Jahodovo-rebarborový koláč

Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.


Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.


Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.


Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.


Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.