Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.

 

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :

Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.

 

 

 

 

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.

Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 

Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.

Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.

Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.

Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.

Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť.