
Toľko myšlienok mám, že ani neviem ako začať. Raz neviem ako mám uchopiť tému, o ktorej chcem povykladať.
A prišla som k nej práve pri strúhaní mrkvy na tento šalát.
Ide o to, že ja využívam kuchynských pomocníkov. Vôbec s tým nemám problém.
Vyberiem robot a je to raz dva. A to sú len 4 veľké mrkvy. Aj zemiaky na haruľu strúham na robote.
A pozor…cibuľu tiež krájam v takom ručnom krájači…on nie je na elektriku, pumpujem tam piestom, ktorý poháňa nože, nekrájam ju na doštičke nožom. Aj reďkovky do žervé syra na raňajky krájam takto.
A bylinky tiež krájam takým pomocníkom a nie nožom na doske.
Aj nátierky robím v robote…keď robím väčšie množstvo, tak v elektrickom a keď menšie tak v tom piestovom.
Používam elektrický odšťavovač, požívam jogurtovač (teda DM používa, to je jeho práca), používam rozvaľkávač cesta na domáce cestoviny. Zemiaky na zemiakové cesto, lisujem cez taký ten oný…ten som si kúpila najnovšie.
A tieto kuchynské prístroje si kupujem do každej kuchyne, kde varím dlhšie ako pol roka.
Keď počúvam také tie reči typu „kým to vyberiem a zmontujem, tak to urobím ručne…a potom to umývať a odkladať“ a ešte takým tým tónom, z ktoré dešpekt len tak kvapká ako jed. To už mi môže taký človek rovno povedať….“ si zlá gazdiná, lebo to nerobíš ručne“
Však nech to robia ručne, mne je to vážne jedno, len potom nech ručne aj perú periny, žehlia horúcim želiezkom, nepoužívajú tlakový hrniec, pečú na dvore v tehlovej peci a podobne. Pomocník ako pomocník.
No áno, akonáhle vypadne elektrika, tak robiť ručne budem, ale pokiaľ ešte tú elektriku máme, tak prečo by som ju nevyužila.
Ja viem ale v čom je problém
Takéto kuchynské prístroje, sú neskladné a aby nezavadzali, tak ich každý odloží čo najďalej od kraja a ešte ich aj založíme, nejakými menšími krabičkami.
Generácia mojej mamičky a následne aj moja generácia , si predstavovala svoju kuchynskú linku tak, že vrchné skrinky boli takto v rade : plné, plné vitrína, plné, rohový prvok
V plných boli krásne naukladané taniere, rovnaké hrnčeky do oblúku a pred hrnčekmi boli naukladané sklenené malé vínové a pred nimi ešte štamperlíky poprípade. A v druhých plných boli misy polievkové, kompótové mištičky do oblúku, a rôzne tácky po bokoch. A poháre na pitie.
Vo vitríne bola nevyhnutnenejaká sada Zlatej Zuzany do oblúku, nejaké šálky na kávku , alebo čajové a nejaké hrdé poháre na vodu.
Tieto vitrínové sady boli nedotknuteľné a z každej poličky nevyhnutne visela nejaká dečka, lemovaná buď strojovou, alebo látkovou čipkou. Ak bola látková stužka, tak tá sa pripínala aj na poličky v uzatvorených skrinkách. A takáto stužka sa pripínala aj na police v špajzách. Takže sme mali všetko odečkované a ostužkované a to všetko popripínané pripínačkami, čo tam boli ako päsť na oku, ale to nevadilo, hlavne že boli dečky a to všetko.
No a rohový prvok. Ten bol dôležitý.
Tam sa ťahal buď Jano, ktorý živoril, alebo také tie trávy, čo sa neviem ako volali. A potom tam boli kuchynské digitálne hodiny šibnutej farby, ktoré sa nosili nejako z Ruska. A vázičky!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ako som mohla zabudnúť na vázičky. O tie boli opreté pohľadnice k sviatkom, alebo gratulačné. Keď tieto stratili termín, tak sa vymenili za nové a tie staré sa opreli na stojato o stenu police. Vyhadzovali sa tak nejako o tri roky. Vo vitrínovej boli na spodnej úrovni nejaké hrdé hrnčeky v ktorých boli pátričky, drobné mince, nejaké kľúče, náramkové hodinky a v horšom prípade tam bol pohár s umelým chrupom. Neviem či to bolo zvykom všade, ale keď sme chodievali na návštevy k všetkým mojim strynkám a strýčkom, tak oni mávali tam aj zuby. A modlitebná knižka nejaká sa tam tiež krčila.
V sobotu sa toto všetko popreukladalo…a v pondelok sa to všetko znovu začalo zhŕňať na jednu kopu.
Moja mamička mala vitríny dve . A uzatvorené skrinky mala po celej dĺžke jednej aj druhej steny. Čiže celé elko. A to isté boli aj spodné skrinky.
Na pracovnej ploche sme mali televízor, mikrovlnku a krájač na chlieb. Nevyhnutné dečky a lakovanú drevenú krabicu s vázičkou a veľkým maľovaným tanierom v rohu.
Keby sme nemali kuchyňu veľkú a nebol tam aj veľký, kuchynský stôl, tak nemám kde pracovať. Plechy s koláčmi som vždy kládla po stoličkách a lavici. Teraz pribudol na pracovnú plochu aj veľký odkvapkávač na taniere. Ak mám niečo robiť v Selciach v kuchyni , tak som v prdeli, ja tam nemám ani kde nakrájať mäso, namojdušu.
Cez Vianoce som sa vzbúrila a vo vitríne som zrušila oddelenie dúhovej čajovej súpravy, vylievanej zlatom, v ktorej podľa mňa v živote nebol žiaden čaj a len sme ju umývali od mastnoty každý štvrťrok. A nakládla som tam všetky poháre na pitie. Normálne kuchynské pitie vody, koly a minerálky. Nás je veľa , teda hlavne máme dosť chlapov v rodine, ktorí pijú z pollitrákov a aj ženy pijeme z veľkých pohárov. A uvoľnilo sa konečne miesto na hrnčeky. To že sme mali rovnaké hrnčeky do oblúka a pred nimi sklenené poháre kadejaké, bolo pekné, ale kým som vybrala hrnček, tak som musela odsunúť všetko nabok a naukladať znovu. Keď sa hrnček umyl ..to isté. Toto sa mamičke nepriečilo robiť furt, ale používať mixér, to nie…to kým ona vyberie, tak si to prepasíruje…..cez sitko.
Takže v kuchynskej linke sme mali obedovú súpravu dvojakú, čo sa nepoužívali, potom sme tam mali sady kadejakých šampanských fláut a cinzánových čiaš a zlatých, čajových a kávových súprav s čajníkmi a zbierku modranského porcelánu a vázičiek, ale keď som chcela zmixovať sviečkovú omáčku, tak som išla pre mixér za chladničku do špajzy. A zrušila som dečky. Dobrá Švagriná toto všetko zo zotrvačnosti a asi aj úcte k nebohej mamičke stále dodržiavala, ako to bolo, ale čo je veľa to je veľa. A hrnčeky hrdé som všetky dala dozadu a alkoholové poháriky som odniesla do iných skriniek. My nikto nepijeme, ale máme od výmyslu sveta pohárikov , ako keby sme mleli prvú ligu.
A nemyslite si, že som aj v mojom prvom byte nemala takto. Prišla mamička a prvé čo urobila, mi popripínala, tými pripináčikmi všade stužky…do skríň, do špajzy, do linky kuchynskej. Aj prvok rohový som mala.
A všetky prístroje, ktoré mi mali pomáhať v kuchyni, boli v špajzy v krabiciach vzadu a na nich boli ešte naukladané múky, cukor, a podobne.
Tak jasné, kým som to všetko poprekladala, aby som sa k tomu dostala, podonášala, povyberala a podobne, odpadlo mi to od chuti a urobila som to ručne.
Raz som nevedela, ako by som to mala urobiť , aby som to mala v kuchyni po ruke, vždy keď to budem potrebovať.
A potom som prišla do Čupkov k Helene a Jankovi.
Helena je pôvodom Nemka. Jej otec žil v Západnom Nemecku a ona žila s mamičkou na Slovensku. A hneď po skončení komunistického režimu, chodili k nemu na návštevu a tam odkukali rôzne veci. Napríklad.
U nich ako u prvých som videla spojenú toaletu s kúpeľnou. V paneláku si tak prerobili jadro. Vôbec som to nevedela pochopiť, ako môžu takto existovať . Niežeby som to nejako prijala za svoje, ale zvykla som si….v Sásovej pri prerábke som si to neurobila a mám to stále oddelené, ale v Mníchove to tak máme a vieme s tým pohodlne žiť, aj keď, keby som mohla, tak to tak nemám. Alebo . Janko prerábal úplne sám kuchynskú linku a miesto dvojdverových skriniek dolných , namontoval hlboké šuplíky. Poviete si, že no Bože, ale v roku 1990 to teda bežné nebolo. Bolo to fakt celkom unikátne a tiež som sa čudovala a nevedela si to predstaviť, ale tu myšlienku som nezapudila.
A potom som bola na návšteve u rodičov Renči Lánikovej v Petříkově. Jej otecko je stolár amatér a jej maminke urobil fantastickú kuchynskú linku. Tam som zase prvýkrát videla vyvýšený pult v kuchyni, ktorý oddeľoval pracovnú a jedálenskú časť kuchyne. Ale čo ma najviac uchvátilo, bolo to, že tatko urobil akokeby výsuvný šuplík v ktorom bol umiestnený kuchynský robot. Bol umiestnený na tom pulte a tak bol zapracovaný do toho, že keď ho zasunula, tak ho nebolo vidieť, bol súčasťou pultu. Ten robot bol so všetkým svojim príslušenstvom a veľkou pracovnou misou a veľkou hlavicou. Pani Liláková, okrem toho že urobila absolútne božie zemiakové knedle a pečený bôčik a Míša rezy, mi s nadšením rozprávala, ako až teraz na dôchodku, začala ten robot naplno využívať, a to preto, lebo ho má vždy takto po ruke. A keď som si začala zariaďovať moju poslednú kuchyňu, tak všetko toto som mala v hlave.
Chcela som hlboké , výsuvné šuplíky, tak aby som okamžite videla všetko čo v nich je, bez toho, aby som sa plazila po zemi a chcela som každý spotrebič v linke, tak aby stačilo, že niečo otvorím a vyberiem ho. A tak mám robot, ponorný mixér, sekacie nože jogurtovač, odšťavovač na citrusy, odšťavovač na zeleninu, krájače, lis na cesto, hriankovač, toustovač a všetko na čo si neviem teraz spomenúť, vždy po ruke. A všetky do jedného používam a používam ich často.
A nemám ani dečku, ani stužky, ani hrnčeky naukladané do oblúka. Uznávam, že keď otvorím horné skrinky, tak sa srdce nesmeje, ale mám to všetko po ruke, účelné a všetko je tak, aby mi to uľahčovalo život v kuchyni.
A tie také články, čo začínajú…..“zbavte sa všetkých nepotrebných rárohov“ Nuž áno, jedného som sa zbavila a to domácej pekárni. Možno keď mi odíde sila z rúk, tak ju zase dokúpim.
Má v hlave ešte jednu kuchyňu, strašne rada by som si ju zariadila so všetkými vychytávkami, ktoré si zbieram na pintereste, ale nemám ju zatiaľ kde zariaďovať a keďže sme mali teraz s DM narodeninkové dni, tak som obidvom nám zaželala, aby sa nám toto veľké želanie splnilo. Tak nám držte v tomto smere palce.
A Vám odporučujem….robot nepatrí do dlhej vetračky, alebo špajzy, zasunutý dozadu. On patrí vpredu v kuchynskej linke . Sami budete vidieť, ako si vôbec ani neuvedomíte, že aké jednoduché je založiť hlavicu a postrúhať mrkvu na šalát v priebehu jednej minúty a v priebehu druhej minúty nadstavec opláchnuť a v priebehu tretej minúty robot odložiť.
Suroviny:
300 g surová mrkva
4 polievkové lyžice práškový cukor
1,5 citrón
200 ml voda
Postup
Tento šalát je vyslovene podľa chuti Dobrého manžela, nechce tam nič iné len to čo je v rozpise. Mne je to jedno, pretože okrem ochutnávania, by som tento druh jedla nedala do úst.
Pre DM neslúži ako šalát, ale ako plnohodnotný chod. Dokáže ho jesť ako na raňajky, tak na obed, alebo na večeru. Skrátka hocikedy. A musí byť vychladnutý.
Mrkvu umyjeme a očistíme. Nastrúhame ju na veľkej slzičke.
Pridáme práškový cukor, citrónovú šťavu z citróna a zalejeme vodou.
To je úplne všetko.
Rýchle a efektívne.