Archív kategorií: Uncategorized

O tom ako sa môžeme mýliť

V máji to začalo tým, že ráno bolo auto obsypané zeleným ihličím.

Keď som stála na dvore pred chatou, tak som si myslela, že prší. A keď som si uvedomila, že svieti slnko, tak som pochopila, že prší ihličie. Pršalo tak husto, že to vydávalo zvuk ako hustý, výdatný dážď.
Keď sme priložili ucho k napadnutému stromu, tak sme počuli ako lykožrút v dreve chrúme.
V tom období les nenormálne voňal, voňal na rozlúčku. Nič na svete nevonia tak krásne ako umierajúci les. Napadnutý les dokonal do dvoch mesiacov.
A potom prišli rúbať aj za našu chatu.  Keď sa rúbu napadnuté stromy, musia sa vyrúbať aj tie zdanlivo zdravé. Všetko musí preč, aby sa zachránil les, ktorý je povedzme dva kilometre ďaleko.  Vyrúbané stromy sa musia okamžite odviezť, nesmú tam ostať ležať. Lykožrút vylezie a najde si ďaľšiu potravu. Jeden strom údajne nakazí sedem ďalších.
Lykožrút takto zožral Šumavu.
Ochrancovia a vláda a lesné správy medzi sebou debatovali, bili sa navzájom po hlavách rôznymi štúdiami, argumentmi a nekončiacimi debatami. Jedni tvrdili rúbať, ochrancovia nerúbať a takto dookola.  Chorá Šumava  napadla celý spodok Čiech a Moravy. Stromy by sa možno vedeli s lykožrútom vysporiadať, tak, ako sa vedeli storočia predtým. Ale prišlo veľké sucho.  Morava je niekoľko rokov vyprahnutá a stromy nemajú dostatok živice na zaliatie lariev lykožrúta v dreve, nemajú ich  čím utopiť.
Šumava sa obnovuje. Tam  kde bolo holé rúbanisko vyrastá nový mladý les. Ochranári sú zrejme v extáze, lebo si myslia, že akú mali pravdu, že sa to obnovuje samé.
No áno, ale za akú cenu.
Šumava by bola síce vyrúbaná, ľudia by nadávali, že sa rúbe zdravé a predáva sa a rozkrádajú sa lesy, ale obnovila by sa nanovo , ako sa obnovuje teraz.
Akurát by možno celá Morava neostala holá bez lesov. Stále tomu nie je koniec a padnú aj české prírodné klenoty ako je napríklad Česká Kanada. S veľkou pravdepodobnosťou.
Na slovenských sociálnych sieťach sa objavujú vlaky plné dreva a príslušné komentáre hejtujú jedna radosť.
Ako nám drancujú a rozpredávajú lesy a ako nám vytínajú dedičstvo a bla bla bla.
No áno, nerobím si žiadne ilúzie, bezpochyby to môže a pravdepodobne v mnohých prípadoch aj je,  pravda.
Ale možno jednoducho len likvidujú lykožrútovú nákazu.
Pretože ak sa objaví sedem vyschnutých stromov pokope, tak je už veľmi veľmi zle a treba zobrať  tretinu futbalového  ihriska plochy.   Dospelí  lykožrúti,   pripravené páriť sa,  vylietajú zo stromov dvakrát ročne. A to sa skrátka musí do tých výrojov stihnúť.
Z Čiech prúdia vagóny a vagóny  dreva, ktoré takmer nikto nechce a predáva sa hlboko pod cenou do Číny.
Takmer v každom českom regióne,  je postavený  módny  chodník korunami stromov a lanové dráhy  a všetky tieto atrakcie, ktoré budú takpovediac o chvíľu stáť v lufte.
Videla som nedávno súčasnú  fotografiu chodníka v slovenskej  Bachledovej doline.
Keď sme tam boli pred dvoma rokmi, bol tam  svah, kde boli krásne vysoké stromy. Teraz je tam rúbanisko. Neverím tomu, že tie stromy boli vyťaté na kšeft, vážne sa mi tomu nechce veriť, možno sa mýlim, ale myslím, že sa tam zabraňovalo katastrofe. Aby ten chodník už po dvoch rokoch , nebol už len chodníkom bez korún stromov.
Keď sme si v lete odbehli  na Slovensko, počúvali sme po ceste takú reláciu. Presne tak, ako to bolo kedysi so Šumavou.
Rečnili tam ľudia z ochrany, z lesnej správa plus nejaký odborníci s Vysokej lesníckej školy. A či vytínať, alebo nevytínať.
Jeden lesník bol proti, lebo pod stromami rastú trojročné semenáčiky a tie sa výrubom zničia. No zničia, to je fakt, ale možno sa zachráni veľká časť tridsaťročných stromov o kilometer ďalej.
Náš les sa nevyťal a  do dvoch mesiacov  tak či tak umrel.   Ale možno by nemusel. To sú tie otázky, na ktoré dokáže odpovedať len budúcnosť.
Prišiel ťažobný lesný kombajn.
Videli ste niekedy taký stroj v akcii?
V nemom úžase som na to pozerala.  Chytil strom do chápadiel, Odpílil ho v stoji  od zeme, položil ho a zasunul do takej veci, ktorá ten strom odkonárila za minútu. Očistený kmeň v chápadlách posúval  a rezal na rovnako veľké polená.
Takto jeden strom spracoval za 5 minút !

V našom lese rástli aj jarabiny a brezy . DM tieto stromčeky volal burina.  Tie ten kombajn vyťahoval zo zeme aj s koreňmi tak, ako ja vyťahujem z upečeného kuracieho stehna kosť. Za dva dni bol les preč, úplne .  Chlapi začali na ňom pracovať ráno o siedmej a vytínali až do desiatej večer. Svietili si tak silným reflektorom, že som tam videla ako za dňa.

Toto po nich ostalo

 

Do spíleného lesa prišiel traktor, ktorý zvážal tie narezané polená na sústredené kopy. To trvalo tiež nejaké dva dni.

A potom prišiel kamión. Ten odvážal tie kmene tiež asi dva dni. A tie kmene išli na železnicu na vagóny.A tam ich odfotí nejaký fb blbec,  napíše k tomu nejakú dezinformačnú somarinu, ako nám korporácie rozkrádajú domovinu, dedičstvo dedov a zbedačujú ľud. A mimovládne organizácie tomu určite napomáhajú.  A rozpošle to na FB do všetkých tých správnych , jedine pravdu hovoriacich  novín a stránok. A za deň si to nazdieľa desaťtisíc ľudí.
Ja netvrdím, že sa nemôže stať, že sa kus slovenského, alebo českého  lesa vyrúbe na kšeft, že sa môže postaviť dom v chránenej krajine a podobne, ale v takomto masívnom rozsahu tomu skrátka nemôžem uveriť.

Náš les nešiel na zisk, náš les jednoducho padol nákaze a predáva sa pod jeho trhovú cenu. O cene ktorú mal pre zvieratá, pre vtáky, pre tú lesnú háveď, pre osadníkov a pre milovníkov prírody nemá ani cenu vravieť, to sa nedá vyčísliť.
Keďže majiteľom lesov sú rôzne správy, tak sa rúbal ako prvý  ten čo má v majetku mesto Jihlava a dedina Rančířov. Ten čo má v správe dedina Čížov, pod ktorú spadá aj Okrouhlík,  tak ten je suchý, ale zatiaľ stojí.  Je tam dosť borovíc, tak to bude asi komplikovanejšie.  Tie ostávajú.
Čížov to skrátka nestíha. Je toho strašne veľa. Borovice nie sú napadnuté, tak tie ostanú, sem tam ostane aj suchý smrek, neviem prečo ich nechávajú ako také výkričníky,  trčať oproti oblohe, Aj tak sa zlomia.


Tým že tá čížovská  parcela ešte stojí a sú v ňom aj borovice, tak mám akú takú ilúziu, že ten les naďalej za tým dvorom je. Stále počujem ešte hučanie, keď zafúka vietor, je už veľmi slabé, ale je tam.

 

Stojí aj smrek, kde si postavil hniezdo nejaký dravec. Už sa tam nikdy nevráti vysedieť vajíčka. Aj ten strom stojí, čo je na ňom pripevnený kastlík už niekoľko desaťročí. Je už zelený  a obrastený machom  Vilma do neho chodí v zime dávať srncovi Lojzovi suchý chlieb. Minule začal chodiť už aj s harantom. Podistým to už nie je ten istý Lojzo, čo pred tridsiatimi a dvadsiatimi a desiatimi rokmi, ale vždy nejaký  Lojzo na Okrouhlíku bude.

Odleteli divé holuby a už nesedávam pri okne o pol piatej ráno a nepočúvam ako to všetko v tom lese žije.
Vnučka Dorka chodila do toho lesa tri roky. Aj v najhorúcejšom lete tam bolo prítmie a keď pršalo, tak to Dorka s kamarátkami niekedy ani nezistili, lebo konáre to neprepustili. Hrávali sa tam nie na princezné, ale na zbojníkov , stavali tam škriatkom domčeky a hrali sa na skrývačku. Chata kde chodila na letný tábor, nebola ani vidieť skrz stromy.  Bola ponorená v čiernom lese. Teraz to pôsobí asi tak, ako keby bola postavená uprostred dvoch futbalových ihrísk. Dobrý Manžel raz prišiel domov z prechádzky a povedal, že nevie nájsť lokalitu kde boli jamy a nevie ako má prísť na miesto, kde chodieval ako chlapec. Všetky značky boli vyrúbané a odvezené.  A možno je dobre, že ten suchý les ešte stojí, maličké semenáčikové stromčeky sú už veľké do pol lýtok a po kolená a ako vravel ten slovenský lesník, faktom je, že pri rúbaní budú všetky polámané a zničené.
My vlastne nebudeme mať ani kam chodiť na drevo.
Teraz je všade toľko dreva, že už ho nemáme ani kde dávať. Kopíme ho uprostred dvora a experimentujeme s ukladanim, aby to vyzeralo dobre.

Celú jeseň sme nerobili nič, len robili s drevom.  Pri tomto počasí, by sme to drevo zbierali a chystali aj celú zimu. Asi by sme si ho už dávali pod postele.
Smutné je, že to všetko skončilo a o dva roky nebudeme mať ani kde nazbierať suché šišky na podpaľ a tak to vyzerá, že drevo si budeme musieť kupovať. Alebo prerobiť chatu na elektriku.

Dobrému Manželovi by sa to asi smrti rovnalo.
Ale dobrá správa je to, že sa s tým dá niečo robiť. Ak klimatická priazeň dovolí a my prežijeme všetky nástrahy, ktoré na nás ako ľudí čakajú, možno sa naši vnukovia dožijú znovu krásneho hustého tmavého lesa.
Tento víkend sa osádzala jedna vyrúbaná parcelka v čížovskom katastri na druhej strane rybníka. Zvolala sa akcia a Dobrý Manžel sadol do auta a išiel z Mníchova na Okrouhlík  na brigádu. Išiel tam v sobotu, v nedeľu bola brigáda a po nej išiel naspäť.

 

Nesadilo sa nikde blízko nás, ale bola to  Okrouhlická záležitosť a ja len dúfam, že keď bude treba, tak sa tak isto zmobilizujú brigádnici a prídu všade kde bude treba.


Vysadilo sa tisíc smrekov a tísíc dubov.

Človek by si myslel, že aký veľký priestor sa tým osadí a pritom len jedna menšia parcela.  Moja jihlavská kaderníčka mi hovorila, že takto zmobilizovaná je celá Vysočina. Celé komunity a partie chodia na brigády buď zbierať bukvice, aby mali škôlky čo pestovať, alebo vysádzať stromčeky, alebo ich obaľovať ovčou vlnou, aby ich neožužlali lesné zvieratká.  Taký Lojzo je už vyberavý, minulý rok ožral komplet dozretú aroniu susede Martine. Keby jej prišiel pod ruky, tak by mu nacápala po kopýtkach, žeby iskry lietali.
Takže tak je to s tými vagónmi plnými drevených polien.  Možno sa tam nejedná o ťažbu, ale o jednoduchú záchranu. Radšej verme tomu lepšiemu.
Slovensko chvalabohu takej strašnej  kalamite zatiaľ nemusí čeliť. Vážme si toho a ja dúfam, že raz Dorkine vnúčatá budú na Okrouhlíku, priamo za chatou  v chládku a v tieni veľkých zdravých stromov stavať tie najkrajšie škriatkovské domčeky.
Som ˇvďačná za to, že som to ešte  mohla zažiť.

 

 

Ovsená kaša pre manžela

 

Keď sa bloger zasekne, má na to svoje dôvody.
Tie sú rôzne. Lenivosť,  strata inšpirácie, entuziazmu a mnohééé mnohéééé iné.
A včera som presne definovala ten môj.
Pomenovanie a fotenie.
Vôbec som netušila ako mám pomenovať to ovocie na vrchu. Najprv som myslela že dám slovo „pyré „. Nuž pyré to nie je. Potom že „čatní“ to tiež nie. Tak čo to vlastne je. Omáčka, zálievka, vložka, dochucovadlo? Ako to doparoma nazvať, aby to čo najviac vystihlo a nebolo to dlhé?
A fotografovanie.
Mne sa nechce vymýšľať kompozície, mám zlé osvetlenie a mám zlý zlý zlý zlý foťák.
Starý sa mi pokazil, dočasný stál na ebay dvadsať eur a  podľa toho tie fotky aj vyzerajú a neustále s ním bojujem.
Snímky, ktoré vypľúva sú strašné. Mám zdokumentované  minimálne tri recepty, ktoré mi nedovolí hrdosť, aby som ich umiestnila na blog.
Narodeninko , ktorý o mesiac príde ku mne, je už tak zahltený želaniami, že ten foťák sa tam už ani pri najmenšej vôli nezmestí.
Fotiť môžem výhradne pri plnom osvetlení, aby to vyzeralo aspoň ako tak.
Ak už musím použiť umelé osvetlenie tak všetka tá práca je vlastne zbytočná, pretože tento prístroj to skrátka urobiť nevie.
A nápady, ktoré mi poslal Dobrý Manžel.  sú jedlá, ktoré by sa nemali prihrievať a ako ich uvarím, tak by sa mali rovno jesť.
Naskutku netuším, ako by som to asi mala urobiť, aby som ho prinútila prísť z práce domov okolo poludnia, aby moja práca bola osvetlená
prirodzene.
Dnes som fotila pri dennom svetle a som aj tak z toho nešťastná, lebo viem, že sa to dá aj lepšie. No čo už. Akú mala, takú dala.
Kaša z ovsených vločiek.
Jakživ som to nejedla, netušila som ako sa to robí, čo k tomu treba.
O ovsenej kaši som vedela toľko , že to jedávala Jana Eyrová, keď bola chudobná a slečna Marplová si to dala na raňajky v hriešne drahom hoteli . A potom si to občas dávajú Američania v svojich amerických filmoch, kde k tomu pijú pomarančový džús a zajedajú hriankami s džemom.
A ešte si to varieva každé ráno moja Dobrá Neter Julka.
A to je asi tak všetko čo som o tomto jedle vedela.
Dobrý Manžel ma minule prinútil, aby som mu urobila strúhanú mrkvu s citrónom a cukrom. Musela som to skonzultovať s jeho maminkou, lebo toto by som ja do úst nedala, pokým by som neumierala a z nejakého dôvodu by mi to malo zachrániť život.
Dobrá Svokra mi pri tej príležitosti spomenula aj ovsenú kašu, že ona to veru svojim deťom varila a DM s rozžiarenými očami  pritakával a že mu to mám  uvariť.
Tak som sa to musela najprv naučiť.
Neučil ma to nikto iný, ako Jamie Oliver.
Jamie Oliver mi, okrem toho, že všetko bolo úžasné a chutné a krásne a lovely, porozprával, aj všelijaké vecičky.
Napríklad, že v Škótsku od pradávna miešajú ovsenú kašu, paličkou „spurtle“. Tá je rôzne zdobená a používa sa preto, pretože v žiadnom prípade nebudeme mať pri jej používaní,  kašu s hrčkami. To, že by som mala kašu hrčkavú ma ani len nenapadlo. Kedže som na ebay objavila, že sa tam váľajú rôzne a rôzne spurtles, tak som si jednu aj hneď objednala.
Medzi nami, ja som dnes miešala opakom varešky a poslúžilo mi to na jednotku, možno som tie eurá vôbec nemusela na spurtle vyhadzovať a vhodiť si to do sporiteľničky s nápisom “ nový fotoaparát“.
Keď som prechádzala nejaké recepty v slovenčine, tak drvivá väčšina tú kašu varili v mlieku.
Jamiesko vo vode a to mi bolo teda omnoho srdcu bližšie.
Moja mamička tá je vždy chorá z toho, keď jej poviem, že žiadne kysnuté cesto, či na chlieb, či na rožky, či na pečivo, či na buchty a koláče nezarábam s mliekom, ale vodou, rovno z vodovodu.  Dokýva sa tou hlavou a drdle a drdle, že to robím zle a potom celá naštvaná spráska  tretinu plechu mrveničkového kysnutého koláča, alebo pizze, ktoré prinesiem do Seliec a celý deň si pochvaľuje aké to bolo výborné a ako som to dobre upiekla.
Jamie Oliver na koniec, keď už už mal tú kašu vypnúť, tak tam dal taký jeden špľach mlieka, že to pre tých, ktorý si to bez toho mlieka predstaviť nevedia a že toto im dodá taký,  taký dobrý mliečny pocit.
On to mlieko doma prestal používať jednak preto, že v Škótsku (neviem prečo stále spomínal  práve to Škótsko) sa používa  voda a že on ho tiež prestal používať, lebo mu to mlieko neustále priháralo.
Ostáva mi ešte dodať, že ja som tam nedala ani ten špľach.
Toľko k mlieku.

No a na záver, samozrejme to nemusí byť len pre manžela, ale pre každého, kto už môže piť alkohol.

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 veľká, alebo dve malé

Suroviny:

Na ovocnú zálievku :
300 g mrazené bobuľovité  drobné ovocie
šťava z celej limety
3 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový cukor
4 polievkové lyžice voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na kašu :
Množstvo vločiek a vody  sa ráta 1 : 3
na tento objem som použila
250 ml (hrnček) normálne nemleté ovsené vločky
750 ml  horúca voda
1 polievková lyžica cukor
malá štipka soli

Postup

Najskôr uvaríme ovocie.


Mrazené ovocie dáme do kastróla , prisypeme cukor, pridáme limetovú šťavu a alkohol. Varíme päť minút. Ani o minútu viac. Inak budete mať z toho ozaj rozvarené pyré a to nechceme.


Odložíme bokom a ideme uvariť kašu.
Dáme prevrieť odmerané množstvo vody, podľa toho, koľko ste dali ovsených vločiek.
V našom prípade je to 750 ml.
Do hrnca vsypeme hrnček ovsených vločiek a zalejeme horúcou vodou.
Dáme variť a miešame. Ako som písala v úvode, máme miešať opakom varešky a ja som to aj tak robila. Či mi to pomohlo netuším
Miešala som 15 minút.
Hotová kaša mala hustú konzistenciu, ako máva povedzme puding.


Chvíľu som si myslela, že budem musieť dosypať vločky, zdalo sa mi to riedke, ale ono to vážne po 10 minútach pekne začalo hustnúť.
Ja som si myslela, že cukor už nebude treba, pretože to ovocie sa mi zdalo dostatočné sladké, aby dalo tomu pokrmu harmóniu, ale DM na tom trval, tak som tam jednu lyžicu prihodila.
Hotovú kašu preložíme do misky a prelejeme ovocnou omáčkou.
No a na záver.
Mne by tá kaša chutila viac bez toho sladkého. Len tak uvarená vo vode.
A asi mám americké chute, pretože by mi k tomu možno chutila aj tá hrianka.
No. Toto je môj prvý variant  a hádam, že pribudnú aj ďalšie.
No a nesmejte sa mi, ja som vážne netušila ako sa tá kaša varí a tak mi ten recept pomôže aj nabudúce.
🙂

 

Bavorský teplý šalát z pečených zemiakov

 

Na  sociálnych sieťach , ktoré založili Slováci, žijúci v Mníchove často čítam, ako im nenormálne chýbajú slovenské potraviny. Napríklad horčica a tatranky. Nechápem to.
A za tých dvadsať rokov som zažila  jeden reálne založený obchod so slovenskými potravinami a tri internetové. Posledný internetový dokonca ponúkali dovoz priamo domov. Nechápem to.
Každý bol pre nezáujem zrušený. To chápem úplne.
Tak keby bol Mníchov niekde v Japonsku, tak budem rozumieť, že pri varení slovenských jedál nám bude chýbať povedzme trojaká múka , hladká, polohrubá, hrubá a údené syry a neviem čo ešte.
Ale v Mníchove? V takmer stredoeurópskom meste, kde kúpim všetko tak ako u nás v Sásovej v Bystrici?
Tak pardon, áno nekúpim tu údené tvrdé  syry a údené klobásy. A vržďavú kyslú kapustu, ktorá sa dáva variť priamo s údeným mäsom, aby zmäkla.  A knedlík z obchodu. A obyčajné rožky. A kremžskú horčicu.
A podistým aj iné veci, ale toto chýba mne osobne.
Oštiepok a kremžskú si priveziem z domu, klobásy robievame vlastné a objavila som , že vržďavú kyslú kapustu, si môžem nakrájať z nakladaných kapustných hláv, ktoré sa tu predávajú vcelku.  Tie zase nekúpim na Slovensku. Knedlík si urobím vlastný a keďže mám českého Dobrého Manžela, ktorý preferuje české tvrdšie knedle a nie tie vatové slovenské, tak robím jednoducho knedle žemľové.
Rožky pečiem a sú skvelé a DM ich miluje hlavne keď sú ešte teplé,  ale tie obchodové tie urobiť nedokážem.
Ja neviem čo očakávali prevádzkovatelia slovenských potravín v Mníchove.
Že každý deň predajú tridsať kusov horčíc a päť krabíc tatraniek?
Tí traja študenti čo o tom dookola vypisujú si tú jednu horčicu prinesú z domu a s veľkou chuťou presedlajú na knoppers. Jasné žeby chceli aby sa tam predávala treska a Zvolenský jogurt, lenže pri podmienkach , ktoré sú nastavené v Nemecku na predaj netrvanlivých potravín, by sa toto muselo predávať asi 4x drahšie, ako na Slovensku. A to by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by neoželel chuť na tresku , keby mala stáť 8 eur.
Ja vážne nevidím dôvod prečo by som sa mala trmázgať niekde metrom, presadnúť na električku, potom na bus , aby som si mohla kúpiť  na priváte u nejakého xy  kremžskú  horčicu, syrokrém a polohrubú múku, keď si môžem kúpiť adekvátnu náhradu v obchode na rohu.
Občas sa na tých sociálnych sieťach ešte objaví výkrik…olá a nechcete, aby sme predávali slovenské potraviny? A desať študentov napíše „ježíííš, to by bolo supééééér“ . A keď si ten nadšenec začne zisťovať, čo by kto chcel, aby sa tam predávalo a za aké peniaze, tak to zanikne v priestore.
Je pravda, že ja osobne si vozím zo Slovenska, alebo Čiech čoraz viac potravín. Robím to preto, pretože mám na to priestor a kúpim to doma omnoho lacnejšie, ako tu v Mníchove.

Tie fámy, že tu je všetko lacnejšie, verte mi, sú len fámy. Minimálne čo sa týka potravín. Tak jasne, že v diskontných obchodoch, keď je akcia, tak sa dá kúpiť za rovnakú cenu ako na Slovensku, alebo o pár centov lacnejšie, ale to býva skôr výnimka.
Sú samozrejme veci, ktoré sú zatiaľ tu lacnejšie. Napríklad vajcia z voľného chovu 10 kusov tu kupujem za  1,69. Takúto cenu som na Slovensku nevidela. Ale zase pozor, táto cena nie je daná a je len v jednom obchode. Inde stoja takmer tri eurá.
Remeselná práca je príšerne drahá. A tým, že ja osobne som už nevidela fyzicky pracovať žiadneho nemeckého remeselníka a len Turkov, Poliakov, prípadne Rusov a iných gastarbeitrov, tak tá práca tak aj vyzerá, minimálne pokiaľ sa týka našich osobných skúseností.
Aha nie, klamem. Raz nám prišli opraviť umývačku riadu Nemci. Dvaja. Dobrý Manžel s tým ešte nemal skúsenosť, tak zavolal opravárov. Vymenili tesnenie na dvierkach a zaplatili sme 60 eur. Minule už ho vymenil DM.
A zapojiť plyn nám prišli tiež dvaja Nemci. Majster a učeň. Bavori, nič im nebolo rozumieť. Pán sa vyznal a všetko vysvetľoval mladučkému. Tí boli skvelí. Platili sme okolo stopäťdesiat eur za tú prácu. Pamätám si to, lebo som to chcela pichnúť do nákladov, aby sa nám to odrátalo z daní. Nepamätám sa či nám to prešlo. :-).
Nábytok do celého bytu som si dala urobiť v Banskej Bystrici. Odtiaľ mi ho aj doviezli a komplet namontovali. A napriek tomu, že som musela platiť dovoz a diéty štyrom chlapom, aj tak som na tom ušetrila minimálne dve tisícky…minimálne.
Drogéria je lacnejšia, prostriedky do umývačky a do práčky výrazne. To som išla doslova do kolien, aké je to príšerne predražené na Slovensku. Také vankúšiky na pranie.. tá istá značka, to isté množstvo, prosím pekne o desať eur. Sú to nemecké značky, takže tam sa niet o čom baviť.
Lenže čo z toho , keď napríklad DM používa Old Spice. Nie je to nemecká značka, takže sme ju donedávna mohli kúpiť len na Amazone za drahšie, ako na Slovensku.  Základné vône už dostať aj v nemeckých drogériách za veľmi dobrú cenu, lacnejšiu ako na SK, ale my sme s DM exoti a on jedine takú vôňu, čo ju tu nedostaneme. A ja som na tom rovnako, ženský adidas je cesta zarúbaná. Vlasovú kozmetiku Wella, môžem kúpiť tiež len na internete a je rovnako drahá, ako keď si ju kúpim v mojom bystrickom kaderníckom salóne. Značka pleťovej kozmetiky Phyris má našťastie zastúpenie aj v Nemecku, takže áno, Je lacnejšia ako keby som ju kupovala na Slovensku o niekoľko eur.
Ale toto sú veci, ktoré sa potravín netýkajú, vráťme sa teda naspať tam kde nám patrí.
Ako som spomínala, tak veru som začala voziť zo Slovenska nejaké veci a to som sa kedysi dušovala, že robiť nebudem. No nerobila by som, keby som chodievala s prepravcami. Túto možnosť prepravy už nevyužívam, a tak to môžem voziť v aute.
Keď idem prvýkrát.  po príchode na Slovensko, do obchodu, tak vždy vždy vždy kúpim ako prvé, rožky, syrokrém s príchuťou klobásy, selecké jogurty a šalát. Buď vlašský, alebo zemiakový, alebo tresku.
Ja viem, ja viem. Nič zdravé a plné éčiek a umelých chutí a stabilizátorov.
Nemôžem si pomôcť tie umelé nezdravé šaláty sú úžasné.
DM urobím plnú misu chlebíčkov, kde musí byť aj kôpka vlašáku a ja ho jem len tak s rožkom.
Taký umelý šalát doma proste neurobíte 🙂
V Mníchove sa nejaké majonézové šaláty predávajú. Keď som sem prišla  žiť, tak som si ho aj kúpila a bolo to vážne nechutné. Bolo to už tak dávno, že si nepamätám čo konkrétne tam bolo hnusné, ale zanechalo to vo mne trvalú spomienku, že som to viac nekúpila.
No a predávajú aj šaláty nemajonézové, zemiakové. Tie sa doslova na Vás usmievajú a lákajú k nákupu. Tiež som to urobila len raz.
Tam si ale pamätám, že čo mi vadilo. Nálevy ktoré sa v Bavorsku robia sú príliš koncentrované všetkým. Aj cukrom aj octom.
Sú príliš sladké a príliš raziace octom.
Všetky zemiakové šaláty, ktoré som kedy v Bavorsku jedla boli také chuťovo nevyvážené. A tak som sa ich naučila robiť po svojom.
A presne sa to týka aj tohto .
Predstavte si, že v pôvodnom recepte bol nálev robený z dvoch lyžíc cukru a 5 lyžíc octu. Žiadna voda. A pečené zemiaky, to som si vôbec nevedela predstaviť.
Keď mi poslal DM tento recept, tak som vedela, že budem musieť upravovať podľa našich domácich chutí. Takých Československých.
No a podarilo sa. Ja som ho podávala ako prílohu, lebo som netušila, že bude tak výdatný. Neviem čo som očakávala.
Dá sa jesť úplne v pohode aj bez nálevu, ale dajte tomu šancu, možno Vás to osloví, tak ako nás.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

800 g v šupke uvarených malých zemiačikov
150 g prerastaná oravská, alebo anglická slanina v kuse
1 veľká cibuľa
tymián, soľ, chilli
petržlenová vňať
na nálev :
2 polievkové lyžice cukor
3 polievkové lyžice ocot
2 polievkové lyžice voda

Postup

Zemiačiky uvaríme v presolenej vode.
Necháme úplne vychladnúť a až potom ošúpeme.
Na plech dáme papier na pečenie.
Zemiaky rozdelíme na štvrťky a kladieme na papier.
Posypeme sušeným tymiánom, osolíme a podľa chuti posypeme  chilli vločkami.
Nakoniec pofŕkame olejom.


Vložíme do rúry a opečieme. Ja som čas nesledovala, Mám plynovú rúru, takže pečie inak ako elektrické. Skrátka si to kontrolujte, aby boli pekne upečené.
Zemiačiky prevrátime na druhú stranu a dopečieme.

Slaninu nakrájame na hranolky a cibuľu nasekáme.

Na panvici s trochou oleja slaninu vypražíme a pridáme cibuľu. Opekáme kým nezmäkne.
Odstavíme a hneď do tohto základu nasypeme cukor a vlejeme ocot. A premiešame.
Pokiaľ slanina pustila veľa tuku, tak tú vodu nedávajte. Ak bola slanina príliš mäsitá a tuku je menej, doporučujem nariediť  troškou horúcej vody.
Zemiaky preložíme do misy a lyžicou preložíme základ.
Dolejeme nálev s výpekom podľa svojho uváženia. Ja som dala celý.
Nakoniec som dosolila a okorenila  a vmiešala petržlenovú vňať.
Ako som písala je to naša chuť. Treba to ochutnávať spočiatku, pretože napríklad ocot v Nemecku, je úplne iný ako na Slovensku. Všetko záleží len na Vás.

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

nakyp hlavna

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami  a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli  pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta,  bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila,  obaľovala ho normálne surový.  Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné.  Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila,  no  u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že  ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia.  Raz som piekla v rúre zemiaky a  omylom som medzi ne položila obalenú ružičku.  Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak  predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy,  ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty.  Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a  DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa,  URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké  polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.  nakyp omacka

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

 

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

nakyp krajanie
Kraje sa mi rozdrobili a tak som  z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

nakyp vyprazanie

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

nakyp karfiol v pekaci
Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

nakyp pred zapecenim
Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

nakyp po upeceni

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Rebarborový koláč s krémom

kolac hlavna

V Nemecku majú Schmand a Saure Sahne, obidvoje sa prekladá ako kyslá smotana. Schmand má ale viac ako 24 percent tuku.  Schmand čo kupujem v Mníchove je úžasný, jemný, jemne kyselkavý a dokázala by som ho jesť lyžičkou bez ničoho. Saure Sahne je obyčajná kyslá smotana, akú poznáme aj u nás, ale tá je menej tučná ako tá naša. Vo všeobecnosti má táto nemecká 10 percent a naša od 10 do 16. No a potom je už Creme fraiche a to je level, ktorý ma viac ako 30 percent tuku. Do krému v tomto koláči ide spomínaný Schmand, čiže kyslá smotana tučná viac ako 24 percent.  Pamätala som si, že sme kedysi pred tisíc rokmi robievali  akýsi nepečený múčnik z okrúhlych piškót, ovocia a krému, práve tento bol robený z kyslej smotany. Vôbec nič som si o tom nepamätala a tak som to musela konzultovať s Dobrou Cerkou. A tá to potvrdila, áno, jednoduchá kyslá smotana plus cukor.  A tak som si istá, že  tento krém sa môže robiť aj zo slovenských surovín. Vygúglila som si najtučnejšie kyslé smotany a najtučnejší tvaroh, ktorý u nás dostanete a tie uvádzam aj v receptovom rozpise. Ak máte dobrú skúsenosť s aj s tými 16 percentnými smotanami, tak ich smelo použite. Ja nemám žiadnu a tak ju nepíšem.
Koláč je  rýchly a úplne jednoduchý, zvládne to aj začiatočník, akurát pri tom kréme treba trošku ostražitosti. Ten krém dáva celému koláču šmrnc a ľahkosť a je celý taký …jarný.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  malý hlboký plech 20 x 20 (vnútorný rozmer)

Suroviny:

130 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
120 g jemný cukor
malá štipka soli
1 balíček vanilkový cukor Dr.Oetker
3 vajcia
130 g polohrubá múka + múka na vysypanie plechu
1 polievková lyžica prášok do pečiva
70 g mleté lieskové oriešky
300 očistená a nakrájaná rebarbora
Na krém :
150 g tučný hladký tvaroh Melina
250 g tučná kyslá smotana 18 percentná Melina, alebo zakysaná kyslá smetana 20 percentná Kunín
100 g sladká smotana na šľahanie
50 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
strúhaná kôra z 1 limety
1 balíček mletej želatíny na stužovanie krémov Dr. Oetker

Postup

Mäkké maslo vyšľaháme do penista s cukrom a vanilkovým cukrom a malou štipkou soli. Postupne zašľaháme vajcia. Do masy zapracujeme múku, kypriaci prášok do pečiva, mleté oriešky.
Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme múkou.
Masu preložíme do plechu a uhladíme povrch.
Očistenú a na kúsky nakrájanú rebarboru, nahusto pokladieme po povrchu surového cesta.

kolac pred pecenim
Plech vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Teplotu trošku znížime  a pečieme 35 minút.
Koláč vytiahneme a  pripravíme krém

kolac po upeceni
Do misy dáme  kyslú smotanu a krémový tvaroh. Pridáme cukor a vanilkový cukor, strúhanú kôru z jednej očistenej limetky  a vymiešame.
Do hrnčeka vsypeme želatínový prášok a vymiešame ho s 5 polievkovými lyžicami studenej vody. Necháme napučať 5 minút.
Po tejto dobe necháme želatínu rozohriať, ale v žiadnom prípade nesmie vrieť, len ju za stáleho miešania roztopte.
Do hrnčeka k roztopenej želatíne pridáme 4 lyžice krému a všetko dobre premiešame, aby sme nemali hrudky. Túto zmes prilejeme ku krému a metličkou ručne prešľaháme.
Nakoniec vyšľaháme pevnú šľahačku bez cukru a ľahkou rukou ju zamiešame do krému.
Ja som takto pripravený krém nechala chvíľu odpočívať v chladničke a sledovala kým nezačne tuhnúť. Trvalo to možno 10 minút. Priznávam, že som to nesledovala na minúty, ale stále som ten krém pozorovala.
Keď som si bola istá, že už začína tuhnúť,  nabrala som ho do sáčku na striekanie krémov s veľkou okrúhlou hladkou trubičkou.
Receptový rozpis je len na polovičnú dávku a nemala som z toho malého plechu 20 x 20 problém koláč vybrať a preložiť na tácku. Uznávam, že pokiaľ to budete piecť zo 6 vajec, tak budete musieť ten koláč asi nechať v tom plechu.
Krém som na koláč striekala v pásoch, krém bol stuhnutý tak akurát, že sa tie pásy do seba nezlievali a držali okrúhly trubicový tvar.

 

kolac krem
Koláč necháme v chladničke, aby krém poriadnu stuhol a dal sa pohodlne krájať.
Nakoniec krém cez sitko posypeme jemne mletou škoricou.
kolac so skoricou

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Raňajkové žemle so zapečenými vajíčkami

ranajky hlavna

Rozdiel medzi žalúdkom Dobrého Manžela a mojim je ten,  že ten jeho sa musí zobudiť kým je schopný prijať nejaké jedlo. To ten môj, tak ten je pripravený v ktorúkoľvek hodinu a v ktorejkoľvek fáze môjho denného režimu. Len čo otvorím oči, môžem okamžite otvoriť ústa a hádzať do nich čo len chcem.  Môj žalúdok neprotestuje a neprotestuje.
A  beda mi, ak sa pomýlim a  DM dám hneď ráno nejakú tekutinu, ako je káva, šumivý vitamín a nedajbože čaj. To sa jeho raňajkový čas posunie o hodinu, pretože ešte nie je hladný, lebo teraz vypil to a to a to a to, alebo ono a má plný žalúdoček.
Ja rada stolujem,  rada to naaranžujem a kľudne by som zapaľovala aj sviečky, keby mi to prišlo také nepatričné, uprostred týždňa stolovať pri sviečkach. To by som už potom mohla kľudne zaviesť pravidlo, že budeme večerať v malých čiernych. Až to vidím pred sebou. DM príde na bicykli z práce v úplne bežných gatiach a tričku, rýchlo rýchlo si dá sprchu, vyhladká mačky, preoblečie sa do svojich biznis oblečkov a ja v koktejlkách podávam šunkoflaky,  alebo hrachovú kašu s párkom. Naviac nemám koktejlky, lebo tých koktejlov čo mi navštívime……
No a ráno by musel byť DM doma minimálne do desiatej, aby mohol so mnou poraňajkovať, pretože viete, ten nezobudený žalúdok.
A tak dostáva DM raňajky do škatuľky a do škatuľky dostane aj obed a aj olovrant.
A keď príde, tak ja už som väčšinou po jedle a jedáva sám a pozerá pri tom buď Futuramu, alebo Simpsonovcov a ja sledujem ako mu chutí.
Ale víkendové raňajky bývajú skvelé. Odšťavujem pomaranče, pripravím zeleninu a ovocie a vymyslím niečo pekné. Dnes ráno som prerušila seriál rybiek v rôznych druhoch červenej omáčky,  ktorý DM ťahal už pomerne dlho. Nie a nie sa toho prejesť. Tak som to utla sama od seba.
Urobila som zapekané sezamové žemle. Je to recept známy, žiadna novinka, akurát, že som ho ja ešte nikdy nerobila.Tým že žalúdok DM je taký aristokratický, tak som mala na prípravu kopu času. Je to trošku prácnejšie, ako položiť bežné volské oko na opečený toast, ale mne to nevadí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

4 sezamové žemle
Na červenú omáčku  :
4 veľké paradajky
1 červená paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
2 polievkové lyžice balsamicový ocot
2 čajové lyžičky trstinový cukor
soľ, čerstvo mleté korenie
Na dokončenie :
4 polievkové lyžice strúhaný syr
4 malé vajcia
olivový olej

Postup

 

Paradajky zalejeme vriacou vodou a necháme postáť dve minúty. Vyberieme a ponoríme do studenej vody. Ošúpeme a prerežeme. Odstránime mokrý stred a nakrájame mäsitú časť na kocky.
Červenú papriku očistíme a pokrájame na malé kocky.
Do panvičky dáme paradajky, papriku, paradajkový pretlak, ocot a cukor a necháme dusiť na miernom plameni nejakých 20 minút  a necháme vychladnúť. Omáčka je zredukovaná. Ochutíme soľou a korením.  Ak sa Vám zdá kyslá tak prislaďte, ak sladká okyslite. V podobných receptoch som videla úplne prozaicky dávať kečup. Ja som si urobila tú omáčku vlastnú a bola hustejšia, ako býva kečup.   Vy urobte ako chcete.

Na žemliach odkrojíme vršok. Nech je to len taký tenký deklík a odložíme bokom.  Pomocou lyžičky vyhrabeme v strede jamku. Striedku dáme tiež bokom.
Ja som pomocou prstov, tú vydlabanú žemľu vo vnútri akokeby uhladila a striedku pozatláčala do bokov, pod okraj.
Žemle poukladáme na plech s papierom na pečenie.
Do vnútra  žemle dáme lyžicu strúhaného syra, na to časť červenej omáčky a nakoniec vklepneme vajíčko.

ranajky syr ranajky omacka

 

 

 
Ja som mala vajcia veľké L, vedela som, že to bude na to vnútro veľké, tak som oddeľovala bielok od žĺtka a vložila som najprv žĺtok a okolo neho bielka, koľko mi vošlo, ale aj tak sa mi potom zdalo, že som toho bielka dávala málo. Nabudúce si kúpim na tento účel vajcia M.
Nakoniec som pofŕkala vajíčka aj žemle ochuteným olivovým olejom.

ranajky pred zapecenim
K naplneným žemliam som položila aj odrezané klobúčiky.
Vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a zapekáme 10 až 15 minút, podľa typu rúry, tak aby bol bielok ztuhnutý, resp. aby mali vajíčka konzistenciu takú akú máte radi.
Na tie klobúčiky pozor, tie budu zapečené veľmi rýchle, musíte ich vybrať skôr.
Natreté s maslom a s čerstvými jahodami, to bola mňamka velká.

ranajky s jahodami

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Syrová zapekanka s pizza guličkami

zapekanka

Dnes je Zelený štvrtok, mala by som variť niečo zelené, tak ako som varila na Deň. Sv. Patrika. No nevarím. Rozhodli sme sa, že zajtra pocestujeme na Okrouhlík na chatu. Dobrý Manžel povedal, že na chate je super aj keď prší a von je blato a ja mu verím. A tak som uvarila to, čo som mala v chladničke a neprežilo by to cestu.  Varila som včera, dnes už len pobalím, upracem a upečiem cestovné rožteky s bábovkou. A vymyslím nejaké bezmäsité  wrapy. DM je charakter, on ako neverec, dodržiava všetky moje kresťanské pôsty 🙂

Tento pokrm, je robený z polotovarov. Ako som ho videla na Tasty, hneď som si ho odložila, že ho uvarím kvôli Dobrej Cerke, ktorá ma inštruovala, žeby som mala skúšať aj takéto jedlá, že dnešné moderné ženy, sú nielen matkami a kuchárkami, ale sú aj pracovníčky, ktoré tvrdo pracujú celý boží deň a doma si to môžu pri tých mojich pečených hovädzích roládach aj hodiť. Ale pritom to nie je pravda, mám tu veľkú kopu receptov, ktoré sú hotové do polhodiny. Sú ľahké, z čerstvých surovín a všetky som ochutnala, DM ich zjedol s láskou a spoločne sme ich ohodnotili, ako skvelé. Neviem čo sa DC nepáči a nechápala som o akých polotovaroch hovorí. Tak nejako som pochopila, že ona myslí také niečo, čo nie je prácne. Kde netreba čistiť zeleniu, ovocie, zemiaky a podobne..aspoň myslím, že to tak je. Toto je pravdepodobne to čo by sa jej páčilo.
Tak som to teda uvarila. Bolo to vážne vážne vážne skvelé. Ohromne sme si pochutili aj ja aj Dobrý Manžel. Ale netuším, či to ešte niekedy pre nás dvoch uvarím. Ja neviem, či som už odvykla, alebo čo, ale teraz po obede, mám nenormálne ťažký žalúdok, ešte sa opýtam večer môjho Dobrého Manžela, ako to vidí on. Pre mňa je to skrátka príliš tučné a kalorické a štve ma to, pretože okrem toho je to aj nenormálne dobré.

Cas pripravy Čas prípravy:  20 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Dve kuracie stehná uvarené v polievke
400 g pizza cesto polotovar
230 g oravská slanina + 1 polievková lyžica olej
200 g strúhaný syr mozzarella
110 g strúhaný syr parmezán, alebo grana padano
3 polievkové lyžice nasekaná čerstvá petržlenová vňať
230 g ochutená majonéza
čerstvo drvené korenie
1 čajová lyžička sušený cesnakový prášok
1 polievková lyžica olej
maslo a strúhanka na pekáč

Postup

Uvaríme si polievku z kuracích stehien. Mäso oberieme a nakrájame.
Pizza cesto som dostala už rozvaľkané a pokiaľ viem, také mávajú aj na Slovensku. To som len rozbalila a zmiesila dokopy a potom ho nakrájame na kúsky a vyguľkáme tak na 5 cm priemer.

zapekanka pizza cesto
Slaninu pokrájame na malé hranolčeky a na lyžici oleja ju opražíme.
Do naozaj veľkej misy vložíme pizzové guľky, potom nakrájané kuracie mäso, opečenú slaninu aj s výpekom. Vsypeme obidva syry, petržlenovú vňať a majonézu. Nakoniec zasypeme korením a cesnakovým práškom a pofŕkame olejom.

zapekanka gulky zapekanka natrhane maso zapekanka slanina

 

 

 

 

Obidvoma rukami opatrne pár ráz premiešame.

zapekanka vsetko

Miešame veľmi ľahkými rukami, guľky sa snažíme od seba oddeliť. Hlavne nech nám nevznikne jedna veľká guča.
Malý pekáč, vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Pomocou lyžice vložíme zmes do pekáča a vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov.

zapekanka pred pecenim
Pečieme nejakých 20 minút.

zapekanka po upeceni
Ja mám rúru plynovú, musela som pridať aj teplotu aj čas som nadstavila o 5 minút, aby sa mi to zapieklo aj z vrchu. Vy si to strážte podľa svojej rúry.
V pôvodnom recepte to podávali tak, že si to namáčali ešte do majonézy a to by ma asi zabilo.
Čerstvý šalát mi to výrazne odľahčil a najedla som sa do popuku a teraz len spať a spať.
Tak čo cerka, takto nejako si si to predstavovala?

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Mäsové guľky pečené v cibuľkách s omáčkou

bif

 

 

Tento recept som našla na stránkach jednej bulharskej blogerky a upravila som ho podľa našich chutí. Išla som do neho s  nedôverou, z jej stránok som pred pár týžňami uvarila jeden rcp a vôbec ma neoslovil. Aj som to krásne nafotila, aj som ho to vložila na blog, ale nezverejnila ho a po týždni premýšľania som ho vyhodila do koša. Tak niežeby to bolo nejedlé, normálne sme to zjedli , ale prišlo mi to príliš prekombinované a zbytočne prácne, výsledok bol nepresvedčivý a variť to už nikdy nebudem.
O tomto tu blogerka píše, že je to turecké jedlo. No možno. Bulhari  majú k Turkom bližšie ako my a isto majú viac príležitosti na ochutnávanie tureckých pokrmov. Nemám dôvod o tom pochybovať.
Dosť na tom, dala som teda  šancu ešte tomuto receptu, Keď som ho ukazovala na bulharskom blogu Dobrému Manželovi, tak skonštatoval, že to vyzerá ako instantný žlčníkový záchvat 🙂 . Priatelia,  bolo to vážne skvelé, veľmi sme si pochutili a zaraďujem do nášho rodinného jedálnička.

Cas pripravy Čas prípravy: 60 minut
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g miešané hovädzie s bravčovým (alebo čisté jahňacie)
1 zarovnaná čajová lyžička soľ
1 plná čajová lyžička mletá sladká paprika
1 plná čajová lyžička sušený tymián
1 plná čajová lyžička sušený cesnakový prášok (alebo dva prelisované cesnakové strúčiky)
1 plná lyžiča nasekaná čerstvá koriandrová vňať
malé cibuľové hlávky, alebo šalotky
červená paprika
Na omáčku
1 veľká lyžica paradajkový pretlak
šťava z 1 veľkého pomaranču
olej

bifteky surovina

Postup

Ja som sa rozhodla, že to jedlo nebudem variť striktne podla tureckých chutí, jahňacie som jednoducho vymenila za miešané. Pokiaľ budete mať chuť na jahňacinu, miesto koriandrovej vňate použite hrsť čerstvých mätových lístkov.
No a urobila som ho aj s omáčkou, pretože som nechcela podávať len s chlebom a jogurtovým dipom, ale so zemiakovou prílohou.
Mäso, ktoré idete použiť, by nemalo byť v žiadnom prípade suché,  pokiaľ by také malo byť, musíte použiť na pečenie alobal, alebo znížiť čas na pečenie, aby mäso nebolo suché.
Mäso vymiešame so soľou, koreninami a bylinkami.
Malé cibuľové hlavičky očistíme a narežeme  tak, aby na spodku ešte akotak držali pokope. Keď sa Vám to nebude dariť, tak si len tie polky k sebe priložte, čo už. Kápiu, očistíme a pokrájame na plátky.
Spodok zapekacej nadoby pokropíme olejom.
Z mäsa robíme malé guľky, a vkladáme ich medzi cibuľu, vkladáme do pekáča tesne vedľa seba. Ja som nemala dosť cibuliek, tak som ich jednoducho dorobila miesto cibule.  Pomedzi guľky povkladáme plátky papriky. Nakoniec ešte podlejeme horúcou vodou  a povrch guliek pofŕkame olejom.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 220 stupňov nezakryté.

bifteky pred pecenim
Z veľlkého pomaranča vylisujeme  šťavu , pridáme do šťavy veľkú lyžicu paradajkového pretlaku (jedna malá konzerva) a 4 polievkové lyžice horúcej vody. Dobre prešľaháme a prídáme štipku soli a čerstvo mleté korenie.
Po 30 minútach pekáč vyberieme a pripravenú omáčku pomococou lyžice, alebo konvičky vlejeme pomedzi guľky do pekáča.

bifteky s omackou
Pekáč vrátime do rúry, znížime teplotu na povedzme 200 stupňov a pečieme kým nie je cibuľa úplne mäkká. Ja som to piekla asi 30 minút a nakoniec som zapla vrchný ohrev na zapečenie.
Strážte si to podľa svojej rúry, ja som piekla v plynovej a tam je to o niečo inak ako v elektrickej.
Ako prílohu som použila obyčajné varené zemiaky. Guľky som vybrala a zemiaky som vymiešala s výpekom a posypala bylinkami.
Ale ozaj to bola fajnotka.

bifteky zapecene

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Kuracie prsia zapekané s hríbami a zemiakmi v pekáči

jesen

Toto jedlo som varila, keď bolo posiate Slovensko hríbami a takmer polmetrové dubáky sa dali kosiť kosou. Dobrý Manžel je vášnivý hubár a Dobrá Švagriná s Dobrým Bratom  sú vášnivý zberači. My s DM tie huby normálne poctivo jeme, lebo ich ľúbime skôr čerstvé ako sušené…u nás sa všetučko zje…DB a DŠ ako aj ich celá rodina…tí huby nejedia…aleže vôbec, jedine sušené uvarené v kapustnici. Na Slovensku sa cítil DM na hubách ako vo vytržení, v okolí Jihlavskej chaty je húb hrúzu (teda pre tých čo ich vedia hľadať), ale dubáky sú skôr vzácnosťou, takže do nášho bystrického okolia by na huby chodil každý deň. Keď priniesol prvýkrát tie huby . pretekajúce v tom najväčšom košíku, ktorý som mu dala viacmenej preto, aby mal v čom nosiť termosku a proviant :-),  tak som ich podozrievala, že na tých hubách boli niekde v okolí Pripiati. hubari a barney

To bolo niečo neuveriteľné….a potom ďaľší a daľší a ďaľší víkend…a furt sme všetko zjedli. Na rozdiel od chudáka rodiny DB. Tí boli už z toho tak frustrovaný, že dokonca si raz urobili hubovú praženicu….ale vraj bola na tom najlepšia aj tak slanina, ktorú tam dali. Myslím, že boli radi, keď sme sa nečakane rozhodli, že odídeme ešte na  predĺžený víkend na chatu do Jihlavy, aby si DM splnil občiansku povinnosť a išiel zavoliť, ja aby som si užila ešte poslednú tohtoročnú nádhernú okrouhlickú jeseň a mačky aby zažili poriadny nočný lov v divočine 🙂 . Bolo tam ……nádherne…neviem ako inak to opísať a ja som úplne vypla mozog od starostí. Rodina sa miesto v  byte u Mojej Dobrej Svokry schádzala na chate, Dobrá Teta Pavla mi priniesla obrovskú zásobu sušených húb, Lubomír víno a zmrzlinu a DS nám uvarila fantastické zemiakové guľky v kyslej kapuste a sviečkovú.  DM išiel ešte na posledné huby a priniesol ich každý deň. Tie posledné, noc pred odchodom som už nevarila, tak som ich len nahrubo podusila..bez soli, bez vody, bez cibule a v pohároch som si ich priniesla do Mníchova a išli hneď  v škatuľke do mrazničky.
Tento recept na jesenný pekáč som našla u Dobrej Českej Švagrinej v časopise Apetito. Aj ona sa naň chystá, ale zo sušených húb, ktoré sú použité v pôvodnom recepte. Ja som v ňom urobila zmeny podľa mojich chutí….a preto mi aj nenormálne toto jedlo chutilo. DM dojedol a povedal vetu, ktorá ma absolútne dorazila….“nato, že ja huby NEMUSÍM, tak mi to naozaj chutilo“. Tak on huby vraj NEMUSÍ….s kým to žijem a čo urobil s mojím Dobrým Manželom…

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

600g kuracie prsia
1 veľká červená cibuľa
1 PL hladká múka
1 vrchovatá čl sladká mletá paprika
1 vrchovatá čl sušený tymian
1 čl soľ a čerstvo mleté korenie

250 g preddusených húb (apetito …20 g sušených)
250 g créme fraiche
veľká hrsť nasekaná petržlenová vniatka
menšie zemiaky
olej, maslo

Postup

Zemiaky očistíme a prepolíme, dáme ich variť do osolenej vody a keď začnú vrieť tak varíme max.15 minút. Zlejeme vodu a odložíme bokom.
Rúru zapneme na plný výkon.

Prsia nakrájame na vhodné kúsky, cibuľu ošúpeme a nakrájame na tenké rebrá.
Ak použijete čerstvé huby, tak ich očistíme, pokrájame na kúsky. Ak použijete sušené huby, ako v časopise apetito, tak ich máte zaliať 300 ml vriacou vodou.
Čerstvé huby na troche tuku podusíme, nemusia byť úplne do mäkka. Bohužiaľ neviem koľko na 250 g podusených húb treba čerstvých, budete si musieť tipnúť, ale predpokladám, že za  misu určite. Ako som písala, ja som mala podusené dopredu veľké množstvo, z ktorého som jednoducho odobrala spomínaných 250 g. Huby necháme vychladnúť.
Do misy vložíme kuracie kúsky, pridáme koreniny a múku. Všetko poriadne vymiešame.

jesen kuracie prsia jesen hriby creme
Na panvici rozohrejeme olej a obalené mäso na jednej strane opekáme nejakých 5 minút. Kúsky pretočíme ak treba pridáme ešte trochu oleja a posypeme cibuľou. Znížime trochu teplotu a opekáme ešte nejakých 10 minút, dávame pozor a radšej premiešajme.
Dno pekáča hrubšie vytrieme maslom a ja som ešte vysypala ochutenou múkou, čo ostala po obaľovaní mäsa.
Z panvice preložíme prsia aj cibuľu do pekáča.
Vychladnuté huby zmiešame s créme fraiche, ochutíme soľou a korením a vmiešame nasekanú petržlenovú vňať.
Túto zmes navrstvíme na mäso.
jesen vrstvy
Podľa apetita  ..ak použijete sušené huby, tak ich nemáte zlievať, ale tak ako sú vo vode, tak máte zamiešať vysoko percentnu kyslú smotanu…alebo spomínané créme fraiche.. Predpokladám, že táto zmes bude celkom riedka, tak ju vlejeme rovnomerne po prsiach. jesen pred pecenimPredvarené zemiaky prekrojíme a rovnomerne poukladáme tesne vedľa seba po povrchu.
Ja som ich ešte posypala mletou rascou a vykropíme olejom.Vložíme do predhriatej rúry, stíšime zdroj tepla na nejakých 200 stupňov a pečieme 30 minút, respektíve dovtedy, kým nie sú zemiaky dostatočne zapečené…v mojej plynovej som musela piect 45 minút. Strážte si to podľa tej svojej.

jesen po upeceni
.Ako som písala….úžasné jedlo…taký jesenný pekáč

 

 

Párkový twister pre detičky

parky hlavna

Vždy ma pobaví, keď robím recepty pre detičky, pretože tie,  ako prvý,  vždy konzumuje dobrý manžel. Čo sa týka normálnych hlavných jedál….no tak to je v pohode…ale bolo výborné , keď dostal pred seba jahôdkových trpaslíkov, alebo chuťovky v tvare rybiek a lodičiek. Toto jedlo mal na dnešné raňajky…bolo vtipné , že nám prišli dnes montovať do bytu požiarne detektory ….fakt mocní chlapi a DM sedel za stolom,  pred sebou opekané párky s cestíčkom,  práve som mu vytlačila pomarančový džús a dorobila šalát. Chlap s vlasmi az po zadok, bruchom väčším ako moje a hlasom takým mocným, že prekričal aj môj, sa tak na ten načančaný stôl zapozeral a so silným bavorským prízvukom povedal, že mu veľmi závidí.

Ja viem, že robiť takéto veci je prplačka…napríklad tieto twistery. O čo by bolo jednoduchšie..párky úplne normálne uvariť a podávať ich s úplne bežným rožtekom.  Ani ja nemám času na rozdávanie…a hlavne nie pri Dobrej Vnučke, tá ako otvoríme oči, neustále niečo melie a neustále jej musím byť k dispozícii, tak je pravda taká, že ani mne sa nechce s tým hrať…ale keď už urobím…no je to na nezaplatenie….keď Vám taká DV povie….Omka Ty si výborná kuchárka. Dorka ešte raz, prepáč mi, že som nedodržala v sobotu sľub…maminka Ti to určite ukáže, aby si toto ospravedlnenie prečítať.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Párky
Jednoduché cesto z hladkej múky a vody
(viac v texte)
Olej

 

Postup

Postup je v zásade jednoduchý. Ja som mala doma cesto na pizzu, to čo je už rozvaľkané, tak som použila kúsok z neho, ale nie je nič jedoduchšie urobiť si ho z hladkej múky a vody. Múku vypracujeme prstami ako plastelínu, rozdelíme do guľôčok a tie rukami rozváľame do pásikov. Viac múky ako necelú šálku určite potrebovať nebudete.
Každú párku napichneme na špajdlu. Prvú som napichla na kovový ražník, ale drevené sú lepšie, pretože nepália, keď twistery budete otáčať.

parky s nozom parky twistovanie parky plnenie

 

 

 

 

Nožom režeme špirálu do párky až po špajdlu a ťaháme ju dohora. Párku roztiahneme.
Do medzier vtlačíme pásiky cesta.
Olej rozohrejeme a twistery zo všetkých strán opečieme.

parky pred opekanim
Podávame teplé.