Keď som išla tejto noci spať, zabudla som na jednu vec.
Dobrý Manžel mi spomenul, že o druhej po polnoci, bude mať konferenčný hovor a prezentáciu s niekým v Číne, alebo na Taiwane, alebo tam niekde, v tej ďalekej tramtárií.
Ako mi to povedal, tak som v ten moment na to aj zabudla.
A aby ste vedeli. DM nemá v našom dvojizbovom byte, 50 m štvorcovom, svoju vlastnú pracovňu.
To jedine na povale , keby si ju v našej povalovej kobke urobil 🙂 A hádam, že už aj tam, by nemal veľmi kde.
Dosť na tom.
Svoj pracovný priestor má v našej spálni. Má tam pracovný stôl po celej dĺžke steny. Svoj pracovný nábytok a všetko čo k tomu patrí.
Akurát keď máva online konferencie, tak nemôže mať zapnutú kameru, pretože všetci tí ľudia, by videli našu manželskú posteľ.
Keď som tú spáleň zariaďovala, tak som vedela, že to nebude taká tá miestnosť, kde sú len šatníkové skrine, veľká posteľ, prikrytá, napufkanou prikrývkou a na nej uprostred sedí bábika, s rozloženou sukňou okolo seba. 🙂
Žartujem. To som si teraz akurát spomenula, že takto to mávali moje strynky Anička a Želka. Tatíkove najstaršie sestry.
Anička je už roky mŕtva a Želka má 96 rokov a je v ústave.
Želka mala, ako keby, brokátový posteľný prehoz a uprostred tá bábika, so širokou sukňou, sedela
Moja mamička mala prehoz z Ameriky.
Mamička je z Podkoníc a tam mali všetci svojich príbuzných v Amerike, čo poodchádzali za veľkej krízy.
A jej tam odišli všetci ujci a svákovia a ujčiné a tetky.
My sme mali hocičo potom z Ameriky.
A okrem iného aj ten prehoz na posteľ.
Bolo to svetlomodré a na sebe to malo našité ružové kvety a zelené listy a biele ornamenty z takého mäkkého materiálu. A spolu s tou dekou, mamičke poslali aj župan.
Hodiny som sa s tým županom vedela hrať. Boli na ňom černoškovia v černoškovských oblekoch a turbanoch a mali v rukách veľké ovievače z pštrosích perí a všade ešte aj pávie perá boli.
Ten župan bol z takého, mäkkého diftínu a tí černoškovia a perá boli v krásnych petrólových farbách. A v páse sa zakladal a mal skrytú stuhu, čo župan stiahla okolo pásu, a to viazanie bolo skryté, zaväzovalo sa na mašľu vzadu na chrbte a župan vytvaroval k telu a dolu sa rozširoval ako šaty a bol až po zem.
Moja mamička keď si ho obliekla, tak vyzerala ako z hollywoodskeho filmu.
A jej snom bolo, aby mala župan svetlomodrý , z česaného silonu, lebo ten diftínový bol taký americký a nehodil sa do Seliec. Vážne to takto odôvodnila.
A tak, dostala na nejaký sviatok taký, ten penový župan, neforemný a umelý.
Trieskam si hlavu o múr. Ach keby som ten župan teraz mohla mať…..myslím ten americký. Nie ten umelý, čo asi vymysleli súdruhovia z NDR.
Raz tú americkú prikrývku dala do práčky. Roky rokúce ju vždy prala vo vani ručne. No tá deka to už za tie desaťročia nevydržala a tie našité kudrlinky z toho povypadávali a deka sa niekde pretrhla.
Podozrievam, že mamička to urobila naschvál, lebo ona zase mne závidela taký prehoz, ktorý mi kúpila moja prvá svokra, pani Chmelová, na moje manželské postele s jej synom.
Prehoz bol silonový, navrchu cikcakovo poprešívaný a po bokoch mal silonové volány až po zem.
Tak som jej ju dala, lebo mne sa nehodila do koncepcie 🙂 a do roka som sa aj rozviedla a moja svokra, pani Chmelová, nevidela, čo sa stalo s jej posteľnou prikrývkou.
A po pár rokoch som ju úplne zlikvidovala a kúpila mamičke takú bavlnenú
Periny u mojej mamky vážia tonu a pre mňa a DM sú krátke. Ja nechápem čo je to za rozmer, ale mne sa zdá, že sú štvorcové.
Dobrý Brat Jožko s manželkou Jankou, hovoria, že keď pod nimi spia, tak majú pokrčené nohy a nevedia, že sú krátke.
Rodičia už pod nimi vôbec nespávajú, pretože to by sa kľudne mohli prikrývať aj s reťazami…ja neviem koľko peria tam v nich je, ale vážne sú neskutočné ťažké. Vlastne oni už ani v spálni nespávajú, pretože tam bol nejaký problém s TV signálom a tak spávajú v našej bývalej detskej izbe.
Ale teplé tie periny sú, nieže nie.
Všimli ste si, že keď prídete do rodičovského domu, tak existuje takzvaná vykúrená časť a nevykúrená časť?
No, a rodičovská spáleň, je teraz v tej nevykúrenej časti.
Naposledy som tam spala koncom októbra a v spálni bolo neviem koľko málo stupňov, tipujem niečo medzi 10 a 15, ale okrem omrznutého nosa a uší, mi pod tými ťažkými perinami, zima nebola.
Postlať tie periny je nadľudský výkon.
Tomu ja vážne nerozumiem ako toto mamička dokázala a dokáže.
Celý svoj život si pamätám, že jej postele, boli pod tou prikrývkou rovné ako stôl. Tá sa ich dohladkala kým bola spokojná. Rohy boli vždy pravé, nikde nič nevyčnievalo. Nechápem. Vážne nechápem. A toto isté aj jej sestra Monika.
Toto umenie umrie spolu s nimi.
Ja to nedokážem. Dobrá Cerka to nedokáže, Dobrá Švagriná to nedokáže. Ešte sa musím opýtať Monikinej dcéry Zuzanky, že ako je na tom s postielaním páperových perín.
A čo je neuveriteľné, tak ešte aj teraz s tými skľavenými rukami, mamička dokáže tie periny a vankúše, plnené železom, vyhládzať a vystrieť ako stôl.
Je pravda, že sa okolo tých postelí pritom dochodí, dobreže nie v podrepe, ale sú neuveriteľné. A bábiku na ne nedáva.
No a, v Mníchove a v BB , moja spáleň, taká nie je. Manželské postele som dala urobiť na mieru a podľa vlastného návrhu látok a farieb, tak, aby vyzerala skôr ako denná pohovka.
Periny zastielam do úložného priestoru a cez deň sa po nej váľame, čítame, spíme , všetci štyria. Dobrý Manžel, ja a dve mačky.
Pri online rozhovoroch a konferenciách a prezentáciách, DM vypína kameru, pretože miesto seriózneho pozadia, by tam tí ľudia videli ako si Noel líže súkromné veci pod chvostom, alebo mňa ako skladám ponožky a našu spodnú bielizeň. Alebo ako Barbora spí hore nohami.
A dnes v noci sa náhle zobudím a priamo z monitoru na mňa pozerá akási aziatka a niečo mi hovorí.
Priatelia, krvi by ste sa vo mne nedozerali.
Posadila som sa a v polospánku som premýšľala, že by som ju asi mala pozdraviť a zakývať jej.
A vtedy sa ozval Dobrý Manžel a niečo jej povedal. V tej tme som si DM vôbec nevšimla, že sedel, trošku ďalej od monitoru a zanietene na mobile zvádzal nejakú, tankovú bitku.
Zašepkala som mu polomŕtva, že prečo sa na nás tá žena s desiatimi ľuďmi za stolom , na nás o pol tretej ráno pozerajú. A on mi povedal, že vypol kameru, ale nechal si tú ich, aby ich videl.
A tak som spala ďalej.
Ráno som si na túto nočnú príhodu spomenula a inšpirovalo ma to k vareniu nejakej ázijskej „váry“
Rozhodla som sa pre vietnamské pho.
Samozrejme to vietnamské pho nie je a ani nebolo, keď ho uverejnili v nemeckom časopise.
My, čo žijeme mimo Ázie a varíme ich jedlá, si len myslíme, že varíme tak ako oni.
Nemáme autentické koreniny, ani zeleninu.
Naviac ja, som z tohto receptu vyhodila aj to vietnamské čo tam bolo. Napríklad zeleninu Pak choi.
Ja som to s ňou skúšala veľakrát, vážne som sa snažila. Skrátka nám nechutí.
Nemáme ju radi.
Ale mala som kel. Tak som dala kel.
A s veľkou pravdepodobnosťou v tom recepte nebolo hocičo iné, na čo by pravý Vietnamec prisahal, že tam musí a musí ísť.
Nech. Táto verzia mi chutí hádam najviac zo všetkých Pho, ktoré som kedy skúšala.
Je absolútne božia a skvelá a mňam.
Ma pobavilo, že v časopise píše, že je jej 6 porcií.
My sme ju zjedli do večera.
A DM povedal, žeby ju jedol aj zajtra aj pozajtra. No možno ju vážne v sobotu uvarím znovu.
Ak Vás nahovorím na túto polievku, musíte si uvedomiť jednu vec. Táto polievka supluje aj hlavné jedlo. Je veľmi hustá a veľmi výdatná.
Nekonzumuje sa tak, ako naše vývary.
Vážne Vás zasýti .

Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať
700 g pekné hovädzie mäso na polievku s kosťou
špikové kosti 
cca 7 cm dlhý ďumbier
4 strúčiky cesnaku
1 cibuľa
50 ml sójová omáčka kikkoman
2 badiánové hviezdičky
1 malé škoricové drievko
6 klinčekov
1 čajová lyžička bobuľky čierneho korenia
5 guličiek nové korenie
štvrťka malej kelovej hlávky
malé ružičky brokolice – primerané množstvo
ak máte pár listov čínskej kapusty – ja som nemala
3 zelené čerstvé chilli papriky
50 ml ryžový ocot – ja som mala vínny
sezamové semienka
sezamový olej
300 g ryžové dlhé rezance
3 vajcia

Postup

Do hlbokého hrnca vložíme pekné mäso na polievku s kosťou a špikové kosti.
Výber mäsa je dôležitý, pretože bude tvoriť vložku do polievky a ak by bolo veľmi mastné, tak z neho veľa nenaoberáte.
Ja kupujem niečo, ako môčing, ale krájané tak, že sa reže krížom cez špikovú kosť. Takže mám aj mäso a aj kosti.


K mäsu pridáme bobuľky korenia, olúpaný cesnak a olúpanú prekrojenú cibuľu. 
Pridáme ešte škoricové drievko, badián, klinčeky a ošúpaný ďumbier. 
Vlejeme pol deci sójovej omáčky a pridáme lyžičku soli.
Zalejeme 2 litrami studenej vody. 
Vodu privedieme k varu, úplne stiahneme zdroj tepla a necháme pomaličky tiahnuť dve a pol hodiny. Ja som to dala pod pokrievku, aj keď som kdesi čítala, že sa to nemá. Neviem prečo. Vy urobte ako chcete.
Kým varíme vývar, umyjeme chilli papriky a nakrájame na prúžky a tie zalejeme ryžovým octom. Ja som mala len trošku, tak som doplnila vínnym. 
Po uvarení vývaru, tento prelejeme cez sito do čistého hrnca a vlejeme do neho ocot, v ktorom sa lúhujú chilli kolieska. Pridáme aj chilli, ale ja by som radila, pridať len jednu tretinu a ostatné položiť na stôl pri konzumácii, nech si ten, čo chce ešte pálivejšie , pridá už do svojej porcie.
Vajcia vložíme do studenej vody a keď začnú vrieť, tak ich varíme presne 3,5 minúty. Vyberieme a necháme ich vychladnúť v studenej vode
Mäso vytriedime na čistú svalovinu a nakrájame ho  na kúsky vhodné na lyžicu.
Kel rozoberieme na listy a brokolicu na maličké ružičky, ktoré sa tiež zmestia na lyžicu.
Kelové listy a brokolicu ponoríme do vriacej osolenej vody a necháme ju tam 3 minúty.
Vyberieme a ihneď ochladíme pod veľmi studenou vodu. Necháme odkvapkať.
Ryžové rezance uvaríme podľa návodu na obale. Tie moje som mala ponoriť do horúcej, ale nie vriacej , slanej vody na 5 minút. Po piatich minútach som pridala ešte jednu, lebo som usúdila, že to ešte potrebujú.
Vyberieme a opláchneme.
Obielime vajcia a prerežeme pozdĺžne na polovice.
Polievku , ak treba ešte dosolíme a privedieme k varu a hneď vypneme.
Kelové listy nakrájame na prúžky a ak treba, tak odstránime stredové hrubé žily.
Na dno misiek položíme nakrájané mäso, kúsky kelu a brokolice a veľké množstvo rezancov. 
Zalejeme horúcou polievkou, vložíme polovičky vajíčok.
Posypeme sezamovými zrnkami, pokvapkáme sezamovým olejom.
Na stôl položíme k miskám ešte marinované kolieska chilli, čerstvé koriandrové lístky.