V Česku ju vraj volajú cuketa trombelína.
V každom prípade je to len hovorový názov, pretože to nie je cuketa.
U nás sme ju dlho volali indická uhorka.
Ani indická uhorka to nie je.
Je to tekvica TROMBA D´ALBENGA.
Na to, že je to tekvica, tak to má názov ako nejaká talianska markíza.
A v skutočnosti je to tekvica , vysoko vyšľachtená vo Francúzsku.
Hneď som vedela, že to nemôže byť cuketa.
Môj Dobrý Manžel sa na Okrouhlíku pokúšal vypestovať cuketu niekoľko rokov.
Ukázalo sa, že je to hranica neprekročiteľná.
Patizónov zozbierame z plochy 2×2 metre, za fúrik A za veľké vedro z plochy 1×1 meter.
Ale, keby sme aj hneď mali , trebárs zoranú celú lúku a DM by jej venoval všetku lásku, starostlivosť, opateru a vyčítané skúsenosti, poznatky a postupy pri pestovaní cukiet, tak na tom láne, zozbierame jednu cuketu veľkú asi ako uhorka nakladačka a jednu veľkú asi ako polovica šalátovej uhorky
A do druhého dňa nám zhnijú.
A potom prídeme do Seliec a Dobrá Švagriná nám prinesie fúrik cukiet, veľkých a hrubých ako moja noha od kolena po členok.
Tá frustrácia v očiach DM sa nedá ani popísať.
To má človek chuť vziať tie naše zhnité dve cuketky, hrubé ako zápästie bábätka, privinúť si ich na hruď a ujsť s nimi.
Preto som vedela, že to čo DM s ľahkosťou vypestoval, nebudú cukety.
Kde by sme ich vzali.
Ja nejedávam tekvicu, čo rástla v Selciach na poliach a ťahala sa cez celú lúku.
Suseda Betka od Lóhov ich pestovala na mieste, kde mali kedysi hnoj, potom tam urobili miesto, kde vyhadzovali rastlinný odpad zo záhrady a nakoniec to každý rok zakvitlo žltými, tekvicovými kvetmi.
Museli mať tých tekvíc, tiež za fúrik.
Raz mama Betka uvarila prívarok tekvicový a malý Peter s Markom to nechceli jesť ani za svet. A gazda Peter, Betkin muž (božtek do nebíčka), vraví synom. „Akože to nechcete, veď to je najväčšia fajnota. Udusené mäsko na prívarku, je ako maslo mäkučké a tie nové krumpličky k tomu je najväčšia lahôdka. Prečo to nechcete jesť? A malý Peter : „…lebo je tam tekvica“.
Ach Peťo, ako som Ti len rozumela.
Oni mali rôzne tie tekvice na tom hnoji, ale väčšinou to boli také, čo keď nechali vyrástli, do gigantický rozmerov, dlabali sa z nich strašidelné hlavy na dušičky.
Bože odpusť, ale tekvicová polievka, tekvicový prívarok a neviem čo všetko sa varí z tých selčianskych odrôd, je na mojej stupnici obľúbenosti jedál , v štvorke.
Na škále od jedna po štyri, kde v jednotke sú najobľúbenejšie. No a v štvorke, to, čo by som požrela, až keby som odpadúvala od hladu a bola trvale podvyživená z hladomoru.
Môžem povedať, že v rôznych fázach môjho života, sa obľúbenosť hocijako menila a jedlá sa presúvali horom dolom.
Ale štvorka. Štvorka je absolútne konštantná.
Tam odtiaľ neodišlo nič, možno skôr pribudlo, ale je tam toho naozaj málo.
Ale tekvica, hnusná tekvica, ktorá sa plazí po poliach tam ostala. Spolu s mliečnou polievkou s mrveničkovou závarkou.
Tento plod vôbec neviem kde zobral DM.
edit: vraj na jar skúmal na webe rôzne semená a chcel kúpiť indickú uhorku a našiel toto. Vážne je to skvelý plod.
DM ich pestuje s ľahkosťou a ak máte šichtúň dreva, kde by sa mohla pnúť, tak máte vyhraté.
Ani som nebola prekvapená, že mi to chutí aj na surovo, čerstvo odrezaná by sa fakt dala podľa mňa nastrúhať, ako súčasť šalátov.
Hrozne mi je ľúto, že som nestihla ich najväčšiu sezónu, pretože som bola v Selciach opatrovať tatíka a nejako som tam zabivakovala na niekoľko týždňov.
Stihla som poslednú.
Dve alebo tri, DM rozdal.
Z jednej polovice som urobilo toto jedlo a z druhej toto kari.
No a kedže už vieme že to nie je cuketové kari, tak ho môžeme kľudne volať tekvicové kari.
Mimochodom zase až tak ľúto mi nie je, pretože ešte som stihla v plnej sile ačokču a mala som aj indickú uhorku.
Čo sa týka ačokči, jej využitie je nesmierne a ja určite budúci rok, ak dožijeme a ak ačokča zarodí tak bohato, ako tento a minulý rok, spravím fotodokumentáciu, kde všade ju používam.
Ačokča v mojej kuchyni sama netvorí recept, ale je súčasťou mnohých jedál.
Ako píšem, o tom už len na budúci rok.
No a teraz k samotnému kari.
O indickej kuchyni som popísala už dosť, ale žiada sa mi ešte doplniť vec o koreninách.
Na chate indiu nevarím tak často ako by som chcela, pretože okrem mňa a DM a bratranca Richardíčka ju nemá nikto rád. A naviac chatu opúšťame na pol roka a tak sa stáva, že tie indické koreniny jednoducho stratia vôňu a aj svoju silu.
Kým som bola v lete na Slovensku, DM si varieval sám a keďže indická a ázijská kuchyňa je vo všeobecnosti najjednoduchšia a najrýchlejšia, v tom úmornom teple, varieval práve kari.
A aby to mal čo najrýchlejšie, tak sa vôbec nerozpakoval kúpiť hotové zmesi pást, zasterilizovaných v pohárikoch.
Majú ich v každom väčšom supermarkete…je pravda, že som sa na to nezameriavala úplne, tak nie som si istá, či ich majú v takej Bille, ale v Tescu, alebo v Kauflande som ich videla na milión percent.
Keď som varila toto konkrétne kari, tak mi už dochádzalo všetko sypké čo som mala a DM mi dal z chladničky pohárik čo so kúpil.
Bola to nejaká červená kari pasta. Tak som použila za lyžicu z tej a vynikajúce mi poslúžila.
Nové sypké koreniny už kupovať nebudem, pretože o mesiac odchádzame do Mníchova, tak ak budem ešte variť kari, niekde, kde tie sypké koreniny v žiadnom príprade nemôžem minúť, rozhodne sa vrhnem na tieto pasty.
Praví indovia a šéfkuchári a kovaní kuchári sa možno križujú, ale ja sa nehrám na dokonalosť.
Tie hysterické reakcie na každý glutamát ma už prešiel.
Takže moja rada.
Ak netušíte, či bude Vám a rodine chutiť tento typ jedál, nekupujte hned všetky možné indické sypké koreniny. Kúpte si pohárik pasty a skúste.
A potom si nakúpte sypké koreniny.
Suroviny:
Na 4 porcie budeme potrebovať :
tekvicu – zabudla som ju odvážiť, ale povedzme že bola veľká ako patizón
ačokča – asi 6 strukov, alebo nahradíme 1 pórom
3 veľké paradajky, alebo konzerva nakrájaných paradajok
1 konzerva 400 g cíceru
1 konzerva 400 g kokosové mlieko
2 veľké polievkové lyžice červená šošovica
1 malá červená cibuľa, alebo dve šalotky
10 cm ďumbier
1 pálivá chilli paprika
1 polievková lyžica korenie garam masala
1čajová lyžička kumín (mletá rímska rasca)
1 čajová lyžička kurkuma
1 čajová lyžička soľ
1 zväzok koriandrová vňať
3 polievkové lyžice olej
šťava z 1 limety
Postup
Tekvicu ošúpeme , ak je stred so semenami už veľmi vatový a semienka sú tvrdé, vykrojte tento stred. Je to podobné ako pri patizóne, alebo veľkej cukety.
Nakrájame na kocky, ako keď varíte zemiaky.
Ačokča keď je čerstvá a nie úplne veľká, tak stačí keď ju nakrájame na kolieska. Ale ja ju už mám v plnej sile vegetácie a tak ju prekrojím a roztvorím, ako hrachový lusk a malou lyžičkou vyškrabnem vatové vnútro.
Očistenú červenú cibuľu, alebo šalotku, nakrájame na maličké kocky.
Očistený ďumbier nakrájame na maličké kocky.
Umytú chilli papričku nakrájame na prúžky.
Ak použijeme čerstvé paradajky, tak ich ponoríme na 5 minút do vody, ktorá vrela. Vyberieme a ponoríme na niekoľko minút do veľmi studenej vody.
Šupka sa nám dá veľmi ľahko odstrániť.
Ošúpané paradajky nakrájame na kocky.
Do hlbokého kastróla dáme rozohriať rastlinný olej (nie olivový!)
Do oleja dáme všetky koreniny a premiešame kým nezavoňajú.
Ak nepoužijete sypké indické koreniny, určite použite aspoň 1 lyžičku sladkú papriku, ak máte lyžicu kari korenie a polievkovú lyžicu nejakej indickej pasty.
(viď text v úvode)
Pridáme asi štyri lyžice vody.
Do hustej kašičky z korenia, vložíme cibuľu , chilli , ďumbier a ačokču, respektíve pór.
Premiešame.
Pridáme umyté tekvicové kocky a všetko premiešame.
Doložíme zliaty cícer, nakrájané paradajky a červenú šošovicu.
Ak nemáte čerstvé paradajky, vlejte konzervované a nakrájané na kocky.
Znovu premiešame a vsypeme soľ.
Vmiešame plechovku kokosového mlieka (Ak sa vám oddelila voda od bielej časti, tak to nevadí, vlejte všetko do hrnca)
Privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime plameň.
Varíme kým nie je uvarená šošovica a všetko mäkké.
Myslím, že by to nemalo trvať viac ako 25minút.
Pridáme limetovú šťavu a nasekané koriandrové lístky.Ochutnáme, prípadne dosolíme a podávame s uvarenou ryžou basmati.
K dokonalosti možno chýbalo viac tekutiny, nabudúce ešte dolejem trochu vody. Nie veľa, ale prilejem.