Archívy autora: vybusna

Plnené kornútky z lístkového cesta

listkove hlavna

Mamička si lístkové cesto robila vždy sama.  Bez robota, ručne.  Pri tých kvantách  francúzskych a obyčajných kremešiek, čo napiekla,  sa teda namiesila a navaľkala,  to Vám poviem. Vlastné lístkové cesto sa zdá, že je brnkačka, ale vážne nie je.
Keď sme jedli takýto domáci krémeš, tam sa nám vyslovene oddeľovali jednotlivé plátky cesta od seba, tenké ako papier, poukladané  jedno na druhom
Ja sa vôbec nečudujem, že po čase začala piecť kremešku medovú a priznám sa, že tá bola v rodine obľúbenejšia. Do kúsku medového krémeša sme zaborili vidličku a jedným ťahom odrezali z nej kúsok,  od vrchu až po spodok, čo pri takej francúzskej, alebo obyčajnej nebolo celkom možné. To lístkové cesto  lístkovalo na každú stranu a nechávalo po sebe bordel. Jedna mimičkina kolegyňa to vyriešila fajne zato. Ona si na spodok tanierika vždy uliala jednu, alebo dve lyžice rumu. To sa jej pekne pozliepalo a mala ešte aj rumovú chuť…..pri vanilkových krémoch fantastická kombinácia, to musíte uznať.

Ako mladá, som si vôbec nedokázala predstaviť, že budem niekedy piecť krémeše, alebo štrúdle . Jednak som netušila ako si ten recept zapamätám a ani ako to budem vaľkať. Teraz je to fajn, mám každý recept na sieti, v prípade potreby.
Občas ma mátajú také myšlienky, že globálna sieť padne, nebude elektrina, alebo takéto katastrofické vízie, to ešte len bude. Ako ja urobím parížsku tortu, alebo ako urobím kávové zrná, robiť ich viem, ale z hlavy recept  nie.
Mamička to bola iná káva, tá vo svojej vrcholnej kondícii nieže vedela všetko z hlavy, ale ani nevážila, sypala všetko od oka. Raz keď sme spolu piekli na objednávku, na nejakú udalosť, tak som to chcela preskúšať a čo nasypala, to  som prevážila. Keď mi povedala, že je tam 300 gramov mletých orechov, tak tam bolo 300 gramov mletých orechov. Keď povedala, že je tam 80 gramov kakaa, tak tam toľko bolo . A to sa týkalo aj cukru a aj múky, skrátka hocičoho. Občas vytiahla svoju starú  “kuchársku písanku”, aby sa uistila, že do londýnskych rezov ide toto a nie tamto.
Keď som vo filme Skrotenie zlého muža z roku pána ďaleko ďaleko pred internetom, videla našu hlavnú hrdinku, ako vaľká cesto na štrúdlu,  fínskemu trénerovi, kdesi v Kanade. No mala som dosť, ja by som musela najprv z tej Kanady zavolať do Seliec aby mi mamička nadiktovala podrobný recept a pri tom samotnom pečení by som jej telefonovala asi 100x.

Ja takú papierovú  “písanku” nemám a dosť sa spolieham, že tá ošúchaná mamičkina,  bude moje dedičstvo a nie bratovo :-) .
Lístkové cesto kupujem a dotiahla som to do takého konca, že nekúpim tú mrazenú kocku, ale normálne vyvaľkané.
To sa mi potom pečie, však?
Rozvaľkané lístkové cesto tvorí súčasť mojej chladničky už hádam 15 rokov, skutočne ho tam vždy mám a keď sa mi nechce piecť naozajstný zákusok, tak z tohto vždy vyčarujem sladkosť, ktorá poteší Dobrého Manžela.

Výrobu týchto lístkových taštičiek som včera  videla na FB u Kvetiny a hneď som ich aj upiekla. A DM ich hneď aj zjedol.

Cas pripravy Čas prípravy:  30 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  12 taštičiek

Suroviny:

2 rozvaľkané lístkové cestá
2 orechy masla
pomarančový džem
250 g hladký tvaroh
1 žĺtko
1 polievková lyžica vanilkový pudingový prášok, alebo nejaký kuchynský škrob (solamyl, gustin a pod)
2 polievkové lyžice práškový cukor + cukor na posypanie
1 veľká polievková lyžica hrozienka
pár kvapiek vanilková príchuť

Postup

Tvaroh vymiešame so žĺtkom, cukrom, príchuťou a hrozienkami. Zahustila som ho pudingovým práškom. Cukor si upravte podľa svojej chuti.
Maslo roztopíme.

Prvý plát cesta rozbalíme a rozrežeme na tri , rovnako široké pásy.
Prvý potrieme roztopeným maslom a položíme naň druhý a ten tiež potrieme maslom. Nakoniec príde tretí pás.
Naskladaný pás zrolujeme do rolády.
Takto postupujeme aj pri druhom pláte cesta
Obidve rolády, necháme hodinu ležať v chladničke.

listkove pasy listkove s maslom listkove rolada

 

 

 

 

Pripravíme si plech na pečenie s papierom.

Roládu nakrájame na na šesť rovnako hrubých koliesok, to isté aj pri druhej roláde.
Každé koliesko chytíme, stričíme do neho dva palce a tvarujeme košíček, respektíve kornútok
Snažme sa ho ťahať dohora a nie do široka.
Modelujeme tak ako s plastelínou.

Do kornútka dáme lyžičku ochuteného tvarohu a lyžičku džemu. Čo sa týka džemu, tak ak nemáte chuť na pomarančový, skúste nejaký pikantný.
Kornútok zľahka prstami uzatvoríme.

listkove platky listkove kornutok listkove pred pecenim

 

 

 

 

Kladieme na plech od seba a vložíme do rúry vyhriatej na plný výkon.
Teplotu stiahneme na 200 stupňov a pečieme do zlata s tým, že prvých 10 minút za žiadnu cenu rúru neotvárajte.
V mojej plynovej som piekla 20 minút. Vy si to sledujte podľa svojej.

Upečené taštičky nabrali na objeme a je na nich výrazné skladanie ako na košíčku. Sú vážne skvelé a DM povedal, žeby  na nich nič nemenil.

Zemiakové knedle s mozaikou

knedle detail

U nás v rodine sa prílohové zemiakové knedle absolútne nerobievali a prvýkrát v živote som ich jedla u mojej Dobre Svokry. Ona je kuchárka skvelá, ale všetky knedlové prílohy robí z práškového polotovaru….a nám to vôbec, ale vôbec nevadí.
Dobrý Manžel odmieta jesť naše parené kysnuté knedle, aleže úplne. Vadí mu, že sú ako vata, keď ich ponorí do omáčky, sú nasiaknuté ako huba a bla bla bla bla…tak som sa snažila ako blázon a robila som kysnutú knedlu  stále tvrdšiu a tvrdšiu a stále som počula len nejaké to bla bla bla.  Potom som mu tie bla bla aj uznala, moje kysnuté knedle boli už ku koncu, strašné, vonkoncom nezodpovedali môjmu selčianskemu ponímaniu knedli ako duša.
Až po rokoch to konečne zadefinoval. Jemu vadia drožďové knedle! No a ja som sa tie, pomocou prášku do pečenia nenaučila robiť. A tak aj ja  kupujem  ten sypký polotovar na výrobu knedlí .

Tu pre poriadok musím uviesť, že na rozdiel  od mojich krajanov, ktorí z Nemecka vozia od práškov na pranie a drogistický tovar , a neviem čo všetko vlastne, lebo je je “lepšie a lacnejšie”,  ja to robím naopak (okrem opisovaného mačacieho jedla, teraz  ho vezieme na Slovensko plný kufor). Zo Slovenska si vozím plný kufor knedlí  v prášku, múku, lieky a vitamíny,  hermelíny,  kremžskú horčicu, salámu Vysočinu a roztierateľné ochutené tavené syry.

Čo sa týka práškových zemiakových knedlí, tak tie mám, na rozdiel od tých , kysnutých , len jeden sáčok “do foroty”. Tie si robievam zo živých nemeckých zemiakov.

Vôbec nechápem, ako som mohla jedávať k pečenej husacine, alebo kačke, alebo k moravskému vrabcovi, kysnutú knedľu. Tie zemiakové dopĺňajú tieto božské pokrmy dokonale.
Na Prvý sviatok vianočný sa zíde vždy celá naša selčianska rodina pri pečených kačkách. Pred pár rokmi som prepašovala k pariacim nadýchaným knedliam aj zemiakové….okrem Dobrého Brata sa nikto nechytil, dokonca ani tatko, ktorý je experimentátor. Jedol ich DM, DB a ja. Tu musím doplniť, že sa nechytili ani lokše k pečeným husiam. Tie ale jedáva Dobrý Zať.
Zemiakové knedle robievam rôzne, keď do cesta primiešam rôzne bylinky, alebo sušenú cibuľu, tak nemusím mať ani mäso, stačí mi ich trochu niečím omastiť, alebo s trochou výpeku, alebo špenátu.
Tieto  sú s praženou strúhankou, pre DM to bolo ako hádzať perly sviniam, niežeby to neocenil, alebo mu nechutili, ale v kombinácii s pečeným výrazným mäsom a dusenou červenou kapustou mu ten efekt nebol potrebný.
Ja ich oceňujem zato nenormálnym spôsobom. Som ich schopná jesť aj holými ústami.

Robila som ich k tomuto receptu a pri ňom je naozaj veľa úžasnej výpekovej sťavy. Ja som to mäso vážne nemusela mať, stačili mi jablká, výpek ….a tieto knedlíky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcíí

Suroviny:

700 g malé zemiaky
1 vajce
100 g detská krupica
100 g polohrubá múka
1 zarovnaná lyžica kuchynského škrobu (maizena, gustin, solamyl)
1 čajová lyžička soli
1  veľký orech bravčovej masti
7 polievkých lyžíc strúhanky
1 kytica petržlenovej vňatky

Postup

Deň dopredu uvaríme maličké zamiačiky v dobre osolenej vode, ja do nej dám kľudne aj dve polievkové lyžice.
Nasledujúci deň…..
Na panvici rozohrejeme bravčovú masť a zasypeme ju strúhankou.
Strúhanka je celkom ošemetná vec. Na Slovensku som už párkrát kúpila tak jemnú strúhanku,  ktorá bola pomletá ako múka. V Mníchove kupujem strúhanku, ktorá je hrubšia a keď si ju robím doma, tak je tak akurát. Problém je v tom, že doma ju robím veľmi málo, pretože nemávam suché pečivo.
Preto pri tej múčnej strúhanke, jej bude treba pravdepodobne o niečo viac.
Základ je ten, aby strúhanka pri restovaní na masti, pobrala všetok tuk, opiekla sa do zlatohneda a po počiatočnom zhrudkovatení , sa pekne rozpadla.
knedle struhanka

Zemiaky ošúpeme a postrúhame na jemno. V ceste nezanechávajte maličké nepostrúhane kúsky zemiakov.
Pridáme vajce, soľ, krupičku a múku, plus škrob.
Rýchle vypracujeme cesto. Pracujeme  naozaj krátko a rýchle. Zemiakové cesto redne a museli by ste pri dlhom miesení, pridávať neustále múku a nakoniec by ste mali knedle vážne nechutné a tvrdé.

Vypracované cesto rozdelíme na štyri rovnaké časti.
Papier na pečenie posypeme múkou a rozložíme naň prvú guľu, približne do tvaru obdĺžnika  podľa môjho približného odhadu na 20 x 10. Je to len môj odhad, nemerala som to presne.
Posypeme povrch štvrtinou strúhanky, zatlačíme ju do dlaňou do cesta a pridáme štvrtinu nasekanej petržlenovej vňatky.

Cesto pomocou papiera zarolujeme. Spoj prstami poriadne pozaliepame a uzatvoríme aj konce.
Stláčaním a ťapkaním vytvoríme šišku.  Snažíme sa aby sa cesto vo vnútri rolády spojilo. Tá roláda  by sa mala skrátit a stučnieť. Nebojte sa s tým pracovať ako s plastelínou.
Šišku zabalíme do potravinovej fólie. Takto  ich vytvoríme štyri.

knedle plnenie knedle spoj knedle zabalene

 

 

 

 

Knedlíky dáme variť do vriacej vody, ktorú po vložení šišiek, hned stíšime, aby prestala klokotať..
Vody musí byť toľko, aby boli úplne ponorené.
Varíme 20 minút.

Po uvarení necháme trochu vychladnúť, odstránime fóliu a prikryté odložíme.

Pred podávaním môžeme šišku  opiecť na panvici, aby mala pekný  zlatavý odtieň a zároveň sa tým aj prehriala.  Ja som to nerobila, pretože som podávala už pokrájané a prihriate v mikrovlnke….čo už.

Čo sa týka toho balenia do fólie, jednu šišku som dala variť bez nej. Bola utesnená dobre, takže nič z nej neutieklo a ani nepraskla. Akurát jej povrch bol taký, nehladký, neupravený a zmenila trošku aj tvar. Čo sa týka mňa, budem baliť naďalej.
Keď som ich robila, tak som si pomyslela, žeby som skúsila parenie na paráku, ale v zápale práce som na to potom úplne zabudla, takže je to na Vás, ak chcete.

Knedlíky sú na reze veľmi zaujímave a toto musím ozaj povedať, že sú aj velmi chutné. Tak.

knedle hlavna

 

 

Kuracia zmes s praženými čínskymi rezancami

cina hlavna,

Pravda je taká, že ja varím len to, čo mi ponúkne môj európsky časopis a môj západný internet a osobné skúsenosti.
V Číne a nikde v Ázii som nikdy nebola a môj kulinársky svet čínskej kuchyne je obmedzený na čínske restaurácie v Mníchove. A keď už sme pri tom, v takej som bola naposledy niekedy pred desiatimi rokmi.
Ale čo môžem povedať, že namôjdušu som v čínskej kuchyni, jakživ nevidela používať kečup.
Je celkom možné, že sa v ázijskej kuchyni používa nejaká paradajková pasta, fakt to netuším

Dosť na tom, práveže ten kečup ma prinútil uvariť toto jedlo. Pri tej príležitosti som si ho musila ísť kúpiť: Správnejšie povedané, kupoval ho Dobrý Manžel.

DM, čo sa týka nakupovania kečupov, je v úplnej extáze.  Založí si okuliare, kľukne k regálu a ja sa odoberiem vybaviť ostatné nákupy. DM vyberie spoľahlivo ten najlepší, s čo najväčším podielom paradajok, s čo najmenším počtom umelých prísad a konzervantov. Dáva to na pána.

Dobrá Švagriná varí kečup domáci. Neviem ako ho robieva teraz, ale keď som ho varievala pred x rokmi ja, tak to bola pekná šupa. Hlavne pasírovanie cez také kotlíkovité sito, pomocou dreveného nástroja. Musím sa jej opýtať, či sa ten proces nejako nezjednodušil. Doma sme mávali strašne veľa receptov nazvaných “kečup od Božky”, alebo “kečup Vicianka”, alebo “kečup z roboty”.  Potom keď sme ho jedli, tak sme si vraveli, “tento má v sebe veľa škorice”, alebo  “tá cvikla to zafarbila veľmi” musíme si to do budúceho roku zapamätať. A  nezapamätali.

Dosť na tom, ten kečup v tomto recepte, ma prinútil toto jedlo vyskúšať. Moji drahí, nenormálne dobré to je. Vážne. “Čína” s kečupom, je falošná ako moje tmavomodré pramene vlasov. Ale je fantastická. A zhodli sme sa na tom aj ja,  aj DM a zaraďujem do  repertoáru rodinného menu.

 

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

400 g kuracie prsia bez kože a kosti
4 cesnakové strúčiky
300 g mrkva (dve naozaj veľké)
1 veľká hrubostenná žltá, alebo červená paprika
hrnček mrazený hrášok
2 hrste baby špenátove listy
hrsť kešu orechy (ja som dala vlašské)
3 cm ďumbier
150 ml dobrý kečup
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 veľká limeta
olej na opekanie (nie olivový)
2 polievkové lyžice  pražený sezamový olej (viac v texte receptu)
kytica petržlenová vňať (ja som dala koriandrovú)
250 g čínske kučeravé rezance

 

Postup

Do vriacej osolenej vody dáme variť čínske rezance na päť minút. Vyberieme, necháme odtiecť a  hrnček vody zachytíme. Rezance odložíme bokom.
Mrkvu, cesnak, a papriku očistíme. Mrkvu narežeme na úzke zápalkové hranolčeky, papriku na prúžky. Cesnak naplátkujeme.
Ďumbier očistíme hranou lyžičky a nasekáme na malé kocôčky.
Kuracie prsia nakrájame na 1 hlt.

Vo veľkom woku, alebo podobnej nádobe s hrubým dnom, rozohrejeme 5 PL oleja.
Pridáme kuracie prsia a opekáme ich zo všetkých strán 6 minút.
Pridáme naplátkovaný cesnak, mrkvu a papriku. Premiešame a ešte pridáme ďumbier a hrášok.

cina zelenina
Všetko restujeme 5 minút.
Pridáme varešku zachytenej vody a všetko premiešame.

Vmiešame kečup a sójovú omáčku. Premiešame. Nakoniec vytlačíme do pokrmu limetovú šťavu.
Ak sa Vám to zdá suché, môžeme ešte pridať zachytenú vodu.

cina hotova zmes

Osolíme a okoreníme čerstvo drveným korením. Ja som použila sečuánske, ale to len preto, že som ho mala, keby som ho nemala, tak použijem normálne. To sečuánske má takú citrónovú príchuť.

Na veľkej panvici rozohrejeme 3 polievkove lyžice oleja a vložíme do nej odkvapkané čínske rezance. Necháme ich opekať z jednej strany dve minúty. Opatrne ich preložíme na druhú stranu a opekáme ďaľšie dve minúty.

cina rezance
Opečené rezance vmiešame do kuracej zmesi.

Na panvici po opekaní rezancov , opečieme orechy. Ako som písala, ja som pužila celé vlašské jadrá, ale podľa rcp tam majú ísť kešu orechy.
Petržlenovú vňať, tiež som písala, že ja som použíla koriandrovú, nasekáme.
Vňať a orechy zamiešame.

Na záver máme vmiešať 2 polievkové lyžice praženého sézamového oleja.

Tento olej je hnedý a dodáva všetkým čínskym jedlám tú chuť,  na ktorú ste zvyknutí z ázijských bistier.  Je nezameniteľná a dá sa dosiahnuť len týmto olejom. Akurát ja ho nemôžem  niekedy ani cítiť a práve keď som varila toto jedlo bolo to “niekedy” . Otvorila som fľaštičku a skrútilo mi z tej arómy celý žalúdok. Mala som doma aj sezamový klasický, žltý,  tak som vykropila jedlo s tým.
Na večeru som do porcie DM vmiešala naviac aj ten pražený, ale do práce som mu už dala bez a povedal, že to bolo iné, ale na výbornej chutí to nič nezmenilo. Takže na budúce sa vykašlem na celý pražený oelj.
Pokiaľ Vám Tá chuť nevadí, mali by ste ho tam dávať.

Pred podávaním na tanier pridajte umyté listy baby špenátu.

cina pred podavanim

 

Makové posúšiky

makovce hlavna

Tieto jedlá sa už nevarievajú.
Pochádzajú z doby, keď v obchode neboli lacné cukrovinky, keď neexistovali pekárne s výberom sladkého pečiva, neexistovali cukrárne a ženy nechodili do práce, ale starali sa o gazdovstvo. Kysnuté cesto  zarobili raz dva, mak vyrástol na poli.

Moja mamička ako mladá gazdiná, chodila do práce, pracovala ako cukrárka, keď bol v predajni inventúrny prebytok, priniesla domov celé balenia čokolád, cukríkov, lízatiek, žuvačiek.  Z každej svadby na ktorú piekla sme mali ostatok zákuskov. A predsa v záchvate neviem čoho, asi štyri roky po sebe sadila na poli mak, lebo trvala na sladkých jedlách, ktoré sme akosi nevedeli oceniť. V školskej jedálni sme dostali obligátne buchty na pare a palacinky a to nám bohate stačilo.

Poviem Vám, bola som dieťa, ale pamätám si, že s makom na poli to bola katastrofa. Ten sa pretŕhal do bezvedomia, už sme nevedeli, ako ho sadiť, aby sme nevyhadzovali každý druhý deň, čo vyrástlo naviac. A polievať ho a strážiť ho. Moje nervy.  A keď už konečne bol s veľkou slávou doma, tak sme z makovíc vytriasli za pohár maku. Bolo ho tak akurát na vianočné opekance.

Moja Dobrá Svokra,  ešte občas upečie makové pecinky.  Sú zo zemiakového cesta a ja som ich robila asi dvakrát.  Zdajú sa mi omnoho prácnejšie ako tieto,  ale DM ich má pochopiteľne radšej, ako tieto. Ako inak :-) .Tieto sa robia, čo sa týka technológie prípravy, identicky, ako keď robím vianočné opekance. Pri tejto príležitosti som zistila, že vôbec nechápem, prečo tu nemám recept na samotnú prípravu vianočných opekancov, len na ich pečenie.  Tento rok to určite doplním.
Opekance sa ale pri pečení kúpu v oleji, a aj do cesta pridávam pár lyžíc oleja,  tieto, ako nám samotný názov napovedá,  sa pečú nasucho.

Neverím, že niekto tento recept vyskúša a celkom to aj chápem. Moja vlastná Dobrá Cerka, ich robiť tiež nebude, hoci je to kuchárka príčinlivá k učeniu a veľmi šikovná. Varí rýchle, kreatívne a chutne, akurát s rodinou má problém, Dobrý Zať vyrástol na inej kuchyni a učit sa na našu odmietol, Janíčko je autista, čo bude jesť dnes je veľká lotéria a Dorka je manca mancatá, tá chce jesť len cestovinky s červenou omáčkou, alebo to čo chutí kamarátke.  Ja s Dobrým Manželom a s celou selčianskou  rodinou sa dokážeme jej jedla napratať do puknutia.
Ja sama  tieto posúšiky nevarím často, evokujú vo mne Vianoce a príde mi to nepatričné….varím radšej iné sladké jedlá. Ale keď mám veľa neminutého maku, tak ich veru urobím….raz za čas.

No a ten čas prišiel. Dobrý Manžel, ako vždy, ofrflal, že to nie sú pecinky, ale s chuťou a láskou ich zjedol a zobal ich aj studené potajomky večer v kuchyni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g hladká múka
2 čajové lyžičky sušené droždie
250 ml mlieko
1 vajce
2 plytké lyžice cukor
2 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička soľ
200 g maslo
mletý mak
práškový cukor

Postup

Mlieko nahrejeme na príjemnú letnú teplotu, pridáme do neho cukor, droždie, olej, premiešame a necháme narásť kvások na teplom mieste.
Zarobíme cesto
Mne ho vypracovala a vykysla domáca pekáreň. Do nádoby dáme kváskové mlieko, vajce, nakyprenú múku. Vysypeme soľ.
Cesto by malo byť redšie, ako na koláče, ak ho miesite ručne, môžete tam ešte pridať podľa potreby aj trochu letnej vody.

Po vykysnutí (pri voľnom kysnutí, mimo pekáreň, určite hodinu) cesto prepracujeme a rozvaľkáme.
Vaľkáme na hrúbku slabého centimetra, možno aj menej.
Vykrajujeme kolieska, pri pecinkách vykrajujem kvietkovou formičkou, tu som to vzdala a vzala som bežnú okrúhlu. Vyšli mi dva plechy koliesok.

Plech vyložíme papierom na pečenie a pokladieme kolieska.
Vložíme do VYHRIATEJ rúry na 200 stupňov.

Piekla som 10 minút na jednej strane a potom som ich prevrátila a dopiekla do zlata. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické, strážte si to podľa tej svojej.
makovce vykrajovanie makovce pecenie

 

 

 

 

Ak ich chceme uvariť všetky naraz, dáme do veľkého hrnca variť vodu s lyžickou soli. Upečené posúšiky pohádžeme do vriacej vody. Nechala som ich tam asi dve minúty .
Ten čas varenia je orientačný, záleží na tom, ako veľmi sa posúšiky upiekli, ako boli predtým vykysnuté a podobne. Najlepšie je  jeden vybrať a ochutnať, mal by byť vo vnútri úplne mäkký, ale pozor na rozvarenie.

makovce varenie

Do veľkej misy vlejeme roztopené maslo.  Sitom vyberáme posúšiky a kladieme priamo do masla. Prehadzovaním ich v masle obalíme a zasypeme mletým makom a práškovým cukrom.
Pokiaľ neviete aké množstvo treba, riaďte sa chuťou….dajte na začiatok 5 polievkových lyžíc cukru a maku a potom už ochutnávajte a pridávajte po lyžiciach.
makovce pred miesanim

Všetko ešte v mise poprehadzujeme potriasaním a podávame teplé.

makovce po miesani

Tak ako opekance, tak aj upečené posúšiky, môžeme odložiť do papierového sáčku,  na nejaký ten týždeň.  Stačí odoberať podľa potreby, akurát už bude asi potrebné pridávať minúty na varenie.

3. 10. 2017 O tom ako mi to vysvetlili naše mačky

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Cas pripravy
Pocet porcii (kusov)

Za tých 17 rokov, čo som v Mníchove, som na cestách domov stretla všeljakých ľudí.  Ženská časť populácie svorne tvrdila, že všetok nemecký drogistický tovar je lepší. Mydlo mydlí, prášok perie, telové mlieko voňavo mliekuje, deodorant deodorantuje dlhšie, atď.

Nikdy, nikdy som tomu neverila…vážne nie. V priebehu času som zistila, že áno, v niečom rozdiel je, a to v sume. Niektore veci sú fakt predražené, viď môj článok nižšie (z augusta 2014), ale čo do kvality som rozdiel nespozorovala.

Povedzme parfumy.

Značkové parfumy používam, ako som v sebe objavila ženu. Dodnes si pamätám, ako som si pred cca dvadsiatimipiatimi rokmi kúpila Elle, a v parfumovanej záložke prezentovali Givenchy Extravagance. Prešla som po nej zápästím a tá vôňa ma doslova opantala.

Roky som potom používala výhradne túto značku – a to aj v časoch keď som skutočne premýšľala nad každou korunou. Moj dlh na nájomnom rástol, ale ja som si aj tak nikdy  nekúpila nič “podradnejšie a lacnejšie”. To už som radšej v tom čase prestala používať parfum.

Teraz používam parfumy rôzne, no nekupujem ich v Mníchove, ale na www.notino.sk. Predáva parfumy omnoho lacnejšie, než keby som ich kupovala tu. A nie, nie sú to fejky. Ak vám to bude svätosväte niekto tvrdit a dovolávať sa otca koňa brata syna, že sú a sú a sú, neverte mu.

Taký Kenzo a Issey Miyake, ktoré tvoria už minimálne desať rokov základ mojej parfumovej výbavy  – každú zmenu zloženia (rovnako ako rozdel medzi parfumovanou a toaletnou vodou a pod.) by som rozoznala okamžite, sú rozhodne pravé. Minimálne za tieto značky  ručím.

Takže áno, cenové rozdiely tu sú. V tomto smere sa už nehádam. Ale pokiaľ ide o kvalitu, o tej som sa vedela pohádať hocikedy.

Jednoducho som to nedokázala pochopiť: Mne veci kúpené na Slovensku a v Nemecku prišli vždy úplne rovnaké. Pracie gélové vankúšiky vždy vyperú dobre, či hovoria slovensky alebo nemecky. A aviváž mi rovnako ovonia bielizeň, mydlo rovnako umyje, tablety do umývačky umyjú riad rovnako a soľ ju rovnako vyčistí.

Keď bol môj Dobrý Manžel v blahej pamäti ešte slobodný mládenec, žil a pracoval v Brne, vo firme, ktorú založil Čech žijúci v Mníchove. Tento človek aj s manželkou žili časť mesiaca v Brne, a časť v Mníchove. No a keď prišli do Brna, tak si vraj,  čo sa týka potravín,  nosili úplne všetko z Nemecka. Okrem minerálky, vraj pili Matonku.

V kvalite som rozdiel nevidela, ako som už písala. V cene rozdiely boli (ako som už tiež písala), no nestáli mi za to, aby som prevláčala na Slovensko všetky potraviny. Jediné, čo som tam kedy doniesla, bolo maslo do pečenia, keď sa vydávala Dobrá Cérka. Mali sme vyše sto hostí, a pri takom počte sa to už oplatilo.

Ak som teda niečo prenášala, tak veci, ktoré na Slovensku nedostanem. Napríklad 100% arašídové maslo. Alebo Dobrej Svokre dodnes nosím z Tengelmanu jeden druh chleba – ale už aj to prestanem, lebo Tengelman zrušili a Edeka (jeho nástupcana v mojej štvrti) tento chlieb nepredáva.

Navyše som lokalpatriot, a keď som v Banskej Bystrici, nakupujem výhradne od domácich farmárov. Aj keď je tá soľ do umývačky riadu trikrát drahšia, stále by som si ju nepriniesla a kupujem ju za trojnásobnú sumu :-) .

A po tomto dlhom entrée sa konečne dostávam in médias res…

Ako všetci viete, máme mačky. Minulý rok sme boli tri mesiace v Banskej Bystrici, a tak som objednala jedlo cez zoohit.sk. V Nemecku je to zooroyal.de. Keď objednávam v Nemecku, doručia mi objednávku najneskôr o štyri dni. A tým myslím skutočne najneskôr, spravidla ho mávam doma už na tretí deň.

Tak som objednala na Slovensku a čakám, čakám… a nič. Na štvrtý deň mi poslali len email, že to vyskladnili a mám si to sledovať u prepravcu. Na šiesty deň pozerám, kde v prdeli to je – a ono sa to nakladalo v Poľsku!!!

Balík prišiel na jedenásty deň. Medzitým som úbohým mačkám bola kúpiť jedlo v Tescu, už som im nemala čo dať do papuliek.

Mačky začali veľmi zle papať, dokonca aj Barbora, ktorá je neskutočný žrút. Vtedy som prišla na to, že Barbora miluje surové mäsko.. a tak som jej každý deň pridelila za hrstičku. U Noelka som zvyknutá, že on jedáva menej. Je to lovec, takže predpokladám, že niektoré myšky nielen uloví, ale aj zje. On má rád zase skôr suché krmivo.

Takže u Noela som jeho nechutenstvo dávala za vinu frustrácii, že nemôže chodiť von. U Barbory to bolo zvláštne. No po návrate do Nemecka bolo zase všetko v poriadku.

Situácia sa opakovala zakaždým, keď sme šli na Slovensko. Zvykla som si, že z misiek neustále vyhadzujem obschnuté nezjedené jedlo, a že mám mačaciiu stravu objednávať o dva týždne skôr, ako ju budem potrebovať.

Tento rok na jeseň sme boli v Banskej Bystrici šesť týždňov, a ja som už v Míchove robila objednávku, aby som mala potravu dodanú včas. Tentokrát som objednala aj podstielku.

Čo sa týka stravovacích návykov, už som zvyknutá, že nejedia. Hlasno sa dožadujú jedla, a keď im ho otváram, doslova mi podrážajú nohy, čo by mi najradšej vyliezli na chrbát. Potom s očakávaním pribehnú k miskám, ovoňajú a odídu.

Vôbec som tomu nerozumela.

A potom som zistila, že podstielka nie je kvalitatívne taká, ako tá Mníchovská. Pochopíte to? Tá istá značka, úplne rovnaký výrobok, a napriek tomu nehrudkovala tak ako mala. 7-kilový balík som minula raz dva.

Do Mníchova sme sa vracali cez Jihlavu, lebo sme chceli stráviť posledné krásne jesenné dni na chate na Okrouhlíku. Niesla som si z Bystrice pre mačky aj jedlo, aj podstielku, ale keď sme tam prišli, našla som na chate oboje – jedlo aj podstielku, ktoré tam zvýšili z leta (a priniesla som ich tam z Nemecka).
Mačky sa išli dotrhať, ako jedli. Barborka nedostala ani surové mäsko, čo sa normálne spokojne napapala. Noelko chytil myši, ale videli sme, že ich len usmrtil, no nezjedol. Spokojne zjedol to, čo mal v miske.

S podstielkou to bolo obdobné. Barborka je naučená len na svoj záchodík. Ak je aj vonku, vždy pribehne dnu, urobí do záchodíku, čo urobiť chce, a znovu peláši von. Takže som jej vysypala ešte podstielku z leta. Keď sme odchádzali, mohla som ju po vyčistení pokojne presypať naspäť do vedierka, pretože bola úplne v pohode.

A mne to stále nedochádzalo…

Keď sme prišli domov, vytiahla som vrecúška s jedlom, ktoré som priniesla z Bystrice. A znova som z misiek musela vyhadzovať obschnuté jedlo. Barborka dostala znova surové mäsko a Noelko nám každý deň hlasno kričal, že má myš. A statočne ich aj jedol!
Potom som urobila objednávku zo zooroyalu. Objednala som jedlo aj podstielku, a na druhý deň som už mala všetko doma.

A misky boli prázdne. Rovnako záchodík som mohla čistiť doslova rohom lopatky, ani sitovať som nemusela.

AŽ VTEDY SOM ZAČALA NIEČO TUŠIŤ.

Tak som urobila pokus. Na ranné kŕmenie som im dala slovenský vankúšik. Výsledok? Obschnuté, nezjedené. Na druhé ranné jedenie dostali nemecký. A misky… vylízané!

Potom som skontrolovala slovenské vrecúška. Ten istý typ, tá istá značka… vôbec ničím sa nelíšili, akurát slovenské s lososom a cuketou mali trošičku iný farebný odtieň. Ale inak boli úplne, ale úplne rovnaké. Rovnaké zloženie, rovnaké nápisy, rovnaké všetko.

Akurát tie slovenské… mačky nechcú žrať.

Trvá to už rok a ja som to za celý čas nepochopila! Potom som zistila, že Felix produkuje Nestle, a okamžite ma napadli všetky tie články, aké sú rozdiely hlavne v cukrovinkách… ktoré tiež vyrába Nestle.

Shebu a Royal Canin som  mala  doma len nemecké, nemala som to ako porovnať.
Za celé tie roky som nenašla rozdiel medzi západnou a východnou chuťou, vôňou, kvalitom, až mi to museli povedať Noel a Barbora. Tento problém naozaj existuje, minimálne v produktoch, ktoré používajú oni. A oni nemajú prečo klamať, takže im verím.

A tak sa pýtam, mám byť ako pán Muller, a voziť si všetko z Mníchova? Bránim sa tomu, ale viem, že moje mačky chcú to mníchovské, vrátane podstielky do záchoda.

Pred mojimi zhrozenými očami mi prebehla príhoda spred desiatich rokov, keď si jedna pani niesla domov na Slovensko TOALETNÝ PAPIER. Smrteľne vážne, jej dcéra má vraj so slovenskými problém. Vtedy som sa tomu v duchu strašne smiala, že či sú už ozaj na rozum a myslia si, že nemecká riť je lepšia ako slovenská… A teraz som prišla na to, že pravdepodobne áno. Minimálne tá mačacia.

Kuracie prsia zapekané s hríbami a zemiakmi v pekáči

jesen

Toto jedlo som varila, keď bolo posiate Slovensko hríbami a takmer polmetrové dubáky sa dali kosiť kosou. Dobrý Manžel je vášnivý hubár a Dobrá Švagriná s Dobrým Bratom  sú vášnivý zberači. My s DM tie huby normálne poctivo jeme, lebo ich ľúbime skôr čerstvé ako sušené…u nás sa všetučko zje…DB a DŠ ako aj ich celá rodina…tí huby nejedia…aleže vôbec, jedine sušené uvarené v kapustnici. Na Slovensku sa cítil DM na hubách ako vo vytržení, v okolí Jihlavskej chaty je húb hrúzu (teda pre tých čo ich vedia hľadať), ale dubáky sú skôr vzácnosťou, takže do nášho bystrického okolia by na huby chodil každý deň. Keď priniesol prvýkrát tie huby . pretekajúce v tom najväčšom košíku, ktorý som mu dala viacmenej preto, aby mal v čom nosiť termosku a proviant :-) ,  tak som ich podozrievala, že na tých hubách boli niekde v okolí Pripiati. hubari a barney

To bolo niečo neuveriteľné….a potom ďaľší a daľší a ďaľší víkend…a furt sme všetko zjedli. Na rozdiel od chudáka rodiny DB. Tí boli už z toho tak frustrovaný, že dokonca si raz urobili hubovú praženicu….ale vraj bola na tom najlepšia aj tak slanina, ktorú tam dali. Myslím, že boli radi, keď sme sa nečakane rozhodli, že odídeme ešte na  predĺžený víkend na chatu do Jihlavy, aby si DM splnil občiansku povinnosť a išiel zavoliť, ja aby som si užila ešte poslednú tohtoročnú nádhernú okrouhlickú jeseň a mačky aby zažili poriadny nočný lov v divočine :-) . Bolo tam ……nádherne…neviem ako inak to opísať a ja som úplne vypla mozog od starostí. Rodina sa miesto v  byte u Mojej Dobrej Svokry schádzala na chate, Dobrá Teta Pavla mi priniesla obrovskú zásobu sušených húb, Lubomír víno a zmrzlinu a DS nám uvarila fantastické zemiakové guľky v kyslej kapuste a sviečkovú.  DM išiel ešte na posledné huby a priniesol ich každý deň. Tie posledné, noc pred odchodom som už nevarila, tak som ich len nahrubo podusila..bez soli, bez vody, bez cibule a v pohároch som si ich priniesla do Mníchova a išli hneď  v škatuľke do mrazničky.
Tento recept na jesenný pekáč som našla u Dobrej Českej Švagrinej v časopise Apetito. Aj ona sa naň chystá, ale zo sušených húb, ktoré sú použité v pôvodnom recepte. Ja som v ňom urobila zmeny podľa mojich chutí….a preto mi aj nenormálne toto jedlo chutilo. DM dojedol a povedal vetu, ktorá ma absolútne dorazila….”nato, že ja huby NEMUSÍM, tak mi to naozaj chutilo”. Tak on huby vraj NEMUSÍ….s kým to žijem a čo urobil s mojím Dobrým Manželom…

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

600g kuracie prsia
1 veľká červená cibuľa
1 PL hladká múka
1 vrchovatá čl sladká mletá paprika
1 vrchovatá čl sušený tymian
1 čl soľ a čerstvo mleté korenie

250 g preddusených húb (apetito …20 g sušených)
250 g créme fraiche
veľká hrsť nasekaná petržlenová vniatka
menšie zemiaky
olej, maslo

Postup

Zemiaky očistíme a prepolíme, dáme ich variť do osolenej vody a keď začnú vrieť tak varíme max.15 minút. Zlejeme vodu a odložíme bokom.
Rúru zapneme na plný výkon.

Prsia nakrájame na vhodné kúsky, cibuľu ošúpeme a nakrájame na tenké rebrá.
Ak použijete čerstvé huby, tak ich očistíme, pokrájame na kúsky. Ak použijete sušené huby, ako v časopise apetito, tak ich máte zaliať 300 ml vriacou vodou.
Čerstvé huby na troche tuku podusíme, nemusia byť úplne do mäkka. Bohužiaľ neviem koľko na 250 g podusených húb treba čerstvých, budete si musieť tipnúť, ale predpokladám, že za  misu určite. Ako som písala, ja som mala podusené dopredu veľké množstvo, z ktorého som jednoducho odobrala spomínaných 250 g. Huby necháme vychladnúť.
Do misy vložíme kuracie kúsky, pridáme koreniny a múku. Všetko poriadne vymiešame.

jesen kuracie prsia jesen hriby creme
Na panvici rozohrejeme olej a obalené mäso na jednej strane opekáme nejakých 5 minút. Kúsky pretočíme ak treba pridáme ešte trochu oleja a posypeme cibuľou. Znížime trochu teplotu a opekáme ešte nejakých 10 minút, dávame pozor a radšej premiešajme.
Dno pekáča hrubšie vytrieme maslom a ja som ešte vysypala ochutenou múkou, čo ostala po obaľovaní mäsa.
Z panvice preložíme prsia aj cibuľu do pekáča.
Vychladnuté huby zmiešame s créme fraiche, ochutíme soľou a korením a vmiešame nasekanú petržlenovú vňať.
Túto zmes navrstvíme na mäso.
jesen vrstvy
Podľa apetita  ..ak použijete sušené huby, tak ich nemáte zlievať, ale tak ako sú vo vode, tak máte zamiešať vysoko percentnu kyslú smotanu…alebo spomínané créme fraiche.. Predpokladám, že táto zmes bude celkom riedka, tak ju vlejeme rovnomerne po prsiach. jesen pred pecenimPredvarené zemiaky prekrojíme a rovnomerne poukladáme tesne vedľa seba po povrchu.
Ja som ich ešte posypala mletou rascou a vykropíme olejom.Vložíme do predhriatej rúry, stíšime zdroj tepla na nejakých 200 stupňov a pečieme 30 minút, respektíve dovtedy, kým nie sú zemiaky dostatočne zapečené…v mojej plynovej som musela piect 45 minút. Strážte si to podľa tej svojej.

jesen po upeceni
.Ako som písala….úžasné jedlo…taký jesenný pekáč

 

 

Nigérijská ryža s kuracími prsiami

ryza hlavna

Tento rcp som videla na stránkach BuzzFeed a zaujal ma hlavne jeho názov Nigérijská ryža  Jollof s kuraťom.  Keď som  sa hrabala v internetoch, aby som sa dozvedela o tomto rcp viac, tak som čítala aj komenty pod rcp….moje nervy…ľudská povaha je všadiaľ rovnaká…nenormálna flame war, aleže neskutočná. Ako keď sa u nás hádame, čo je pravý kotlíkový guláš, či halušky po scedení preliať vodou či harulu piect na masti, alebo na oleji, a do segedínu v žiadnom prípade nejde pálivá paprika etc etc….Akurát, že tam sa hádali všetci černosi sveta….a čo tam malo ísť, a čo nemalo a že toto nie je nigérijská, ale ghanská verzia…a kto to kedy videl dávať kura …a čo to za suroviny a to aké korenie tam dali ….no úplne, ale úplne ako keby som bola na diskusii na topreceptoch.Celá nadšená som do neho išla a keď som si čítala jeho prípravu, tak veľké sklamanie….Nie do chuti..to vôbec…presne som vedela ako bude chutiť…báječne….a viete ako som to vedela? Takéto  podobné kura robievam roky rokúce…hádam aj 30  a dostala som ho od dievčiny, ktorá pracovala v  učtárni v nejakej energetike.  Je pravda, že ten starý rcp je  jednoduchšia verzia , ale v zásade to nebolo nič nové pod slnkom…a vraj nigérijské kura s ryžou….a ja som ho varievala v Selciach na dedine a o Nigérii som vedela len to, že je v Afrike….niežeby som onej vedela teraz viac. Nuž ale keď som už bola tak nastavená na to nigérijské kura, tak som ho urobila  Ale najprv som si niečo o tom vyhľadala, aby som zistila, či je to kura ozaj nigérijské, alebo selčianske. No a vážne ono tá ryža  sa takto nejako pripravuje v afrických štátoch…neskôr v časoch prosperity sa začalo pridávať aj kura a  tak vzniklo vlastne také rizotko.  Je celkom možné, že nejaký manžel bol v rámci pomoci na montážach v Afrike a priniesol si rcp na Slovensko.  Ktoho vie ako doputoval, až ku mne do Seliec. Pri jeho príprave som si tak zauvažovala, ako asi taká nigérijská dedičanka robí paradajkové pyré…úplne seriózne som nad tým premýšľala.. No keď som to ochutnala vážne som neľutovala …skvele si Dobrý Manžel pochutil…skvele skvele… zmeny ten rcp zmenili ešte k lepšiemu ako bol.. Raz…pokiaľ som Vás inšpirovala k vareniu ….skúste urobit aj jednu aj druhú variantu….uvidíte, že som mala pravdu.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

520 kuracie  prsia
400 g zrelé paradajky
2 ks veľká červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 veľká červená paprika
1 menšie habanero, alebo menej páliva chilli paprička
1 PL kari korenie
1 čajová lyžička sušený tymián
200 g ryža
150 g olej + 3 PL

Postup

Do mixéra dáme nakrájané paradajky, očistenú  1 cibuľu, očistený cesnak, očistenú papriku a pálivú papričku podľa svojej chuti.
Všetko poriadne zmixujeme.
Kuracie mäso bez kože a kostí nakrájame na kocky, druhú cibuľu očistíme a nakrájame na rebrá
V hrnci rozohrejeme 3 PL oleja a vložíme cibuľu a kuracie kocky, restujeme asi 10 minút a počas restovania posolíme a posypeme kari korením.. Po orestovaní mäso vyberieme a odložíme bokom.
Do hrnca vlejeme zmixovanú omáčku  a necháme ju nejakych 10 minút redukovať na miernom ohni. Vlejeme do nej olej, pridáme tymian, hrnček vody, pridáme soľ, čerstvo mleté korenie a vmiešame kuracie kúsky.
Necháme prevrieť a nakoniec pridáme premytú ryžu a vlejeme hrnček horúcej vody.
Premiešame, hrniec utesníme alobalom a prikryjeme ešte pokrievkou.
Dusíme cca 30 minút na miernom ohni.
Po tomto čase by malo byť všetko mäkké, vsiaknuté a šťavnaté.

ryza po uvareni
Ja som podávala s fazuľovým šalátom a vykropené citrónovou šťavou…nemalo to jednu chybu.

 

 

Tvarohovo-čokoládová torta s jahodami

jahodova hlavna

 

 

Tento múčnik som mala v pláne už asi rok. Vyšiel v mojom nemeckom mesačníku v jahodovej sezóne a strašne som sa tešila na jeho chuť. Bolo po sezóne a mne ostala len stále  chuť ho urobiť….a potom časopis zmizol…bez jednej stopy. Teraz sme v Banskej Bystrici a vyzerá to na pár týždňov, takže som musila  poriešiť kompletnejšie úložné priestory …a čo sa nestalo..našiel sa časopis. Tak som sa mu potešila , že až. Ale v BB, ako sa zdalo bol práve čas bezjahodový, skoro som si nohy zodrala kým som zohnala….Potom som uvažovala, aké suroviny použiť, či tie v pôvodnom nemeckom rcp, alebo použiť tie naše. Niežeby sa nedali kúpiť tu aj tie nemecké, ale bolo by to drahšie a čo si budeme hovoriť, aj náročnejšie ich kúpiť..povedzme asi tak, ako pre mňa  kúpiť v tomto období v BB jahody.  Takže som išla do slovenských komponentov a podľa ich vlastnosti som upravila aj rcp….dúfam, že vyskúšate a bude Vám chutiť. On je ten múčnik veľmi nenáročný na prípravu a jedine z čoho som mala obavu je želatína na povrchu, ja mám pred želatínou v akejkoľvek úprave nenormálny rešpekt, pretože z 5 pokusov mi 4 nevyšli…..no a toto klaplo okamžite na jednotku..takže vážne dobrý a na prípravu nenáročný múčniček je to.

jahodova hlavna 1

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): Okrúhla forma s odnímateľným ráfkom 26 cm, alebo hlboká forma na koláče 20 x 30

Suroviny:

Na čokoládový základ:
100 g čokoláda na varenie
100 g maslo
2 vajcia
150 g jemný cukor
100 g polohrubá múka
Na tvarohovú plnku :
450 g tučný krémový tvaroh
250 g tučná kyslá smotana
strúhana kôra z jedného pomaranča
pomarančová šťava z pol pomaranča
2 vajcia
2 balíčky vanilkového cukru Dr. Oetker
50 g práškový cukor
1 balíček vanilkový puding  Dr. Oetker
1 balíček vanilkový puding Ole bez varenia Dr. Oetker
Na jahodovú vrchnú vrstvu :
750 g čerstvé jahody
1 balíček tortové želé červené Dr. Oetker
červený sirup
červený džem
2 Pl cukor

Postup

Čokoládu s maslom dáme do rajničky a necháme ich roztopiť vo vodnom horúcom kúpeli. Po roztopení vymiešame do hladka a necháme vychladnúť. Dve vajcia  a 150 g cukru šľaháme 5 minút do penista a zhustnutia…..do vaječného krému vlejeme  vychladnutú čokoládu. Premiešame a nakoniec zapracujeme múku a všetko vymiešame do hladka.
Rúru predhrejeme na 180 stupńov. Tortovú formu, alebo hlbokú koláčovú formu vytrieme tukom, vysypeme strúhraným kokosom. Do formy vlejeme čokoládové cesto a vložíme do rúry predpiecť na  10 minút.
Kým sa predpeká, urobíme rýchle tvarohovú plnku…..Tu chcem popísať niečo o tvarohu a smotane. Keby som bola v Mníchove tak použijem syr Philadelphia a crème fraîche, viem, žeby som ich kúpila aj v BB, ale zdajú sa mi neúmerne drahé, tak preto som išla do slovenských komponentov a vybrala som si tie najtučnejšie značky Melina. V rozpise surovín som vložila odkazy na tieto výrobky.
Takže v mise rýchle zmiešame tvaroh, kyslú smotanu , pomarančovú kôru, šťavu, vanilkový a práškový cukor . Vmiešame dve vajcia a pudingový prášok. Cesto sa mi zdalo veľmi riedke a mala som svoje obavy…tak som tam vsypala ešte pudingový prášok Ole a ten plnku zahustil už poriadne….ja som dala celý, ale asi by stačila len polovička. Urobte to bud podľa mňa, alebo zaexperimentujte…myslím, že sa nič tomu nemôže stať.
Vytiahneme z rúry predpečené čokoládové cesto a naložíme naň po lyžiciach tvarohovú plnku, jemne ju rozotrieme okrúhlou špičkou príborového noža a opakom lyžice…treba na to ľahkú ruku, aby sa Vám hnedé cesto neprevalilo cez biele. Povrch uhladíme
Vložíme naspäť do rúry a pomaly pečieme 30 minút na tých 180 stup.
Tortu vytiahneme a ak sa Vám stále zdá tvarohová plna mäkká, tak to neriešte, ona ztuhne. Necháme tortu vychladnúť.
Povrch torty potrieme tenkou vrstvou jahodového lekváru a nahusto nahusto pokladieme  rozštvrtené a očistené jahody.
Na prípravu želé použijeme akýkoľvek červený sirup, fajn by bol samozrejme jahodový, ale ja som mala čerešňový a tak som použila ten.
Do odmerky som dal teda asi 50 ml sirupu, pridala dve lyžice cukru , prášok želatiny  a doliala na 250 ml vodou..
Prelejeme do hrnceka a necháme varit, keď začne vrieť necháme ešte minútu a hneď odložíme. Necháme trošku vychladiť a hneď ako začne tekutina hustnúť, tak lyžicou polievame jahody. Minula som celý stvrť liter.

jahodova celkovo
Múčnik necháme úplne vychladnúť a až potom krájame…nie ako ja, krájala som ho ešte teplý a dopadlo to tak ako dopadlo.

jahodova narez

 

 

Polievka z tekvice hokkaido, červenej šošovice a paradajok

sosovicova s hokkaido hlavna

Keď som pred rokmi zakladala blog o varení,  mojím veľkým vzorom boli balkánske blogerky…srbské, slovinské, černohorky a podobne. To bolo niečo úžasné, toľko nových netradičných receptov, čo som tam našla, rôzne techniky aranžovania, ako písať články,  všímala som si ich blogerskú etiku, navštevovala ich rôzne komunity, sledovala som ich internetové časopisy, pravidelne som navštevovala moje obľúbené blogerky….Časom niektoré prestali…môj najobľúbenejší internetový mesačník mezze skončil, skončila palachinka, skončila kuvarica, skončila tortelina a mnohé ďaľšie. Niekedy mám pokušenie nechať to už tak aj ja….akokeby som už uvarila všetko čo som chcela a mám pocit, že všetko sa už opakuje, len to má nejaký fresh formát, aby sa nepovedalo. Skrátka ten foodblogerský boom akokeby opadol…minimálne v kruhoch, kam som chodievala. Ale potom, po čase takej nejakej straty inšpirácie, sa nejako vždy naštartujem..skontrolujem ešte blogerky, ktoré fungujú, kúpim si pár časopisov a nájdem si niečo, čo obohatí našu rodinnú kuchyňu.

Už pred niekoľkými mesiacmi som našla na blogu tejto dámy  recept na túto polievku. Dlho čakala, kým prišiel na ňu čas. Uvarila som ju s mojimi zmenami a je vynikajúca….uvarila som len polovičnú dávku, pretože ja tekvici neverím a jedávam jedine občas hokkaido…netušila som ako mi bude chutiť táto kombinácia. Polievka ..aj keď pôsobí tak jesenne, mi výborne pochutila práve teraz v lete…tým, že som si tam položila avokádo s citrónovou šťavou, pôsobila ohromne sviežo. Je veľmi ľahká, vhodná keď sa snažíme zhadzovať kilá no a príde mi absolútne dokonalá pre malé detičky a rozhodne to odskúšam na Dobrej Vnučke…čo sa týka Dobrého Vnúčika tak tam človek nikdy nevie…jeho autistický jedálniček je len v jeho hlávke a nevedno, ako prijme túto novinku
Určite som nevarila posledný raz.

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

200g  tekvica hokkaido
500 g krájané sterilizované paradajky so šťavou
200 g červená šošovica
1  červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
6 veľké PL olej
1 čl  s kopčekom soľ
1 čl  s kopčekom údená mletá paprika
mesiačiky avokáda
citrónová šťava

Postup

Hokkaido nastrúhame na veľkej slzičke…až neskôr ma napadlo, že som tekvicu mohla aj zmixovať v robote..takže urobte, ako sa Vám bude páčiť. Šupky som nestrúhala.
V hrnci rozohrejeme olej  a pridáme nasekanú očistenú cibuľu a cesnak. Chvíľu restujeme.
Pridáme nastrúhané hokkaido, premiešame, posolíme, okoreníme čerstvo mletým korením a opaprikujeme.  Podlejeme asi 150 ml horúcou vodou a necháme dusiť 10 minúť. Občas skontrolujeme a prípadne podlejeme. Pridáme krájané sterilizované paradajky aj so šťavou a znovu dusíme nejakých 10 minút.
Pridáme premytú šošovicu a zalejeme 750 ml horúcej vody….ak máte dobrý vývar, tak môžete časť vody, nahradiť vývarom.  Privedieme k varu a pod pokrievkou varíme 10 minút….Po tomto čase by už mala byť šošovica uvarená, viac nevarte, pretože sa úplne celá rozvarí a budete mať z šošovicovej polievky, šošovicový krém. Ja som ešte doliala vodou….Vy sa rozhodnite podľa seba, ako hustú chcete mať polievku.
Na záver som ešte dosolila.
Zrelé avokádo nakrájame na mesiačiky a poukladáme na jednotlivé porcie…mesiačiky posolíme, zakvapkáme citrónovou šťavou a ja som posypala aj chilli vločkami….
Autorka receptu ešte pridala kopček kyslej smotany, ale túto kombináciu ja nemusím, tak som vynechala.

 

 

Letné kari

kari hlavna

Veľakrát som už deklarovala, že indickú kuchyňu u nás doma máme veľmi radi. Hlavne tie recepty…ktoré, akokeby , boli trochu poangličtené….India bola anglickou kolóniou a tak sa ich kuchyne navzájom preplietli podľa potrieb obyvateľov. Napr. kura tikka je vlastne pečené kura na špíze, ale angličani  majú radi omáčkovité jedlá a tak k tikke pridali masalu. Čo sa týka kari….robím ho v rámci možností celkom často, pretože Dobrý Manžel ho zbožňuje. Tentokrát požiadal o kari, čo varí táto krásna dáma https://www.youtube.com/watch?v=CIhpnXu-EzQ&list=PLwS_wSxAYveQZtaS4EpSNXcUg2VbMsWFp&index=15

Priznám sa, že ma najprv zaujala kuchárka a až potom si všimla celý rcp. Ona hovorí, že ju mamka naučila, aby žiadne kari, za žiadnu cenu neuponáhľala, že kari potrebuje svoj čas.  Ja som pri indických jedlách zvyknutá na rýchlosť, tak som chcela vyskúšať aj pomalosť. A vskutku..kari je báječné. Viem, že veľa ohlasov na rcp  mať nebudem, ale ako pri každom indickom rcp , tak aj pri tomto….vyskúšajte aspoň raz, teraz už dostať v Tescu veľkú škálu korenín v exotickom kútiku a tak by to nemal byť problém.
Naviac zaraďujem recept aj medzi jedlá, ktoré by sa mohli konzumovať pri redukčných diétach.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

Pol hlávky karfiolu…cca 450 g
320 g plechovka cíceru
150 g zelená fazuľka
dve hrste mrazeného hrášku
1 veľká mrkva
4 stredné paradajky
250 ml pasírované paradajky
1 červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
5 cm kúsok ďumbiera
5 PL olej, alebo ak máte veľká lyžica ghee
200 ml sladká smotana
1 štipľavá paprička
po 1 čl kumín, mletý koriander, kurkuma
1 PL garam masala
1 čl soľ
veľká hrsť nasekaná koriandrová vňať

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nasekáme na vhodné kúsky.
Vo väčšom hrnci, alebo woku rozohrejeme olej, alebo ghee a pridáme lyžičku rímskej rasce (kumín) a nasekanú štipľavú papričku.. miešame asi 2 minúty a pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, ďumbier. Ďumbier najlepšie očistíte od šupky, pomocou hrany lyžičky…to len tak pre zaujímavosť. Restujeme na slabom ohni 10 minút. Pridáme nakrájané paradajky….tie dusíme , stále na slabom zdroji tepla,  nejakých 10 minút. Po tejto dobe pridajte pasírované paradajky, zvýšime zdroj tepla a pridáme všetky koreniny…garam masalu, mletý koriander, kurkumu…ak chcete veľmi pálivé kari, tak pridajte este pol lyžičky mletú štipľavú papriku. osolíme.
Privedieme k varu a postupne pridávame cícer aj s nálevom, mrazený hrášok, zelenú fazuľku, mrkvu. Všetko premiešame a nakoniec pridáme menšie ružičky karfiolu.

kari zelenina kari karfiol kari pred varenim

 

 
Podlejeme cca 200 ml vriacou vodou, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Varíme cca 25 minút, resp. dovtedy kým nie je zelenina mäkká, ale nie prevarená.
Pridáme smotanu, necháme prevrieť na jednu bublinu…a nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekanej koriandrovej vňate.

kari koriander
Keďže u nás doma máme radi, keď je kari mokrejšie, tak som ešte doliala trochou vriacej vody a dosolila.
Podávame s ryžou basmati, ktorú varíme s novým korením a bobkovým listom.

kari hotove

Porcia kari s ryžou….350 g + 100g

1407 + 543 kJ (336 kcal + 130 kcal)