Archív kategorií: Uncategorized

Britský klobáskový pekáč s vajíčkami

Keď sme boli pred 15 rokmi na dovolenke v Škótsku, bolo to úplne super. Dobrá Cerka s Dobrým Zaťom boli ešte bez detí a a naša skupinka sa tam vychytila takmer z dňa,  na deň.
Išli sme začiatkom mája a práve sa otvorili všetky múzeá a hrady a turistické atrakcie. Akurát ešte nezačala turistická sezóna, nikde neboli turisti, žiadny ľudia, nebolo teplo, všetko bolo zelené a všade kvitli narcisy, asi tak, ako u nás na Slovensku kvitnú púpavy.
Nemali sme žiaden zásadný plán.
Kúpili sme si v kníhkupectve, skutočne skvelého turistického sprievodcu po Škótsku a to bolo všetko.
Na letisku sme si prenajali na týždeň auto. Dobrý Manžel a Dobrý Zať si pocvičili šoférovanie na opačnej strane, my dve s Cerkou sme zažili pri tom veselú polhodinku a vybrali sme sa do sveta.
Najprv sme chceli stráviť dva dni v Edinburgu, ale predstavte si, že práve vtedy vrcholil nejaký národný golfový turnaj zásadného významu a všetky hotely, boli obsadené. Nejaký sme napokon aj našli, vyzeral ako keby v ňom bola škola Harryho Pottera.
Mal takú chybu, že bol strašne na figu lokalizovaný. Nijakovsky nám to nevychádzalo, lebo by sme museli k najbližším spojom s mestom,  chodiť autom a bolo to také, akoby som tom, nešikovné.
Tak sme to prehodnotili, že teda Edinburg bude až na záver a poberieme sa niekam inam.
Zapichli sme prst do sprievodcu a našli sme si oblasť, kde bolo veľa vecí, ktoré sme mohli vidieť.

Prvé súkromné ubytovanie, ktoré sprievodca uvádzal, nám zdvihlo telefón a tak sme si tam na tom letiskovom parkovisku, našli za 10 minút aj strechu nad hlavou.


Išli sme vidiekom a bolo to úžasné.
Hocikedy sme museli ísť za bažantmi, kým nás nepustili pred seba. Alebo nám preskočil cez cestu srnec.
A v noci, keď sme vyšli pred dom, tak presne také isté zvuky škriekania a vtákov sme počúvali,  aké bývali každú noc v Midsomerských vraždách. Neviem čo za vtáky to robia, či bažanty,  či čo.
Mali sme v cene aj raňajky a pani sa nás pýtala, že či nám nevadí čierny puding.
No neboli sme v obraze, čo Vám budem čo vykladať,  Ale DM hovoril, že v Klube Pickwickovcov jedávali hocijaké pudingy a že to budú asi nákypy na slano.
No neverili sme mu, lebo Klub Pickwickovcov z nás nikto ,okrem neho,  nečítal.
Tak sme s napätím čakali , čo to ten čierny puding bude.
A on to bolo niečo také,  ako jaterničkový,  krvavý prejt.
Výýýborný.
DC a DZ boli fajnoví a nechceli ani za nič. Ja s DM sme zjedli aj ich porcie.
No a odvtedy viem, že keď Brit povie, že sa podáva puding, musíte byť obozretný, čo by ste mali vlastne očakávať.
Yorkshirský puding, je vajíčková zmes, ktorá sa nalieva do formičiek a nechá sa nafúknuť a upiecť v rúre.
Je to príloha a podáva sa to k mäsovým pokrmom so šťavou.
Tento pekáč nie je klasický yorkshirský puding, ale je to robené podobne a v anglickom magazíne o varení  „Delicious“ ho takto nazvali.
Ja som ho pomenovala inak, lebo si neviem predstaviť, kto by na Slovensku hľadal na mojom blogu niečo s názvom Yorkshire puding.

Cas pripravy

Suroviny:

Na dve menšie, alebo jednu veľkú porciu budeme potrebovať :
hlboký pekáčik 20 x 20

Rôzne druhy klobások na opekanie
veľké klobúčiky šampiónov
tenučké plátky slaniny na obaľovanie
čerešňové paradajky
3 polievkové lyžice oleja
Na vajíčkovú zmes :
100 ml sladké mlieko
2 veľké vajcia
štipka soli
čerstvo drvené korenie
trošku nasekaných, čerstvých,  rozmarínových ihličiek
trošku sušeného tymianu
pol lyžičky horčice
70 g hladká múka

Postup

Z mlieka, vajíčok a múky vymiešame hladké cesto a dochutíme ho soľou, korením, bylinkami a horčicou.
Zapneme rúru na 200 stupňov.
Klobúčiky húb obalíme priesvitnými pásmi prerastanej slaniny..


Klobásky pofŕkame olejom a potrieme ich rukami po celej ploche.


Klobásy vložíme do pekáča a dáme do rúry na 15 minút. Občas nimi potrasieme, aby sa opiekli zo všetkých strán. Keď budú zlatisté, pridáme do pekáča huby a čerešňové paradajky.
Všetko ešte pofŕkame olejom a vložíme do rúry.


Teplotu zvýšime na 220 stupňov a pečieme 10 minút.
Pekáč vyberieme, prešľaháme vajíčka a vlejeme do pekáča.


Hneď vrátime do rúry a pečieme 25 až 30 minút kým nie sú vajcia nafúknuté a zlatisté.

Sledujte si to podľa svojej rúry.
Ak sa Vám veľmi vyfúknu okraje a stred je prepadnutý, môžete do stredu, kde je cesto tenké, vklepnúť ešte jedno vajce a upiecť v pekáči ako volské oko. Trvá to možno nejakých 6 minút.
Ja by som možno aj dala, ale som nemala kde, môj pekáčik 20 x 20 by mohol byť trošku väčší.
Uhorkový, alebo akýkoľvek chrumkavý šalát je k tomuto úplne skvelý.
O čerstvom,  čiernom chlebe ani nehovorím.

Fašírky s cuketovými špagetami v cesnakovo – citrónovom masle

 

Pred nejakým časom som sledovala v TV nejaký program. Už neviem o čom to bolo respektíve, netuším, o čo tam išlo. 
Dali tam ľuďom variť jedlo a nedali im žiaden kuchynský nástroj, ktorým by ho mohli miešať.
A náhle im dali kefy na čistenie záchodových mís.
Boli úplne nové a kvôli tomuto pokusu, ich dali aj špeciálne vydezinfikovať, aby sa zabezpečila úplná čistota.
Jeda moja, tak to ste mali vidieť.
No ani za nič to nechceli urobiť a keď ich to už prinútili urobiť, tak sa zdráhali to jesť a jedli s veľkým sebazaprením.
A potom dlho debatovali o svojich pocitoch bla bla bla.
Alebo toto.
Po päťdesiatke ma začali pozývať každé dva roky na  preventívnu mamografiu a musela som si ísť bezpodmienečne kúpiť novú podprsenku.
Mala som ich plný šuplík ale nemala som ani jednu funglovku a to by mi bez funglovky,  tú mamografiu určite neurobili.
Nebola som na mamoške prvýkrát a vedela som, že sa vyzlečiem v kabínke a prídem tam už len hore bez,  a tú moju krásnu novú podprsenku, uvidí leda doma,  Dobrý Manžel.
Aj tak som si ju musela kúpiť.
A odvtedy mám v šuplíku takú, čo sa nosí iba na mamografiu.
Chápete to ?
Proste sú veci, ktoré Vás nepustia.
Dnes som sa na internete rozprávala s jednou mojou webovou kamoškou a opisovala som jej tento recept a že som nadšená, ako špiralizér funguje na cukete.
Že áno, na mrkvu je ten malý sopliak, úplne na figu, ale keď som prišla na takú malú fintičku , tak som robila na tom zeleninovom 
strúhadle,  cuketové špagety ako divá a že je to fakt super.
Stojí to pár eur a poskytuje to nesmierne možnosti. 
A narazila som u nej na blok, ako tí, čo nechceli jesť jedlo, ktoré miešali s absolútne nezávadnou záchodovou kefou, alebo ako ja, čo si myslím, že na mamošku sa môže chodiť jedine v podprsenke,  na to určenej.
Stála si tvrdo za tým, že je jedno, či si ona tú cuketu nakrája na kolieska, alebo na hranolky, furt to bude chutiť rovnako.
Ja Vám tu na mieste prisahám, že nechutí .
Ohromne som rada, že po prvom mrkvovom pokuse, keď som brblala a nevidela v tej somarinke žiadnu budúcnosť v mojej kuchyni, rovno nevyhodila.
Lebo ja toto robievam. A niekedy trpko ľutujem.
Napríklad tento týždeň.
Za tých dvadsať rokov v tomto byte, som zlikvidovala asi 3 nádobky na tekuté mydlo. Kupúvam vždy len sklenenú. Už si celkom dobre nepamätám, ako pošli prvé dve, ale túto tretiu som nezničila vlastnou vinou. Vrchnáčik so sosáčikom bol kovový a predstavte si, že ten sosáčík sa odlomil. Len tak. 
Tak som odmerala priemer hrdla a išla sa pozrieť na amazon po náhradnom diely. I som veru našla. Objednala som, zaplatila som.
Dva týždne ho nebolo. Vec nepochopiteľná. Tak som to spomenula DM a ten to zisťoval a zistil nasledovné.
Ja som ten náhradný diel za 7 eur objednala z Číny!!!!!!!!!!!!!! Z Číny!!!!
Ja , čo som zakázala v našej domácnosti kupovať čokoľvek z Číny, ide ma čert uchytiť z každého čo si objednáva všetko v Číne, aby ušetril tri eurá na tovare a zanecháva za sebou ekologickú stopu za pár miliónov.  
Vôbec som si nevšimla dodaciu lehotu a krajinu pôvodu.
A to vôbec nie je všetko. 
Keď ten náhradný diel prišiel, tak bol priemer objímky väčší asi o milimeter a nesedel.
Fakt to bol zlý zlý deň.
A od zlosti som to vyhodila, lebo nám to bolo na nič.
Tak to zobral do rúk DM a objednal úplne novú celú fľašku, akurát zmeral rozteč skrutiek na držiak, aby nemusel vŕtať nové diery do kachličiek.
Fľaška prišla a hádajte čo. 
Ten vrchnák, čo som vyhodila, by bol na ňu akurát. Mohla som mať náhradný diel doma. A mám veľký makový trt.
Lebo keď zozúrim, tak konám, bez rozmyslu.
Ale pri tom špiralizéry, som asi nezozúrila dostatočne, pretože som ho pekne umyla a zabalila do krabičky a dala ho k výrobníku na jogurt, k plniču hotdogov, k ultrazvukovému vodnému čističu hocičoho a ručnému šľahaču, ktorému chýba jedna metlička.
A keď som tie špagety vyrábala, tak som si popremýšľala, že keby som tú mrkvu pred špirálovaním povarila 5 minút, tak by to šlo asi dobre. 
Takže mením svoj informáciu o tomto produkte, ktorú som dala pri mrkvovom šaláte. 
S cuketou to fungovalo. Akurát som cuketu držala pevne v ruke, žiadny nádstavec som na to nepoužila. A nekrútila som cuketou, ale tým strúhadlom.
Neviem ako dlho mi vydrží, je to celé z plastu.
Vzhľadom na to, akú mi urobil službu, tak keď ho dorazím, kúpim si ďaľší, možno nie taký istý, ale lepšejší. 
V mojej kuchyni ho využijem.




Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na približne tri porcie potrebujeme 

Na fašírky :

400 g mleté miešané mäso
4 cesnakové strúčiky
plytká lyžička soľ
čerstvo drvené korenie, chilli vločky 
1 polievková lyžica pikantný kečup
veľká kytica petržlenová vňať
plátkový syr, kolieska póru
3 polievkové lyžice olej

Na cuketové špagety :

2 cukety – vážili dokopy približne 900g
dve poriadne lyžice maslo
2 strúčiky cesnaku
1 čajová lyžička sušený cesnak
podľa chuti soľ
šťava z jedného citróna
1 čajová lyžička sušené talianske bylinky


 

Postup

Najprv si urobíme prípravu na fašírky a na zeleninu.
Mäso vymiešame dôkladne s koreninami, prelisujeme do neho cesnak, pridáme kečup a nasekanú vňať.
Miešame dovtedy kým sa mäso pekne nespojí.
Rozdelíme ho na 8 rovnakých guliek.
Ja som sa rozhodla, že každú tú guľku ešte rozdelím a obidve polovice vyťapkám na placky.

Na spodnú položím syr a koliesko póru a druhou ho priklopím ako sendvič a spojím okraje po obvode.


Nespojila som ich asi dobre, pretože sa mi pri vyprážaní otvárali. Nebolo to nič zásadné, ale ak to tak nechcete, tak každú guľku rozťapkajte, do stredu vložte syr a pór a uzatvorte to do guľky a potom ešte stlačte.
Ja som chcela aby tam ten syr a pór boli na reze vidieť, preto som zvolila to sendvičovanie.


Fašírky dáme bokom a ideme na cuketu.
V úvode som písala, spôsob akým som ju strúhala. Nebudem sa už k tomu teraz vracať.
Cuketu dôkladne umyjeme a našpagetujeme ju.


Pásy boli dlhé a na tanieri som ich musela prerezávať, inak by som ich na vidličku namotala asi všetky.
Na panvici rozohrejeme olej.
Fašírky opekáme na každej strane približne 5 minút. Dáme ich bokom na teplé miesto.
Do kastróla dáme roztopiť maslo a pridáme naplátkované strúčiky cesnaku
K maslu ešte pridáme výpek po vyprážaní fašírok.
Pridáme cuketové špagety.
Neustále ich kliešťami prehadzujeme, aby sa obaľovali v tuku.
Takto to robíme 5 minút a vypneme. Čas nepredlžujte.
Na cuketové rezance vytlačíme citrónovú šťavu , pridáme talianske bylinky, sušený cesnak a soľ podľa chutí.
Premiešame.
Máme hotovo.
Pred podávaním fašírky ešte polejeme omáčkou, ktorá vznikla z vody, ktorú pustila cuketa, masla, cesnaku a citrónovej šťavy s koreninami.
Mala som svoje pochybnosti, ako prijme DM tú prílohu a zo zbabelosti som uvarila ešte aj cestovinové špagety a jemu som prílohu namiešala v pomere asi dve tretiny cestovinové a tretina cuketové.


Ale ma milo prekvapil a do práce som mu už dávala opačný pomer a vraj nemá problém jesť aj samotnú cuketu.




Mrkvový šalát na marocký štýl


Mrkvu mám rada len uvarenú, udusenú, alebo upečenú tak, aby bola potlačená jej sladká chuť.
Nemám ju rada surovú, nemám ju rada nasekanú a posypanú práškovým cukrom a zakvapkanú citrónom, nemám ju rada na masle. No nie a nie.
Ja ani netuším, kedy som mala naposledy v ústach surovú mrkvu. Určite je to pár desaťročí
To Dobrý Manžel to je iná káva. Ten by hrýzol mrkvu ráno, na obed a večer. A ešte večer chce aby som mu ju urobila s cukrom a citrónom ako dezertík pred televízor.
A neustále mi omieľa, kedy ju urobím na masle.
Neverili by ste, ale mrkva dusená na masle, je moja Bitka na Bielej Hore.
Ak by som si mala vybrať medzi uvarením hovädzieho Wellington, konfitovanými kačacími stehnami a upečením trojposchodovej torty, kde by každé poschodie bolo iné a uvarením dusenej mrkvy na masle, tak by som veľmi veľmi premýšľala.
Keď ju odo mňa DM driape, tak mu poviem, aby počkal kým pôjdeme do Jihlavy, nech mu ju uvarí mamička, že ja sa na toto necítim. Tak mi podá telefón a povie, tak jej zavolaj a nech Ti to počas varenia kontroluje.
Neskutočné niečo.
A tak som hovorila, že vidieť, že DM je v našej rodine naplavenina, ktorá sa vyznačuje tým, že jedáva surovú mrkvu.
I čo sa nestalo.
Narodila sa naša Dobrá Vnučka Dorka.
Dorka je načisto deduškovo dievčatko.
Títo dvaja sú schopní zjesť na raňajky kilo mrkvy.
A tak do môjho života prišla mrkva. Nie som s ňou vysporiadaná, ale naučila som sa s ňou žiť.
Ako sme boli bez chuti a čuchu a nič sme nevládali počas covidovej nákazy, mrkva sa u nás dosť nahromadila.
Tento recept mi dnes ponúkol pinterest a zdalo sa mi to ako vhodná náhrada miesto uhorkového šalátu k vyprážanému karfiolu.
A tak som ho aj veru zvrtla.
Bolo ohromne smiešne sledovať DM, ako k nemu pristupoval.
Dal si plnú lyžicu do úst a začal prežúvať.
„To je čo za šalát. A kde je práškový cukor. Veď tam cítiť cesnak. To nebude dobré, to je nejdem jesť“
Tak som si pogratulovala, že som urobila len polovičnú dávku a vysvetlila mu, že to nie je myslené ako dezert, ale skutočne ako šalát, ako je uhorkový, tak toto je mrkvový.
„Aha, budem k tomu teda takto pristupovať. A vieš čo, to vôbec nie je zlé“
„K tomu karfiolu je to super. Je to dobré. Nemáme ešte?“
No a môj názor?
Je to surová mrkva. Ja to jesť nebudem.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

 

Suroviny:

350 g kvalitná mrkva
šťava z jedného pomaranča
3 zarovnané polievkové lyžice hrozienka
1 polievková lyžica pistácie (ja som dala nasekané vlašské orechy)
1 polievková lyžica strúhaný kokos
1 čajová lyžička harissa
3 polievkové lyžice olivový olej
1 prelisovaný strúčik cesnaku
malá lyžička sušený tymian
soľ, čerstvo mleté korenie
citrónová šťava na dochutenie
hrsť nasekanej petržlenovej vňate
nasekané mätové lístky

 

Postup

Do malého kastrólika vložíme strúhaný kokos a porestujeme ho nasucho, tak aby zozlatol. Musíte pri tom stáť, pretože zhorí raz dva. Trvá to krátko.
Akonáhle začne zlatnúť vypnite, ešte dvakrát premiešajte a hneď kokos z kastrólika vysypte a odložte ho bokom.
Do kastrólika vyžmýkame pomaranč a vsypeme do šťavy hrozienka.
Necháme šťavu priviesť k varu a po pol minútke vypneme.
Hrozienka necháme v šťave a odložíme bokom aby šťava vychladla.
Do malej misky dáme lyžičku harissy, prelisujeme cesnak, pridáme štipku soli a drvené korenie a tymian.
Ďalej pridáme pomarančovú šťavu.
Za stáleho miešania pridávame olej, tak aby sa všetko spojilo, do hladkého , šalátového dresingu.
Mrkvu očistíme a nakrájame na tenučké plátky.  Ja nemám na to nástroj, tak robím tieto plátky pomocou škrabky na zemiaky. 
Dáme ich do misy, pridáme napučané hrozienka, opečený strúhaný kokos a nadrvené orechy.
Pridáme dresing a premiešame. Najlepšie sa to robí umytými rukami.
Nakoniec zľahka vmiešame nasekaný petržlen a mätu.

Podľa chuti ešte dosolíme a pridáme pár kvapiek citrónovej šťavy.
Dáme vychladiť a podávame ako chrumkavú prílohu.

 

Knedľa bez droždia pre Dobrého Manžela

 

Asi po piatich rokoch nášho manželstva sa Dobrý Manžel vzbúril.
On nechce a nebude a nie a nie , jedávať kysnutý knedlík.
Lenže on nevedel pomenovať to, čo mu na tom vadilo. Stále mi len hovoril, že on chce tuhý, houskový.
Tých experimentálnych kysnutých knedlí čo som sa len dorobila a zakaždým mi povedal, že to nie je to čo chce.
Ja som vedela čo chce.
On chcel houskový knedlík v prášku od Vitany. Moja Dobrá Svokra iný nerobí.
Viete ako mi to išlo na nervy.
Pýchou každej slovenskej gazdinky je naparený kysnutý knedlík, ako páper, čo je mäkký ako duša.
Pri sviečkovej omáčke je nevyhnutnosťou. Kúsok sa namočí do smotanovej omáčky a tá ho pokryje so všetkými jej chuťami.
Máte vidieť, keď som taký urobila, tak chcel radšej aby som mu uvarila k tomu kolienka. KOLIENKA.
Našu manželskú posteľ do Mníchova sme si dali robiť ako a typ na objednávku.
Keď som robila prieskum v rôznych stolárskych dielňach tu v Mníchove, tak som skoro odpadla. To boli tak nehorázne ceny, že za tú jednu zákazkovú posteľ, by sme v Bystrici zariadili nábytkom celý môj starý byt. Takže som sa rozhodla osloviť pohraničné nábytkárstva na českej aj slovenskej strane.
Podarilo sa a k najväčšej spokojnosti.
Mimochodom. Najprv som oslovovala slovenské malé prevádzky a viete v čom bol najväčší problém? V dovoze. Aj keď som si to bola ochotná zaplatiť.  Nie a nie.
Z Čiech nám ju priviezol priamo majiteľ  firmy v nejakom  6 miestnom Forde.
K najväčšej spokojnosti ju používame už roky rokúce. Ani matrace sme ešte nemuseli vymieňať.
Keď nám ju mal pán priviezť z Čiech, tak som mu uvarila obed a bolo práve to spomínané hovädzie na sviečkovej omáčke.
Ten knedlík čo som k nemu urobila, tak ten spieval, tak dobre sa mi podaril.
Dobrému Manželovi som urobila spomínané kolienka.
No a keď sa stretli dvaja Česi u Slovensky v kuchyni, viete čo sa stalo?
Ten pán moju ukážkovú slovenskú knedľu ani neochutnal, ani ju nevidel. Ale DM mu ju dostatočne opísal.  A to mu pravdepodobne stačilo.
Pán si poprosil KOLIENKA ako DM. Skoro ma uchytilo.
Síce to zaonačil do rečičiek, ale fakt je taký, nechcel slovenskú mäkkú knedľu. Bodka.
A tak sme začali v našej batožine zo Slovenska a Čiech nosiť žemľové knedle z prášku od Vitany.
A nemyslite si. Keď mávame u rodičov nejaký veľký slávnostný obed s celou rodinou a ako príloha sú parené kysnuté knedle, tak ja pokorne vytiahnem z kabelky, mnou vlastnoručne zamiesené knedle z prášku.
Tak veru.
No a po tom, ako sa kvôli prevencii voči pandémii uzatvorili hranice, došli nám zásoby tohto polotovaru.
A tak som začala hľadať na internete, ako to mám urobiť a našla som niekoľko variácií týchto hutných žemľových knedlí. Vyskúšala som viacero a tento,  po rôznych úpravách je presne to pravé orechové.
Je to tak ľahké, že si trieskam hlavu o múr, že som ten polotovar na kilá vláčila toľké roky.
On nakoniec nie je zlý, vážne nie. Ja ho jem celkom normálne.
A tým čo nemajú radi droždie, respektíve si neveria pri výrobe kysnutého cesta , tak ho vrele doporučujem.
Je to vlastne normálna knedľa, akurát nie podľa slovenských zvyklostí.

Cas pripravy Čas prípravy:  30 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

Na približne päť porcií potrebujeme :

450 g polohrubá múka
1 veľké vajce
1 čajová lyžička prášok do pečiva
1 čajová lyžička soľ
260 ml voda
suché chlebové kocky, približne jedna hrsť

Postup

Ja si z kadejakých zbytkov chleba nakrájam malé kocky a nechám usušiť. Ale ak nemáte suchý, tak dajte aj nesuchý, ale snažte sa aby tam bola aj kôrka. Taký krajok z chleba je ideálny.
Prvýkrát keď som robila knedľu, mala som iba toastový chlieb z tmavej múky. Tak som nakrájala dva. Na chuti to absolútne nevadilo, ale knedlik bol tmavý.
Do múky vklepneme vajce, pridáme prášok do pečiva, soľ a vodu.
Všetko vymiešame a zapracujeme chlebové kocky.
Cesto by malo byť mäkké, ale nie ako kysnuté. Musí byť pevnejšie a tvárne a držať pokope.
Povedzme ako plastelína.
Cesto rozdelíme na dve časti a z každej vytvarujeme dlhší peceň. Ak sa Vám cesto  príliš lepí na ruky, namočte si dlane vodou.

Dáme variť do hlbokého kastróla vodu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, knedle naberú na objeme.
Keď voda začne vrieť, vložíme do nej knedľu a varíme 15 minút pod pokrievkou na nízkom klokote.
Po pätnástich minútach knedľu vo vode otočte a dovarte ďalších 15 minút.
Knedľu vyberieme a necháme odkvapkať a preložíme na suché miesto.
Krájajte plátky pomocou motúzika, alebo pevnej nite

Šošovicový prívarok s kelom

Pamätáte sa na ten recept na zapekané toasty s kelom a špenátom? Ostala mi z neho polovičná hlávka kelu. A očividne sa stalo to isté aj šéfkuchárovi Johnovi, ktorý ten toast robil a učil ma ho, pretože vzápätí na svoj kanál pridal ďalší recept s kelom.
Chcem pripomenúť, že na tento recept bol použitý konkrétne kel palmový, ktorý môžete poznať aj pod menom kel kučeravý.
Ohromne mi prišiel vhod.
Ja tento typ jedál môžem, ale Dobrý Manžel ma štve, pretože on už nezje hocičo ako predtým.  A skoro som odpadla, keď ma na ten recept upozornil.
Typy na recepty, ktoré mi posiela , urobím takmer vždy. Nie preto, žeby som si to kládla za povinnosť, ale rada skúšam nové, alebo inovované veci.
A pozorujem aký je srandovný niekedy.
Napríklad.
Konkrétne tento recept.  Keby som si  ho našla sama, uvarila, prestrela a donútila jesť,  tak by dojedol a povedal : “ No. Zjedol som. Ale už to viac nevar“
Keď si to vybral on : “ Bolo to fajné a ten cesnak čo si dala naviac to veľmi vylepšil.“
A ja som tomu ohromne rada, pretože toto je presne jedlo, ktoré si budem robievať a nebudem musieť variť  osobitne jemu a osobitne mne.
Prvýkrát keď som uvarila šošovicovú smotanovú polievku, ako ma ju naučila mamička v Selciach.
To bolo rečí. Ani si už nepamätám čo všetko tej polievke vytkol,
Tak mi prišla na chuť, že si neviete ani predstaviť. Ja som takú fajnú selčiansku nerobila a nejedla hádam aj dva roky.
Dobrá Cerka ju varí často, ale jej rodina sa naučila ju variť bez octu. Všetko urobí tak ako ja, ale nedá tam ocot. No hrozne čudná šošovica to je.
Dobrý Manžel zje jedine  recept z jeho domoviny a to šošovica na kyslo. Chuťou veľmi podobná tej mojej, akurát tú jeho nenariedim smotanou. A pardon, nedávam do nej zemiaky.
Tak som si tú šošovicovú selčiansku polievku uvarila. Plný, plný hrniec. Ani sa jej nedotkol.
Prehovárala som ho nech aspoň ochutná, že je to ako to jeho jedlo. Nie, tam sú zemiaky a basta.
Takže preto som pristupovala k tomuto receptu s takou nedôverou.
Našťastie všetko dopadlo dobre a toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.

Cas pripravy Čas prípravy: 15 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na 3 porcie potrebujeme :

150 g hnedá šošovica , lúpanú určite nepoužívajte
200 g kel, čistá váha
1 veľká mrkva cca 100 g
štvrťka očisteného zeleru cca 130 g
1 cibuľa
200 g mäkká netučná údenina
drvené paradajky asi 5 polievkových lyžíc
bobkový list
1 čajová lyžička soľ
2 strúčiky cesnaku
maslo + olej

Postup

Všetky zeleninu dôkladne očistíme, umyjeme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať dve lyžice masla a dve lyžice oleja.


Pridáme kocky cibule, kúsky zeleru a kolieska mrkvy. Zeleninu porestujeme.
Pridáme nakrájanú údeninu

a premytú šošovicu.
Znovu všetko dôkladne porestujeme.
Pridáme bobkový list a pridáme približne 700 ml vriacej vody.


Všetko necháme pod pokrievkou jemne bublať asi 15 minút.
Po tejto dobe pridáme na rezance nakrájaný kel a drvené paradajky.


Ak máte čerstvé zrelé paradajky tak pokojne nakrájajte dve, ale nezabudnite ich pred tým ošúpať.
Všetko dobre premiešame, pridáme soľ, čerstvo drvené korenie.
Necháme všetko prevrieť a necháme dôjsť šošovicu, aby bola mäkká.
Dávame pozor, aby sa nám nerozvarila.
Ak to máte príliš husté, tak dolejte trošku vody, ale neprežeňte to. Je to prívarok a nie polievka.
Na záver prelisujeme cesnak a dochutíme podľa seba.

Nepečený Oreo krémový dezert

 

Viete čo je veľká smola? Keď sa Vám uprostred vianočného pečenia pokazí rúra. Tá moja si povedala, že sa nebude presilovať , ale čo sa jej týka, bude to len jednostranná záležitosť. A takto sa rozhodla počas pečenia opekancov. A tak zospodu boli biele ako čerstvý ranný sneh a zhora tmavé ako dobre upečená vianočka. Všetko sa to pokazilo. A márne som chodila s pekáčom plným  nových opekancov,  od jednej susedy,  k druhej.  Ani jedna nebola doma.
A deň pred Štedrou Večerou som raz nevedela, kde hľadať opravára.
Dopiekla som ich ako sa dalo.
Na stole nechýbali, ale nemala som sa čím chváliť.
Laskonky som upiekla, celkom bez problémov, tam som ten spodný ohrev nejako mohla nahradiť. Aj parížske rožky sa dali, aj roláda ako tak . Ale kysnuté veru nie, bábovka absolútne  a mäso jedine u mamičky.
A nejako som v tom slede návštev, sviatkovania, veselenia sa a všetkého okolo toho,  na tú rúru zabudla. Ako na smrť.
A že si ideme urobiť šunkofľaky.
Až keď som naplnila pekáč a zapla ju, som si spomenula, že veru nie, tie šunkofľaky v našej rúre neupečiem.
A predstavte si čo sa nestalo, ona piekla zrazu obojstranne. Vôbec tomu nerozumiem. Normálne krásne šunkofľaky z oboch strán zapečené ako sa patrí.
A na druhý deň zase nič.

Kým nám niekto opraví rúru, vymýšľam rôzne náhradné riešenia.
Prvýkrát v živote som sa teda rozhodla  pre nepečený múčnik .
Som sa dohľadala po celom internete a tento druh ma oslovil asi tak najviac.
V Bille som márne hľadala smotanový syr Philadelphia a bielu čokoládu. Celkom ma to šokovalo. Zobrala som teda Lučinu a doma som mala bielu čokoládu po záruke. Neveštilo to nič dobré.
Pre istotu som kúpila aj zmrzlinu, vôbec som nevedela ako to dopadne a nech mám návšteve aspoň niečím zalepiť zrak.
Keď som ten múčnik ochutnávala, tak som si spomenula , ako som bola  pred tridsiatimi rokmi na návšteve na Vraní pri Žiline a Božka nám ponúkla takú sladkosť, ktorú sme jedli z kompótových misiek.
To bolo tak strašne dobré, že si na to pamätám doteraz. A robilo sa to z okrúhlych piškót, kyslej smotany, cukru a ovocného kompótu. Pred pár mesiacmi sme sa na ceste do Banskej Bystrici , zastavili u Dobrej Cerky a ona toto práve vytiahla z chladničky, že to urobila deťom.
Dobrý Manžel sa nešiel toho dojesť.
A vraj aká novinka – cheesecake. Figu.
Taký náš slovenský cheesecake tu existoval už pred viacerými desaťročiami. Nech si naše nastajlované frikulíny, ktoré prevaľujú na jazyku to slovo číííískejk aj do bezvedomia, myslia aké sú ohromne trendy. Božka ho urobila z troch surovín, nevolala to číííískejk, ale koláč z kyslej smotany a piškót  a nám chutil presne ako tento tu.
No jasne, že nechutil presne ako tento tu, ale rozumiete, čo som chcela tým povedať však?
No a na záver.
DM bol nadšený a Roman tiež. Janka, Julka, Jožko zjedli všetko a ja tiež. Chutilo nám nesmierne.
A celkom sa teším na to, keď budem robiť nejaký podobný a dám tam tú Philadelphiu, aby som zistila, aký veľký bude rozdiel.

 

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  forma s odnímateľným dnom s priemerom 26 cm

Suroviny:

Na základný korpus

260 g oreo  sušienky
100 g roztopené maslo

Na krém :
500 g smotanový syr Lučina bez príchutí
250 g kyslá smotana
250 g smotana na šľahanie
350 g biela čokoláda
100 g oreo sušienky

Na dokončenie :
oreo sušienky
rôzne čokoládové posýpky
čokoládové hobliny

 

 

Postup

Do tortovej formy zacvikneme papier na pečenie, tak aby bolo ním vystlané dno.

 

 

 

 

V robote rozmixujeme 260 g oreo sušienok a vmiešame do nich roztopené maslo.
Túto  zmes rovnomerne natlačíme na dno.  Aby bol povrch hladký, môžeme použiť dno nejakého širšieho pohára.
Formu zatiaľ odložíme  do chladničky.
Sto gramov sušienok vložíme do sáčku a pomocou niečoho ťažkého ich podrvíme na hrubé kúsky.
Roztopíme bielu čokoládu.
Môžme ju roztopiť v mikrovlnke, keď ju v dvadsať sekundových intervaloch premiešavame, až kým nie je tak mäkká, že je až tekutá.  Môže to trvať dve minúty.
Alebo ju nalámame do rajničky, ktorú ponoríme do vodného horúceho kúpeľa.
Vyšľaháme šľahačku a odložíme ju bokom.
Do misy vložíme lučinu a kyslú smotanu.
Šľahačom ju prešľaháme do hladkej hmoty.
Pridáme roztopenú čokoládu a prešľaháme.
Pridáme rozdrvené keksíky.
Nakoniec do hmoty zapracujeme šľahačku.
Toto už v žiadnom prípade nerobíme šľahačom, ale len pomocou stierky a to pomalými obaľovaním do hmoty.
Našim cieľom nie je tou šľahačkou zvýšiť váhu krému, ale naopak, získať jeho ľahkosť a objem.
Krém preložíme do formy a rovnomerne rozotrieme a povrch uhladíme.
Povrch ozdobíme podľa svojich predstáv, pomocou čokoládových hoblín, posýpky a keksíkmi.
Múčnik vložíme do chladničky na minimálne päť hodín.
Krájame horúcim nožom.

O tom ako sa môžeme mýliť

V máji to začalo tým, že ráno bolo auto obsypané zeleným ihličím.

Keď som stála na dvore pred chatou, tak som si myslela, že prší. A keď som si uvedomila, že svieti slnko, tak som pochopila, že prší ihličie. Pršalo tak husto, že to vydávalo zvuk ako hustý, výdatný dážď.
Keď sme priložili ucho k napadnutému stromu, tak sme počuli ako lykožrút v dreve chrúme.
V tom období les nenormálne voňal, voňal na rozlúčku. Nič na svete nevonia tak krásne ako umierajúci les. Napadnutý les dokonal do dvoch mesiacov.
A potom prišli rúbať aj za našu chatu.  Keď sa rúbu napadnuté stromy, musia sa vyrúbať aj tie zdanlivo zdravé. Všetko musí preč, aby sa zachránil les, ktorý je povedzme dva kilometre ďaleko.  Vyrúbané stromy sa musia okamžite odviezť, nesmú tam ostať ležať. Lykožrút vylezie a najde si ďaľšiu potravu. Jeden strom údajne nakazí sedem ďalších.
Lykožrút takto zožral Šumavu.
Ochrancovia a vláda a lesné správy medzi sebou debatovali, bili sa navzájom po hlavách rôznymi štúdiami, argumentmi a nekončiacimi debatami. Jedni tvrdili rúbať, ochrancovia nerúbať a takto dookola.  Chorá Šumava  napadla celý spodok Čiech a Moravy. Stromy by sa možno vedeli s lykožrútom vysporiadať, tak, ako sa vedeli storočia predtým. Ale prišlo veľké sucho.  Morava je niekoľko rokov vyprahnutá a stromy nemajú dostatok živice na zaliatie lariev lykožrúta v dreve, nemajú ich  čím utopiť.
Šumava sa obnovuje. Tam  kde bolo holé rúbanisko vyrastá nový mladý les. Ochranári sú zrejme v extáze, lebo si myslia, že akú mali pravdu, že sa to obnovuje samé.
No áno, ale za akú cenu.
Šumava by bola síce vyrúbaná, ľudia by nadávali, že sa rúbe zdravé a predáva sa a rozkrádajú sa lesy, ale obnovila by sa nanovo , ako sa obnovuje teraz.
Akurát by možno celá Morava neostala holá bez lesov. Stále tomu nie je koniec a padnú aj české prírodné klenoty ako je napríklad Česká Kanada. S veľkou pravdepodobnosťou.
Na slovenských sociálnych sieťach sa objavujú vlaky plné dreva a príslušné komentáre hejtujú jedna radosť.
Ako nám drancujú a rozpredávajú lesy a ako nám vytínajú dedičstvo a bla bla bla.
No áno, nerobím si žiadne ilúzie, bezpochyby to môže a pravdepodobne v mnohých prípadoch aj je,  pravda.
Ale možno jednoducho len likvidujú lykožrútovú nákazu.
Pretože ak sa objaví sedem vyschnutých stromov pokope, tak je už veľmi veľmi zle a treba zobrať  tretinu futbalového  ihriska plochy.   Dospelí  lykožrúti,   pripravené páriť sa,  vylietajú zo stromov dvakrát ročne. A to sa skrátka musí do tých výrojov stihnúť.
Z Čiech prúdia vagóny a vagóny  dreva, ktoré takmer nikto nechce a predáva sa hlboko pod cenou do Číny.
Takmer v každom českom regióne,  je postavený  módny  chodník korunami stromov a lanové dráhy  a všetky tieto atrakcie, ktoré budú takpovediac o chvíľu stáť v lufte.
Videla som nedávno súčasnú  fotografiu chodníka v slovenskej  Bachledovej doline.
Keď sme tam boli pred dvoma rokmi, bol tam  svah, kde boli krásne vysoké stromy. Teraz je tam rúbanisko. Neverím tomu, že tie stromy boli vyťaté na kšeft, vážne sa mi tomu nechce veriť, možno sa mýlim, ale myslím, že sa tam zabraňovalo katastrofe. Aby ten chodník už po dvoch rokoch , nebol už len chodníkom bez korún stromov.
Keď sme si v lete odbehli  na Slovensko, počúvali sme po ceste takú reláciu. Presne tak, ako to bolo kedysi so Šumavou.
Rečnili tam ľudia z ochrany, z lesnej správa plus nejaký odborníci s Vysokej lesníckej školy. A či vytínať, alebo nevytínať.
Jeden lesník bol proti, lebo pod stromami rastú trojročné semenáčiky a tie sa výrubom zničia. No zničia, to je fakt, ale možno sa zachráni veľká časť tridsaťročných stromov o kilometer ďalej.
Náš les sa nevyťal a  do dvoch mesiacov  tak či tak umrel.   Ale možno by nemusel. To sú tie otázky, na ktoré dokáže odpovedať len budúcnosť.
Prišiel ťažobný lesný kombajn.
Videli ste niekedy taký stroj v akcii?
V nemom úžase som na to pozerala.  Chytil strom do chápadiel, Odpílil ho v stoji  od zeme, položil ho a zasunul do takej veci, ktorá ten strom odkonárila za minútu. Očistený kmeň v chápadlách posúval  a rezal na rovnako veľké polená.
Takto jeden strom spracoval za 5 minút !

V našom lese rástli aj jarabiny a brezy . DM tieto stromčeky volal burina.  Tie ten kombajn vyťahoval zo zeme aj s koreňmi tak, ako ja vyťahujem z upečeného kuracieho stehna kosť. Za dva dni bol les preč, úplne .  Chlapi začali na ňom pracovať ráno o siedmej a vytínali až do desiatej večer. Svietili si tak silným reflektorom, že som tam videla ako za dňa.

Toto po nich ostalo

 

Do spíleného lesa prišiel traktor, ktorý zvážal tie narezané polená na sústredené kopy. To trvalo tiež nejaké dva dni.

A potom prišiel kamión. Ten odvážal tie kmene tiež asi dva dni. A tie kmene išli na železnicu na vagóny.A tam ich odfotí nejaký fb blbec,  napíše k tomu nejakú dezinformačnú somarinu, ako nám korporácie rozkrádajú domovinu, dedičstvo dedov a zbedačujú ľud. A mimovládne organizácie tomu určite napomáhajú.  A rozpošle to na FB do všetkých tých správnych , jedine pravdu hovoriacich  novín a stránok. A za deň si to nazdieľa desaťtisíc ľudí.
Ja netvrdím, že sa nemôže stať, že sa kus slovenského, alebo českého  lesa vyrúbe na kšeft, že sa môže postaviť dom v chránenej krajine a podobne, ale v takomto masívnom rozsahu tomu skrátka nemôžem uveriť.

Náš les nešiel na zisk, náš les jednoducho padol nákaze a predáva sa pod jeho trhovú cenu. O cene ktorú mal pre zvieratá, pre vtáky, pre tú lesnú háveď, pre osadníkov a pre milovníkov prírody nemá ani cenu vravieť, to sa nedá vyčísliť.
Keďže majiteľom lesov sú rôzne správy, tak sa rúbal ako prvý  ten čo má v majetku mesto Jihlava a dedina Rančířov. Ten čo má v správe dedina Čížov, pod ktorú spadá aj Okrouhlík,  tak ten je suchý, ale zatiaľ stojí.  Je tam dosť borovíc, tak to bude asi komplikovanejšie.  Tie ostávajú.
Čížov to skrátka nestíha. Je toho strašne veľa. Borovice nie sú napadnuté, tak tie ostanú, sem tam ostane aj suchý smrek, neviem prečo ich nechávajú ako také výkričníky,  trčať oproti oblohe, Aj tak sa zlomia.


Tým že tá čížovská  parcela ešte stojí a sú v ňom aj borovice, tak mám akú takú ilúziu, že ten les naďalej za tým dvorom je. Stále počujem ešte hučanie, keď zafúka vietor, je už veľmi slabé, ale je tam.

 

Stojí aj smrek, kde si postavil hniezdo nejaký dravec. Už sa tam nikdy nevráti vysedieť vajíčka. Aj ten strom stojí, čo je na ňom pripevnený kastlík už niekoľko desaťročí. Je už zelený  a obrastený machom  Vilma do neho chodí v zime dávať srncovi Lojzovi suchý chlieb. Minule začal chodiť už aj s harantom. Podistým to už nie je ten istý Lojzo, čo pred tridsiatimi a dvadsiatimi a desiatimi rokmi, ale vždy nejaký  Lojzo na Okrouhlíku bude.

Odleteli divé holuby a už nesedávam pri okne o pol piatej ráno a nepočúvam ako to všetko v tom lese žije.
Vnučka Dorka chodila do toho lesa tri roky. Aj v najhorúcejšom lete tam bolo prítmie a keď pršalo, tak to Dorka s kamarátkami niekedy ani nezistili, lebo konáre to neprepustili. Hrávali sa tam nie na princezné, ale na zbojníkov , stavali tam škriatkom domčeky a hrali sa na skrývačku. Chata kde chodila na letný tábor, nebola ani vidieť skrz stromy.  Bola ponorená v čiernom lese. Teraz to pôsobí asi tak, ako keby bola postavená uprostred dvoch futbalových ihrísk. Dobrý Manžel raz prišiel domov z prechádzky a povedal, že nevie nájsť lokalitu kde boli jamy a nevie ako má prísť na miesto, kde chodieval ako chlapec. Všetky značky boli vyrúbané a odvezené.  A možno je dobre, že ten suchý les ešte stojí, maličké semenáčikové stromčeky sú už veľké do pol lýtok a po kolená a ako vravel ten slovenský lesník, faktom je, že pri rúbaní budú všetky polámané a zničené.
My vlastne nebudeme mať ani kam chodiť na drevo.
Teraz je všade toľko dreva, že už ho nemáme ani kde dávať. Kopíme ho uprostred dvora a experimentujeme s ukladanim, aby to vyzeralo dobre.

Celú jeseň sme nerobili nič, len robili s drevom.  Pri tomto počasí, by sme to drevo zbierali a chystali aj celú zimu. Asi by sme si ho už dávali pod postele.
Smutné je, že to všetko skončilo a o dva roky nebudeme mať ani kde nazbierať suché šišky na podpaľ a tak to vyzerá, že drevo si budeme musieť kupovať. Alebo prerobiť chatu na elektriku.

Dobrému Manželovi by sa to asi smrti rovnalo.
Ale dobrá správa je to, že sa s tým dá niečo robiť. Ak klimatická priazeň dovolí a my prežijeme všetky nástrahy, ktoré na nás ako ľudí čakajú, možno sa naši vnukovia dožijú znovu krásneho hustého tmavého lesa.
Tento víkend sa osádzala jedna vyrúbaná parcelka v čížovskom katastri na druhej strane rybníka. Zvolala sa akcia a Dobrý Manžel sadol do auta a išiel z Mníchova na Okrouhlík  na brigádu. Išiel tam v sobotu, v nedeľu bola brigáda a po nej išiel naspäť.

 

Nesadilo sa nikde blízko nás, ale bola to  Okrouhlická záležitosť a ja len dúfam, že keď bude treba, tak sa tak isto zmobilizujú brigádnici a prídu všade kde bude treba.


Vysadilo sa tisíc smrekov a tísíc dubov.

Človek by si myslel, že aký veľký priestor sa tým osadí a pritom len jedna menšia parcela.  Moja jihlavská kaderníčka mi hovorila, že takto zmobilizovaná je celá Vysočina. Celé komunity a partie chodia na brigády buď zbierať bukvice, aby mali škôlky čo pestovať, alebo vysádzať stromčeky, alebo ich obaľovať ovčou vlnou, aby ich neožužlali lesné zvieratká.  Taký Lojzo je už vyberavý, minulý rok ožral komplet dozretú aroniu susede Martine. Keby jej prišiel pod ruky, tak by mu nacápala po kopýtkach, žeby iskry lietali.
Takže tak je to s tými vagónmi plnými drevených polien.  Možno sa tam nejedná o ťažbu, ale o jednoduchú záchranu. Radšej verme tomu lepšiemu.
Slovensko chvalabohu takej strašnej  kalamite zatiaľ nemusí čeliť. Vážme si toho a ja dúfam, že raz Dorkine vnúčatá budú na Okrouhlíku, priamo za chatou  v chládku a v tieni veľkých zdravých stromov stavať tie najkrajšie škriatkovské domčeky.
Som ˇvďačná za to, že som to ešte  mohla zažiť.

 

 

Ovsená kaša pre manžela

 

Keď sa bloger zasekne, má na to svoje dôvody.
Tie sú rôzne. Lenivosť,  strata inšpirácie, entuziazmu a mnohééé mnohéééé iné.
A včera som presne definovala ten môj.
Pomenovanie a fotenie.
Vôbec som netušila ako mám pomenovať to ovocie na vrchu. Najprv som myslela že dám slovo „pyré „. Nuž pyré to nie je. Potom že „čatní“ to tiež nie. Tak čo to vlastne je. Omáčka, zálievka, vložka, dochucovadlo? Ako to doparoma nazvať, aby to čo najviac vystihlo a nebolo to dlhé?
A fotografovanie.
Mne sa nechce vymýšľať kompozície, mám zlé osvetlenie a mám zlý zlý zlý zlý foťák.
Starý sa mi pokazil, dočasný stál na ebay dvadsať eur a  podľa toho tie fotky aj vyzerajú a neustále s ním bojujem.
Snímky, ktoré vypľúva sú strašné. Mám zdokumentované  minimálne tri recepty, ktoré mi nedovolí hrdosť, aby som ich umiestnila na blog.
Narodeninko , ktorý o mesiac príde ku mne, je už tak zahltený želaniami, že ten foťák sa tam už ani pri najmenšej vôli nezmestí.
Fotiť môžem výhradne pri plnom osvetlení, aby to vyzeralo aspoň ako tak.
Ak už musím použiť umelé osvetlenie tak všetka tá práca je vlastne zbytočná, pretože tento prístroj to skrátka urobiť nevie.
A nápady, ktoré mi poslal Dobrý Manžel.  sú jedlá, ktoré by sa nemali prihrievať a ako ich uvarím, tak by sa mali rovno jesť.
Naskutku netuším, ako by som to asi mala urobiť, aby som ho prinútila prísť z práce domov okolo poludnia, aby moja práca bola osvetlená
prirodzene.
Dnes som fotila pri dennom svetle a som aj tak z toho nešťastná, lebo viem, že sa to dá aj lepšie. No čo už. Akú mala, takú dala.
Kaša z ovsených vločiek.
Jakživ som to nejedla, netušila som ako sa to robí, čo k tomu treba.
O ovsenej kaši som vedela toľko , že to jedávala Jana Eyrová, keď bola chudobná a slečna Marplová si to dala na raňajky v hriešne drahom hoteli . A potom si to občas dávajú Američania v svojich amerických filmoch, kde k tomu pijú pomarančový džús a zajedajú hriankami s džemom.
A ešte si to varieva každé ráno moja Dobrá Neter Julka.
A to je asi tak všetko čo som o tomto jedle vedela.
Dobrý Manžel ma minule prinútil, aby som mu urobila strúhanú mrkvu s citrónom a cukrom. Musela som to skonzultovať s jeho maminkou, lebo toto by som ja do úst nedala, pokým by som neumierala a z nejakého dôvodu by mi to malo zachrániť život.
Dobrá Svokra mi pri tej príležitosti spomenula aj ovsenú kašu, že ona to veru svojim deťom varila a DM s rozžiarenými očami  pritakával a že mu to mám  uvariť.
Tak som sa to musela najprv naučiť.
Neučil ma to nikto iný, ako Jamie Oliver.
Jamie Oliver mi, okrem toho, že všetko bolo úžasné a chutné a krásne a lovely, porozprával, aj všelijaké vecičky.
Napríklad, že v Škótsku od pradávna miešajú ovsenú kašu, paličkou „spurtle“. Tá je rôzne zdobená a používa sa preto, pretože v žiadnom prípade nebudeme mať pri jej používaní,  kašu s hrčkami. To, že by som mala kašu hrčkavú ma ani len nenapadlo. Kedže som na ebay objavila, že sa tam váľajú rôzne a rôzne spurtles, tak som si jednu aj hneď objednala.
Medzi nami, ja som dnes miešala opakom varešky a poslúžilo mi to na jednotku, možno som tie eurá vôbec nemusela na spurtle vyhadzovať a vhodiť si to do sporiteľničky s nápisom “ nový fotoaparát“.
Keď som prechádzala nejaké recepty v slovenčine, tak drvivá väčšina tú kašu varili v mlieku.
Jamiesko vo vode a to mi bolo teda omnoho srdcu bližšie.
Moja mamička tá je vždy chorá z toho, keď jej poviem, že žiadne kysnuté cesto, či na chlieb, či na rožky, či na pečivo, či na buchty a koláče nezarábam s mliekom, ale vodou, rovno z vodovodu.  Dokýva sa tou hlavou a drdle a drdle, že to robím zle a potom celá naštvaná spráska  tretinu plechu mrveničkového kysnutého koláča, alebo pizze, ktoré prinesiem do Seliec a celý deň si pochvaľuje aké to bolo výborné a ako som to dobre upiekla.
Jamie Oliver na koniec, keď už už mal tú kašu vypnúť, tak tam dal taký jeden špľach mlieka, že to pre tých, ktorý si to bez toho mlieka predstaviť nevedia a že toto im dodá taký,  taký dobrý mliečny pocit.
On to mlieko doma prestal používať jednak preto, že v Škótsku (neviem prečo stále spomínal  práve to Škótsko) sa používa  voda a že on ho tiež prestal používať, lebo mu to mlieko neustále priháralo.
Ostáva mi ešte dodať, že ja som tam nedala ani ten špľach.
Toľko k mlieku.

No a na záver, samozrejme to nemusí byť len pre manžela, ale pre každého, kto už môže piť alkohol.

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 veľká, alebo dve malé

Suroviny:

Na ovocnú zálievku :
300 g mrazené bobuľovité  drobné ovocie
šťava z celej limety
3 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový cukor
4 polievkové lyžice voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na kašu :
Množstvo vločiek a vody  sa ráta 1 : 3
na tento objem som použila
250 ml (hrnček) normálne nemleté ovsené vločky
750 ml  horúca voda
1 polievková lyžica cukor
malá štipka soli

Postup

Najskôr uvaríme ovocie.


Mrazené ovocie dáme do kastróla , prisypeme cukor, pridáme limetovú šťavu a alkohol. Varíme päť minút. Ani o minútu viac. Inak budete mať z toho ozaj rozvarené pyré a to nechceme.


Odložíme bokom a ideme uvariť kašu.
Dáme prevrieť odmerané množstvo vody, podľa toho, koľko ste dali ovsených vločiek.
V našom prípade je to 750 ml.
Do hrnca vsypeme hrnček ovsených vločiek a zalejeme horúcou vodou.
Dáme variť a miešame. Ako som písala v úvode, máme miešať opakom varešky a ja som to aj tak robila. Či mi to pomohlo netuším
Miešala som 15 minút.
Hotová kaša mala hustú konzistenciu, ako máva povedzme puding.


Chvíľu som si myslela, že budem musieť dosypať vločky, zdalo sa mi to riedke, ale ono to vážne po 10 minútach pekne začalo hustnúť.
Ja som si myslela, že cukor už nebude treba, pretože to ovocie sa mi zdalo dostatočné sladké, aby dalo tomu pokrmu harmóniu, ale DM na tom trval, tak som tam jednu lyžicu prihodila.
Hotovú kašu preložíme do misky a prelejeme ovocnou omáčkou.
No a na záver.
Mne by tá kaša chutila viac bez toho sladkého. Len tak uvarená vo vode.
A asi mám americké chute, pretože by mi k tomu možno chutila aj tá hrianka.
No. Toto je môj prvý variant  a hádam, že pribudnú aj ďalšie.
No a nesmejte sa mi, ja som vážne netušila ako sa tá kaša varí a tak mi ten recept pomôže aj nabudúce.
🙂

 

Bavorský teplý šalát z pečených zemiakov

 

Na  sociálnych sieťach , ktoré založili Slováci, žijúci v Mníchove často čítam, ako im nenormálne chýbajú slovenské potraviny. Napríklad horčica a tatranky. Nechápem to.
A za tých dvadsať rokov som zažila  jeden reálne založený obchod so slovenskými potravinami a tri internetové. Posledný internetový dokonca ponúkali dovoz priamo domov. Nechápem to.
Každý bol pre nezáujem zrušený. To chápem úplne.
Tak keby bol Mníchov niekde v Japonsku, tak budem rozumieť, že pri varení slovenských jedál nám bude chýbať povedzme trojaká múka , hladká, polohrubá, hrubá a údené syry a neviem čo ešte.
Ale v Mníchove? V takmer stredoeurópskom meste, kde kúpim všetko tak ako u nás v Sásovej v Bystrici?
Tak pardon, áno nekúpim tu údené tvrdé  syry a údené klobásy. A vržďavú kyslú kapustu, ktorá sa dáva variť priamo s údeným mäsom, aby zmäkla.  A knedlík z obchodu. A obyčajné rožky. A kremžskú horčicu.
A podistým aj iné veci, ale toto chýba mne osobne.
Oštiepok a kremžskú si priveziem z domu, klobásy robievame vlastné a objavila som , že vržďavú kyslú kapustu, si môžem nakrájať z nakladaných kapustných hláv, ktoré sa tu predávajú vcelku.  Tie zase nekúpim na Slovensku. Knedlík si urobím vlastný a keďže mám českého Dobrého Manžela, ktorý preferuje české tvrdšie knedle a nie tie vatové slovenské, tak robím jednoducho knedle žemľové.
Rožky pečiem a sú skvelé a DM ich miluje hlavne keď sú ešte teplé,  ale tie obchodové tie urobiť nedokážem.
Ja neviem čo očakávali prevádzkovatelia slovenských potravín v Mníchove.
Že každý deň predajú tridsať kusov horčíc a päť krabíc tatraniek?
Tí traja študenti čo o tom dookola vypisujú si tú jednu horčicu prinesú z domu a s veľkou chuťou presedlajú na knoppers. Jasné žeby chceli aby sa tam predávala treska a Zvolenský jogurt, lenže pri podmienkach , ktoré sú nastavené v Nemecku na predaj netrvanlivých potravín, by sa toto muselo predávať asi 4x drahšie, ako na Slovensku. A to by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by neoželel chuť na tresku , keby mala stáť 8 eur.
Ja vážne nevidím dôvod prečo by som sa mala trmázgať niekde metrom, presadnúť na električku, potom na bus , aby som si mohla kúpiť  na priváte u nejakého xy  kremžskú  horčicu, syrokrém a polohrubú múku, keď si môžem kúpiť adekvátnu náhradu v obchode na rohu.
Občas sa na tých sociálnych sieťach ešte objaví výkrik…olá a nechcete, aby sme predávali slovenské potraviny? A desať študentov napíše „ježíííš, to by bolo supééééér“ . A keď si ten nadšenec začne zisťovať, čo by kto chcel, aby sa tam predávalo a za aké peniaze, tak to zanikne v priestore.
Je pravda, že ja osobne si vozím zo Slovenska, alebo Čiech čoraz viac potravín. Robím to preto, pretože mám na to priestor a kúpim to doma omnoho lacnejšie, ako tu v Mníchove.

Tie fámy, že tu je všetko lacnejšie, verte mi, sú len fámy. Minimálne čo sa týka potravín. Tak jasne, že v diskontných obchodoch, keď je akcia, tak sa dá kúpiť za rovnakú cenu ako na Slovensku, alebo o pár centov lacnejšie, ale to býva skôr výnimka.
Sú samozrejme veci, ktoré sú zatiaľ tu lacnejšie. Napríklad vajcia z voľného chovu 10 kusov tu kupujem za  1,69. Takúto cenu som na Slovensku nevidela. Ale zase pozor, táto cena nie je daná a je len v jednom obchode. Inde stoja takmer tri eurá.
Remeselná práca je príšerne drahá. A tým, že ja osobne som už nevidela fyzicky pracovať žiadneho nemeckého remeselníka a len Turkov, Poliakov, prípadne Rusov a iných gastarbeitrov, tak tá práca tak aj vyzerá, minimálne pokiaľ sa týka našich osobných skúseností.
Aha nie, klamem. Raz nám prišli opraviť umývačku riadu Nemci. Dvaja. Dobrý Manžel s tým ešte nemal skúsenosť, tak zavolal opravárov. Vymenili tesnenie na dvierkach a zaplatili sme 60 eur. Minule už ho vymenil DM.
A zapojiť plyn nám prišli tiež dvaja Nemci. Majster a učeň. Bavori, nič im nebolo rozumieť. Pán sa vyznal a všetko vysvetľoval mladučkému. Tí boli skvelí. Platili sme okolo stopäťdesiat eur za tú prácu. Pamätám si to, lebo som to chcela pichnúť do nákladov, aby sa nám to odrátalo z daní. Nepamätám sa či nám to prešlo. :-).
Nábytok do celého bytu som si dala urobiť v Banskej Bystrici. Odtiaľ mi ho aj doviezli a komplet namontovali. A napriek tomu, že som musela platiť dovoz a diéty štyrom chlapom, aj tak som na tom ušetrila minimálne dve tisícky…minimálne.
Drogéria je lacnejšia, prostriedky do umývačky a do práčky výrazne. To som išla doslova do kolien, aké je to príšerne predražené na Slovensku. Také vankúšiky na pranie.. tá istá značka, to isté množstvo, prosím pekne o desať eur. Sú to nemecké značky, takže tam sa niet o čom baviť.
Lenže čo z toho , keď napríklad DM používa Old Spice. Nie je to nemecká značka, takže sme ju donedávna mohli kúpiť len na Amazone za drahšie, ako na Slovensku.  Základné vône už dostať aj v nemeckých drogériách za veľmi dobrú cenu, lacnejšiu ako na SK, ale my sme s DM exoti a on jedine takú vôňu, čo ju tu nedostaneme. A ja som na tom rovnako, ženský adidas je cesta zarúbaná. Vlasovú kozmetiku Wella, môžem kúpiť tiež len na internete a je rovnako drahá, ako keď si ju kúpim v mojom bystrickom kaderníckom salóne. Značka pleťovej kozmetiky Phyris má našťastie zastúpenie aj v Nemecku, takže áno, Je lacnejšia ako keby som ju kupovala na Slovensku o niekoľko eur.
Ale toto sú veci, ktoré sa potravín netýkajú, vráťme sa teda naspať tam kde nám patrí.
Ako som spomínala, tak veru som začala voziť zo Slovenska nejaké veci a to som sa kedysi dušovala, že robiť nebudem. No nerobila by som, keby som chodievala s prepravcami. Túto možnosť prepravy už nevyužívam, a tak to môžem voziť v aute.
Keď idem prvýkrát.  po príchode na Slovensko, do obchodu, tak vždy vždy vždy kúpim ako prvé, rožky, syrokrém s príchuťou klobásy, selecké jogurty a šalát. Buď vlašský, alebo zemiakový, alebo tresku.
Ja viem, ja viem. Nič zdravé a plné éčiek a umelých chutí a stabilizátorov.
Nemôžem si pomôcť tie umelé nezdravé šaláty sú úžasné.
DM urobím plnú misu chlebíčkov, kde musí byť aj kôpka vlašáku a ja ho jem len tak s rožkom.
Taký umelý šalát doma proste neurobíte 🙂
V Mníchove sa nejaké majonézové šaláty predávajú. Keď som sem prišla  žiť, tak som si ho aj kúpila a bolo to vážne nechutné. Bolo to už tak dávno, že si nepamätám čo konkrétne tam bolo hnusné, ale zanechalo to vo mne trvalú spomienku, že som to viac nekúpila.
No a predávajú aj šaláty nemajonézové, zemiakové. Tie sa doslova na Vás usmievajú a lákajú k nákupu. Tiež som to urobila len raz.
Tam si ale pamätám, že čo mi vadilo. Nálevy ktoré sa v Bavorsku robia sú príliš koncentrované všetkým. Aj cukrom aj octom.
Sú príliš sladké a príliš raziace octom.
Všetky zemiakové šaláty, ktoré som kedy v Bavorsku jedla boli také chuťovo nevyvážené. A tak som sa ich naučila robiť po svojom.
A presne sa to týka aj tohto .
Predstavte si, že v pôvodnom recepte bol nálev robený z dvoch lyžíc cukru a 5 lyžíc octu. Žiadna voda. A pečené zemiaky, to som si vôbec nevedela predstaviť.
Keď mi poslal DM tento recept, tak som vedela, že budem musieť upravovať podľa našich domácich chutí. Takých Československých.
No a podarilo sa. Ja som ho podávala ako prílohu, lebo som netušila, že bude tak výdatný. Neviem čo som očakávala.
Dá sa jesť úplne v pohode aj bez nálevu, ale dajte tomu šancu, možno Vás to osloví, tak ako nás.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

800 g v šupke uvarených malých zemiačikov
150 g prerastaná oravská, alebo anglická slanina v kuse
1 veľká cibuľa
tymián, soľ, chilli
petržlenová vňať
na nálev :
2 polievkové lyžice cukor
3 polievkové lyžice ocot
2 polievkové lyžice voda

Postup

Zemiačiky uvaríme v presolenej vode.
Necháme úplne vychladnúť a až potom ošúpeme.
Na plech dáme papier na pečenie.
Zemiaky rozdelíme na štvrťky a kladieme na papier.
Posypeme sušeným tymiánom, osolíme a podľa chuti posypeme  chilli vločkami.
Nakoniec pofŕkame olejom.


Vložíme do rúry a opečieme. Ja som čas nesledovala, Mám plynovú rúru, takže pečie inak ako elektrické. Skrátka si to kontrolujte, aby boli pekne upečené.
Zemiačiky prevrátime na druhú stranu a dopečieme.

Slaninu nakrájame na hranolky a cibuľu nasekáme.

Na panvici s trochou oleja slaninu vypražíme a pridáme cibuľu. Opekáme kým nezmäkne.
Odstavíme a hneď do tohto základu nasypeme cukor a vlejeme ocot. A premiešame.
Pokiaľ slanina pustila veľa tuku, tak tú vodu nedávajte. Ak bola slanina príliš mäsitá a tuku je menej, doporučujem nariediť  troškou horúcej vody.
Zemiaky preložíme do misy a lyžicou preložíme základ.
Dolejeme nálev s výpekom podľa svojho uváženia. Ja som dala celý.
Nakoniec som dosolila a okorenila  a vmiešala petržlenovú vňať.
Ako som písala je to naša chuť. Treba to ochutnávať spočiatku, pretože napríklad ocot v Nemecku, je úplne iný ako na Slovensku. Všetko záleží len na Vás.

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

nakyp hlavna

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami  a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli  pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta,  bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila,  obaľovala ho normálne surový.  Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné.  Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila,  no  u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že  ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia.  Raz som piekla v rúre zemiaky a  omylom som medzi ne položila obalenú ružičku.  Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak  predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy,  ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty.  Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a  DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa,  URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké  polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.  nakyp omacka

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

 

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

nakyp krajanie
Kraje sa mi rozdrobili a tak som  z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

nakyp vyprazanie

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

nakyp karfiol v pekaci
Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

nakyp pred zapecenim
Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

nakyp po upeceni

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť