že nemôže jesť surové jablká.
Rada by som zvalila moju nechuť ku kravskému mlieku na nejakú laktózovú intoleranciu, ale čo si budeme hovoriť. Aj keby som mala bezlaktózové mlieko, tak by som ho nevypila, čo by čo bolo. Tu musím samozrejme podotknúť, že tieto nechute sú jednoducho dôsledkom ľudskej rozmaznanosti, súvisiacou s prebytkom, v ktorom žijeme. Akonáhle by sme sa museli potýkať s akútnym nedostatkom, tak som si istá, že po troch týždňoch hladomoru, by som s veľkou chuťou zjedla aj konské mäso a zapila to mliekom. V časoch hladomoru, asi všetko funguje len na princípoch. Napríklad nekanibalizovať, alebo nedotknuteľnosť domácich miláčikov. Hoci , preživší členovia rugbyového tímu z Uruguaja , po havárii lietadla v Andách, by nám o tom mohli čo to povedať.
Kožné alergie v našej rodine, je vec iná. O tom by som Vám vedela zase ja a náš Kubko Caban, povykladať. Ale o tom inokedy.
Keď prídem do Bratislavy, tak si vždy, vždy objednáme s Dobrou Cerkou Radkou , vegetariánsku pečenú hus s dusenou červenou kapustou a knedľou.
A aj ja, aj Dobrá Cerka , rodine robievame strukovinové fašírky…či šošovicové, či cícerové.
A keď sa opýta Moja Dobrá Svokra Akyna, čo má uvariť pre mňa a jej syna, tak jednohlasne obaja povieme…sójové plátky s omáčkou a ryžou.
A v chladničke mávam vždy nejaké tofu.
A Dobrý Manžel neskutočne túži, po obilninových fašírkach, ktoré robievala Akyna v časoch jeho, mládeneckého života.
Nie sme vegetariáni.
Tieto jedlá jeme preto, lebo nám jednoducho chutia.
V živote adolescentov asi príde nejako k obdobiu, keď im prestane chutiť mäso. Postretlo to Moju Dobrú Cerku Radku a postretlo to aj Moju Dobrú Vnučku Dorku. Radka milovala sviečkovú bez mäsa, vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou bez rezňa a podobne. Svojho času jedávala len prílohy a bezmäsité jedlá. Ale neštylizovala sa do postoja vegetariána, proste mala obdobie, že jej to nechutilo. U Dorky som si nie istá, pretože už som s ňou nie tak často, aby som to vedela presne definovať. Ona si spokojne dá žemličku so šunkou, ale keď som jej dala napríklad na výber pečivo a k tomu nakrájanú veľkú misu zeleniny alebo ovocíčka, tak s prehľadom zjedla najprv zeleninu, potom ovocie a rožtekom sa len dopchala a dala dolu šunku. A milovala taliansku kuchyňu, kde si dávala špagety, ktoré nemali mäsovú zložku. Všetky druhy mäsa opisuje , ako „žužľavé“. A tá žužľavosť nedefinuje, žeby to mäso bolo tvrdé, alebo žuvavé, alebo také niečo. Nevie to popísať a ja by som to nazvala, nechuť k mäsu. Skrátka, môže spokojne existovať bez mäsa.
Dobrá česká švagriná Kačenka, ona je iný prípad, o nej by som aj mohla napísať, že je alergická na živočíšnu bielkovinu, že jej spôsobuje kožné problémy. Nestala sa vegetariánkou, ale dáva si pozor.
Takže áno, existujú ľudia, čo vylúčili určité potraviny, pretože im spôsobujú zdravotné problémy. Nevybrali si túto voľbu, bola im nadelená a musia s tým existovať. Oni si svoj jedálny lístok prispôsobili a žijú šťastne.
Potom existujú ľudia, čo sa stali vegetariánmi, alebo rôznymi inými -iánmi z presvedčenia. Nemajú žiadne intolerancie, na určité látky v potravinách , ale skrátka, ich životný názor im nedovolí zobrať do úst, to k čomu majú odpor. Oni tiež žijú svoj šťastný život.
Nám, čo jeme všetko, sa zdá ich skladba jedla zúfalo obmedzená a oni sa zúfalo pýtajú, ako môžeme jesť to čo jeme. Nepoznám žiadneho pravého – iána osobne a nemám sa koho opýtať, ako to majú títo presvedčení odmietači v prípade, keď by trpeli nedostatkom. Či taký vegetarián z presvedčenia, by dokázal zjesť mäso.
Za podskupinu odmietačov z presvedčenia, považujem niekoho, kto odmietne niečo konzumovať, ak majú možnosť odmietnutia.
Napríklad ja.

Kupujem zásadne vajcia od sliepok z voľného chovu, aj keď sú aj trikrát drahšie ako bežné vajcia. Nie je to preto, že sú… bla bla bla zdravšie a chutnejšie a ..bla bla bla. Je to preto, lebo mi je tých sliepok v klietkach a halách ľúto. Darmo mi Karel, čo je macher cez poľnohospodárstvo živočíšne aj rastlinné , vysvetľoval, ako to tie sliepky v hlavách majú a ako to s nimi je. Darmo mi hovoril, že na prilepovanie pierok do každého kartónového obalu s vajciami z voľného chovu, majú chovatelia sliepok, vlastného človeka, aby sme verili, že tie sliepky ozaj znášajú niekde šťastné a voľné, na zelenej lúke, že je to len čistá stratégia a marketing. Jediné čo dosiahol, bolo to, že som si všimla, že ozaj v každom kartóne s vajciami z voľného chovu, je nenápadne pohodené pierko. DM si už zvykol, koľko stoja tieto vajíčka a už prestal upadať do kómy z tej ceny. Ale. Zase to neznamená, že keď by dosiahli tieto vajíčka určitý horný limit, nezáleží či finančný, alebo nejaký iný, nekúpim aj vajcia nie z voľného chovu.
Alebo naša Maťka Cabanová. Ona nejedáva mäso zo zvierat, ktoré majú „nos“. Takže jedáva len hydinu a ryby. A nejedáva z „nosatých“, ani ich produkty. Takže keď som urobila pagáče bez škvariek, tak mi bola nesmierne vďačná a zjedla ich za misu. Takto aj varí pre svoju rodinu, ale zase im nič nezakazuje jesť niekde inde a som presvedčená, že v prípade nejakej vážnej udalosti, by vedela ustúpiť trochu stranou, aj čo sa týka jej osobného stravovania.
No a potom existujú ľudia, čo sa nesmierne radi štylizujú do postavy nejakého odmietača. Záleží od ich hrania tohto postoja na ich okolie, či odmietajú z presvedčenia, alebo odmietajú kvôli zdraviu.
Napríklad jeden ľudko, ktorého poznám z „počutia“. Tvrdí o sebe, že prestal jesť mäso a stravuje sa podľa zásad ajurvédy. Tak v poriadku ajurvéda , aspoň si myslím, nezakazuje jesť mäso, ale on tvrdí, že jemu už mäso ani vôbec nechutí a prestal ho jesť. No hej, ale na pracovnej akcii sa zavrel do kuchynky a zjedol tam sám krabičku škvarkovej nátierky tak, že si ju vytieral rožkom a potom sa dorazil misou klobásových chuťoviek. Veď áno, ja mu doprajem, nieže nie, ale nech potom svoje tvrdenia doplní…..ale stáva sa, že to poruším, lebo dostanem na to mäso predsa len chuť a žeriem to ako pravý Slovák.
Teraz pred Veľkou Nocou som sa výborne pobavila . V nejakom článku sa písalo o tradícii pečenia veľkonočných barančekov. A rôzny známi ľudia z československého bulváru tam hovorili akých pečú. Nejaká operná speváčka nám tvrdila, že ona musí piecť barančekov dvoch. Jedného normálneho a jedného bezlepkového, pretože má veľkú intoleranciu na lepok (možno nie ona, ale niekto z rodiny) No a hovorila práve o tom bezlepkovom, že ako ho pečie. …….. „no a predtým ako cesto nalejem do formy, tak ju poriadne vymažem a dôkladne vysypem, aby sa vyklopil pekne vcelku. Je jedno či použijem hladkú, alebo polohrubú, alebo hrubú múku“. Toľko k bezlepkovému barančekovi.
Niekto môže na nás hrať dokonca dvojitú formu. Tento pochádza zo šuplíka „upečieme si zdravý korpus z maku a mandlí“. Ak si niekto myslí, že keď niekto nahradí múku, mandľami a makom, a ten cukor, maslo a rum ostáva, stane sa to zdravým jedlom, tak to je potom človek veľmi, veľmi nerozumný. Asi ako každý, kto upečie jablkový koláč a nahradí hladkú múku celozrnnou a nazve to „zdravý“ jablkový koláč. Zdravé by to bolo v prípade, žeby všetky suroviny nechal v skrini a zjedol by len to jablko…nepostrúhané a neobielené.
Takže kvôli tomu, že tam nemáme múku, ale mak a mleté mandle, tento korpus zdravý rozhodne nie je, je to kalorická zbytočnosť, ktorou si trávime naše organizmy a chutia nám. Ďalšia vec, že to niekto nielenže nazve „zdravé“, ale aj, že je to „bezlepkové“. A nafotil tam suroviny, ktoré idú do cesta. Prášok do pečiva, ktorý odfotil rozhodne bezlepkový nie je.
Autor tohto receptu nám vysvetlil, prečo nepoužíva želatiny, ale agar.
To preto, lebo je vegetarián a prieči sa mu v zákuskoch používať niečo v čom sú zvyšky zvierat (želatína) a preto používa agar, ktorý sa vyrába z morskej riasy. Je také zvláštne, že sa mu ako vegetariánovi nepriečila použiť v tom istom zákusku , želatína , ktorú použil na vrchnú zrkadlovú žltú polevu. (edit : ospravedlňujem sa autorovi. Želé, ktoré použil na prípravu polevy, je na rastlinnej báze, takže v tomto smere som ho veľmi nepekne očiernila. )
Ohliadnuc od somarín, ktoré by sa dali popísať pri tomto recepte, tak tento zákusok upiekol autor náramne dobre a veľmi dobre popisne. A možno len bla bla bla reči nechápem, pretože ja som absolútny všežravec a nedokážem pochopiť rozdiely , medzi rôznymi parametrami odmietačov.
Vybrala som si ten zákusok hlavne kvôli tomu, že tam používal práve ten agar.
Doteraz som robila len so želatínou a mám k tomu veľký rešpekt a toto bolo prvýkrát, čo som robila s agarom a podľa postupu, to išlo veľmi dobre. Mamička používala celý svoj cukrárenský život agar a chcela som si to vyskúšať, s rešpektom aký cítim aj ku agaru.
Dopadlo to skvele, až na ozdoby, ale to tiež dopadlo nakoniec dobre. Viac o tom napíšem priamo v recepte.
Takže to zhrniem.
Tento zákusok nie je zdravý, nie je bezlepkový a nie je pravdepodobne ani -ánsky, ale v tom som si nie celkom istá.
Ale čo môžem povedať a to dokonca aj z mojej vlastnej emperickej skúsenosti, je skvelý a na odporučenie Dobrého Manžela, mám ho bezpodmienečne zaradiť do nášho rodinného repertoáru zákuskov.

Suroviny:

Na tortovú formu v priemere 20 až 22 cm budeme potrebovať

Na korpus :

75 g maslo
3 vajíčka M
70 g cukor pieskový
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
120 g mletý mak
50 g mleté mandle
1 polievková lyžica voňavý alkohol
1 čajová lyžička prášok do pečiva

Na krém :

300 g smotanový syr biely neochutený (philadelphia, mascarpone, 
80 g cukor pieskový
1 citrón strúhaná žltá kôra a vylisovaná šťava
200 ml mlieko
250 ml šľahačková smotana
1 plnšia čajová lyžička pravý agar-agar
džem na potretie

Na  polevu :

50 ml citrónový sirup (ja som dala o niečo viac, je to podľa chuti)
1 polievková lyžica cukor (tiež podľa chuti)
1vrecúško číre tortové želé Dr.Oetker
dve kvapky žlté potravinové farbivo

Postup

Maslo a vajcia a krémový syr,  vyberte z chladničky aspoň 1 hodinu pred pečením.
Tortovú formu s odnímateľným dnom s priemerom 20 cm vysteľte papierom na pečenie a boky formy vymastite maslom.
Ja som nemala takúto formu s daným priemerom, tak som použila len formu bez dna s priemerom 22 cm a urobila som provizórne dno s papiera na pečenie. Pokiaľ mi pamäť siaha, moja mamička piekla všetky tortové základy takto.
Papier na pečenie položíme na plech, do jeho stredu postavíme formu a z vonkajšej strany  dookola papier zdvihneme a zabezpečíme pokrčením a pritesnením,  dookola celej formy.
Predhrejte rúru na 175 stupňov
Oddelíme žĺtky od bielkov a bielky vyšľaháme s polovicou naváženého cukru do tuha.
V ďalšej miske vyšľaháme maslo s cukrom  čo ostal a vanilkovým cukrom do penista.
Vmiešame žĺtky jeden po druhom.
Pridáme mak, mandle, voňavý alkohol (ja som mala rum)  a prášok do pečiva a krátko premiešame. 
Stierkou jemne a postupne, zapracujeme  do tohto cesta, sneh z vyšľahaných bielkov.
Cesto nalejeme  do pripravenej  formy a uhladíme povrch.
Kto používa len tortovú obruč, tak na to nezabudnime a nehýbeme ňou, aby sa nám cesto nedajbože neuvoľnilo z formy , alebo ten papier na pečenie sa nerozbalil. 
Pečieme približne 25 minút.
Urobte si test pomocou špajdle.
Nechajte vychladnúť.


Korpus uvoľníme od formy. Kto používa formu s odnímateľným dnom, tak odstráni aj to dno.
Korpus položíme na podnos a vrátime na ten základ tortový kruh, v ktorom sa piekol. Ja som dookola celého vnútra, vložila pevnú cukrárenskú fóliu. 
Dá sa veľmi ľahko odstrániť a nepoškodí krémovú vrstvu. Samozrejme je to len pomôcka a ak ju nemáte, tak si pri odstraňovaní obruče od krému,  pomôžete nožom.
Povrch tortového základu potrieme džemom. Ja som použila citrónový.

Ideme si pripraviť krém.
Vyšľaháme pevnú šľahačku a odložíme bokom.
Vezmeme krémový syr. Ja som použila pol na pol aj phila aj mascar. Tak mi ostali z predošlých pečení a ozaj som si nerobila ťažkú hlavu z toho, že nie je to rovnaký druh.
Krémový syr, vymiešame s cukrom,  nastrúhanou, žltou citrónovou kôrou a citrónovou šťavou, kým nevznikne krémová konzistencia.
V hrnci zmiešajte mlieko s agar-agarom a zohrejte na strednom ohni na bod varu. 
Za stáleho miešania jemne povarte pol minúty a potom odstavte z ohňa. 
Agar-agar musí prejsť varom inak netuhne.
Autor receptu písal, že zvarený agar s mliekom ihneď vlial do krému, ale ja som predsa len počkala, kým som aspoň trošku udržala v tom mlieku prst. 
Takže máme mlieko s agarom v kréme a premiešame do hladka metličkou.
A znovu urobíme test prstom. Zmes by mala byť len mierne teplá, ak nie je počkajte kým trochu vychladne, na tú požadovanú, miernu, teplotu.
Potom rýchlo vmiešajte šľahačku a ihneď ju natrite na makový koláč a uhlaďte.
Agar-agar tuhne VEĽMI rýchlo. Takže nečakajte príliš dlho.


Dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu.
Recept je robený so 100 percentným agar-agarom. V Mníchove ho je dostať normálne v potravinách a aj sa tak volá. Neviem ako je to na Slovensku, či ho majú normálne v supermarketoch. Je možné, že by takto isto fungoval aj nejaký želé prípravok od Dr. Oetkera (želatínu nepoužívajte, tá ma iný technologický postup , tá nesmie v žiadnom prípade prejsť varom. V tom je rozdiel medzi želé a želatínou) Ja s týmto bojujem a tak sa vždy držím toho čo je v recepte a použila som priamo Agar-agar. Keď som si dala do vyhľadávača slovenského,  kde ho možno kúpiť, tak v cukrárenských potrebách cez internet,  alebo ho inzeruje aj lekáreň Dr. Max. 
No a na koniec príde poleva.
Nalejte citrónový sirup a cukor do odmerky, premiešajte a doplňte vodou po značku 220 ml.
Ak nemáte sirup, tak dajte citrónovú šťavu a cukor podľa chuti.
Skrátka cukor je podľa vášho jazyka. Vmiešame balíček želé od Dr.Oetkera.

Teraz pridajte potravinárske farbivo v požadovanej intenzite.
Ak Vám sirup zafarbí tekutinu pekne do žlta, tak to farbivo samozrejme dávať nemusíte. Ja som piekla tento zákusok na Veľkú Noc a chcela som aby bol naozaj intenzívne žltý, preto som tú kvapku farbiva dala. 
Raz priveďte do varu a odstavíme.
Minútku som nechala schladnúť a natrieme na citrónovo-makový koláč základnú, tenkú vrstvičku po lyžiciach a potom som to smelo vyliala.
Ak Vám poleva veľmi stuhne, možno ju nahriať znovu, ale už nie do varu. 
Znovu nahrievanie želatíny, nie je možné, toto sa dá robiť len s agarom.
Inak som celkom nepochopila, prečo autor receptu používal túto želatínu, keď mal agar-agar a zostalo mu dostatočne veľké množstvo prášku na jeho prípravu. Ja by som to aj urobila, ale netuším, aký pomer by som mala použiť, tak som si kúpila to vrecúško, tak ako mi kázal v svojom recepte. Časom na to možno prídem. 

 Hotovú tortu necháme vychladnúť aspoň 1 hodinu.
Po vychladnutí, odstránime tortový kovový kruh a pevnú fóliu. Kto nepoužil fóliu, tak nezabudnite oddeliť krémovú vrstvu od formy dookola ostrým nožom. 
Nazdobíme ako sa Vám to hodí.
Mne sa hodila cukríková posýpka s veľkonočnou tematikou. 
A v takýchto momentoch sa prejavuje moja neskúsenosť a nepredvídateľnosť. 
Bolo to strašne krásne do momentu, kým som nepochopila, že tá poleva, po tom ako ju vyberiem z chladničky do tepla, vždy akokeby trošičku zvlhne. Tie cukríky sa v tej vlhkosti rozpúšťali, takže zo zeleného posypu som mala zelené machule. Po cukrových perličkách mi ostali cukrové kvapky.

V konečnom dôsledku to zas až tak nevadilo, ale predtým to bolo krajšie. 

Krájame ostrý nožom.
Písala som to dosť podrobne, kvôli takým ako som ja. Mne ten podrobný postup autora z blogu Zungen Zirkus, ozaj veľmi pomohol. 

Rebarborový koláč na raňajky


Rebarbora je milovaná zelenina Môjho Dobrého Manžela.
Ja som sa s ňou stretla, až po tom, ako som ho pojala za Dobrého Manžela.
Vôbec si nepamätám, žeby za mojich mladých čias , bola rebarbora niekde dostať kúpiť. A Babička Anička ju mala v Jihlave plnú záhradu. Takže u nich bývali ozaj rebarborové hody.
Na jar sme obidvaja v extáze. Ja zo špargle a on z rebarbory. Aj včera nám trčali z každej tašky.
Čo z rebarbory upečiem sa rozhodujem, vždy až keď ju mám doma. Rebarborové knedlíky musia byť vždy, ale z tejto som sa rozhodla pre tento koláč. Javí sa Vám ako závin, štrúdľa, ale ja to cez to všetko nazvem, koláč. Z tohto množstva cesta robievam zvyčajne dva záviny.
Také stredne veľké, vyvaľkané na tenšie.
Toto cesto moja mamička volá miesené a koláče z tohto cesta sú teda , miesené. Teda volávala, božtek do nebíčka.
Na miesené koláče sa dávala nejaká plnka, buď jablková, alebo tvarohová a plnka sa prikryla druhým plátom cesta. Alebo sa jednoducho potrelo cesto lekvárom a urobila sa na vrch mriežka.
Z rebarbory som tento druh koláča nikdy nerobila a ani závin a ja som sa rozhodla že urobím, akokeby závin, ale s hrubšou vrstvou cesta. Aby bol taký festovný. Dal sa pohodlne chytiť aj do ruky a a aby bol na raňajky miesto vianočky, alebo českého mazanca. Kysnuté koláče DM prestal úplne jesť, takže toto je taká naša, rodinná obdoba.
Klasický závin s tenšou vrstvou cesta je taký sviatočnejší a hodí sa ku káve aj na nedeľné popoludnie. A tiež takto beriem aj nakrájané koláče.
Toto som chcela vnímať, ako niečo čo sa nakrája a zje sa s kakaom, čajom a tak.
Teda celú dávku cesta som použila na jeden veľký závin. Rozvaľkala som ho približne na 40 x 35, plus mínus.
Koláč vyšiel presne tak, ako som chcela.

Suroviny

Na závin cca 40 x 35 budeme potrebovať

Na náplň :
8  dlhých stopiek rebarbora
3 polievkové lyžice  cukor (ja som dávala trstinový)
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
10  veľkých jahôd
2 polievkové lyžice sekané mandle
citrónová šťava niekoľko kvapiek
vanilková pasta Dr. Oetker
2 polievkové lyžice s kopčekom práškový puding vanilkovej príchuti.
strúhaný kokos, alebo rozdrvené piškóty, alebo nasucho opečená strúhanka

Na cesto :
400 g hladká múka
1 vajce
150 g biely nesladký jogurt
250 g maslo
štvrť čajovej lyžičky soľ

Postup

Rebarboru zbavím poškodených častí, listov a ak je veľmi hrubá šupka, tak tam ju aj obielim, ale skutočne len tú prvú šupku. Do živého nejdem. 
Dôkladne ju umyjeme a pokrájame na tenké plátky. Ja som ju chcela posekať v piestovom sekáčiku, ale nebol to dobrý nápad, pretože ju veľmi vlasovalo a fúzy trčali kade-tade. Takže som ju pokorne skrájala nožom.


Zasypala som rebarboru cukrom a vanilkovým cukrom.
Odložíme ju bokom.
Ideme urobiť cesto.
Navážime múku a do múky nastrúhame na veľkej slzičke, maslo. Ide to veľmi rýchle. Pridáme jogurt, vajce, štipku soli.
Suroviny na cesto zmiešame dokopy a vypracujeme hladké cesto. Je mäkké a trošičku lepivé. 
Na dosku si dáme papier na pečenie, ktorý zľahka poprášime múkou a preklopíme tam cesto.
Cesto rozvaľkáme. Nebojte sa ho podsýpať aj po povrchu.
Ideme dokončiť plnku.
K rebarbore nakrájame umyté, zdravé jahody. 
Premiešame.
Keď som ochutnala ,zdalo sa mi to príšerne sladké, tak som tam vyžmýkala citrónovú šťavu a už som to viac neochutnala a v konečnom dôsledku to nieže bolo kyslé. Ono to bolo akokeby málo sladké.
Citrónová šťava áno, ale len pár kvapiek na zvýraznenie. Ja som jej dala priveľa.
DM má veľmi rád v takejto náplni orechy, tak som tam pridala aj sekané mandle. 
V tejto fáze odporučujem zliať tekutinu cez sitko. Do náplne zamiešame vanilkový pudingový prášok.
Ja som si bola istá, že ten prášok tekutinu pohltí, pretože sa mi jej nezdalo veľa, ale ako vidíte na fotke, veľmi veľmi som sa mýlila. 
Šťava tiekla ako hlúpa a ja som zachraňovala celý koláč pijavými utierkami.
Na miesto kde budeme dávať náplň , vysypeme strúhaný kokos, alebo drvené piškóty. V zásade stačí aj strúhanka.
Pokladieme na cesto náplň. 


Keďže sme veľmi múdro, rozvaľkali cesto priamo na papier na pečenie, tak ním veľmi ľahko závin zarolujeme.
A preniesť celý závin pomocou tohto papiera je tiež veľmi jednoduché.
Takže všetko máme na poriadku , uložené na plechu.
Povrch popicháme vidličkou, okraje zaistíme. Mne dokonca tá šťava vytiekla aj cez jeden koniec a nechcite vedieť, čo to narobilo za bordel pri pečení.


Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov, stíšime zdroj tepla na 180 a pečieme približne pol hodinu.
Ja som piekla asi 40 minút. Povrch nie je taký zlatý, ako by som si predstavovala , ale to je tým, že v plynovej rúre nie je horný ohrev a zvyšovať teplotu som nechcela, aby som nemala zase spodok čierny ako uhoľ. Cesto sa Vám bude zdať stále mäkké a nedopečené, ale ono už bude naozaj hotové. Dôverujte mi. 
Koláč vyberieme a je nevyhnutne nutné, aby chladol aspoň hodinu.
Náplň aj cesto musia spevnieť. Najlepší je ten závin na druhý deň. 
Ten môj som tiež upiekla včera večer o desiatej a dnes ráno , v tento pôstny deň na Veľký Piatok, ho DM raňajkoval. 
Skoro ani dospať nevedel a nemala som to srdce mu povedať, že je pôst a basta. 
Cesto nie je sladké a náplň určuje chuť.  Preto si dajte záležať na tom, aby tá náplň bola výrazná. Užijú si to tí, čo milujú hlavne tú rebarboru. 

 

Palacinková torta

Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

 

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.


Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .


No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.


Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.


Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.


Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.


Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.


Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.


Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať. 



Jednoduchý mrkvový šalát pre Dobrého Manžela

Toľko myšlienok mám, že ani neviem ako začať. Raz neviem ako mám uchopiť tému, o ktorej chcem povykladať.
A prišla som k nej práve pri strúhaní mrkvy na tento šalát.
Ide o to, že ja využívam kuchynských pomocníkov. Vôbec s tým nemám problém.
Vyberiem robot a je to raz dva. A to sú len 4 veľké mrkvy. Aj zemiaky na haruľu strúham na robote.
A pozor…cibuľu tiež krájam v takom ručnom krájači…on nie je na elektriku, pumpujem tam piestom, ktorý poháňa nože, nekrájam ju na doštičke nožom. Aj reďkovky do žervé syra na raňajky krájam takto.
A bylinky tiež krájam takým pomocníkom a nie nožom na doske.
Aj nátierky robím v robote…keď robím väčšie množstvo, tak v elektrickom a keď menšie tak v tom piestovom.
Používam elektrický odšťavovač, požívam jogurtovač (teda DM používa, to je jeho práca), používam rozvaľkávač cesta na domáce cestoviny. Zemiaky na zemiakové cesto, lisujem cez taký ten oný…ten som si kúpila najnovšie.
A tieto kuchynské prístroje si kupujem do každej kuchyne, kde varím dlhšie ako pol roka.
Keď počúvam také tie reči typu „kým to vyberiem a zmontujem, tak to urobím ručne…a potom to umývať a odkladať“ a ešte takým tým tónom, z ktoré dešpekt len tak kvapká ako jed. To už mi môže taký človek rovno povedať….“ si zlá gazdiná, lebo to nerobíš ručne“
Však nech to robia ručne, mne je to vážne jedno, len potom nech ručne aj perú periny, žehlia horúcim želiezkom, nepoužívajú tlakový hrniec, pečú na dvore v tehlovej peci a podobne. Pomocník ako pomocník.
No áno, akonáhle vypadne elektrika, tak robiť ručne budem, ale pokiaľ ešte tú elektriku máme, tak prečo by som ju nevyužila.
Ja viem ale v čom je problém
Takéto kuchynské prístroje, sú neskladné a aby nezavadzali, tak ich každý odloží čo najďalej od kraja a ešte ich aj založíme, nejakými menšími krabičkami.
Generácia mojej mamičky a následne aj moja generácia , si predstavovala svoju kuchynskú linku tak, že vrchné skrinky boli takto v rade : plné, plné vitrína, plné, rohový prvok
V plných boli krásne naukladané taniere, rovnaké hrnčeky do oblúku a pred hrnčekmi boli naukladané sklenené malé vínové a pred nimi ešte štamperlíky poprípade. A v druhých plných boli misy polievkové, kompótové mištičky do oblúku, a rôzne tácky po bokoch. A poháre na pitie.
Vo vitríne bola nevyhnutnenejaká sada Zlatej Zuzany do oblúku, nejaké šálky na kávku , alebo čajové a nejaké hrdé poháre na vodu.
Tieto vitrínové sady boli nedotknuteľné a z každej poličky nevyhnutne visela nejaká dečka, lemovaná buď strojovou, alebo látkovou čipkou. Ak bola látková stužka, tak tá sa pripínala aj na poličky v uzatvorených skrinkách. A takáto stužka sa pripínala aj na police v špajzách. Takže sme mali všetko odečkované a ostužkované a to všetko popripínané pripínačkami, čo tam boli ako päsť na oku, ale to nevadilo, hlavne že boli dečky a to všetko.
No a rohový prvok. Ten bol dôležitý.
Tam sa ťahal buď Jano, ktorý živoril, alebo také tie trávy, čo sa neviem ako volali. A potom tam boli kuchynské digitálne hodiny šibnutej farby, ktoré sa nosili nejako z Ruska. A vázičky!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ako som mohla zabudnúť na vázičky. O tie boli opreté pohľadnice k sviatkom, alebo gratulačné. Keď tieto stratili termín, tak sa vymenili za nové a tie staré sa opreli na stojato o stenu police. Vyhadzovali sa tak nejako o tri roky. Vo vitrínovej boli na spodnej úrovni nejaké hrdé hrnčeky v ktorých boli pátričky, drobné mince, nejaké kľúče, náramkové hodinky a v horšom prípade tam bol pohár s umelým chrupom. Neviem či to bolo zvykom všade, ale keď sme chodievali na návštevy k všetkým mojim strynkám a strýčkom, tak oni mávali tam aj zuby. A modlitebná knižka nejaká sa tam tiež krčila.
V sobotu sa toto všetko popreukladalo…a v pondelok sa to všetko znovu začalo zhŕňať na jednu kopu.
Moja mamička mala vitríny dve . A uzatvorené skrinky mala po celej dĺžke jednej aj druhej steny. Čiže celé elko. A to isté boli aj spodné skrinky.
Na pracovnej ploche sme mali televízor, mikrovlnku a krájač na chlieb. Nevyhnutné dečky a lakovanú drevenú krabicu s vázičkou a veľkým maľovaným tanierom v rohu.
Keby sme nemali kuchyňu veľkú a nebol tam aj veľký, kuchynský stôl, tak nemám kde pracovať. Plechy s koláčmi som vždy kládla po stoličkách a lavici. Teraz pribudol na pracovnú plochu aj veľký odkvapkávač na taniere. Ak mám niečo robiť v Selciach v kuchyni , tak som v prdeli, ja tam nemám ani kde nakrájať mäso, namojdušu.
Cez Vianoce som sa vzbúrila a vo vitríne som zrušila oddelenie dúhovej čajovej súpravy, vylievanej zlatom, v ktorej podľa mňa v živote nebol žiaden čaj a len sme ju umývali od mastnoty každý štvrťrok. A nakládla som tam všetky poháre na pitie. Normálne kuchynské pitie vody, koly a minerálky. Nás je veľa , teda hlavne máme dosť chlapov v rodine, ktorí pijú z pollitrákov a aj ženy pijeme z veľkých pohárov. A uvoľnilo sa konečne miesto na hrnčeky. To že sme mali rovnaké hrnčeky do oblúka a pred nimi sklenené poháre kadejaké, bolo pekné, ale kým som vybrala hrnček, tak som musela odsunúť všetko nabok a naukladať znovu. Keď sa hrnček umyl ..to isté. Toto sa mamičke nepriečilo robiť furt, ale používať mixér, to nie…to kým ona vyberie, tak si to prepasíruje…..cez sitko.
Takže v kuchynskej linke sme mali obedovú súpravu dvojakú, čo sa nepoužívali, potom sme tam mali sady kadejakých šampanských fláut a cinzánových čiaš a zlatých, čajových a kávových súprav s čajníkmi a zbierku modranského porcelánu a vázičiek, ale keď som chcela zmixovať sviečkovú omáčku, tak som išla pre mixér za chladničku do špajzy. A zrušila som dečky. Dobrá Švagriná toto všetko zo zotrvačnosti a asi aj úcte k nebohej mamičke stále dodržiavala, ako to bolo, ale čo je veľa to je veľa. A hrnčeky hrdé som všetky dala dozadu a alkoholové poháriky som odniesla do iných skriniek. My nikto nepijeme, ale máme od výmyslu sveta pohárikov , ako keby sme mleli prvú ligu.
A nemyslite si, že som aj v mojom prvom byte nemala takto. Prišla mamička a prvé čo urobila, mi popripínala, tými pripináčikmi všade stužky…do skríň, do špajzy, do linky kuchynskej. Aj prvok rohový som mala.
A všetky prístroje, ktoré mi mali pomáhať v kuchyni, boli v špajzy v krabiciach vzadu a na nich boli ešte naukladané múky, cukor, a podobne.
Tak jasné, kým som to všetko poprekladala, aby som sa k tomu dostala, podonášala, povyberala a podobne, odpadlo mi to od chuti a urobila som to ručne.
Raz som nevedela, ako by som to mala urobiť , aby som to mala v kuchyni po ruke, vždy keď to budem potrebovať.
A potom som prišla do Čupkov k Helene a Jankovi.
Helena je pôvodom Nemka. Jej otec žil v Západnom Nemecku a ona žila s mamičkou na Slovensku. A hneď po skončení komunistického režimu, chodili k nemu na návštevu a tam odkukali rôzne veci. Napríklad.
U nich ako u prvých som videla spojenú toaletu s kúpeľnou. V paneláku si tak prerobili jadro. Vôbec som to nevedela pochopiť, ako môžu takto existovať . Niežeby som to nejako prijala za svoje, ale zvykla som si….v Sásovej pri prerábke som si to neurobila a mám to stále oddelené, ale v Mníchove to tak máme a vieme s tým pohodlne žiť, aj keď, keby som mohla, tak to tak nemám. Alebo . Janko prerábal úplne sám kuchynskú linku a miesto dvojdverových skriniek dolných , namontoval hlboké šuplíky. Poviete si, že no Bože, ale v roku 1990 to teda bežné nebolo. Bolo to fakt celkom unikátne a tiež som sa čudovala a nevedela si to predstaviť, ale tu myšlienku som nezapudila.
A potom som bola na návšteve u rodičov Renči Lánikovej v Petříkově. Jej otecko je stolár amatér a jej maminke urobil fantastickú kuchynskú linku. Tam som zase prvýkrát videla vyvýšený pult v kuchyni, ktorý oddeľoval pracovnú a jedálenskú časť kuchyne. Ale čo ma najviac uchvátilo, bolo to, že tatko urobil akokeby výsuvný šuplík v ktorom bol umiestnený kuchynský robot. Bol umiestnený na tom pulte a tak bol zapracovaný do toho, že keď ho zasunula, tak ho nebolo vidieť, bol súčasťou pultu. Ten robot bol so všetkým svojim príslušenstvom a veľkou pracovnou misou a veľkou hlavicou. Pani Liláková, okrem toho že urobila absolútne božie zemiakové knedle a pečený bôčik a Míša rezy, mi s nadšením rozprávala, ako až teraz na dôchodku, začala ten robot naplno využívať, a to preto, lebo ho má vždy takto po ruke. A keď som si začala zariaďovať moju poslednú kuchyňu, tak všetko toto som mala v hlave.
Chcela som hlboké , výsuvné šuplíky, tak aby som okamžite videla všetko čo v nich je, bez toho, aby som sa plazila po zemi a chcela som každý spotrebič v linke, tak aby stačilo, že niečo otvorím a vyberiem ho. A tak mám robot, ponorný mixér, sekacie nože jogurtovač, odšťavovač na citrusy, odšťavovač na zeleninu, krájače, lis na cesto, hriankovač, toustovač a všetko na čo si neviem teraz spomenúť, vždy po ruke. A všetky do jedného používam a používam ich často.
A nemám ani dečku, ani stužky, ani hrnčeky naukladané do oblúka. Uznávam, že keď otvorím horné skrinky, tak sa srdce nesmeje, ale mám to všetko po ruke, účelné a všetko je tak, aby mi to uľahčovalo život v kuchyni.
A tie také články, čo začínajú…..“zbavte sa všetkých nepotrebných rárohov“ Nuž áno, jedného som sa zbavila a to domácej pekárni. Možno keď mi odíde sila z rúk, tak ju zase dokúpim.
Má v hlave ešte jednu kuchyňu, strašne rada by som si ju zariadila so všetkými vychytávkami, ktoré si zbieram na pintereste, ale nemám ju zatiaľ kde zariaďovať a keďže sme mali teraz s DM narodeninkové dni, tak som obidvom nám zaželala, aby sa nám toto veľké želanie splnilo. Tak nám držte v tomto smere palce.
A Vám odporučujem….robot nepatrí do dlhej vetračky, alebo špajzy, zasunutý dozadu. On patrí vpredu v kuchynskej linke . Sami budete vidieť, ako si vôbec ani neuvedomíte, že aké jednoduché je založiť hlavicu a postrúhať mrkvu na šalát v priebehu jednej minúty a v priebehu druhej minúty nadstavec opláchnuť a v priebehu tretej minúty robot odložiť.

Suroviny:

300 g surová mrkva
4 polievkové lyžice práškový cukor
1,5 citrón
200 ml voda

Postup

Tento šalát je vyslovene podľa chuti Dobrého manžela, nechce tam nič iné len to čo je v rozpise. Mne je to jedno, pretože okrem ochutnávania, by som tento druh jedla nedala do úst. 
Pre DM neslúži ako šalát, ale ako plnohodnotný chod.  Dokáže ho jesť ako na raňajky, tak na obed, alebo na večeru. Skrátka hocikedy. A musí byť vychladnutý.
Mrkvu umyjeme a očistíme. Nastrúhame ju na veľkej slzičke.
Pridáme práškový cukor, citrónovú šťavu z citróna a zalejeme vodou.
To je úplne všetko. 
Rýchle a efektívne.

Chrumkavé, zemiakové placky

Ja k haruli mám vo všeobecnosti výhrady a v podstate mám rada len tú, ktorú si urobím sama. Som totižto čudák, ktorý má rád mäkkú haruľu. Žiadne chrumkavé zázraky.
V Selciach sa nikdy nerobili placky na panvici, ale len v rúre na plechu, práve preto, aby bola vysušená a chrumkavá.
A potom si posadali rodičia a brat okolo stola, na ktorom bol celý plech a každý mal v hrnčeku kyslé mlieko a namáčali si tú haruľu do toho hrnčeka a kým to nezjedli, tak od stola nevstali. Aj liter a pol kyslého mlieka k tomu vypili.
Kým som sa nemohla brániť, tak som to musela jesť a jediné, čo som si vydupala, bol v hrnčeku čaj a nie to mlieko.
Nesmierne sa mi uľavilo, keď zistili, že im viac ostane, keď nebudem jesť s nimi a dám si niečo iné. Nepamätám si absolútne, aké náhradné riešenia pre mňa mali, ale na tú haruľu si pamätám doteraz.
Nech si ju nechajú.
Od vtedy som jedla mnohé, mnohé vzorky harúľ a nemôžem povedať, žeby som ich úplne odmietala.
Milovala som Važeckú pochúťku u Kurjana, ktorá bola zabalená vo veľkej haruľovej placke….ale ako píšem, bola prehnutá, to znamená, že bola mäkká !
Aj čiernohorský rezeň som si u toho Kurjana hocikedy dala, ale to ich haruľové cestíčko malo moju dôveru, vzhľadom na tú Važeckú. A raz som jedla haruľu, ktorú robila Božka (božtek do nebíčka), sestra mojej Dobrej Švagriny . Nepamätám si ako chutila, ale že som ju jedla a jedla a nemohla to zastaviť, si pamätám celkom presne, takže musela byť skvostná.
A už mi úplne odpadla od srdca, keď môj posledný žlčníkový záchvat vyvolala práve haruľa .
Dostala som ho v Banskej Bystrici a bolo to vlani v januári. Objednávala som jedlo donáškou a DM manca jedna mancatá, si objednal nejakú fru fru somarinu a tak ja som prihodila aj tú haruľu. Nezjedla som jej veľa, vážne nie. Vtedy už som bola chudnúcom procese, takže som skutočne zjedla možno jednu placku.
Bože. Bolo to epické.
Zo všetkých mojich žlčníkových záchvatov bolo toto, to najhoršie. Bolo to také hrozné, že som pristala na to, aby mi DM zavolal sanitku, ktorá ma odvezie niekam, kde mi buď uľavia od tej šialenej bolesti, alebo sa dám radšej zabiť, lebo vydržať sa to nedalo.
Dobrý Manžel mal z toho výborný zážitok, pretože sanitka ma odviezla nieže s blikajúcimi svetlami, ale občas aj zahúkala.
A pán sanitkár trval na nosidlách. Tak to som ozaj odmietla, lebo som ležať nemohla. Tak ma aspoň na kolieskovej stoličke tlačil. Aj som uvažovala, že mu navrhnem, nech si sadne on do toho kresla a ja ho budem tlačiť, že to bude možno rýchlejšie…stále som vážila 120 kíl, čo Vám budem čo hovoriť.
Pani mladá lekárka sa ma dôkladne v sanitke povypytovala čo som jedla, čo som pila a tak. A nezabudla som sa aj odfotiť.
Deň predtým som mala besiedku s bývalými spolužiačkami, tak som sa im pripomenula a poslala som im tú fotku s otázkou „hádajte kde som?:
Ako jeden muž mi každá odpovedala….v lietadle! kde letiš?
A keď ma dotlačili na recepciu na urgente, tak zo skupinky, ktorá na nás čakala a pozerala sa na náš príchod, sa ozvalo mohutné : „To je tá haruľa??“
Btw…žlčník mi vybrali o 4 mesiace nato. Mala som len jeden kameň, ale bol veľký, ako malé vajce.
No ozaj haruľu nemusím A už vôbec nie chrumkavú. A tak som si ju vždy urobila podľa mojej chuti.
Na Okrouhlíku na chate, raz urobili haruľu a išli sa zblázniť, aká je úžasná. Oni haruľu volajú cmunda. Neviem či je to ich rodinné pomenovanie, alebo v tom kraji sa to tak volá. Ja som si napríklad dlho myslela, že halapáč, ktorý varievam podľa ich rodinného receptu, sa tak volá v celom jihlavskom okolí a nakoniec som zistila, že si to tak pomenovala babička.
No a tá cmunda…nechutila mi a veru ju ani nejedávam. Bola chrumkavá.
Keď sme prišli tento rok do BB, tak som potrebovala pred odchodom domov, minúť zemiaky a som navrhla haruľu.
A DM mi povedal, že dobre, ale že keď už, tak nech ju urobím chrumkavú.
Tak som si spomenula, že raz pred desiatkami a desiatkami rokov, priniesla do mojej vtedajšej práce, kolegyňa Dáša Milanová z Hiadľa , takú špecialitu, ktorá sa robí čiste len na tom Hiadli. Volá sa to Krumplovník (vďaka Zrubka) a neuveríte, ale obec Hiadeľ má na toto jedlo aj udelenú ochrannú známku, ako na regionálne jedlo.
Skrátka, Dáša to priniesla a všetci sa išli za tým zabiť a každý híkal aké je to skvelé a aké chrumkavé. Ani som to neochutnala. A jediné čo som si zapamätala bolo to, že tie zemiaky boli strúhané na hrubo, na veľkej slzičke, takže to malo takú štruktúru, ako keby.
Tak som teda aj ja tie zemiaky postrúhala takto a skutočne , tie zemiakové placky boli chrumkavé.
DM ich zjedol a aj poznamenal, že nevie ako som ich urobila, ale že ich už mám robiť takto.
A včera som potrebovala uvoľniť miesto v mrazničke a vybrala som kuracie pečienky. A tie sa mi akurát hodili do Važeckej a tak som urobila toto sotéčko a k nemu chrumkavú haruľu.
A aj chrumkavú cibuľu.
DM poznamenal, že som mu na tanieri priniesla, instantný žlčníkový záchvat.
A našla som na stránkach obce Hiadeľ aj recept na ten ich slávny krumplovník a časom na neho určite dôjde aj tu na blogu.

R.I.P babička Věra. Odpočívaj v pokoji.




 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

All rights reserved.

Na približne 14 placiek ako dlaň budeme potrebovať

500 g zemiaky
1 vajce
2 polievkové lyžice hladká múka
1 zarovnaná čajová lyžička soľ
2 veľké strúčiky cesnaku
1 veľká polievková lyžica majorán


Postup

 

Zemiaky nastrúhame na veľkej slzičke.


Pretlačíme k nim cesnak, pridáme vajce a dve polievkové lyžice hladkej múky. Ochutíme soľou a majoránkou.
Pôvodne som dala 500 g zemiakov, ale mohlo byť o trochu viac. 
Cesto vymiešame rukami.
Na panvici rozohrejeme olej a lyžicou kladieme kôpky cesta, ktoré uhladíme. Snažíme sa placky robiť tenšie. Ja som prvú dávku dávala tak a potom som znovu len skĺzla do rutiny a bolo to okamžite na plackách poznať. 


Povrch je pekne štruktúrovaný a vidieť na nich rezančeky zemiakov.


Urobila som k plackám aj chrumkavú cibuľu. 
Jednu veľkú cibuľu  pokrájame na kolieska. 
Ku kolieskam pridáme 1 lyžicu hladkej múky a rukami vymiešame.

Nenecháme stáť a hneď cibuľu opekáme.
Do malého hrnčeka rozohrejeme aspoň dvojcentimetrovú vrstvu oleja. 
Cibuľu restujeme v dávkach a dávame pozor, aby nám nezhnedla až príliš, pretože bude nepožívateľná. 
Na placky sa dáva aj strúhaný syr, ale táto kombinácia je u nás doma nepožívateľná.

 

Jarná roláda s citrónovým krémom

Moji milí, ja sa nejdem s tým vyrovnať.
Myslím s tým ukradnutím môjho blogu.
Ja viem, že to je bežná prax, ale takto surovo, bez akýchkoľvek okolkov, bezohľadne, chrapúnsky. Tak to nejdem prežrieť.
Je to 15 rokov mojej práce, ktorú si niekto privlastnil a vydáva ju za svoju. Normálne si pod MOJE recepty, MOJE texty, MOJE fotografie, tie osoby dali svoj copyright, že je to ich vlastníctvo.
A keď som sa snažila ešte zachrániť čo sa dá a začala dobrovoľne hyzdiť moje fotky vodoznakom, tak dnes ráno som zistila, že je to úplne zbytočné, pretože tá banda majú môj blog komplet stiahnutý a pridávajú recept už z ich databázy a ja sa môžem aj rozkrájať. Hneď keby som teraz celý blog zamkla a stiahla z internetu. Oni ho majú a budú ho používať dovtedy kým ho nevycicajú do posledného písmena. Pokiaľ by som to nedala na súd za ukradnutie môjho duševného vlastníctva.
Čo sa mi vážne nechce , hoci DM mi dal v tomto smere voľnú ruku. Príde mi to také ničotné aj keď viem, že títo bezcharakterní zmrdi, presne s týmto rátajú. Že sa to ľuďom nebude chcieť riešiť, pretože im to príde pri kauzách, ktoré sa v súčasnosti dejú, smiešne.
A tak niečo čo mi prinášalo a malo by prinášať radosť, je zdrojom, že sa po nociach žuhrím a cítim sa strašne bezmocná .
Ja viem, že to ide na nervy toto moje vyplakávanie, odpustite, možno to ešte raz spomeniem, ale budem sa už snažiť od toho oprostiť, aj keď to pôjde teda prekliato ťažko.
Nové recepty budú už vychádzať s vodoznakom, čo ma strašne mrzí.
No a k tomu receptu.
Kedysi som na internete videla zákusok, kde bol použitý prášok zeleného matcha čaju a prišlo mi to ohromne zaujímavé. Bolo to v čase keď prebehol boom piškótového cesta tzv. machového, kde sa na zafarbenie používal špenát.
Tortu so špenátovým korpusom priniesla raz Moja Dobrá Česká Švagriná na detskú oslavu na chate a bola úžasná. Ohromne chutná.
Kačenka ju priniesla v chladiacom prenosnom boxe a hovorila, že pani, ktorá jej ju piekla povedala, aby sme ju čo najskôr zjedli.
Nebála som sa, žeby mal zvýšiť čo len jeden kúsok do druhého dňa, lebo sme sa na ňu vrhli a snažili sa uchmatnúť čo najväčší kúsok. Skvelá a ešte raz skvelá.
No a po nejakom čase prišli na záhradu aj susedovci a tak sme chceli ponúknuť z tej špenátovej torty aj im…posledné dva kúsky.
Nedali sa vôbec nabrať a rozpadali sa. Tak sme im dali niečo iné, všetkého bolo dosť. A tie dva kúsky sme zjedli lyžicou, priamo z podnosu.
I chcela som si to vyskúšať aj ja upiecť, keďže to je taký skvelý múčnik.
Tortu som upiekla.
Upiekla som ju podľa jedného receptu, podľa druhého receptu, podľa tretieho receptu a sľubovala som si, že skúsim aj podľa štvrtého. Neupiekla.
A ani nebudem. Teda skúsim ju v prípade, že si ju bude niekto pre mňa dôležitý, výslovne želať. Všetky trampoty som popísala pri tej machovej torte v odkaze. A dovolím si tvrdiť, že každý amatér, ako som ja, po upečení jednej machovej, ju už druhýkrát nepiekol. Jesť ju môžem hocikedy, ale piecť…ee.
Keď som videla tie matcha múčniky, tak mi srdce zaplesalo. Nádherne zelené eko korpusy, bez umelých farbív a dúfala som, že nebudú mať žiadnu pachuť.
Nemajú.
Akurát nie sú také zelené, ako sú prezentované na fotkách.
Piekla som podľa tohto receptu, teda cesto. Krém som si urobila vlastný.
Keďže som to piekla prvýkrát a nepoznala som, ako sa matcha prášok chová, držala som sa receptu na cesto, do bodky.
Máte pocit, že moje cesto, je rovnako zelené, ako na fotke v časopise ??????


Veľký makový trt!!!!!!!!!!!!!!!
Keď som pozerala na pintereste fotky matcha múčnikov, našla som jeden jediný, ktorý má reálnu farbu, tak ako ten môj.
Priatelia, svet je zlý. Chce nás oklamať, ešte aj na takej hovadine, ako je farba korpusu 🙂
Múčnik je ale chuťovo fajn. Robila som ho podľa chuti DM, takže si ho pochvaľuje a ani nevečeral a radšej zjedol pol rolády na posedenie.
Pôvodne som ho chcela upiecť pri príležitosti Dňa Sv. Patrika, ktorý bol včera, ale nedostala som žiadne čokoládové štvorlístky na ozdobovanie, ktoré som mala v hlave. Tak som z nej urobila miesto írskej, jarnú.


 

 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Na jeden kus rolády, kde môžeme nakrájať približne 12 kúskov,  budeme potrebovať :


Na piškótový plát o rozmeroch 35 x 25 cm :
4 vajcia
2 čajové lyžičky Matcha prášok
100 g cukor
110 g hladká múka
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
žltá strúhaná kôra z 1 bio citróna
štipka soli
citrónový likér Limoncello


Citrónový krém – lemon curd :
Vylisovaná šťava z 1 citróna
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
Lemon curd
250 g mascarpone
150 ml sladká smotana 
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 balíček stužovač šľahačky

 

Postup

 

Zapneme rúru na 200 stupňov.
Z umytého citróna ostrúhame žltú kôru.
Zmiešame naváženú múku s matcha práškom
Oddelíme žĺtky od bielkov.
Absolútne čistými metličkami, začneme šľahať bielky. Do spenených pridáme tretinu odváženého cukru a štipku soli a vyšľaháme pevný sneh.
K prešľahaným žĺtkom pridáme ostatok cukru a citrónovú kôru. Šľaháme do krémovej hustej konzistencie, keď hmota naberie na objeme a zmení farbu na bledú. 


Do žĺtkového krému zapracujeme sneh a presitujeme do hmoty sypkú zmes z múky a matcha. 
Na rovný plech položíme papier na pečenie a rozotrieme rovnomerne krém.
Plocha by mala mať rozmery približne 35 x 25 cm. 


Vložíme do rúry a pečieme približne 12 až 15 minút.
Pri mojej plynovej rúre som piekla 12 minút a mohla som o minútku menej. Okraj piškótu som už mala presušený a lámal sa. Dávajte si na cesto pozor a pečte podľa svojej rúry. Pri teplovzduchu, pečte na na nižšej teplote.
Upečený plát hneď stiahneme z plechu.
Položte ho na čistý papier na pečenie, tak aby bol papier, na ktorom sa piekol hore a opatrne ho stiahnite. Pokiaľ by ste mali so sťahovaním problém, tak ho najprv navlhčite vodou.


Papier, ktorý ste stiahli, nechajte položený na ceste. Pomocou spodného papiera začneme roládu zamotávať aj spolu s vrchným papierom a pevne ju zamotáme a necháme vychladnúť.


Idem uvariť lemon curd.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Studenú šľahačkovú smotanu vyšľaháme s balíčkom stužovača do šľahačky.
Mascarpone a lemon curd a 1 balíček vanilkového cukru  prešľaháme do penista

a zašľaháme do neho šľahačku.
Máme hotový krém.
Piškótové cesto opatrne rozbalíme. Cesto som vykropila citrónovým likérom, ale dobre poslúži aj citrónový sirup. A keď už sme pritom, aj obyčajný tuzemský um rum.
Ako som spomenula, na jednom kraji som ho mala presušený a zlomený. 

To sa stalo preto, pretože som nemala rovnomerne rozotreté surové cesto pred pečením a na tom mieste bola tenšia  vrstva. A zároveň som to mala piecť o minútu menej. Zníženie teploty nič nevyrieši. Akurát sa to bude piecť pomalšie a dlhšie a bude to ešte vysušenejšie. Platí zásada, že keď je cesto tenšie, tak pečieme na vyššej teplote a krátko. Musíme dávať na to pozor.
Z krému odoberieme dve polievkové lyžice a dáme bokom. 
Krém začneme nanášať od kraja, ktorý je nepoškodený, ten bude tvoriť vnútro slimáka a bude najviditeľnejší v roláde, takže musí byť bezchybný.
Krém rozotrieme po celej ploche.


Zarolujeme pomocou papiera a upevníme. Poškodenú zlomenú časť som odrezala.


Zarolovanú roládu preložíme na tácku a potiahneme ju krémom, čo sme mali odložený.
Nazdobíme podľa vlastnej fantázie, ja som si kúpila tieto jedlé kvietky a podľa mňa sú rozkošné. 


Dáme do chladu aspoň na dve tri hodiny a plátky krájame ostrým nožom. 

 


Písala som dosť podrobne postup pri roláde, pretože chcem dať tento recept aj ku začiatočníkom. 
Je to jednoduchý a efektívny múčnik, ako stvorený na Veľkonočný stôl.