Archív kategorií: Prilohy

Šošovicovo-mrkvové knedlíky so zeleninovým karí

Keď ma Adík a Evka Dingovci viezli na pohotovosť a ja som mala nejakých 38 rokov, tak Adík skonštatoval : „No doteraz som vás zbieral po baroch, a odteraz Vás budem voziť po doktoroch“. Starnete ženy.“
Niežeby som dovtedy na pohotovosti nebola, ale vždy len s nejakým boľavým zubom alebo uchom. Ale toto ma viezli so žlčníkom tuším.  Presnú chorobu si nepamätám, ale pamätám si tú vetu.
A to bolo pred viac ako dvadsiatimi rokmi. 
Tušíte ako sa toho na mňa nabalilo,  za tie roky?
Jedinou potechou v tomto stave mi je, že načisto všetky kamarátky v mojom veku,  sme na tejto úrovni. 
S Evkou keď dáme teraz besiedku, tak štvrtinu sa sťažujeme na rodinných príslušníkov, štvrtinu rozoberáme, čo nám najnovšie vyviedli naši, alzheimerom postihnutý rodičia a polovicu o tom čo nás bolí a čo sa nám najnovšie pokazilo v ústrojenstve.
S kamarátkou Hankou Králkou, sa nevídame tak často, ako by sme obidve chceli, ale navzájom stále o sebe vieme a sledujeme sa. Kedysi, to  sme sa raz za dva roky stretli a v nejakej krčme sedeli aj päť hodín, kým sme si všetko dopodrobna povedali.
Teraz sme sa takto výborne porozprávali, keď sme čakali na vakcínu a potom sme si išli sadnúť na lavičku v nemocničnom komplexe a tam sme sedeli zo dve hodiny. Ohromne nám to dobre padlo, že nejakým zázrakom sme dostali časenku na rovnaký dátum a pol hodinu po sebe. Beriem to ako výbornú náhodu, pretože ja som prišla na vakcínu z Mníchova a ona zo Švajčiarska.
A s bývalou spolužiačkou, som sa vynikajúce porozprávala v čakárni u lekára. Boli sme tam len my dve a nikto nás odtiaľ nevyhadzoval. Kúpili sme si kávu v automate a výborné to bolo.
Vážne,  niet civilizačného neduhu a vyššieho veku, ktorý by som nemala. 
A ako som nevedela  kedysi, pochopiť ľudí , čo sa mi motali na chodníku popod nohy, lebo buď krívali, alebo išli pomaly, alebo sa popletali.
Teraz!!!!! 
Tak sa všetkým mocem, pod nohy, čo sa šmatlem popri stene a dobreže nerúčkujem po jej obvode. Normálne čakám, kedy ma niekto nakope, viete kam. Našťastie ja som zdohadlivá a mocem sa po von vtedy, keď už nehrozí, že budem v dráhe mladým,  krásnym a energickým rýchlochodcom. 
Kedysi , keď ma privial nejaký vietor k lekárovi, tak som bývala najmladšia v tej čakárni a bola som vybavená behom mrknutia oka. Do frasa, kde sú tie časy.
Pred rokom sa ma pani v pokladni na lístky, opýtala, či už mám nárok na dôchodcovskú zľavu!!!
A minule,  keď nejaká vysokoškoláčka v mojej fb skupine robila nejaký prieskum o pití kávy, tak na môj vek už nebola kategória. No uznajte.
No a k môjmu vysokému tlaku, obezite, cukrovke, zabúdaniu, žlčníku, artrotickému kolenu, drevenému členku pribudla, ako sa zdá aj alergia na lepok.
Nie som si tým celkom istá, ale nejaké indície k tomu vedú. Ešte som to nezačala naozaj riešiť, ale minimálne som urobila nejaké stravovacie opatrenia.
Keď som videla tieto knedle, tak som si povedala, žeby to nemuselo byť zlé, na odľahčenie . 
Ja viem, že sú nie bezlepkové, ale minimálne neobsahujú toľko múky ako obyčajné.
Tak som ich teda vyskúšala a urobila som k tomu karí a vkladám celé toto jedlo ako kombo.
Vôbec to nebolo zlé a minimálne viem, že sa to dá aj takto. 
Možno to zaujme aj Vás. 
DM aj ja odporúčame. 

Suroviny:

Na tri až 4 porcie budeme potrebovať :

Na 12 kusov guliek :

100 g červená lúpaná šošovica
2 mrkvy (150g)
100 g tučný tvaroh
120 g celozrnný toastový chlieb 
120 ml horúce mlieko
1 vajce
čajová lyžička soli
čerstvo mleté korenie
strúhanka na zahustenie

Na karí :
1 cuketa
1 menšia brokolica
1 batát – sladký zemiak cca 200g 
1 chilli paprička
šťava z limety
1 cibuľa + 2 cesnakové strúčiky
1, 5 polievková lyžica červená kari pasta
400 ml kokosové mlieko
koriandrová vňať
2 polievkové lyžice olej

Tento recept som varila z polovičného množstva surovín

Postup

Červenú šošovicu uvaríme v slanej vode. Ja ako som ju postavila do studenej vody na plameň, odstavila som ju o 15 minút. Vyberieme z vody a necháme odkvapkať.
Mrkvu ošúpeme a nastrúhame na malej slzičke. Teraz keď pozerám fotku surovín, tak vidím, že tú mrkvu som vlastne strúhala na veľkej slzičke.
Chlieb som použila starší, toastový,  celozrnný. Nemusí to byť toastový, môžete použiť aj celozrnné rožky, alebo žemle, všetko od včera.
Nakrájame ho na malé kocky.

Do misy vložíme nakrájané kocky chleba a vylejeme k nemu teplé mlieko a pridáme celé vajce.
Toto vymiešame a vložíme ostatné suroviny, ako sú uvedené v rozpise. Pridáme ešte lyžičku soli a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala veľmi riedku tú zmes, tak som musela dosypať strúhanku.
Hustota cesta záleží napríklad ako sa trafíte s mliekom, aké veľké vajce dáte, akú hustotu má tvaroh.
Tu sa musíte riadiť intuíciou a ak je riedke tak zahustiť strúhankou, alebo prisypať viac chlebových kociek. A ak je naopak príliš husté, tak priliať mlieko.
Cesto musí vyzerať ako kompaktná celistvá guľa.

Z cesta urobíme 12 rovnako veľkých guliek.
Dáme variť veľký hrniec s vodou a lyžicou soli a keď začne vrieť, stiahneme zdroj tepla, aby sa voda len tak prevaľovala a neklokotala a vložíme knedle.
Varíme 25 minút, na veľmi miernom zdroji tepla.
Podberákom vyberieme, poukladáme vedľa seba na rovnú podložku a prikryjeme aby neoschli.


Cuketu ošúpeme, nakrájame a polmesiačiky. Brokolicu dôkladne očistíme a rozoberieme na veľmi malé ružičky. Hlúb obielime, odstránime poškodenú časť a nakrájame na malé kocky, rozhodne ho nevyhadzujeme.
Sladký zemiak ošúpeme a nakrájame na centimetrové kocky.


Tu trochu odbočím a výrazne to oddelím, od postupu, aby ste to v prípade mohli preskočiť, keď to nebudete chcieť čítať.
Písala mi o radu pani, ktorá varila jeden môj recept z blogu, kde ide batát. A ,že ona počula, že to je sladké a nedobré, tak miesto batátu, dala obyčajný zemiak. No a výsledok nevyzeral tak ako ten môj.
Nie priatelia moji, takto to vážne nefunguje.
Áno batát je sladký, ale zároveň má vlastnosť, že on v tom jedle nasaje chuť pridaných surovín a v takýchto jedlách skutočne necítiť, že je sladký. Keď sa pripravuje ako príloha, napríklad hranolky, alebo pečené na plechu, tak skutočne viete, že je to sladké. Povedzme ako mrkva Ale niekomu to nemusí vôbec vadiť . Napríklad ja aj DM, keď sme na jedle a sú v ponuke batátové hranolky, tak si dávame jedine tie a doma ich tiež robievam a nemáme s nimi najmenší problém. Ja mrkvu nezjem, ale batát áno. Na tú chuť sa dá zvyknúť, v kombinácii s tymianom, alebo cesnakom je to dokonalé a ako bonus máme vyššiu minerálnu hodnotu a nižšie kalórie, ako pri bežných zemiakoch.
A keď sú batáty súčasťou omáčok, tak sú bezkonkurenčné, pretože sa veľmi rýchle rozvaria a zahusťujú pokrm, bez pridávania múky. Ak by Vás mal ten sladký zemiak odradiť, tak Vás prosím, aby ste tomu dali šancu aspoň jeden raz. Napríklad v tomto karí. A znovu k receptu.



Cibuľu nasekáme, cesnak naplátkujeme a chilli papričku nakrájame na prúžky.
Do veľkého hlbokého kastróla dáme rozohriať olej a popražíme na ňom cibuľu, cesnak a papričku.
Pridáme červenú kari pastu. Kari pastu dostať už bežne aj na Slovenku. Určite ju majú napríklad v Tescu. Nie konkrétne túto, ale pozerala som, že majú nejakú v ponuke. pod názvom červená kari pasta 🙂



Je to koreniaci polotovar zredukovaný do pasty a je to rýchlovka.
Všetko v hrnci premiešame aby sa kari pasta rozpadla a pridáme všetku zeleninu. Pridáme pár lyžíc vriacej vody.
Ja zeleninu na chvíľu vždy prikryjem pokrievkou, aby sa zaparila a pustila trošku šťavy, stačí tak na dve , tri minúty. Zeleninu premiešame dôkladne so základom.




Pridám lyžičku soli a 200 ml horúcej vody (približne)
Nakoniec pridáme plechovku kokosového mlieka.
S kokosovým mliekom sa to má tak, že občas je to biela tekutina, občas zrazená biela tuhá hmota, ktorá má pod sebou číru vodu. Nepátrala som potom, prečo je to raz tak, raz onak.
Táto plechovka, keď som ju otvorila, tak som musela tú zrazenú časť kokosového mlieka , vyškrabať nožom a potom som sa celá obliala tou čírou vodou na dne plechovky. Nech je ako chce. Všetko čo je v plechovke, patrí do hrnca.

Rýchle privedieme k varu, stíšime zdroj tepla a necháme bublať pod pokrievkou približne desať minút.

Odstavíme hrniec a podľa svojej chuti pridajte buď soľ, alebo korenie, alebo niečo pálivé.
Nakoniec pridajte šťavu z celej limety.
Pred podávaním posypte porcie koriandrovou vňaťou.



Jarná špargľa

Keď vybehla v TV reality show „Ano šéfe“ so Zdeňkom Pohlreichom, tak sa priznám, že sme to s Dobrým Manželom hltali.
Ohromne sa nám to páčilo.
Vydržali sme možno tak necelé dve série a potom sme to už prestali sledovať, pretože to začalo byť všetko na jedno kopyto.
Začali to vysielať v roku 2009 a ja som tohto šéfkuchára zasledovala, na základe nejakého článku,  v roku približne 2007.
Jeho osoba a jeho život  bola nesmierne zbulvarizovaná a jemu to možno tak vyhovovalo. Nevedno.
Jeho excesy  a excesy jeho manželky ,  skutočné a nafúknuté a vymyslené,  ma vážne nezaujímajú. Niežeby som ich nečítala. 
Jeho manželka sa tiež venuje gastronómii a v jednom rozhovore , ktorý dala nejakému časopisu, vystupovala veľmi príkro a arogantne.
Ale musím uznať jedno. Mala pravdu od a až po zet.
A ďalšia pravda, ktorá je, je tá, že Zdeňek Pohlreich tou šou, pozdvihol povedomie ľudí , čo sa týka varenia, o niekoľko levelov vyššie.
Osveta, postupy, princípy varenia, to bolo niečo úplne iné. Kedysi sme pozerávali Prima Varešku, alebo taký program čo uvádzal ten hudobník Petr Novotný.
Bože, to keď porovnávam s varením Pohlreicha, to bolo ako porovnávať zanesené koronárne cievy 60 ročného riaditeľa krachujúceho podniku, ktorý fajčí jednu od druhej, rozvádza sa so svojou piatou manželkou a najstarší drogovo závislý syn, vykradol práve lekáreň,  s cievami 30 ročného zdravého domorodca ktorý žije šťastný niekde na Bahamách a jeho jedinou prácou, je uloviť si rybu a pozbierať kokosové orechy a pomilovať sa so svojou šťastnou a zdravou manželkou.
Ani Cajthamlová, ani Žídek ani otca, koňa, brata syn, neurobil toľko v osvete, čo sa týka zdravšieho stravovania a prebúrania postupov, ktoré sme preberali z generácie na generáciu v našich kuchyniach, ako práve Pohlreich.
Mňa nevynímajúc.
Z tých množstva častí, kde v rámci show prišiel a my sme ich s DM reálne v TV videli, som si zapamätala tri.
V jednej bol na návšteve kdesi na Šumave.
Viedol to mladý kuchár so svojou manželkou a v tej krčme mali oni aj bývanie s malým synčekom. On varil, ona bola v obsluhe.
Bolo to niečo ako steak house. Kravy, ktorých mäso využíval, sa mu pásli, na jeho vlastných šumavských lúkach.
Bol ich ukázať Pohlreichovi a oni tam sedeli a pozorovali, to malé stádo a on ten chalan hovoril, ako mu je zaťažko , tie kravy dať porážať, pretože každú pozná od teliatka a vie aj ako sa volajú a tak. Že jediné čo môže, že ich má vo veľkej úcte a chce, aby mali svoj život aj koniec, čo najmenej stresujúci.
Ani mu nič vtedy , čo sa týka varenia, Pohlreich nevyčítal. Skôr mu radil, čo sa týka organizácie krčmy a že dáva veľmi nízke ceny. A z jedálneho lístka mu vyhodil nejakú prílohu fazuľovú.
Keď sa tam po čase vrátil, tak zistil, že tie kovbojské fazule, dal znovu na lístok, pretože si ich vyslovene dopredu objednávali hostia, že toto a jedine toto chcú.
Prijal nejakých ľudí, do obsluhy, hostia už tam mohli chodiť jedine na základe telefonických objednávok, pretože to nestíhali a manželka si presadila , že jeden deň v týždni majú zatvorené a otvárajú až o štvrtej poobede.
Aj sme sa tam chceli ísť pozrieť. Cez Šumavu chodíme pravidelne, ale bolo to  ďaleko od cesty a s nami vždy cestujú aj mačky a to zase my im chceme dopriať , čo najmenej stresujúci cestovný zážitok, tak sme tam nikdy nešli.
Chudáci, ktovie ako sa držia v tomto strašnom pandemickom období.
Tie dve ďalšie prevádzky nejdem opisovať, nechám si to na inokedy.
No a ako sa toto všetko, čo som popísala, týka tohto receptu?
Z tej časti seriálu, si nepamätám nič iné, len toto.
Pohlreich prišiel a objednal si niekoľko jedál  a medzi nimi bolo aj niečo s prívlastkom „primavera“
A keď doochutnával, tak si zavolal majiteľa a toho sa pýta, že prečo dal tomuto jedlu, preboha živého, názov primavera, keď to tomu vôbec nezodpovedá.  A  či vie,  čo vlastne znamená to primavera.
A pán majiteľ mu povedal, že je to taký zveličený význam, že je to príma jedlo. Že je to niečo, čo veľmi dobre chutí.
Tak Pohlreich skoro upadol do kómy.
Nie priatelia, tak to veru nie je.
Primavera je slovo z taliančiny, alebo španielčiny a znamená to jar.
A keď je niečo primavera, tak aj bez toho, žeby ste to jedlo dopredu videli, tak musíte dostať na tanieri, okrem toho hlavného, aj veľa veľa jarnej zeleniny a zeleného šalátového lístia.
Tam nešlo o to, že ten človek netušil, čo slovo primavera znamená, nie je to v našich končinách také časté. Ale o to, že gastronomické prevádzky zakladajú ľudia, ktorí o tom nemajú ani poňatia.
Ich jediným cieľom bolo zarobiť. Nezáležalo na tom, z čoho a ako varia, nezáležalo na tom, že aby ušetrili na jednej pracovnej sile, tak miesto toho, aby prijali kuchtíka, ktorý by urobil normálnu pravú zápražku, tak nakúpia kýble sušenej lacnej instantnej, miesto normálneho vývaru z rezancami, objednajú kýble lacného instantného prášku, alebo miesto toho aby sa čistili a strúhali pravé zemiaky a s pravým vajcom, tak robia zemiakové placky z prášku. 
O toto tomu Pohlreichovi išlo a ja som si vtedy nadosmrti zapamätala, že primavera je plná sviežej chrumkavej zeleniny.
A že kde mi dajú haruľu urobenú z prášku, tak už tam viac nevkročím.
Iná vec je tá, že aj to je iluzórne. 
Tá plná svieža chrumkavá zelenina je pestovaná priemyselne a s následkami, ktoré už nedokážeme zvrátiť. 
Ale priatelia, o tom až nabudúce.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 

Suroviny:

 

Na dve porcie budeme potrebovať :
300 g zelená špargľa
300 g biela špargľa
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
3 cesnakové strúčiky
konárik čerešňových paradajok
dve veľké hrste mladých hráškových luskov
lupene čerstvej rukoly, poľníčku
šťava a kôra z jednej limetky
hrsť lieskových orechov
3 polievkové lyžice olej

Postup

Pri zelenej špargli som sa týmto nestretla, ale pri bielej je to časté, že pokiaľ je už staršia, dlho stojí, tak je drevnatá, bez šťavy, má tvrdé vlákna. Je to nešťastie, hlavne v prípade, že tú špargľu máte na tanieri po prvýkrát. Potom na ňu zanevretie a už jej nikdy nedáte šancu.
Takáto bola aj moja biela špargľa v tomto recepte, ale ja som jej to odpustila, pretože to bola moja chyba, že som ju pri nakupovaní, neskontrolovala.
V každom prípade, keď špargľu kúpite, hneď ju radšej aj spracujte.
Aby ste predišli možnému drevnatému vláknu musíte bielu špargľu dostatočne od konca zrezať a obieliť ju až po hlavičku.
Zelenú stačí niekedy len umyť a spodky orezať.
Všetku zeleninu a šalátové lupene umyjeme.
Limetovú, alebo citrónovú kôru nastrúhame a vytlačíme šťavu.
Na suchej panvici opečieme lieskové orechy. Opekáme kým sa nebude dať medzi prstami vymrviť ich šupka a nebudú zlatohnedé.
Necháme ich vychladnúť a medzi dlaňami ich vyšúchame a zbavíme šupiek. Bude to bordel.
Jarnú cibuľku nakrájame do šikma na stĺpčeky. Cesnak obielime naplátkujeme.
Na panvici necháme rozohriať tri lyžice oleja a vložíme do nej špargľu.
Minútu ju pretriasame a prikryjeme pokrievkou.
Opekáme ju asi osem minút, občas panvicou pretriasajme, aby sa špargľa opekala zo všetkých strán.
Preložíme ju na teplé miesto.
Do výpeku môžeme dať ešte lyžicu oleja.
Vložíme plátky cesnaku, cibuľkové stĺpčeky, hráškové lusky a konáriky paradajok.
Dáme znovu pod pokrievku a dusíme nejaké tri minúty.
Zeleninu preložíme ku špargli a pekne naaranžujeme.
Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením.
Do výpeku primiešame limetovú, alebo citrónovú šťavu podľa chuti a ľahučko môžeme ešte osoliť.
Ochuteným olejom prelejeme špargľu. Pomôžte si vytierkou na krémy, aby ste dostali z panvice všetok skvelý olej.
Je dôležité aby ste takto pripravenú panvicu obsypali šalátovými lupeňmi.
Ja som použila rukolu a poľníček. Keby som mala mladý špenát, tak dám aj ten.
Nakoniec presypeme opečenými orieškami.
Takto pripravená špargľa primavera, môže slúžiť ako príloha, ak si k tomu upečiete zemiaky, tak aj ako samostatné jedlo.



Mrkvový šalát s majonézou

 

Mijaitu poznám z internetu. Miluje cestovanie a z ciest si nosí všelijaké recepty. Arabské, Blízky Východ, ázijské, exotické.
Sú to tie, čo môžeme zhrnúť ako „zdravý životný štýl“
Varí samozrejme aj inak, ale vždy dá tomu jedlu taký ten ozdravný kabátik.
Ja mávam záchvaty chudnutia, reštartu životného štýlu a držania hocijakých diét, ale sú to bohužiaľ len záchvaty.
Tak si rada jej recepty pozriem, počítam, zhodnotím, ocením ,poteším oko a vrátim sa k tej mojej fazuľovej s údeným kolenom.
Som nesystematická, nedôsledná, s pevnou vôľou tak čo sa zmestí pod nechty, obézna, trpiaca všetkými chorobami, čo obezita spôsobuje.
Len ma zastreliť. Taká som ja.
Mijaita ma sleduje, nevedno prečo, lebo zdravia na tomto blogu je ako šafranu, ale ma sleduje.
Tak ako ja sledujem ju.
Minule keď som sem vkladala marocký mrkvový šalát, tak sa mi ozvala , že niečo podobné si priniesla aj ona z ciest.
A  naviac mi poslala aj odkaz na tento šalát, čo vložila na varechu.
Je už deväť rokov starý, takže už možno žije svoj dlhoročný život v slovenských kuchyniach. Pre mňa bol novinkou.
Urobila som ho hneď na druhý deň.
Bože mala pravdu. Je absolútne skvelý . Dokonalý na bagetu , alebo ako príloha.
Samozrejme to nerieši vôbec môj problém, ktorý som opisovala, práve pri tej marockej.
Preto mi chutí, pretože tá mrkva nie je surová a nie je na sladko.
Dobrý Manžel sa už poučil , že to nebude sladké a zjedol všetko do poslednej mrkvovej skrutky.
Dnes si ho robím druhýkrát.
A vytiahla som aj svoj nový špiralizér ktorý som si kúpila minulý týždeň Ak chcete julienne prúžky, dlhé ako povedzme polovica špagety, tak tento si nekupujte.
Vyšlo mi z toho niečo , čo sa tvarom podobalo tesneniu na vodovodné kohútiky.
Musím si nájsť niečo iné, lebo toto nefunguje akoby som si predstavovala.
Takže milá Mijaita, som rada, že si mi ten recept poslala a vďaka.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

Rozpis na jednu porciu

2  mrkvy (vážili asi 150 gramov obidve)
1 čajová lyžička majonéza
1 kopcovitá čajová lyžička kapary
Nálev z kapár na ochutenie
soľ, čerstvo drvené korenie
nasekané petržlenové lístky

Postup

Mrkvu nakrájajte na nejaké tenučké prúžky. Môžete ju postrúhať aj na veľkej slzičke, ale vyjde potom z toho len také seno. Ak máte dobrú ostrú škrabku na zemiaky, poslúži Vám dobre. Snažte sa aby boli tie prúžky tenké a dlhé.
Máme nastrúhanú mrkvu.
Do kastrólika dáme vody toľko, aby mrkva, ktorú máme nastrúhanú, bola v nej ponorená.
Osolíme. Ja som dala plytkú lyžičku.
Vodu privedieme do varu a ponoríme do nej mrkvu.
Od sporáka neodchádzame, akonáhle voda znovu začne bublinkovať- to netrvá ani minútu, hneď mrkvu, cez hustý cedník z nej zlejeme.
Ak ju necháte dlhšie, mrkva bude uvarená a to nie je našim cieľom. Chceme aby len stratila svoju chrumkavosť, a pritom ostala al dente.
Scedenú mrkvu necháme voľne vychladnúť, aby spevnela.
Neprehadzujeme ju, nemiešame.
Do nádoby vložíme vychladnutú mrkvu, pridáme nakladané malé kapary a majonézu.
Ja sa priznám, že som to premiešala rukami.
Pridávala som podľa chutí nálev.
Pridáme čerstvo drvené korenie (asi tri kruty mlynčekom na korenie) a ja som aj dosolila.
Po prekonaní covidu, mám ešte nie celkom, odblokované chuťové poháriky a musela som si pridať aj citrón. DM si nedával a povedal že to bolo v poriadku aj bez citrónovej šťavy.
Stále vychutnávajte.


Hranolky zo sladkých zemiakov – batátov

S Dobrým Manželom sme dostali Covid. Nevedno kde a nevedno od koho.
Tak nebolo to také hrozné, príznaky sme mali ľahké, vďaka vesmíru a Bohu a keď mám napísať pravdu, už som prežívala aj horšie priebehy rôznych našich chorôb.
Migréna ostáva sedieť pevne na svojom tróne.
Táto choroba bola špecifická v tom, že sme stratili chuť a čuch.
Najprv DM a o dva dni ja.
Nevládali sme variť a tak sme fungovali na donáškach hotového jedla. V ten večer bola čína  a okrem kung-pao, sme mali vaječné rolky, jarné rolky a pražené rezance.
Všetko mi chutilo nijako, namojdušu.
Do všetkého som liala sójovú, priniesla som aj našu a aj chilli omáčku a furt to bolo o ničom. Odrdlala som reštiku a dala som im mizerné hodnotenie.
No a ráno som zistila, že nedokážem ochutiť citrónový čaj a prihorela mi cibuľka pod praženicu na uhoľ a ja som necítila ani ťuk.
Keď sme na to prišli, tak sme si urobili , v rámci možnosti, veselý deň. Čuchali sme ako blázni k hocičomu a ozaj ničové nič sme necítili. Ani ocot, ani gin, ani moje parfumy, ani spotené pod pazuchou, ani záchodový odér, ani pokazené mäso v chladničke.
Nič.
A poslepiačky sme si dávali hocičo do úst , či na to prídeme čo to je.
No neprišli.
Jesť sme ale museli.
Bolo to celkom hrozné.
Ohromne ľutujem, že som neodložila z každého jedla maličkú porciu, aby som ju mohla ochutnať teraz, keď sa mi už čuvy vrátili. Ktovie ako to chutilo, pretože ja som varila len a len po pamäti.
Jediné čo nám v ústach dávalo nejaký zmysel, bola pálivá chuť. Minula som všetky pálivé papričky, chilli vločky a jalapeno.
Ale necítila som to v ústach, ale len keď som to mala už už prehltnuté.
Cibulu som cítila v ústach asi tak, ako keby som si odhryzla z jablka, ktoré je absolútne bez chuti. Počula som ako chrumkám, ale necítila som zhola nič…ani oči mi neslzili.
Keď sme úplne prestali vládať, tak sme si objednávali jedlo.
Vyhovovala nám hamburgáreň na druhej ulici od nás.
Objednávku nám priniesli o patnásť minút, horúcu, čerstvú a zeleninu chrumkavú, že som na nej až rosu videla A v ponuke  tam mali úžasné syrové krokety, ktoré boli s jalapenom a chilli. Tie sme cítili. A do burgerov sme si dávali pridať od cibule, cesnaku, chilli omáčiek, plejády štipľavých papričiek, všetko.
Dostali sme sa do začarovaného hamburgerového kruhu.
Čím viac sme si u nich objednávali, tým viac nám posielali bonusy a 1+1 zadarmo a to zadarmo a ten burger zadarmo a to a to a to.
V živote som nezjedla toľko  rôznych burgerov a syrových krokiet.
Dobrý Manžel začal cítiť a čuchať asi o týždeň skôr ako ja a tak si začal už objednávať aj hranolky, ktoré miluje. A mali v ponuke aj  batátové
A tým prepadol. Úplne.
Ja som prvýkrát batáty jedla pred niekoľkými rokmi a mala som pocit, že jem neuveriteľne hnusný, zhnitý,  zamrznutý zemiak. No strašne mi to nechutilo.
Potom som začala variť gumbo, kde ho pridávam a tam som zistila, že, on vôbec nie je márny.
Batát vie prijať do seba chuť, ktorá je v jedle dominantná. Veľmi rýchle sa rozvarí a zahustí ohromne pokrm bez múky. Má  menej kalórií ako zemiak a viac minerálov. Ak ho správne ochutíte, tak je vážne fajn a keď kupujem zemiaky, tak vždy prihodím aj dva sladké zemiaky pre istotu.
Takže ako som si zvykla na koriandrovú vňať, tak som si zvykla aj na batát. Koriander mám rada, ale batát zatiaľ len tolerujem a nevadí mi.
K hranolkám mám indiferentný vzťah. Vôbec si ich neobjednávam a ani ich doma nerobievam, zemiakovú prílohu si objednávam úplne inú. Ale zase keď ich dostanem na tanier, tak ich zjem. Tie batátové som ochutnala  a mala som v ústach nejakú hmotu.
Takže som sa nemohla vôbec vyjadriť.
Potom sa mi minuli všetky zemiaky a ostali len tie sladké. Tak som skúsila urobiť teda tie hranolky.
Nechutili zle, ale boli mäkké a sladké. Čo si budeme hovoriť.
Tie burgerové robili očividne vo fritéze , takže boli pevnejšie. A mastnejšie.
Nakoniec som skúsila tento recept a DM ich pochválil a zjedol ich úplne všetky.
Vyskúšajte, uvidíte.
A ozaj. Chute a vône začínam vnímať, ale je to také. No čudné.
Milovala som chlieb natretý nahrubo maslom a posolený. No absolútne. Vonkoncom vonkoncom vonkoncom. Myslela som si, že budem na chute vnímavejšia, nebudem potrebovať toľko soli a korenín, ale som sklamaná. Všetko je stále utlmené a možno mi to takto už ostane.
A čo sa týka môjho čuchu.
Predstavte si hnusnú, hnusnú zablatenú starú, špinavú vetriesku, Alebo špinavý traktor, alebo skriňové auto, čo mal kedysi tú skriňu bielu ale teraz je tam hrubý špinavý povlak až po strechu.
A takýto hnus je naštartovaný a z výfuku ide ten splodinový smradľavý dym.
Tak ten dym neustále cítim v nose.
Cítim ho,  keď sa ráno zobudím, cítim ho celý deň, cítim ho večer a keď sa v noci zobudím, tak ho cítim tiež. A mám pocit, že ma  z neho aj bolí hlava 🙂
Dúfam, že to prejde.

Cas pripravy Čas prípravy: 25 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2  menšie porcie

Suroviny:

600 g sladké zemiaky batáty
3 čajové lyžičky olej
2 polievkové lyžice kuchynský škrob (solamyl, maizena, gustin)
1 polievková lyžica sušený tymián
1 polievková lyžica rasca
soľ
sekaná petržlenová vňať

Postup

Niekoľko hodín pred samotnou prípravou zemiaky ošúpeme, a nakrájame na hranolky.
Namočíme ich do studenej vody a odložíme do chladu.
Ideme piecť hranolky.
Zapneme rúru na 220 stupňov.
Hranolky dôkladne osušíme od vody.
Na veľký plech dáme papier na pečenie a rozprestrieme po ňom osušené hranolky.

Pofŕkame po nich  tri  lyžičky oleja a rukami ho votrieme do hranoliek.
V miske urobíme zmes z škrobu a korením a premiešame ju.
Sypkou korenenou zmesou  posypeme hranolky a rukami ju votrieme do hranoliek.


Plech vložíme do predhriatej rúry.


Dáme piecť na 15 minúť. Plech vyberieme, podberačkou hranolky prevrátime na druhú stranu a necháme ešte piecť 10 minút.
Plech vyberieme a hranolkami vôbec nehýbeme.
Necháme ich aspoň 10 minút len tak odpočívať.


Hranolky sú mäkké a keby sme ich začali prehadzovať, môžeme z nich urobiť kašu.
Ako chladnú, tak spevnia.
Hranolky nebudú chrumkavé, ale majú príjemnú konzistenciu.
Hnedá priškvarená kôrčička nechutí ako pripálenina a je veľmi chutná.
Až teraz ich posolíme. Servírujeme a posypeme na záver sekanou petržlenovou vňaťou.

Knedľa bez droždia pre Dobrého Manžela

 

Asi po piatich rokoch nášho manželstva sa Dobrý Manžel vzbúril.
On nechce a nebude a nie a nie , jedávať kysnutý knedlík.
Lenže on nevedel pomenovať to, čo mu na tom vadilo. Stále mi len hovoril, že on chce tuhý, houskový.
Tých experimentálnych kysnutých knedlí čo som sa len dorobila a zakaždým mi povedal, že to nie je to čo chce.
Ja som vedela čo chce.
On chcel houskový knedlík v prášku od Vitany. Moja Dobrá Svokra iný nerobí.
Viete ako mi to išlo na nervy.
Pýchou každej slovenskej gazdinky je naparený kysnutý knedlík, ako páper, čo je mäkký ako duša.
Pri sviečkovej omáčke je nevyhnutnosťou. Kúsok sa namočí do smotanovej omáčky a tá ho pokryje so všetkými jej chuťami.
Máte vidieť, keď som taký urobila, tak chcel radšej aby som mu uvarila k tomu kolienka. KOLIENKA.
Našu manželskú posteľ do Mníchova sme si dali robiť ako a typ na objednávku.
Keď som robila prieskum v rôznych stolárskych dielňach tu v Mníchove, tak som skoro odpadla. To boli tak nehorázne ceny, že za tú jednu zákazkovú posteľ, by sme v Bystrici zariadili nábytkom celý môj starý byt. Takže som sa rozhodla osloviť pohraničné nábytkárstva na českej aj slovenskej strane.
Podarilo sa a k najväčšej spokojnosti.
Mimochodom. Najprv som oslovovala slovenské malé prevádzky a viete v čom bol najväčší problém? V dovoze. Aj keď som si to bola ochotná zaplatiť.  Nie a nie.
Z Čiech nám ju priviezol priamo majiteľ  firmy v nejakom  6 miestnom Forde.
K najväčšej spokojnosti ju používame už roky rokúce. Ani matrace sme ešte nemuseli vymieňať.
Keď nám ju mal pán priviezť z Čiech, tak som mu uvarila obed a bolo práve to spomínané hovädzie na sviečkovej omáčke.
Ten knedlík čo som k nemu urobila, tak ten spieval, tak dobre sa mi podaril.
Dobrému Manželovi som urobila spomínané kolienka.
No a keď sa stretli dvaja Česi u Slovensky v kuchyni, viete čo sa stalo?
Ten pán moju ukážkovú slovenskú knedľu ani neochutnal, ani ju nevidel. Ale DM mu ju dostatočne opísal.  A to mu pravdepodobne stačilo.
Pán si poprosil KOLIENKA ako DM. Skoro ma uchytilo.
Síce to zaonačil do rečičiek, ale fakt je taký, nechcel slovenskú mäkkú knedľu. Bodka.
A tak sme začali v našej batožine zo Slovenska a Čiech nosiť žemľové knedle z prášku od Vitany.
A nemyslite si. Keď mávame u rodičov nejaký veľký slávnostný obed s celou rodinou a ako príloha sú parené kysnuté knedle, tak ja pokorne vytiahnem z kabelky, mnou vlastnoručne zamiesené knedle z prášku.
Tak veru.
No a po tom, ako sa kvôli prevencii voči pandémii uzatvorili hranice, došli nám zásoby tohto polotovaru.
A tak som začala hľadať na internete, ako to mám urobiť a našla som niekoľko variácií týchto hutných žemľových knedlí. Vyskúšala som viacero a tento,  po rôznych úpravách je presne to pravé orechové.
Je to tak ľahké, že si trieskam hlavu o múr, že som ten polotovar na kilá vláčila toľké roky.
On nakoniec nie je zlý, vážne nie. Ja ho jem celkom normálne.
A tým čo nemajú radi droždie, respektíve si neveria pri výrobe kysnutého cesta , tak ho vrele doporučujem.
Je to vlastne normálna knedľa, akurát nie podľa slovenských zvyklostí.

Cas pripravy Čas prípravy:  30 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcií

Suroviny:

Na približne päť porcií potrebujeme :

450 g polohrubá múka
1 veľké vajce
1 čajová lyžička prášok do pečiva
1 čajová lyžička soľ
260 ml voda
suché chlebové kocky, približne jedna hrsť

Postup

Ja si z kadejakých zbytkov chleba nakrájam malé kocky a nechám usušiť. Ale ak nemáte suchý, tak dajte aj nesuchý, ale snažte sa aby tam bola aj kôrka. Taký krajok z chleba je ideálny.
Prvýkrát keď som robila knedľu, mala som iba toastový chlieb z tmavej múky. Tak som nakrájala dva. Na chuti to absolútne nevadilo, ale knedlik bol tmavý.
Do múky vklepneme vajce, pridáme prášok do pečiva, soľ a vodu.
Všetko vymiešame a zapracujeme chlebové kocky.
Cesto by malo byť mäkké, ale nie ako kysnuté. Musí byť pevnejšie a tvárne a držať pokope.
Povedzme ako plastelína.
Cesto rozdelíme na dve časti a z každej vytvarujeme dlhší peceň. Ak sa Vám cesto  príliš lepí na ruky, namočte si dlane vodou.

Dáme variť do hlbokého kastróla vodu. Nádoba musí byť dostatočne veľká, knedle naberú na objeme.
Keď voda začne vrieť, vložíme do nej knedľu a varíme 15 minút pod pokrievkou na nízkom klokote.
Po pätnástich minútach knedľu vo vode otočte a dovarte ďalších 15 minút.
Knedľu vyberieme a necháme odkvapkať a preložíme na suché miesto.
Krájajte plátky pomocou motúzika, alebo pevnej nite

Chrumkavé zemiakové placky z varených zemiakov

Poviem to takto.
Chodila som na zemiakové brigády aj ako zédeeškárka, aj ako stredoškoláčka a nemala som ich rada.
Moja najneskoršia spomienka na brigádu bola tá, že som ako desaťročné dievčatko, chcela urobiť radosť rodičom  a rozhodla som sa, že im prinesiem  domov za vedro zemiakov.  Viem, že som mala toľko rokov, pretože si pamätám, ktorá súdružka učiteľka bola moja triedna.
Nič som tým nemyslela, nechcela som kradnúť ani nič také. Akurát som počula družstevníčky, medzi ktoré sme boli rozdelení,    že tento rok sú tie zemiaky mimoriadne veľké a prekrásne.
Chcela som ich doma len ukázať. A nabrala som tie najväčšie.
Plahočila som sa tým ťažkým kýblom krumplí. Z poľa k nám domov bolo  na peši asi nejakých 1,5 km.  Nevládala som za skupinou, učiteľka sa  predo mnou  otáčala a neustále mi hrozila. Všetci ma opustili a ja som išla sama s tým vedrom. Prišla som domov a to vedro som priniesla rovno do kuchyne, kde som ho postavila doprostred miestnosti a tešila sa, keď prídu rodičia domov a pochvália ma.
Rodičia prišli  a strašne sa na mňa hnevali a kričali na mňa.  Vysvitlo, že po ceste domov stretli moju triednu a tá im požalovala, že som kradla a že či sme na to odkázaní.
Tatko v tom čase vykonával  funkciu tajomníka Miestneho národného výboru u nás v Selciach a viete si predstaviť tú radosť čo zo mňa asi tak mal.
Kričali na mňa , že sa mám hanbiť, a čo o nás teraz povedia ľudia.  A som taká a onaká a ja som vôbec nechápala, že čo som urobila.  A musím sa spovedať z ťažkého hriechu , lebo som kradla.  Chápete tú iróniu však?
Na druhý deň so mnou nikto nechcel byť v páre, lebo súdružka učiteľka pred všetkými deťmi povedala, že žiaden pionier nemôže kradnúť a kto kradne, nezaslúži si nosiť pioniersku šatku.
Takže som sa previnila nielen voči Bohu, ale aj voči Leninovi a ja som sa chcela prepadnúť pod zem.
Keď priniesli z družstva debničky s malinovkou a obložené chleby, tak som jedla sama , lebo som bola vyvrheľ.
A to som chcela len ukázať doma tie veľké zemiaky, ktoré ešte nikdy neboli také veľké.
Druhá spomienka brigád v rámci ZDŠ bola tá, že mi kamarátky odpustili.
To som bola asi v šiestej triede a strašne som chcela vyskúšať ako chutí cigareta.
Tak nie, aby som zaliezla niekam do pivnice, alebo humna, alebo garáže, alebo kdekoľvek inde
Nie.  Ja som sa zavrela v našom nefajčiarskom dome. V kuchyni som zavrela dvere a okná a zapálila som si tú cigaretu. Vôbec neviem ako chutila, ale určite hnusne. Cigaretu som spláchla a nechala všetko tak.  Mamka prišla domov a prvé čo povedala : Kto tu fajčil. A ja som hneď odpovedala : Ja.
Takú som dostala bitku, že som mala modrinu na oku a ako ma bili, tak som kričala, že už všetci skúsili fajčiť, tak som chcela aj ja.
A moja mamka išla večer do kostola a všetkým mamám mojich kamarátok povedala, že fajčíme.
A všetky do jedného sa so mnou prestali rozprávať.  No, mali na to nárok. Chcela som si zachrániť kožu a natrela ich. Ale bolo to krušné.
Neviem ako dlho toto obdobie trvalo, ale odpustili mi na jednej zemiakovej brigáde, kde sme sa obhadzovali trsmi vyoranej vňate a oni začali obhadzovať aj mňa, čiže ma vzali na milosť.
Na strednej škole sme chodili autobusmi na brigády na Hrochoť. Tam si pamätám, že hneď na prvej, sa dievča z vedľajšej triedy opilo. Neviem čo pila ani koľko toho vypila, ale hádam, že veľmi málo, boli sme len pätnásťročné deti.
No bilo ju chudiatko a potom spadla a už nevstala. Jej triedny, celkom mladý pedagóg usúdil, že je len opitá a netreba volať sanitku. Uložil ju na vrece krumplí a tam spala celý čas, kým sme my zbierali. V autobuse už bola celkom prebraná a pamätám si, že sedela pri okne, vedľa nej triedny a držal ju okolo pliec a ona mu ležala na pleci. Dostala dvojku z chovania.
A ďalšia spomienka na zemiakovú brigádu bola tá, že moja spolužiačka, ktorá bola v triede mojou najlepšou kamoškou, začala odo mňa bočiť. Po čase som sa dozvedela, že môj frajer mi začal s ňou zahýbať a ona mi ho chcela prebrať.
A potom som sa s ňou pohnevala a s tým frajerom udobrovala a ja som mu odpustila a otehotnela som. A tak moje zemiakové brigády skončili.
Musíte uznať, že také zemiakové brigády ako som mala ja boli naprd.
Keď sme doma vykopali zemiaky, tak sme ich nikdy nepiekli v pahrebe.  My sme nemali žiadnu pahrebu. Náš tatko by nám ruky olámal, keby sme na záhrade začali páliť záhradné zvyšky.
Keď už som bola dospelá žena, tak sme na nejakej gulášpartii v tej pahrebe piekli aj zemiaky. Vôbec mi to nechutilo.
Zvrchu bol zhorený a vnútri horúci . Všade pol popol a vržďalo mi to pod zubami. Keď som odstránila tú zhorenú špinavú časť, ostal mi v ruke kúsoček uvareného, horúceho zemiaku a nevidela som na ňom nič iné, len to, že je to horúci uvarený zemiak.
Asi dvakrát som tomu chcela dať ešte šancu a v nejakých steakhousoch som si k mäsu objednala pečený zemiak v šupke a pogrilovaného. Zase som v tom nevidela nič zvláštne.
Také tie reči, že aké sú zemiaky pečené v pahrebe úžasné, preletia popri mojich ušiach ako bzučiace muchy.

K receptu od môjho neobľúbeného kuchára ChefJohna som pristupovala  s troškou nedôvery, ale tak nejako som tomu v duchu dávala šancu.
Ako mi ho Dobrý Manžel poslal tak som ho do dvoch dní urobila.  Aj mäso som k tomu urobila, ale keď som upiekla tieto placky, tak sme ich zjedli naraz bez mäsa. Dobrý Manžel miluje jogurtový dip a k tým plackám ho jedol doslova polievkovou lyžicou.
Ak by mali pečené zemiaky v pahrebe takouto chut, tak tie by som jedla rada a s láskou.
Sú veľmi návykové, musím ich robiť za dva plechy.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

13 stredných, skôr menších ako väčších zemiakov
100 g maslo
5 cesnakových strúčikov
tymián, majoránka
soľ

Na dip
200 ml biely nesladený jogurt gréckeho typu
2 cesnakové strúčiky
chilli vločky
soľ
nasekaná petržlenová vňať

Postup

Zemiaky v šupke, pod tečúcou vodou dôkladne kefkou vydrhneme.
Dáme ich variť do studenej vody s troma lyžicami soli.
Uvaríme ich tak ako keď varíme zemiaky na šalát. Nechceme aby sa rozpadali.
Zemiaky necháme úplne dôkladne vychladnúť. Najlepšie je ich variť deň dopredu.
Zemiaky pred roztlačením najprv po bokoch, plytko narežeme troma zárezmi asi centimeter od seba.


Chceme tým dosiahnuť to, aby sa nám šupka rovnomerne roztrhla a bola na celej placke.
Cesnak očistíme a nakrájame na trošku hrubšie plátky.
Ak máme tymián vetvičkový, tak stopku odstránime a použijeme len ihličky.
Do rajničky dáme roztápať maslo s cesnakom a bylinkami. Nerobíme to na prudkej teplote. Chceme aby maslo len penilo. Keď bude cesnak priesvitný, ale stále biely, tak zdroj tepla vypneme.

 

 

 

 

 

Na rovný plech dáme papier na pečenie, alebo silikónový papier a pierkom ho potrieme časťou masla. Necháme ešte toľko masla v rajničke, aby nám ostalo na zozlatnutie cesnaku.
Ja som pre istotu nepotrela celú plochu , ale len miesta kde  som kládla placky.


Zemiak dáme medzi dva igelity a pritlačíme ho plochým predmetom silou , tak, aby sa nám vytvorila placka asi centimeter hrubá.  Ja som ich roztlačila na dosť tenko a nabudúce ten centimeter dodržím.


Placka musí držať tvar a nerozpadať sa.
Poukladáme ich tesne vedľa seba, oni sa trošku pri pečení zmenšia, takže ich môžeme tlačiť k sebe, ale nech sa neprekrývajú.
Povrch placiek osolíme, okoreníme a kto má rád tak posype aj niečím pálivým.  Potrieme pomocou pierka roztopeným maslom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som piekla 20 minút na jednej strane, potom som otočila  dopiekla ďalších dvadsať minút.
Ak máte teplovzdušnú rúru, možno sa vám budú opekať rovnomerne aj  bez otáčania.
Pečieme kým nie sú zlatohnedé a povrch nie je chrumkavý.
Plech vyberieme.


Maslo s cesnakom rozohrejeme a dopečieme ho do zlata.

Cesnak rovnomerne rozdelíme po plackách  aj  s maslom ,ktoré ešte ostalo a starostlivo poukladáme na placky aj bylinky, ktoré ostali v masle.


Do jogurtu prelisujeme cesnak, nasekáme petržlenovú vňatku, osolíme a podľa chutí okoreníme čerstvo drveným korením.
Placky podávame ihneď .
Myslím, že tie proklamované zemiaky v pahrebe sa tomuto minimálne vyrovnajú.
V našej domácnosti ich predčili.

Rožková knedla so syrom

knedle hlavna

žemlová knedla (semmelknödel), ja tieto nemecké knedle milujem, nemôžem si pomôcť. Hoci je konkrétne táto, robená podľa rakúskeho receptu, uverejneného na stránkach rakúskej billy, som si istá, že sa robí aj v hocijakom nemeckom regióne. Na mojom blogu nájdete množstvo receptov na tútu žemľovú knedľovú tému a na sto percent ich pár ešte pribudne, možností variovať je nekonečná. Čo by som dala zato, keby som za mojich teľacích kuchárskych začiatkov, vedela o tomto spôsobe prílohovania. Je to jednoduché, rýchle a chutné.

Cas pripravy Čas prípravy: 15 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie (8 guliek)

Suroviny:

250 g suché rožky
1 cibuľa
200 ml sladké mlieko
60 g strúhaný syr  (cca 5 plných polievkových lyžíc)
2 veľké vajcia, alebo 3 malé
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
1 polievková lyžica sekaná petržlenová vňať, alebo pažítka
1 polievková lyžica kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin)

Postup

Úplne suché rožky, alebo žemla nakrájaná na tenké plátky. Plátky musia byť tenké, aby dobre nasiakli. Keďže žijem v krajine rožkových knedlí, tak tu už predávajú hotové nakrájané, suché pečivo.
Keď som dnes robila túto prílohu, tak som už mala málo týchto rožkov a siahla som teda do zásob starého pečiva, ktoré meliem na strúhanku. Mala som tam žemle, ktoré boli celé, ale nožom som mohla krájať plátky úplne ľahúčko a na tenko, ako som len chcela.

knedle rozky
Očistenú cibuľu nakrájame na malé kocky a dáme ju do mlieka, pridáme hneď aj soľ . Mlieko necháme prejsť varom.
Ešte horúce mlieko s cibuľou rozlejeme po suchom pečive a dobre premiešame, najlepšie rukami.
Pridáme dve naozaj veľké vajcia, ak máte malé tak smelo dajte tri.
Vsypeme škrobovú múčku, zasypeme syrom , čerstvo namletým korením a nasekanými bylinkami.
Znovu všetko premiešame rukami.
Rukami je to najlepšie, pretože v nich máte cit, či je zmes dostatočne lepivá, aby držala pokope.
Tá moja bola úplne v poriadku.
Ak by sa Vám zdalo, že zmes máte príliš suchú, tak pridajte pár lyžíc mlieka.
Zmes necháme polhodinu odpočívať.
Dáme variť do kastróla veľké množstvo vody.
Zmes rozdelíme na 8 častí a vlhkými rukami vyrobíme guľku.
Ak ste si nie istý kompaktnosťou, tak skúste dať uvariť najprv jednu  a podľa výsledku sa zariadíte, či ešte treba zmes navlhčiť, alebo naopak pridať škrobovú múčku.
Ako som písala, moje boli úplne v poriadku. Všetky gule som dala variť na 15 minút pod pokrievku pri stíšenom zdroji tepla.
Vyberieme a môžeme podávať. Knedle sa dajú bez problémov zamraziť, prihrievať v mikrovlnke. Uskladňujte ich prikryté.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Zemiakové knedle s mozaikou

knedle detail

U nás v rodine sa prílohové zemiakové knedle absolútne nerobievali a prvýkrát v živote som ich jedla u mojej Dobre Svokry. Ona je kuchárka skvelá, ale všetky knedlové prílohy robí z práškového polotovaru….a nám to vôbec, ale vôbec nevadí.
Dobrý Manžel odmieta jesť naše parené kysnuté knedle, aleže úplne. Vadí mu, že sú ako vata, keď ich ponorí do omáčky, sú nasiaknuté ako huba a bla bla bla bla…tak som sa snažila ako blázon a robila som kysnutú knedlu  stále tvrdšiu a tvrdšiu a stále som počula len nejaké to bla bla bla.  Potom som mu tie bla bla aj uznala, moje kysnuté knedle boli už ku koncu, strašné, vonkoncom nezodpovedali môjmu selčianskemu ponímaniu knedli ako duša.
Až po rokoch to konečne zadefinoval. Jemu vadia drožďové knedle! No a ja som sa tie, pomocou prášku do pečenia nenaučila robiť. A tak aj ja  kupujem  ten sypký polotovar na výrobu knedlí .

Tu pre poriadok musím uviesť, že na rozdiel  od mojich krajanov, ktorí z Nemecka vozia od práškov na pranie a drogistický tovar , a neviem čo všetko vlastne, lebo je je „lepšie a lacnejšie“,  ja to robím naopak (okrem opisovaného mačacieho jedla, teraz  ho vezieme na Slovensko plný kufor). Zo Slovenska si vozím plný kufor knedlí  v prášku, múku, lieky a vitamíny,  hermelíny,  kremžskú horčicu, salámu Vysočinu a roztierateľné ochutené tavené syry.

Čo sa týka práškových zemiakových knedlí, tak tie mám, na rozdiel od tých , kysnutých , len jeden sáčok „do foroty“. Tie si robievam zo živých nemeckých zemiakov.

Vôbec nechápem, ako som mohla jedávať k pečenej husacine, alebo kačke, alebo k moravskému vrabcovi, kysnutú knedľu. Tie zemiakové dopĺňajú tieto božské pokrmy dokonale.
Na Prvý sviatok vianočný sa zíde vždy celá naša selčianska rodina pri pečených kačkách. Pred pár rokmi som prepašovala k pariacim nadýchaným knedliam aj zemiakové….okrem Dobrého Brata sa nikto nechytil, dokonca ani tatko, ktorý je experimentátor. Jedol ich DM, DB a ja. Tu musím doplniť, že sa nechytili ani lokše k pečeným husiam. Tie ale jedáva Dobrý Zať.
Zemiakové knedle robievam rôzne, keď do cesta primiešam rôzne bylinky, alebo sušenú cibuľu, tak nemusím mať ani mäso, stačí mi ich trochu niečím omastiť, alebo s trochou výpeku, alebo špenátu.
Tieto  sú s praženou strúhankou, pre DM to bolo ako hádzať perly sviniam, niežeby to neocenil, alebo mu nechutili, ale v kombinácii s pečeným výrazným mäsom a dusenou červenou kapustou mu ten efekt nebol potrebný.
Ja ich oceňujem zato nenormálnym spôsobom. Som ich schopná jesť aj holými ústami.

Robila som ich k tomuto receptu a pri ňom je naozaj veľa úžasnej výpekovej sťavy. Ja som to mäso vážne nemusela mať, stačili mi jablká, výpek ….a tieto knedlíky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  5 porcíí

Suroviny:

700 g malé zemiaky
1 vajce
100 g detská krupica
100 g polohrubá múka
1 zarovnaná lyžica kuchynského škrobu (maizena, gustin, solamyl)
1 čajová lyžička soli
1  veľký orech bravčovej masti
7 polievkých lyžíc strúhanky
1 kytica petržlenovej vňatky

Postup

Deň dopredu uvaríme maličké zamiačiky v dobre osolenej vode, ja do nej dám kľudne aj dve polievkové lyžice.
Nasledujúci deň…..
Na panvici rozohrejeme bravčovú masť a zasypeme ju strúhankou.
Strúhanka je celkom ošemetná vec. Na Slovensku som už párkrát kúpila tak jemnú strúhanku,  ktorá bola pomletá ako múka. V Mníchove kupujem strúhanku, ktorá je hrubšia a keď si ju robím doma, tak je tak akurát. Problém je v tom, že doma ju robím veľmi málo, pretože nemávam suché pečivo.
Preto pri tej múčnej strúhanke, jej bude treba pravdepodobne o niečo viac.
Základ je ten, aby strúhanka pri restovaní na masti, pobrala všetok tuk, opiekla sa do zlatohneda a po počiatočnom zhrudkovatení , sa pekne rozpadla.
knedle struhanka

Zemiaky ošúpeme a postrúhame na jemno. V ceste nezanechávajte maličké nepostrúhane kúsky zemiakov.
Pridáme vajce, soľ, krupičku a múku, plus škrob.
Rýchle vypracujeme cesto. Pracujeme  naozaj krátko a rýchle. Zemiakové cesto redne a museli by ste pri dlhom miesení, pridávať neustále múku a nakoniec by ste mali knedle vážne nechutné a tvrdé.

Vypracované cesto rozdelíme na štyri rovnaké časti.
Papier na pečenie posypeme múkou a rozložíme naň prvú guľu, približne do tvaru obdĺžnika  podľa môjho približného odhadu na 20 x 10. Je to len môj odhad, nemerala som to presne.
Posypeme povrch štvrtinou strúhanky, zatlačíme ju do dlaňou do cesta a pridáme štvrtinu nasekanej petržlenovej vňatky.

Cesto pomocou papiera zarolujeme. Spoj prstami poriadne pozaliepame a uzatvoríme aj konce.
Stláčaním a ťapkaním vytvoríme šišku.  Snažíme sa aby sa cesto vo vnútri rolády spojilo. Tá roláda  by sa mala skrátit a stučnieť. Nebojte sa s tým pracovať ako s plastelínou.
Šišku zabalíme do potravinovej fólie. Takto  ich vytvoríme štyri.

knedle plnenie knedle spoj knedle zabalene

 

 

 

 

Knedlíky dáme variť do vriacej vody, ktorú po vložení šišiek, hned stíšime, aby prestala klokotať..
Vody musí byť toľko, aby boli úplne ponorené.
Varíme 20 minút.

Po uvarení necháme trochu vychladnúť, odstránime fóliu a prikryté odložíme.

Pred podávaním môžeme šišku  opiecť na panvici, aby mala pekný  zlatavý odtieň a zároveň sa tým aj prehriala.  Ja som to nerobila, pretože som podávala už pokrájané a prihriate v mikrovlnke….čo už.

Čo sa týka toho balenia do fólie, jednu šišku som dala variť bez nej. Bola utesnená dobre, takže nič z nej neutieklo a ani nepraskla. Akurát jej povrch bol taký, nehladký, neupravený a zmenila trošku aj tvar. Čo sa týka mňa, budem baliť naďalej.
Keď som ich robila, tak som si pomyslela, žeby som skúsila parenie na paráku, ale v zápale práce som na to potom úplne zabudla, takže je to na Vás, ak chcete.

Knedlíky sú na reze veľmi zaujímave a toto musím ozaj povedať, že sú aj velmi chutné. Tak.

knedle hlavna

 

 

Základná žemľová knedla

Jeden recept na podobnú knedľu tu už mám. Tá servítková knedľa je robená zo špenátom a bylinkami.
Táto je tá najzákladnejšia. Akurát ju nevarím v servítke, ale vo fólii a alobale.
V časoch,  keď tieto zabijáky životného prostredia neexistovali, tak ich gazdinky vážne varili v kuchynských utierkach, alebo mali na to špeciálne vyhradenú, látkovú servítku.
V Bavorsku kysnuté knedle, ako ich poznáme z našich slovenských kuchýň, nepoznajú.
Minulý týždeň sme boli na jedle a dala som si pečené koleno. Koleno nádherne  mäsité, s chrumkavou kôrou, omáčka hustá a  k tomu dve pingpongové loptičky zemiakového knedlíku.
Bavor Ti povie: „jedz mäso, načo sa pchať ostatným“.
Bože, čo by som vtedy dala , za tie našské mäkučké kysnuté knedle.
Keď my sme zvyknutí  na málo mäsa a dopchať sa prílohou. Čo už, keď ma tak mamička naučila.
Ale faktom je, že keby tam bolo čo len o jednu pinpongovú loptičku viac, tak by som to nebola schopná vôbec zjesť.
Takže Bavori kysnuté knedle , podľa našich predstáv vôbec nepoznajú, poznajú zemiakové zo surových zemiakov, z varených zemiakov,  alebo žemľové, tzv. servítkové.

Suroviny:

Na dve šišky čo je cca 4 až 5 porcií budeme potrebovať :

500 g preschnuté nakrájané pečivo
5 veľkých, alebo 6 malých vajec
600 ml teplé mlieko
2 cibule
4 PL olej
veľká kytica petržlenovej vňate
1 čajová lyžička soľ

Postup

Musíme si uvedomiť jednu vec. Robila som zo suchých koliesok nakrájaného bieleho pečiva.
Neboli ani odvčera, ani oddneska.
Bolo minimalne 4 dni staré. Neviem koľko  čerstvých rožkov je treba skrájať na 500 g suchších koliesok.
Pokiaľ by ste chceli robiť povedzme zo staršieho bieleho pečiva, tak použite aspoň trojdňové. Čo ja viem, skúste 16 rožkov. Ja to takto nerobievam, pretože som lenivá a kúpim si hotový polotovar, ktorý vyzerá takto.

servitkova-knedla-polotovar

Alebo, ak mi ostanú nejaké žemle, alebo biele pečivo, niekedy ho použijem na strúhanku, alebo ich len takto nakrájam a nechám vyschnúť a odkladám do zásoby. Akonáhle mám pol kila, tak robím tieto knedle.
500 g je dosť veľká masa , robila som v dvoch hlbokých nádobách.
Cibuľu očistíme a nasekáme na drobno. Na oleji ju orestujeme do sklovita, nenechajme ju zozlatnúť.
Vypneme a ideme nasekať petržlenovú vňatku.  Po nasekaní ju pridáme k cibuli na panvicu a premiešame.
K pečivu dáme vajcia ,  cibuľu s petržlenom aj s výpekom, posypeme soľou a začneme prilievať mlieko. Nevylievajte ho všetko naraz, skúste najprv dve tretiny a začneme rukami premiešavať. Potom už prilievajte podľa potreby. Ak budete robiť z pečiva odvčera, predpokladám, že budete potrebovať toho mlieka viac.
Takže masu vymiešame do kompaktnej hmoty. Pokiaľ to preženiete s  mliekom, tak skúste zahustiť strúhankou, alebo detskou krupicou.

servitkova-knedla-cesto
Polovicu cesta preložíme na potravinovú fóliu a vytvarujeme valec, zabalíme napevno do fólie, okraje zabezpečíme a vyváľame do pekného, pravidelného,  okrúhleho valca.
Tento valec ešte zabalíme do alobalu.
Knedle ponoríme do vriacej vody, varíme 20 minút a potom knedle otočíme na druhú stranu a varíme ďalších 20 minút.
servitkova-knedla-balenie servitkova-knedla-varenie
Po uvarení vyberieme a necháme 10 minút odpočinúť. Krájame a podávame.

Dusené hovädzie so zaprávaným kalerábom

hovadzie-zapravane-hlavna

Keď som chcela uvariť toto jedlo a povykladala som o tom Dobrému Manželovi, tak bol , priznávam, značne rozpačitý. Za prvé…netušil, aký je to zaprávaný kaleráb…keď som mu to popísala, tak sa buchol do čela…ahaaa, Ty myslíš kedlubnové zelí. Po slovensky kalerábová kapusta. Potom som ostala v pomykove aj ja, lebo ešte z čias mojich aktivít na Topreceptoch  som mala asi 3 rcp, uložených v „na vyskúšanie“ a načisto na ne zabudla. Moja predstava o kalerábovej kapuste bola taká, že do kapusty sa struhne kaleráb a dodusí sa.  Vyhrabala som tie odložené rcp a ajhľa nie je to tak. A tak mi príde celkom zmätený názov…kalerábová kapusta…keď to okolo kapusty ani nechodilo. Ja som to poznala, ako zaprávany kaleráb.  Je to veľmi zaujímave sledovať, tieto názvy naprieč krajinami.
No a za druhé bol DM rozpačitý, že ten kaleráb budem robiť s hovädzím…veď predsa tá kedlubna,  je akože zelí, a zelí jedine s bravčovým…:D.
A ja zase trpezlivo..že toto nie je zelí, že nech to chápe napríklad tak, ako prívarok a tam sa dáva uplne bežne hovädzina.
Nuž, dnes ráno sme sa rozprávali ako dvaja nemtudom a obed bol prijímaný s veľkým, ozaj veľkým očakávaním 😀
Všetko dopadlo super…dohodli sme sa nakoniec, že dobre…že to budeme volať kalerábová kapusta, ale nikto nebude dvíhať obočie nad tým, že bude s hovädzím A ešte jeden ústupok….ja by som k tomu uvarila určite zemiaky…lebo veď prívarok….ale nie….vraj knedla…tak bola teda knedla (to som si ani predstaviť nevedela)
Nakoniec všetko dopadlo na jednotku

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   

Suroviny:

Na dusené mäso :
700 g hovädzia kližka  (močing, nožina)
3 cesnakove strúčiky (ja som dala sušený)
malá červená cibuľa (ja som dala sušenú)
hladká múka na obalenie
soľ, mletá sladká paprika, čerstvo drvené korenie
4 PL olej
Na zaprávaný kaleráb
700 g čistá váha očistený a ošúpaný kaleráb
veľký orech bravčová masť
1 cibuľa
1 CL soľ + 1 PL drvená rasca
2 CL cukor
1 PL hladká múka

Postup

Hovädzie som mala v plátoch, tak 2 cm hrubé,  ktoré by mnohé kuchárky brali, akože osso bucco. No nie…nie je to osso….ktoré je zásadne z teľacieho…toto je už hovädzia kližka s kosťou. 😀
Plátky osolíme, opaprikujeme, okoreníme, ja som posypala ešte sušeným cesnakom a cibuľou. Pokiaľ nemáte sušené samozrejme môžete potrieť rozotretým cesnakom a posypať veľmi najemno nasekanou cibuľou. Na hovädzie nepoužívam voňavé bylinky ako rozmarín, tymian  a podobne. Vy si  ochuťte kľudne po svojom.
Na ochutené mäso dám z obidvoch strán hladkú múku a dobre ju zatlačím dlaňou do mäsa.  Múka má pokryť koreniny , aby pri opekaní neprihoreli.
Prebytočnú múku sklepneme, ale necháme si ju na neskôr.

hovadzie-surovina hovadzie-obalene hovadzie-podliate-pred-dusenim
Do hlbokej panvice, rozotrieme a rozohrejeme olej. Mäso z obidvoch strán opečieme do tmavozlata.
Tu som zistila, že som nenarezala mäso po obvode a začalo sa mi krútit, ale počas dusenia sa to vyrovnalo. Takže ked chcete, tak pred opekaním pláty po bokoch narežte.
Dajte si zovrieť vodu a opečené rezne podlejeme. Nepodlievala som veľmi, len tak do polovice. Panvicou prikryjeme,  dusíme, za občasného podliatia. Vodu som nikdy nedoliala tak, aby mi to mäso v nej plávalo. Do 60 minút ja mäso dôkladne mäkké, oddeľovalo sa od seba na medajlónky a dalo sa oddeliť od kosti, špik z kosti už bol dávno vypadnutý a vydusený.  Šťava mala krásnu hnedú farbu.
hovadzie-hotove
Kým sa mäso dusí, kaleráb očistíme a nastrúhame na veľkej slzičke.
Bravčovú masť rozohrejeme v kastróle a podusíme  na nej kolieska očistenej cibule. Pridáme dve   lyžice cukru a miešame kým sa úplne neroztopí a trošku nezhnedne.
Pridáme nastrúhaný kaleráb , posolíme a orascíme. Za žiadnu cenu nepridávajte ocot.  Kaleráb dobre premiešame a na chvíľu ho prikryjeme pokrievkou…stačia dve minútky.
Podlejeme horúcou vodou, tak aby nebol celkom ponorený vo vode a začneme dusiť pod pokrievkou.
hovadzie-cibula-pod-kalerab hovadzie-zapravany-kalerab-podlievanie
Kaleráb sa nespráva pri dusení ako kapusta…nepúšťa toľko vody a ani nezredukuje natoľko svoj objem ako kapusta, dávajte trošku väčší pozor , aby Vám neprihorel.
Po 15 minútach dusenia,  bol ten môj uz hotový, vsypala som do neho ostatok ochutenej múky z obaľovania mäsa, bolo jej tak za plnu polievkovu lyžicu. Premiešame  s kalerábom, ak treba dolejeme ešte horúcu vodu a necháme prevrieť.
Podľa chuti dochutíme octom…ja som dala asi lyžičku a ešte som dosolila.

hovadzie-zapravany-kalerab
Niekto má radšej keď je kaleráb taký kašovitejší, v tom prípade môžete  do trochy mlieka ešte rozmiešať lyžičku múky a vliať…dolievame dovtedy kým nemáte hustotu akú chcete.  Po prevretí odstavíme.
Na tanier dáme po celej ploche kaleráb, do stredu naskladáme mäso a prelejeme troškou šťavy.

Ako som písala, keby bolo na mne, tak sú ako príloha, bežné varené zemiaky, ale DM rozhodol, že knedla.