Dusená zelenina s karfiolovou ryžou – diétne

 

Je nám všetkým teplo. Strašne teplo. Horúčava atakuje 40 stupňov a teploty v noci neklesnú pod 25 stupňov.
Je hrozné pomyslieť, že sa možno dožije ešte aj moja generácia, že tento druh horúčav bude pravidlom a nie 10 dní, ale tri mesiace.
Nechcem na to ani pomyslieť.
Pred tridsiatimi rokmi som bola na bytovom družstve, kde som si mala vybrať byt v našom paneláku.
Mala som pred sebou obrovský plán domu , kde som videla veľkosti izieb v byte, rozmiestnenie podľa svetových strán, poschodie a tak.
Ja som si mohla ukázať, ktorý byt chcem, zaplatiť zálohu a do polroka sa sťahovať.
Tí čo prišli poslední, tak tí brali to, čo ostalo. Ostalo celé prízemie a druhé poschodie.
Ja som mala dvadsať rokov, celý dvadsaťročný život som bývala na dedine v rodinnom dome a dovtedy som nebola v žiadnom panelákovom byte, pretože celý môj život býval v rodinných domoch na dedinách.  Pardon, moja Dobrá Teta Monika sa vydala do Spišskej Novej Vsi a bývala na panelákovom sídlisku, Takže to bol jediný byt, v ktorom som bola dlhšie ako hodinu.
Nemala som poňatie aký chcem byt, na ktorú svetovú stranu otočený a na ktorom poschodí.
A tak mi ho vybrali rodičia podľa vzorca : musí byť vysoko aby bol teplý a musí byť slnečný aby bol teplý a musí mat čo najmenšie balkóny aby bol čo najmenší únik tepla.
Vybrali mi dvojizbový byt na desiatom poschodí z dvanástich možných.
Nevybrali zle, na tú dobu ani náhodou. Vybrali byt, ktorý nemal priechodné izby, a ktorý mal najväčšie radiátory. Kuchyňu a jednu izbu mám na východ a druhú izbu na juh.

V tom čase sme žili v posledných závanoch malej doby ľadovej, nepoznali sme palmový olej,  pralesy neubúdali, stromy sa nerúbali na kšeft, okolo domov rástli lúky a nie  burina a centimetrové trávniky.  Hron a potoky v zime zamŕzali na hrúbku, že sme sa mohli na nich bezpečne korčuľovať, , december, január bol pod snehom aj v Lučenci a tridsať stupňov bolo v júli asi tri dni a my sme všetci išli z toho tepla umrieť, netušiac čo nás čaká v budúcnosti.
Spomínaná DT Monika, mala kuchyňu  a jednu izbu na západ. Ja som bola dieťa, takže som to nevedela vyhodnotiť, ale už ako staršia, som ďakovala rodičom, že mi nevybrali byt, ktorý je situovaný na západ, tak ako ten jej.
Plastové okná a žalúzie neexistovali, existovali len látkové hnusné rolety, ktoré si ľudia dávali rovno dolu. DT Monika mala v kuchyni balkón a šnúry na prádlo. To prádlo keď po opratí vyvešala, tak ho do dvoch hodín mohla suché dávať dolu. Keď tam neviselo prádlo, tak tam visela nejaká látka, asi deka, už si fakt nepamätám. Bez tej deky by na ňu počas varenia celý čas svietilo slnko. O nejakom dramatickom teple v byte pod Tatrami nemohla byť ani reč, ale v tej dobe, pred tými 40 rokmi to muselo byť pre nich strašné.
S týmito poznatkami , mi teda rodičia vybrali môj byt.
Kým som nevymenila okná za plastové, tak mi v ňom bývala zima a v lete normálne.
Doba sa zmenila a všetko je inak.
Nechodím v lete do Banskej Bystrice. V mojom byte je na umretie. Poobede tam mávam 30 stupňov a to tam už nesvieti slnko pár hodín. Nechcem vedieť, ako je v kuchyni DT Moniky.
Keď som pred piatimi rokmi v ošiali, prišla s Dorkou do BB, tak som varila o piatej ráno, alebo desiatej večer. Dorka si našla v paneláku kamarátku, ktorá bývala na prízemí. Keď som ju tam priviedla a pani otvorila dvere bytu, v tej saune ma z toho bytu osviežil chladnejší vzduch. Pani hovorila, že áno, majú tam chládok a normálne tam môžu v tých teplách existovať. Dokonca spávajú v pyžame a nosia normálne domáce oblečenie. To my sme spávali s Dorkou v ničom a chodili sme oblečené v nevyhnutnom minime.  Ako sa tá doba zmenila.
Prízemné byty, na ktoré sme sa kedysi pozerali s dešpektom, že je tam tma a chladno, tak tie sa stali lukratívnymi.

Keď sme boli bez Dorky, tak sme žili na donáškach, alebo nás živili reštaurácie. Jedine kde sa dalo prežiť, bol môj rodičovský dom v Selciach. Má hrubé tehlové múry, je prízemný, miesto  rozpálených žalúzii, má vonkajšie rolety, kuchyňu bez slnka a záhradu plnú ovocných stromov. Pod stromami je záhradná hojdačka a posedenie,  keďže sa už rodičia vzdali sliepok, tak môžeme chodiť po záhrade bosou nohou. Dvor je bez stromov, tieň robí, len plátenný pavilón a susedovie vysoký dom, asi tri hodiny  poobede je tam na umretie.
Janíčko s Dorkou sa kúpu v bazéne a ten čo dáva na nich pozor to tam pretrpí. Marhuľa ktorá tam rástla, padla za obeť nejakému dôvodu.  Terasa je vydláždená, našťastie je tam strašne veľa veľkých črepníkov a kvetov a dvor je plný trávy.
Do Banskej v lete už nechodíme. Ja to neviem tam teplotne zvládnuť.

Dosť na tom, že žalúdok, aj keď nechce jesť tak veľa ako inokedy, ale jesť chce.
Ako to prežiť, aby kuchárka v kuchyni neupadla do kómy.
Buď zapneme klímu, alebo  budeme variť jedlá, ktoré máte hotové za pár minút.
Iné je to v našom byte v Mníchove.  Okno mojej mníchovskej kuchyne, ústi do ulice. Sme na druhom poschodí a okolo  stoja šesťposchodové činžiaky. Slnko tam nesvieti a ulica von nie je rozpálená. Okno mávam otvorené aj v horúčavách a robí mi to prievan. Mačka Barbora v lete leží na kuchynskom okne a prespí tam celý deň. Je tam veľmi príjemne, vážne.
Ale aj tak varím málo a rýchle jedlá.
Toto je jedno z nich.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

3 menšie papriky, každá v inej farbe
200 g čerstvé huby
1 tretina karfiolovej hlávky
1 červená cibuľa
2 vajíčka
1 veľká polievková lyžica olej

Postup

Zeleninu a huby očistíme, zbavíme poškodených častí a zrniečok.
Nakrájame na primerané kúsky, cibuľu na jemnučko.


Karfiol v robote posekáme, kým nemá textúru ako drobná ryža.


Kto nemá robot, tak nech skúsi karfiol postrúhať. Ja som to nerobila, tak neviem ako to funguje.


Do hlbokej panvice rozfŕkame veľkú lyžicu oleja.


Pridáme paprikové kocky, huby a cibuľu. Dusíme kým nie je zelenina mäkká na hryz. Nesmie byť úplne mäkká.
Osolíme, okoreníme čerstvo drveným korením.
Pridáme karfiolovú ryžu a miešame nejakých 5 minút.


Zeleninu rozprestrieme do strán a do panvice pridáme dve rozšľahané vajíčka.


Vajíčka zľahka ochutíme soľou a paprikou,  miešame kým nestuhnú a potom ich vmiešame do zeleniny.
Pred podávaním ešte ochutíme, podľa svojej chuti a posypeme nejakými čerstvými bylinkami.
So studeným zeleninovým šalátom, nesmierne príjemné, nekalorické, letné jedlo.
Ja som si zľahka moju porciu posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.