Archív kategorií: Uzitocne malickosti

Gazdovské šúľance

Pridaj komentár

Občas chodievam na webové stránky „Neviditelný pes“ .
Zakladateľom týchto stránok je Ondřej Neff.
Neviem teraz, aké sú tam majiteľské vzťahy na tých stránkach, dosť na tom, že Ondrej Neff, tam stále vystupuje ako šéfredaktor.
Aby som Vám priblížila kto je Ondřej Neff, tak len v krátkosti.
Moja rodina ho pozná hlavne, ako autora sci-fi literatúry. Ale on je všeličím. Napríklad publicista, bloger, novinár, fotograf a tak. Ale gro pre našu rodinu je jeho sci-fi múza.
A z bulváru ho môžete poznať ako dlhoročného partnera herečky Ljuby Krbovej a v roku 2008 bola zavraždená jeho dcéra Irena, ktorú zabil jej manžel a bolo okolo toho veľké haló.
Z pôvodného formátu „Neviditeľného psa“ nieže neostal kameň na kameni, to zas nie, ale prešiel zmenami. Keďže nemáme radi zmeny, tak sa nám zdá, že tie, formát nevylepšili, ale zhoršili. Ale tí čo ho začali sledovať až po týchto zmenách si nesťažujú a naopak sú nadšení.
Napríklad vypadli fejtóny o Bartovi a celkove tak o psoch, ktoré v rodine Neffovcov chovajú. Vypadli na tej pravidelnej báze, občas ich pán Neff ešte spomenie.
A zdá sa mi že, pán Neff stratil tú optimistickú, humoristickú iskru, ktorú vnášal do svojich článkov.
Teraz necháva celú tú informačnú linku domény, prebrať rôznym blogerom a tie ich príspevky a články sú niekedy príšerné, príšerné.
A vždy, vždy som milovala debatu a príspevky pod článkami.
Tak nejako bolo vidieť, že NP čítavali intelektuáli, ktorí o nich aj debatovali.
Božechráň, hlavne si nemyslite, že to píšem s nejakým dešpektom voči „neintelektuálom“. To by ma vážne veľmi mrzelo. Je to asi tak, ako keď porovnáte debatu pod článkom v Novom Čase a pod článkom v Hospodárskych Novinách.
Dúfam, že ma pochopíte, ako som to myslela a nikoho som sa nedotkla.
Teraz sa už ani tie debaty v NP nedajú čítať , ako sa nemôže čítať debata pod bulvárnymi článkami.
Skrátka na „NP“ chodievam už len sporadicky.
Ale prečo píšem o človeku o ktorom ste možno nikdy v živote nepočuli.
Raz napísal taký fejtón, ktorý mal taký nejaký názov „vedia o nás“.
A tam opisoval, ako sa večer v obývačke rozprával s Ljubou o tom, žeby si mohli kúpiť nové lyže. Tak to rozobrali, kto akú značku preferuje, aké k tomu budú potrebovať palice a kde pôjdu na lyžovačku. A že na druhý deň otvoril počítač a prvé čo na neho na FB vyskočilo, bola reklama na lyže a zimnú dovolenku.
A potom sme to začali s Dobrým Manželom pozorovať a zistili sme, že sa to deje aj nám.
No dobre také veci…..Dobrá Cerka chcela aby sme jej kúpili bandaletky, pekné čipkované, lebo na SK to vtedy ešte nebolo dostať. Tak jej nakúpil DM na Amazone a potom mu pol roka neustále chodili reklamy na dámske čipkované prádlo. Tak tomu rozumiem, to je normálne.
Potom sa začalo stávať, že sme si niečo hľadali na webe, nejakú vec. Normálne cez nejaký webový vyhľadávač anonymne. A do dvoch dní nás začali sociálne siete bombardovať reklamami na dané produkty.
Tak aj to sme nejako pochopili, že MOŽNO cez ip adresu sa nejako napojili na naše vyhľadávania a tak.
Ale teraz sa mi stali také dve veci, že ozaj nechápem.
Dobrej Vnučke sme kúpili vianočný darček, asi pred troma týždňami. Dobrý Manžel ho dôsledne vyhľadával, aby nebol z Temu ani z Aliexpresu a ak by aj bol z Číny, tak aby ho nevyrábali detské ručičky. Podarilo sa. Prišiel. Čaká v skrini na transport pod Vianočný stromček.
A minulý týžden mi prišiel email, kde sa pojednávalo o tomto produkte, na normálne serióznej báze.
Email ani nepadol do spamu, ale už je tam. Ako si našiel ku mne cestu – nevedno.
Takže tomuto už fakt nerozumiem.
Iný počítač, iná Ip adresa, iný vyhľadávač.
Alebo….DM večeria a pozerá pritom na tv, kde sú votrelci dávnoveku.
Ja som si pozerala neintelektuálne recepty v pc a čítala diskusiu prečo redne žĺtkový krém 🙂
Pomedzi to sme prehodili občas raz o tom , raz o hentom čo práve hovorili vo votrelcoch.
O nejakom tureckom meste tam hovorili jeden moment a o tom meste sme potom s DM pohovorili.
A predstavte si, že na FB mi prišiel odkaz na tretí deň, presne o tom meste.
A nakoniec toto.
To že mi ku koncu roku chodia kdejaké žiadosti o príspevok na psy, na mačky, zvieratá a tak, to je jasné…ja objednávam cez internet jedlo pre naše beštie, takže tomu rozumiem, že tie organizácie, majú kontakt na tieto domény.
Ale.
Poslala som príspevok na ochranu medveďa hnedého. Normálne na slovenského, medveďa hnedého. Nejaké záujmové združenie na Slovensku to bolo. Minulý týždeň.
A predvčerom nám prišla žiadosť z wikipédie o príspevok, ktorý mimochodom dávame každoročne, a ako všimné nám poslali utierku na riad s vyobrazením MEDVEDA.
Ja sa už normálne bojím chodiť po byte. 🙂

No a k samotnému jedlu.
Šúľance som robila včera na večeru s makom, dnes mal ešte DM aj do práce a kôpka mi ostala , že ju urobím aj na slano . Takže dnešná večera

 

Suroviny:

Na 4 až 5 porcií budeme potrebovať 

Na šúľance :
600g múčne zemiaky
150 g polohrubá múka
100 g detská krupica
1 čajová lyžička zemiakový  škrob solamyl
1 vajce
1 malá lyžička soľ
Na obloženie :
gazdovská prerastaná údená slanina
vajíčka
cibuľa

Postup

 

Zemiaky  v šupke, uvaríme deň dopredu vo veľmi slanej vode. V prímorských krajinách takto varia zemiaky priamo v morskej vode. Teda varili pred 50 rokmi, netuším, či sa to robí pri dnešnom znečistení vôd aj teraz.
Nemusíte ani deň popredu, ale tak, aby Vám stihli vychladnúť.
Studené zemiaky ošúpeme a na malej slzičke postrúhame. Kto má ten zemiakový lis tak môže prelisovať. V Jihlave napríklad Teta Pavla zemiaky melie na mlynčeku na mäso.
Zemiaky posolíme, pridáme vajce, škrob a viac ako dve tretiny múky a krupice.
Miešame rukami cesto a pomaly dosýpame múkou tak, aby bolo cesto stále ešte mäkké, ale pritom dobre drží svoj tvar a je hutné. 
Keď nemám váhu, tak dávam približne 15 lyžíc múky a 15 lyžíc krupičky. Ale nedávam ich nikdy naraz…najprv dám 10 a 10 a potom už prisypávam po lyžiciach podľa potreby.
Dáme variť veľký hrniec vody.
Cesto rozdelím na tri časti a z každej vytvarujem podlhovastú tenkú šišku.
Šišku krájam na centimetrové plátky a tie potom rozvaľkám na šúľky. 


Tie potom ešte porozdeľujem, lebo sú dosť dlhé. Zvoľte veľkosť aby Vám neviseli z lyžice. 
Len nedávno som si kúpila krájač na cesto a neviem ako som mohla bez toho byť. Ohromne sa mi s tým pracovalo práve v tejto časti výroby. Nakrájalo to rýchle a plynule a aj som šúľance prenášala pomocou neho do vody. 

Varila som v troch várkach, každú tretinu osobitne, ale ak máte velikánsky hrniec tak kľudne varte naraz.
Varíme kým cesto nevypláva na povrch a potom ešte necháme nejaké dve minútky v mierne variacej vode.
Vyberieme podberákom , premyjeme v studenej vode a vyklopíme do misy.

Fakt dobrú slaninu, prerastenú a údenú , nakrájame na kocky a cibuľu na rebierka.
Tak ale ak nechcete slaninu, dajte si údeninu akú chcete.
Keď robím šúľance na tento spôsob, opekám všetko v dávkach. 
Zvlášť slaninu, zvlášť cibuľu a šúľance tiež osobitne.
A používam obyčajnú panvicu. Nie teflónovú, nie s hrubým dnom. Obyčajnú plechovú.
Najprv vyškvarím slaninu a dám bokom. Potom opečiem cibuľu. Dám ju bokom.
Nakoniec šúľance. 
Kvôli tým šúľancom používam tú obyčajnú panvicu, pretože jedine na obyčajnej dosiahnem aby mali zlatú kôrčičku. Aspoň u mňa je to tak. Vy máte možno na to svoj fígeľ.
No a potom všetky hotové komponenty spojím vajíčkami.


Záleží od Vás či chcete volské oká s tekutým žĺtkom, alebo vajíčka premiešané.


Vajíčka upečieme a podávame.

U nás sa fŕka tabascom, a posýpa čerstvo drveným korením.
A nakoniec, posypem niečím zeleným. Buď jarnou cibuľkou, alebo petržlenovou vňaťou, alebo žeruchou. Všetko je dobré.

 

Krémová, hrachová polievka s párkom

komentáre 2

Keď som začala vnímať módu , v našich socialistických obchodoch nebolo veľmi čo vyberať.
A nie, nie je to fráza, ale holý fakt.
Všetko čo sa kupovalo, kupovalo sa cez nejakých známych.
Počnúc pančuchami a autami končiac.
Prišla móda čiernych pančúch. Bože môj, nikde ich nebolo dostať. Moja spolužiačka Anička Ivácková a Libuška Rusková, tým bolo hej. Ich maminky pracovali ako predavačky v galanterke. Ale boli prajné, dopriali aj nám a keď doviezli do obchodu čierne, tak sme mali všetky kamarátky.
Alebo, keď išli predávať na Radvanský jarmok, tak nám tieto maminky odkázali, že do stánku naskladnili aj koženkové bundičky a máme si prísť kúpiť.
Pamätáte sa na ne? Boli ako keby do pása a od pása bol naložený taký široký pás, ako keby sukňa, alebo volán, alebo neviem ako to mám popísať. A mali veľké gombíky a široký golier s fazónou. A kto nemal na tom golieri pripnutú kytičku umelého ovocíčka, alebo kvietkov, tak bol módny barbar a bez takej kytičky ani nemalo význam chodiť do kostola, lebo to bol strašný dešpekt od všetkých dievčat čo sedávali pred kostolnými lavicami, na lavičkách. Ja som takú nosila, aj na uštrikovanej baretke, čo som v nej nosila igelit, aby mi na hlave robila dôstojnú pufku. Šušťala som pri chôdzi a mávala som orosené vlasy.
Ale aj ja som mala šťastie v tomto smere. Moja mamička bola cukrárka v cukrárenskej výrobni a všetky predavačky potrebovali raz za čas, upiecť veľmi rýchle tortu, alebo škatuľu zákuskov. A všetky sa navzájom poznali a tak som mala aj ja možnosť, chodiť v podpultovkách oblečená.
A potom som začala pracovať na Okresnom národnom výbore, odbore územného plánovania. To je tam, kde sa vybavovali stavebné povolenia, územné rozhodnutia a vyvlastňovali sa pozemky. Tak, ja som tam bola , príliš malá rybička, a bola som tam obyčajná sekretuša. Ja som tie rozhodnutia len písala.
Ale, na voňanie, som používala výhradne deodorant Impulse a dokonca, som si mohla vybrať aj farbu, akú som chcela (bordový Red Pantera) a umývala som si zuby, zubnou kefkou Jordan a nosila som igelitky z tuzexu , značky jeans Wildcat.
Bože môj, to bola strašná doba.
V Maďarsku povolili v tom čase, súkromné podnikanie v malom a tak tam vznikalo strašne veľa trhovníkov s handrami, okuliarmi, topánkami, platňami a bohviečímvšetkým.
Chodili sme odtiaľ s plnými taškami a naviac so sklenenými, litrovými fľašami Coca coly, ktoré nám trhali rúčky na tých taškách.
Keď som mala 17 rokov, otehotnela som, vydala som sa.
Kočík mi poslali Egon s Evou z Drážďan a bola to absolútna bomba. Podľa toho kočíka ma poznali všade.
A potom v Selciach, keď otehotnela nejaká moja kamarátka, tak Egon s Evou, poslali aj im a boli svetové, aj oni.
Ponožtičky pre bábätká, také tie rozkošné, froté z Číny, čo boli tiež len pod pultom, tak som mala hádam za krabicu. Aj výbavičku, podpultovú som mala. Perinky, zavinovačky, vankúšiky, paplóniky, mi ušila krstná mama a vyšila moja sesternica , Martuška Cabanová, výstavným dierkovaným spôsobom, ako madeira. Bože a prach na pranie!!!!! Už som zabudla na tú značku. Ten bol tiež k nedostaniu a bývalá svokra mi ho priniesla celú, tú kartónovú krabicu, čo sa z nej vykladal do regálu. No. Neprišiel do regálu, ale ku nám do práčovne.
Rodičia môjho ex a musím priznať, že aj moja mamička, boli takí, latentní malomeštiaci.
Takí, čo vzišli z veľmi chudobných pomerov a z nejakého dôvodu si, finančne, veľmi polepšili.
Moja mamička piekla a môj exsvokor bol vedúcim, vo veľmi lukratívnom odbore, kde ste sa bez známosti, nepohli ani o krok.
A tak si mohla aj moja rodina a aj ich rodina, takpovediac dopriať.
Mali na to, ale nevedeli, ako s tým narábať a tak to bolo také úsmevné.
Keď som mala privítanie detí do života a fotili nás, bolo teplo, všetci sme mali oblečené ľahké oblečenie, krátke rukávy a exova mamka mala na tých, letných šatách prehodený kožušinový golier z líšky, ktorý nosievala na zimnom kabáte. Vôbec som to nepochopila, ale nikomu to neprišlo divné. Asi sa štylizovala do hollywoodskeho outfitu. Ešte aj paprčky jej z toho goliera , na tie krimplenové šaty, viseli.
A moja mamka, kým sme odišli na MNV, rýchle zalievala čokoládou nejaké zákusky a potom si narýchlo namaľovala rúžom pery . Nechty mala také špinavé z tej čokolády, ako keby práve vyfárala z bani, ale mala narúžované ústa.
Ja sa z nich nevysmievam a nie som krutá, len skrátka spomínam s láskou.
No a exova rodina, mala rodinných priateľov v Šahách. Pán bol presne na tej istej pracovnej úrovni ako bývalý svokor.
Takže tiež mali z čoho.
Áno, boli aj oni malomeštiaci, ale pani bola taká….rozhľadenejšia a viac rozumela, minimálne móde. A nezbierala porcelán so zlatým pásikom a poháre zo Zlatej Zuzany, ale ružový a na jedálenskej, ružovej súprave aj jedli v obyčajné, pracovné dni a ja som sa bála odrezať si na ňom rezeň, či ho nerozbijem a nemala na konferenčnom stolíku, prestrenú dečku, vyšívanú, krivou ihlou, ale mala ho podsvietený a s doskou z lešteného malachitu.
Bola to krásna pani a ja, tak upravenú dámu, som jakživ nevidela.
Taká slovenská Sue Ellen Ewing.
Oni nám zohnali spáleň, na tú dobu nevídanú. Aj oni mali presne takú istú. A pán nám tvrdil, že na Slovensku sú len tri. Či to bola pravda neviem.
Neviem odkiaľ bola, ale bola taká zaujímavá a nadčasová, že prisahám Vám, že šatníkové skrine mi slúžia doteraz a nikto by nepovedal, že sú staré 43 rokov. Sú skvelé a stále nemám v úmysle ich vymeniť.
No a, s pani som mala ísť na nákup do Budapešti, aby mi pomohla vybrať zimné vecičky na bábätko. Bola som v piatom mesiaci a prišlo mi veľmi nevoľno a tak som ostala u nich v byte a ona išla sama. Akurát som jej dala peniaze a okrem rôznych vecí, som ju poprosila aby mi kúpila paletku tieňov na oči, vo farbe hnedej. Ona mi pozrela do očí a vraví, hnedú v žiadnom prípade, tebe jedine zelené. A predstavte si, že zelenú paletu používam doteraz.
Ja som sa rozviedla a o tých ľuďoch som už nikdy viac nepočula na celých 43 rokov.
No a predstavte si.
Tento víkend boli u nás na chate vnúčatá aj s rodičmi na návšteve. A boli sme sa naobedovať v Mlýne.
Pred časom, sme prestali chodievať do tohto zariadenia, pretože ich terasa je postavená na žumpe a veľmi zle to tam urobili a je tam smrad. Personál tvrdil, že je to tým, že tam majú stojací rybníček, ale všetci vieme, že je to žumpa.
Kuchyňa je skvelááááá, ale čo z toho, keď to tam smrdí. Teda smrdí to na tej terase, ktorá by inak bola veľmi fajná. . Tak ostávame v reštaurácii vnútornej, ktorá nie je útulná. No všetko zle…. okrem jedla.
Tentokrát sme im znovu dali šancu, že to možno už nejako vyriešili.
Nevyriešili. Z terasy sme znovu zaspätkovali dovnútra.
No a obsluhoval nás Slovák. Ku Slovákom som ja veľmi zdieľna a hovorná a pustila som sa aj s ním do reči. Bla bla bla bla bla…a odkiaľ ste?
Zo Šiah.
Fíha. Tam som poznala jednu rodinu, ale je to už skoro 45 rokov a už ani netuším ako sa volali. Pán pracoval ako bla bla bla, pani bola veľmi krásna žena a mali dve deti čo sa volali bla bla bla.
Čašník : „Jasné, volajú sa takto a sú rozvedení už roky rokúce, a ich deti sa majú takto“
Strašne ma vždy potešia takéto veci. Dvaja úplne cudzí ľudia, z rôznych častí krajiny , v cudzom svete, sa stretnú a majú spoločného známeho.
Dobrý Manžel to nevie pochopiť, ako sa mi môžu stávať takéto veci. No stávajú.
Doma som sa pozrela na fb profily, tejto rodiny a zistila som, že pán aj pani minulý rok umreli. Deti, vďaka tomu, že jeden mal pred tými desiatkami rokov, 14 rokov a druhý rok, som pochopiteľne vôbec nespoznala.
Očividne sa rodine, po revolúcii , prestalo tak dariť, ako dovtedy. Minimálne to tak vyzeralo, ale je možné že sa úplne mýlim.
No a tak sme si dali vynikajúci obed v neútulnej reštaurácii a pozerali sme cez sklenenú stenu, na ľudí na terase, čo netušili, že si idú sadnúť na krásne miesto s výhľadom na malý rybníček a stromy a lúku, ale do smradu.
Dobrá Cerka Radka s Dobrým Vnukom Janíčkom , si okrem iného, dali hrachovú polievku a tak nádherne voňala a vyzerala, že mi prišlo ľúto, že som si ju nedala aj ja a hneď som ju aj uvarila.
Jednu hrachovku, tu už mám, ale táto je iná a mám zato, že jednoduchšia.
Taká chatárska.
A je skvelá, pochutili sme si.
Čo, ale je bezpodmienečne nutné, k jej uvareniu, je čerstvá vňať ligurčeka.







Suroviny:

Na 5 porcií budeme potrebovať

250 až 300 g suchý, polený, žltý hrach
2 nôžky párok
veľká kytica čerstvého ligurčeku
100 ml sladká smotana
2 rožky od včera
veľký orech masla + 3 polievkové lyžice olej

Postup

Do hrnca vložíme, prepláchnutý žltý, polený hrach. Samozrejme, môže byť aj nepolený, alebo zelený, ale ten sa varí o niečo dlhšie. Keďže hrach nenamáčam, tak používam ten žltý, polený a ten sa mi uvarí veľmi rýchle.
Hrach zalejem asi dvoma litrami vody a vložíme naozaj veľa ligurčeka a plytkú lyžičku soli.
DM vypestoval na chate už celkom slušný krík, tejto úžasnej bylinky a nalámala som tú najhrubšiu stonku, úplne celú.
Pridáme lyžičku soli.
Varíme, pokiaľ sa hrach neuvarí do mäkka. 
Kým sa hrach varí, rožky pokrájame na malé kocky. 
V panvici rozohrejeme maslo s olejom a opečieme kocky, do zlata.
Hrubé kusy stopiek od ligurčeka som vybrala, ale lístky som nechala.


Hrach,  zmixujeme  ponorným mixérom
Do polievky vložíme,  na tenké kolieska, nakrájané párky a vlejeme smotanu.
Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme.
Tým že som hrach zmixovala, tak mi polievka zhustla a doliala som ešte vodu. Necháme polievku chvíľu postáť, pretože sa Vám bude zdať, že je stále riedka, ak trošku schladne, tak aj zhustne a budete mať srdce na mieste.
Na ozdobu som ešte nakrájala lístky ligurčeka a posypeme krutónkami.

Omáčka s chuťou španielskych vtáčkov k varenému mäsu z polievky – pre začiatočníkov

Pridaj komentár

Keď som ostala na materskej, mala som 18 rokov. Môj prvý muž bol práve na dvojročnej základnej vojne, Dobrý Brat ako vysokoškolák bol na tej ročnej a moji Dobrí Rodičia, ktorý neboli ani päťdesiatnici, chodili do práce.
A ja som bola doma.
Tatík bol richtárom a chodil na obedy domov a mamička bola cukrárka, ktorá odchádzala z domu o pol piatej a prichádzala tiež o pol piatej, od rána do poobedia.
Nechceli nechať na mňa varenie a že si s tým poradia a mám sa venovať len Dobrej Cerke , dobiehaním školy a drobným prácam.
Ale tak nejako som sa predsa len začala učiť variť.
Po telefóne.
Mamička si uvarila kávu, dala nohy na stoličku a vravela mi ako mám urobiť zápražku do fazuľovej, alebo ako urobiť haruľu.
Vtedy to bolo tristné, neexistoval internet, ktorý by poradil. Boli len kuchárske knihy. A susedy.
Kuchárske knihy boli rôzne, ale vyznačovali sa hlavne tým, že neboli výpovedné.
Napríklad veta : poprášte rezne múkou.
To čo je.
Keby tam napísali : obaľte zľahka rezne v hladkej múke, každému by to bolo jasné.
Každá polievka začala : Pripravíme si z masla a múky svetlú zápražku.
To nech si nechajú, keď ja som netušila ako sa robí svetlá zápražka z masla a múky.
Takže som sa učila cez ten telefón.
Susedy som mala dobré.
V chladničke som našla mäso, ale som netušila, či je to bravčové, alebo hovädzie. No vážne, ako som to mohla vedieť.
Tak som zavolala na susedu od Ruskov a cez plot sme analyzovali. A predstavte si to, ona to ovoňala a povedala, že hovädzie mäso, vždy vonia po mlieku.
A namojdušu. Takto som rozoznávala hovädzie celkom dlho.
Alebo Zuzka, ktorá sa v skutočnosti volala Jiřina, ale jej svokrovci, starí gazdovia, si nevedeli s jej menom rady a tak ju premenovali. Tak prišla milá Zuzka, ani nevedela ako, k novému menu.
Tá ma zas naučila variť kelovú polievku.
Ona ale okrem toho mena, prešla aj z češtiny do slovenčiny. Takej nárečovej, selčianskej, starodávnej. Takou sa u nás nehovorilo.
My sme nehovorili floťírovie uteráky, kyslie fizólne, hámrik a podobne. Mali sme froté uteráky, kyslú fazuľu a kladivo .
A Zuzka mi vraví, že potrebujem kel a zelenô.
A ja sa jej pýtam, že čo to je zelenô. A ona na mňa hľadí ako puk. „Ty nevieš čo je zelenô, ty kde žiješ, z čoho Vy varíte? Veď bez toho neuvaríš skoro ani jednu polievku, ani rezancovú v nedeľu!“
Tak som prišla domov a zas som len volala mamičke.
Keď som jej zopakovala rozhovor, tak sme prišli na to, že zelenô, nie sú nejaké bylinky, ale zelenina ako mrva, petržlen, kaleráb a podobne.
Ale polievka bola dobrá , doteraz ju tak varím.
Alebo Vierka Vicianka.
Tá ma naučila robiť ryžu, takú prílohovú. Ja neviem, akú sme to mali doma kuchársku knihu, ale tam napísali akurát „podávame s ryžou“ ale ako som mala uvariť tú ryžu, nebola ani zmienka.
A vraví mi, že tú ryžu musím miešať tak dlho na oleji, kým mi nezačne vržďať ako sneh pod nohami.
Až sa vidím, ako som miešala a mala nahnutú hlavu, aby som nasmerovala ucho k tej vržďajúcej ryži.
Teraz, z odstupom desaťročí viem, že tá ryža mi vyšla, tak ako v najprednejšej reštaurácii – povedané slovami deda Olana.
Voda sa vsiakla do posledného výparu, bez toho, žeby sa mi čo len na pol centimetri štvorcovom, prichytila na dno hrnca. Zrnká boli dokonalé mäkké a jedno od druhého sa oddeľovali fúknutím. Dokonale osolené tak, aby bola zachovaná chuť ryže a tá soľ to len zvýrazňovala.
Mamka mi to do očí nepovedala, to teda ani náhodou, ale Dobrý Brat mi povedal, že keď sa rozprávala s Vierkou, tak sa jej pýtala, ako teda má robiť ryžu, lebo takú ako som ja vtedy uvarila, ona nedokáže. Potom si pamätám, že som bola u Hanky Kokavcovej a bola tam aj jej kamarátka, ktorej som zabudla meno, ale jej muž sa volal Vilo a ona sa veľmi vulgárne líčila. No a tieto sa sťažovali, že nevedia urobiť ryžu a ja s výrazom profesionálneho variča ryže, som ich túto váru učila .
Akurát som si na to spomenula, minule, keď som z ryže, uvarila dobreže nie ryžovú kašu. Tak veru 🙂
Keď som mala dvadsaťtri rokov, odsťahovala som sa z rodičovského domu, do môjho bytíku, ktorý máme doteraz.
Aj vtedy som musela volávať mamičke a s nezdarmi som sa nerada priznávala, lebo sa mi smiali.
Napríklad som kúpila hlávkový šalát a tešili sme sa na chrumkavú prílohu. A viete čo?
Ja som ten šalát oparila horúcou vodou!!!!!
My sme doma taký prílohový šalát nerobievali. Zo šalátu ktorý sa dopestoval, mamička varievala šalátovú polievku. A to sa mi nejako pomiešalo.
Alebo.
Chcela som urobiť kura na masle.
Minula som dve maslá, pretože som to kura nepodlievala, nejako som to nevedela či čo. Teda vedela.
Lenže.
Ja som ho varila v miske z jenského skla. A mamička ma upozorňovala, že nemôžem do nej, počas varenia, lievať studenú vodu, lebo by mi praskla. A ja som asi nevedela, že môžem naliať vodu hneď na začiatku, kým to položím na plyn. A počas varenia som sa bála doliať, lebo čo ak praskne ……. To , že tam môžem dať trošku horúcej, ma ani vo sne nenapadlo.
Podistým bolo toho viac, ale si to už nepamätám.
A nemyslite si, že sa mi to nedeje občas aj teraz.
Robí, ale v takom inom leveli, ako začiatočníckom.
Urobiť omáčku k varenému hovädziemu, som sa učila až v Mníchove.
U nás sa varené mäso z polievky okamžite zjedlo len tak, holými ústami.
Doteraz sa tak v Selciach jedáva a tak som ho jedávala aj ja v Mníchove.
DM nemal rád takto pripravované hovädzie mäso.
Nevedno prečo, pretože taká sviečková na smotane, nemyslím tým len tú omáčku, ale celé to kombo – knedlík, mäso, omáčka, to je tiež vlastne varené hovädzie.
Tak ale mne to vážne nevadilo, ja som veľmi rada pojedla všetko čo sa v tej polievke varilo.
Niekedy minulý rok, som mala ale tak nádherné mäso polievkové, že som z toho urobila „cigánsky obed“.
Takto to volala moja bývala kolegyňa Šárka Kachničová. V niektorých krajinách by ma asi odsúdili a napísali milión článkov, aká som rasisticky a neviem ako nekorektná a ešte by mi tento, malý a bezvýznamný blog zakázali.
Dúfam, že zdravý rozum každému súdnemu človeku napovie, že vo varení zostane ten starý slovník , nedehonestujúci človeka ako niečo, čo sa nemyslí zle, urážlivo a ponižujúco. Dúfam, že ma budete čítať s porozumením. Ide o spomienky.
Skrátka, ten cigánsky obed, je normálny hovädzí vývar s rezancami a mäso s paradajkovou omáčkou a knedlíkom.
A DM to ochutnal a nesmierne si pochutil.
Že to mäso vôbec nie je suché a žuvavé a tá omáčka skvelá a bla bla bla.
Neviem, kto mu to kedy takto uvaril.
A keď som včera rozmrazila balíček na polievku, videla som, že je to znovu ako stvorené , na tento typ obeda.

A rozhodla som sa, že ho urobím tak edukatívnejšie.
Možno o to nebude mať ani kto záujem.
Keď to beriem napríklad z hľadiska mojej rodiny, tak taká Dobrá Cerka, no neviem. Jej deti z hľadiska svojho stravovania určite nie, ona tiež netuším. Ja som takéto jedlá nikdy nevarila za jej čias. Neznášala som teplú uhorku a uvarené vajce a párky ako časť vareného jedla. Nenaučila som ju na tieto chute a neviem, či sa k nim prepracovala. Dobrý Zaťko? Netuším. Skôr nie.
Neter Julka určite nie, okrem rýb, nejedáva mäso, jej frajer čakateľ..netuším, ale som si istá, keďže to Julka nejedáva, tak to nebude ani variť a tým pádom sa to ani učiť.
Synovec Kubko. Jeho manželku Maťku som opisovala minule. Rozhodne nebude jesť ani párky ani hovädzie. Celá rodina prijala štýl života, ktorý sa zaoberá ochranou našej planéty, tým, že začnú od seba , aj keď sú to maličkosti.
Dobrý Brat s Dobrou Švagrinou? Je tam párok a ten sa u nás nikdy nejedol inak , ako s horčicou a chlebom. A preto sa nejedáva u nás ani taká frankfurtská polievka a wurstguláš. Teda jedáva, ale jedine v prípade, ak sa tam miesto párok, použije naša domáca údená klobása.
Rodičia, tak to áno, oni by si to dali. Je to také nemoderné a starodávne jedlo, takže keby si mali vybrať medzi stejkom a týmto, tak rozhodne si vyberú toto.
Nech je ako chce, recept som nafotila a tak ho teda s pomocou Božou aj vkladám na blog.


 

Suroviny:

 

Uvarené hovädzie mäso z polievky

Na omáčku  pre dve  až tri porcie :
3 polievkové lyžice olej
pol veľkej, alebo 1 malá cibuľa
pásik údenej prerastanej slaniny
1 nožička kvalitný párok
3 až 4 kyslé uhorky
1 uvarené vajce
2 čajové lyžičky horčica
1  plytká polievková lyžica hladká múka
250 ml sladká smotana
100 ml nálev z kyslých uhoriek
pol lyžičky soľ a čerstvo drvené korenie

Postup

 

 

Do rýchlovarnej kanvice si dáme zovrieť vodu.
Cibuľu očistíme a nakrájame na drobnučké kocky. Tak isto údenú slaninu.
Párky a uhorky zas nakrájame na tenké kolieska. 
Uvarené vajíčko na tvrdo, olúpeme a rozkrájame na kocky. Môžete použiť mriežkované sitko, ktoré sa využíva pri príprave zemiakových šalátov. 

Do kastróla dáme rozohriať olej a rozpražíme na ňom slaninu, možno nejaké 3 minúty. Pridáme cibuľu a tú restujeme do voňava.


Pridáme kolieska párky a uhoriek a prehrejeme všetko dovedna.
Pridáme horčicu a znovu premiešame.


Zasypeme polievkovou lyžicou (bez kopčeka) hladkej múky.


Všetko premiešame, múka nám absorbovala tuk.


Zalejeme horúcou vodou, tak aby bolo všetko prikryté tekutinou.

Vymiešame do hladka, používala som metličku.

Základ je celkom hustý a v tejto fáze prilejeme do neho uhorkový nálev.
Pridáme sladkú smotanu.

 

Teraz vsypeme kocky vajíčka.

Všetko znovu premiešame a necháme prevrieť na jednu bublinu.
Vypneme.
Ideme dochucovať.
Najprv pridáme pol lyžičky soľ a namelieme hojne celé korenie. 
Ja som mala omáčku celkom hustú, asi som dala viac múky, tak som priliala znovu uhorkový nálev. Znovu necháme na jednu bublinu prevrieť.
Ak sa Vám zdá, že máte tej uhorkovej chuti už príliš veľa, tak miesto nálevu, môžeme použiť varešku samotného, uvareného vývaru, alebo vody. 
Ak ste minuli nálev a zdá sa Vám to mdlé, pridajte pár kvapiek citrónovej šťavy.
Naopak ak je Vám to príliš kyslé, tak pridajte pol lyžičky cukru.
Všetko záleží od Vašej chuti. Ja som okrem toho nálevu a horčice nepoužívala nič iné.
Mäso z polievky musí byť dokonalé studené, najlepšie je uvariť vývar s mäsom deň dopredu.

Tá diera, tak v tom bola kosť z rebra, vytiahla som ju úplne ľahko, dvoma prstami.
Veľmi ostrým nožom, ho krájame na plátky a dáme ho prehriať do mikrovlnky.
Nemyslite si, že všetko vyjde dokonale ako na fotkách na internete. Aj mne sa z úplného konca „nakrájalo“ seno. 🙂

Ja osobne som uvarila ako prílohu ryžu, ale keď robievam španielske vtáčky v smotanovej omáčke, tak dávam knedlík.

Halušky do polievky z kuracej pečene

komentárov 8

Ja to teda neviem celkom naisto, ale tak si myslím, že keď ja som bola malá a potom keď bola malá Dobra Cerka, ešte nepredávali kuracie pečienky , tak ako ich predávajú teraz.
Vtedy sa predávali pečienky priamo v kurčati zabalené.
Vôbec si nepamätám, ani nemám zachované, žeby sa predávali samostatne v akomkoľvek množstve. Je to nakoniec viac ako štyridsať rokov, bisťubohu.
Keď mamička kúpila kurča s pečienkou v útrobách, tak mi ju urobili na masle.
Strašne som to mala rada.
A potom sa mi narodila DC a keď prišiel jej čas, tak aj ona mala strašne rada pečienku na masle a tým pádom som ja s ňou skončila.
A neviem či práve preto, sa aj pečienkové halušky u nás nejako zvlášť nerobili.
Alebo možno preto, že sa musel nainštalovať mäsový mlynček a to bola oštara. A ešte väčšia ho umyť.
Moja Stará Mamka Betka z Podkoníc, mala okrúhle výročie a pri tej príležitosti, pricestoval aj jej brat Milo s manželkou Marlen z Chicaga.
To Vám bola sláva.
No a tam v tých Podkoniciach sa hodovalo hádam týždeň.
A čo si pamätám, tak v takom velikánskom hrnci, boli narobené pečeňové halušky.
Zašila som sa pri tom hrnci a jedla som ich lyžicou holými ústami.
A odvtedy som niečo také nikdy nezažila.
Mať hojnosť pečeňových halušiek.
Tentokrát bol dôvod že som raz nevedela, ako mám tú pečeň zmixovať.
V robote sa mi to nedalo, lebo toho bolo málo a nechytili sa do nožov.
Tak som halušky skrátka nerobila.
A minulý rok na chate, som túto záležitosť predniesla pred Dobrou Svokrou.
A tá mi vraví, že prečo to nerobím tyčovým mixérom. Že ona hocikedy videla v TV ako rôzni kuchári to robia s tým.
No ozaj som nevedela prečo.
A tak som to hneď aj skúsila.
A ozaj!!!!!
Odvtedy som robievala halušky ako na bežiacom páse.
Kým som neprišla do Mníchova.
Ja tu nemám haluškár. Viete, to plechové, čo má dlhú rúčku a dno je predierované.
Halušky robievam veľmi málo, lebo som si myslela, že DM s nimi nenachovám. Ale čuduj sa svete, prišiel na chuť strapačkám. Skoro som odpadla. Také čisté slovenské jedlo on má rád.
A keďže som nemala ten haluškár, tak ja ich normálne hádžem z lopatky.
A tak som skúsila hádzať aj pečienkové halušky.
A ide to.

Ja viem, že som neobjavila Ameriku, ale pre mňa zistiť to, bola veľká vec.

No a rozprávala som sa s jedným internetovým kamarátom a ten hovoril, žeby si hneď urobil pečienkové halušky, ale nemá si ju ako pomlieť a nemá ani haluškár.
Tak preto to vkladám ako užitočnú maličkosť pre ľudí, čo sú nezdohadlivý ako som ja.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   5 porcií

Suroviny:

300 g kuracia pečeň
1 vajce
1 malá červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
jemná strúhanka asi 8 polievkových lyžíc
1 čajová lyžička soľ
1 polievková lyžica majoránka

Postup

Do vyššej a úzkej nádoby vložíme pečienky, očistenú a nahrubo nakrájanú cibuľu a obielený cesnak. Nakoniec pridáme celé vajce.
Ponorným tyčovým mixérom zmixujeme do hladka.
Odporúčam vložiť nádobu do umývadla a tak mixovať. Je to činnosť krvavá.
Preložíme tekutú zmes do misy, pridáme lyžičku soli a dosypeme jemnou strúhankou.
Dala som 10 polievkových lyžíc.
Mala som celkom malé vajce, tak sa mi zdalo cestíčko príliš husté, ale na hotovom nočku to nebolo badať. 
Asi to bolo len zdanie.
Ak by ste robili cez haluškár, tak treba tej strúhanky dať menej, pretože by cesto nepretieklo cez otvory.
Nakoniec zamiešame lyžicu sušenej majoránky.
Časť cesta rozotrieme na doštičku, oprieme si ju o hrniec s vriacou vodou, roh nakloníme tesne nad vodu a hrotom lyžičky , veľmi rýchlymi pohybmi, odsekávame  maličké kúsky.  
Musia byť maličké, pretože vo vode naberú na objeme. 
Skúste najprv pár a až potom choďte na ostro.
Lyžičku si občas namáčajte vo vriacej vode. Ja používam koktailovú, ktorá má dlhú rúčku, je ako stvorená pre tento účel.


Pravou rukou som fotila a takmer mi spadol mobil do hrnca.
Keď máte lopatku už celú nahádzanú, nechajte variť nejaké dve minútky a dierovaným podberákom vyberte.
Ja som nepremývala.
No a pripravte si ďalšiu lopatku s cestom  a takto pokračujeme, kým neminiete všetko.
Haluštičiek je dosť a u nás sa zlikvidujú úplne všetky, ale pokiaľ by hrozilo že zostanú, nie je problém ich zamraziť.
Nie sú také úhľadné ako bývajú cez haluškár, to je fakt. To sa nedá nič robiť.


Takže milí začiatočníci a všetci čo boli za somára, tak ako ja. Hádam Vám toto pomôže.

Párkový twister pre detičky

Pridaj komentár

parky hlavna

Vždy ma pobaví, keď robím recepty pre detičky, pretože tie,  ako prvý,  vždy konzumuje dobrý manžel. Čo sa týka normálnych hlavných jedál….no tak to je v pohode…ale bolo výborné , keď dostal pred seba jahôdkových trpaslíkov, alebo chuťovky v tvare rybiek a lodičiek. Toto jedlo mal na dnešné raňajky…bolo vtipné , že nám prišli dnes montovať do bytu požiarne detektory ….fakt mocní chlapi a DM sedel za stolom,  pred sebou opekané párky s cestíčkom,  práve som mu vytlačila pomarančový džús a dorobila šalát. Chlap s vlasmi az po zadok, bruchom väčším ako moje a hlasom takým mocným, že prekričal aj môj, sa tak na ten načančaný stôl zapozeral a so silným bavorským prízvukom povedal, že mu veľmi závidí.

Ja viem, že robiť takéto veci je prplačka…napríklad tieto twistery. O čo by bolo jednoduchšie..párky úplne normálne uvariť a podávať ich s úplne bežným rožtekom.  Ani ja nemám času na rozdávanie…a hlavne nie pri Dobrej Vnučke, tá ako otvoríme oči, neustále niečo melie a neustále jej musím byť k dispozícii, tak je pravda taká, že ani mne sa nechce s tým hrať…ale keď už urobím…no je to na nezaplatenie….keď Vám taká DV povie….Omka Ty si výborná kuchárka. Dorka ešte raz, prepáč mi, že som nedodržala v sobotu sľub…maminka Ti to určite ukáže, aby si toto ospravedlnenie prečítať.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Párky
Jednoduché cesto z hladkej múky a vody
(viac v texte)
Olej

 

Postup

Postup je v zásade jednoduchý. Ja som mala doma cesto na pizzu, to čo je už rozvaľkané, tak som použila kúsok z neho, ale nie je nič jedoduchšie urobiť si ho z hladkej múky a vody. Múku vypracujeme prstami ako plastelínu, rozdelíme do guľôčok a tie rukami rozváľame do pásikov. Viac múky ako necelú šálku určite potrebovať nebudete.
Každú párku napichneme na špajdlu. Prvú som napichla na kovový ražník, ale drevené sú lepšie, pretože nepália, keď twistery budete otáčať.

parky s nozom parky twistovanie parky plnenie

 

 

 

 

Nožom režeme špirálu do párky až po špajdlu a ťaháme ju dohora. Párku roztiahneme.
Do medzier vtlačíme pásiky cesta.
Olej rozohrejeme a twistery zo všetkých strán opečieme.

parky pred opekanim
Podávame teplé.

Parížska šľahačka

komentáre 4

slahacka hlavna

Veľakrát som deklarovala pri mojich rcp, že moja mamička je bývala profesionálna cukrárka, ktorá od svojho vyučenia nerobila nič iné, len cukrárčinu. Popri práci v cukrárenskej výrobe, boli jej zákusky svedkom mnohých, mnohých  svadieb, krstin,  karov,  osláv, promócií a pod. Jej torty boli pred mnohými a mnohými nevestami, jubilantami a podobne. .  Mala vlastnú dielňu aj doma a týždeň, čo týždeň sme spolu piekli. Pamätám sa…keď sa pred 40 rokmi vydávala naša suseda Betka….upiekla svoju prvú štvrocovú poschodovú tortu a poťahovala ju falošným marcipánom….pred 40 rokmi !!!!!!. V tom období nám často chodili fotky od príbuzných z Ameriky…ako chodili po svadbách, tak nám vždy posielali fotky toriet ….a ona vymýšľaľa ako ich v tedajších podmienkach upiecť a nazdobiť. Jej torty sa vážne piekli do celého Slovenska. Raz sme vymysleli tortu, ktorá bola trojposchodová, celá biela a bola nazdobená modrými ružičkami a kvietkami a striebornými vlasovými lamelami. Modrú farbu si namiešala, tak aby nekričala, aby bola tlmená a nebolo to gýčové  a lamely som ako dievča vyrábala zo sáčkov na mikulášske darčeky. Nech Vás to nemýli…že no Bože…biela torta a modré kvietky…bavíme sa o dobe pred 40 rokmi. Keď si predstavím, čo všetko sa v dnešnej dobe už dá kúpiť a uľahčuje zdobenie, veľkých svadobných toriet a čo všetko si ona musela vyrobiť na kolene. Tých pozváraných foriem, tých vyrobených podpier zo štrikovacích ihlíc. Tých konštrukcií na labutie jazierka..  Ach jaj. Ešte aj teraz keď už má 80 rokov , chodí o dvoch barlách, trpí neznesiteľnými bolesťami kostí a má okolo seba veľa pomocníkov, dokáže upiecť na rodinnú oslavu. Je pre mňa veľká česť, že sa môžem riadiť jej radami, jej skúsenosťami, že s každou maličkosťou, ktorá mi nie je jasná, ohľadne pečenia, zdvihnem telefón a kašlem na to, koľko bude ten hovor z Mníchova do Seliec stáť….rozoberám to s ňou aj hodinu. A je mi veľkou cťou, že na také bežné pečenie, už sa spolieha na mňa….A viete čo ju nenormálne baví? Keď jej púšťam na jutube rôzne nové techniky výroby cukrárenských ozdôb, kvetov, ako zdobia veľké torty, malé cukrárenské dezerty…..Je úžasné sledovať tú starú,  zrobenú, na smrť chorú ženu, ako sedi pred nojbučikom, s rukou na myši a tými najmocnejšími okuliarmi na očiach aj dve hodiny. Potom si vzdychne a povie…ach, kde sa podela moja sila, kde sa podela moja sila….keby som len bola o 15 rokov mladšia a zdravšia tak to všetko poskúšam. A prečo som písala takéto mohutné entrée?  Pretože okrem iných vecí, naučila som sa od tej vynikajúcej cukrárky , čo je moja mamka….aj túto jednu….parížska šľahačka, nie je parížsky krém. Môžu Vám to tvrdiť kované odborníčky v x rôznych internetových diskusiách, na receptových portáloch a doménach, že toto je krém…nie je to pravda…šľahačka je šľahačka a krém je krém. Absolútne som nepostrehla dobu, keď začali gazdinky parížsku šľahačku volať a zamienať za parížsky krém. Som nad tým úplne vážne premýšľala a jediné čo ma napadlo, bolo to, že v angličtine aj nemčine sa občas šľahačková smotana prekladá, ako cream a tak sa nejako pri guglovani a prekladani takto udialo.  Parížsky krém je toto.
Parížskou šľahačkou poťahujem zákusky, jednoposchodové torty, dezerty. Pri nich musí byť istota, že sa skonzumujú do jedného, maximálne dvoch dní. Na tretí deň je viditeľne šľahačka už stará a garantujem Vám, že sa pokiaľ nie je v chladničke..tak aj pokazená. To akokeby ste mali šľahačkový zákusok jesť na tretí deň….to je už vážne cez čiaru. Parížska šľahačka nie je skrátka trvácna, ako je parízsky krém. Parížska šľahačka nie je pevná, ako parížsky krém…..ona Vám nestuhne, tak ako krém….v nej nie je maslo, ktoré zabezpečí hutnosť a pevnosť…nie je vhodná na plnenie zákuskov a už vôbec nie rolád. Ano ja som ju použíla v tomto dezerte, ako náplň, ale išlo o nízky korpus, ktorý držal aj hrubá vrstva ovocia a vedela, som, že ten zákusok ako naplním, tak sa okamžite aj zje.
Pozrite, pokiaľ budete trvať na tom, že Vám to funguje…ja sa vážne nechcem hádať….moje slová nie sú mantra a robte tak, ako Vám to vyhovuje. Každá z nás má svojho učiteľa a ten môj ma to naučil takto.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    Toto mnoštvo šľahačky je na potiahnutie veľkého plechu zákuskov, alebo veľkej torty. 

Suroviny:

500 ml sladká smotana na šľahanie, ja som mala 32 %
150 g kvalitná  horká čokoláda na varenie  (viac v texte)
4 PL kryštálový cukor

Postup

Deň dopredu uvaríme základ na parížsku šľahačku.
Ja som použila 32% smotanu, ale robila som aj z 30 % a šlo to.
Do smotany nalámeme čokoládu…obyčajne dávam do pol litra 150 g dobrej,  tmavej,  horkej  čololády na varenie. Teraz som mala len 50 g, tak som pridala ešte 2 preplnené lyžice kakaa.
Ja obecne radšej dávam čokoládu, hoci moja mamka tá bežne robila aj z kakaa. Z kakaom sa mi veľmi zle manipuluje…čokoladá je taká čistejšia….na kvalite šľahačky som rozdiel medzi kakaovou a čokoládovou nezbadala.
Smotanu dáme variť a stále miešame, kým sa čokoláda neroztopí. Potom privedieme do varu len  na jednu bublinu a hneď odložíme zo zdroja tepla. Necháme vychladnúť a odložíme do chladničky do druhého dňa.  Na chladničku rozhodne nezabudnite, čím je smotana chladnejšia, tým lepšie sa vyšľahá.

Na druhý deň, môžeme ešte základ dať na 10 minút do mrazničky….v žiadnom prípade nie na dlhšie. Ja si to vzdy, ked varím základ poviem, že to urobím, ale vždy na to zabudnem. Takže toto môžete vynechať.

Vyberieme šľahačkový základ a vyšľaháme pevnú šľahačku…tu musíte dávať pozor, aby ste ju neprešľahali. Merala som čas koľko mi trvalo šľahanie a bolo to 5 minút. Samozrejme nie je to pravidlo.

slahacka po vyslahani
Šľahačka drží tvar a môžeme ju striekať aj ozdobnou trubičkou.

slahacka drzi tvar

A je hotovo, môžeme použiť ako sme mali v pláne.

Jednoduchá torta s ovocím a parížskou šľahačkou

Raňajkové kvietky pre detičky

Pridaj komentár

ranajky bez zeleniny

Dorka s Janíčkom, moje vnúčatá…tak majú veľmi zlé jedácie obdobie. Tu sa mi chce povedať, že štastná to mamka, ktorá nemá starosti so stravovaním svojho dieťatka. Tak Janíčko je autista, takže tam sa s tým, že bude jesť len vyberané jedlá do bezvedomia, tak nejako počíta. Janíčkovým hlavným autistickým znakom je to, že nerozpráva a slovám ani  nerozumie. Ale nebojte sa….jeho prvá papagájčina obsahovala…“kouáčik dáme, kekík dáme“. Že si má priniesť papučky, tak to bude na Vás pozerať ako puk , hodí rozmrzene rukou a odíde sa hrať so stavebnicou, ale keď mu povieme prines piškótku…tak to utekáááááááá. Aj Janíčko , aj Dorka sú úplne ako ich ocko, na sladkom by vedeli existovať a normálne jedlo len pobabriť. Už som tu raz písala, ako mu strčili večer do úst kúsok hrušky a ráno nechcel piť mliečko…a až potom zistili, že ten kúsok hrušky starostlivo držal v ústach, celý večer (vôbec netuším ako si s tým dokázal umyť zúbky), spal s ním a ráno ho konečne od nej oslobodili…hrušky hnusnej. A raňajkuje jedine sladké…makovník, vianočka…a na tomto by dokázal existovať aj týždeň. Občas suchú žemličku.   Druhá stará mamka, ktorá chodí vyzdvihúť Janíčka do autistickej škôlky,  spomínala, že Janíčko normálne jedol aj chlebík so špenátovou nátierkou, hovorili tety škôlkárske vraj….tak toto kým nebudem vidieť na vlastné oči, veriť nebudem.  Dorka tak to je iná káva….strašne by som chcela vedieť frekvenciu obľúbenosti jej jedál. Teraz sa vezieme na vlne cestoviniek s červenou omáčkou. A keď som ich varila už 4x za sebou, tak sa mi chcelo kričať. Dorkina maminka je zúfala…Moja Dobrá Cerka varí veľmi rada…a musím podotknúť, že aj veľmi chutne. Lenže, potom mi úplne bezideová zatelefonuje, že uvarila sviečkovú, alebo lasagne, alebo maslové rezne a nikto to absolútne neje…Ona zas chce kričať zo sotéčiek, ktoré musí točiť. Ja jej verím, že takéto varenie je frustrujúce. V tomto smere som požehnaná, pretože varím pre jedného, vcelku dobrého stravníka.
Dorka je dobrý adept na surovú stravu…čo sa týka ovocíčka…jeda moja…jedla by ho na kilá. A aj vybrané druhy zeleniny…hlavne tej sladkej…kápia, mrkva, sem tam uhorka. Keď dostane pred seba hlboký tanier načistenej, na jeden hlt nakrájanej zeleniny…spucuje ho mehom binúty. Hlavnú zložku jej raňajok u mňa tvorí zelenina…ten obložený rožtek, rožtek vo vajíčku, alebo nejaký chlebík je tam tak nejako len do počtu. Jej maminka je taká istá, ak jej načistím kilo jahôd, tak zje kilo jahôd, keď jej očistíme kilo hrozna, alebo pol červeného melóna…tu musím aj odkôstkovať, tak zje všetko do poslednej mrte.  Keď Dobrá Cerka čakala Janíčka, tak som z Mníchova priniesla čerstvý hrášok…hrúzu hrášku. Kým bol v luskoch, tak tam ležal chudáčik…ale ako som ho komplet vylúpala…jeda moja…aj Dobrá Cerka, aj Dobrá Vnučka, ten hrášok jedli lyžicou a zjedli do poslednej guličky.
Jedenie DV počas dňa…tak to je jedna katastrofa, keď ju mám na prázdniny, tak mám chuť si to hodiť. Ona si sadne k obedu, ak mám šťastie, tak po prvom hlte povie….ja si to neprosím, ale väčšinou si sadne a rovno povie, že si to neprosí. A pritom kedysi sa za tým jedlom išla zblázniť. A palacinky s nutelou jej odmietam robiť ako hlavné jedlo…nech sa na mňa nikto nehnevá. Na palacinky chodieva s deduškom,  po nejakej ich spoločnej aktivite a dúfa, že ich bude dostávať stále…no to určite.
Každé prázdniny mávam Dorku, Janíčka, dostáva druhá stará mamka, ktorá sa maximálne oddala štúdiu autistických detičiek a Janíčko má v nej dokonalú parťáčku. Už teraz sa pripravujem na frustrujúcu časť…jedenie a skúšam všetko možné, aby som mala variabilný repertoár.
Tieto párkové kvietočky som videla na pintereste, ohromne sa mi páčili a keď sme boli na veľkom rodinnom nákupe, videla som aj prepeličie vajíčka a spomenula si na to. Ich výroba bola naozaj veľmi jednoduchá a nepokazila som ani jeden kvietoček. Akurát pre Dobrého Manžela by som musela urobiť teda riadnu kyticu, aby som ho nachovala. Je to fakt tak na detské ústočká. DM zjedol vzorku a dorobila som mu klasický hemendex z prepeličých vajíčok. Nesmierne si to pochvaľoval.

ranajky skrupinky

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

párky, prepeličie vajíčka
olej, špáratká

 

Postup

Párky rozrežeme po dĺžke na dve polovice. Z jednej strany do nich nerežeme hrebienok, nenarezávajte veľmi do hĺbky, aby sa Vám párka pri zatáčaní neroztrhla.
Skúsime ju zatočiť, tak aby mala pekný okrúhly tvar a zvyšok párky odrežeme. Ak by bola párka dlhá tak ten okrúhly tvar nedosiahnete.
Konce párky zošpendlíme špáradlom dokopy. Drží to…neobávajte sa.

ranajky priprava
Na panvici rozohrejeme olej a opečieme kolieska najprv z lícnej strany….špáradlá stále v pohode držia.
Prevrátíme ich a vklepneme do stredu koliesok vajíčka.
ranajky opekanie ranajky pecenie s vajickom
S rozklepávaním prepeličích vajíčok je trochu práca. Ich škrupinka je krehká, ale tá vnútorná blana je pevnejšia ako pri slepačích. Drží ako čert. No a čo si budeme hovoriť, tie vajíčka su prťavé. Doporučujem naklepnúť poriadne ostrým tenkým nožom. Pri manipulácii sa mi neroztrhol, ani jeden žĺtok, sú dobre celistvé.
Pečieme kým nebudú volské oči ztuhnuté. Špáradlá stále držia.
Po upečení ich preložíme na tanier a odstránime špáradlá…kvietky v pohode držia aj bez nich.
Obložíme podľa ľubovôle.
Vážne sa mi veľmi páčia…
ranajky so zeleninou

 

 

 

Zeleninové ozdoby – srdiečka, kvietky

1 Odpoveď

zeleninka hlavna

Toto sú tie veci, ktoré vidíme x-krát niekde v klipoch na internete. A stále si pomyslíme, jejda aké milé a hneď si predstavujeme, kde by sme ich asi vedeli využiť. A akonáhle ten klip skončí , v tú ranu zabudneme ako sa to robí, čo všetko tam bolo a podobne.  U nás sa zelenina jedáva na kvantá, vážne….zistila som to až vtedy, keď som každé ráno k raňajkám Dobrému Manželovi načistila papriku, uhorky, mrkvičku, sem-tam reďkovky a nikdy nie paradajku. Zje k tej obloženej raňajkovej veci, vždy kompletne všetku zeleninku. Keď som bez neho na SK a je doma sám, zeleninka sa neje, pretože nemá nožičky, aby prišla sama z obchodu a už vôbec nemá ručičky, aby sa očistila, umyla a nakrájala.
A Dobrá Vnučka…spotreba červených paprík, chrumkavých mrkvičiek, sem-tam reďkovky a nikdy nie paradajok, koľkokrát jej očistíme k raňajočkám, toľkokrát sa všetko popapká. Dobrý Vnúčik ten na to kašle…ako autista jedáva len vyvolené potraviny a zeleninka k  nim rozhodne nepatrí. Keď mal dva roky, pijával ráno mliečko z dudlíkovej fľaši. Večer mu rodičia vtisli do ústočiek kúsok sladkej hrušky (DV ich vtedy zjedla naraz hádam aj 4 ) Ráno ocko bezradne pozeral, ako Janíčko mliečko nepije a to už bolo čo povedať, pretože ako autík , tento rituál potreboval. Až po hodine si všimli, že má líčko nezvyčajne vyduté…a čo sa nestalo…milý Janíčko držal ten kúsok hrušky v ústach celý večer,  celú noc a držal by ho hádam aj do skonania sveta….ale aby ju zjedol,alebo vypľul….toto autíci nerobia.  Keď vykrajujem Dorke zeleninku , tak mi vždy povie, že som najlepšia Omka, ktorá je slúžka princeznej Dorky…a tak jej slúžim.
Keď nakúpim zeleninu, vždy viem, že si prídávam prácu, pretože aj keby mali DM a DV celú misu pred sebou…ak by nebola pripravená, očistená, nakrájaná…..tak si ju ani nevšimnú . A tak to robím ja a vždy SA všetko zje. SA je skrátka potvora.

Btw…vzhľadom k ničotnosti, ktoru vkladám, tak som toho popísala toľko, ako keby to bola večera o 4 chodoch 🙂

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

vajcovité čerešňové paradajky
konce uhoriek, alebo párok
mrkva, uhorka

 

Postup

Na srdiečko potrebujeme oblé konce  z dvoch paradajok , ktoré majú vajcovitý tvar. Keď som sa usilovala o srdiečko z okrúhlych čeršňových , tak to srdce bolo natoľko puckaté, že až nemalo tvar.  Pokiaľ máte snack uhorky…také čo sú veľké ako nakladačky, tak aj z toho sa dajú pohodlne urobiť, alebo ked odrežete obidva konce párok, skrátka nech to majú komponenty  taký vajcovitý tvar. Prerežeme  obidve paradajky v rovnakom smere  došikma a potom musíte jednu odrezanú polovicu pretočiť a priložiť k druhej polovici, druhej paradajky. . Chvíľu sa možno dokrútite, ale nakoniec na to prídete.  Doporučujem prvú a druhú urobiť na tých horšejších kúskoch a keď už budete vedieť ten grif, tak siahneme po tých tvarove krásnych a urobíme z nich reprezentatívne srdiečka. Na hotovom srdiečku je vidieť, že tú jednu paradajku som nemala rezať až tak šikmo.

cela paradajka prerezane paradajky hotove srdiecko

 

 

 

 

Kvietky sú jednoduché, ja som ich robila zo snackovej zeleniny, takže boli malé, tak na raz do úst.

mrkva uhorka hotovy kvietok

 

 

 

 

Aj keď sa Vám bude zdať, že Vám vznikne z toho veľa „odpadu“…ten som spracovala do takého malého šalátu a nič neprišlo nazmar.

ranajky

 

Ako pekne uhladiť krémový povrch na roláde

Pridaj komentár

rolada po uhladeni

Krémovú roládu som veľmi nerada robila a vždy som jej povrch radšej nejakým spôsobom  kamuflovala posýpkami, alebo čokoládovou polevou. Skrátka som ju nikdy nevedela uhladiť. Až raz mi mamička poradila tento fígeľ…možno ho poznáte…ja som ho nepoznala a možno niekomu pomôže.

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 2 porcie

Suroviny:

papier na pečenie

Postup

Je to veľmi jednoduché. Spravíme si úzky papierový pás. Ja som si ho vystrihla z prebývajúceho silikónu.

Roládu na začiatku tým pásom , akokeby obopneme a bez prestania jemne ťaháme až na druhý koniec.
Krém, ktorý nám ostane na papieri namatláme na menej viditeľlné roládove miesta. A to je všetko.

rolada uhladzanie povrchu

Ako si urobiť čerstvú paradajkovú štavu bez mixéra

Pridaj komentár

paradajkova hlavna

Pasirovane paradajky su zalezitost na ktoru nedam dopustit…su konzervovane….no dobre…verim, ze to nie je stastne riesenie, ale pri nich mam istotu, ze su robene zo zrelych paradajok. Teda istotu pri takomto artikle clovek nema istotu nikdy…vsakze.  V Selciach pestujeme paradajok vela…fakt vela, pretoze ich mame velmi radi. Rastu a dozrievaju na slnku, krasne vonaju. A je uplne blaznovstvo kupovat vtedy pasirovane paradajky….vtedy sa rozvaraju tie velke slnecne …a ked chceme naozaj rychlu rychlu paradajkovu omacku na spagety…prosim pekne..skuste to takto.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Velke cerstve paradajky
struhadlo
lyzicka olivoveho oleja
cerstve bylinky
sol, cerstvo mlete korenie

paradajkova stava surovina

Postup

Paradajky rozrezeme a struhame ich na struhadle az na supku.

paradajkova struhanie
Stavu zakvapkame olivovym olejom, pridame nasekane bylinky, osolime a okorenime…
Hotovo.
Zamiesame do uvarenych horucich spagiet…alebo ju pouzijeme do bezneho varenia.