Bavorská cestovná bageta

bageta hlavna

Ako žijeme v Mníchove, náš svet pozostáva z cestovania…mnohého cestovania. Keď si spomeniem na naše začiatky pred 17 rokmi, príde mi nesmierne smiešne, aké nám bolo trápne robiť si vlastné jedlo na cestu. Hrozne sme sa báli, že budeme vyzerať ako ľudia z východného blogu, kt. nemajú na hotové jedlo a kávu na pumpe. Keď si toto ja teraz predstavím, tak si tlčiem hlavu o múr, ako sme mohli byť tak neskutočne sprostí…ja a aj Dobrý Manžel. Dokonca keď za nami cestovala Dobrá Cerka , ešte ako študentka, tak sme jej dávali peniažtek naviac, aby si aj ona kúpila pocestné hotovky na pumpách. Hej teraz si klepeme na čelo, ale vtedy sme nemali sebavedomia ani zamak…takí maličký Čech a maličká Slovenka oproti tým svetaznalým Nemcom a Rakúšanom. Až neskôr som pochopila, že kazdý ten jeden kapitalistický človiečik, by milerád vymenil svoju pumpnú bagetu za doma urobený obložený drevorubačských chlieb a vyprážané šnicle a dobrú silnú kávu a nie tú zlievku, čo vypľúvajú kávové automaty. Čo si budeme hovoriť, barista sa popri diaľnici nenájde, čo by som ho lupou hľadala. A tak v priebehu dvoch rokov, som sa nerozpakovala a robím nám vlastné jedlo…pokiaľ cestujeme s niekým, je jasné, že sa vyhnem klobáske a vajíčkam, ale pokiaľ ideme vlastným autom…jeda moja…tak to sú arómy….a teraz už ani nejedávame za pochodu…ale normálne si zasavíme na odpočívadle, vyjdeme si k stolom a tam si urobíme piknik..skoro doslova. Lebo aby ste vedeli…poprosili sme Ježiška o termosky a bratislavský Ježiško to poňal ozaj veľkoryso..rôzne veľkosti…veľká na čaj pre DM, menšia pre sladenú kávu pre DM a jedna čierna a mocná pre mňa.  Košík s jedlom robím aj pre nášho kamaráta Milana…to je sranda, že ako už ovládam, aj jeho chute…so zeleninou a ovocím  ako prílohou som sa mu vždy trafila. Občas urobíme ale výnimku na prechode do Čiech Strážný, tam si DM kúpi bavorskú bagetu a ja chlebíčkový špeciál. Chlebíčkový špeciál je jasný, ale strašne ma zaujímalo, ako si predstavujú v Čechách a na Slovensku, že si robia Bavori bagety.  Spoľahnite sa, že na území Bavorska  takúto nekúpite, akurát v CZ a na SK.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Pečivo z lúhovaného cesta
smotanový chren
sušená šunka
kyslé uhorky
vajíčko na tvrdo

bageta suroviny

Postup

Čo sa týka bagety…tak v krajine praclíkov z lúhovaného cesta, je ich kúpenie hračkou. Sú nádherne na povrchu chrumkavé s mäkkym vnútrom , posypané kúskami soli a vzorne popraskané. Si predstavte, ze v základnej ponuke každého stánku , kde predávajú obložené žemle a podobné veci sú praclíky naplnené maslom a plátkami syra. Vôbec som si to nevedela predstaviť, že sa to vôbec dá, bez toho, aby sa ten praclík neprerušil, teraz ma to už neprekvapuje, už som si zvykla.
Je pravda, ze tieto bagety robievam v Mníchove, bagety kúpim hocikde. V BB, alebo v Jihlave ich tak poruke nemám a tam sú mi zase vzácne naše obyčajné rožky, ktoré, ak si v Mníchove neupečiem, tak ich nemám. Vlastne ani neviem, či tento typ pečiva dostať bežne na Slovensku, ale hádam že ano keďže sú v sortimente diaľničných púmp. Keď raz budem veľká, tak si tie bagety budem piecť, receptov na lúhované cesto je na SK a CZ všade veľa.  Toľko k pečivu.

základ tvorí chren…ten je absolútne nevyhnutný. Ja ho rozmiešam s maslom na akúsi chrenovú nátierku. Závisí podľa toho, aký silný je chrenový základ.
Pokladieme sušenú šunku…ja používam schwarzwaldskú.
Na šunku  zase kolieska na tvrdo uvareného vajíčka a kolieska kyslej uhorky. Dáme šalát  priklopíme a je hotovo. Môžeme cestovať…ale až keď DM dopajdá s členkom.

 

Ovocný šľahačkový zákusok veľmi rýchly

zakusok hlavna

Dobrý manžel mal narodeniny. Celý začiatok apríla je u nás veľmi hektický, pretože v priebehu týždňa slávime moje narodeniny a meniny a narodeniny Dobrého Manžela. Narodeninko a meninko si skrátka v tomto období v našej domácnosti môže aj ruky a nohy zodrať. Už sme manželia dosť dlho na to, aby sme sa besneli s prekvapeniami a darčekmi, takže ja dostávam nejaké obzvlásť krásne kvietky a DM ananásový zákusok. Ale tento rok bol môj narodeninko fakt prekvapenim. DM stále nechodil von, lebo nôžka a keď som bola na nákupe tak som si v jeho mene kúpila fakt zvláštne tulipány, ktoré po rozkvitnutí výzerali ako pivónie. No a čo sa nestalo…DM sa vynašiel a kvietky mi objednal a pán UPC mi ich priniesol…hľadela som ako puk….normálne som sa bála, že odniekiaľ vyskočia traja páni v trblietavých sakách a klobúkoch a aj mi zaspievajú…Nádherne naviazaná kytica z mojich najobľúbenejšich kvietkov. kvietky

Aj s vázou…vraj bola zadarmo…DM si mal len vybrať a vybral vážne dobre, pretože sadla ako ritka na šerbel k tej kytici. Riskovala som a položila som ju do mačacej zóny, len aby som ju neustále mala na očiach a kým som ju po týždni musela vyhodiť, tak ju Barbora prevrhla len raz. Nuž a teraz bola rada na mne…nebudete mi veriť, ale ja ten ananásový zákusok tak neznášam robiť…a neznášam ho aj jesť…niežeby som ho robila pre mňa.  Tak som zariskovala a urobila tento. Robila ho moja obľúbená talianska kuchárka Benedetta. Rada ju čítam, ale toto je prvýkrát keď som niečo podľa nej aj urobila. Mala som svoje obavy, pretože DM sa občas vyjadrí v tom zmysle, že nemá rád šľahačku, ale tento zákusok padol okamžite. A teraz vážne….pokial máte doma všetky suroviny…tak zákusok od chvíle keď ho začnete robiť, môžete mať do 45 minút na stole. Nemormálne rýchle urobený a  presne tak isto rýchle aj zjedený. V Selciach by ho okrem Dobrej Švagrinej nikto nejedol…možno ešte Dobrá Cerka. Raz som urobila krém s mascarpone a nikto, to nechcel jesť. Mamka ako si k tým zákuskom sadla, tak aj rýchle odsadla….a povedala mi hned aj prečo to nemôže jesť….vraj keď bola mladá cukrárka, tak im do vozili smotanu v tých veľkých konvách…neviem, či to bolo z hliníka, alebo z čoho. a keď otvorili veko, tak smotana, ktorá sa prichytila na tom veku, tak smrdela, ako mascarpone…toľko k príhode. Dobrý Brat a Dobrý Tatko…nič…vôbec sa nechytili.Takže toto bude zákusok len pre Dobrého manžela. Ešte raz všetko najlepšie Zlatko.

Cas pripravy Čas prípravy: 45 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  plech 35 x 35

Suroviny:

Na piškót :
4 vajcia
150 g cukor
150 g hladká múka
1 plná čajová lyžička kypriaci prášok do pečiva
2 PL voda
2 PL olej

Na ovocnú náplň :
300 g mrazené bobulovité drobné ovocie
šťava z celej limety
3 PL cukor
1 vanilkový cukor
2 PL voda
2 PL voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na krém :
250 g mascarpone
1 PL práškový cukor + 1 balíček vanilkový cukor
pol ampulky vanilková príchuť
250 ml šľahačková smotana , ja som mala 32 percentnú

 

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.

K mrazenému ovociu dáme cukor a limetovú šťavu. Dáme na plameň a varíme 5 minút.
Ovocie na sitku prelejeme a šťavu zachytíme. Do šťavy pridáme dve lyžice vody a alkohol. Všetko odložíme na neskôr.
V mise prešľaháme celé vajcia s cukrom. Zašľaháme vodu a olej a nakoniec vsypeme múku a prášok do pečiva. Všetko premiešame.
Ja som chcela mať  štvorcový  tvar korpusu a nemám taký  plech. Papier na pečenie som upravila na štvorec 35 x 35 a položila na plech. Cesto na korpus som rozotrela na papier, nič Vám nebude stekať, ale pri pečení bude mať tendenciu sa  trošku rozutekať, tak rozotrite len centimeter od kraja.
Dáme piecť do vyhriatej rúry. Piekla som cca 15 minút, ale Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Ja som pred pečením zvýšila teplotu na 200. Mamka ma učila, že keď pečiem tenké cesto, tak radšej mám piecť intenzívne a krátko, pretože keby som piekla pomaly a dlhšie , tak by som to zbytočne vysušovala..
Cesto po upečení, ihneď stiahneme z plechu a odstránime opatrne papier. Pri manipulácii s cestom buďte opatrní, aby sa Vám nestalo to čo mne….tak mi spadlo na zem že až. Boli to fajné piškótové puzzle.  zakusok piskot
Mascarpone a cukor šľahačom poriadne prešľaháme…ako sa zdá, ja som to urobila halabala, pretože mi ostali hrčky.
Vyšľaháme pevnú šľahačku. Niekoľko lyžíč pridáme k sladkému mascarpone a prešľaháme..pridáme ďaľšie dve lyžice a prešľaháme. Nakoniec zamiešame všetko čo ostalo.
Pokiaľ by ste chceli aby bol krém farebný, môžete pridať trošku ovocnej šťavy. Kuchárka Benedetta používala ako ovocie mrazené čučoriedky a krém s ich šťavou bol trošičku do modra.
Ja som chcela krém biely, takže som od toho upustila.
Štvorec cesta rozrežeme na 4 menšie štvorce.
Prvý pokvapkáme dobre šťavou, potrieme krémom a posypeme časťou ovocia, priklopíme ďaľším štvorcom, ten zase hojne pofŕkame šťavou, potrieme krémom, posypeme ovocím. Videla som že mám krému dostatok, tak túto vrstvu som na ovocie znovu naniesla krém a až tak priklopila cestom. Takto pokračujeme plnením.
zakusok stava zakusok ovocie zakusok krem
Naplnený štvorec potiahneme krémom. Ja som plánovala, že celý povrch torty pokladiem nahusto malinami..ale bolo to dosť vysoké, tak som to nerobila.  Potom som plánovala, že posypem napr. kokosom, alebo mletými praženými mletými orieškami. Ale nemala som ani jedno , ani druhé, tak som to nechala tak.
zakusok hotova kocka zakusok krajanie
Pri krájaní som naplnenú tortičku  rozrezala na ďaľšie  štvorce a každú časť na tri rezy. Takého krájanie mi ohromne uľahčilo život.
Tortu môžeme podávať vlastne okamžite a u nás sa aj okamžite  jedla. Zjedla sa do poslednej štvrtiny. Tá posledná ostala do druhého dňa a DM tvrdil, že bola ešte lepšia.
Obidvaja doporučujeme…je rýchla a je skvelá.

 

*Pizza* od mamičky

pizza hlavna

Hneď na úvod sa dohodneme, že toto samozrejme nie je talianska pizza a preto aj tie úvodzovky v názve.

Keď sa otvorili hranice a našinci začali chodiť na dovolenky nielen do Bulharska a Rumunska  a podobne…polovica Seliec so zbožnou úctou hovorila, že idú do Talianska…fúúúúúú, to bola v tej dobe destinácia a vravím to úplne vážne. To nebolo vtedy tak ako teraz….teraz keď už ide niekto do Talianska, tak sa to bere, tak ako keby išiel k Balatonu. Dosť na tom, také bežné slovenské gazdinky, ktoré celý rok chodia do práce a dovolenku si brávali, keď im priviezli domov uhlie a bolo ho treba rýchlo rýchlo spratať, alebo gazdinky,ktoré si brali dovolenku, keď bolo treba na záhrade vykopať trativod…rozumiete, tak tieto gazdinky v tom Taliansku prišli prvýkrát do styku s pizzou. A po návrate domov špekulovali a špekulovali. No…moji rodičia v Taliansku nikdy neboli…oni ostali len pri tom Balatone, Rumunsku, Bulharsku a ” Juhoške”, ale suseda tak, tá mala kolegyňu a jej sestra veru bola  v Taliansku a rozprávala o pizze. Takže z reči do reči…mamka sa prepracovala k tejto variante. V tom období začali rásť v BB rôzne reštaurácie a pizzérie ako huby po daždi a tak som v pizzérii Alba ochutnala svoju prvú “pravú” taliansku pizzu….a hanba mi veľká…s tej mamkinej som sa regulérne vysmievala….zjedla som jej síce plný tanier…ale vysmievala som sa…ešte raz hanba mi. Už som jedla toľko rôznych talianskych pizz (kristepane ako sa to slovo skloňuje), dobrých, zlých, pečených na ohni, v peci ..u pravých talianov, u nepravých talianov, že sa to nedá ani vypovedať, ale čo je zvláštne, čoraz častejšie sa vraciame k tejto mamičkinej a Dobrý Manžel už ani nechce inú a tvrdo vyžaduje presný postup, ako to robí ona. Keď bol tatko na operácii a celé zimné gazdovstvo musel obstarovávať môj dobrý manžel, tak mu mamka vraví, že mu upečie nejaký oblúbený zákusok, len nevie aký. A Dobrý Manžel…zákusky mi už upečie Dobrá Manželka, ale takú pizzu ako Ty mi neupečie…tak chcem toto.
Tak samozrejme mu ju upečiem, ale nikdy som ju napríklad nepotierala vajíčkom…takže, aby som ho potešila, už som začala robiť aj to….no niet na tomto svete šťastnejšieho Dobrého Manžela. A miesto klasického seleckého eidamu dávam predsa len mozzarelu, Povesť našej talianskej pizzy tým nezachránim…ale nech sa kto chce, aj na uši postaví….toto jedlo sa u nás bude navždy volať mamina pizza. Keď sme chodili na kopačku okolo krumplí do Jelšín, tak tam sme si niesli jedlo na celý deň a pizza tam nemohla chýbať. Na pitie sme si nabrali vodu zo studničky, hneď vedľa poľa, taká bola studená, že keď sme si ju nenechali ohriať na slniečku a pili ju rovno po nabratí, vždy sme dostali angínu. Dorobili sme sa tam ako kone, ale bolo nám tam vždy veselo…Radka bola malá školáčka a lietala horedolu a neustále otravovala, keď prišli na susedné pole Čížikovci a Patrášovci…povymieňali sme si čo mal kto na jedenie, pochichotali sa a chlapci čížikovci zabávali Radku a boli si nazbierať  drevené jahody….plody morušovníka.  A hrávali sme všetci svorne hru “myslím si vec”  Horšie bolo keď som išla okopávať sama…niekedy som sa tam aj trochu bála, bolo to fakt ďaleko.   A sused Patráš, keď sme vykopali a začali zvážať vrecia , vytiahol odniekiaľ rum. A  tatko bol šťastný,  lebo na kopačky sme chodili autom a on nešoféroval.  A tak som vypila ja a mamka a Anna a Janka a Jožko nie. Ach….ktovie čo sa stalo s tou zemou tam hore….a ktovie čo sa stalo s tou studničkou…kto by už teraz pestoval zemiaky , keď si ich môže kúpiť a kto by sa staral o studničku, keď nemá kto z nej piť…je mi tak clivo, že to nedokážem ani vysloviť.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  plech vonkajší okraj 37 x 40

Suroviny:

Na cesto :

500g hladká+ 50 g polohrubá múka
1vajce + 1 žĺtok
plytká lyžička soľ
Kvások :
200 ml teplá voda
5 pl olej
1 balíček sušené droždie Dr.Oetker, alebo pol kocky čerstvého
1 lyžička cukor

Obloženie :
kečup
šunka, údená klobása
oravská slanina
paprika
červená cibuľa, 4 cesnakové strúčiky
páliva čerstvá paprika
zmes sušených byliniek na pizzu
syr
vajce

Postup

Do teplej vody vsypeme balíček sušeného droždia, alebo pol kocky čerstvého, pridáme olej, cukor a zamiešame. Necháme na teplom mieste  nejakých 10 minút.
Ja cesto zarábam a kysnem v pekárni, takže do nádoby dám vajce, kvások a múku. Pridám soľ a nechám miesiť a kysnúť.

Po ukončení programu, ešte nechávam cesto v zbytkovom teple v nádobe a až po nadstavených 20 minútach ho vyberiem na dosku, kde ho prepracujem.
Dno plechu vytriem  hojnejšie tukom, alebo vyfŕkam dôkladne olejom.
Cesto rozvaľkám a prenesiem do plechu.
Cesto hojne potriem kečupom a opakom lyžice rozotriem. Chyba ktorú som robievala, bola tá že ja som potierala paradajkovou omáčkou. Dobrý Manžel mi až po niekoľkých pokusoch definoval, že jemu chutí práve tá sladkastosť kečupu. Takže už si nerobím násilie a dávam normálny kečup. Aj keď som dávala kečup, tak DM drdlal, že nevie prečo to aj tak nechutí ako selčianska….tak som mu to vysvetlila. Moja mamka a teraz už len  Dobrá Švagriná robí kečup domáci…taký čo ide do neho cvikla pre farbu…žiadne umelé farbivo, pravé selčianske paradajky , ktoré nerástli v skleníku,  ale dolu pri potoku dozrievali na letnom slnci…a cibuľa a cesnak…cukor bol z obchodu…cukrovú repu nepestujeme a ostatné pochutiny, ktoré do toho kečupu idú tiež:-). Selčiansky kečup prešiel mnohými receptovými fázami a keď niečo hľadám v maminých receptoch, tak tam nájdem…kečup od Božky..alebo kečup od Vicianky…a tak rôzne. Vôbec netuším, pri ktorej variante Dobrá Švagriná skončila. Toľko ku kečupu.
Rozotretý kečup posypem bylinkami na pizzu.. pozitívne viem, že mamka dáva len oregáno.
No a kladieme šunku…celé plátky…nie tak ako ja hlúpa, že som tú šunku nakrájala nadrobno, plátkami pokryjeme celu plochu. Nakrájame na hranolčeky oravskú slaninu a na kolieska našu údenú klobásu. Tak  ja debil som kupovala sušenú šunku a mortadelu a olivy  ..toto je už minulosť…Po mäsitej oblohe posypem tenké cesnakové plátky,  nakrájané tenké kolieska papriky, feferónky a rebrá červenej cibule.
Mamka dávala aj paradajky, ale neskôr od toho upustila…chvalabohu.
No a dáme piecť do vyhriatej rúru na 200. Ja mám plynovú a tá pečie hocijako…už sa nejako neriadim minútami, ale pozerám ako je upečená odspodu…no dodvíham sa toho cesta niečo.
Po nejakých 15 minútach dám na dno rúry plech a pustím horný fukár a dopekám možno nejakých ďaľších 15 minút.  Pizzu vyberieme a pokladieme po nej nakrájaný syr…ak mám strúhaný, tak ho nesypem kompaktne po celej ploche, ale sypem ho akokeby v kôpkach.
Vrátim plech do trúby a nechám ten syr roztiecť.
Vyberieme a necháme chvíľku postáť . A teraz to príde…..rozšľaháme vajce, trošicku osolíme a mašlovačkou potrieme celú pizzu. Normálnym surovým vajcom. A necháme to vajce, na tej teplej pokládke, akokeby ztuhnúť. Až nedávno som sa dozvedela, prečo to mamička robí…..vraj aby tú pokládku zafixovala a nepadala pri jedení z cesta. No smiala som sa, ale istú logiku to má. Táto kysnutá pizza sa neje príborom, ako talianska , alebo sa nedá ohnúť do lievika, ako talianska….vtedy padne ozaj všetko priamo do úst. Tak si vymyslela toto….síce to nepomáha, ale robím to , keď mamkina, tak aj z vajcom….

pizza potretie vajcom

Keď už nevieme vydržať a to vajce nie a nie ztuhnúť, tak strčím ešte plech do zbytkového tepla v rúre a je to v porádečku.

Keď ju DM nezje celú naraz, tak ohrievam v sáčku v mikrovlnke a je ako čerstvá.

 

 

Kysnutý tvarohový koláč tety Pavly z Jihlavy

pavla hlavna pavla spravna

Tento úžasný koláč pečie  naša teta Pavla z Jihlavy. Pavla je sestra mojej Dobrej Svokry. Obidve sú senzačné ženské a každá je úplne iná. DS je tá praktická, akčná a energická, ktorá sa snaží brať veci tak ako sú a plávať medzi nimi tak,  aby to  jej  svetu ublížilo čo najmenej. Dobrá Teta je idealistický intelektuál do špiku kosti, ktorý sa cíti ako ryba vo vode v prostredí diskutujúcej množiny ľudí….Jej idealistické ponímanie spoločnosti dostáva tvrdo na frak a  túto skutočnosť znáša čoraz ťažšie a ťažšie, pretože sa s tým nedokáže zžiť. Teta Pavla raz v sobotu ráno začala jarné upratovanie a  jej syn ju našiel o pár hodín neskôr, ako sedí na zemi pred knižnicou, okolo nej sú rozložené čistiace prostriedky a ona práve dočítala nejakú knihu, ktorú zobrala ako prvú, že ju poutiera od prachu. Vôbec netuším aká kuchárka je Dobrá Teta. Zaužívané navštevovacie zvyklosti našej českej rodiny sú také, že ona nevarieva….ale co viem na milión percent, že upiecť tento tvarohový koláč vie tak úžasne, že ho považujeme na našich rodinných posedeniach nie za len tak ledajaký koláč…my ho  vážne berieme tak, že krájame zákusok, alebo tortu. No a musím sa zmieriť s tým, že tento koláč je mojim Waterloo….este sa mi nestalo, aby sa mi vydaril tak ako DT…NIKDY. A snažím sa ako blázon. Vždy sa niečo pokazi….DM vezme klinček , uvážlivo ho poobzerá zo všetkých strán, zahryzne a povie….dobrý, ale DT je lepší…zahryzne druhý krat a povie..odspodu je vysušný…zahryzne tretíkrát a povie…málo tvarohu…S tými dvoma pripomienkami som sa uz naucila žiť, ale s tým tvarohom……to je vážne na nervy. On  chce aby som dávala 3x toľko tvarohu,ako je cesta..márne mu vystvetľujem, že to už nebude tvarohový koláč, ale cheesecake.  Tento posledný pokus už už už mohol vyjsť, keby som to nepokazila záverečným úkonom, ktorý popíšem v samotnom recepte. No a teraz k pôvodu koláča.
DT si ho nevymyslela, on pochádza z obce , ktorá sa volá Luka nad Jihlavou. Je to ich tradičný koláč a tak sa vlastne volá Loucký koláč. Povedala by som, že DT ale nerobí podľa ich receptu, akurát ich technológiu. No a ja tiež….recept na cesto som si tak nejako po tých skúsenostiach urobila sama a tvarhovú plnku tiež.  Kým som prišla na to, ako zakladajú cesto, tak to bolo tiež pár hrozných pokusov. Pavla sa ohľadne tohto vyjadrila trochu nejasne a mňa napadlo gúgliť až neskôr, takže už aspoň to zakladanie robím správne. Raz, ale raz to namôjdušu urobím, že zistím kedy bude v Lukách nad Jihlavou púť a pôjdem ochutnať originál….ale som si istá, že ten Pavlin…ten Pavlin ho prekoná. Máme Ťa veľmi radi naša Dobrá Teta Pavla.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   plech vonkajší okraj 37 x 40

Suroviny:

Na cesto

340 g polohrubá + 160 g hladká múka
100 g práškový cukor
2 žĺtka
80 g maslo
200 ml sladké mlieko
na kvások :
100 ml teplá voda
1 čl sušené droždie
1 PL olej
1 čl cukor

Na plnku :

500 g tvaroh + 40 g  maslo
90 g práškový cukor
čerstvo strúhaná citrónová kôra
pár kvapiek vanilkovej príchute
jemne strúhaný perník na pečenie
roztopené maslo na potretie
práškový cukor na posypanie

Postup

 

Maslo, ktoré ide do cesta roztopíme.
Do necelých 100 ml teplej vody vhodíme lyžičku cukru, lyžicu oleja a droždie. Premiešame a necháme postáť nejakých 10 minút….kvások bude nádherne spenený.
Ja som na vymiesenie cesta použila pekáreň, takže som na dno nádoby dala roztopené, vlažné maslo, žĺtka, veľkú časť teplého  mlieka, kvások. Nakoniec som vsypala múku, cukor a štipku soli.
Necháme cesto miesiť a podľa potreby som doliala zvyšné mlieko.
Hotové cesto je trošku redšie ako obyčajne.
Necháme poriadne vykysnúť, určite viac ako hodinu.  Obyčajne, po ukončení celého programu kysnutia, cesto vyberiem a spracúvam.  Ale v tomto prípade,  cesto stále nechávam v nádobe, aby kyslo ešte v zbytkovom teple….určite ešte polhodinku.

Vykysnuté cesto preložíme na pomúčenú dosku a poriadne prepracujeme. Podľa mojich skúseností, je toto množstvo cesta na veľký plech 37 x 40 (vonkajšie okraje) veľa. Nejakú slabšiu štvrtinu môžeme hneď z cesta odobrať a  to čo ostalo rozvaľkáme ho na veľkosť plechu, podľa pripraveného papiera na pečenie…to je jedna možnosť. Druhá  možnosť je táto. Celé množstvo cesta rozvaľkáme na tenko…vážne tenko…asi na 3, max. 4 mm, pol centimetra je už veľa. Dbáme aby sme rovaľkané cesto bez problémov mohli odlepiť od dosky. Z cesta ktorý ostane, ja zvyčajne urobím maličký makový závin…plnku ani nerozrobím..len cesto potriem roztopenym maslom,posypem cukrom, mletým makom, znovu cukrom a pokladiem plátky masla…a zatočím. A mám milé malé makové kolieska po upeční a nakrájaní.
Papier na pečenie upravíme na dno plechu od kraja ku kraju a tento papier, položíme na rozvaľkané cesto. Okraje, ktoré prečnievajú, odrežeme. Na cesto, prikryté papierom na pečenie priklopíme plech a aj s doskou všetko prevrátime, aby sme mali cesto v plechu.  Dosku dáme preč a máme hotovo. Takto to robím ja. Ak chcete preložiť cesto po svojom, je to na Vás.
pavla papier na pecenie pavla na plechu cesto
Čo sa týka tvarohu…neviem aký používa Pavla, ja v Nemecku nemám iný, len taký termizovaný.  Ten treba bezpodmienečne spevniť, takže ja tam vždy prisypem trochu pudingového vanilkového prášku, alebo nejaký kuchynský škrob. Maslo, ktoré ide do plnky necháme poriadne nahriať v mikrovlnke a metličkou ho rozšľaháme. Takéto maslo vlejeme do plnky, pridáme cukor, podľa svojej chute, citr. kôru a vanilkovú príchuť. Príchute si kľudne dajte podľa svojej rodiny….DM ho má rád takto.  Plnka by mala mať takú konzistenicu, aby sa dala pekne rozotierať .
No a ideme k perníku. Moja vedomosť o českom perníku na pečenie je taká, že na SK ho nepredávajú, možno sa to už zmenilo a máte to bez starosti. Ak nepredávajú,  musíte premýšľať čím ho nahradíte, rovno Vám píšem že ten slovenský plnený  a poliaty čokoládou nie je dobrý. Skôr by som kúpila nejaké perníkové srdiečka bez plnky a čokolády. Ja si ho nosím z Jihlavy, ale tým, že som neustále skúšala a skúšala upiecť koláč, tak mi došiel. Nakoniec som zohnala niečo ako perníkový koláč, ktorý nebol plnený a nepolievaný. Perník na pečenie je tvrdý, takže pečivo, ktorým ho nahrádzate, nechajte vyschnúť a stvrdnúť. Takýto buď zmixujte, alebo nastrúhajte na strúhadle na múčku. Ten nemecký sa na múčku nedal, ale poslúžil taký aký bol.
Na cesto rozotrieme plnku a posypeme rovnomerne perníkom.
pavla pernik pavla tvaroh a pernik
No a teraz to príde….každý roh koláča,  akokeby preložíme smerom do stredu. Teraz je už jasné, prečo musí byt vyvaľkané cesto na tenko…pretože by inak tie preložené okraje boli hrozne hrubé a to je aj dôvod prečo nemôžem dávať tvarohu toľko, koľko by si predstavoval DM.

pavla pred pecenim
Teraz sa  snažím rozvaľkať viac tú časť cesta, ktorú budem zakladať, ale nie vždy sa mi to podarí. Tu napríklad je jeden roh tenký a druhý už hrubý .

pavla hruby roh pavla tenky roh
No a kým som ja prišla na to, že máme zakladať len rohy…ja som zakladala celé okraje….no zúfalá som bola potom z toho výsledku.
Takže máme pripravený koláč.

Vložíme ho do vyhriatej rúry na 200 a pečieme kým nie je odspodu pekne zlatý….neviem Vám povedať presný čas…ja mám plynovú rúru a je to problém piecť podľa minút. Tým že je plnky veľa, tak ho musím prepiecť, lenže cesto je uz potom vážne od spodu akokekby vyschnuté a prepečené, pretože je tenké.. Teraz už dávam na spodok rúry jeden plech a neustále to kontrolujem. Hádam nejakých 20 minút.
Tým že je ten tvaroh, akokeby termizovaný, tak sa zdá, že je pri prečení tekutý a nedopečený a to mi tiež robilo potom problém odhadnúť, či je koláč hotový, alebo nie. Teraz už tekutosť tvarohu neriešim. Povedala som si, že po 20 minútach musí byť skrátka hotvý. Skôr sledujem ten spodok koláča, aby nezhnedol, ale bol len rovnomerne do zlata. A nakoniec ešte zapnem vrchný fukár, aby zozlatol aj vrch.
Hotový koláč vyberieme…..a zdalo by sa, že máme hotovo. Ale nemáme.
Necháme koláč uplne vychladnúť a medzitým roztopíme maslo a necháme ho tiež chladnúť. Tentokrát som sa už tak tešila, že koláč je taky aký má byť a už ho môžem smelo vložiť na blog….no a pokazila som to práve v tomto kroku. Vedela som že na potretie koláča potrebujem maslo, ktore je síce roztopené, ale už zacína akokeby tuhnúť. Keď som rozrábala maslo do tvarohu, tak som pridala o niečo viac masla, aby mi ostalo aj na potretie…a tam som to maslo rozšľahala metličkou, čiže som spojila tuk so srvátkou.   pavla maslo roztopeneNa finálne dokončenie  je potreba ešte potrieť plnku roztopeným tuhnúcim maslom, ale nie prešľahaným !!!!!!, ako som zistila, po vychladnutí. Po vychladnutí mi prišiel ten koláč ako keby som ho natrela tenkou vrstvou normálneho masla…ako chlieb :-( Jasne, že to tak nechutilo, ale vyzeralo. Toto skrátka nerobte. Dajte pomaličky roztopiť maslo , to biele  na spodku…o čom si myslím, že je tá svrátka, nechajte na dne a nechajte to maslo tuhnúť. Toto je vlastne prepustené maslo, alebo to povestné ghee, ktoré používa indická kuchyňa a kým neboli chladničky, tak aj naše babky, pretože takéto maslo, očistené od peny a toho bieleho, cedením, mohli uchovávať v bežnom chlade aj niekoľko týždňov. Je to čistý maslový tuk.
Na vychladnutý koláč, naneste mašlovačkou vychladnuté , trošku už tuhnúce maslo. Ide o to, aby to maslo nevsiaklo do plnky, ale utvorilo na nej akokeby vrstvičku. Nakoniec veľmi zľahka pocukrujeme. No a necháme úplne vychladnúť.
A až teraz je  koniec.
Neviem ako krájajú koláč v Lukách, ale u nás sa krája lúčovito do klinčekov, aby mal každý kúsok na sebe aj časť okraju.

pavla krajanie
Možno sa opýtať, prečo tento koláč vkladám, keď nie je dokonalý….on je skvelý, akurát nie je dokonalý vizuálne a neviem kedy ho budem piecť najbližšie a určite by som zase na niečo zabudla…takže preto ho vkladám aj s natretým maslom a nie len maslovým tukom. Nakoniec….v úvode som vložila aj fotku koláča, ktorý som potrela nerozšľahaným maslom, ale len roztopeným. Neviem, kedy som ho piekla a mám z toho pečenia len túto jedinú fotku.
A raz fakt musím ísť ochutnať a vidieť originál.

 

Zeleninové ozdoby – srdiečka, kvietky

zeleninka hlavna

Toto sú tie veci, ktoré vidíme x-krát niekde v klipoch na internete. A stále si pomyslíme, jejda aké milé a hneď si predstavujeme, kde by sme ich asi vedeli využiť. A akonáhle ten klip skončí , v tú ranu zabudneme ako sa to robí, čo všetko tam bolo a podobne.  U nás sa zelenina jedáva na kvantá, vážne….zistila som to až vtedy, keď som každé ráno k raňajkám Dobrému Manželovi načistila papriku, uhorky, mrkvičku, sem-tam reďkovky a nikdy nie paradajku. Zje k tej obloženej raňajkovej veci, vždy kompletne všetku zeleninku. Keď som bez neho na SK a je doma sám, zeleninka sa neje, pretože nemá nožičky, aby prišla sama z obchodu a už vôbec nemá ručičky, aby sa očistila, umyla a nakrájala.
A Dobrá Vnučka…spotreba červených paprík, chrumkavých mrkvičiek, sem-tam reďkovky a nikdy nie paradajok, koľkokrát jej očistíme k raňajočkám, toľkokrát sa všetko popapká. Dobrý Vnúčik ten na to kašle…ako autista jedáva len vyvolené potraviny a zeleninka k  nim rozhodne nepatrí. Keď mal dva roky, pijával ráno mliečko z dudlíkovej fľaši. Večer mu rodičia vtisli do ústočiek kúsok sladkej hrušky (DV ich vtedy zjedla naraz hádam aj 4 ) Ráno ocko bezradne pozeral, ako Janíčko mliečko nepije a to už bolo čo povedať, pretože ako autík , tento rituál potreboval. Až po hodine si všimli, že má líčko nezvyčajne vyduté…a čo sa nestalo…milý Janíčko držal ten kúsok hrušky v ústach celý večer,  celú noc a držal by ho hádam aj do skonania sveta….ale aby ju zjedol,alebo vypľul….toto autíci nerobia.  Keď vykrajujem Dorke zeleninku , tak mi vždy povie, že som najlepšia Omka, ktorá je slúžka princeznej Dorky…a tak jej slúžim.
Keď nakúpim zeleninu, vždy viem, že si prídávam prácu, pretože aj keby mali DM a DV celú misu pred sebou…ak by nebola pripravená, očistená, nakrájaná…..tak si ju ani nevšimnú . A tak to robím ja a vždy SA všetko zje. SA je skrátka potvora.

Btw…vzhľadom k ničotnosti, ktoru vkladám, tak som toho popísala toľko, ako keby to bola večera o 4 chodoch :-)

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

vajcovité čerešňové paradajky
konce uhoriek, alebo párok
mrkva, uhorka

 

Postup

Na srdiečko potrebujeme oblé konce  z dvoch paradajok , ktoré majú vajcovitý tvar. Keď som sa usilovala o srdiečko z okrúhlych čeršňových , tak to srdce bolo natoľko puckaté, že až nemalo tvar.  Pokiaľ máte snack uhorky…také čo sú veľké ako nakladačky, tak aj z toho sa dajú pohodlne urobiť, alebo ked odrežete obidva konce párok, skrátka nech to majú komponenty  taký vajcovitý tvar. Prerežeme  obidve paradajky v rovnakom smere  došikma a potom musíte jednu odrezanú polovicu pretočiť a priložiť k druhej polovici, druhej paradajky. . Chvíľu sa možno dokrútite, ale nakoniec na to prídete.  Doporučujem prvú a druhú urobiť na tých horšejších kúskoch a keď už budete vedieť ten grif, tak siahneme po tých tvarove krásnych a urobíme z nich reprezentatívne srdiečka. Na hotovom srdiečku je vidieť, že tú jednu paradajku som nemala rezať až tak šikmo.

cela paradajka prerezane paradajky hotove srdiecko

 

 

 

 

Kvietky sú jednoduché, ja som ich robila zo snackovej zeleniny, takže boli malé, tak na raz do úst.

mrkva uhorka hotovy kvietok

 

 

 

 

Aj keď sa Vám bude zdať, že Vám vznikne z toho veľa “odpadu”…ten som spracovala do takého malého šalátu a nič neprišlo nazmar.

ranajky

 

Teľacie roládičky s mangoldom v červenej omáčke

roladicky hlavna

Pri tomto rcp som musela zaimprovizovať. Do mäsa sa mal zarolovať mangold, kvôli tomu som to jedlo chcela variť, pretože som ešte s mangoldom nič nikdy nerobila. Išla som ako na hotové…jeden obchod, druhý obchod…ničové nič . Tak som išla k Turkovi…k väčšiemu Turkovi,  do zdravej výživy…ničové nič. Išla som k Číňanovi…k veľkému Číňanovi….ničové nič. Ani len medvedí cesnak nemali…a to ho Magdalénka z topreceptov, za domom už kosí. Tak som úbohá prišla domov, že čo tam ja dám. V mrazničke som našla ešte pár  posekaných  listov medv. cesnaku a mala som veľmi mladý pak choi. Tak ked už sa ten pak choi, tak podobá na mangold, aj keď sú botanicky niekde inde, rozhodla som sa teda do jednej pre ten cesnak a do druhej pre pa choi. Ochutnala som obidve a ten pak choi, tam vyzeral  síce náramne dobre…bol výrazne zelený aj po uvarení, na reze sa urobila pekná mozaika, ale nemôžem si pomôcť…ten pak choi tam jednoducho nepatril. S tym medvedím cesnakom to bolo v poriadku, až na to, že sa na reze úplne stratil…prisudzujem to tomu, že bol zmrazený a sekaný , s čerstvými listami, by to bola iná káva. V každom prípade….neviem ako to chutí s mangolgom.  Varila som to už minulý týždeň a stále som otáľala s vložením na blog, že akonáhle dostanem ten mangold, alebo čerstvý medvedí cesnak…uvarím a nafotím znovu. Furt ho nemajú a ja už mám v pláne variť ďaľšie veci….už sa nebudem fixovať a vložím to tak ako to je s tým, že názov je s mangoldom a varenie bez.  Chcem aby to bolo jasné, aby ma nikto neobvinil, že zavádzam….V texte rcp, uz nebudem spomínať pak choi…tá chuť ma neoslovila a Dobrý Manžel , tiež nebol oslnený, hoci zjedol….on ale zje všetko, kde je tento typ omáčky. Pokiaľ chuťove nevyhovuje jedlo aspoň jednému z nás, tak to jedlo na blog nevkladám, preto som sa rozhodla takto. Dúfam, že tí, ktorí mangold v kuchyni využívaju, si tento rcp nájdu a ja ….až na ten mangold konečne natrafím, ho uvarím znovu.
To bolo o mangolde…teraz o syre. Tento rcp sa uvádza ako taliansky….má pôvodný názov teľacie roládičky Napoli. Okrem mangoldu sa do rolády dával aj taliansky syr Tallegio. Verím, že na sídlisku v samoške ho nedostanete….silne pochybujem, žeby bol aj v Bille a podobne. Ale napríklad v bratislavskom Avione v Raji syrov ho majú. Takže ak si nezoderiete nohy kvôli mangoldu, môžete si ich zodrať kvôli tallegiu. Ten syr vyzerá povedzme ….ako  vysoký nezrelý camembert bez bielej plesne. Samozrejme, že len VYZERÁ. Je  to mäkký smotanový syr v bochníkoch so žltou kôrou.  Zauvažovala som, že kde by som ja úbohá kupovala takýto syr v Sásovej a tak som sa vykašlala úplne na spôsob Napoli a z talianskeho receptu som urobila úplne bežný, slovenský…čo už. V Mníchove som si kúpila syr, ktorý je obdobou slovenského tekovského salámového údeného . A poslúžil dobre.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

4 teľacie rezne, alebo 4 bravčové zo stehna, každý po cca 150 g
600 g mangoldové listy, alebo  medvedí cesnak
plátky tekovského salámového údeného syra
soľ, čerstvo drvené korenie
hladká múka na obalenie
na omáčku :
1 červená cibuľa + 3 cesnakové strúčiky
vanička čerešňových paradajok, alebo  400 g plechovka krájaných paradajok
2 PL paradajkový pretlak
balzamikový ocot
cukor
soľ, čerstvo drvené korenie
olej

Postup

Kým začnete variť, prosím prečítajte si aj úvodný pokec….tentokrát nie je zo života, ale je priamo k rcp.

Mangold umyjeme a očistíme od poškodených častí a hrubých koncov stopiek.  Nepoškodené časti stoniek odrežeme od listov a tieto stonky nasekáme. Listy na minútu ponoríme do vriacej osolenej vody, vyberieme ich a zľahka osušíme.
Na vyklepanie mäsa, použijte hladkú časť , ak takýto tĺčik nemáte, vyklepte ich napríklad dnom rajnice. Mäso klepeme cez fóliu.
Rúru zapneme na 200 stupňov.
Plátky z obidvoch strán osolíme, okoreníme . Pri varení už zásadne používam len čerstvo drvené korenie, používam na to eletrický mlynček, ale napríklad na SK som mala ručný a slúžil mi dlho a dobre. Posledne sa mi rozpadol, nasťastie predávaju už koreniny priamo v dózičkách, ktoré sú jednorázovým mlynčekom  a tak som používala ten. Narodeninko aspoň dostal tip na darček. Prestante kupovať mleté korenie, a skúste si ho drviť takto…zbadáte ten rozdiel.
Na každý plátok rozdeľte mangoldové listy, po dva plátky syr. Natesno zarolujte a zabezpečte špáradlami, alebo čímkoľvek čo zvyknete používať.
Roládičky obalíme v múke a na rozohriatom oleji opečieme zo všetkých srán do tmavozlata. Odložíme ich bokom na teplé miesto.
Čerešňové paradajky poprekrajujeme. Ak máme konzervované krájané paradajky, tak nám táto práca odpadne :-) .
Ošúpanú cibuľu a cesnak naplátkujeme , ak treba do výpeku po opekaní, pridáme ešte 1 PL oleja, rozohrejeme a restujeme 2 minúty cibuľu, cesnak a nasekané mangoldové stonky, Pridáme paradajkový pretlak a restujeme ešte minútku a všetko zalejeme horúcou vodou. Ja som v tejto fáze zabudla na paradajkový pretlak a doplnila ho až keď som dochucovala omáčku po upečení rolád.
Do pekáčika vložíme rolády.
Vlejeme k nim rozriedený paradajkový výpek, pridáme čerstvé, alebo konzervované paradajky.
Dolejeme horúcou vodou, tak, aby boli roládičky takme ponorené.
Takmer v každom rcp, kde sa dolieva tekutina, tak sa píše, aby sa dolial vývar. Nie každý si varí vývar na dolievanie a použije len ten bujónový…takto som to robievala pred rokmi aj ja. Ak to robievate…je to fakt zbytočné..DM absolútne nepostrehol, kedy som prešla z bujónovej kocky na obyčajnú vodu….pokiaľ omáčku dobre ochutíme soľou a korením a inými koreninami a bylinkami, tak žiaden bujón Vám chýbať nebude.
Pekáčik prikryjeme a vložíme do vyhriatej rúry.  Vôbec si už nepamätám ako dlho som presne piekla, ale viac ako 45 minút to nebolo. Vy si to strážte podľa svojej rúry…ja mám napríklad plynovú a je to rozdiel oproti elektrickej. Naviac, tentokrát som nepiekla v rúre, ale v takej elektrickej remoske.

roladicky pred pecenim roladicky po upeceni
Po upečení som roládičky vybrala a omáčku preliala do kastróla. Možno by bolo dobre, keby ste tú omáčku preliali cez sitko a prepasírovali, alebo spasírovali ju tyčovým mixérom. Ja toto nerobievam, máme radi omáčku tak,  že ju v ústach aj “cítime”, nielen nám pretečie priamo do hrdla.
Ja do týchto paradajkových talianskych omáčok pridávam aj cukor…DM to má rád na sladko….a chuť vyvážim balsamikovým octom.
Roládičky zbavíme spáradiel, prekrojíme. Podávala som s cestovinami, preliate omáčkou a posypané bazalkou.

Trojuholníky z lístkového cesta

trojuhol

Mne osobne takéto veci nenormálne chutia, ale mali ste vidiet tie vykrivené ústa Dobrého Manžela. …..zlatko a prečo to nemáš rád. Sú tam tri veci, ktoré nechcem…lístkové cesto na slano, udusené huby a roztečený syr….Ale tak nejako dal 4 kúsky a ja som s veľkým potešením dojedla aj tú väčšinu, ktorú ofrflal. Rozhodne to ale urobím mojej Dobrej Svokre…ako kvázi vegeteriánke , to isto príde po chuti…teda dúfam…budem za Dobrú Nevestu. Najlepšie je ich konzumovať za tepla, do druhého dňa by som ich rozhodne nenechávala…

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  12 kusov

Suroviny:

Hotové rozvaľkané lístkové cesto
250 g šampiňóny, najlepšie hnedé
150 g syr s bielou plesňou, najlepšie camembert
2 jarné cibuľky
soľ, čerstvo mleté korenie, mletá rasca
orech masla + 1 PL olej
citrónová šťava

Postup

Najprv popíšem niečo o lístkovom ceste. Hotové rozvaľkané lístkové cesto, mám vždy v pohotovosti, či v slovenskej, alebo nemeckej chladničke. DM miluje jablkový, alebo tvarohový závin, takže keď nemám chlieb a chuť ho ísť kúpiť, zvrtnem nohavicu závinu na plech a je pokoj. Pri týchto závinoch som si nijako zvlášť nevšimla rozdielnu kvalitu cesta, ale prvýkrat som to postrehla pri tomto dezerte. Keď som ho upiekla prvýkrat na SK, tak som myslela, že som niečo pokazila. Cesto bolo také ubitejšie, nelístkovalo. Bola som z toho nešťastná a prišla som sa poradiť k mamke…ukázala som jej foto nemeckej verzii a naživo slovenskú. Ona skonštatovala, že to musí byť inou kvalitou cesta. Ten ananásový dezert robievam často a vždy je to tak ….keď rozdelím ružičky, tak v nemeckých je to lístkovanie, úplne viditeľné, v slovenských nie.  Netuším či je to naozaj lepšou kvalitou nemeckého lístkového rozvaľkaného cesta, alebo ma napadla ešte jedna možnosť….V Mníchove mám plynovú rúru, v Bystrici mám elektrickú rúru, možno je aj tam pes zakopaný pretože pravda je taká, že čo sa týka elektrickej, tak neustále s ňou bojujem. No a prečo to hlavne píšem. Hotové trojuholníčky sú ako vankúšiky…napufkané, okolo plnky. Keď som ich jedla, tak som sa zamyslela, že nevedno, ci sa mi tak načechrajú aj v inej kuchyni. Keď vyskúšam…napíšem…toľko k tomu.
Rúru zapneme na 220 stupňov.
Šampiňóny naplátkajume a poprekrajujeme, zľahka pofŕkame citrónovou šťavou. Jarnú cibuľku očistíme a nakrájame na malé kúsky.
Na panvici roztopíme maslo s olejom a porestujeme zľahka jarnú cibuľku. Pridáme šampiňóny a restujeme 2 minúty. Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením a mletou rascou podľa chuti. Rascu kľudne môžete vynechať a nahradiť oblúbeným korením.
Premiešame a necháme bokom.
Syr rozdelíme na 12 plátkov.
Cesto rozdelíme na 12 štvorcov (cca 11 cm), tie rozrežeme stredom na trojuholníky.
Do stredu každého položíme plátok syra a navŕšime udusené huby.

trojuholniky pred pecenim
Pečieme na papieri na pečenie v rozohriatej trúbe cca  10 minút….strážte si to podľa svojej rúry.

trojuholniky po upeceni
Pred podávaním posypeme bylinkami, ja som použila aj chilli vločky.

 

 

Lievance s čučoriedkami – americké palacinky

lievance hlavna

V Mníchove pomaly, ale iste, začala sezóna balkónov.  Majitelia na nich upracú, pozmývajú podlahu, rozložia stoličky a stôl, kúpia v črepníkoch narcisy a fialky, do vázy vložia púzalky (bahniatka) a začínajú stolovať na tomto ohraničenom kúsočku vonkajšieho priestoru. Nie…oni tam nesušia prádlo, neodkladajú tam mopy, vedrá,  nemajú tam starú policu s vyblednutým závesom, ani veľké hrnce, zablatené kanady, kompótové poháre , preplnené popolníky , pivové fľaše a neviem si už spomenúť , čo všetko som za svoj život videla na rôznych slovenských balkónoch….môj slovenský nevynímajúc…mám tam sušiak, skrinku s dverami od stropu az po spodok,  balík kachličiek a krabicu s hračkami. Ja netusím, kde tieto všetky veci dávaju mníchovčania. Oproti nám postavili nový dom a nový majitelia, súbežne so zariaďovaním miestností, zariadili aj balkón….veľké črepníky s ihličnatými stromom, žiadne cintorínske tuje, krušpánové gule, truhlíky a nábytok, naťahli šnúry na ozdobnú fazuľu, navŕtali plafón a zavesili kvetináče. Sledovala som to z úžasom. Môj mníchovský balkón je veľký, ale sedenie tam nemáme, my tam máme satelit…nedovolili nám ho vystrčiť z balkóna a je tam aj vonkajší mačací záchod.  Ale mám tam z obidvoch strán ťahavé psie víno, na zemi teratokové nádoby s kvetmi. Mávala som aj truhlíky, ale ako máme mačky, tak sme naťahali sieť….a urobili sme pre mačky sedenie a ležanie. Majú to tam fajn ……aj by som odfotila, ale ešte nie je čo. Víno ešte nevypučalo, teratok je ešte prázdny, mačaciu trávu som ešte nevysiala.  Ale už som ho umyla, drevo ošetrila . My jedávame dnu, ale keď je už teplo, tak máme dokorán francúzske dvere a počúvame zvuky zvon…Ja zvuky stolovania zbožňujem, taniere a príbory štrngajú…So susedou máme spoločný balkón, oddelený nepriehľadným sklom, takže počujem a cítim keď si lieva kávu (bohužiaľ cítim, aj keď fajčí). Kým sme nemali sieť, tak Noel s Barborou  k nej preliezali, to bolo vždy chichotu potom u nej.  Dnes síce poprchuje od rána, ale včera bolo krásne a tak som počúvala zvuky, tlmene rozhovory a tichý smiech…inšpirovalo ma to na vyslovene balkónové jedlo…americké palacinky. Dobrý manžel si pochutil.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  cca 18 kusov veľkých ako väčšia dlaň

Suroviny:

4 vajcia
500 ml cmar
štipka soli
2 PL cukor
300 g polohrubá múka (nemala som hladkú)
2 lyžičky prášok do pečiva
80 g maslo
300 g čučoriedky , môžu byť aj mrazené

Postup

Večer (!) pripravíme cesto klasickým spôsobom.
V cmare rozšľaháme vajíčka, pridáme trošičku soli, cukor, prášok do pečiva a múku. Ja som dala polohrubú, lebo sa mi nechcelo ísť do pivnice pre hladkú.
Cesto prikryjeme a odložíme do chladničky.
Na druhý deň, roztopíme maslo a vmiešame do cesta.
Ja mám skvelý skvelý lievančík…(vôbec neviem, ako to mám napísať…forma na lievance.)…vďaka Paprička, vďaka papričkin Toník. Je to kus ťažkej liatiny…s tou by som mohla kľudne zabiť človeka…pravdaže, nie preto je tá panvica skvelá :-)
Tým, že bol tuk priamo v ceste, tak som lievance robila priamo do nej, bez oleja.
Urobte najprv skusmo jednu palacinku, aby ste vedeli, koľko surového cesta treba naliat a také veci.
Po naliatí cesta , po povrchu poukladáme lyžicu čučoriedok. Opekáma z obidvoch strán , na miernom ohni , do zlata.

lievance v panvici
Pred podávaním palacinky polejeme javorovým sirupom…my sme mali orieškový.
Lievance, ktoré ostali, som dala do mikroténového vrecka a na druhý deň som ich v tom sáčku ohriala v mikrovlnke…boli rovnako skvelé, ako deň predtým.

lievance nakrojene

 

Mäsové guľky v kari omáčke

topf hlavna

Dobrý manžel je kalika…..kým som bola na Slovensku, tak musel chodiť vypúšťat Noela von, len on. V tomto smere máme Noela podeleného…mne nerobí problém vstať ráno medzi štvrtou a pol piatou, pohladkať mňaukajúceho Noela, pohladkať besnú Barboru, obliecť si župan dobrého manžela a strapatá ísť dve poschodia dolu + strmé pivničné schody. Našťastie je dom ponorený do hlbokého spánku a nikto ma takúto zatiaľ ešte nevidel…namôjdušu, už mi len papierové papieriky, miesto natáčiek  chýbajú na hlave a zaplátaný rukáv a bola by som ako postava z poviedok Janka Jesenského.  Noelka vypustím a vrátim sa spať. Dobrému manželoví zase nevadí ísť pre neho na dvor o polnoci, alebo aj po polnoci. Ja mám na starostí vypúšťanie od rána do večera,  DM od večera do noci. Noel nás cvičí. Barbora je našťastie v tomto smere čistá bytová mačička…ale s tou sa musím hrať a DM tuľkať.  No a keď som tu nebola, tak toto všetko musel DM vykonávať….každé ráno v polospánku schádzal dolu schodmi a možno sa mu aj pritom ešte niečo snívalo :-) Pamätáte sa na tie strmé schody do pivnice, ktoré som spomínala……tak veru, pri tom snívaní sa na poslednom schode tak vysypal..ale tak…že miesto členku mal koleno. nozka

A má aj sadrový obväz a aj paličku pomocníčku som mu bola kúpiť a tak po byte hopká a hopká. Btw…nechcite vedieť, ako ma Noel preháňa celý deň horom dolom, ale už sa oteplilo…a dnešnú noc bol prvýkrát von od večera až do rána….spala som bez prestávky.
Keď je teda DM taký martýr chudiatko, tak som mu chcela uvariť niečo čo má rád. Ona má teda rád hocičo, ale indické recepty má rád veľmi.
I ….našla som tento rcp…chvíľu sme sa aj dobre bavili na tom, že je to viac nemecký eintopf a nie klasický inidický . Mám vážnu dilemu, či ho vôbec zaradiť medzi indické recepty. Rozhodnem sa , keď dopíšem rcp. :-) Varila som ho presne podľa receptu a keď som si načistila všetku zeleninu, tak som si zauvažovala či mám vôbec tak veľký hrniec, ale wok to našťastie zvládol s indickou gráciou.
Bolo to skvelé…vážne skvelé aj keď to bol teda indický eintopf…..toto spojenie ma fakt rozveselilo a ja Vám ho doporučujem….ale musíte mať naozaj veľký hrniec. :-)

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

Na guľky :
500 g mleté mäso
2 PL kokosová múčka
1 menšia červená cibuľa
2 PL (asi 30 g ) nasekaný ďumbier
1 ČL soľ, čerstvo mleté korenie
1 plytká PL garam masala (viď pokec v rcp)
1 vajce
Na kari omáčku :
1 žltá paprika
600 g karfiol
400 g zemiaky
1 plechovka cícer (alebo si uvarte cca 150 g suchého)
1 veľká PL curry pasta (viď pokec v rcp)
1 malá červená cibuľa
4 PL olej
600 ml vývar
400 ml plechovka kokosové mlieko
soľ, čerstvo mleté korenie
koriandrová vňať
polovica limety

topfsuroviny

Postup

Plechovkový cícer som nemala, tak som deň dopredu namočila suchý. Nasypala som od oka, predpokladám , že to bolo nejakých 150 g. Na druhý deň, hneď ráno som mu vymenila vodu a začala variť, občas som vymenila vodu. Do poslednej, keď už bol takmer mäkký, som vodu osolila a dovarila.
Všetku zeleninu očistíme.
Ďumbier očistíme hranou opaku lyžičky, toto je najlepší spôsob, ide to rýchle a hladko. Nasekáme ho na veľmi jemnučko.
K mäsu pridáme vajce, ďumbier, nasekanú cibuľu, soľ, korenie a garam masalu. V pôvodnom rcp bolo použité obyčajné kari korenie, ale ja ho namôjdušu nemám. Indické jedlá varím veľmi často a používam klasické indické koreniny, vlastne som sa nestretla v žiadnom indickom rcp, kde by sa dávalo bežné kari, ktoré sa dá kúpiť v každej slovenskej samoške.  Samozrejme, nevylučujem, žeby sa kari korenie do inidických jedál nedávalo, ja som len bežná  laická kuchárka, ktorá videla živého Inda variť len v TV.  No a keď nemáte garam masalu, tak tam pokojne dajte to  kari korenie.
Mäso poriadne premiešame, aby sa nám všetky suroviny spojili a vyrobíme z neho guľky o trošičku menšie ako pinpongová loptička…ja som ich mala asi 18.

Na panvicu rozotrieme olej a guľky z každej strany opekáme po minúte.  Hotové odložíme na neskôr.
Karfiol rozdelíme na menšie ružičky a zemiaky nakrájame na malé kocky, cca 1,5 cm.  Cícer zlejeme, papriku nakrájame na pásiky.
Do veľkého hrnca dáme rozohriať olej, popražíme na ňom do sklovita nasekanú cibuľu a pridáme kari pastu. Kari pasta sa dá kúpiť. Videla som rôzne druhy na Slovensku hocikde aj v Tescu, aj v Lidli a aj v Kauflande. Na fote, kde sú suroviny, je to to v tom sklenenom poháriku….a v sklenených pohárikoch sa to predáva aj na Slovensku, ja kupujem pálivú. Vy si vyberte akú chcete.
Pokiaľ z nejakého dôvodu túto kari pastu nekúpite, tak si ju vyrobte…cibuľu, ktorú sme popražili do sklovita…nepražíme. Dáme ju surovú do mixéra, pridáme 1 PL garam masalu (alebo kari korenie), po lyžičke rímsku rascu, koriandrový prášok, sladkú papriku, všetko zmixujeme a máme kari pastu.
Takže pokračujeme…..kari pastu restujeme 2 minúty a pridáme zemiaky, karfiol, žltú papriku, scedený cícer. Budeme toho mať bisťubohu dosť. Posolíme, okoreníme, premiešame. Zalejeme vývarom…ja som vývar nemala, zaliala som normálnou, horúcou vodou. Pridáme z plechovky kokosové mlieko.

topf bez guliek
Všetko privedieme k varu, zdroj tepla trochu stíšime a necháme prebublávať 10 minút. Po 10 minútach pridáme do kari omáčky, mäsové guľky. Mne sa zdalo, že mám málo tekutiny, tak som doliala asi hrnček horúcej vody. Znovu privedieme k varu, stíšime a varíme ďaľších 10 minút.
Po tejto dobe by uz malo byť všetko mäkké, tak akurát. Ak bude treba, tak povarte trochu dlhšie.

topf s gulkami topr po uvareni
Kari odstavíme, koriandrovú vňať nasekáme a pridáme do omáčky. Podľa potreby dochutíme a na úplný záver vmiešame šťavu z polovice limetky.
Ku kari nerobíme žiadnu prílohu….je to vskutku eintopf…akokoľvek to znie absurdne :-) A rcp zaradím aj do indickej kuchyne…tak.

 

Hovädzie závitky, plené špenátom a vajíčkom

rolada hlavna

Dnes som  zatvorila za sebou dvere na mojich pôvodných materských topreceptoch . Píšem to verejne, aby som odolala pokušeniu a nevrátila sa….takto keď to píšem aj sem, by som sa musela hanbiť, že trepem dve na tri, ak by som neodolala.  Nie je mi to jedno, zaregistrovala som sa druhý deň ich existencie na verejnej sieti v r.  2008,  ale žiť budem ďalej aj ja, aj majitelia stránok  a touto cestou im prajem veľa nových rcp a spokojných užívateľov.
No a teraz k rcp….pôvodne som chcela robiť španielske vtáčky a uprostred práce som sa tak zamyslela, že preco stále tie vtáčky, ja ich vôbec nejedávam, pretože nemám rada teplú varenú uhorku a už vôbec nie varené vajce . Niežeby som nemala rada varené vajcia, to ani náhodou, ale mám ich rada len na chlebe, alebo len tak, nemám ich rada v omáčkach a nasiaknuté chuťou mäsa. Špenát milujeme obidvaja…aj ja aj Dobrý Manžel. Robievam ale mrazený, takýto čerstvý len pre seba. Verím žeby chutil aj DM, ale my jeme špenátu na kvantá….aby som urobila príjemnu porciu aj pre mňa, aj pre neho, musela by som použiť bejby špenátu kilo. Čo o to…špenátové listy sa uparia a udusia do 5 minút….žiadna veľká práca, ale nemám tak veľký hrniec…musela by som to robiť na 2x…a to sa mi vážne, ale vážne nechce :-) . Nedávno sme boli tri mesiace  na SK……a chcela som uvariť špenát…bola to jedna katastrofa. Ja som už tak nenormálne rozmaznaná nemeckými výrobkami, že keď som uvarila ten klasický slovenský, špenátový pretlak (v tescu mali len ten), tak som to vôbec nedokázala dochutiť. Prišiel mi nenormálne hnusný, vodový  a pritom …pred presťahovaním, som ho kupovala a konzumovala úplne bežne….prišiel mi chutný a normálny.  No…je načase si znovu zvyknúť, takéto dlhšie časové slovenské obdobia plánujeme častejšie.

Cas pripravy Čas prípravy:  60 min + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 2 porcie

Suroviny:

2 tenké pláty hovädzieho mäsa na závitky
2 vajcia
250 g čerstvé špenátove listy
6 veľkých cesnakových strúčikov
1 menšia cibuľa
soľ, čerstvo drvené korenie
hladká múka
olej

Postup

Ja si mäso na plátky kupujem už hotové, faktom je, že také tenké by som ich asi nevedela urobiť, ale keby som ich nekúpila hotové tak si ich urobím takto.
250 g špenátu je dosť….ale verte…koľkokoľvek ho dáte do hrnca, vždý ho bude málo….z 250 g ostane toto. rolada vyduseny spenat
Špenát prepláchneme na sitku a necháme odkvapkať.
Cesnak očistíme a 4 naplátkujeme.
V kastróle rozohrejeme 4 PL oleja a necháme porestovať cesnak. Pridáme odkvapkaný špenát a necháme  podusiť. Toto ide veľmi rýchle, 6 minút by malo stačiť. Ja som v tejto fáze pridala ešte 3 PL sladkej smotany, ale bolo to úplne zbytočné. Ničomu to nepomohlo, skôr uškodilo pri plnení.
Špenát ochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Ja som plátky mäsa osolila a okorenila. Posypala som to sušeným cesnakom, ale DM sa vyjadril, že jedlo bolo také nevýrazné na jeho chuť…takže som si premyslela, za na každý plát mäsa, nabudúce rozotriem lisovaný cesnak, alebo ho priamo pretlačím k špenátu. U nás cesnak ide…Vy urobte podľa Vašej miery cesnakovej znášanlivosti.
Na plátok mäsa rozložíme polovicu uduseného špenátu a do stredu položíme na tvrdo uvarené vajce. Špenát predtým trochu vytlačte opakom lyžice, aby sme ho zbavili tekutiny a tuku.
Zamotáme….je jasné že sa nám bude špenát rozliezať kadetade, ale špáradlami, alebo ihlicami na mäso, tento problém hravo dravo zvládnete.
Rolády obalíme v hladkej múke.
rolada plnenie rolada uzatvorenie
Na panvici opečieme rolády, zo všetkých strán do hneda.
Kým sa opekajú, očistíme cibuľu, nasekáme ju nadrobno.
Mne ostalo dosť príjemného tuku po dusení špenátu, ten som dala do hrnca a priložíla lyžicu masla. Kastról by mi bol na dusenie príliš široký.  Dala som porestovať cibuľu, vložíme opečené závitky a zalejeme horúcou vodou, tak aby boli takmer ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusila som hodinu ale stačilo by 45 minút,  a  asi 2x som trochu podliala. Ta doba dusenia závisí od toho, aké hrubé mäso máte.
Vybrala som závitky z omáčky, v troche teplej vody, rozšľaháme lyžičku múky a vlejeme do omáčky. Necháme prevrieť a dochutíme soľou a korením, prípadne tým čo máte radi, kľudne aj kikkoman sójovou omáčkou.
Chvíľu som dumala, čo ako prílohu a zemiaková kaša bola pre DM to pravé. Sebe som urobila pečenú kvaku.