Keď som bola mladá, tak v Selciach na Fašiangy sme pochovávali basu. Strašne som sa vždy tešila na tú zábavu.
Bývala vždy v utorok a trvala len do polnoci, pretože po polnoci prišla Popolcová Streda a tou začína obdobie pôstu pred Veľkou Nocou. A dobreže bola tá zábava len do polnoci, lebo na druhý deň sme išli normálne do školy , alebo tá staršia mládež do práce.
Bože , až vidím ten autobus, čo nás viezol do Banskej Bystrice.
Všetci študenti tam boli bez farby a chuti a vône. Nevyspatí, nevytriezvení, dievčatá nevyspaté, lebo sa dlho stískali s frajermi poza bučky. Ach ….tak to bolo veru.
Kým som chodila na základnú školu, tak sme tam samozrejme nemohli ísť.
A čo sa nestalo.
V ten rok keď som chodila tuším do siedmej triedy, poriadal túto zábavu dedinský zväz žien.
To bola sranda, lebo ženy z výboru , chodievali ku nám domov sa dohadovať, ako by tú zábavu, čo najlepšie ošéfovali.
Teraz keď si na to spomeniem, tak sa usmievam od ucha k uchu.
Ženy, čoby zaslúžilé manželky a matky, boli také štyridsiatničky a prišla na nich druhá mladosť, pri tých rozhovoroch.
Tie sa došuchorili, vykrikovali, smiali sa až im bolo mostíky vidieť. Také tie, čo sa dali vyložiť a zachycovali sa o zdravé zuby háčikmi. Toľko kovu pokope, som dávno nevidela. Vypili zo dve sedmičky vína a každá potom o sebe tvrdila, že je opitá, opitá, opitá.
Keď šesť žien vypije za tri hodiny dve fľaše vína, tak skutočne boli opité tak, že sa až váľali u nás v kuchyni po zemi 🙂
Moja mamička mala neprirodzený, strašne mocný smiech a každá žena sa chcela vyrovnať jej smiechu, takže to bolo u nás , ako šánskom jarmoku a okenné tabule len tak drnčali. A tatík ten bol v extáze , ten sa dochichotal, dochichotal, a keď sa začali zľahka erotické narážky robiť – moje nervy.
Ja som sa tak veľmi, za tie „staré ženy“ hanbila.
Lebo aby ste vedeli, ja som mala v tom čase taký názor, že ľuďom po štyridsiatke, by mali zakázať sex, lebo sa mi to videlo strašne nechutné, aby tak starí ľudia niečo také robili.
To predsa môžu robiť len ľudia tak max do tridsiatky.
Síce, v tom mojom veku vtedy, sa mi aj tridsať rokov, zdalo ako keby už bol mŕtvy, ale dobre, dala som tridsiatnikom , ešte šancu, na tieto radovánky.
Teraz mám šesťdesiat, moja Dobrá Cerka cez štyridsať a príde mi to strašne vtipné, ako človek premýšľa v puberte.
No a tak sa tie našuchorené panimámy dohodli, že na tej zábave sa budú predávať aj šišky s penou a tie sa budú robiť u nás.
Celý ten výrobný proces, už tak nemám v pamäti, ale ako teraz vidím, ako sa nosili tie pampúchy do kultúrneho domu, v takých vajlingoch obrovských, žeby sa tam kľudne zmestilo hádam aj menšie prasa (tak to preháňam, ale máte aspoň predstavu).
Niesli ich dve ženy medzi sebou a hádam na 3x sa museli otočiť.
A posledná várka to už bola taká menšia a ostala doma už len mamička.
Tak mi vraví, aby som jej s tým pomohla.
V priebehu sekundy som bola oblečená. JA SOM IšLA NA ZáBAVU.
Síce len ako nosič, ale aj to sa rátalo.
Ja som tam bola taká vyjavená z toho všetkého.
A tatík predával v šenku, v bielom plášti, s kolegami z výboru a tie ženy našuchorené v naškrobených zásterkách, predávali tie pampúchy.
Všetky mali oblečené krimplénové , priliehavé šaty po kolená, v jasných farbách, na krku retiazky s medailónmi s Kleopatrou a Nefertiti a bohvie s kým ešte, pančuchy, neoholené nohy a tie chĺpky zdeformované tými pančuchami do vírov a cestičiek. A obuté lakované lodičky na hranatých, vysokých podpätkoch s holou pätou.
A na hlave vodovú.
A mamička mi vraví, poď ideme na balkón, pozrieme sa do sály.
Tatík nám otvoril balkón a podo mnou , sa to mrvilo na parkete.
Hrali práve ľudovky a to tam len tak skákalo, a môj tatko začal vykrúcať mamku. No strašne som sa za nich hanbila .
Bože aký je mladý človek smiešny, však?
Skončilo kolo a ja som išla domov. Pekne s bratom.
A hádajte čo.
Tam na tej zábave boli aj dievčatá z deviatej triedy, Priechoďanky. A to bolo proti školskému poriadku.
Ja som ich nevidela, lebo tam bolo toľko ľudí, že som nemala šancu. A neskôr som sa išla hanbiť do kúta, za mojich rodičov.
A tie dievčatá niekto v škole natrel a boli u riaditeľa a že idú dostať dvojky z chovania.
Lenže keď som ich nevidela ja, tak to neznamenalo, že nevideli oni mňa, na tom balk´one.
A tak natreli dievčatá zase mňa.
Aj rodičia moji prišli do školy vysvetľovať.
A tak som nedostala síce dvojku z chovania, ale uvažovalo sa o riaditeľskom pokarhaní na konci školského roka, vyslovené pred celou, nastúpenou školou.
A v ten rok , bol môj tatko, zvolený za predsedu Miestneho národného výboru a tak sa tá „hanba preukrutná“ zamietla pod koberec a dostala som len triedne pokarhanie na konci roku, vyslovené triednym učiteľom Jarom Kapustom, pred triedou.
Takže som najprv dostala pochvalu za čisté jednotky a prezentáciu v okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína, dostala som knihu s riaditeľovým venovaním a hneď potom triedne pokarhanie za porušenie školského poriadku.
A tak si na to vždy spomeniem, keď vyprážam na fašiangy pampúchy, alebo krapne, alebo božie milosti, alebo čokoľvek čo sa v tom období pekáva.
Pravda je taká, že tieto veci som tak nejako prestala robiť. Čím sme starší, tak tým nám to menej chutí, páli nás záha a máme z toho boľavý žlčník.
Na fašiangy býva v Mníchove mestský karneval a sprievod, bola som na ňom len 2x a a dosť.
Je krásny, ale nejako mám tam sociálnu fóbiu, či čo.
V čase keď je karneval, tak sa predávajú šišky plnené zvláštnymi náplňami.
Pred tými dvadsiatimi rokmi to bolo pre mňa niečo neskutočné, pretože náplne mali okrem bežných chutí, aj chuť whisky a šampanského a vaječného koňaku a tak. Predávajú sa dodnes a sú tie šišky fantastické.
Ja ich také, nikdy v živote neurobím
A keď teda máme chuť, tak si jednu s DM kúpime na Fašiangy na rohu v pekárni, prerežeme ju a každý si zjeme svoju polovičku, v očakávaní , čo nás asi začne bolieť.
Tento rok som sa ale prekonala.
Sledujem takú Talianku Benedettu, ktorá má svoj kanál na jutubíku. Občas som od nej niečo aj uvarila, ale za posledné roky, ju už len sledujem.
Toto je jej recept.
Teda mám zato , že ho ona nevymyslela, ale skrátka je to taliansky recept. Neviem ako to presne volajú tam, ale ona sa zmieňuje o frappe carnevale. Vlastne ani netuším, ako to mám nazvať ja, aby bolo jasné o čo ide.
Rozhodla som sa ich urobiť hlavne pre ich pudingovú náplň.
DM také miluje a bola som hlavne zvedavá na krém, ktorý si Benedetta robila.
Som ním nadšená pretože bude skvelý aj na napĺňanie buchiet, šišiek a iných vecí. A určite ho vložím ako samostatný recept, aby som ho mala hneď poruke.
Benedetta sa s množstvami nepára, takže som to musela poupravovať.
Cesto urobila na 7 kúskov, ale krémový puding na vajling. Ma to pobavilo.
Ja som zjedla , len polovičku z jedného a bola som prekvapená, pretože som očakávala, že to pečivo bude také chrumkavé. Rozumiete.
Ale nebolo.
Možno to bolo dobre, ale možno som urobila chybu niekde, len neviem kde, pretože inak vyšlo všetko tak ako malo.
Dúfam, že sa mi ozve moja taliansko-česká kamarátka o objasní mi to. Takže Jitka, čakám Ťa.
DM ako sa dalo čakať, je nadmieru spokojný, za tie roky už viem, čo mu mám variť a piecť. On je spokojný s tým aké sú a najviac kvituje to, že ich je tak akurát , teda 9 kúskov, ako pre neho.
Do rozpisu, predsa len dám množstvá na tých 18, lebo je toho ozaj len pre jedného.
Tieto fašiangy to už asi nestihnete, ale budem rada, keď to vyskúšate a dáte mi vedieť.
Tak príjemný Fašiang všetkým
 |
Čas prípravy: |
 |
Počet porcií (kusov): |
Suroviny:
Na 18 kúskov pečiva budeme potrebovať :
Cesto :
2 vajcia
2 polievkové lyžice cukor
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice rum
strúhaná kôra z 1 limety, alebo použite citrón
štipka soli
280 g hladká múka
bielok
olej na vyprážanie
Na pudingový krém :
2 vajcia
80 g cukor
70 g hladká múka
0,5 l sladké mlieko
2 polievkové lyžice vaječný koňak
celá kôra z limety, alebo citróna
malá lyžička vanilková pasta
Na dokončenie :
práškový cukor na posyp
Postup
Uvaríme pudingový krém.
– Dáme variť, do menšej rajničky, mlieko.
Nožom odrežeme limetovú kôru. Snažíme sa aby sme odrezali len zelenú voňavú časť.
Šupku hodíme do mlieka a dáme variť.
– Do väčšej rajnice dáme vajíčka a vaječný koňak. Pridáme štipku soli.
– Pridáme múku a cukor a metličkou poriadne vymiešame do hladka.
Základ bude celkom hustý.
Medzitým, nám na jednu bublinu, prevrie mlieko a hneď ho vypneme.
Vyberieme citrusovú kôru a po vareškách vlievame horúce mlieko do vajcového základu. Neustále miešame.
Keď mlieko zapracujeme a vymiešame do hladka, dáme zmes na zdroj tepla a miešame do zhustnutia.
Odložíme bokom a znovu vymiešame do hladka.
V tejto fáze môžete použiť rôzne príchute. Ja som dala vanilkovú pastu.
Nemusí byť zlý nápad použiť pomarančovú kôru miesto limetkovej. Použiť napríklad banánové granko do krému, skrátka vyskúšať na čo by Vám prišla chuť.
Neskúšala som to, lebo nám to bohate stačí takto, ako som napísala.
Krémový puding máme pripravený.
Ideme urobiť cesto.
– Do misy dáme vajíčka, po dvoch lyžiciach olej, cukor a rum.
– Nastrúhame na malej slzičke limetovú kôru z celého plodu.
– Poriadne prešľaháme a začneme zapracovávať hladkú múku.
Zmes presunieme na dosku a tam poriadne vypracujeme miesením tak, aby bolo cesto hladké , lesklé a kompaktné. Na tejto časti si dajte záležať.
Rozdelíme ho na dve rovnako veľké guľky a každú zabalíme do potravinovej fólie.
Necháme odpočívať pol hodinu.
Po tomto čase, prvú guľku vyvaľkáme na veľmi tenko. Skoro ako na rezance.
– Plát narežeme na pásy, široké päť centimetrov.
Vyšlo mi šesť pásov.
Pás rozdelíme pomyselne na tri časti a do každej časti, do jej stredu dáme kôpku pudingu.
Puding kladieme na každý druhý pás.
Našľaháme trošku bielok a bielkom potrieme okraje každej časti okolo pudingu.
Voľný pás bez pudingu prenesieme a položíme na ten pudingový .
Prstami popriliepame k sebe okraje a prerežeme v strede jednotlivé kúsky pečiva. Vzniknú nám tri tyčinky.
Takto pokračujeme, až kým nespracujeme celý plát cesta a my máme pred sebou, deväť kúskov.
– Do hlbšej a širokej rajnice dáme dostatočné množstvo oleja, aby kúsky v ňom plávali.
Poriadne ho rozohrejeme.
Že je pripravený na vyprážanie zistíme tak, že do neho ponoríme opak drevenej varešky a ak okolo nej začnú víriť bublinky, môžeme začať.
Doporučujem , naozaj vyprážať ihneď a naraz.
Ja som vyprážala po jednom!!!!! v takom kastróliku, v ktorom varím 3 vajcia.
Robila som cesto len z jedného vajíčka a z neho som mala, len deväť kúskov. Nemala som s tým takú veľkú prácu a chcelo sa mi s tým piplať po jednom
Ale keď som vyprážala posledné dve, tak sa mi začalo cesto roztvárať. Tie prvé boli super, ale tie posledné dve boli už takto vyškerené.
Nevadilo to ničomu, pretože ten puding nevytekal, ale je to nedokonalosť.
Neviem prečo sa to stalo, ale myslím, že preto, že stáli a ten spoj sa začal rozliepať sám od seba.
Preto tomu lepeniu, tiež venujte pozornosť a prstami to riadne utesnite aby sa to cesto prilepilo na vlhký bielok a hneď vyprážajte.
Vyprážame do zlata tak, že pomaly a opatrne ich obraciame v tom horúcom oleji.
Vyberieme podberačkou a preložíme na pijavú servítku nech odkvapkajú z oleja.
Olej vypneme a takto spracujeme aj druhú guľku cesta.
No a máme utešených 18 kúskov pudingových vyprážaných koláčikov.
Všetky posypeme práškovým cukrom
Nádherne v nich cítiť tú limetu, puding je skvelý, nevypadúva, netečie a je tak akurát.
Som rada, že som sa prekonala.
Pudingu mi ostalo veľa, ak budete robiť dva pláty, tak ho bude menej ako ho mám ja, ale aj tak Vám ostane. 
V chladničke pár dní vydrží. Môžete ho zjesť, alebo vyšľahať s maslom a naplniť s krémom nejaký malý piškót, alebo upiecť kysnuté buchty , plnené týmto krémom. Budete určite spokojní.
A karneval, alebo pochovávanie basy môže začať.
