Kuracie prsia s jemným perličkovým karfiolom

V Selciach  máme  pole, kde mamička, ešte ako mladá žena, pestovali všetku zeleninu, vrátane sezónnej. Máme  veľký skleník, kde vtedy  rástli papriky a na poli,  ak nebolo vysadených 60 koreňov paradajok, tak sa to mamičke ani nerátalo.
Ako rodina sme boli sebestačný so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, fazuľou, kalerábom,  zelerom zvyčajne úplne až do jari.
Zemiaky trvali až do prvých nových.  Mrkvu  a petržlen sme nechávali  na zimu v piesku v pivnici  , ale tie sme už na jar tiež dokupovali.
Repa sa pestovala pre sliepky, kvaka do fazule.  Tekvica, neskôr aj patizón Skúšali sme raz ružičkový kel, inokedy normálny kel, zelený šalát.
Zavárali sme zo svojej úrody  lečo, zelenú fazuľku, uhorky, čalamádu.
A samozrejme čerešne a jablká.  A egreše, ktoré nikto nemal rád.
A zopár rokov sme zakladali víno z čierneho ríbezlia.
A lekváre. Ríbezle sme mali svoje a na maliny a černice sme chodili do  bánu.  Mali sme vlastný ríbezľový,  malinový lekvár, malinový sirup. Bazový sirup sme robili  z bazového kvetu, čo sme natrhali v Jelšinách pri zemiakovom poli.
Jahodový kompót z vlastnej úrody nám posielala Dobrá Teta Monika .
Ja vôbec nechápem, že sme to stíhali všetko obrábať.
Doma sme mali všetko bio, mamička mala ako 40 ročná prvýkrát rakovinový nález a prvýkrát je zliezli vlasy po chemoterapii. U nás sa nič nemohlo práškovať, hnojilo sa vážne pravým hnojom. Ani nejdem písať, akým hnusom sa polievali paradajky.  Mandelinky sa zo zemiakových rastlín  zbierali ručne  a ich vajíčka sa ručne pučili.  Naše ovocné stromy nepoznali postrek, jediné čo sa striekalo boli papriky v skleníku, ale až potom, ako sme cítili na rukách, že nás šteklia mušky.
Jedlá ktoré sa u nás varili boli skvelé, vážne na to rada spomínam a mamičkinu kuchyňu som milovala.
Teraz keď sa na to pozriem spätne, dedina bola vtedy taká, že šaláty sa nerobili.
Toľko možností, ktoré sme mali ….. a nič.
Nepamätám si ani jedno jedlo, pri ktorom bol čerstvý zeleninový šalát.  Tak v žiadnom prípade  to nebolo tak, žeby nám ich rodičia nechceli dopriať.  Mohli sme si zobrať a zjesť, čo sme chceli. Ale nikto nás k tomu neviedol. U nás sa jedli kompóty.
Ak sme chceli papriku, alebo paradajku, alebo uhorku.  Skrátka čokoľvek, mohli sme ich mať v sezóne toľko čo len hrdlo ráči. Poznáte dieťa, alebo pubertiaka, alebo skorého adolescenta, ktorý si sám ide zobrať nejakú zeleninu k rizotu? Ani reďkovky sme nemali…na poli nám ich vždy zlikvidovali mravce a do skleníka sa nezasadili, ktovie prečo, asi by vytlačili 4 paprikové korene, z ktorých sa robilo lečo.
Hrášok sa sadil, až keď sa narodila moja Dobrá Cerka. Keď sme boli na poli , tak sa  nimi toľko dokŕmila, že až.  Raz si aj pamätám, že sme ho mali zasadený, keď som bola dieťa ja, ale išiel na sušenie, mamička z neho uvarila hrachovú polievku.
Zo zeleného šalátu sa robila len šalátová polievka.
Keď sme pretrhávali mrkvu, tak tie mladé sladké mrkvičky sa sušili a išli do domácej vegety. Tak ja nemám mrkvu rada, ja by som ju aj tak nejedla, ale rozumiete mi čo chcem napísať.
Keď som sa rozprávala s mojimi kamarátkami, už keď som bola dospelá , tak u nich to vraj bolo presne to isté.
Ich mamky tiež neboli naučené jesť nič čerstvé, šalátové, všetko sa spracovávalo na zimu a jar.
Moja Starká Betka z Podkoníc. Tak tá nejedla absolútne žiadne ovocie, čo mala na záhrade. Panovala taká povera, že do určitého časového obdobia nemohla zjesť ani jednu jahôdku, ani jednu čerešnu, alebo malinu, alebo jablko, ani slivku , pretože jej umrelo maličké dieťatko. A  takéto mamky nemôžu jesť ovocie, pretože ich dieťatku v nebi Panna Mária nemá čo dať, pretože na zemi mu všetko zjedla mamka.
No hrozné.
Moja Dobrá Švagriná a Dobrý Brat sú už roky šéfovia na našom poli a teraz sa všetko už aj za čerstva konzumuje.  Robievajú sa šaláty,  pestujú aj bazalku, aj rukolu a iné bylinky.
V skleníku sú stále papriky, ale sú tam aj reďkovky, lesné jahody, aby zosladli čo najskôr, bylinky, ľadový šalát.
A rodičia to majú veľmi radi, som zato veľmi vďačná. Tatík miluje paradajky, mamička šaláty.
Ja im to nevyčítam, že to bolo kedysi takto. Obchody neboli tak zásobené a robili sa skrátka zásoby na čas, keď to už nebude.
Ako píšem, teraz všetko dostať v obchodoch a nikomu sa nechce už toľko pracovať na poli. Aj to naše sa zmenšilo minimálne o jednu tretiu a Jelšiny sme vypustili už pred rokmi rokúcimi.  Ale ja tak nejako očakávam, že sa to znovu všetko vráti. Z nejakého dôvodu. Buď z dobrého dôvodu , alebo z núdze.
V budúcnosti si myslím, že bude ten človek, čo vlastní dobrú pôdu,  v obrovskej výhode, Záleží len od ľudí, či to bude nejakou katastrofou, alebo zvyšovaním povedomia.
No prečo som sa tak rozpísala.
Ide práve o tento recept.
Moja mamička keď varila, všetko muselo byť úplne mäkké, mrkva bola vždy na blato, z paprík a paradajok ostávali len skrútené šupky, všetko ostatné bolo rozvarené.
Keď som jej hovorila, že karfiol pred vyprážaním nepredváram, tak ho nechcela ani ochutnať. Že to určite nebude dobré.
Keďže sme spracovávali všetko do konzerv, fliaš, zaváranín, tak všetko bolo úplne mäkké.
Mrkva sa dávala len do polievok a do sviečkovej.
Takto na prudko, no neviem skrátka toto jedlo by ona nejedla, pretože by jej prišlo ako nedovarené.
Tatík by zjedol, ale okomentoval by to dôstojne.
Mrkva je al dente a nestratila nič zo svojej chuti, hrášok taktiež, cítim chuť všetkého a všetko je jedna symfónia.
Vlastne som si istá, že toto jedlo by jedla iba moja Dobrá Cerka, Dobrá Neterka Julka a Dobrá Švagriná. O niektorých členoch rodiny mám svoje pochybnosti a u niektorých mám istotu, žeby to nejedli.
A pritom je to báječné jedlo, chutí úplne fantasticky.
O stránkach Tasty si tiež myslím svoje.
Sú to americké stránky a jedlá  sú  občas nesmierne prekombinované,  s prepáčením gebuziny s obrovskou a pritom,  úplne zbytočnou kalorickou hodnotou.
Ale občas Tasty prinesie tak geniálny recept, že sa idem z toho zblázniť. A toto je jeden z nich. Sú to štyri kombinácie s  mletým karfiolom  pre hydinu, bravčové, hovädzie a vege. Urobím všetky a toto je prvý.
Keďže držím diétu…zase, porátala som aj jeho kalorickú hodnotu a na drženie redukčnej diéty je to ako stvorené.
Dobrú chuť.

Cas pripravy Čas prípravy:   15 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):     1 porcia

Suroviny:

230 g kuracie prsia bez kože a kosti
120 g karfiol
1 menšia mrkva
2 polievkové lyžice mrazený hrášok
2 polievkové lyžice kikkoman sójová omáčka
1 vajce
1 čajová lyžička sezamové zrniečka
1 polievková lyžica olej
čerstvo drevené korenie
čerstvá zelenina

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

 

 

Kuracie prsia nakrájame na malé kúsku.
0čistenú mrkvu na maličké kocky.
Dno panvice s hrubým dnom, potrieme olejom a necháme rozohriať.
Pridáme kocky kuraťa, mrkvu a hrášok. Zalejeme sójovou omáčkou
Dusíme cca 10 minút a občas premiešame.
Pridáme postrúhaný karfiol a sezamové semienka. Dusíme ešte nejakých 5 minút, respektívne kým nie je všetko správne uvarené.
V tejto fáze sa mi to zdalo suché, tak som pridala trošku horúcej vody.
Zmes rozhrnieme do bokov a do stredu vklepneme vajce. Premiešame ho aby stuhlo a vmiešame do jedla.

 

Preložíme do misky, ozdobíme bylinkami a pridáme čerstvú zeleninu.
Inú prílohu som nepotrebovala.
Dve tretiny som jedla na obed a na večeru mi ostala jedna tretina, ku ktorej si urobím zeleninový šalát.
kalorická hodnota  približne 2544 kJ.

Zemiakové kari z karibiku

Moja mamička pracovala hlava nehlava. Cukráreň, kde robila,  bola spojená priamo s výrobňou a tá cukráreň bola otvorená od pondelka do nedele.  Víkendové služby mala 2x do mesiaca. V sobotu a nedeľu tam nebývala plných 8 hodín a v pondelok mala celá búda voľno. No a k tomu svadbovala, krstinovala, promovala, tortovala a neviem aké ešte „fušky“ mávala.
No a to musel tatík občas variť, aby bola rodina nakŕmená.  Pamätám si, že od mäsa to bolo kura na masle a potom, už len také bežnosti, ako pečené zemiaky na plechu, harula, fazuľová na kyslo, fazuľová s geršňou a kyslá zemiaková polievka.
Zemiaky na plechu a haruľu som vážne nemala rada, ale úplne vážne. V ponímaní mojich rodičov sa tieto dve veci museli zásadne jesť s kyslým mliekom. A ja mlieko nemôžem ani cítiť. Predpokladám, že mlieko som prestala piť , ako som prestala chodiť do jaslí. Už vo škôlke si pamätám, ako som sedela v jedálničke sama za stolom a pred sebou som mala hrnček s mliekom, alebo kakaom, alebo tanier mliečnej mrveničkovej polievky. Pozerala som ľútostivo okolo seba a túžila som za deťmi, ktoré som počula hrať sa na záhrade. A sedela som tam „kým to nevypiješ, nezješ!“.
Keď tety kuchárky skončili upratovanie kuchyne, prišli a vzali to. A súdružka mi vykrikovala, že som nevďačná, že rodičia ťažko pracujú a ja si vyberám. A potom žalovala rodičom. Našťastie ma doma do mlieka nenútili.   Okrem situácie s pečenými zemiakmi a haruľou. Keby mi k tomu dali čaj, tak by som s tým nemala najmenší problém, ale tu bude kyslé mlieko a basta, lebo ja neviem čo je dobré a musím sa to naučiť.
Tatíkov majsterštich bol ale slepý guláš. Tak sme ho volali u nás doma. Nešla tam žiadna zelenina, len zemiaky a naša domáca klobása. A veľa veľa majoránky. Na toto jedlo bola vyčlenená taká nízka rajnica s ťažkým dnom. Obidve úchytky na bokoch mala odpadnuté, a miesto nich trčali len dva kolíky. Nevarilo sa v nej vskutku nič iné, len tento slepý guláš. Všetci sa išli za ním zblázniť.
No a tento som tiež nemala rada a nemám rada doteraz. Neviem čo mi na ňom vadilo a vadí. Tie klobásy mi tam prišli príliš výrazné, zemiaky veľmi ťažké, bolo to také chlapské jedlo.
Tento  som ale jedávala a pokiaľ si pamätám, tak ani mamka sa nešla zabiť, len aby mala o lyžicu viac. Skrátka sme to zjedli, ale len preto, že hlad je mrcha veliká. To že som ho nemala rada, tak asi spôsobilo, že som sa ho ani dlho nevedela naučiť variť a aj keď mi už nerobí najmenšie problémy, varím ho minimálne. DM ho nevyžaduje, za čo som mu neskonale vďačná.
No a toto kari je taký slepý guláš , ktorý sa varí na ostrove Trinidad v Karibskom mori. Je absolútne báječné. Dobrý Manžel tam ofrflal , že som tam nedala ďumbier a kokosové mlieko.
Kokosové mlieko som tam pôvodne aj chcela dať, ale nakoniec to kokosové mlieko, čo som mala v špajzičke bola konzerva cíceru a tak som tam dala sladkú smotanu bez najmenších výčitiek svedomia.
DM miluje hlavne indické kari a toto bolo len predsa trochu iné.
Toto karibské som potom nakoniec trochu poindičtila.
Tatík nehnevaj sa, ale kari je kari.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

1 kg zemiaky
1 veľká konzerva cíceru
1 veľká konzerva krájaných paradajok
1 veľká cibuľa + 4 strúčiky cesnaku
200  ml sladká smotana
2 polievkové lyžice kari korenie
1 plytká polievková lyžica soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička chilli vločky
čerstvo drvené korenie
1 plytká polievková lyžica sušený tymian
1 čajová lyžička kumín
kytica petržlenovej vňatky
šťava z 1 citróna
5 polievkových lyžíc rastlinného oleja

Postup

Zemiaky, cibuľu a cesnak ošúpeme.
Cibuľu a cesnak nasekáme a zemiaky nakrájame na kocky.
Na rozohriatom oleji orestujeme cibuľu a cesnak.
Pridáme úplne všetky koreniny a miešame kým nezavoňajú. Pridáme zemiaky a premiešame.
Pridáme veľkú plechovku krájaných paradajok a veľkú plechovku cíceru.
Znovu všetko premiešame.
Vlejeme sladkú smotanu a horúcu vodu, tak, aby bolo všetko úplne ponorené.

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a varíme 20 minút, respektíve dovtedy,  kým nebudú zemiaky mäkké.
Do hotového kari vmiešame citrónovú šťavu a nasekanú petržlenovú vňať.
Kari by malo byť šťavnaté natoľko, aby bol príjemné ho jesť s ryžou, ale nie zase vodovité, aby to nebola skôr polievka.
Podávame s ryžou basmati, ktorú som varila s bobkovým listom a guličkami nového korenia.
Všetko nakoniec posypeme ešte nasekanými bylinkami, poprípade maličkými kockami červenej cibule a mesiačikmi  limetky.
Čo sa týka konzervovaných paradajok a cíceru.
Cícer môžeme použiť samozrejme suchý a dopredu uvarený do mäkka.
To sa týka aj paradajok, môžeme použiť čerstvé, olúpane a nakrájané na kocky.
Ja, pokiaľ nie sú letné, slnečné a nerýchlené paradajky, radšej kupujem zavárané, pretože mám takú teóriu, že zavárané paradajky sa robia z letných prebytkov. Nezdá sa mi,  žeby konzervárne  používali rýchlene drahé paradajky z fóliovníkov. Radšej teda používam tie zavárané  o ktorých sa domnievam, že boli dozreté na slnku.

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

nakyp hlavna

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami  a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli  pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta,  bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila,  obaľovala ho normálne surový.  Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné.  Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila,  no  u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že  ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia.  Raz som piekla v rúre zemiaky a  omylom som medzi ne položila obalenú ružičku.  Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak  predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy,  ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty.  Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a  DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa,  URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké  polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.  nakyp omacka

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

 

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

nakyp krajanie
Kraje sa mi rozdrobili a tak som  z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

nakyp vyprazanie

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

nakyp karfiol v pekaci
Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

nakyp pred zapecenim
Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

nakyp po upeceni

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Sarma z nakladaných kapustných listov

sarma hlavna

S kyslou kapustou je to v Mníchove takto.  Aj kapusta, ktorá má na sáčku napísané, že je to kapusta priamo zo suda, tak je predvarená. A je absolútne chuťovo skvelá. Vyskúšala som všetky, od najdrahšej po najlacnejšiu a každá mi chutila tak veľmi, že som si zvykla kupovať o jeden sáčok viac, pretože by som nemala čo dať do hrnca. Možno u gazdov a v bedničkových predajoch dostať aj normálnu nepredvarenú, ale v obchodoch len takúto. Respektíve za tých 18 rokov som sa o inej nedozvedela, pretože neviem všetko.
Tomuto faktu som musela prispôsobiť moje varenie. Kapustnicu  varím, tak že, najprv uvarím mäso, klobásy, údené a úplne nakoniec pridávam kapustu. Alebo segedín. Tam udusím najprv mäso a kapustu pridávam na úplný koniec, len pridám smotanu, nechám prevrieť a hotovo. A všetky jedlá s mníchovskou kyslou kapustou, musím na záver dokyslovať, tak veru.  Poľský bigos varím len na Slovensku, zo slovenskej kyslej, z tejto nemeckej si to neviem predstaviť. Naši poľský susedia, tí tiež bigos varili z nemeckej len raz. Čakajú vždy na nejakú príbuzenskú návštevu , ktorá im prinesie ich poľskú kapustu.
Moja kamarátka Eva má priateľa vo Frankfurte a keď spočiatku chodievala len návštevy, tak si vždy nosila v batožine kyslú kapustu. Vôbec nevedela, ako bude varievať z tej nemeckej , no a nakoniec si zvykla. Raz mi z Frankfurtu telefonovala z obchodu. „Priniesla som si klobásy, údené, kyslú kapustu a teraz hľadám bobkový list a nové korenie, ako sa to volá, lebo ja to nikde nevidím.“
No a veru. Pred rokmi bol bobkový list bežnou súčasťou koreninovej ponuky v každom obchode a už nie je. Ja ho dostanem kúpiť len v jednom hypermarkete.Eva išla z toho do kolien, či si má už aj ten bobkový list nosiť.
A to údené.  Spolu s tou hlávkou kyslej kapusty,   som kúpila  aj údené rebrá .  Tie sú namojveru, ako vytiahnuté z našej domácej udiarne .
Milá Evka kašli na údené a kapustu, prines si len klobásy, balíček bobkového listu  a nové korenie.
Ja si ho veru nosím a keď mi chýba a ja ho nemám, tak hybaj naštartovať brm brm a ísť do Realu.  Tam dostať aspoň ten bobkový list, ale  nové korenie, tak to nedostanem ani tam.
Aby sme sa rozumeli, ja hovorím o priamych pultových predajoch. Na internete by som ho pravdepdobne dostala kúpiť, ale to by mi už načisto šibalo, keby som online kupovala nové korenie, za poštovné viac ako 5 eur. Veď si ho môžem krásne priniesť zo Slovenska, alebo Čiech.
No a naspäť k tej kapuste.
Tak v Mníchove síce nové korenie nekúpim, ale zato kúpim hlávku kyslej kapusty. Normálne celá naložená hlávka kapusty. Veľký koštiaľ je vyrezaný a je vákuovo zabalená aj s trochou kapustovej kyslej vody. Vedela som, že to v tom Real majú, nebolo to pre mňa prekvapenie, ale kúpila som ju prvýkrát.
Jeda moja, kapusta ako remeň, ako remeň. Kyslá,  správne tvrdá, fajná fajná fajná.
V tomto Mníchove ozaj kúpim hocičo, teda okrem nového korenia.
No a teraz k samotnému receptu. Ja už jeden recept na sarmu mám. Robila som ho podľa jednej srbskej blogerky. V tom recepte je uvedený aj odkaz.
Tento recept je robený  podľa  inej srbskej blogerky a je o niečo iný. Robila som ho podľa predpisu a keď by som mala robiť druhýkrát, tak v ňom urobím pár zmien. Tieto zmeny už zakomponujem do môjho receptu.
Čo sa týka mňa, tak mi chutili obidve rovnako, ale tá z čerstvej kapusty o trošku viac. Dobrému Manželovi to bolo jedno. S chuťou zjedol aj to aj to, ale mám podozrenie, že to bolo hlavne preto, že tam je klobáska a rebrá.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g mleté bravčové mäso
3 polievkové lyžice suchá ryža
1 malé vajce
1 veľká cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička mletá sladká paprika
1/2 čajová lyžička mletá pálivá paprika
1 čajová lyžička čerstvo drevené korenie
1 čajová lyžička mletá rasca
1 čajová lyžička sušené oregano
3 polievkové lyžice olej
Údené rebrá, alebo iné údené mäso
Pikantná papriková klobása
Listy nakladanej kapusty

Postup

Ako som písala v predtáraninkách, tak som varila všetko podľa pôvodného receptu. Mala som k niečomu zásadné výhrady a tak som tento recept už upravila podľa mojich zmien.
Cibuľu a cesnak očistíme a nasekáme na maličké kocky.
Na rozohriaty olej dáme cibuľu, cesnak a suchú ryžu. Podusíme, kým nám cibuľa nezavonia a nezačne zľahka zlatnúť. Ryža nemusí byť uvarená.
K mäsu pridáme udusenú cibuľu s ryžou a výpekom. Ďalej pridáme vajce, soľ, obidve papriky, mletú rascu, drvené korenie a oregano. Všetko dôkladne premiešame.

sarma hlavka

Listy kyslej kapusty opatrne odlúpneme. Odstránime hrubé žily, alebo ich nožom  zrežeme.
V ruke robíme malé valčeky.
Na dlaň položíme kapustný list, položíme valček a zabalíme ho ako obálku.
Okolo valčeka preložíme list zdola nahor, zľava, sprava a nakoniec najdlhšiu časť kapusty omotáme okolo celého valčeka.
Valčeky kladieme rovnomerne, nahusto veľa seba, na dno pekáčika. Ak potrebujete tých sarmičiek veľa, pre veľa ľudí, môžu sa klásť aj v dvoch radoch na sebe, alebo ich klásť nahusto, vedľa seba postojačky.
Po valčekoch som pokládla údené rebrá a klobásku. Vytiahla som ich z mrazničky.

sarma nalozena
Panvicu, kde som opekala cibuľu a ryžu, som vyliala horúcou vodou a zaliala sarmičky v pekáčiku. Musela som ešte doliať horúcou vodou, tak, aby boli tesne tesne ponorené, údeniny.  Rebro mi dokonca trochu z tej vody vykúkalo. Ak máte dobrý vývar, tak kľudne zalejte vývarom.

sarma pred pecenim
Sarmičky nesmú v žiadnom prípade plávať.
Pekáč som prikryla a nechala maličký otvor na odparovanie.
Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a necháme piecť  dve hodiny.  Strážte si to podľa svojej rúry.
Podávala som s chlebom a uvarila som  pre istotu aj obyčajné zemiaky, ale tie neboli nakoniec vôbec potreba.

sarma po upeceni
Listy, ktoré mi ostali  na hlávke, som zabalila do sáčku a dala do chladničky, skúsim ich skrájať na tenučko a uvariť segedínsky guláš.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Kysnuté sladké rožteky s vanilkovým krémom

rozteky hlavna

Mníchov sa zahalil do žltého peľu. Náš byt je v lokalite hustej výsadby stromov. Naše úbohe čierne auto má svoje parkovacie miesto, priamo pod stromami. Nechcite ho vidieť. A ešte naň aj kvapká z niektorého stromu taká sladká vec. Keď sme išli včera na veľký nákup, tak na obrovskom parkovisku by ste ho našli úplne spoľahlivo. Bolo to najšpinavšie. Neviem z akého dôvodu Dobrý Manžel odmieta ísť s ním do autoumyvárne. Včera z neho vypadla taká absurdita, že to v nemeckých nevie. Kým pôjdeme do Čiech, alebo na Slovensko, v ktorých to očividne vie, tak budeme musieť z auta to svinstvo pravdepodobne odbíjať špachtľou. IMG_1995
No a ďaľšia vec je tá, že DM je alergik. Nie nejaký zásadný, ale v peľovom alergénnom predpeklí , vždy má svoju dôstojnú rýmičku. A ak ho ešte nebodaj aj ofúkne, tak tá hutná rýmička prejde do dôstojného zápalu dýchacích ciest a to je už ten vyšší level. Vtedy už musím variť „prštekavý čajík“ do pumpujúcej termosky (vieš Zlatko, to ten Tvoj čajík, ako keby mal v sebe milión malých prštekov, ktoré mi zvnútra hladkajú hrdlo a priedušky). Niet na svete rýmičky, ktorú by Dobrému Chorému Manželovi nevyliečil „prštekavý čajík“ s medom a citrónom v termoske.
Chorý Dobrý Manžel je ale celkom zvláštny úkaz. On v čase svojich chorôb a to aj tých vážnejších, neustále je. To vôbec nie je tak, žeby zachrčal z postele , že nebude raňajkovať, desiatovať, obedovať, olovrantovať a večerať. To teda na to zabudnite. Všetko toto on, práveže v časoch svojej choroby,  s prehľadom konzumuje.
No a ja, ako Dobrá Manželka,  mu s tým s radosťou vychádzam v ústrety.  Viem, že u nich doma sú sladké raňajky v nesmiernej obľube, čo moja časť rodiny celkom nechápe. Ja si vôbec neviem predstaviť, žeby som na raňajky dala na stôl koláč, alebo buchty, alebo tvarožník. U nás bola najskôr praženica, alebo rožtek so šunkou a čajom. A o nejakú hodinku káva s koláčom, buchtou, tvarožníkom a podobne. U Dobrej Svokry, alebo iných Dobrých Českých Príbuzných, je to koláč na raňajky a o hodinu káva s koláčom. Nesmierne milujú sladké a pritom to na nich vôbec nie je vidieť, všetci sú tam ako laty. Dobrý Manžel sa už načisto podobá na moju časť rodiny a Dobrá Svokra to nejde prežiť, keď vidí ako som mu zničila postavu. No čo už.
Tieto rožteky som si odložila presne na takú príležitosť, keď s nimi poteším DM najviac. Vlastne, teraz keď už viem o jeho vzťahu k nim, tak s nimi by som ho potešila asi vždy. Robila som ich len z polovičnej dávky a vyšlo mi ich 12 kusov a padali do neho tak, že keď ostali posledné štyri , tak som ich schovala, aby som vedela, ako budú chutiť na druhý deň. Bohužiaľ vážne neviem, tie zjedol asi o 5 hodín neskôr a tvrdil, že boli rovnako dobré.
Jedli sa veľmi ľahko, boli ľahučké, nadýchané a krehké.
Pôvodný recept je tu, ale ja som ho robila po svojom.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   cca 12 kusov

Suroviny:

Na cesto :
300 g hladká múka
60 g roztopené maslo
40 g cukor
1 žĺtko
100 ml sladké mlieko
2 zarovnané lyžičky sušené droždie
pol lyžičky soľ
mletá škorica
kryštálový cukor na posypanie
1 vajce na potretie

Na krém :
250 ml sladké mlieko
3 žĺtky
50 g cukor
1  lyžica s  malým kopčekom  kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin, krémový prášok a podobne)
pol  lyžičky vanilkový extrakt

Postup

Uvaríme krém.
Väčšiu polovicu mlieka a cukor dáme variť. V druhej časti mlieka metličkou rozšľaháme žĺtky a škrob.
Do variaceho mlieka vlejeme žĺtkovú zmes a miešame kým nezačne hustnúť a má konzistenciu ako hustý puding.
Puding prikryjeme potravinovou fóliou, alebo alobalom a necháme vychladnúť.

Cesto som dala vypracovať a vykysnúť v domácej pekárni. Ak ju nemáte, musíte osvedčeným spôsobom ručne.
Hladkú múku skypríme cez sitko, zamiešame do nej sušené droždie, cukor a soľ.
Teplé mlieko, roztopené maslo a žĺtko dáme na spodok nádoby. Vsypeme pripravenú múku.
Vymiešané cesto, má byť mäkké a nelepivé.  Podľa potreby dosypte buď múku, alebo dolejte mlieko.
Necháme cesto kysnúť približne hodinu, kým nezdvojnásobí svoj objem
Hotové cesto prepracujeme a rozdelíme ho na 40 gramové kúsky. Mne ich vyšlo 12 a jeden kúsok na malý uzlík.
Vychladnutý puding poriadne rozbijeme a prešľaháme metličkou.
Každú kúsok  cesta rozvaľkáme na obdĺžnik , ten posypeme mletou škoricou a rozotrieme po ňom dve lyžičky krému. Zarolujeme a spoj uzatvoríme.

rozteky plnenie
S cestom sa pracovalo skvele, nekládlo odpor a zalepilo sa raz dva.
Valčeky pokladieme na plech, vyloženým papierom na pečenie, prikryjeme a necháme ešte kysnúť 30 minút.
Rúru predhrejeme na 200 stupňov.
Do nakysnutých valčekov urobíme ostrou špičkou noža hlboké zárezy, ale najspodnejšiu vrstvu neprerežeme. Ja som tie zárezy robila od kraja do kraja a mohla som ich urobiť asi o niečo kratšie.
Rozšľahaným vajíčkom potrieme rožteky a posypeme ich kryštálovým cukrom.
Ten kryštálový cukor som ja teraz nedávala, posypala som ním akurát buchtičku z toho zbytkového cesta, pretože som už nemala žiaden krém, tak som len po povrchu posypala cukor a môžem povedať, že to bol výborný nápad. Nabudúce tým cukrom posypem aj samotné rožteky.

rozteky pred pecenim
Vložíme do rúry, znížime teplotu na 180 a pečieme 20 minút, respektíve podľa potreby. Strážte si to podľa tej svojej rúry.

 

rozteky po upeceni
Ako som písala v úvode, zjedli sa na komplet v priebehu pár hodín.
Mrzí ma úvodné foto, nebolo dobré svetlo a musela som fotiť pri žiarivkách a ten krém je celý do zelena.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Pečené buchty so slivkovým lekvárom

buchty hlavn

Moji milí. Ani netušíte koľko receptov na pečené buchty som už ja vyskúšala, koľko sklamania som zažila pri ich upečení. Na tie rozpisy, ktoré mali názov Pravé babičkine buchty, Buchty čo sa vždy vydaria, Buchty ako páper, tak na tie som už taká alergická, že ich automaticky prehliadam ako Apač prériu. Niekedy tie recepty nieže boli zlé, ale skrátka som si nevedela nejako s nimi rady a to som si o sebe ja bláznivá myslela, že kysnuté cesto mi až také ťažkosti nerobí.
Mala som jeden cieľ, upiecť buchty ako ich piekla moja prvá svokra .Boli vysoké a natlačené jedna na druhú, v strede boli akokeby stiahnuté opaskom a v tej časti bol lekvár, ktorý presvital cez tenkú stenu cesta,  hore a dolu boli dva vankúše cesta. . Buchty sa od seba oddeľovali a boli ako pavučina. Je pravda, že si ich možno idealizujem, pretože som ich jedla ako mladá 18 ročná nevesta a o rok som už nevestou nebola a tieto buchty sa pre mňa stali fatamorgánou.
Kým som sa mohla opýtať na technológiu a recept, tak vo mne pretrvával striktný nezáujem z pocitu žiaľu, krivdy a hnevu a keď už vyprchal a cesta bola ďaleko schodnejšia, tak už nebolo koho sa opýtať. Takže ostala len 35 ročná spomienka.  Ktovie čo by som na tie buchty povedala teraz. Nevedno.
Moja mamička, aká bola báječná cukrárka, tak buchty a kysnuté cesto,  tak vo všeobecnosti, upiekla hravo dravo, ale boli dobré, len ten prvý deň a jej buchty ma vskutku neoslovovali.
Dobrý Manžel  koláče z kysnutého cesta nemusí. A jedine na čo sa vždy teší je Loucký koláč Dobrej Tety Pavly, ten zbožňuje. Ale buchty sú mu celkom jedno a naviac, tie moje boli vždy také….no,  boli ako keby premastené, mali málo striedky, len veľa plnky a potom zrazu kôrka a na druhý deň boli všetko iné, len nie mäkkučké. Ani sa mu nečudujem, že ich nevyžaduje.,
Tento recept mi prišiel vcelku obyčajný, taký ako všetky ostatné, ale technológia bola taká s akou som sa ja osobne ešte nestretla a chcela som to veľmi vyskúšať.
Veľmi sa mi páči, že mi v recepte napísalo, koľko presne buchiet mám urobiť, mne to ako malému dieťatu treba povedat. No a páčilo sa mi aj to, že ich je len 9. Aj tak ešte polovicu dám do mrazničky.
Buchty nie sú ako tie od pani Chmelovej, ale som s nimi spokojná, najviac ako so všetkými babičkinmi, pavučinkovými, páperovými, jedinečnými a ešte neviem akými.  Sú nenormálne ľahké, plné cesta  a mäkkučké.  Keby som mala menší pekáč, tak by možno boli aj vyššie, nevedeno. Som zvedavá čo na ne povie DM.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  9 buchiet

Suroviny:

300 g hladká múka + múka na podsypanie
7 g sušené droždie Dr. Oetker
1 vajce
150 g biely jogurt
3 plné polievkové lyžice cukor
2 polievkové lyžice roztopené maslo + maslo na potretie buchiet
Olej na vytretie pekáča
práškový cukor na posyp
slivkový lekvár na plnenie

Postup

Múku preosejeme cez sitko a zmiešame ju s balíčkom sušeného droždia.
K múke pridáme vajce, tri polievkové lyžice cukru, biely jogurt a dve plné polievkové lyžice roztopeného masla. Vymiešame hladké cesto. Cesto je mäkké a nelepivé. Ja som ho dala vymiešať pekárni.
Cesto preložíme na dosku a rozdelíme ho na 9 rovnakých guliek.
Guľku roztľapkáme a naplníme lyžičkou lekváru. Dôkladne uzatvoríme a vytvoríme guľku.
Malý pekáč vytrieme štedro olejom a v rozostupe položíme do neho buchty.
Pekáč prikryjeme a necháme buchty kysnúť aspoň hodinu, kým nezdvojnásobia svoj objem.
Ja som ich najprv prikryla fóliou, ale potom som ju dala dolu a radšej prikryla hustou kuchynskou utierkou.

buchty pred kysnutim

Vykysnuté buchty, ako vidíte na obrázku, skutočne zväčšili  svoj objem tak, že sú tesne vedľa seba, preto dbajte na počiatočný odstup od seba.

buchty pred pecenim
Buchty potrieme roztopeným maslom a vložíme do rúry, vyhriatej na 180 stupňov.
Pečieme 35 až 40 minút, kým sú nie buchty zlaté. Strážte si to podľa svojej rúry.
Hneď ako ich vytiahneme môžeme ich potrieť mliekom s trochou rumu.

buchty po upeceni
Nakoniec posypeme práškovým cukrom.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Rebarborový koláč s krémom

kolac hlavna

V Nemecku majú Schmand a Saure Sahne, obidvoje sa prekladá ako kyslá smotana. Schmand má ale viac ako 24 percent tuku.  Schmand čo kupujem v Mníchove je úžasný, jemný, jemne kyselkavý a dokázala by som ho jesť lyžičkou bez ničoho. Saure Sahne je obyčajná kyslá smotana, akú poznáme aj u nás, ale tá je menej tučná ako tá naša. Vo všeobecnosti má táto nemecká 10 percent a naša od 10 do 16. No a potom je už Creme fraiche a to je level, ktorý ma viac ako 30 percent tuku. Do krému v tomto koláči ide spomínaný Schmand, čiže kyslá smotana tučná viac ako 24 percent.  Pamätala som si, že sme kedysi pred tisíc rokmi robievali  akýsi nepečený múčnik z okrúhlych piškót, ovocia a krému, práve tento bol robený z kyslej smotany. Vôbec nič som si o tom nepamätala a tak som to musela konzultovať s Dobrou Cerkou. A tá to potvrdila, áno, jednoduchá kyslá smotana plus cukor.  A tak som si istá, že  tento krém sa môže robiť aj zo slovenských surovín. Vygúglila som si najtučnejšie kyslé smotany a najtučnejší tvaroh, ktorý u nás dostanete a tie uvádzam aj v receptovom rozpise. Ak máte dobrú skúsenosť s aj s tými 16 percentnými smotanami, tak ich smelo použite. Ja nemám žiadnu a tak ju nepíšem.
Koláč je  rýchly a úplne jednoduchý, zvládne to aj začiatočník, akurát pri tom kréme treba trošku ostražitosti. Ten krém dáva celému koláču šmrnc a ľahkosť a je celý taký …jarný.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  malý hlboký plech 20 x 20 (vnútorný rozmer)

Suroviny:

130 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
120 g jemný cukor
malá štipka soli
1 balíček vanilkový cukor Dr.Oetker
3 vajcia
130 g polohrubá múka + múka na vysypanie plechu
1 polievková lyžica prášok do pečiva
70 g mleté lieskové oriešky
300 očistená a nakrájaná rebarbora
Na krém :
150 g tučný hladký tvaroh Melina
250 g tučná kyslá smotana 18 percentná Melina, alebo zakysaná kyslá smetana 20 percentná Kunín
100 g sladká smotana na šľahanie
50 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
strúhaná kôra z 1 limety
1 balíček mletej želatíny na stužovanie krémov Dr. Oetker

Postup

Mäkké maslo vyšľaháme do penista s cukrom a vanilkovým cukrom a malou štipkou soli. Postupne zašľaháme vajcia. Do masy zapracujeme múku, kypriaci prášok do pečiva, mleté oriešky.
Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme múkou.
Masu preložíme do plechu a uhladíme povrch.
Očistenú a na kúsky nakrájanú rebarboru, nahusto pokladieme po povrchu surového cesta.

kolac pred pecenim
Plech vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Teplotu trošku znížime  a pečieme 35 minút.
Koláč vytiahneme a  pripravíme krém

kolac po upeceni
Do misy dáme  kyslú smotanu a krémový tvaroh. Pridáme cukor a vanilkový cukor, strúhanú kôru z jednej očistenej limetky  a vymiešame.
Do hrnčeka vsypeme želatínový prášok a vymiešame ho s 5 polievkovými lyžicami studenej vody. Necháme napučať 5 minút.
Po tejto dobe necháme želatínu rozohriať, ale v žiadnom prípade nesmie vrieť, len ju za stáleho miešania roztopte.
Do hrnčeka k roztopenej želatíne pridáme 4 lyžice krému a všetko dobre premiešame, aby sme nemali hrudky. Túto zmes prilejeme ku krému a metličkou ručne prešľaháme.
Nakoniec vyšľaháme pevnú šľahačku bez cukru a ľahkou rukou ju zamiešame do krému.
Ja som takto pripravený krém nechala chvíľu odpočívať v chladničke a sledovala kým nezačne tuhnúť. Trvalo to možno 10 minút. Priznávam, že som to nesledovala na minúty, ale stále som ten krém pozorovala.
Keď som si bola istá, že už začína tuhnúť,  nabrala som ho do sáčku na striekanie krémov s veľkou okrúhlou hladkou trubičkou.
Receptový rozpis je len na polovičnú dávku a nemala som z toho malého plechu 20 x 20 problém koláč vybrať a preložiť na tácku. Uznávam, že pokiaľ to budete piecť zo 6 vajec, tak budete musieť ten koláč asi nechať v tom plechu.
Krém som na koláč striekala v pásoch, krém bol stuhnutý tak akurát, že sa tie pásy do seba nezlievali a držali okrúhly trubicový tvar.

 

kolac krem
Koláč necháme v chladničke, aby krém poriadnu stuhol a dal sa pohodlne krájať.
Nakoniec krém cez sitko posypeme jemne mletou škoricou.
kolac so skoricou

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Plnené cannelloni „primavera“

primaver hlavna

Kým som neprišla žiť pred 18 rokmi do Mníchova, tak som bežne nakupovala cestoviny v samoškách na sídlisku. Nezameriavala som sa ne ne príliš, pretože to nebola moja parketa. Dobrá Cerka , na rozdiel od iných detičiek, nemala rada špagety s kečupom a syrom. Kolienka boli u nás výnimočne, pretože sa preferoval knedlík  „ako duša“. Halušky k mäsu som robila domáce a na kapustové fliačky som som si fľaky tiež robila domáce.  Sladké jedlá som nerobievala, pretože sme mávali doma vždy nejaké mamičkine zákusky. Jedine  čo som teda kupovala boli rezance a písmenká do polievky. A aj tie rezance som začala kupovať, až vtedy keď ich mamička prestala robievať doma. Ako teraz to vidím, tie rozvaľkané pláty tenučkého cesta, porozkladaného na utierkach, aby trochu „obschlo“. Mamička ich krájala na tenko a každý rezanec bol jeden ako druhý a to som až tak rada nemala. Moja Podkonická Mama , ako sme volali starkú Betku, tak tá ich krájala na menej strojovo a boli aj hrubšie, aj tenšie. Ja ako dieťa som milovala jej polievku, plnú širších rezancov. A moja mamka to nešla prežiť. Pre ňu muselo byť všetko perfektné. Neskôr si kúpila strojček na rezance a to bola pre mňa zábava robiť ich. Tatík ten sa tiež nedal od krútenia strojčeka odohnať.  Prirobil si ho k televízoru a krútil a pozeral a nikto od neho nič nechcel a to mal rád. On mal rád vo všeobecnosti práce, pri ktorých mohol sedieť a pozerať na TV.  Napríklad žehlenie. Mamička ako cukrárka raz za týždeň priniesla  z práce plnú cestovnú tašku bielych špinavých  plášťov a nohavíc a tričiek. Jedna sada na každý deň. Plná plná šnúra na záhrade. Vôbec si nepamätám, kde sa to sušilo v zime, pretože v dome sme nemali práčovňu a tie klasické rozkladacie sušiaky vtedy ešte neexistovali, musím sa na to príležitostne opýtať. No a tatko jej tie cukrárenské oblečky všetky žehlil. To nebol materiál ľahký, ale taká ťažká biela látka a jemu bolo pritom sveta žiť. Na lavici boli na konci žehlenia  tri komíny.  Najvyšší bol plášťový, stredný nohavicový a najkratší tričkový.  No a postupne sa k tomu pracovnému oblečeniu, pridávali na žehlenie pyžamá, nočné košele,  potom normálne oblečenie a nakoniec tatko žehlil všetko. Teda všetko nie, mamička si sama žehlila sukne, šaty, nohavice a tie také komplikované veci, ktoré sa žehlili pod vlhkou látkou. Pre mňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že môj tatko žehlil . Raz podvečer sme boli na našej veľkej lúke a sušili sa sená. Na každej lúke boli susedia a skladali presušené seno do „petrencov“ aby ho nezamočila rosa. Ja som bola na jednom konci a tatík zväzoval  do batoha seno, ktoré už bolo suché a išlo už do šopy. A vtedy som si spomenula, že mamička telefonovala , aby tatko nezabudol ožehliť prádlo. A ja som na celú tú lúku zakričala….Tatíííííík, máš ožehliť práááádlo. Všetci susedia naokolo otočili hlavu a zasmiali sa. Vôbec som nepochopila, prečo sa potom na mňa obidvaja rodičia hnevali a kričali na mňa.  Nuž, v roku 1970 to asi nebolo prirodzené, aby predseda MNV žehlil prádlo. Ale aby som zase bola spravodlivá, bolo pre mňa úplne prirodzené, že moja mamička v pondelok, keď bola cukráreň zatvorená a ona mala voľný deň, kopala krompáčom rigol cez celú záhradu.
A naspäť k cestovinám.
Keď som prišla do Mníchova, musela som sa naučiť žiť s cestovinami. Dobrý Manžel nemá rád knedľu „ako duša“,  miluje kolienka, špagety na rôzne spôsoby, sladké rezancové jedlá a cestoviny s rôznymi omáčkami. No a zistila som, aký tu majú obrovský výber. A keď sme prišli do BB, tak som teda išla nakúpiť cestoviny a moji milí, pred tými 18 rokmi to bol problém. Vážne.  Niežeby nemali kolienka a špagety a makaróny a podobne. Ale  boli v hroznej kvalite. Teraz je to už úplne iné a s cestovinami nemám najmenší problém ani na SK. A to kupujem zásadne slovenské výrobky, vážne sú skvelé.
Čo sa týka talianskych cestovín, tie tiež bývajú horšie a lepšie.  Nenormálne som túžila po tých veľkých mušliach, čo sa plnia mäsom. Tak som ich kúpila  a pripravila podla receptu. Bože. Ani jedna mušľa neostala v celku, každá mala zlomený koniec, respektíve sa zlomila ešte počas plnenia. Tak som išla do špeciálneho cestovinového obchodu a zistila, som, že také kvalitné veľké cestoviny, stoja od 8 do 12 eur.  Nešla som prežiť tú cenu, niežeby som na to nemala, ale prišlo mi choré, aby som za sáčok cestovín dala toľko ako za kilo mäsa.
A možno by som také kvalitné veľké cestoviny ani nikdy nemala, keby som nemala Dobrého Synovca Kubka a jeho Maťku. Maťkin Dobrý Otčim má  na Hornej 16 , v pasáži pri pizzerke v  Banskej Bystrici malý obchodík s talianskymi potravinami. Nikdy som tam nebola , ale začala som od mladých dostávať darčeky z tohto obchodíku, za ktoré im bývam neskonale vďačná.  A tak dostanem občas aj veľké cestoviny, neviem koľko stoja u Boba, ale sú dobré, nelámu sa, držia pokope a sú skvelé.
A konečne som sa prepracovala aj k receptu. Bol v mojom nemeckom časopise a kvôli jeho názvu som išla pre radu ku mojej internetovej kamarátke Jitke, ktorá už niekoľko desaťročí žije v Taliansku so svojim talianskym manželom, synom, vnukom a celou talianskou rodinou.  Nevedela som totižto čomu sa konkrétne rozumie pod slovom „primavera“. Primavera je jedlo, kde sú ako hlavná prísada jarné bylinky, jarná zeleninka. Všetky typy receptov, ktoré mi ukazovala boli čiste cestoviny s týmito prísadami, kde tu bola syrová hoblinka. Tento môj recept,  ako budete vidieť, nie je tak jednoduchý, ale vskutku  je tam veľa jarnej zeleniny a celkove mi to evoukuje také jarné jedlo. Aby som zbytočne nemiatla pravoverných talianofilov, tak som to primavera dala do úvodzoviek, že to len akože primavera.
Jedlo je to báječné, nesmierne som si pochutila a rozhodne zaraďujem minimálne do môjho jedálnička, hoci DM, po počiatočnom sklamaní, že čo to má vlastne jesť, na záver dodal, že nemusel by to jesť každý týžden, ale na jar si toto jedlo vždy dá s radosťou. Takže poďme na to.

Cas pripravy Čas prípravy:   40 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   hlboký plech 18 x 30 (vnútorný rozmer

Suroviny:

Cestoviny cannelloni
maslo na vytretie pekáča
strúhanka na vysypanie pekáča
Na mäsovú plnku :
500 g mleté miešané mäso (v pôvodnom recepte použili teľacie)
1 žemľa odvčera
1 cibuľa
8 listov medvedí cesnak
veľká hrsť bazalkové listy
1 vajce
100 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice maslo
1 čajová lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
Na omáčku „primavera“
400 g zelená špargľa
100 g mrazený hrášok
200 g čerešňové paradajky
2 polievkové lyžice maslo
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hladká múka
100 g strúhaný tvrdý syr
400 ml sladké mlieko
1 malá lyžička soľ, čerstvo mleté korenie

Postup

Ošúpanú cibuľu nasekáme na maličké kocky, umytú a osušenú bazalku a medvedí cesnak nasekáme na drobno. . Žemľu nakrájame na kúsky.
Na rozohriatom masle podusíme cibuľu, zalejeme mliekom a privedieme k varu. Ihneď vypneme a touto zmesou zalejeme  nakrájanú žemľu v mise. Necháme poriadne vsiaknuť.
Pridáme mleté mäso, bylinky, vajce, soľ, čerstvo mleté korenie a všetko poriadne premiešame, aby nám vznikla kompaktná mäsová plnka.
Hlboký pekáč vytrieme maslom a vysypeme zľahka strúhankou.
Pripravíme si sáčok na plnenie so širokou hladkou trubičkou a naplníme plnkou.
Plnku vtláčame do cestovinových trubičiek. Ja som si na tento účel len odstrihla roh igelitového sáčka a tak som plnila. Robila som to prvýkrát v živote a spočiatku mi to išlo nešikovne, ale potom som získala grif a išlo to raz dva. Ale uznávam, že s tou trubičkou by to išlo ešte viac raz dva.
Naplnené cannelloni kladieme do pripraveného pekáča vedľa seba.

primavera cannel
Urobíme zálievku.
Čerstvej zelenej špargli odrežeme poškodené , alebo zdrevnatené  konce a nakrájame ju na 2 cm kúsky. Paradajky prerežeme.
Na panvici rozohrejeme 2 PL oleja a pridáme špargľu, paradajky a mrazený hrášok. Posolíme, pokoreníme, ja som posypala aj chilli vločkami. Všetko premiešame a necháme pod pokrievkou podusiť 5 minút. Vypneme a celú zeleninovú zmes rozložíme do pekáča na cannelloni.

primavera zelenina

V hrnci rozohrejeme maslo tak aby sa nezačalo škvariť, zasypeme múkou a miešame do hladka, aby nám múka s maslom nezmenila farbu a ostala biela.
Zalejeme 400 ml mlieka a vymiešame do hladka.  Do tejto omáčky vlejeme horúcu vodu. A necháme 5 minút slabo vrieť. Vypneme. Pridáme soľ  a čerstvo mleté korenie.
Ak máte vývar, tak miesto vody môžete použiť vývar, ale pozor potom na soľ.
Na záver vmiešame do omáčky 50 g strúhaného syra.
Omáčkou rovnomerne prelejeme do pekáča a posypeme povrch syrom , ktorý nám ostal.
Pripravený pekáč vložíme do predohriatej rúry na 200 stupňov, trošku stiahneme teplotu a pečieme 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.

primavera po upeceni
Po upečení necháme vychladnúť .
Hotové porcie môžeme posypať kolieskami jarnej cibuľky a lupeňmi zelených šalátov

primavera hlavna

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Hráškový eintopf so šašlikmi

hraskova hlavna

Ja som dlho nemohla tento recept vložiť na blog, pretože som netušila, ako by som mohla jedlo nazvať. Varila som ju podľa rcp z môjho nemeckého časopisu a tam to viedli ako hráškovú polievku. A tak som to aj varila, ako hráškovú polievku.  Keď som to dovarila, tak mi to  teda tak neprišlo. No, mohla by byť, ak by som to dostatočne nariedila a to sa mi videlo ako veľká škoda, pretože mi to prišlo ako chuťove veľmi vyvážené. Takže hustá hrášková polievka? Hráškovo-zeleninová kaša? Bože môj, čo to je? No a Dobrý Manžel mi to povedal rovno. Veď to je jasný eintopf.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

500 g  zelený mrazený hrášok
2 mrkvy
1 petržlen
2 stonky stopkatý zeler (nezamieňajte za buľový)
1/2 menší kaleráb
1/2 červenej papriky
600 g zemiaky
2 cesnakové strúčiky
soľ, čerstvo mleté korenie
tymiánové vetvičky
1 cibuľa
Na šašliky :
200 g údená prerastaná slanina
5 kvalitných párok
červená cibuľa
paprika
1 lyžica maslo + 1 lyžica olej

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na malé kúsky.  Tymián posekáme. Ak sú stonky príliš silné, tak radšej použijeme len lístočky.
V hlbšom kastróle rozohrejeme 3 lyžice oleja, pridáme maličké kocky cibuľe a plátky cesnaku. Pridáme nasekaný tymian.
Všetko restujeme nejaké 3 minúty a pridáme zemiaky, mrkvu, petržlen, stopkatý zeler, kaleráb, papriku. Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie, nasekaný tymian. Premiešame  a necháme pod pokrievkou nejaké dve minúty.
Zalejeme litrom horúcej vody.
Do vody ponoríme údenú prerastanú slaninu a necháme jemne variť pod pokrievkou 20 minút. Nakoniec pridáme mrazený hrášok a celé párky.
Ak máte málo vody, tak dolejeme.
Varíme ešte nejakých 10 minút, respektíve dovtedy, kým nebude hrášok mäkký.
Vyberieme slaninu a párky.
Vezmeme pučidlo na zemiaky a zeleninu v hrnci popučíme.

hraskova pucenie
Ja som ešte pridala chilli vločky, pretože sa mi to zdalo nevýrazné a výrazne nám tam vadila chuť zeleru, čo je zvláštne, pretože inak nám zeler vôbec nevadí. Pokiaľ budete trvať na polievke, tak teraz prišiel čas nariediť eintopf vodou a nechať prevrieť na jednu bublinu.
Slaninu pokrájame na plátky a párky na nejaké 2 cm kúsky. Papriku na väčšie štvorčeky a cibulu rozoberieme na plátky.
Kúsky napichujeme striedavo na drevenú špajdlu.
Na panvici rozohrejeme maslo s olejom a špízy opečieme zo všetkých strán.

hraskova saslik
Podávame so šašlikmi a ak chcete tak aj s chlebom.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Raňajkové žemle so zapečenými vajíčkami

ranajky hlavna

Rozdiel medzi žalúdkom Dobrého Manžela a mojim je ten,  že ten jeho sa musí zobudiť kým je schopný prijať nejaké jedlo. To ten môj, tak ten je pripravený v ktorúkoľvek hodinu a v ktorejkoľvek fáze môjho denného režimu. Len čo otvorím oči, môžem okamžite otvoriť ústa a hádzať do nich čo len chcem.  Môj žalúdok neprotestuje a neprotestuje.
A  beda mi, ak sa pomýlim a  DM dám hneď ráno nejakú tekutinu, ako je káva, šumivý vitamín a nedajbože čaj. To sa jeho raňajkový čas posunie o hodinu, pretože ešte nie je hladný, lebo teraz vypil to a to a to a to, alebo ono a má plný žalúdoček.
Ja rada stolujem,  rada to naaranžujem a kľudne by som zapaľovala aj sviečky, keby mi to prišlo také nepatričné, uprostred týždňa stolovať pri sviečkach. To by som už potom mohla kľudne zaviesť pravidlo, že budeme večerať v malých čiernych. Až to vidím pred sebou. DM príde na bicykli z práce v úplne bežných gatiach a tričku, rýchlo rýchlo si dá sprchu, vyhladká mačky, preoblečie sa do svojich biznis oblečkov a ja v koktejlkách podávam šunkoflaky,  alebo hrachovú kašu s párkom. Naviac nemám koktejlky, lebo tých koktejlov čo mi navštívime……
No a ráno by musel byť DM doma minimálne do desiatej, aby mohol so mnou poraňajkovať, pretože viete, ten nezobudený žalúdok.
A tak dostáva DM raňajky do škatuľky a do škatuľky dostane aj obed a aj olovrant.
A keď príde, tak ja už som väčšinou po jedle a jedáva sám a pozerá pri tom buď Futuramu, alebo Simpsonovcov a ja sledujem ako mu chutí.
Ale víkendové raňajky bývajú skvelé. Odšťavujem pomaranče, pripravím zeleninu a ovocie a vymyslím niečo pekné. Dnes ráno som prerušila seriál rybiek v rôznych druhoch červenej omáčky,  ktorý DM ťahal už pomerne dlho. Nie a nie sa toho prejesť. Tak som to utla sama od seba.
Urobila som zapekané sezamové žemle. Je to recept známy, žiadna novinka, akurát, že som ho ja ešte nikdy nerobila.Tým že žalúdok DM je taký aristokratický, tak som mala na prípravu kopu času. Je to trošku prácnejšie, ako položiť bežné volské oko na opečený toast, ale mne to nevadí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

4 sezamové žemle
Na červenú omáčku  :
4 veľké paradajky
1 červená paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
2 polievkové lyžice balsamicový ocot
2 čajové lyžičky trstinový cukor
soľ, čerstvo mleté korenie
Na dokončenie :
4 polievkové lyžice strúhaný syr
4 malé vajcia
olivový olej

Postup

 

Paradajky zalejeme vriacou vodou a necháme postáť dve minúty. Vyberieme a ponoríme do studenej vody. Ošúpeme a prerežeme. Odstránime mokrý stred a nakrájame mäsitú časť na kocky.
Červenú papriku očistíme a pokrájame na malé kocky.
Do panvičky dáme paradajky, papriku, paradajkový pretlak, ocot a cukor a necháme dusiť na miernom plameni nejakých 20 minút  a necháme vychladnúť. Omáčka je zredukovaná. Ochutíme soľou a korením.  Ak sa Vám zdá kyslá tak prislaďte, ak sladká okyslite. V podobných receptoch som videla úplne prozaicky dávať kečup. Ja som si urobila tú omáčku vlastnú a bola hustejšia, ako býva kečup.   Vy urobte ako chcete.

Na žemliach odkrojíme vršok. Nech je to len taký tenký deklík a odložíme bokom.  Pomocou lyžičky vyhrabeme v strede jamku. Striedku dáme tiež bokom.
Ja som pomocou prstov, tú vydlabanú žemľu vo vnútri akokeby uhladila a striedku pozatláčala do bokov, pod okraj.
Žemle poukladáme na plech s papierom na pečenie.
Do vnútra  žemle dáme lyžicu strúhaného syra, na to časť červenej omáčky a nakoniec vklepneme vajíčko.

ranajky syr ranajky omacka

 

 

 
Ja som mala vajcia veľké L, vedela som, že to bude na to vnútro veľké, tak som oddeľovala bielok od žĺtka a vložila som najprv žĺtok a okolo neho bielka, koľko mi vošlo, ale aj tak sa mi potom zdalo, že som toho bielka dávala málo. Nabudúce si kúpim na tento účel vajcia M.
Nakoniec som pofŕkala vajíčka aj žemle ochuteným olivovým olejom.

ranajky pred zapecenim
K naplneným žemliam som položila aj odrezané klobúčiky.
Vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a zapekáme 10 až 15 minút, podľa typu rúry, tak aby bol bielok ztuhnutý, resp. aby mali vajíčka konzistenciu takú akú máte radi.
Na tie klobúčiky pozor, tie budu zapečené veľmi rýchle, musíte ich vybrať skôr.
Natreté s maslom a s čerstvými jahodami, to bola mňamka velká.

ranajky s jahodami

Uložiť

Uložiť

Uložiť