Nie raz som písala, ako sa mi menia chute a myslím, že to má takto, hocikto z nás.
Nejdem vypisovať, čo všetko som nejedávala a už jedávam.
Len napíšem k akej najnovšej výmene došlo.
Ja som prestala jesť čerstvú uhorku.
Ja to nechápem.
Dávala som si ju do každého jedného šalátu. Milovala som samostatný uhorkový šalát.
Obkladala som si ňou každý wrap, každý obložený chlebíček. Šalátová uhorka bola pre mňa alfou a omegou v studenej kuchyni.
Raz ráno som sa zobudila, išla si urobiť raňajky, vytiahla som všetky komponenty, uhorku nevynímajúc. Urobila som si bielkovú omeletu, položila som ju na tortillu , obložila som ju ľadovým šalátom a uhorkou a zakrútila. Vôbec som to nemohla zjesť.
Celé minulé leto som sa snažila, ako som vládala. Hovorila som si „musíš a musíš…vtedy je umenie jesť uhorku, keď Ti nechutí, nie vtedy keď Ti chutí“.
Pochopila som, že tento boj som definitívne prehrala, až minulý týždeň. Urobila som DM uhorkový šalát z uhorky, ktorú som prevláčala ako mačka mačence, ešte zo Slovenska po sviatkoch, pretože som nebola schopná ani len koliesko z nej požrieť a bolo mi ju ľúto vyhodiť, lebo stále bola zdravá a pevná.
A ja som nevypila nálev z toho uhorkového šalátu !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Šalátový nálev , ktorý DM necháva, je pre mňa ako chuťovka na záver. On si dáva múčnik a ja šalátový nálev.
A keď som ten z uhorkového šalátu vyliala, vedela som, že mi je koniec a s čerstvými uhorkami som sa nadobro vysporiadala.
V lete minulý rok som mala covid a tak podozrievam, že mi okrem iných vecí napadol aj chuťové poháriky, alebo mi niečo pomotal v hlave.
Vyrazil odtiaľ tú uhorku a vrazil kel.
Keď som dostala covid prvýkrát počas pandémie, tak som stratila na tri týždne, aj chuť aj čuch. K tomu sa viaže skvelá historka.
Nevedela som, že mám covid, ale bola som v jeden večer strašne unavená a tak som nahovorila DM, aby sme si objednali niečo donáškou.
Taká som bola vtedy nasrdená, lebo všetko chutilo príšerne, bez soli, bez chuti, ako vata v ústach. Celý večer som frflala a napísala som také zlé ohodnotenie, že až. A na druhý deň som zistila, že mám pozitívny test. Chudáci v tej čínskej reštaurácii, si to odniesli bez príčiny.
Vtedy som nemala covid ťažký, dalo sa to. Akurát som skutočne tri týždne ani ťuk necítila nosom a ani ústami. Bolo to vtipné varenie a všetko. Ale takmer rok som si nemohla vôbec vychutnať kávu, chutila mi ako keby som si do každej šálky zamiešala hlinu a neustále som cítila výfuk zo starej, zablatenej tatrovky Jana Viciana. Ten výfuk cítim teraz hocikedy stále. A žiadna káva, už nie je to čo bývala. A naučila som sa piť čaj, výhradne bez cukru. Aj čierny.
Tento druhý covid bol krátky, ale o to zložitejší a intenzívnejší. Dá sa povedať, že som zažila nezažité a snažím sa na to zabudnúť.
Neodniesla si to žiadna reštaurácia, ale chudák uhorka.
A začala som s kelom.
Kel mi bol vždy jedno. Kupovala som ho často, pretože DM miluje kelové karbonátky, ale urobila som karboše a tým som s kelom skončila. Druhú polovicu hlávky som skrájala a uvarila a dala do mrazničky, aby som mala nabudúce.
Občas som si kúpila ružičkový kel, ale jedla som ho len sama. Pre DM bol horký a ja som ho len konzumovala, ako súčasť diétnych plánov.
No a niečo sa zlomilo a ja by som jedla kel aj každý deň. Je jedno či ružičkový, či hlávkový. Stačí mi aj len uvarený a pokvapkaný tabascom.
A vývar po varení kelu…Bože….ani keby som jedla vývar zo slávičích jazýčkov.
DM hľadel na mňa ako puk, keď som vývar zliala do hrnčeka a pila. Ani len zemiaky som si doň neuvarila, ani ryžu….nič, len čistá kelová vyvarená voda.
Minulý týždeň som robila veľký nákup cez donášku a nejako mi omylom prišli dve hlávky kelu. Bolo že to radosti.
Žiadne varenie do mrazničky. Za tri dni som ten kel zlikvidovala.
Tak je pravda, že ja som stále v móde chudnúcom (áno priatelia, je to už 35 kíl!!!!) a je to už vyše roka a tak sa chute zjednodušujú a vracajú sa ku koreňom. Žiaden michelinovský kuchár by nemal so mňa radosť. O chvíľu možno začnem jesť surové zemiaky ako jaskynná žena 🙂
Dosť na tom, tento recept na mňa vyskočil na pintereste a tak som ho vyskúšala a vynikajúco pochutila
Jedla som ho ako moje hlavné jedlo ale bolo primárne určené ako príloha.
Zaprisahávam Vás vyskúšajte.
Je vážne skvelé.

Suroviny:

Na jednu porciu budeme potrebovať :

220 g hlávkového kelu
1 cibuľa
trošku masla
1 veľká polievková lyžica smotanový syr
pol šálky sladká smotana
1 lyžička hladká  múka
soľ, čerstvo drvené korenie
chilli pasta

Postup

Kel nakrájame na rezance a ešte poprekrajujeme, aby neboli dlhé a neviseli z lyžice. 
Ja som kel nedusila, ale som ho uvarila nakrátko vo vriacej vode. Kelu stačí málo, aby ste ho nemali ako blato.
Na troške masla podusíme tenké rebierka cibule a pridáme zliaty kel.
Premiešame ho s cibuľou a vmiešame do neho veľkú lyžicu smotanového syra. Ja som dala syr Exquisa nizkotučný chilli, neviem či ho dostať na Slovensku, ale napríklad taký Bánovecký smotanový by bol podľa môjho názoru celkom dobrý. 

Miešame kým sa syr neroztopí. 
Kel poprášime hladkou múkou , premiešame a vlejeme trochu sladkej smotany. 
Znovu premiešame. Ak je kel príliš hustý, tak dolejeme buď vývar, alebo ešte smotanu.
Dochutíme soľou, korením a ja som si pokvapkala tabascom.