Aby ste vedeli milí moji priatelia a priateľky. Toto sú moje druhé halušky v živote.
Prvé boli vlani na chate.
Ja som to dovtedy vonkoncom nevarila.
A musím podotknúť, že tak päť rokov dozadu, som ich ani nikdy nejedla.
Na rozdiel od toho, keď ma rodičia nútili piť k haruli na plechu, alebo pečeným zemiakom na plechu, kyslé mlieko, lebo „kto to kedy videl“ a “ to sa k tomu čaj nehodí“, halušky ma jesť nenútili.
Možno preto, že kyslého mlieka bolo veľa a na jeho prípravu nebolo treba žiadnej práce, na rozdiel od halušiek.
Nech mi nikto nehovorí, že haluška nie sú prtivá práca. S kopou riadu. Aspoň u mňa to tak je.
Možno nájdem časom, nejaký šikovný grif, že bude pre mňa práca hrou, čo sa týka halušiek, zatiaľ je to tak ako je. Je to prtivé jedlo.
Radšej by som varila 10 x karí, ako raz halušky.
Neviem prečo som to nemala rada. Asi preto, že k tomu naši pili zakysanku a bryndzu miešali s kyslou smotanou. To k bryndzovým.
Keď sa varili tvarohové, tak sa pražilo na omastenie maslo a to mi tiež, ako dieťaťu, nevoňalo. Tie som ale občas jedla. Akurát sa tak často nevarili ako bryndzové.
No a čo sa týka halušiek s kapustou. Tie rodičia varievali, ale zase! Oni si ich cukrovali!
Pre predstavu. Na stole vahan halušiek s kapustou a pri tom postavený zásobník s cukrom. Ten čo býva v kredenci a dáva sa do nich múka, cukor, soľ a tak. Polievkovou lyžicou si ten cukor, mama s tatíkom, sypali do halušiek.
Toto všetko spôsobilo, že tie halušky som nejedávala a nejedávala.
V Bavorsku sa robievajú, okrem iných príloh, aj zemiakové knedle halb und halb.
Do tých idú, pol na pol, zemiaky uvarené v šupke a zemiaky postrúhané za surova. Tie knedle mi chutia. Ale raz som chcela urobiť haruľu a mala som strašne veľa zemiakov zmixovaných, tak som sa rozhodla, že urobím doma, aj tie zemiakové knedle a k nim niečo vymyslím. Dala som tam málo tých uvarených a veľa tých surových.
Môžem Vám povedať, že som ich vôbec nemohla jesť, lebo mi pripomínali chuťou, halušky.
Tak som aj premýšľala, či náhodou mi nechutia halušky nie kvôli tomu, že s čím sú vymiešané, ale kvôli nim samotným.
Na nič som neprišla.
Taká som ja bola Slovenka nanič. Ani som ich nevarila, ani som ich nejedla a ešte som ich aj hanila. Tak veru.
Raz sme išli s Milanom zo Slovenska do Mníchova a nejako sme všetci boli hladní.
Ešte si pamätám, že sme išli starou cestou, že nebola ešte urobená diaľnica do Nitry.
Neviem kde, hádam, že niekde za Žiarom, sme sa zastavili v nejakom motoreste a Milan si dal halušky a Dobrý Manžel vyprážaný syr.
Ja som si povedala, že skúsim tie halušky a ak nie, tak ich dám zabaliť a Milan si ich privezie domov.
A skoro som odpadla, lebo mi chutili. Neviem či som bola ozaj taká hladná, či čo.
Ešte chcem povedať, že to bol hnusný motorest, so stolami a stoličkami ako v závodnej jedálni, hnusná dlažba, bez kobercov a barmanka si púšťala na kazeťáku (!) nejaký nahratý maďarský popík. No jedna katastrofa to prostredie.
Až na tie bryndzové halušky. A aj ten syr vyprážaný vraj bol vynikajúci a tatarka bola robená, nie kupovaná.
Do poslednej omrvinky sme všetko zjedli.
A raz, som si znovu objednala skusmo halušky s bryndzou u nášho kamaráta, ktorý prevádzkuje kolibu. A on mi chcel urobiť radosť a dal mi na ne všetkého dvojmo. Kyslú smotanu nevynímajúc..
Vôbec som to nemohla jesť, aleže vôbec.
Tak som sa vyhovorila na niečo, a dala si ich zabaliť.
Moji rodičia sa ohromne dobre z nich najedli a ja som zase odpísala toto jedlo.
Raz nás nejaký výlet zastihol na Donovaloch a že vyskúšame aj nejakú konkurenčnú kolibu, nielen tú našu.
Ja som si vybrala niečo, neviem čo a Dobrý Manžel už už chcel nejaký vyprážaný syr zase , ale náhle sa naštval a hovorí, že to teda ani náhodou. Raz nás tu obsluhujú čašníci v krojoch, hrajú tu fujarkári, je plné parkovisko maďarských a českých turistov, ideme jesť slovenské halušky.
Tak ja som skúsila znovu tie bryndzové, s tým, že som nechcela ani smotanu, ani klobásku, len vyškvarenú slaninu a DM kyslú kapustu.
A odvtedy nám niet pomoci.
Ak majú halušky, dávame si halušky. Ja som ich variť nevedela, takže sme ich jedli aspoň v reštauráciách.
A to isté donáška jedla.
Keď sme na SK a nestíham variť, tak si objednávame vždy strapačky.
Vlani na chate, vôbec netuším z akého dôvodu, som sa rozhodla, že ich skúsim uvariť. Asi preto, že sa nám už veľmi po nich zacnelo.
Keď som volala Dobrej Švagrinej Janke, ako robí halušky, tak skoro skolabovala, dlho dlho sa smiala a potom zo seba vytisla pár rád.
A viete čo…..ohromne sme si na nich s DM pochutili a aj deda Oldřich.
Že toto jedlo nejedol hádam aj 40 rokov, celkom som mu aj verila. Kde v Jihlave by mu asi tak urobili strapačky.
A sľúbila som mu, že mu urobím aj s bryndzou.
Na bryndzové čas už nevyšiel a dnes v nedeľu, prišlo repete. Strapačky.
DM by mi bryndzové aj tak nejedol. A kde by som asi tak v Mníchove zohnala bryndzu.
To som zase písala Dobrej Cerke, aby mi pripomenula, ako som to vtedy v lete robila. DŠ som sa už hanbila volať.
Všetko vyšlo tak ako malo.
Akurát sa mi DM smial, že každá haluška je iná. O tom, že nemám haluškár som už písala a musím hádzať z lopatky nožom.
Aspoň vidieť že sú „hausgemacht“.
 |
|
 |
Suroviny:
Na 4 normálne porcie budeme potrebovať :
750 g očistených a umytých zemiakov
dobrých 150 g polohrubá múka
1 čajová lyžička soľ
2 pásiky dobrej údenej prerastanej slaniny
500 g kyslá kapusta
veľká lyžica bravčová masť (myslím veľká lyžica neroztopenej)
1 cibuľa
čerstvo drvené korenie, soľ
Postup
Vo veľkom kastróle rozohrejeme masť.
Slaninu nakrájame na kocky a vyškvaríme. Podberákom ich vyberieme a odložíme bokom
Cibuľu očistíme, nakrájame na kocky a podusíme na výpeku.
Ak je kapusta veľmi kyslá, tak ju premyjeme. Ja ju prekrájam, pretože nemám rada, keď mi visí z lyžice.
Nemám kapustu v sude, kupujem ju v obchode a táto bavorská kupovaná, je už aj ochutená aj predvarená, tú fakt stačí len zahriať.
Ak máte klasickú slovenskú, tak podľa mojich skúseností, tá bývaj aj kyslejšia, aj tvrdšia.
Doporučujem najprv na výpek dať lyžicu cukru a miešať, kým sa neroztopí.
Pridať prekrájanú kapustu, dobre premiešať a trochu podliať horúcou vodou. Dať pod pokrievku a dusiť kapustu, až kým nie je tak mäkká, ako Vám vyhovuje. Tekutina by mala byť takmer vydusená a kapusta dostatočne omastená.
Na záver kapustu osoliť, okoreniť a ak je veľmi kyslá, tak trošku osladiť.
No a ideme si urobiť halušky.
Do veľkého hrnca dáme variť vodu s plytkou lyžicou soli
Očistené zemiaky akýmkoľvek spôsobom zmixujeme na hladkú kašu.
Buď ich „porajbete“ na strúhadle (nie na slzičkavých stranách), alebo dáte do mixéra a nože si s tým poradia raz dva.
(Teraz ma napadlo, že je možné, že sa mi do tých halušiek v minulosti nechcelo ísť, kvôli tomu rajbaniu. Chvalabohu mám mixér)
Ak robíte halušky z vodových zemiakov, tak vodu, ktorá v kaši stojí, vylejte.
Kašu nenechajte stáť a ihneď ju zasypte múkou a pridajte lyžičku soli.
Vymiešame.
Halušky buď hádžeme z lopárika ostrou špičkou noža, priamo do horúcej vody, alebo zemiakové cesto vložíme do haluškára, alebo ho naložíme na podlhovastú „vec“ po ktorej beháme hore-dolu s tým hranatým zásobníkom. (Vážne netuším ako mám toho pomocníka na hádzanie halušiek nazvať a už vôbec nie popísať)
Hádzanie halušiek z lopárika nie je vôbec ťažké. Na Youtube určite nájdete návod a ukážku ako sa to robí .
Jaj a ešte.
Skôr ako začnete pustite si do horúcej vody skusmo, pár halušiek, aby ste si boli istí, že si neuvaríte miesto halušiek polievku.
Ak sa Vám vo vode rozplývajú, tak pridajte nejakú lyžicu múky.
Cesto by malo byť natoľko riedke, že pohodlne prepadúva cez haluškové oká do vody, akonáhle prejdete po ňom lyžicou. Netreba na to silu.
Na uvarenie stačí pár minútok, možno tri.
Ja osobne halušky premývam pod vodou, pretože mi to povedala aj Dobrá Švagriná, aj Dobrá Cerka a som s tým spokojná
.
Aj tú vodu ktorá mi ostane po uvarení halušiek vylievam. Je hustá a plná škrobu.
Vraj Anka Dzúriková do tej vody, pridala uvarené zemiaky a jedli to ako polievku. Neviem, nemám sa jej už ako na to opýtať.
Skrátka u mňa skončila voda vo výlevke.
Opláchnuté halušky vmiešam do horúcej kapusty, posypem vyškvarenou slaninou a podávam.
Strapačky majú fantastickú výhodu, že sa pohodlne môžu prihrievať.
Tieto dnešné sa mi obzvlášť podarili .
Až na ten špinavý mixér, misku, kde som mala cesto, sitko kde som preplachovala, hrniec kde som dusila kapustu, vytierku s ktorou som vytrela misku, lopárik, nôž, dve lyžice, mastný tanier, kde som vyložila opečenú slaninu, podberák.
Žartujem.
Strapačky za to stoja.
