Zemiaková polievka s mäsovými guličkami

 

 

Suroviny:

Na bežný hrniec pre rodinu budeme potrebovať :

Na polievku :
500 g zemiaky
1 veľká hrubostenná červená paprika
1 cibuľa
2  veľké cesnakové strúčiky
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
1 chilli paprička
4 polievkové lyžice olej

Na guličky :
400 g mleté mäso
3  polievkové lyžice uvarená ryža
1 cibuľa
4 polievkové lyžice olej
1 vajce
1 polievková lyžica majorán
1 čajová lyžica mletý koriander
1 čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie

 

Postup

Pripravíme si zmes  na mäsové guličky. 
Uvaríme malé množstvo ryže, podľa bežného postupu.
Ošúpanú cibuľu  posekáme na veľmi jemno. Rozohrejeme malé množstvo oleja a cibuľu orestujeme do voňava, nemusí byť zlatá, len taká mäkká a voňavá.
Cibuľu spolu s olejom preložíme k mäsu, môže byť aj také horúce.
Pridáme 3 lyžice uvarenej ryže, vajce,  majorán, mletý koriandrový prášok, soľ a čerstvo drvené korenie.
Všetko vymiešame do lepkavej hmoty, tak aby sa mäso pri tvorení guličiek nerozpadalo. Ale nemusíte sa báť, bude to v poriadku.
Mäso odložíme bokom.
Zemiaky ošúpeme, cibuľu a cesnak tiež. Papriku nakrájame na malé kocky, pálivú papriku na prúžky. Pálčivosť si určite sami.
Zemiaky nakrájame na malé kocky, cibuľu na bežnú veľkosť, vhodnú do dusenia.
Do kanvice si dajte zvariť vodu.
V hrnci rozohrejeme olej a podusíme cibuľu, tiež nemusí byť do zlata.
Na tento základ vložíme zemiaky a posolíme ich. Poriadne premiešame aby sa kocky obalili v tuku, zakryjeme pokrievkou a stíšime zdroj na minimum. Takto necháme zemiaky, akoby upariť , aby pustili šťavičku. Stačí tak na 5 minút. Pridáme paprikové kocky a znovu premiešame a dáme pod pokrievku a dusíme na pár minút. Dávajte si na pozor, zemiaky sa nesmú prichytávať na dno.


Pridáme mletú sladkú papriku. Je jej veľa, tak je naozaj dôležité, aby boli zemiaky vlhké.  Pridáme mletý koriander a drvené korenie. Premiešame a podlejeme znovu vriacou vodou, ale len tak, aby neboli vôbec celé ponorené.


Znovu zakryjeme pokrievkou a dusíme 5 minút. Našim cieľom je, aby zemiaky začali vylučovať škrob a vytvorili sme hustý základ bez múky. Znovu podlejeme trochou vody a dusíme.
Potom dolejeme vodou tak, aby bolo všetko ponorené a horúce.
Vezmeme si pripravené mäso a v rukách rýchlo tvoríme guličky. Robíme ich malé, tak aby sa pohodlne zmestili na lyžicu a zjedli sa na jeden hlt, aby sa nemuseli na tanieri prekrajovať. Bude ich veľa, takže robíme rýchle a efektívne.


Dolejeme vodu, na hustotu akú chcete mať polievku,  privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime zdroj tepla. Takto necháme bublať 30 – 40 minút. 
Za ten čas guličky budú určite určite hotové, pokiaľ ste ich robili také malé, ako som odporučila. 

Na záver vsypeme majoránku a prelisujeme cesnakové strúčiky. 
Vypneme
Ak treba ešte si dochutíme, ako to máme radi. 
Možno sa Vám bude zdať 400 g mletého na hrniec polievky veľa. Ja som chcela, aby na každej lyžici, ktorou načrieme do taniera , bola guľka.




S chlebom je to výdatné zimné jedlo. Ja pridávam ešte aj tabasco a sypem nejakou zelenou vňaťou, ktorú mám. Výborne nás zahreje a DM ju volá „polievka pre dušu“.

Citrónovo makový koláč s tučnou kyslou smotanou – créme fraiche

Tento koláč je ten najlepší, ktorý som kedy jedla. Myslím tým, koláč takéhoto bábovkovitého typu s citrónovou chuťou. Som veľmi neskromná keď to píšem práve o mojom koláči, ale nemôžem si pomôcť.
A zároveň musím napísať, že ho neviem upiecť tak, ako by mal vyzerať a už vôbec ho neviem nafotiť tak, aby nevyzeral, ako vystrúhaný z dreva.
Prvý pokus pri jeho pečení som vzdala, lebo som zistila, že nemám créme fraiche a ani kyslú smotanu a tak som upiekla klasickú bábovku na plech z celého masla.
Druhý krát som mala všetko čo som potrebovala, akurát som upiekla úplne prepadnutý bochník . Tú lepšiu polovicu DM zjedol normálne, akokeby sa nič nestalo a tú zničenú druhú polovicu som nakrájala a urobila som citrónový trifle.
Z pokusov o jednoduchý citrónový koláč bez krému, mám tri nové recepty na blogu, lebo nie som schopná ho upiecť tak ako sa patrí, do frasa.
Pripadala som si ako mamička (božtek do nebíčka), ktorá sa každý týždeň pokúšala o žemľovku s penou, tak ,aby jej tá pena po upečení nespľasla na palacinku. Tatík sa mi vtedy zdôveril, že žemľovku už nemôže ani vidieť.
Takže tretí krát toto.
Povedala som si, že to nie je možné, že to musí byť zlý recept.
A tak som sa nedržala otrocky receptu, ale intuitívne som menila to, čo som považovala za potrebné zmeniť.
Aj tak to nevyšlo ako som si predstavovala. Ja som si predstavovala, že to nebude klasický bochník v tvare kvádra,  ale že vrch toho koláča bude zodvihnutý nad formou a povrch bude presne v strede prasknutý.  Tak ako to býva na plagátoch, reklamách a na internete predsa. Toto bola moja predstava, žeby to tak malo byť. Nie je. Je to tehla.
Aj som si myslela, že to vôbec nevložím na blog, do momentu kým som ho neochutnala  a potom som si pozrela mnohé a mnohé obrázky a videla som 80 percent tehiel a 20 percent zdvihnutého povrchu s prasklinou. A tie mali o niečo inú technológiu a úplne iné množstvá surovín.
Chuť som si upravila podľa chute našej rodiny, ktorá sa riadi tým, že citrónový koláč má po tých citrónoch aj chutiť a nielen sa po nich volať.
Rôzne príchute do  koláčov obyčajne predimenzujem a neriadim sa rozpisu.
Samozrejme len do momentu, aby to neuškodilo výslednému produktu. Ja viem, že krém do  odpaľovaných venčekov by bol skvelý, keby v ňom bolo viac rumu, ale ten krém by to neuniesol a zredol by. Skrátka niekedy to ide a niekedy sa to robiť nemôže.
A tento koláč to navýšenie množstva surovín zniesol a podľa môjho názoru mu to absolútne neuškodilo. Budem rada ak ho vyskúšate a podelíte sa, ako to dopadlo.
Čo sa týka créme fraiche. Je to vlastne veľmi tučná  kyslá smotana, ktorá má viac ako 30 percent.
Chcela som upiecť tento koláč aj teraz na Slovensku, ale nemohli sme nikde nájsť kúpiť créme fraiche. Tak neprešli sme všetky reťazce, ale skrátka v ten deň sme hľadali a nenašli. Neviem si predstaviť, žeby sa na Slovensku nepredávala táto vysokotučná smotana, musím len zistiť, kde .
Edit : práve som zistila, že v Tescu predávajú tučnú smotanu 30 percentnú, ale nevolá sa créme fraiche, ale takto

No a fotenie.
Mám asi 50 fotiek  jedného koláča a všetky vyzerajú príšerne.
Vážne to vyzerá ako z dreva. Naviac dreva v zelenom opare.
Celý instagram sa hemží fotkami, kde je na koláčoch citrónová poleva, biela ako padlý sneh, rovná ako stôl a bez jednej chybičky. Nech si to strčia a nechajú si ju….však. A to nehovorím o tom, že tie koláče s takouto polevou, sú aj bezchybne nakrájané, bez jednej jedinej prasklinky, omrvinky a hrubého rezu…..nech si to strčia druhýkrát. Však.
A cesto je žlté, ako púpava. Tretíkrát.
A tie pistáciové orechy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Vlastnoručne som ich vylúpala a podrvila.
Čo z toho, že s tým citrónovým koláčom tvoria dokonalé harmonické kombo.
Dobrý Manžel netušiac, že sype do rán soľ, povedal, že to vyzerá, ako keby som ten koláč posypala hoblinami zo strúhania  ceruziek.  A že či som upiekla citrónový suk….ešte mi to aj po česky nazval. Keby som bola Erika z Hornej Dolnej, tak by som mu na to povedala : „Hovado“. 🙂
No nie som a tak som mu uvarila Earl  Grey a tíško ho sledovala ako mu chutí.
A budem opakovať, tak veru.

Suroviny:

Na 8 cm hlbokú formu 26 x 11, budeme potrebovať

3 vajcia
230 g cukru
120 g crème fraîche (kyslá smotana, min.30 percentná)
75 g masla
2 plné polievkové lyžice nemletý mak
strúhaná kôra a šťava z celého citróna
210 g múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva

Na polevu
110 g práškový cukor
2 polievkové lyžice citrónová šťava

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do menšieho  hrnčeka dáme roztopiť na malom plameni maslo.
Do masla nasypeme mak a  nastrúhanú žltú kôru z citróna. Strúhajte len po bielu vrstvu, tá už býva horká.
Hrnček dáme bokom.
Formu vyložíme papierom na pečenie, tak aby nikde neodstával a nekrčil sa.
Do misy rozbijeme tri vajcia a zľahka našľaháme, pridáme cukor a vyšľaháme do zhustnutia. Masa naberie na objeme a zbelie.
Pridáme hustú kyslú smotanu a zašľaháme. Mne tá vaječná zmes zredla, zredla mi aj prvýkrát, takže to asi tak má byť. Autorka receptu píše, že po pridaní smotany máme ešte šľahať dve minúty. Ak malo ísť o to, že tá  zmes znovu zhustne, tak nezhustla.
Do vaječného cesta zapracujeme maslovú zmes a nakoniec do hmoty pridáme nakyprenú múku, prášok do pečiva a štipku soli. Sypké veci už nezašľahúvame, len ich zapracujeme vareškou.
Cesto prelejeme do formy.
Dáme piecť a pečieme minimálne 40 minút. Ak Vám to rúra upečie za tú dobu, dobre. Ak nie, tak pečte dlhšie. Ja som piekla asi hodinu.
Po upečení vyberieme a necháme nejakých 5 minút postáť.
Po tejto dobe bochník vyklopíme a necháme vychladnúť na mriežke.
Práškový cukor vymiešame s citrónovou šťavou a polejeme polevou povrch koláča, tak, aby stekala aj na boky. 

Nazdobíme teda nejakými drevenými hoblinami (žartujem 🙂 ), alebo makom, alebo hocičím, čo máte doma. Teraz keď pozerám na to zdobenie, tak to vyzerá, ako keby som miesto orechov, dala na tú polevu škrupiny z tých orechov 🙂

Šalát z kyslej kapusty

Keď som pripravovala tento šalát, tak nejako nelogicky som si spomenula na tvár z minulosti.
Človek, ktorému neviem ani jeho občianske meno, len viem, že sme ho volali Taťuldo.
Do života mi prišiel  ako kamarát môjho frajera, s ktorým som vtedy pobývala a keď sa z frajera stal bývalý frajer, tak mi Taťuldo zo života odišiel. Mal aj sestru, tuším Marika sa volala.
Taťuldo nebol v ponímaní sliepok, akou som bola vtedy určite aj ja, reprezentatívna vzorka. Nebol atraktívny vzhľadom, mal veľké telo s nadváhou, okrúhlu bucľatú tvár a také tie krepovaté  husté, husté vlasy, ktoré ti robia okolo hlavy svätožiaru. Keby som nevyhľadávala vtedy frajerov, ako bol jeho kamarát, ale hľadala človeka múdreho, láskavého, starostlivého a milujúceho, tak on by bol určite ten pravý a po jeho boku by som sa pravdepodobne vyhla tým skalám, ktoré mi padali pod nohy.
Alebo sa úplne mýlim. Nemala som  šancu ho spoznať, len si to tak myslím. Teraz s odstupom a s nadhľadom sa mi tak javí a dúfam, že urobil nejakú ženu po svojom boku, šťastnou. Čo urobí jeden šalát z kyslej kapusty….prinesie spomienku na človeka, na ktorého som si ani len nespomenula 40 rokov. 
Raz sme išli s týmto Taťuldom niekam, už neviem kam, a rozprával mi, že sa stretol s rozvedeným otcom a išli spolu do Ryby a že mu zaplatil obed.  A tak som sa ho opýtala, že aký obed si môže človek dať v Rybe na stojáka u mokrého lakťa.
A on mi povedal, že si dal pol kila šalátu a 5 rožkov.
Ja som skoro odpadla, mne to prišlo strašné číslo pol kilo šalátu a 5 rožkov.
Bol som 52 kilová frajerka napudrovaná.
V tom čase, ale pár rokov dozadu, sme my , dedinské dievčence, čoby záklaďáčky, išli raz za čas do mesta, normálnym autobusovým spojom, ako veľké. Každá sme si vzali kabelku, tá musela byť a išli sme do mliečneho bufetu. Neviem kde chodievali záklaďáčky z mesta, do akého zariadenia, ale my dedinčanky sme chodili do mliečňaku.
A tam sme si každá dali 10 deka šalátu a jeden rožok a k tomu pudingový, alebo šľahačkový pohár.  A raz jednej dali omylom 15 deka šalátu….no to ste mali vidieť. Kamarátka bola takááááá plnáááá, že už vôbec tú lyžičku nezvládala dojesť a ani ten koniec z rožka. 
Bože môj,  my sme boli dorobené šumienky…ani nie šumienky, ale skôr pubošky.
A potom keď som už bola šťastlivo rozvedená a pracovala v normálnom zamestnaní, mala svojich 80 kíl, sme sa s kolegyňou Aničkou Hilmerovou rozprávali o týchto rôznych mliečnych bufetoch a že ona veru hocikedy ide s jej Miškom synom na šalát.
A ja som rozprávala príhodu o pol kile šalátu a 5 rožkoch a ona si zapremýšľala a vraví, že ona si veru dáva v tom bufete 250 a Miško 350. Že keď si predstavím, že mám doma na obed rezeň so šalátom, tak že si určite nenaložím 150 gramov, ale riadnu varechu švacnem na tanier. A tak som si tiež zapremýšľala a povedala si, že ozaj. A k tomu mám ešte aj rezeň a predtým polievku. A túto tému sme k obojstrannej spokojnosti vyriešili.
A keď som si tento šalát urobila, na všetko toto som si spomenula.
Celá porcia vážila cca 350 gramov a ja som premýšľala, že si ju rozdelím na dnes a na zajtra. 
A ja som ju prosím pekne,  zjedla bez jedného zaváhania, na prvý šup. A keby som ho mala pol kilo, tak zjem aj pol kilo. Síce bez pečiva, bez rožkov, bez chleba, ale nálož to je. A nech.
Tento šalát som prvý a posledný krát jedla, keď ho priniesla do práce kolegyňa, bože neviem si ani za svet spomenúť na jej meno. Ona vôbec priniesla do práce hocikedy takú fajnotku, že na chuť toho nezabudnem….na rozdiel od jej mena, hanba mi. Viem ako ženská vyzerá, viem si predstaviť jej hlas, viem ako chodila oblečená, kde bývala, pamätám si príhody s jej rodinou, pamätám si o nej všetko čo sa pamätať po 25 rokoch dá, ale neviem si spomenúť na jej meno.
Ona priniesla do práce aj škvarkovú nátierku, ktorú som začala robievať a robievam ju doteraz.  A ona priniesla aj tento šalát. Zabudla som tiež na neho ako na smrť, ale internet mi  ho pred pár dňami pripomenul a tak som ho dnes na skúšku urobila a skutočne. Stále je taký dobrý ako som si ho pamätala. 

Suroviny:

Na jednu väčšiu porciu   budeme potrebovať :

150 g kyslá kapusta
60 g jemná kvalitná mäkká údenina
30 g  (povedzme jedna väčšia) kyslá uhorka
40 g tvrdý syr , ja som mala emmentaler
1 polievková lyžica  majonéza
1 polievková lyžica tatárska omáčka
soľ ak treba
čerstvo drvené korenie
chilli 

 

Postup


Nemecká fertig kyslá  kapusta sa na toto nehodí, na to treba ozaj dobrú, kyslú, remenitú, slovenskú. A tú som našťastie ešte mala.
Takže kapustu nepremývam, akurát ju vyžmýkam a poprekrajujem.
Mäkkú údeninu nakrájam na veľmi tenké a kratšie rezance, asi ako zápalka. To zase v Mníchove , na to majú  údeninu ako stvorenú, vynikajúcu.


Uhorkové kolieska som ešte poprekrajovala. Mala som veľmi štipľavé kokteilové uhorčičky, len tak chrumkali. No a syr nakrájame na menšie kocky.
Syr je tam veľmi dôležitý, pretože ako keby neutralizoval tú kyslosť, on ju nepotlačí ani nič také, akurát Vám to nepríde také brutálne, ale veľmi príjemné.
Pridáme po polievkovej lyžici majonézu a tatarskú omáčku.
Na pohľad by sa mi to žiadalo nejako farebne oživiť. Premýšľala som nad kápiou, ale tá by mi ten šalát zafarbila do červenkava. Potom som premýšľala, nad sušenými paradajkami v oleji, ale tie som si tak nejako nevedela chuťove v tomto predstaviť.
Nechala som to také , ako to je a basta.
Nesolila som, bolo dosť slané. Ale som ešte namlela štipku korenia. Tie uhorky boli naozaj štipľavé, takže som ani nepridávala žiadnu pálčivosť, keby som nemala , tak pridám určite.
No a to je všetko.

 

Krémový dusený kel

Nie raz som písala, ako sa mi menia chute a myslím, že to má takto, hocikto z nás.
Nejdem vypisovať, čo všetko som nejedávala a už jedávam.
Len napíšem k akej najnovšej výmene došlo.
Ja som prestala jesť čerstvú uhorku.
Ja to nechápem.
Dávala som si ju do každého jedného šalátu. Milovala som samostatný uhorkový šalát.
Obkladala som si ňou každý wrap, každý obložený chlebíček. Šalátová uhorka bola pre mňa alfou a omegou v studenej kuchyni.
Raz ráno som sa zobudila, išla si urobiť raňajky, vytiahla som všetky komponenty, uhorku nevynímajúc. Urobila som si bielkovú omeletu, položila som ju na tortillu , obložila som ju ľadovým šalátom a uhorkou a zakrútila. Vôbec som to nemohla zjesť.
Celé minulé leto som sa snažila, ako som vládala. Hovorila som si „musíš a musíš…vtedy je umenie jesť uhorku, keď Ti nechutí, nie vtedy keď Ti chutí“.
Pochopila som, že tento boj som definitívne prehrala, až minulý týždeň. Urobila som DM uhorkový šalát z uhorky, ktorú som prevláčala ako mačka mačence, ešte zo Slovenska po sviatkoch, pretože som nebola schopná ani len koliesko z nej požrieť a bolo mi ju ľúto vyhodiť, lebo stále bola zdravá a pevná.
A ja som nevypila nálev z toho uhorkového šalátu !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Šalátový nálev , ktorý DM necháva, je pre mňa ako chuťovka na záver. On si dáva múčnik a ja šalátový nálev.
A keď som ten z uhorkového šalátu vyliala, vedela som, že mi je koniec a s čerstvými uhorkami som sa nadobro vysporiadala.
V lete minulý rok som mala covid a tak podozrievam, že mi okrem iných vecí napadol aj chuťové poháriky, alebo mi niečo pomotal v hlave.
Vyrazil odtiaľ tú uhorku a vrazil kel.
Keď som dostala covid prvýkrát počas pandémie, tak som stratila na tri týždne, aj chuť aj čuch. K tomu sa viaže skvelá historka.
Nevedela som, že mám covid, ale bola som v jeden večer strašne unavená a tak som nahovorila DM, aby sme si objednali niečo donáškou.
Taká som bola vtedy nasrdená, lebo všetko chutilo príšerne, bez soli, bez chuti, ako vata v ústach. Celý večer som frflala a napísala som také zlé ohodnotenie, že až. A na druhý deň som zistila, že mám pozitívny test. Chudáci v tej čínskej reštaurácii, si to odniesli bez príčiny.
Vtedy som nemala covid ťažký, dalo sa to. Akurát som skutočne tri týždne ani ťuk necítila nosom a ani ústami. Bolo to vtipné varenie a všetko. Ale takmer rok som si nemohla vôbec vychutnať kávu, chutila mi ako keby som si do každej šálky zamiešala hlinu a neustále som cítila výfuk zo starej, zablatenej tatrovky Jana Viciana. Ten výfuk cítim teraz hocikedy stále. A žiadna káva, už nie je to čo bývala. A naučila som sa piť čaj, výhradne bez cukru. Aj čierny.
Tento druhý covid bol krátky, ale o to zložitejší a intenzívnejší. Dá sa povedať, že som zažila nezažité a snažím sa na to zabudnúť.
Neodniesla si to žiadna reštaurácia, ale chudák uhorka.
A začala som s kelom.
Kel mi bol vždy jedno. Kupovala som ho často, pretože DM miluje kelové karbonátky, ale urobila som karboše a tým som s kelom skončila. Druhú polovicu hlávky som skrájala a uvarila a dala do mrazničky, aby som mala nabudúce.
Občas som si kúpila ružičkový kel, ale jedla som ho len sama. Pre DM bol horký a ja som ho len konzumovala, ako súčasť diétnych plánov.
No a niečo sa zlomilo a ja by som jedla kel aj každý deň. Je jedno či ružičkový, či hlávkový. Stačí mi aj len uvarený a pokvapkaný tabascom.
A vývar po varení kelu…Bože….ani keby som jedla vývar zo slávičích jazýčkov.
DM hľadel na mňa ako puk, keď som vývar zliala do hrnčeka a pila. Ani len zemiaky som si doň neuvarila, ani ryžu….nič, len čistá kelová vyvarená voda.
Minulý týždeň som robila veľký nákup cez donášku a nejako mi omylom prišli dve hlávky kelu. Bolo že to radosti.
Žiadne varenie do mrazničky. Za tri dni som ten kel zlikvidovala.
Tak je pravda, že ja som stále v móde chudnúcom (áno priatelia, je to už 35 kíl!!!!) a je to už vyše roka a tak sa chute zjednodušujú a vracajú sa ku koreňom. Žiaden michelinovský kuchár by nemal so mňa radosť. O chvíľu možno začnem jesť surové zemiaky ako jaskynná žena 🙂
Dosť na tom, tento recept na mňa vyskočil na pintereste a tak som ho vyskúšala a vynikajúco pochutila
Jedla som ho ako moje hlavné jedlo ale bolo primárne určené ako príloha.
Zaprisahávam Vás vyskúšajte.
Je vážne skvelé.

 

Suroviny:

Na jednu porciu budeme potrebovať :

220 g hlávkového kelu
1 cibuľa
trošku masla
1 veľká polievková lyžica smotanový syr
pol šálky sladká smotana
1 lyžička hladká  múka
soľ, čerstvo drvené korenie
chilli pasta

Postup

Kel nakrájame na rezance a ešte poprekrajujeme, aby neboli dlhé a neviseli z lyžice. 
Ja som kel nedusila, ale som ho uvarila nakrátko vo vriacej vode. Kelu stačí málo, aby ste ho nemali ako blato.
Na troške masla podusíme tenké rebierka cibule a pridáme zliaty kel.
Premiešame ho s cibuľou a vmiešame do neho veľkú lyžicu smotanového syra. Ja som dala syr Exquisa nizkotučný chilli, neviem či ho dostať na Slovensku, ale napríklad taký Bánovecký smotanový by bol podľa môjho názoru celkom dobrý. 


Miešame kým sa syr neroztopí. 
Kel poprášime hladkou múkou , premiešame a vlejeme trochu sladkej smotany. 
Znovu premiešame. Ak je kel príliš hustý, tak dolejeme buď vývar, alebo ešte smotanu.
Dochutíme soľou, korením a ja som si pokvapkala tabascom.

Citrónový trifle

Tak Vám poviem, že k tomuto trifle som prišla absolútne netuším ani ako. Teda tuším.
Nie tuším.
Viem.
Upiekla som nepodarok. Ušiak.
Mal to byť citrónový koláč s makom. Do neho mali ísť 3 polievkové lyžice citrónovej šťavy. Keďže poznám svojho Dobrého Manžela, pre neho by boli tri polievkové lyžice ako taký malý žblnk,  do mláky. Poznám jeho chute a čo sa týka citrónov, tak tie chute musia byť výrazné. Do každého citrónového oného dávam viac všetkého a tak som dala šťavu z dvoch citrónov. Ale tarajka som. Zabudla som pridať naviac múku. Vždy dosypem, keď pridám naviac šťavu nejakú, ale teraz som nie. Vôbec, aleže vôbec mi to nedoplo, aj keď som videla, že cesto je dosť riedke. Neviem v čo som dúfala. Veľa tekutiny sa rovná – ušiačisko ušatý. Tak prepadnutý koláč sa mi nepodaril nikdy.
Keď som ho ukázala DM, výborne sa na tom pobavil.
Ale bol vraj skvelý, urobila som aj polevu citrónovú a tak si krájal plátky a mazal si ten cukrový,  ľadový, citrónový poťah na to a spokojne zaspal aj bez večere.
Som si spomenula na iných manželov a chlapov, ktorí si takto zvyčajne krájajú na doštičke slaninu, potierajú horčicou a nožom vkladajú do úst.
U nás nie…u nás sa krája citrónový koláč a potiera sa cukrom.
Stále mi ostala polovica bochníka.
A tak som ešte zvrtla aj ten trifle. Poslal som fotky hotového produktu a DM mi povedal, že sa bude mimoriadne ponáhľať domov.
Čo sa týka surovín, tak to bola naozaj improvizácia a tak improvizovane budem písať recept.
Je nezmysel, aby som tu dávala recept na citrónový koláč, ktorý je v tomto prípade z núdze cnosť a preto do receptu napíšem nejaké náhradné riešenie.

Suroviny:

Toto množstvo bude stačiť na 1,5 litrový široký sklenený pohár

Citrónový krém – lemon curd :
1 citrón
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
lemon curd
250 g mascarpone
4 vajcia
120 g práškový cukor

Na dokončenie :
mrazené, alebo čerstvé bobuľové ovocie
citrónový likér, ja som dala citrónový sirup a rum
citrónový koláč
ozdoby

Postup

Pokiaľ pracujeme z citrusmi, tak základným pravidlom je, že musia byť vždy dokonale umyté pod tečúcou vodou.
Druhým pravidlom je, že pokiaľ strúhame kôru, tak vždy len po spodnú bielu vrstvu šupky, ktorá Vám môže znehodnotiť, celú Vašu prácu, pretože býva horká.

Lemon curd je koncentrovanejší citrónový krém. Po vychladnutí zhustne a preto je vhodný aj ako nátierka na  linecké kolieska, pridáva sa ako príchuť do zmrzlín, ako ochucovadlo do maslových a pudingových krémov a kto ho má veľmi rád, tak robí z neho vrstvu na koláč v tej jeho ,  v koláčoch.
Zvyčajne sa robieva z viacerých citrónov a vajec, ale ja, keďže som potrebovala len ochutiť mascarpone, som urobila len z jedného a bohate stačilo.
Citrón nastrúhame na jemnom strúhadle a odšťavíme ho.
Ak máte ovocie mrazené, teraz je čas ho vybrať z mrazničky a položiť voľne na tanier.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, kôru, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame nejakých 10 minút, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Vezmeme štyri vajcia a oddelíme žĺtky od bielkov.
Do žĺtkov dáme 120 g práškového cukru a šľahačom prešľaháme do hustej bledej hmoty. Pridáme lemon curd a znovu šľaháme do hladka.
Pridáme mascarpone a znovu krátko prešľaháme do hladka.
Nakoniec dôkladne umyjeme metličky v horúcej vode, utrieme ich a z bielkov ušľaháme sneh. Sneh zapracujeme stierkou do mascarponovej hmoty.

Máme hotový krém.
Máme povolené mrazené ovocie. Ja som použila maliny.
Samozrejme môžete použiť aj čerstvé drobné ovocie.
Citrónový koláč pokrájame na primerané kocky.


Pozerala som teraz do ponuky Tesca a majú v ponuke citrónový koláč, ktorý je na tento pohár ako stvorený.  Konkrétne tento, ale určite budú aj nejaké iné stačí si vybrať.

Prosím piškóty nepoužívajte, je to také….ako keby dehonestujúce trifle, ktorý je o pár levelov vyššie ako pudingový pohár s piškótami. Ak Vás už núdza priprie a musíte sa zaobísť s piškótami, tak ich potrite vrstvičkou nejakého citrusového džemu.
Na spodok pohára dáme kocky koláča a na kocky vrstvu ovocia aj so šťavou, ktorú pustilo.
Ja som celkom dôstojne pokropila  túto vrstvu domácim,  citrónovým sirupom, ktorý vlastnoručne robila Moja Dobrá Svokra, z vlastnoručne spracovaných citrónov a z vlastnoručne nazbieraných zo stromu v Chorvátsku, ktorý rastie v záhrade jedného rodinného, malého hotelíka.
A ešte som frkla aj rum. Mám aj citrónový likér limoncello, tiež domáci, ale bol tak zaštupľovaný a zaplombovaný, že som ho nedokázala otvoriť. Ako píšem celý trifle je jedna veľká improvizácia.
Na túto vrstvu,  dáme vrstvu krému.
Je zvykom, že sa pri skladaní trifle vrstiev používa aj vyšľahaná šľahačka. DM nemá šľahačku rád a keďže som mala krému až až, tak som túto vrstvu úplne vynechala.
A znovu vrstvíme kocky koláča, ovocie, vykropíme a prikryjeme krémom.
Podľa toho aký veľký pohár na stopke budete mať, tak si rozdeľte vrstvy.
Poslednú vrstvu krému uhladíme a povrch nazdobíte ako len chcete.
A nie, ja tam nemám nastrúhaný syr, ale citrónovú kôru 🙂


Pri podávaní rozdajte malé misky a každému nabagrujte servírovacou lyžicou.
Každý kto má rád krémovo citrusové chute si príde na svoje.
Tento môj trifle som tým krémom poriadne predimenzovala, ale DM bude spokojný.

Jablkový závin z krehkého cesta – recept z Južného Tirolska


V každom prarodičovskom, rodičovskom dome, alebo byte sa dá nájsť stará kuchárska knižka. V dome v Selciach bola a stále je jedna taká stará v hnedej, poškodenej väzbe. Bože, čo som sa v nej ako dieťa, nalistovala v tej časti, kde boli farebné obrázky. Najviac ma fascinovala séria zo studenej kuchyne, kde som videla ruské vajcia, preliate majonézou. Toto bol môj detský grál jedla. Niky som to nejedla a videla som to len na tých obrázkoch.
Domŕzala som mamičku, kedy mi to urobí, prečo mi to neurobí, ako sa to robí . Nie a nie mi to urobiť a odbila ma napríklad takým, že „v chladničke máš zákusky“. Koho bavia ananásové rezy, alebo kokosový kmeň, keď túži po ruskom vajci. A predstavte si, že ako sa mi to v tom detskom mozgu vyliahlo. Raz keď bol Medzinárodný deň detí, som sa postavila pred mamičku a povedala jej….keď je MDŽ tak mi Ti dávame tiež darčeky, prečo nedáš aj Ty mne darček, napríklad ruské vajce. A keď som sa vrátila, teraz už neviem, či zo škôlky, alebo školy, tak som skutočne dostala , pravé, domáce ruské vajce. Až sa vidím, ako som z vytreštenými očami pozerala na ten zázrak v mištičke.
Presne viem, že to bol pondelok, pretože v pondelok mamička nechodila do práce a keď som sa vracala v pondelky domov, tak tam vždy bola. A v pondelok bol v Selciach u nás návštevný deň, pretože všetci vedeli, že pondelky sú voľné. Poobede k nám prišla Vierka Vicianka aj s nejakými kamoškami z práce a ako pohostenie boli zákusky a obložené tanieriky s ruskými vajciami 🙂
Veľké šťastie, že MDD toho roku vyšiel na pondelkový návštevný deň a spojilo sa príjemné s užitočným. Túto časovú konšteláciu som si musela zaslúžiť, lebo toho vajca by som sa asi nedočkala nikdy. 🙂
Na druhý deň sa nás súdružka učiteľka pýtala, ako sme oslávili MDD a ja som s bázňou v hlase riekla: „Dostala som ruské vajce“. Medzi spolužiakmi som bola hrdinkou veľkou.
Po čase k tej jednej knižke pribudli rôzne písanky, písané mamičkiným písmom, podľa ktorých by som asi neupiekla nič, lebo ona to brávala len ako poznámky a napríklad je tam napísané
„londínske rezy“ (aj s tým mäkkým i)
linzert, alebo miesené cesto
A keď si teraz listujem v týchto knihách a písankách, tak na mňa vypadúvajú rôzne lístky, kde je „Božkin kečup“, alebo „fajná bábovka“, alebo „Jožo angorské zajace a za tým Jožova adresa“ Nikdy, nikdy to nevyhodím a považujem to za svoje dedičstvo. A kto to vyhodí po mojej smrti, tak nech mu ruka odpadne.
Aj u mňa v byte je plno kuchárskych kníh, jedna z nich je nesmierne obchytaná. Je to veľká medzinárodná kuchárka. Dostala som ju od môjho prvého svokra, pána Chmela, ako darček na MDŽ. Bola veľmi cenená a bol to veľký úzky profil v tom čase. Neviem, či som z nej niekedy varila, ale bolo v nej strašne veľa obrázkov, takže je viac vypozeraná ako vyvarená.
Veľa kuchárskych kníh som povyhrávala za rôzne recepty, ktoré som posielala na rôzne internetové stránky o varení. Databázy ešte neboli zaplnené a tak kadejaké domény nešetrili, aby im tam ľudia posielali recepty, ktoré mali pri sebe aj fotku. Občas som z nich aj niečo uvarila, nieže nie.
Teraz už neposielam nikde nič, nikde nesúťažím a kuchárske knihy nekupujem, pokiaľ ich nedostanem ako darček, ktorý vždy s veľkým potešením prijmem a som mu veľmi rada.
Ale kupujem si kuchárske časopisy.
A to je ešte len nešťastie.
Je mi strašne ľúto ich vyhadzovať, lebo ich kupujem každé dva týždne a tvoria sa mi z nich kopy. Keď si sadnem k nejakej a začnem v nej listovať, tak vidím, že som z toho vlastne nič neuvarila a znovu to len položím na tú kopu. A tak sa mi tvoria kopy v mníchovskom, v bystrickom a už aj okrouhlickom bývaní.
Na chate som to začala riešiť tak, že som s nimi začala podpaľovať ohen v piecke a kým tak urobím prelistujem a ak niečo vidím ako nápad, len vytrhnem. Kompozičný vrchol bol, keď som začala už podpaľovať vytrhnutými receptami, lebo už aj tých bola pekná kopa. Vyložila som jednu kopu na chodník v Mníchove…nikto, aleže nikto o to nemal záujem. V bystrickom vchode tiež nič, akurát mi pripísali na oznam o darovaní „slovenské nemáš?“
Internetové predplatné ignorujem. Raz som tak urobila a keď som ho po roku neobnovila, tak som stratila prístup aj k tým číslam, za ktoré som za ne zaplatila. To ma tak najedovalo, že som s týmto spôsobom skončila a pouvažujem o nom, až keď sa toto vyrieši.
A takto som raz tak nadávala pred pár rokmi u Dobrej Švagrinej Kačenky na systém internetového predplatného a ona mi povedala, že ona si zaplatila ročné predplatné na normálne tlačené čísla Apetita. Vzhľadom na ich vtedajší napätý rozpočet, pretože bola na materskej, to bol s Martinom Dobrým Švagrom, celkom boj a musela mu sľúbiť, že z každého čísla musí uvariť aspoň dva recepty.
Keď som vhadzovala do kontajneru na triedený odpad v Bystrici jednu z kôp variacich časopisov, spomenula som si na tú podmienku a tak som si sama pre seba dala tú istú . Nekúpim ďalšie číslo, ak z predošlého neuvarím aspoň dve jedlá.
A toto je prvý recept po tomto záväzku.
Ide o Südtirol Apfelstrudel mit Mürbeteig.

Jablková štrúdľa. Keď ja neviem. Ja to mám v hlave nastavené takto.
Štrúdľa sa robí z veľmi tenkého, ťahaného cesta, ktoré voláme štrúdľové a je špecifické. A môžeme použiť aj fillo cesto. Cesto je posypané náplňou po celej ploche a cesto sa roluje. Na reze je vidieť, náplň a cesto ako sa zavíňa po celom reze.
Toto pre mňa splňuje parametre štrúdle.
Keď sa robí týmto spôsobom zákusok z piškótovitého cesta, plneného krémom, tak je to roláda.
Ostatné zakrúcance sú záviny.
Pokiaľ nahrniem náplň, len na jednu stranu, po celej jej dĺžke a nejako ju utesním cestom, tým, že ju možno trochu zarolujem, tak to považujem za závin.
Môžeme namietať, že formou štrúdle sa dá robiť aj kysnuté cesto. Pokiaľ ho rozvaľkám natenko, tak skutočne , môžeme náplne rozostrieť po celej ploche a zarolovať od maličkej závitky, až po tú najväčšiu. Cez to všetko , tomuto pomenovaniu „kysnutá štrúdľa“ sa striktne vyhýbam a použijem radšej „kysnutý závin“ A to isté sa týka pri ceste lístkovom. Volám to „závin z lístkového cesta“
Jasne, že niekedy pri písaní receptu použijem výraz „štrúdľa“ aj pri závine, ale musím sa Vám priznať.
Robím to cielene.
Mohla by som teraz vojsť do každého môjho receptu a opraviť si to podľa definície, ktorú som Vám teraz popísala, aby som si sama sebe neodporovala.
Ibaže ja viem, že drvivá väčšina užívateľov a hľadačov na internete, to nemá takto v hlave určené a pri vyhľadávaní receptov cez prehliadače, ktoré majú nainštalované, zadajú výraz „štrúdľa“. A takto hľadajú užívatelia aj na mojom blogu, kde do vyhľadávača zadajú toto slovo. A preto vsúvam do receptov obidva výrazy, aby im našlo čo najviac možností. Ale pri zadávaní názvov daného receptu sa držím mojej zásady.
A teraz k samotnému receptu.
Mojim dvom nemeckým variacim časopisom absolútne dôverujem a preto sa málokedy pozriem na internet na nejaké ukážky. Urobím to len vtedy keď narazím na nejaké výrazivo, ktoré nie som schopná preloziť a tak idem do vyhľadávača, alebo na jutub pre ukážku.
S týmto receptom som nemala problém pri čítaní, takže som išla do neho na prvú dobrú.
Chyba.
Nepreložila som si nadpis a netušila som, že ten Mürbeteig je krehké cesto a pri samotnom pečení mi to nedošlo.
Po upečení som ostala vážne zmätená a uvedomila som si, že ako mi chýba mamička, ktorej by som zatelefonovala a poradila sa. Nemala som sa s kým poradiť, hoci tak nejako som vedela, že aj keby som mala tú možnosť konzultácie, ona v týchto domácich koláčoch nebola majstrom sveta.
Cesto mi chutilo ako maslové keksy. Vážne. Hlavne ako ešte teplé.
Ani konzistencia nebola zvyčajná. Prišlo mi, že je tam málo múky a už som premýšľala, či to vôbec dať na blog. Nevedela som či je možné, aby trochu zmenená technológia spracovania cesta, urobí takúto zmenu.
A tak som išla na konzultáciu s jutubom.
A skutočne je všetko správne a má to takto byť.
Dokonca sa mi zdá, že tá moja bola pri robení hádam najvymaznanejšia. Tí profesionálni kuchári sa s tým absolútne nepárali a prásk prásk prásk, ak sa im nebodaj urobila trhlina, tak urezal pásik a zalepil.
Takže áno, je iná, ako by som očakávala.
DM ju zjedol takmer na posedenie. A to som plánovala, že polovičku odnesiem susede.
Rozhodne budem opakovať.
A Vám doporučujem vyskúšať.

 

 

Suroviny:


Na závin s rozmermi cca 40 x 20 budeme potrebovať :

1 citrón 
280 g + podsypávania hladká múka
150 g povolené maslo izbovej teploty
170 g jemný cukor
1 malé vajce M
1 balíček vanilkový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
2 polievkové lyžice mlieko
štipka soli

Na jablkovú náplň
časť citrónovej kôry a celú šťavu 
900 g jablká 
1 balíček vanilkový cukor
3 polievkové lyžice hrozienka + rum
plytká lyžička mletá škorica
4 lyžice podrvené vlašské orechy
zahusťovadlo (v texte)

 

 

Postup

 

Večer namočíme prepláchnuté hrozienka do rumu a vyložíme maslo z chladničky. Citrón dôkladne umyjeme kefkou pod tečúcou vodou.
Ráno nastrúhame žltú citrónovú kôru na jemno a vylisujeme šťavu bez jadierok.
Do  veľkej misy vložíme odvážené maslo, cukor a vanilkový cukor. Šľahačom vyšľaháme do penista. Pridáme štvrtku lyžičky citrónovej kôry, štipku soli , dve polievkové lyžice mlieka ( alebo s mliekom počkajte až po zamiešaní múky, aby ste videli, či Vám treba cesto nariediť, inú funkciu tu mlieko nemá) a malé vajce. Ak nemáte malé vajíčka, len veľké, tak veľké vajce rozšľahajte a do masla vlejte dve tretiny a ostatok si nechajte na potretie závinu. Ešte pridáme štipku soli a malú lyžičku prášku do pečiva. Znovu prešľaháme.
O tomto som písala v rozprávaní, že som si myslela, že cesto je iné kvôli technológii. Ešte nikdy som nerobila cesto na závin tak, aby som ho šľahala metličkami.
Nakoniec ručne zapracujeme múku a rýchlymi ťahmi vypracujeme cesto. Strašne sa mi lepilo a pridala som ešte asi lyžicu múky.
Cesto prikryjeme a odložíme na 30 minút odpočívať.
Ideme robiť náplň.
V recepte písalo, že máme použiť nejakú Sudtirolskú odrodu jabĺk a hneď aj napísalo akú. Práve som objednávala nákup a v ponuke som namojdušu našla aj tú odrodu – Braeburn. Tak som ju objednala, ak by nemali, tak by som objednala hocičo, toto len považujem za takú srandičku, ktorú som Vám chcela napísať.
Tieto jablká by som si dobrovoľne nikdy nekúpila, pretože vzhľadovo ma vôbec, aleže vôbec neoslovili.


Ale boli vážne dobré, na tú náplň ako stvorené a normálne ich aj jem. Dokonca aj s bubákom. Už sme ich zjedli.
V recepte písalo 600 g, ale som pridala, vždy pridávam.
Jablká očistíme a nastrúhame na uhorkovom strúhadle na tenučké plátky. 
V pôvodnom recepte jablká tepelne neupravovali, ale ja to už nerobievam, vždy ich nejako preddusím a teraz som to urobila tiež. 
Keďže boli plátky tenučké, dusila som ich len 5 minút. Vážne len päť. Boli veľmi šťavnaté a bála som sa, že pustia veľa šťavy, ktorú nebudem môcť použiť, lebo by som mala náplň úplne mokrú a riedku. 
Preložila som ich do misy.
K jablkám vsypeme vanilkový cukor, škoricu, citrónovú kôru, ktorá nám ostala, citrónovú šťavu, hrozienka aj s rumom a postrúhané orechy.
Ja ako zahusťovadlo používam vanilkový pudingový prášok, dala som kopcovitú polievkovú lyžicu. 
V pôvodnom recepte dali na sucho orestovanú strúhanku – 60 g. 
Ak Vám nevadí náplň zo surových jabĺk, tak dusenie vynechajte.
Takže máme odpočinuté cesto , pripravenú náplň.
Pripravíme si dlhý plech na pečenie a papier na pečenie a zapneme rúru na 180 stupňov.
Balík cesta dôkladne pomúčime z obidvoch strán a prevaľkáme ho do menšieho obdĺžnika tak, aby sme ho bez ťažkostí vedeli preložiť buď pomocou valčeka na cesto, alebo rukami, na pripravený papier na pečenie.
Tam na tom papieri ho dovaľkajte na približnú veľkosť 40 x 20.


Ten papier aj s cestom prenesieme na plech.
Na dlhšiu stranu cesta rozmiestnime náplň. Rukami ju poupravujte do valca.


Pomocou papiera na ktorom je cesta, závin zarolujeme najprv z jednej strany a potom z druhej strany prehodíme voľnú časť cesta.
Nebojte sa rukami poupchávať všetko čo pretŕča, a závin jemne postláčať z všetkých strán. 


Keby ste videli ako to robili v tých tirolských hoteloch , tak by ste stratili všetok boj a rešpekt 🙂
Povrch nezabudnite popichať vidličkou, ja som zabudla a na jednom konci mi povrch praskol – aspoň skôr vychladol a DM nevadilo mať na tanieri 4 kúsky bez estetického cítenia 🙂 Krájala som ešte celkom teplé – nekrájajte za tepla.


Ak ste použili veľké vajce, teraz je čas použiť to, čo z neho ostalo. Zmiešajte ten kúsok s lyžicou, dvoma mlieka a potrite povrch. Ak nemáte tak znovu budete potrebovať malé vajce, rozšľaháme ho, zmiešame s lyžicou mlieka a potrieme povrch závinu. Z toho čo ostalo som urobila mini omeletku a mala som na chlebík. 
Pečieme asi 35 minút, strážte si to. 
Po upečení necháme úplne, aleže úplne vychladnúť, to je pravidlo každého múčnika. 
Pocukrujeme a podávame. 
Máme nakrájať asi 12 kúskov, ja som ich mala viac, takže nabudúce budú širšie.


Keby to bol závin bavorský, tak urobím aj vanilkovú omáčku, ale takto som sa vykašlala.


Jednoduchý citrónový koláč


V Banskej Bystrici sme boli mesiac.
Za ten mesiac sa udialo veľmi veľa vecí , že ani by som nevedela kde začať.
Čo viem ale určite ako by som vedieť začala, je táto veta : „tohtoročné Vianoce pokazilo všetko, čo ich pokaziť mohlo“.
A z hľadiska mojej rodiny, nestáli za nič.
Som z toho veľmi nešťastná a veci začali fungovať, tak ako sme si predstavovali, deň pred našim odchodom.
Celá situácia sa dá zhrnúť do pár bodov
1- nadobro pokazený plynový kotol 18. decembra
2 – všetky choroby, ktoré si viete predstaviť z dôvodu strašnej zimy
3 – traumatizujúca smrť v rodine
4 – prerábka bytu
Moja Dobrá Švagriná mi dnes povedala, že musím hľadať vo všetkom tom, niečo pozitívne, aby to malo svoj zmysel.
Nuž tak áno.
V Selciach sme museli kúriť do piecky na drevo, ktorá je v kuchyni.  Tatík mal v svojej izbe olejový elektrický radiátor a ja v rodičovskej spálni elektrický ohrievač.  V kuchyni zo mňa lial pot a keď som vyšla na chodbu, nebodaj na wc, tak mi ten pot medzi lopatkami zamrzol a ja som si dobreže nedúchala na dosku na toalete, aby som si ju zahriala. Ráno keď som vstávala spod dvoch perín, tak ma takmer seklo, kým som sa obliekla.  Každé dve – tri hodiny som prikladala do piecky , vrátane noci. A tak som bola ako mátoha. Nemali sme pochopiteľne ani teplú vodu a prisahám, že som očakávala, že mi z vodovodu začnú vypadávať kocky ľadu.  A tak som prechladla zhora, zdola, odpredu, dozadu. Stále som nevidela nič pozitívne v tomto.
Ale DŠ mi to  všetko objasnila.
Tým , že som bola chorá, tak som musela ostať v byte a keď sa vrátila bratova rodina zo Žiliny, tak ma Jožko prestriedal. Ten si postielal v kuchyni na „šezlóne“ a cítil sa ohromne dobre. Ja som bola v teplučkom sásovskom bytíku, s teplou vodou a umývačkou riadu a tak. No a veľa vecí som konzultovala pri rekonštrukcii s DM a tým sme sa vyhli veľa chybám.
Alebo Julka. Začalo ju bolieť veľmi, veľmi ucho. Až tak veľmi, že išla na urgent a tam pani recepčná usúdila, že nepotrebuje ušiara, lebo to aj tak má od nádchy a poslala ju na bežnú pohotovosť, kde ju prijala pani doktorka, ktorá nemala s ušami absolútne nič spoločné, ale aspoň jej predpísala atb.
V noci, keď bola od bolesti v agónii (nie je nič horšie, ako keď dospelého človeka začnú bolieť uši, viem z vlastnej skúsenosti. Deti to tak nejako vedia ustáť, ale hotový človek sa ide zbesnieť) Zrazu jej z obidvoch uší začala tiecť krv. Takže išli znovu na urgent, kde iná pani recepčná zavolala ušiara a ten zistil, že jej praskli ušné bubienky a má obojstranný zápal stredného ucha.
Ani na tomto nevidím nič pozitívne, ale DŠ mi aj toto objasnila.
Julkin Roman bol v nemocnici na  menšej operácii a tým, že boli obaja doma, tak sa mohli jeden o druhého starať.
To že moje vnúčatá sa potýkali, s Vašim dovolením, s mrľami, nevidím pozitívneho nič. Keďže sme nemali teplú vodu, ktorá pri boji s týmto parazitom hrá nemalú rolu, tak nemohli prísť. A nielen preto, aj preto, že bola okrem kuchyni všade zima. A tak miesto rodinnej Štedrej Večere a slávnostného štefanského obeda, v nádherne vyzdobenej jedálni, s prestretým vianočným porcelánom, stromčekom a všetkými tými vianočnými rekvizitami, sme ja a DM a tatík večerali v kuchyni. Možno som si ani zásteru nedala dolu. Už si ani nepamätám.
Bratova rodina sa na Štedrý Večer bola rozlúčiť s Božkou do Žiliny. Prežili s ňou posledné Vianoce .
Je pravda, že Božka nás opustila, ale sa už nebude viac trápiť a trpieť a rodina získala ďalšieho anjela, ktorý bude na všetkých dohliadať a dávať pozor. Možno je to pozitívne, ale verte mi, že Janka , Hanka a Ján v tom momente stratu sestry,  nevnímali nijako kladne.
Je pravda, že som nemala v bytíku ani postavený vianočný stromček a vytiahnutú ani jednu sviečku a vetvičku. V každej izbe bol ponk a po miestnosti rozložené dosky, farby, náradie, vŕtačky, kartóny a rôzne kusy a časti nábytkov, bez ladu a skladu.
Ale DM sa prekonal a vyrobil mi na kolene v dvojizbovom byte knižnicu, presne podľa mojich predstáv, omaľoval a presúval nábytok a koberce, demontoval staré nábytky, robil elektriku,   každú chvíľu riešil niečo, podľa toho, či sa mi to páčilo,  alebo nie.

Izby sú úspešne vymenené a zmenili svoj účel.  Ešte tam treba dorobiť veľa vecí a musela som sa s veľa vecami tak nejako vyrovnať. Napríklad konferenčný stolík našiel pri kontajneroch Roman a priniesol nám ho ako dočasný ponk v jednej z izieb a neviem ako je to možné, ale tak nejako sa už počíta s tým, že mi aj ostane. Mimochodom je otrasný.
Ja vážne neviem pochopiť, ako to Môj Dobrý Manžel, aka programátor, inžinier a ajťácky špecialista vie urobiť. Priniesol z Obi čisté dosky, len povrchovo upravené. Nakúpil si ďalšie sady mužských riadikov a preratúval, maľoval, kreslil, pílil, vŕtal diery na garniže, konzoly a rôzne skoby a nové obrazy.  A čo som v absolútnom úžase, dierky na kolíčky pre to množstvo dosiek na police,

vymeral tak dokonale, že keď dával dokopy všetky tie policové diely, dierky nasadli na kolíčky na prvú dobrú, ako keby ich umiestnenie vypočítal počítač. A nebojoval so žiadnymi nehodami, okrem tejto jednej.

On to potom zatrel, čo považujem za škodu, pretože mi to prišlo veľmi milé. Noelko si vraj potom nechal veľmi trpezlivo umyť labky.
Robil to všetko, všetučko sám podľa mustru, ktorý som zadala. Jediná pomoc, ktorú prijal, bola, že mu Roman prišiel pomôcť nasadiť vrchnú časť knižnice na svoje miesto.
Jožko medzitým v Selciach obháňal plynára s kotlom, krásne upratal našu kotolňu a kládol dlažbu a kachličky v letnej kuchyni.
Pán s kotlom prišiel až 8. januára. Tak ja viem, že aj kotlári chcú mať sviatky , čo už.
Kúriť sme začali presne 10. januára. Vôbec som tomu nechcela ani veriť, myslela som, že takto mrznúť už budeme navždy.
Večer sme boli na  akcii  s vlajkami v Banskej Bystrici a keď sme prišli do Seliec, tak nás privítali horúce radiátory a ruky som si umyla pod horúcou vodou.
V ten večer sme sa ako jediný raz, počas týchto sviatkov,  posadili okolo stola a zahrali sme si dominion a desiatku. Julke sme kvapkali do ucha, ja som pila asi ďalší hektoliter urologického čaju, tatík likvidoval balíky vianočných oblátok, ktoré mi z láskou napiekla spolužiačka Jarka,  Dobrá Cerka s rodinou nás pozdravila so závisťou z Bratislavy. V sobotu som celý deň balila a upratovala bytík. DM išiel do Seliec demontovať kompletnú vonkajšiu vianočnú výzdobu, Janka zlikvidovala kompletnú vnútornú vianočnú výzdobu a Jožko pokládol ďalší rad kachličiek už v teple.
V nedeľu ráno o deviatej , 12. januára,  sme nasadli do auta a odcestovali domov do Mníchova.
Dorazili sme šťastne.
Tento koláč bol prvý, ktorý som piekla tohto roku. Bolo to ešte v Selciach za zimy. To asi sa začne tradovať u nás nová méta “ to bolo pred tým keď sa nám pokazil na Vianoce kotol, to bolo po tom ako sa nám pokazil na Vianoce kotol“ 🙂
Pri tejto príležitosti som zistila, že v BB nedostať nikde créme fraiche. Ja neviem, že či to bolo tým, že bolo po Vianociach a obchody nemali ešte dostatočne zásobené, alebo tým, že to fakt nedostať.
Chcela som pôvodne upiecť bábovku citrónovú lebo som mala veľa citrónov a keď som sa preberala rôznymi receptami, tak mi nazrel cez plece DM a uvidel obrázok citrónového koláča s makom. A povedal, že tak ako vyzerá ten koláč, tak vyzerá jeho mozog, keby mu  niekto pozrel do hlavy. Že nemôže ani rozprávať, čo má také sliny v ústach, že to je momentálne jediné po čom túži, po citróne a maku. A ak mu chcem vynahradiť to, že som nenašla , kde som schovala jeho dva darčeky, tak chce aby som mu upiekla tento koláč.
Ozaj, dva darčeky, ktoré mal Ježiško priniesť Dobrému Manželovi, som v bytíku schovala tak, že som ich nenašla. Vypratala som celý šatník, upratala som kompletne špajzu, čiernu skriňu, poličky a police v kúpeľni, všetky schovky som prekutrala….nič. Mne neostáva nič iné, len veriť, že pri tej kucapace pri prerábke, sme ich nejako vyhodili.
No a tak som mu upiekla tento koláč.
On je celkom tradičný v Nemecku a recepty používajú práve Créme Fraiche, ktorý som nedostala a nemali ani náhradné riešenie. Tak som pristúpila k tomuto maslovému,  bábovkovitému.
A keď prídem do Mníchova, tak skúsim aj ten Nemecký a uvidím aký je medzi nimi rozdiel.

Suroviny:

Do hlbokého malého plechu cca 35 x 20, alebo tortová malá forma s priemerom 16 cm, budeme potrebovať

280 g hladká múka
250 g maslo a z neho odoberieme plátok masla na vymazanie formy
4 vajcia
200 g krupicový cukor
lyžička vanilková pasta (alebo balíček vanilkový cukor)
3 citróny
1 čajová lyžička s kopčekom prášok do pečiva
štipka soli
3 polievkové lyžice nepomletý mak
200 g práškový cukor

Postup

Večer vyložíme na linku maslo a vajcia. Citróny dôkladne umyjeme kefkou a pod tečúcou vodou.
Ráno zapneme rúru na 180 stupňov.
Formu vytrieme maslom a vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Dvom citrónom ostrúhame žltú kôru a odšťavíme.
Maslo s cukrom vyšľaháme do penista.
Do masla postupne zapracujeme po jednom vajcia.
Pridáme šťavu z citrónov a aj citrónovú kôru. Pridáme vanilkovú pastu, štipku soli.
Prešľaháme a nakoniec pridám múku, prášok do pečiva a dve lyžice maku.
Prešľaháme.
Cesto vlejeme do formy, uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry.
Pečieme približne 35 minút. Strážte si to podľa svojej rúry a urobte kontrolu špajdľou.
Múčnik necháme vychladnúť.
Tretí citrón znovu ostrúhame a odšťavíme.
Do práškového cukru zapracujeme šťavu.
Polevou polejeme múčnik.
Po pár minútach posypeme makom a žltou kôrou.

Silvestrovský Čierny Kubo


„Černý Kuba“, takto volajú toto jedlo v českej rodine Môjho Dobrého Manžela. A vlastne všetci v Čechách pochopiteľne.
Prinútil ma ho raz urobiť na Vianoce a ja som to robila s veľkým sebazaprením, pretože oni ho jedávajú na Štedrý Večer na obed.
Moja slovenská časť rodiny stále dodržuje pôst a tá škvarka by mi ani neprešla cez ústa.
A tak aj to jedlo vyzeralo, a odvtedy ma o to jedlo DM nepožiadal 🙂
Na letný pobyt na Okrúhlik (Okrouhlík) nosievame nejaké veci z Mníchova, čo sa týka potravín. Napríklad kilové kávy, aby vystačili na celý pobyt a kilá a kilá cestovín….no.. o tomto pojednám niekedy inokedy.
Okrem iných vecí, vždy, vždy prinesiem škvarky.
Vážne škvarky.
V Mníchove ich kupujem v supermarkete a aj oni ich dovážajú z Rakúska. Vyrába ich rakúska firma „Šimič speck“.
Sú to Slovinci a dodávajú slaninu, klobásy, škvarky, údené rebrá a podobný sortiment.
Ja som z rodiny, kde sa robievali domáce zabíjačky, robievame domáce klobásy, údime si vlastné rebrá a kým žila stará mamka Betka, mali sme aj všetky druhy domácej slaniny.
Viem ako chutia domáce údené výrobky, robené podľa tradičných rodinných receptov, vo vlastnej udiarni a bla bla bla bla.
Rakúsky Slovinci v Šimičovi, svojej práci rozumejú.
Je mi ľúto akurát, že ich klobásy, nie sú určené na varenie, ale sú čabajkovité.
Ale škvarky!!!!!!!!!!!!!!!!! Tie ich „cvarci“!!!!!!!!!!!!!! To sú najlepšie škvarky, ktoré som kedy jedla.
Tieto škvarky nosievam už ako príručnú časť mojej batožiny či do Čiech, či na Slovensko.
Akonáhle dáte jednu do úst, niet Vám pomoci.
Robievala som z nich moju škvarkovú nátierku.
Nevedeli pochopiť, že tak ako ju robím ja, je úplne inak ako by ju robili oni v Jihlave a pritom je fantastická. Lebo ako každá kuchárka na svete, mňa nevynímajúc, si myslí, že jedine tak to bude dobré, ako to robí ona.
Myslím, že je tým postihnutá každá kuchárka.
Naspäť k škvarkám.
Zo škvarkových letných zásob na chate, už ostala len polovička balenia a DM si tak zaspomínal na jihlavského Kubu, ktorý robí jeho rodina na Štedrý večer a vlastne ho nejedol, ako umrela jihlavská babička Martička. Tá mu vždy jednu malú porciu odložila, ak vedela, že máme prísť.
Po jej smrti, sa každý Kuba, každý rok, zjedol do poslednej omrvinky a Kubíčkovi úbohému neostávalo nič. 🙂
Bol síce október, ale DT Pavla povedala, žeby ho urobila, aj keď ho vlastne nikdy nevarila, lebo na to je odborníčka Moja Dobrá Švagriná Kačenka. Tá ho robieva už roky rokúce a nikto nemá záujem jej toto privilégium zobrať.
Takže ja som prvýkrát po 24 rokoch manželstva , ochutnala tradičného Kubu.
Fantázia, fantastická.
A DM bol tieto Vianoce, obzvlášť dobrý a fakt si ho zaslúžil, tak som sa podujala, že mu ho urobím, aj keď som vôbec netušila, ako.
Niečo som si naštudovala na internete a niečo som robila intuitívne.
Hlavne sa nečudujte, že ho vkladám na Nový Rok, ale musím, kým ho mám v čerstvej pamäti a nezabudla ako som ho robila nabudúce.
A Šťastný Nový Rok Priatelia Moji.



 

Suroviny: 

Na dve až tri porcie budeme potrebovať  pekáčik cca 25×20 (vačší určite nie, skôr menší)

200 g krúpy stredné (alebo bulgur)
80 g sušené huby
100 g škvarky
1 veká cibuľa
4 cesnakové strúčiky
2 polievkové lyžice bravčovej masti
2 polievkové lyžice majoránka
soľ

 Postup

Huby zalejeme vriacou vodou. Predtým som ich akoby pomrvila v rukách, aby boli menšie.
Krúpy uvaríme vo vode do mäkka.
Aj keď mám krúpy (po selčiansky gjaršňa 🙂 ) veľmi rada, v posledných rokoch mi ich plnohodnotne nahradil bulgur. Jednak je menej kalorický a jednak sa uvarí oveľa rýchlejšie.
Takže ja som nevarila krúpy, ale bulgur.  Píšem o krúpoch preto, lebo je to tradičné, ale ako píšem, ja už používame všade, kde môžem , bulgur.
Tesne pred dovarením som do vody v ktorej varíme bulgur, pridala  aj soľ.
Po dovarení bulguru , rozohrejeme bravčovú masť a opečieme do voňava, nasekanú, očistenú cibuľu a dva plátky cesnaku.
Huby vyberieme a preložíme k cibuli a podlejeme vodou, v ktorej sme ich namáčali.
Dusíme huby do mäkka a stále podlievame . Minula som všetku vodu z namáčania. 
Keď sú huby mäkké, pridáme k nim škvarky , premiešame a ochutíme soľou.
Hubovú zmes prelejeme k bulguru a všetko dôkladne premiešame. Zmes je príjemne vlhká.
Vsypeme majoránku, prelisujeme cesnak, znovu ochutíme.
Pekáčik vymastíme bravčovou masťou a naplníme ho ochuteným bulgurom.
Povrch pekne uhladíme a pokladieme po ňom plátky masla.
Vložíme do vyhriatej rúry a zapekáme, kým sa nám nevytvorí mäkká kôrčička
Určite som nezapekala viac ako 20 minút na slabých 200 stupňov. Myslím, že ku koncu so pridala teplotu, ale to bolo len na pár minút.

Naši v Jihlave to jedia s kyslými uhorkami, ale ja som mala udusenú kyslú kapustu a keď som si z toho urobila na tanieri, vymiešanú gebuzinku, DM sa chytal za hlavu. Nech. Bolo to absolútne báječné. 

Ragú z mletého mäsa so špenátovými cestovinami

Tento rok sme v Mníchove takmer neboli .
Odišli sme začiatkom apríla, prišli koncom októbra a o niekoľko dní odchádzame znovu preč a vrátime sa až v polovici januára.
Tak jasné, že to nebola súvislá neprítomnosť, hocikedy sme prišli, ale vždy len na pár dní.
A počas tých pár dní som z mrazničky nevyberala takmer nič, skôr som tam prihodila z toho, čo sme počas tých návštev nespotrebovali.
Bola taká plná, že keby som tam chcela vložiť bazalkové lístky z obyčajného črepníka, tak by som ich nemala kde.
A tak nerobím nič iné len rozmrazujem a jeme.
Ešte aj tú haruľu som robila tak, že som do nej dávala kúsky údeného mäsa, čo nerobievam absolútne nikdy.
A došlo na mleté mäso.
Už som urobila fašírku, robila som plnené wrapy, dnes došlo na toto ragú a nakoniec budú karbonátky podľa našej Janky.
Ja mám veľmi rada ragú bolognese, ale nemám žiadne víno a vonkoncom sa mi ho nechce kupovať, pretože by som to víno musela vyliať. Nijakým spôsobom by sme ho nemohli minúť a kvôli malému poháriku si nebudem robiť násilie. Naviac toto moje mleté je miešané a do bolognese má ísť výhradne hovädzie.
Tak som to urobila len na spôsob ragú bolognese a mne chutí aj toto moje biele ragú.
Dokonca veľmi.
No a mraznička je takmer prázdna a už som ju aj odmrazila. Cítim sa ako občan.

 

Suroviny:

 

Na tri porcie budeme potrebovať :

350 g mleté miešané mäso
1 veľká cibuľa
3 veľké cesnakové strúčiky
1 normálna mrkva
1 mesiačik z veľkej zelerovej buľvy
1 malý pór , alebo tretina z veľkého
4 polievkové lyžice olej
1 veľký orech masla
1 čajová lyžička sladká mletá paprika
1 čajová lyžička cayenské korenie (je pálivé, takže podľa Vás)
1 čajová lyžička sušený tymian
menej ako čajová lyžička sušený rozmarín
a ja som dala ešte lyžičku talianskych byliniek, čo dávam na pizzu
2 bobkové listy
200 ml mlieko
1 čajová lyžička hladká múka
šťava z malého citróna

Postup



Mrkvu, zeler, cibuľu a cesnak očistíme od šupky.
Nakrájame na maličké kocky.
Do kastróla dáme rozohriať olej.
Vložíme mleté mäso.
Túto časť strašne nemám rada. Neznášam tú arómu a pritom musím pri tom hrnci stáť, aby som to mäso stále miešala a oddeľovala od seba kúsky mäsa.
Musí byť dokonale oddelené.
Asi tam bolo viac hovädzieho, pretože sa mi zdalo celkom suché a zapremýšľala som, že som mohla rozpražiť na spodok slaninu. 
No nedala som a už som s tým nemienila nič robiť, aspoň to môžem s čistým svedomím jesť aj ja. 
Kým stojíme a miešame,  dáme si zovrieť vodu. Aspoň liter vody. 
Máme úplne orestované mäso.

Rozhrnieme ho do strán a do stredu vhodíme nasekanú cibuľu a cesnak a pridáme dobrý kúsok masla, povedzme 30 gramov.
Necháme maslo rozohriať a trochu podusíme cibuľu. Premiešame a pridáme nasekanú mrkvu a zeler a na krúžky nakrájaný pór a k tomu aj bobkový list.
Prikryjeme pokrievkou a necháme trochu pustiť šťavu a aby zelenina trošku zmäkla. 
Netrvá to dlho, maximálne slabých desať minút a nech je to na menšom zdroji tepla. Nechceme aby sa šťava, ktorá sa uvoľní, znovu vyparila.
No a pridáme všetky sypké koreniny a lyžičku soli.


Premiešame aby sa nám mletá paprika rozpustila v tuku. 
Podlejeme horúcou vodou.
Ja som na začiatok vliala asi pol litra.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Dusíme kým nie je mäso mäkké.
Netrvá to krátko, ja som dusila asi hodinu a dvadsať minút, kým som usúdila, že je už akurátne.
Raz som ešte podlievala, asi 300 ml vody.
Ragú som mala také…. stále suché a nespojené, tak som zaprášila múkou a podliala mliekom.
Urobilo mi to skvelú službu. Nechala som to zovrieť na jednu bublinku a hneď som vypla. 
No a dochutíme.
Neuveríte, ale ani lyžička cayenského korenia, mi nepripadala, že to  nejako výrazne oštipľavela, tak som pridala pár kvapiek tabasca.
My máme ale vysoký prah štipľavosti, takže uvážte či vôbec budete dávať niečo pálivé, pretože toto je už pálivé dosť. Nám to tak chutí.
Nakoniec som vyžmýkala malý citrón a to pridalo takú tú iskru.
Pred podávaním nasekajte do ragú petržlenovú vňať. 
Ragú som zmiešala so špenátovými tagliatelle.
Pred podávaním ragú vždy dôkladne zmiešajte s cestovinami. Nemá sa podávať ako špagety, že omáčku nechávame voľne naliatu na cestovinách.
Alebo ho jedzte kľudne s chlebom. 


Gazdovské šúľance

Občas chodievam na webové stránky „Neviditelný pes“ .
Zakladateľom týchto stránok je Ondřej Neff.
Neviem teraz, aké sú tam majiteľské vzťahy na tých stránkach, dosť na tom, že Ondrej Neff, tam stále vystupuje ako šéfredaktor.
Aby som Vám priblížila kto je Ondřej Neff, tak len v krátkosti.
Moja rodina ho pozná hlavne, ako autora sci-fi literatúry. Ale on je všeličím. Napríklad publicista, bloger, novinár, fotograf a tak. Ale gro pre našu rodinu je jeho sci-fi múza.
A z bulváru ho môžete poznať ako dlhoročného partnera herečky Ljuby Krbovej a v roku 2008 bola zavraždená jeho dcéra Irena, ktorú zabil jej manžel a bolo okolo toho veľké haló.
Z pôvodného formátu „Neviditeľného psa“ nieže neostal kameň na kameni, to zas nie, ale prešiel zmenami. Keďže nemáme radi zmeny, tak sa nám zdá, že tie, formát nevylepšili, ale zhoršili. Ale tí čo ho začali sledovať až po týchto zmenách si nesťažujú a naopak sú nadšení.
Napríklad vypadli fejtóny o Bartovi a celkove tak o psoch, ktoré v rodine Neffovcov chovajú. Vypadli na tej pravidelnej báze, občas ich pán Neff ešte spomenie.
A zdá sa mi že, pán Neff stratil tú optimistickú, humoristickú iskru, ktorú vnášal do svojich článkov.
Teraz necháva celú tú informačnú linku domény, prebrať rôznym blogerom a tie ich príspevky a články sú niekedy príšerné, príšerné.
A vždy, vždy som milovala debatu a príspevky pod článkami.
Tak nejako bolo vidieť, že NP čítavali intelektuáli, ktorí o nich aj debatovali.
Božechráň, hlavne si nemyslite, že to píšem s nejakým dešpektom voči „neintelektuálom“. To by ma vážne veľmi mrzelo. Je to asi tak, ako keď porovnáte debatu pod článkom v Novom Čase a pod článkom v Hospodárskych Novinách.
Dúfam, že ma pochopíte, ako som to myslela a nikoho som sa nedotkla.
Teraz sa už ani tie debaty v NP nedajú čítať , ako sa nemôže čítať debata pod bulvárnymi článkami.
Skrátka na „NP“ chodievam už len sporadicky.
Ale prečo píšem o človeku o ktorom ste možno nikdy v živote nepočuli.
Raz napísal taký fejtón, ktorý mal taký nejaký názov „vedia o nás“.
A tam opisoval, ako sa večer v obývačke rozprával s Ljubou o tom, žeby si mohli kúpiť nové lyže. Tak to rozobrali, kto akú značku preferuje, aké k tomu budú potrebovať palice a kde pôjdu na lyžovačku. A že na druhý deň otvoril počítač a prvé čo na neho na FB vyskočilo, bola reklama na lyže a zimnú dovolenku.
A potom sme to začali s Dobrým Manželom pozorovať a zistili sme, že sa to deje aj nám.
No dobre také veci…..Dobrá Cerka chcela aby sme jej kúpili bandaletky, pekné čipkované, lebo na SK to vtedy ešte nebolo dostať. Tak jej nakúpil DM na Amazone a potom mu pol roka neustále chodili reklamy na dámske čipkované prádlo. Tak tomu rozumiem, to je normálne.
Potom sa začalo stávať, že sme si niečo hľadali na webe, nejakú vec. Normálne cez nejaký webový vyhľadávač anonymne. A do dvoch dní nás začali sociálne siete bombardovať reklamami na dané produkty.
Tak aj to sme nejako pochopili, že MOŽNO cez ip adresu sa nejako napojili na naše vyhľadávania a tak.
Ale teraz sa mi stali také dve veci, že ozaj nechápem.
Dobrej Vnučke sme kúpili vianočný darček, asi pred troma týždňami. Dobrý Manžel ho dôsledne vyhľadával, aby nebol z Temu ani z Aliexpresu a ak by aj bol z Číny, tak aby ho nevyrábali detské ručičky. Podarilo sa. Prišiel. Čaká v skrini na transport pod Vianočný stromček.
A minulý týžden mi prišiel email, kde sa pojednávalo o tomto produkte, na normálne serióznej báze.
Email ani nepadol do spamu, ale už je tam. Ako si našiel ku mne cestu – nevedno.
Takže tomuto už fakt nerozumiem.
Iný počítač, iná Ip adresa, iný vyhľadávač.
Alebo….DM večeria a pozerá pritom na tv, kde sú votrelci dávnoveku.
Ja som si pozerala neintelektuálne recepty v pc a čítala diskusiu prečo redne žĺtkový krém 🙂
Pomedzi to sme prehodili občas raz o tom , raz o hentom čo práve hovorili vo votrelcoch.
O nejakom tureckom meste tam hovorili jeden moment a o tom meste sme potom s DM pohovorili.
A predstavte si, že na FB mi prišiel odkaz na tretí deň, presne o tom meste.
A nakoniec toto.
To že mi ku koncu roku chodia kdejaké žiadosti o príspevok na psy, na mačky, zvieratá a tak, to je jasné…ja objednávam cez internet jedlo pre naše beštie, takže tomu rozumiem, že tie organizácie, majú kontakt na tieto domény.
Ale.
Poslala som príspevok na ochranu medveďa hnedého. Normálne na slovenského, medveďa hnedého. Nejaké záujmové združenie na Slovensku to bolo. Minulý týždeň.
A predvčerom nám prišla žiadosť z wikipédie o príspevok, ktorý mimochodom dávame každoročne, a ako všimné nám poslali utierku na riad s vyobrazením MEDVEDA.
Ja sa už normálne bojím chodiť po byte. 🙂

No a k samotnému jedlu.
Šúľance som robila včera na večeru s makom, dnes mal ešte DM aj do práce a kôpka mi ostala , že ju urobím aj na slano . Takže dnešná večera

 

Suroviny:

Na 4 až 5 porcií budeme potrebovať 

Na šúľance :
600g múčne zemiaky
150 g polohrubá múka
100 g detská krupica
1 čajová lyžička zemiakový  škrob solamyl
1 vajce
1 malá lyžička soľ
Na obloženie :
gazdovská prerastaná údená slanina
vajíčka
cibuľa

Postup

 

Zemiaky  v šupke, uvaríme deň dopredu vo veľmi slanej vode. V prímorských krajinách takto varia zemiaky priamo v morskej vode. Teda varili pred 50 rokmi, netuším, či sa to robí pri dnešnom znečistení vôd aj teraz.
Nemusíte ani deň popredu, ale tak, aby Vám stihli vychladnúť.
Studené zemiaky ošúpeme a na malej slzičke postrúhame. Kto má ten zemiakový lis tak môže prelisovať. V Jihlave napríklad Teta Pavla zemiaky melie na mlynčeku na mäso.
Zemiaky posolíme, pridáme vajce, škrob a viac ako dve tretiny múky a krupice.
Miešame rukami cesto a pomaly dosýpame múkou tak, aby bolo cesto stále ešte mäkké, ale pritom dobre drží svoj tvar a je hutné. 
Keď nemám váhu, tak dávam približne 15 lyžíc múky a 15 lyžíc krupičky. Ale nedávam ich nikdy naraz…najprv dám 10 a 10 a potom už prisypávam po lyžiciach podľa potreby.
Dáme variť veľký hrniec vody.
Cesto rozdelím na tri časti a z každej vytvarujem podlhovastú tenkú šišku.
Šišku krájam na centimetrové plátky a tie potom rozvaľkám na šúľky. 


Tie potom ešte porozdeľujem, lebo sú dosť dlhé. Zvoľte veľkosť aby Vám neviseli z lyžice. 
Len nedávno som si kúpila krájač na cesto a neviem ako som mohla bez toho byť. Ohromne sa mi s tým pracovalo práve v tejto časti výroby. Nakrájalo to rýchle a plynule a aj som šúľance prenášala pomocou neho do vody. 

Varila som v troch várkach, každú tretinu osobitne, ale ak máte velikánsky hrniec tak kľudne varte naraz.
Varíme kým cesto nevypláva na povrch a potom ešte necháme nejaké dve minútky v mierne variacej vode.
Vyberieme podberákom , premyjeme v studenej vode a vyklopíme do misy.

Fakt dobrú slaninu, prerastenú a údenú , nakrájame na kocky a cibuľu na rebierka.
Tak ale ak nechcete slaninu, dajte si údeninu akú chcete.
Keď robím šúľance na tento spôsob, opekám všetko v dávkach. 
Zvlášť slaninu, zvlášť cibuľu a šúľance tiež osobitne.
A používam obyčajnú panvicu. Nie teflónovú, nie s hrubým dnom. Obyčajnú plechovú.
Najprv vyškvarím slaninu a dám bokom. Potom opečiem cibuľu. Dám ju bokom.
Nakoniec šúľance. 
Kvôli tým šúľancom používam tú obyčajnú panvicu, pretože jedine na obyčajnej dosiahnem aby mali zlatú kôrčičku. Aspoň u mňa je to tak. Vy máte možno na to svoj fígeľ.
No a potom všetky hotové komponenty spojím vajíčkami.


Záleží od Vás či chcete volské oká s tekutým žĺtkom, alebo vajíčka premiešané.


Vajíčka upečieme a podávame.

U nás sa fŕka tabascom, a posýpa čerstvo drveným korením.
A nakoniec, posypem niečím zeleným. Buď jarnou cibuľkou, alebo petržlenovou vňaťou, alebo žeruchou. Všetko je dobré.