„Černý Kuba“, takto volajú toto jedlo v českej rodine Môjho Dobrého Manžela. A vlastne všetci v Čechách pochopiteľne. Prinútil ma ho raz urobiť na Vianoce a ja som to robila s veľkým sebazaprením, pretože oni ho jedávajú na Štedrý Večer na obed. Moja slovenská časť rodiny stále dodržuje pôst a tá škvarka by mi ani neprešla cez ústa. A tak aj to jedlo vyzeralo, a odvtedy ma o to jedlo DM nepožiadal 🙂 Na letný pobyt na Okrúhlik (Okrouhlík) nosievame nejaké veci z Mníchova, čo sa týka potravín. Napríklad kilové kávy, aby vystačili na celý pobyt a kilá a kilá cestovín….no.. o tomto pojednám niekedy inokedy. Okrem iných vecí, vždy, vždy prinesiem škvarky. Vážne škvarky. V Mníchove ich kupujem v supermarkete a aj oni ich dovážajú z Rakúska. Vyrába ich rakúska firma „Šimič speck“. Sú to Slovinci a dodávajú slaninu, klobásy, škvarky, údené rebrá a podobný sortiment. Ja som z rodiny, kde sa robievali domáce zabíjačky, robievame domáce klobásy, údime si vlastné rebrá a kým žila stará mamka Betka, mali sme aj všetky druhy domácej slaniny. Viem ako chutia domáce údené výrobky, robené podľa tradičných rodinných receptov, vo vlastnej udiarni a bla bla bla bla. Rakúsky Slovinci v Šimičovi, svojej práci rozumejú. Je mi ľúto akurát, že ich klobásy, nie sú určené na varenie, ale sú čabajkovité. Ale škvarky!!!!!!!!!!!!!!!!! Tie ich „cvarci“!!!!!!!!!!!!!! To sú najlepšie škvarky, ktoré som kedy jedla. Tieto škvarky nosievam už ako príručnú časť mojej batožiny či do Čiech, či na Slovensko. Akonáhle dáte jednu do úst, niet Vám pomoci. Robievala som z nich moju škvarkovú nátierku. Nevedeli pochopiť, že tak ako ju robím ja, je úplne inak ako by ju robili oni v Jihlave a pritom je fantastická. Lebo ako každá kuchárka na svete, mňa nevynímajúc, si myslí, že jedine tak to bude dobré, ako to robí ona. Myslím, že je tým postihnutá každá kuchárka. Naspäť k škvarkám. Zo škvarkových letných zásob na chate, už ostala len polovička balenia a DM si tak zaspomínal na jihlavského Kubu, ktorý robí jeho rodina na Štedrý večer a vlastne ho nejedol, ako umrela jihlavská babička Martička. Tá mu vždy jednu malú porciu odložila, ak vedela, že máme prísť. Po jej smrti, sa každý Kuba, každý rok, zjedol do poslednej omrvinky a Kubíčkovi úbohému neostávalo nič. 🙂 Bol síce október, ale DT Pavla povedala, žeby ho urobila, aj keď ho vlastne nikdy nevarila, lebo na to je odborníčka Moja Dobrá Švagriná Kačenka. Tá ho robieva už roky rokúce a nikto nemá záujem jej toto privilégium zobrať. Takže ja som prvýkrát po 24 rokoch manželstva , ochutnala tradičného Kubu. Fantázia, fantastická. A DM bol tieto Vianoce, obzvlášť dobrý a fakt si ho zaslúžil, tak som sa podujala, že mu ho urobím, aj keď som vôbec netušila, ako. Niečo som si naštudovala na internete a niečo som robila intuitívne. Hlavne sa nečudujte, že ho vkladám na Nový Rok, ale musím, kým ho mám v čerstvej pamäti a nezabudla ako som ho robila nabudúce. A Šťastný Nový Rok Priatelia Moji.
Suroviny:
Na dve až tri porcie budeme potrebovať pekáčik cca 25×20 (vačší určite nie, skôr menší)
200 g krúpy stredné (alebo bulgur) 80 g sušené huby 100 g škvarky 1 veká cibuľa 4 cesnakové strúčiky 2 polievkové lyžice bravčovej masti 2 polievkové lyžice majoránka soľ
Postup
Huby zalejeme vriacou vodou. Predtým som ich akoby pomrvila v rukách, aby boli menšie. Krúpy uvaríme vo vode do mäkka. Aj keď mám krúpy (po selčiansky gjaršňa 🙂 ) veľmi rada, v posledných rokoch mi ich plnohodnotne nahradil bulgur. Jednak je menej kalorický a jednak sa uvarí oveľa rýchlejšie. Takže ja som nevarila krúpy, ale bulgur. Píšem o krúpoch preto, lebo je to tradičné, ale ako píšem, ja už používame všade, kde môžem , bulgur. Tesne pred dovarením som do vody v ktorej varíme bulgur, pridala aj soľ. Po dovarení bulguru , rozohrejeme bravčovú masť a opečieme do voňava, nasekanú, očistenú cibuľu a dva plátky cesnaku. Huby vyberieme a preložíme k cibuli a podlejeme vodou, v ktorej sme ich namáčali. Dusíme huby do mäkka a stále podlievame . Minula som všetku vodu z namáčania. Keď sú huby mäkké, pridáme k nim škvarky , premiešame a ochutíme soľou. Hubovú zmes prelejeme k bulguru a všetko dôkladne premiešame. Zmes je príjemne vlhká. Vsypeme majoránku, prelisujeme cesnak, znovu ochutíme. Pekáčik vymastíme bravčovou masťou a naplníme ho ochuteným bulgurom. Povrch pekne uhladíme a pokladieme po ňom plátky masla. Vložíme do vyhriatej rúry a zapekáme, kým sa nám nevytvorí mäkká kôrčička Určite som nezapekala viac ako 20 minút na slabých 200 stupňov. Myslím, že ku koncu so pridala teplotu, ale to bolo len na pár minút.
Naši v Jihlave to jedia s kyslými uhorkami, ale ja som mala udusenú kyslú kapustu a keď som si z toho urobila na tanieri, vymiešanú gebuzinku, DM sa chytal za hlavu. Nech. Bolo to absolútne báječné.
Tento rok sme v Mníchove takmer neboli . Odišli sme začiatkom apríla, prišli koncom októbra a o niekoľko dní odchádzame znovu preč a vrátime sa až v polovici januára. Tak jasné, že to nebola súvislá neprítomnosť, hocikedy sme prišli, ale vždy len na pár dní. A počas tých pár dní som z mrazničky nevyberala takmer nič, skôr som tam prihodila z toho, čo sme počas tých návštev nespotrebovali. Bola taká plná, že keby som tam chcela vložiť bazalkové lístky z obyčajného črepníka, tak by som ich nemala kde. A tak nerobím nič iné len rozmrazujem a jeme. Ešte aj tú haruľu som robila tak, že som do nej dávala kúsky údeného mäsa, čo nerobievam absolútne nikdy. A došlo na mleté mäso. Už som urobila fašírku, robila som plnené wrapy, dnes došlo na toto ragú a nakoniec budú karbonátky podľa našej Janky. Ja mám veľmi rada ragú bolognese, ale nemám žiadne víno a vonkoncom sa mi ho nechce kupovať, pretože by som to víno musela vyliať. Nijakým spôsobom by sme ho nemohli minúť a kvôli malému poháriku si nebudem robiť násilie. Naviac toto moje mleté je miešané a do bolognese má ísť výhradne hovädzie. Tak som to urobila len na spôsob ragú bolognese a mne chutí aj toto moje biele ragú. Dokonca veľmi. No a mraznička je takmer prázdna a už som ju aj odmrazila. Cítim sa ako občan.
Suroviny:
Na tri porcie budeme potrebovať :
350 g mleté miešané mäso 1 veľká cibuľa 3 veľké cesnakové strúčiky 1 normálna mrkva 1 mesiačik z veľkej zelerovej buľvy 1 malý pór , alebo tretina z veľkého 4 polievkové lyžice olej 1 veľký orech masla 1 čajová lyžička sladká mletá paprika 1 čajová lyžička cayenské korenie (je pálivé, takže podľa Vás) 1 čajová lyžička sušený tymian menej ako čajová lyžička sušený rozmarín a ja som dala ešte lyžičku talianskych byliniek, čo dávam na pizzu 2 bobkové listy 200 ml mlieko 1 čajová lyžička hladká múka šťava z malého citróna
Postup
Mrkvu, zeler, cibuľu a cesnak očistíme od šupky. Nakrájame na maličké kocky. Do kastróla dáme rozohriať olej. Vložíme mleté mäso. Túto časť strašne nemám rada. Neznášam tú arómu a pritom musím pri tom hrnci stáť, aby som to mäso stále miešala a oddeľovala od seba kúsky mäsa. Musí byť dokonale oddelené. Asi tam bolo viac hovädzieho, pretože sa mi zdalo celkom suché a zapremýšľala som, že som mohla rozpražiť na spodok slaninu. No nedala som a už som s tým nemienila nič robiť, aspoň to môžem s čistým svedomím jesť aj ja. Kým stojíme a miešame, dáme si zovrieť vodu. Aspoň liter vody. Máme úplne orestované mäso. Rozhrnieme ho do strán a do stredu vhodíme nasekanú cibuľu a cesnak a pridáme dobrý kúsok masla, povedzme 30 gramov. Necháme maslo rozohriať a trochu podusíme cibuľu. Premiešame a pridáme nasekanú mrkvu a zeler a na krúžky nakrájaný pór a k tomu aj bobkový list. Prikryjeme pokrievkou a necháme trochu pustiť šťavu a aby zelenina trošku zmäkla. Netrvá to dlho, maximálne slabých desať minút a nech je to na menšom zdroji tepla. Nechceme aby sa šťava, ktorá sa uvoľní, znovu vyparila. No a pridáme všetky sypké koreniny a lyžičku soli.
Premiešame aby sa nám mletá paprika rozpustila v tuku. Podlejeme horúcou vodou. Ja som na začiatok vliala asi pol litra. Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusíme kým nie je mäso mäkké. Netrvá to krátko, ja som dusila asi hodinu a dvadsať minút, kým som usúdila, že je už akurátne. Raz som ešte podlievala, asi 300 ml vody. Ragú som mala také…. stále suché a nespojené, tak som zaprášila múkou a podliala mliekom. Urobilo mi to skvelú službu. Nechala som to zovrieť na jednu bublinku a hneď som vypla. No a dochutíme. Neuveríte, ale ani lyžička cayenského korenia, mi nepripadala, že to nejako výrazne oštipľavela, tak som pridala pár kvapiek tabasca. My máme ale vysoký prah štipľavosti, takže uvážte či vôbec budete dávať niečo pálivé, pretože toto je už pálivé dosť. Nám to tak chutí. Nakoniec som vyžmýkala malý citrón a to pridalo takú tú iskru. Pred podávaním nasekajte do ragú petržlenovú vňať. Ragú som zmiešala so špenátovými tagliatelle. Pred podávaním ragú vždy dôkladne zmiešajte s cestovinami. Nemá sa podávať ako špagety, že omáčku nechávame voľne naliatu na cestovinách. Alebo ho jedzte kľudne s chlebom.
Občas chodievam na webové stránky „Neviditelný pes“ . Zakladateľom týchto stránok je Ondřej Neff. Neviem teraz, aké sú tam majiteľské vzťahy na tých stránkach, dosť na tom, že Ondrej Neff, tam stále vystupuje ako šéfredaktor. Aby som Vám priblížila kto je Ondřej Neff, tak len v krátkosti. Moja rodina ho pozná hlavne, ako autora sci-fi literatúry. Ale on je všeličím. Napríklad publicista, bloger, novinár, fotograf a tak. Ale gro pre našu rodinu je jeho sci-fi múza. A z bulváru ho môžete poznať ako dlhoročného partnera herečky Ljuby Krbovej a v roku 2008 bola zavraždená jeho dcéra Irena, ktorú zabil jej manžel a bolo okolo toho veľké haló. Z pôvodného formátu „Neviditeľného psa“ nieže neostal kameň na kameni, to zas nie, ale prešiel zmenami. Keďže nemáme radi zmeny, tak sa nám zdá, že tie, formát nevylepšili, ale zhoršili. Ale tí čo ho začali sledovať až po týchto zmenách si nesťažujú a naopak sú nadšení. Napríklad vypadli fejtóny o Bartovi a celkove tak o psoch, ktoré v rodine Neffovcov chovajú. Vypadli na tej pravidelnej báze, občas ich pán Neff ešte spomenie. A zdá sa mi že, pán Neff stratil tú optimistickú, humoristickú iskru, ktorú vnášal do svojich článkov. Teraz necháva celú tú informačnú linku domény, prebrať rôznym blogerom a tie ich príspevky a články sú niekedy príšerné, príšerné. A vždy, vždy som milovala debatu a príspevky pod článkami. Tak nejako bolo vidieť, že NP čítavali intelektuáli, ktorí o nich aj debatovali. Božechráň, hlavne si nemyslite, že to píšem s nejakým dešpektom voči „neintelektuálom“. To by ma vážne veľmi mrzelo. Je to asi tak, ako keď porovnáte debatu pod článkom v Novom Čase a pod článkom v Hospodárskych Novinách. Dúfam, že ma pochopíte, ako som to myslela a nikoho som sa nedotkla. Teraz sa už ani tie debaty v NP nedajú čítať , ako sa nemôže čítať debata pod bulvárnymi článkami. Skrátka na „NP“ chodievam už len sporadicky. Ale prečo píšem o človeku o ktorom ste možno nikdy v živote nepočuli. Raz napísal taký fejtón, ktorý mal taký nejaký názov „vedia o nás“. A tam opisoval, ako sa večer v obývačke rozprával s Ljubou o tom, žeby si mohli kúpiť nové lyže. Tak to rozobrali, kto akú značku preferuje, aké k tomu budú potrebovať palice a kde pôjdu na lyžovačku. A že na druhý deň otvoril počítač a prvé čo na neho na FB vyskočilo, bola reklama na lyže a zimnú dovolenku. A potom sme to začali s Dobrým Manželom pozorovať a zistili sme, že sa to deje aj nám. No dobre také veci…..Dobrá Cerka chcela aby sme jej kúpili bandaletky, pekné čipkované, lebo na SK to vtedy ešte nebolo dostať. Tak jej nakúpil DM na Amazone a potom mu pol roka neustále chodili reklamy na dámske čipkované prádlo. Tak tomu rozumiem, to je normálne. Potom sa začalo stávať, že sme si niečo hľadali na webe, nejakú vec. Normálne cez nejaký webový vyhľadávač anonymne. A do dvoch dní nás začali sociálne siete bombardovať reklamami na dané produkty. Tak aj to sme nejako pochopili, že MOŽNO cez ip adresu sa nejako napojili na naše vyhľadávania a tak. Ale teraz sa mi stali také dve veci, že ozaj nechápem. Dobrej Vnučke sme kúpili vianočný darček, asi pred troma týždňami. Dobrý Manžel ho dôsledne vyhľadával, aby nebol z Temu ani z Aliexpresu a ak by aj bol z Číny, tak aby ho nevyrábali detské ručičky. Podarilo sa. Prišiel. Čaká v skrini na transport pod Vianočný stromček. A minulý týžden mi prišiel email, kde sa pojednávalo o tomto produkte, na normálne serióznej báze. Email ani nepadol do spamu, ale už je tam. Ako si našiel ku mne cestu – nevedno. Takže tomuto už fakt nerozumiem. Iný počítač, iná Ip adresa, iný vyhľadávač. Alebo….DM večeria a pozerá pritom na tv, kde sú votrelci dávnoveku. Ja som si pozerala neintelektuálne recepty v pc a čítala diskusiu prečo redne žĺtkový krém 🙂 Pomedzi to sme prehodili občas raz o tom , raz o hentom čo práve hovorili vo votrelcoch. O nejakom tureckom meste tam hovorili jeden moment a o tom meste sme potom s DM pohovorili. A predstavte si, že na FB mi prišiel odkaz na tretí deň, presne o tom meste. A nakoniec toto. To že mi ku koncu roku chodia kdejaké žiadosti o príspevok na psy, na mačky, zvieratá a tak, to je jasné…ja objednávam cez internet jedlo pre naše beštie, takže tomu rozumiem, že tie organizácie, majú kontakt na tieto domény. Ale. Poslala som príspevok na ochranu medveďa hnedého. Normálne na slovenského, medveďa hnedého. Nejaké záujmové združenie na Slovensku to bolo. Minulý týždeň. A predvčerom nám prišla žiadosť z wikipédie o príspevok, ktorý mimochodom dávame každoročne, a ako všimné nám poslali utierku na riad s vyobrazením MEDVEDA. Ja sa už normálne bojím chodiť po byte. 🙂
No a k samotnému jedlu. Šúľance som robila včera na večeru s makom, dnes mal ešte DM aj do práce a kôpka mi ostala , že ju urobím aj na slano . Takže dnešná večera
Suroviny:
Na 4 až 5 porcií budeme potrebovať
Na šúľance : 600g múčne zemiaky 150 g polohrubá múka 100 g detská krupica 1 čajová lyžička zemiakový škrob solamyl 1 vajce 1 malá lyžička soľ Na obloženie : gazdovská prerastaná údená slanina vajíčka cibuľa
Postup
Zemiaky v šupke, uvaríme deň dopredu vo veľmi slanej vode. V prímorských krajinách takto varia zemiaky priamo v morskej vode. Teda varili pred 50 rokmi, netuším, či sa to robí pri dnešnom znečistení vôd aj teraz. Nemusíte ani deň popredu, ale tak, aby Vám stihli vychladnúť. Studené zemiaky ošúpeme a na malej slzičke postrúhame. Kto má ten zemiakový lis tak môže prelisovať. V Jihlave napríklad Teta Pavla zemiaky melie na mlynčeku na mäso. Zemiaky posolíme, pridáme vajce, škrob a viac ako dve tretiny múky a krupice. Miešame rukami cesto a pomaly dosýpame múkou tak, aby bolo cesto stále ešte mäkké, ale pritom dobre drží svoj tvar a je hutné. Keď nemám váhu, tak dávam približne 15 lyžíc múky a 15 lyžíc krupičky. Ale nedávam ich nikdy naraz…najprv dám 10 a 10 a potom už prisypávam po lyžiciach podľa potreby. Dáme variť veľký hrniec vody. Cesto rozdelím na tri časti a z každej vytvarujem podlhovastú tenkú šišku. Šišku krájam na centimetrové plátky a tie potom rozvaľkám na šúľky.
Tie potom ešte porozdeľujem, lebo sú dosť dlhé. Zvoľte veľkosť aby Vám neviseli z lyžice. Len nedávno som si kúpila krájač na cesto a neviem ako som mohla bez toho byť. Ohromne sa mi s tým pracovalo práve v tejto časti výroby. Nakrájalo to rýchle a plynule a aj som šúľance prenášala pomocou neho do vody. Varila som v troch várkach, každú tretinu osobitne, ale ak máte velikánsky hrniec tak kľudne varte naraz. Varíme kým cesto nevypláva na povrch a potom ešte necháme nejaké dve minútky v mierne variacej vode. Vyberieme podberákom , premyjeme v studenej vode a vyklopíme do misy.
Fakt dobrú slaninu, prerastenú a údenú , nakrájame na kocky a cibuľu na rebierka. Tak ale ak nechcete slaninu, dajte si údeninu akú chcete. Keď robím šúľance na tento spôsob, opekám všetko v dávkach. Zvlášť slaninu, zvlášť cibuľu a šúľance tiež osobitne. A používam obyčajnú panvicu. Nie teflónovú, nie s hrubým dnom. Obyčajnú plechovú. Najprv vyškvarím slaninu a dám bokom. Potom opečiem cibuľu. Dám ju bokom. Nakoniec šúľance. Kvôli tým šúľancom používam tú obyčajnú panvicu, pretože jedine na obyčajnej dosiahnem aby mali zlatú kôrčičku. Aspoň u mňa je to tak. Vy máte možno na to svoj fígeľ. No a potom všetky hotové komponenty spojím vajíčkami.
Záleží od Vás či chcete volské oká s tekutým žĺtkom, alebo vajíčka premiešané.
Vajíčka upečieme a podávame.
U nás sa fŕka tabascom, a posýpa čerstvo drveným korením. A nakoniec, posypem niečím zeleným. Buď jarnou cibuľkou, alebo petržlenovou vňaťou, alebo žeruchou. Všetko je dobré.
Priznajte sa. Však máte doma nejakú , starú, plechovú škatuľu, od keksíkov, alebo praliniek, alebo od cigár, alebo od čaju. Takú peknú s odkladacím vrchnákom. Je na nej niečo vyobrazené, nakreslené v živých, sýtych farbách a Vy v nej máte všeličo. Napríklad gumy na vťahovanie do nohavíc, alebo staré perinové gombíky, také tie, čo sú ako keby vyplnené niťami. Alebo zicherajsky, možno aj nejaký náprstok a ihelník v tvare košíka, čo je v ňom už len jedna obrovská ihla, ktorú moja stará mama z Podkoníc, volala šivačka a taká vecička o ktorej som nikdy netušila ako sa používa, ale vraj sa pomocou nej vťahovala jemná nitka, ktorou sa zachytil „rýchlik“ na dámskych pančuchách. A možno by sa tam aj našli „ovčiarske“ nožnice, s ktorými by ste tak odstrihli leda tenkú triesku do pece. A čo tam bude určite, bude nejaký šúľok, ufúľaného sťahovacieho obväzu. Keby ste hneď teraz išli, otvorili tú plechovicu a vyhodili to všetko do koša, spoľahnite sa, že Vám to nikdy nebude chýbať. No….možno to nemáte priamo u Vás doma, ale určite v rodičovskom, alebo prarodičovskom dome. My sme takú škatuľu mali v Podkoniciach. Tam ich bolo viacero. Bola som dieťa tak si presne nepamätám, čo konkrétne v nich všetko naozaj bolo. Moja Stará Mama Betka, mala totižto troch súrodencov a otca v Amerike. A oni im posielali doláre a neskôr, keď im zabavovali poštu, tak asi len bony. Toto nám deťom, dospelí pochopiteľne nehovorili, ako to bolo. Ale predstavte si to, že ja si hádam aj pamätám, že tie plechovky boli plné. Občas zašli do tuzexu a niečo kúpili. A raz priniesli jednu škatuľu a bola plná vzorkovaných keksíkov. Doteraz si pamätám ako chutili. Žiaden keksík, ktorý som dovtedy jedla , takto nechutil. Boli úžasné a keď som sa naučila čítať, tak som si neustále slabikovala čo bolo na tej plechovici napísané….s p e k u l a t i u s. Ešte aj to slovo bolo čudné. Nad čím asi špekulovali a prečo to tak napísali. Plechovky zakončím tým, že keď sme prišli do Mníchova, tak medzi keksíkmi a pralinkami a rôznym sladkým tovarom v obchodoch, bolo plno, plno takých, čo boli práve v takých plechovkách. Čo som sa ich dovláčila na Slovensko a do Čiech. Boli v nich keksíky všetkých možných druhov, príchutí, tvarov a druhov. V každej rodine ostala nejaká škatula a potom som už nosila iba náplne v bežných sáčkoch. A už som prestala nosiť aj tie. Prestali sme to nejako jesť. Na chate máme dve. Sú veľké. A v jednej máme vrecúška s koreninami a v druhej obväzový materiál a všetky druhy náplastí a leukoplastov. Na keksíky spekulatius som nezabudla, ale hlavne preto, pretože ich miluje DM. Na Slovensko ich nenosím, pretože tie keksíky sú také krehké, že stačí, aby som sa na ne krivo pozrela a sú na drobno. Ja ich, na rozdiel od mojich malých čias, nejako nemusím. Hlavne tie korenené. V posledných rokoch ale začali dodávať aj maslové. A tie sú fajné, ale len preto, lebo mi pripomínajú staré slovenské keksíky Club. Ale naozaj tie staré, pretože tieto čo sa predávajú ako klubky teraz, nemajú takú maslovú a krehkú chuť. Ja viem, že je to asi spomienkový optimizmus, ale myslím, si to, že tieto nové na tie staré nemajú. Majú na ne akurát maslové spekulatius. Škoda, že ich nemôžem jesť, lebo stále som chudnúca osoba. Aby som sa nezabudla pochváliť…do konca týždňa mám nové číslo zhodených kíl…rovných 35!!!!!!!! Stále tlačím očami tú ručičku na váhe, ale rovných 35 to ešte nie je, ale priatelia….ono to do konca týždňa bude tam. Budem od šťastia celá bez seba a miesto maslových spekulatius si dám nejaké fajné gervais. Čo narobím, keď som sa tak vyžrala. A prečo som tento jablkový zákusok nazvala adventný? Mne sa, neviem prečo, spájajú spekulantky , s predvianočným obdobím. Mám ich spojené skôr s Adventom ako s Vianocami. A keďže bolo za oknami takto, tak atmosféra nepustila a šla som do toho.
Škoda, že som dostala spekulantky len v týchto veľkých tvaroch. Mávajú aj v tvare kocky a tie sú menšie. Takto boli tie porcie veľké. Dobrý Manžel ale neprotestoval, bolo mu celkom jedno, že si na tanier naložil 3 veľké a nie 4 malé kúsky 🙂 Zákusok je to veľmi jednoduchý a je celkom efektný na pohľad. A DM dáva 10 z 10. A keď som ho ukazovala Dobrej Cerke, tak sa ho rozhodla upiecť aj ona. Normálne sa v jeden deň piekol aj v mojej, aj v jej kuchyni. Ten jej vyzeral na pohľad úžasne, lebo nepoužila špekulky, ale lotusky. Bolo to krajšie. Menšie keksíky sú naozaj také úhľadnejšie.
Suroviny:
Na plech o veľkosti 30 x 20 cm budeme potrebovať :
Na piškótové cesto : 3 vajcia 75 g cukor 95 g hladká múka 2 polievkové lyžice s maličkým kopčekom kuchynský škrob (ja som použila maizenu) pol lyžičky korenie Spekulatius
Na jablkovú náplň : 620 g jablká (bolo ich približne 500g čistej váhy) 2 plytké polievkové lyžice cukor citrónová šťava z jedného plodu 2 polievkové lyžice voda 130 ml jablková šťava (ja som dala veľmi koncentrovanú vodu s citrónovým sirupom) pol balíčku vanilkového pudingového prášku na varenie 1 čajová lyžička vanilkovej pasty Dr.Oetker
Na krém : 200 g smotana na šľahanie 250 g mascarpone 250 g tučný tvaroh 40 g práškový cukor 1 čajová lyžička vanilková pasta 2 stužovače na šľahačku
Postup
Zapneme rúru na 180 stupňov. Oddelíme žĺtky od bielkov. Bielky pôjdu do menšej a žĺtky do väčšej misy. Ja ako prvé šľahám bielky, aby som nemusela umývať metličky, ale musíme pracovať plynule, aby sneh nestál. Ak si neveríte, tak šľahajte žĺtky, ale pred tým ako sa pustíte do snehu, musíte bezpodmienečne dôkladne v horúcej vode, umyť metličky. Bielky šľaháme s dvoma lyžicami cukru do pevného snehu. Do žĺtkov dáme dve polievkové lyžice vody, prešľaháme a pridáme cukor, ktorý ostal. Šľaháme, kým krém nie je svetlý a nezväčší svoj objem. Pri obidvoch používajte radšej stredné otáčky, a nie vysoké. Do žĺtkového krému zamiešame vanilkovú pastu a korenie spekulatius. Pridáme múku a škrob a premiešame do hladka. Nakoniec, stierkou zapracujeme rezavými a otáčavými pohybmi, sneh. V hlbokom plechu s rovnými stenami, máme papier na pečenie a do neho vylejme piškótovú masu. Rovnomerne rozotrieme a dáme piecť na nejakých 12 minút. Upečené cesto je pevné a môžete ho skontrolovať zapichnutým špáradlom, či nie je mokré. Ak je upečené, hneď ho stiahneme z plechu a necháme na mriežke vychladnúť. Jablká očistíme a nakrájame na kocky. Dáme do kastróla a posypeme dvoma lyžicami cukru. Dôkladne vymiešame aby sa rovnomerne obalili cukrom. Dáme na zdroj tepla a vyžmýkame k nim citrónovú šťavu bez jadierok. Mne sa zdala jablková zmes málo sladká, tak som podliala jednou lyžicou citrónovým sirupom a jednou lyžicou vodou. Pridáme vanilkovú pastu a dusíme približne päť minút. Jablká pekne zmäkli a pritom ostali v kúskoch a nerozvarili sa. V 130 ml tekutiny rozmiešame do hladka pol balíčka pudingového, vanilkového prášku na varenie. Ak máte jablkový džús , alebo šťavu, tak použite ten. Ja som nemala a mala som citrónový sirup, tak som urobila sýtejšiu vodu s týmto sirupom. Môžete vlastne použiť hocijaký bledý sirup. Mám veľmi dobré skúsenosti s bazovým napríklad, alebo som párkrát odšťavila pomaranče. Rozmiešaný puding vlejeme k jablkám, na miernom ohni miešame, kým zmes nezhustne. Odstavíme zo zdroja tepla. Piškót stiahneme z papiera a preložíme naspäť do pekáča, alebo vložíme do rámu na pečenie a upravíme ho na veľkosť plátu. Nech robím, čo robím…ja sa nikdy v živote nenaučím rozotierať cesto rovnomerne. Raz ma z toho trafí, to Vám vravím rovno.
Na piškót rovnomerne rozotrieme jablkovo-pudingovú náplň.
Necháme dôkladne vychladnúť. Základom pre pekný, hladký krém, ktorý ideme šľahať je, aby boli všetky tri zložky rovnakej teploty…a to studenej. Šľahačku prešľaháme do penista pridávame po tretinách mascarpone. Po zjednotení krému, pridáme cukor, vanilkovú pastu a tvaroh, ktorý tiež zapracujeme po tretinách. Po zjednotení krému, šľaháme nejaké tri minúty a pridáme dva balíčky stužovača šľahačky. Miešame ešte minútu a vypneme šľahač. Krém navrstvíme na vychladnutú jablkovú náplň.
Na krém pokladieme spekulatius sušienky, tak aby každá , tvorila povrch jednej porcie.
Je nevyhnutné aby zákusok postál aspoň tri hodiny. Sušienka bude stále chrumkavá, ale na druhý deň už zvlhne a bude sa dať aj krájať lyžičkou. Dobrému Manželovi vyhovovala aj jedna, aj druhá možnosť. Pôvodný zákusok bol na veľkosť plechu 30 x 40 a piškót bol z 5 vajec. Upravila som recept na môj malý plech 30 x 20. Spomerovala som aj piškót, aj náplň, ale krém som robila v pôvodných množstvách surovín, pretože DM miluje veľa krému. Vôbec to tomu zákusku nevadilo. Zaraďujem do rodinného repertoáru.
A tu Vám ešte ukážem zákusok Mojej Dobrej Cerky, s lotuskami. Naozaj sa mi veľmi, veľmi páči jeho vzhľad, omnoho viac, ako ten môj. Menšie sušienky sú jednoducho úhľadnejšie.
Znovu Vám musím napísať, ako prišlo k tomu, že som upiekla práve túto roládu. Viacerí čo ma sledujete viete, že pol roka sme na chate a pol roka v byte. A prišiel čas návratu do bytu. Po pol roku som potrebovala urobiť veľa vecí. Najviac ma tešilo, že som musela pretriediť šatník od vecí, ktoré zo mňa padajú. To Vám vravím na rovinu. Nechala som si, čo ešte na mne úplne nevisí a po Novom Roku, keď sa vrátime z Vianočného pobytu na Slovensku, si idem dopĺňať oblečky. Ach, čo ma to len čaká!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! No a potom som musela pretriediť mrazničku. Po hubových jedlách z posledného mesiaca, kde som mala každý boží deň k dispozícii hríbov, koľko som len chcela, nastal čas, keď varím samé mäso. Musím zlikvidovať z tej mrazničky všetko, aby som to potom nebola nútená vyhadzovať, lebo sa to všetko znehodnotí. No a potom som začala upratovať šuplík v ktorom mám svoje cukrárske pomôcky. Bože. Hocičo som tam objavila. Napríklad chrómový plnič šišiek, ťažký ako sviňa, ktorý som jakživ nepoužila a kúpila som ho v nejakom pominutí mysle. Alebo sáčok zabudnutých indických korenín asi spred 20 rokov, ktoré mali po toľkých rokoch, asi takú vôňu, ako keby som pomlela tehlu. Obidvoje som vyhodila. Dobrý Manžel ma skoro zabil, že ten plnič mohol ponúknuť na ebay, ale potom zauvažoval, že by mal s tým len oštaru a že som dobre urobila. No a objavila som tam aj práškové, potravinárske farby. Absolútne netuším, prečo som ich nutne musela mať. Aj som premýšľala, že ich vyhodím, ale boli tak pekne uložené a uskladnené, že som ich ešte na niekoľko rokov vložila naspať do krabičky. A potom som premýšľala, že čo upečiem a našla som aj recept na túto roládu. A ona bola v tom časopise, tak prenádherne nafotená, bola bielučká ako sneh, ten červený plát bol červený, červený, červený a krém nádherne vanilkovo sfarbený. Môžem Vám povedať, že keby mala tá roláda meno, tak by sa volala Snehulienka. Raz som nechápala ako môže byť ten plát taký krásne červený, po malinách. Nie raz som robila na chate malinovú zmrzlinu a farba nikdy taká červená nebola. A čo uvideli moje oči medzi ingredienciami …..Lebensmittelfarbe…..cha, ja som to tušila! A hneď som vedela, že ju idem upiecť, pretože ja ako správna cukráročka mám ozaj všetko…ešte aj tú lebensmittelfarbe. No všetko predsa len nie. Nemám tridsať kilový plnič šišiek.
No a čo sa týka samotného pečenia. Netušila som ako to dopadne, kvôli tomu ovociu v piškótovom pláte. Mala som svoje pochybnosti, pretože si veľmi dobre pamätám na ťažkosti, ktoré som mala pri pečení machovej torty, kde sa do piškótu pridával mrazený špenát. A v pôvodnom recepte sa používali čerstvé maliny a ja som mala mrazené. Tých čerstvých išlo 100 g a ja som vedela, že pri rozmrazovaní, časť šťavy z nich vytečie , tak som zvýšila gramáž na 200 g. Napriek týmto obavám s tým plátom išlo všetko ako po masle a pracovalo sa s ním perfektne. A mala som aj jahody, ktoré mali perfektnú veľkosť na malých Mikulášikov a tak bol okamžite nápad na svete. No a čo sa týka samotnej rolády….DM ju zjedol za dva dni. Niet na nej čo pokaziť a je to v podstate veľmi jednoduché pečenie, ktoré určite zvládne aj začiatočník
Suroviny:
Na piškótový plát o rozmeroch papiera na pečenie približne 34 x 40 cm budeme potrebovať :
3 vajcia 200 g mrazené maliny 4 polievkové lyžice s malým kopčekom hladká múka 1 polievková lyžica kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl a pod) 4 plytké polievkové lyžice cukor čo by malo byť približne 50 g štipka soli trošku červenej potravinárskej farby
Na krém : 500 ml sladké mlieko 1 bežné balenie prášku na prípravu vanilkového pudingu Dr.Oetker na varenie(alebo akému dôverujete) 125 g cukor 200 g maslo vanilková pasta v tube Dr.Oetker
Postup
Večer pred pečením uvaríme puding. Alebo ak budete piecť večer, tak ho uvarte hneď ráno. Uvaríme ho podľa návodu na obale, a pridajte tam toľko cukru, ako je uvedené v rozpise mojich surovín. Hneď po uvarení, priamo na ten povrch pudingu, položíme potravinársku fóliu a necháme puding chladnúť pri izbovej teplote. Zároveň vyložíme aj maslo. Tým, že necháme puding chladnúť pozvoľna pri izbovej teplote a maslo nebude priamo z chladničky, zabezpečíme aby sa krém nezrazil a bol nádherne zamatovo hladký. Maliny vyložíme zo sáčku a necháme ich na tanieri rozmraziť. Šťavu, ktorá vytiekla, dôkladne zlejeme a maliny rozmixujeme na kašu. Túto kašu prepasírujeme cez sito, aby sme sa zbavili jadierok. Pyré dáme zatiaľ bokom Zapneme rúru na 180 stupňov Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielka. Z bielkov vyšľaháme mäkkú penu a pridáme štipku soli a 2 plytké lyžice cukru (je to približne 25 g). Vyšľaháme pevný sneh. Ja šľahám ako prvé sneh, pretože potom nemusím umývať metličky šľahača a môžem ich rovno ponoriť do žĺtkov. Keby som ako prvé šľahala žĺtka, tak po použití musíte metličky dôkladne umyť a až potom začať šľahať sneh. Do žĺtkov pridáme tiež 25 g cukru , čo sú približne dve plytké lyžice a vyšľaháme ich do peny. Pridáme k nim malinové pyré a prešľaháme. Pridáme trochu potravinárskeho červeného farbiva. Zamiešame preosiatu múku a škrob. Premiešame a rezavými pohybmi, zapracujeme sneh. Na plech dáme papier na pečenie s približnými rozmermi 34 x 40. Piškótové cesto rovnomerne rozotrieme a dáme do vyhriatej rúry.
Cesto nie je hrubé a pečieme približne 10 minút. Musíte dávať pozor, aby nezhnedlo a nevysušilo sa. Upečené cesto stiahneme z plechu, prikryjeme druhým papierom na pečenie a prevrátime, tak aby sme mali spodnú stranu, teraz na vrchu. Z teplého plátu opatrne stiahneme dolu papier na pečenie na ktorom sa piekol a necháme ho položený na pláte. Roládu spolu s papiermi, medzi ktorými leží, opatrne zrolujeme a necháme vychladnúť. Ideme vyšľahať krém. Maslo vyšľaháme do peny a po lyžiciach začneme do neho pridávať pudingovú kašu. Po zapracovaní pudingu do masla pridáme plnú čajovú lyžičku vanilkovej pasty z tuby. No a začneme šľahať krém. Šľaháme na stredných obrátkach nejakých 10 minút, možno aj 15. Krém má byť hladký a nadýchaný. Počas šľahanie ochutnajte a ak je Vám málo sladký, tak pridajte ešte trošku cukru. Ja som pridala aj pár kvapiek citrónovej šťavy. Vychladnuté cesto na roládu opatrne rozbalíme a dve tretiny krému rozotrieme po ploche. Roládu zarolujeme a zvyšným krémom ju potiahneme a povrch uhladíme. Necháme vychladiť aspoň dve hodiny.
Ozdobíme podľa fantázie. Mne prišla tou červenou farbou ako stvorená na Mikulášsky deň a tak som stvorila jahodových Mikulášov.
Musím Vám napísať, ako získavam nápady čo idem variť.
V sobotu sme sa vrátili z letného pobytu, na náš zimný, do Mníchova. A už v piatok som musela ísť vyhodiť triedený odpad. Schválne som to vyfotila a ako mierku som Vám dala normálne vedro.
A pritom sklo, vyhadzujem osobitne. Bežne mávam v umývačke riadu kopu odpadu, ktorý umývam, aby mi to nesmrdelo, kým nazbieram plné vrece do vozíka. Nenormálne veľké množstvo plastu a plechoviek. Kedysi som čítala článok, akú plastovú stopu, zanechávajú cez svoju kuchyňu, rodiny v rôznych krajinách. A boli tam zobrazené nákupy za istý časový úsek. Čím viac sme išli do vyspelejších krajín, tým boli nákupy väčšie, rozmanitejšie a „zabalenejšie“ Môžeme namietať, že tie vyspelejšie krajiny sa vedia so svojím plastovým odpadom nejako vysporiadať. No áno, fakt je, že ja keď roztrhnem celofánový obal na krabičke čaju a vytiahnem z nej čajové vrecúško, zabalené v ďalšom plaste, tak ich vyhodím do triedeného odpadu a spôsobne ho odnesiem do plastového kontajnera. A to nehovorím o plastovom odpade, ktorý produkujú naše dve mačky. Každý deň tri plastové vrecúška z mokrej stravy, dve plastové vrecúška zo suchej stravy ,pretože oni nebudú predsa jesť suché, z toho dvojkilového balenia, ktoré je vyvanuté !!!!!!!!, sem tam obal z mačacej tyčinky, ktorá je tiež každá osobitne zabalená v plaste a samozrejme každý deň dve kapsličky mliečka, pretože oni nebudú piť to, z dvojdecovej fľašky. Bože , vzhľadom na ich plebejský pôvod, sa správajú ako keby sa narodili so striebornou lyžičkou v labkách. Čím sme hlbšie a hlbšie v treťom svete, tak tam sa na triedenie kašle a ten „bojovník“, čo hrdo čaká na nejakú peknú, dedinskú vojnu , pred svojou chatrčou, keď dopije svoju colu, tak odhodí fľašu niekam do priekopy.
A keď som ten odpad niesla do zberného kontajnera, tak som nad tým premýšľala a pred sebou videla posledný obrázok z článku, kde bola zobrazená nejaká africká rodina. Sedeli na zemi a okolo nich boli vrecia. Boli plné nejakých strukovín, obilia a múky. Za nimi sa pásli , už si nepamätám, či tam boli kozy, alebo ovce, alebo čo to bolo, ale mali vemená plné mlieka a pobehovali tam aj sliepky. Ich odpad: žiadny. Hlavne, že sa na nich pozeráme s dešpektom. Ako som si na to spomenula, tak som si predstavovala ako tie ich ženy varia. A myšlienky sa mi rozutekali. A spomenula som si na mnohé kuchárky, na ktoré som natrafila na webe, ktoré varia tiež ako tie africké , komplexne. A nemusia to byť nevyhnutne ženy, ktoré žijú v menej priemyselne vyspelých krajinách. Sledujem istú mormónsku farmu.
https://www.instagram.com/ballerinafarm/ Manželka je nádherná, bývalá baletka. Vyhrala vlani titul Mrs. Amerika 2023. Asi mesiac potom, ako porodila svoje ôsme dieťa. Má osem malých detí a vyhlasuje, že jej veľkým vzorom je jej sestra, ktorá má detí desať. Ich farma je aj mliečna a aj mäsová. Na raňajky upečie dva pecne chleba, zo smotany vymieša riadnu hrudisko masla a prinesie si kôš vajec. Ak ide variť mäsové guľky s tagliatelle, tak najprv si vyrobí mozarellu, potom si vyrobí tagliatelle, potom ide zobrať kus hovädzieho do baliarne a to si pomelie, potom vyjde von natrhá si bazalku a pozbiera paradajky a vytrhne cibuľu. A potom sa pustí do varenia. A je to naskrze moderná žena, ktorá používa všetku modernú techniku. Ale je nesmierne vtipné pozerať, ako ide podojiť kozu, alebo ovcu a priamo z toho šechtára sa napije čerstvého mlieka. A keď ide robiť maslo, tak z obrovskej chladničky vytiahne asi päť litrový pohár – no dobre prehaniam, ale neviem to odhadnúť. Ukáže nám pokiaľ siaha v tom pohári smotana, veľkou naberačkou tú smotanu pozbiera a nalieva ju priamo do misy najmodernejšieho robota, kde umieša maslo. Vyberie ho, rukami povytláča cmar, alebo ako sa to volá, preleje to do pohára a rovno vypije. A všade sa jej tmolia deti. Toľko k tejto, mormónskej rodine. A takto s rozbehanými myšlienkami na africkú a mormónsku gazdinú som si predstavovala , že takto varia aj iné a aj arabské ženy. A keď som prišla domov a dobrý manžel odkladal vozík do skrine, tak som mu spevavým hlasom oznámila, že ideme mať niečo arabské. Našla som si recept na marockú polievku hariru. Varila ju nejaká turecká žena, ktorej som nevidela do tváre a bezpochyby si tú polievku varila po svojom, pretože sa trochu odlišovala od pôvodných receptov, ale páčil sa mi najviac. Aby bolo jasné, toto čo som uvarila ja, NIE JE harira. Aj ja som si do receptu priniesla vlastnú invenciu. Tá najväčšia je asi tá, že v žiadnom prípade nebudem používať jahňacinu. Cez to nejde vlak. No a tá turecká žena varila tiež tak, že si najprv všetko pripravila. Tak predpokladám, že nevyšla na dvor a nepodrezala nejakú ovcu a nezavesila na hák a neodrala a nerozporciovala, ale išla do normálneho mäsiarstva. A predpokladám, že ani šošovicu a cícer nemala zasadený za humnom . Ale na rozdiel odo mňa, ten cícer namočila a predvarila, ja som ho bez rozpakov otvorila z konzervy. A aj paradajky sama ošúpala a prepasírovala nahrubo. Jedine čo som urobila ako ona, že som sama urobila rezance…bohvieako mi nevyšli, ale nabudúce sa zlepším.
Suroviny:
Na 4 porcie budeme potrebovať
500 g hovädzie mäso na polievku veľká lyžica maslo 1 veľká cibuľa 4 stopky stopkatého zeleru 1 chilli paprika (ja som dala 2 pálivé baranie rohy) 5 cesnakových strúčkov 6 veľkých lyžíc šošovica 1 malá konzerva cícer 1 konzerva drvené paradajky 1 polievková lyžica rímska rasca (cumin) 1 polievková lyžica mletý koriander 1 polievková lyžica údená mletá paprika soľ, čerstvo drvené korenie 1 čajová lyžička mletá škorica 1 vajce + 3 polievkové lyžice smotana + 1 čajová lyžička hladká múka Na široké rezance 1 vajce 100 g hladká múka trochu vody a soľ 1 veľká kytica petržlenová vňať šťava z citróna
Postup
Očistenú cibuľu a zelerové stopky nasekáme . Očistíme chilli a cesnakové strúčiky. Mäso nakrájame na veľké kocky. Šošovicu prepláchneme a namočíme do vody. Vo veľkom hrnci rozohrejeme maslo s dvoma polievkovými lyžicami oleja. Mäso opečieme zo všetkých strán do hneda, rozhrnieme do strán a pridáme nakrájanú chilli papriku, cibuľu a zeler. Plochou stranou noža, rozpučíme tri cesnakové strúčiky a pridáme do hrnca. Všetko dobre orestujeme. Pridáme drvené paradajky a všetky koreniny.
Premiešame dôkladne a podlejeme horúcou vodou, tak aby to bolo tesne ponorené .
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusíme kým nie je mäso takmer mäkké. Kým dusíme mäso, urobíme si široké rezance. Samozrejme, že ich nemusíte robiť a stačí ak použijete normálne, kúpené. Mimochodom v arabskej harire, používajú tenké, polievkové rezance. Minimálne v tých polievkach čo sa varia na jutube 🙂 Takže do múky vtrepneme vajíčko a pofŕkame trochou vody. Rukami, alebo nožom zapracujeme vajíčko do múky. Ak je cesto suché pridajte po troškách vodu. Ak ste dali vody viac, tak prisypte trochu múky. Cesto má byť pružné, hladké, nie príliš mäkké, ale príjemne plastické. Ja neviem prečo, zabudla som na vodu a robila som čiste len z vajca a múky. Vlastne viem prečo….nikdy som takéto cesto nerobila a nemala som ani štipku skúsenosti, pretože som si ani len recept, vo svojej arogantnosti, nevyhľadala. Cesto som zabalila do sáčku a nechala odpočívať, kým nepríde na neho čas. Za občasného podliatia som mäso dodusila do takmer mäkka. Kým nebolo ešte celkom hotové, vsypala som do hrnca scedenú šošovicu. Vybrala som cesto na rezance. Bolo tvrdé , keďže som bola najmúdrejšia na svete a rozvaľkať ho bolo umenie. Ani som neriešila , že vyzeralo po rozvaľkaní, ako otrhaná látka.
Zbalíme ho a nakrájame dlhé rezance.
Keď bolo to mäso hotové, vybrala som ho z hrnca a roztrhala na vlákna.
Preto som písala na začiatku, aby ste ho krájali na väčšie kusy. Do hrnca vrátime natrhané mäso,
vhodíme naše dlhé rezance, či už kupované, alebo domáce. Pridáme cícer z konzervy a dolejeme znovu horúcu vodu. Všetko varíme tak, aby bolo všetko mäkké. Aj šošovica, aj rezance, aj ten cícer nech do seba nasaje chuť a poriadne sa prehreje. Ja som varila ešte asi 15 minút.
V receptoch dávajú múku s vodou a tak zahusťujú. Taká veľmi riedka zátrepka. Toto som neurobila. Ja som rozšľahala vajíčko a pridala smotanu a trošku hladkej múky, aby to bolo trošičku zahustené, ale stále mi to vajíčko tieklo. A pomocou lyžičky som to vajíčko krúživo liala do hrnca. Nasekáme petržlenovú vňať a dáme do hrnca a na záver prelisujeme cesnak čo nám ostal. Do hrnca ešte vytlačíme šťavu z citróna. Dáme ešte prevrieť na jednu bublinu a vypneme. Ak treba ešte dochutíme. Uvarila som fakt slušný eintopf.
Tento recept som mala odložený a čakala som na príležitosť kedy ho zvrtnem. Kyslú kapustu zbožňujem a myslím, že si ich budem robievať ako samostatné jedlo. Samozrejme, v pôvodnom recepte mi chceli k nim nasilu strčiť, nejaký dresing a jogurtovú omáčku a bla bla bla. To nech si nechajú. Keď som bola dieťa, neustále ma rodičia nútili jesť haruľu s kyslým mliekom. Alebo pečené zemiaky na plechu s kyslým mliekom . Bože ako som to neznášala. Nepijem mlieko ani sladké, ani kyslé. Aj do kávy si lejem ovsené mlieko, pretože kravské nemôžem ani cítiť. Jogurtové dipy a ochucujúce omáčky normálne jem, ale ku kyslej kapuste patrí bravčová masť a basta.
Suroviny:
Na približne 20 až 25 placiek veľkých ako malá dlaň budeme potrebovať
500 g kyslá kapusta 3 vajíčka 120 g hladká múka 8 polievkových lyžíc sladké mlieko, alebo podľa potreby 1 cibuľa 4 cesnakové strúčiky 1 malá lyžička mletá rasca pol lyžičky soľ 1 polievková lyžica majoránka olej na vyprážanie
Postup
Kyslú kapustu necháme odtiecť na sitku a poprekrajujeme ju , aby nebola dlhá. Cibuľu nasekáme na drobné kocky. Do misy rozbijeme celé vajíčka, prešľaháme a pridáme hladkú múku, mlieko a vymiešame hladké cestíčko.
Je dostatočné husté a korigujte jeho hustotu pridaním mlieka, alebo múky. Pridáme soľ, rascu, nasekanú cibuľu a prelisujeme cesnak.
Do cestíčka vložíme kyslú kapustu, premiešame a necháme postáť.
Rozohrejeme bravčovú masť, alebo olej na panvici a pomocou lyžice kladieme kôpky cesta a opekáme z obidvoch strán do tmavozlata.
Opekala som pomaly, pretože som netušila , či kapusta nebude pod zubami nepríjemne vržďať. Nevržďala. Piekla som dnes jelitá a jaternice. Dobrému Manželovi krvavničky a mne jaterničky. DM by ich teraz jedol neustále, aby sa nimi prejedol, pretože v Mníchove a ani na Slovensku tie krvavničky nedostať. Tieto placky boli k nim ako stvorené. Aj sme ich zjedli. Teda najviac ja. Dobrá kombinácia však?
Linecké nepečiem ani na Vianoce. To že ho budem piecť na Dušičky by ma ani vo sne nenapadlo. Ja zlepované s džemom nemám rada. Nemá ho rád ani DM. Dobrá Cerka zistila, že ho má rada, až keď sa narodila Dorka, pretože prepadla reklamám, kde usmievavá mamička s rozkošným dievčatkom vykrajuje tvary v obrovskej kuchyni, čistej ako sklo, kde je miesto na to, aby ešte prišiel aj usmievavý braček s ockom. Braček si sadne priamo na pult a môže tam aj duby váľať, toľko je tam miesta. A samozrejme tá doska na pulte je taká čistá, že sa usmievaví občania v nej odrážajú. A ocko s láskou pozerá na rodinu a mamičku pohladká a v očiach mu ihrá, čo všetko si predstavuje, ako to bude s mamičkou , keď detiská pospia. A odpočinutá mamička s upravenými vlasmi a zásterkou bez jednej frcky, sa usmieva ako sprostá. A potom vopchá do rúry krásny, čistý plech, kde sú vykrojené 4 kusy vianočného pečiva a to im stačí. Takto nejako si to asi Dobrá Cerka predstavovala. Dobré nie? 🙂 Výborne sa teraz na tom bavíme. Jej priestor je veľký asi ako doska na váľanie. Keď išli piecť s Dorkou prvýkrát, tak Dorke visel sopeľ až po bradu a stála na stolčeku a jej doska, bola položená , tesne vedla maminkinej, kde sa váľali a popletali, všetky Dorkine vykrajovačky a valček a zásterka a detské riadiky. Ocko v trenírkach žehlil a Radka pomedzi zátrepkou a zápražkou, vaľkala cesto. Napriek tomu, že realita je zdrvujúca, tento čas si všetci užívajú. Skrátka, moje dievčatko si to lepené, linecké pečie každé Vianoce, pretože ho majú radi. A tento rok bude piecť aj medovníčky. Vec sa má totižto tak. Dobrá Teba Pavla je pernikárka. Taká, čo nielen zdobí ako malý Boh, ale robí aj dedinky a veľké tvary , na ktoré maľuje obrazy, svietniky a všetky tie pernikárske veci. A čo je dôležité, ona ich nielen nazdobí tak, že oči prechádzajú, oni aj fantasticky chutia. Zodpovedne hovorím, že takéto chuťou vynikajúce, som jakživ nejedla a iné už ani nechcem. A prepadli im aj moji v Bratislave. Takže keď ideme na Dušičky do BB, DT nám zabalí dve dedinky a veľký sáčok tých umeleckých dielok, ktoré chutia tak ako nijaké. A raz som im priniesla, takto začiatkom decembra, aby už mali bez starosti. A viete čo urobili? Oni to normálne zjedli, hneď na druhý deň. Ani Mikuláša ešte nebolo. Zabila by som ich. Mamička , keď som jej ich priniesla, tak si ich schovala!!!!!!!!!!!! Normálne ich skryla, aby jej ich tie kobylky nezjedli a potajomky sa na ne chodila pozerať a kochala sa. A vlani som im tiež priniesla takúto perníkovú nádielku a rovno som im to zakázala jesť, že keď chcú, tak nech si urobia vlastné cesto a jedia tie a tieto nech majú na ozdobu. A po Vianociach som sa dozvedela, že na druhý deň si každý zobral jeden perník a zjedol ich, lebo inak sa nedalo A Dobrá Cerka Radka pritom vyslovila legendárnu vetu : “ A teraz sa odfoťme, ako tie perníky jeme a pošlime to Omke“ Tento rok to bude inak. DT má už perníky napečené a keď sme išli pred dvoma týždňami do BA, tak že ich im ide nazdobiť a poslať. Som jej povedal, že to je ako hádzať perly sviniam. Že oni sú teraz už tak zažiadaní za perníkmi, že je úplne zbytočné ich zdobiť , tými jemnými krajkami. A tak im poslala nenazdobené. Zjedli ich komplet všetky do druhého dňa. A tak ma DT naučila umiesiť jej perníkové cesto a nesiem im, nech si sami napečú, spolu s lineckými. A nazdobené, tie si počkajú na svoj vianočný čas.
No a čo sa týka týchto dušičkových, lepených lineckých. Tieto strašidielka vypadnú na Vás z ktorejkoľvek sociálnej domény, otvorím pinterest …sú tam. Otvorím instagram…sú tam, otvorím hocičo a vyskočia na mňa tie doširoka, otvorené ústočká , ktoré ako keby namaľoval Edvard Munch.
Ohromne sa mi páčia a tak som ich napiekla. Aj keď ich pozná už hádam každý.
Suroviny:
Na približne 30 kusov strašidielok budeme potrebovať :
210 g hladká múka 140 g maslo 70 g práškový cukor 1 vanilkový cukor + malá lyžička vanilková pasta Dr.Oetker žltá strúhaná citrónová kôra 2 polievkové lyžice citrónová šťava 2 žĺtky ríbezľový džem práškový cukor cm Vykrajovačka „srdiečko“ v najširšej časti malo cca 8 cm malé okrúhle vykrajovačky na oči a ústa, stačí aj hladká trubička na krém
Postup
Do veľkej misy presitujeme múku a cukor a vanilkový cukor. Premiešame. Pridáme nastrúhanú kôru, nastrúhané maslo, žĺtky, vanilkovú pastu a citrónovú šťavu. Cesto v mise prepracujeme , aby bolo dokonale hladké. Rozdelíme ho na dve časti a zabalíme do fólie. Vložíme do chladničky a necháme aspoň hodinu chladnúť. Odporúča sa nechať odpočívať do druhého dňa, aby sa citrónová chuť dokonale rozležala. Rúru zapneme na 180 stupňov Pripravíme si dva, alebo tri, rovné plechy s papierom na pečenie. Pred spracovaním , zľahka pomúčime dosku a rozvaľkáme prvú časť, kým druhú dáme bokom do chladu. Hrúbka plátu by nemala mať viac ako 3 mm. Spočiatku vaľkám cez sáčok, potom si už len podsypávam a dovaľkám. Vykrojíme srdiečka a prenesieme na plech, s trošku väčším odstupom od seba. Srdiečko prerežeme na dve zrkadlové polovice a oddelíme ich od seba. Do jednej polovice vykrojíme dve vytreštené oči a väčšie rozďavené ústa. Samozrejme môžete to robiť ešte pred prenesením na plech a prenášať to po jednom. Ako je Vám lepšie. Ospravedlňujem sa, ale piekla som to ráno pred šiestou. Tri mačky sa mi vrázdili hore-dolu a každá chcela jesť a hladkať a vypustiť von dverami a pustiť dnu oknom. Potom som čistila pec a rúbala som si triesky a tak…..ja som ako na smrť zabudla fotiť. Tak aspoň takto……
Na plechu ale urobíme to, že ak máte po rozkrojení príliš ostrý okraj, tak ho opakom lyžičky, štipku zahladíme. No a rukami môžete aj špic trošilinku ohnúť. Máme krásne vytvarovaného ducha. Ak nemáte také malé, okrúhle vykrajovačky, tak použite hladkú trubičku na krémy. Pracujeme čo najrýchlejšie a akonáhle máme plný plech, dáme ho piecť, nenechajte ho stáť von. Moja rúra piekla 10 až 12 minút. Upečené pečivo je trošku zlatavé aj zvrchu, aj zo spodu. Necháme úplne vychladnúť. Takto spracujeme aj tú druhú polovicu cesta. Odrezky samozrejme spracujeme znovu do cesta a použijeme. Plné polovičky potrieme ríbezľovým džemom a priklopíme tou maskou. Povrch cez sitko, pocukrujeme. Neobávajte sa, že oči aj ústa sa zasypú, džem ten cukor vpije a bude to všetko krvavé.
Práca je rýchla , cesto super. Som veľmi spokojná a obdivujem človeka, čo to vymyslel. Mňa by to teda v živote nenapadlo a pritom je to veľmi jednoduché.
Niekto nemôže prášok do pečiva. A niekto nemá rád kysnuté cesto. Drahí priatelia, piecť v takejto domácnosti je katastrofa. Vážne katastrofa. A tak pečiem na striedačku. A toto je ten kompromis na ktorý som čakala a dúfala. Recept som našla v českom časopise Apetito. Vôbec nie cielene, hľadala som nejaký fajn , neotrepaný recept na huby. Ten som nenašla, ale našla som toto. A dnes bol deň, kedy prišiel jeho čas. Včera sme boli s DM v Prahe, v O2 aréne mal koncert, sám veľký Nick Cave. Ako malé dieťa som sa tešila. V O2 som bola prvýkrát a bola som v absolútnom šoku, koľko sa tam zmestí ľudí a že bola na ten koncert, vypredaná do posledného miesta. DM tam bol len kvôli mne a prvú tretinu koncertu sa len pozeral na mňa s úsmevom od ucha k uchu, aká som ja šťastná. Čo Vám budem hovoriť, bola som v rozpoložení. Nemohla som uveriť tomu, že vidím Nicka Caveho na vlastné oči. DM Napísal do rodinného chatu, že ruky mám pritisnuté na ústach, ako keby som sa modlila a oči mám vytreštené, že mi hádam vypadnú. 🙂 Po dve a pol hodine som bola zachrípnutá, ruka ma bolela, čo som ju mala neustále vo vzduchu a ukazovala smer. Posediačky som sa vytancovala do milej chuti. Zmenila som sa na šialenú fanynku. Bola som taká plná dojmov a všetko som chcela dopodrobna rozobrať a ten môj Dobrý Manžel sa úplne vypol a mlčal celú cestu naspať. Dve hodiny!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Vraj potrebuje úplné ticho, lebo je ohlušený. A tak vypol aj mňa. Hlavne že on bol pred pár dňami na Laibachu…..to ohlušený nebol! Ani spať som nemohla, čo som bola plná, toho všetkého. O pol piatej ráno som vstala, zakúrila som a čakala. kedy sa skotúľa zo svojho traktu , DT Pavla, nech jej to všetko povykladám. Nikde nikoho. Hlavne, že inokedy už o šiestej ráno, vraj pije kávu. O tom nič neviem, vtedy ja ešte spím. Skoro ma porazilo. Spať som nemohla ani za svet a nevedela čo so sebou. A tak som sa pustila do týchto rožtekov. O pol siedmej ráno som ich pocukrovala a počula , ako schádza po schodoch DT. Ešte teplé som ich položila na stôl. DT si automaticky zložila rovnátka zo zubov a posadila sa k nim. Urobila som jej kávu a ona riekla vetu, na ktorú som čakala : “ Tak aký bol koncert“ A moja odpoveď : “ Pavli strašne sa mi chce späť, povykladám Ti o tom, keď sa zobudím“ Preobliekla som sa naspäť do pyžama, umyla si zuby a odpochodovala do nášho traktu, zalomila som vedľa DM. Ešte som vnímala, ako si prišla ku mne priľahnúť Barborka a spokojne som zaspala na to, ako mi pradie, ako traktor , do ucha. A keď som sa okolo obeda prebudila, Dobrý Manžel zbíjal základňu pod nový skleník, DT pomáhala Oldřichovi a na na štiepačke štiepala drevo a po rožtekoch už nebolo ani chýru. Ostalo len osem kúskov, ktoré som schovala , aby som ich mohla odfotiť za svetla. A Moja Dobrá Svokra večer už len dostala kávu bez rožteka, ale zato s rumom….. a domáci hotdog. Tak. A mohla som konečne všetkým porozprávať aký bol koncert, aký bol Cave skvelý a vtipný a božský. Pojednala som prednášku aj s fotodokumentáciou a pripravila som si aj ukážky skladieb. 🙂 Riadne som ich tým otrávila, lebo oni ten záujem predstierali len zo zdvorilosti 🙂 Ani netušili, kto to je Nick Cave. V takýchto momentoch mi príde vždy ľúto, že tu nemám Môjho Dobrého Brata Jožka. S ním by som si ten rozhovor naplno užila a trval by hádam aj dlhšie ako ten celý koncert. Rožteky boli vraj skvelé a svorne ich zjedli aj zástancovia droždia aj zástancovia prášku do pečiva. Netuším ani v najmenšom ako chutili, ale mám ich robiť často.
Suroviny:
Na 64 kusov malých rožtekov budeme potrebovať :
Slivkový lekvár Práškový cukor
Na cesto 500 g hladkej múky 250 g maslo 1 vajce štipka soli
Na kvások: 1 celé + 3/4 druhého sušené droždie Dr.Oetker 10 polievkových lyžíc sladké mlieko čo je 150 ml 1 polievková lyžica cukor
Na potretie : 5 polievkových lyžíc mlieko 2 polievkové lyžice rum
Postup
Rúru zapneme na 180 stupňov Do hrnčeku dáme ohriať na letnú teplotu, mlieko a vsypeme do neho vrecúška droždia a cukor. V pôvodnom recepte je uvedená celá kocka čerstvého droždia. Vyberte si podľa toho, kto je na aké, zvyknutý. Ja som nemala čerstvé droždie, len sušené a dala som jedno celé a 3/4 druhého vrecúška. Rada robím zo sušeným droždím a to čerstvé uvádzam len preto, lebo bolo v pôvodnom recepte.
Do veľkej misy navážime múku, pridáme štipku soli. Maslo som mala tvrdé, tak som ho nastrúhala na veľkej slzičke. Pridáme vajce. V mise som zapracovala nahrubo múku s vajcom a maslom Medzitým sa kvások pekne napenil a narástol Vylejeme ho do misy k múke a narýchlo pár ťahmi zapracujeme do cesta. Preložíme na pracovnú dosku a rýchle spracujeme hladké cesto. Pracujeme naozaj rýchle a nehráme sa s tým. Cesto, v žiadnom prípade nenecháme kysnúť a hneď s ním pracujeme ďalej. Rozdelíme ho na 8 rovnakých častí. Každú časť rozvaľkáme na kruh, ktorý je hrubý tak 3 mm, možno by mal mať priemer okolo 20 cm. Každý kruh rozdelíme nožom, alebo radielkom na 8 trojuholníkov Na každý trojuholník, na jeho najkratšiu stranu, dáme malú kôpku slivkového lekváru.
Zakrúcame od lekvárovej strany, smerom ku špičke. Vznikne nám malý valček, a konce mu ohneme do oblúka, aby sme mali tvar rožteka. Vôbec Vás nemusí mrzieť, ak bude každý rožtek iný a sem tam bude trošku trčať lekvár. Od tohto som sa už oprostila pred rokmi. Rôzne nedokonalosti zakryje práškový cukor a rožteky budú vyzerať autenticky. Stačí trpezlivosť a láska . Rožteky kladieme vedľa seba na rovný plech s papierom na pečenie.
Pečieme kým nebudú rožteky zlaté. Moja rúra na to potrebovala 12 až 15 minút. Strážte si to. Kým sa pečie prvý plech, tak si pripravíme mlieko s rumom. Hneď ako vytiahnete plech z rúry s upečenými rožtekmi, ešte také horúce potierame štetcom, rumovým mliekom.
Tento krok určite nikdy nevynechajte. No a na úplný záver pocukrujeme práškovým cukrom, cez sitko.
Na môj pohľad boli dokonalé. S cestom sa báječne pracovalo a išlo to všetko veľmi rýchlo. A celý čas mi pri práci hral Nick Cave.
Moja, Dobrá Vnučka Dorka, kým sa nedostala do toho, povedzme, „komplikovaného“ desaťročného veku, bola u mňa a deduška, pečená , varená. Potom dorástla a radšej bývala s kamarátkami ako s Deduškom a Omkou. A tak som začala chodievať ja k nim, aby som dávala na nich pozor. Milovala som tie časy a milujem aj tie spomienky na tie časy. No a samozrejme milujem aj jej prítomnosť a milovať budem aj jej budúcnosť. Ona a jej braček Janíčko sú moje namilovanejšie detičky a detičkami ostanú až do mojej smrti. Ako vnúčatá každých prarodičov. Chodievala aj ku nám do Mníchova, nielen do BB. Všetky detské ihriská v Mníchove sme obrážali. Najviac chcela chodiť, na detské ihrisko, ktoré je súčasťou veľmi starého cintorína, v ktorom sa naposledy pochovávalo niekedy po II. svetovej. Nádherné, rozhľahlé miesto, ktoré je v tieni obrovských gaštanových stromov. Nie, tiché nie je ani náhodou. Všadiaľ na cestičkách je veľa lavičiek, ktoré sú obsadené hlavne študentami, mládežou, mamičkami s malými detičkami. A tých bežcov, čo si tam idú zabehať, a dôchodcov čo sa tam prechádzajú. Nikto nikomu nezavadzia, nikto nerobí bordel, nikto sa nehnevá na detské hlasné hlásky , na smiech mladých. Aspoň pred pár rokmi to bolo. A priamo v tom areáli bolo detské velikánske ihrisko. Na tom ihrisku bola Dorka vo svojom živle. Také atrakcie nepoznala a tak sa tam vždy tešila. Na jej nôžky to bolo asi trošku ďalej a tak sme sa zviezli jednu zastávku metrom. (omka, prečo je tu cez deň tma) Raz si tam našla kamošku . Dievčatko v jej veku z Japonska. Normálna malá, zlatá Japonka. Ona vedela japonsky a Dorka slovensky. Výborná kombinácia. Jej maminka vedela 50 slov nemecky a anglicky a ja tiež. Výborne sme sa svorne porozprávali, aj sme sa dohodli na druhý deň. Potom odišli naspäť do Japonska. Niekedy chcela ísť na zmrzlinu. (omka ale tam kde je zmrzlina na nôžkach) Zmrzlina na nôžkach bývala vo veľkej zmrzlinárni, kde sa dalo ísť pohodlne aj na kolobežke. Poháre od výmyslu sveta. Vysoké poháre. Mala chudiatko problém to jesť. Bol vyšší ako ona, keď tam tak sedela. Zmrzlina na nôžkach. ako ju to len mohlo napadnúť, také prirovnanie. Zmrzlináreň v zime funguje ako cukráreň a predávajú sa tam perníkové špeciality. Raz prišla za mnou kamarátka Erika a išli sme si tam posedieť. Práve v ten deň sa ženil princ William s Catherine. Na stene tam majú velikánsky televízor a išiel na ňom prenos z toho weddingu a keď zabrali detailne Williamovu tvár, tak sme mohli vidieť aj jeho rozšírené póry na nose, namojdušu. A priamo pod tou obrazovkou, sedela na stoličke nejaká anglická pani a zbožne sa na to pozerala. Nesedela v boxe, ale si preniesla stoličku priamo pod obrazovku. Tie tváre jej mohli aj oči vybiť. Sedeli sme v tej veľkej miestnosti len ona a my dve s Erikou. A my sme sa rozprávali a pani na nás neustále robila psst. A išla sa aj sťažovať personálu, že ju rušíme. Tak jej pán majiteľ povedal, že to nie je tam kino, ale kaviareň. A potom nasrdená odišla a pred odchodom nám prišla po anglicky vynadať. Kľudne nám mohla vynadať aj po senegalsky, výsledok bol rovnaký. Keď chcela, mala nám vynadať po slovensky. No nie? Teraz ma napadlo, že ako Janíčko reaguje inak, ako Dorka. Prišli nás pozrieť aj s rodičmi do Jihlavy a išli sme do cukrárne U Ignáca. Skvelá cukráreň, spojená aj s raňajkárňou, nie raz nás tam nachovali. No a objednávali sme si zmrzlinové poháre. Janíčko nám strašne chcel niečo vysvetliť, ako autista s tým mal ohromný problém, ale nakoniec sme to preložili tak, že on nechce a nechce zmrzlinu vo vysokom pohári. Vravel nám, že nechce dlhú zmrzlinu. objednali sme mu teda na tanieriku takú, čo mala tvar ako pinocchio a aj sa tak volala. A keď prišla slečna a Janíčko videl na tácke, všetky tie obrovské, nožičkové , dlhé poháre…..to ste mali vidieť. Zhasla mu tvárička, bradička sa roztriasla a slzy, ako hrachy….schoval si tváričku do ocka a tam mu dôstojne zasoplil celé tričko. Darmo sme mu vysvetľovali, že to sú naše a jemu ešte len príde…..ten žiaľ a krivda sa dali krájať nožíkom. Slečnu to veľmi mrzelo, že keby to tušila, tak prinesie jemu ako prvému. A tak dostal o kopček viac a viac lentiliek a viac trubičiek a viac keksíkov v mištičke. Dorka uprela na slečnu zrak a preriekla….“aj ja sa rozplačem“. 🙂 No a v Mníchove sme chodievali s Dorkou, veľmi radi aj do nákupného centra Hertie. Vtedy ešte fungoval, teraz je to obyčajný kauhof, alebo čo. Nebola som tam odvtedy, ako Hertie skončilo. Hertie mal noblesu, šmrnc a invenciu v predvádzaní. O Hertie pohovorím inokedy. Ona to volala, že „poďme na obedík“ Po obedíku si mohla vybrať koláčik. Doviedla som ju k vitrínam, kde stáli dievčatá, oblečené v takých tých uniformách, ako v takých predvojnových, luxusných, dámskych kluboch. Úžasné to bolo. Ponúkala som jej, od výmyslu sveta , všetky tie jahôdkové, šľahačkové a neviem aké , zákusky,. Ona si tvrdohlavo trvala na svojom, že chce kúsok z Frankfurter Kranz. Mne to prišlo strašne obyčajné. Slečna, striebornou lopatkou nabrala to, na čo ukázala. Bola som si istá, že jej to nebude chutiť, tak som objednala ešte jahodový a neviem ešte aký. Priniesli nám to na servírovacom vozíčku, spolu s mojou kávou, jej kakavkom, a vodou a džúsikom a všetkými tými serepetičkami. Som sa normálne bála, že či nám neprinesú aj lavórik s vodou, pokrytou ružovými lupeňami, aby sme si mohli ponoriť do nej prsty. Okolo nás rozložili tanieriky a začali sme degustovať. Verte či nie, ale Dorka vyhrala. Jej výber bol najchutnejší. Strašne dlho som sa prehovárala, aby som to upiekla, aj špeciálnu formu som si na to kúpila. Aj som to na jar upiekla a nenormálne sa mi sekol krém. Ale tak hrozne. Kamuflovala som to, ako som mohla, aby to nebolo na fotkách vidieť. A potom som vytiahla z rúry maslový korpus a vyklopila ho z formy. Bože. Upiecť niečo v plynovej rúre je niekedy o hubu. Vrch, ktorý po vyklopení ide na spodok, dokonale zlatohnedý. Spodok, ktorý príde navrch, dokonale čiernohnedý. A to všetko som mala naplniť a pomazať tým zrazeným krémom. Tak som tmavé obrezala, krém nahriala a pokúsila sa ho prešľahať, ale aj tak to pomohlo len trochu. Dokončila som to, ale na ukazovanie to nebolo, len na jedenie. Tak sme dali polovicu susedom a druhú zjedol DM. Takú nechuť som k tomuto zákusku dostala, že som sa dokopala k repete , až tu na chate. Vlastne aj preto na chate, lebo tu mám na to stravníkov. Zákuskov sa dá upiecť aj menšie množstvo, ale toto sa menšie upiecť nedá. Je to tradičný zákusok, neviem, či to nemá aj nejaký patent, ako napríklad naše Bratislavské rožky. A na druhýkrát sa podarilo všetko ako má byť. Je to taká, povedzme vylepšená, bábovka. Samozrejme to nie je bábovka. Ani do registra pre rýchlejšie hľadanie, ho nezaradím ani náhodou medzi bábovky. Toto nie je bábovka. Cesto je hutné a tak sa toho nedá zjesť naraz veľa. Len ten jeden kúsok. Ale každý si po hodinke dal znovu a potom znovu. A tak sa zjedol ešte v ten istý deň. Akurát Dorka nemala nič. Ale upečiem jej. Či si spomenie.
No a teraz taká praktická vec. Formu na pečenie Frankfurter Kranz dostať aj u nás.
Neviem či ju majú fyzicky v každej predajni Tescoma , to si môžete skontrolovať priamo na ich stránkach, ale majú ju aj online. https://www.tescoma.sk/forma-frankfurtsky-veniec-delicia-o-26-cm Ja keď som veniec piekla prvýkrát, tak som si myslela, že tú formu mám doma. Nemala som, ale som si pomohla. Dá sa určite použiť aj veľká, bábovková torta, ale ja mám len malú. Tak som vzala formu na tortu a do stredu som položila porcelánovú, zapekaciu misku z Ikei. Nebolo to také šikovné, ako pravá forma, ale s trochou úsilia som to cesto tam pohodlne vpravila a upiekla.
Suroviny:
Budeme potrebovať formu na veniec s priemerom 26 cm
Cesto : 270 g maslo 200 g cukor 1 balíček vanilkového cukru (ja používam vanilkovú pastu Dr.Oetker) 2 štipky soli 5 vajec normálnej veľkosti M 270 g polohrubá múka 2 čajové lyžičky prášok do pečiva 3 polievkové lyžice mlieko
Krém : 1,5 balíčka prášku na vanilkový puding 80 g cukor 700 ml mlieko sladké 250 g maslo + ríbezľový džem na potretie cesta + trošku rumu na vykropenie korupusov
Krokant na obsypanie : 1 orech maslo 80 g cukor 150 g nasekané mandle
Na dokončenie : koktailové čerešne
Postup
Uvaríme puding. Zo 700 ml mlieka odoberieme jednu tretinu a v tej tretine poriadne metličkou rozšľaháme 1,5 sáčku vanilkového pudingu, tak aby neboli hrčky. Mlieko čo ostalo po odobratí, dáme variť s 80 g cukru. Cukru je veľké množstvo, ale je to preto, pretože do masla už nebudeme pridávať žiaden cukor. Dáme variť a uvaríme puding podľa návodu na obale. Aby sa Vám nestalo, žeby sa Vám krém zrazil, je bezpodmienečne nutné, aby malo maslo a puding rovnakú teplotu. Takže nie tak, ako ja, najprv upečiem korpus a potom idem variť puding. Potom ho rýchlo vyložiť von, aby vychladol a tak……..Tento múčnik je množstvom masla, ktorý tam ide, dosť drahý a bola by škoda, keby sa niečo nepodarilo. Radšej si uvarte puding večer, nechajte ho prikrytý fóliou do druhého dňa , normálne stáť na kuchynskej linke. Ráno vyložte maslo, ktoré pôjde na výrobu krému a pokrájajte ho na kocky, v miestnosti kde je aj puding. Horúci puding prikryjeme pokrievkou, alebo kuchynskou fóliou a necháme ho čakať na svoj čas. Rúru zapneme na 180 stupňov. Formu na veniec vytrieme trochou masla a vysypeme polohrubou múkou. Do veľkej misy nakrájame maslo v izbovej teplote, pridáme 80 g cukru a vytlačíme lyžičku vanilkovej pasty. Ak nemáte pastu, pridajte balíček vanilkového cukru. Prešľaháme do penista a začneme pridávať jedno vajce, po druhom. Všetko prešľaháme. Pridáme prášok do pečiva a trošku mlieka. Znovu prešľaháme. Nakoniec zamiešame múku a premiešame. Cesto preložíme do formy a dáme piecť. Záleží od Vašej rúry, ale taký orientačný čas pečenia je 45 minúť. Skontrolujte si to pomocou špajdli. Po upečení nechajte postáť 60 minút a vyklopte.
Čo robí tento múčnik takým jedinečným, je aj krokant. V Mníchove predávajú priamo nasekané mandle, ak si ho robíte doma. Na Slovensku dostať zatiaľ len mandle nasekané na maličké hranolčeky. Mandle nasekané na plátky nie sú vhodné. Ja som použila ručný sekáčik na zeleninu
a posekala som ich na potrebnú veľkosť.
Iný spôsob sekania som neskúšala. Do panvice dáme maslo a cukor a nasekané mandle. Niekto urobí najprv karamel, ale ja som dala všetko naraz a nesťažujem si.
Necháme teda všetko rozohriať, na roztopenom masle necháme roztaviť cukor, miešame drevenou vareškou a opekáme v tejto sladkosti, nadrvené mandle, tak, aby sme ich opiekli do zlatohneda. Používajte výhradne drevenú varešku. Akonáhle máme mandle zlatohnedé, preložíme ich na pripravený papier na pečenie a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí, ak ich máte zlepené, tak hrčky porozbíjajte. Neochutnávajte, lebo Vám nebude viac pomoci a budete ujedať a ujedať. 🙂 Po úplnom vychladnutí pudingu na izbovú teplotu, vložíme kocky masla, ktoré sú tiež v izbovej teplote, do veľkej misy a na vysokých obrátkach ho šľaháme, kým nie je napenené a biele. Po lyžiciach začneme pridávať puding a zakaždým zašľahávame, už na nižších obrátkach dovtedy, kým nemáme zapracovaný všetok puding. Ja som do krému ešte pridala za lyžičku vanilkovej pasty. Do sáčku na krém s malou hviezdičkovou trubičkou, odoberieme z hotového krému , 3 polievkové lyžice a dáme bokom. Ríbezľový džem vymiešame dohladka. Vychladnutý korpus, vodorovne 2x prerežeme zúbkovaným nožom.
Spodnú základňu položte na tanier a povrch natrieme rumom a 3 lyžicami džemu a na džem natrieme tretinu krému. Uhladíme.
Priklopíme druhou základňou a zopakujeme. Rum, 3 lyžice džemu, na to tretinu krému a uhladíme. Priklopíme poslednou základňou. Zľahučka zatlačíme, vyrovnáme a dáme zachladiť na 30 minút. Poslednou tretinou krému , potrieme celý povrch, vrátane stien v strede kruhu. Krokant po častiach odoberajte a posýpajte ním celý povrch, vrátane stien v strede.
Dlaňou posyp ľahko zatlačte do krému. Povrch ozdobíme pomocou krému v sáčku s hviezdičkovou trubičkou a pokladieme ovocie.
Ja som dala koktailové čerešne, neviem ako vo Frankfurte, ale v Mníchove sa skôr dávajú čerstvé ríbezle.
No a tu je ukážka môjho prvého, neslávneho pokusu.
