Hranolky zo sladkých zemiakov – batátov

S Dobrým Manželom sme dostali Covid. Nevedno kde a nevedno od koho.
Tak nebolo to také hrozné, príznaky sme mali ľahké, vďaka vesmíru a Bohu a keď mám napísať pravdu, už som prežívala aj horšie priebehy rôznych našich chorôb.
Migréna ostáva sedieť pevne na svojom tróne.
Táto choroba bola špecifická v tom, že sme stratili chuť a čuch.
Najprv DM a o dva dni ja.
Nevládali sme variť a tak sme fungovali na donáškach hotového jedla. V ten večer bola čína  a okrem kung-pao, sme mali vaječné rolky, jarné rolky a pražené rezance.
Všetko mi chutilo nijako, namojdušu.
Do všetkého som liala sójovú, priniesla som aj našu a aj chilli omáčku a furt to bolo o ničom. Odrdlala som reštiku a dala som im mizerné hodnotenie.
No a ráno som zistila, že nedokážem ochutiť citrónový čaj a prihorela mi cibuľka pod praženicu na uhoľ a ja som necítila ani ťuk.
Keď sme na to prišli, tak sme si urobili , v rámci možnosti, veselý deň. Čuchali sme ako blázni k hocičomu a ozaj ničové nič sme necítili. Ani ocot, ani gin, ani moje parfumy, ani spotené pod pazuchou, ani záchodový odér, ani pokazené mäso v chladničke.
Nič.
A poslepiačky sme si dávali hocičo do úst , či na to prídeme čo to je.
No neprišli.
Jesť sme ale museli.
Bolo to celkom hrozné.
Ohromne ľutujem, že som neodložila z každého jedla maličkú porciu, aby som ju mohla ochutnať teraz, keď sa mi už čuvy vrátili. Ktovie ako to chutilo, pretože ja som varila len a len po pamäti.
Jediné čo nám v ústach dávalo nejaký zmysel, bola pálivá chuť. Minula som všetky pálivé papričky, chilli vločky a jalapeno.
Ale necítila som to v ústach, ale len keď som to mala už už prehltnuté.
Cibulu som cítila v ústach asi tak, ako keby som si odhryzla z jablka, ktoré je absolútne bez chuti. Počula som ako chrumkám, ale necítila som zhola nič…ani oči mi neslzili.
Keď sme úplne prestali vládať, tak sme si objednávali jedlo.
Vyhovovala nám hamburgáreň na druhej ulici od nás.
Objednávku nám priniesli o patnásť minút, horúcu, čerstvú a zeleninu chrumkavú, že som na nej až rosu videla A v ponuke  tam mali úžasné syrové krokety, ktoré boli s jalapenom a chilli. Tie sme cítili. A do burgerov sme si dávali pridať od cibule, cesnaku, chilli omáčiek, plejády štipľavých papričiek, všetko.
Dostali sme sa do začarovaného hamburgerového kruhu.
Čím viac sme si u nich objednávali, tým viac nám posielali bonusy a 1+1 zadarmo a to zadarmo a ten burger zadarmo a to a to a to.
V živote som nezjedla toľko  rôznych burgerov a syrových krokiet.
Dobrý Manžel začal cítiť a čuchať asi o týždeň skôr ako ja a tak si začal už objednávať aj hranolky, ktoré miluje. A mali v ponuke aj  batátové
A tým prepadol. Úplne.
Ja som prvýkrát batáty jedla pred niekoľkými rokmi a mala som pocit, že jem neuveriteľne hnusný, zhnitý,  zamrznutý zemiak. No strašne mi to nechutilo.
Potom som začala variť gumbo, kde ho pridávam a tam som zistila, že, on vôbec nie je márny.
Batát vie prijať do seba chuť, ktorá je v jedle dominantná. Veľmi rýchle sa rozvarí a zahustí ohromne pokrm bez múky. Má  menej kalórií ako zemiak a viac minerálov. Ak ho správne ochutíte, tak je vážne fajn a keď kupujem zemiaky, tak vždy prihodím aj dva sladké zemiaky pre istotu.
Takže ako som si zvykla na koriandrovú vňať, tak som si zvykla aj na batát. Koriander mám rada, ale batát zatiaľ len tolerujem a nevadí mi.
K hranolkám mám indiferentný vzťah. Vôbec si ich neobjednávam a ani ich doma nerobievam, zemiakovú prílohu si objednávam úplne inú. Ale zase keď ich dostanem na tanier, tak ich zjem. Tie batátové som ochutnala  a mala som v ústach nejakú hmotu.
Takže som sa nemohla vôbec vyjadriť.
Potom sa mi minuli všetky zemiaky a ostali len tie sladké. Tak som skúsila urobiť teda tie hranolky.
Nechutili zle, ale boli mäkké a sladké. Čo si budeme hovoriť.
Tie burgerové robili očividne vo fritéze , takže boli pevnejšie. A mastnejšie.
Nakoniec som skúsila tento recept a DM ich pochválil a zjedol ich úplne všetky.
Vyskúšajte, uvidíte.
A ozaj. Chute a vône začínam vnímať, ale je to také. No čudné.
Milovala som chlieb natretý nahrubo maslom a posolený. No absolútne. Vonkoncom vonkoncom vonkoncom. Myslela som si, že budem na chute vnímavejšia, nebudem potrebovať toľko soli a korenín, ale som sklamaná. Všetko je stále utlmené a možno mi to takto už ostane.
A čo sa týka môjho čuchu.
Predstavte si hnusnú, hnusnú zablatenú starú, špinavú vetriesku, Alebo špinavý traktor, alebo skriňové auto, čo mal kedysi tú skriňu bielu ale teraz je tam hrubý špinavý povlak až po strechu.
A takýto hnus je naštartovaný a z výfuku ide ten splodinový smradľavý dym.
Tak ten dym neustále cítim v nose.
Cítim ho,  keď sa ráno zobudím, cítim ho celý deň, cítim ho večer a keď sa v noci zobudím, tak ho cítim tiež. A mám pocit, že ma  z neho aj bolí hlava 🙂
Dúfam, že to prejde.

Cas pripravy Čas prípravy: 25 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2  menšie porcie

Suroviny:

600 g sladké zemiaky batáty
3 čajové lyžičky olej
2 polievkové lyžice kuchynský škrob (solamyl, maizena, gustin)
1 polievková lyžica sušený tymián
1 polievková lyžica rasca
soľ
sekaná petržlenová vňať

Postup

Niekoľko hodín pred samotnou prípravou zemiaky ošúpeme, a nakrájame na hranolky.
Namočíme ich do studenej vody a odložíme do chladu.
Ideme piecť hranolky.
Zapneme rúru na 220 stupňov.
Hranolky dôkladne osušíme od vody.
Na veľký plech dáme papier na pečenie a rozprestrieme po ňom osušené hranolky.

Pofŕkame po nich  tri  lyžičky oleja a rukami ho votrieme do hranoliek.
V miske urobíme zmes z škrobu a korením a premiešame ju.
Sypkou korenenou zmesou  posypeme hranolky a rukami ju votrieme do hranoliek.


Plech vložíme do predhriatej rúry.


Dáme piecť na 15 minúť. Plech vyberieme, podberačkou hranolky prevrátime na druhú stranu a necháme ešte piecť 10 minút.
Plech vyberieme a hranolkami vôbec nehýbeme.
Necháme ich aspoň 10 minút len tak odpočívať.


Hranolky sú mäkké a keby sme ich začali prehadzovať, môžeme z nich urobiť kašu.
Ako chladnú, tak spevnia.
Hranolky nebudú chrumkavé, ale majú príjemnú konzistenciu.
Hnedá priškvarená kôrčička nechutí ako pripálenina a je veľmi chutná.
Až teraz ich posolíme. Servírujeme a posypeme na záver sekanou petržlenovou vňaťou.

O tom ako som pozerala susedom do okien

Rozhovor u nás doma
„Ja : Zlatko prečo chceš aby sme si kúpili ten najlacnejší televízor za 200 eur. Budeme ako Turci
Dobrý Manžel : Zlatko! Turci by si v živote nekúpili TV za 200 eur. Kúpia si TV za dve tisícky. Budú pozerať na ňom tie bláboly od Erdogana a prenosy z mešity. A splácať ho budú desať rokov.“

Už som písala, že priamo cez cestu je obytný dom, ktorý obývajú turecké rodiny a tureckí občania, žijúci v Mníchove.
Sú v ňom malé, dvojmiestne a jednoizbové, bytové jednotky.
Dvojmiestne sú tie do ulice.
Pamätám si, keď sme sa nasťahovali do nášho bytu, pred tými 21 rokmi, tak v tom dome nebývali Turci a iní prisťahovalci.
Bývali tam študenti a mladé páriky.
Každý Nemec, ktorý má balkón, neurobí z neho, ako je zvykom na Slovensku, sušiareň, fajčiareň, odkladisko kompótových zaprášených pohárov, detských zaprášených kolobežiek a zablatených topánok a vedier a mopov s handrami a starých poličiek , prekrytých natiahnutou vyblednutou starou drapériou.
Nevykladajú na balkón preplnené sáčky zo smetných košov, lebo sa im nechce isť s nimi do kontajnerov, hneď a zaraz.
Nemec, si tam okamžite dá stolík s kresielkami, prinesie tam vysoký strom, plno truhlíkov s kvetmi a nasadí si tam popínavé rastliny.
A sedávajú tam a aj fajčia a odklepávajú popol do popolníka. Alebo tam cez víkend raňajkujú a poobede pijú kávu, alebo s návštevami popíjajú. Vážne.
Toto robia Nemci na svojich balkónoch, aj keď ich majú priamo nad cestou, alebo križovatkou.
Ja som to , v tomto našom cezuličnom dome, už nezažila, pretože som sem prišla až po roku a pol ,čo sa sem nasťahoval DM a videla som to len pri tých krátkych návštevách.
Posledný nemecký párik, ktorý mal tie okná, čo som ich teraz odfotila, odišiel asi po mesiaci, ako som sa sem prisťahovala natrvalo.
Potom tam prišli bývať robotníci.
Jeden turnus tam boli aj slovenskí gastarbeiteri. V tých dvoch izbách tam boli hádam aj šiesti.
Tieto časy si pamätám už veľmi hmlisto, viac tu už evidujem len toto, turecké obyvateľstvo.
Do spoločnej ulice máme len kuchyňu a kúpeľňu.
V kuchyni nemáme rodinné sedenie, je tam len kútik pri okne. Ležia na ňom mačky , keď ma pozorujú ako varím, alebo sledujú dianie na ulici. A mám tam zasunuté kľačadlo.
Jeme v obývačke, kde máme jedálenský stôl.
Naša obývačka a spálňa, má výhľad do záhrady.
Keď varím a pečiem, alebo kľačím pri mačacom kútiku a rozprávam sa s Barborou, alebo Noelom , mám možnosť zasledovať časť života, tých rodín, čo žijú do ulice.
V týchto konkrétnych dvoch oknách býva turecká rodina.

Mama, otec a dve maličké detičky. Tipujem na tri a dvojročné.
Pani je veľmi poriadkumilná. Neustále upratuje, aleže neustále. Respektíve, vždy keď som ja v kuchyni, vidím, že ona upratuje.
Práši obrusy, uteráky, deky, šatstvo ktoré dáva do prádlového koša, ktorý má na balkóne a podobne.
Z toho balkóna im visia veľké koberce, ktoré stále tepuje. Alebo matrace na ktorých spávajú, alebo periny a vankúše. Alebo deky z ktorých prechádza zrak, namojdušu.
To, že je tam teraz prázdno, je preto, lebo prší.
Nikdy som ich nevidela sedieť za stolom a potom som pochopila, že oni spávajú a jedia na zemi.
V lete, nielen táto pani, ale aj susedné turecké manželky, spávajú na tých balkónoch na zemi. Mužov som tam nevidela nikdy, ale manželky áno.
Ráno vstanú a prenesú matrace, plachty, vankúše, deky, paplóny naspäť a pred polnocou si tam naspäť ustelú.
Neviem či to robia každú noc a celé leto. My sme celé leto a jeseň na rodinnej chate v Čechách, alebo na Slovensku.
Zistila som to až keď sme si zadovážili mačky.
Barbora ma budí okolo pol piatej a chce aby sme boli spolu v kuchyni. Tam sa tuľkáme, rozprávame a pozeráme sa von otvoreným oknom. Hlavne v zime je to fajnotka, to Vám poviem rovno.
Je to rituál.
Keď sa úplne rozvidní, tak Barboru zaženiem, pretože mi je veľmi nepríjemné pozerať na matku s dieťaťom, ako spia na balkóne na zemi.
Cítim sa strašne nepatrične, pretože ako keby som k nim nakukovala kľúčovou dierkou, do ich intímnej zóny.
Otec chodí do práce a veľa sa venuje deťom. Vážne veľa.
Sedia všetci traja na tej zemi a niečo robia.
S manželkou, som ho nevidela sa rozprávať, nikdy. Možno sa nerozprávajú a nekomunikujú len v čase keď som v kuchyni a inokedy áno…no netuším.
Ich obytný priestor teda pozostáva, z tých dvoch miestností.
V tej pravej možno vidieť vchodové dvere. Byt nemá chodbičku a vstupuje sa rovno do obytnej zóny. Vpravo od vchodu je kúpeľňa…neviem aká.
Vľavo od vchodu je kuchynská linka. , oddelená v priestore sadrokartónovou priečkou. Kedysi tam tie priečky neboli a mohla som dokonca pozerať ako tam tí ľudia varia a akej farby sú ich hrnce.
Vážne nie som sliedič, ale skrátka tomu sa nedá vyhnúť.
Každý, kto tam varí, si musí nevyhnutne svietiť, pretože tam neprúdi žiadne denné svetlo.
Do druhej miestnosti sa vchádza , z prvej.
Iný zdroj svetla, ako sú tieto veľké balkónové okná v miestnostiach nie je.
Ak sa znovu pozriete na fotku, tých dvoch okien vidíte, že to ľavé má, ako keby inú farbu. Takú žltkastú.
Cez víkend bol v byte ohromný ruch,
Pani dala dolu záclony. Veľa mladých tureckých mužov, prenášalo do kuchynskej miestnosti veľa, veľa vecí. Neviem akých, ale potom som videla, že pani tie veci vyberá zo šatníkových skríň.
Tak som si vravela, že sa sťahujú.
Aj mi to prišlo celkom ľúto, pretože to je naozaj slušná a tichá rodina.
Pani umyla okno, povysávala dôkladne šatníkové skrine, tak že ju držal jeden z mužov na rukách, aby dočiahla až ku stropu, na vrch tých vysokých a širokých skríň.
Potom som dovarila, upratala kuchyňu a prišla do nej až večer.
V ľavom okne bola tma, v pravom sa svietilo.
Otec sedel v tureckom sede na zemi s deťmi a večeral. Potom matka vstala, pozbierala misky a vyprášila obrus. Zmizla za priečkou a asi umývala riad. Otec sa v nezmenej polohe hral s deťmi.
Tak som si pomyslela, že asi len menili nábytok alebo čo a nesťahujú sa.
A viete čo? Oni vážne menili nábytok
Oni tie vysoké šatníkové, široké skrine prirazili k tomu oknu !!!!!!!!!!!!!!!
Čakala som dva dni, kým som uverila, že to vážne urobili.
Už viete prečo farba toho okna je žltkastá?
To nie sú záclony, ani závesy, to je zadná strana šatníkových skríň.
Tá miestnosť má teraz jediný zdroj svetla a to ten, keď otvoria dvere do druhej, kuchynskej miestnosti.
Ten byt nie je svetlý, svieti tam slnko len doobeda, asi dve hodiny. Celý ten dom nemá ani jeden satelit, pretože zástavba na našej strane ulice je vysoká a cloní im satelitný príjem.
V horúcom lete je to nesmierna výhoda, bývať na jeho spodných poschodiach, pretože je tam tieň a chládok.
Tú miestnosť premenili vlastne, na tmavú kobku, kde sa musí svietiť od rána do večera…nie preto, že je tam šero. Preto, lebo je tam tma ako v rohu.
Ja teraz nechodím do kuchyne, len variť a piecť a napiť sa a mojkať sa s mačkami.
Ja tam teraz už tretí deň chodím cielene a stále sa môj rozum zdráha uveriť tomu, čo vidia moje oči..
A videla som, že pani , z balkóna pootvorila dvere, pokiaľ jej to ten šatník dovolil. Takže nechali otvorené dvere na tom balkóne, ktoré sa nijako nedajú už teraz zavrieť.
Moje oči! Moje oči!

Rozhovor u nás doma

Ja : Zlatko, čo myslíš ? Preboha prečo to urobili
Dobrý Manžel : No aby mali voľnú stenu, kde by zavesili ten televízor za dvetisíc eur.





Smotanovo-tvarohový citrónový koláč

Tvarohový koláč sa mi vždy spájal s kysnutým cestom. A kysnuté cesto u nás nejde. Dobrý Manžel ho nemá rád a ja mám z neho príšernú kyselinu. 
Iné je to, keď som na Slovensku, alebo na chate na Okrouhlíku.  Do Seliec môžem nosiť tvarohové buchty aj každý deň a o moravských koláčoch ani nehovorím. Ale v Selciach som bola naposledy v septembri.
Janíčko a Dorka sa musia zaobísť bez tvarohových koláčikov. Je mi strašne smutno. 
Dušičky,  mamičkine narodeniny, Vianoce. Spoločná hromadná rodinná fotka. Nič z toho nebolo. 
Február bude o to smutnejší.
Celá rodina oslavuje vo februári narodeniny, alebo majú sviatok. Dobrá Cerka bude vo februári oslavovať okrúhle narodeniny, ktorých sa asi nebudeme môcť zúčastniť.
Situácia je taká aká je, všetci musíme držať spolu a v rámci spoločenskej pospolitosti priniesť nejakú obetu.
Na Okrouhlíku  som mala obrovského stravníka na buchty v Ľubomírovi. Ľubomír nás náhle opustil a my sa doposiaľ nevieme z toho náhleho odchodu spamätať a nechcem o tom písať.
Chcela som urobiť žemľovku, ale nakoniec z toho zišlo a tvarohu som mala veľa. 
A tak som sa rozhodla pre tento múčnik. 
Príliš som si neverila, lebo sa pečie na trikrát.
A nebola som pri ňom ani veľmi sústredená, pretože som s Klinčekom premýšľali nad jej budúcou novou kuchyňou.
Myslela som, že jej ju idú robiť budúci mesiac a ona mi na záver povedala, že v septembri 🙂
Hlavne, že sme už vyberali aj silikónové podložky do drezu 🙂
Koláč je skvelý .
Cesto je krehké a maslové, tvarohová časť je penová a veľmi jemná, sneh je sneh.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): hlboký plech vnútorný rozmer 20 x 30

Suroviny:

Robila som z polovičnej dávky, ak robíte pre celú rodinu, zdvojnásobte si suroviny

Na spodné krehké cesto :

2 vajcia
250 g hladká múka + štipka soli
75 g práškový cukor
150 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
kokos na vysypanie plechu

Na smotanovo tvarohovú masu:
1 veľký citrón
75 g mäkké maslo
125 g práškový cukor
3 vajcia
380 g tučný tvaroh
300 g kyslá tučná smotana
1 vrecúško vanilkový pudingový prášok
1 kopcovitá lyžička kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl)
200 g šľahačková smotana

Na snehovú penu :
bielky podľa popisu v recepte
štipka soli
125 g práškový cukor

Postup

Zapnememe rúru a nastavíme180 stupňov, pri teplovzdušnej s ventilátorom160.
Ideme upiecť krehké cesto.
Vezmeme dve vajcia a oddelíme ich. 
Bielky dáme bokom a  nevšímame si ich.
Žĺtky dáme do misy a pridáme maslo. Prešľaháme do penista.
Pridáme práškový cukor a zapracujeme ho k mase.
Nakoniec zapracujeme múku a štipku soli.
Cesto je mäkké a veľmi tvárne, Drží tvar.

Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme.
Ja na to používam kokos, ale môže byť aj múka.
Cesto sa dosť nešikovne rozkladá na dno plechu, aby bolo rovnomerne hrubé.
Skúste si ho rozdeliť na päť guliek a roztľapkať ich na čo najviac a položiť ich rovnomerne do plechu a na plechu to prstami nejako dokončiť.

Na záver zarovnajte povrch do hladka, valčekom alebo čím sa Vám bude dať. Ja som si myslela, že to cesto sa nejako zarovná teplom.
Nezarovnalo a potom bolo na reze koláča vidieť aké bolo jamkavé.

Cesto vložíme do predhriatej rúry a pečieme 15 minút.
Cesto sa Vám bude zdať nedopečené, ale je to tak v poriadku.
Pekáč vyberieme a dáme bokom.
Teplotu v rúre stiahneme, ale nevypíname.
Ideme urobiť smotanovo-tvarový krém.
Umytému a osušenému citrónu, najemno ostrúhame žltú kôru a vytlačíme z neho šťavu.
Mäkké maslo s práškovým cukrom, nastrúhanou kôrou a šťavou, vyšľaháme do penista.
Na prípravu krému máme pripravené tri vajcia. 
Jedno vajce rozdelíme a jeho bielok pridáme k tým, čo máme odložené bokom, keď sme pripravovali krehké základné cesto. Jeho žĺtok  pridáme do vyšľahaného citrónového masla.
No a nakoniec do toho masla rozbijeme obidve vajíčka, tak ako sú. Tie neoddeľujeme.
(Ak budete tento koláč piecť z celej dávky a nie polovičnej ako ja, budete potrebovať na smotanovú masu 6 vajec, 1 vajce rozdelíme. Jeho bielok, dáme do bielok odložených bokom, žĺtok do masla + 5 neoddelených vajec..)
Maslovú zmes dobre prešľaháme aby sa nám vajcia do nej zapracovali do hladka.
No a pridáme aj tvaroh, kyslú smotanu, pudingový prášok a škrob. Znovu prešľaháme.
Zo sladkej smotany vyšľaháme pevnú šľahačku a zapracujeme ju do masy.
Krém rovnomerne rozotrieme na krehký základ.


Vložíme do vyhriatej rúry , nastavíme teplotu na 160 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 140 a pomaly pečieme päťdesiat minúť.
Po tomto čase vyberieme a položíme bokom.
Znovu sa mi zdalo, že ten krém nie je celkom upečený, hlavne v strede, bol tam, akoby lepkavý, ale som to nepredlžovala.
Teplotu v rúre zvýšime na 200 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 180.
No a prišiel čas na snehový krém .
Vezmeme odložené bielky, máme ich konkrétne tri. 
Pridáme k nim štipku soli a vyšľaháme ich do zahustenej peny, pridáme polovicu práškového cukru a šľaháme do mäkkého snehu. Nakoniec dáme druhú polovicu snehu a šľaháme do tuhého lesklého snehu.
Sneh rovnomerne navrstvíme na predpečený citrónový tvaroh. Povrch môžeme uhladiť, alebo krížom krážom urobiť vidličkou ryhy.

Dáme piecť na 15 minút.

Hotový koláč by mal mať snehovú vrstvu tmavo zlatú.
Vyberieme a necháme vychladnúť.


So stupňami na ktorých budete piecť, je to ošemetné. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické a teplovzdušné s ventilátorom. Berte tie informácie ako orientačné, musíte sa riadiť ako pečie práve tá Vaša rúra.
Pri chladnutí koláča došlo k zaujímavému javu, s ktorým som sa jakživ nestretla.
Ten sneh sa rozdelil a stiahol sa. 

So snehom robím často, ale toto sa mi vonkoncom ešte nestalo.
Mamička je už popletená, nevedela mi celkom dobre vysvetliť o čo išlo. Tvrdila mi, že som to dala asi do horúcej rúry, ale tak nejako sa mi to nezdá.
Možno to súviselo s tým, že ten tvaroh bol akoby lepkavý po upečení.
Ak mi napíšete, čo si o tom myslíte a či ste sa s tým už stretli, budem rada.
A mimochodom na druhý deň bola snehová vrstva rovnako vysoká, neklesla a ani sa nezrazila a ani nezgumovateľa.
Múčnik je výrazne citrónový, tvarohová vrstva nie je ubitá, ale vláčna a ľahká. Krehké cesto tomu dodáva iný rozmer. 

Krkovičkové rezne na pive a tymiáne

 

Fakt je taký, že nejako ma nenapadá nič nové, čo by som mohla zverejniť na blogu. Myslím, z jedla.
Aj keď niečo objavím na webe, v časopisoch, alebo TV, odložím si to, uvarím si to a potom zistím, že to vlastne nie je nič nové.
A keď to nafotím, tak sa mi pokazí fotka a už to nezverejním.
Ako keby som už uvarila všetko na tomto svete.
Jediné inovácie ktoré v tom nachádzam je štýl fotenia hotového pokrmu, alebo o pridanie korenia naviac.
Takáto istá frustrácia ma prepadla aj po mnohých rokoch môjho pôsobenia na topreceptoch. Každý deň tam pribúdali desiatky receptov a všetko sa mi zdalo, že to tam už je.
Bol tam jeden užívateľ a ten varil obzvlášť komickým spôsobom
Pridal recept čo ja viem, napríklad „aztécke rebierka“.  No poviem, Vám. Ten recept mal najväčšiu návštevnosť v ten týždeň.
A keď si človek otvoril ten jeho recept, tak to boli obyčajné šnicle z krkovičky a miesto mletého korenia použil  zmes korenia zo samošky a to sa volalo, nevedno prečo, aztécke.
Veď áno, veď to je v poriadku, že ho použil a aj to jedlo bolo určite fajn, až na to zavádzajúce meno.
Ktovie čo by na to povedali Aztékovia.
Alebo pamätáte sa na boom zákuskov a koláčov, ktoré sa volali levanduľové, levanduľová, levanduľový?
Čo som sa ja ich naochutnávala,  len aby som v nich mohla objaviť tú levanduľovú chuť .
A potom som zistila, že do vyšľahaného krému, autor hodil pol lyžičky sušených levanduľových kvietkov a to bolo asi tak všetko. Po chuti ani chýru a to som krútila tým jazykom po podnebí všelijako, len aby som ju tam zachytila.
A nezachytila.
Táto levanduľa ma napadla preto, lebo práve včera som pozerala na Paprike anglickú súťaž v pečení. Je to taká obdoba nášho masterschefa.
Akurát tam len pečú. Nevaria tam. A sú menej dorobení, ako u nás.
No a tam sa často používa na ochutenie levanduľa, alebo ruže.  Ale vo forme sirupu, alebo nejaký koncentrát, vyrábaný z levandule, alebo ruží. Respektíve z niečoho, čo naozaj tak vonia. Respektíve nejaká umelina. Fakt netuším.
A porota vždy skonštatuje, že „nádherne tam cítiť tú levanduľu, alebo  „nádherne tam dopĺňa chuť ten ružový sirup“
Tak ja neviem, ale mne sa raz nepáči, keď by som mala zavádzať mojich sledovateľov týmto spôsobom.
Ale fakt je taký, že na blog som nesiahla pekne dlho, pretože tam akosi nemám čo dávať.
Napríklad táto krkovička.
Už tu recepty s pivom mám. Tento je o niečo málo iný, tak skúsim. Je to starina, ktorá sa varí na Slovensku už roky.
Ak Vás to sklamalo, tak sa ospravedlňujem.

Cas pripravy Čas prípravy: 60minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  podľa počtu rebierok

Suroviny:

4 veľké rezne z vykostenej krkovičky
Soľ, čerstvo drvené korenie, sušený tymian
Hladká múka
čerstvý tymian
250 ml svetlé pivo
1 čajová lyžička med
3 polievkové lyžice olej
1 orech masla

Postup

Nejakú hodinu pred varením, pivo otvoríme.
Krkovičkové rezne zľahka naklepeme , ale nerozklepeme ich úplne na tenko.
Osolíme, okoreníme a posypeme sušeným tymianom
Koreniny rukou zatlačíme do mäsa a dôkladne obalíme v hladkej múke.
V kastróle rozohrejeme olej a rezne dôkladne opečieme do zlata z obidvoch strán. Múka by mala utvoriť chrumkavý povrch.
Do výpeku pridáme orech masla a pokladieme opečené rezne.
Podlejeme 300 ml vriacou vodou a vlejeme 150 ml piva.
Pridáme kytičku čerstvých tymianových stoniek.
Tekutiny by malo byť toľko aby boli rezne sčasti ponorené.
Privedieme k varu, stíšime zdroj tepla, prikryjeme pokrievkou a dusíme polhodinu.
Dolejeme pivo, prípadne vodu a dodusíme pod pokrievkou do mäkka.
Ja som približne po päťdesiatich minútach mala hotovo.
Vyberieme kostrnky z byliniek dochutíme ak treba soľou a korením a podávame.

Knedľa bez droždia pre Dobrého Manžela

 

Asi po piatich rokoch nášho manželstva sa Dobrý Manžel vzbúril.
On nechce a nebude a nie a nie , jedávať kysnutý knedlík.
Lenže on nevedel pomenovať to, čo mu na tom vadilo. Stále mi len hovoril, že on chce tuhý, houskový.
Tých experimentálnych kysnutých knedlí čo som sa len dorobila a zakaždým mi povedal, že to nie je to čo chce.
Ja som vedela čo chce.
On chcel houskový knedlík v prášku od Vitany. Moja Dobrá Svokra iný nerobí.
Viete ako mi to išlo na nervy.
Pýchou každej slovenskej gazdinky je naparený kysnutý knedlík, ako páper, čo je mäkký ako duša.
Pri sviečkovej omáčke je nevyhnutnosťou. Kúsok sa namočí do smotanovej omáčky a tá ho pokryje so všetkými jej chuťami.
Máte vidieť, keď som taký urobila, tak chcel radšej aby som mu uvarila k tomu kolienka. KOLIENKA.
Našu manželskú posteľ do Mníchova sme si dali robiť ako a typ na objednávku.
Keď som robila prieskum v rôznych stolárskych dielňach tu v Mníchove, tak som skoro odpadla. To boli tak nehorázne ceny, že za tú jednu zákazkovú posteľ, by sme v Bystrici zariadili nábytkom celý môj starý byt. Takže som sa rozhodla osloviť pohraničné nábytkárstva na českej aj slovenskej strane.
Podarilo sa a k najväčšej spokojnosti.
Mimochodom. Najprv som oslovovala slovenské malé prevádzky a viete v čom bol najväčší problém? V dovoze. Aj keď som si to bola ochotná zaplatiť.  Nie a nie.
Z Čiech nám ju priviezol priamo majiteľ  firmy v nejakom  6 miestnom Forde.
K najväčšej spokojnosti ju používame už roky rokúce. Ani matrace sme ešte nemuseli vymieňať.
Keď nám ju mal pán priviezť z Čiech, tak som mu uvarila obed a bolo práve to spomínané hovädzie na sviečkovej omáčke.
Ten knedlík čo som k nemu urobila, tak ten spieval, tak dobre sa mi podaril.
Dobrému Manželovi som urobila spomínané kolienka.
No a keď sa stretli dvaja Česi u Slovensky v kuchyni, viete čo sa stalo?
Ten pán moju ukážkovú slovenskú knedľu ani neochutnal, ani ju nevidel. Ale DM mu ju dostatočne opísal.  A to mu pravdepodobne stačilo.
Pán si poprosil KOLIENKA ako DM. Skoro ma uchytilo.
Síce to zaonačil do rečičiek, ale fakt je taký, nechcel slovenskú mäkkú knedľu. Bodka.
A tak sme začali v našej batožine zo Slovenska a Čiech nosiť žemľové knedle z prášku od Vitany.
A nemyslite si. Keď mávame u rodičov nejaký veľký slávnostný obed s celou rodinou a ako príloha sú parené kysnuté knedle, tak ja pokorne vytiahnem z kabelky, mnou vlastnoručne zamiesené knedle z prášku.
Tak veru.
No a po tom, ako sa kvôli prevencii voči pandémii uzatvorili hranice, došli nám zásoby tohto polotovaru.
A tak som začala hľadať na internete, ako to mám urobiť a našla som niekoľko variácií týchto hutných žemľových knedlí. Vyskúšala som viacero a tento,  po rôznych úpravách je presne to pravé orechové.
Je to tak ľahké, že si trieskam hlavu o múr, že som ten polotovar na kilá vláčila toľké roky.
On nakoniec nie je zlý, vážne nie. Ja ho jem celkom normálne.
A tým čo nemajú radi droždie, respektíve si neveria pri výrobe kysnutého cesta , tak ho vrele doporučujem.
Je to vlastne normálna knedľa, akurát nie podľa slovenských zvyklostí.

Cas pripravy Čas prípravy:  30 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

Na približne päť porcií potrebujeme :

450 g polohrubá múka
1 veľké vajce
1 čajová lyžička prášok do pečiva
1 čajová lyžička soľ
260 ml voda
suché chlebové kocky, približne jedna hrsť

Postup

Ja si z kadejakých zbytkov chleba nakrájam malé kocky a nechám usušiť. Ale ak nemáte suchý, tak dajte aj nesuchý, ale snažte sa aby tam bola aj kôrka. Taký krajok z chleba je ideálny.
Prvýkrát keď som robila knedľu, mala som iba toastový chlieb z tmavej múky. Tak som nakrájala dva. Na chuti to absolútne nevadilo, ale knedlik bol tmavý.
Do múky vklepneme vajce, pridáme prášok do pečiva, soľ a vodu.
Všetko vymiešame a zapracujeme chlebové kocky.
Cesto by malo byť mäkké, ale nie ako kysnuté. Musí byť pevnejšie a tvárne a držať pokope.
Povedzme ako plastelína.
Cesto rozdelíme na dve časti a z každej vytvarujeme dlhší peceň. Ak sa Vám cesto  príliš lepí na ruky, namočte si dlane vodou.

Dáme variť do hlbokého kastróla vodu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, knedle naberú na objeme.
Keď voda začne vrieť, vložíme do nej knedľu a varíme 15 minút pod pokrievkou na nízkom klokote.
Po pätnástich minútach knedľu vo vode otočte a dovarte ďalších 15 minút.
Knedľu vyberieme a necháme odkvapkať a preložíme na suché miesto.
Krájajte plátky pomocou motúzika, alebo pevnej nite

Šošovicový prívarok s kelom

Pamätáte sa na ten recept na zapekané toasty s kelom a špenátom? Ostala mi z neho polovičná hlávka kelu. A očividne sa stalo to isté aj šéfkuchárovi Johnovi, ktorý ten toast robil a učil ma ho, pretože vzápätí na svoj kanál pridal ďalší recept s kelom.
Chcem pripomenúť, že na tento recept bol použitý konkrétne kel palmový, ktorý môžete poznať aj pod menom kel kučeravý.
Ohromne mi prišiel vhod.
Ja tento typ jedál môžem, ale Dobrý Manžel ma štve, pretože on už nezje hocičo ako predtým.  A skoro som odpadla, keď ma na ten recept upozornil.
Typy na recepty, ktoré mi posiela , urobím takmer vždy. Nie preto, žeby som si to kládla za povinnosť, ale rada skúšam nové, alebo inovované veci.
A pozorujem aký je srandovný niekedy.
Napríklad.
Konkrétne tento recept.  Keby som si  ho našla sama, uvarila, prestrela a donútila jesť,  tak by dojedol a povedal : “ No. Zjedol som. Ale už to viac nevar“
Keď si to vybral on : “ Bolo to fajné a ten cesnak čo si dala naviac to veľmi vylepšil.“
A ja som tomu ohromne rada, pretože toto je presne jedlo, ktoré si budem robievať a nebudem musieť variť  osobitne jemu a osobitne mne.
Prvýkrát keď som uvarila šošovicovú smotanovú polievku, ako ma ju naučila mamička v Selciach.
To bolo rečí. Ani si už nepamätám čo všetko tej polievke vytkol,
Tak mi prišla na chuť, že si neviete ani predstaviť. Ja som takú fajnú selčiansku nerobila a nejedla hádam aj dva roky.
Dobrá Cerka ju varí často, ale jej rodina sa naučila ju variť bez octu. Všetko urobí tak ako ja, ale nedá tam ocot. No hrozne čudná šošovica to je.
Dobrý Manžel zje jedine  recept z jeho domoviny a to šošovica na kyslo. Chuťou veľmi podobná tej mojej, akurát tú jeho nenariedim smotanou. A pardon, nedávam do nej zemiaky.
Tak som si tú šošovicovú selčiansku polievku uvarila. Plný, plný hrniec. Ani sa jej nedotkol.
Prehovárala som ho nech aspoň ochutná, že je to ako to jeho jedlo. Nie, tam sú zemiaky a basta.
Takže preto som pristupovala k tomuto receptu s takou nedôverou.
Našťastie všetko dopadlo dobre a toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.

Cas pripravy Čas prípravy: 15 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na 3 porcie potrebujeme :

150 g hnedá šošovica , lúpanú určite nepoužívajte
200 g kel, čistá váha
1 veľká mrkva cca 100 g
štvrťka očisteného zeleru cca 130 g
1 cibuľa
200 g mäkká netučná údenina
drvené paradajky asi 5 polievkových lyžíc
bobkový list
1 čajová lyžička soľ
2 strúčiky cesnaku
maslo + olej

Postup

Všetky zeleninu dôkladne očistíme, umyjeme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať dve lyžice masla a dve lyžice oleja.


Pridáme kocky cibule, kúsky zeleru a kolieska mrkvy. Zeleninu porestujeme.
Pridáme nakrájanú údeninu

a premytú šošovicu.
Znovu všetko dôkladne porestujeme.
Pridáme bobkový list a pridáme približne 700 ml vriacej vody.


Všetko necháme pod pokrievkou jemne bublať asi 15 minút.
Po tejto dobe pridáme na rezance nakrájaný kel a drvené paradajky.


Ak máte čerstvé zrelé paradajky tak pokojne nakrájajte dve, ale nezabudnite ich pred tým ošúpať.
Všetko dobre premiešame, pridáme soľ, čerstvo drvené korenie.
Necháme všetko prevrieť a necháme dôjsť šošovicu, aby bola mäkká.
Dávame pozor, aby sa nám nerozvarila.
Ak to máte príliš husté, tak dolejte trošku vody, ale neprežeňte to. Je to prívarok a nie polievka.
Na záver prelisujeme cesnak a dochutíme podľa seba.

Cestoviny na spôsob all’Amatriciana

 

Znovu také jedlo, ktoré bude hotové, kým sa dovaria cestoviny.
Dlho predlho som sa hrabala v diskusiách pod receptami na túto omáčku.
A viete čo? Slová nesmrteľnej slečny Marplovej o tom, že „ľudská povaha, je všade na svete rovnaká“, musím povedať, že sú vskutku, ale vskutku pravdou, pravdúcou.
Ja som si myslela, že také jalové a plamenné diskusie, sa diali iba pod receptami na topreceptoch, alebo varechy.  A ono nie.
A keď si spomeniem, aké sme boli všetky akurátne kuchárky a keby sme dali do nejakého jedla bujónovú kocku, tak ten desaťlitrový hrniec jedla môžem rovno vyliať, lebo by som do rána umrela a naviac to jedlo je nechutné a ble ble ble a vypadajú nám po ňom všetky vlasy, zuby a narastie nám na chrbte hrb.
A hranie sa na slovíčka, to bola tiež fajnota.  TOTO nie je sviečková na smotane, TOTO je hovädzie na divoko.  Rozdiel spočíval v tom, že v jednom boli štyri guličky borievok naviac.
Jeda moja a tie česko-slovenské hádky o akurátnosť buď slovenského, alebo českého národného jedla. To človek nadobudne pocit, že halušky dokáže uvariť jedine Slovák a guláš s knedľou jedine Čech.
Čo Vám budem hovoriť, nemyslite si, že ja som sa takýchto flame war nezúčastňovala.
Ojooooj,  nieže nie.
Chvalabohu človek sa časom posunie ďalej, akurát je dôležité aby sa neposunul do niečoho horšieho, ale stále do lepšieho. Je pravda, že kedysi som hádam bez bujónu ani nenavarila, ale je to asi len vec zvyku. Ako som pred neviem…možno 15 rokmi naposledy použila bujón v nejakej podobe, tak odvtedy používam len vodu. Možno na rukách jednej ruky by som vedela zrátať, žeby som ho použila odvtedy.  Ale zase sa už  vôbec nepozastavujem nad niekým, čo ho používa. Je to jeho vec. Naviac, takto boli naučené variť hlavne naše mamky, generácia čo už ide po mne, napríklad moja dcéra, tak oni si už od tých bujónov nejako odvykli. Nech je Pohlreich aký chce, ale osvetu urobil skvelú.
A vrátim sa k tomu receptu.
A takto sa vedia zhádať a trieskať do stola aj v Taliansku, aj v Amerike a Bože odpusť, aj na Britských ostrovoch. Ale musím hneď doplniť, že hádku začínali vždy Taliani, pretože oni si predsa nenechajú przniť svoj recept. Alebo sa hádali takí, čo mali otca koňa brata syna, a ten mal za švagrinú tretiu adoptovanú dcéru,  štvrtého vikomta z Lombardie a táto bola vydatá za jeho susedy syna a ten mal pestúnku, čo jedávala taliansky chlieb.  A preto vie veľmi dobre, ako sa toto jedlo má variť.
Ale niektoré argumenty som uznala.
Napríklad. Veľké námietky boli proti používaniu chilli papričiek a na veľa na veľa pripustili , sladkú chilli papričku, ale len možno dva tri krúžky. na zvýraznenie chuti, V žiadnom prípade nemajú byť pálivé. Odôvodnili to tým, že toto je all Amatriciana  a pálivá omáčka sa volá Arrabiata a podáva sa s penne.
A keď sa zamyslíme, tak to dáva dokonalý zmysel. To je ako keď sa klasické halušky podávajú so syrokrémom . Fajn jedlo isteže. Ale pochybujem, že to niekedy jedli naši predkovia. Niekto kto je slabšej povahy, by to nevedel možno vôbec predýchať.
Alebo normálne múčne halušky, čo sa robia k perkeltu, alebo paprikášu. Tak tieto by sme posypali bryndzou, omastili škvarkami a nazvali ich furmanské halušky. Blbé nie? A tak sa asi zdá smiešne Talianom keď natrepeme do omáčky Amatriciana  celú pálivú papričku a uvaríme si k tomu farfalle.
Dobre, tak som vylúčila teda pálivé papričky.
Čo bolo horšie, nevedeli sa dohodnúť na cibuli a cesnaku. Pretože cibuľa a cesnak sa dáva v strednej časti Talianska, inde ani  nie. Ach Bože, to sa išli tí Taliani samotní medzi sebou uštekať.
Ja som sa rozhodla že nedám  ani ani.
Niekto fŕkal bielym vínom, niekto nefŕkal.  A peklo veľké okolo toho. Ja som išla tou cestou, že to čo spôsobilo nejakú diskusiu som vylúčila
Takže u mňa bez bieleho vína. Ale zase ak budem mať nabudúce nejaké po ruke, tak frknem. čo žeby nie.
Táto omáčka sa podáva sa cestovinou bucatini. Bucatini sú o trošku hrubšie ako špagety a majú v sebe otvor. Ale nie sú to makaróny. Bucatini majú ten otvor akoby prepichnutý dlhou ihlou. A makaróny ho majú omnoho väčší.
V Mníchove dostanem hocijaké cestoviny, ale ja neviem, či nemám na bucatini šťastie, alebo čo. A tak som pristúpila k tomu, že som ich nahradila cestovinou maccheroncini.
No a podľa mňa najzávažnejší prečin, ktorý urobím voči tomuto tradičnému talianskemu receptu je ten, že nepoužijem syr Pecorino, ale Grana Padano.
Pecorino je ovčí syr a vadí mi strašne jeho chuť, nemôžem ju, skrátka nemôžem. Tak som dala moju obľúbenú kravskú Granu.
Prečo píšem o tých rozdieloch. Ak mi niekto v duchu starých Topreceptov, alebo Varechy príde sem napísať TOTO nie je all Amatriciana, Tak mu odpíšem : Nie je, no a čo. Keď sa nevedia na jeho najpravejšom recepte dohodnúť sami Taliani, tak sa jedna Slovenka kvôli tomu nezblázni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Omáčka na tri až štyri porcie

3 polievkové lyžice olej
200 gramov údená dobre prerastená slanina
800 gramov konzervované krájané paradajky
1 polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička mletá údená paprika
1 čajová lyžička sušený práškový cesnak
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
sekaná petržlenová vniatka

Na dokončenie :
cestoviny buccatini (ja som dala maccheroncini)
tvrdý strúhaný syr pecorino (ja som dala grana padano)

 

Postup

Ak máte čerstvé domáce paradajky, tak ich najprv ošúpeme (ponoríme do vriacej vody na pár minút a následne ochladíme v studenej vode a pohodlne stiahneme šupku).
Olúpané paradajky prekrojíme, odstránime mokrý stred a hmotu nakrájame na kocky.
Ja čerstvé domáce paradajky nemám a tak používam tie konzervované
Slaninu pokrájame na hranolčeky.
Slanina by mala byť údená a dobre prerastená.  Vyhovovala by aj povedzme oravská, ale tá je len zaúdená na povrchu a necítiť to.  Asi je aj varená vo vode, pretože dosť prská. Skrátka lepšia by bola klasická údená , dobre mäsitá.  Ak použijeme tú oravskú, dala som do rozpisu aj údenú mletú papriku, aby to dostalo aspoň akú takú údenú vôňu a chuť.
Dáme variť cestoviny podľa návodu na obale.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vhodíme naň kocky údenej slaniny. Nevyškvaríme ju, necháme ju len jemne zozlatavieť.
Dierkovanou podberačkou ju vyberieme a dáme bokom.
Na výpek dáme krájané paradajky, osolíme , okoreníme a necháme redukovať nejakých päť minút.
Pridáme slaninu, nasekanú petržlenovú vniatku, sušené talianske bylinky a údenú mletú papriku.
Premiešame, dochutíme ak treba. Ja som pridala lyžicu cukru.
Vmiešame uvarené a odkvapkané cestoviny.
Nakoniec hojne posypeme strúhaným syrom.

Zapečený toast s kelom a špenátom

 

Najprv k receptu

Šéfkuchár John používal na tento recept palmový kel, u nás ho poznáme aj ako kel kučeravý. Netušila som čo to je, ale našťastie mi ujo gugl pomohol.  Dokonca som ho z pohľadu poznala a v Mníchove som ho videla predávať vo veľkých supermarketoch, alebo súkromných zelovococh. Len som nevedela čo to je. Dokonca som ho videla pred rokmi , aj párkrát u nás na poli, kde sme si s mamičkou mysleli, že kelové listy sa z nejakého dôvodu nezakrútili do hlávky ale vyrástli do výšky. Asi sa im v semenách pomiešali sorty a tak sme nasadili niečo iné ako sme chceli.
Ja som kúpila obyčajný kel, usúdila som, že pokiaľ budete hľadať na slovenskom trhu palmový kel, tak Vás prejde chuť a vystačíme si teda aj s týmto obyčajným.
Horšie bolo s druhou zložkou a tou bola kapusta sitinová, Mustard greens. Nejaký druh rastliny horčice. Som si istá, že keby som cielene po tejto rastline išla, tak v Mníchove ju kúpim šmírom šmárom.
Vykašlala som sa na to a nahradila som ju normálnym, bežne dostupným baby špenátom.
John hovoril, že tieto toasty sa robievajú v Írsku na Deň Sv. Patrika.  No je to možné, vtedy sa všetko varí na zeleno.
Škoda len, že som to urobila práve v takýto teplý deň, včera bolo o 12 stupňov menej. Na teplé počasie je príliš hutný a ťažký a v lete ho asi robiť nebudem.
V jeseň a neskôr a v chladnejšom počasí, ak dožijem, rozhodne príde v našej rodine, jeho čas.
Dúfam, že osloví aj Vás.

 

Mňa by strašne zaujímalo, či to má každá žena na tomto svete , tak ako ja.
Kým pristúpim k vlastnému vareniu, urobím kopu inej práce.
Ráno som vybehla do ovozelu k Pánovi Turkovi na rohu ulice. Išla som kúpiť jedine kel, ani tašku som si nebrala.
Ale potom som si spomenula, že k tomuto receptu by som potrebovala krajce bieleho chleba a doma som mala len plátkový, ražný či aký, Taký typický nemecký, ktorý mne, odchovancovi  tých báječných, slovenským chlebov, chutí ako  vlhké zlisované piliny. Pri všetkej úcte , ktorú cítim k chlebu.
Tak som  sa nezastavovala a išla ďalej do do pekárne.
V pekárni bol jeden človek, nemali pecne bieleho chleba, len tmavého. Tak som išla ešte ďalej , až som zašla do samošky.
Predtým to bol Tengelmann a teraz je to Edeka.  S Tengelmannom som bola bežne spokojná. Vždy som tam nakúpila čo som chcela a mal jednu obrovskú výhodu. Predávali tam skvelý chlieb.
Tmavý, s rôznymi semienkami a mäkký a vydržal dlho.  Ale u nás nie. U nás sa vždy zjedol do druhého dňa. Bol tak dobrý, že som ho nosievala aj Dobrej Svokre do Jihlavy, ktorá ho u nás raz ochutnala a napriek tomu, že u  nej štvrťka chleba vydrží aj 10 dní, keby skôr nestvrdla na kameň, tak tento chlieb jedla a jedla a vydržal jej, no, možno aj 4 dni.
No a raz Tengelmann zmizol  a s ním aj  ten úžasný chlieb . A prišla tam Edeka  bez chleba. Priniesla si také svoje edekovské. Tie nech si nechajú. Kupujeme alsaský v pekárni vo V-markte.  Ale tam sa chodí autom. A ja som bola div nie v papučiach, keďže som išla kúpiť len kel na roh.
Edeka je strašne sprostý obchod.
Hlavne, že majú balené sushi, ale farebné celé korenie do mlynčeka ani za pána.   A hocikedy, hocičo nemajú.  Moja zajtrajšia sviečková, bude nešpikovaná slaninou, lebo ju v Edeke dnes nemali. A raz za pol roka tam všetko pomenia. Nič tam neviem nájsť.
A dnes to bol kompozičný vrchol, pretože nemali okrem baleného, absolútne žiadny chlieb, ani len ten edekovský.
A nevedela som tam nájsť normálne kravské trvanlivé mlieko. Mali niekoľko druhov kozieho, ovčieho a bezlaktózového, ale kravské som nenašla. Tak ja si myslím, že ho niekde majú, ale tam kde bývalo predtým, teraz tam bol regál s koreninami. Bez farebného celého.
A nemali kel palmový, len obyčajný.
No ale urobila som nákup taký, že som si musela kúpiť dve nákupné tašky. Išlo ma rozhodiť od jedu.
Naspäť som sa chcela zastaviť v pekárni pre ten bochník. Lenže v Mníchove sa do malých obchodov vstupuje po jednom a na chodníku, stálo ďalších 10 orúškovaných  ľudí. A svietilo na nich slnko.
Tak som išla ďalej a u Pána Turka to isté. Našťastie ten mal menšie kelové hlávky aj na pultoch pred obchodom, tak som mu len zamávala, vzala kel, podala peniaze a išla domov. Budem variť teda z normálneho kelu, nie z toho palmového.
Kým som začala variť, musela som nutne pozametať dlážku v kuchyni. Ja keď tam mám niekde zrnko niečoho, mám pocit, že chodím po skle. Neznesiem to.
Pustila som robotka, nech to tam pozametá, medzitým, som si išla umyť ruky.
Potom som si spomenula, že robotko ma vydraté metličky a išla som pohľadať náhradné v skrinke na sezónnu obuv.
Nenašla som, ale som vytriedila kompletne botník a pripravila nám obutie na leto a vyčistila a odložila jarné.
Umyla som umývadlo v kúpeľni a vytriedila prádlo na prvú várku prania.
Robotka som zadokovala a umyla nádobku a hadičky od raňajšieho kapučína. Vyložila som umývačku riadu a naložila som do nej šálky, poháre a všetko čo sa nazbieralo od rána a bolo položené na kuchynskej pracovnej doske.
Drez som umyla práškom, pretože ráno sa mi do neho vysypalo sitko s vylúhovaným Puerhom a urobilo tam fľaky.
Keď som nasadzovala čistú súpravu na kapučíno do kávovaru, všimla som si, že je plná nádržka na odkvapkanú vodu. Vyčistila som kávovar.
Vyčistila som mačacie misky a keďže išiel Dobrý Manžel pre Noela na dvor, dala som mu vyniesť smeti.
Kým ich vyniesol, chcela som do nich ešte vyčistiť mačacie záchody. Urobila som to.
Barbora neznesie čistý záchod, tak ešte do neodloženého , urobila, čo urobiť musela.
Musela som pozametať znovu dlážku, pretože Barbora vyniesla na labkách piesok zo záchoda.
Odložila som záchod a umyla  držiaky na smetné koše a dlážku, čistiacimi obrúskami.
Umyla som si ruky.
Vyložila som a odložila nákup.
Po troch hodinách , čo som sa rozhodla, že idem uvariť toto jedlo, som ho konečne začala robiť.

 

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

na dve veľké, alebo tri malé porcie porcie potrebujeme :

500 g  kel, očistený od hlúba a poškodených listov
100 g čerstvé špenátové listy
4 cesnakové strúčiky
4 jarné cibuľky aj so zelenou zdravou vňaťou
1 plná čajová lyžička horčičné semienko (nemusí byť)
šťava z pol veľkého  citróna
soľ, čerstvo drvené korenie
4 veľké krajce chleba
na každý krajec chleba 1 tenký plátok tvrdého syra
maslo, olej

 

Postup

Kel očistíme od poškodených listov a hlúba. Vyrežeme všetky hrubé žily. Umyjeme ho.
Umyjeme aj špenátové listy. So stopkami si nerobte starosti a neodstraňujte ich.
Špenát odložíme bokom.
Cibuľku a cesnak očistíme a naplátkujeme.
Kel nakrájame na kusy a ponoríme ho do hrnca so studenou vodou. Dáme lyžicu soli.
Vodu privedieme k varu a kel v nej varíme 4 minúty.
Kel preložíme na sitko a necháme odkvapkávať.
Do hlbšej panvice dáme hrudku masla asi ako tri orechy.
Pridáme horčičné semienko, ale to som dala len z vlastnej iniciatívy, pretože to máme radi, keď sa nám popletá v ústach.  Ak ho nevyužijete na nič iné, tak ho nemusíte kvôli tomuto kupovať.


Maslo začneme roztápať a pridáme nasekaný cesnak a krúžky cibuľky aj s nasekanou vňaťou.
Všetko podusíme do mäkka a pridáme špenátové listy.
Premiešame. Rýchle vyžmýkame odkvapkané kelové listy. Vyžmýkame čo najlepšie a tú guľku čo nám z naho ostane, poprekrajujeme nožom na pásy.
Pridáme ho k špenátu do panvice a premiešavame, nejakú minútku.
Odstavíme.


Podľa chutí ešte dosolíme, hojne pridáme čerstvo nadrvené korenie a vykropime citrónovou šťavou.
Všetko premiešame a odložíme bokom.
Do čistej panvice pridáme orech masla a dolejem olej.
Necháme rozohriať a na panvicu dáme dva rovnako veľké krajce bieleho chleba.

Kým sa budú opekať zo spodnej strany, na ich vrchnú časť rozprestrieme tenký plátok syra.
Ja som dala toho syra viac a syr potlačil chuť zelenej plnky. Takže nabudúce dám len ten jeden plátok.


Takže máme dva krajce chleba , zo spodku  sa opekajú,  z vrchu je naukladaný syr.
Na jeden krajec rozložím polovicu  plnky

a druhým krajcom , tou syrovou stranou ho priklopím.


Opatrne ho pritlačím, aby sa syr natavil a spojil.
Toast  lopatkou niekoľkokrát prehodíme raz na jednu , raz na druhú stranu, aby sa z oboch opiekol do chrumkava a syr rovnomerne zatavil plnku.


Krajec preložíme na tanier a necháme trochu vychladnúť aby syr stuhol.
Moje krajce boli veľké a tak som jeden prerezala pilkovým nožom na dve časti.
Tú moju druhú polovičku som vládala zjesť až o tri hodiny a môžem povedať, že ten toast mi chutil viac, ako taký teplý.  .

Jahodovo-rebarborový koláč

Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.


Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.


Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.


Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.


Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Pórová polievka s krutónam a šunkou

Keď sme boli posledné tri mesiace na Slovensku, tak som konzultovala s DM čo mám uvariť. Neviem presne, ktoré jedlo som mu navrhla a on mi povedal, že je to trojka.
No ohromne vďačná téma to bola.
Okamžite sme si hovorili, čo je jednotka, čo dvojka a čo trojka. Štvorka je niečo, čo jedávame už len v nočných morách.
Pre mňa absolútna štvorka bola mliečna mrvenica, baranina na akýkoľvek spôsob, tekvicový prívarok, pre DM vínovo-syrové omáčky, kôprová omáčka a kombinácia hrušky a plesnivého syra.
Nadhodili sme tému aj u Dobrého Brata a Dobrej Švagrinej.
DB mal tak ako ja v štvorke mliečnu mrvenicovú polievku a čo bolo zábavné, DŠ mala túto polievku normálne medzi jednotkou a dvojkou.
Na pórovú polievku som mala nenormálnu chuť už niekoľko mesiacov.
Niekoľkokrát som na ňu kúpila aj ten pór, ale som to vždy nejako odkladala, až som ho minula do niečoho úplne iného.
Neviem či za svojho dvadsaťročného manželstva som ju niekedy varila, ale hádam, že nie.
A keď prišla už ozaj jej pravá chvíľa, pýtam sa DM, kde patrí pórovka a on mi povedal, predstavte si to, že vraj trojka. Aj keď nám ju moja Dobrá Svokra nikdy neuvarila, tak predpokladám, že bola u nich na jedálničku a tak ma prekvapilo, že je to trojka, pretože DM má jej jedlá veľmi rád.
No nič
.Pór som mala. v chladničke. Nenormálne tam zavadzal, tak som išla do nej. Ľudia moji, no zjedla som ju celú. DM nemal ani lyžičku a vraj to ani neľutuje a tak Vám poviem. Má čo ľutovať. Znovu som si spomenula, prečo túto polievku milujem.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g pór
125 g maslo
3 polievkové lyžice olej
4 zemiaky
1 zarovnaná polievková lyžica  mletá sladká paprika
1 polievková lyžica s kopčekom hladká múka
150 g oravská slanina
biely chlieb na krutóny
petržlenová vniatka

Postup

Pór očistíme od koreňov a poškodených častí.
Ak je pór hrubší, tak ho radšej prerežeme po celej dĺžke na dve polovice a nakrájame ho na tenké polmesiačiky. Ja som krájala na kolieska a nenormálne som bola pri jedení okydaná. Tie kolieska sa rozpadli na dlhé tenké rezance, viseli z lyžice, nechceli do úst, ale prilepili sa mi hocikde mimo. Dáma by si to pri jej jedení hodila, našťastie ja dáma nie som a tak som nezúfala, akurát som bola špinavá, ako dieťa v škôlke.
Takže radšej polmiesiačiky.


Zemiaky očistíme a nakrájame na malé kocky.
Z pečiva nakrájame kocky na krutóny a prerastenú šunku, alebo slaninu na malé kocky.
Ja som na to pečivo použila bagetu, ktorá bola už vážne peschnutá a nedala sa mi krájať pekne na rovnomerné kocky. Strašne sa už drvila a rozpadala, tak som musela krájať na väčšie kusy, ale Vy si dajte veľkosť akú preferujete.


Do rajnice dáme roztopiť 100 g masla  a vhodíme do neho pór.
Premiešame kým nezačne sklovatieť, netrvá to viac ako dve minútky. Pór nesmie zhnednúť, ani zozlatnúť, ani nič podobné..
Pridáme zemiaky, premiešame.
Zasypeme mletou paprikou, premiešame.
Zasypeme hladkou múkou, premiešame.


Nakoniec zalejeme horúcou vodou, tak, aby bolo úplne všetko ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a varíme, kým nebudú zemiaky uvarené.
Medzitým dáme na panvicu lyžicu oleja, rozohrejeme a šunku, alebo slaninu poškvaríme do zlata.
Vyberieme a odložíme bokom.
Do výpeku pridáme orech masla a niekoľko lyžíc oleja.
Opečieme zo všetkých strán krutóny..
Ak máte polievku veľmi hustú, dolejeme ešte vodou a necháme prevrieť. Ochutíme soľou.
Pridáme nasekanú petržlenovú vniatku.
Podávame posypanú opečenou šunkou a krutónmi.