Šiška špagetovej tekvice so mnou precestovala stovky kilometrov. Kúpila som ju od bystrických farmárov niekedy v septembri. Akosi som sa ju neodhodlala pripraviť. Ja a DM konzumujeme maximálne hokkaido a chvíľu som si aj hlavu o múr trieskala, že čo ma to vlastne napadlo kupovať takúto vec.
Potom sme išli na chatu do Jihlavy a vediac, že Dobrá Svokra a Dobrá Švagriná sú vegetriánky…previezla som ju tam, že tam to bude mať úspech. S Dobrou Švagrinou som sa stretla akurát deň pred odchodom , doma prežívali také mierne chlastma a tak nejako zvlášť nejedla ani ona, ani Dobrý Švagor a nalievali sa akurát minerálkou. Dobrá Svokra si zaumienila, že nám musí urobiť sviečkovú a čo sa týka sviečkovej od DS, vtedy sa nepoznám a keby to bolo podmienené tým, že ano, uvarím sviečkovú, ale roztrieskame tú tekvicu, tak si sama naostrím sekeru a roztrieskam ju.
A nakoniec…DM našiel ešte koše hríbov a uznajte, tie sa skrátka museli zjesť. A ja som upiekla ešte parížsku tortu a tým som sa úplne vyčerpala.
Suma sumárum, pri balení som sa na tú tekvicu zahľadela a mala dilemu, že či ju vrátiť do potravinovej prepravky a previezť ju do Mníchova, alebo rovno vyhodiť. V prepravke bolo miesto a tak pricestovala do Mníchova.
V Mníchove čakala na svoju chvíľu…a nedočkala sa. S rešpektom som ju obchádzala a stále premýšľala, prečo…prečo….čo ma viedlo k tomu, aby som ju kúpila.
No a vracali sme sa pred pár dňami na Slovensko.
Už som to vzdala a vložila ju do vecí, ktoré sa vyhadzovali počas zazimovávania mníchovského bytu.
A keď sme vybaľovali už v BB, tak sa mi milá tekvica vygúľala z tašky priamo k nohám. DM jej našiel v kufri miestečko.
Dobrá Neter Julka, o ktorej som tak trochu dúfala, že by mohla jedlo z tej tekvice oceniť, bola v škole a tak som ju zase len odložila. Tekvica čakala na Julku.
Ten deň prišiel, ja som si naštudovala ako tú tekvicu pripraviť a vymyslela som si omáčku.
Všetko klaplo.
Julka sa s chuťou najedla, ja som sa báječne najedla, Dobrá Švagriná sa dobre najedla. O Dobrom Bratovi nič neviem. Dobrí rodičia ju nejedli. Tí sa celý boží deň ládovali zabíjačkovou kapustou.
DM sa jej vyhol …jeho škoda…vyhol sa tej tekvici a pre správnosť aj tej zabíjačkovej kapusty.
Skrátka špagetová tekvica nechutila ako tekvice zvyknú a mne jej chuť vonkoncom neprekážala. S tou omáčkou bola skvelá a viem si ju predstaviť ako prílohu k špenátu, k mäsu…skrátka k hocičomu…akurát sa treba odhodlať a kúpiť ju a pripraviť.
Vďaka tekvica, že si sa napriek toľkému cestovaniu, neofučala a vydala si zo seba všetky tie perfektné chute.
 |
Čas prípravy: |
 |
Počet porcií (kusov): 4 porcie |
Suroviny:
Na tekvicu :
śpagetová tekvica
olej
soľ, čerstvo mleté korenie, čili vločky
Na omáčku :
400 g mrkva
3 stopky stopkatého zeleru
300 g čerešňové paradajky
1 čerstvá kápia
500 g pasírované paradajky
1 veľká cibuľa
6 cesnakových strúčikov
100 ml sladké mlieko
soľ, cukor, balzamikový ocot
olej
pokiaľ si myslíte, že silou mocou potrebujete aj mäso k tomu, tak tieto guľky by boli super
500 g mleté mäso
1 vajce
1 červená cibuľa
2 veľké polievkové lyžice strúhaný parmazán
1 polievková lyžica sušená majoránka
1 čajová lyžička sladká mletá paprika
1 čajová lyžička soľ
2 cesnakové strúčiky
Postup
Tekvicu prerežeme na dve pozdĺžne polovice. Jadierka a pavučiny lyžicou odstránime.
Dužinu dôkladne pokropíme olivovým olejom, posolíme, pokoreníme, ja som pridala aj sušený cesnak a sušený tymián.
Na dno pekáča vylejeme hrnček vody a tekvicu položíme reznou stranou do pekáča.
Vložíme do vyhriatej rúry na 180 stupňov. Tie stupne sú orientačné, piekla som u mamky a tá má už číselník úplne vyšúchaný…možno to bolo 200.
Piekla som 45 minút a raz som doliala vodu.
Tekvicu necháme vychladnúť, dužinu podoberieme vidličkami od šupky a začneme vidličkami ťahať po celej dužine a oddeľovať rezance.
Sú aj iné spôsoby oddeľovania a vznikajú tým dlhšie rezance, ale chcela som najprv vyskúšať tento základný a potom budem riešiť aj iné finty.
Tekvicové nite som musela ešte trochu posoliť a posypala som aj čili vločkami.
Kým sa piekla tekvica, pripravila som omáčku.
Všetku zeleninu očistíme. Mrkvu nakrájame na tenké polmesiačiky, cibuľu na kocky, cesnak na plátky a stopky na primerané kúsky.
Kápiu tiež na kocky a paradajky prekrojíme na polovice.
V hrnci rozohrejeme olej a orestujeme cibuľu a cesnak. Pridáme mkrvu a restujeme nejakých 10 minút.
Potom pridáme všetko ostatné. Premiešame a necháme dôkladne prehriať nejakých ďaľších 10 minút.
Vlejeme pasírované paradajky, 100 ml horúcu vodu a privedieme k varu. Stíšime zdroj tepla, prikryjeme pokrievkou a necháme bublať, kým nemáme mrkvu mäkkú na skus. Nemala by byť mäkká ako keď sa varí napríklad v polievke, ale presne ako som písala…na skus.
Možno mi takto omáčka bublala pol hodinu. Dĺžka závisí aj od kvality a hrúbky mrkvových mesiačikov.
Na záver som ešte vliala mlieko.
Necháme prevrieť a dochutíme. Ja som dosolila, dokorenila a u mamky som našla jej domácu vegetu, tak tej som dala za lyžičku.
Od mrkvy bola omáčka dostatočne sladká a pikantná od paradajok. Ale pokial máte chuť mdlú, tak lyžička balzamikového octu a trošku cukru urobí zázrak.
Pokiaľ varíte pre ľudí, ktorí musia mať aj mäso, tak pripravte mäsové guľky .
K mäsu pridáme vajce, nasekanú cibuľu, prelisujeme cesnak, vhodíme strúhaný syr, majoránku a koreniny.
Dôkladne vymiešame a urobíme guľky vačšie ako vajce, asi ako tenisáky.
Na plech dáme papier na pečenie, ten vytrieme olejom a poukladáme guľky.
Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Po dvadsiatich minútach guľky otočíme a dopekáme ďaľších 15 minút.
Pokiaľ nevaríte pre vegetariánov, tak výpek môžete primiešať do omáčky, alebo nimi pofŕkať tekvicové rezance.
U nás som tie guľky dala so zemiakovou kašou a šalátom DM a ja som svoje jedla ako vegoš….neskutočne dobre som sa najedla.
Omáčka je s kúskami mrkvy dobre znateľná, nie je to zmixovaná tekutina a mne to takto báječne vyhovovalo.
Rozhodne som nerobila posledný krát. Tekvicové rezance sa dajú pohodlne prihriať v mikrovlne bez zlepenia a ja sa teším na ďaľšie kombinácie.
Najviac ma mrzí, že som suroviny nevážila a nevyrátala kolko energie má jedna porcia, je to určite zaujívame jedlo pre tých čo chcú chudnúť.
