Priznajte sa. Však máte doma nejakú , starú, plechovú škatuľu, od keksíkov, alebo praliniek, alebo od cigár, alebo od čaju. Takú peknú s odkladacím vrchnákom.
Je na nej niečo vyobrazené, nakreslené v živých, sýtych farbách a Vy v nej máte všeličo. Napríklad gumy na vťahovanie do nohavíc, alebo staré perinové gombíky, také tie, čo sú ako keby vyplnené niťami. Alebo zicherajsky, možno aj nejaký náprstok a ihelník v tvare košíka, čo je v ňom už len jedna obrovská ihla, ktorú moja stará mama z Podkoníc, volala šivačka a taká vecička o ktorej som nikdy netušila ako sa používa, ale vraj sa pomocou nej vťahovala jemná nitka, ktorou sa zachytil „rýchlik“ na dámskych pančuchách. A možno by sa tam aj našli „ovčiarske“ nožnice, s ktorými by ste tak odstrihli leda tenkú triesku do pece. A čo tam bude určite, bude nejaký šúľok, ufúľaného sťahovacieho obväzu.
Keby ste hneď teraz išli, otvorili tú plechovicu a vyhodili to všetko do koša, spoľahnite sa, že Vám to nikdy nebude chýbať.
No….možno to nemáte priamo u Vás doma, ale určite v rodičovskom, alebo prarodičovskom dome.
My sme takú škatuľu mali v Podkoniciach.
Tam ich bolo viacero.
Bola som dieťa tak si presne nepamätám, čo konkrétne v nich všetko naozaj bolo.
Moja Stará Mama Betka, mala totižto troch súrodencov a otca v Amerike.
A oni im posielali doláre a neskôr, keď im zabavovali poštu, tak asi len bony. Toto nám deťom, dospelí pochopiteľne nehovorili, ako to bolo.
Ale predstavte si to, že ja si hádam aj pamätám, že tie plechovky boli plné.
Občas zašli do tuzexu a niečo kúpili.
A raz priniesli jednu škatuľu a bola plná vzorkovaných keksíkov.
Doteraz si pamätám ako chutili. Žiaden keksík, ktorý som dovtedy jedla , takto nechutil. Boli úžasné a keď som sa naučila čítať, tak som si neustále slabikovala čo bolo na tej plechovici napísané….s p e k u l a t i u s.
Ešte aj to slovo bolo čudné.
Nad čím asi špekulovali a prečo to tak napísali.
Plechovky zakončím tým, že keď sme prišli do Mníchova, tak medzi keksíkmi a pralinkami a rôznym sladkým tovarom v obchodoch, bolo plno, plno takých, čo boli práve v takých plechovkách.
Čo som sa ich dovláčila na Slovensko a do Čiech.
Boli v nich keksíky všetkých možných druhov, príchutí, tvarov a druhov.
V každej rodine ostala nejaká škatula a potom som už nosila iba náplne v bežných sáčkoch.
A už som prestala nosiť aj tie. Prestali sme to nejako jesť.
Na chate máme dve. Sú veľké. A v jednej máme vrecúška s koreninami a v druhej obväzový materiál a všetky druhy náplastí a leukoplastov.
Na keksíky spekulatius som nezabudla, ale hlavne preto, pretože ich miluje DM. Na Slovensko ich nenosím, pretože tie keksíky sú také krehké, že stačí, aby som sa na ne krivo pozrela a sú na drobno.
Ja ich, na rozdiel od mojich malých čias, nejako nemusím. Hlavne tie korenené. V posledných rokoch ale začali dodávať aj maslové. A tie sú fajné, ale len preto, lebo mi pripomínajú staré slovenské keksíky Club. Ale naozaj tie staré, pretože tieto čo sa predávajú ako klubky teraz, nemajú takú maslovú a krehkú chuť. Ja viem, že je to asi spomienkový optimizmus, ale myslím, si to, že tieto nové na tie staré nemajú.
Majú na ne akurát maslové spekulatius.
Škoda, že ich nemôžem jesť, lebo stále som chudnúca osoba. Aby som sa nezabudla pochváliť…do konca týždňa mám nové číslo zhodených kíl…rovných 35!!!!!!!! Stále tlačím očami tú ručičku na váhe, ale rovných 35 to ešte nie je, ale priatelia….ono to do konca týždňa bude tam.
Budem od šťastia celá bez seba a miesto maslových spekulatius si dám nejaké fajné gervais. Čo narobím, keď som sa tak vyžrala.
A prečo som tento jablkový zákusok nazvala adventný?
Mne sa, neviem prečo, spájajú spekulantky , s predvianočným obdobím. Mám ich spojené skôr s Adventom ako s Vianocami.
A keďže bolo za oknami takto, tak atmosféra nepustila a šla som do toho.
Škoda, že som dostala spekulantky len v týchto veľkých tvaroch. Mávajú aj v tvare kocky a tie sú menšie. Takto boli tie porcie veľké. Dobrý Manžel ale neprotestoval, bolo mu celkom jedno, že si na tanier naložil 3 veľké a nie 4 malé kúsky 🙂
Zákusok je to veľmi jednoduchý a je celkom efektný na pohľad. A DM dáva 10 z 10.
A keď som ho ukazovala Dobrej Cerke, tak sa ho rozhodla upiecť aj ona. Normálne sa v jeden deň piekol aj v mojej, aj v jej kuchyni.
Ten jej vyzeral na pohľad úžasne, lebo nepoužila špekulky, ale lotusky. Bolo to krajšie. Menšie keksíky sú naozaj také úhľadnejšie.
Suroviny:
Na plech o veľkosti 30 x 20 cm budeme potrebovať :
Na piškótové cesto :
3 vajcia
75 g cukor
95 g hladká múka
2 polievkové lyžice s maličkým kopčekom kuchynský škrob (ja som použila maizenu)
pol lyžičky korenie Spekulatius
Na jablkovú náplň :
620 g jablká (bolo ich približne 500g čistej váhy)
2 plytké polievkové lyžice cukor
citrónová šťava z jedného plodu
2 polievkové lyžice voda
130 ml jablková šťava (ja som dala veľmi koncentrovanú vodu s citrónovým sirupom)
pol balíčku vanilkového pudingového prášku na varenie
1 čajová lyžička vanilkovej pasty Dr.Oetker
Na krém :
200 g smotana na šľahanie
250 g mascarpone
250 g tučný tvaroh
40 g práškový cukor
1 čajová lyžička vanilková pasta
2 stužovače na šľahačku
Postup
Zapneme rúru na 180 stupňov.
Oddelíme žĺtky od bielkov. Bielky pôjdu do menšej a žĺtky do väčšej misy.
Ja ako prvé šľahám bielky, aby som nemusela umývať metličky, ale musíme pracovať plynule, aby sneh nestál.
Ak si neveríte, tak šľahajte žĺtky, ale pred tým ako sa pustíte do snehu, musíte bezpodmienečne dôkladne v horúcej vode, umyť metličky.
Bielky šľaháme s dvoma lyžicami cukru do pevného snehu.
Do žĺtkov dáme dve polievkové lyžice vody, prešľaháme a pridáme cukor, ktorý ostal.
Šľaháme, kým krém nie je svetlý a nezväčší svoj objem.
Pri obidvoch používajte radšej stredné otáčky, a nie vysoké.
Do žĺtkového krému zamiešame vanilkovú pastu a korenie spekulatius.
Pridáme múku a škrob a premiešame do hladka.
Nakoniec, stierkou zapracujeme rezavými a otáčavými pohybmi, sneh.
V hlbokom plechu s rovnými stenami, máme papier na pečenie a do neho vylejme piškótovú masu.
Rovnomerne rozotrieme a dáme piecť na nejakých 12 minút.
Upečené cesto je pevné a môžete ho skontrolovať zapichnutým špáradlom, či nie je mokré. Ak je upečené, hneď ho stiahneme z plechu a necháme na mriežke vychladnúť.
Jablká očistíme a nakrájame na kocky.
Dáme do kastróla a posypeme dvoma lyžicami cukru. Dôkladne vymiešame aby sa rovnomerne obalili cukrom.
Dáme na zdroj tepla a vyžmýkame k nim citrónovú šťavu bez jadierok.
Mne sa zdala jablková zmes málo sladká, tak som podliala jednou lyžicou citrónovým sirupom a jednou lyžicou vodou.
Pridáme vanilkovú pastu a dusíme približne päť minút.
Jablká pekne zmäkli a pritom ostali v kúskoch a nerozvarili sa.
V 130 ml tekutiny rozmiešame do hladka pol balíčka pudingového, vanilkového prášku na varenie. Ak máte jablkový džús , alebo šťavu, tak použite ten. Ja som nemala a mala som citrónový sirup, tak som urobila sýtejšiu vodu s týmto sirupom. Môžete vlastne použiť hocijaký bledý sirup. Mám veľmi dobré skúsenosti s bazovým napríklad, alebo som párkrát odšťavila pomaranče.
Rozmiešaný puding vlejeme k jablkám, na miernom ohni miešame, kým zmes nezhustne.
Odstavíme zo zdroja tepla.
Piškót stiahneme z papiera a preložíme naspäť do pekáča, alebo vložíme do rámu na pečenie a upravíme ho na veľkosť plátu.
Nech robím, čo robím…ja sa nikdy v živote nenaučím rozotierať cesto rovnomerne. Raz ma z toho trafí, to Vám vravím rovno.
Na piškót rovnomerne rozotrieme jablkovo-pudingovú náplň.
Necháme dôkladne vychladnúť.
Základom pre pekný, hladký krém, ktorý ideme šľahať je, aby boli všetky tri zložky rovnakej teploty…a to studenej.
Šľahačku prešľaháme do penista pridávame po tretinách mascarpone. Po zjednotení krému, pridáme cukor, vanilkovú pastu a tvaroh, ktorý tiež zapracujeme po tretinách.
Po zjednotení krému, šľaháme nejaké tri minúty a pridáme dva balíčky stužovača šľahačky.
Miešame ešte minútu a vypneme šľahač.
Krém navrstvíme na vychladnutú jablkovú náplň.
Na krém pokladieme spekulatius sušienky, tak aby každá , tvorila povrch jednej porcie.
Je nevyhnutné aby zákusok postál aspoň tri hodiny.
Sušienka bude stále chrumkavá, ale na druhý deň už zvlhne a bude sa dať aj krájať lyžičkou. Dobrému Manželovi vyhovovala aj jedna, aj druhá možnosť.
Pôvodný zákusok bol na veľkosť plechu 30 x 40 a piškót bol z 5 vajec. Upravila som recept na môj malý plech 30 x 20. Spomerovala som aj piškót, aj náplň, ale krém som robila v pôvodných množstvách surovín, pretože DM miluje veľa krému. Vôbec to tomu zákusku nevadilo.
Zaraďujem do rodinného repertoáru.
A tu Vám ešte ukážem zákusok Mojej Dobrej Cerky, s lotuskami. Naozaj sa mi veľmi, veľmi páči jeho vzhľad, omnoho viac, ako ten môj. Menšie sušienky sú jednoducho úhľadnejšie.