Rebarborový koláč na raňajky

Pridaj komentár


Rebarbora je milovaná zelenina Môjho Dobrého Manžela.
Ja som sa s ňou stretla, až po tom, ako som ho pojala za Dobrého Manžela.
Vôbec si nepamätám, žeby za mojich mladých čias , bola rebarbora niekde dostať kúpiť. A Babička Anička ju mala v Jihlave plnú záhradu. Takže u nich bývali ozaj rebarborové hody.
Na jar sme obidvaja v extáze. Ja zo špargle a on z rebarbory. Aj včera nám trčali z každej tašky.
Čo z rebarbory upečiem sa rozhodujem, vždy až keď ju mám doma. Rebarborové knedlíky musia byť vždy, ale z tejto som sa rozhodla pre tento koláč. Javí sa Vám ako závin, štrúdľa, ale ja to cez to všetko nazvem, koláč. Z tohto množstva cesta robievam zvyčajne dva záviny.
Také stredne veľké, vyvaľkané na tenšie.
Toto cesto moja mamička volá miesené a koláče z tohto cesta sú teda , miesené. Teda volávala, božtek do nebíčka.
Na miesené koláče sa dávala nejaká plnka, buď jablková, alebo tvarohová a plnka sa prikryla druhým plátom cesta. Alebo sa jednoducho potrelo cesto lekvárom a urobila sa na vrch mriežka.
Z rebarbory som tento druh koláča nikdy nerobila a ani závin a ja som sa rozhodla že urobím, akokeby závin, ale s hrubšou vrstvou cesta. Aby bol taký festovný. Dal sa pohodlne chytiť aj do ruky a a aby bol na raňajky miesto vianočky, alebo českého mazanca. Kysnuté koláče DM prestal úplne jesť, takže toto je taká naša, rodinná obdoba.
Klasický závin s tenšou vrstvou cesta je taký sviatočnejší a hodí sa ku káve aj na nedeľné popoludnie. A tiež takto beriem aj nakrájané koláče.
Toto som chcela vnímať, ako niečo čo sa nakrája a zje sa s kakaom, čajom a tak.
Teda celú dávku cesta som použila na jeden veľký závin. Rozvaľkala som ho približne na 40 x 35, plus mínus.
Koláč vyšiel presne tak, ako som chcela.

Suroviny

Na závin cca 40 x 35 budeme potrebovať

Na náplň :
8  dlhých stopiek rebarbora
3 polievkové lyžice  cukor (ja som dávala trstinový)
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
10  veľkých jahôd
2 polievkové lyžice sekané mandle
citrónová šťava niekoľko kvapiek
vanilková pasta Dr. Oetker
2 polievkové lyžice s kopčekom práškový puding vanilkovej príchuti.
strúhaný kokos, alebo rozdrvené piškóty, alebo nasucho opečená strúhanka

Na cesto :
400 g hladká múka
1 vajce
150 g biely nesladký jogurt
250 g maslo
štvrť čajovej lyžičky soľ

Postup

Rebarboru zbavím poškodených častí, listov a ak je veľmi hrubá šupka, tak tam ju aj obielim, ale skutočne len tú prvú šupku. Do živého nejdem. 
Dôkladne ju umyjeme a pokrájame na tenké plátky. Ja som ju chcela posekať v piestovom sekáčiku, ale nebol to dobrý nápad, pretože ju veľmi vlasovalo a fúzy trčali kade-tade. Takže som ju pokorne skrájala nožom.


Zasypala som rebarboru cukrom a vanilkovým cukrom.
Odložíme ju bokom.
Ideme urobiť cesto.
Navážime múku a do múky nastrúhame na veľkej slzičke, maslo. Ide to veľmi rýchle. Pridáme jogurt, vajce, štipku soli.
Suroviny na cesto zmiešame dokopy a vypracujeme hladké cesto. Je mäkké a trošičku lepivé. 
Na dosku si dáme papier na pečenie, ktorý zľahka poprášime múkou a preklopíme tam cesto.
Cesto rozvaľkáme. Nebojte sa ho podsýpať aj po povrchu.
Ideme dokončiť plnku.
K rebarbore nakrájame umyté, zdravé jahody. 
Premiešame.
Keď som ochutnala ,zdalo sa mi to príšerne sladké, tak som tam vyžmýkala citrónovú šťavu a už som to viac neochutnala a v konečnom dôsledku to nieže bolo kyslé. Ono to bolo akokeby málo sladké.
Citrónová šťava áno, ale len pár kvapiek na zvýraznenie. Ja som jej dala priveľa.
DM má veľmi rád v takejto náplni orechy, tak som tam pridala aj sekané mandle. 
V tejto fáze odporučujem zliať tekutinu cez sitko. Do náplne zamiešame vanilkový pudingový prášok.
Ja som si bola istá, že ten prášok tekutinu pohltí, pretože sa mi jej nezdalo veľa, ale ako vidíte na fotke, veľmi veľmi som sa mýlila. 
Šťava tiekla ako hlúpa a ja som zachraňovala celý koláč pijavými utierkami.
Na miesto kde budeme dávať náplň , vysypeme strúhaný kokos, alebo drvené piškóty. V zásade stačí aj strúhanka.
Pokladieme na cesto náplň. 


Keďže sme veľmi múdro, rozvaľkali cesto priamo na papier na pečenie, tak ním veľmi ľahko závin zarolujeme.
A preniesť celý závin pomocou tohto papiera je tiež veľmi jednoduché.
Takže všetko máme na poriadku , uložené na plechu.
Povrch popicháme vidličkou, okraje zaistíme. Mne dokonca tá šťava vytiekla aj cez jeden koniec a nechcite vedieť, čo to narobilo za bordel pri pečení.


Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov, stíšime zdroj tepla na 180 a pečieme približne pol hodinu.
Ja som piekla asi 40 minút. Povrch nie je taký zlatý, ako by som si predstavovala , ale to je tým, že v plynovej rúre nie je horný ohrev a zvyšovať teplotu som nechcela, aby som nemala zase spodok čierny ako uhoľ. Cesto sa Vám bude zdať stále mäkké a nedopečené, ale ono už bude naozaj hotové. Dôverujte mi. 
Koláč vyberieme a je nevyhnutne nutné, aby chladol aspoň hodinu.
Náplň aj cesto musia spevnieť. Najlepší je ten závin na druhý deň. 
Ten môj som tiež upiekla včera večer o desiatej a dnes ráno , v tento pôstny deň na Veľký Piatok, ho DM raňajkoval. 
Skoro ani dospať nevedel a nemala som to srdce mu povedať, že je pôst a basta. 
Cesto nie je sladké a náplň určuje chuť.  Preto si dajte záležať na tom, aby tá náplň bola výrazná. Užijú si to tí, čo milujú hlavne tú rebarboru. 

 

Palacinková torta

Pridaj komentár

Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

 

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.


Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .


No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.


Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.


Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.


Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.


Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.


Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.


Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať. 



Jednoduchý mrkvový šalát pre Dobrého Manžela

Pridaj komentár

Toľko myšlienok mám, že ani neviem ako začať. Raz neviem ako mám uchopiť tému, o ktorej chcem povykladať.
A prišla som k nej práve pri strúhaní mrkvy na tento šalát.
Ide o to, že ja využívam kuchynských pomocníkov. Vôbec s tým nemám problém.
Vyberiem robot a je to raz dva. A to sú len 4 veľké mrkvy. Aj zemiaky na haruľu strúham na robote.
A pozor…cibuľu tiež krájam v takom ručnom krájači…on nie je na elektriku, pumpujem tam piestom, ktorý poháňa nože, nekrájam ju na doštičke nožom. Aj reďkovky do žervé syra na raňajky krájam takto.
A bylinky tiež krájam takým pomocníkom a nie nožom na doske.
Aj nátierky robím v robote…keď robím väčšie množstvo, tak v elektrickom a keď menšie tak v tom piestovom.
Používam elektrický odšťavovač, požívam jogurtovač (teda DM používa, to je jeho práca), používam rozvaľkávač cesta na domáce cestoviny. Zemiaky na zemiakové cesto, lisujem cez taký ten oný…ten som si kúpila najnovšie.
A tieto kuchynské prístroje si kupujem do každej kuchyne, kde varím dlhšie ako pol roka.
Keď počúvam také tie reči typu „kým to vyberiem a zmontujem, tak to urobím ručne…a potom to umývať a odkladať“ a ešte takým tým tónom, z ktoré dešpekt len tak kvapká ako jed. To už mi môže taký človek rovno povedať….“ si zlá gazdiná, lebo to nerobíš ručne“
Však nech to robia ručne, mne je to vážne jedno, len potom nech ručne aj perú periny, žehlia horúcim želiezkom, nepoužívajú tlakový hrniec, pečú na dvore v tehlovej peci a podobne. Pomocník ako pomocník.
No áno, akonáhle vypadne elektrika, tak robiť ručne budem, ale pokiaľ ešte tú elektriku máme, tak prečo by som ju nevyužila.
Ja viem ale v čom je problém
Takéto kuchynské prístroje, sú neskladné a aby nezavadzali, tak ich každý odloží čo najďalej od kraja a ešte ich aj založíme, nejakými menšími krabičkami.
Generácia mojej mamičky a následne aj moja generácia , si predstavovala svoju kuchynskú linku tak, že vrchné skrinky boli takto v rade : plné, plné vitrína, plné, rohový prvok
V plných boli krásne naukladané taniere, rovnaké hrnčeky do oblúku a pred hrnčekmi boli naukladané sklenené malé vínové a pred nimi ešte štamperlíky poprípade. A v druhých plných boli misy polievkové, kompótové mištičky do oblúku, a rôzne tácky po bokoch. A poháre na pitie.
Vo vitríne bola nevyhnutnenejaká sada Zlatej Zuzany do oblúku, nejaké šálky na kávku , alebo čajové a nejaké hrdé poháre na vodu.
Tieto vitrínové sady boli nedotknuteľné a z každej poličky nevyhnutne visela nejaká dečka, lemovaná buď strojovou, alebo látkovou čipkou. Ak bola látková stužka, tak tá sa pripínala aj na poličky v uzatvorených skrinkách. A takáto stužka sa pripínala aj na police v špajzách. Takže sme mali všetko odečkované a ostužkované a to všetko popripínané pripínačkami, čo tam boli ako päsť na oku, ale to nevadilo, hlavne že boli dečky a to všetko.
No a rohový prvok. Ten bol dôležitý.
Tam sa ťahal buď Jano, ktorý živoril, alebo také tie trávy, čo sa neviem ako volali. A potom tam boli kuchynské digitálne hodiny šibnutej farby, ktoré sa nosili nejako z Ruska. A vázičky!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ako som mohla zabudnúť na vázičky. O tie boli opreté pohľadnice k sviatkom, alebo gratulačné. Keď tieto stratili termín, tak sa vymenili za nové a tie staré sa opreli na stojato o stenu police. Vyhadzovali sa tak nejako o tri roky. Vo vitrínovej boli na spodnej úrovni nejaké hrdé hrnčeky v ktorých boli pátričky, drobné mince, nejaké kľúče, náramkové hodinky a v horšom prípade tam bol pohár s umelým chrupom. Neviem či to bolo zvykom všade, ale keď sme chodievali na návštevy k všetkým mojim strynkám a strýčkom, tak oni mávali tam aj zuby. A modlitebná knižka nejaká sa tam tiež krčila.
V sobotu sa toto všetko popreukladalo…a v pondelok sa to všetko znovu začalo zhŕňať na jednu kopu.
Moja mamička mala vitríny dve . A uzatvorené skrinky mala po celej dĺžke jednej aj druhej steny. Čiže celé elko. A to isté boli aj spodné skrinky.
Na pracovnej ploche sme mali televízor, mikrovlnku a krájač na chlieb. Nevyhnutné dečky a lakovanú drevenú krabicu s vázičkou a veľkým maľovaným tanierom v rohu.
Keby sme nemali kuchyňu veľkú a nebol tam aj veľký, kuchynský stôl, tak nemám kde pracovať. Plechy s koláčmi som vždy kládla po stoličkách a lavici. Teraz pribudol na pracovnú plochu aj veľký odkvapkávač na taniere. Ak mám niečo robiť v Selciach v kuchyni , tak som v prdeli, ja tam nemám ani kde nakrájať mäso, namojdušu.
Cez Vianoce som sa vzbúrila a vo vitríne som zrušila oddelenie dúhovej čajovej súpravy, vylievanej zlatom, v ktorej podľa mňa v živote nebol žiaden čaj a len sme ju umývali od mastnoty každý štvrťrok. A nakládla som tam všetky poháre na pitie. Normálne kuchynské pitie vody, koly a minerálky. Nás je veľa , teda hlavne máme dosť chlapov v rodine, ktorí pijú z pollitrákov a aj ženy pijeme z veľkých pohárov. A uvoľnilo sa konečne miesto na hrnčeky. To že sme mali rovnaké hrnčeky do oblúka a pred nimi sklenené poháre kadejaké, bolo pekné, ale kým som vybrala hrnček, tak som musela odsunúť všetko nabok a naukladať znovu. Keď sa hrnček umyl ..to isté. Toto sa mamičke nepriečilo robiť furt, ale používať mixér, to nie…to kým ona vyberie, tak si to prepasíruje…..cez sitko.
Takže v kuchynskej linke sme mali obedovú súpravu dvojakú, čo sa nepoužívali, potom sme tam mali sady kadejakých šampanských fláut a cinzánových čiaš a zlatých, čajových a kávových súprav s čajníkmi a zbierku modranského porcelánu a vázičiek, ale keď som chcela zmixovať sviečkovú omáčku, tak som išla pre mixér za chladničku do špajzy. A zrušila som dečky. Dobrá Švagriná toto všetko zo zotrvačnosti a asi aj úcte k nebohej mamičke stále dodržiavala, ako to bolo, ale čo je veľa to je veľa. A hrnčeky hrdé som všetky dala dozadu a alkoholové poháriky som odniesla do iných skriniek. My nikto nepijeme, ale máme od výmyslu sveta pohárikov , ako keby sme mleli prvú ligu.
A nemyslite si, že som aj v mojom prvom byte nemala takto. Prišla mamička a prvé čo urobila, mi popripínala, tými pripináčikmi všade stužky…do skríň, do špajzy, do linky kuchynskej. Aj prvok rohový som mala.
A všetky prístroje, ktoré mi mali pomáhať v kuchyni, boli v špajzy v krabiciach vzadu a na nich boli ešte naukladané múky, cukor, a podobne.
Tak jasné, kým som to všetko poprekladala, aby som sa k tomu dostala, podonášala, povyberala a podobne, odpadlo mi to od chuti a urobila som to ručne.
Raz som nevedela, ako by som to mala urobiť , aby som to mala v kuchyni po ruke, vždy keď to budem potrebovať.
A potom som prišla do Čupkov k Helene a Jankovi.
Helena je pôvodom Nemka. Jej otec žil v Západnom Nemecku a ona žila s mamičkou na Slovensku. A hneď po skončení komunistického režimu, chodili k nemu na návštevu a tam odkukali rôzne veci. Napríklad.
U nich ako u prvých som videla spojenú toaletu s kúpeľnou. V paneláku si tak prerobili jadro. Vôbec som to nevedela pochopiť, ako môžu takto existovať . Niežeby som to nejako prijala za svoje, ale zvykla som si….v Sásovej pri prerábke som si to neurobila a mám to stále oddelené, ale v Mníchove to tak máme a vieme s tým pohodlne žiť, aj keď, keby som mohla, tak to tak nemám. Alebo . Janko prerábal úplne sám kuchynskú linku a miesto dvojdverových skriniek dolných , namontoval hlboké šuplíky. Poviete si, že no Bože, ale v roku 1990 to teda bežné nebolo. Bolo to fakt celkom unikátne a tiež som sa čudovala a nevedela si to predstaviť, ale tu myšlienku som nezapudila.
A potom som bola na návšteve u rodičov Renči Lánikovej v Petříkově. Jej otecko je stolár amatér a jej maminke urobil fantastickú kuchynskú linku. Tam som zase prvýkrát videla vyvýšený pult v kuchyni, ktorý oddeľoval pracovnú a jedálenskú časť kuchyne. Ale čo ma najviac uchvátilo, bolo to, že tatko urobil akokeby výsuvný šuplík v ktorom bol umiestnený kuchynský robot. Bol umiestnený na tom pulte a tak bol zapracovaný do toho, že keď ho zasunula, tak ho nebolo vidieť, bol súčasťou pultu. Ten robot bol so všetkým svojim príslušenstvom a veľkou pracovnou misou a veľkou hlavicou. Pani Liláková, okrem toho že urobila absolútne božie zemiakové knedle a pečený bôčik a Míša rezy, mi s nadšením rozprávala, ako až teraz na dôchodku, začala ten robot naplno využívať, a to preto, lebo ho má vždy takto po ruke. A keď som si začala zariaďovať moju poslednú kuchyňu, tak všetko toto som mala v hlave.
Chcela som hlboké , výsuvné šuplíky, tak aby som okamžite videla všetko čo v nich je, bez toho, aby som sa plazila po zemi a chcela som každý spotrebič v linke, tak aby stačilo, že niečo otvorím a vyberiem ho. A tak mám robot, ponorný mixér, sekacie nože jogurtovač, odšťavovač na citrusy, odšťavovač na zeleninu, krájače, lis na cesto, hriankovač, toustovač a všetko na čo si neviem teraz spomenúť, vždy po ruke. A všetky do jedného používam a používam ich často.
A nemám ani dečku, ani stužky, ani hrnčeky naukladané do oblúka. Uznávam, že keď otvorím horné skrinky, tak sa srdce nesmeje, ale mám to všetko po ruke, účelné a všetko je tak, aby mi to uľahčovalo život v kuchyni.
A tie také články, čo začínajú…..“zbavte sa všetkých nepotrebných rárohov“ Nuž áno, jedného som sa zbavila a to domácej pekárni. Možno keď mi odíde sila z rúk, tak ju zase dokúpim.
Má v hlave ešte jednu kuchyňu, strašne rada by som si ju zariadila so všetkými vychytávkami, ktoré si zbieram na pintereste, ale nemám ju zatiaľ kde zariaďovať a keďže sme mali teraz s DM narodeninkové dni, tak som obidvom nám zaželala, aby sa nám toto veľké želanie splnilo. Tak nám držte v tomto smere palce.
A Vám odporučujem….robot nepatrí do dlhej vetračky, alebo špajzy, zasunutý dozadu. On patrí vpredu v kuchynskej linke . Sami budete vidieť, ako si vôbec ani neuvedomíte, že aké jednoduché je založiť hlavicu a postrúhať mrkvu na šalát v priebehu jednej minúty a v priebehu druhej minúty nadstavec opláchnuť a v priebehu tretej minúty robot odložiť.

Suroviny:

300 g surová mrkva
4 polievkové lyžice práškový cukor
1,5 citrón
200 ml voda

Postup

Tento šalát je vyslovene podľa chuti Dobrého manžela, nechce tam nič iné len to čo je v rozpise. Mne je to jedno, pretože okrem ochutnávania, by som tento druh jedla nedala do úst. 
Pre DM neslúži ako šalát, ale ako plnohodnotný chod.  Dokáže ho jesť ako na raňajky, tak na obed, alebo na večeru. Skrátka hocikedy. A musí byť vychladnutý.
Mrkvu umyjeme a očistíme. Nastrúhame ju na veľkej slzičke.
Pridáme práškový cukor, citrónovú šťavu z citróna a zalejeme vodou.
To je úplne všetko. 
Rýchle a efektívne.

Chrumkavé, zemiakové placky

Pridaj komentár

Ja k haruli mám vo všeobecnosti výhrady a v podstate mám rada len tú, ktorú si urobím sama. Som totižto čudák, ktorý má rád mäkkú haruľu. Žiadne chrumkavé zázraky.
V Selciach sa nikdy nerobili placky na panvici, ale len v rúre na plechu, práve preto, aby bola vysušená a chrumkavá.
A potom si posadali rodičia a brat okolo stola, na ktorom bol celý plech a každý mal v hrnčeku kyslé mlieko a namáčali si tú haruľu do toho hrnčeka a kým to nezjedli, tak od stola nevstali. Aj liter a pol kyslého mlieka k tomu vypili.
Kým som sa nemohla brániť, tak som to musela jesť a jediné, čo som si vydupala, bol v hrnčeku čaj a nie to mlieko.
Nesmierne sa mi uľavilo, keď zistili, že im viac ostane, keď nebudem jesť s nimi a dám si niečo iné. Nepamätám si absolútne, aké náhradné riešenia pre mňa mali, ale na tú haruľu si pamätám doteraz.
Nech si ju nechajú.
Od vtedy som jedla mnohé, mnohé vzorky harúľ a nemôžem povedať, žeby som ich úplne odmietala.
Milovala som Važeckú pochúťku u Kurjana, ktorá bola zabalená vo veľkej haruľovej placke….ale ako píšem, bola prehnutá, to znamená, že bola mäkká !
Aj čiernohorský rezeň som si u toho Kurjana hocikedy dala, ale to ich haruľové cestíčko malo moju dôveru, vzhľadom na tú Važeckú. A raz som jedla haruľu, ktorú robila Božka (božtek do nebíčka), sestra mojej Dobrej Švagriny . Nepamätám si ako chutila, ale že som ju jedla a jedla a nemohla to zastaviť, si pamätám celkom presne, takže musela byť skvostná.
A už mi úplne odpadla od srdca, keď môj posledný žlčníkový záchvat vyvolala práve haruľa .
Dostala som ho v Banskej Bystrici a bolo to vlani v januári. Objednávala som jedlo donáškou a DM manca jedna mancatá, si objednal nejakú fru fru somarinu a tak ja som prihodila aj tú haruľu. Nezjedla som jej veľa, vážne nie. Vtedy už som bola chudnúcom procese, takže som skutočne zjedla možno jednu placku.
Bože. Bolo to epické.
Zo všetkých mojich žlčníkových záchvatov bolo toto, to najhoršie. Bolo to také hrozné, že som pristala na to, aby mi DM zavolal sanitku, ktorá ma odvezie niekam, kde mi buď uľavia od tej šialenej bolesti, alebo sa dám radšej zabiť, lebo vydržať sa to nedalo.
Dobrý Manžel mal z toho výborný zážitok, pretože sanitka ma odviezla nieže s blikajúcimi svetlami, ale občas aj zahúkala.
A pán sanitkár trval na nosidlách. Tak to som ozaj odmietla, lebo som ležať nemohla. Tak ma aspoň na kolieskovej stoličke tlačil. Aj som uvažovala, že mu navrhnem, nech si sadne on do toho kresla a ja ho budem tlačiť, že to bude možno rýchlejšie…stále som vážila 120 kíl, čo Vám budem čo hovoriť.
Pani mladá lekárka sa ma dôkladne v sanitke povypytovala čo som jedla, čo som pila a tak. A nezabudla som sa aj odfotiť.
Deň predtým som mala besiedku s bývalými spolužiačkami, tak som sa im pripomenula a poslala som im tú fotku s otázkou „hádajte kde som?:
Ako jeden muž mi každá odpovedala….v lietadle! kde letiš?
A keď ma dotlačili na recepciu na urgente, tak zo skupinky, ktorá na nás čakala a pozerala sa na náš príchod, sa ozvalo mohutné : „To je tá haruľa??“
Btw…žlčník mi vybrali o 4 mesiace nato. Mala som len jeden kameň, ale bol veľký, ako malé vajce.
No ozaj haruľu nemusím A už vôbec nie chrumkavú. A tak som si ju vždy urobila podľa mojej chuti.
Na Okrouhlíku na chate, raz urobili haruľu a išli sa zblázniť, aká je úžasná. Oni haruľu volajú cmunda. Neviem či je to ich rodinné pomenovanie, alebo v tom kraji sa to tak volá. Ja som si napríklad dlho myslela, že halapáč, ktorý varievam podľa ich rodinného receptu, sa tak volá v celom jihlavskom okolí a nakoniec som zistila, že si to tak pomenovala babička.
No a tá cmunda…nechutila mi a veru ju ani nejedávam. Bola chrumkavá.
Keď sme prišli tento rok do BB, tak som potrebovala pred odchodom domov, minúť zemiaky a som navrhla haruľu.
A DM mi povedal, že dobre, ale že keď už, tak nech ju urobím chrumkavú.
Tak som si spomenula, že raz pred desiatkami a desiatkami rokov, priniesla do mojej vtedajšej práce, kolegyňa Dáša Milanová z Hiadľa , takú špecialitu, ktorá sa robí čiste len na tom Hiadli. Volá sa to Krumplovník (vďaka Zrubka) a neuveríte, ale obec Hiadeľ má na toto jedlo aj udelenú ochrannú známku, ako na regionálne jedlo.
Skrátka, Dáša to priniesla a všetci sa išli za tým zabiť a každý híkal aké je to skvelé a aké chrumkavé. Ani som to neochutnala. A jediné čo som si zapamätala bolo to, že tie zemiaky boli strúhané na hrubo, na veľkej slzičke, takže to malo takú štruktúru, ako keby.
Tak som teda aj ja tie zemiaky postrúhala takto a skutočne , tie zemiakové placky boli chrumkavé.
DM ich zjedol a aj poznamenal, že nevie ako som ich urobila, ale že ich už mám robiť takto.
A včera som potrebovala uvoľniť miesto v mrazničke a vybrala som kuracie pečienky. A tie sa mi akurát hodili do Važeckej a tak som urobila toto sotéčko a k nemu chrumkavú haruľu.
A aj chrumkavú cibuľu.
DM poznamenal, že som mu na tanieri priniesla, instantný žlčníkový záchvat.
A našla som na stránkach obce Hiadeľ aj recept na ten ich slávny krumplovník a časom na neho určite dôjde aj tu na blogu.

R.I.P babička Věra. Odpočívaj v pokoji.




 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

All rights reserved.

Na približne 14 placiek ako dlaň budeme potrebovať

500 g zemiaky
1 vajce
2 polievkové lyžice hladká múka
1 zarovnaná čajová lyžička soľ
2 veľké strúčiky cesnaku
1 veľká polievková lyžica majorán


Postup

 

Zemiaky nastrúhame na veľkej slzičke.


Pretlačíme k nim cesnak, pridáme vajce a dve polievkové lyžice hladkej múky. Ochutíme soľou a majoránkou.
Pôvodne som dala 500 g zemiakov, ale mohlo byť o trochu viac. 
Cesto vymiešame rukami.
Na panvici rozohrejeme olej a lyžicou kladieme kôpky cesta, ktoré uhladíme. Snažíme sa placky robiť tenšie. Ja som prvú dávku dávala tak a potom som znovu len skĺzla do rutiny a bolo to okamžite na plackách poznať. 


Povrch je pekne štruktúrovaný a vidieť na nich rezančeky zemiakov.


Urobila som k plackám aj chrumkavú cibuľu. 
Jednu veľkú cibuľu  pokrájame na kolieska. 
Ku kolieskam pridáme 1 lyžicu hladkej múky a rukami vymiešame.

Nenecháme stáť a hneď cibuľu opekáme.
Do malého hrnčeka rozohrejeme aspoň dvojcentimetrovú vrstvu oleja. 
Cibuľu restujeme v dávkach a dávame pozor, aby nám nezhnedla až príliš, pretože bude nepožívateľná. 
Na placky sa dáva aj strúhaný syr, ale táto kombinácia je u nás doma nepožívateľná.

 

Jarná roláda s citrónovým krémom

Pridaj komentár

Moji milí, ja sa nejdem s tým vyrovnať.
Myslím s tým ukradnutím môjho blogu.
Ja viem, že to je bežná prax, ale takto surovo, bez akýchkoľvek okolkov, bezohľadne, chrapúnsky. Tak to nejdem prežrieť.
Je to 15 rokov mojej práce, ktorú si niekto privlastnil a vydáva ju za svoju. Normálne si pod MOJE recepty, MOJE texty, MOJE fotografie, tie osoby dali svoj copyright, že je to ich vlastníctvo.
A keď som sa snažila ešte zachrániť čo sa dá a začala dobrovoľne hyzdiť moje fotky vodoznakom, tak dnes ráno som zistila, že je to úplne zbytočné, pretože tá banda majú môj blog komplet stiahnutý a pridávajú recept už z ich databázy a ja sa môžem aj rozkrájať. Hneď keby som teraz celý blog zamkla a stiahla z internetu. Oni ho majú a budú ho používať dovtedy kým ho nevycicajú do posledného písmena. Pokiaľ by som to nedala na súd za ukradnutie môjho duševného vlastníctva.
Čo sa mi vážne nechce , hoci DM mi dal v tomto smere voľnú ruku. Príde mi to také ničotné aj keď viem, že títo bezcharakterní zmrdi, presne s týmto rátajú. Že sa to ľuďom nebude chcieť riešiť, pretože im to príde pri kauzách, ktoré sa v súčasnosti dejú, smiešne.
A tak niečo čo mi prinášalo a malo by prinášať radosť, je zdrojom, že sa po nociach žuhrím a cítim sa strašne bezmocná .
Ja viem, že to ide na nervy toto moje vyplakávanie, odpustite, možno to ešte raz spomeniem, ale budem sa už snažiť od toho oprostiť, aj keď to pôjde teda prekliato ťažko.
Nové recepty budú už vychádzať s vodoznakom, čo ma strašne mrzí.
No a k tomu receptu.
Kedysi som na internete videla zákusok, kde bol použitý prášok zeleného matcha čaju a prišlo mi to ohromne zaujímavé. Bolo to v čase keď prebehol boom piškótového cesta tzv. machového, kde sa na zafarbenie používal špenát.
Tortu so špenátovým korpusom priniesla raz Moja Dobrá Česká Švagriná na detskú oslavu na chate a bola úžasná. Ohromne chutná.
Kačenka ju priniesla v chladiacom prenosnom boxe a hovorila, že pani, ktorá jej ju piekla povedala, aby sme ju čo najskôr zjedli.
Nebála som sa, žeby mal zvýšiť čo len jeden kúsok do druhého dňa, lebo sme sa na ňu vrhli a snažili sa uchmatnúť čo najväčší kúsok. Skvelá a ešte raz skvelá.
No a po nejakom čase prišli na záhradu aj susedovci a tak sme chceli ponúknuť z tej špenátovej torty aj im…posledné dva kúsky.
Nedali sa vôbec nabrať a rozpadali sa. Tak sme im dali niečo iné, všetkého bolo dosť. A tie dva kúsky sme zjedli lyžicou, priamo z podnosu.
I chcela som si to vyskúšať aj ja upiecť, keďže to je taký skvelý múčnik.
Tortu som upiekla.
Upiekla som ju podľa jedného receptu, podľa druhého receptu, podľa tretieho receptu a sľubovala som si, že skúsim aj podľa štvrtého. Neupiekla.
A ani nebudem. Teda skúsim ju v prípade, že si ju bude niekto pre mňa dôležitý, výslovne želať. Všetky trampoty som popísala pri tej machovej torte v odkaze. A dovolím si tvrdiť, že každý amatér, ako som ja, po upečení jednej machovej, ju už druhýkrát nepiekol. Jesť ju môžem hocikedy, ale piecť…ee.
Keď som videla tie matcha múčniky, tak mi srdce zaplesalo. Nádherne zelené eko korpusy, bez umelých farbív a dúfala som, že nebudú mať žiadnu pachuť.
Nemajú.
Akurát nie sú také zelené, ako sú prezentované na fotkách.
Piekla som podľa tohto receptu, teda cesto. Krém som si urobila vlastný.
Keďže som to piekla prvýkrát a nepoznala som, ako sa matcha prášok chová, držala som sa receptu na cesto, do bodky.
Máte pocit, že moje cesto, je rovnako zelené, ako na fotke v časopise ??????


Veľký makový trt!!!!!!!!!!!!!!!
Keď som pozerala na pintereste fotky matcha múčnikov, našla som jeden jediný, ktorý má reálnu farbu, tak ako ten môj.
Priatelia, svet je zlý. Chce nás oklamať, ešte aj na takej hovadine, ako je farba korpusu 🙂
Múčnik je ale chuťovo fajn. Robila som ho podľa chuti DM, takže si ho pochvaľuje a ani nevečeral a radšej zjedol pol rolády na posedenie.
Pôvodne som ho chcela upiecť pri príležitosti Dňa Sv. Patrika, ktorý bol včera, ale nedostala som žiadne čokoládové štvorlístky na ozdobovanie, ktoré som mala v hlave. Tak som z nej urobila miesto írskej, jarnú.


 

 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Na jeden kus rolády, kde môžeme nakrájať približne 12 kúskov,  budeme potrebovať :


Na piškótový plát o rozmeroch 35 x 25 cm :
4 vajcia
2 čajové lyžičky Matcha prášok
100 g cukor
110 g hladká múka
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
žltá strúhaná kôra z 1 bio citróna
štipka soli
citrónový likér Limoncello


Citrónový krém – lemon curd :
Vylisovaná šťava z 1 citróna
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
Lemon curd
250 g mascarpone
150 ml sladká smotana 
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 balíček stužovač šľahačky

 

Postup

 

Zapneme rúru na 200 stupňov.
Z umytého citróna ostrúhame žltú kôru.
Zmiešame naváženú múku s matcha práškom
Oddelíme žĺtky od bielkov.
Absolútne čistými metličkami, začneme šľahať bielky. Do spenených pridáme tretinu odváženého cukru a štipku soli a vyšľaháme pevný sneh.
K prešľahaným žĺtkom pridáme ostatok cukru a citrónovú kôru. Šľaháme do krémovej hustej konzistencie, keď hmota naberie na objeme a zmení farbu na bledú. 


Do žĺtkového krému zapracujeme sneh a presitujeme do hmoty sypkú zmes z múky a matcha. 
Na rovný plech položíme papier na pečenie a rozotrieme rovnomerne krém.
Plocha by mala mať rozmery približne 35 x 25 cm. 


Vložíme do rúry a pečieme približne 12 až 15 minút.
Pri mojej plynovej rúre som piekla 12 minút a mohla som o minútku menej. Okraj piškótu som už mala presušený a lámal sa. Dávajte si na cesto pozor a pečte podľa svojej rúry. Pri teplovzduchu, pečte na na nižšej teplote.
Upečený plát hneď stiahneme z plechu.
Položte ho na čistý papier na pečenie, tak aby bol papier, na ktorom sa piekol hore a opatrne ho stiahnite. Pokiaľ by ste mali so sťahovaním problém, tak ho najprv navlhčite vodou.


Papier, ktorý ste stiahli, nechajte položený na ceste. Pomocou spodného papiera začneme roládu zamotávať aj spolu s vrchným papierom a pevne ju zamotáme a necháme vychladnúť.


Idem uvariť lemon curd.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Studenú šľahačkovú smotanu vyšľaháme s balíčkom stužovača do šľahačky.
Mascarpone a lemon curd a 1 balíček vanilkového cukru  prešľaháme do penista

a zašľaháme do neho šľahačku.
Máme hotový krém.
Piškótové cesto opatrne rozbalíme. Cesto som vykropila citrónovým likérom, ale dobre poslúži aj citrónový sirup. A keď už sme pritom, aj obyčajný tuzemský um rum.
Ako som spomenula, na jednom kraji som ho mala presušený a zlomený. 

To sa stalo preto, pretože som nemala rovnomerne rozotreté surové cesto pred pečením a na tom mieste bola tenšia  vrstva. A zároveň som to mala piecť o minútu menej. Zníženie teploty nič nevyrieši. Akurát sa to bude piecť pomalšie a dlhšie a bude to ešte vysušenejšie. Platí zásada, že keď je cesto tenšie, tak pečieme na vyššej teplote a krátko. Musíme dávať na to pozor.
Z krému odoberieme dve polievkové lyžice a dáme bokom. 
Krém začneme nanášať od kraja, ktorý je nepoškodený, ten bude tvoriť vnútro slimáka a bude najviditeľnejší v roláde, takže musí byť bezchybný.
Krém rozotrieme po celej ploche.


Zarolujeme pomocou papiera a upevníme. Poškodenú zlomenú časť som odrezala.


Zarolovanú roládu preložíme na tácku a potiahneme ju krémom, čo sme mali odložený.
Nazdobíme podľa vlastnej fantázie, ja som si kúpila tieto jedlé kvietky a podľa mňa sú rozkošné. 


Dáme do chladu aspoň na dve tri hodiny a plátky krájame ostrým nožom. 

 


Písala som dosť podrobne postup pri roláde, pretože chcem dať tento recept aj ku začiatočníkom. 
Je to jednoduchý a efektívny múčnik, ako stvorený na Veľkonočný stôl.

 

Vyprážané kuracie kúsky s praženými rezancami

Pridaj komentár

Museli sme veľmi náhle odcestovať do Banskej Bystrice.  (Tak sa zdá, že som stále Bystričanka, pretože som pôvodne napísala do Banskej „Bystrici!. Ako všetci Bystričania 🙂 )
Situácia s mojim 92 ročným tatíkom sa nesmierne skomplikovala a bolo ma tam treba. 
A tak sme odcestovali z jedného dňa na druhý.
Bolo to veľmi veľmi náročné a stálo ma to veľa psychických a na záver aj fyzických síl.
Môžem povedať, že ja, Dobrý Manžel a mačky Barbora a Noel, sme sa vrátili ako negatívne poznačení. 
Vlastne od začiatku Nového Roka, je to jedna pohroma za druhou, ktorá rozčerila hladinu tej pokojnej, lenivej rieky nášho života.
A neskončilo to. 
Stále narážam na nejaké veci, ktoré chápem ako veľkú krivdu, neprávosť a bla bla bla bla …..a upadám na tele a aj na duchu.
Niekto to volá „starnutie“ 🙂
Čím som staršia tým horšie znášam tieto veci.
Dosť na tom.
Hektické dni v BB mi prvý týždeň  vonkoncom nedovolili variť, musela som riešiť veci, ktoré boli pre mňa nové, vyčerpávajúce, bojovala som so všetkým čoho som sa musela dotknúť. A tak sme sa stravovali ako sme vedeli, raz sme si objednali donášku, raz sme sa najedli tam, raz hentam. Strašne sme nechceli chodiť do reštaurácií, pretože každý obed trval hodinu a pol  a tú som nemala, len tak k dispozícii na vyhodenie.
A objavili sme čaro „jedáceho kútika“ v centre Európa.
Bože, toľko pho (fóčiek) čo som sa tam dojedla a toľko pokéčok….a jedno bolo lepšie ako druhé. Absolútne sa nám to neprejedlo. Prišli sme, objednali sme, zjedli sme, odišli sme. Do polhodiny sme mali všetko za sebou. Raz som si všimla, ako sa s nesmiernym záujmom na nás pozerali detičky od susedného stola, kde ich maminky napchávali hranolkami s kečupom. Tu musím odbočiť. Toto vôbec nedokážem pochopiť. Tak jasné, celý ten kút so stánkami je bufetové,  rýchle stravovanie, ale výber bol veľký a dovolím si povedať, že dieťa tam môže dostať aj plnohodnotné jedlo a nie hranolky s kečupom. Naviac keď maminky si dali polievku a palacinky. Ale ….kto som ja, že súdim. Nič o tých ľuďoch neviem a arogantne im tu vstupujem do svedomia, aj keď   o nich,  nič neviem. Ospravedlňujem sa.
No skrátka.
Detičky nešli zo mňa a DM spustiť oči a jedno malo aj otvorené ústa. Potom sa nachýlilo k maminke a detským, divadelným šepotom , zakričalo. „Oni jedia slamkami“.
Ozaj. Neuvedomovali sme si to a týmto ohromne oceňujem, že v ázijských bystrických bufetoch, automaticky ponúkajú aj jedáce paličky. 
Slávnostne sme si s DM povedali, že hádam aj na výročie sobáša, pôjdeme na slávnostný obed do jedáceho kútika v Európe :-), taký dojem na nás urobil. 
Po týždni sme obidvaja kľakli, takým spôsobom, že sa nám to nestalo už  veľmi dávno. Takú strašnú virózu sme obidvaja chytili, že ja ešte doteraz, po troch týždňoch, pociťujem devastačný vplyv. 
To sme prestali jesť úplne a po dvoch dňoch sme si objednali vývar  cez uber. Takto sme to preklepali týždeň a pomaly sa odobrali domov, do Mníchova. 
S tatíkom sa to vyriešilo, ako som najlepšie v tomto období dokázala.
V Mníchove sa to na lepšie neobrátilo a Dobrému Manželovi sa aj čudujem, že z nášho manželstva neutiekol a nepridal sa do družiny napríklad ku Kozinovi Sladkému. Vrčím, achkám, vzdychám, pindám a nevyberavo dávam najavo mizerné rozpoloženie,  v ktorom sa nachádzam. 
I hrozne sa nám zacnelo po tých šikmoočkových jedlách. 
A rozpadli sa mi v ten deň úplne, úplne,  dva dôležité nože. Tak som rozbalila sadu nových nožov s ktorými som mala pôvodne iné plány, pretože som už načisto nemala čím rezať a rúbať do krvi. 
Ostré ako šľak.
A tak som sa strašne porezala, že podľa množstva červenej, to vyzeralo, že som si ten prst prinajmenšom odrezala. Vzhľadom na to, že som popri tom počúvala audio knihu od Chrisa Cartera, tak to vyzeralo nesmierne pôsobivo. Akurát že to bolelo mňa a nie  obeť psychopatického sériového vraha. Zarezala som si takmer do kosti a chvíľu sme aj zapremýšľali, či to nepôjde na šitie. DM ma obviazal a znefunkčnila sa mi ruka. 
A tak som nemala ako pokrájať na tenučké rezance zeleninu. Bez najmenších výčitiek svedomia, som sa obliekla a išla si kúpiť hotovú mrazenú zeleninu na ázijský spôsob. Je mi strašne smiešne, aká som bola ohromne zásadová kedysi, keď som ručne pasírovala zeleninu do sviečkovej omáčky, pretože to je určite tak hodnotnejšie, ako keby som ju mala zmixovať raz – dva , mixérom. A ako som odmietala používať kečup a sama som si varila omáčku z paradajok a cukru a zeleniny. Ach Bože Bože.
A tak som kúpila mrazenú zeleninu do woku, udon rezance a ryžové rezance, pálivý kečup a kuracie prsia a sezamové semiačko. 
Všetko išlo ako po masle a do polhodiny som mala hotový komplet obed.
Pochutili sme si.
No a ešte , na obranu musím napísať, že keby som nemala celú ruku boľavú, tak by som tú zeleninu rezala, lebo som mala doma všetko, čo som na ňu potrebovala. A miesto kečupu by som asi predsa len urobila ten paradajkový základ z pretlaku a medu. A keď som odkladala nepoužité potraviny, tak som našla neotvorené čínske rezance, asi kilo sezamu, dve neotvorené fľaše kečupu a v mrazničke sáčok narezancovanej mrkvy a papriky. Ja som do toho obchodu vôbec nemusela chodiť. Ešteže ma bolela ruka a nie noha. 




Suroviny:

 

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Na približne 4 porcie budeme potrebovať

400 g kuracie prsia
1 bielko
1 čajová plytká lyžička soli
2 strúčiky cesnak
1 polievková lyžica sójová omáčka kikkoman
čerstvo drvené korenie – ja som dala sečuánske citrónové
kuchynský neochutený škrob (solamyl, maizena, gustin )
olej na praženie

Na omáčku 
150 ml dobrý kečup
5 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
hrsť kešu orechy
2 cesnakové strúčiky
1 veľká limeta
olej na opekanie (nie olivový
2 polievkové lyžice  pražený sezamový olej (viac v texte receptu)
kytica koriandrová vňať
250 g ryžové rezance
olej na opekanie
350 – 400 g mrazená zeleninová zmes do ázijských pokrmov 
šálky vody v ktorej sa varili rezance
pálivá omáčka
veľká polievková lyžica sezamové semienka

Postup

Kuracie prsia nakrájame na kocky,  veľkosti na jeden hryz.
Dáme ich do misy a pridáme soľ, čerstvo drvené korenie, sójovú omáčku, prelisujeme dva cesnakové strúčiky a nakoniec bielko.


Dobre premiešame.
Každý kúsok obalíme v kuchynskom škrobe a vypražíme z obidvoch strán do tmavozlata.


Kuracie dáme bokom.


Podľa návodu na obale uvaríme rezance.  Hrnček vody zachytíme a ostatok zlejeme.

Na panvicu dáme trochu oleja, rozohrejeme ju a vložíme do nej rezance.  Rozložíme ich rovnomerne po celom dne a opekáme. Ja som na jednej strane opekala asi 3 minúty. Opatrne prevrátime, pomocou podberačky a opečieme aj na druhej strane.


Toto sú udon rezance a nie ryžové, ale v zásade nám chutia viac tie ryžové.
Použiť môžete aj tie kučeravé.
Rezance vyberieme a dáme bokom
Na panvicu dáme trochu oleja  a vložíme  hrsť kešu orechov, cca 350 až 400 g mrazenú čínsku zeleninu.  Mala som 750 g balenie a dala som asi polovicu.
Zeleninu rozohrejeme, pridáme kečup, kikkoman a poriadne premiešame.

Pridáme trochu zachytenej vody a prehrejeme. Zelenina bude do 3 minút hotová. Prelisujeme do nej cesnak. Ja som pridala pálivú omáčku a ešte som namlela toho citrónového korenia. Ak neviete čo s tým žĺtkom čo Vám ostal, kľudne ho dajte do omáčky.


Do tejto omáčky vložíme vypražené kuracie kúsky.
Vsypeme sezam a nasekanú koriandrovú vňať.


Ako som písala , som invalid s vystrčeným porezaným prstom , oviazaným.
Keď som nakupovala komponenty na toto jedlo, tak mi padol zrak na kolískový rezač na bylinky. No bezpodmienečne som si ho musela kúpiť, lebo čo ak tú vňať neporežem a čo horšie, odpadne mi pri tom krájaní celá ruka? Jeda moja. Ja vôbec netuším, ako som mohla bez tohto zariadenia vôbec v tej kuchyni existovať. Veľká veľká paráda. A keď som ho umývala, tak som sa porezala aj na druhej ruke, ale to len taký vlások . Ostrý je ako tie nože. Ak mi ho zazávidíte a kúpite si ho tiež, tak  veľký veľký pozor.
Takže všetko vymiešame, ja som ešte doliala vodu, lebo to bolo husté a suchšie a nakoniec som vmiešala limetovú šťavu. 


V tomto bode môžete pridať sezamový olej. Ten pridá tomuto pokrmu tú jedinečnú chuť, ktorú cítite v každom ázijskom jedle, ktoré si objednáte. Áno je to jedinečná chuť, akurát ja ju nemôžem ani cítiť a tak tento krok vypúšťam. Vy sa zariaďte podľa svojej chuti. 
Tieto ázijské sotéčka bývajú mokrejšie a také lesklejšie, môžete to dosiahnuť nariedením, ale nám to vyhovuje skôr takto. 
Veľká vec, takto rýchlo navariť, bez noža v ruke 🙂

O zlodejoch na stránke Snadné Vaření.com a jeho registrovateľovi J. Pivonka.

komentárov 8

Ani neviem ako začať.
Je to pre mňa tak neuveriteľné, že môj rozum sa tomu zdráha uveriť.
A tak sa chodím každý deň pozerať na tento zlodejský portál a neustále si pretieram oči, že je to skutočnosť a medzi nami existujú ľudia ako je istý J. Pivonka, ktorý túto doménu registroval.
Názov tohto portálu presne vystihuje jeho podstatu. Ľahko ukradnúť niečo čo im nepatrí, vrátane fotiek, môjho textu, mojej práce a skúseností ….. vrátane gramatických chýb. Také rýchle a ľahké varenie.
Ich portál spočíva v tom, že kradnú celý môj blog, kompletne.
Takýchto ľudí na Slovensku voláme „igelitkový podnikatelia“
A nič iné ani nie ste.
Úbohí, maličkí zlodejíčkovia, ktorí sa prisajú na niekoho, vyciciavajú jeho prácu a dúfajú, že ich to niekam posunie, bez práce, bez námahy . A myslia si, že akí sú fikaní. Miesto aktovky držia v ruke igelitku, do ktorej si vložia plody „svojej“ práce.
A pritom sú akurát smiešni a bahnia si v pocite, že ako to niekomu „ukázali“ , že takto sa to má robiť. Bez práce, bez námahy a dokázali sme to vymyslieť „vlastnou hlavou“.
Nedokázali ste páni a dámy zo Snadného Vaření ani len naskočiť na vlnu, keď foodblogy niečo znamenali . Akurát ste pridali ďalší zbytočný portál na kopu, ktorá sa váľa na internete a dúfa, že to začne „sypať“
Nedali ste svojmu patetickému projektu, žiadnu invenciu, žiadnu pridanú hodnotu, nič. Akurát kradnete niečo čo Vám nepatrí.
Moja dcéra, ktorá začínala v garážovej firme ako obyčajná testérka, hneď ako spromovala a rástla spolu s celou firmou až do pozície manažérky Business Unit, pociťuje nesmiernu frustráciu s morálkou ľudí, ktorí teraz medzi novou generáciou It špecialistov rastú. Nerobia to preto, že ich to baví, že sú z toho nadšení,. Ale preto, lebo si myslia, že je to najlepšia cesta ako zarobiť a myslia si, že svet padne na zadok z ich titulu. A keď zamietajú takýchto „špecialistov“ a vyberú si človeka s obyčajným , stredoškolským vzdelaním, ale so zápalom a nadšením a snahou sa vypracovať vlastnou prácou a snahou , tak to vôbec nie sú v stave pochopiť. A už vôbec nie sú v stave pochopiť, že dostanú o polovicu menší plat, ako si podľa svojich predstáv zaslúžia. Svätá prostota.
A Vaša nekompetentnosť a úbohosť, je presne taká istá, ako u tých novodobých „IT špecialistoch“.
31. januára som oslovila j.pivonka@email.cz , že o tomto chrapúnstve viem a že s tým nesúhlasím. Bez odozvy, ako ináč. Neočakávala som, žeby sa niečo zmenilo, ale v skryte duše som tak trochu dúfala.
Môj blog vznikol ako nadšenecký projekt pred 15 rokmi, recepty z neho kradnete obdivuhodnou rýchlosťou, ale bude Vám trvať, kým si ho prenesiete úplne celý. Aj sme s Dobrým Manželom premýšľali, či aspoň tie fotky zabezpečíme vodoznakom, ale kto by sa s tým teraz zaoberal, Vážne sa mi s tým nechce zapodievať.
Stále chcem, aby to bol len môj nadšenecký projekt, ktorý už ide len zotrvačnosťou a robím si ho len pre radosť a Vy sa s tým kľudne zadrhnite. Nemienim ani robiť žiadne právne kroky, v tomto smere ste mi úplne jedno. Neoberáte ma o žiadne peniaze a Vám to žiadne peniaze ani neprinesie. Som si tým absolútne istá.
Každému o Vás poviem a netešte sa. Žiadnu reklamu Vám to neprinesie. Váš portál je absolútne zbytočný a zanikli už väčšie a tisíckrát kvalitnejšie projekty, ako je tento Váš paškvil a to pracovali s nekradnutým, autentickým materiálom.
To, že môj blog stále funguje, je len preto, lebo tým zabíjam čas a neskutočne rada varím. Váš zanikne a zapadne prachom, pretože Vám neprinesie zhola nič a postarám sa o to, aby všetci, čo ma budú ochotne počúvať, vedeli že ste len neschopná zlodejská banda.
Tak si to užívajte.

Zemiaková polievka s mäsovými guličkami

Pridaj komentár

 

 

Suroviny:

Na bežný hrniec pre rodinu budeme potrebovať :

Na polievku :
500 g zemiaky
1 veľká hrubostenná červená paprika
1 cibuľa
2  veľké cesnakové strúčiky
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
1 chilli paprička
4 polievkové lyžice olej

Na guličky :
400 g mleté mäso
3  polievkové lyžice uvarená ryža
1 cibuľa
4 polievkové lyžice olej
1 vajce
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžica mletý koriander
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie

 

Postup

Pripravíme si zmes  na mäsové guličky. 
Uvaríme malé množstvo ryže, podľa bežného postupu.
Ošúpanú cibuľu  posekáme na veľmi jemno. Rozohrejeme malé množstvo oleja a cibuľu orestujeme do voňava, nemusí byť zlatá, len taká mäkká a voňavá.
Cibuľu spolu s olejom preložíme k mäsu, môže byť aj také horúce.
Pridáme 3 lyžice uvarenej ryže, vajce,  majorán, mletý koriandrový prášok, soľ a čerstvo drvené korenie.
Všetko vymiešame do lepkavej hmoty, tak aby sa mäso pri tvorení guličiek nerozpadalo. Ale nemusíte sa báť, bude to v poriadku.
Mäso odložíme bokom.
Zemiaky ošúpeme, cibuľu a cesnak tiež. Papriku nakrájame na malé kocky, pálivú papriku na prúžky. Pálčivosť si určite sami.
Zemiaky nakrájame na malé kocky, cibuľu na bežnú veľkosť, vhodnú do dusenia.
Do kanvice si dajte zvariť vodu.
V hrnci rozohrejeme olej a podusíme cibuľu, tiež nemusí byť do zlata.
Na tento základ vložíme zemiaky a posolíme ich. Poriadne premiešame aby sa kocky obalili v tuku, zakryjeme pokrievkou a stíšime zdroj na minimum. Takto necháme zemiaky, akoby upariť , aby pustili šťavičku. Stačí tak na 5 minút. Pridáme paprikové kocky a znovu premiešame a dáme pod pokrievku a dusíme na pár minút. Dávajte si na pozor, zemiaky sa nesmú prichytávať na dno.


Pridáme mletú sladkú papriku. Je jej veľa, tak je naozaj dôležité, aby boli zemiaky vlhké.  Pridáme mletý koriander a drvené korenie. Premiešame a podlejeme znovu vriacou vodou, ale len tak, aby neboli vôbec celé ponorené.

Znovu zakryjeme pokrievkou a dusíme 5 minút. Našim cieľom je, aby zemiaky začali vylučovať škrob a vytvorili sme hustý základ bez múky. Znovu podlejeme trochou vody a dusíme.
Potom dolejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené a horúce.
Vezmeme si pripravené mäso a v rukách rýchlo tvoríme guličky. Robíme ich malé, tak aby sa pohodlne zmestili na lyžicu a zjedli sa na jeden hlt, aby sa nemuseli na tanieri prekrajovať. Bude ich veľa, takže robíme rýchle a efektívne.


Dolejeme vodu, na hustotu akú chcete mať polievku,  privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime zdroj tepla. Takto necháme bublať 30 – 40 minút. 
Za ten čas guličky budú určite určite hotové, pokiaľ ste ich robili také malé, ako som odporučila. 

Na záver vsypeme majoránku a prelisujeme cesnakové strúčiky. 
Vypneme
Ak treba ešte si dochutíme, ako to máme radi. 
Možno sa Vám bude zdať 400 g mletého na hrniec polievky veľa. Ja som chcela, aby na každej lyžici, ktorou načrieme do taniera , bola guľka.

S chlebom je to výdatné zimné jedlo. Ja pridávam ešte aj tabasco a sypem nejakou zelenou vňaťou, ktorú mám. Výborne nás zahreje a DM ju volá „polievka pre dušu“.

Citrónovo makový koláč s tučnou kyslou smotanou – créme fraiche

1 Odpoveď

Tento koláč je ten najlepší, ktorý som kedy jedla. Myslím tým, koláč takéhoto bábovkovitého typu s citrónovou chuťou. Som veľmi neskromná keď to píšem práve o mojom koláči, ale nemôžem si pomôcť.
A zároveň musím napísať, že ho neviem upiecť tak, ako by mal vyzerať a už vôbec ho neviem nafotiť tak, aby nevyzeral, ako vystrúhaný z dreva.
Prvý pokus pri jeho pečení som vzdala, lebo som zistila, že nemám créme fraiche a ani kyslú smotanu a tak som upiekla klasickú bábovku na plech z celého masla.
Druhý krát som mala všetko čo som potrebovala, akurát som upiekla úplne prepadnutý bochník . Tú lepšiu polovicu DM zjedol normálne, akokeby sa nič nestalo a tú zničenú druhú polovicu som nakrájala a urobila som citrónový trifle.
Z pokusov o jednoduchý citrónový koláč bez krému, mám tri nové recepty na blogu, lebo nie som schopná ho upiecť tak ako sa patrí, do frasa.
Pripadala som si ako mamička (božtek do nebíčka), ktorá sa každý týždeň pokúšala o žemľovku s penou, tak ,aby jej tá pena po upečení nespľasla na palacinku. Tatík sa mi vtedy zdôveril, že žemľovku už nemôže ani vidieť.
Takže tretí krát toto.
Povedala som si, že to nie je možné, že to musí byť zlý recept.
A tak som sa nedržala otrocky receptu, ale intuitívne som menila to, čo som považovala za potrebné zmeniť.
Aj tak to nevyšlo ako som si predstavovala. Ja som si predstavovala, že to nebude klasický bochník v tvare kvádra,  ale že vrch toho koláča bude zodvihnutý nad formou a povrch bude presne v strede prasknutý.  Tak ako to býva na plagátoch, reklamách a na internete predsa. Toto bola moja predstava, žeby to tak malo byť. Nie je. Je to tehla.
Aj som si myslela, že to vôbec nevložím na blog, do momentu kým som ho neochutnala  a potom som si pozrela mnohé a mnohé obrázky a videla som 80 percent tehiel a 20 percent zdvihnutého povrchu s prasklinou. A tie mali o niečo inú technológiu a úplne iné množstvá surovín.
Chuť som si upravila podľa chute našej rodiny, ktorá sa riadi tým, že citrónový koláč má po tých citrónoch aj chutiť a nielen sa po nich volať.
Rôzne príchute do  koláčov obyčajne predimenzujem a neriadim sa rozpisu.
Samozrejme len do momentu, aby to neuškodilo výslednému produktu. Ja viem, že krém do  odpaľovaných venčekov by bol skvelý, keby v ňom bolo viac rumu, ale ten krém by to neuniesol a zredol by. Skrátka niekedy to ide a niekedy sa to robiť nemôže.
A tento koláč to navýšenie množstva surovín zniesol a podľa môjho názoru mu to absolútne neuškodilo. Budem rada ak ho vyskúšate a podelíte sa, ako to dopadlo.
Čo sa týka créme fraiche. Je to vlastne veľmi tučná  kyslá smotana, ktorá má viac ako 30 percent.
Chcela som upiecť tento koláč aj teraz na Slovensku, ale nemohli sme nikde nájsť kúpiť créme fraiche. Tak neprešli sme všetky reťazce, ale skrátka v ten deň sme hľadali a nenašli. Neviem si predstaviť, žeby sa na Slovensku nepredávala táto vysokotučná smotana, musím len zistiť, kde .
Edit : práve som zistila, že v Tescu predávajú tučnú smotanu 30 percentnú, ale nevolá sa créme fraiche, ale takto

No a fotenie.
Mám asi 50 fotiek  jedného koláča a všetky vyzerajú príšerne.
Vážne to vyzerá ako z dreva. Naviac dreva v zelenom opare.
Celý instagram sa hemží fotkami, kde je na koláčoch citrónová poleva, biela ako padlý sneh, rovná ako stôl a bez jednej chybičky. Nech si to strčia a nechajú si ju….však. A to nehovorím o tom, že tie koláče s takouto polevou, sú aj bezchybne nakrájané, bez jednej jedinej prasklinky, omrvinky a hrubého rezu…..nech si to strčia druhýkrát. Však.
A cesto je žlté, ako púpava. Tretíkrát.
A tie pistáciové orechy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Vlastnoručne som ich vylúpala a podrvila.
Čo z toho, že s tým citrónovým koláčom tvoria dokonalé harmonické kombo.
Dobrý Manžel netušiac, že sype do rán soľ, povedal, že to vyzerá, ako keby som ten koláč posypala hoblinami zo strúhania  ceruziek.  A že či som upiekla citrónový suk….ešte mi to aj po česky nazval. Keby som bola Erika z Hornej Dolnej, tak by som mu na to povedala : „Hovado“. 🙂
No nie som a tak som mu uvarila Earl  Grey a tíško ho sledovala ako mu chutí.
A budem opakovať, tak veru.

Suroviny:

Na 8 cm hlbokú formu 26 x 11, budeme potrebovať

3 vajcia
230 g cukru
120 g crème fraîche (kyslá smotana, min.30 percentná)
75 g masla
2 plné polievkové lyžice nemletý mak
strúhaná kôra a šťava z celého citróna
210 g múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva

Na polevu
110 g práškový cukor
2 polievkové lyžice citrónová šťava

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do menšieho  hrnčeka dáme roztopiť na malom plameni maslo.
Do masla nasypeme mak a  nastrúhanú žltú kôru z citróna. Strúhajte len po bielu vrstvu, tá už býva horká.
Hrnček dáme bokom.
Formu vyložíme papierom na pečenie, tak aby nikde neodstával a nekrčil sa.
Do misy rozbijeme tri vajcia a zľahka našľaháme, pridáme cukor a vyšľaháme do zhustnutia. Masa naberie na objeme a zbelie.
Pridáme hustú kyslú smotanu a zašľaháme. Mne tá vaječná zmes zredla, zredla mi aj prvýkrát, takže to asi tak má byť. Autorka receptu píše, že po pridaní smotany máme ešte šľahať dve minúty. Ak malo ísť o to, že tá  zmes znovu zhustne, tak nezhustla.
Do vaječného cesta zapracujeme maslovú zmes a nakoniec do hmoty pridáme nakyprenú múku, prášok do pečiva a štipku soli. Sypké veci už nezašľahúvame, len ich zapracujeme vareškou.
Cesto prelejeme do formy.
Dáme piecť a pečieme minimálne 40 minút. Ak Vám to rúra upečie za tú dobu, dobre. Ak nie, tak pečte dlhšie. Ja som piekla asi hodinu.
Po upečení vyberieme a necháme nejakých 5 minút postáť.
Po tejto dobe bochník vyklopíme a necháme vychladnúť na mriežke.
Práškový cukor vymiešame s citrónovou šťavou a polejeme polevou povrch koláča, tak, aby stekala aj na boky.

Nazdobíme teda nejakými drevenými hoblinami (žartujem 🙂 ), alebo makom, alebo hocičím, čo máte doma. Teraz keď pozerám na to zdobenie, tak to vyzerá, ako keby som miesto orechov, dala na tú polevu škrupiny z tých orechov 🙂