Zemiakové kari z karibiku

Moja mamička pracovala hlava nehlava. Cukráreň, kde robila,  bola spojená priamo s výrobňou a tá cukráreň bola otvorená od pondelka do nedele.  Víkendové služby mala 2x do mesiaca. V sobotu a nedeľu tam nebývala plných 8 hodín a v pondelok mala celá búda voľno. No a k tomu svadbovala, krstinovala, promovala, tortovala a neviem aké ešte „fušky“ mávala.
No a to musel tatík občas variť, aby bola rodina nakŕmená.  Pamätám si, že od mäsa to bolo kura na masle a potom, už len také bežnosti, ako pečené zemiaky na plechu, harula, fazuľová na kyslo, fazuľová s geršňou a kyslá zemiaková polievka.
Zemiaky na plechu a haruľu som vážne nemala rada, ale úplne vážne. V ponímaní mojich rodičov sa tieto dve veci museli zásadne jesť s kyslým mliekom. A ja mlieko nemôžem ani cítiť. Predpokladám, že mlieko som prestala piť , ako som prestala chodiť do jaslí. Už vo škôlke si pamätám, ako som sedela v jedálničke sama za stolom a pred sebou som mala hrnček s mliekom, alebo kakaom, alebo tanier mliečnej mrveničkovej polievky. Pozerala som ľútostivo okolo seba a túžila som za deťmi, ktoré som počula hrať sa na záhrade. A sedela som tam „kým to nevypiješ, nezješ!“.
Keď tety kuchárky skončili upratovanie kuchyne, prišli a vzali to. A súdružka mi vykrikovala, že som nevďačná, že rodičia ťažko pracujú a ja si vyberám. A potom žalovala rodičom. Našťastie ma doma do mlieka nenútili.   Okrem situácie s pečenými zemiakmi a haruľou. Keby mi k tomu dali čaj, tak by som s tým nemala najmenší problém, ale tu bude kyslé mlieko a basta, lebo ja neviem čo je dobré a musím sa to naučiť.
Tatíkov majsterštich bol ale slepý guláš. Tak sme ho volali u nás doma. Nešla tam žiadna zelenina, len zemiaky a naša domáca klobása. A veľa veľa majoránky. Na toto jedlo bola vyčlenená taká nízka rajnica s ťažkým dnom. Obidve úchytky na bokoch mala odpadnuté, a miesto nich trčali len dva kolíky. Nevarilo sa v nej vskutku nič iné, len tento slepý guláš. Všetci sa išli za ním zblázniť.
No a tento som tiež nemala rada a nemám rada doteraz. Neviem čo mi na ňom vadilo a vadí. Tie klobásy mi tam prišli príliš výrazné, zemiaky veľmi ťažké, bolo to také chlapské jedlo.
Tento  som ale jedávala a pokiaľ si pamätám, tak ani mamka sa nešla zabiť, len aby mala o lyžicu viac. Skrátka sme to zjedli, ale len preto, že hlad je mrcha veliká. To že som ho nemala rada, tak asi spôsobilo, že som sa ho ani dlho nevedela naučiť variť a aj keď mi už nerobí najmenšie problémy, varím ho minimálne. DM ho nevyžaduje, za čo som mu neskonale vďačná.
No a toto kari je taký slepý guláš , ktorý sa varí na ostrove Trinidad v Karibskom mori. Je absolútne báječné. Dobrý Manžel tam ofrflal , že som tam nedala ďumbier a kokosové mlieko.
Kokosové mlieko som tam pôvodne aj chcela dať, ale nakoniec to kokosové mlieko, čo som mala v špajzičke bola konzerva cíceru a tak som tam dala sladkú smotanu bez najmenších výčitiek svedomia.
DM miluje hlavne indické kari a toto bolo len predsa trochu iné.
Toto karibské som potom nakoniec trochu poindičtila.
Tatík nehnevaj sa, ale kari je kari.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

1 kg zemiaky
1 veľká konzerva cíceru
1 veľká konzerva krájaných paradajok
1 veľká cibuľa + 4 strúčiky cesnaku
200  ml sladká smotana
2 polievkové lyžice kari korenie
1 plytká polievková lyžica soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička chilli vločky
čerstvo drvené korenie
1 plytká polievková lyžica sušený tymian
1 čajová lyžička kumín
kytica petržlenovej vňatky
šťava z 1 citróna
5 polievkových lyžíc rastlinného oleja

Postup

Zemiaky, cibuľu a cesnak ošúpeme.
Cibuľu a cesnak nasekáme a zemiaky nakrájame na kocky.
Na rozohriatom oleji orestujeme cibuľu a cesnak.
Pridáme úplne všetky koreniny a miešame kým nezavoňajú. Pridáme zemiaky a premiešame.
Pridáme veľkú plechovku krájaných paradajok a veľkú plechovku cíceru.
Znovu všetko premiešame.
Vlejeme sladkú smotanu a horúcu vodu, tak, aby bolo všetko úplne ponorené.

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a varíme 20 minút, respektíve dovtedy,  kým nebudú zemiaky mäkké.
Do hotového kari vmiešame citrónovú šťavu a nasekanú petržlenovú vňať.
Kari by malo byť šťavnaté natoľko, aby bol príjemné ho jesť s ryžou, ale nie zase vodovité, aby to nebola skôr polievka.
Podávame s ryžou basmati, ktorú som varila s bobkovým listom a guličkami nového korenia.
Všetko nakoniec posypeme ešte nasekanými bylinkami, poprípade maličkými kockami červenej cibule a mesiačikmi  limetky.
Čo sa týka konzervovaných paradajok a cíceru.
Cícer môžeme použiť samozrejme suchý a dopredu uvarený do mäkka.
To sa týka aj paradajok, môžeme použiť čerstvé, olúpane a nakrájané na kocky.
Ja, pokiaľ nie sú letné, slnečné a nerýchlené paradajky, radšej kupujem zavárané, pretože mám takú teóriu, že zavárané paradajky sa robia z letných prebytkov. Nezdá sa mi,  žeby konzervárne  používali rýchlene drahé paradajky z fóliovníkov. Radšej teda používam tie zavárané  o ktorých sa domnievam, že boli dozreté na slnku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.