Z obezity som začala mať príšerné zdravotné problémy, aleže hrozné. Tu už nejde o estetický zážitok z pohľadu na mňa, mne ide vážne o život.
A tak som nezačala držať diétu.
Nenormálne mi vnútorne pomohla moja internetová kamarátka, ona vie ktorá.
Nechala si zrolovať žalúdok.
Schudla takmer 60 kíl, pri výške, tipujem 160 cm a vyzerá teraz nesmierne sexy.
Niežeby ma neinšpiroval jej vzhľad, ktorá žena by nechcela nosiť konfekčnú veľkosť z normálnych obchodov.
Naša suseda na chate, Kendysova Marcelka, mi neustále vraví, že na to, akú mám monštróznu postavu (tento prívlastok ona nepoužíva, na to je príliš taktná dáma), tak sa viem úžasne obliecť a nakombinovať a aké skvelé doplnky používam. Poteší to, čoby nie. Ale som pri nakupovaní limitovaná a ja nechcem byť limitovaná ničím, okrem môjho veku.
Deravé rifle by som si neobliekla ani keby som mala konfekčnú veľkosť 38. Príde mi to v mojom veku nesmierne infantilné a podľa môjho názoru to nosia len ženy, ktoré nedokážu starnúť. Ale nakoniec, moja vec to nie je a každý nech si nosí čo chce.
Možno túto vetu pri korekcii aj vymažem, lebo sa ma rozhodnutia iných žien vážne netýkajú.
Skôr som sa nechala inšpirovať jej stravovaním, vyplývajúceho zo zákroku.
Ona mohla jesť 150 ml stravy každé tri hodiny a piť po dúškoch.
Po zákroku a nejaký čas po ňom, mala nastavený režim tak, aby vyhovoval jej operovanému žalúdku. To je normálne,
Ale po určitom čase, ktorý jej stanovil lekár, mohla prejsť na normálnu stravu, akurát mohla jesť každé tri hodiny a len stopäťdesiat mililitrové množstvo.
Jedla všetko na čo mala chuť.
Mohla si kľudne dať 150 ml zmrzliny a o tri hodiny vyprážaný rezeň s kašou. Stopäťdesiat mililitrové množstvo. To je tak lyžica kaše a dve hryznutia.
Možno si stanovila, že bude jesť menej kalorické jedlo, ale som presvedčená, že keď si jej telo vypýtalo chlieb s masťou a škvarkami, tak si ho dala. 150 mililitrov.
Nie je to veľa. Ale je to každé tri hodiny , počas 16 hodín, ktoré nespí.
Covidovej infekcie som sa bála, ako každý tučný človek ku šesťdesiatke , čo má cukrovku, vysoký krvný tlak a problémy s dýchaním a nefunkčnou štítnou žľazou a problémami so srdcom.
Ja som vážne, vážne verila tomu, že pokiaľ ju dostanem, tak umriem.
Všetci popierači na svete tvrdili, že na covid umierajú výhradne takí ľudia ako som ja, plus nevyliečiteľne chorí, plus úbohí starčekovia, čo sú už aj tak jednou nohou v hrobe a len sú umelo držaní pri živote, tak ich taká škoda nebude. A ani tučných, ani chorých škoda nebude.
Čo s nami, len nás zastreliť.
Nevyvíjame žiadnu fyzickú aktivitu, sme obézni, sme lenivý, prežierame sa, jeme kvantá liekov na zníženie krvného tlaku, cholesterolu, tak prečo zaberáme a komplikujeme život tým zdravým, dravým, ktorých sa to vôbec netýka a kvôli nám musia nežiť svoj zdravý, dravý život.
Ten tlak bol taký, že keď som zistila, že sme s DM pozitívny, tak som nespala a potajomky plakala a lúčila sa v duchu s rodinou a milovanými. Pretože som verila, že umriem.
Náš priebeh nebol ťažký a prebehol bez komplikácii, so mnou, ako tou, z rizikovej skupiny zbytočných, sa to trochu vlečie, ale DM je úplne v pohode.
Ostatní nemali také šťastie. Umierajú aj mladí a zdraví, s kondíciou
A tak som si povedala, že vesmír mi niečo chce tým naznačiť.
Najprv mi poslal kamarátkine fotky a potom ma nechal prekonať covid s prstom v nose.
Nebudem držať diétu.
Nebudem kupovať nízkotučné mliečne výrobky. A nebudem jesť výhradne uvarené mäso vo vode. A nebudem živá len šalátoch. A nebudem držať delenú stravu. Ani low carb, ani nebudem kupovať sucháre a tuniaka vo vlastnej šťave.
Verím, že po tom, po čom som si v rámci mojej slabej vôle, privodila na telo a aj na dušu. A hrozby, čo nado mnou neustále visí, je toto jediná cesta, aby som sa vyhla tomu, čoho som bola svedkom od mojich 30 rokov – jojo efektu a úplnej deštrukcii môjho tela.
Budem jesť málo, často a to čo mi nezvýši hladinu cukru a to čo mi nebude dvíhať váhu.
Nemôžem jesť sladkosti, ale keď si Dobrý Manžel otvorí zmrzlinu, dám si za malú lyžičku a neupadnem z toho do depresie. Raz za mesiac to , isto iste, nespôsobí katastrofu.
Nebudem jesť údené, ale keď budem piecť raz za mesiac DM pizzu, tak si dám jedno tenučké koliesko klobásy.
A keď znovu upečiem tieto chlebové dalamánky, tak z jedného, čerstvo upečeného si raz, len jeden raz, odštipnem ako dáma.
Pečiem ich asi 2x do mesiaca a sú pre moju chuť, dokonalosť sama.
Vláčne aj na druhý deň, tretí deň neriskujem a dávam ich do mrazničky.
Ako som sa rozhodla nedržať diétu, tak po upečení, okrem dvoch, dávam hneď ostatné do mrazničky. A vyťahujem v rámci potreby. A zbytočne nás nedráždia.
Lebo aby ste vedeli, keď buchtu rozrežete, natriete maslom a obložíte, je to niečo úžasné.
Recept je z kuchárskej knihy od Ivy Trhoňovej
Nejako zle som si pozrela recept a tak som ich piekla po prvýkrát, len z hladkej múky. Tým pádom, som použila o trochu menej vody, pochopiteľne . A používam sušené droždie.
Už som pritom aj ostala a v tomto znení napíšem aj recept.
Iva ich má pomenované ako dalamánky. Slovo dalamánok je český výraz, používa sa aj na Slovensku, ale je v nej dosť neobratný. Musela som si pozrieť jeho gramatiku.
Skôr by som sa priklonila k pomenovaniu bosniak.
Ale bosniak to nie je. Podľa wiki je bosniak niečo iné.
Dosť na tom nech je to čo chce. Je to skrátka viac chlebové, ako žemľové pečivo.
A je báječné a kladiem Vám na srdce, vyskúšajte ho .
Iva vďaka veliká.
Priatelia opatrujte sa, pozostalým po covidových obetiach vyslovujem hlbokú účasť. Tým, čo sa s chorobou potýkajú, skoré a nekomplikované uzdravenie. Alka Caby, bola som zdesená z Tvojho a Majovho priebehu a stavu a dúfam, že po mesiaci agónie to pôjde už len k lepšiemu. Monika, musíš vydržať, vydržala si už toľko, že tie následky po piatich mesiacoch konečne pominú. Bea a Dušan sa šťastného konca nedožili. Ani jeden z nich nebol chorý, tučný a starý.
Čas prípravy: cca 2 hodiny | |
Počet porcií (kusov): 8 kusov |
Suroviny:
na 8 kusov potrebujeme
430 g hladká múka
220 ml voda
1 čajová lyžička sušené droždie
1 čajová lyžička med
30 g mäkká bravčová masť
dve zarovnané čajové lyžičky soľ
1 čajová lyžička drvená rasca
2 polievkové lyžice olej
1 veľká cibuľa
1 čajová lyžička čerstvo drvené korenie
Postup :
Cibuľu ošúpeme a nakrájame na veľmi maličké kocky.
Rozohrejeme olej a cibuľu udusíme do mäkka a voňava.
Posypeme ju čerstvo drveným korením a odložíme bokom, aby vychladla.
Vodu odmeriame. Múku navážime.
Polovicu vody ohrejeme na letnú, pridáme do nej med, droždie a jednu veľkú lyžicu z odváženej múky.
Vodu s múkou, droždím a medom vymiešame do hladka a necháme postáť približne dvadsať minút.
Na vypracovanie a vykysnutie cesta som použila domácu pekáreň.
Na dno nádoby prelejeme vykysnuté droždie, pridáme múku, soľ, drvenú rascu a mäkkú bravčovú masť.
Nakoniec pridáme aj udusenú cibuľu s olejom, na ktorom sme ju dusili.
Zapneme program cesto.
Pri miešaní cesto sledujeme a prilievame po častiach druhú polovicu vody.
Podľa potreby , ak sa Vám zdá cesto príliš riedke, alebo príliš husté, pridáme ešte hladkú múku, alebo vodu.
Vypracované cesto nebolo vyslovene husté.
Po vykysnutí, zapneme rúru na 220 stupňov.
Na plech položíme papier na pečenie.
Cesto preložíme na pracovnú plochu a prepracujeme ho .
Rozdelíme na 8 častí
Každú časť vyformujeme do podlhovastej buchty, uhladíme a položíme na plech na pečenie.
Iva píše, že ju máme narezať, ale ja toho nie som schopná, asi mám tupé nože, alebo príliš mäkké cesto, alebo neviem čo.
Aj sa mi to podarí, aj mi zárez pri pečení zmizne.
Pripravené chlebové dalamánky, necháme na plechu ešte pol hodinu kysnúť.
Iva píše, že buchty stačí potrieť vodou, ale ona a aj ja som rozšľahala vajíčko a potrela ich vajíčkom
Posypala som celou rascou a tú som zľahučka zatlačila do cesta, stačí veľmi zľahka.
Dáme piecť na 10 minúť.
Po tejto dobe stiahneme teplotu na 200 stupňov a dopekáme desať až pätnásť minúť.
Necháme vychladnúť.