Archív kategorií: Hydina

Kelové závitky


Tento recept ma zaujal.
Bol v mojom nemeckom časopise, ktorý píše hocijako, len nie jednoduchou nemčinou.
V čase keď som ho objavila a začala s ním variť, som vždy musela celý recept ručne prepísať do prekladača, aby som vedela čo a ako.
Teraz už s tým viacmenej tak nebojujem a už neprepisujem, len si sem-tam preložím nejaké slovo.
Lenže tu som mala celkom problém.
Bolo to tak nejasné, zdalo sa mi, že to nemá ani hlavu ani pätu, že som nadávala pritom ako brok a pokorne som si sadla, že idem prepísať do prekladača vety, ktoré ma mätú.
Keď to videl Dobrý Manžel, tak mi vraví, že neexistuje , žeby nebola dávno vymyslená nejaká mobilná aplikácia na to, aby som to nemusela ako blbá prepisovať.
Len sa pozrieť na ten text cez telefónny foťák a rovno mi to na displej preloží.
Niežeby som vedela o čom hovorí, ja som o tom ani len netušila, že je niečo také možné.
V priebehu 5 minút, som čítala na telefóne preložený text.
No neviem, či to bola nie celkom dobrá apka, ale také blbosti čo tam písalo, som dávno nečítala.
Tak ja som zvyknutá na to, že prekladače prekladajú doslova a dochádza ku komickým vetám ale, toto bola fakt hlúposť.
A robila to aj druhá, aj tretia aj štvrtá apka.
Tak som sa znovu len chystala pokorne vpisovať do toho translátora ručne.
A povedala som túto zásadnú vetu.
“ Prečo niekto nevymyslel, že by sa dalo prekladať z fotky. Ja by som ten text odfotila, fotku by som vložila do translátora a on by to preložil“
A Dobrý Manžel sa na mňa dlho ,dlho bez slova pozeral.
Pomalými pohybmi vstal, s výrazom starého, zrobeného muža mi kázal odfotiť recept.
Preniesť fotku do úložiska na googli, otvoriť si ju a tam sa priamo pri tej fotke zjavila vetička : „Vytlačiť text“
Toto je vážne veľký deň 🙂
Takže som to uvarila.
Niežeby bol zlý preklad, ale ten recept bol napísaný veľmi zmätene, musela som variť viacmenej intuitívne.
Podarilo sa.
Náplň roliek je skvelá. Neviem či niekedy ešte použijem kelové listy, ale tú náplň rozhodne áno.
U nás doma veľmi nefandíme bielej omáčke a tak som ju polovičku použila na vyšľahanie zemiakovo-brokolicovej kaše a bol to skvelý nápad. V recepte nebola používaná slanina, ale mne ku kelu nejako tá slanina patrí, tak som ju tam vnútila.
Aj iné veci som robila inak ,lebo ako sa zdá, natrafila som na časopisový nepodarok.
Mimochodom, za tie roky čo ho pravidelne kupujem, je to prvýkrát.
Dobrý Manžel prišiel domov z práce s boľavým bruchom, takže nevečeral a tak Vám neviem povedať, čo si o tom jedle myslí.
Ja si myslím, že je to rýchle, prplavé a náplň roliek je báječná.
A keď sa už bavíme o veciach, ktoré mi nenormálne uľahčujú prácu.
Kedy konečne vymyslí niekto takúto obyčajnú vec.
Keď odmotávam z klbka nite, alebo špagátiky, prečo sa neťahá tá hlavná, pekne rovno, ale odpadne z toho klbka v jednom veľkom chuchvalci, ktoré sa nedá rozmotať, neviem nájsť kde je koniec a nakoniec s penami na ústach odstrihnem celý zmotanec a tresknem ho do koša.

   
Pocet porcii (kusov)  

Suroviny:

Na 3 až 4 porcie budeme potrebovať

8 veľkých kelových listov
8 plátkov šunky

Na náplň :
300 g vykostené a odkožené kuracie prsia
1 jablko
2 veľké polievkové lyžice parmezán
1 červená cibuľa
70 g oravská, alebo anglická slanina
4 veľké polievkové lyžice olej
2 kelové listy
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky

Na omáčku

hrubší pásik dobrej údenej, prerastenej slaniny
1 veľká polievková lyžica olej
200 ml sladká smotana
1 plytká polievková lyžica hladká múka
vývar, alebo postačí aj voda
2 veľké plné polievkové lyžice parmezán

Postup

Kelovú hlávku olúpeme list po liste, tak, aby sa nepotrhali. 
Ja som urobila chybu, pretože som tie vrchné tmavozelené dala bokom a používala som skôr tie vnútorné bledozelené, ktoré nakoniec stratili farbu a vyzerali tak ako vyzerali. Na chuti to nemení nič, ide len o vizuál.
Dáme zovrieť vodu s lyžičkou soli , vypneme ju a ponoríme do nej na cca 4 minúty 8 listov. Vyberieme ich a opláchneme hneď studenou vodou a necháme odkvapkávať a chladnúť bokom.
Kuracie prsia  nakrájame na veľmi malé kúsky.
Očistenú cibuľu nakrájame na jemné kúsočky.
Očistené a obielené jablko postrúhame na veľkej slzičke. 
Oravskú slaninu nakrájame na malé kocky.
Kelovým listom vyrežeme hrubé žily a  čisté listy nakrájame  na jemné prúžky.

Do hlbšej panvice dáme rozohriať olej a pridáme cibuľu, necháme ju rozvoňať.
Pridáme slaninu, mäso a jablko.
Restujeme nejaké tri minúty, pridáme kelové prúžky , premiešame a prikryjeme panvicou.
Ja panvicou prikrývam preto, aby sa mi vytvorila nejaká šťava, aby to nebolo také suché.
Po troch minútach zložíme pokrievku a vmiešame syr.
Premiešame, osolíme, okoreníme, ak máme radi pikantné, tak vmiešajte aj chilli.
Necháme trošku vychladnúť.


Nastriháme si kúsky potravinového špagátika, alebo nejakej pevnej nite.
Na dosku rozložíme osušené sparené listy.
Z listov vyrežeme koncovú hrubú žilu. Nevadí, že Vám vznikne vyrezané V v liste.


Na každý list položíme plát šunky.
Náplň rozdelíme na rovnakých osem,    ako keby valčekov  a pokladieme ich po šunke. 
Listy zarolujeme.
Stranu , z ktorej začíname rolovať, najprv založíme a spodok  listu preložíme cez zahnutý okraj, ako keby sme robili okraj obálky.
Takto zabezpečíme, aby náplň nevypadúvala.


Zarolujeme do valčeka a hneď ho previažeme hore aj na spodku. 
Roláda by bez toho previazania nedržala pokope.
Nakoniec prstom postrkáme voľné konce rolky na otvorenej strane,  do jej vnútra.


Prerastanú údenú slaninu pokrájame na malé kocky.


Do hrnca dáme dve polievkové lyžice oleja a slaninu vyškvaríme.
Opečenú slaninu vyberieme a dáme bokom.
Do výpeku primiešame , lyžicu hladkej múky a orestujeme.
Vlejeme sladkú smotanu a pokladieme do nej naplnené valčeky.


Ak máme vývar , tak dolejeme ho toľko, aby boli roládky ponorené viac ako do polovice.
Ja som, na vedľajšom horáku,  varila bravčové koleno, tak som použila ten. Ak by som nevarila koleno, tak dolejem horúcu vodu.
Prikryjeme pokrievkou a necháme zľahka variť 20 minút.
Po tejto dobe , valčeky vyberieme, do smotanovej omáčky pridáme dve plné lyžice strúhaného parmezánu. 
Ochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Očistené a nakrájané zemiaky dáme uvariť v slanej vode. Keď sú spola uvarené, vložíme k nim ružičky brokolice.
Dovaríme, zlejeme z vody. 
Zemiaky s brokolicou popučíme a keďže som mala veľa smotanovej omáčky , tak som ju použila do zemiakovej kaše.
Na dno taniera som naliala trošku omáčky a na to položila kašu a roládky. 

Mníchovské rezne

Čo sa týka receptov, ktoré sú viazané svojím menom na oblasť kde vznikli, bývam dosť obozretná.
Pred rokmi, v čase môjho pôsobenia na portáli Topreceptov, občas dochádzalo k nepríjemným konfrontáciám, ohľadne lokálnych názvov.
Bola tam užívateľka, ktorá bola maďarského pôvodu a tá často dávala svojim receptom názov kde bol prívlastok „maďarský, maďarská, maďarské“.
A niektoré slovenské užívateľky išlo z toho uchytiť.
Čo je špeciálne maďarské na vývare zo sliepky. Robí sa presne tak isto, ako vývar na Slovensku, Poľsku, Nemecku atď.
A české užívateľky sa tomu smiali, že aká je to sranda sledovať takýto slovensko-maďarský konflikt.
Bolo to do momentu, keď nejaký Hans, vložil recept na nemeckú pečenú hus.
A náhle bolo po nadhľade s miechu a písalo sa v reakciách, čo je nemecké na tej husi, keď sa pečie presne tak, ako v Čechách.
Ale to sú extrémne prípady.
Toprecepty bola pre mňa obrovská škola, ako musím zmeniť svoje správanie na sociálnych sieťach.
Iná vec je napríklad, recept na úpický rezeň.
Malá a Veľká Úpa sú dediny, alebo časti dedín, alebo miest pod Krkonošmi v Česku, niekde okolo Peci pod Snežkou.
Predstavte si, že varíte bravčové pečené s kyslou bielou kapustou a veľkými páperovými knedľami, mäkkými ako duša.
A okrem toho, ešte vyprážate bravčové rezne. Krásne, šťavnaté, hnedozlaté, chrumkavé rezne.
A tam v oblasti Malej a Veľkej Úpy, Vám ten rezeň naložia ku tej kapuste a knedliam. Oni bravčové nepečú, oni z neho vyprážajú rezne a tak podávajú.
Do Peci chodievame a vždy ideme na úpický rezeň.
Veľká fajnotka.
Ako lokálna záležitosť nám absolútne nevadí a zjeme to s veľkou chuťou, ale doma by som túto kombináciu asi nedala.
Tomu hovorím pravý lokálny recept, kde jeho meno vystihuje všetko.
V tomto recepte dávam aj ja prívlastok „mníchovský“ a niekto by sa možno ohradil.
Nikomu to neberiem, ale chcem vysvetliť toto.
V Mníchove a celom Bavorsku sa bežne okrem iných horčíc používa sladká horčica.
A táto horčica, bez ohľadu , na to, že sa možno používa v celom Nemecku (pozor, netuším, či sa ozaj používa aj v iných spolkových krajinách v Nemecku), bola prvýkrát vyrobená a patentovaná v Mníchove nejakým pánom Develey.
Keď som ju ochutnala neverila som, že taký hnus niekto môže jesť.
Podáva sa hlavne k bielym bavorským klobáskám.
Neexistuje v Bavorsku žiadna pivná pospolitosť bez bielych klobás, sladkej horčice, praclíkov a reďkoviek. Vraj. My na festy nechodíme.
Vraj každých 7 rokov sa menia chute. A mne niekedy po 14 rokoch, začala tá horčica tak chutiť, že si dávam nielen ku klobáskam, ale aj k normálnym vareným párkom. Je pravda, že k našej domácej údenej, som to ešte neskúšala a hádam ani nevyskúšam Človek ale nikdy nevie.
Táto sladká horčica je šupkovitá a trochu zrnitá, ako povedzme francúzska a kremžská. A keď ich zmiešate, pridáte správne množstvo práškového cukru, tak tak nejako asi chutí táto mníchovská.
Ale zaručiť Vám to neviem, lebo nikdy by ma nenapadlo zmiešať tieto tri veci dokopy.
No a mníchovský rezeň je rezeň potretý touto sladkou horčicou, naviac so strúhaným chrenom v smotane.
Tak preto som si ho dovolila nazvať mníchovský.

 

Cas pripravy  
   

Suroviny:

 

Kuracie stehná bez kosti a kože
Sladká horčica
Strúhaný smotanový chren
soľ, čerstvo drvené korenie
hladká múka
vajíčko
strúhanka
olej na vyprážanie

Postup

 

 

Vykostené a upravené kuracie stehná, naklepeme, osolíme  a okoreníme.
Potrieme sladkou horčicou a na to ešte smotanovým chrenom.


No a obalíme obvyklým spôsobom
Najprv hladká múka, potom rozšľahané, osolené vajce a nakoniec strúhanka.
Rozohrejeme panvicu s vyšším množstvom tuku. 
Ja dávam veľký orech masla a olej.
Vyprážame z obidvoch strán.
S veľkou pravdepodobnosťou nevyprážam podľa príručiek a podľa toho,  ako sa správne má, ale vyprážam podľa toho ako to chutí nám
Na jednej strane vyprážam približne 5 minút na väčšom plameni, stíšim na minimu a vyprážam ďalších 10 minút.
Pretočím na druhú stranu, pridám trochu nového oleja, zvýšim na minútku – dve, plameň a potom znovu stíšim a vyprážam ďalších 15  minút.
Panvicu mám s hrubým dnom
Vy vyprážajte podľa seba, ako chutí Vám.
V rezňoch cítiť aj sladkosť horčice aj pikantnosť smotanového chrenu. 
Pred podávaním pokvapkáme citrónovu šťavou.

Kuracie gumbo s klobáskou a ryžou

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Z pomenovania tohto jedla som sa celkom nestotožnila. 
Mám pocit, žeby sa skôr malo volať kari. Ale má veľa aj z toho gumba.
Recept mám z môjho obľúbeného nemeckého receptového časopisu, ktorý ma zatiaľ nikdy nesklamal tým, žeby urobili chybu v receptoch, žeby fotografia nezodpovedala. Je moderný, je in. Rada z neho varím .
Toto konkrétne číslo sa venovalo práve receptom na kari , ale toto jedlo pomenovali gumbo.
Gumbo poznám, varievam ho, milujeme ho.
Je to jedlo, ktoré pochádza z  Louisiany a je považované za jeho typické . Má rôzne obmeny a mutácie  a wiki o ňom píše, že je to polievka.
My doma ho za polievku nepovažujeme. 
Ale my nežijeme v  Louisiane a tak nám to hádam lousianský národ a štát odpustí, že im przníme národné jedlo.
Keď som varila, tak som si spomenula na moju bývalú kolegynku Marišku Šípkovú.
Opisovala nám ako varieva paradajkovú polievku. 
Ako závarku dávala do nej ryžu a vždy to skončilo tak, že tú ryžu vyberala sitkom z tej polievky . Nikdy nevedela odhadnúť koľko tej ryže má dať, a dve lyžice sa jej zdalo prekliate málo.
Presne som vedela o čom vraví.
Ryža vždy napuchne, vypije všetku tekutinu a  miesto paradajkovej polievky, máme uvarenú ryžu v troške červenej tekutiny. Ak to  necháme tak, tak do zajtrajšieho dňa, ostane nám už len červená ryža.
Prvýkrát keď som toto jedlo varila, tak som nevážila koľko je to 100 g ryže a sypla som od oka.
V prvý deň to bolo všetko akurát, ale na druhý deň bolo tej ryže už príliš. Bolo to takmer suché.  Ako mäso s ryžou. A to tak byť nemá.
Keď som varila druhýkrát, tak už som si tú ryžu odvážila,  aby som približne videla koľko to je a bola som spokojná. Tretíkrát som už nevážila a išla od oka, ale mala som na pamäti Marišku Šípkovú a kladiem to na srdce aj Vám.
Aj keď sa Vám zdá,  že tej suchej ryže je málo, neverte tomu, aspoň na prvýkrát si ju odvážte, alebo pomerajte. 
No a na záver rozprávania. Ako som už písala, varila som to už za pomerne krátku dobu tri krát. Veľmi nám to chutí. Gumbo skrátka milujeme a vrele Vám ho dávam do pozornosti.

 

Suroviny:

 500 až 700 g vykostených a odkožených kuracích stehien
300 g klobásky na opekanie
100 g ryža basmati (je to cca 8 zarovnaných polievkových lyžíc)
2 veľké cibule
5 cesnakových strúčikov
1 zelená paprika
200 g rapíkatý zeler (keď nemám dám aj normálny buľvový zeler)
1 čajová lyžička celé korenie
4 celé klinčeky
3 bobkové listy
1 zarovnaná lyžica sušený tymian
malá čajová lyžička cayenské korenie
3 zarovnané polievkové lyžice madraské karí, ak nemáte tak aj obyčajný karí prášok
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
3 polievkové lyžice olej

Postup :

Do veľkého a hlbokého kastróla, vlejeme olej a necháme ho poriadne rozohriať.
Vykostené a odkožené stehná pokrájame. (Jedno stehno na tri kusy).
Mäso  a klobásky na oleji zo všetkých strán opečieme do zlata, vyberieme a odložíme bokom.
Do oleja dáme bobkový list, celé korenie a klinčeky. Krátko koreniny porestujeme.
Pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, zeler či už rapíkatý, alebo buľvový, papriku. Znovu krátko porestujeme.
Pridáme opečené stehná, tymian, cayenské korenie a kari prášok. Všetko premiešame a necháme podusiť približne dve minúty.
Kým prejdú dve minúty necháme dať zvariť 800 ml vody.
Vodu vlejeme do hrnca,

privedieme všetko k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť približne 40 minút. 
Po tomto čase, do hrnca pridáme opečené a nakrájané klobásky (aby sa dali pohodlne naberať lyžicou) a suchú a prepláchnutú basmati ryžu. 
Necháme variť približne 12 minút. 


Zdroj tepla vypneme a necháme pod pokrievkou ešte 10 minút.
Gumbo na záver dochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Podávame s chlebom, alebo bagetou a je to veľká veľká fajnotka.

Kura na masle – starosvetské

 

Moja úplne úplne najstaršia spomienka, ktorú mám, je že som bola v izbe s mojím pradedom „Amerikánom Bulíkom“ a dal mi horkú čokoládu.  Ja som ročník narodenia 1963 a on umrel v roku 1966.
A ja si ho pamätám ešte živého.
A pamätám si aj jeho pohreb.
Stála som na gangu pri  podkonickej príbuznej v dave čiernych sukní. Bola som taká malá, že som nevidela nič iné len tie sukne a čierne filcové kapce.  A potom ma stryná Ula, alebo tetka Kováčeje – to už si tak celkom dobre nepamätám, ktorá z nich to bola,  zdvihla na ruky a ja som videla zase húf čiernych hláv v šatkách a baraniciach. A padal sneh.
Ďalšia spomienka bola tá,  ako ma mamka kúpala v kuchyni v detskej vaničke a postavila ma na stôl kde bola prestretá deka  . Ako ma zabalila do osušky, vzala ma na ruky so slovami “ no poď kuriatko“.
No a jednu spomienku mám tak jasnú, ako keby bola teraz.
Tatík vchádza do spálne, kde som mala postieľku. Postieľka bola s tými sieťovanými okami  ako zábrana a mala som v jednom oku  prestrčenú nôžku.
Tatík držal v ruke mixérovú nádobu  a bolo v nej  kakao s hustou, hustou našľahanou penou a nahlas spieval pesničku Don don don. Ako dieťaťu sa mi vraj nesmierne páčila. Strašne som sa potešila, keď som ju dnes našla na jutube.
Šľahané kakao, bol sobotný rituál, kým sme bývali v Slovenskej Ľupči. Keď sme sa presťahovali do Seliec, tak sme ho ešte mávali, ale už to nebola taký rituál. Mamička začala pracovať v cukrárni, ktorá bývala otvorená aj v sobotu a nedeľu a chodievala piecť, pretože tá cukráreň bola spojená aj s výrobňou.  Rodinné raňajky už nebývali. Brat vstával strašne neskoro, mamka nebola doma a tatík niečo robil, neviem čo. Šľahané kakao bývalo stále menej a menej .
A prišiel čas keď nám ho rodičia prestali robiť úplne.  Nepamätám sa kedy to prišlo, asi sme ho už tak nechceli, ako keď sme boli malé deti.
Keď bola Dobrá Cerka ešte malé dievčatko, tak som jej ho tiež urobila párkrát, ale nejako sa to neuchytilo.
Spomienka na to kakao je veľmi hrejivá.
Čo je zvláštne, čo sa týka jedla, tak si ako dieťa pamätám veľmi málo. Keď som už bola väčšia to áno, ale tie spomienky na rodinné víkendové obedy a večere nemám zachované.
V týždni sme mali obedy v škole a  na večeru sa  varila kyslá , alebo sladká fazuľa. Haruľa na plechu, palacinky a také bežné  bezmäsité jedlá.   Často bývali pečené zemiaky s kyslým mliekom
Bože to som neznášala. Stále som si pýtala k tomu čaj . A stále ma presviedčali, že s kyslým mliekom je to lepšie. A ja som si stále nechcela dať povedať.
Mlieko ako také som neznášala čo mi pamäť siaha. Už ani v  malej škôlke som ho nepila. Raz ma teta kuchárka nútila vypiť hrnček a ja som sa do  neho povracala. Odvtedy ma nikto už do toho nenútil.
A keď som prešla do škôlky v Selciach, rodičia vraj hneď povedali, aby ma nenútili piť mlieko a jesť mliečnu mrvenicu.
Brrr, keby ste videli ako mi v tomto momente na tele stojí všetka srsť, pri spomienke na mliečnu mrvenicu, tak by ste verili, že môj odpor k  mlieku je vážne vážny.
Jedine čo si pamätám z mäsa, tak je kura na masle s ryžou a kompótom. Myslím, si, že je to preto, že mi to jedlo chutilo.
Strašne som to mala rada. A najradšej som mala, keď som mala len ryžu zmiešanú s tým maslovým výpekom a zamiešanými kompótovými čerešňami.  Celá rodina keď videla ten bordel, čo som mala na tanieri, žasla.
Robila som to ako dieťatko, ako dieťa, ako puboška, ako dospelá.
Tu ide estetické cítenie bokom.
Keď sme sa prisťahovali do Mníchova, zistila som, že Dobrý Manžel má k tomuto jedlu asi taký vzťah, ako ja k tekvicovému prívarku.
Nové prostredie, nový život, nová rodina, skrátka, bolo toho tak veľa , že som toto jedlo prestala variť.
Niežeby som naň zabudla, ale tak nejako mi  nechýbalo.
Pred dvoma rokmi keď sme boli na chate, tak nenormálne zarodila čerešňa, čo máme na dvore.
Čerešne som odkôstkovávala každý deň od rána niekoľko hodín a potom som ich spracovávala.
Urobila som si aj kompóty a vtedy som si na moje maslové kura spomenula tak intenzívne, že ma až v boku pichlo.
Minulý týždeň som uvažovala, že urobím nejaké indické kura, ale som nemala kokosové mlieko a premýšľala, že teda na aký spôsob ho zvrtnem.
Ja som taký debil, robím kura na viacero indických spôsobov, kura toskánske, kura na spôsob každého amerického štátu, kura na spôsob každého ázijského štátu, francúzske kura, maďarské kura  a keby existoval recept na kura v tube, ktorým sa živia astronauti, tak ja ho bezpečne uvarím.
Ale to MOJE, to čo mám rada, to čo si pamätám ako som ho jedla a mala podbradník, čo si pamätám ako som ho jedávala v Podkoniciach, v Slovenskej Ľupči, v Selciach, v Sásovej, tak to si neuvarím, pretože ho nemá rád Dobrý Manžel.
A sa mi nelenilo ísť do obchodu kúpiť si čerešňový kompót, pretože bez toho by to nebolo to pravé maslové kura.
Dobrý Manžel ohrnul nos a tak mu treba.
A dnes som si ho uvarila znovu, pretože som zistila, že ja som ho nedala ani len na ten blog.
Ja som sa tak dobre najedla, že si to neviete ani predstaviť,  To čo vidíte na fotke je, len kašírovaná porcia. Akonáhle som to nafotila, kura som vykostila a nakrájala lyžicou na malé kúsky, ryžu som zmiešala s výpekom a kuraťom a do toho som zamiešala čerešne.
A nech!!!!!
A Dobrý Manžel mal na večeru párky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Kuracie časti
Hladká múka na obalenie
soľ, čerstvo drvené korenie, mletá paprika
3 polievkové lyžice olej
Hrubšie pásy masla na každý kurací kus.

Postup

Kúsky kuraťa umyjeme, osušíme a dobre nasolíme, okoreníme a popaprikujeme. Ja si dávam ešte aj chilli vločky. Zaprášime hladkou múkou.
V hlbokej panvici  rozohrejeme olej a kura dôkladne opečieme zo všetkých strán do tmavozlata.


Podlejeme horúcou vodou, aby bolo ponorené do viac ako polovičky.
Na každý kus dáme hrubý plátok masla,


Privedieme k varu a prikryjeme pokrievkou.
Znížime zdroj tepla a dusíme.
Po polhodine som kúsky kuraťa obrátila na druhú stranu a podliala troškou horúcej vody.
O nejakých dvadsať minút bolo už kura mäkké.
Do omáčky som vsypala zvyšok múky, ktorý ostal po obaľovaní kuraťa.
Doliala som ešte trošku horúcej vody a nechala prevrieť.
Keď sa mi zdá, že omáčka je málo výrazná, tak tam dám ešte jeden plátok masla a dosolím.

Prevrieme , vypneme.
A koniec už poznáte.

Nemoderné kuracie rezne, marinované v jogurte

Pred dvadsiatimi rokmi nám  chutili iné veci ako dnes. Aj som varila úplne inak ako dnes. A dôsledok toho , ako som varila vtedy, tak hasím teraz. Sme rodina tučných.
Dobrý Manžel miluje sladké a ja mastné.
Jemu bábovku a mne bôčikový sendvič. Jemu ovocné knedlíky,  bohate poliate maslom a zasypané cukrom a tvarohom, mne vyprážané krkovičkové rezne. Jemu ananásová roláda, mne domáce klobásy a jaternice so zemiakovou kašou. Jemu kýbel zmrzlinky, mne mastné údené koleno.
Používala som na dochucovanie rôzne práškové polievky, bujónové kocky, litre priemyselnej sójovej omáčky. Bez  umelých glutamánov som ani nenavarila.
Obaja sme prešli viacerými , šialenými druhmi redukčných diét, ktoré sa nám vrátili ako jojo efekt s  nebývalou silou naspäť, znásobené kilami naviac. Najhoršia bola asi Dukanova diéta, nechápem ako som to mohla vôbec vydržať.
Nerobievala som šaláty, jedinú prílohu, ktorú sme používali boli kyslé uhorky.
Bola to šialená doba.
Tuční sme bohužiaľ stále .
Ale aspoň som sa posunula v spôsobe varenia. Z dochucovadiel poznám už  jedine prírodné koreniny a bylinky.  Používam kvalitné panvice a olejom len zľahka vytieram dno.  Jednu tretinu taniera tvorí vždy čerstvá zelenina . DM dostáva s obedovými škatuľkami ako maškrtu, len ovocie.
Sladké mu úplne odopierať nechcem, takže áno, občas mu upečiem a uvarím sladké jedlo. Stravujeme sa omnoho jednoduchšie. Trpí tým môj blog, ja viem. Ale to sa nedá nič robiť. Pre mňa je najväčším peklom, nenajesť sa o desiatej večer. Obdivujem ľudí, čo tvrdia, že nemyslia na jedlo. Ja od siedmej večer nemyslím na nič iné, len na to, ako by som si dala toto, alebo hento. Takže takto bojujeme.
Znižujú sa naše krvné červené čísla, chvalabohu. A našim cieľom je, prestať brať lieky na vysoký tlak. Dúfam, že to do konca roka dáme.
V úprave myslenia, čo sa týka varenia, mi veľmi pomohol môj blog.
Nesmierne.
Neviete si predstaviť, koľko receptov, ktoré som vkladala prvý rok,  som musela upraviť na optimálne hodnoty. Presúvala som ich z portálov o varení, kde som ich vkladala  už niekoľko rokov dozadu.
Tej múky, toho oleja, vývary z bujónových kociek, toľko soli, dlhé varenie, kde mi zo zeleniny ostávala čistá vyvarená kaša, bez jediného zachovaného vitamínu.
Bože môj, ja sa čudujem, že nám ešte vôbec v žilách má ako prúdiť krv a naše žily majú ešte nejaký prietok.

Keď som pred 11 rokmi začala fungovať na rôznych weboch o varení….
Vážne,  to je už 11 rokov. Vlastne už aj tento blog funguje od roku 2013.
Skrátka keď som začínala na sociálnych sieťach s varením, tak v tom čase, bol nesmierne populárny tento recept.
Kuracie rezne z vykostených a odkožených kuracích pŕs, marinované v ochutenom jogurte a vyprážané.
Jeda moja, to bolo terno.
Aj ja som ich párkrát urobila a vôbec si nepamätám ako nám vtedy chutilo.
DM asi pred mesiacom začal na mňa nenápadne tlačiť, či si to pamätám a žeby to chcel znovu skúsiť.
Koľkokrát som kúpila biely jogurt, toľkokrát sme ho zjedli a nebolo na marinádu.
Kupovala som grécky.
Grécky jogurt milujem na moju škodu, pretože je tučnejší ako obyčajný, ale dovoľujem  si tento prepych.
No a keď som  dokupovala tretíkrát aj kuracie prsia, tak som sa k tej tretej sade rozhodla nekupovať grécky, ale taký obyčajný.
No obyčajný, bol bio a tučný. Žiaden škrob, žiadna želatína. Normálny prírodný bio biely hustý jogurt.
Takže konečne došlo aj na tie rezníky.
Vážne sú tie rezne úplne iné. Sú krehké, mäkké, šťavnaté  a dajú sa odkrajovať pokojne lyžicou.
Určite tento spôsob vyskúšam aj na rezňoch z karé. Vlastne neviem či určite. Karé som naposledy kúpila asi pred desiatimi rokmi, a aj to len preto, že nemali iné mäso. Ale keď budem niekedy v budúcnosti robiť znovu kuracie rezne a budem mať čas na to, aby mohli ležať v marináde, tak ich budem robiť jedine takto.
Sú síce nemoderné, ale prekliato dobré.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
300 g hustý biely nesladký jogurt
1 celé vajce
2 strúčiky cesnaku, ak máte tak aj lyžička sušeného
pol lyžičky soľ, čerstvo drvené korenie
strúhanka
olej

Postup

Prsia nakrájame na rezne a len rukou ich roztlačíme. Vyklepávať ich je podľa mňa zbytočné.
Do hustého jogurtu pridáme celé vajce, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala len jeden strúčik cesnaku, tak som pridala lyžičku sušeného a spravil veľmi dobrú chuť, takže ho už asi budem pridávať stále.
Marinádu vymiešame a naložíme do nej rezne, tak, aby bol každý v nej obalený.


Nádobu uzatvoríme a necháme v chladničke do druhého dňa.
Pred vyprážaním rezne vytiahneme z marinády. Pokiaľ ste dali naozaj hustý jogurt, tak z rezňa nesteká a ja som ho z mäsa neodstraňovala.
Rezeň som poriadne zasypala strúhankou.
Rezeň vložíme do horúceho oleja a vypražíme z obidvoch strán.
Strúhanka má tendenciu zvlhnúť, preto obalíme a hneď vložíme do oleja. Neobaľujeme dopredu.
Ohromne sme si pochutili. Za studena chutil možno ešte lepšie ako za tepla.
.Veľká veľká fajnotka.
Takže suma sumárum. Aj keď sú tie nemoderné a zastaralé jedlá kalorické a prácne a neviem čo ešte všetko by sa im dalo vyčítať, faktom je, že chutia skvelo.

Pomaly pečená kačka

 

Ja, ako vnučka, ktorej starí rodičia žili v Podkoniciach som bola naučená výhradne na pečenú hus. Pečenú kačku som jedla prvýkrát niekedy pred 15 rokmi. Moje kamarátky z Topreceptov pekávali kačky a Hella ju piekla presne takto. Vôbec som nedokázala pochopiť, že sa tento vták, dokáže dať upiecť bez stresov, bez práce a dokonale. Keď som to vyskúšala prvýkrát, tak som bola z toho v dokonalom úžase.
Tradičná pečená hus v našej podkonicko-selčianskej rodine nejako plynule odplavala a priplavala kačka. Neviem prečo sa to tak stalo.  Vraj je kačka jemnejšia.
A tak kačkujeme.
Keď sme v Mníchove, tak kupujeme husacie stehná, pretože sú len tri a pre mňa a Dobrého Manžela je to dokonale vyhovujúce.
V lete sme v Jihlave natrafili na báječnú akciu. Kačky predávali po 39,90 českých korún (1,54 eur) za kilo a jeden druh vážil 2,60 a druhý 2,20 kg. Nešla som sa spamätať z tej ceny.
Kačky som piekla ako na bežiacom páse. Keď som povedala Dobrej Tete Pavle, že keď príde na huby, tak jej upečiem kačku, tak nenormálne protestovala, že také náročné a drahé jedlo sa chystám urobiť.
Keď prišla na chatu, tak ma našla ako čítam knihu v absolútnej pohode a neustále sa ma pýtala, kedy budem podlievať a  zlievať a sťahovať teplotu a zvyšovať teplotu . Jediná odpoveď ktorej sa dočkala, bola, že nebudem.
Ako tú kačku vložím, tak prvý krát  a naposledy, keď dvierka na rúre otvorím,  bude po 4 hodinách a potom ju už nechám len podľa ľubovôle ochrumkavieť. Takže, pardon…2x tie dvierka otvorím.
Potom DTP nešla pochopiť, že som do bavorskej prílohovej kapusty dávala ríbezľový lekvár a že sme popíjali červené víno, ktorým som tú kapustu podlievala.
No a keď som robila zemiakovú knedľu, tak to chápala. Tú robieva bežne aj ona.
Kvôli tým lacným a báječným kačkám, sme si kúpili chladničku do auta a keď sme prišli s nimi do Mníchova, tak boli stále tvrdé ako skala. Tie dvojkilové sú pre mňa a DM ako stvorené. Tri sme si priviezli.
Takže na Sv. Martina som piekla kačku. Mala som trochu problém zapiecť ju do tmavozlata, v plynovej rúre nemám vrchný ohrev, ale to bol len kozmetický problém. Koža bola chrumkavá a šuchotala ako papier.
A v noci na druhý deň ma zobudil žlčník. Tak veru.

Cas pripravy Čas prípravy:  4 hodiny
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Kačka
soľ, rasca, majoránka

Postup

Kačku rozmrazíme 24 hodín dopredu.
Po rozmrazení ju hojne nasolíme a votrieme soľ do kože.
Posypeme rascou.
Vnútro kačky vysypeme lyžicou majoránky.
Kačku položíme prsiami dolu do suchého pekáča, ktorý sa dá prikryť. Ja som prekryla alobalom, ale pekáč, ktorý sa dá prikryť druhým pekáčom, alebo pokrievkou je lepší.
Alebo si to len namýšľam.
Vložíme do studenej rúry a zapneme na 140 stupňov.
Rúru neotvárame, výpek nekontrolujeme.
Kačku si nevšímame 4 hodiny. Dôverujte mi, nekontrolujte ju, neodkrývajte, zabudnite na ňu.
Po tomto čase kačku vyberieme, zlejeme výpek a tuk a necháme odkrytú zapiecť do tmavozlata, podľa Vášho želania.

Kuracie prsia s jemným perličkovým karfiolom

V Selciach  máme  pole, kde mamička, ešte ako mladá žena, pestovali všetku zeleninu, vrátane sezónnej. Máme  veľký skleník, kde vtedy  rástli papriky a na poli,  ak nebolo vysadených 60 koreňov paradajok, tak sa to mamičke ani nerátalo.
Ako rodina sme boli sebestačný so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, fazuľou, kalerábom,  zelerom zvyčajne úplne až do jari.
Zemiaky trvali až do prvých nových.  Mrkvu  a petržlen sme nechávali  na zimu v piesku v pivnici  , ale tie sme už na jar tiež dokupovali.
Repa sa pestovala pre sliepky, kvaka do fazule.  Tekvica, neskôr aj patizón Skúšali sme raz ružičkový kel, inokedy normálny kel, zelený šalát.
Zavárali sme zo svojej úrody  lečo, zelenú fazuľku, uhorky, čalamádu.
A samozrejme čerešne a jablká.  A egreše, ktoré nikto nemal rád.
A zopár rokov sme zakladali víno z čierneho ríbezlia.
A lekváre. Ríbezle sme mali svoje a na maliny a černice sme chodili do  bánu.  Mali sme vlastný ríbezľový,  malinový lekvár, malinový sirup. Bazový sirup sme robili  z bazového kvetu, čo sme natrhali v Jelšinách pri zemiakovom poli.
Jahodový kompót z vlastnej úrody nám posielala Dobrá Teta Monika .
Ja vôbec nechápem, že sme to stíhali všetko obrábať.
Doma sme mali všetko bio, mamička mala ako 40 ročná prvýkrát rakovinový nález a prvýkrát je zliezli vlasy po chemoterapii. U nás sa nič nemohlo práškovať, hnojilo sa vážne pravým hnojom. Ani nejdem písať, akým hnusom sa polievali paradajky.  Mandelinky sa zo zemiakových rastlín  zbierali ručne  a ich vajíčka sa ručne pučili.  Naše ovocné stromy nepoznali postrek, jediné čo sa striekalo boli papriky v skleníku, ale až potom, ako sme cítili na rukách, že nás šteklia mušky.
Jedlá ktoré sa u nás varili boli skvelé, vážne na to rada spomínam a mamičkinu kuchyňu som milovala.
Teraz keď sa na to pozriem spätne, dedina bola vtedy taká, že šaláty sa nerobili.
Toľko možností, ktoré sme mali ….. a nič.
Nepamätám si ani jedno jedlo, pri ktorom bol čerstvý zeleninový šalát.  Tak v žiadnom prípade  to nebolo tak, žeby nám ich rodičia nechceli dopriať.  Mohli sme si zobrať a zjesť, čo sme chceli. Ale nikto nás k tomu neviedol. U nás sa jedli kompóty.
Ak sme chceli papriku, alebo paradajku, alebo uhorku.  Skrátka čokoľvek, mohli sme ich mať v sezóne toľko čo len hrdlo ráči. Poznáte dieťa, alebo pubertiaka, alebo skorého adolescenta, ktorý si sám ide zobrať nejakú zeleninu k rizotu? Ani reďkovky sme nemali…na poli nám ich vždy zlikvidovali mravce a do skleníka sa nezasadili, ktovie prečo, asi by vytlačili 4 paprikové korene, z ktorých sa robilo lečo.
Hrášok sa sadil, až keď sa narodila moja Dobrá Cerka. Keď sme boli na poli , tak sa  nimi toľko dokŕmila, že až.  Raz si aj pamätám, že sme ho mali zasadený, keď som bola dieťa ja, ale išiel na sušenie, mamička z neho uvarila hrachovú polievku.
Zo zeleného šalátu sa robila len šalátová polievka.
Keď sme pretrhávali mrkvu, tak tie mladé sladké mrkvičky sa sušili a išli do domácej vegety. Tak ja nemám mrkvu rada, ja by som ju aj tak nejedla, ale rozumiete mi čo chcem napísať.
Keď som sa rozprávala s mojimi kamarátkami, už keď som bola dospelá , tak u nich to vraj bolo presne to isté.
Ich mamky tiež neboli naučené jesť nič čerstvé, šalátové, všetko sa spracovávalo na zimu a jar.
Moja Starká Betka z Podkoníc. Tak tá nejedla absolútne žiadne ovocie, čo mala na záhrade. Panovala taká povera, že do určitého časového obdobia nemohla zjesť ani jednu jahôdku, ani jednu čerešnu, alebo malinu, alebo jablko, ani slivku , pretože jej umrelo maličké dieťatko. A  takéto mamky nemôžu jesť ovocie, pretože ich dieťatku v nebi Panna Mária nemá čo dať, pretože na zemi mu všetko zjedla mamka.
No hrozné.
Moja Dobrá Švagriná a Dobrý Brat sú už roky šéfovia na našom poli a teraz sa všetko už aj za čerstva konzumuje.  Robievajú sa šaláty,  pestujú aj bazalku, aj rukolu a iné bylinky.
V skleníku sú stále papriky, ale sú tam aj reďkovky, lesné jahody, aby zosladli čo najskôr, bylinky, ľadový šalát.
A rodičia to majú veľmi radi, som zato veľmi vďačná. Tatík miluje paradajky, mamička šaláty.
Ja im to nevyčítam, že to bolo kedysi takto. Obchody neboli tak zásobené a robili sa skrátka zásoby na čas, keď to už nebude.
Ako píšem, teraz všetko dostať v obchodoch a nikomu sa nechce už toľko pracovať na poli. Aj to naše sa zmenšilo minimálne o jednu tretiu a Jelšiny sme vypustili už pred rokmi rokúcimi.  Ale ja tak nejako očakávam, že sa to znovu všetko vráti. Z nejakého dôvodu. Buď z dobrého dôvodu , alebo z núdze.
V budúcnosti si myslím, že bude ten človek, čo vlastní dobrú pôdu,  v obrovskej výhode, Záleží len od ľudí, či to bude nejakou katastrofou, alebo zvyšovaním povedomia.
No prečo som sa tak rozpísala.
Ide práve o tento recept.
Moja mamička keď varila, všetko muselo byť úplne mäkké, mrkva bola vždy na blato, z paprík a paradajok ostávali len skrútené šupky, všetko ostatné bolo rozvarené.
Keď som jej hovorila, že karfiol pred vyprážaním nepredváram, tak ho nechcela ani ochutnať. Že to určite nebude dobré.
Keďže sme spracovávali všetko do konzerv, fliaš, zaváranín, tak všetko bolo úplne mäkké.
Mrkva sa dávala len do polievok a do sviečkovej.
Takto na prudko, no neviem skrátka toto jedlo by ona nejedla, pretože by jej prišlo ako nedovarené.
Tatík by zjedol, ale okomentoval by to dôstojne.
Mrkva je al dente a nestratila nič zo svojej chuti, hrášok taktiež, cítim chuť všetkého a všetko je jedna symfónia.
Vlastne som si istá, že toto jedlo by jedla iba moja Dobrá Cerka, Dobrá Neterka Julka a Dobrá Švagriná. O niektorých členoch rodiny mám svoje pochybnosti a u niektorých mám istotu, žeby to nejedli.
A pritom je to báječné jedlo, chutí úplne fantasticky.
O stránkach Tasty si tiež myslím svoje.
Sú to americké stránky a jedlá  sú  občas nesmierne prekombinované,  s prepáčením gebuziny s obrovskou a pritom,  úplne zbytočnou kalorickou hodnotou.
Ale občas Tasty prinesie tak geniálny recept, že sa idem z toho zblázniť. A toto je jeden z nich. Sú to štyri kombinácie s  mletým karfiolom  pre hydinu, bravčové, hovädzie a vege. Urobím všetky a toto je prvý.
Keďže držím diétu…zase, porátala som aj jeho kalorickú hodnotu a na drženie redukčnej diéty je to ako stvorené.
Dobrú chuť.

Cas pripravy Čas prípravy:   15 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):     1 porcia

Suroviny:

230 g kuracie prsia bez kože a kosti
120 g karfiol
1 menšia mrkva
2 polievkové lyžice mrazený hrášok
2 polievkové lyžice kikkoman sójová omáčka
1 vajce
1 čajová lyžička sezamové zrniečka
1 polievková lyžica olej
čerstvo drevené korenie
čerstvá zelenina

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

 

 

Kuracie prsia nakrájame na malé kúsku.
0čistenú mrkvu na maličké kocky.
Dno panvice s hrubým dnom, potrieme olejom a necháme rozohriať.
Pridáme kocky kuraťa, mrkvu a hrášok. Zalejeme sójovou omáčkou
Dusíme cca 10 minút a občas premiešame.
Pridáme postrúhaný karfiol a sezamové semienka. Dusíme ešte nejakých 5 minút, respektívne kým nie je všetko správne uvarené.
V tejto fáze sa mi to zdalo suché, tak som pridala trošku horúcej vody.
Zmes rozhrnieme do bokov a do stredu vklepneme vajce. Premiešame ho aby stuhlo a vmiešame do jedla.

 

Preložíme do misky, ozdobíme bylinkami a pridáme čerstvú zeleninu.
Inú prílohu som nepotrebovala.
Dve tretiny som jedla na obed a na večeru mi ostala jedna tretina, ku ktorej si urobím zeleninový šalát.
kalorická hodnota  približne 2544 kJ.

Syrová zapekanka s pizza guličkami

zapekanka

Dnes je Zelený štvrtok, mala by som variť niečo zelené, tak ako som varila na Deň. Sv. Patrika. No nevarím. Rozhodli sme sa, že zajtra pocestujeme na Okrouhlík na chatu. Dobrý Manžel povedal, že na chate je super aj keď prší a von je blato a ja mu verím. A tak som uvarila to, čo som mala v chladničke a neprežilo by to cestu.  Varila som včera, dnes už len pobalím, upracem a upečiem cestovné rožteky s bábovkou. A vymyslím nejaké bezmäsité  wrapy. DM je charakter, on ako neverec, dodržiava všetky moje kresťanské pôsty 🙂

Tento pokrm, je robený z polotovarov. Ako som ho videla na Tasty, hneď som si ho odložila, že ho uvarím kvôli Dobrej Cerke, ktorá ma inštruovala, žeby som mala skúšať aj takéto jedlá, že dnešné moderné ženy, sú nielen matkami a kuchárkami, ale sú aj pracovníčky, ktoré tvrdo pracujú celý boží deň a doma si to môžu pri tých mojich pečených hovädzích roládach aj hodiť. Ale pritom to nie je pravda, mám tu veľkú kopu receptov, ktoré sú hotové do polhodiny. Sú ľahké, z čerstvých surovín a všetky som ochutnala, DM ich zjedol s láskou a spoločne sme ich ohodnotili, ako skvelé. Neviem čo sa DC nepáči a nechápala som o akých polotovaroch hovorí. Tak nejako som pochopila, že ona myslí také niečo, čo nie je prácne. Kde netreba čistiť zeleniu, ovocie, zemiaky a podobne..aspoň myslím, že to tak je. Toto je pravdepodobne to čo by sa jej páčilo.
Tak som to teda uvarila. Bolo to vážne vážne vážne skvelé. Ohromne sme si pochutili aj ja aj Dobrý Manžel. Ale netuším, či to ešte niekedy pre nás dvoch uvarím. Ja neviem, či som už odvykla, alebo čo, ale teraz po obede, mám nenormálne ťažký žalúdok, ešte sa opýtam večer môjho Dobrého Manžela, ako to vidí on. Pre mňa je to skrátka príliš tučné a kalorické a štve ma to, pretože okrem toho je to aj nenormálne dobré.

Cas pripravy Čas prípravy:  20 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Dve kuracie stehná uvarené v polievke
400 g pizza cesto polotovar
230 g oravská slanina + 1 polievková lyžica olej
200 g strúhaný syr mozzarella
110 g strúhaný syr parmezán, alebo grana padano
3 polievkové lyžice nasekaná čerstvá petržlenová vňať
230 g ochutená majonéza
čerstvo drvené korenie
1 čajová lyžička sušený cesnakový prášok
1 polievková lyžica olej
maslo a strúhanka na pekáč

Postup

Uvaríme si polievku z kuracích stehien. Mäso oberieme a nakrájame.
Pizza cesto som dostala už rozvaľkané a pokiaľ viem, také mávajú aj na Slovensku. To som len rozbalila a zmiesila dokopy a potom ho nakrájame na kúsky a vyguľkáme tak na 5 cm priemer.

zapekanka pizza cesto
Slaninu pokrájame na malé hranolčeky a na lyžici oleja ju opražíme.
Do naozaj veľkej misy vložíme pizzové guľky, potom nakrájané kuracie mäso, opečenú slaninu aj s výpekom. Vsypeme obidva syry, petržlenovú vňať a majonézu. Nakoniec zasypeme korením a cesnakovým práškom a pofŕkame olejom.

zapekanka gulky zapekanka natrhane maso zapekanka slanina

 

 

 

 

Obidvoma rukami opatrne pár ráz premiešame.

zapekanka vsetko

Miešame veľmi ľahkými rukami, guľky sa snažíme od seba oddeliť. Hlavne nech nám nevznikne jedna veľká guča.
Malý pekáč, vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Pomocou lyžice vložíme zmes do pekáča a vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov.

zapekanka pred pecenim
Pečieme nejakých 20 minút.

zapekanka po upeceni
Ja mám rúru plynovú, musela som pridať aj teplotu aj čas som nadstavila o 5 minút, aby sa mi to zapieklo aj z vrchu. Vy si to strážte podľa svojej rúry.
V pôvodnom recepte to podávali tak, že si to namáčali ešte do majonézy a to by ma asi zabilo.
Čerstvý šalát mi to výrazne odľahčil a najedla som sa do popuku a teraz len spať a spať.
Tak čo cerka, takto nejako si si to predstavovala?

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Kuracie prsia so špenátovým pestom a cuketovými „rezancami“

kuracie prsia

Tak toto jedlo je jedna fantázia. Je vyslovene predurčené na rýchlu, ľahkú večeru v horúcom lete. S vínnym strikom, kockami ľadu….niekde na garden párty a podobne.  Ja by som teda to víno nepila, ale takto opísané to znie tak…luxusne však ?
No a vidíte,  ja som si ho urobila vo februári, von je mínus jedna a na teplom kryte od sálajúceho radiátora vedľa mňa, pradie jeden spokojný kocúr a v kožušinkovom peliešku jedna spokojná mačička. Oblečené mám teplé ponožky a hrubú mikinu a vonkoncom mi nevadí, že jem takéto letné jedlo. Takéto skvelé jedlo

 

Cas pripravy Čas prípravy:  10 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Na špenátové pesto :
150 g baby špenátové listy
2 strúčiky cesnaku
30 g parmezán, alebo Grana Padano
35 g vlašské orechy
100 ml olivový olej
šťava z polovičky citróna
1/4 lyžičky soľ, čerstvo mleté korenie
Ďalej potrebujeme :
350 g kuracie prsia vykostené a odkožené
200 g čerešňové paradajky
2 mladé cukety
3 PL olivový olej
soľ

Postup

Najprv si povedzme niečo o peste.
To pravé talianske pesto sa robí z bazalkových lístkov a píniových orieškov. Mala som v úmysle také aj urobiť, ale bolo nutné spotrebovať baby špenát a bazalky som mala málo. No a píniové oriešky som zabudla kúpiť, mohla som ich nahradiť mandľami, ale som sa rozhodla pre  vlašské orechy . Keď to už nebude klasické pesto, tak nech je to pesto úplne iné.

kuraice prsia suroviny na pesto
Nech sa už rozhodnete akokoľvek, hlavne si ho urobte doma a nekupujte ho ako polotovar zasterilizované v sklenenom poháriku. Tomu doma urobenému sa nevyrovná v žiadnom prípade..
Nie je také hladké, je štruktúrovitejšie a zrnitejšie, ale je rovnako skvelé ako to bazalkovo-píniové.
Takže pesto.
Umyté a odkvapkané lístky vložíme do mixéra, je ich dosť a do mojej nádoby som ich vkladala na dvakrát.
Pridáme orechy, očisený cesnak, strúhaný parmezán, alebo granu, citrónovú šťavu a olej. Všetko premixujeme. Osolíme podľa chuti a pridáme čerstvo mleté korenie.
Hotové pesto dáme zatiaľ bokom.

kuracie prsia pesto

 
Kuracie prsia bez kože a kostí, pokrájame na kocky.
Cuketu dôkladne kefkou umyjeme pod tečúcou vodou.
Cuketu pomocou škrabky narežeme na veľmi tenké plátky, musia byť naozaj tenké.   Doporučujem  mladú cuketu, ktorá ma veľmi malé semiačkové lôžko, toto vyrežte .Mimochodom, plátkovenie cukety trvalo zo všetkých úkonov najdlhšie.

kuracie prsia platkovanie

kuracie prsia cuketa
Paradajky prerežeme na polovičky.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vložíme do neho kuracie kocky. Opekáme ich zo všetkých strán, tak aby boli tmavozlaté.
Ja som opekala 10 minút.
Odložíme kastról zo zdroja tepla a ihneď vmiešame pesto. Ja som dala len 2/3 z množstva, ostatok som odložila do chladničky, urobím si ho so špagetami napríklad.
Miešame veľmi kratučko a ihneď vmiešame cuketu a paradajky. Vrátime na minútku  na slabý plameň a premiešavame, aby sa všetko prehrialo.
Len prehrialo! Už nedusíme a preto je dôležité, aby cuketové plátky boli veľmi tenké.
Podľa chuti , ak treba , dosolíme.
Podávame.
Neskutočne dobre som sa najedla…bolo to skvelé a ešte raz skvelé.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Kuracia zmes s praženými čínskymi rezancami

cina hlavna,

Pravda je taká, že ja varím len to, čo mi ponúkne môj európsky časopis a môj západný internet a osobné skúsenosti.
V Číne a nikde v Ázii som nikdy nebola a môj kulinársky svet čínskej kuchyne je obmedzený na čínske restaurácie v Mníchove. A keď už sme pri tom, v takej som bola naposledy niekedy pred desiatimi rokmi.
Ale čo môžem povedať, že namôjdušu som v čínskej kuchyni, jakživ nevidela používať kečup.
Je celkom možné, že sa v ázijskej kuchyni používa nejaká paradajková pasta, fakt to netuším

Dosť na tom, práveže ten kečup ma prinútil uvariť toto jedlo. Pri tej príležitosti som si ho musila ísť kúpiť: Správnejšie povedané, kupoval ho Dobrý Manžel.

DM, čo sa týka nakupovania kečupov, je v úplnej extáze.  Založí si okuliare, kľukne k regálu a ja sa odoberiem vybaviť ostatné nákupy. DM vyberie spoľahlivo ten najlepší, s čo najväčším podielom paradajok, s čo najmenším počtom umelých prísad a konzervantov. Dáva to na pána.

Dobrá Švagriná varí kečup domáci. Neviem ako ho robieva teraz, ale keď som ho varievala pred x rokmi ja, tak to bola pekná šupa. Hlavne pasírovanie cez také kotlíkovité sito, pomocou dreveného nástroja. Musím sa jej opýtať, či sa ten proces nejako nezjednodušil. Doma sme mávali strašne veľa receptov nazvaných „kečup od Božky“, alebo „kečup Vicianka“, alebo „kečup z roboty“.  Potom keď sme ho jedli, tak sme si vraveli, „tento má v sebe veľa škorice“, alebo  „tá cvikla to zafarbila veľmi“ musíme si to do budúceho roku zapamätať. A  nezapamätali.

Dosť na tom, ten kečup v tomto recepte, ma prinútil toto jedlo vyskúšať. Moji drahí, nenormálne dobré to je. Vážne. „Čína“ s kečupom, je falošná ako moje tmavomodré pramene vlasov. Ale je fantastická. A zhodli sme sa na tom aj ja,  aj DM a zaraďujem do  repertoáru rodinného menu.

 

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
4 cesnakové strúčiky
300 g mrkva (dve naozaj veľké)
1 veľká hrubostenná žltá, alebo červená paprika
hrnček mrazený hrášok
2 hrste baby špenátove listy
hrsť kešu orechy (ja som dala vlašské)
3 cm ďumbier
150 ml dobrý kečup
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 veľká limeta
olej na opekanie (nie olivový)
2 polievkové lyžice  pražený sezamový olej (viac v texte receptu)
kytica petržlenová vňať (ja som dala koriandrovú)
250 g čínske kučeravé rezance

 

Postup

Do vriacej osolenej vody dáme variť čínske rezance na päť minút. Vyberieme, necháme odtiecť a  hrnček vody zachytíme. Rezance odložíme bokom.
Mrkvu, cesnak, a papriku očistíme. Mrkvu narežeme na úzke zápalkové hranolčeky, papriku na prúžky. Cesnak naplátkujeme.
Ďumbier očistíme hranou lyžičky a nasekáme na malé kocôčky.
Kuracie prsia nakrájame na 1 hlt.

Vo veľkom woku, alebo podobnej nádobe s hrubým dnom, rozohrejeme 5 PL oleja.
Pridáme kuracie prsia a opekáme ich zo všetkých strán 6 minút.
Pridáme naplátkovaný cesnak, mrkvu a papriku. Premiešame a ešte pridáme ďumbier a hrášok.

cina zelenina
Všetko restujeme 5 minút.
Pridáme varešku zachytenej vody a všetko premiešame.

Vmiešame kečup a sójovú omáčku. Premiešame. Nakoniec vytlačíme do pokrmu limetovú šťavu.
Ak sa Vám to zdá suché, môžeme ešte pridať zachytenú vodu.

cina hotova zmes

Osolíme a okoreníme čerstvo drveným korením. Ja som použila sečuánske, ale to len preto, že som ho mala, keby som ho nemala, tak použijem normálne. To sečuánske má takú citrónovú príchuť.

Na veľkej panvici rozohrejeme 3 polievkove lyžice oleja a vložíme do nej odkvapkané čínske rezance. Necháme ich opekať z jednej strany dve minúty. Opatrne ich preložíme na druhú stranu a opekáme ďaľšie dve minúty.

cina rezance
Opečené rezance vmiešame do kuracej zmesi.

Na panvici po opekaní rezancov , opečieme orechy. Ako som písala, ja som pužila celé vlašské jadrá, ale podľa rcp tam majú ísť kešu orechy.
Petržlenovú vňať, tiež som písala, že ja som použíla koriandrovú, nasekáme.
Vňať a orechy zamiešame.

Na záver máme vmiešať 2 polievkové lyžice praženého sézamového oleja.

Tento olej je hnedý a dodáva všetkým čínskym jedlám tú chuť,  na ktorú ste zvyknutí z ázijských bistier.  Je nezameniteľná a dá sa dosiahnuť len týmto olejom. Akurát ja ho nemôžem  niekedy ani cítiť a práve keď som varila toto jedlo bolo to „niekedy“ . Otvorila som fľaštičku a skrútilo mi z tej arómy celý žalúdok. Mala som doma aj sezamový klasický, žltý,  tak som vykropila jedlo s tým.
Na večeru som do porcie DM vmiešala naviac aj ten pražený, ale do práce som mu už dala bez a povedal, že to bolo iné, ale na výbornej chutí to nič nezmenilo. Takže na budúce sa vykašlem na celý pražený oelj.
Pokiaľ Vám Tá chuť nevadí, mali by ste ho tam dávať.

Pred podávaním na tanier pridajte umyté listy baby špenátu.

cina pred podavanim