Britský klobáskový pekáč s vajíčkami

Keď sme boli pred 15 rokmi na dovolenke v Škótsku, bolo to úplne super. Dobrá Cerka s Dobrým Zaťom boli ešte bez detí a a naša skupinka sa tam vychytila takmer z dňa,  na deň.
Išli sme začiatkom mája a práve sa otvorili všetky múzeá a hrady a turistické atrakcie. Akurát ešte nezačala turistická sezóna, nikde neboli turisti, žiadny ľudia, nebolo teplo, všetko bolo zelené a všade kvitli narcisy, asi tak, ako u nás na Slovensku kvitnú púpavy.
Nemali sme žiaden zásadný plán.
Kúpili sme si v kníhkupectve, skutočne skvelého turistického sprievodcu po Škótsku a to bolo všetko.
Na letisku sme si prenajali na týždeň auto. Dobrý Manžel a Dobrý Zať si pocvičili šoférovanie na opačnej strane, my dve s Cerkou sme zažili pri tom veselú polhodinku a vybrali sme sa do sveta.
Najprv sme chceli stráviť dva dni v Edinburgu, ale predstavte si, že práve vtedy vrcholil nejaký národný golfový turnaj zásadného významu a všetky hotely, boli obsadené. Nejaký sme napokon aj našli, vyzeral ako keby v ňom bola škola Harryho Pottera.
Mal takú chybu, že bol strašne na figu lokalizovaný. Nijakovsky nám to nevychádzalo, lebo by sme museli k najbližším spojom s mestom,  chodiť autom a bolo to také, akoby som tom, nešikovné.
Tak sme to prehodnotili, že teda Edinburg bude až na záver a poberieme sa niekam inam.
Zapichli sme prst do sprievodcu a našli sme si oblasť, kde bolo veľa vecí, ktoré sme mohli vidieť.

Prvé súkromné ubytovanie, ktoré sprievodca uvádzal, nám zdvihlo telefón a tak sme si tam na tom letiskovom parkovisku, našli za 10 minút aj strechu nad hlavou.


Išli sme vidiekom a bolo to úžasné.
Hocikedy sme museli ísť za bažantmi, kým nás nepustili pred seba. Alebo nám preskočil cez cestu srnec.
A v noci, keď sme vyšli pred dom, tak presne také isté zvuky škriekania a vtákov sme počúvali,  aké bývali každú noc v Midsomerských vraždách. Neviem čo za vtáky to robia, či bažanty,  či čo.
Mali sme v cene aj raňajky a pani sa nás pýtala, že či nám nevadí čierny puding.
No neboli sme v obraze, čo Vám budem čo vykladať,  Ale DM hovoril, že v Klube Pickwickovcov jedávali hocijaké pudingy a že to budú asi nákypy na slano.
No neverili sme mu, lebo Klub Pickwickovcov z nás nikto ,okrem neho,  nečítal.
Tak sme s napätím čakali , čo to ten čierny puding bude.
A on to bolo niečo také,  ako jaterničkový,  krvavý prejt.
Výýýborný.
DC a DZ boli fajnoví a nechceli ani za nič. Ja s DM sme zjedli aj ich porcie.
No a odvtedy viem, že keď Brit povie, že sa podáva puding, musíte byť obozretný, čo by ste mali vlastne očakávať.
Yorkshirský puding, je vajíčková zmes, ktorá sa nalieva do formičiek a nechá sa nafúknuť a upiecť v rúre.
Je to príloha a podáva sa to k mäsovým pokrmom so šťavou.
Tento pekáč nie je klasický yorkshirský puding, ale je to robené podobne a v anglickom magazíne o varení  „Delicious“ ho takto nazvali.
Ja som ho pomenovala inak, lebo si neviem predstaviť, kto by na Slovensku hľadal na mojom blogu niečo s názvom Yorkshire puding.

Cas pripravy

Suroviny:

Na dve menšie, alebo jednu veľkú porciu budeme potrebovať :
hlboký pekáčik 20 x 20

Rôzne druhy klobások na opekanie
veľké klobúčiky šampiónov
tenučké plátky slaniny na obaľovanie
čerešňové paradajky
3 polievkové lyžice oleja
Na vajíčkovú zmes :
100 ml sladké mlieko
2 veľké vajcia
štipka soli
čerstvo drvené korenie
trošku nasekaných, čerstvých,  rozmarínových ihličiek
trošku sušeného tymianu
pol lyžičky horčice
70 g hladká múka

Postup

Z mlieka, vajíčok a múky vymiešame hladké cesto a dochutíme ho soľou, korením, bylinkami a horčicou.
Zapneme rúru na 200 stupňov.
Klobúčiky húb obalíme priesvitnými pásmi prerastanej slaniny..


Klobásky pofŕkame olejom a potrieme ich rukami po celej ploche.


Klobásy vložíme do pekáča a dáme do rúry na 15 minút. Občas nimi potrasieme, aby sa opiekli zo všetkých strán. Keď budú zlatisté, pridáme do pekáča huby a čerešňové paradajky.
Všetko ešte pofŕkame olejom a vložíme do rúry.


Teplotu zvýšime na 220 stupňov a pečieme 10 minút.
Pekáč vyberieme, prešľaháme vajíčka a vlejeme do pekáča.


Hneď vrátime do rúry a pečieme 25 až 30 minút kým nie sú vajcia nafúknuté a zlatisté.

Sledujte si to podľa svojej rúry.
Ak sa Vám veľmi vyfúknu okraje a stred je prepadnutý, môžete do stredu, kde je cesto tenké, vklepnúť ešte jedno vajce a upiecť v pekáči ako volské oko. Trvá to možno nejakých 6 minút.
Ja by som možno aj dala, ale som nemala kde, môj pekáčik 20 x 20 by mohol byť trošku väčší.
Uhorkový, alebo akýkoľvek chrumkavý šalát je k tomuto úplne skvelý.
O čerstvom,  čiernom chlebe ani nehovorím.

Špenátová torta s jahodovým želé

Tento typ múčnika môžete nájsť aj pod menom „machová torta“
Machovú tortu som robila už niekoľkokrát a zakaždým som použila iný recept.
Viete je napísaný recept a „napísaný recept“.
Ja mám veľké problémy s upečením zákuskov, dezertov, koláčov.
Nemám v sebe tú zručnosť, originalitu, precíznosť a chýba mi  pri nových druhoch, empirická skúsenosť. 
Neviem hotový výrobok dokončiť, pekne nazdobiť a nakrájať.
Toto v sebe jednoducho nemám.
Spolieham teda na to, že „fajn, nevyzerá to úhľadne, nafotené je to mizerne, vyzerá to celkove hrozne, ale ručím za to, že to bude chutné, dobré a niekto, kto je šikovnejší, tak z toho urobí doma obrovskú parádu.
A na to,  aby som za to ručila, tak potrebujem naozaj dobrý recept a pár rád k tomu.
Pri varení sa dokážem vyznať aj v zmrvenom rozpise a v pohode sa v tom vyznám,  aj keď sú tam fakticky zlé gramáže a popletené postupy.

Ale nedokážem si poradiť pri pečení. 
Neviem a priznám sa,  že ani ma to tak do hĺbky nezaujíma ako fungujú chemické procesy v potravinách,  pri rôznych technikách. 
Ja by som len potrebovala rozpis, kde mi povedia, urob to a to,  za týchto podmienok.
Na veľkých variacich webových portáloch, kde užívatelia vkladajú svoje recepty, alebo v tlačených receptových časopisoch a kuchárskych knihách, mi absolútne chýba taká nejaká komunikácia o problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tak nejako sa tam ráta s tým, že človek čo ide piecť, má už akú takú gramotnosť a upiekla už aspoň bublaninu.
Pokiaľ je recept na blogu a blogerka uvažuje o tom , že recept čítajú aj úplní začiatočníci, tak občas opíše problém , ktorý môže nastať, ale je to skôr výnimka. 
Ja priznávam, je to strašná práca, vypisovať donekonečna, že pre vyšľahanie bielkového snehu, je nutné mať dokonalé čisté metličky, ale existujú začiatočníčky, ktoré o tom netušia, že čo sa môže stať. Zdržuje ma to, nechce sa mi, ale vždy to píšem.

Machovú tortu, ako som spomínala, som piekla viackrát.
Rôzne pomery surovín, rôzne náplne.
Krém bol pre mňa celkom nepodstatný, ale išlo mi hlavne o korpus.
Ja som hľadala korpus z troch vajec a drvivá väčšina receptov bola práve z troch.
Vôbec to neviem pochopiť. Niekde sa má dať necelých 200 g múky, niekde takmer 400. Niekde 100 ml oleja, niekde 200 ml oleja.
V čom sa líšili , bolo a v  množstve špenátu. Stretla som sa aj so 400 gramovým množstvom.
A nebola to priama úmera, že ako sa zvyšujú množstvá niečoho ,  tak sa zvyšuje alebo znižuje niektorá z iných položiek receptu.
To ani náhodou. 
Ak sa Vám bude chcieť, tak schválne prejdite si pár receptov,  na tento typ múčnika.
Fakt mi to hlava neberie.
Prvú machovú, ktorú som piekla,  bola z  250 g  množstva, čerstvého špenátu. Nakoniec som nedala všetok zmixovaný pretlak, lebo sa mi toho zdalo strašne veľa.
Postupne som toto množstvo znižovala.
Čím je viac špenátu, tým je korpus mokrejší a zle sa s ním manipuluje. 
A čím je ho viac, tým je šokujúco zelenší.
Po naplnení krémom, je torta súdržná, ale pri krájaní, už nedržia špice nakrájaných trojuholníkov a klesajú.
A garantujem Vám, že posledné dva kúsky sa na tanieriku rozpadnú.
Oni chutia skvele, nieže nie, ale skrátka tie posledné dva kúsky , budete jesť v kuchyni, aby nikto nevidel ten bordel…..a nesmierne si to užijete.
To Vám tiež garantujem.
Líšili sa aj gramážou múky a cukru.
Tým, že špenátu je veľa, tak našľahané vajíčka zrednú a treba pridať viac múky.
No a v čom je môj hlavný problém
Pečenie.
Každý recept sa zjednotil na dĺžke pečenia, plus mínus 45 minút na 180 stupňoch
No ja som piekla hodinu a stále bola torta nespevnená.
Po vychladnutí, stuhla. Ale kôra korpusu už bola tvrdá. 
Neviem, či je pravidlom, že tuhnutím spevnie, alebo to bola náhoda.
V každom prípade,  mne bolo tých 45 minút málo a to zakaždým. 
Mám plynovú rúru.
O špajdľovej skúške mi je zbytočné písať v tomto prípade. Keď som ju tam strčila prvýkrát, tak bola krásne suchá, korpus bol vratký a po rozrezaní sa s ním nedalo manipulovať. Nemohla som ani odstrániť papier napečenie zo spodku, pretože som ju nemohla zdvihnúť. Bála som sa, že sa roztrhne.
No a toto som sa nedočítala, absolútne nikde. Ani pod jedným receptom .
O krémoch sa rozpisovali do milej chuti,  ale o korpuse, každá cudne mlčala.
Z tých všetkých receptov,  sa mi tento páči tak najviac.
Je poľský a zdá sa mi zatiaľ najlepší. 
Ale neverím, že je všetkým machovým tortám koniec.
Určite budem skúšať aj ďalšie a ďalšie.
Mám nafotenú ešte jednu. Je veľkonočná. Mám k nej dokonca aj dlhý dlhý predslov napísaný. Len vôbec netuším, či sa hodí vkladať teraz v lete veľkonočnú tortu he he he.
Ja len dúfam, že som Vás nevydesila a pôjdete do toho. Nebyť toho, že sa nemám s kým o o tom pečení porozprávať, tak by som ju kľudne piekla aj každý týždeň.

 

Suroviny:

Budeme potrebovať  tortovú formu s roztvoriteľným obvodom, veľkosti 24 cm a ešte som použila,  jednoduchú,  tortovú formu bez dna,  veľkosti 22 cm. 

Na korpus

120 g mladé špenátové čerstvé listy
3 veľké vajcia
200 g jemný kryštálový cukor
170 g hladká múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
130 g olej (nie olivový)
strúhaná zelená kôra z celej limety
Tuk a strúhaný kokos na vytretie tortovej formy

Na biely krém

500 ml plnotučná sladká smotana – ja som mala 32 percentnú
1 balíček prášková želatína Dr. Oetker (foto v recepte)
1 plná polievková lyžica práškový cukor

Na jahodové želé

500 g čerstvé jahody
3 plné polievkové lyžice práškový cukor 
vyžmýkaná šťava z limety
2 balíčky prášková žalatína do jahôd Dr. Oetker 

 

Postup

Urobíme si špenátový pretlak.
Čerstvé baby lístky umyjeme, odstránime poškodené a ak majú niektoré ozaj veľmi hrubé stopky, tak ich odtrhnite. 
Odvážime si olej potrebný na pečenie.
Do mixéra, dáme špenátové lístky a začneme mixovať. Z odváženého  množstva oleja,  odoberieme tri polievkové lyžice a pridáme ku špenátu. 
Výrazne to uľahčí mixovanie. 
Ak nemáte mixér, tak skúste ponorným mixérom, a doporučujem najprv tie lístky potrhať na menšie a vložte ich do užšej nádoby.


Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do misy rozbijeme tri veľké vajcia, napeníme  ich a pridáme cukor. 
Začneme šľahať a robíme to dovtedy, kým zmes nezbelie a výrazne nenaberie na objeme. 
Pridáme olej, zašľaháme.
Pridáme múku a prášok do pečiva, zašľaháme a hneď vmiešame aj špenátový pretlak.
Na dno tortovej formy zacvikneme papier na pečenie. Boky formy potrieme kúskom masla,  alebo prejdeme po nich naolejovanou rukou.
Vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Do formy prelejeme cesto a dáme piecť.

 


Ja som piekla dobrých 50 minút a stále bol stred  zľahučka nespevnený. Vybrala som, lebo už som sa bála, že to bude prepečené.
Korpus necháme vo forme vychladnúť.

 

Smotanu vyšľaháme do pevnej šľahačky.
Na úplný záver do nej zašľaháme 1 preplnenú lyžicu práškového cukru a hneď prestaneme.
Cukor sa pridáva na úplný záver, aby šľahačka nespadla.
Do kastrólika vsypeme práškovú želatínu. Ja som použila túto.

Pridáme k nej 6 plných polievkových lyžíc vody. Necháme minútu postáť a zahrejeme ju, kým sa pasta nerozpustí. Dáme hneď mimo zdroj tepla a necháme trošku prechladnúť.
Do hrnčeka pridávame po lyžiciach ušľahanú šľahačku a zmiešame, aby sa šľahačka spojila so želatínou. Ja som použila asi 3 lyžice. 
Nakoniec želatínovú zmes preložíme do šľahačky a rýchle zapracujeme.
Nikdy nerobte naopak. Vždy najprv malé množstvo krému zapracovať do želatíny a až potom preložiť k celej mase. 
Vyhnete sa tým zhrčkaveniu želatíny. 
Dáme misu do chladničky.
Vychladnutý korpus vyberieme.


Nahnedastú kôru z vrchu zrežeme, aby nám ostal čistý zelený korpus.
Tento odrezok už nebudeme potrebovať a urobte si s ním čo chcete. 
Korpus prerežeme na dva pláty.
Spodný dáme na servírovací podnos a druhý položíme bokom.
Aby machová torta reprezentovala svoj názov, tak by sme nemali zakrývať to, že je zelená  a nemusíme ju poťahovať krémom.
Aby sme tú zelenú farbu ukázali, tak by bolo fajn odstrániť hnedú kôrku aj z bokov.
Ja som na to použila jednoduchú formu na tortu, ktorá mala menší priemer ako korpus a vyrezala som ho.


Formu som neodstraňovala.
Na korpus natrieme a uhladíme polovičné množstvo krému a dáme na polhodinu do chladničky.


Plát ktorý nám ostal, tiež obrežeme z bokov, aby ostala len zelená masa.
Rozdrobíme ho na väčšie odrobinky a odložíme bokom.

Urobíme želé.
Očistené a umyté jahody dáme do kastróla.
Popučila som ich tlačidlom na zemiaky, ktorým robíme zemiakovú kašu.
Ponorným mixérom som ich zmixovala.
Pridáme 4 plné lyžice práškového cukru, limetovú šťavu a dva balíčky želatínového stužovača.
Použila som tento.


Jahodový pretlak privedieme k varu a hneď po prvej bublinke, vypneme.
Odložíme bokom a necháme šľahaním trošku vychladnúť.
Vyberieme tortu a želé vylejeme na šľahačku.
Poľská pani písala, že máme tortu dať na 15 minút do mrazničky.
No ozaj som nemala na to miesto v mrazničke, ale nabudúce si ho asi nejako urobím.
Dala som to len do chladničky.
Po 15 minútach som natrela na želé,  druhú časť šľahačky.
Krém uhladíme a pokryjeme celý povrch torty,  zelenými omrvinkami. Minieme úplne všetky.


Tortu vrátime do chladničky  a prestaneme si ju všímať minimálne na 5 hodín. Najlepšie do druhého dňa.
Pred podávaním,  uvoľníme nožom boky torty po celom obvode a odstránime formu.


Ľubovoľne ozdobíme.

 

Pikantný karfiol s prílohou zo sladkých zemiakov


Indické jedlá sú naozaj veľmi jednoduché.
Čo ich robí osobitým, sú koreniny, ktorým tie jedlá dochucujeme.
A kým všetky tie koreniny vypíšem, tak to vyzerá, že ten recept je zložitý a odradí záujemcov o ich varenie.
Jedna známa, ktorú som spoznala na slovenských portáloch o varení sa vydala do Indie.
A jej švagriné ju naučili, že si má jednoducho takúto zmes korenín namiešať.
Nech je jedna korenina špecifická, pre nejaký druh mäsa a k tomu nech si namieša hocičo, čo jej vonia a chutí.
Je to obrovské zjednodušenie práce, keď načriem do skleneného pohára na zaváranie, polievkovou lyžicou.
Ja kým pootváram všetky tie koreničky a sáčky odzipujem.
Lenže potom v konečnom dôsledku, aj tak musím všetko vypisovať čo tam je, lebo keď napíšem do rozpisu , že potrebujeme dve polievkové lyžice indických korenín, tak z toho čitatelia nebudú vedieť nič.
Iná vec je tá, keď Vám tie koreniny nebudú chutiť.Orient nechutí každému.
Do Seliec som uvarila kormu jeden jediný raz a absolútne som s ňou neuspela. Zjedla sa, ale len preto, že som im to nanútila. Dobrému Bratovi vyslovene nechutila.
Dobrá Kamoška Evka Dingová mala svojho času anglického bossa, ktorý sa rozhodol že jeho zamestnancov naučí , ako chutí indické jedlo.
Priniesol si z Londýna, alebo z Viedne, to vážne neviem, kopu indických omáčok, korenín a pást.
Kúpil v BB mäso a uvaril chlapom, čo chodievali do Slovenskej reštaurácie v Lazovnej ulici, na halušky, nejaké indické jedlá.
Eva mi to popisovala, že ako predjedlo boli nejaké chrumkavé veci s troma omáčkami. Jedna chutila obstojne, druhá chutila ako zelená zubná pasta a tretia ako štipľavý slivkový lekvár.
A ono je to fakt.
Fakt Vám v indickej reštaurácii na uvítanie, podávajú indické chipsy, ktoré mi vôbec nechutia , s troma omáčkami
Mätová je tak jedovato zelená, že z toho až oči bolia, tá kari je žltá žltá a tá tretia chilli, je just ako ten slivkový lekvár.
Pre mňa je požívateľný, len ten slivkový lekvár.
Teda pred rokmi to tak bolo. Ja ako som sa naučila variť indické jedlá, tak DM odmieta chodiť na jedlo k Indovi.
Ja by som aj išla, keď už pre nič inšie, tak minimálne kvôli chlebu naan, ktorý nikdy nedokážem urobiť taký, ako tam.
No čo už.
A ešte jednu vec mohla Evka urobiť, z dôvodu, že mala anglického bossa.
Osobne im potriasol rukou Jeho Výsosť, nástupník anglického trónu, sám Princ Charles.
Keby sa toto stalo mne, tak si tú ruku neumyjem do konca života.

No a toto jedlo je vlastne vyprážaný karfiol so zemiakovým paprikášom na indický spôsob.
A v Indii to volajú batátové curry s karfiolovým bhaji.
To bhaji , je niečo ako teplé vyprážané predjedlo, a pripravuje sa z rôznych druhov zeleniny.
Bhaji má rôzne druhy pomenovania a v Nemecku to volajú Bahji.
Nesmierne, nesmierne sme si pochutili.
Dobrý Manžel viac ocenil karfiol a ja zas viac tie zemiaky, ale v každom prípade toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.


Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať :

Na zemiakové karí :
800 g sladké zemiaky
1 veľká plechovka ošúpané celé paradajky
4 veľké polievkové lyžice arašidový olej (ak nemáte, tak repkový)
1 veľká polievková lyžica paradajkový pretlak
1 veľká červená cibuľa
5 veľkých cesnakových strúčikov
1 veľká polievková lyžica nasekaný ďumbier (cca 20 g)
1 veľká čajová lyžička celé semená rímskej rasce (kumín)
1 veľká čajová lyžička mletá rímska rasca (kumín)
1 čajová lyžička kajenské korenie ( cayennské)
1 čajová lyžička kurkuma
1 čajová lyžička mletý koriander
2 chilli papričky

Na karfiolové ružičky :
500 g malé karfiolové ružičky
160 g hladká múka + cca 180 až 200 ml vody
2 plytké čajové lyžičky prášok do pečiva
1 veľká čajová lyžička karí korenie
1 čajová lyžička jemné chilli vločky
1 malá lyžička kajenské korenie
1 plytká čajová lyžička soľ
olej


 

Postup

Varila som s polovičným rozpisom.

Začneme karfiolom.
Ja ho nepredvarujem. Nikdy. Vyprážam ho surový.
Naučila ma to tak Dobrá Svokra.
Faktom je, že ja ho vyprážam v rúre a tam ho takto pečiem asi 45 minút a keby som ho predvarila, tak ho odtiaľ vyberiem na kašu.
Keďže tu sa obaľuje v cestíčku, do rúry ísť nemohol a musí sa vyprážať ponorený do oleja a po 45 minútach by som ho vytiahla na uhoľ.
Rozhodnite sa, či si ho predvaríte, alebo nie.
Ja som ho nepredvarila a vyhovoval nám. Akurát som ho vyprážala pomaly na nízkom stupni, aby som sa vyhla spáleniu.
Keďže nemám fritovací hrniec, robila som to v takom malom hrnčeku a trvalo to dlho. Mne to nevadilo, mám čas.
Rozhodnite sa podľa seba.
Pripravíme si cestíčko.
Do múky primiešame, prášok do pečiva,  soľ, chilli vločky , kajenské korenie a obyčajné karí korenie.
Zalejeme vodou a prešľaháme na hladké cestíčko. Je celkom husté a ak treba domiešajte vodou, ale tak, aby z ružičky nestekalo.
Cestíčko odložíme bokom aby postálo.
Sladké zemiaky, cibuľu, cesnak a ďumbier očistíme od šupky . Aby som nezabudla ďumbier sa najlepšie čistí hranou lyžičky.
Zemiaky nakrájame na kocky , tak dva až tri centimetrové.
Chilli papriky očistíme a nakrájame na prúžky.
Cibuľu, ďumbier a cesnak nahrubo nasekáme a preložíme do užšieho hrnčeka.
Ponorným mixérom túto zmes premixujeme. Aby to išlo lepšie, ja som k tomu dala aj lyžicu pretlaku a pár lyžíc vody. Nemusí to byť úplne hladké, ale má byť z toho skrátka kaša.

Do woku, alebo hlbokého kastróla s hrubým dnom, dáme rozohriať arašidový olej.
Ja som dala arašidový, pretože ázijské jedlá varievam často a tak ho mám, ale Vy dajte aký máte. No, olivový radšej ani nie.
Do oleja vložíme všetky koreniny, rímsku rascu (kumín) aj semená aj mletú, kajenské korenie, kurkumu a mletý koriander.
Trochu orestujeme a dáme cibuľovú kašu. 


Vsypeme zemiakové kocky a snažíme sa, aby sa miešaním, obalili v tej korenistej kašičke.

 


Pridáme chilli prúžky.
Paradajky z plechovky vyberieme a v ruke ich roztrháme roztlačíme. Aj s nálevom prelejeme k zemiakom.
Podlejeme horúcou vodou, privedieme k varu, vsypeme soľ, dáme pod pokrievkou a stíšime plameň.
Dusíme 20 minút.
Zemiaky sú uvarené a chutia báječne, vôbec nepostrehnete ich sladkosť.
Karí ako také, by malo byť mokrejšie, ja som zvolila túto hustotu. 


Karí odložíme bokom.
Tu by sme mali zamiešať ešte mätové lístky, ale ja ich nemám rada a tak ich nedávam nikam do jedla. 
No a ideme na ten karfiol.
Ten vyprážame tradične.


Namočíme do cestíčka a ponoríme do vriaceho oleja.
Ako som spomínala, pražila som ho dlho. 
Bol nádherne chrumkavý, pretože cestíčko bolo hustejšie a a karfiol nebol napitý vodou, v ktorej by sa varil, keby som ho varila.
Varila som toto jedlo včera a dnes som balila zvyšok DM do práce a karfiol už taký chrumkavý pochopiteľne nebol, ale to čo som potajomky ochutnala, bolo hádam ešte lepšie ako včera.
No a na záver.
Je to pikantné jedlo, my také milujeme. Zvážte ako veľmi ho chcete pikantné podľa Vašich chutí a zvyku.







Jarná špargľa

Keď vybehla v TV reality show „Ano šéfe“ so Zdeňkom Pohlreichom, tak sa priznám, že sme to s Dobrým Manželom hltali.
Ohromne sa nám to páčilo.
Vydržali sme možno tak necelé dve série a potom sme to už prestali sledovať, pretože to začalo byť všetko na jedno kopyto.
Začali to vysielať v roku 2009 a ja som tohto šéfkuchára zasledovala, na základe nejakého článku,  v roku približne 2007.
Jeho osoba a jeho život  bola nesmierne zbulvarizovaná a jemu to možno tak vyhovovalo. Nevedno.
Jeho excesy  a excesy jeho manželky ,  skutočné a nafúknuté a vymyslené,  ma vážne nezaujímajú. Niežeby som ich nečítala. 
Jeho manželka sa tiež venuje gastronómii a v jednom rozhovore , ktorý dala nejakému časopisu, vystupovala veľmi príkro a arogantne.
Ale musím uznať jedno. Mala pravdu od a až po zet.
A ďalšia pravda, ktorá je, je tá, že Zdeňek Pohlreich tou šou, pozdvihol povedomie ľudí , čo sa týka varenia, o niekoľko levelov vyššie.
Osveta, postupy, princípy varenia, to bolo niečo úplne iné. Kedysi sme pozerávali Prima Varešku, alebo taký program čo uvádzal ten hudobník Petr Novotný.
Bože, to keď porovnávam s varením Pohlreicha, to bolo ako porovnávať zanesené koronárne cievy 60 ročného riaditeľa krachujúceho podniku, ktorý fajčí jednu od druhej, rozvádza sa so svojou piatou manželkou a najstarší drogovo závislý syn, vykradol práve lekáreň,  s cievami 30 ročného zdravého domorodca ktorý žije šťastný niekde na Bahamách a jeho jedinou prácou, je uloviť si rybu a pozbierať kokosové orechy a pomilovať sa so svojou šťastnou a zdravou manželkou.
Ani Cajthamlová, ani Žídek ani otca, koňa, brata syn, neurobil toľko v osvete, čo sa týka zdravšieho stravovania a prebúrania postupov, ktoré sme preberali z generácie na generáciu v našich kuchyniach, ako práve Pohlreich.
Mňa nevynímajúc.
Z tých množstva častí, kde v rámci show prišiel a my sme ich s DM reálne v TV videli, som si zapamätala tri.
V jednej bol na návšteve kdesi na Šumave.
Viedol to mladý kuchár so svojou manželkou a v tej krčme mali oni aj bývanie s malým synčekom. On varil, ona bola v obsluhe.
Bolo to niečo ako steak house. Kravy, ktorých mäso využíval, sa mu pásli, na jeho vlastných šumavských lúkach.
Bol ich ukázať Pohlreichovi a oni tam sedeli a pozorovali, to malé stádo a on ten chalan hovoril, ako mu je zaťažko , tie kravy dať porážať, pretože každú pozná od teliatka a vie aj ako sa volajú a tak. Že jediné čo môže, že ich má vo veľkej úcte a chce, aby mali svoj život aj koniec, čo najmenej stresujúci.
Ani mu nič vtedy , čo sa týka varenia, Pohlreich nevyčítal. Skôr mu radil, čo sa týka organizácie krčmy a že dáva veľmi nízke ceny. A z jedálneho lístka mu vyhodil nejakú prílohu fazuľovú.
Keď sa tam po čase vrátil, tak zistil, že tie kovbojské fazule, dal znovu na lístok, pretože si ich vyslovene dopredu objednávali hostia, že toto a jedine toto chcú.
Prijal nejakých ľudí, do obsluhy, hostia už tam mohli chodiť jedine na základe telefonických objednávok, pretože to nestíhali a manželka si presadila , že jeden deň v týždni majú zatvorené a otvárajú až o štvrtej poobede.
Aj sme sa tam chceli ísť pozrieť. Cez Šumavu chodíme pravidelne, ale bolo to  ďaleko od cesty a s nami vždy cestujú aj mačky a to zase my im chceme dopriať , čo najmenej stresujúci cestovný zážitok, tak sme tam nikdy nešli.
Chudáci, ktovie ako sa držia v tomto strašnom pandemickom období.
Tie dve ďalšie prevádzky nejdem opisovať, nechám si to na inokedy.
No a ako sa toto všetko, čo som popísala, týka tohto receptu?
Z tej časti seriálu, si nepamätám nič iné, len toto.
Pohlreich prišiel a objednal si niekoľko jedál  a medzi nimi bolo aj niečo s prívlastkom „primavera“
A keď doochutnával, tak si zavolal majiteľa a toho sa pýta, že prečo dal tomuto jedlu, preboha živého, názov primavera, keď to tomu vôbec nezodpovedá.  A  či vie,  čo vlastne znamená to primavera.
A pán majiteľ mu povedal, že je to taký zveličený význam, že je to príma jedlo. Že je to niečo, čo veľmi dobre chutí.
Tak Pohlreich skoro upadol do kómy.
Nie priatelia, tak to veru nie je.
Primavera je slovo z taliančiny, alebo španielčiny a znamená to jar.
A keď je niečo primavera, tak aj bez toho, žeby ste to jedlo dopredu videli, tak musíte dostať na tanieri, okrem toho hlavného, aj veľa veľa jarnej zeleniny a zeleného šalátového lístia.
Tam nešlo o to, že ten človek netušil, čo slovo primavera znamená, nie je to v našich končinách také časté. Ale o to, že gastronomické prevádzky zakladajú ľudia, ktorí o tom nemajú ani poňatia.
Ich jediným cieľom bolo zarobiť. Nezáležalo na tom, z čoho a ako varia, nezáležalo na tom, že aby ušetrili na jednej pracovnej sile, tak miesto toho, aby prijali kuchtíka, ktorý by urobil normálnu pravú zápražku, tak nakúpia kýble sušenej lacnej instantnej, miesto normálneho vývaru z rezancami, objednajú kýble lacného instantného prášku, alebo miesto toho aby sa čistili a strúhali pravé zemiaky a s pravým vajcom, tak robia zemiakové placky z prášku. 
O toto tomu Pohlreichovi išlo a ja som si vtedy nadosmrti zapamätala, že primavera je plná sviežej chrumkavej zeleniny.
A že kde mi dajú haruľu urobenú z prášku, tak už tam viac nevkročím.
Iná vec je tá, že aj to je iluzórne. 
Tá plná svieža chrumkavá zelenina je pestovaná priemyselne a s následkami, ktoré už nedokážeme zvrátiť. 
Ale priatelia, o tom až nabudúce.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 

Suroviny:

 

Na dve porcie budeme potrebovať :
300 g zelená špargľa
300 g biela špargľa
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
3 cesnakové strúčiky
konárik čerešňových paradajok
dve veľké hrste mladých hráškových luskov
lupene čerstvej rukoly, poľníčku
šťava a kôra z jednej limetky
hrsť lieskových orechov
3 polievkové lyžice olej

Postup

Pri zelenej špargli som sa týmto nestretla, ale pri bielej je to časté, že pokiaľ je už staršia, dlho stojí, tak je drevnatá, bez šťavy, má tvrdé vlákna. Je to nešťastie, hlavne v prípade, že tú špargľu máte na tanieri po prvýkrát. Potom na ňu zanevretie a už jej nikdy nedáte šancu.
Takáto bola aj moja biela špargľa v tomto recepte, ale ja som jej to odpustila, pretože to bola moja chyba, že som ju pri nakupovaní, neskontrolovala.
V každom prípade, keď špargľu kúpite, hneď ju radšej aj spracujte.
Aby ste predišli možnému drevnatému vláknu musíte bielu špargľu dostatočne od konca zrezať a obieliť ju až po hlavičku.
Zelenú stačí niekedy len umyť a spodky orezať.
Všetku zeleninu a šalátové lupene umyjeme.
Limetovú, alebo citrónovú kôru nastrúhame a vytlačíme šťavu.
Na suchej panvici opečieme lieskové orechy. Opekáme kým sa nebude dať medzi prstami vymrviť ich šupka a nebudú zlatohnedé.
Necháme ich vychladnúť a medzi dlaňami ich vyšúchame a zbavíme šupiek. Bude to bordel.
Jarnú cibuľku nakrájame do šikma na stĺpčeky. Cesnak obielime naplátkujeme.
Na panvici necháme rozohriať tri lyžice oleja a vložíme do nej špargľu.
Minútu ju pretriasame a prikryjeme pokrievkou.
Opekáme ju asi osem minút, občas panvicou pretriasajme, aby sa špargľa opekala zo všetkých strán.
Preložíme ju na teplé miesto.
Do výpeku môžeme dať ešte lyžicu oleja.
Vložíme plátky cesnaku, cibuľkové stĺpčeky, hráškové lusky a konáriky paradajok.
Dáme znovu pod pokrievku a dusíme nejaké tri minúty.
Zeleninu preložíme ku špargli a pekne naaranžujeme.
Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením.
Do výpeku primiešame limetovú, alebo citrónovú šťavu podľa chuti a ľahučko môžeme ešte osoliť.
Ochuteným olejom prelejeme špargľu. Pomôžte si vytierkou na krémy, aby ste dostali z panvice všetok skvelý olej.
Je dôležité aby ste takto pripravenú panvicu obsypali šalátovými lupeňmi.
Ja som použila rukolu a poľníček. Keby som mala mladý špenát, tak dám aj ten.
Nakoniec presypeme opečenými orieškami.
Takto pripravená špargľa primavera, môže slúžiť ako príloha, ak si k tomu upečiete zemiaky, tak aj ako samostatné jedlo.



Špagety s mäsovou omáčkou – netalianske

Pred nejakými piatimi rokmi,  Môj Dobrý Manžel sledoval taký seroš, ktorý mapoval rôzne rodiny a skupiny ľudí v Amerike, ktorí čakali na súdny deň. Ten súdny deň mohol mať rôzne podoby.
Buď globálny konflikt, alebo globálna klimatická katastrofa, ktorá mala rôzne dopady na civilizáciu.
Vždy zničujúcu.
Prestala fungovať funkcia štátu, prírodné zdroje boli zamorené, po svete sa potulovali hordy, ktoré vraždili, aby si zabezpečili prežitie.
Apokalypsa.
Každý diel pojednával o inom človeku, respektíve rodine a pripravoval sa na katastrofu, v ktorú on veril.
Zaoberali sa tým normálne , seriózne. Nikto si z nich nerobil srandu, nikto nespochybňoval ich konanie.

Mávala som z toho zlé sny a odmietala som sa na to pozerať pred spaním v posteli, ako si DM, určite potajomky myslel.
No v živote som sa tak nebála, ako v tom období.
Ja som duša dôverčivá a verím všetkému, čo mi kto povie.
A tak som raz,  s vážnou tvárou,  pristúpila k DM a pýtam sa, že čo by sme mali urobiť, v tejto neistej dobe, aby sme aj my boli  pripravení. 
A DM mi s vážnou tvárou povedal :
„Urob nejaké základné zásoby potravín tak, aby nám vystačili povedzme na mesiac. Urob si zásobu liekov tak, aby si ich mala aspoň na tri mesiace. Kúpime nejakú vodu a kúpime bandasku na benzín. A kúpime aj takú nepriepustnú igelitovú vložku do vane, a keď bude treba rýchle napustíme vodu do vani aby sme mali zásobu.“
Vôbec neviem, či si robil zo mňa srandu, ale urobila som ako kázal.
Mala som chvíľu problém zistiť , ako sa povie po nemecky  „nepriepustná igelitová vložka do vani, na zachytenie zásoby vody“, ale našla som a i kúpila.
Aj som si lieky naškrečkovala.
Pravda je taká, že za tie roky som úplne zabudla, kde som odložila tú vec do vani. Kým by som ju našla, tak by bolo po tečúcej vode. Určite som ju odložila na nejaké,  úplne logické miesto a tam je jej dobre.
Z naškrečkovaných liekov som odoberala, keď sa mi nechcelo chodiť pre obnovenie receptu, ale tak tie v zásade stále mám, pretože dostávam predpisy na tri mesiace.
Pitná voda je stále v pivnici. Päťročná síce, ale tej sa hádam nič nestane.
No a potraviny.
Tak čo by ste nakúpili, aby to vydržalo. Ja som išla hlavne po mäsových konzervách. 
No aspoň 15 som kúpila, takých tých veľkých, pol kilových. A aj som si normálne predstavovala, že ako ich budeme jesť, keď nebude voda, elektrika , plyn a po uliciach sa budú preháňať šialený Mad Maxovia.
Odložila som ich do najzadnejšieho kúta v špajzičke, naukladala na seba a tešil ma pohľad na ne a hrialo vedomie, ako som pripravila svoju rodinu na apokalypsu.
Ako sme stále v Mníchove a nemôžeme cestovať , tak sa nám stále zapratávajú priestory v kuchyni, pretože len dokupujem a dokupujem.
A ten roh zaprataný polkilovými konzervami som začala nutne potrebovať na niečo iné, aktuálnejšie. Napríklad nemala som kde popchať fľaše s alkoholom, ktoré budú vraj skvelé ako výmenný artikel v apokalyptickom období. To hovorilo v tom seriály.  Som zvedavá, kto by vymenil tri konzervy za fľašu vaječného koňaku, ale no dobre..
A tak som započala revíziu.
Takže najprv som okamžite vyhodila tie, ktoré boli po záruke viac ako dva roky.
Čo boli po záruke rok, som nechala na zhodnotenie DM.
A tie čo boli po záruke len niekoľko mesiacov, tak tie som vyložila, aby som ich minula.
Nebála som sa, žeby s nimi niečo bolo.
Z mojej zásoby na apokalypsu ostali 2 konzervy.
A tým pominie záruka v priebehu tohto roku. Takže aj tie som už vyložila na míňanie.
Tak Vám poviem.
Ak dnes nastane skaza sveta biblických rozmerov, nemáme konzervy, sme nepripravený a ja som zlyhala ako strážkyňa kozuba.
Otvorili sme tú konzervu, čo bola po záruke rok.
No úplne normálna bola. Nádherne voňala a krásnu farbu mala tá hruda mäsa v nej.
Bolo  to bravčové zaliate v bravčovej masti. Ešte aj tá masť voňala.
A tak som sa podujala urobiť špagety v mäsovej omáčke z rok prejdenej konzervy. 
Robievame túto omáčku z lunchmeatu, teda DM ju robieval, on ma na ňu naviedol.
Pred revolúciou  sme u nás doma špagety s omáčkou nepoznali. Ja neviem, či sa to varievalo, pretože ja si to vážne nepamätám.
Ešte ako mladí nájomníci v našom novom paneláku, sme sa často, susedia, medzi sebou navštevovali. Mali sme všetci malé detičky a tie sa spolu hrali a my sme mali svätý pokoj na besiedku.
A raz som bola u susedovcov Serváčkovcov, kde sme rozoberali, ako sa asi robí taká omáčka na špagety.
Alenka chcela udusiť normálne mäso, ktoré nakrája na menšie kúsky. Jej manžel Igorko oponoval, že to musí byť mleté mäso, že ako by tie kocky mäsa v šťave na tom držali.
Ja som vôbec nemala predstavu a len tak odboku som povedala, že čo keby sa rozvarila paštika nejako, aby z nej vznikla omáčka.
Normálne sme o tom aj zauvažovali.
To je jedna taká moja spomienka na špagety.
Druhá spomienka je taká, že vo vedľajšom paneláku bývala rodina môjho bratranca. 
Aj s nimi sme hocikedy besedovali.
A raz keď som k nim prišla, tak Mica mi vraví, že si ide urobiť špagety, že jej prišli nesmierne na chuť.
A uvarila špagety, dala do nich kocku taveného syra Unikát, rozmiešala, aby sa rozpustil a zamiešala ešte kečup.
Normálne som si to robievala roky takto, lebo mi to zachutilo.
Jediné talianske jedlo kedy som vtedy poznala bola „milánska polievka“ , čo bola obyčajná paradajková, do ktorej bol nastrúhaný nejaký eidam, a ten tam bol v tanieri usadený v jednej hrude,  na dne taniera a dal sa zjesť jedine,  keď sme tú polievku lyžicou vyjedli a na dne taniera sme ten syr lyžicou pokrájali.
Pizzerie, internet, zahraničné dovolenky neexistovali. 
Bože keď si na to spomeniem.
Takže sa dohodneme, aby pravoverní milovníci talianskej kuchyne neupadli do kómy, toto vážne vážne vážne nie sú talianske špagety.
A ak ich odmietate a priori, moja škoda to nebude.





 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na dve až tri porcie omáčky budeme potrebovať :

Polkilová mäsová konzerva vo vlastnej šťave v čo najväčšej kvalite
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
bobkový list
2 polievkové lyžice oleja
2 papriky
2 zdravé stopky rapíkatého zeleru
100 ml pasírovaných, alebo drvených paradajok 
(môžeme nahradiť plnou lyžičkou paradajkového pretlaku)
tvrdý syr na strúhanie
nasekaná petržlenová vňať


Postup

Do hlbokého kastróla dáme rozohriať olej , pridáme bobkový list, na veľmi malé kúsky nasekanú  očistenú cibuľu a rozdrvené tri cesnakové strúčiky.
Pokiaľ sa nám na miernom plameni dusí základ, vezmeme konzervu.
Ja otvorím aj vrchné aj spodné viečko , tak sa mi mäso najlepšie vyberá.
Očistíme ho od tuku a šťavy a tú preložíme do hrnca, kde sa dusí základ.
Mäso nakrájame na malé kocky a položíme na základ.
Premiešame a necháme dusiť.

 

Hneď potom,  očistíme a umyjeme papriky a zelerové stopky. 
Papriku nakrájame na menšie pásiky a zeler na polmesiačiky.
Pridáme do hrnca a premiešame.
V tejto fáze som videla, že som mala konzervu, ktorá sa volala „bravčové mäso v masti“
Tej masti bolo toľko, že som ju musela zliať. 

Nechala som ju znovu stuhnúť a na druhý deň mal Dobrý Manžel hody, keď si ju natrel na chleby . Nakrájala som mu na to veľa cibule, nebolo treba ani opaprikovať a  okoreniť, pretože bola plná chutí z toho, ako som v nej všetko dusila. Tak pribudol DM ďalší klinec do rakvy jeho koronárneho systému.
Pridala som zeleninu.
Ten stopkatý zeler nikdy nevynechávam. On má takú chrumkavú konzistenciu a dáva tomu ohromne dobrý pocit pri jedení. O chuti ani nehovorím.


Priliala som pasírované paradajky. Mala som asi 100 ml a stačilo.
S tekutinou opatrne, pretože nechceme mať z toho polievku, alebo prílohovú omáčku.
Miesto pasírovaných, môžete dať aj čerstvé paradajky. V tom prípade ich dajte zarovno z mäsom a radím ich pred tým obieliť. 
Necháme na jednu bublinku prevrieť a hneď vypíname.
Nakoniec prelistujeme strúčik cesnaku. Všetko trvá maximálne 15 minút.


Ja podávam tak, že uvarené špagety dávam priamo do omáčky, vymiešam a rovno podávam. 
Až na tanieri nastrúham syr a posypem bylinkami.
Špagety dávam priamo do omáčky len v prípade, že sa idú rovno jesť a hneď sa aj všetky zjedia.
Tak.


Španielska zemiaková tortilla

Francúzske zemiaky milujem.
Ale nie také, ako nám varievala za môjho detstva mamička.
Ona uvarila zemiaky v šupke, vajíčka na tvrdo a domácu údenú klobásu.
Vlastne tú nevarila, tú nakrájala na kolieska.
A nahrubo nakrájala surovú cibuľu.
Všetko naskladala do vymastenej misy z jenského skla vo vrstvách a dala piecť. Keď chytil povrch nejakú farbu, tak to zaliala vajíčkami , zapiekla a podávala.
No nechutilo mi to.
Vtedy som to nevedela definovať prečo, ale teraz už presne viem prečo.
Boli suché, klobása v nich nebola šťavnatá a boli tam vajíčka na tvrdo.
Tie vajíčka boli najväčším kameňom úrazu.
Ja varené vajíčka naozaj dokážem jesť holými ústami a pochutím si. Ale v kombinácii vo varenom jedle ich nemôžem.
Ak už veľmi musím, z nejakého dôvodu, jesť španielske vtáčky, tak dôsledne vypreparujem ich vnútro a odložím nabok taniera, nejedávam znojemskú a nejedávam kulajdu.
V kulajde sa s tými uvarenými vajcami naviac , snúbi aj kôpor.
Ak je na špenáte smažené volské oko, tak je to mňamka preveľká, Ak je tam uvarené vajíčko na tvrdo, tak ho odsuniem na bok.
A tak sa tie francúzske zemiaky , u nás v Selciach, prestali variť.
Ako mladá gazdiná v mojom vlastnom byte, som tie zemiaky tiež nevarila, ale na obede v závodnej jedálni, nám ich raz urobili preložené s kyslou kapustou a neboli tam uverené vajíčka.
A to mi chutilo.
A tak som ten recept začala prispôsobovať mojim chutiam.
Jedna kolegyňa mi povedala fintu raz na to, druhá kolegyňa na ono.
A tak som si ich vyšperkovala a milovala ich.
Vydala som sa a prestala ich variť. Niet komu.
Dobrý Manžel ich nemá rád a pre mňa samú sa to robiť nechce.
Na tortillu ako recept som pozerávala veľmi často, pretože ma to ohromne lákalo a vyzerá to fantasticky.
A s povzdychom som vždy obrátila pozornosť inam, lebo DM mi to jesť nebude.
A raz som si zase chcela potešiť oko a pozerala som nejaké videá na recepty španielskej kuchyne a tam aj na tortillu. A DM počul komentár a kričí na mňa že toto by si veru aj dal.
No skoro som odpadla.
A tak som si to naplánovala.
Jednu som robila na deň sv. Patrika ako prílohu ku špenátu a pečenému mäsu.
A druhú som robila na Veľký Piatok k špenátu a rybe.
A zistila som, že si musím kúpiť panvicu.
Panvica s vnútorným rozmerom 22 cm je pre naše potreby príliš veľká a naviac nemá teflónový, alebo iný nepriľnavý povrch.
A tá druhá má vnútorný rozmer 15 cm a tá je zase malá.
Takže prvá tortilla bola príliš tenká, dalo by sa to nejako utľapkať, ale lepila sa na dno a boli problémy aj s jej prevrátením.


No a tá druhá bola zase asi príliš tučná.


Najlepšia panvica bude niečo medzi tým a takú si aj veru kúpim.
Hneď ako vložím tento recept na blog.
Tortilla sa jedáva len tak sama so sebou, ale ja ju vidím ako skvelú prílohu k zeleninovému šalátu a podobne.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Na jednu  tortillu pre dvoch ľudí budeme potrebovať :
3 stredné, alebo 2 veľké zemiaky
1 veľká cibuľa
5 vajec
soľ
olivový olej

Postup

Očistenú cibuľu a zemiaky umyjeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.

 

Do nepriľnavej vhodnej panvici dáme rozohriať olej. Musí ho byť toľko, aby boli zemiaky s cibuľou, sčasti ponorené.


Olej, ktorý ostane, nebude prepálený a bude ochutený a prevoňaný cibuľou. Po použití ho zlejte a normálne doužívajte vo varení.
Takže olej v panvici rozohrejeme a naraz do neho vložíme zemiaky aj s cibuľou.
Zľahka posolíme.

Zemiaky v tom oleji akokeby dusíme, nevyprážame.
Miešame ich, aby sa neprichytávali.
Podľa množstva a kvality zemiakov to môže trvať desať až pätnásť minút.
Nie je to čas ktorý, musíte dodržať, ak budú zemiaky mäkké na hryz, tak jasné, že stačí aj menej.
Hotové zemiaky cez sitko odcedíme od tuku.

Snažíme sa, aby plátky zemiakov neboli úplne dolámané a zmrvené.

Do misy rozbijeme 5 vajíčok, trošku osolíme
Pozerala som niekoľko videí a každý kuchár robil po svojom. Jeden tie vajcia prešľahal, druhý nie.
Ten čo ich nerozšľahal, tak rovno z oleja, vyberal tie zemiaky dierovaným vyberákom a také horúce dával k tým celým vajciam.
Lyžicou ich opatrne premiešal, aby sa žĺtka roztrhli a celá zemiaková zmes sa v tých vajciach obalila.
A túto zmes nechal asi 15 minút odpočívať. On hovoril, že tá zmes zhustne a všetky tie cibuľové a zemiakové chute prejdú dôkladne do tých vajíčok.
Ďalší kuchár vajcia prešľahal, praskol zemiaky k nim, premiešal a rovno dal piecť na panvicu.
Vyskúšala som obidva spôsoby a nevidela som medzi tým žiaden rozdiel. Nemám s tým ešte toľko skúseností, aby som zbadala niečo výnimočne iné. Ale pri tom prvom, budete mať o jeden riad menej na umývanie, myslím tým tú metličku na šľahanie .

Olej z panvice zlejeme a necháme len menšie množstvo. Na toto pozor, pretože keď som robila tortillu prvýkrát na tej jednoduchej panvici a začala sa mi veľmi lepiť o dno, tak som dolievala olej a keď som ju potom prevracala na druhú stranu, tak som ten olej vyliala a mala ho úplne všade.
Olej v panvici musí byť rozhorúčený, až potom do neho vlejeme vaječnú zmes.
Túto spočiatku pretriasame, aby čo najskôr začala tuhnúť aj v strede, ale to nech netrvá ani pol minúty.
Tortilla sa začne pripekať a my ju obracačkou upravujeme a pritískame okraje po celom obvode, aby mali pekný guľatý tvar.


Kuchári hovorili, že toto by malo trvať 3 minúty, kým nie je zo spodu pekne tmavo zlatá a tuhne už aj na povrchu.
No mne na povrchu netuhla, tak som ju prikryla pokrievkou a aj tak to trvalo dlhšie ako tie dve tri minúty.
Potom priklopíme panvicu plytkým tanierom hore dnom (to čím priklápame , musí byť väčšie ako panvica ), rýchlym pohybom panvicu s tanierom prevrátime.
Tortilla nám z panvice vypadne na tanier, na tanieri je opečenou stranou navrchu a tou mokrou na spodku.
Tu vidíte prečo nemôže tá tortilla pri opekaní plávať v oleji, všetko by sa Vám vylialo na ruky.
Hneď ju sklzom zošuchneme naspať do panvice, aby sa opiekla aj z tej druhej mokrej strany.
Znovu opečieme to tmavozlata a definitívne vyklopíme , už známym spôsobom na tanier.
Hotová tortilla chutí trošičku sladkasto po tej cibuli a smerom do stredu by mala byť máličko mokrá.
Chuť je skvelá a zaraďujem do rodinného jedálnička.






Fašírky s cuketovými špagetami v cesnakovo – citrónovom masle

 

Pred nejakým časom som sledovala v TV nejaký program. Už neviem o čom to bolo respektíve, netuším, o čo tam išlo. 
Dali tam ľuďom variť jedlo a nedali im žiaden kuchynský nástroj, ktorým by ho mohli miešať.
A náhle im dali kefy na čistenie záchodových mís.
Boli úplne nové a kvôli tomuto pokusu, ich dali aj špeciálne vydezinfikovať, aby sa zabezpečila úplná čistota.
Jeda moja, tak to ste mali vidieť.
No ani za nič to nechceli urobiť a keď ich to už prinútili urobiť, tak sa zdráhali to jesť a jedli s veľkým sebazaprením.
A potom dlho debatovali o svojich pocitoch bla bla bla.
Alebo toto.
Po päťdesiatke ma začali pozývať každé dva roky na  preventívnu mamografiu a musela som si ísť bezpodmienečne kúpiť novú podprsenku.
Mala som ich plný šuplík ale nemala som ani jednu funglovku a to by mi bez funglovky,  tú mamografiu určite neurobili.
Nebola som na mamoške prvýkrát a vedela som, že sa vyzlečiem v kabínke a prídem tam už len hore bez,  a tú moju krásnu novú podprsenku, uvidí leda doma,  Dobrý Manžel.
Aj tak som si ju musela kúpiť.
A odvtedy mám v šuplíku takú, čo sa nosí iba na mamografiu.
Chápete to ?
Proste sú veci, ktoré Vás nepustia.
Dnes som sa na internete rozprávala s jednou mojou webovou kamoškou a opisovala som jej tento recept a že som nadšená, ako špiralizér funguje na cukete.
Že áno, na mrkvu je ten malý sopliak, úplne na figu, ale keď som prišla na takú malú fintičku , tak som robila na tom zeleninovom 
strúhadle,  cuketové špagety ako divá a že je to fakt super.
Stojí to pár eur a poskytuje to nesmierne možnosti. 
A narazila som u nej na blok, ako tí, čo nechceli jesť jedlo, ktoré miešali s absolútne nezávadnou záchodovou kefou, alebo ako ja, čo si myslím, že na mamošku sa môže chodiť jedine v podprsenke,  na to určenej.
Stála si tvrdo za tým, že je jedno, či si ona tú cuketu nakrája na kolieska, alebo na hranolky, furt to bude chutiť rovnako.
Ja Vám tu na mieste prisahám, že nechutí .
Ohromne som rada, že po prvom mrkvovom pokuse, keď som brblala a nevidela v tej somarinke žiadnu budúcnosť v mojej kuchyni, rovno nevyhodila.
Lebo ja toto robievam. A niekedy trpko ľutujem.
Napríklad tento týždeň.
Za tých dvadsať rokov v tomto byte, som zlikvidovala asi 3 nádobky na tekuté mydlo. Kupúvam vždy len sklenenú. Už si celkom dobre nepamätám, ako pošli prvé dve, ale túto tretiu som nezničila vlastnou vinou. Vrchnáčik so sosáčikom bol kovový a predstavte si, že ten sosáčík sa odlomil. Len tak. 
Tak som odmerala priemer hrdla a išla sa pozrieť na amazon po náhradnom diely. I som veru našla. Objednala som, zaplatila som.
Dva týždne ho nebolo. Vec nepochopiteľná. Tak som to spomenula DM a ten to zisťoval a zistil nasledovné.
Ja som ten náhradný diel za 7 eur objednala z Číny!!!!!!!!!!!!!! Z Číny!!!!
Ja , čo som zakázala v našej domácnosti kupovať čokoľvek z Číny, ide ma čert uchytiť z každého čo si objednáva všetko v Číne, aby ušetril tri eurá na tovare a zanecháva za sebou ekologickú stopu za pár miliónov.  
Vôbec som si nevšimla dodaciu lehotu a krajinu pôvodu.
A to vôbec nie je všetko. 
Keď ten náhradný diel prišiel, tak bol priemer objímky väčší asi o milimeter a nesedel.
Fakt to bol zlý zlý deň.
A od zlosti som to vyhodila, lebo nám to bolo na nič.
Tak to zobral do rúk DM a objednal úplne novú celú fľašku, akurát zmeral rozteč skrutiek na držiak, aby nemusel vŕtať nové diery do kachličiek.
Fľaška prišla a hádajte čo. 
Ten vrchnák, čo som vyhodila, by bol na ňu akurát. Mohla som mať náhradný diel doma. A mám veľký makový trt.
Lebo keď zozúrim, tak konám, bez rozmyslu.
Ale pri tom špiralizéry, som asi nezozúrila dostatočne, pretože som ho pekne umyla a zabalila do krabičky a dala ho k výrobníku na jogurt, k plniču hotdogov, k ultrazvukovému vodnému čističu hocičoho a ručnému šľahaču, ktorému chýba jedna metlička.
A keď som tie špagety vyrábala, tak som si popremýšľala, že keby som tú mrkvu pred špirálovaním povarila 5 minút, tak by to šlo asi dobre. 
Takže mením svoj informáciu o tomto produkte, ktorú som dala pri mrkvovom šaláte. 
S cuketou to fungovalo. Akurát som cuketu držala pevne v ruke, žiadny nádstavec som na to nepoužila. A nekrútila som cuketou, ale tým strúhadlom.
Neviem ako dlho mi vydrží, je to celé z plastu.
Vzhľadom na to, akú mi urobil službu, tak keď ho dorazím, kúpim si ďaľší, možno nie taký istý, ale lepšejší. 
V mojej kuchyni ho využijem.




Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na približne tri porcie potrebujeme 

Na fašírky :

400 g mleté miešané mäso
4 cesnakové strúčiky
plytká lyžička soľ
čerstvo drvené korenie, chilli vločky 
1 polievková lyžica pikantný kečup
veľká kytica petržlenová vňať
plátkový syr, kolieska póru
3 polievkové lyžice olej

Na cuketové špagety :

2 cukety – vážili dokopy približne 900g
dve poriadne lyžice maslo
2 strúčiky cesnaku
1 čajová lyžička sušený cesnak
podľa chuti soľ
šťava z jedného citróna
1 čajová lyžička sušené talianske bylinky


 

Postup

Najprv si urobíme prípravu na fašírky a na zeleninu.
Mäso vymiešame dôkladne s koreninami, prelisujeme do neho cesnak, pridáme kečup a nasekanú vňať.
Miešame dovtedy kým sa mäso pekne nespojí.
Rozdelíme ho na 8 rovnakých guliek.
Ja som sa rozhodla, že každú tú guľku ešte rozdelím a obidve polovice vyťapkám na placky.

Na spodnú položím syr a koliesko póru a druhou ho priklopím ako sendvič a spojím okraje po obvode.


Nespojila som ich asi dobre, pretože sa mi pri vyprážaní otvárali. Nebolo to nič zásadné, ale ak to tak nechcete, tak každú guľku rozťapkajte, do stredu vložte syr a pór a uzatvorte to do guľky a potom ešte stlačte.
Ja som chcela aby tam ten syr a pór boli na reze vidieť, preto som zvolila to sendvičovanie.


Fašírky dáme bokom a ideme na cuketu.
V úvode som písala, spôsob akým som ju strúhala. Nebudem sa už k tomu teraz vracať.
Cuketu dôkladne umyjeme a našpagetujeme ju.


Pásy boli dlhé a na tanieri som ich musela prerezávať, inak by som ich na vidličku namotala asi všetky.
Na panvici rozohrejeme olej.
Fašírky opekáme na každej strane približne 5 minút. Dáme ich bokom na teplé miesto.
Do kastróla dáme roztopiť maslo a pridáme naplátkované strúčiky cesnaku
K maslu ešte pridáme výpek po vyprážaní fašírok.
Pridáme cuketové špagety.
Neustále ich kliešťami prehadzujeme, aby sa obaľovali v tuku.
Takto to robíme 5 minút a vypneme. Čas nepredlžujte.
Na cuketové rezance vytlačíme citrónovú šťavu , pridáme talianske bylinky, sušený cesnak a soľ podľa chutí.
Premiešame.
Máme hotovo.
Pred podávaním fašírky ešte polejeme omáčkou, ktorá vznikla z vody, ktorú pustila cuketa, masla, cesnaku a citrónovej šťavy s koreninami.
Mala som svoje pochybnosti, ako prijme DM tú prílohu a zo zbabelosti som uvarila ešte aj cestovinové špagety a jemu som prílohu namiešala v pomere asi dve tretiny cestovinové a tretina cuketové.


Ale ma milo prekvapil a do práce som mu už dávala opačný pomer a vraj nemá problém jesť aj samotnú cuketu.




Dusené hovädzie – ropa vieja

 

Kedysi nebolo varenie cudzokrajných receptov taká jednoduchá záležitosť,  ako je to teraz.
Nebolo k dispozícií toľko informácii o receptoch, ani toľko fotografií, ani možnosti porovnávania receptov, alebo videí. Teraz mávajú rôzne druhy receptov svoje stránky na wiki, môžeme si dohľadať jeho mutácie, čítať recenzie, čítať , čo si kto o tom postupe myslí,  atak ďalej.
Varili sme tak, ako nám kto povedal, ako nám kto napísal a koľkokrát sa recept tvoril podľa toho, akú chuť tam na tanieri vidím a cítim.
Ropa vieja je recept, o ktorom niekto môže tvrdiť, že je kubánsky. Ale keď sa začítate do jeho špecifík, tak zistíme, že vlastne ho varia vo viacerých,  španielsky hovoriacich,  krajinách.
A Portoričan, ho kľudne môže variť inak ako Španiel.  A Kubánec už úplne inak.
Ale čo sa jednoducho musí a musí a musí dodržať je to, že mäso, ktoré sa udusí, sa špecificky upraví tak, že sa ako keby napáralo na tenké nite.
Toto,  už aj predurčuje preklad  ropa vieja, čo znamená „staré šaty“
Presne také aké majú strašiaci v poli, alebo zodraté odstrihnuté rifľové kraťasy, alebo značkové rifle, ktoré sú deravé a v tej diere visia nite.
Na prípravu je najlepší flank steak, krája sa po vlase. Určite ho poznáte ako hovädzí pupok.
Ja som ho nemala. 
Kúpila som mäso, určené na polievku. Doslova polievkové mäso. 
Bolo také krásne, že mi ho bolo ľúto iba uvariť, vo vývare.


Akurát bolo nesprávne nakrájané. 
Bolo krájané nie po vlase, ale naprieč.
Aby som mala dlhšie mäsové párance, tak by malo byť hrubšie.


Ale je  vlastne jedno aké mäso máte, hlavne nech je určené na dusenie a dá sa pohodlne párať.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g hovädzie mäso na dusenie 
soľ, čerstvo drvené korenie
mletá rímska rasca (kumín)
oregano
kajenské korenie
sušený cesnak

3 polievkové lyžice olivový olej
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
300 g pasírované paradajky, alebo stredný paradajkový pretlak
2 bobkové listy
pár guličiek nového korenia a pár klinčekov

2 malé rôznofarebné papriky
1 malá plechovka olivy
2 polievkové lyžice kapary aj s nálevom
1 plná čajová lyžička cukor
kávová šálka biele víno – nie je podmienkou
1 čajová lyžička balsamiko – nie je podmienkou
kytička koriandrovej vňate, ak ju nemôžete vystáť tak dajte petržlenovú

 

Postup

Ak máte hovädzí pupok, tak ten nakrájajte na stejky. Stejky by mali byť dlhé, tak aby sa Vám tie mäsové párance dali pohodlne jesť. Nie sú to špagety, ale kúsky mäsa.
Rezne z obidvoch strán dôkladne nasolíme, nakoreníme. Posypeme kumínom, kajenským korením a sušeným oreganom a sušeným cesnakom.
Koreninami nešetrite.



V hlbokom kastróle rozohrejeme olej a mäso opečieme zo všetkých strán do hneda.
Kým opekáme, necháme si v konvici zovrieť vodu, ošúpeme cibuľu a cesnak.
Cibuľu pokrájame na rebrá a cesnak rozpučíme.
Rezne vyberieme a odložíme bokom.
Na výpeku opečieme cibuľové rebrá a rozpučený cesnak, kým cibuľa nezmäkne.
Ak máme víno, tak ho vlejeme k cibuli. Ja som mala, tak som dala. Ak nemáte, tak len podlejte horúcou vodou, alebo ak máte, bude fajn aj horúci vývar.
Ale ako píšem postačí aj voda.
Pridáme pasírované paradajky, alebo paradajkový pretlak.
Všetko premiešame, vložíme mäso a dolejeme horúcou vodou, tak aby bolo všetko prikryté.
Pridáme bobkový list, nové korenie a klinčeky.
Všetko privedieme k varu, pridáme lyžičku soli, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme dusiť dobré dve hodiny.
Počas dusenia, robte občasné kontroly, aby Vám nejakým nedopatrením nevyvrela tekutina a neprihorelo to.
Ak treba tak podlejte.
Po dvoch, ak by bolo treba, tak až po 2,5 hodine, všetko vypneme.
Ja som mäso vybrala, aby som urýchlila chladnutie.
Očistíme papriku a nakrájame na tenké pásiky.
Olivy nakrájame na kolieska.
Ja som mala čierne olivy, pretože tie mávam vždy, ale keď som pozerala recepty na webe, tak som videla, že všade použili zelené olivy plnené papričkou.
Ak budete kupovať cielene olivy len na túto príležitosť, tak kúpte tie zelené.
Mäso párame na rezance ručne, alebo dvoma vidličkami.


Tu vidíte, že mám tie rezance krátke, ale hlavne nech sú.

Omáčka je krásna a zredukovaná


Mäso, papriky, olivy a kapary, vložíme do omáčky.


Ak je toho veľmi veľa , dolejte horúcu vodu
Ja som mala ešte biele víno, tak som tam dala aj ten zbytok, čo mi ostal.


Privedieme k varu, dáme lyžičku cukru, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dáme tomu ešte 20 minút.
Hotovo.


A teraz začneme všetko ochutnávať.
Ja som pridala omáčke pálčivosť, chilli vločkami, dala som tam trochu balsamika, aj keď to asi do ropa vieja veľmi nepatrí, ale dalo to tomu taký šmrnc. A ešte som tam prelisovala strúčik cesnaku a dosolila som.
Na záver zamiešame nasekanú zelenú vňať.
Podávame s bielou ryžou a limetkou.

Rybie filé v omáčke

Dnes to bude bez  rečí.
Tento guláš je robený na spôsob brazílskeho pokrmu moqueca. Netvrdím, že sa moqueca robí presne takto ako ja, ale robí sa podobne. 

 

Cas pripravy Čas prípravy: pol hodina
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Na tri porcie potrebujeme :


4 kocky mrazeného filé
1 limetu
1 červenú papriku
1 mrkvu
1 cibuľu
4 cesnakové strúčiky
1 jalapeno (alebo chilli paprika)
1 polievkovú lyžicu paradajkového pretlaku (malá konzervička )
1 plechovka lúpané paradajky vcelku
1 plechovka kokosové mlieko
1 lyžička soľ,
1 polievková lyžica mletý koriander
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
zväzok petržlenovej vňate, alebo koriandrovej
3 polievkové lyžice olej

Postup

Filé necháme úplne povoliť a rozkrájame ho na väčšie kocky.
Na kocky nastrúhame limetovú kôru (predtým ju dôkladne umyjeme), zľahka ochutíme soľou a čerstvo drveným korením. Zastrekneme limetovou šťavou.


Odložíme bokom.
Mrkvu a papriku očistíme a nakrájame na maličké kocky.
Ja som nepoužila jalapeno, pretože som ho nemala, ale normálnu chilli papriku.
Máme radi pálivé, takže som ju len umyla a pokrájala na kolieska. Jadierok som sa nezbavovala.
Cesnakové strúčiky a cibuľu ošúpeme.
Cibuľu nasekáme a cesnak nahrubo pokrájame.
Pokiaľ varíte guláš v lete, respektíve máte naozaj sladké čerešňové paradajky, tak použite tie a prerežte ich. Použite tak za malú vaničku.
Do kastróla dáme rozohriať olej a na dve tri minútky podusíme na ňom cibuľu.
Pridáme mrkvové a paprikové kocky a kolieska jalapena.


Všetko posolíme a dusíme 4 – 5 minút.
Pridáme paradajkový pretlak, koriander, sladkú papriku, premiešame a troškou horúcej vody (100 ml) zriedime základ.
Premiešame.
Vložíme paradajky. Ja som použila konzervované, lúpane a v celku. V rukách som ich rozdriapala priamo do hrnca. Ak by so ich krájala na doske, tak by mi vytiekli a takto som o šťavu neprišla.

Nakoniec vlejeme kokosové mlieko.
Všetko privedieme k varu a do tohto základu vložíme kocky filé aj so šťavou.


Stíšime zdroj tepla a dusíme 6 minút.
Vypneme.


Pridáme všetku limetovú šťavu, nasekanú vňať a ochutnáme.
Ak treba dosolíme a dokoreníme.
Podávame s ryžou.


Jarné rezy

Mamička začala pekávať na svadby, najprv v rámci dedín. Neviem,  ako v tom období,  robili svadby,  ľudia z mesta. 
Bola som malá.
Ja si pamätám od roku,  povedzme 1975, že keď sa pieklo niekomu na svadbu, tak mamka chodievala po práci do svadobného domu, kde si ju objednali. 
My sme Selčania a tak to bolo v Selciach, ale mamka chodievala aj do svojich rodných Podkoníc, pretože tam mala kopu rodiny s deťmi na vydaj a ženenie.
Raz,  si pamätám, že išla aj kdesi na úplne inú dedinu v okrese. To ju chodili vyzdvihnúť rovno do práce a večer ju doviezli autom domov.
Ženil sa jediný syn,  starý mládenec, hádam tridsiatnik a  vidím pred sebou jeho mamku ako teraz keby to bolo. Taká milá, usmievavá tetuška.
Raz nebola spokojná s nastávajúcou nevestou, netušíme prečo.  A keď chodila ku nám, tak stále hovorila, že keby si len táto Vaša Milenka vzala tohto nášho Janka. Hlavne tri mesiace, pred chystanou svadbou , to bolo výborné prianie svadobnej mamky 🙂
Ako som písala, bol tak asi ku tridsiatke a ja som mala 16 rokov a chodila na strednú.  Keby som ho stretla niekde v meste, tak by som ho asi volala ujo a vykala mu.
Asi mali nejakého strýka v Amerike, alebo , čo, lebo milý syn mal auto značky Chrysler a malo metalízu.
Povážte,  v roku povedzme 1978,  mať na Slovensku Chryslera s metalízou.
A keď sme túto rodinu aj po dlhých rokoch spomínali, tak sme ju nijako inak už nevolali,  len tí od Janka chryslera. Chodievali celkom často, aby im mamka upiekla nejaké torty na rôzne príležitosti, ale ani jedna nebola rozvodová, tak to asi dopadlo dobre s tým manželstvom.
Na dedinských svadbách bol kedysi taký zvyk, že susedia a ľudia, nejako spriaznení so ženíchovou, alebo nevestinou rodinou, nosili do tohto domu “ do svadby“.
Nosilo sa to víkend pred svadobným týždňom a bol to materiál na pečenie.
Hrudy domáceho tvarohu, cukor, múka, olej, maslo, čokoláda, kakao a vajcia. Všetko v rozličných množstvách.
Niekto zodpovedný bol poverený tým, aby zapisoval, kto a čo priniesol. 
Druhý zodpovedný to odoberal a nosil do chladnej komory a tretí zodpovedný to triedil..
Tento zoznam sa starostlivo odkladal a dával sa naň pozor ako oko v hlave. A svadobná mamka, alebo jej dieťa, museli sledovať, kedy má svadbu, niekto z tej rodiny, čo priniesli materiál, aby presne to isté, mohla ísť do tej svadby „vrátiť“
Tento recipročný systém bol úžasný.
Keď som sa  v roku 1980 vydávala, boli také lastovičky, že k nám nepriniesli materiál, ale peniaze. A keď sa o pár rokov ženil môj brat, tak sa nosili už len peniaze.
Keď sa vydávala moja dcéra ,  peňažná tradícia, ešte stále žila. 
Netuším, vôbec netuším, ako je to teraz.
A potom začala pekávať mamka tak, že si urobila na to miesto v letnej kuchyni a chodili jej pomáhať členovia svadobnej rodiny, a keď som na to dorástla, tak sme boli už len my dve s mamkou. 
A svadby už nie sú tými, čo bývali kedysi a začali sa nové tradície. 
A tak je to asi aj v poriadku.
No a prečo som zvolila toto svadobné entrée?  🙂
 Pred hlavným svadobný týždňom sa muselo upiecť zopár druhov koláčikov,  aby bolo „čím ponúknuť“ ľuďom čo nosili „do svadby“ a aj ostatných, čo v tom období prišli do domu.
Koláčiky neboli nejako veľké a už v žiadnom prípade neboli krémové. Hlavne museli byť trvácne.
Patrili tam hlavne  jarné rezy, ľadovky, punčové rezy a možno ešte nejaké orechové košíčky a zlepované linecké.
Jarné rezy milujem a vôbec som ich doteraz nepiekla. 
Nie sú krémové, čo je zásadná požiadavka Dobrého Manžela a je ich veľa. 
Ich množstvo ani nie je problémom. Oni sú ako stvorené do mrazničky. Lenže prečo by som ich dávala do mrazničky, keď ich môžem zjesť. Však?
Na internete ich volajú väčšinou orechové rezy so žĺtkovou polevou. Neviem pod akým menom ich poznáte Vy.
Tieto tu som piekla na Vianoce, keby som ich piekla teraz, tak zvolím nejakú inú posýpku.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    plech 37 x 40 

Suroviny:

Na veľký plech 37 x 40 potrebujeme :

Na orechové cesto

300 g maslo
300 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor
7 bielkov
300 g mleté vlašské orechy
100 g hladká + 100 g polohrubá múka

Na žĺtkovú polevu

7 žĺtkov
300 práškový cukor

Postup

Najprv vyšľaháme sneh.
Sedem bielkov prešľaháme do penista. Z navážených tristo gramov cukru odoberieme štyri lyžice, vsypeme ich k penistým bielkom a vyšľaháme pevný, tuhý sneh.
Na nič nečakáme a v druhej veľkej mise, začneme šľahať úplne mäkké maslo s cukrom, čo ostal po odobratí štyroch lyžíc.
Do maslového sladkého krému, vsypeme orechy a múku. 
Premiešame. 
Masu odľahčíme tým, že ju zmiešame s tuhým snehom.
Veľký, rovný plech vymažeme kúskom tuku a vysypeme buď kokosom, alebo hrubou múkou. 
Do plechu vložíme cesto a povrch uhladíme.


Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca polhodinu.
Ja mám plynovú rúru, takže mi viac vysušuje, ako povedzme elektrická, preto len 30 minút. Vy budete možno potrebovať viac. 
Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Kým pečieme koláč, pripravíme žĺtkovú polevu.
Žĺtky,  metličkou prešľaháme poriadne do penista a prisypávame cukor.
Musela som pridať asi dve lyžice vody na zriedenie.
Hotová poleva má hustú konzistenciu a je bez hrudiek.


Upečený koláč, hneď ako vytiahneme z rúry, potrieme polevou.
Moja mamka ju kľudne dávala aj na studený , ale ja som usúdila, že je lepšie na taký horúci. Sú to surové žĺtky a ja som si tak popremýšľala, že ten horúci koláč ich ako keby tepelne upravil. Možno to tak nie je, ale som s tým tak nejako uspokojená.
Necháme polevu vyschnúť. Ak chcete posýpku, tak to urobte, ešte kým je poleva vlhká.


Krájame super ostrým nožom a máčame ho pred každým zárezom do horúcej vody.
Ja sa môžem aj rozliať na kolomaž, aj tak mám okraje strapaté.