Kelové fašírky so sladkými zemiakmi

Bolo to dávno, pradávno.
No zase tak pradávno nie, pretože túto spomienku mám z potravín v centre Európa v Banskej Bystrici a tá začala fungovať v roku 2007.
Skrátka, začalo to tým, že som sa presťahovala do Mníchova, kde som prišla,  ako Dobrá Manželka,  krv a mlieko. To, že sa najprv mlieko, potom krv a následne aj všetko ostatné , zmenilo na tuk, je vec druhá.
Chodila som nakupovať do ovozelu na rohu k Turkom. A Turci majú radi ženy, ktoré sú krv a mlieko. 
Predavač z toho obchodu mi to dával najavo tým, že mi k nákupu pri odchode, vždy prihodil s mrknutím nejaký ten darček z regálov.
Ten obchod potom prevzal iný pán Turek a ten tam prišiel so svojou manželkou a synom a nevestou. Takže darčeky skončili. 
Ale nesťažujem sa. Raz som stratila niekde peňaženku, netušila som kde. Mala som tam karty, Visu, peniaze, doklady, všetok celý Váš kartový život. Veď to poznáte.
A vtipné bolo, že som o tom ani netušila. Povedali nám to policajti , keď telefonovali z obvodu, že nejaký nálezca, prišiel na oddelenie vrátiť moju peňaženku.
Keď sme sa s DM na oddelenie dostavili, boli sme ľahší o vlečku balvanov, ktoré nám poodpadávali z pliec pri vidine, blokovania a vybavovania všetkých nových vecí.
Nechýbalo tam ničové nič. Nič, nič..ani len neoznačené jednorazové lístky na MHD nechýbali.
A povedali nám, že to priniesol môj pán Turek , že ju našiel pred svojim obchodom.
Keď som sa mu bola poďakovať osobne, tak sa ho pýtam, že prečo preboha si robil cestu na oddelenie, ktorá ho stála čas. Veď okolo jeho obchodu chodím, každý boží deň a ak aj nič nekupujem, tak si vrelo kývame cez výklad. Podľa adresy mohol vidieť, že bývam len pár vchodov od jeho obchodu.
Povedal, že nevedel, že je moja, lebo on si nedovolil tú peňaženku otvoriť, keďže nebola jeho!!!!!
Takže áno. Na Turkov v zelovoci mám šťastie.
No a ten prvý, ten mrkajúci Turek mi raz vhodil pri odchode, do tašky avokádo.
Bože, ja som absolútne netušila čo s tým. Tak teraz hej, ale vtedy som namojdušu nevedela. Foodmánia v podobe blogov a rôznych portálov o varení na internete ešte nebolo. 
A veru mi to avokádo aj zhnilo a aj som ho vyhodila.
Však teraz už viem. Z avokáda sa dá urobiť hocičo a po vyskúšaní všetkých možných šalátov, nátierok, rôznych druhov guacamole a čerta diabla, ho mám aj tak najradšej, keď si ho nakrájam na plátky, osolím a zjem ho na chlebe len tak.
No a stála som teda v tom roku 2007 v rade na pokladňu v európskych potravinách a stála predo mnou pani a mala v nákupe avokádo. Keď som ho uvidela, tak som jej povedala, že „jejda ! avokádo“, som si nevšimla, že ho dostať aj konečne v BB, že si odskočím len pre to avokádo a košík nechám za ňou. A keď som sa vrátila, sme sa dali do reči. 
Že ona sa naučila jesť avokádo, keď žila v Guatemale a že jej ho po návrate nosievala dcéra z Viedni, lebo ho nebolo dostať ešte na Slovensku, ale chvalabohu, že už sa to zmenilo.
Si pamätám, že som kúpila vtedy dve tie avokáda a urobila som fajnú, fajnú nátierku, dokonca bez koriandra, lebo vtedy som ho neznášala a vedela som, že koriander v jedle  v Selciach u nás nepoznajú a nikto mi to s ním,  nebude jesť. 
A aj bez neho, to guacamole  nikto nechcel jesť. Ani za svet. Ani brat, ani rodičia, ani jeho deti. Dobrá Švagriná ochutnala a povedala, že je to dobré. A tým to  vtedy ,skončilo.
Dobrý Zať, keď urobím zje, ale zje, lebo to je, Inak to nevyhľadáva. Dobrá Vnučka, aj pri svojom stravovaní –  nestravovaní , to avokádo veru zje. A Dobra Cerka tiež. 
Skrátka naučili sme sa to jesť a mať to radi.
Chute sa vážne menia.
Taká vňať koriandra. 
Niečo, z čoho sa mi doslova dvíhal žalúdok. Robila to jeho vôňa, ktorá bola pre mňa tak nestráviteľná, že som nemohla ani chodiť okolo kríka v ktorom rástol koriander. 
Pri obľube chilli a rôznych kari, to bol vážne problém. Nahrádzala som ho petržlenovou vňaťou a myslela som si aká som fikaná, že som to tak krásne nahradila. 
No figu.
Nahradiť koriandrovú vňať, petržlenovou, je ako nahradiť majoránku, bazalkou v haruli. (však Janka Plaška z Podkoníc 🙂 )
A čo sa nestalo. Ja som sa to naučila. Normálne mám rada koriandrovú vňať a pokiaľ ju nemám tak sa do žiadneho chilli, alebo karí ani nepúšťam. 
Nechápem, že som si na to tak zvykla.
No a sladké zemiaky, alebo bataty ak chcete.
Dobrý Manžel to chcel veľmi vyskúšať, tak to mal mať.
Ja som myslela, že som nič horšie ani nejedla.
Bože,  odporná,  sladká chuť niečoho sypkého. Tak som to vtedy cítila. 
DM to absolútne nevadilo. Jemu nevadí sladká zelenina. On miluje strúhanú mrkvu, červenú papriku a tak. A ja toto vonkoncom nemusím. Nieže nemusím. Odmietala som to jesť.
Potom som začala varievať gumbo, skvelý kurací guláš , kde sa dáva práve batat a tam som zistila, že on prijme chuť svojho okolia, takže jeho sladká pachuť je potlačená a naviac úžasne zahusťuje jedlo.
Fantázia.
Po čase, si DM miesto normálnych hranoliek,  začal objednávať batatové .  Ja si hranolky neobjednávam a tak som mu vždy dve tri ukradla a napriek tomu, že som sa ksichtila, tak som to robila stále. A potom chcel, aby som mu tie hranolky robievala  normálne aj doma, ako prílohu. Tak som začala kupovať mrazené. A potom som si povedala, že prečo vlastne kupujem tie predražené,  mrazené, ktoré zaberajú miesto v mrazničke a nemám medzi zemiakmi normálne aj bataty. A začala som robievať normálne, domáce batatové hranolky, buď v rúre len pofŕkané olejom,, alebo také ako fritované.  
Skončili sme tak v našej domácnosti, že tie sladké zemiaky robievam ako prílohu,  omnoho častejšie ako normálne. 
Vážne.
Začala som ich milovať. Posypané tymianom, alebo koriandrovým korením, alebo celou rascou. Skvelá vec. 
Sú extrémne rýchle urobené. V rúre na pečiacom papieri ich mám hotové do 15 minút.
A keď som tak uvažovala, že mám rada bataty,  ktoré  na prvú chuť, pripomínajú dusenú mrkvu, tak prečo by som nejedla aj dusenú mrkvu. 
A ozaj. 
Jedávam už aj dusenú mrkvu. Nie takú z polievky, s tou som nemala problém, Ale normálnu, dusenú na masle, alebo oleji. 
A aby som to zaklincovala, tak som začala jesť aj červenú papriku.
Ale surovú mrkvu stále nedám.
Treba skúšať a dať novú šancu, veciam, ktoré by ste pred pár rokmi nedali vôbec do úst.
Takto si viem dokonale napríklad pochutiť na cibuli, ktorá sa varí v ryži. Desaťročia som ju rovno vyhadzovala a teraz mňam
Kvôli nášmu autistickému Janíčkovi, musím mixovať cibuľu, aby ani len náznak nebol. Tak ale u detí je to asi normálne, či sú to autisti, alebo nie. Horšie je to s dospelými
Gazdovské krumple na plechu, pečené v bravčovej masti, pohádzané kúsky slaniny a veľké kusy cibule. Instantný cholesterol na stole.
A čo urobí Roman – (zať čakateľ môjho Dobrého Brata)? 
Dôkladne selektuje zemiaky od cibule, a toto robí aj vo výpeku z pečeného mäsa. 
Ja už pomaly aj začínam umývať riad, keď len on začne jesť. 
Ale nevyčítam mu, pretože viem, že ho to prejde, tak ako prešla mňa koriandrová vňať, dusená mrkva, bataty, červená paprika a aj tá cibuľa. 
No a k receptu
Recept na kelové fašírka, alebo kelové karbonátky, keď chcete, tu už mám. 
Neprešla som nejakou závratnou zmenou v ich príprave, ale niečo robím inak a som s tým spokojná, vyskúšajte aj takto. 
No a tá príloha.
Je to na Vás.
Je to naozaj špecifická chuť, ktorú treba prijať. 
Odmenou Vám bude zdravšia verzia plná minerálov a vitamínov, oproti našim zemiakom, rýchlejšia príprava.
My sme spokojní.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Malá kelová hlávka, alebo pol väčšej
3 malé vajcia (alebo podľa potreby)
200 g mäkká údenina (slovenská točená napríklad)
4 strúčiky cesnaku
krajec čierneho chleba bez kôrky (alebo aký máte)
čajová lyžička soľ
1 veľká lyžica majoránka
strúhanka
olej na pofŕkanie
papier na pečenie
sladký zemiak
tymian

 

Postup

 

Kel nakrájame na menšie rezance a dáme uvariť do slanej vody. 
Varíme kým nie sú rezance mäkké. Prelejeme ich cez sitko, vodu zachytíme všetku.
Po odkvapkaní a vychladnutí, ešte na sitku trochu kel,  raz potlačíme dlaňou, aby sme mali istotu, že v ňom neostalo veľa vody,  a  preložíme nastrúhaný, uvarený kel do misy.
Nakrájame mäkkú údeninu na maličké kocky. 
Kedysi som dávala našu domácu údenú klobásu a jedla som dokonca aj také, kde kuchárka pridala normálnu suchú salámu. Mne to nevadilo, ale DM má k tomu vážne výhrady, takže dávam len takto. Môžu byť aj špekáčiky, alebo obyčajné párky.
Pridáme tie údeninové kocky a k zmesi pridáme rozbité vajíčka.
Osolíme, prelisujeme cesnak a majoránku. Namelieme celé korenie.
Nakrájame hutný , čierny chlieb na maličké kocky a zatiaľ necháme bokom.
Rukami vymiešame kelovú zmes.
Pridáme chlebové kocky, tak aby nebolo vidieť mokrú vaječnú zmes a poriadne zamiešame. Môže ich byť toľko , koľko dáte do kávovej šálky. 
Nedávajte ich naraz, možno bude stačiť menej, možno viac.  No a snažte sa nedávať tie s kôrkou.


Vymiešame. 
Všetky vajíčka musia byť,  ako keby vstrebané do hmoty, tá keď je správne zahustená, netečie a drží svoj tvar. Tá moja, ako vidíte sa v mise drží tak, ako som ju vytvarovala na jednej polovici, bez toho, aby pretiekla do druhej polovice.


Zároveň, ale zase musíte dávať pozor, aby Vám z hmoty nevznikla chlebová fašírka. 
Na plech dáme papier napečenie, nakvapkáme do neho dve lyžice oleja a rozotrieme ho štetcom po povrchu.
Zapneme rúru na dvesto stupňov
Do ruky si  berieme kelovú zmes,  vo veľkosti tenisovej loptičky, utľapkáme z nej fašírku, ktorú obalíme v strúhanke. 
Poukladáme na plech, na každú ešte frkneme pár kvapiek oleja a dáme piecť.


Pečiem 20 minút . Mám plynovú rúru, takže nemám horný ohrev. Ja ich preto ešte otočím a dopečiem do zlata. 
Kým sa pečú, tak obielim sladký zemiak a nakrájam na pol centimetrové kolieska.
Ak máte batát príliš hrubý, tak ich môžete tie kolieska prepoliť.
Po upečení fašírok, tieto preložím na tanier a na ten mastný papier na plechu poukladáme kolieska.
Zvrchu ich posolím, posypem tymianom a tieto som ešte posypala aj sušeným cesnakom. Zvrchu ich pofŕkam veľmi zľahučka olejom. Ale ozaj zľahučka, tak kvapka na jedno koliesko.
Zvýšim na najvyššiu teplotu a pečiem tak 10 minút.
Potom ich otočím a dopekám tiež tak približne 10 minút. 
Nechám ich vychladnúť bez toho, aby som ich prekladala. 
Oni sú tesne po spracovaní vážne ako blato, takto trochu spevnejú.


No a podávame.


No a tá voda po varení kelu. Uvaríme si z nej skvelú polievku.
Dolejem toľko vody, koľko chceme polievky,  do nej malé kocky zemiakov, kolieska mrkvy , pol šálky bulguru,  alebo môže byť aj ryža. Varíme, kým nie je bulgur úplne uvarený.
Na oleji upražíme do svetla jemne krájanú cibuľku, zahustím zarovnanou lyžicou hladkej múky, pridáme mletú sladkú papriku a vlejeme do polievky. 
Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme.
Vhodíme za lyžičku majoránky.
Na masle a troche oleja si urobíme chlebové krutóny z tých kociek, ktoré nám ostali a ešte aj dokrájajme.
Pred podávaním polievky posypeme krutonkami – veľká fajnotka

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.