Dobrá Teta Pavla má dlhoročného priateľa Ľubomíra. A moja Dobrá Svokra mala pred rokmi nadriadeného, ktorý sa volal Jaromír. Môj Dobrý Manžel si vtedy dôsledne mýlil ich mená. To bolo niečo neskutočné. On bol schopný zmiasť komplet celú rodinu . Moja DS, ktorá Ľubomíra poznala od svojho pubertálneho obdobia a istý čas nosila v peňaženke jeho hlavičku, vystrihnutú zo spoločnej táborovej fotky, kde im robil vedúceho, tak ešte aj ona úbohá, sa raz zamyslela, pri vyslovení jeho mena. Dobrá Švagriná Kačenka, ho istý čas volala Jaromír, nevediac, že on je vlastne Ľubomír. Raz sa opýtala DT, že kto je ten Jaromír a kedy sa rozišla s Ľubomírom.
Toto obobie je pradávno za nami a nutné je k tomu dodať, že to bolo obdobie, kedy sme, okrem DS, nikto nepoznali Ľubomíra osobne , pretože sa nás všetkých bál.
Ktovie prečo, pretože keď prekonal svoju sociálnu plachosť z našej utáranej rodiny, tak do nej okamžite zapadol ako ritka na šerblík.
Dokonca, teraz keď som písala toto intro, tak som si už vôbec nevedela spomenúť akéže to bolo meno, s ktorým si ho DM zamieňal.
Ľubomír miluje koláče a nesmierne dokáže vychváliť toho, kto mu ich predloží na stôl. Na chate som to bola ja a bol mojim najmilším koláčovým stravníkom, pretože toľko chvály mi jakživ nikto nepovedal.
A to ja milujem. Milujem keď niekto chváli moje koláče. Taká som ja.
Keď mal prísť, tak čo by som mala otvorenú zlomeninu nohy a k tomu akútny zápal slepého čreva, tak kým by som si zavolala sanitku, tak som mu najprv narýchlo niečo upiekla. Na tácku dôsledne naložila, všetky okrajové a rohové kusy a až potom umrela. Taký je to chválič.
Ľubomír nikdy nechodí s prázdnymi rukami a vždy, takpovediac klope čelom. Takú archívnu hruškovicu z roku 2005 ste ešte nepili, akú mi priniesol. Tak ani ja som ju nepila, ale dokonca aj moja mamička, čo je trvale polepená opiátovými náplasťami proti bolesti, oblizla a keďže poznala za celý svoj život, len tú najlepšiu domácu pálenku, tak vedela oceniť kvalitu toho moku.
No a on ma tento celý rok zásoboval aj ovocím zo svojej záhrady.
Tak čerešne som mu zakázala nosiť, lebo čerešňu som mala priamo na dvore.
Ale sliviek mi priniesol za kýbel s tým, že si mám zavariť. Pche, vraj zavariť!
Týždeň som chodila dehydrovaná, lebo som sa bála napiť vody, aby ma nerozdrapilo, alebo niečo podobné. Bola som doslova živá na tých slivkách. Asi 2x som urobila slivkový kysnutý a asi 2x slivkové gule, zvyšok som zjedla.
Potom mi priniesol hrušky, tie som tiež zjedla.
Jablká ktoré mi priniesol by som nemohla zjesť, tých mi priniesol dve debničky.
Z tých som piekla a piekla a piekla a priniesla som si ich aj do Mníchova.
Tento múčnik bol posledný, ktorý som piekla na chate. Je dokonalý. Piekla som ho asi trikrát po sebe a vždy sa zjedol v ten deň.
Recept som našla úplnou náhodou v starom čísle časopisu Dobré Jedlo. Potrebovala som nutne spotrebovať tvaroh a tento klenot ma oslovil.
Teraz ma napadlo, že to nebol vlastne posledný múčnik. Posledné čo som na chate piekla boli cestovné rožteky.
Čas prípravy: | |
Počet porcií (kusov): hlboký plech 27 x 32 cm vnútorné rozmery |
Suroviny:
Na cesto :
350 g polohrubá múka + múka na podsypávanie pri vaľkaní
250 g maslo
250 g tvaroh
1 vajce
3 lyžice práškový cukor
1 balíček prášok do pečiva Dr.Oetker
štipka soli
Na náplň :
8 veľkých jabĺk
1 balíček vanilkový puding Olé bez varenia
4 polievkové lyžice kryštálový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
veľká hrsť hrozienka
tuk na vytretie plechu
múka, alebo kokosová múčka na vysypanie plechu
práškový cukor na posyp hotového koláča
Postup
Ako prvé pripravíme plnku. Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.
Pridáme vanilkový a obyčajný cukor a hrozienka. Čo sa týka cukru , tak ho pridávajte postupne, niekedy je toho cukru príliš, niekedy málo. Keby som piekla koláč do Seliec tak hrozienka nedávam, pretože tam sú nehrozienkový stravníci.
Nakoniec posypem pudingovým práškom a všetko premiešame.
Tvaroh na cesto som použila nehrudkový a tučný. Na doske zo všetkých surovín vymiesime hladké cesto. Ide to rýchle a miesi sa ľahko.
Znovu, je možné, že múku budete musieť pridávať, pretože závisí od veľkosti vajca, mokrosti tvarohu a podobne.
Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Plech vytrieme tukom a vysypeme kokosovou múčkou, alebo jednoducho múkou.
Presne podľa veľkosti plechu upravíme papier na pečenie.
Papier poprášime múkou a cesto na ňom rozvaľkáme. Pomáhame si pri tom podsypávaním múkou.
Okraje, ktoré prečnievajú odrežeme a doplníme kúsky cesta tam, kde zase naopak cesto chýba.
Cesto preklopíme do plechu a papier stiahneme.
Takto isto rozvaľkáme aj druhý plát cesta.
Plnku v mise premiešame. Podľa šťavnatosti jabĺk je zmes buď mokrá, alebo veľmi mokrá.
Nežmýkame ju, ale zase ani nenaberáme tak, aby nám z nej čurčala šťava.
Ja som ju premiešala a potom normálne rukou prenášala na cesto. Keď som piekla prvýkrát, tak mi v mise neostala žiadna šťava, ale druhýkrát som mala inú odrodu jabĺk a ostalo mi veru šťavy dosť veľa.
Plnku uhladíme opakom lyžice a na plnku preložíme druhý plát cesta.
Preložíme presne tak ako ten prvý. Preklopíme a stiahneme papier.
Plech vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a stiahneme teplotu na 180 .
Pečieme nejakých 35 až 40 minút, tak aby bol koláč odspodu a aj zvrchu tmavozlatý.
Minutáž si strážte podľa svojej rúry.
Koláč necháme úplne vychladnúť a pocukrujeme
Ahoj Míno, ahoj Milenka! Jen hlásím, že jsem si právě uložila rcp na tento dokonalý jablečný koláč. A jak píšeš, že posledné pečenie na chate vlastne boli cestovné rožteky, tak ty som urobila prave predvčerom, a dál už musím česky…měli jsme u nás na pár dní dceru s vnoučátky a ten recept na rohlíčky jsem měla schovaný dlouho… a tak jsem je pro ně upekla. Jen tedy nevydržely na cestu – snědly se k snídani. Byly moc pochválené. Nikdy Tě nepřestanu chválit za ty milé texty, co sem dáváš. Není na světě nic cennějšího než rodina. Mám to taky tak.
Zdravím Tě, Lenka z Litoměřic.
Ach Lenka, Ty si presne taký chválič ako je Ľubomír. Ďakujem za také milé písmenká. S chaty sme sa vrátili len teraz a Kubík si nevie nájsť miesto. Každé ráno sme sa prebúdzali do zimy, on vybehol, priniesol si drevo, ktoré vlastnoručne pritiahol z lesa, popílil, porúbal a poukladal do hranice. Priniesol ho do chaty v uhliaku, ktorý som vlastnoručne kúpila v Obi :-), vyčistil piecku a zakúril. Ja som sa zobudila do trenírkovej teploty a mohla som chodiť bosá, bez toho aby som sa bála o moje ľadviny. A teraz…príde k termostatu na stene, potočí kolieskom a je to. Vôbec ho to nebaví. Moje rožteky sa mi vôbec nevydarili, jablká nepustili šťavu a boli dosť suché, ale na niečo to bolo dobré, vypili sme úplne všetko čo sme mali v termoskách, kým sme ich zjedli. To sa ešte nikdy nestalo, vždy som niečo po príchode vylievala, buď čaj, alebo kávu. Teraz sme to k tým rožtekom vypili úplne všetko. Tak Lenka, pozdravujem všetkých u Teba a teším sa na Tvoje písmenka.