Keď ma Adík a Evka Dingovci viezli na pohotovosť a ja som mala nejakých 38 rokov, tak Adík skonštatoval : „No doteraz som vás zbieral po baroch, a odteraz Vás budem voziť po doktoroch“. Starnete ženy.“
Niežeby som dovtedy na pohotovosti nebola, ale vždy len s nejakým boľavým zubom alebo uchom. Ale toto ma viezli so žlčníkom tuším. Presnú chorobu si nepamätám, ale pamätám si tú vetu.
A to bolo pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Tušíte ako sa toho na mňa nabalilo, za tie roky?
Jedinou potechou v tomto stave mi je, že načisto všetky kamarátky v mojom veku, sme na tejto úrovni.
S Evkou keď dáme teraz besiedku, tak štvrtinu sa sťažujeme na rodinných príslušníkov, štvrtinu rozoberáme, čo nám najnovšie vyviedli naši, alzheimerom postihnutý rodičia a polovicu o tom čo nás bolí a čo sa nám najnovšie pokazilo v ústrojenstve.
S kamarátkou Hankou Králkou, sa nevídame tak často, ako by sme obidve chceli, ale navzájom stále o sebe vieme a sledujeme sa. Kedysi, to sme sa raz za dva roky stretli a v nejakej krčme sedeli aj päť hodín, kým sme si všetko dopodrobna povedali.
Teraz sme sa takto výborne porozprávali, keď sme čakali na vakcínu a potom sme si išli sadnúť na lavičku v nemocničnom komplexe a tam sme sedeli zo dve hodiny. Ohromne nám to dobre padlo, že nejakým zázrakom sme dostali časenku na rovnaký dátum a pol hodinu po sebe. Beriem to ako výbornú náhodu, pretože ja som prišla na vakcínu z Mníchova a ona zo Švajčiarska.
A s bývalou spolužiačkou, som sa vynikajúce porozprávala v čakárni u lekára. Boli sme tam len my dve a nikto nás odtiaľ nevyhadzoval. Kúpili sme si kávu v automate a výborné to bolo.
Vážne, niet civilizačného neduhu a vyššieho veku, ktorý by som nemala.
A ako som nevedela kedysi, pochopiť ľudí , čo sa mi motali na chodníku popod nohy, lebo buď krívali, alebo išli pomaly, alebo sa popletali.
Teraz!!!!!
Tak sa všetkým mocem, pod nohy, čo sa šmatlem popri stene a dobreže nerúčkujem po jej obvode. Normálne čakám, kedy ma niekto nakope, viete kam. Našťastie ja som zdohadlivá a mocem sa po von vtedy, keď už nehrozí, že budem v dráhe mladým, krásnym a energickým rýchlochodcom.
Kedysi , keď ma privial nejaký vietor k lekárovi, tak som bývala najmladšia v tej čakárni a bola som vybavená behom mrknutia oka. Do frasa, kde sú tie časy.
Pred rokom sa ma pani v pokladni na lístky, opýtala, či už mám nárok na dôchodcovskú zľavu!!!
A minule, keď nejaká vysokoškoláčka v mojej fb skupine robila nejaký prieskum o pití kávy, tak na môj vek už nebola kategória. No uznajte.
No a k môjmu vysokému tlaku, obezite, cukrovke, zabúdaniu, žlčníku, artrotickému kolenu, drevenému členku pribudla, ako sa zdá aj alergia na lepok.
Nie som si tým celkom istá, ale nejaké indície k tomu vedú. Ešte som to nezačala naozaj riešiť, ale minimálne som urobila nejaké stravovacie opatrenia.
Keď som videla tieto knedle, tak som si povedala, žeby to nemuselo byť zlé, na odľahčenie .
Ja viem, že sú nie bezlepkové, ale minimálne neobsahujú toľko múky ako obyčajné.
Tak som ich teda vyskúšala a urobila som k tomu karí a vkladám celé toto jedlo ako kombo.
Vôbec to nebolo zlé a minimálne viem, že sa to dá aj takto.
Možno to zaujme aj Vás.
DM aj ja odporúčame.
Suroviny:
Na tri až 4 porcie budeme potrebovať :
Na 12 kusov guliek :
100 g červená lúpaná šošovica
2 mrkvy (150g)
100 g tučný tvaroh
120 g celozrnný toastový chlieb
120 ml horúce mlieko
1 vajce
čajová lyžička soli
čerstvo mleté korenie
strúhanka na zahustenie
Na karí :
1 cuketa
1 menšia brokolica
1 batát – sladký zemiak cca 200g
1 chilli paprička
šťava z limety
1 cibuľa + 2 cesnakové strúčiky
1, 5 polievková lyžica červená kari pasta
400 ml kokosové mlieko
koriandrová vňať
2 polievkové lyžice olej
Tento recept som varila z polovičného množstva surovín
Postup
Červenú šošovicu uvaríme v slanej vode. Ja ako som ju postavila do studenej vody na plameň, odstavila som ju o 15 minút. Vyberieme z vody a necháme odkvapkať.
Mrkvu ošúpeme a nastrúhame na malej slzičke. Teraz keď pozerám fotku surovín, tak vidím, že tú mrkvu som vlastne strúhala na veľkej slzičke.
Chlieb som použila starší, toastový, celozrnný. Nemusí to byť toastový, môžete použiť aj celozrnné rožky, alebo žemle, všetko od včera.
Nakrájame ho na malé kocky.
Do misy vložíme nakrájané kocky chleba a vylejeme k nemu teplé mlieko a pridáme celé vajce.
Toto vymiešame a vložíme ostatné suroviny, ako sú uvedené v rozpise. Pridáme ešte lyžičku soli a čerstvo drvené korenie.
Ja som mala veľmi riedku tú zmes, tak som musela dosypať strúhanku.
Hustota cesta záleží napríklad ako sa trafíte s mliekom, aké veľké vajce dáte, akú hustotu má tvaroh.
Tu sa musíte riadiť intuíciou a ak je riedke tak zahustiť strúhankou, alebo prisypať viac chlebových kociek. A ak je naopak príliš husté, tak priliať mlieko.
Cesto musí vyzerať ako kompaktná celistvá guľa.
Z cesta urobíme 12 rovnako veľkých guliek.
Dáme variť veľký hrniec s vodou a lyžicou soli a keď začne vrieť, stiahneme zdroj tepla, aby sa voda len tak prevaľovala a neklokotala a vložíme knedle.
Varíme 25 minút, na veľmi miernom zdroji tepla.
Podberákom vyberieme, poukladáme vedľa seba na rovnú podložku a prikryjeme aby neoschli.
Cuketu ošúpeme, nakrájame a polmesiačiky. Brokolicu dôkladne očistíme a rozoberieme na veľmi malé ružičky. Hlúb obielime, odstránime poškodenú časť a nakrájame na malé kocky, rozhodne ho nevyhadzujeme.
Sladký zemiak ošúpeme a nakrájame na centimetrové kocky.
Tu trochu odbočím a výrazne to oddelím, od postupu, aby ste to v prípade mohli preskočiť, keď to nebudete chcieť čítať.
Písala mi o radu pani, ktorá varila jeden môj recept z blogu, kde ide batát. A ,že ona počula, že to je sladké a nedobré, tak miesto batátu, dala obyčajný zemiak. No a výsledok nevyzeral tak ako ten môj.
Nie priatelia moji, takto to vážne nefunguje.
Áno batát je sladký, ale zároveň má vlastnosť, že on v tom jedle nasaje chuť pridaných surovín a v takýchto jedlách skutočne necítiť, že je sladký. Keď sa pripravuje ako príloha, napríklad hranolky, alebo pečené na plechu, tak skutočne viete, že je to sladké. Povedzme ako mrkva Ale niekomu to nemusí vôbec vadiť . Napríklad ja aj DM, keď sme na jedle a sú v ponuke batátové hranolky, tak si dávame jedine tie a doma ich tiež robievam a nemáme s nimi najmenší problém. Ja mrkvu nezjem, ale batát áno. Na tú chuť sa dá zvyknúť, v kombinácii s tymianom, alebo cesnakom je to dokonalé a ako bonus máme vyššiu minerálnu hodnotu a nižšie kalórie, ako pri bežných zemiakoch.
A keď sú batáty súčasťou omáčok, tak sú bezkonkurenčné, pretože sa veľmi rýchle rozvaria a zahusťujú pokrm, bez pridávania múky. Ak by Vás mal ten sladký zemiak odradiť, tak Vás prosím, aby ste tomu dali šancu aspoň jeden raz. Napríklad v tomto karí. A znovu k receptu.
Cibuľu nasekáme, cesnak naplátkujeme a chilli papričku nakrájame na prúžky.
Do veľkého hlbokého kastróla dáme rozohriať olej a popražíme na ňom cibuľu, cesnak a papričku.
Pridáme červenú kari pastu. Kari pastu dostať už bežne aj na Slovenku. Určite ju majú napríklad v Tescu. Nie konkrétne túto, ale pozerala som, že majú nejakú v ponuke. pod názvom červená kari pasta 🙂
Je to koreniaci polotovar zredukovaný do pasty a je to rýchlovka.
Všetko v hrnci premiešame aby sa kari pasta rozpadla a pridáme všetku zeleninu. Pridáme pár lyžíc vriacej vody.
Ja zeleninu na chvíľu vždy prikryjem pokrievkou, aby sa zaparila a pustila trošku šťavy, stačí tak na dve , tri minúty. Zeleninu premiešame dôkladne so základom.
Pridám lyžičku soli a 200 ml horúcej vody (približne)
Nakoniec pridáme plechovku kokosového mlieka.
S kokosovým mliekom sa to má tak, že občas je to biela tekutina, občas zrazená biela tuhá hmota, ktorá má pod sebou číru vodu. Nepátrala som potom, prečo je to raz tak, raz onak.
Táto plechovka, keď som ju otvorila, tak som musela tú zrazenú časť kokosového mlieka , vyškrabať nožom a potom som sa celá obliala tou čírou vodou na dne plechovky. Nech je ako chce. Všetko čo je v plechovke, patrí do hrnca.
Rýchle privedieme k varu, stíšime zdroj tepla a necháme bublať pod pokrievkou približne desať minút.
Odstavíme hrniec a podľa svojej chuti pridajte buď soľ, alebo korenie, alebo niečo pálivé.
Nakoniec pridajte šťavu z celej limety.
Pred podávaním posypte porcie koriandrovou vňaťou.