Jahodový koláč


Keď sme začali chodievať  pred pár rokmi na chatu na letný pobyt,  Dobrému Manželovi a mne sa ušla izbička po Babičke. 
Bola zariadená chatársky a babičkovsky.
Váľanda a starý gauč do elka a na protiľahlej stene tretia váľanda.
Ako konferenčný stôl,  slúžil pevný kempingový ,a pod oknom ako solitér,  nádherný starodávny stolík so stoličkou.  Je síce krásny, ale po praktickej stránke neuveriteľne zavadzal a mohol slúžiť jedine tak tak na sedenie a písanie pozvánok na letné večierky pri šichtúni dreva,  respektíve na lepenie známok na obálky tých pozvánok, ktoré by som radšej išla písať do kuchyne na kuchynský stôl. 
Pravda…keby nejaké letné večierky a pozvánky, v našom svete,  existovali.
Tak som na tom stolíku mala naukladané všetky dámske, kozmetické potrebnosti. 
Neviem síce načo, ale  každý rok sem vláčim krém ranný, denný, nočný a výživný.  Odličovacie mlieko, odličovacie tonikum, revitalizačné tonikum a asi 10 ampuliek rôznych sér.
Aj tak si na ten ksicht dávam len to čo mi zostane na rukách, keď si krémujem ramená a nohy, lebo sa mi strašne vysušujú. Dedovi Oldrichovi a Vilme som úplne jedno ako vyzerám . Do tohto všetkého pribudli ešte naše kufre, tašky a všetky tie zbytočnosti okolo toho, ako sú napríklad 3 rôzne druhy kabeliek, 5 dizajnových šatiek, 3 klobúky. 
Nemám rozum.
Chodím tu v jednej letnej sukni, kraťasoch a teplákoch a točím dookola 3 tričká.
DM, napriek tomu, že je to ajťák, tak má šikovné ruky a kreatívneho ducha. Zhotovil nám hlboké šuplíky na kolieskach, ktoré sme zasúvali pod tie všetky postele a tam sme mali poskrývané, oblečenie, kufre a topánky a všetky tie zbytočnosti.
Gauč kde som spávala ja,  bol ako inak, po babičke.
Aj moji rodičia v svojej prvej obývačke, keď boli mladý manželia v roku 1958, mali taký.
Strašne, strašne ťažký, s dyhovanými doskami po bokoch. Keď sa dali dolu štyri , asi dvesto ton vážiace,  epedá, tak tam bol aj úložný priestor.  Tie epedá už na tom „mojom“ gauči neboli a babička mala kvalitný zdravotný matrac a zmäkčujúcu prikrývku z pamäťovej peny z Dormea.
Spalo sa na ňom vskutku dobre. 
DM obišiel horšie.
Váľanda, na ktorej musel každý rok uťahovať nízke nôžky. Tri jednoduché,  staré molitánové matrace s tou obyčajnou pokrývkou. 
Na tej tretej váľande spávala Dorka s Barborou.
Dorka je vnučka a Barborka je mačka.
 Dorka vyrástla a prázdniny už chce tráviť len s kamarátkami, tak tam už spávala len Barborka a boli tam naukladané všetky veci, ktoré inde miesto nemali. 



Chodievali sme sem len na pár týždňov a to sme takto vydržali niekoľko rokov. 
Ale ako sa náš pobyt z pár týždňov, predĺžil na pár mesiacov,  napriek tomu, že je naše manželstvo už dlhé viac ako dve desaťročia, stále sme pociťovali túžbu zdieľa spoločnú posteľ, nehovoriac o tom, že naše chrbtice už zostarli a vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie. 
A padlo rozhodnutie.
Babičkovská izbička už nebude „tá po babičke“ ale urobíme z nej našu. 
Urobili sme si nákres a umiestnili sme na ňom  čo najoptimálnejšie našu novú manželskú posteľ, úložné priestory, pracovný stôl a zdravé stoličky.
Všetko klaplo.
Máme našu izbičku.
Manželská postel je nevídaná.
Objednali sme si do nej vysoké matrace,  jeden stredne tvrdý a druhý stredne mäkký.
Obidva sa nám zdajú rovnako tvrdé  ako skala a zdalo sa nám na začiatku, že to môžeme už kľudne spať aj na stole a nezbadáme rozdiel. 
A tá výška. Bože môj.
Keď si sadnem na posteľ, tak si môžem hompáľať nohami a z postele normálne zoskočím.
Chvíľu sme uvažovali, že na tie tvrdé matrace, dáme prikrývky z pamäťovej peny, ale sme sa obávali, že už si nebudeme môcť na tej posteli sadnúť, lebo by sme sa búchali hlavami do plafóna.
Po prvej noci, keď sme nadšene na tú posteľ vyliezli, sme sa neveriacky držali za ruky, že to je hotovo a dedo Oldrich s Vilmou a Dobrou Tetou Pavlou na nás  medzi dvermi pozerali.
Ráno sme prišli do kuchyne,  ja v predklone do pravekého uhla a DM v záklone, obidvoma rukami sa podopierajúc v krížoch.
Ako to len s nami a s tou posteľou dopadne?
Dobrá Teta Pavla tu má svoju izbičku v podkroví.  
A keď sme prišli s tým, že si ideme prerobiť tú našu, tak si popremýšľala, že sa pridá a zmení aj ona tú svoju.
Zmena spočívala v tom, že na chatu priviezla svoj starý nábytok z mestského bytu, kde si zaobstarala nový.
Tak je to jej izbička, keď to chcela, mala to mať.
DM , so susedom,  vyvláčil  všetko do podkrovia, kde si to pekne usporiadala a nevyzerá to vôbec tak zle, ako som si predstavovala.
Vyzeralo to  všetko fajn do momentu, keď si popremýšľala, že ten babičkin gauč je dobrý,  aj ten matrac je dobrý, aj perín má a vankúšov má dosť a aj miesto, kde by ho vedela umiestniť. 
Ľudia moji, 
Viete si predstaviť vyniesť takú opachu a ťarchu do podkrovia úzkym schodiskom pre jedného, kde sa nedá bohvieako vykrútiť?
A potom vyniesť do podkrovia celú dolnú knižnicu. 
Nemyslite si, že išlo o pár knižiek.
Čítala Babička, číta Dedo Oldrich, číta DTP, číta DM, čítam ja, čítame celá,  úplne celá rodina. Knihy sa tu hromadia a sú naukladané všade a tým, že DTP priniesla so svojou starou obývačkou aj obrovskú knižnicu, vyriešil sa náš problém kde dať knihy.  Veľa kníh. 
Veľa kníh vyniesť po schodoch do podkrovia.
Večer sme skončili všetci unavení na smrť, s rukami vyťahanými až po zem a s dvorom ako starým vetešníctvom. Tam boli nahromadené staré postele, tam staré matrace, tam 5 starých vankúšov, tam to, tam ono.
Tak sme ráno taký poohýbaný nevedeli, či sa nevieme vystrieť kvôli posteli, alebo kvôli ťahaniu všetkého možného.
Upratali sme dvor a bez slova sme sedeli na záhrade a každý čítal svoju knihu s tým, že sme museli sami sebe odprisahať, že každý tú svoju potom sám vynesie hore do knižnice. 
Spíme na novej posteli už piatu noc a môžeme povedať, že každou nocou je to lepšie a lepšie.
Mňa prestalo tak bolieť koleno. Netuším aký môže mať vplyv nová posteľ na koleno. 
DM sa vyjadril, že je to skrátka lepšie, ale netuší, či ho bolia kríže z novej postele, alebo novej stoličky, alebo starého stolíka na ktorom sa dajú len lepiť známka na obálky a on tam má dočasne umiestnený pracovný kút, kým nám sused vyhobľuje do hladka dosky, z ktorých DM urobí nový pracovný stôl. 
Nevie sa ho dočkať.
Dobrá Teta Pavla, ako jej umrel  Ľubomír (božtek do nebíčka), tak v čase svojho voľna chodieva na chatu a spoločne si tu žijeme. 
Včera priniesla asi dve kilá jahôd červených a sladkých ako sen.
A vraj na džem. Tak jej vravím, že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky s tvarohom a ostatné zjeme.
A ona že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky sypané perníkom a jahodová bublanina a ostatné zjeme.
K jahodovej bublanine nemám dobrý vzťah. Mám dobrý vzťah k ríbezľovej, pretože mdlému piškótu, dá chuť jedine pikantná ríbezľa. 
Robila som už bublaninu z čoho sa len bublanina robiť dá, ale ríbezle sú jediné, ktoré dokážu ten múčnik oživiť.
A tak som išla do tohto jahodového koláča. 
Keby som sa držala striktne receptu, ktorý som našla v časopise Apetit, tak by som nebola vôbec spokojná, pre rôzne čudné veci. 
Napríklad celý plech bol robený z 300 g jahôd. To fakt nechápem. Mne to prišlo strašne málo. 
Ale zato posýpka bola robená z 250 g múky a 250 g cukru a 100 g masla. To mi prišlo strašne sladké, strašne múčne, málo maslové a strašne veľká masa.
A nemala som cmar, ale mala som kyslú smotanu.  A dala som viacej toho a menej onoho. 
No, ale základ je teda ten z Apetita.
Koláč nám vážne chutí a zjedli sme ho všetok všetúci…akurát nám na jedenie jahôd,  ako takých , nič neostalo.

 

Suroviny:

Použila som plech o veľkosti 35 x 30

 

Na cesto :
220 g polohrubá múka
220 g hrubá múka
2 malé vajcia, alebo 1 naozaj veľké
250 ml cmar (viď text v postupe)
180 g jemný krupicový cukor
1 balíček kypriaci prášok do pečiva Dr.Oetker
150 ml olej

Na jahodovú náplň:

1 kg jahody
5 polievkových lyžíc cukor
1 balíček vanilkový puding Dr.Oetker

Na posýpku :

150 g polohrubá múka
130 g práškový cukor
120 g studené maslo

Na dokončenie :

maslo na vytretie plechu
kokosová múčka, alebo múka na vysypanie plechu

 

 

Postup



Zapneme rúru na 200 stupňov.

  • Jahody očistíme od stopiek a poškodených častí a umyjeme.
  • Do veľkej misy rozbijeme dve malé vajcia a spolu s cukrom ich dôkladne prešľaháme, až kým nám zmes nezbelie a cukor sa nerozpustí.
    V rozpise surovín som síce napísala jedno veľké, alebo dve malé, ale radšej dajte tie dve malé, ako jedno veľké.
  • Prilejeme cmar.
    Cmar sa v českej kuchyni volá podmáslí a čo som zasledovala tak sa používa veľmi často. S cmarom som sa v našej slovenskej kuchyni až tak nestretla. Neviem či sa za ekvivalent podmáslí môže rátať aj zakysanka.
    Neviem to posúdiť ani chuťove ani nijako inak. Ani jedno som nemala v ústach nikdy v živote.
    Ja som to podmáslí nemala a tak som použila kyslú smotanu.
    Mala som len pol kelimka, tak som ju doliala na 150 ml  mliekom a prešľahala.
  • Pridáme olej.
    Všetko vymiešame do hladka.
  • Do tejto tekutej zmesi, presitujeme obidve múky a prášok do pečiva.
    Spracujeme mäkké cesto.
  • Jahody vo veľkej mise nakrájame na malé kúsky. Posypeme ich piatimi lyžicami cukru a vsypeme celý sáčok vanilkového pudingu Dr.Oetker. Premiešame a odložíme bokom.
  • Do misy pridáme suroviny na posýpku a medzi prstami ich rozžmolíme, aby sa nám suroviny spojili a vytvorili žmolenky.
  • Plech vytrieme kúskom masla a dôkladne vysypeme strúhaným kokosom. Pokiaľ nemáte kokos, tak stačí aj polohrubá múka.
  • Cesto premiestnime do plechu a opatrne rozostrieme cesto. Možno budete mať s tým trochu problém, ale dá sa to zvládnuť.
  • Jahody nám pustili šťavu a premiešame ich.
    Tu by som sa chcela trochu pristaviť. Ten vanilkový prášok má za úlohu, tú šťavu zahustiť, aby sme na to cesto nedávali len riedku tekutinu. Ak je tej mokrej šťavy príliš veľa, možno pridať ešte lyžicu buď pudingového prášku, alebo akéhokoľvek kuchynského škrobu (maizena, solamyl, gustin, zlatý klas). Tá šťava by nemala odkvapkávať. Ja som mala tú šťavu veľmi riedku a tak som sa ju bála dávať a potom sa mi zdalo, že som to mala trošku suché. Keď budem robiť nabudúce, tak tú šťavu podľa uváženia vykropim na jahody. 
    Takto pripravené jahody rozložíme rovnomerne na cesto, snažíme sa aby boli šťavnaté.
  • Nakoniec všetko zasypeme posýpkou.

Pripravený plech vložíme do rúry a pečieme približne 30 až 40 minúť. Ak pečiete s vrtuľou, tak buď znižte teplotu, alebo čas pečenia. Strážte si to podľa svojej rúry.
Vyberieme a necháme vychladnúť.
Až potom krájame. Ak budete krájať horúci, koláč nebude spevnený a môže sa sklznuť náplň. Skrátka vydržte to.

Ryžový nákyp

Tak sme v nedeľu prišli na chatu. Prvé ráno v tomto roku , nás privítalo vskutku rezko.



Zobudila ma, ako každé ráno , o pol piatej Barbora aby som sa s ňou dôkladne vytuľkala. Keď sme po tuľbe vyliezli von, spod páperovej periny, tak ma skoro seklo. A to nám deda Oldřich, v deň príchodu, vykúril kuchyňu a izbičku na dôstojných 30 stupňov.
Tak rýchle som nezakúrila asi nikdy.
A keď to začalo pukotať v piecke. To Vám poviem, to je vec!!!
Noelko je úbohý. Ako mestský kocúr, mestský bitkár a mestský indián, sa prestal s nami rozprávať už v aute.
Keď skočil von z auta, do snehu a mokrej pôdy, tak to ste mali vidieť to sklamanie. A rovno vbehol do chaty.
Už tretí deň na nás nenávistne gáni, vidíme z neho len otočený zadok a chvost, nekomunikuje, nebaví sa s nikým. Von chodí, len kvôli nevyhnutným veciam a aj to, jedine s Dobrým Manželom. Tam sa spoločne, niekde pod mokrým stromom , vycikajú, on urobí aj ďalšie veci (Noel, DM si tieto veci necháva na doma) a trtúli zase do sucha.
Dnes prvýkrát, keď som ho začala v spánku hladkať, tak aj zapriadol. Ale ako sa zobudil, tak znovu sa pozerá na mňa vražedným pohľadom.
To Barbora!!!!!
Tak to je iná káva. Tá princeznička, čo sa bojí v byte vyjsť aj na prah, aby ju nedajbože niekto neukradol, tak tá, v prvý deň vyzliekla princezničkové šatôčky a obliekla sa do zbojníckych.
Jej jediným zmyslom života v tento deň, bolo von-dnu-von-dnu-von-dnu-von-dnu. Ako keby sa chcela uistiť, že skutočne môže kedykoľvek vyjsť von a kedykoľvek zase dnu a nikam sme jej neutiekli. Prišla vždy mokrá ako žoch a chvost mala asi trojnásobne naježený.
No a večer si našla miesto, kde bude chcieť spávať (netuší, že to nie je brlôžtek, ale veci, ktoré musíme odložiť) a vytuhla takto, ako to drevo.


Po prekonaní mojej pocestovnej , pravidelnej migrény, som sa nevediac, čo bude nasledovať, opýtala DM, že čo mám uvariť.
A on mi na to…..no také jednoduché jedlo nejaké, napríklad ryžový nákyp.
Okamžite som si spomenula, ako Ľubomír (božtek do nebíčka) od Dobrej Tety Pavly, hovoril, ako na skazu chorej, maminke, keď bol malý chlapček navrhol : “ tak keď si taká chorá, tak uvar len také niečo jednoduché, ako je ryžový nákyp“ A úbohá maminka šla z toho do kolien. A vždy, keď celý svoj život túto príhodu hovoril, tak poslucháči sa výborne pobavili na tom.
Prácu okolo ryžového nákypu so´m nepoznala, pretože si pamätám, že toto jedlo v školskej jedálni sa mi , Bože odpusť, hnusilo. Radím ho do radu, vedľa mliečnej mrvenici a tekvicového prívarku.
Raz, pred rokmi , ma už nalámal na toto jedlo DM a tak som si našla nejaký recept na Vareche.
To bolo strašné fiasko. Pamätala som si, že nákyp má byť našuchorený a kyprý a to čo mi vtedy vyšlo, bola len taká hutná placka. DM zjedol….on zje všetko čo je sladké, ale nepamätala som si, či mu to chutilo, či nie.
Tentokrát som na jutubkovi pohľadala nejaké recepty, kde budem aj reálne vidieť ako na to.
A viete čo som zistila?
Že Slováci to robia inak ako Česi. Samozrejme nie všetci, každý ma svoj recept a tým sa riadi, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. 🙂
Slovenské recepty sa vyznačovali tým, že v danej fáze výroby , maslo so žĺtkami šľahajú kuchárky do penista a tak to vmiešajú do tej ryže. Prečítala som si aj pár receptov na blogoch a tam na nejakom bolo napísané že ryžový nákyp je rýchlovka. Tak to mi hlava teda neberie, ako sa dá rýchle urobiť ryžový nákyp.
No a tie české, tie to maslo buď roztopia a pridajú na vrch, alebo ho pridajú k vareniu ryže, samozrejme niekde to maslo šľahajú tak ako na Slovensku..
Tak som si za svoj zobrala recept od Kubíčka.
Kubíček , Kubíčkovi, sa mi to zdalo vtipné.
Niečo som si upravila a tak.
Ja neviem či sa ten nákyp podaril, alebo nie.
Stále sa neviem prinútiť to dať do úst a ochutnávanie ryže, bolo pre mňa skúškou velikou.
Ale všetci zúčastnení si pridali a na dnešné fotenie som uchovala dva kúsky, ktoré sa už tiež okamžite po fotení zjedli.
A k tej prácnosti.
No. Je to zdĺhavé, ale ten čo je zvyknutý piecť, tak si to nejako ani neuvedomuje.
Dobrý Manžel odkazuje, že budem opakovať 🙂

 

Suroviny:

Na hlboký pekáč 23 x 32 cm budeme potrebovať :

300 g ryže – tej najlacnejšej a najobyčajnejšej guľatej
130 g maslo + plátky masla na povrchr
1,2 litra sladké mlieko
3 vajcia
2 balíčky vanilkový cukor 
2 polievkové lyžice jemný cukor
práškový cukor na posypanie
pol lyžičky soli
1 veľká plechovka polené marhule
žltá kôra nastrúhaná z 1 citróna
2 kopcovité lyžice hrozienka
kokos na vysapanie plechu


Postup


Tú úplne najlacnejšiu guľatú ryžu (pretože sa najskôr rozvarí) musíme dôkladne premyť. Robíme to dovtedy kým nie je voda číra.


K premytej ryži pridáme polovicu masla a zalejeme celým litrom mlieka.
Dáme variť veľmi,  veľmi pozvoľna.  Ryža má obrovskú chuť prichyti´ť sa na dno hrnca a prihorieť. Musíte skutočne na toto dbať a často premiešavať a kontrolovať.
Varíme asi hodinu, záleží od ryže, ale ja som varila dokonca viac ako hodinu. Niekedy okolo 50 minúty varenia som usúdila, že toho mlieka je málo a vliala som ešte 200 ml.
Hotová mliečna ryža, musí byť úplne mäkká a v žiadnom prípade nesmie byť suchá. Moja hotová uvarená kaša vyzerala asi takto .


Kašu necháme vychladiť.
Budeme do nej pridávať sneh a tak musí byť naozaj studená.
Kým kaša chladne, vymažeme pekáč nahrubo, druhou polovicou masla. Dôkladne potrieme aj boky pekáča.
Vysypeme kokosom


Ja všetko sypem kokosom, pretože ten môj to má tak rád. 
Kľudne môžete použiť strúhanku.
Marhule, necháme dôkladne odkvapkať a šťavu zachytíme.
Kašu máme chladnú a zamiešame do nej hrozienka a strúhanú žltú kôru z citróna. 
Kašu dôkladne prepracujeme, aby sme ju čo najmenej miešali keď už bude v nej sneh.
Vajíčka rozdelíme na žĺtky a bielky.
Bielka našľaháme do peny, pridáme k nemu vanilkový cukor , štipku soli a došľaháme do tvrdého snehu.
Sneh preložíme na ryžovú kašu a ešte ho nevmiešame.
Nádobu kde sa šľahal sneh neumývame a dáme do nej žĺtky a našľaháme do penista. Pridáme 2 lyžice pieskového cukru a vyšľaháme do hustého krému.

Ak by ste postupovali v opačnom garde…najprv šťahať žĺtky a potom sneh, tak kým začneme so snehom, nádoba v ktorej budeme šľahať a metličky, musia byť dokonale čisté , umyté v horúcej vode zo saponátom a opláchnuté. Preto radím ten môj postup. Ušetríte jednu nádobu a umývanie metličiek.


Máme všetko pripravené a teraz už musíme pracovať veľmi rýchle, aby nám neklesol sneh.
Do kaše pomocou stierky vlejeme žĺtkový krém.

Všetko posypeme zvyšnou troškou soli.
Kašu premiešame aby sa nám spojila so surovinami.

Robíme to rozvážne, pomalými pohybmi,  obaľujeme navzájom jednotlivé komponenty.
Väčšiu polovice kaše rozložíme do pekáča.
Navrch rozložíme polovičky marhúľ a prikryjeme druhou časťou kaše.

Po povrchu rozložíme plátky masla  a prikryjeme pekáč.


Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu dáme na 160 stupňov a pečieme približne hodinu. Po 30 minútach som pekáč odokryla a piekla nezakryté.


Posypeme práškovým cukrom a polievame sirupom z marhúľ.
Dedo Oldrich spomínal, že oni to jedávali v hlbokom tanieri, aby tam mali veľa sirupu. Tak som mu to tak aj priniesla.


Jahodový zákusok, so skvelým tvarohovým krémom

Do názvu som napísala dôvod, pre ktorý som sa rozhodla tento zákusok vložiť aj na blog. Chcem ho vedieť okamžite nájsť, pretože ten krém sa mi zdá tak skvelý, že som prestala hľadať a budem na tento typ múčnikov používať iba tento. To že je zákusok jahodový, je len jeho bonus.
Recept som našla na internete a bol vložený ako nepečený, s hŕbou keksíkov miesto piškótu a ja som si ho upravila takto.
Po upečení a zjedení som zvážila, prečo recept napíšem inak, ako som ho pôvodne robila.
Pôvodne som hrubší piškót prerezala stredom. Na jeden plát som natrela polovicu krému, priklopila druhým plátom, natrela som druhú polovicu krému, pokládla jahody a zaliala želatínou.
Tento postup má v sebe veci, ktoré mi vadia.
– Rozrezaný piškót sa drobí.
Tomuto sa dá zamedziť asi tým, že pred natretím krému, by sme piškót potreli nejakým džemom, ale ja som sa rozhodla inak.
Neupečiem jeden hrubý, ale radšej upečiem dva tenké piškóty.
– Vrchná časť krému, pod jahodami pôsobí pri krájaní „bordel“ . Aj keď stuhne, tak želé, ktoré chcem, aby bolo krásne čisté, aj pri najväčšej opatrnosti, vždy zašpiním od krému. Jahody sú členené a vychyľujú nôž z čistého priameho rezu a tak je táto úloha nemožná.
Nebudem krém rozdeľovať na dve časti, ale použijem všetok, ako strednú vrstvu koláča.

Na fotografii vidíte zákusok v pôvodnej technológii a časom, keď ho upečiem po novom, tak ju zmením.
Zatiaľ je to tak ako je a uvidím, či to nové riešenie, bude lepšie.

Samozrejme nič Vám nebráni ho upiecť tak, ako som piekla pôvodne. Teda piškot + polovica krém + piškot + polovica krém + jahody + želé

 

Suroviny:

Na úplne malý hlboký plech s vnútorným rozmerom 21 x 21 cm potrebujeme
Ak Vám bude takýto malý plech málo, tak zdvojnásobte suroviny a použite väčší hlboký plech 

Na korpus :
3 vajcia
150 g kryštálový cukor
150 g hladká múka
1 polievková lyžica voda
1 polievková lyžica olej

Na krém :
500 g plnotučný tvaroh
80 g maslo
80 g práškový cukor
1 kopcovitá čajová lyžička kuchynský škrob ako napríklad  maizena, gustin, krémový prášok, solamyl a podobne
2 vajcia
100 ml sladké mlieko
1 balenie prášku na vanilkový puding
citrónová kôra

Na dokončenie :
vanička čerstvých jahôd
1 balenie červeného želé dr.Oetker  – viac  v postupe
červený ovocný džem

Postup



Upečieme piškót:
Z vajec oddelíme žĺtky od bielkov.
Bielka našľaháme do peny a z naváženého množstva cukru , odoberieme tretinu a pridáme k tejto pene. Vyšľaháme do pevného snehu.
Ak robíme najskôr sneh, tak metličky umývať nemusíme a môžeme s nimi rovno začať šľahať žĺtky.  Ale ak robíte najskôr žĺtkovú zmes a potom sneh, pred tým ako metličky ponoríte do bielkov, musia byť absolútne čisté, umyté v horúcej saponátovej vode a opláchnuté. 
Takže máme sneh a hneď začneme šľahať žĺtkovú zmes.
Žĺtka tiež našľaháme do peny a pridáme cukor, šľaháme kým sa cukor neroztopí a zmes nezbelie. 
Pridáme vodu a olej, prešľaháme.
Vareškou,  zapracujeme dôkladne múku a nakoniec zapracujeme vareškou,  sneh.
Piecť môžeme dvojako. 
1- Hlboký malý plech vystelieme papierom na pečenie.
Z cesta na piškót,  odoberieme polovicu a navrstvíme ju na tento papier .
Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov.
Takto tenké cesto,  vystavujeme radšej okamžitému upečeniu a nie pozvoľnému na nízkej teplote. Ak by sme ho piekli pomaly, úplne  by vyschlo a lámalo sa. Neviem koľko sa pečie ale hádam, že nie viac ako pár minút. V mojej rúre maximálne 6. Strážte si to. Správne upečené je pružné a nerobia sa v ňom,  po zatlačení prstom,  jamky. 
Cesto po upečení ihneď stiahneme z plechu.
A takto upečieme aj druhú časť cesta.
No, je to prácnejšie ako tá,  druhá možnosť. Tá je jednoduchšia
2 – Upečieme naraz  na malom plechu , celý piškót tak, aby sme ho mohli po upečení rozdeliť na dve rovnaké časti, ktoré sa zmestia do malého hlbokého plechu, kde budeme skladať celý zákusok.
Môžete rozmer vyznačiť na papieri na pečenie a rozotrieť do toho rozmeru,  cesto na piškót.  Nebude vám stekať. Prstom obídete okraje cesta, aby boli pekné rovné a položíte tento papier na veľký plech a upečiete.
Keď piškót trošku schladne, stiahneme z neho opatrne papier na pečenie. Ak by Vám to nešlo, tak ten papier odspodu navlhčite .

Ideme uvariť krém.
Do hrnca,  vložíme maslo s práškovým cukrom a miešame kým sa všetko neroztopí. Robíme to na miernom zdroji tepla, maslo nemá zozlatnúť, len sa roztopiť.
Do tejto hmoty, ktorá bude stále na miernom plameni, pridámeplnotučný tvaroh a miešame kým sa všetko nespojí do kompaktnej hladkej hmoty.


Hrniec odstavíme. 
V miske šľaháme celé vajíčka do penista.
Tieto vajcia,  pomaly vlejeme do tvarohového krému v hrnci a zapracujeme.


Hrniec vrátime na mierny zdroj tepla a privedieme k varu.
Kým sa tvarohová zmes zohrieva, rýchle v mlieku rozmiešame pudingový prášok a kuchynský škrob.
Hneď ako privedieme k varu tvarohový krém v hrnci, vlejeme k nemu pudingovú zmes a varíme 5 minút.
Nakoniec vmiešame strúhanú žltú citrónovú kôru a ja som dala aj pár kvapiek vanilkovej príchute.

Na dno hlbokého plechu s vnútorným rozmerom 20 x 20 dáme prvú časť piškótového cesta. 
Vlejeme tvarohový krém a priklopíme druhým plátom piškótového cesta.
Vložíme na hodinu do chladničky aby ztuhol.
Vytiahneme a vrch koláča potrieme tenkou vrstvou ríbezľového džemu.
Umyté a odstopkované čerstvé jahody nakrájame na menšie kúsky a pokladieme po koláči. Sami sa rozhodnite ako nahusto to chcete. 
Uvaríme si želé.
V Mníchove predávajú priamo aj jahodové želé, ale ako som pozerala na stránky Dr. Oetkera na Slovensku, tam ho nevidím v ponuke. Takže máte dve možnosti.

Použiť tento. 


Toto,  tortové červené želé, sa vmieša do 250 ml tekutiny a pridajú sa 2 polievkové lyžice cukru. Môžete použiť na ochutenie aj jahodový sirup. Do odmerky nalejte jahodový sirup, koľko Vám chutí  dolejte ho na 250 ml vodou. Ak treba tak doslaďte, ale už by som dala asi len jednu lyžicu cukru. Je jedno, či časť tej tekutiny,  budete nahrádzať šťavou, alebo sirupom, alebo to bude čistá voda, vždy jej musí byť len 250 ml. 
Tekutinu privedieme  takmer k varu a necháme na zdroji tepla maximálne minútu. Odložíme bokom a necháme trošičku vychladnúť. 
Toto želé slúži na to,  aby to ovocie, akoby oblialo a dalo mu lesk. Je mäkšie ako cukrárenské želé, červené, ktoré môže byť vašou druhou voľbou.
Cukrárenské želé červené

 

je pevnejšie ako to tortové, používa sa na jeho výrobu aj prímes agaru, ktorý mu tú pevnosť zaručuje.
Jedno vrecúško sa zmieša s 500 ml tekutiny. Tiež môžete tekutinu doplniť o šťavu z kompótu, alebo sirupu, tak, že dáte najprv tieto dochucujúce tekutiny a potom dolejete vodou na 500 ml. Dáme na zdroj tepla a keď je takmer vriace, povaríme ešte minútu a odložíme.
Ako vidíte, tekutiny je viac a dosiahnete ním vysokú hladkú vrstvu, ktorá je číra.  
Je na Vás ktorú možnosť si vyberiete. Ja som použila to nemecké jahodové a je to ekvivalent toho prvého . Tortové želé, červené.
Ak použijete to agarové, treba pamätať na jeho množstvo a plech musí byť naozaj hlboký.
Takže máme uvarené želé a lyžicou ho pomaly lejeme na jahody. 
Ak by Vám medzi časom veľmi stuhlo, stačí ho nad plameňom nahriať.
Vložíme do chladničky a necháme tuhnúť niekoľko hodín.
Krájame a podávame

 

 

Ryžové guľky – arancini

Mne sa ohromne páčia  muži bez vlasov a je skvelé, že mnohí chlapi to považujú za módny prvok a nezahadzujú sa s prehadzovačkami, s načechrávaním svojich 10 vlasov v dvoch radoch do dojmu bohatej štice a nedajbože s tupé a príčeskami.
Legendárny prehadzovačkár, bol prvý premiér federálnej vlády po revolúcii , Marián Čalfa.

Bože to bolo. Som čítala niekde v ženskom magazíne rozhovor s pani Čalfovou . Nebol to nejako seriózny rozhovor, lebo tam rozprávala,  ako trávia sviatky rodinné a čo pečie a varí a tak. No a jedna z otázok bola, nepamätám si presné znenie, ale niečo v tom zmysle, že načo zbiera už dlhé roky  odvahu, niečo skúsiť a stále to nedokázala. Ona odpovedala, že pána Čalfu strihá ona sama a že už dlhé roky sa odhodláva mu tú prehadzovačku odstrihnúť.
A zase niekde som čítala rozhovor Milana Kňažka , kde sa ho pýtali na veci z čias, keď pôsobil v politike a jedna otázka bola v takom zmysle, že či tam zažili aj niečo smiešne.
A on hovoril, že keď vítali na letisku Svätého Otca Jána Pavla II, tak fúkal silný vietor. A Marián Čalfa stál v prednom rade a tie prehadzovačkové,  dlhé vlasy mu v tom vetre viali  okolo hlavy,  ako zástava a v jednom momente,  mu tá vec,  stála rovno kolmo k lebke. Že on nemohol a že všetci v radoch za Čalfom, plakali od smiechu.
Teraz som si pozrela na aktuálne fotky a videla som, že tú vec na hlave už nemá.
O čechrení , lakovaní a farbení vlasov,  by nám vedel porozprávať,  exprezident USA,  Donald Trump. 
Vtipné historky s ním neviem, lebo o Trumpovi čítam, len keď na neho nadávajú a bulvár o ňom ma nebaví.
Známy , tupé boy,  je spevák Dušan Grúň. Viete, že ja som sa o tom, že on nosí príčesok,  dozvedela  len pred pár rokmi? Myslela som si, že si tie vlasy farbí, ale že to vlastne nie sú jeho vlasy,  som dlho,  dlho,  dlho nevedela.
Vtipný príčesok nosí kubánsky návrhár Osmany Laffita.
Ten spočiatku chodil na holo, ale zrazu prišiel s táááákou čuprinou na hlave. A potom bol u Karla Šípa v talkshow a tam hovoril, že to si normálne lepí a môže sa s tým aj kúpať. Mimochodom,  Osmany je veľmi vtipný človek, som sa dosmiala. A čo je sympatické, že on si tú čuprinu na hlave nefarbí, aby ju mal stále čiernu, ale farbí si ju tak, aby bolo jasné, že starne.
 
Taký Bruce Willis,  pred tým ako mal vlasy, nepopieram, bol to krásny chlap, ale ako holohlavý….jujky jujky.
Komisár Montalbano je holohlavý a  čo sa týka mňa, je to krásny chlap. 

Ale len do pol pása.
Ak sledujete tento detektívny seriál zo Sicílie, tak si všimnite.
On Vám má strašne krivé nohy do O. Aleže strašne. 
A má ich aj ….no tučné. 
Komisára Montalbana sledujem už roky, v TV ide dookola hádam už 20 rokov. Bol natočený aj seriál Mladý Montalbano, kde ho hral vlasatý kučeravý mládenec, Ten reprízovali, ktovie prečo, asi len zo 2x.
On,  tento Montalbano, je taký, že keď hocikde príde vyšetrovať a ponúknu ho jesť, tak si sadne a naje sa. A keď ho neponúkajú, tak ich popoženie takou vetou, že „hmmmmm, čo to tu tak krásne vonia“. A už je za stolom.
Raz prišiel k akémusi  pastierovi,  či čo to bol, a ten mu uvaril cestoviny a hovoril mu, ako ich robil. Súbežne som ich uvarila aj ja a môžem povedať, že ich varím hocikedy a mám ich aj tu na blogu.
Už dávnejšie niekde jedol arancini. 
Bože ten sa ich dovychvaľoval. Aké sú skvelé, aké sú úžasné a musíte mi povedať ich tajomstvo a bla bla bla. A sicílska „pani máma“,  mu povedala, že tajomstvo spočíva v dobre ochutenej ryži.
Už vtedy som si hovorila, že to raz musím urobiť, ale nejako som na to zabudla.
A nové číslo, môjho variaceho mesačníka je venované, čiste sicílskej kuchyni.
A čo nevidím, Tam arancini. Tak som vlastne zistila, že toto jedlo pochádza zo Sicílie.
Ako som sa len potešila tomu receptu. A viete čo? Ja som ten časopis stratila. Po prehľadaní všetkých zákutí v našom byte, mi DM povedal, že „sa“ asi vyhodil. Tak som usúdila , že asi áno a „sa“ ho vyhodil nejako omylom.
A tak som hľadala u kuchára Gennaro Contalda. Ako nám umrel Antonio Carlucio, tak ku Gennarovi sa vraciam neustále a mám ho rada.
Ten mi povedal, ako mám tie arancini urobiť. Gennaro nie je Sicílčan, ale som presvedčená, že ako dokáže gazdiná z Prešova, upiecť Bratislavské rožky, tak Gennaro zase skvelé arancini.
Urobila som nákupný zoznam, a keď som si brala kabelku, tak som ten časopis našla v nej. Netuším, ako „sa“ dokázal odložiť do kabelky.
Veľmi rýchle som zbežne pozrela ten nemecký recept a tam sa s tou ryžou skutočne tak nehrali ako Gennaro a usúdila som, že tá sicílska „pani máma“ mi bude vzorom a pôjdem do tej , trošku zložitejšej varianty.
Na internete som videla, že mäsom plnené arancini , niekto tvaruje do formy ihlana. Neviem čo je tradičné…či guľka, alebo ihlan. 
Vzhľadom na to, že ja som Slovenka, žijem v Nemecku a varím talianske jedlo, som usúdila, že ma nikto zato nebude pohlavkovať, ak ich urobím guľaté.
A k jedlu samotnému. 
No. Bola to taká piplačka. Robila som to prvýkrát. Ani to talianske rissoto bianco,  som nikdy predtým nevarila.
Ale božemôj, je to fantastické jedlo. FANTASTICKÉ.
DM sa išiel pominúť, ako mu to chutilo. 
Nenormálne nám to pochutilo a mne ostáva dúfať, že chytím zručnosť pri jeho varení, pretože toto jedlo zaraďujem medzi naše rodinné.
No a na úplný záver. Dobrý Manžel je holohlavý a je Môj Dobrý Manžel, najkrajší chlap pod slnkom.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na dve porcie budeme potrebovať

Na rizoto :
Gennaro hovorí, že na jednu osobu treba rátať minimálne 100 g ryže + úbytky pri ochutnávaní 🙂
použite výhradne ryžu, ktorá je určená na rizoto
230 g ryža Arborio
veľká lyžica maslo (25 g) + 2 polievkové lyžice olej
malá biela cibuľa
stopkatý zeler v dĺžke prostredníka
125 ml biele víno
2 veľké lyžice strúhaný parmezán
500 až 750 ml čistý vývar

Náplň :
1 guľka mozarella
150 g mleté hovädzie, alebo miešané mäso
60 g mrazený hrášok
1 cibuľa
125 ml biele víno
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
soľ, čerstvo drvené korenie

Na ryžové guľky :

rizoto
cca 150 g biela strúhanka z čerstvého pečiva
1 veľká lyžica strúhaný parmezán
1 vajce
1 veľká kytica petržlenová vňať
soľ, čerstvo drvené korenie
náplň

Na pálivú omáčku :

3 polievkové lyžice olej
malá cibuľa
1 chilli paprika
10 čerešňových paradajok
rapíkatý zeler, ten kus čo vám ostal z varenia rizota
1 krabička pasírovaných paradajok
1 lyžička sušený tymian
4 strúčiky cesnaku
soľ, čerstvo drvené korenie
pol lyžičky cayenské korenie

Na dokončenie :
1 vajce + štipka soli
suchá strúhanka
veľa oleja na vyprážanie

Postup

Ideme uvariť biele rizoto.
Potrebujeme uvarený vývar.
Je mi jedno, či si uvaríte vlastný, alebo z kocky. To je výhradne Vaša vec. Ja varievam 2x do týždňa kurací vývar, pretože ho mám rada, má ho rád DM a keďže práškový bujón nepoužívam, tak do varenia používam, túto kuraciu polievku.
Pri tomto varení,  som mala na sporáku čerstvý, ešte horúci kurací vývar, tak som používala ten.
Byľ stopkatého zeleru v dĺžke prostredníka, nakrájame na veľmi malé kocky a taktiež cibuľu.
Na panvici roztopíme maslo s trochou oleja a podusíme cibuľu so zelerom. Dusíme len do zmäknutia, nechceme aby cibuľka zozlatla.
Pridáme suchú ryžu  premiešame ju, aby boli zrnká obalené v tuku a necháme ju praskať minútku dve. Ale musíte stále miešať.
Vlejeme biele víno.
A miešame.

Keď sa víno zohreje a začne bublotať, prilejeme prvú varešku vývaru.
A miešame.
Ryža nesmie byť suchá, musí byť stále mokrá.
Akonáhle je takto suchá, tak je to zle.


Musíme neustále dolievať a miešať.


V recepte písalo, že to bude hotové za 10 minút.
No ja neviem.  Mne to teda 10 minút netrvalo, kým bola ryža uvarená, trvalo to určite 20 minút.
Hotová ryža je krémová, nie je rozvarená . 
Keby išlo o samotné rizoto, tak by malo byť omnoho mokrejšie, ale vzhľadom na to, že ho budeme používať ako obaľovaciu zmes, tak ju necháme trochu vydusiť a vychladnúť.
Zmes vyzerá asi takto.


Pri varení ryže sa používa aj šafran, aby bola žltá, ale mne tú ryžu dostatočne zafarbil a ochutil vývar, takže šafran som vypustila. Vsypeme dve veľké lyžice parmezánu a zamiešame.
Hotovo.
Uvaríme si mäsové ragú. 
Cibuľu a zelerovú vňať nakrájame na veľmi jemno.
Na panvici rozohrejeme olej a pridáme mleté mäso.
Miešame ho, kým nie je dôkladne opečené a rozpadnuté .
Pridáme cibuľu a zeler a hrášok a trochu soli. Znovu budeme miešať.
Miešame kým sa zelenina dôkladne neprehreje.
Pridáme paradajkový pretlak , zapracujeme ho miešaním a vlejeme víno.
Miešame.
Podlejeme vriacou vodou , privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme pol hodinu.
Ak treba, počas dusenia podlievame,   ale na záver,  by malo byť ragú suchšie,  aby sa dalo zabaliť do guľky.
Na záver ochutíme podľa svojej chuti.
Hotovo.
No a teraz ideme na omáčku arrabiata. Je to paradajková, pálivá omáčka, ktorá je výborná aj na špagety.
Na oleji podusíme rozdrvené cesnakové strúčiky  a na jemno nakrájanú cibuľu.
Pridáme na jemno,  nakrájaný zvyšok,  čo nám ostal z rapíkatého zeleru a prúžky chilli papriky.
Premiešame a pridáme prerezané čerešňové paradajky a vlejeme krabičku pasírovaných paradajok.
Pridáme soľ, korenie, tymian a varíme nejakých 15 až 20 minút.
Dochutíme ešte prelisovaným strúčikom cesnaku, cayenským  korením (kľudne ho môžete nahradiť pálivou mletou paprikou).
Podľa chuti môžeme aj osladiť.
Hotovo.
Pripravíme si ešte  strúhanku z čerstvého pečiva.
To je jednoduché. Rožok, alebo žemľu vhodíme do robota a posekáme na drobno.
Hotovo.
Konečne máme všetky komponenty, ktoré budeme potrebovať a teraz ideme do finálnej časti.
Do rizota vklepneme vajce, pridáme väčšie množstvo,  na jemno nakrájanej, petržlenovej vňati, veľkú lyžicu parmezánu a strúhanku z čerstvého pečiva.

A začneme miešať, normálne, vlastnými rukami.
Strúhanku pridávajte postupne, aby ste vystihli moment, kedy sa Vám bude ryžová hmota zdať akurát vhodná na tvarovanie a guľky držia svoj pevný tvar.
Ja som spočiatku  dala len veľkú lyžicu strúhanky a bolo to  zúfalo,  málo, nakoniec som dala všetku. Tá moja žemľa vážila asi 60 gramov.  Množstvo strúhanky závisí od toho , aké mokré máte biele rizoto.

Máme všetko

 


Z ryžovej hmoty vytvarujeme guľku a prstom z nej vyrobíme akoby misku. Odtrhneme kúsok z odkvapkanej mozarelly  a guľku uzatvoríme.
Fotka je mizerná, lebo fotil DM a ten sa v tom nevyzná 🙂


Takto robíme guľky bez mäsa.
Ak chceme arancini mäsové, tak guľku musíme urobiť trochu väčšiu, do vyrobenej misky vložíme kúsok mäsového ragú a naviac vtlačíme aj kúsok mozarelly. Guľku uzavrieme.
Spomínala som, že som videla, že  mäsové arancini sa robia aj v tvare ihlana. 
Ja som ich tak nerobila, ale vyzerajú asi takto. Fotku som stiahla z internetu.


Naplnené guľky ponoríme do rozšľahaného vajíčka a obalíme v suchej strúhanke.
Vyprážame, úplne ponorené v horúcom oleji, do zlata.
Tie prvé som ponorila do veľmi rozohriateho a vypražila som ich až do hnedo zlata  a tie ďalšie už len do tmavo zlata a DM hovoril, že tie tmavé sú lepšie,  ako tie,  menej tmavé.


Tá mäsová zmes je na celé množstvo,  pripravenej,  ryžovej hmoty . Ja som ale z polovice urobila ,  plnené syrom, takže mi niečo  z ragú ostalo. 
Asi dve plné lyžice. Tie som šupla do tej pikantnej omáčky.
Iná príloha,  ako tá omáčka , sa nedáva, ale nie je to príkaz, urobte si ako Vám vyhovuje.
Na Sicílii , arancini vraj predávajú ako pouličné jedlo v stánkoch. Neviem, videla som ich len u toho Montalbana a on ich jedol doma za stolom , s tou omáčkou 🙂
Ako vidíte, ono to nie je,  že by zložité na uvarenie, akurát je toho veľa. Skladá sa to  z viacerých,  variacich úkonov, od ktorých sa nedá odísť.
Rizoto – musíte pri tom stáť ako rúra od začiatku až do konca.
Mäsová náplň – tiež sa nedá pritom pozerať detektívka
Omáčka – no dobre, tam stáť až tak netreba, ale môžete odbehnúť nanajvýš vyniesť smeti a rýchle naspäť.
Plníte po sediačky a piplete sa.
Vyprážanie – stáť pri tom ako rúra.
Ale prisahám Vám, prisahám, že Pán Boh Vám to všetko vráti pri jedení. 
Neskutočne chutné a báječné jedlo.
Musím ten recept ešte viackrát skontrolovať, či som na nič nezabudla.

Thajské rybie koláčiky

Keď sme boli s mojim bratom deti, tak sme nenormálne veľa čítali. Rodičia vôbec. Pokiaľ si pamätám, tak moja mamička prečítala za svoj život možno 3 knihy. Viem, že keď bola na liečení v Rajeckých Teplicich, ako mladá žena, tak tam mala knihu Gričská čarodejnica a tú aj čítala. Možno potom čítala aj jej pokračovanie. Bola som dieťa , takže som to nesledovala. Viem, že tatík mal rozčítanú Večnú Ambru a nedovolil mi ju zobrať do ruky. Tak som ju čítala potajomky. Ako 12 ročné dieťa som nevedela pochopiť, prečo ju mám s bratom zakázanú. Tatíka som potom zasledovala a zistila som, že ten čítaval.
Môj krstný otec, pracoval v tlačiarňach a nosieval mu knihy rôznych žánrov a tie sme všetky poctivo všetci traja prečítali. Mamička nie.
Takto som ako 13 ročná, čítala Hečkovu Drevenú dedinu 🙂 napríklad.
Tatíkovi som ešte pred 5 rokmi priniesla celú sadu detektívok a tie prečítal. Aj brat mu nosil knihy na čítanie.
Už asi tri roky nečíta. Starecká demencia mu to nedovolí. Milujem ho.
V Selciach sme mali dedinskú knižnicu. Keď ju otvorili, tak sme s bratom boli jej najvernejší klienti.
Keď sa ma pýtali, čím chcem byť, tak som vždy hovorila, že chcem byť knihovníčkou. Pani Koctúrovej, našej knihovníčke som nesmierne závidela. Vždy keď som tam prišla, tak mala rozčítanú nejakú knihu.
Vôbec netuším, čo je s pani Koctúrovou a netuším, či nejaká knižnica v Selciach existuje.
Si pamätám, že keď som mala 13 rokov, bola som v pionierskom tábore v Mladých Bukoch pod Snežkou, tak som tam mala knihu Šakal od Forsytha. Vedúci pionierskeho tábora, taký bruchatý plešatý pán, raz videl ako si ju čítam pri kúpalisku a skoro odpadol. A veru si ju odo mňa aj požičal.
Moje úplne prvé detektívky boli tie o Troch pátračoch, vystupovala tam aj postava Alfréda Hitchcocka, ale on ich nepísal, písal tie príbehy niekto iný. Tým pádom som samozrejme skočila okamžite po knihách Strašidlá najstrašnejšie, Strašidlá na dobrú noc a Strašidlá, ktoré mám rád.
Stále píšem o dobe, keď som mala okolo 13 rokov, naši pravdepodobne netušili , že to čítam a tak som sa potom v noci hrozne bála.
Medzi prvé „veľké detektívky“, ktoré som začala čítať, boli Príbehy Sudcu Ti. Ako prvá bola poviedka „Tajomstvo lakovaného paravánu“ , to si pamätám tak jasne , ako by to bolo teraz.
Sudcu Ti som milovala a aj jeho príbehy. Autor Robert van Gulik bol Holanďan a bol odborník na starovekú Čínu.
V príbehu opisoval aj ako sa tam obliekajú, čo tam jedia, aký mali orientálni predkovia život, a tak.
Ako dievča som bola z toho, ako ináč, zmätená.
Chudobní ľudia, tam pracovali za misku ryže a misku nakladanej zeleniny.
Moja predstava bola taká, že im dali do malej mištičky suchú ryžu a k tomu v kompótovej mištičke dostali , neviem čo. Vôbec som netušila čo je to nakladaná zelenina. Moja predstava bola taká, že kyslé uhorky to asi budú. Takže tí chudáci, dostali na konci dňa svoje jediné jedlo a to suchú ryžu a kyslú uhorku. A keď boli veľmi dobrí, tak aj solenú rybu. Čo je solená ryba? Myslela som, že niečo nepredstaviteľne slané a hnusné.
A keď chodil Sudca Ti na inšpekciu po kadejakých chrámoch a prefektúrach,
tak tam dostával jesť také čudné veci, ako napríklad rybie koláčiky.
Jediné koláčiky, ktoré som poznala , boli tie sladké, čo pekávala moja mamička, napríklad.
Raz som nevedela pochopiť, ako je to myslené , tie rybie koláčiky.
Ryba na sladko?
Rozumiete, príbeh vraha a obete som chápala, ale nechápala som čo sú to rybie koláčiky.
Neviem kedy som prišla na to, že sú to rybie fašírky. Alebo rybacie karbonátky?
Aký je rozdiel medzi fašírkami a karbonátkami!!!!!
Človeče to sú starosti. V tejto hroznej dobe.
No a na záver: veľa šťastia Ukrajine a jej ľuďom. V tento deň zvlášť ukrajinským ženám, matkám a dcéram.

 

Suroviny:

Na 12 kúskov , čo sú asi 4 porcie budeme potrebovať :

700 g biele rybie filé, ja používam to v kockách
1 vajce
6 cm dlhý kúsok čerstvého ďumbiera
3 veľké cesnakové strúčiky
1 červená dlhá chilli paprička
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
veľká kytička čerstvá koriandrová vňať
1 čajová lyžička hnedého cukru
1 polievková lyžica rybacej omáčky (ak nemáte, tak svetlú sójovú)
1 limetka
1 malá čajová lyžička soľ
hladká múka na poprášenie
olej

Postup

Rybie filé necháme úplne rozmraziť.
Ďumbier pomocou hrany lyžičky ošúpeme, cibuľke odstránime poškodené listy, cesnak ošúpeme.
Ďumbier nasekáme
Cesnak nasekáme.
Umytú chilli papričku a jarnú cibuľku nakrájame na prúžky.
Koriandrovú vňať umyjeme a potrháme. 
Rozmrazené kocky rybieho filé v ruke vyžmýkame. Kocky sa nám pochopiteľne rozpadnú.
Z limety nastrúhame na malej slzičke, zelenú kôru a šťavu vytlačíme.
Do mixéra, alebo robota, vložíme rozbité vajce a všetky suroviny, okrem múky a oleja.


Zmixujeme do pasty.


Rukami vytvoríme 12 fašírok.
Z každej strany ich poprášime múkou.


Ideme opekať.
Na panvici rozohrejeme 3 polievkové lyžice oleja.
Fašírky nech sa nekúpu v oleji, radšej podľa potreby , olej po lyžiciach, pridávajte postupne.
Fašírky podľa pôvodného receptu, bolo treba opekať z každej strany po dve minúty.
Po troch minútach na každej strane vyzerali takto.


To sa mi nepáčilo, takže som ich ešte podopekala, podľa vizuálnej kontroly, aby boli chrumkavé. Neviem či som pridala minútu, alebo dve na každú stranu.


Podávala som ich s ryžou a touto omáčkou.


Dobrý Manžel sa išiel za týmto jedlom umlátiť.


Indická paradajková omáčka

Kedysi, keď bývali prázdniny, alebo bolo treba vykriť nejaký ten soplík a teplotku, Dobrú Vnučku Dorku som si vodila do bystrického bytíku.
Dobrý Vnúčik Janíčko chodieval k Starej Mamke Zamborovej z konkurenčnej rodiny.
Detičky riadne podrástli a Janíčko ako autista, už ťažko mení svoje návyky a tak býva najradšej doma s rodičmi.
Dorka by už možno vedela existovať na pár hodín aj sama, ale Janíčko ťažko.
Takže, teraz už vypomáham, Starej Mamke Zamborovej, s Janíčkom.
Chodievam ku nim do Bratislavy.
Radka sa smeje, že vždy keď odídem, tak keď ide po ulici, bojí sa zájsť za roh, že ju niekto zavraždí, neustále má chuť na jedlo a je naštvaná , ako má zúfalo zariadený byt.
A viete prečo?
Pretože u nich sledujem na káblovke ID crimi, TV paprika a Spektrum Home 🙂
S DC máme úplne odlišné zvyky v pozeraní TV.
Ona si všetko nahráva a sleduje zo záznamu, alebo sleduje všetky tie netflixy a Go a tak.
Ja zase sledujem najradšej všetko v reálnom čase.
Vidieť, že ona pracuje a ja nie 🙂
Na Paprike som sledovala Majstrovské pečenie z Anglicka.
A so mnou aj Dobrá Cerka, aj Dobrá Vnučka, aj Dobrý Zať. Janíčko ten sa hral roblox.
Normálne sme si zasadli všetci na gauč a pozerali sme a híkali.
Bolo tam napríklad 17 ročné dievča, ktoré by s prehľadom strčila do vrecka nieže mňa. Ja sa ani neodvažujem porovnávať moje varenie s jej. Ona by strčila do vrecka možno aj moju mamku. 17 ročná!!!!!!!!

A taká Ukrajinka tam bola a tá vedela úžasne piecť všetko od kysnutého cesta.
Vedela by som Vám hovoriť o každom účinkujúcom z každej rady.

Na Paprike boli tri série. A tie opakujú donekonečna.
Už to nesledujem
Niektorí z účastníkov sa presadili aj ďalej, napriek tomu, že nevyhrali a aj tak majú úspešné kariéry v oblasti varenia a pečenia.
Taká Indka Chetna. (vybrala som foto, kde je práve s tou 17 ročnou dievčinkou)


Vydala niekoľko kuchárskych kníh, má svoj kanál na Youtube, mnohé z veľkých britských portálov, ktoré sledujem, preberajú jej recepty. Je fakt úspešná.
A pritom nevyhrala.
Recept na toto paradajkové karí som sa rozhodla uverejniť, pretože mi najviac pripomína omáčku, ktorú som jedávala u Inda na rohu a absolútne som ju milovala. Iné jedlo už pre mňa u nich ani neexistovalo.
Náš obľúbený čašník, keď prišiel k stolu robiť objednávku, tak sa ma už rovno pýtal, že či to, čo vždy.
Ach, ktovie kde je ten milý chlapík.
Toto karí som si sem na blog, akokeby odložila, aby som ho mala vždy poruke, pretože ho budem varievať veľmi často.
Môžem ho použiť ku ružičkovému kelu, karfiolu, akejkoľvek rybe, akejkoľvek zelenine, alebo hydine, alebo fašírkam. Je skvelá a ešte raz skvelá.
Chetna, to paradajkové karí robila k plackám z cukety.
Robila som aj tie, ale sa mi nevydarili. Ja som ich zjedla, lebo boli skvele dochutené, ale nedržali mi absolútne tvar a tak som mala z nich len seno na tanieri. Ale môžem Vám povedať, že som si výborne na tom bordeli pochutila. 🙂
Konkrétne túto som robila k rybacím koláčom, recept na tie nasleduje.





 

   
   

Suroviny:

Na tri porcie budeme potrebovať :

3 polievkové lyžice oleja 
2 cibule
1 zelená chilli paprička
2 veľké cesnakové strúčiky
2 centimetrový kus ďumbiera
1 plechovka ošúpaných paradajok 
1 maličká konzerva paradajkového pretlaku
1 lyžička soľ
1/2 lyžička garam masala
1/2 lyžička chilli prášok
1/2 lyžička kurkuma
1/2 lyžička koriandrový prášok
1/2 lyžička cukor
šťava z limety
1 polievková lyžica kyslá smotana

 

Postup


Cibuľu, cesnak  a ďumbier ošúpeme a chilli papriku umyjeme. Všetko nasekáme.
V kastróle zohrejte olej a cibuľu opečte 10 až 12 minút,  na miernom zdroji tepla, do tmavozlata.
Pridajte zelené prúžky chilli,  cesnak a zázvor a opekáme ešte minútu.

Použila som nekrájané a ošúpané paradajky v konzerve. Paradajky som len rozmliagala v ruke, aby sa roztrhali a tak som ich pridávala na základ a k nim som dala 2 čajové lyžičky paradajkového pretlaku.
Premiešajte, priveďte k varu,  prikryjeme pokrievkou, stíšte  zdroj tepla na minimum  a varte 10 minút na miernom ohni.
Vypneme a necháme zmes mierne vychladnúť.


Všetko premixujeme tyčovým mixérom.
K paradajkovej omáčke, pridáte 250 ml vody, soľ, cukor a všetky koreniny (garam masala, kurkuma, chilli, koriandrový prášok)
Prikryjeme a povaríme ešte 5 minút.
Omáčku odstavíme. Mne sa zdala príliš sladká a tak som zastrekla ešte limetovou šťavou.
Pred podávaním môžeme pridať lyžicu hustej kyslej smotany. 

Pečené koleno s kelovou prílohou

Priatelia, žijeme v pohnutom čase a ja Ukrajine a ukrajinskému národu želám, čo najrýchlejšie vyhnanie ruskej, okupačnej armády z jeho územia a všetkým rodinám šťastný návrat otcov, synov a všetkých mužov.
Je to také zvláštne, pretože som mala pocit, že  nielen vo svete, ale aj u mňa doma, už nič nebude také ako predtým a nechápala som, ako sa môžem vrátiť k niečomu tak ničotnému, ako je písanie príspevku na blogu o varení.
Uvedomujem si vážnosť situácie , ale variť som musela.
A automaticky som začala premýšľať, ako to jedlo odprezentovať.
Ale je aj pravdou, že nie je mi do smiechu a ani mi nejdú pod prsty písmená, ktoré zoskupím do spomienky, alebo nejakého príbehu.
Tak skutočne budem prezentovať len to jedlo.
Kelová príloha je pre mňa niečo iné, a mala som pocit, že som nikdy nič lepšie nejedla.
S kelom neviem variť. Jediné čo z neho robievam,  sú kelové fašírky, ktoré som sa naučila od Dobrej Svokry a bolo to po, šunkoflakoch, najobľúbenejšie jedlo môjho Dobrého Manžela.
Ja si varím ružičkový kel občas, ktorý mi nevadí, ale zase, žeby som sa išla po ňom umlátiť, povedať nemôžem.
A za kel v mojej domácnosti, je to všetko.
Raz som robila nejakú kelovú gebuzinu, od kuchára Johna, a ten recept som sem aj vložila. Ten, čo sa týka mňa, skončil fiaskom.
A,  aj ste ma zaň, milí priatelia, patrične vysmiali. 🙂
Pre Vás je pravdepodobne táto príloha, ničím zvláštnym, ale my dvaja sme skutočne zjedli ten kel, skôr ako to koleno.
A rozhodne ho budem takto robievať, nielen ako prílohu, ale aj ako hlavné jedlo, len s nejakým párkom, alebo volským okom. Preto ho zaraďujem nielen medzi prílohy, ale aj medzi zeleninové jedlá.
Je pravda, že som ho podlievala výhradne s vývarom v ktorom som varila to koleno a tým som mu pridala na chuti. Dúfam, že dosiahnem taký skvelý chuťový efekt, aj obyčajnou vodou, soľou a korením a podobne.
Uvidím a prípadne to do receptu, časom,  aj doplním.
Takže priatelia, želám Vám pokojné dni, ktoré nebude narušovať žiadna obava z akéhokoľvek ozbrojeného konfliktu a to čo ťaží naše dni, nech rýchle pominie.
Poďme variť.

Suroviny:

Na približne 4 porcie budeme potrebovať :
1 veľké svieže koleno
3 stredné mrkvy
1 cibuľa
5 strúčikov cesnaku
1 polievková lyžica zmiešané celé a nové korenie
1 polievková lyžica soľ
Na  kelovú prílohu :

1 malá hlávka kelu – ja som mala 400 g čistej, už narezanej váhy
1 cibuľa
2 polievkové lyžice cukor
3 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hrozienka
50 g blanšírované a ošúpané mandle
2 plné polievkové lyžice hladká múka
nálev z varenia kolena – ja som ho minula asi 750 ml

Postup

 

Recept ako sa robí koleno tu už mám vložený dávno, takže teraz to už len tak zľahka zosumarizujem.
Koleno zalejeme vodou, tak aby bolo úplne ponorené a pridáme do neho očistenú zeleninu, korenie a soľ. 
Použila som veľké koleno a varila som asi dve hodiny.
Vývar som nemienila použiť na polievku, ako vždy, ale na podlievanie.
Koleno som vybrala, nechala vychladnúť . 
Piekla som ho až na druhý deň.
Ak ho chcete podávať efektne aj s kosťou na podnose, tak pred pečením obaľte trčiace kosti alobalom.
Koleno je dostatočne uvarené a tak ho už len pečieme tak dlho, aby sme mali kožu peknú hnedú a chrumkavú.
Pre efekt, ju môžeme ešte pred pečením narezať do mriežky, alebo len na pásiky.
Nepiekla som ho dlhšie ako 50 minút.  (fotka je z minulého varenia)



Kel očistíme, od poškodených listov, odstránime hlúbik a najhrubšie žily.
Nakrájame na tenké pásiky. Ak máte radi dlhé , tak ich nechajte tak, ja ich ešte vždy aj prekrajujem.
Cibulu očistíme a nakrájame na kocky. 
V kastróle rozohrejeme olej a popražíme cibuľu do voňava , nejakých päť minút.
Vsypeme cukor a miešame, kým sa neroztopí.
Vhodíme krájaný kel a dôkladne premiešame.
A začneme podlievať.

Dusila som možno 20 minút a vždy som sa snažila, aby bol kel dostatočne vlhký. Dobu dusenia musíte odhadnúť podľa ochutnávania. Kel na blato dobrý nie je.
Keď je kel už takmer hotový, pridáme nahrubo,  nasekané mandle a hrozienka. 
Podlejeme a dodusíme do mäkka.

Kel posypeme múkou, premiešame a na záver znovu podlejeme a necháme zhustnúť a prevrieť.
Ja som zvolila konzistenciu mokrejšiu, pretože mi to tak viac chutilo.


Vy sa rozhodnite podľa seba, či to chcete vydusiť, alebo nechať kašovitejšie.
Nebojte sa ani cukru, ani hrozienok a už vôbec nie mandlí.
Všetko je tak, ako má byť a je to skvelé a ešte raz skvelé jedlo.

O tom, ako ma ďalší pokus o podvod na zákazníka, dokopal k napísaniu tohto článku.


My, chalupnícke ženy, netrávime čas pred TV, ale máme svoje koníčky.
Aj Dobrá Svokra, aj Dobrá Teta Pavla a aj ja.
Akurát Dobrá Švagriná Kačenka to má ešte nahnuté, pretože má dve školopovinné deti, prácu a veci s tým súvisiace. Manžel síce pomáha, ale viete ako to je.
Ale ísť na bicykel, grilovať, chodiť do prírody, chalupáriť, stíhajú. Milujú to, majú k tomu vzťah a to je nateraz ich jediné uvoľnenie.
Keď budú v našom veku, tak určite k tomu pribudnú ďalšie.
DS sa veľa venovala vnúčatám, ale dievčatá ju už nepotrebujú každý deň, rastú a sú sebestačnejšie. Je síce po ruke ak by bolo treba, ale je to tak ako je.
A DS sa v zime nudila, tak si zaplatila online kurz maľovania.
O tejto jej črte som netušila.
Nikdy sa tak neprejavila.
Ja som si na milión percent istá, že ja môžem chodiť na hodiny maľovania aj každý deň, od rána do večera, aj tak by som sa maľovať nenaučila. Tak asi treba na to, aby som sa mohla učiť , aj nejaký talent.
Keď bola Dorka Vnučka, ešte maličké cievčatko .. Aby bolo jasné, stále je to moje maličké cievčatko, ale teraz je už skôr také moje milé dievčatko, čo ma vie vytočiť do biela.
Tak keď bola Dorka ešte malá, a ja som ju mávala často pri sebe, pozerávali sme nejaké detské programy, ktoré mala rada.
Jedným bolo aj nejaké kreslenie. Už si vôbec nepamätám ako sa to volalo, kde sme to pozerali, ako to bolo, čo to bolo. Ale tam učili po lopate, ako sa dá nakresliť napríklad kôň.
Alebo žirafa, alebo mačka.
Normálne krok za krokom.
A vtedy som to kreslila spolu s Dorkou a ozaj som to dokázala nakresliť. Obidve sme mali síce rovnako vyzerajúce zvieratká, ale nakreslili sme ich 🙂
Ako teenagerka, som nakreslila plagát na ktorom bola veľká hlava Davida Cassidiho.
Na základnej škole sme sa na geometrii učili techniku zväčšovania, pomocou sieti a zväčšovania pomerov a jedine, kedy by som ja mohla niečo nakresliť, by bolo pomocou tejto siete.
Tak som nakreslila teda tú Davidovu hlavu.
Normálne som ho preniesla z maličkej fotky v Brave, na plagát 50×50 a aj som ho vytieňovala a aj sa na seba podobal.
Netuším čo to bol za speváka, ale páčil sa mi 🙂
Edit: práve som si na youTube pustila toho človeka a jediné čo ma môže ospravedlniť, bolo to, že som mala 13 rokov.
Môj Dobrý Brat Jožko, ten ma to hlavne naučil.
Ten vyzdobil takýmito plagátmi celú svoju izbu. Nakreslil obrovský plagát Status Quo, alebo Ritchie Blackmora, Ricka Wackemana, a Beatles a Sweet tak.
Raz prišla Dobrá Cerka zo školy domov. Bola vtedy v tretej triede na základnej a začala sa učiť ruštinu.
Ruštinárka im dala učiť sa nové slovíčka z témy : prístroje v domácnosti.
A okrem toho mali nakresliť 10 vecí, ktoré nám v domácnosti pomáhajú, na štvrťky výkresu a pomenovať ich.
Dobrá Cerka je moja dcerka. Tiež nevie kresliť.
A tak som si sadla a začala kresliť ja.
Práčku som nakreslila tak, že som si pred ňu sadla a pomerovala pomocou tušky.
A všetko čo som kreslila, tak som musela mať pred sebou….nôž, vidlicu, stôl, kreslo, televízor.
Vrcholný výkon bol keď som kreslila gramofón. Aj s platňou.
Som sa vtedy dochodila po byte, kým som to všetko pokreslila.
Potom prešla na jazykovú školu a tam sa učila nemčinu a angličtinu. Ruštinu doteraz nikdy nepotrebovala a silne veríma modlím, sa, že ani nebude.
Skrátka kreslenie je pre mňa niečo, čo nepotrebujem k životu a ničím ma nenapĺňa.
DS mala na to iný názor.
Takže si zaplatila online učenie kreslenia.
Neviem, či má nejaký pokračovací kurz, alebo sa už tomu venuje bez výučby.
No a dnes ma FB oblažil platenou reklamou na toto.https://luckinice.com/products/writers-messenger-holzbox?fbclid=IwAR0PjB_BJsh1YGK_-xZE8b6OEUEzy2D2xyDp4il1uiExXE6g-3LKzoADo88

Je to nádherné nie?
V tej sekunde ako som to videla, by som to kúpila ako darček pre DS.
Určite by sa tomu potešila, je to nápadité, krásne a užitočné.
Sic poučená s praktikami, čínskych podvodníkov, som sa obrátila na DM aby mi overil, odkiaľ to je dovážané.
A predstavte si čo našiel.
https://www.etsy.com/listing/915304141/writers-messenger-wood-box-a5-for

Tak a teraz si to porovnajte.
Navlas to isté, však?
Klasická praktika ázijských podvodníkov.
Ukradnú fotku z originálneho produktu.
Všimnite si, že jediné čo zmizlo na fotkách fejkového obchodu na FB, je autorské logo.
Podvodník nemá ani len predlohu, podľa čoho by to robil. Akurát tú fotku.
Vy myslíte, že Vám príde to, čo vidíte na obrázku?
No neexistuje.
Príde Vám niečo, čo je nepoužiteľné. Prídete o peniaze.
Celá stránka je jeden podvod.
Ak pristúpite, že si niečo objednáte z takéhoto obchodu, vždy si všetko prečítajte, čo sa píše na ich stránkach.
Áno , na týchto konkrétnych nájdete nemeckú adresu sídla a emailovú adresu. Telefonický kontakt neexistuje. Boh milý vie, či tam tá firma skutočne sídli, alebo tam má len schránku, alebo len na vchodových dverách samolepku za dve eurá.
Nemáte to ako overiť. Premýšľali sme s DM, že im napíšeme, aby nám zaslali svoje daňové číslo, ale DM povedal, že je si na milión percent istý, že je toto podvodná stránka z Ázie a nebude strácať čas.
Na stránkach Vás ubezpečujú, ako všetko prebieha prehľadne a korektne.
A hneď na to sa píše “ ak vraciate tovar, tento musíte vrátiť na vlastné náklady“
Podľa európskych zákonov obchodného styku, tovar ktorý reklamujeme , alebo vraciame v lehote do dvoch týždňov sa vracia na náklady predajcu.
Toto nieže nie je korektné, toto je proti zákonu.
Ak si od nich niečo kúpite, tak musíte zaškrtnúť, že súhlasíte s ich podmienkami a môžete sa sťažovať tak jedine vlastnej peňaženke.
A čo je to za firma, ktorá nakupuje v Mexiku tovar za vyše 215 eur a potom predáva za necelých 45?
Etsy je erudovaná stránka, ktorá sa zaoberá predajom handmade tovaru. Ja sama sa odtiaľ nebojím nakupovať a to som objednávala od predajcov, tam certifikovaných, hádam z celej zemegule. No to preháňam. Z celej nie. Ale boli to rôzne kúty sveta a etsy za svojich predajcov ručí. Je to niečo ako slovenské Sashe.
Neviem či Etsy dáva také záruky ako napríklad Ebay, ale rozhodne si svojich predávajúcich overuje.
Btw, tomu chlapíkovi z Etsy idem napísať email, že či vie ako mu ukradli fotky a prezentujú to ako ich tovar. Bude od šťastia určite, celý bez seba.
Na stránkach píšu, že tovar majú na sklade a odosielajú ho do 10 dní. A ak nepríde do 60 dní, tak Vám vrátia peniaze.
Kto Vám vráti peniaze?
Nemáte žiaden reálny kontakt.
Toto je praktika klasického AliExpresu.
Tá brašňa mi nedá pokoja. Veľmi , veľmi by som chcela niečo také kúpiť DS.
Pozrela som sa teda aj na sk stránky. Zadávala som normálne do google slovenský výraz, napríklad prenosný batoh na kresliace potreby.
A predstavte si, že keď som si dala vyhľadávanie podľa fotiek. Tak všetky tie čo ma zaujali, mali pod fotkou odkaz na slovenské stránky www a keď som na ne klikla, tak ma rovno presmerovalo na stránky AliExpresu.
Som z toho veľmi smutná.
Ešte aj to chudobné Slovensko, stojí týmto ázijským podvodníkom za to.
Koľko krásneho oblečenia ste videli ako platenú reklamu na FB a za lacný peniaz. A priznáte niekto, niekedy, aká Vám prišla handra.
Pri presne rovnakých podmienkach ako sa prezentuje táto konkrétna stránka.
Mne sa priznali dve kamarátky a ani mi nemali čo ukázať, pretože to rovno vyhodili do kontajnera. Že ani ako handra sa to nedalo použiť, pretože to bola čistá umelina.
Ak nachytá čo len 100 ľudí, tak si zarobí , zabalí to a pod iným názvom o dva týždne bude ponúkať to isté.

Určite Vám niečo príde. Niečo, čo sa budete hanbiť ukázať, že ste zato dali peniaze. A možno to odfotíte a pošlete do nejakých časopisov kde z toho vyrobia ďalšiu a ďalšiu galériu pod názvom “ čo ste si objednali a čo Vám v skutočnosti prišlo“
A ostatní sa budú na tom smiať, až sa budú po zemi váľať a svätosväte tvrdiť, že im sa to nemôže stať.
Priatelia, dávajte si pozor.
Svet je zlý, ale len tak zlý, ako si ho sami urobíme.
Aky budem robiť všetko preto, aby som Ti niečo podobné zohnala, ale za 300 eur z Mexika to bude až vtedy, keď mi nakreslíš túto sliepku.

Vieš ako sa mi veľmi páči






Jablkovo-makový závin zo šľahačkového cesta.

Túto štrúdľu som upiekla na deň Svätého Valentína a odvtedy premýšľam a premýšľam čo s tým.
Uverejniť – Neuverejniť.
Možno to všetko spíšem, aj fotky pridám a nakoniec ho odložím medzi koncepty, kde zapadne prachom.
Mňa totiž to cesto nejako neoslovilo.
Niežeby bolo zlé, ale skrátka mi nechutilo a a neviem, či tento recept ešte niekedy použijem.
Neviem, kto prišiel s týmto receptom ako prvý, ale prehnal sa celým českým a slovenským internetom.
V zdrojoch v ktorých som ho našla, nebola na ňom zmenená ani čiarka, hoci autorky tvrdili také srandy, akože
– toto je recept, ktorý mám po babke
– toto je recept, ktorý má mamička v zošite už 40 rokov
– tento recept sa používa v našej rodine už 100 rokov
bla bla bla bla
Tak ja to poviem normálne.
Našla som ho na internete asi na tisícich stránkach, ktoré sa zaoberajú varením, u blogeriek, u užívateľkách a kade tade. Pôvodný zdroj nie je možné dohľadať, pretože niektoré domény, veľmi fikane podotýkam, neudávajú verejne dátum vloženia.
To cesto mi príde nejaké bez chuti a je také…neviem to popísať. No ako som uviedla, neoslovilo ma.
Jeho chyba bola asi len v chuti, pretože inak k nemu nemám ani jednu výhradu.
Veľmi rýchle je hotové.
Výborne sa s ním pracuje.
Netrhá sa.
Ľahko sa s ním manipuluje.
Nenechajte sa mnou odradiť. Keď ho chváli slovenský a český internet, tak predpokladám, že chyba je len vo mne a Vám príde naopak absolútne v poriadku.
Možno ho dochutím ešte nejakými vecami, niečo pridám, niečo uberiem….a bude pre mňa tiež také.
No a čo sa týka náplne.
Kým som sa nevydala za Dobrého Manžela , záviny som absolútne nerobila.
U nás v Selciach sa robievali zákusky, a maximálne makové podkovy z kysnutého cesta.
Jablká sa nikdy, nikde nedávali v surovom stave, vždy sa používali kompóty.
Na záhrade máme staručkú jabloň „strúdľovku“ a z tej môžeme zavariť aj sto pohárov jablkového kompótu.
A aj sa u nás zavárali .
Nejedli sa. Len sa používali do pečenia.
Aj keď bola jablková sezóna, tak aj vtedy sa používali kompóty.
Mamička už nepečie a tak sa zavarí asi len tak 10 pohárov. Ostatné jablká, sa buď zjedia, alebo rozdajú.
Pred dvoma rokmi mi dala Dobrá Švagriná, plnú debničku a dve tašky.
A tak som na chate zavárala.
Tam ma prehovárali, aby som to nerobila ako kompót. Že keď babička, alebo obidve jej dcéry (Dobrá Svokra a Dobrá Teta Pavla) mali dostatok jabĺk odniekiaľ, tak oni ich len nakrájali a nahusto, nahusto natlačili do pohára a zasterilizovali.
Bez cukru, bez vody.
No nevedela som si to predstaviť, lebo som to vôbec nepoznala a tak som robila po svojom.
To bolo prvýkrát čo som zavárala ja, sama od seba, jablká. Urobila som to len preto, aby nevyšli navnivoč.
Keď som začala robiť záviny z lístkového cesta, alebo žemľovku, alebo jablčníky a páje, tak som si kúpila normálne v obchode jablká a tie som buď postrúhala, alebo nakrájala a použila ich také surové na náplň.
Dobrá Svokra to tak robieva a DM jej záviny chutia. Začala som ich robiť tak aj ja.
No..čo Vám budem čo hovoriť, bola som zúfala, lebo ani raz! Ani jeden jediný raz sa mi nestalo, aby mi tá náplň z toho závinu , alebo žemľovky , nevypadúvala a nerozpadúvala sa.
Mohla som robiť , čo som chcela, furt furt to tak bolo.
A tak som si zvykla.
Minulý rok mala mamka pankreasový záchvat a aj sa jej zapálil, takže bola chvíľu v nemocnici a potom musela mať doma diétu.
Tak sme sa s Dobrou Švagrinou u nej striedali.
Po nejakých pár týždňoch, keď už nemala zápal a už začala jesť aj normálne veci, tak som urobila jablkový závin.
Aj som jej ho priniesla a aj sa tešila. Trochu odjedla a nechala tak.
Potom som urobila žemľovku.
Ani tú.
A chodila ako sto čertov, okolo mňa.
A keď už sa dosť natrucovala a ja som sa , nevediac, čo je jej, opýtala, že prečo to nezjedla.
Vraj chorá , stará, úbohá žena.
To ste mali vidieť a počuť .
„To že si akú tú plnku urobila. To kto Ťa takto naučil robiť, to si kde videla, to ako taká haranbaša lenivá robíš, to vyzerá ten koláč ako seno“
„To sa takto nerobí!!!!!!!!“
“ To je tvrdô, ťie jablká. A nedrží Ti to pokope. Daj to het, to sa nedá jesť“
“ A ani otec to nebude chcieť“
No on by chudák aj jedol, ale Zlatka povedala, že nemá, tak sa bál. 🙂
Moja mamička nie je rozhodne, ako babička Boženy Nemcovej 🙂
Dobrý Brat s Dobrou Švagrinou zjedli všetko, ako sa patrí , lyžicou z plechu 🙂 a Dobrý Manžel mi napísal, že on by si veru tiež s láskou a vďakou dal.
Tak som sa nechala učičíkať. 🙂
Potom sa mamka odfučala a popremýšľala a prišla sama za mnou, že prečo som tie jablká nepodusila.
Tak som jej povedala, že neviem, žeby som to mala dusiť, lebo v Jihlave to DS nedusí a my sme v Selciach tieto jablkové koláče nerobievali.
A keď sa pozriete na rôzne jablkové koláče, tak tam tiež píše, že jablká postrúhame, pokrájame a podobne, ale nikde ani slovo o tom, že ich treba podusiť.
A tak mi aj vysvetlila, že to preto mi tá plnka nedrží pokope, a aby som ich určite vždy aspoň 10 minút podusila.
A tak neviem, či mala pravdu, či nemala, ale odvtedy dusím jablká.
A Panebože odpusť, ale plnka mi už aj drží.
Nevypadúva a nesype sa.
Takže odteraz budem teda tie jablká naozaj všetky zavárať, aby som mala vždy pripravené k ruke.
A skúsim urobiť aj tie , čo sú dusené, len vo vlastnej šťave. Hlavne nastrúhané takto skúsim.
No a čo ešte vyčítam tomuto závinu.
Je totálne nefotogenický.
Nechcite……nechcite vedieť, koľko fotiek som vymazala, koľko som menila scénu, koľko som sa doupravovala, aby to bolo čo len trošku publikovateľné.
Z postupu nemám fotky, pretože neboli v takom stave, aby som ich sem vložila. Do plnky som dávala miesto slivkového, džem z čiernych ríbezlí. Farba bola tak ohavná, že sa nedalo na to pozerať. Vyzeralo to ako zo surrealistického filmu.
Ak sa rozhodnem rcp nakoniec nevložiť, tak veľkú veľkú mieru na tom budú mať , práve fotografie.

(pozn. takže po štyroch dňoch je recept tu. Dobrý Manžel povedal, že čo mi šibe, že ten závin bol výborný, len trochu suchý)


   
Pocet porcii (kusov)  

Suroviny:

Na cesto :

500 g hladká múka
2 vajcia
1 plnšia čajová lyžička prášok do pečiva
220 ml smotana na šľahanie
pol lyžičky soľ
2 polievkové lyžice ocot

Na náplň :

7 veľkých šťavnatých jabĺk
100 g maslo
100 g mletý mak
2 polievkové lyžice  slivkový lekvár
2 polievkové lyžice práškový cukor
2 polievkové lyžice hrozienka
1 polievková lyžica limetová šťava

Na dokončenie :
vajíčko na potretie
maslo + rum

Postup

Múku, vo veľkej mise, skypríme spolu s práškom do pečiva
Pridáme štipku soli, dve vajcia a začneme k vajíčkam priberať a domiešavať múku len tak prstami.
Smotanu pomaly prilievame a neustále prstami zapracovávame ďalšiu a ďalšiu múku.
Pridáme ešte ocot.
To cesto som mala ešte veľmi tuhé, tak som vyliala nádobu, kde som mala smotanu, asi troma lyžicami vody a vyliala do neho.
Všetku múku už zapracujeme.
Spracujeme rýchle cesto , prikryjeme a necháme odpočinúť. 
Jablká nastrúhame na veľkej slzičke.
Nebolo v nich veľa šťavy a ak by aj bola, tak by som ju neodstraňovala.
Jablká dáme do kastróla a pridáme k nim veľký kus masla. 


Dusíme 10 minút.
Nasypem k nim mletý mak.
* Dala som 125 gramov, ale plnka sa mi v koláči zadala suchá, takže v recepte uvádzam už len 100 g. Musíte sa riadiť intuíciou, pretože jablká sú rôzne šťavnaté a rôzne sladké*
Nakoniec vmiešame lekvár.
* tu znovu musím zmeniť recept, proti tomu, ako som robila . Obyčajne dávam slivkový, ale som ho nemala a tak som použila , džem z čiernych ríbezlí. Vizuálne to je katastrofa a ani nám to veľmi nepasovalo. Snažte sa výhradne o ten slivkový*
Ochutíme práškovým cukrom.
Slivkový džem skvele plnku ochutí, takže aj ten cukor v rozpise je orientačný.
Mala som polovicu limety, tak som vytlačila nakoniec do plnky aj šťavu.

Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Ak chcete nejako ozdobovať tak si s každej polovice oddeľte rovnaký kúsok cesta.
Na plech položíme papier na pečenie
Každú´´ polovicu cesta rozvaľkáme na tenko do obdĺžnika.
Cesto posypeme rozmrvenými piškótami.  Ja som nemala , tak som posypala strúhaným kokosom.


Polovicu náplne rozložíme po celej ploche, ale na bokoch necháme tak centimeter voľný a na vzdialenejšom konci, ku ktorému budeme rolovať,  päť centimetrov. 

Voľné strany cesta po bokoch založíme na plnku.
No a zarolujeme.
Preložíme roládu na plech .
Prekladalo sa mi dobre, bez problémov.
A takto urobíme aj s druhou polovicou.
Ak chcete robiť ozdoby, tak teraz prišiel na ne čas.
Rozšľahajte vajíčko a štetcom ponatierajte obidva záviny.
Popriliepajte ozdoby a znovu pretrite všetko vajíčkom


Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov a piekla som približne pol hodinu.
Ja mám plynovú rúru a tá mi nepekne zapeká z vrchu.

 
Všetky tie recepty, ktoré sú na internete s týmto cestom, píšu, že sa má potrieť roztopeným maslom , zmiešaný s rumom. Ja som radšej zvolila to vajíčko, lebo som vedela, že aby som mala akú takú farbu, musím tomu pomôcť. Naviac som chcela tie ozdoby  a tie sa musia prilepiť na cesto,  tým vajíčkom. 

Keď pečiem kysnuté koláče, tak ich vždy hneď po upečení, keď ich vytiahnem z rúry, potieram roztopeným maslom , zmiešaným s rumom.
Pri tomto koláči som to urobila tiež. Netuším či to pomohlo, ja som mala pocit že nie, ale neviem to odhadnúť. Čestne sa priznávam.
Necháme vychladnúť a až potom krájame. 

Strapačky – halušky s kyslou kapustou.

Aby ste vedeli milí moji priatelia a priateľky. Toto sú moje druhé halušky v živote.
Prvé boli vlani na chate.
Ja som to dovtedy vonkoncom nevarila.
A musím podotknúť, že tak päť rokov dozadu,  som ich ani nikdy nejedla.
Na rozdiel od toho, keď ma rodičia nútili piť k haruli na plechu, alebo pečeným zemiakom na plechu,  kyslé mlieko, lebo „kto to kedy videl“ a “ to sa k tomu čaj nehodí“,  halušky ma jesť nenútili.
Možno preto, že kyslého mlieka bolo veľa a na jeho prípravu nebolo treba žiadnej práce, na rozdiel od halušiek.
Nech mi nikto nehovorí, že haluška nie sú prtivá práca. S kopou riadu. Aspoň u mňa to tak je.
Možno nájdem časom, nejaký šikovný grif, že bude pre mňa práca hrou, čo sa týka halušiek, zatiaľ je to tak ako je. Je to prtivé jedlo.
Radšej by som varila 10 x karí, ako raz halušky.
Neviem prečo som to nemala rada. Asi preto, že k tomu naši pili zakysanku a bryndzu miešali s kyslou smotanou. To k bryndzovým.
Keď sa varili tvarohové, tak sa pražilo na omastenie maslo a to mi tiež, ako dieťaťu,  nevoňalo. Tie som ale občas jedla. Akurát sa tak často nevarili ako bryndzové.
No a čo sa týka halušiek s kapustou. Tie rodičia varievali, ale zase! Oni si ich cukrovali!
Pre predstavu. Na stole vahan  halušiek s kapustou a pri tom postavený zásobník s cukrom. Ten čo býva v kredenci a dáva sa do nich múka, cukor, soľ a tak.  Polievkovou lyžicou si ten cukor, mama s tatíkom, sypali do halušiek.
Toto všetko spôsobilo, že tie halušky som nejedávala a nejedávala.
V Bavorsku sa robievajú, okrem iných príloh, aj zemiakové knedle halb und halb.
Do tých idú,  pol na pol,  zemiaky uvarené v šupke a zemiaky postrúhané za surova. Tie knedle   mi chutia. Ale raz som chcela urobiť haruľu a mala som strašne veľa zemiakov zmixovaných, tak som sa rozhodla, že urobím doma,  aj tie zemiakové knedle a k nim niečo vymyslím. Dala som tam málo tých uvarených a veľa tých surových.
Môžem Vám povedať, že som ich vôbec nemohla jesť, lebo mi pripomínali chuťou,  halušky.
Tak som aj premýšľala, či náhodou mi nechutia halušky nie kvôli tomu, že s čím sú vymiešané, ale kvôli nim samotným.
Na nič som neprišla.
Taká som ja bola Slovenka nanič. Ani som ich nevarila, ani som ich nejedla a ešte som ich aj hanila. Tak veru.
Raz sme išli s Milanom zo Slovenska do Mníchova a nejako sme všetci boli hladní.
Ešte si pamätám, že sme išli starou cestou, že nebola ešte urobená diaľnica do Nitry.
Neviem kde, hádam, že niekde za Žiarom, sme sa zastavili v nejakom motoreste a Milan si dal halušky a Dobrý Manžel vyprážaný syr.
Ja som si povedala, že skúsim tie halušky a ak nie, tak ich dám zabaliť a Milan si ich privezie domov.
A skoro som odpadla, lebo mi chutili. Neviem či som bola ozaj taká hladná, či čo.
Ešte chcem povedať, že to bol hnusný motorest, so stolami a stoličkami ako v závodnej jedálni, hnusná dlažba, bez kobercov  a barmanka si púšťala na kazeťáku (!) nejaký nahratý maďarský popík. No jedna katastrofa to prostredie.
Až na tie  bryndzové halušky. A aj ten syr vyprážaný vraj bol vynikajúci a tatarka bola robená, nie kupovaná.
Do poslednej omrvinky sme všetko zjedli.
A raz, som si znovu objednala skusmo halušky s bryndzou u nášho kamaráta, ktorý prevádzkuje kolibu. A on mi chcel urobiť radosť a dal mi na ne všetkého dvojmo. Kyslú smotanu nevynímajúc..
Vôbec som to nemohla jesť, aleže vôbec.
Tak som sa vyhovorila na niečo, a dala si ich zabaliť.
Moji rodičia sa ohromne  dobre z nich najedli a ja som zase odpísala toto jedlo.
Raz nás nejaký výlet zastihol na Donovaloch a že vyskúšame aj nejakú konkurenčnú kolibu, nielen tú našu.
Ja som si vybrala niečo, neviem čo a Dobrý Manžel už už chcel nejaký vyprážaný syr zase , ale náhle sa naštval a hovorí, že to teda ani náhodou. Raz nás tu obsluhujú čašníci v krojoch, hrajú tu fujarkári, je plné parkovisko maďarských a českých turistov, ideme jesť slovenské halušky.
Tak ja som skúsila znovu tie bryndzové, s tým, že som nechcela ani smotanu, ani klobásku, len vyškvarenú slaninu a DM kyslú kapustu.
A odvtedy nám niet pomoci.
Ak majú halušky, dávame si halušky. Ja som ich variť nevedela, takže sme ich jedli aspoň v reštauráciách.
A to isté donáška jedla.
Keď sme na SK a nestíham variť, tak si objednávame vždy strapačky.
Vlani na chate, vôbec netuším z akého dôvodu, som sa rozhodla, že ich skúsim  uvariť. Asi preto, že sa nám už veľmi po nich zacnelo.
Keď som volala Dobrej Švagrinej Janke, ako robí halušky, tak skoro skolabovala, dlho dlho sa smiala a potom zo seba vytisla pár rád.
A viete čo…..ohromne sme si na nich s DM pochutili a aj deda Oldřich.
Že toto jedlo nejedol hádam aj 40 rokov, celkom som mu aj verila. Kde v  Jihlave by mu asi tak urobili strapačky.
A sľúbila som mu, že mu urobím aj s bryndzou.
Na bryndzové čas  už nevyšiel a dnes v nedeľu, prišlo repete. Strapačky.
DM by mi bryndzové aj tak nejedol. A kde by som asi tak v Mníchove zohnala bryndzu.
To som zase písala Dobrej Cerke, aby mi pripomenula, ako som to vtedy v lete robila. DŠ som sa už hanbila volať.
Všetko vyšlo tak ako malo.
Akurát sa mi DM smial, že každá haluška je iná. O tom, že nemám haluškár som už písala a musím hádzať z lopatky nožom.
Aspoň vidieť že sú „hausgemacht“.

Cas pripravy
Pocet porcii (kusov)

Suroviny:

Na 4 normálne porcie budeme potrebovať :

750 g očistených a umytých zemiakov
dobrých 150 g polohrubá múka
1 čajová lyžička soľ
2 pásiky dobrej údenej prerastanej slaniny
500 g kyslá kapusta
veľká lyžica bravčová masť (myslím veľká lyžica neroztopenej)
1 cibuľa
čerstvo drvené  korenie, soľ

Postup

Vo veľkom kastróle rozohrejeme masť.
Slaninu nakrájame na kocky a vyškvaríme. Podberákom ich vyberieme a odložíme bokom
Cibuľu očistíme, nakrájame na kocky a podusíme na výpeku.
Ak je kapusta veľmi kyslá, tak ju premyjeme. Ja ju prekrájam, pretože nemám rada, keď mi visí z lyžice.
Nemám kapustu v sude, kupujem ju v obchode a táto bavorská kupovaná, je už aj ochutená aj predvarená, tú fakt stačí len zahriať.
Ak máte klasickú slovenskú, tak podľa mojich skúseností, tá bývaj aj kyslejšia, aj tvrdšia.
Doporučujem najprv na výpek dať lyžicu cukru a miešať, kým sa neroztopí.
Pridať prekrájanú kapustu, dobre premiešať a trochu podliať horúcou vodou. Dať pod pokrievku a dusiť kapustu, až kým nie je tak mäkká, ako Vám vyhovuje. Tekutina by mala byť takmer vydusená a kapusta dostatočne omastená.
Na záver kapustu osoliť, okoreniť a ak je veľmi kyslá, tak trošku osladiť.


No a ideme si urobiť halušky.
Do veľkého hrnca dáme variť vodu s plytkou lyžicou soli
Očistené zemiaky akýmkoľvek spôsobom zmixujeme na hladkú kašu.
Buď ich „porajbete“ na strúhadle (nie na slzičkavých stranách), alebo dáte do mixéra a nože si s tým poradia raz dva.

(Teraz ma napadlo, že je možné, že sa mi do tých halušiek v minulosti nechcelo ísť, kvôli tomu rajbaniu. Chvalabohu mám mixér)

Ak robíte halušky z vodových zemiakov, tak vodu, ktorá v kaši stojí, vylejte.
Kašu nenechajte stáť a ihneď ju zasypte múkou a pridajte lyžičku soli.
Vymiešame.
Halušky buď hádžeme z lopárika ostrou špičkou noža, priamo do horúcej vody, alebo zemiakové cesto vložíme do haluškára, alebo ho naložíme na podlhovastú „vec“ po ktorej beháme hore-dolu s tým hranatým zásobníkom. (Vážne netuším ako mám toho pomocníka na hádzanie halušiek nazvať a už vôbec nie popísať)
Hádzanie halušiek z lopárika nie je vôbec ťažké. Na Youtube určite nájdete návod a ukážku ako sa to robí .
Jaj a ešte.
Skôr ako začnete pustite si do horúcej vody skusmo, pár halušiek, aby ste si boli istí, že si neuvaríte miesto halušiek polievku.
Ak sa Vám vo vode rozplývajú, tak pridajte nejakú lyžicu múky.
Cesto by malo byť natoľko riedke, že pohodlne prepadúva cez haluškové oká do vody, akonáhle prejdete po ňom lyžicou. Netreba na to silu.
Na uvarenie stačí pár minútok, možno tri.
Ja osobne halušky premývam pod vodou, pretože mi to povedala aj Dobrá Švagriná, aj Dobrá Cerka a som s tým spokojná

.
Aj tú vodu ktorá mi ostane po uvarení halušiek vylievam. Je hustá a plná škrobu.
Vraj Anka Dzúriková do tej vody,  pridala uvarené zemiaky a jedli to ako polievku. Neviem, nemám sa jej už ako na to opýtať.
Skrátka u mňa skončila voda vo výlevke.
Opláchnuté halušky vmiešam do horúcej kapusty, posypem vyškvarenou slaninou a podávam.


Strapačky majú fantastickú výhodu, že sa pohodlne môžu prihrievať.
Tieto dnešné sa mi obzvlášť podarili .
Až na ten špinavý mixér, misku, kde som mala cesto, sitko kde som preplachovala, hrniec kde som dusila kapustu, vytierku s ktorou som vytrela misku, lopárik, nôž, dve lyžice, mastný tanier, kde som vyložila opečenú slaninu, podberák.
Žartujem.
Strapačky za to stoja.