Archívy autora: vybusna

Jablkové taštičky s chuťou Vianoc

 

Dnes bol deň plný prekvapení.
Tá veľká plátenná taška, o ktorej som si myslela, že je plná jadier vlašských orechov, ktoré mi natĺkol tatík a bolo ich dobrých 5 litrov, tak tá taška bola plná jonatániek z rodičovskej záhrady. Takže od debničky jabĺk od Ľubomíra, pribudli červené jablká zo Seliec.
A to čo som si myslela, že je taška plná neviem čoho, tak to sú orechy , čo sme zbierali  minulú sobotu v Selciach.
Keď som Dobrého Manžela poinformovala o tejto zámene všetkého so všetkým a zabudnutými nalúpanými orechami , výborne sa na tom pobavil a priniesol mi teraz večer darček a to luskáčik na orechy .
Boli síce časy, keď mi nosil napríklad zmrzlinu, ale teraz som sa tomu luskáčiku potešila prenesmierne.
Hoci aj tak si myslím, že ich budem tĺcť kladivom.
Keď som z tej plátennej tašky vybrala červené jabĺčka, tak nesmierne mi pripomenuli Vianoce, ale tak veľmi, že to snáď ani nebolo možné. Ak zarodia na strome čo len tri jablká, tak tatík ich vždy odložil , tak aby vydržali do Štedrého Večera a tam sme ich prekrojili a hľadali hviezdu, alebo kríž.
Dobrá Cerka, tá proti tomuto zvyku brojí roky rokúce, Strašne sa bojí, že tam raz bude kríž, alebo bude poškodené jadro. A bojím sa aj ja a tak sme už dve, čo proti tomu drdleme. Minulý rok sme už už s tým prestali, ale potom potajomky mamička to jablko prekrojila a potom nám víťazoslavne  ukázala dokonalú hviezdu.
Zatiaľ bola naša rodina požehnaná tým, že sme sa len rozrastali a ja dúfam, že to tak bude ešte roky.

No a tým, že mi pribudli ďalšie jablká, ďalší múčnik bude zase len jablkový.
Minule som pridávala na pinterest môj posledný jablčník  a pinťák mi ponúkol rôzne tematické recepty.  Tam som videla tento, ktorý pridávala na Varechu Tajka06. Ohromne ma oslovil.
Urobila som v ňom zmeny podľa mojich potrieb a surovín, technológiu som ponechala pôvodnú.
Taštičky chutia ako vianočné pečivo,  ozvláštnené jablkami. Naozaj nesmierne pôvabná chuťová kombinácia.
DM ani nevečeral normálne jedlo, Urobila som mu kanvicu čaju Earl Grey s plátkou limety a medom. A pomaly ich likviduje. Svieti nám dušičkový veniec a vo vzduchu cítiť chryzantémy vo váze.
Nádherný jesenný večer s vianočnou chuťou.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  cca 40 kusov

Suroviny:

Na cesto :
400 g hladká múka
130 g práškový cukor
150 g maslo
2 žĺtky
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 plná čajová lyžička prášok do pečiva
2 plné polievkové lyžice hustá kyslá smotana
Na náplň :
jablká, šťava z polovice limetky
1 čajová lyžička škorica
práškový cukor na posyp

Postup

Zo všetkých surovín uvedené v rozpise rýchle vypracujeme cesto. Cesto je dosť lepivé, vydržte to.
Maslo , ktoré som požila som vytiahla z mrazničky a nastrúhala som ho na strúhadle. Išlo to veľmi rýchle a tým, že bolo také studené, som nemusela cesto nechať odpočívať v chlade.
Jablká ošúpeme a zbavíme jadrincov.  Nakrájame ich na pol centimetrové mesiačiky. Dáme ich do nádoby, pokvapkáme šťavou a zasypeme mletou škoricou.  Premiešame a odložíme bokom
Cesto rozvaľkáme na tenko, na nejaké dva milimetre. Ja som vaľkala na nejaké tri mm a znieslo by to menej.
Vykrojíme kolieska , ja som robila pohárom s priemerom osem centimetrov.
Na polovicu každého kolieska položíme mesiačik ochuteného jablka a preložíme.
Ja som to nerobila, ale nabudúce pod jablkový mesiačik rozotriem buď trošičku jablkovej detskej výživy, alebo ríbezľový lekvár.
Do receptu som to nepísala, pretože som to tak nerobila, ale Vy to určite vyskúšajte na pár kúskoch.


Cesto nezatláčame ani taštičku neuzatvárame. Len cesto prehneme
Hotovú taštičku preložíme na plech s papierom na pečenie.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som potom stiahla na 180 a piekla cca 30 minút do tmavozlata.
Ja mám rúru plynovú a tá pečie inak ako elektrické, strážte si to.
Taštičky budú po vytiahnutí z rúry mäkké, ale po vychladnutí ztuhnú.

 


Nakoniec ich pocukrujeme.

Jablkový koláč z tvarohového cesta – dokonalý

 

Dobrá Teta Pavla má dlhoročného priateľa Ľubomíra. A moja Dobrá Svokra mala pred rokmi nadriadeného, ktorý sa volal Jaromír.  Môj Dobrý Manžel si vtedy dôsledne mýlil ich mená. To bolo niečo neskutočné. On bol schopný zmiasť komplet celú rodinu . Moja DS, ktorá Ľubomíra poznala od svojho pubertálneho obdobia a istý čas nosila v peňaženke jeho hlavičku, vystrihnutú zo spoločnej táborovej fotky, kde im robil vedúceho, tak ešte aj ona úbohá, sa raz zamyslela, pri vyslovení jeho mena. Dobrá Švagriná Kačenka, ho istý čas volala Jaromír, nevediac, že on je vlastne Ľubomír.  Raz sa opýtala DT, že kto je ten Jaromír a kedy sa rozišla s Ľubomírom.
Toto obobie je pradávno za nami a nutné je k tomu dodať, že to bolo obdobie, kedy sme, okrem DS, nikto nepoznali Ľubomíra osobne , pretože sa nás všetkých bál.
Ktovie prečo, pretože keď prekonal svoju sociálnu plachosť z našej utáranej rodiny, tak do nej okamžite zapadol ako ritka na šerblík.
Dokonca, teraz keď som písala toto intro, tak som si už vôbec nevedela spomenúť akéže to bolo meno, s ktorým si ho DM zamieňal.
Ľubomír miluje koláče a nesmierne dokáže vychváliť toho, kto mu ich predloží na stôl. Na chate som to bola ja a bol mojim najmilším koláčovým stravníkom, pretože toľko chvály mi jakživ nikto nepovedal.
A to ja milujem. Milujem keď niekto chváli moje koláče. Taká som ja.
Keď mal prísť, tak čo by som mala otvorenú zlomeninu nohy a k tomu akútny zápal slepého čreva, tak kým by som si zavolala sanitku, tak som mu najprv narýchlo niečo upiekla. Na tácku dôsledne naložila, všetky okrajové a rohové kusy a až potom umrela. Taký je to chválič.
Ľubomír nikdy nechodí s prázdnymi rukami a vždy, takpovediac klope čelom. Takú archívnu hruškovicu z roku 2005 ste ešte nepili, akú mi priniesol. Tak ani ja som ju nepila, ale dokonca aj moja mamička, čo je trvale polepená opiátovými náplasťami proti bolesti,  oblizla a keďže poznala za celý svoj život,  len  tú najlepšiu domácu pálenku, tak vedela oceniť kvalitu toho  moku.
No a on ma tento celý rok zásoboval aj  ovocím zo svojej záhrady.
Tak čerešne som mu zakázala nosiť, lebo čerešňu som mala priamo na dvore.
Ale sliviek mi priniesol za kýbel s tým, že si mám zavariť. Pche, vraj zavariť!
Týždeň som chodila dehydrovaná, lebo som sa bála napiť vody, aby ma nerozdrapilo, alebo niečo podobné. Bola som doslova živá na tých slivkách. Asi 2x som urobila slivkový kysnutý a asi 2x slivkové gule, zvyšok som zjedla.
Potom mi priniesol hrušky, tie som tiež zjedla.
Jablká ktoré mi priniesol by som nemohla zjesť, tých mi priniesol dve debničky.

Z tých som piekla a piekla a piekla a priniesla som si ich aj do Mníchova.
Tento múčnik bol posledný, ktorý som piekla na chate. Je dokonalý. Piekla som ho asi trikrát po sebe a vždy sa zjedol v ten deň.
Recept som našla úplnou náhodou v starom čísle časopisu Dobré Jedlo. Potrebovala som nutne spotrebovať tvaroh a tento klenot ma oslovil.
Teraz ma napadlo, že to nebol vlastne posledný múčnik. Posledné čo som na chate piekla boli cestovné rožteky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    hlboký plech 27 x 32 cm vnútorné rozmery

Suroviny:

Na cesto :
350 g polohrubá múka + múka na podsypávanie pri vaľkaní
250 g maslo
250 g tvaroh
1 vajce
3 lyžice práškový cukor
1 balíček prášok do pečiva Dr.Oetker
štipka soli
Na náplň :
8 veľkých jabĺk
1 balíček vanilkový puding Olé bez varenia
4 polievkové lyžice kryštálový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
veľká hrsť hrozienka

tuk na vytretie plechu
múka, alebo kokosová múčka na vysypanie plechu
práškový cukor na posyp hotového koláča

 

Postup

 

Ako prvé pripravíme plnku. Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.
Pridáme vanilkový a obyčajný cukor a hrozienka. Keby som piekla koláč do Seliec tak hrozienka nedávam, pretože tam sú nehrozienkový stravníci.
Vo vode rozmiešame pudingový prášok a vlejeme ho k jablkám.
Premiešame a odložíme bokom.
Tvaroh na cesto som použila nehrudkový a tučný. Na doske zo všetkých surovín vymiesime hladké cesto. Ide to rýchle a miesi sa ľahko.
Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Plech vytrieme tukom a vysypeme kokosovou múčkou, alebo jednoducho múkou.
Presne podľa veľkosti plechu upravíme papier na pečenie.
Papier poprášime múkou a cesto na ňom rozvaľkáme. Pomáhame si pri tom podsypávaním múkou.
Okraje, ktoré prečnievajú odrežeme a doplníme  kúsky cesta tam, kde zase naopak cesto chýba.
Cesto preklopíme  do plechu a papier stiahneme.
Takto isto rozvaľkáme aj druhý plát cesta.

 

 

 

 

 

Plnku v mise premiešame. Podľa šťavnatosti jabĺk je zmes buď mokrá, alebo veľmi mokrá.
Nežmýkame ju, ale zase ani nenaberáme tak, aby nám z nej čurčala šťava.
Ja som ju premiešala a potom normálne rukou prenášala na cesto. Keď som piekla prvýkrát, tak mi v mise neostala žiadna šťava, ale druhýkrát som mala inú odrodu jabĺk a ostalo mi veru šťavy dosť veľa.
Plnku uhladíme opakom lyžice a na plnku preložíme druhý plát cesta.
Preložíme presne tak ako ten prvý. Preklopíme a stiahneme papier.

Plech vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a stiahneme teplotu na 180 .
Pečieme nejakých 35 až 40 minút, tak aby bol koláč odspodu a aj zvrchu tmavozlatý.
Minutáž si strážte podľa svojej rúry.
Koláč necháme úplne vychladnúť a pocukrujeme

 


Dúfam, že Vám bude chutiť tak ako našej rodine.

Český „hospodský“ guláš

 

Tento recept vkladám na vyslovené prianie môjho Dobrého Manžela. Tvrdí, že ešte nikdy som tak dobrý neurobila a mám ho hneď, pokiaľ mám ešte všetko v čerstvej pamäti, vložiť na  blog, aby som každý ďaľší,  robila presne podľa tohto. 🙂
On to ešte nevie, ale ani jeden nebude presne takýto. Buď bude horší, alebo lepší, alebo jednoducho iný, ale rovnaký nebude.
Močing v Mníchove, nie je taký ako v Čechách, alebo na Slovensku.  Mäso na guláš sa robí z nejakého orezu a predáva sa priamo nakockaný.
Je to príšerné mäso. Na guláš v našom ponímaní absolútne nevhodné.  Je to pekné mäso , bez štipky tuku, bez štipky mramorovania, glejových blaniek. V  tých kockách nenájdete ničové nič, len sval.
Také mäso na guláš nech si nechajú.
Dlho, dlho  som hľadala náš močing v nemeckých mäsiarstvach.
Našla som ho v tejto podobe a predáva sa ako mäso na polievku.

Nie nie je to Osso Bucco, to býva z teľaciny. Toto je z dospelej kravy. Kosti do guláša nedávam, vyberiem ich a uvarím z nich fajný vývar.
Slovenský močing  musíme,  občas , najprv masívne  odblaniť, ale nevymenila by som ho za nič na svete.
Kvôli nášmu močingu sme teraz kúpili prenosnú chladničku a prinesiem si ho aj do Mníchova.  Sú veci, ktoré mi pripadajú jednoducho nezameniteľné.
Takže toto je krčmový guláš, fotka nie je bohviečo a nemám  nafotený ani postup. Ani vo sne by ma nenapadlo, že ho budem vkladať sem.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

700 g hovädzí močing
3 veľké žlté cibule
4 veľké strúčiky cesnaku
1 veľká lyžica bravčovej masti
1 malá konzerva paradajkového pretlaku
1 plytká polievková lyžica soľ
2 lyžice sladká mletá paprika
1 lyžica drvená rasca
podľa chuti chilli paprika
2 polievkové lyžice sušená majoránka

 

Postup

Cibuľu a cesnak ošúpeme a  cibuľu nasekáme. Mäso nakrájame na kocky.
Hrudu bravčovej masti v kastróle rozohrejeme a podusíme cibuľu. Cibuľu dusíme pomaly a občas miešame, musí byť dokonale mäkká a zlatohnedá. Trvá to aj 10 až 15 minút.
Masť je plná cibuľovej chuti a vône.
Na masť pridáme mäso a opekáme dôkladne zo všetkých strán.
Zasypeme paprikou, soľou, drvenou rascou a premiešame.
Pridáme máličko horúcej vody a pridáme celý paradajkový pretlak. Nepoužívame nič iné, len paradajkový pretlak.
Prelisujeme cesnak a podlejem vriacou vodou.
Vody nemá byť veľa, tak aby bolo mäso tak tak zakryté.
Radšej podlievame neustále počas dusenia.

Mäso sa má dusiť vždy tak, aby bolo akurát v šťave, ktorá hustne a hustne. Nesmie sa prichytávať o dno, ale nesmie ani plávať v hnedej vode. Neviem ako to napísať lepšie.
Dusíme podľa kvality mäsa,  ja som vždy dusila viac ako dve hodiny.
Na záver vsypeme majoránku a podľa chuti chilli mletú papriku. Ak treba dosolíme.
Omáčka je dokonale hustá, mäso sa dá krájať lyžicou a všetko je plné chutí.
DM k tomuto  gulášu vyžaduje ako prílohu kolienka. Na chate som nemala ani jednu maličkú cestovinku, len knedlíky v prášku. Teta Pavla sa práve  vrátila z hubačky, tak som ich pár podusila a zamotala do knedlíkovej šišky. Bolo to také spestrenie.

 

 

 

 

Krehký miesený koláč so smotanovou plnkou.

 

 

Môj tatík pochádza z piatich súrodencov. Dnes už bohužiaľ nežije ani Anna, ani Ján. Ale je to dobrý rod. Obaja mali vyše deväťdesiat rokov, keď sa odobrali do neba a strážia nás ako anjeli. Zvyšný traja, stále žijú. Želmíra má už vyše deväťdesiat a tatík Blažej so svojou dvojičkou Ondrejom majú vyše osemdesiat.  Nám, ich deťom ostáva len dúfať, že budeme mať to veľké šťastie a dožijeme sa tak zaslúženého veku, ako oni.


S každým z nich mám zachovanú nejakú spomienku.
Najstaršia Anna , rodina tvrdí, že som sa na ňu podala. Ak je to pravda, tak mám veľké šťastie. Strynka Anča, ako sme ju volali, bola úžasná žena. Mala až do konca svojich dní nesmierny prehľad o verejnom živote, politike, sociálnej problematike a na všetko mala svoj zdravý názor. Celý deň počúvala rádio a všetko komentovala. Celý život ťažko pracovala.  Ako dnes ju vidím, ako sedí u nás  v kuchyni, mocné nohy (ktoré som po nej zdediť ozaj nemusela) v károvaných vysokých podkolienkach, vyložené na malom stolčeku. V ústach mala jeden viditeľný zub a zjedla celé jablko, len tak chruplo. Neviem, či mala zubnú protézu, ale u nás si ju pamätám len s tým jedným zubom. Už keď som žila v Mníchove a strynka prestala vychádzať z domu, bola mi mamička ukázať jeden dom, na jej ulici. Zastavili sme sa u nej a zistila som, že rozum mala stále rovnako bystrý, ako predtým. V jej poslednom roku, sa pri nej striedali všetky jej dcéry, aby nebola sama a tak umrela v podstate v kruhu svojej rodiny. Strynka bola si skvelá a je to pre mňa naozaj veľká česť , ak som taká ako Ty.
Strýčka Jana mám zachovaného, ako hrá na harmonike a spieva pesničku „moja Betka“. Betka sa volá jeho manželka. Keď sa mu vydávala vnučka Veronika, bola som , tak ako je zvykom u nás v dedine, priniesť na prípravu svadby peniaze. Kedysi sa nosili potraviny na pečenie koláčov. Ale to bolo v čase keď sa tie zákusky na svadbu, skutočne fyzicky piekli v dome. Teraz sa zákusky objednávajú a nosia sa teda už peniaze. Vlastne ja už neviem, či sa to stále praktizuje. Dosť na tom keď sa vydávala Veronika, tak to ešte fungovalo a ja som prišla s mamičkou k mojej sesternici Marte, nevestinej maminke. Vtedy som videla strýčka Jana naposledy. Bol to vysoký rovný chlap, a aj v svojej osemdesiatke si tú rovnosť zachoval. Prišiel podal mi ruku a ja som ho pobozkala. Stále cítím vôňu jeho kolínskej, pretože bol čerstvo oholený. Prešlo viac ako desať rokov a on sa odobral.
Strynka Želka. Keď sa vydávala Annina dcéra Elena,na jej svadbe si strynka  dala na zem  otvorenú fľašu nejakého alkoholu, vyzula sa a hajduchovala ponad tú fľašu v kruhu ľudí. Ona ma brávala na svoje firemné výlety, rozprávala sa svojím tichým hlasom so smnou ako s dospelou ženou,  aj keď som bola len dievča a celý môj život ma volá Milenka. Takto ma volá jedine ona. Keď som si ako dieťa predstavovala, že čo sa so mnou stane, ak by mi umreli rodičia, tak som tajne dúfala, že si ma vezme strynka Žela.  Mala len synov a tak som po nej zdedila, nejaké kúsky z jej šatníka. Nádhernou kruhovou sukňou, ktorú ona volala „štofka“, som robila veľkú parádu počas celej mojej strednej školy a nejedna spolužiačka mi ju závidel.  Potom som sa do nej už nezmestila.
Stále je medzi nami a občas ju tatík privezie ku nám autom. Keď som sa s ňou rozprávala tento rok, neustále sa so mnou chcela rozprávať o mojich deťoch Dorke a Janíčkovi. Až po nejakej chvíľke som zistila, že si myslí, že ja som Radka, moja dcéra. Aj ma tak oslovovala a opýtala sa ma, ako sa má Milenka. Chudiatko je už veľmi zmätená.
Strýčko Ondrej, tatíkove dvojča. V dedine bol nesmierne obľúbený. Vtipkár, elektrikár, kujon.. Oni sú jednovaječné dvojičky a tak sa na seba aj veľmi podobali, ale povahou neboli rovnakí. Tatík mal skôr povahu ako strynka Žela, tichý, rozvážny, ktorý má rád ľudí, ale aj svoju samotu.
Ondrej bol povahou na strynku Anču. Do každého hrnca vareška, jazyk sa mu nezastavil a bol všade, kde sa niečo dialo. Neviem vybrať žiadnu spomienku, pretože on bol viacmenej súčasťou našej rodiny.  Váľali sme sa od smiechu keď k nám prišiel. Nechápem kde na tie žartíky a trefné vetičky chodil. Kým som bývala ešte u rodičov, ale aj potom neskôr, boli sobotné rána nemysliteľné bez Ondreja.  S taškou plnou mlieka a rožkov sa u nás vždy zastavil na hrnček kávy. My všetci v pyžamách, neučesaní s neumytými zubami a Ondrej verklíkoval, čo, kde, ako.
Od svojich 75 rokov sa stali s tatíkom zdvojené nádoby. Chodili spolu na nákupy, chodili spolu do kostola, chodili spolu po doktoroch. Ešte aj choroby majú rovnaké. Darmo, genetika nepustí.
V poslednej dobe si Ondrej prechádza zložitým zdravotným obdobím a nám všetkým ostáva dúfať, že tá figliarska iskierka v ňom ešte zažiari.

 


Tento koláč, tak sama pre seba volám strynkin Želkin. Aj keď som si recept na cesto našla na týchto maďarských stránkach a náplň u Magdalénky na topreceptoch.
Strynka ho asi piekla inak a s tvarohom, ale stále mám zachovaný jej tvarohový mrežovník.  Aj keď som sa akokoľvek snažila, tak nejako som si nikdy na tom mojom nepochutila.
Raz na chate som mala v pláne , že ho upečiem, ale som zistila, že ten tvaroh, ktorý som mala, sa na ten koláč vôbec nehodil. Tak som myslela, že urobím normálny lekvárový mrežovník a prechádzala som si recepty. Na topreceptoch som objavila koláč od Magdalénky, ktorý mal rovnaké cesto ako môj  miesený, ale náplň,  aj keď vyzerala ako tvarohová, tak tvarohová nebola. Mala som všetko a tak som išla do toho a vážne bol skvelý. Dobrý Manžel síce chce viac ten jablkový, ale zbytok rodiny zas práve tento smotanový. Už sa neviem dočkať, kedy ho budem môcť upiecť aj v Selciach. Strašne som zvedavá čo naň povedia.
Viete tvaroh sa dá použiť do mnohých iných koláčov, ale táto náplň asi len tu, tak si myslím, žeby bola škoda, piecť ho inak.
Takže Magdalénka  ďakujem, ale určite Ti nebude vadiť, keď ho budem volať „strynkin“ naďalej. Lebo vieš, on je presne taký ako ona, báječný.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):     plech 27 x 32 

Suroviny:

Na cesto :
500 g hladká múka
250 g maslo
200 g práškový cukor
4 žĺtky
1 balíček prášok do pečiva
štipka soli
strúhaná kôra z jedného citróna

Na smotanovú náplň :

700 ml sladké mlieko,
80 g krémový prášok Zlatý klas
9 polievkových lyžíc kryštálový cukor
1 balíček vanilkový cukor
pol čajovej lyžičky vanilkový extrakt
4 bielky
300 g hustá tučná kyslá smotana

Postup

 

 

Najprv vypracujeme cesto.

Na dosku presitujeme múku a zmiešame ju s práškom do pečiva a cukrom a štipkou soli.
Do stredu urobíme jamku a vklepneme tam štyri žĺtky. Zapracujeme nahrubo a nakoniec pridáme nakrájané mäkké maslo. Všetko zmiesime a vypracujeme hladké cesto.
Zabalíme ho do fólie a odložíme na chladné miesto aspoň na polhodinku.

Uvaríme puding.
Dáme variť 500 ml mlieka a v 200 ml poriadne rozmiešame 2 balíčky Zlatého klasu (každý po 40 g) a 7 polievkových lyžíc cukru.
Keď mlieko začne po krajoch bublinkovať, vmiešame do neho pudingové mlieko a uvaríme dohusta. Uvarený puding preložíme do väčšej misy a  ideme šľahať sneh.


Bielky napeníme a pridáme k nim  2 polievkové lyžice cukru. Vyšľaháme pevný, tuhý sneh s ostrými špičkami.
Počas šľahania poprosíme nejakých pomocníkov, aby nám občas premiešali uvarený puding,  aby sa netvorila koža.
Hneď po vyšľahaní snehu, do pudingu vmiešame po častiach kyslú smotanu, aj keď je puding stále ešte veľmi teplý.
Po zmiešaní, po častiach pridávame sneh a pomaly ten sneh prevraciame a obaľujeme v pudignovej hmote.
Cesto rozdelíme na dve časti.

Podľa plechu  27 x 32 (radšej menší, ako väčší)  vystrihneme papier na pečenie a cesto vaľkáme priamo na ňom, kľudne podsypávajte pritom múkou, alebo to cesto vaľkajte medzi dvoma papiermi na pečenie.
Nesporná výhoda vaľkania na papieri je v tom, že ho prenesiete raz dva. Mne teda veta z podobných rcp “ cesto prenesieme pomocou valčeka “ príde jednoduché napísať, ale ťažko uskutočniť. Takže prenos na papieri mi výrazne pomohol.
Cesto preklopime do plechu a papier stiahneme.
Na cesto rozotrieme plnku.
Druhú časť cesta rozvaľkáme podobne ako prvú a prikryjeme ňou  plnku.
Plát cesta popicháme vidličkou.

 

 

 

Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov 35 až 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.
Vychladnutý múčnik posypeme práškovým cukrom a krájame.

Zemiaková nátierka

Moja mamička prvý rakovinový atak zdolávala ako štyridsaťročná. Druhý o päť rokov neskôr.   A potom ich,  v rôznych xročných odstupoch,  bolo ešte niekoľko. Zakaždým sa prejavila v inom orgáne a zakaždým to znášala veľmi statočne. Niekoľkokrát brala chemošku, niekoľkokrát jej zliezli vlasy, niekoľkokrát sa cítila tak mizerne, že myslela, že jej to vážne jej posledná fáza a vždy sa pozviechala, naštartovala imunitu a vlani sme oslavovali jej 80 narodeniny. Je jasné, že tieto choroby ju fyzicky poznačili a jej aktívne obdobie je už dávno preč. Ale je tu, je s nami a všetci ju milujeme.
Ako mladá žena, bojovala proti rakovine všetkými možnými spôsobmi.
Bola na 40 dňovej šťavovej diéte, potom prestala jesť živočíšne bielkoviny, stravovala sa makrobioticky a tak rôzne.
Pred tými tridsiatimi rokmi, neboli také možnosti stravovania ako teraz, neexistoval internet, ktorý by nás poučil a ani,  v normálne dostupných,  médiách sa o možnostiach alternatívnej podpornej liečby veľa nepísalo.
Kadejaké príručky  sa šírili normálne ako samizdaty.
Pamätám si, ako som po večeroch prepisovala knihu „Zdravie z božej lekárni“ od Márie Treben.
Ako veľká novinka u mňa vtedy v úrade frčali papiere do písacieho stroja, medzi, ktoré sa nemusel vkladať kopír.  A jeden balík som si z práce ukradla a šéf mi na to prišiel.
Keď som bola na koberčeku a ja som sa striasla ako osika a vysvetľovala, prečo som to urobila. Šéf sa zamyslel a povedal mi pamätnú vetu. “ Dobre, ale jednu kópiu urob aj mne“
Aj som ich bola dať zviazať. 🙂
Keď bola na strave bez živočíšnych bielkovín, tak veľmi veľa používala droždie Tebi.  Robila taký šalát a bolo to veľmi dobré. Mamka si to už nepamätá bohužiaľ.
A učili sme sa robiť nátierky. My sme dovtedy poznali, jedine rybičkovú a vajíčkovú.
V tom čase v BB otvorila firma Lunter novú predajňu Alfa Bio. K seitanu, ktorý sme robili,  pribudlo tofu a zistili sme, z čoho všetkého sa dajú robiť nátierky.
Ponúkali ich vo veľkých antikorových nádobách  a my sme si mohli nabrať do vaničky, koľko sme potrebovali.  Boli tam aj pripravené ochutnávky.
Prvýkrát v živote som vtedy počula o cíceri a jedla z neho nátierku, alebo šošovicovú, alebo hrachovú. A každá chutila inak. A medzi nimi bola aj zemiaková.
Nie nebola to zemiaková ala tatarák. Ale taká obyčajná, jednoduchá.
Mamka mala nenormálnu chuť na hrianky a na to natrieť tieto rastlinné nátierky. Urobili sme hrianky len tak nasucho a išli sme sa potrhať.
Tak som si v piatok premýšľala, žeby som tú zemiakovú urobila, či by mi chutila rovnako ako vtedy.
Tak mne chutila, ale Dobrý Manžel ju odmietol jesť. Aj ochutnal, ale si vypýtal nejaké náhradné riešenie.
A keďže mi nechutila zase tak, že som odpadúvala od úžasu, tak pre mňa samú ju už robiť nebudem. Ja sa bez nej kľudne zaobídem. Ale viem si predstaviť, že Moja Dobrá Svokra by ju ocenila.
Nelámem nad ňou palicu a na chate ju urobím mojej vegetariánskej časti rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

400 g menšie zemiaky (cca 400g)
3 strúčiky cesnaku
150 ml majonéza
ochutený olej alebo maslo
mletá sladká paprika s údenou chuťou

Postup

Zemiaky v šupke uvaríme v slanej vode a necháme úplne vychladnúť.
Ošúpané, postrúhame na malej slzičke.
Prelisujeme k nim cesnak, pridáme majonézu a ak máte ochutený olivový olej, tak by to bola celkom dobrá voľba.
Ja som mala taký, v ktorom boli naložené guličky červeného korenia, bobkový list, pálivá paprička a nové korenie. Pridala som z neho asi lyžicu. Keď ochutený olej nemáte, nič sa nedeje.
Odroda zemiakov, ktoré som uvarila boli tvrdé, určené na šalát a  nedali sa stále dobre rozmiešať, tak som pridala ešte lyžicu margarínu (ja nemeckú lattu, Vy to, čo doma používate bežne ,Rama a podobne)
Ochutila som soľou a paprikou.

Miesený jablkový koláč

 

Naša rodinná okrouhlícka chata je rozdelená na dve časti. V jednej trvale žije Deda Oldřich a jeho manželka Vilma. A v druhej žila jeho staršia sestra, naša Dobrá Babička. Babička si už , bohužiaľ, spieva pri nebeskom táboráku a ako náš anjelik dáva pozor, aby sme sa v lese nestratili.
Oldřich s Vilmou očividne ožili, keď sme na chate pobudli tých pár mesiacov. Ani sa nedivím, žijú tam celoročne a ich spoločenský život skončil niekedy pred 20 rokmi. Pracovný ten nie, aj pri svojich ôsmich krížikoch, sú si absolútne sebestačný a len pri tých naozaj zložitých veciach, ako je opraviť a nastaviť vodné čerpadlo, alebo obmurovať komín, tak príde jeho syn Martin, ktorý takto chatuje v Jizerských horách.
Oldŕich ma naučil ako sa nakupuje v akciách. Ja som dovtedy vždy s prehľadom ignorovala akciové letáky supermarketov. Keď som niečo potrebovala , tak som išla a kúpila si to, bez ohľadu, koľko to stojí. Dobrý Manžel, po vzore Môjho Dobrého Zaťa, kúpil to čo bolo na cenovke v červenom,  ale to boli vždy len náhodné nákupy.
Na chate sme takto zistili, aké sú skvelé Zlaté ovsené Opávia keksy s kokosom, alebo jablkami. Dorka s kamarátkami mali neskutočnú spotrebu sladkostí a keď som napísala na nákupný zoznam „sladkosti pre detičky“, tak DM kupoval tie s červenými cenovkami a takto raz priniesol práve tieto ovsené. Sú absolútne úžasné a odpustili sme im, že majú v sebe palmový olej.
Oldřich v určité dni vystriehol DM, keď odchádzal do Jihlavy do práce (aby bolo jasné, práca DM bola izbička v jihlavskom byte Mojej Dobrej Svokry, kde si zriadil office), a nakázal mu aby priniesol akciový leták xy supermarketu. DM pri schránkach vždy zhrabol čo tam všetko bolo a Oldřich s rozžiarenými očami si to prevzal.  Raz keď som sedela u nich na kávičke, tak si písal nákupný zoznam a tam čítam 3 kilo krkovičky. No nešla som to pochopiť, či oni zjedia toľko krkovičky. A potom mi to ukázal. Krkovička stojí obyčajne 160 českých korún a teraz v akcii stála 79. Bravčová panenka stála 160 korún a pôvodne stojí tristo aj niečo, už som zabudla koľko. No ohromná zábava prechádzať akciové letáky.
Raz bolo v akcii maslo,stálo 30 českých korún, čo je 1,20 eur. Takto lacné maslo som nekúpila už asi 3 roky. Práve včera som kupovala v mníchovskej Edeke najlacnejšie maslo za 1,90 eur.
DM mi priniesol dve kilá masla a Oldřich sa tomu strašne smial. Že čo budeme robiť s toľkým maslom.
Tak som mu to vysvetlila.
Jeden koláč = jedno maslo.
A piekla som dva až trikrát do týždňa.
Jasne že nie vždy som minula jedno maslo na jeden koláč, to zas nie, ale dovolím si tvrdiť, že za tých 100 dní som s prehľadom minula desať kíl masla.
A smiech ho prešiel.
Tento koláč volá moja mamička miesený. Krehký koláč je vraj niečo iné. Takže ho volám miesený aj ja.
Doteraz som ho nerobievala, ale na chate, kde sa spotrebúva všetko čo je, tak som ho veru piecť začala. Čo s tými jablkami všakáno. A neľutujem. Miesený koláč pripomína vždy detstvo. Robili ho prababky, babky. Myslím, že celé Slovensko sa vezie na vlne tohto jablčníka a podľa mňa,  neexistuje človek, čo by ho nemal rád.
Vyskúšala som niekoľko receptov na cesto a najviac sa mi páči tento z tohto zdroja.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  plech 27 x 32

Suroviny:

Na cesto :
500 g hladká múka
250 g maslo
200 g práškový cukor
2 vajcia
1 balíček prášok do pečiva
štipka soli
strúhaná kôra z jedného citróna

Na plnku :
1 kg jablká
4 polievkové lyžice cukor (podľa sladkosti jabĺk)
1 balíček vanilkový cukor
1 čajová lyžička mletá škorica

Postup

Najprv urobíme plnku.
Jablká ošúpeme, odstránime jadrince a pokrájame na čo najmenšie kúsky, prípadne postrúhame na veľkej slzičke.
Do kastróla nasypeme cukor a vložíme jablká. Jablká začnú púšťať šťavu a cukor sa rozpúšťať. Jablká dusíme, kým nezmäknú, natoľko, aby sa dali dôkladne rozpučiť a kým sa nevyparí prebytok šťavy. Pokiaľ je zmes veľmi mokrá, tak zahustite lyžicou strúhanky z piškót.
Po prvýkrát som udusené jablká nepučila a tak som ten koláč aj odfotila, až neskôr som tie jablká začala rozfašírovávať.

Jablká ochutíme vanilkou a škoricou , citrónovou šťavou, všetko podľa svojej chuti a odložíme nabok.

Na dosku presitujeme múku a zmiešame ju s práškom do pečiva a cukrom a štipkou soli.
Do stredu urobíme jamku a vklepneme tam dve vajcia.  Zapracujeme nahrubo a nakoniec pridáme nakrájané mäkké maslo. Všetko zmiesime a vypracujeme hladké cesto.
Zabalíme ho do fólie a odložíme na chladné miesto aspoň na polhodinku.
Cesto rozdelíme na dve časti.
Čo sa týka veľkosti plechu. Keď som robila po prvýkrát tak som použila  plech veľký 33x 27 a koláč bol príliš nízky. Použila som teda menší, ale keby som mala ešte menší o dva centimetre na každom kraji, tak by to bolo ideálne. Potom ma napadlo, že veľkosť som mohla korigovať, veľkosťou papiera na pečenie, ale takéto veci Vás napadnú až neskôr.
Podľa plechu vystrihneme papier na pečenie a cesto vaľkáme priamo na ňom, kľudne podsypávajte pritom múkou, alebo to cesto vaľkajte medzi dvoma papiermi na pečenie.
Nesporná výhoda vaľkania na papieri je v tom, že ho prenesiete raz dva. Mne teda veta z podobných rcp “ cesto prenesieme pomocou valčeka “ príde jednoduché napísať, ale ťažko uskutočniť. Takže prenos na papieri mi výrazne pomohol.
Cesto preklopime do plechu a papier stiahneme.
Na cesto rozotrieme plnku.
Druhú časť cesta rozvaľkáme podobne ako prvú a prikryjeme ňou jablkovú plnku.
Plát cesta popicháme vidličkou.

 

 

 

 

 

Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov 35 až 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.
Vychladnutý múčnik posypeme práškovým cukrom a krájame.

28. 9. 2018 O tom ako má Dorka ťažkú z hlavu z toho, ako to najlepšie urobiť

 

Dorka aj keď je už tretiačka, tak stále verí na Ježiška a jeho vianočné darčeky. Už sme jej to museli vymyslieť sofistikovanejšie (Ježiško to všetko nestíha sám, tak má veľmi veľa pomocníkov, ktorí sa o darčeky postarajú miesto neho), ale zásadný ježiškovský element tam stále je.
Najprv darčeky starostlivo , s pomocou maminky , vyberá a potom píše Ježiskovi list.
Vyberá  a premýšľa nad nimi celý rok.
Tento mesiac došla k tomu, žeby veľmi chcela svoj vlastný nojbuštek.
„Vieš maminka, ja by som v ňom mala len svoje veci. Moje pesničky, moje klipíky, moje filmíky a tak. Ale ja nechcem taký detský, ja chcem už naozajstný“
Maminka by bola aj náchylná k tomuto darčeku a vysvetľuje jej, že ale tento darček je príliš drahý, na to, aby Ježiško priniesol tých darčekov viac, Takže ak chce aby dostala notebook, tak dostane len notebook a už žiadne iné darčeky.
Dorka sa tuho tuho zamyslela a prišla so skvelým nápadom.
„Maminka, vieš ako to urobíme. Ty si napíšeš na svoj zoznam darčekov, môj nojbuštek, ja si napíšem na môj zoznam ďaľšie veci , ktoré chcem a potom po Vianociach mi ten nojbuštek dáš.“
No a tu sa zapojil do debaty aj Môj Dobrý Synovec Kubko.
„No hej. A keď si Tvoj darček napíše maminka na zoznam, tak jej darček si kto napíše na svoj zoznam. Žeby si starký Blažejko napísal na zoznam KABELKA? No a potom kto si napíše starkého darček na svoj zoznam. Napíšeme polročnej Betke starkého wobenzym a žolíkové karty?“
No poviem Vám, premýšľala celý deň, ako to najlepšie urobiť.
Sme v napätí, ako to dopadne.

Tvarohový koláč s kakaovou polevou ganache

.
Na chate som nikdy nebola sama. Ak si myslíte, že život je tam tichý a pokojný, tak si to nemyslite.
Mesačné obdobie, keď tam prázdninovala Dorka bolo, aby som sa vyjadrila čo najkulantnejšie, bolo priam hektické.
Občas som za sebou doslova ťahala črevá, povedané nekulantne 🙂 . Nevymenila by som to obdobie za nič na svete a dúfam, že každý rok si to bude tam Dorka užívať plnými dúškami a ja budem tie črevá za sebou ťahať, dlhé dlhé roky.
Piekla som každé tri dni a keď nie tri, tak štyri určite. Piekla som kysnuté, piekla som miesené, piekla som šľahané, piekla som ovocné, piekla som s krémom, piekla som záviny, piekla som štrúdle. Piekla som hocičo.
A v jeden deň som si tak popremýšľala a zistila som, že som nepiekla ešte žiadnu bábovku.
Uznajte, bábovku.
A tak som si vyšľahala cesto, predhriala rúru a vybrala formu.  A čo sa nestalo. Tá forma  nemala bábovkovú vložku, a v ruke som mala obyčajnú formu na tortu.
A tak som upiekla kvázi bábovku. Veď na forme nezáleží, hlavne že chutí.
Po upečení mi ale vadilo, žeby som to mala len pocukrovať, prišlo mi to také nedorobené.
A som si popremýšľala, že krém ganache by bolo skvelá voľba.
Lenže pred pár dňami som minula moju poslednú čokoládu na varenie a ak si myslíte, že na Okrouhlíku je várová čokoláda bežný artikel , tak si to nemyslite. V krčme nemali ani len obyčajnú horkú, akurát krčmárka mi poslala 75 percentnú čokoládu Lindt, ktorú jej niekto daroval  a nie je schopná zjesť. Bola otvorená a tretina z nej chýbala 🙂
Ale mala som kakao.
Prelustrovala som internety a nejako som nakombinovala túto konkrétnu kakaovú polevu.
Ten bábovkový koláč bol skvelý, zjedol sa tlesknutím ruky do večera.
Ganache je báječná vec, vážne báječná. Stuhne dostatočne na to, aby držala svoj tvar, dalo sa s ňou parádne zdobiť a je dostatočne tvárna na to, aby nerobila pri krájaní žiadne problémy.
A jej chuť! Tá úžasne dobrá  chuť !!!

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  tortová forma

Suroviny:

5 vajec
250 g krupicový cukor
220 g maslo
2 balíčky vanilkový cukor
strúhaná kôra z jedného pomaranča
šťava z jedného pomaranča
250 g hladký jemný tvaroh
250 g polohrubá múka
1 balíček kypriaci prášok do pečiva
250 g červené ríbezle (ja som mala mrazené)
veľká hrsť hrozienka
maslo na vymazanie formy
strúhaný kokos na vysypanie formy

Kakaová ganache :
170 ml smotana
5 polievkových lyžíc krupicový cukor
4 polievkové lyžice  s kopčekom dobré tmavé kakao
100 g maslo

Postup

Oddelíme žĺtky od bielkov.
Zmäknuté maslo vyšľaháme s vanilkovými cukrami do penista a postupne do neho zašľahávame žĺtky. Poriadne prešľaháme a pridáme kôru a šťavu z pomaranča, prášok do pečiva a cukor, z ktorého sme odobrali tri  lyžice. Šľaháme kým sa cukor neroztopí. Pridáme ešte  tvaroh a múku a znovu všetko vyšľaháme.
Mala som ešte trochu zamrazených ríbezlí tak som dala tie, ale môžeme použiť akékoľvek drobné ovocie, môže byť aj čerstvé. No a hrozienka. Dôkladne vmiešame do cesta.
Šľahacie metličky starostlivo umyjeme horúcou vodou a na strednej rýchlosti začneme šľahať bielky. Po zapenení pridáme tie tri lyžice odloženého cukru a vyšľaháme tuhý sneh, ktorý tvorí ostré špičky.
Sneh preložíme do cesta a pomaly ho do neho zapracujeme. Robíme to tak, že kusy cesta ako keby obaľujeme snehom a vymiešame jednotnú masu.
Formu vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Preložíme do nej cesto a uhladíme povrch.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 220 stupňov.
Vložíme a stiahneme teplotu na 190 stupňov a pečieme cca 40 minút, respektíve kým nebude koláč upečený. Strážte si to podľa svojej rúry.
Koláč necháme vychladnúť a stále nechávame vo forme.
Smotanu pomocou metličky poriadne zmiešame s kakaom a cukrom.
Zmes dáme variť a stále miešame až kým sa cukor nerozpustí a hmota nie je hladká. Pozor veľmi prihára, takže naozaj miešame.
Odložíme zo zdroja tepla metličkou zapracujeme do masla a vymiešame hladký krém.
Necháme pri izbovej teplote, za občasného miešania,  vychladnúť. Ako bude krém chladnúť, tak bude aj hustnúť. To chladnutie je celkom pomalé.
Keď ganache dostatočne zhustne nanesieme ju na koláč, nechala som stiecť aj na boky,  vložíme do chladničky a necháme úplne zachladiť.
Krájajte ostrým nožom, poleva sa bude možno ťahať , tak ten nôž namáčajte do horúcej vody.


.

 

Hovädzie prúžky s karfiolovou ryžou – diétne

 

Keď sme koncom mája odchádzali na chatu a plán bol tam byť 2 týždne, tak som bola v diétnom móde. Vtedy si pripravujem porcie 5x denne, všetko starostlivo vážim a zapisujem. Mám presný plán nákupu, na ktorý chodím každý deň, každý deň si varím niečo iné. Mením zeleninu, ovocie, šaláty od výmyslu sveta. Plánovala som toto všetko robiť aj na chate.
Svätá prostota.
Z dvoch týždňov boli takmer 4 mesiace a mne úmysel vydržal možno celý týždeň.
Tak uznajte, v júni boli čerešne. Celý týždeň mi chodil deda Oldřich oberať čerešňu na dvore. Každý deň som odkôstkovala kýble čerešní, každý deň som upiekla iný typ čerešňového koláča a každý deň večer poobede,  tie čerešne spracovávala. Keď sa mal Dobrý Manžel vrátiť z práce domov, tak som bežala rýchlo uvariť nejakú večeru, tak aby mal aj zajtrajší obed.
Týždeň som mala neustále zalepené fialové ruky a neustále som bola ofŕkaná čerešňovou šťavou.
Večer som bola rada, že môžem umývať poháre, a tie ruky sa mi trochu vrátia do pôvodnej farby.
Po týždňových,  čerešňových orgiách, deda Oldřich v lese pílil drevo a začal ho vo fúriku nosiť a ukladať si ho do šichtúňa  (ani len netuším, ako sa to povie spisovne).  No nemala som to srdce, aby tento 82 ročný človek, bol na to sám. A keďže on mi oberal čerešne, tak ja som jemu vozila vo fúriku drevo do dvora a ukladala .
Táto práca nemá u Oldřicha konca kraja. On sa len zrazu vychytí do lesa za hájnikom a dohodne sa s ním, že si pôjde do lesa pozbierať popadané drevo. A  na jeho miestečku za chatou v lese sa objaví  náhle, nová kopa dreva. A keď už počujem, kvíliť pílu, tak to si rovno idem zobrať rukavice a fúrik. No dochodila som sa dačo.
A uznajte, len zrazu odbehnúť od Oldřichovho dreva k sebe do chaty, zvážiť si jablko a jogurt, zapísať a v kľude ho zjesť. No dalo by sa, ale už to vidím, ako to opisuje Oldřich susedovcom a tí sa váľajú od smiechu.
A ja som už od roboty odvykla, čo si budeme hovoriť. Keď sme skončili, dala som si sprchu, otvorila chladničku a zjedla čo tam bolo a zvalila sa do záhradnej hojdačky s knihou.
A v chladničke je všetko.
Na Okrouhlíku si nemám kde chodiť kupovať každý deň potraviny, aby som nemala plnú chladničku, ktorá by ma lákala. Tu sa urobí obrovský nákup, napchá sa to chladničky, do mrazničky a do komory a žijeme.
Po dvoch týždňoch zmaru som sa na to s prehľadom vykašľala a ani ma netrápilo svedomie.
To ma začalo trápiť, až minulý týždeň, keď mi pán doktor nameral tlak 195/125 a mne začalo ísť o život.
A tak som sa pokorne vrátila k tomu diétnemu módu.
Toto jedlo som varila ešte pred odchodom na chatu a bolo skvelé. Patrí do skupiny, ktorú som opisovala pri tomto recepte
No varila a jedla som to takmer pred pol rokom, nemám zachované presne ani ako som to varila, ani ako to chutilo, ale bezpochyby báječne. Pozrela som si video ako som to robila a pokúsim sa to z neho nejako opísať. Čo sa týka množstva surovín , tak tie som našla v svojom kalorickom denníku…tie mám napísane celkom presne 🙂

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

190 g hovädzie na minútky
190 g karfiol
180 g brokolica
1 polievková lyžica sójová omáčka Kikkoman
1 lyžička trstinový cukor
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo mleté korenie

 

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

Sviečkovú, alebo dobrý roštenec, alebo stehno nakrájame na veľmi tenké plátky a tie na prúžky.
Brokolicu rozoberieme na maličké ružičky.
Do panvice s hrubým dnom dáme olej a rozohrejeme ho.
Pridáme prúžky mäsa a dôkladne opečieme, pridáme brokolicové ružičky, zamiešame a opekáme nejakých 10 minút.
Ja som to mala už dosť suché, tak som dala asi 1 polievkovú lyžicu horúcej vody, sójovú omáčku, cukor, posolíme, okoreníme a opekáme kým sa ten cukor úplne nerozpustí.
Pridáme perličkový karfiol

 

 

 

a dodusíme nejakých 6 minút. Počas dusenia som ešte pridala horúcu vodu.
Pripravíme si zeleninový šalát a máme skvelý, sýty, nekalorický obed.

Celá porcia aj s veľkou misou zeleninového šalátu mala 2389 kJ.

Zrubkine rožteky

Zrubka je moja bývalá spolužiačka zo strednej školy a v súčasnosti moja kamarátka. Akurát už nie je Zrubka, ale Klinček. Hoci tou Zrubkou ostane naďalej a asi aj na smrteľnej posteli budem vedieť, kto je Zrubka. Teda okrem prípadu, že budem mať alzhajmera a  predpokladám, že vtedy už nebudem poznať ani samú seba na fotkách.
Osobne sa často nestretávame, ale starostlivo sa navzájom sledujeme a občas si popíšeme . A keď sa už raz stretneme, tak to stojí za to. V pravom slova zmysle 🙂
Klinček je oddaná kamarátka a je Vám absolútnou bútľavou vŕbou. Neurobí klebetu, neodsudzuje a podporí Vás vo všetkom a vie sa preniesť aj cez zlotu a nikdy to nespomenie a nekonfrontuje.
Máme predplatené sedenie v plzenskej na bystrickom námestí, pretože aj ona aj Osa (o Ose inokedy) pijú pivo. Mne je jedno kde si dám tú hruškovicu.
Keď sa stretnem s mojou Dobrou Cerkou a preberáme úplne všetky klebety, tak na záver sa vždy spýta “ a so Zrubkou a Osou si nebola“?
Tieto rožteky voláme „zrubkine“  nie preto, že ich ona vymyslela, ale preto, že ich zdieľala ako klip na svojom FB profile. Hneď ten večer som ich upiekla, pretože Dobrý Manžel išiel na druhý deň so svojim kolegom z Japonska na výlet do Salzburgu. O talianskom kolegovi z Austrálie, ktorý žije a pracuje v Tokiu som už písala tu. A mali obrovský úspech. Vito si ich fotil, pred jedením , potom z niekoľkých uhlov fotil,  ako ich jedol DM, DM musel fotiť Vita ako sa nimi napcháva a nakoniec niekoľkokrát odfotil aj prázdnu škatuľku.
Upiekla som im dvojaké, jablkové a zrubkine, DM medzi nimi nerozlišoval, ale Vito vraj spucoval tieto. Chutili mu natoľko, že keď už bol v Tokiu, tak písal DM, aby som mu poslala recept pre manželku. Bohužiaľ som ich vtedy na blogu ešte nemala. A vtipné bolo to, že si pýtal recept na „ZRUBKINE“ koláčiky.
Tak ma to Klinček potešilo, že to ráztocké priezvisko rezonuje aj v Japonsku.
Teším sa na Teba baba jedna.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   16 malých  rožtekov

Suroviny:

150 g polohrubá múka + múka na podsypávanie
150 g mäkké maslo
150 g syr  Philadelphia (viac v texte)
ovocný džem
dve veľké hrste sekaných orechov a mandlí
dve veľké hrste hrozienka
rozšľahané vajíčko na potretie
práškový cukor na posypanie

Postup

Najskôr k tomu syru. V pôvodnom recepte sa nepísalo o Philadephii, ale o mäkkom syre. Ja som mala Phila, preto som ju aj použila. Pokiaľ máte doma napríklad ricottu, alebo mascarpone, môžete použíť aj to. Povedzme si úprimne, že tieto syry nie sú žiadna lacná záležitosť. Náhrada môže byť aj neochutená Lučina, ktorú som použila, keď som bola na chate v Jihlave.
Nechápem, že náš trh ešte neprišiel s niečim podobným a neustále si myslí, že si vystačíme s tvarohom. Nepoznám presne technológie výroby smotanových syrov a tvarohu, ale rozdiel je v tom, že tvaroh sa robí z kyslej smotany a tie syry zo sladkej, takže tvaroh bude vždy kyslastý na rozdiel od sladkých syrov, ktoré sú bez chuti.

Keby som bola v úzkych, asi by som použila aj tvaroh, ktorý je jemný a hladký a nechala ho odkvapkať.
Takže syr zmixujeme s maslom

 

 

a pridáme múku.
Vypracujeme hladké cesto, zabalíme do fólie a necháme v chlade aspoň hodinu.
Cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme na na tenký kruh.
Cez kruh rozmažeme dookola ovocný džem. Raz som použila detské jablkové pyré a bolo to fajn.
Po mokrej náplni  rozhodíme drvené orechy a mandle. No a nakoniec hrozienka.


V pôvodnom recepte dávali tuším aj mletý mak. Ja som ho vynechala, nie preto, že som ho nemala, ale mala som inú predstavu o náplni.


Kruh radielkom rozdelíme krížom krážom na 8 trojuholníkov a tie zrolujeme skraja do stredu a ohneme do rožteka.
Rožteky prekladáme na plech s papierom na pečenie.
Pred pečením potrieme vajíčkom.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov do zlata, možno nejakých 20 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Pred podávaním pocukrujeme.
Klinček vďaka za recept.