Huby stále rastú a DT Pavla je celá besná. V sobotu jej prišlo na chuť moje morčacie sotéčko s maslovou strúhankou a tam idú čerstvé huby. A potom prišla na chatu Moja Dobrá Svokra Akyna a tej prišla zverská chuť na dubákovú omáčku na smotane. Čo Akyna, tá si vybehla za ich chatu. Jej priateľ Václav videl deň predtým z okna, miestečko kde sú, a tak tam išla na istotu, takpovediac v pyžame a papučiach. Ja som nemala žiadnu. Pre DT to bol ako výstrel na štartovacej čiare. Zapálila si žváro a v nedeľu ráno, mi prechádzkou za 10 minút, priniesla, len tak v rukách, nádherných kozákov a prihodila aj dve bedle. Možno tú cigaretu ani nedofajčila a bola obutá v dvorových našuchovačkách. No a keďže Akynka „bezpodmienečne potrebuje dubáky“, lebo bohvieaké sú tie jej, čo si nazbierala, tak musí ísť bezpodmienečne do lesa. A do desiatich minút bola v ťahu. Recept na to morčacie napíšem hneď po tomto. Polievka je úžasná. Jedla by som tieto hubové, kludne aj každý boží deň. Na túto som použila dubáky.
Suroviny:
300 g čerstvé huby 350 g kvalitné špekáčiky 500 g zemiaky 40 g údená slanina 1 veľká cibuľa 2 cesnakové strúčiky 2 polievkové lyžice olej chilli paprička – ja som dala baranie rohy 2 kusy 6 strukov ačokča – kto nemá, tak nedá pochopiteľne 1 čajová lyžička soľ 1 polievková lyžica mletá sladká paprika
Na krutóny Dva krajce chleba lyžica masla + lyžica olea 1 cesnakový strúčik
Postup
Všetko čo treba očistiť, očistíme a potom nakrájame na primeranú veľkosť. Zemiaky a špekačky, krájam na menšie ako obyčajne. Do hrnca dáme, na dve lyžice oleja, rozpražiť kocky slaniny. Pridáme nasekanú cibuľu a 1 naplátkovaný cesnak. Restujeme , ale len do sklovita a pritom miešame. Pridáme prúžky baraních rohov a ačokči. Kto nemá, tak nech si nejde zodrať nohy po kolená aby ich kúpil a dá len chilli papričku. Tiež trošku zarestujeme a pridáme nakrájané kocky špekačiek. Opečieme. Všetko čo zatiaľ opekáme , robíme bez pridanej vody. Pridáme menšie kocky, opláchnutých zemiakov. Dobre premiešame a na minútu dáme pod pokrievku, kým nám v kanvici zovrie voda. Na zemiaky nasypeme soľ a mletú papriku. Premiešame, poriadne prehrejeme a podlejme vriacou vodou, ale len tak, aby sa nám zemiaky poodliepali odo dna. Znovu premiešame poriadne a pridáme toľko vody aby tie zemiaky spolovice trčali . Premiešame a dáme pod pokrievku na pár minút. Takto pomaly dusíme tie zemiaky, ako keby sme chceli robiť z nich paprikáš a aby nám vytvárali hustú omáčku. Nikdy ich nezalievajme viac ako tak, tak. Pri podlievaní ich neprelejte. Nechceme polievku zahusťovať múkou a tým pádom budeme potrebovať čo najviac zemiakovej „fučky“. Keď už zmenšia svoj objem a omáčku máme hustejšiu
pridáme huby a zalejme vriacou vodou. Všetko by malo byť ponorené. Polievku privedieme k varu , prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Varíme nejakých dvadsať minút. Nakoniec dolejeme vodou na hustotu, akú chcete, aby mala Vaša polievka. Na záver , ak máte , môžete nasekať nejaké čerstvé bylinky. Dosolíme, dokoreníme. Ja k tejto polievke robím cesnakové, chlebové krutóny. Na panvici roztopím lyžicu masla a lyžicu oleja. Chlieb nakrájame na malé kocky a prehadzovaním na panvici ich opekáme. Opekajte do zlata a chrumkava Do taniera vložte kuchynskú papierovú utierku, alebo servítku, alebo čokoľvek čo odsaje prebytočný tuk a preložíme z panvice , krutóny. Prelisujeme k nim cesnakový strúčik a prstami ho rozptýľte medzi krutóny.
Čo mi pamäť siaha, tak paradajkovú polievku a plnenú papriku v paradajkovej omáčke od mamičky , som milovala, milovala. Od malého dievčatka. A potom som sa stala školáčkou a prišla moja, prvá paradajková polievka v školskej jedálni. Určite mi oči zasvietili, ako som sa na ňu tešila. Prvá pochybnôstka prišla s tým, že miesto ryže, boli v nej ako závarka, nejaké cestoviny. Cestoviny????? No nič. Zmierila som sa s cestovinami. A potom to prišlo. Celá som sa zvraštila. Preboha, tá polievka bola sladká. Sladká!!!!!! Vec pre mňa úplne nepochopiteľná. Nabrala som si , nič netušiac, tej polievky úplne, úplne plný tanier a učiteľský dozor nado mnou stál a dohliadal aby som to zjedla. A to bolo prvý a posledný krát, čo som v školskej jedálni a v reštauračných zariadeniach vôbec, jedla paradajkovú polievku. Teda v reštauráciách mala honosnejší názov , že vraj „milánska polievka“. Milánska polievka spočívala v tom, že to bola sladká paradajková a na dne taniera sa krčila gundža nataveného syra, ktorý bol na oštaru. Neraz som videla spolujedáka, ako sa s tou gundžou pasuje. Nezmestila sa na lyžicu, nedala sa rozkrojiť, musela sa tá beztvará hmota syra zjesť naraz , napchať si ju do úst, žviakať a jeden koniec syra mať niekde v pažeráku a druhý stále v ústach. A potom vychlipkať sladkú, červenú vodu. Ach jo! Naše socialistické reštaurácie a podistým aj veľa posocialistických. Alebo. Mamičkina najmladšia sestra Monika, sa vydala do Spišskej Novej Vsi. A jej švagriná bola o dva roky staršia ako ja. Hanka. Ohromne sme si rozumeli. Teda stále si, pretože sme kamarátkami doteraz. V Spišskej som bola pečená, varená…a tých zážitkov!!!!!!!!!!!!!!!!!! Ale o tom inokedy. Naspať k polievke. Znovu som bola na nejakých , letných vakáciách u Moniky a spolu aj s Hankou , samozrejme. A Monika uvarila polievku. Paradajkovú. Bez žiadnej pochybnosti , som si s lyžicou sadla za stôl a čakala na tú polievočku tralalala. Ježiši. Ona tú polievku, nejako dolievala miesto vodou, mliekom!!!!!!!!!!!!!!!!!! A keď postála, už uvarená, tak sa na tej polievke, dokonca vytvorila kožka, ako na mlieku. V živote na to nezabudnem, ako prešiel po mne mráz. To bola veľká , veľká krivda. Kto mohol očakávať takúto vec, keď boli sestry. Veď mali rovnako variť , nie?!!!! Neviem kto to Moniku naučil, ale Monika s Maťom a Hankou sa najedli do popuku. Malý Peťo, čo nejedol vôbec nič , a ja, čo som očakávala krásnu, kyslastú, červenú, paradajkovú polievku s ryžou, sme nejedli. Ani som sa nemusela pýtať, že či ju aj sladí. Kto dáva do paradajkovej polievky mlieko, tak ju musí aj sladiť pochopiteľne. A veruže ju aj sladila. Mamička vôbec nesladila, tú kyslosť vraj vyvažovala, našim domácim kečupom. Mne ten kečup nechutil a tak som ho ani nejedávala a ani nemala v mojej domácnosti a paradajkovú som varila bez domáceho kečupu a bez cukru. A vychovala som na takejto aj Dobru Cerku. Varievala som ju veľa a často, fakt sme ju mali radi. Časom, keď som si mohla dovoliť kúpiť syr granu, tak som ju posypala týmto syrom, alebo som nastrúhala na jemnej slzičke, údený oštiepok. Robievala som výhradne z paradajkového pretlaku. Neskôr som začala používať pasírované paradajky. A tak nejako datujem, že to vtedy začalo. Začala som mávať po každej takejto omáčke, alebo paradajkovej polievke, nesmiernu kyselinu a bolieval ma žalúdok. Išlo ma poraziť. Všetko čo mi chutilo a mala som rada, mi robilo zle. Čo som sa ja dojedla maloxu. Kilá a kilá. Už som ho ani cítiť nemohla, ale bez maloxu by som mala v žalúdku z tej žieraviny , dieru. A čo sa nestalo. Ja som sa vydala za Môjho Dobrého Manžela. A hádajte čo? Áno, u nich sa jedávala sladká. A s cestovinou. Takže som išla do kompromisu. Bude s ryžou a dám tam kečup. Kúpenský. Nemecký. Mníchovský. Stále mi ten kečup nechutil, tak som radšej teda dala cukor. A zvykla som si. Neuveriteľné. A DM si zvykol na ryžu. Uveriteľné. No akurát tá žieravina. Raz som mala na chate tento problém a Dobrá Teta Pavla zalovila v šuplíkoch, či po babičke Martičke (božtek do nebíčka), neostal nejaký fajný liečik. Niečo vytiahla a dala mi to a pomohlo mi to v sekunde. Pýtam sa jej čo to bolo. A ona mi odpovedala. To je blokátor protónovej pumpy. Už je síce rok a pol po záruke, ale to nevadí. Takto odpovedajú doktorky farmácie. Bol to controloc a mala som pocit, že ten blokátor protónovej pumpy po záruke, poslal do môjho žalúdka malých anjelikov, ktorí malými ručičkami handrami povytierali všetku žieravinu, poupratovali v mojom žalúdku a na záver mu zaspievali uspávanku, aby dal pokoj. Odvtedy som malox vymenila za nolpazu a ako som upravila stravu, tak už aj tú nolpazu, vskutku len keď je v jedle viac paradajkového pretlaku, alebo nejakých konzervovaných paradajok. A raz na chate uvarila DT Pavla polievku a použila tam čerstvé paradajky. Božinku tá bola fajná, úplne iná a vonkoncom ničové nič mi to so žalúdkom nerobilo. Ten hrniec čo uvarila bol môj. Len môj. Nikdy som sa nezaujímala ako ju varieva, až som išla do Seliec, kde bolo hrúzu paradajok, ktoré bolo treba minúť, lebo sa kazili. Tak jej volám, že ako to varila. A na záver sa pýtam, že je taká bledá preto, lebo tam idú čerstvé paradajky? A ona mi povie : “ Aj to, ale je to hlavne preto, lebo ja tam dávam smotanu“. A kruh sa uzavrel.
Suroviny:
Na hrniec polievky budeme potrebovať :
6 veľkých paradajok 1 veľkú cibuľu 3 strúčiky cesnaku 6 malých strukov ačokči (ak nemáte, nedáte) 1 chilli paprika (ja som dala veľký čerstvý baraní roh) veľká kytica čerstvého ligurčeka 1 plytká polievková lyžica sušený tymiam 5 polievkových lyžíc suchej ryže orech masla + 2 polievkové lyžice olej 100 ml smotana na varenie soľ, čerstvo drvené korenie cukor na dochutenie
Postup
Dáme zovrieť vodu a zalejeme ňou paradajky, tak aby boli ponorené. Necháme ich vo vode päť minút. Potom ich preložíme do studenej a necháme postáť . Medzitým môžeme ošúpať veľkú cibuľu a cesnak. Nasekáme na drobné kúsky. Do hrnca dáme roztopiť maslo a olej a vložíme cibuľu . Ošúpeme paradajky a nakrájame ich aj s mokrým stredom na malé kúsky. Cibuľa sa nám rozvoňala a ja som v tomto momente pridala na prúžky nakrájanú ačokču. My ju pestujeme druhým rokom a dávam ju do všetkého, pretože nám chutí a hlavne máme jej veľa. Je to skvelý zdroj vlákniny a obohacuje polievku, aby bola hutnejšia. Nie je chuťovo výrazná a prijme chuť polievky. Niečo ako cuketa. Ak máte doma rapíkatý zeler, tak nakrájajte jednu, alebo dve stopky na prúžky a použite ten. Pridáme tiež nakrájaný baraní roh a cesnak. Všetko trochu orestujeme, pridáme lyžičku soli a vložíme paradajky. Premiešame. Posypeme sušeným tymianom a vložíme celé, hrubšie stopky ligurčeka. Hornú časť zväzku ligurčeka s lístkami nakrájame na veľmi jemno a vsypeme na paradajky. Dôkladne premiešame a zalejeme vriacou vodou aby bolo všetko ponorené. Vsypeme suchú ryžu, privedieme na jednu bublinu k varu, stíšime zdroj tepla, prikryjeme pokrievkou. Varíme kým nie je ryža dokonale uvarená. Kým sa varí, občas dozrite, či je v hrnci dostatok tekutiny. Ked je ryža absolútne uvarená, vytiahneme z polievky hrubé stopky ligurčeka a vyhodíme. Do smotany dáme niekoľko lyžíc horúcej polievky, premiešame a vlejeme do hrnca. Necháme na bublinku prevrieť . Ak sa Vám vidí, že je to veľmi husté, tak dolejte vriacu vodu . Ak riedke – zredukujte pomalým varom, ale pamätajte, že tá ryža aj keď je dokonale uvarená, stále bude ešte absorbovať tekutinu. Aby nedošlo k tomu, že na druhý deň budete mať ryžu v paradajkovej šťave a nie polievku s ryžou. Ešte dajte do polievky čerstvo drvené korenie, poprípade dosoľte. Ak musíte tak si pridajte aj cukor.
Keď som začala vnímať módu , v našich socialistických obchodoch nebolo veľmi čo vyberať. A nie, nie je to fráza, ale holý fakt. Všetko čo sa kupovalo, kupovalo sa cez nejakých známych. Počnúc pančuchami a autami končiac. Prišla móda čiernych pančúch. Bože môj, nikde ich nebolo dostať. Moja spolužiačka Anička Ivácková a Libuška Rusková, tým bolo hej. Ich maminky pracovali ako predavačky v galanterke. Ale boli prajné, dopriali aj nám a keď doviezli do obchodu čierne, tak sme mali všetky kamarátky. Alebo, keď išli predávať na Radvanský jarmok, tak nám tieto maminky odkázali, že do stánku naskladnili aj koženkové bundičky a máme si prísť kúpiť. Pamätáte sa na ne? Boli ako keby do pása a od pása bol naložený taký široký pás, ako keby sukňa, alebo volán, alebo neviem ako to mám popísať. A mali veľké gombíky a široký golier s fazónou. A kto nemal na tom golieri pripnutú kytičku umelého ovocíčka, alebo kvietkov, tak bol módny barbar a bez takej kytičky ani nemalo význam chodiť do kostola, lebo to bol strašný dešpekt od všetkých dievčat čo sedávali pred kostolnými lavicami, na lavičkách. Ja som takú nosila, aj na uštrikovanej baretke, čo som v nej nosila igelit, aby mi na hlave robila dôstojnú pufku. Šušťala som pri chôdzi a mávala som orosené vlasy. Ale aj ja som mala šťastie v tomto smere. Moja mamička bola cukrárka v cukrárenskej výrobni a všetky predavačky potrebovali raz za čas, upiecť veľmi rýchle tortu, alebo škatuľu zákuskov. A všetky sa navzájom poznali a tak som mala aj ja možnosť, chodiť v podpultovkách oblečená. A potom som začala pracovať na Okresnom národnom výbore, odbore územného plánovania. To je tam, kde sa vybavovali stavebné povolenia, územné rozhodnutia a vyvlastňovali sa pozemky. Tak, ja som tam bola , príliš malá rybička, a bola som tam obyčajná sekretuša. Ja som tie rozhodnutia len písala. Ale, na voňanie, som používala výhradne deodorant Impulse a dokonca, som si mohla vybrať aj farbu, akú som chcela (bordový Red Pantera) a umývala som si zuby, zubnou kefkou Jordan a nosila som igelitky z tuzexu , značky jeans Wildcat. Bože môj, to bola strašná doba. V Maďarsku povolili v tom čase, súkromné podnikanie v malom a tak tam vznikalo strašne veľa trhovníkov s handrami, okuliarmi, topánkami, platňami a bohviečímvšetkým. Chodili sme odtiaľ s plnými taškami a naviac so sklenenými, litrovými fľašami Coca coly, ktoré nám trhali rúčky na tých taškách. Keď som mala 17 rokov, otehotnela som, vydala som sa. Kočík mi poslali Egon s Evou z Drážďan a bola to absolútna bomba. Podľa toho kočíka ma poznali všade. A potom v Selciach, keď otehotnela nejaká moja kamarátka, tak Egon s Evou, poslali aj im a boli svetové, aj oni. Ponožtičky pre bábätká, také tie rozkošné, froté z Číny, čo boli tiež len pod pultom, tak som mala hádam za krabicu. Aj výbavičku, podpultovú som mala. Perinky, zavinovačky, vankúšiky, paplóniky, mi ušila krstná mama a vyšila moja sesternica , Martuška Cabanová, výstavným dierkovaným spôsobom, ako madeira. Bože a prach na pranie!!!!! Už som zabudla na tú značku. Ten bol tiež k nedostaniu a bývalá svokra mi ho priniesla celú, tú kartónovú krabicu, čo sa z nej vykladal do regálu. No. Neprišiel do regálu, ale ku nám do práčovne. Rodičia môjho ex a musím priznať, že aj moja mamička, boli takí, latentní malomeštiaci. Takí, čo vzišli z veľmi chudobných pomerov a z nejakého dôvodu si, finančne, veľmi polepšili. Moja mamička piekla a môj exsvokor bol vedúcim, vo veľmi lukratívnom odbore, kde ste sa bez známosti, nepohli ani o krok. A tak si mohla aj moja rodina a aj ich rodina, takpovediac dopriať. Mali na to, ale nevedeli, ako s tým narábať a tak to bolo také úsmevné. Keď som mala privítanie detí do života a fotili nás, bolo teplo, všetci sme mali oblečené ľahké oblečenie, krátke rukávy a exova mamka mala na tých, letných šatách prehodený kožušinový golier z líšky, ktorý nosievala na zimnom kabáte. Vôbec som to nepochopila, ale nikomu to neprišlo divné. Asi sa štylizovala do hollywoodskeho outfitu. Ešte aj paprčky jej z toho goliera , na tie krimplenové šaty, viseli. A moja mamka, kým sme odišli na MNV, rýchle zalievala čokoládou nejaké zákusky a potom si narýchlo namaľovala rúžom pery . Nechty mala také špinavé z tej čokolády, ako keby práve vyfárala z bani, ale mala narúžované ústa. Ja sa z nich nevysmievam a nie som krutá, len skrátka spomínam s láskou. No a exova rodina, mala rodinných priateľov v Šahách. Pán bol presne na tej istej pracovnej úrovni ako bývalý svokor. Takže tiež mali z čoho. Áno, boli aj oni malomeštiaci, ale pani bola taká….rozhľadenejšia a viac rozumela, minimálne móde. A nezbierala porcelán so zlatým pásikom a poháre zo Zlatej Zuzany, ale ružový a na jedálenskej, ružovej súprave aj jedli v obyčajné, pracovné dni a ja som sa bála odrezať si na ňom rezeň, či ho nerozbijem a nemala na konferenčnom stolíku, prestrenú dečku, vyšívanú, krivou ihlou, ale mala ho podsvietený a s doskou z lešteného malachitu. Bola to krásna pani a ja, tak upravenú dámu, som jakživ nevidela. Taká slovenská Sue Ellen Ewing. Oni nám zohnali spáleň, na tú dobu nevídanú. Aj oni mali presne takú istú. A pán nám tvrdil, že na Slovensku sú len tri. Či to bola pravda neviem. Neviem odkiaľ bola, ale bola taká zaujímavá a nadčasová, že prisahám Vám, že šatníkové skrine mi slúžia doteraz a nikto by nepovedal, že sú staré 43 rokov. Sú skvelé a stále nemám v úmysle ich vymeniť. No a, s pani som mala ísť na nákup do Budapešti, aby mi pomohla vybrať zimné vecičky na bábätko. Bola som v piatom mesiaci a prišlo mi veľmi nevoľno a tak som ostala u nich v byte a ona išla sama. Akurát som jej dala peniaze a okrem rôznych vecí, som ju poprosila aby mi kúpila paletku tieňov na oči, vo farbe hnedej. Ona mi pozrela do očí a vraví, hnedú v žiadnom prípade, tebe jedine zelené. A predstavte si, že zelenú paletu používam doteraz. Ja som sa rozviedla a o tých ľuďoch som už nikdy viac nepočula na celých 43 rokov. No a predstavte si. Tento víkend boli u nás na chate vnúčatá aj s rodičmi na návšteve. A boli sme sa naobedovať v Mlýne. Pred časom, sme prestali chodievať do tohto zariadenia, pretože ich terasa je postavená na žumpe a veľmi zle to tam urobili a je tam smrad. Personál tvrdil, že je to tým, že tam majú stojací rybníček, ale všetci vieme, že je to žumpa. Kuchyňa je skvelááááá, ale čo z toho, keď to tam smrdí. Teda smrdí to na tej terase, ktorá by inak bola veľmi fajná. . Tak ostávame v reštaurácii vnútornej, ktorá nie je útulná. No všetko zle…. okrem jedla. Tentokrát sme im znovu dali šancu, že to možno už nejako vyriešili. Nevyriešili. Z terasy sme znovu zaspätkovali dovnútra. No a obsluhoval nás Slovák. Ku Slovákom som ja veľmi zdieľna a hovorná a pustila som sa aj s ním do reči. Bla bla bla bla bla…a odkiaľ ste? Zo Šiah. Fíha. Tam som poznala jednu rodinu, ale je to už skoro 45 rokov a už ani netuším ako sa volali. Pán pracoval ako bla bla bla, pani bola veľmi krásna žena a mali dve deti čo sa volali bla bla bla. Čašník : „Jasné, volajú sa takto a sú rozvedení už roky rokúce, a ich deti sa majú takto“ Strašne ma vždy potešia takéto veci. Dvaja úplne cudzí ľudia, z rôznych častí krajiny , v cudzom svete, sa stretnú a majú spoločného známeho. Dobrý Manžel to nevie pochopiť, ako sa mi môžu stávať takéto veci. No stávajú. Doma som sa pozrela na fb profily, tejto rodiny a zistila som, že pán aj pani minulý rok umreli. Deti, vďaka tomu, že jeden mal pred tými desiatkami rokov, 14 rokov a druhý rok, som pochopiteľne vôbec nespoznala. Očividne sa rodine, po revolúcii , prestalo tak dariť, ako dovtedy. Minimálne to tak vyzeralo, ale je možné že sa úplne mýlim. No a tak sme si dali vynikajúci obed v neútulnej reštaurácii a pozerali sme cez sklenenú stenu, na ľudí na terase, čo netušili, že si idú sadnúť na krásne miesto s výhľadom na malý rybníček a stromy a lúku, ale do smradu. Dobrá Cerka Radka s Dobrým Vnukom Janíčkom , si okrem iného, dali hrachovú polievku a tak nádherne voňala a vyzerala, že mi prišlo ľúto, že som si ju nedala aj ja a hneď som ju aj uvarila. Jednu hrachovku, tu už mám, ale táto je iná a mám zato, že jednoduchšia. Taká chatárska. A je skvelá, pochutili sme si. Čo, ale je bezpodmienečne nutné, k jej uvareniu, je čerstvá vňať ligurčeka.
Suroviny:
Na 5 porcií budeme potrebovať
250 až 300 g suchý, polený, žltý hrach 2 nôžky párok veľká kytica čerstvého ligurčeku 100 ml sladká smotana 2 rožky od včera veľký orech masla + 3 polievkové lyžice olej
Postup
Do hrnca vložíme, prepláchnutý žltý, polený hrach. Samozrejme, môže byť aj nepolený, alebo zelený, ale ten sa varí o niečo dlhšie. Keďže hrach nenamáčam, tak používam ten žltý, polený a ten sa mi uvarí veľmi rýchle. Hrach zalejem asi dvoma litrami vody a vložíme naozaj veľa ligurčeka a plytkú lyžičku soli. DM vypestoval na chate už celkom slušný krík, tejto úžasnej bylinky a nalámala som tú najhrubšiu stonku, úplne celú. Pridáme lyžičku soli. Varíme, pokiaľ sa hrach neuvarí do mäkka. Kým sa hrach varí, rožky pokrájame na malé kocky. V panvici rozohrejeme maslo s olejom a opečieme kocky, do zlata. Hrubé kusy stopiek od ligurčeka som vybrala, ale lístky som nechala.
Hrach, zmixujeme ponorným mixérom Do polievky vložíme, na tenké kolieska, nakrájané párky a vlejeme smotanu. Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme. Tým že som hrach zmixovala, tak mi polievka zhustla a doliala som ešte vodu. Necháme polievku chvíľu postáť, pretože sa Vám bude zdať, že je stále riedka, ak trošku schladne, tak aj zhustne a budete mať srdce na mieste. Na ozdobu som ešte nakrájala lístky ligurčeka a posypeme krutónkami.
Keď som išla tejto noci spať, zabudla som na jednu vec. Dobrý Manžel mi spomenul, že o druhej po polnoci, bude mať konferenčný hovor a prezentáciu s niekým v Číne, alebo na Taiwane, alebo tam niekde, v tej ďalekej tramtárií. Ako mi to povedal, tak som v ten moment na to aj zabudla. A aby ste vedeli. DM nemá v našom dvojizbovom byte, 50 m štvorcovom, svoju vlastnú pracovňu. To jedine na povale , keby si ju v našej povalovej kobke urobil 🙂 A hádam, že už aj tam, by nemal veľmi kde. Dosť na tom. Svoj pracovný priestor má v našej spálni. Má tam pracovný stôl po celej dĺžke steny. Svoj pracovný nábytok a všetko čo k tomu patrí. Akurát keď máva online konferencie, tak nemôže mať zapnutú kameru, pretože všetci tí ľudia, by videli našu manželskú posteľ. Keď som tú spáleň zariaďovala, tak som vedela, že to nebude taká tá miestnosť, kde sú len šatníkové skrine, veľká posteľ, prikrytá, napufkanou prikrývkou a na nej uprostred sedí bábika, s rozloženou sukňou okolo seba. 🙂 Žartujem. To som si teraz akurát spomenula, že takto to mávali moje strynky Anička a Želka. Tatíkove najstaršie sestry. Anička je už roky mŕtva a Želka má 96 rokov a je v ústave. Želka mala, ako keby, brokátový posteľný prehoz a uprostred tá bábika, so širokou sukňou, sedela Moja mamička mala prehoz z Ameriky. Mamička je z Podkoníc a tam mali všetci svojich príbuzných v Amerike, čo poodchádzali za veľkej krízy. A jej tam odišli všetci ujci a svákovia a ujčiné a tetky. My sme mali hocičo potom z Ameriky. A okrem iného aj ten prehoz na posteľ. Bolo to svetlomodré a na sebe to malo našité ružové kvety a zelené listy a biele ornamenty z takého mäkkého materiálu. A spolu s tou dekou, mamičke poslali aj župan. Hodiny som sa s tým županom vedela hrať. Boli na ňom černoškovia v černoškovských oblekoch a turbanoch a mali v rukách veľké ovievače z pštrosích perí a všade ešte aj pávie perá boli. Ten župan bol z takého, mäkkého diftínu a tí černoškovia a perá boli v krásnych petrólových farbách. A v páse sa zakladal a mal skrytú stuhu, čo župan stiahla okolo pásu, a to viazanie bolo skryté, zaväzovalo sa na mašľu vzadu na chrbte a župan vytvaroval k telu a dolu sa rozširoval ako šaty a bol až po zem. Moja mamička keď si ho obliekla, tak vyzerala ako z hollywoodskeho filmu. A jej snom bolo, aby mala župan svetlomodrý , z česaného silonu, lebo ten diftínový bol taký americký a nehodil sa do Seliec. Vážne to takto odôvodnila. A tak, dostala na nejaký sviatok taký, ten penový župan, neforemný a umelý. Trieskam si hlavu o múr. Ach keby som ten župan teraz mohla mať…..myslím ten americký. Nie ten umelý, čo asi vymysleli súdruhovia z NDR. Raz tú americkú prikrývku dala do práčky. Roky rokúce ju vždy prala vo vani ručne. No tá deka to už za tie desaťročia nevydržala a tie našité kudrlinky z toho povypadávali a deka sa niekde pretrhla. Podozrievam, že mamička to urobila naschvál, lebo ona zase mne závidela taký prehoz, ktorý mi kúpila moja prvá svokra, pani Chmelová, na moje manželské postele s jej synom. Prehoz bol silonový, navrchu cikcakovo poprešívaný a po bokoch mal silonové volány až po zem. Tak som jej ju dala, lebo mne sa nehodila do koncepcie 🙂 a do roka som sa aj rozviedla a moja svokra, pani Chmelová, nevidela, čo sa stalo s jej posteľnou prikrývkou. A po pár rokoch som ju úplne zlikvidovala a kúpila mamičke takú bavlnenú Periny u mojej mamky vážia tonu a pre mňa a DM sú krátke. Ja nechápem čo je to za rozmer, ale mne sa zdá, že sú štvorcové. Dobrý Brat Jožko s manželkou Jankou, hovoria, že keď pod nimi spia, tak majú pokrčené nohy a nevedia, že sú krátke. Rodičia už pod nimi vôbec nespávajú, pretože to by sa kľudne mohli prikrývať aj s reťazami…ja neviem koľko peria tam v nich je, ale vážne sú neskutočné ťažké. Vlastne oni už ani v spálni nespávajú, pretože tam bol nejaký problém s TV signálom a tak spávajú v našej bývalej detskej izbe. Ale teplé tie periny sú, nieže nie. Všimli ste si, že keď prídete do rodičovského domu, tak existuje takzvaná vykúrená časť a nevykúrená časť? No, a rodičovská spáleň, je teraz v tej nevykúrenej časti. Naposledy som tam spala koncom októbra a v spálni bolo neviem koľko málo stupňov, tipujem niečo medzi 10 a 15, ale okrem omrznutého nosa a uší, mi pod tými ťažkými perinami, zima nebola. Postlať tie periny je nadľudský výkon. Tomu ja vážne nerozumiem ako toto mamička dokázala a dokáže. Celý svoj život si pamätám, že jej postele, boli pod tou prikrývkou rovné ako stôl. Tá sa ich dohladkala kým bola spokojná. Rohy boli vždy pravé, nikde nič nevyčnievalo. Nechápem. Vážne nechápem. A toto isté aj jej sestra Monika. Toto umenie umrie spolu s nimi. Ja to nedokážem. Dobrá Cerka to nedokáže, Dobrá Švagriná to nedokáže. Ešte sa musím opýtať Monikinej dcéry Zuzanky, že ako je na tom s postielaním páperových perín. A čo je neuveriteľné, tak ešte aj teraz s tými skľavenými rukami, mamička dokáže tie periny a vankúše, plnené železom, vyhládzať a vystrieť ako stôl. Je pravda, že sa okolo tých postelí pritom dochodí, dobreže nie v podrepe, ale sú neuveriteľné. A bábiku na ne nedáva. No a, v Mníchove a v BB , moja spáleň, taká nie je. Manželské postele som dala urobiť na mieru a podľa vlastného návrhu látok a farieb, tak, aby vyzerala skôr ako denná pohovka. Periny zastielam do úložného priestoru a cez deň sa po nej váľame, čítame, spíme , všetci štyria. Dobrý Manžel, ja a dve mačky. Pri online rozhovoroch a konferenciách a prezentáciách, DM vypína kameru, pretože miesto seriózneho pozadia, by tam tí ľudia videli ako si Noel líže súkromné veci pod chvostom, alebo mňa ako skladám ponožky a našu spodnú bielizeň. Alebo ako Barbora spí hore nohami. A dnes v noci sa náhle zobudím a priamo z monitoru na mňa pozerá akási aziatka a niečo mi hovorí. Priatelia, krvi by ste sa vo mne nedozerali. Posadila som sa a v polospánku som premýšľala, že by som ju asi mala pozdraviť a zakývať jej. A vtedy sa ozval Dobrý Manžel a niečo jej povedal. V tej tme som si DM vôbec nevšimla, že sedel, trošku ďalej od monitoru a zanietene na mobile zvádzal nejakú, tankovú bitku. Zašepkala som mu polomŕtva, že prečo sa na nás tá žena s desiatimi ľuďmi za stolom , na nás o pol tretej ráno pozerajú. A on mi povedal, že vypol kameru, ale nechal si tú ich, aby ich videl. A tak som spala ďalej. Ráno som si na túto nočnú príhodu spomenula a inšpirovalo ma to k vareniu nejakej ázijskej „váry“ Rozhodla som sa pre vietnamské pho. Samozrejme to vietnamské pho nie je a ani nebolo, keď ho uverejnili v nemeckom časopise. My, čo žijeme mimo Ázie a varíme ich jedlá, si len myslíme, že varíme tak ako oni. Nemáme autentické koreniny, ani zeleninu. Naviac ja, som z tohto receptu vyhodila aj to vietnamské čo tam bolo. Napríklad zeleninu Pak choi. Ja som to s ňou skúšala veľakrát, vážne som sa snažila. Skrátka nám nechutí. Nemáme ju radi. Ale mala som kel. Tak som dala kel. A s veľkou pravdepodobnosťou v tom recepte nebolo hocičo iné, na čo by pravý Vietnamec prisahal, že tam musí a musí ísť. Nech. Táto verzia mi chutí hádam najviac zo všetkých Pho, ktoré som kedy skúšala. Je absolútne božia a skvelá a mňam. Ma pobavilo, že v časopise píše, že je jej 6 porcií. My sme ju zjedli do večera. A DM povedal, žeby ju jedol aj zajtra aj pozajtra. No možno ju vážne v sobotu uvarím znovu. Ak Vás nahovorím na túto polievku, musíte si uvedomiť jednu vec. Táto polievka supluje aj hlavné jedlo. Je veľmi hustá a veľmi výdatná. Nekonzumuje sa tak, ako naše vývary. Vážne Vás zasýti .
Suroviny:
Na 4 porcie budeme potrebovať 700 g pekné hovädzie mäso na polievku s kosťou špikové kosti cca 7 cm dlhý ďumbier 4 strúčiky cesnaku 1 cibuľa 50 ml sójová omáčka kikkoman 2 badiánové hviezdičky 1 malé škoricové drievko 6 klinčekov 1 čajová lyžička bobuľky čierneho korenia 5 guličiek nové korenie štvrťka malej kelovej hlávky malé ružičky brokolice – primerané množstvo ak máte pár listov čínskej kapusty – ja som nemala 3 zelené čerstvé chilli papriky 50 ml ryžový ocot – ja som mala vínny sezamové semienka sezamový olej 300 g ryžové dlhé rezance 3 vajcia
Postup
Do hlbokého hrnca vložíme pekné mäso na polievku s kosťou a špikové kosti. Výber mäsa je dôležitý, pretože bude tvoriť vložku do polievky a ak by bolo veľmi mastné, tak z neho veľa nenaoberáte. Ja kupujem niečo, ako môčing, ale krájané tak, že sa reže krížom cez špikovú kosť. Takže mám aj mäso a aj kosti.
K mäsu pridáme bobuľky korenia, olúpaný cesnak a olúpanú prekrojenú cibuľu. Pridáme ešte škoricové drievko, badián, klinčeky a ošúpaný ďumbier. Vlejeme pol deci sójovej omáčky a pridáme lyžičku soli. Zalejeme 2 litrami studenej vody. Vodu privedieme k varu, úplne stiahneme zdroj tepla a necháme pomaličky tiahnuť dve a pol hodiny. Ja som to dala pod pokrievku, aj keď som kdesi čítala, že sa to nemá. Neviem prečo. Vy urobte ako chcete. Kým varíme vývar, umyjeme chilli papriky a nakrájame na prúžky a tie zalejeme ryžovým octom. Ja som mala len trošku, tak som doplnila vínnym. Po uvarení vývaru, tento prelejeme cez sito do čistého hrnca a vlejeme do neho ocot, v ktorom sa lúhujú chilli kolieska. Pridáme aj chilli, ale ja by som radila, pridať len jednu tretinu a ostatné položiť na stôl pri konzumácii, nech si ten, čo chce ešte pálivejšie , pridá už do svojej porcie. Vajcia vložíme do studenej vody a keď začnú vrieť, tak ich varíme presne 3,5 minúty. Vyberieme a necháme ich vychladnúť v studenej vode Mäso vytriedime na čistú svalovinu a nakrájame ho na kúsky vhodné na lyžicu. Kel rozoberieme na listy a brokolicu na maličké ružičky, ktoré sa tiež zmestia na lyžicu. Kelové listy a brokolicu ponoríme do vriacej osolenej vody a necháme ju tam 3 minúty. Vyberieme a ihneď ochladíme pod veľmi studenou vodu. Necháme odkvapkať. Ryžové rezance uvaríme podľa návodu na obale. Tie moje som mala ponoriť do horúcej, ale nie vriacej , slanej vody na 5 minút. Po piatich minútach som pridala ešte jednu, lebo som usúdila, že to ešte potrebujú. Vyberieme a opláchneme. Obielime vajcia a prerežeme pozdĺžne na polovice. Polievku , ak treba ešte dosolíme a privedieme k varu a hneď vypneme. Kelové listy nakrájame na prúžky a ak treba, tak odstránime stredové hrubé žily. Na dno misiek položíme nakrájané mäso, kúsky kelu a brokolice a veľké množstvo rezancov. Zalejeme horúcou polievkou, vložíme polovičky vajíčok. Posypeme sezamovými zrnkami, pokvapkáme sezamovým olejom. Na stôl položíme k miskám ešte marinované kolieska chilli, čerstvé koriandrové lístky.
Vôbec netuším ako, ale ochromtavela som na ľavé koleno. Teda tuším, ale nie je to podstatné. Som chromtavá. Už skoro dva týždne. Keď sa mi podarí sadnúť, popri tom, ako po centimetroch posúvam koleno do ohnutej pozície a neúnavne popri tom božekám a jajkám a ochkám, tak sa mi sedí výborne. Vyzerám úplne ako keby nič. A aj sa tak cítim. Posediačky. Dobrý Manžel má pochopenie a ostal so mnou doma a má home office. A ozaj sa stará. Chodí do obchodu, obsluhuje ma, uvarí, uprace, vstáva k mačkám, hrá sa s mačkami, kŕmi mačky, čistí záchody mačkám, spáva s mačkami, rozpráva sa s mačkami. A stará sa o môj pitný režim. Dôkladne. Lenže nastupuje problém, že ten pitný režim má priamu úmeru s výpustným režimom. A tak. kým zas po centimetroch dávam koleno do vystretej pozície, kým mi pomôže vstať a ja dôjdem tam, kde treba, tak sa doochkám, dojajkám, dobožekám. Aj paličku – pomocníčku, sme vytiahli a keby som mala barlu tak chodím s barlou. Namojveru. A to božekanie, kým sa prevrátim v spálni na druhú stranu, kým si nájdem polohu, kým vyhodím všetky mačky, aby mi v posteli nezavadzali. Teraz som vo fáze, keď ma bolí menej a nehopkám, len krívam ako môj 89 ročný tatík. Keď stojím tak ma nebolí. Ale zato večer, keď si ľahnem, ma bolí už aj druhá noha a obidve od kolien dolu a strašne aj kríže. Dobrá Cerka skonštatovala, že pokiaľ chcem aby mal niekto doživotné starosti a bolesti a problémy, urob mu niečo s kolenom. Boľavé koleno je na doživotie. A tak v mojim 58 rokoch som pripravená žiť až do smrti s boľavým kolenom a problémami s tým plynúcimi. Čo je dôležité, tak viem postojačky variť. V mojej kuchyni sa nenabehám, pretože je to dlhý vagón, ktorý ma na jednom konci dvere a na druhom okno so vstavanou špajzkou. A po bokoch sú skrinky s pracovnými doskami, tak, že nemusím robiť medzi nimi žiadne kroky, stačí sa otočiť. Takže nájdete ma buď sedieť za pc a hrať sa do bezvedomia sodu sagu. Alebo stáť v kuchyni, alebo ležať v posteli. Iné miesto neexistuje. A koleno ma bolí stále. Moja dobrá kamarátka Paprika mi povedala, že to pozná a ortopéd mi povie aby som schudla 50 kíl a koleno nezaťažovala. Takže idem schudnúť 50 kíl a koleno nezaťažovať. Ona sa k ortopédom nachodila, tak hádam vie čo hovorí. Moja najlepšia kamarátka Evka Dingová a Hanka Králka mi povedali, aby som išla hneď k ortopédovi, lebo mám rozdrvené jabĺčko, potrhané väzivo, meniskus, vodu v kolene, pomliaždené chrupavky a trombózu. Dievčatá ste ozaj dobré dobré kamarátky, ale dajte môjmu kolenu pokoj svätý 🙂 A ešte si mám dávať na koleno rozmäkušené kapustové, alebo kelové listy a mrazenú zeleninu. Mala som iba hranolky. Všetko zle. Včera Dobrý Manžel objednal donášku a skoro sme skolabovali. V Novom Roku to tak príšerne v Mníchove zdraželo, že mám pocit, že ten burger robili asi z posvätnej kravy, ktorú kŕmili výhradne hľuzovkami, ktoré rástli v posvätnej pôde, hnojenou výkalmi prasiat, ktoré boli kŕmené stejkami kobe a mliekom z tých posvätných kráv. A tak som dokrívala do tej mojej stojákovej kuchyne a premýšľala, čo tam. A tak som zvrtla túto polievku. Túto môže Dobrý Manžel vždy. Aj v lete, ale v lete radšej robím číru so zeleninou a krupicovými haluškami, pretože táto je výdatná, pálivá, presne taká aká sa Vám žiada v zime. Recept mi dala Dobrá Cerka, ktorej ju našiel jej Dobrý Manžel. Kde ju našiel Môj Dobrý Zať, netuším. Ale je vážne vážne skvelá. Do pol hodiny uvarená a dokonca som si mohla vybrať bez problémov aj tyčový mixér. S mojim chromtavým kolenom sa varí celkom dobre. A Dobrý Manžel medzitým maľuje a tapetuje chodbu na čierno. Zatiaľ to vyzerá báječne.
Suroviny:
500 g čistá váha surový karfiol 100 g prerastaná údená slanina 2 polievkové lyžice olej 1 veľká cibuľa 1 strúčik cesnak 200 g hranol syr čedar 100 ml sladká smotana pol lyžičky soľ čerstvo drvené korenie vločky chilli papričky červená cibuľa, alebo jarná cibuľka
z tohto množstva Vám vyjdú 4 menšie, alebo 3 veľké porcie polievky
Postup
Údenú prerastanú slaninu nakrájame na malé kocky. V hrnci , na rozohriatom oleji, slaninu vyškvaríme a vyberieme pomocou sitka a odložíme bokom. Na výpek vhodíme očistenú cibuľu a cesnak, ktorý sme nakrájali na jemné kocky. Miešame do sklovita, nesnažíme sa o to aby bola zlatá. Trvá to maximálne 5 minút. Kým pražíme cibuľu a cesnak, rozdelíme karfiol na menšie ružičky a vhodíme ho na cibuľový základ. Zalejme 600 ml množstvom vody. Pridáme soľ a dáme variť. Trvá to asi 25 minút. Kým sa karfiol varí, nastrúhame čedar. Pokiaľ si pamätám, tak v bežných sídliskových samoškách čedar nie je bežným syrom, ale v reťazcoch ho mávajú. Používam ho najradšej jednak preto, lebo ho mám najradšej, jednak preto, že sa v polievke roztopí bez toho aby sa dal do gundži, neťahá sa, a jednak aj pre jeho peknú oranžovú farbu. Asi raz som ho nahradila nejakým iným a nemala som proti tomu zásadné výhrady. Ale nepamätám, si akou značkou konkrétne. Ked sa karfiol uvarí, zmixujeme ho tyčovým mixérom. Máme kašu, ktorá má konzistenciu ako detská krupicová kaša. Možno o trošičku hustejšia.
Ja som v tejto fáze aj osolila aj okorenila, ale všetko s mierou. Moja slanina je dosť slaná a tá Vaša môže byť tiež. Do tejto kaše dáme nastrúhaný syr, ale časť si necháme na posypanie hotových porcií.
Je to celkom slušná kopa syra.
Dáme variť a miešame, kým sa neroztopí syr a pridáme nakoniec smotanu. Necháme prevrieť na jednu bublinu za stáleho miešania a vypneme. Do hotovej polievky zamiešame opečenú slaninu. Povrch polievky posypeme strúhaným syrom, nasekanou červenou cibuľkou, alebo jarnou cibuľkou, alebo hocičím čo máte. Posypeme drveným korením, čerstvo drvenými vločkami chilli. Kedysi kým som neminula som párkrát dala aj pár kvapiek tekvicového oleja a mne to nenormálne chutilo, ale DM nie. Ak máte vyskúšajte, možno Vás to osloví.
Keď sme boli posledné tri mesiace na Slovensku, tak som konzultovala s DM čo mám uvariť. Neviem presne, ktoré jedlo som mu navrhla a on mi povedal, že je to trojka.
No ohromne vďačná téma to bola.
Okamžite sme si hovorili, čo je jednotka, čo dvojka a čo trojka. Štvorka je niečo, čo jedávame už len v nočných morách.
Pre mňa absolútna štvorka bola mliečna mrvenica, baranina na akýkoľvek spôsob, tekvicový prívarok, pre DM vínovo-syrové omáčky, kôprová omáčka a kombinácia hrušky a plesnivého syra.
Nadhodili sme tému aj u Dobrého Brata a Dobrej Švagrinej.
DB mal tak ako ja v štvorke mliečnu mrvenicovú polievku a čo bolo zábavné, DŠ mala túto polievku normálne medzi jednotkou a dvojkou.
Na pórovú polievku som mala nenormálnu chuť už niekoľko mesiacov.
Niekoľkokrát som na ňu kúpila aj ten pór, ale som to vždy nejako odkladala, až som ho minula do niečoho úplne iného.
Neviem či za svojho dvadsaťročného manželstva som ju niekedy varila, ale hádam, že nie.
A keď prišla už ozaj jej pravá chvíľa, pýtam sa DM, kde patrí pórovka a on mi povedal, predstavte si to, že vraj trojka. Aj keď nám ju moja Dobrá Svokra nikdy neuvarila, tak predpokladám, že bola u nich na jedálničku a tak ma prekvapilo, že je to trojka, pretože DM má jej jedlá veľmi rád.
No nič
.Pór som mala. v chladničke. Nenormálne tam zavadzal, tak som išla do nej. Ľudia moji, no zjedla som ju celú. DM nemal ani lyžičku a vraj to ani neľutuje a tak Vám poviem. Má čo ľutovať. Znovu som si spomenula, prečo túto polievku milujem.
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov): 3 porcie
Suroviny:
500 g pór
125 g maslo
3 polievkové lyžice olej
4 zemiaky
1 zarovnaná polievková lyžica mletá sladká paprika
1 polievková lyžica s kopčekom hladká múka
150 g oravská slanina
biely chlieb na krutóny
petržlenová vniatka
Postup
Pór očistíme od koreňov a poškodených častí.
Ak je pór hrubší, tak ho radšej prerežeme po celej dĺžke na dve polovice a nakrájame ho na tenké polmesiačiky. Ja som krájala na kolieska a nenormálne som bola pri jedení okydaná. Tie kolieska sa rozpadli na dlhé tenké rezance, viseli z lyžice, nechceli do úst, ale prilepili sa mi hocikde mimo. Dáma by si to pri jej jedení hodila, našťastie ja dáma nie som a tak som nezúfala, akurát som bola špinavá, ako dieťa v škôlke.
Takže radšej polmiesiačiky.
Zemiaky očistíme a nakrájame na malé kocky.
Z pečiva nakrájame kocky na krutóny a prerastenú šunku, alebo slaninu na malé kocky.
Ja som na to pečivo použila bagetu, ktorá bola už vážne peschnutá a nedala sa mi krájať pekne na rovnomerné kocky. Strašne sa už drvila a rozpadala, tak som musela krájať na väčšie kusy, ale Vy si dajte veľkosť akú preferujete.
Do rajnice dáme roztopiť 100 g masla a vhodíme do neho pór.
Premiešame kým nezačne sklovatieť, netrvá to viac ako dve minútky. Pór nesmie zhnednúť, ani zozlatnúť, ani nič podobné..
Pridáme zemiaky, premiešame.
Zasypeme mletou paprikou, premiešame.
Zasypeme hladkou múkou, premiešame.
Nakoniec zalejeme horúcou vodou, tak, aby bolo úplne všetko ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a varíme, kým nebudú zemiaky uvarené.
Medzitým dáme na panvicu lyžicu oleja, rozohrejeme a šunku, alebo slaninu poškvaríme do zlata.
Vyberieme a odložíme bokom.
Do výpeku pridáme orech masla a niekoľko lyžíc oleja.
Opečieme zo všetkých strán krutóny..
Ak máte polievku veľmi hustú, dolejeme ešte vodou a necháme prevrieť. Ochutíme soľou.
Pridáme nasekanú petržlenovú vniatku.
Podávame posypanú opečenou šunkou a krutónmi.
Tento rok máme tej kapustnice už dosť. A Bože odpusť aj majonézového, bezmajonézového, zemiakového a vlašského šalátu podľa zaručených socialistických noriem, plné zuby. Rodinu na Slovensku máme veľkú a v každej do ktorej sme prišli sme dostali šalát, údené, klobásu a niečo z kyslej kapusty. Tak ja by som sa ani tak nevzpierala, ale ako každé sviatky, tak aj tieto, sme s Dobrým Manželom ochoreli. V kuchyni kde je tisíc stupňov od sálajúcej rúry a všetkých štyroch horákoch, sme sa kúpali vo vlastnom pote, oblečený v spoločenskom minime a úplne mokrými vlasmi. A zrazu bolo treba na balkón vyniesť horúce plechy, miešať horúci puding, odniesť chladnúť to a ono. Vytriediť odpad, vyniesť odpad priniesť zemiaky z pivnice, priniesť drevo, umyť vonkajšie schody a neviem čo ešte. Človek výborne schladne, ale príde jeden soplíkový človek (Julka s Dorkou) a Chalupníci ľahnú popolom. A aby som mohla pokojne ležať a potiť sa a starať sa o Dobrého Manžela vytiahla som pomalý hrniec, aby varil sám. Mala som údené koleno a vymyslela som si hrachovú kašu. Ale nemali sme hrach. Len to údené koleno. Tak som ho dala do PH a pomalila ho asi 5 hodín. Údený vývar som mala fajný fajný. A prelisovala som do neho cesnak a natrepala majoránku. Pili sme ho horúci, potili sme cesnakový pot a obrátil nás na zdravých ľudí. Dnes je Silvester a zajtra Nový Rok. U nás sa jedáva česká šošovica na kyslo a slovenská kapustnica. Tá údená cesnačka nás natoľko oslovila, že som sa rozhodla z vyššie uvedených dôvodov, vynechať kapustnicu a uvarila som nám túto novoročnú údenú polievku. A myslím, že som založila u nás novú tradíciu.
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov):
Suroviny:
Údené mäso 350 g mrkva štvrť zelerovej hlávky 1 menší pór 7 zemiakov 100 g maslo + olej 4 polievkové lyžice oranžová šošovica 2 bobkové listy 1 malá cibuľa majoránka – ja som nemala tak som dala petržlenovú vniatku
Postup
Najlepšie uvarené údené je z pomalého hrnca a najlepší vývar z údeného je tiež z pomalého hrnca. Musíte mi veriť. Ak nemáte Ph tak uvarte údené tak ako chcete. Môj Ph má obsah 5, 7 litrov a mäso malo dobrého 1,5 kg. Spolu s údeným som dala aj obielené a nakockané zemiaky, očistenú cibuľu a bobkový list. Pomalila som asi 5 hodín. Mrkvu a zeler očistíme a najlepšie by bolo , keby ste ich nastrúhali na veľkej slzičke. Ja som ich strčila do robota na 4 obrátky a bolo hotovo. Pór nakrájame na kolieska. Vo veľkom hrnci rozohrejeme maslo. Na maslo pridáme strúhanú zeleninu, pór a oranžovú šošovicu. Ak ste zemiaky nevarili s údeným, tak porestujte aj malé kocky zemiakov. Toho masla som mala málo, tak som ešte dala trochu oleja. Dôkladne porestujeme do voňava. Zalejeme čistým vývarom a varíme, kým sa neuvaria zemiaky a šošovica. Netrvá to dlho, šošovica je lúpaná, takže to máte hotové veľmi rýchlo. Keď je šošovica už mäkká, pridáme ešte zemiaky, čo sa varili s mäsom a necháme na jednu bublinu prevrieť. Nakoniec vsypeme lyžicu majoránky, ktorá mi práve došla. Ale mala som čerstvú petržlenovú vňať a tak som dala tú. Ani som nedosolila, len som dala trošku čerstvo drveného korenia. Šťastný Nový Rok priatelia.
Asi sa Vám zdá, že vždy keď vložím nejaký nový recept, tak neustále píšem, aké je to skvelé a báječné a famózne a bla bla bla.
Podľa toho by to malo u nás vyzerať tak, že všetko u nás chutí skvele a báječne a famózne.
A to vôbec nie. Tak niežeby to bolo nechutné, ale nie vždy sa trafím novými vecami do našich chutí.
Ani netušíte koľko nových receptov sme vyskúšali, uvarili, ochutnali, zjedli a povedali si, že toto teda už nie.
A tej práce okolo toho aranžovania, fotenia, upravovania a potom som s najväčšou ľahkosťou tie fotky vymazala, recept odstránila zo súborov a s vďakou naň úplne zabudla.
Je také zvláštne, že takých 60 percent z týchto prípadov, tvoria koláče a zákusky.
Takže keď ja sa tu rozplývam nad každým jedlom, tak to nie je len tak, nám tie jedlá naozaj chutili.
V poslednej dobe ma Dobrý Manžel zásobuje receptami z kanálu FoodWishes. Tak Vám poviem. Nemám ich rada.
Tak ľudsky mi vadí hlas nášho kuchára.
A spôsob spracovania videjok.
Nič tam neurýchľuje strihom. Všetko je pomalé. Keď sa má naplátkovať 10 cesnakových strúčikov, tak vidíme ako sa plátkuje 10 cesnakových strúčikov.
Nepomáha mi ani zrýchlenie, ani preskakovanie. Je to skrátka nuda nudovitá.
Naviac, tento človek pridáva do tých receptov, ktoré pochádzajú z tej, ktorej krajiny, vlastnú invenciu, ktorá celkom zásadne nieže mení ten recept, ale nemožno už tvrdiť, že áno, toto je taliansky, španielsky a neviem ešte aký recept.
Predstavme si, že by varil slovenské halušky. On by povedzme uvaril všetko ako sa má.
Na videjku by sme dôsledne videli, ako očistí zemiaky a každý jeden bude ručne strúhať na strúhadle a cesto bude hádzať z lopárika.
No a keď má dať bryndzu, tak náhle povie, že áno na slovensku sa dáva bryndza, ale jemu to nechutí a tak ich urobí s ricottou a posypané jarnou cibuľkou a žeruchou.
No a teraz čo.
Ako mám nazvať ten recept?
Slovenské halušky?
Ja viem, že ich môžem nazvať zemiakové noky s ricottou a jarnou cibuľkou.
Lenže ja, keby som bola foodblogerka povedzme z Jamajky, by som vôbec netušila, že to čo uvaril je blbosť a nie je to slovenské. A keďže to tak pomenoval, tak to pomenujem tak aj ja.
A slovenské halušky sú náhle mimo a Slovák, čo žije na Jamajke, si bude búchať hlavu o stenu.
Toto všetko sa môže týkať aj tejto polievky.
On ju volá španielska, Ale čo ja môžem vedieť o tom, či nejaká španielska doňa sa neváľa niekde v svojej kuchyni od smiechu, že vraj „španielska“.
Je jasné, že môžem to krajinné označenie v názve úplne vynechať.
Ale ako potom odlíšim chlebovo cesnakovú polievku, od mnohých iných podobných polievok, ktoré sa váľajú na internetoch.
Ja chcem tento môj produkt posunúť ďalej, nie aby ostal len ako cesnaková polievka v zástupe svojich sestier a nik okrem pár mojich skalných čitateľov, si nevšimne, že je niečim iná.
Rozumiete mojej dileme?
Takže, táto polievka nám chutila nesmierne. Urobila som v postupe zmenu takú, že som nenechala ten chlieb úplne rozvariť, ale som ihneď prišla k finálnemu vareniu.
Bolo veľmi príjemné cítiť ten chlieb, nie ako rozmočenú vatu, ale ako pevnejší kúsok. Pridávam pôvodný klip, takže ak by Vám to vadilo, skúste teda verziu môjho neobľúbeného kuchára.
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov): 3 porcie
Suroviny:
Chlieb aj s kôrkou
150 g dusená šunka
6 až 10 cesnakových strúčikov
olivový olej
3 vajcia
plná polievková lyžica mletá sladká paprika
soľ, čerstvo drvené korenie
Postup
Chlieb nakrájame na kocky, také, aby nám nevadilo, že sú príliš veľké, alebo príliš malé v ústach.
Vysypeme ich na plech, hojne pofŕkame olivovým olejom a dáme zapiecť do chrumkava.
Cesnak očistíme a naplátkujeme.
Šunku nakrájame na kocky.
Do hrnca dáme rozohriať olej. Oleja dajme o niečo viac ako sme v poslednej dobe zvykli, a porestujeme na ňom cesnak, tak aby bol len veľmi slabučko zlatavý.
Prihodíme šunku, všetko ešte zarestujeme.
Prihodíme mletú papriku a pol minútky ju necháme rozpustiť v tuku, ale stále miešame, aby nezhorkla.
Do tohto základu vsypeme opečený chlieb a dôkladne ho pomiešame v tuku.
Osolíme a okoreníme.
Zalejeme horúcou vodou a ihneď privedieme do varu.
Akonáhle začne voda vrieť, v hrnci urobíme miestečká na vajcia.
Vajcia trepneme do polievky, nemiešame!!!!!!!.
Prikryjeme pokrievkou a pošírujeme na stíšenom zdroji tepla
kým nestuhnú, ale stred ostane tekutý.
Pred podávaním ak treba ešte dochutíme.
Porcie rozdelíme podľa vajíčok a posypeme petržlenovou vniatkou.
Ja som dlho nemohla tento recept vložiť na blog, pretože som netušila, ako by som mohla jedlo nazvať. Varila som ju podľa rcp z môjho nemeckého časopisu a tam to viedli ako hráškovú polievku. A tak som to aj varila, ako hráškovú polievku. Keď som to dovarila, tak mi to teda tak neprišlo. No, mohla by byť, ak by som to dostatočne nariedila a to sa mi videlo ako veľká škoda, pretože mi to prišlo ako chuťove veľmi vyvážené. Takže hustá hrášková polievka? Hráškovo-zeleninová kaša? Bože môj, čo to je? No a Dobrý Manžel mi to povedal rovno. Veď to je jasný eintopf.
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov): 4 porcie
Suroviny:
500 g zelený mrazený hrášok
2 mrkvy
1 petržlen
2 stonky stopkatý zeler (nezamieňajte za buľový)
1/2 menší kaleráb
1/2 červenej papriky
600 g zemiaky
2 cesnakové strúčiky
soľ, čerstvo mleté korenie
tymiánové vetvičky
1 cibuľa
Na šašliky :
200 g údená prerastaná slanina
5 kvalitných párok
červená cibuľa
paprika
1 lyžica maslo + 1 lyžica olej
Postup
Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na malé kúsky. Tymián posekáme. Ak sú stonky príliš silné, tak radšej použijeme len lístočky.
V hlbšom kastróle rozohrejeme 3 lyžice oleja, pridáme maličké kocky cibuľe a plátky cesnaku. Pridáme nasekaný tymian.
Všetko restujeme nejaké 3 minúty a pridáme zemiaky, mrkvu, petržlen, stopkatý zeler, kaleráb, papriku. Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie, nasekaný tymian. Premiešame a necháme pod pokrievkou nejaké dve minúty.
Zalejeme litrom horúcej vody.
Do vody ponoríme údenú prerastanú slaninu a necháme jemne variť pod pokrievkou 20 minút. Nakoniec pridáme mrazený hrášok a celé párky.
Ak máte málo vody, tak dolejeme.
Varíme ešte nejakých 10 minút, respektíve dovtedy, kým nebude hrášok mäkký.
Vyberieme slaninu a párky.
Vezmeme pučidlo na zemiaky a zeleninu v hrnci popučíme.
Ja som ešte pridala chilli vločky, pretože sa mi to zdalo nevýrazné a výrazne nám tam vadila chuť zeleru, čo je zvláštne, pretože inak nám zeler vôbec nevadí. Pokiaľ budete trvať na polievke, tak teraz prišiel čas nariediť eintopf vodou a nechať prevrieť na jednu bublinu.
Slaninu pokrájame na plátky a párky na nejaké 2 cm kúsky. Papriku na väčšie štvorčeky a cibulu rozoberieme na plátky.
Kúsky napichujeme striedavo na drevenú špajdlu.
Na panvici rozohrejeme maslo s olejom a špízy opečieme zo všetkých strán.
Podávame so šašlikmi a ak chcete tak aj s chlebom.
Pravdupovediac…netuším, či v Stredomorských krajinách poznajú túto šošovicu. Takto ju nazvali na stránkach môjho nemeckého, kuchárskeho časopisu. Neviem ako inak by som ju vystihla názvom, vážne neviem. Tento názov mi vyhovuje, tak som to ponechala tak ako je. Pokiaľ by ma napadol nejaký lepšejší, tak ju kľudne premenujem, ale tak nejako predpokladám, že už ju budeme takto v rodine volať naďalej. Tak neskutočne zapadla do našej chuti, že ju zaraďujem do nášho jedálnička a som veľmi rada, že som ju objavila, uvarila a do poslednej kvapky sme ju aj zjedli. Ja nemám rada párky v nejakom jedle, okrem klasických párok s horčicou, alebo hotdogových, ale tieto mi vážne nevadili. Sú turecké a kúpila som ich u Pána Turka v jeho zelovoci. Sú určené pre detičky a ja by som strašne chcela vedieť, čím turecké mamičky kŕmia svojich potomkov. Tieto detské párky boli tak korenené a výrazne ochutené, ako pre chlapov. Pri tej príležitosti sme sa s pani Turkovou výborne porozprávali o tom , ktorú ako bolia kríže. Pani Turková vie po turecky a ja po slovensky, ale pokecali sme si ako sa na ženy patrí, aj deti mi ukázala na fotkách
Polievka je výraznej chuti a je skvelá, pokiaľ ju uvaríte s pálivými koreninami, vynikajúco Vás zahreje v zime. V lete, len tak vlažná, svojou kyselkavou chuťou príjemne osvieži.
Cibuľu, cesnak, mrkvu ošúpeme. Všetko nasekáme na kúsky.
V hrnci rozohrejeme olej, opražíme cibuľu, cesnak a mrkvu s tymianom, bobkovým listom na miernom ohni po dobu piatich minút. Stále miešame.
Pridáme nasekané paradajky aj so šťavou, škoricu, kajanské korenie, premiešame, pridáme vriacu vodu (cca 100ml) a necháme dusiť pod pokrievkou 20 minút.
Šošovicu premyjeme v sitku, necháme odkvapkať, zelerové stopky nakrájame na kúsky.
Pridáme ich do paradajkového základu a zalejeme vriacou vodou (cca 600 ml). Pridáme lyžičku soli a necháme variť ďaľších 20 minút.
Pridáme klobásky podľa Vašej chuti všetko zalejeme vriacou vodou, tak aby to bolo dostatočne ponorené.
V tejto fáze som naviac dala plnú polievkovú lyžicu krému zo sušených paradajok. Nebolo to v recepte, ale ja som chcela ten krém minúť. Ničomu to neuškodilo.
Varíme ďaľších 20 minút.
Po tejto dobe bola polievka hotová, páročky nabrali na objeme a tak som doliala ešte vodu, pridala soľ a pár kvapiek octa. Nechala som prevrieť na jednu bublinu a bolo hotovo.
Pred podávaním som ešte posypala porcie nasekaným tymiánom.
