O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!

Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

Postup

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

prikryjeme a necháme vychladnúť.

Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.

V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.

Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.

V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.

Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 

Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :

Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.

Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 

Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.

Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.

Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.

Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.

Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť. 

Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.

Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .

No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.

Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.

Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.

Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.

Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.

Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.

Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať.