Nie raz som písala, ako sa mi menia chute a myslím, že to má takto, hocikto z nás.
Nejdem vypisovať, čo všetko som nejedávala a už jedávam.
Len napíšem k akej najnovšej výmene došlo.
Ja som prestala jesť čerstvú uhorku.
Ja to nechápem.
Dávala som si ju do každého jedného šalátu. Milovala som samostatný uhorkový šalát.
Obkladala som si ňou každý wrap, každý obložený chlebíček. Šalátová uhorka bola pre mňa alfou a omegou v studenej kuchyni.
Raz ráno som sa zobudila, išla si urobiť raňajky, vytiahla som všetky komponenty, uhorku nevynímajúc. Urobila som si bielkovú omeletu, položila som ju na tortillu , obložila som ju ľadovým šalátom a uhorkou a zakrútila. Vôbec som to nemohla zjesť.
Celé minulé leto som sa snažila, ako som vládala. Hovorila som si „musíš a musíš…vtedy je umenie jesť uhorku, keď Ti nechutí, nie vtedy keď Ti chutí“.
Pochopila som, že tento boj som definitívne prehrala, až minulý týždeň. Urobila som DM uhorkový šalát z uhorky, ktorú som prevláčala ako mačka mačence, ešte zo Slovenska po sviatkoch, pretože som nebola schopná ani len koliesko z nej požrieť a bolo mi ju ľúto vyhodiť, lebo stále bola zdravá a pevná.
A ja som nevypila nálev z toho uhorkového šalátu !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Šalátový nálev , ktorý DM necháva, je pre mňa ako chuťovka na záver. On si dáva múčnik a ja šalátový nálev.
A keď som ten z uhorkového šalátu vyliala, vedela som, že mi je koniec a s čerstvými uhorkami som sa nadobro vysporiadala.
V lete minulý rok som mala covid a tak podozrievam, že mi okrem iných vecí napadol aj chuťové poháriky, alebo mi niečo pomotal v hlave.
Vyrazil odtiaľ tú uhorku a vrazil kel.
Keď som dostala covid prvýkrát počas pandémie, tak som stratila na tri týždne, aj chuť aj čuch. K tomu sa viaže skvelá historka.
Nevedela som, že mám covid, ale bola som v jeden večer strašne unavená a tak som nahovorila DM, aby sme si objednali niečo donáškou.
Taká som bola vtedy nasrdená, lebo všetko chutilo príšerne, bez soli, bez chuti, ako vata v ústach. Celý večer som frflala a napísala som také zlé ohodnotenie, že až. A na druhý deň som zistila, že mám pozitívny test. Chudáci v tej čínskej reštaurácii, si to odniesli bez príčiny.
Vtedy som nemala covid ťažký, dalo sa to. Akurát som skutočne tri týždne ani ťuk necítila nosom a ani ústami. Bolo to vtipné varenie a všetko. Ale takmer rok som si nemohla vôbec vychutnať kávu, chutila mi ako keby som si do každej šálky zamiešala hlinu a neustále som cítila výfuk zo starej, zablatenej tatrovky Jana Viciana. Ten výfuk cítim teraz hocikedy stále. A žiadna káva, už nie je to čo bývala. A naučila som sa piť čaj, výhradne bez cukru. Aj čierny.
Tento druhý covid bol krátky, ale o to zložitejší a intenzívnejší. Dá sa povedať, že som zažila nezažité a snažím sa na to zabudnúť.
Neodniesla si to žiadna reštaurácia, ale chudák uhorka.
A začala som s kelom.
Kel mi bol vždy jedno. Kupovala som ho často, pretože DM miluje kelové karbonátky, ale urobila som karboše a tým som s kelom skončila. Druhú polovicu hlávky som skrájala a uvarila a dala do mrazničky, aby som mala nabudúce.
Občas som si kúpila ružičkový kel, ale jedla som ho len sama. Pre DM bol horký a ja som ho len konzumovala, ako súčasť diétnych plánov.
No a niečo sa zlomilo a ja by som jedla kel aj každý deň. Je jedno či ružičkový, či hlávkový. Stačí mi aj len uvarený a pokvapkaný tabascom.
A vývar po varení kelu…Bože….ani keby som jedla vývar zo slávičích jazýčkov.
DM hľadel na mňa ako puk, keď som vývar zliala do hrnčeka a pila. Ani len zemiaky som si doň neuvarila, ani ryžu….nič, len čistá kelová vyvarená voda.
Minulý týždeň som robila veľký nákup cez donášku a nejako mi omylom prišli dve hlávky kelu. Bolo že to radosti.
Žiadne varenie do mrazničky. Za tri dni som ten kel zlikvidovala.
Tak je pravda, že ja som stále v móde chudnúcom (áno priatelia, je to už 35 kíl!!!!) a je to už vyše roka a tak sa chute zjednodušujú a vracajú sa ku koreňom. Žiaden michelinovský kuchár by nemal so mňa radosť. O chvíľu možno začnem jesť surové zemiaky ako jaskynná žena 🙂
Dosť na tom, tento recept na mňa vyskočil na pintereste a tak som ho vyskúšala a vynikajúco pochutila
Jedla som ho ako moje hlavné jedlo ale bolo primárne určené ako príloha.
Zaprisahávam Vás vyskúšajte.
Je vážne skvelé.

 

Suroviny:

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

 

Na jednu porciu budeme potrebovať :

220 g hlávkového kelu
1 cibuľa
trošku masla
1 veľká polievková lyžica smotanový syr
pol šálky sladká smotana
1 lyžička hladká  múka
soľ, čerstvo drvené korenie
chilli pasta

Postup

Kel nakrájame na rezance a ešte poprekrajujeme, aby neboli dlhé a neviseli z lyžice. 
Ja som kel nedusila, ale som ho uvarila nakrátko vo vriacej vode. Kelu stačí málo, aby ste ho nemali ako blato.
Na troške masla podusíme tenké rebierka cibule a pridáme zliaty kel.
Premiešame ho s cibuľou a vmiešame do neho veľkú lyžicu smotanového syra. Ja som dala syr Exquisa nizkotučný chilli, neviem či ho dostať na Slovensku, ale napríklad taký Bánovecký smotanový by bol podľa môjho názoru celkom dobrý. 

Miešame kým sa syr neroztopí. 
Kel poprášime hladkou múkou , premiešame a vlejeme trochu sladkej smotany. 
Znovu premiešame. Ak je kel príliš hustý, tak dolejeme buď vývar, alebo ešte smotanu.
Dochutíme soľou, korením a ja som si pokvapkala tabascom.

Tento recept som mala odložený a čakala som na príležitosť kedy ho zvrtnem.
Kyslú kapustu zbožňujem a myslím, že si ich budem robievať ako samostatné jedlo.
Samozrejme, v pôvodnom recepte mi chceli k nim nasilu strčiť, nejaký dresing a jogurtovú omáčku a bla bla bla.
To nech si nechajú.
Keď som bola dieťa, neustále ma rodičia nútili jesť haruľu s kyslým mliekom. Alebo pečené zemiaky na plechu s kyslým mliekom . Bože ako som to neznášala. Nepijem mlieko ani sladké, ani kyslé. Aj do kávy si lejem ovsené mlieko, pretože kravské nemôžem ani cítiť.
Jogurtové dipy a ochucujúce omáčky normálne jem, ale ku kyslej kapuste patrí bravčová masť a basta.

Suroviny:

Na približne 20 až 25 placiek veľkých ako malá dlaň budeme potrebovať

500 g kyslá kapusta
3 vajíčka
120 g hladká múka
8 polievkových lyžíc sladké mlieko, alebo podľa potreby
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
1 malá lyžička mletá rasca
pol lyžičky soľ
1 polievková lyžica majoránka
olej na vyprážanie

Postup

 

 

Kyslú kapustu necháme odtiecť na sitku a poprekrajujeme ju , aby nebola dlhá.
Cibuľu nasekáme na drobné kocky.
Do misy rozbijeme celé vajíčka, prešľaháme a pridáme hladkú múku, mlieko a vymiešame hladké cestíčko.


Je dostatočné husté a korigujte jeho hustotu pridaním mlieka, alebo múky. 
Pridáme soľ, rascu, nasekanú cibuľu a prelisujeme cesnak.


Do cestíčka vložíme kyslú  kapustu, premiešame a necháme postáť. 

 

Rozohrejeme bravčovú masť, alebo olej na panvici a pomocou lyžice kladieme kôpky cesta a opekáme z obidvoch strán do tmavozlata.


Opekala som pomaly, pretože som netušila , či kapusta nebude pod zubami nepríjemne vržďať.
Nevržďala.
Piekla som dnes jelitá a jaternice. Dobrému Manželovi krvavničky a mne jaterničky. DM by ich teraz jedol neustále, aby sa nimi prejedol, pretože v Mníchove a ani na Slovensku tie krvavničky nedostať. Tieto placky boli k nim ako stvorené. Aj sme ich zjedli. Teda najviac ja.
Dobrá kombinácia však?

 

 

 

No áno, huby stále rastú.
A stále ich sušíme, stále ich zavárame a stále ich varíme.
Vôbec som netušila, že tie huby môžem strčiť do mnohých a mnohých jedál, ktoré môžem takto v jeseň oživiť.

Návod na túto nátierka mi dala Evka Dingová.
Ona je nesmierne láskavý a obetavý a dobrý človek.
Pozná veľa ľudí, čo sú naozaj v zlej sociálnej situácii, a pozná aj bezdomovcov.
Na ňu sa doslova lepia, pretože ona nevie nepomôcť. Ona vie, že 95 percent z nich si za túto situáciu môžu sami, ale nedokáže nad týmto zavrieť oči.
Akonáhle jej naozaj zlý, zdravotný stav dovolí, pomáha, ako sa jej dá.
A minule jej dal plnú sieťku húb, presne takýto chudák.
Dal jej ich preto, lebo mu nejako pomohla a toto bola forma jeho poďakovania.
A čo na to milá Eva.
Polovicu si usušila a z druhej polovici uvarila, plný hrniec hustej, hubovej polievky a dala mu do dvoch zaváracích pohárov.
A potom jej priniesol zase hrúzu bedlí. Časť vypražila a zabalila mu do krabičky s chlebom a spomenula si, že niekto jej raz povedal, že z bedlí sa dá urobiť výborná nátierka na hrianky.
A tak si zaexperimentovala a nesmierne jej to zachutilo.
A ako správna kamarátka, sa so mnou podelila o jej recept.
Čo sa týka receptu.
Určite ju budem robievať, keď bude toľko húb, ako je túto jeseň.
Ale urobila som pár chýb.
Cibuľu budem nabudúce krájať na úplne jemno.
Vedela som, že budem dusiť bedľu dlho a tak som myslela, že sa tá cibuľa udusí, aj keď bude nakrájaná na trošku hrubšie.
Vadia mi tie kúsky cibule.
Ochutila som ju málo výrazne. Kým bola teplá, tak sa mi to zdalo v poriadku, ale po vychladnutí a stuhnutí, je to veľmi mdlé.
Keď som pozerala recepty tak rôzne na internete, tak v jednom prípade som našla, že sa dá nátierka plniť a sterilizovať v pohárikoch, pokiaľ si ju chcete uchovať v špajze.
Ja to neplánujem a tak som ju mohla ochutiť napríklad lyžicou horčice, verím, že by jej to chuť nezmenilo, len zvýraznilo. Neviem, či to mám napísať do receptu, alebo nie, tak to napíšem aspoň sem.
V každom prípade Evi, Boh Ti to na malom Dingovi vynahradí, že si taká aká si. Svet by bol bez Teba chudobnejší.

 

Suroviny:

Asi na 600 ml nátierky budeme potrebovať

800 g klobúkov bedlí
1 veľká, naozaj veľká cibuľa
100 g bravčová masť
100 g maslo
180 g tavený syr ( ja som dala dve kocky Pálivca a dve kocky smotanového)
4 cesnakové strúčiky
soľ, mleté čerstvo drvené korenie
chilli papričky podľa chuti

Postup

Z bediel použijeme len klobúky. Je ich pekná kôpka. A to DM vybehol len za chatu a do polhodiny bol naspäť.



Nohy sa na teplé spracovanie do jedla nehodia, ale zato usušené a pomleté najemno, sú skvelým hubovým ochucovadlom. 
Bedle pokrájame na veľmi malé kúsky. Cibuľu na čo najjemnejšie kocky. 
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť, spolu s maslom.


Podusíme cibuľku a pridávame kúsky bediel.
Jaj, ešte na cibuľku som dala prúžky jalapeňa. To či chcete nátierku pikantnú, je len na Vás. Stačí  keď dáte  práškovú, pálivú papriku, hádam že pol lyžičky by stačilo.
Môžete podliať trochou, vriacej vody. Pridáme plytkú lyžicu soli.
Neviem to odhadnúť presne, ale dusila som bedle , minimálne 45 minút.
Neplánovala som ich mixovať, pretože som nechcela jemnú konzistenciu, preto som ich chcela rozdusiť na čo najmäkšie a aby cez to všetko , mala tá nátierka nejakú štruktúru. 
A musím hneď povedať, že sa aj tak stalo. Až na tú cibuľu.
Evka rascu nepoužila, lebo ju nemá rada a nedala som ju ani ja, pretože rascu tiež nemusím…okrem pečených zemiakov na plechu. 
Po tejto dobe som vmiešala 4 kocky taveného syra a ešte som dala asi orech masla, lebo sa mi to zdalo také suchšie.
Bol to len pocit, ale ničomu to neuškodilo.
Vznikla nám kaša, ktorá mne chutila úplne skvelo.

Prelisovala som ešte dva cesnakové strúčiky a pridala aj namleté korenie. 
Aj chuť toho korenia mi nejako vadí.
Ale fakt je taký, že som mala covid a odvtedy mám niečo s chuťovými pohárikmi.
Teraz keď paštétu jeme, tak si myslíme, že toho cesnaku som mala dať viac a preto v rozpise uvádzam strúčiky štyri.
Uvažujem, žeby ste mali tú zmes výraznejšie ochutiť, ešte pred stuhnutím, aj keby sa Vám zdalo, že je to za tepla v poriadku. 
Nieže to predimenzovať , ale výraznejšie ako inokedy.
To je ako keď robíte domácu zmrzlinu. Keď ochutnáte tú zmes ešte pred zmrznutím, tak sa Vám zdá v poriadku a po zamrznutí , nemá žiadnu chuť. Preto dávam do takých zmesí vždy o niečo viac cukru a vanilky a určujúcich surovín,  ako sa píše v rozpise a veľmi sa mi to osvedčilo. A zdá sa že to bude aj tento prípad .
Vliala som horúcu zmes do alobalovej vaničky s obsahom 900 ml.


Nie je do plna a naliala som aj do dvoch malých pohárikov na viečka. 
Nesterilizovala som ich, len dala do chladničky. Viečka mi chytili, ale aj tak neslúžia na dlhodobé uskladnenie a preto ich držím v chladničke. 
Myslím, že nejaké dva týždne by mohli vydržať.
Ak chcete sterilizovať, tak rozhodne treba aspoň hodinu.
Sú to huby a je tam cibuľa. Vážne treba aspoň hodinu.
Ja sterilizujem hodinu huby, ktoré sú podusené len vo vlastnej šťave s troškou soli a Pavla tá tie svoje až hodinu a pol.
Túto zmes,  ešte pred zatuhnutím,  môžete variabilne ochucovať, môžete tam pridať tymian, alebo tú mletú rascu, alebo na čo si myslíte, že máte chuť. Ja by som, ako som spomínala v úvode, pridala trochu horčice.

Pred podávaním som nasucho opražila mandle a posypala povrchu. Urobili tam fantastickú službu. Ak máte nejaké zvyšné mandle, alebo lieskové oriešky, tak neváhajte. Ale musíte ich určite nasucho opražiť do zlata.
Jedli sme paštétu normálne na raňajky.
So zeleninou a žeruchou a šalátom. Na normálnych mäkkých rožkoch.
Skúsila som opiecť nasucho aj pár koliesok, ale vôbec to nie je potrebné..



Ak plánujete na hrianky ako pohostenie, zvážte aj kyslé uhorky a tak.
Nátierka má úplne takú konzistenciu, ako bežná paštéta.
Akurát je bez éčok, konzervantov, farbív, umelých príchutí, palmového oleja  a bohvieakých surovín.




Vďaka Evi.

Je to ďalšia , tak trochu extravagantná plodina v našej, okrouhlickej záhrade.
Kto iný, ako Dobrá Švagriná Janka, túto plodinu priniesla.
Je to druh tekvice, ktorú voláme flaškovec, indická uhorka, alebo lagenária, alebo kalabasa. Či sú tie názvy správne ku tomuto konkrétnemu plodu netuším. Jej latinský názov by mal byt Lgenaria siceraria a potom sa už odvodzujú rôzne poddruhy. Všetky kvitnú bielymi kvetmi.
Tak veľmi ľutujem, že ma nenapadlo odfotiť, ako to vyzeralo s touto plodinou u nás, na záhrade v Selciach.
Janka ju vysadila ku plotu, pretože je to vysoko popínavá, lianovitá rastlina. A neďaleko plota je slivka.
Bože.
Až na samý vrchol sa vyšplhala jej lagenária. Tam sa rozložila po celej korune a nasadila plody. Viseli tam z tých konárov ako budzogáne.
Sused, Janko od Ruskov, robil každoročný guláš u nich v záhrade.
Janko, na ten guláš pozýva celú ich rodinu a tak sa raz do roka nemusia stretávať len na rôznych pohreboch, ale aj pri tejto veselej udalosti.
Keď všetci tí bratranci, sesternice, netere, synovci, otcovi koňovi bratovi synovia, manželia, frajerky, doprovody, videli tie budzogáne, tak môžem zodpovedne povedať, že to bola s prehľadom najfotografovanejšia scenéria toho dňa.
Táto fotka je len ilustračná, ale presne takto viseli tie budzogáne z našej slivky.

A ja ako jediná som si to neodfotila!!!!!!!!! Trúba jerichova som.
A nám sa urodili len štyri. Prečo len štyri má rôzne dôvody, o ktorých Dobrý Manžel vie.
Toto boli posledné dve.

A najprv som chcela spracovať tú zelenú kobru.
Ona bola spočiatku normálne svetlá ,tak ako tá vedľa nej, ale bola už stará a takto zozelenela.
Akonáhle je už takejto farby, tak nie je jedlá.
Keď som ju ochutnala, tak som myslela, že mi vypálila tou horčinou, celú ústnu dutinu. Nešla som sa tej pachute odpornej, zbaviť celý deň.
Použitie týchto tekvicovitých plodín je nenormálne široké.
Môžete ich strúhať do každej zeleninovej polievky, môžete ich krájať do každého ragú, strúhať do každých zapekaných cestovín, omáčok.
Vážne ich môžete používať každý boží deň vo varení.
Nemajú takú tú výraznú chuť ako muškátové tekvice….be be be be.
Milujem tieto plody.
No a robila som z nich aj tieto karbonátky.
Aby bolo celkom zreteľné, môžete do nich použiť aj napríklad patizón, alebo iné druhy flaškovcov a indických uhoriek a neviem aké všetky možné názvy to môže mať.
Boli úplne božie.
Nastrúhaná dužina nepustila absolútne žiadnu vodu a bola akokeby mazľavá a fantasticky spojila všetky komponenty dokopy. V samotných karbošoch tá mazľavina nebola ….bože neviem ako by som to mala popísať, v češtine je na to skvelý výraz „patrná“. Po slovensky „postrehnuteľná“ tak.

 

Suroviny:

200 g mäkká údenina
indická uhorka (podľa obrázku)
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
3 vajíčka
1 polievková lyžica sušená majoránka
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
strúhanka na zahustenie
strúhanka na obalenie

 

 

Postup

Indickú uhorku ošúpeme, rozrežeme a ak je vnútro veľmi pavučinové , tak ho vyberieme. Je to aj lepšie, pretože nás nebudú tie semienka rušiť. Ja som vybrala len tie väčšie ložiská semienok.
Vôbec neviem, koľko jej bolo. 
Nenapadlo ma to vážiť, lebo by som jednoducho prispôsobila všetky pomery k množstvu tej tekvice. 

Aha a ešte chcem napísať, že takto do fašírok,  môžete kľudne aj taký patizón nastrúhať, alebo hokkaido, o ostatných tekviciach nič neviem, lebo ich nejem.
Strúhame na veľkej slzičke a prípadnú vodu vyžmýkame.
Údeninu nakrájame na veľmi malé kocôčky. Môžeme ju aj nastrúhať na veľkej slzičke ak sa Vám chce. Ja mám taký vynikajúci prístrojček na ručné mixovanie z domácich potrieb Orion. Keď sa vrátim do Mníchova tak napíšem o ňom skúsenosti.
Ja som takto posekala nadrobno aj cibuľu aj údeninu. Kto nemá, tak si isto vie pomôcť aj bez mašinky na ručný pohon 🙂
Cesnak prelisujeme a všetko dokopy, spolu s vajíčkami vymiešame. 
Pridáme ešte soľ, majoránku a čerstvo drvené korenie.
Zahustíme strúhankou, začneme ju pridávať do zmesi po lyžiciach. Dá sa zahusťovať aj malými  kockami hutného chleba. Taký čierny , ktorý má už tri dni, by bol ozaj super.
Zo zahustenej zmesi  sa nám dajú pohodlne formovať fašírky.
Tie na dlaní obsypeme strúhankou, zatlačíme ju do povrchu a znovu upravíme fašírky do peknej formy. 
Dáme vyprážať na panvicu na rozohriaty olej.
Vyprážame z obidvoch strán do tmavozlata.

 

 

Bedľa vysoká je huba, z ktorej u nás na Okrouhlíku, vyprážajú rezne. Ja ich takto upravené nemám rada.
Hubové rezne mám radšej z dubákov. V piatok z týchto, vyšlo tých rezníkov neúrekom a boli absolútne dokonalé.

Dobrá Teta Pavla tie bedle aj nerada zbiera, lebo sú krehké, veľké a zaberajú veľa miesta a nedajú sa sušiť.
Minule ich zbierala vyslovene len kvôli mne. Mala som strašnú chuť na tento guláš. A sľúbia som, že urobím aj plnené bedlové klobúčiky. Tie má každý rád, ale nikto ich nechce robiť, lebo je to piplačka. Je. Ale mne to nevadilo. Naviac to ani neboli klobúčiky, ale klobúky.

Na naplnenie a vypraženie som spotrebovala si 8 vajec.
A pilo sa pivo, pretože sa každý bál o svoj žlčník.
Tento rok po lete, sú huby neskoro a DT si už pomaly začala zúfať, ale keď prišla pred 5 dňami z lesa, tak som skoro upadla do mrákot.
Keby mala v tom lese traktor, tak privezie z toho lesa, za traktorovú vlečku húb. A boli prenádherné.
Tak sme začali hubovú, jesennú sezónu. ktorá začala veľmi neskoro a zdá sa, že bude mimoriadne krátka.
Takže DT má len jednu úlohu. Chodiť na huby.
Je v duševnej nirváne z toho.
Toto je veľký pekáč a sú v ňom pripravené plátky , ktoré sa rozložia na sušenie na sieťach.

Je už asi štvrtý a nemá ho už absolútne kde rozložiť a je čakateľ. A tak jej naozaj neostalo nič iné, len zbierať tie bedle.
Takže nerobím si ilúzie, nie je to kvôli mne, ale kvôli tomu, že nemá kde sušiť 🙂
Ale odpúšťam jej.
Takže som sa realizovala a naplnila som aj tie klobúky a vypražila ich, urobila bedlový guláš a sebe som zavarila tiež nejaké huby.

 

Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať

6 veľkých bedlí vysokých
3 naozaj veľké zemiaky
hruda bravčovej masti….tak za dve polievkové lyžice
1 veľká cibuľa
1 paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
1 chilli paprička 
1 bobkový list
1 veľký cesnakový strúčik
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička s kopčekom drvená rasca
1 polievková lyžica sušená majoránka
soľ

 

 

 

 

 

 

 

Postup

 

 

Bedle nešúpeme, ale odstránime im nohy. Klobúky pokrájame na pásiky
Nohy sú dobré len na usušenie a pomletie na hubový prášok.
Cibuľu ošúpeme a pokrájame na rebrá.
Zemiaky ošúpeme a pokrájame na malé kocky. 
Papriku a chilli papričku pokrájame na prúžky. Ja som ako chilli použila jalapeňo a bolo dosť pálivé, tak som predsa len odstránila aj časť jadierok. 
Deň predtým sme mali veľkú návštevu a ostalo mi z hotovenia nátierok, jednohubiek, obložených mís, zmes rôznych zeleniniek ako napr, dve jarné cibuľky aj s vňaťou, asi 5 strukov ačokči, mrkvové kolieska , rôzne druhy vňatí (petržlenová, koriandrová, ligurčeková, pažítka) a tak som toto všetko nakrájala na drobno a použila do základu.
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť, vhodíme cibuľové rebrá. Akonáhle cibuľa zmäkla a rozvoňala sa, vhodila som tam aj tie pokrájané drobnosti a papriku a jalapeno.
Primiešame paradajkový pretlak, bobkový list a drvenú rascu.
Malé, zemiakové kocky opláchneme vo vode a vložíme do kastróla na cibuľový základ.
Dôkladne všetko premiešame a trošku stíšime zdroj tepla a dáme pod pokrievku. Stačí na päť minút. 
Dáme si zovrieť vodu do rýchlovarnej kanvice, alebo kdekoľvek, kde si varíte vodu.
Otvoríme kastról a mali by sme mať trošičku tekutiny, ktorú pustil celý ten,  zemiakový základ. Je jej len veľmi málo.
Vsypeme mletú papriku a premiešame.
Podlejeme horúcou vodou, ale len tak, aby tie zemiaky trčali .
Znovu prikryjeme na 5 minút. A znovu otvoríme a skontrolujeme.
Vodu takto neustále dolievame a miešame, aby sa nám zemiaky pomaly rozvárali a zároveň vytvárali takú , hustú, hustú škrobovú omáčku okolo seba. 

Treba na to trpezlivosť a variť a podlievať veľmi pomaly.
Takto rozváram zemiaky aj keď varím slepý guláš, alebo zemiakový paprikáš.
Keď sú zemiaky už mäkké, pridávame bedlové pásiky. 
Ja som ich dávala po častiach. 
Keď boli surové, tak ich bola veľká kopa, ale huby sa zredukujú raz dva. Nemajte veľké oči, že toho bude za kotol. 
Za 10 minút som mala v kastróle všetko, aj keď DM neveril, že sa to tam zmestí. Prilievala som postupne vriacu vodu a tak to bolo raz dva.
Pridala som soľ a nechala pod pokrievkou variť. 
Nestopla som si ako dlho to bolo. Ale viac ako 20 minút to hádam nebolo.
Na záver som vsypala majoránku a prelisoval cesnak.
Dolejeme horúcou vodou tak, aby sme získali konzistenciu akú chceme. Ja som chcela hustý guláš, tak som ho narieďovala opatrne.
Zemiaková hustá omáčka zabezpečila hustotu a v žiadnom prípade som nemusela používať na zahustenie múku.
Konzumujeme s chlebom.
Guláš bol skvelý, trochu pálivý a tak to máme radi.

Môj Dobrý Manžel je muž mnohých záľub.
Škoda, že medzi jeho záľuby nepatrí napríklad ostrenie nožov.
I keď.
Raz sa nadchol na ostrenie japonských nožov.
Toľko videjok, ktoré na túto tému vzhliadol, to svet nevidel. Odkukal toľko techník kadejakých. Ostali nám po nich, rôzne oceľové tyčky, ktorými si vymeriaval uhol, pod ktorým bude ostriť ten môj kuchynský nôž, ktorým som krájala mrkvu. Alebo nejaký špeciálny brúsny kameň, ktorý je už niekoľko rokov namočený vo vode, starostlivo uzatvorený v desiatovej škatuľke a zaberá mi miesto na poličke, medzi čistiacimi handrami.
A tých rôznych brúsok z amazonu!!!!!!!!!
A keď som mala už plné zuby brúsenia si nožov o spodok porcelánovýc tanierov, alebo jeden o druhý, kúpila som si uplne normálnu ostričku. Takú tú okrúhlu , dlhšiu paličku, osadenú v rukoväti.
Zakaždým keď som išla odrezať hárok papiera na pečenie, tak som si naostrila nôž a pripadala som si ako mäsiar, ktorý sa chystá naporcovať prasa. Už mi chýbal len ten krátky, pepitkavý, mäsiarsky kabát a rádiovka na hlave. ako nosí každý mäsiar vo filmoch.
Alebo, raz sa nadchol na modely vláčikov. Teda nie na modely vláčikov, skôr na vyrábanie, tej okolitej krajiny, kde vedie železnica a maličké mašinky mašinkujú.
A to bolo náhodou, veľmi zaujímavé.
Tých večerov, keď sme pred spaním pozorovali pána, ako sa vyrábajú stromy a riečka a jazierko a domčeky a kopček taký a skala onaká. A veru aj niečo povyrábal. Žiadnu dráhu síce nepostavil, ale zato urobil Dobrej Vnučke Dorke, model detského ihriska a model krajiny v okolí jej detskej zvieracej farmy. A bolo tam aj jazierko, kde plávali maličké kačičky. S tým sa dohrala do milej chuti.
Teraz má z tej, modelovej krajinky, mačka Barborka, výborné ležovisko. Stromčeky všetky polámala síce, jazierko už nie je modré, ale celé polepené mačacími chlpmi. Cestička a trávnik sú stále ako nové.
Ohromne by ma zaujímalo, kde skončili, tie igelitové tašky plné koľajničiek a rôznych potrieb pre modelárov.
Výborné bolo aj jeho vzplanutie pre rôzne rádioaktívne materiály.
Len zrazu som našla v pivnici rôzne, absolútne nemoderné vázy a misy a tak. Vôbec som netušila, čo tým mieni.
Či si chce, v našej podzemnej, latkovej pivnici, zariadiť maličkú obývačôčku , aby v tme rozjímal, alebo čo. Keďže som sa kúpy maličkého gaučiku nedočkala, tak som sa opýtala a zistila som, že tie keramické oné, sú natreté rádioaktívnou farbou. A ukázal mi aj nejakú rádioaktívnu horninu, čo má odloženú medzi ceruzkami.
A začal ma nahovárať na výlet do Pripjati. Kým sme sa rozhýbali, tak cesta do Pripjati, je už v rukách rusských agresorov a ostáva dúfať, že z Ukrajiny odtiahnu čo najskôr. Pripjať ale už nebude, to čo bola, takže tam sa už nikdy nepozrieme.
A v súčasnej dobe, záľuba v rádioaktivite spočíva v tom, že DM kade chodí, tade praská. Kúpil si za 300 eur nejaký rádioaktívny merač či čo a meria neviem, čo a seriózne si to spracúva, neviem kde.
Jeho najväčšia záľuba je stále práca s drevom.
Keby ste videli akú krásnu betlehemskú maštaľ, vianočnú vyrobil, vážne krásnu. Tam využil všetky znalosti z modelárskej epizódy a v maštali sú aj rebrinky zo zápaliek a v nich maličká hrstička sena a válov a malé ohnisko a všetky tie maličké veci, ktoré sú zlaté. A aj maličké svetielko a svieti nám to pod stromčekom. Akurát niektoré z detí, stratilo Ježiška, takže Mária tam sedí len tak.
No a čo sa nestalo.
Ja absolutne netuším ako, ale DM má už druhý rok novú záľubu.
On začal pestovať zeleninu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Neuveríte, ale vlani postavil vyvýšený záhon, porýľoval pôdu a urobil záhon na lúke a vlani sme mali šalát, patizóny, mrkvu, jarnú cibuľku, reďkovku a bylinky.
Tento rok pribudli ďalšie záhony na papriky a truhlíky a kompost.
Dobrá Teta Pavla si kompostér nevie vynachváliť, pretože nemusí vyvážať trávu po kosení, fúrikom kdesi do lesa a kosačku vyprázdňuje priamo na lúke.
Neviem kde dostal impulz, či u Dobrej Švagrinej, ktorá sa furt prtí v niečom, alebo v tom, že videl, že na raňajky zlikvidujem zväzok reďkoviek a on zväzok jarnej cibuľky a neustále sme to museli kupovať.
Skrátka vlani to začalo a tento rok to rozbehol naplno.
Robí to s takým zanietením, že som to ešte u neho nezažila.
Keď mu slimáky ožierali až na hlúbik všetky priesadky šalátu, tak on si Vám normálne dával budík na druhú v noci a chodil s baterkou zbierať na políčko slimáky. Tento rok už nakúpil dlhé truhlíky na šaláty a pozbíjal z drúkov, ktoré si priniesol z lesa, také stoly a na tom má tie truhlíky a vyriešil tak problém so slimákmi
Darí sa mu vo všetkom, okrem cukety. Bože chudák.
Chodí sledovať každý cuketový lístok a keď mu padne naň pleseň, tak mi ho so zúfalstvom, príde ukázať. A keď vyhadzuje 15 cm zhnité cuketky, tak ako keby vyhadzoval na hnoj , vlastné deti. Koľko materiálov a článkov si na túto tému prečítal a študoval. Všetko vyskúšal, všetko.
Podarili sa mu dopestovať štyri. Ani nechcem vedieť ako. Ja mu už toľkokrát chcem povedať „Zlatko veď sa netráp, veď ja si tú cuketu kľudne kúpim“. Ale nepoviem, lebo to je ako keby som mu do otvorených rán sypala soľ.
Ostatné mu ide vážne dobre.
Patizóny naše milované, tak tých máme toľko, že aj rozdávame. Paradajky, papriky, mrkva.
Reďkovku mi pestuje celý rok. Cibuľku jarnú tiež dosádza celý rok. Nenecháme ju vyrásť do veľkej, to ho nebaví. My skrátka všetko hneď jeme.
Každý deň hlávka šalátu, dve tri cibuľky, mrkvička, ja likvidujem lány žeruchy, reďkovky.
Máme spústu byliniek pri ktorých sa nemusím obmedzovať. Neustále mám z čoho strihať pažítku, petržlenovú vňať, ligurček, mätu, bazalku. A strihám stále.
Stále mám čím naplniť raňajkové 4 wrapy, a čo dať do polievky. Keď prídem do marketu, tak prehliadam regály zeleniny, ako Apač prériu. Okrem citrónov a cesnaku a ovocia, vlastne nekupujem nič.
A tento rok pridal aj exotickú ačokču a lufu. To je sranda. Ačokču zasadil pri vysokom smreku a už sa ťahá až pri samom vrcholci toho smreku. Keď ide pozberať úrodu, tak tam má rebrík, aby dočiahol.
Bohužiaľ pohorel pri kríkoch, červené a čierne ríbezle, egreše a čučoriedky v jeseň zlikviduje, pretože len zaberajú miesto. Už tretí rok ani guľôčka.
A DM sa dostal do takého štádia, že keď má voľný deň, tak uteká na záhradu a večer zrobený ako kôň, príde, oblečie si plavky a ide sa doštípaný, spotený, zhorený od slnka, okúpať do rybníka a keď si sadne k počítaču, tak mi spokojný povie „ja som si dnes tak nádherne zazáhradníčil“
Zlatko, dúfam, že táto záľuba Ťa len tak ľahko neopustí.
No a k tým štyrom cuketám
Z jednej som upiekla koláč.
Z druhej so upiekla tento slaný nákyp.
Pridala som tam aj anglickú slaninu a udusené huby, inak som ho robievala bez toho.
Huby nazbierala Dobrá Teta Pavla.
Keď vie, že nebudem variť z húb v ten deň, alebo na druhý, tak mi bez pardonu tie huby podusí.
Dusí ich na troche oleja, len mierne osolené a dusí ich aj polhodinu.
Je to skúsená hubárka a tak určite vie čo robí a ja nemám dôvod jej neveriť.
Mala som ich v chladničke štyri dni a mám absolútnu dôveru, že nám z nich nič nehrozí.
Tento nákyp až tak často nerobievam, pretože patrí medzi trojku obľúbenosti jedál DM, na stupnici 1 až 4, kde je sú najobľúbenejšie jednotka a najhoršie štvorka. Takže skutočne ho jedol, len preto, lebo tam bolo všetko to, čo vlastnoručne vypestoval a patrilo mu to dať do úst.
Ja som sa naopak najedla do popuku a verím že aj deda Oldrich s Vilmou si pochutia.

 

Suroviny:

Do hlbokého pekáča 32 x 24 cm  (vnútorný rozmer) budeme potrebovať

500 g nastrúhaná cuketa
1 nastrúhaný väčší zemiak
1 nastrúhaná cibuľa
4 strúčiky cesnak
4 vajíčka 
170 g anglická slanina
350 g udusené hríby
200 g strúhaný syr
100 ml olej
1 polievková lyžica drvená rasca
2 polievkové lyžica sušený majorán
1 čajová lyžička soľ
bravčová masť na vytretie pekáča

Postup

Rúru zapneme na 180 stupňov.
Cuketu a zemiak nastrúhame na veľkej slzičke. Cibuľu som rozmixovala, pretože moji,  majú výhrady voči nasekanej. Prelisujeme cesnak.
No a postupne pridávame všetky suroviny.
Na kocky nakrájaná mäkká údenina, huby, strúhaný syr,  vajíčka, múku, prášok do pečiva a koreniny. 
Pekáč vytrieme vrstvou bravčovej masti a vysypeme strúhankou, alebo múkou.
Pridáme aj olej. 
Prelejeme cesto do pekáča. 
Uhladíme povrch.
Ja som ako na smrť zabudla dať olej do cesta,  tak som poliala povrch uhladeného cesta v pekáči a vidličkou som popichala povrch, aby sa aspoň trochu dostal olej do cesta

. 
Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme 50 až 60 minút.

Necháme vychladnúť a krájame. 

Sezóna húb na Okrouhlíku začala vetou, ktorú vyslovil Môj Dobrý Manžel a určite sa stane legendárnou :
„Kdyby Pavla netvrdila, že je na ně moc brzo, skoro bych si myslel, že jsem našel bedly“
Našiel ich 14. augusta a už týždeň predtým, niekto Dobrej Tete Pavle, povedal, že našiel bedle.

Ona, ako vyhlásená, okrouhlícka hubárka, to jednoznačné vylúčila, že bohviečo ten človek našiel. Bedle v tomto ročnom období nerastú a bodka. Raz nevedela, ako to má vysvetliť, že som vyprážala bedle uprostred augusta.
Doteraz DTP nosila z lesa maliny a varila z neho lekvár. Huby neboli.
Bola chudiatko na chate na dovolenke celé dva týždne a neustále lialo a bola zima.
Akonáhle sa oteplilo a prestalo pršať, nastúpila do práce a Deda Oldrich z prechádzky v lese , priniesol dva majestátne dubáky a nádherné kozáčiky.
Potom DM priniesol úžasné bedle a vraj videl veľké množstvo suchohríbov, ktorými on opovrhuje a nezbiera ich.
No a na záver, priniesol Honzík od Marcely, najväčšia konkurencia DTP , tak obrovský kôš velikánskych, zdravých húb, že až.
A my, ako starí dobráci, sme zakaždým urobili dôstojnú fotodokumentáciu a každú fotku, sme sme našej DT poslali, aby sa v lekárni šuchorila, že vybavuje recepty a nezbiera huby.
Keď prišla na chatu, tak ani dospať nevedela a utekala.
A priniesla nádielku bisťubohu.
A potom ďalšiu. A ďalšiu.
Dnes je v lekárni chvalabohu, lebo nejeme celý týždeň už nič iné, len huby a treba nám zjesť a j patizóny a cukety.
Hubové rezne vyprážam každý rok a nie je to žiadna sranda, pretože pod tri plechy nejdem. Dostojím sa pri tom obaľovaní.
Na vyprážanie sa nehodia všetky huby a najlepšie sú dubáky, bedle, modráky. Tie dorastajú do veľkých klobúkov a chutia skvele.
Bol by dobrý aj masliak, ale tie sú žlté a tak sú dobre viditeľné pre hubárov a nemajú šancu dorásť do pohodlnej veľkosti. Naviac okolo Okrouhlíku veľmi nerastú. Na vyprážanie nosí DM a DT aj muchotrávky ružové, tzv rúžovky. Oni ich poznajú veľmi dobre, takže nemám ani najmenšiu obavu o svoje zdravie.
Huby nevyprážam na panvici, ale na plechu v rúre a nie, nie sú suché.
Predpoklad na bezproblémovú konzumáciu , spĺňa jediná podmienka VYNIKAJúCA ZNALOSť HúB.
Prosím majte to na pamäti.

 

Suroviny:

Zdravé huby dubáky, bedle, modráky a podobne
vajíčka
hladká múka
strúhanka
soľ
olej

Postup

Huby,  nakrájame na centimeter hrubé plátky. Akokoľvek sa Vám to zdá príliš hrubé, pri konzumácii oceníte, že máte v ústach aj chuť huby a nielen chuť trojobalu.
Keď mám húb len na dva plechy, tak ich obaľujem v múke tak, že skutočne každý plátok strčím do tej múky a aj otočím v nej.
Akonáhle je ich viac ako na dva plechy, tak to riešim tak, že na veľkú dosku dám huby a normálne ich tou múkou len posypem a rukami ich ako keby poprtím, aby sa múka dostala všade. 
Na tomto obrázku, to nie je finálne, ešte som tam asi dve lyžice  prisypala.



Mám v tom už prax za tie roky, takže ich nepolámem ani nepoškodím. Ušetrí mi to čas, ale Vy, ak ich nemáte toľko veľa, postupujte normálnym spôsobom
Minimálne tri vajíčka rozšľahám vo veľkom servírovacom hlbokom tanieri, a dám do nich čajovú lyžičku soli.
No a do ďalšieho,  hlbokého, veľkého taniera, dám zdvojenú, kuchynskú, papierovú utierku a nasypeme veľa strúhanky. 
Na plech dáme papier na pečenie, pofŕkame  hojne olejom a rozotrieme ho štetcom po celej ploche. 


Obaľujeme klasickým spôsobom – múka, vajíčko, strúhanka . Mám už na to grif, takže mi to ide,  aj pri tom množstve , od ruky.
Je celkom možné, že o tom napíšem samostatný príspevok 🙂 .
Obalené kúsky, kladieme na plech. Keď je plech naplnený, štedro pofŕkame olejom aj po ich povrchu.


Úspora oleja a času, pri vyprážaní, je úžasná. Už nikdy by som nešla do vyprážania na panvici.
Plech vložíme do vyhriatej rúry na 180 stupňov, pridáme na 200 stupňov a pečieme,  kým huby nebudú tmavo zlaté. Ak by sa Vám zdalo, že na povrchu sa Vám pečie strúhanka, len na sucho, pridajte ešte zopár fŕkancov oleja. 
Akonáhle sú tmavo zlaté, vyberte plech a nechajte ich trochu vychladnúť, nieže ich budete jesť také horúce, určite by Vám zaškodili.
Na týchto prvých vyprážaných si pochutíme hádam najviac.
Bodka na záver……nie, ešte jarabina nie je a ani vres ešte nemám, hlavná fotka je z vlaňajška. 

Bolo to dávno, pradávno.
No zase tak pradávno nie, pretože túto spomienku mám z potravín v centre Európa v Banskej Bystrici a tá začala fungovať v roku 2007.
Skrátka, začalo to tým, že som sa presťahovala do Mníchova, kde som prišla,  ako Dobrá Manželka,  krv a mlieko. To, že sa najprv mlieko, potom krv a následne aj všetko ostatné , zmenilo na tuk, je vec druhá.
Chodila som nakupovať do ovozelu na rohu k Turkom. A Turci majú radi ženy, ktoré sú krv a mlieko. 
Predavač z toho obchodu mi to dával najavo tým, že mi k nákupu pri odchode, vždy prihodil s mrknutím nejaký ten darček z regálov.
Ten obchod potom prevzal iný pán Turek a ten tam prišiel so svojou manželkou a synom a nevestou. Takže darčeky skončili. 
Ale nesťažujem sa. Raz som stratila niekde peňaženku, netušila som kde. Mala som tam karty, Visu, peniaze, doklady, všetok celý Váš kartový život. Veď to poznáte.
A vtipné bolo, že som o tom ani netušila. Povedali nám to policajti , keď telefonovali z obvodu, že nejaký nálezca, prišiel na oddelenie vrátiť moju peňaženku.
Keď sme sa s DM na oddelenie dostavili, boli sme ľahší o vlečku balvanov, ktoré nám poodpadávali z pliec pri vidine, blokovania a vybavovania všetkých nových vecí.
Nechýbalo tam ničové nič. Nič, nič..ani len neoznačené jednorazové lístky na MHD nechýbali.
A povedali nám, že to priniesol môj pán Turek , že ju našiel pred svojim obchodom.
Keď som sa mu bola poďakovať osobne, tak sa ho pýtam, že prečo preboha si robil cestu na oddelenie, ktorá ho stála čas. Veď okolo jeho obchodu chodím, každý boží deň a ak aj nič nekupujem, tak si vrelo kývame cez výklad. Podľa adresy mohol vidieť, že bývam len pár vchodov od jeho obchodu.
Povedal, že nevedel, že je moja, lebo on si nedovolil tú peňaženku otvoriť, keďže nebola jeho!!!!!
Takže áno. Na Turkov v zelovoci mám šťastie.
No a ten prvý, ten mrkajúci Turek mi raz vhodil pri odchode, do tašky avokádo.
Bože, ja som absolútne netušila čo s tým. Tak teraz hej, ale vtedy som namojdušu nevedela. Foodmánia v podobe blogov a rôznych portálov o varení na internete ešte nebolo. 
A veru mi to avokádo aj zhnilo a aj som ho vyhodila.
Však teraz už viem. Z avokáda sa dá urobiť hocičo a po vyskúšaní všetkých možných šalátov, nátierok, rôznych druhov guacamole a čerta diabla, ho mám aj tak najradšej, keď si ho nakrájam na plátky, osolím a zjem ho na chlebe len tak.
No a stála som teda v tom roku 2007 v rade na pokladňu v európskych potravinách a stála predo mnou pani a mala v nákupe avokádo. Keď som ho uvidela, tak som jej povedala, že „jejda ! avokádo“, som si nevšimla, že ho dostať aj konečne v BB, že si odskočím len pre to avokádo a košík nechám za ňou. A keď som sa vrátila, sme sa dali do reči. 
Že ona sa naučila jesť avokádo, keď žila v Guatemale a že jej ho po návrate nosievala dcéra z Viedni, lebo ho nebolo dostať ešte na Slovensku, ale chvalabohu, že už sa to zmenilo.
Si pamätám, že som kúpila vtedy dve tie avokáda a urobila som fajnú, fajnú nátierku, dokonca bez koriandra, lebo vtedy som ho neznášala a vedela som, že koriander v jedle  v Selciach u nás nepoznajú a nikto mi to s ním,  nebude jesť. 
A aj bez neho, to guacamole  nikto nechcel jesť. Ani za svet. Ani brat, ani rodičia, ani jeho deti. Dobrá Švagriná ochutnala a povedala, že je to dobré. A tým to  vtedy ,skončilo.
Dobrý Zať, keď urobím zje, ale zje, lebo to je, Inak to nevyhľadáva. Dobrá Vnučka, aj pri svojom stravovaní –  nestravovaní , to avokádo veru zje. A Dobra Cerka tiež. 
Skrátka naučili sme sa to jesť a mať to radi.
Chute sa vážne menia.
Taká vňať koriandra. 
Niečo, z čoho sa mi doslova dvíhal žalúdok. Robila to jeho vôňa, ktorá bola pre mňa tak nestráviteľná, že som nemohla ani chodiť okolo kríka v ktorom rástol koriander. 
Pri obľube chilli a rôznych kari, to bol vážne problém. Nahrádzala som ho petržlenovou vňaťou a myslela som si aká som fikaná, že som to tak krásne nahradila. 
No figu.
Nahradiť koriandrovú vňať, petržlenovou, je ako nahradiť majoránku, bazalkou v haruli. (však Janka Plaška z Podkoníc 🙂 )
A čo sa nestalo. Ja som sa to naučila. Normálne mám rada koriandrovú vňať a pokiaľ ju nemám tak sa do žiadneho chilli, alebo karí ani nepúšťam. 
Nechápem, že som si na to tak zvykla.
No a sladké zemiaky, alebo bataty ak chcete.
Dobrý Manžel to chcel veľmi vyskúšať, tak to mal mať.
Ja som myslela, že som nič horšie ani nejedla.
Bože,  odporná,  sladká chuť niečoho sypkého. Tak som to vtedy cítila. 
DM to absolútne nevadilo. Jemu nevadí sladká zelenina. On miluje strúhanú mrkvu, červenú papriku a tak. A ja toto vonkoncom nemusím. Nieže nemusím. Odmietala som to jesť.
Potom som začala varievať gumbo, skvelý kurací guláš , kde sa dáva práve batat a tam som zistila, že on prijme chuť svojho okolia, takže jeho sladká pachuť je potlačená a naviac úžasne zahusťuje jedlo.
Fantázia.
Po čase, si DM miesto normálnych hranoliek,  začal objednávať batatové .  Ja si hranolky neobjednávam a tak som mu vždy dve tri ukradla a napriek tomu, že som sa ksichtila, tak som to robila stále. A potom chcel, aby som mu tie hranolky robievala  normálne aj doma, ako prílohu. Tak som začala kupovať mrazené. A potom som si povedala, že prečo vlastne kupujem tie predražené,  mrazené, ktoré zaberajú miesto v mrazničke a nemám medzi zemiakmi normálne aj bataty. A začala som robievať normálne, domáce batatové hranolky, buď v rúre len pofŕkané olejom,, alebo také ako fritované.  
Skončili sme tak v našej domácnosti, že tie sladké zemiaky robievam ako prílohu,  omnoho častejšie ako normálne. 
Vážne.
Začala som ich milovať. Posypané tymianom, alebo koriandrovým korením, alebo celou rascou. Skvelá vec. 
Sú extrémne rýchle urobené. V rúre na pečiacom papieri ich mám hotové do 15 minút.
A keď som tak uvažovala, že mám rada bataty,  ktoré  na prvú chuť, pripomínajú dusenú mrkvu, tak prečo by som nejedla aj dusenú mrkvu. 
A ozaj. 
Jedávam už aj dusenú mrkvu. Nie takú z polievky, s tou som nemala problém, Ale normálnu, dusenú na masle, alebo oleji. 
A aby som to zaklincovala, tak som začala jesť aj červenú papriku.
Ale surovú mrkvu stále nedám.
Treba skúšať a dať novú šancu, veciam, ktoré by ste pred pár rokmi nedali vôbec do úst.
Takto si viem dokonale napríklad pochutiť na cibuli, ktorá sa varí v ryži. Desaťročia som ju rovno vyhadzovala a teraz mňam
Kvôli nášmu autistickému Janíčkovi, musím mixovať cibuľu, aby ani len náznak nebol. Tak ale u detí je to asi normálne, či sú to autisti, alebo nie. Horšie je to s dospelými
Gazdovské krumple na plechu, pečené v bravčovej masti, pohádzané kúsky slaniny a veľké kusy cibule. Instantný cholesterol na stole.
A čo urobí Roman – (zať čakateľ môjho Dobrého Brata)? 
Dôkladne selektuje zemiaky od cibule, a toto robí aj vo výpeku z pečeného mäsa. 
Ja už pomaly aj začínam umývať riad, keď len on začne jesť. 
Ale nevyčítam mu, pretože viem, že ho to prejde, tak ako prešla mňa koriandrová vňať, dusená mrkva, bataty, červená paprika a aj tá cibuľa. 
No a k receptu
Recept na kelové fašírka, alebo kelové karbonátky, keď chcete, tu už mám. 
Neprešla som nejakou závratnou zmenou v ich príprave, ale niečo robím inak a som s tým spokojná, vyskúšajte aj takto. 
No a tá príloha.
Je to na Vás.
Je to naozaj špecifická chuť, ktorú treba prijať. 
Odmenou Vám bude zdravšia verzia plná minerálov a vitamínov, oproti našim zemiakom, rýchlejšia príprava.
My sme spokojní.

 

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Malá kelová hlávka, alebo pol väčšej
3 malé vajcia (alebo podľa potreby)
200 g mäkká údenina (slovenská točená napríklad)
4 strúčiky cesnaku
krajec čierneho chleba bez kôrky (alebo aký máte)
čajová lyžička soľ
1 veľká lyžica majoránka
strúhanka
olej na pofŕkanie
papier na pečenie
sladký zemiak
tymian

 

Postup

 

Kel nakrájame na menšie rezance a dáme uvariť do slanej vody. 
Varíme kým nie sú rezance mäkké. Prelejeme ich cez sitko, vodu zachytíme všetku.
Po odkvapkaní a vychladnutí, ešte na sitku trochu kel,  raz potlačíme dlaňou, aby sme mali istotu, že v ňom neostalo veľa vody,  a  preložíme nastrúhaný, uvarený kel do misy.
Nakrájame mäkkú údeninu na maličké kocky. 
Kedysi som dávala našu domácu údenú klobásu a jedla som dokonca aj také, kde kuchárka pridala normálnu suchú salámu. Mne to nevadilo, ale DM má k tomu vážne výhrady, takže dávam len takto. Môžu byť aj špekáčiky, alebo obyčajné párky.
Pridáme tie údeninové kocky a k zmesi pridáme rozbité vajíčka.
Osolíme, prelisujeme cesnak a majoránku. Namelieme celé korenie.
Nakrájame hutný , čierny chlieb na maličké kocky a zatiaľ necháme bokom.
Rukami vymiešame kelovú zmes.
Pridáme chlebové kocky, tak aby nebolo vidieť mokrú vaječnú zmes a poriadne zamiešame. Môže ich byť toľko , koľko dáte do kávovej šálky. 
Nedávajte ich naraz, možno bude stačiť menej, možno viac.  No a snažte sa nedávať tie s kôrkou.

Vymiešame. 
Všetky vajíčka musia byť,  ako keby vstrebané do hmoty, tá keď je správne zahustená, netečie a drží svoj tvar. Tá moja, ako vidíte sa v mise drží tak, ako som ju vytvarovala na jednej polovici, bez toho, aby pretiekla do druhej polovice.

Zároveň, ale zase musíte dávať pozor, aby Vám z hmoty nevznikla chlebová fašírka. 
Na plech dáme papier napečenie, nakvapkáme do neho dve lyžice oleja a rozotrieme ho štetcom po povrchu.
Zapneme rúru na dvesto stupňov
Do ruky si  berieme kelovú zmes,  vo veľkosti tenisovej loptičky, utľapkáme z nej fašírku, ktorú obalíme v strúhanke. 
Poukladáme na plech, na každú ešte frkneme pár kvapiek oleja a dáme piecť.

Pečiem 20 minút . Mám plynovú rúru, takže nemám horný ohrev. Ja ich preto ešte otočím a dopečiem do zlata. 
Kým sa pečú, tak obielim sladký zemiak a nakrájam na pol centimetrové kolieska.
Ak máte batát príliš hrubý, tak ich môžete tie kolieska prepoliť.
Po upečení fašírok, tieto preložím na tanier a na ten mastný papier na plechu poukladáme kolieska.
Zvrchu ich posolím, posypem tymianom a tieto som ešte posypala aj sušeným cesnakom. Zvrchu ich pofŕkam veľmi zľahučka olejom. Ale ozaj zľahučka, tak kvapka na jedno koliesko.
Zvýšim na najvyššiu teplotu a pečiem tak 10 minút.
Potom ich otočím a dopekám tiež tak približne 10 minút. 
Nechám ich vychladnúť bez toho, aby som ich prekladala. 
Oni sú tesne po spracovaní vážne ako blato, takto trochu spevnejú.

No a podávame.

No a tá voda po varení kelu. Uvaríme si z nej skvelú polievku.
Dolejem toľko vody, koľko chceme polievky,  do nej malé kocky zemiakov, kolieska mrkvy , pol šálky bulguru,  alebo môže byť aj ryža. Varíme, kým nie je bulgur úplne uvarený.
Na oleji upražíme do svetla jemne krájanú cibuľku, zahustím zarovnanou lyžicou hladkej múky, pridáme mletú sladkú papriku a vlejeme do polievky. 
Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme.
Vhodíme za lyžičku majoránky.
Na masle a troche oleja si urobíme chlebové krutóny z tých kociek, ktoré nám ostali a ešte aj dokrájajme.
Pred podávaním polievky posypeme krutonkami – veľká fajnotka