Archív kategorií: Bezmasite a zeleninove jedla

Zapečený toast s kelom a špenátom

komentáre 3

 

Najprv k receptu

Šéfkuchár John používal na tento recept palmový kel, u nás ho poznáme aj ako kel kučeravý. Netušila som čo to je, ale našťastie mi ujo gugl pomohol.  Dokonca som ho z pohľadu poznala a v Mníchove som ho videla predávať vo veľkých supermarketoch, alebo súkromných zelovococh. Len som nevedela čo to je. Dokonca som ho videla pred rokmi , aj párkrát u nás na poli, kde sme si s mamičkou mysleli, že kelové listy sa z nejakého dôvodu nezakrútili do hlávky ale vyrástli do výšky. Asi sa im v semenách pomiešali sorty a tak sme nasadili niečo iné ako sme chceli.
Ja som kúpila obyčajný kel, usúdila som, že pokiaľ budete hľadať na slovenskom trhu palmový kel, tak Vás prejde chuť a vystačíme si teda aj s týmto obyčajným.
Horšie bolo s druhou zložkou a tou bola kapusta sitinová, Mustard greens. Nejaký druh rastliny horčice. Som si istá, že keby som cielene po tejto rastline išla, tak v Mníchove ju kúpim šmírom šmárom.
Vykašlala som sa na to a nahradila som ju normálnym, bežne dostupným baby špenátom.
John hovoril, že tieto toasty sa robievajú v Írsku na Deň Sv. Patrika.  No je to možné, vtedy sa všetko varí na zeleno.
Škoda len, že som to urobila práve v takýto teplý deň, včera bolo o 12 stupňov menej. Na teplé počasie je príliš hutný a ťažký a v lete ho asi robiť nebudem.
V jeseň a neskôr a v chladnejšom počasí, ak dožijem, rozhodne príde v našej rodine, jeho čas.
Dúfam, že osloví aj Vás.

 

Mňa by strašne zaujímalo, či to má každá žena na tomto svete , tak ako ja.
Kým pristúpim k vlastnému vareniu, urobím kopu inej práce.
Ráno som vybehla do ovozelu k Pánovi Turkovi na rohu ulice. Išla som kúpiť jedine kel, ani tašku som si nebrala.
Ale potom som si spomenula, že k tomuto receptu by som potrebovala krajce bieleho chleba a doma som mala len plátkový, ražný či aký, Taký typický nemecký, ktorý mne, odchovancovi  tých báječných, slovenským chlebov, chutí ako  vlhké zlisované piliny. Pri všetkej úcte , ktorú cítim k chlebu.
Tak som  sa nezastavovala a išla ďalej do do pekárne.
V pekárni bol jeden človek, nemali pecne bieleho chleba, len tmavého. Tak som išla ešte ďalej , až som zašla do samošky.
Predtým to bol Tengelmann a teraz je to Edeka.  S Tengelmannom som bola bežne spokojná. Vždy som tam nakúpila čo som chcela a mal jednu obrovskú výhodu. Predávali tam skvelý chlieb.
Tmavý, s rôznymi semienkami a mäkký a vydržal dlho.  Ale u nás nie. U nás sa vždy zjedol do druhého dňa. Bol tak dobrý, že som ho nosievala aj Dobrej Svokre do Jihlavy, ktorá ho u nás raz ochutnala a napriek tomu, že u  nej štvrťka chleba vydrží aj 10 dní, keby skôr nestvrdla na kameň, tak tento chlieb jedla a jedla a vydržal jej, no, možno aj 4 dni.
No a raz Tengelmann zmizol  a s ním aj  ten úžasný chlieb . A prišla tam Edeka  bez chleba. Priniesla si také svoje edekovské. Tie nech si nechajú. Kupujeme alsaský v pekárni vo V-markte.  Ale tam sa chodí autom. A ja som bola div nie v papučiach, keďže som išla kúpiť len kel na roh.
Edeka je strašne sprostý obchod.
Hlavne, že majú balené sushi, ale farebné celé korenie do mlynčeka ani za pána.   A hocikedy, hocičo nemajú.  Moja zajtrajšia sviečková, bude nešpikovaná slaninou, lebo ju v Edeke dnes nemali. A raz za pol roka tam všetko pomenia. Nič tam neviem nájsť.
A dnes to bol kompozičný vrchol, pretože nemali okrem baleného, absolútne žiadny chlieb, ani len ten edekovský.
A nevedela som tam nájsť normálne kravské trvanlivé mlieko. Mali niekoľko druhov kozieho, ovčieho a bezlaktózového, ale kravské som nenašla. Tak ja si myslím, že ho niekde majú, ale tam kde bývalo predtým, teraz tam bol regál s koreninami. Bez farebného celého.
A nemali kel palmový, len obyčajný.
No ale urobila som nákup taký, že som si musela kúpiť dve nákupné tašky. Išlo ma rozhodiť od jedu.
Naspäť som sa chcela zastaviť v pekárni pre ten bochník. Lenže v Mníchove sa do malých obchodov vstupuje po jednom a na chodníku, stálo ďalších 10 orúškovaných  ľudí. A svietilo na nich slnko.
Tak som išla ďalej a u Pána Turka to isté. Našťastie ten mal menšie kelové hlávky aj na pultoch pred obchodom, tak som mu len zamávala, vzala kel, podala peniaze a išla domov. Budem variť teda z normálneho kelu, nie z toho palmového.
Kým som začala variť, musela som nutne pozametať dlážku v kuchyni. Ja keď tam mám niekde zrnko niečoho, mám pocit, že chodím po skle. Neznesiem to.
Pustila som robotka, nech to tam pozametá, medzitým, som si išla umyť ruky.
Potom som si spomenula, že robotko ma vydraté metličky a išla som pohľadať náhradné v skrinke na sezónnu obuv.
Nenašla som, ale som vytriedila kompletne botník a pripravila nám obutie na leto a vyčistila a odložila jarné.
Umyla som umývadlo v kúpeľni a vytriedila prádlo na prvú várku prania.
Robotka som zadokovala a umyla nádobku a hadičky od raňajšieho kapučína. Vyložila som umývačku riadu a naložila som do nej šálky, poháre a všetko čo sa nazbieralo od rána a bolo položené na kuchynskej pracovnej doske.
Drez som umyla práškom, pretože ráno sa mi do neho vysypalo sitko s vylúhovaným Puerhom a urobilo tam fľaky.
Keď som nasadzovala čistú súpravu na kapučíno do kávovaru, všimla som si, že je plná nádržka na odkvapkanú vodu. Vyčistila som kávovar.
Vyčistila som mačacie misky a keďže išiel Dobrý Manžel pre Noela na dvor, dala som mu vyniesť smeti.
Kým ich vyniesol, chcela som do nich ešte vyčistiť mačacie záchody. Urobila som to.
Barbora neznesie čistý záchod, tak ešte do neodloženého , urobila, čo urobiť musela.
Musela som pozametať znovu dlážku, pretože Barbora vyniesla na labkách piesok zo záchoda.
Odložila som záchod a umyla  držiaky na smetné koše a dlážku, čistiacimi obrúskami.
Umyla som si ruky.
Vyložila som a odložila nákup.
Po troch hodinách , čo som sa rozhodla, že idem uvariť toto jedlo, som ho konečne začala robiť.

 

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

na dve veľké, alebo tri malé porcie porcie potrebujeme :

500 g  kel, očistený od hlúba a poškodených listov
100 g čerstvé špenátové listy
4 cesnakové strúčiky
4 jarné cibuľky aj so zelenou zdravou vňaťou
1 plná čajová lyžička horčičné semienko (nemusí byť)
šťava z pol veľkého  citróna
soľ, čerstvo drvené korenie
4 veľké krajce chleba
na každý krajec chleba 1 tenký plátok tvrdého syra
maslo, olej

 

Postup

Kel očistíme od poškodených listov a hlúba. Vyrežeme všetky hrubé žily. Umyjeme ho.
Umyjeme aj špenátové listy. So stopkami si nerobte starosti a neodstraňujte ich.
Špenát odložíme bokom.
Cibuľku a cesnak očistíme a naplátkujeme.
Kel nakrájame na kusy a ponoríme ho do hrnca so studenou vodou. Dáme lyžicu soli.
Vodu privedieme k varu a kel v nej varíme 4 minúty.
Kel preložíme na sitko a necháme odkvapkávať.
Do hlbšej panvice dáme hrudku masla asi ako tri orechy.
Pridáme horčičné semienko, ale to som dala len z vlastnej iniciatívy, pretože to máme radi, keď sa nám popletá v ústach.  Ak ho nevyužijete na nič iné, tak ho nemusíte kvôli tomuto kupovať.


Maslo začneme roztápať a pridáme nasekaný cesnak a krúžky cibuľky aj s nasekanou vňaťou.
Všetko podusíme do mäkka a pridáme špenátové listy.
Premiešame. Rýchle vyžmýkame odkvapkané kelové listy. Vyžmýkame čo najlepšie a tú guľku čo nám z naho ostane, poprekrajujeme nožom na pásy.
Pridáme ho k špenátu do panvice a premiešavame, nejakú minútku.
Odstavíme.


Podľa chutí ešte dosolíme, hojne pridáme čerstvo nadrvené korenie a vykropime citrónovou šťavou.
Všetko premiešame a odložíme bokom.
Do čistej panvice pridáme orech masla a dolejem olej.
Necháme rozohriať a na panvicu dáme dva rovnako veľké krajce bieleho chleba.

Kým sa budú opekať zo spodnej strany, na ich vrchnú časť rozprestrieme tenký plátok syra.
Ja som dala toho syra viac a syr potlačil chuť zelenej plnky. Takže nabudúce dám len ten jeden plátok.


Takže máme dva krajce chleba , zo spodku  sa opekajú,  z vrchu je naukladaný syr.
Na jeden krajec rozložím polovicu  plnky

a druhým krajcom , tou syrovou stranou ho priklopím.


Opatrne ho pritlačím, aby sa syr natavil a spojil.
Toast  lopatkou niekoľkokrát prehodíme raz na jednu , raz na druhú stranu, aby sa z oboch opiekol do chrumkava a syr rovnomerne zatavil plnku.


Krajec preložíme na tanier a necháme trochu vychladnúť aby syr stuhol.
Moje krajce boli veľké a tak som jeden prerezala pilkovým nožom na dve časti.
Tú moju druhú polovičku som vládala zjesť až o tri hodiny a môžem povedať, že ten toast mi chutil viac, ako taký teplý.  .

Chrumkavé zemiakové placky z varených zemiakov

komentáre 2

Poviem to takto.
Chodila som na zemiakové brigády aj ako zédeeškárka, aj ako stredoškoláčka a nemala som ich rada.
Moja najneskoršia spomienka na brigádu bola tá, že som ako desaťročné dievčatko, chcela urobiť radosť rodičom  a rozhodla som sa, že im prinesiem  domov za vedro zemiakov.  Viem, že som mala toľko rokov, pretože si pamätám, ktorá súdružka učiteľka bola moja triedna.
Nič som tým nemyslela, nechcela som kradnúť ani nič také. Akurát som počula družstevníčky, medzi ktoré sme boli rozdelení,    že tento rok sú tie zemiaky mimoriadne veľké a prekrásne.
Chcela som ich doma len ukázať. A nabrala som tie najväčšie.
Plahočila som sa tým ťažkým kýblom krumplí. Z poľa k nám domov bolo  na peši asi nejakých 1,5 km.  Nevládala som za skupinou, učiteľka sa  predo mnou  otáčala a neustále mi hrozila. Všetci ma opustili a ja som išla sama s tým vedrom. Prišla som domov a to vedro som priniesla rovno do kuchyne, kde som ho postavila doprostred miestnosti a tešila sa, keď prídu rodičia domov a pochvália ma.
Rodičia prišli  a strašne sa na mňa hnevali a kričali na mňa.  Vysvitlo, že po ceste domov stretli moju triednu a tá im požalovala, že som kradla a že či sme na to odkázaní.
Tatko v tom čase vykonával  funkciu tajomníka Miestneho národného výboru u nás v Selciach a viete si predstaviť tú radosť čo zo mňa asi tak mal.
Kričali na mňa , že sa mám hanbiť, a čo o nás teraz povedia ľudia.  A som taká a onaká a ja som vôbec nechápala, že čo som urobila.  A musím sa spovedať z ťažkého hriechu , lebo som kradla.  Chápete tú iróniu však?
Na druhý deň so mnou nikto nechcel byť v páre, lebo súdružka učiteľka pred všetkými deťmi povedala, že žiaden pionier nemôže kradnúť a kto kradne, nezaslúži si nosiť pioniersku šatku.
Takže som sa previnila nielen voči Bohu, ale aj voči Leninovi a ja som sa chcela prepadnúť pod zem.
Keď priniesli z družstva debničky s malinovkou a obložené chleby, tak som jedla sama , lebo som bola vyvrheľ.
A to som chcela len ukázať doma tie veľké zemiaky, ktoré ešte nikdy neboli také veľké.
Druhá spomienka brigád v rámci ZDŠ bola tá, že mi kamarátky odpustili.
To som bola asi v šiestej triede a strašne som chcela vyskúšať ako chutí cigareta.
Tak nie, aby som zaliezla niekam do pivnice, alebo humna, alebo garáže, alebo kdekoľvek inde
Nie.  Ja som sa zavrela v našom nefajčiarskom dome. V kuchyni som zavrela dvere a okná a zapálila som si tú cigaretu. Vôbec neviem ako chutila, ale určite hnusne. Cigaretu som spláchla a nechala všetko tak.  Mamka prišla domov a prvé čo povedala : Kto tu fajčil. A ja som hneď odpovedala : Ja.
Takú som dostala bitku, že som mala modrinu na oku a ako ma bili, tak som kričala, že už všetci skúsili fajčiť, tak som chcela aj ja.
A moja mamka išla večer do kostola a všetkým mamám mojich kamarátok povedala, že fajčíme.
A všetky do jedného sa so mnou prestali rozprávať.  No, mali na to nárok. Chcela som si zachrániť kožu a natrela ich. Ale bolo to krušné.
Neviem ako dlho toto obdobie trvalo, ale odpustili mi na jednej zemiakovej brigáde, kde sme sa obhadzovali trsmi vyoranej vňate a oni začali obhadzovať aj mňa, čiže ma vzali na milosť.
Na strednej škole sme chodili autobusmi na brigády na Hrochoť. Tam si pamätám, že hneď na prvej, sa dievča z vedľajšej triedy opilo. Neviem čo pila ani koľko toho vypila, ale hádam, že veľmi málo, boli sme len pätnásťročné deti.
No bilo ju chudiatko a potom spadla a už nevstala. Jej triedny, celkom mladý pedagóg usúdil, že je len opitá a netreba volať sanitku. Uložil ju na vrece krumplí a tam spala celý čas, kým sme my zbierali. V autobuse už bola celkom prebraná a pamätám si, že sedela pri okne, vedľa nej triedny a držal ju okolo pliec a ona mu ležala na pleci. Dostala dvojku z chovania.
A ďalšia spomienka na zemiakovú brigádu bola tá, že moja spolužiačka, ktorá bola v triede mojou najlepšou kamoškou, začala odo mňa bočiť. Po čase som sa dozvedela, že môj frajer mi začal s ňou zahýbať a ona mi ho chcela prebrať.
A potom som sa s ňou pohnevala a s tým frajerom udobrovala a ja som mu odpustila a otehotnela som. A tak moje zemiakové brigády skončili.
Musíte uznať, že také zemiakové brigády ako som mala ja boli naprd.
Keď sme doma vykopali zemiaky, tak sme ich nikdy nepiekli v pahrebe.  My sme nemali žiadnu pahrebu. Náš tatko by nám ruky olámal, keby sme na záhrade začali páliť záhradné zvyšky.
Keď už som bola dospelá žena, tak sme na nejakej gulášpartii v tej pahrebe piekli aj zemiaky. Vôbec mi to nechutilo.
Zvrchu bol zhorený a vnútri horúci . Všade pol popol a vržďalo mi to pod zubami. Keď som odstránila tú zhorenú špinavú časť, ostal mi v ruke kúsoček uvareného, horúceho zemiaku a nevidela som na ňom nič iné, len to, že je to horúci uvarený zemiak.
Asi dvakrát som tomu chcela dať ešte šancu a v nejakých steakhousoch som si k mäsu objednala pečený zemiak v šupke a pogrilovaného. Zase som v tom nevidela nič zvláštne.
Také tie reči, že aké sú zemiaky pečené v pahrebe úžasné, preletia popri mojich ušiach ako bzučiace muchy.

K receptu od môjho neobľúbeného kuchára ChefJohna som pristupovala  s troškou nedôvery, ale tak nejako som tomu v duchu dávala šancu.
Ako mi ho Dobrý Manžel poslal tak som ho do dvoch dní urobila.  Aj mäso som k tomu urobila, ale keď som upiekla tieto placky, tak sme ich zjedli naraz bez mäsa. Dobrý Manžel miluje jogurtový dip a k tým plackám ho jedol doslova polievkovou lyžicou.
Ak by mali pečené zemiaky v pahrebe takouto chut, tak tie by som jedla rada a s láskou.
Sú veľmi návykové, musím ich robiť za dva plechy.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

13 stredných, skôr menších ako väčších zemiakov
100 g maslo
5 cesnakových strúčikov
tymián, majoránka
soľ

Na dip
200 ml biely nesladený jogurt gréckeho typu
2 cesnakové strúčiky
chilli vločky
soľ
nasekaná petržlenová vňať

Postup

Zemiaky v šupke, pod tečúcou vodou dôkladne kefkou vydrhneme.
Dáme ich variť do studenej vody s troma lyžicami soli.
Uvaríme ich tak ako keď varíme zemiaky na šalát. Nechceme aby sa rozpadali.
Zemiaky necháme úplne dôkladne vychladnúť. Najlepšie je ich variť deň dopredu.
Zemiaky pred roztlačením najprv po bokoch, plytko narežeme troma zárezmi asi centimeter od seba.


Chceme tým dosiahnuť to, aby sa nám šupka rovnomerne roztrhla a bola na celej placke.
Cesnak očistíme a nakrájame na trošku hrubšie plátky.
Ak máme tymián vetvičkový, tak stopku odstránime a použijeme len ihličky.
Do rajničky dáme roztápať maslo s cesnakom a bylinkami. Nerobíme to na prudkej teplote. Chceme aby maslo len penilo. Keď bude cesnak priesvitný, ale stále biely, tak zdroj tepla vypneme.

 

 

 

 

 

Na rovný plech dáme papier na pečenie, alebo silikónový papier a pierkom ho potrieme časťou masla. Necháme ešte toľko masla v rajničke, aby nám ostalo na zozlatnutie cesnaku.
Ja som pre istotu nepotrela celú plochu , ale len miesta kde  som kládla placky.


Zemiak dáme medzi dva igelity a pritlačíme ho plochým predmetom silou , tak, aby sa nám vytvorila placka asi centimeter hrubá.  Ja som ich roztlačila na dosť tenko a nabudúce ten centimeter dodržím.


Placka musí držať tvar a nerozpadať sa.
Poukladáme ich tesne vedľa seba, oni sa trošku pri pečení zmenšia, takže ich môžeme tlačiť k sebe, ale nech sa neprekrývajú.
Povrch placiek osolíme, okoreníme a kto má rád tak posype aj niečím pálivým.  Potrieme pomocou pierka roztopeným maslom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som piekla 20 minút na jednej strane, potom som otočila  dopiekla ďalších dvadsať minút.
Ak máte teplovzdušnú rúru, možno sa vám budú opekať rovnomerne aj  bez otáčania.
Pečieme kým nie sú zlatohnedé a povrch nie je chrumkavý.
Plech vyberieme.


Maslo s cesnakom rozohrejeme a dopečieme ho do zlata.

Cesnak rovnomerne rozdelíme po plackách  aj  s maslom ,ktoré ešte ostalo a starostlivo poukladáme na placky aj bylinky, ktoré ostali v masle.


Do jogurtu prelisujeme cesnak, nasekáme petržlenovú vňatku, osolíme a podľa chutí okoreníme čerstvo drveným korením.
Placky podávame ihneď .
Myslím, že tie proklamované zemiaky v pahrebe sa tomuto minimálne vyrovnajú.
V našej domácnosti ich predčili.

Dusená zelenina s karfiolovou ryžou – diétne

Pridaj komentár

 

Je nám všetkým teplo. Strašne teplo. Horúčava atakuje 40 stupňov a teploty v noci neklesnú pod 25 stupňov.
Je hrozné pomyslieť, že sa možno dožije ešte aj moja generácia, že tento druh horúčav bude pravidlom a nie 10 dní, ale tri mesiace.
Nechcem na to ani pomyslieť.
Pred tridsiatimi rokmi som bola na bytovom družstve, kde som si mala vybrať byt v našom paneláku.
Mala som pred sebou obrovský plán domu , kde som videla veľkosti izieb v byte, rozmiestnenie podľa svetových strán, poschodie a tak.
Ja som si mohla ukázať, ktorý byt chcem, zaplatiť zálohu a do polroka sa sťahovať.
Tí čo prišli poslední, tak tí brali to, čo ostalo. Ostalo celé prízemie a druhé poschodie.
Ja som mala dvadsať rokov, celý dvadsaťročný život som bývala na dedine v rodinnom dome a dovtedy som nebola v žiadnom panelákovom byte, pretože celý môj život býval v rodinných domoch na dedinách.  Pardon, moja Dobrá Teta Monika sa vydala do Spišskej Novej Vsi a bývala na panelákovom sídlisku, Takže to bol jediný byt, v ktorom som bola dlhšie ako hodinu.
Nemala som poňatie aký chcem byt, na ktorú svetovú stranu otočený a na ktorom poschodí.
A tak mi ho vybrali rodičia podľa vzorca : musí byť vysoko aby bol teplý a musí byť slnečný aby bol teplý a musí mat čo najmenšie balkóny aby bol čo najmenší únik tepla.
Vybrali mi dvojizbový byt na desiatom poschodí z dvanástich možných.
Nevybrali zle, na tú dobu ani náhodou. Vybrali byt, ktorý nemal priechodné izby, a ktorý mal najväčšie radiátory. Kuchyňu a jednu izbu mám na východ a druhú izbu na juh.

V tom čase sme žili v posledných závanoch malej doby ľadovej, nepoznali sme palmový olej,  pralesy neubúdali, stromy sa nerúbali na kšeft, okolo domov rástli lúky a nie  burina a centimetrové trávniky.  Hron a potoky v zime zamŕzali na hrúbku, že sme sa mohli na nich bezpečne korčuľovať, , december, január bol pod snehom aj v Lučenci a tridsať stupňov bolo v júli asi tri dni a my sme všetci išli z toho tepla umrieť, netušiac čo nás čaká v budúcnosti.
Spomínaná DT Monika, mala kuchyňu  a jednu izbu na západ. Ja som bola dieťa, takže som to nevedela vyhodnotiť, ale už ako staršia, som ďakovala rodičom, že mi nevybrali byt, ktorý je situovaný na západ, tak ako ten jej.
Plastové okná a žalúzie neexistovali, existovali len látkové hnusné rolety, ktoré si ľudia dávali rovno dolu. DT Monika mala v kuchyni balkón a šnúry na prádlo. To prádlo keď po opratí vyvešala, tak ho do dvoch hodín mohla suché dávať dolu. Keď tam neviselo prádlo, tak tam visela nejaká látka, asi deka, už si fakt nepamätám. Bez tej deky by na ňu počas varenia celý čas svietilo slnko. O nejakom dramatickom teple v byte pod Tatrami nemohla byť ani reč, ale v tej dobe, pred tými 40 rokmi to muselo byť pre nich strašné.
S týmito poznatkami , mi teda rodičia vybrali môj byt.
Kým som nevymenila okná za plastové, tak mi v ňom bývala zima a v lete normálne.
Doba sa zmenila a všetko je inak.
Nechodím v lete do Banskej Bystrice. V mojom byte je na umretie. Poobede tam mávam 30 stupňov a to tam už nesvieti slnko pár hodín. Nechcem vedieť, ako je v kuchyni DT Moniky.
Keď som pred piatimi rokmi v ošiali, prišla s Dorkou do BB, tak som varila o piatej ráno, alebo desiatej večer. Dorka si našla v paneláku kamarátku, ktorá bývala na prízemí. Keď som ju tam priviedla a pani otvorila dvere bytu, v tej saune ma z toho bytu osviežil chladnejší vzduch. Pani hovorila, že áno, majú tam chládok a normálne tam môžu v tých teplách existovať. Dokonca spávajú v pyžame a nosia normálne domáce oblečenie. To my sme spávali s Dorkou v ničom a chodili sme oblečené v nevyhnutnom minime.  Ako sa tá doba zmenila.
Prízemné byty, na ktoré sme sa kedysi pozerali s dešpektom, že je tam tma a chladno, tak tie sa stali lukratívnymi.

Keď sme boli bez Dorky, tak sme žili na donáškach, alebo nás živili reštaurácie. Jedine kde sa dalo prežiť, bol môj rodičovský dom v Selciach. Má hrubé tehlové múry, je prízemný, miesto  rozpálených žalúzii, má vonkajšie rolety, kuchyňu bez slnka a záhradu plnú ovocných stromov. Pod stromami je záhradná hojdačka a posedenie,  keďže sa už rodičia vzdali sliepok, tak môžeme chodiť po záhrade bosou nohou. Dvor je bez stromov, tieň robí, len plátenný pavilón a susedovie vysoký dom, asi tri hodiny  poobede je tam na umretie.
Janíčko s Dorkou sa kúpu v bazéne a ten čo dáva na nich pozor to tam pretrpí. Marhuľa ktorá tam rástla, padla za obeť nejakému dôvodu.  Terasa je vydláždená, našťastie je tam strašne veľa veľkých črepníkov a kvetov a dvor je plný trávy.
Do Banskej v lete už nechodíme. Ja to neviem tam teplotne zvládnuť.

Dosť na tom, že žalúdok, aj keď nechce jesť tak veľa ako inokedy, ale jesť chce.
Ako to prežiť, aby kuchárka v kuchyni neupadla do kómy.
Buď zapneme klímu, alebo  budeme variť jedlá, ktoré máte hotové za pár minút.
Iné je to v našom byte v Mníchove.  Okno mojej mníchovskej kuchyne, ústi do ulice. Sme na druhom poschodí a okolo  stoja šesťposchodové činžiaky. Slnko tam nesvieti a ulica von nie je rozpálená. Okno mávam otvorené aj v horúčavách a robí mi to prievan. Mačka Barbora v lete leží na kuchynskom okne a prespí tam celý deň. Je tam veľmi príjemne, vážne.
Ale aj tak varím málo a rýchle jedlá.
Toto je jedno z nich.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

3 menšie papriky, každá v inej farbe
200 g čerstvé huby
1 tretina karfiolovej hlávky
1 červená cibuľa
2 vajíčka
1 veľká polievková lyžica olej

Postup

Zeleninu a huby očistíme, zbavíme poškodených častí a zrniečok.
Nakrájame na primerané kúsky, cibuľu na jemnučko.


Karfiol v robote posekáme, kým nemá textúru ako drobná ryža.


Kto nemá robot, tak nech skúsi karfiol postrúhať. Ja som to nerobila, tak neviem ako to funguje.


Do hlbokej panvice rozfŕkame veľkú lyžicu oleja.


Pridáme paprikové kocky, huby a cibuľu. Dusíme kým nie je zelenina mäkká na hryz. Nesmie byť úplne mäkká.
Osolíme, okoreníme čerstvo drveným korením.
Pridáme karfiolovú ryžu a miešame nejakých 5 minút.


Zeleninu rozprestrieme do strán a do panvice pridáme dve rozšľahané vajíčka.


Vajíčka zľahka ochutíme soľou a paprikou,  miešame kým nestuhnú a potom ich vmiešame do zeleniny.
Pred podávaním ešte ochutíme, podľa svojej chuti a posypeme nejakými čerstvými bylinkami.
So studeným zeleninovým šalátom, nesmierne príjemné, nekalorické, letné jedlo.
Ja som si zľahka moju porciu posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Toskánsky chrumkavý šalát z chleba a paradajok – panzanella

Pridaj komentár

Za mojej mladosti sa mamička tak besnela so sadením hocičoho, že sa až čudujem, ako sme to zvládali.
A približne každý piaty rok usúdila, že to pole, ktoré obhospodarujeme je jej malé a potrebuje väčšiu plochu.
A tak sa odorala časť lúky a tá sa mala premeniť na pole.
Spočiatku na túto činnosť objednávali miestneho sedliaka s koňom a neskôr chodil Mirko Očenáš s traktorčekom.
No hej, oni priorali,  vypili oldomáš, zjedli mamičkine zákusky a spokojne odišli domov.
Nám nechali  ťažké žumplaty, ktoré sme museli motykami rozbíjať, vytriasať  korene, znovu to ručne prerýľovať, prekopať a zarovnať. Potom urobiť novú medzu a mamka víťazoslávne nasadila čo nevyhnutne potrebovala , aby sme mali všetkého veľa a aby sme všetko mohli zavárať.
A aj tak to, ako sa zdalo, bolo málo.
Jedného roku mamička usúdila, že na poli za domom, sa už budú sadiť zemiaky len skoré, aby sme si ich chodili vykopať a rovno ich aj varili. A na zimné uskladnenie sme začali sadiť zemiaky na poli v Jelšinách.
Vôbec netuším, čia to bola pôda, ale nikto nás odtiaľ nevyhnal.
Sa ani nečudujem, pretože keď sme tam pripravovali pôdu na sadenie, tak som si tam pripadala ako nevoľníci za Márie Terézie, ktorí si svoje vlastné políčko robili v takom kamenisku, že tam by si rozbil hlavu, každý pandúr s bičom v ruke.
Neviem ako mohli medzi tými skalami rásť nejaké zemiaky, ale rástli a tých dvadsať vriec sme tam  vždy vykopali.
Bože to bola lopota.
V tom čase na Markíze išiel taký program, volalo sa to tuším „snívajte s nami“. Tam písali ľudia, že čo by bolo ich najväčším splneným snom a dramaturgia vybrala tie najzaujímavejšie a potajomky plnila.
Každý rok, keď sme išli buď sadiť, alebo okopávať, alebo ohŕňať, alebo zbierať mandelinky, alebo vykopávať,  som si hovorila, že prečo som ja debil nenapísala, že mojím najväčším snom by bolo, keby sme tam prišli a bolo by to už zasadené, alebo okopané, alebo ohrnuté, alebo vykopané a vrecia pekne zoradené, len ich odviezť..
Ale zase sme si užili aj srandu na tom poli. Hrávali sme hru “ myslím si vec“. Kľučka na evanjelickom kostole vo Vlkanovej, alebo vltavínsky travertín v Šumných mestách v českej televízii mali svoje čaro.
A potom sa to zase začalo nejako uberať.
Najprv sme pustili Jelšiny.
Potom sa na prioraných častiach začala nemilobohu vysádzať taká vec ako cuketa,  alebo ozdobné tekvice. Predstavte si to, nemali sme už 50 koreňov paradajok, ale len polovicu.
Už sme nekupovali za vaňu uhoriek na zaváranie a zavarilo sa len to, čo sa urodilo u nás a viac sa sadila ťahavá fazuľa, alebo hrášok na jedenie.

Nástupcom mamičkinho pestovateľského boomu sa stala Moja Dobrá Švagriná ktorá, to ale prevzala s jasnou mysľou a  citom pre zdravú mieru.
Spočiatku chudiatko musela robiť tak ako si to predstavovala mamka, ale s jej  pribúdajúcimi chorobami, rokmi a obdobiami letargie, mamka pristúpila na výmenu a nechala už všetko na ňu.
Janka to robí tak, že áno, pestuje. Ale pestuje tak, že čo dorastá, to sa nezavára, nesuší, nemrazí.
V prvom rade sa to je. Každý víkend zozbiera čo dorastie, rozdelí to do košíkov a podľa toho sa doma varí.
Až to, čo sa nezje a nespotrebuje, tak len to sa zavarí, zamrazí, zasuší, uskladní.
Neviem ako to má tento rok so zemiakmi, ale tuším sú zasadené len skoré a polovica pola sa nechala zarásť na lúku pre včeličky.
Pôda naberie silu sama od seba a ak bude treba, znovu ju poprosíme aby nám bola k úžitku pri pestovaní.
Keby som tento šalát poznala v tom čase, keď som bola v pestovateľskom procese zapojená aj ja, tak by som bola na ňom živá celé paradajkové obdobie.
Pritom to nie je vonkoncom nič zvláštne.
Je v ňom všetko, čo robievame bežne, akurát to asi nikoho nenapadlo takto všetko zmiešať dokopy.
Ale v Toskánsku ich to napadlo a tak majú výsadu tvrdiť, že toto jedlo je toskánske.
A je nesmierne dobré a ja si musím ísť urobiť žlčníkový čaj.
Zhltla som ho takou rýchlosťou, že mi zaškodil. Pažravá Mína si nič iné nezaslúži, ako ťažobu.
Majte to na pamäti, je tak dobrý, že Vám môže urobiť zle.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Chlieb typu ciabatta od včera
olej
2 cesnakové strúčiky
2 čajové lyžičky strúhaný syr typu grana (grana padano, parmazán)
Na zeleninový šalát :
300 gramov čerešňové paradajky
tretina šalátovej uhorky
1 malá červená cibuľa
veľká hrsť bazalkových lístkov
Na nálev :
5 polievkových lyžíc olivový olej
3 polievkové lyžice jemný biely ocot (vínny, balsamico)
1 polievková lyžica práškový cukor
1/2 čajovej lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

 

Postup

Paradajky prerežeme na polovičky. Uhorku ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.
Zeleninu dáme do misky a zmiešame nálev z oleja, octu a cukru.
Ja som robila nálev podľa mojej chuti, Vy si pridajte  buď cukor, alebo ocot podľa seba.
Zeleninu prelejeme nálevom, osolíme ju a zasypeme čerstvo drveným korením.
Všetko premiešame  a odložíme bokom.
Naším cieľom je, aby zelenina ešte pustila trošku šťavy a tá sa zmiešala s nálevom.

V rozpise som uviedla, že použijeme chlieb ciabatta.
Ide o to, že každá kocka chleba by mala mať aj kúsok kôrky, čiže chlieb ktorý, budeme spracovávať, by mal mať malý priemer. Napríklad taký ako má veka na chlebíčky, ale chlebíčková veka nie je vhodná a ani toastový chlieb.
Ja som v sobotu kúpila zemiakový chlieb  a na tento recept bol ako stvorená.
Chlieb teda nakrájame na kocky, tak aby obsahovala každá kúsok kôrky. Kocky by mali mať veľkosť na hryz.
Poriadne ich pokropíme olejom  a rukami premiešame.


Rozohrejeme širokú panvicu a kocky zo všetkých strán opekáme do tmavozlata.  Uprostred opekanie som usúdila, že chlieb je príliš suchý, tak som ešte raz pofŕkala olejom.
Čo sa týka oleja, pochopiteľne každý uvádza olivový. Ja doma používam repkový s maslovou príchuťou, tak som si naň zvykla, že ho používam už aj do šalátov a tento som používala aj v tomto prípade.
Moje kocky sa opiekli za 7 minút.
Tesne pred ukončením som chlieb veľmi jemne poprášila lyžičkou grana padano.

Premiešala som a vypla zdroj tepla.
Nakoniec k chlebu prelisujeme cesnak a znovu premiešame.
Do zeleniny ešte pridáme veľa nasekaných bazalkových lístkov a vmiešame opečený chlieb.
Chleba si pridajte toľko,  koľko chcete.


Niekto  má  toto jedlo radšej viac chrumkavé a niekto viac zeleninové.
Chlieb musí vsiaknuť všetku šťavu a ostať stále chrumkavý.
Nie je to jedlo, ktoré môže postáť.
Pred podávaním ešte posypeme kolieskami červenej , alebo lahôdkovej cibule.
Ja som si ešte moju porciu posypala lyžičkou grany.
Tá grana sa v rozpisoch panzanelly neuvádza, ja som ju tam dala preto, pretože tento syr milujem.

Dusené paradajky s vajíčkami – šakšuka

Pridaj komentár

Shakshuka je pôvodne arabské jedlo, ktoré priviezli utekajúci židia z arabských krajín,  do Izraela. Izrael šakšuku nesmierne spopularizoval a tak nejako sa ujalo, že je to jedlo izraelské.  Ale to sú len také tančeky o pôvode jedla.
Je zaujímavé sledovať, že mnohé recepty, ak sa aj označujú za pochádzajúce z takej a z onakej krajiny, majú svoje mnohé varianty po celom svete, a mnohé národnosti ani netušia, že toto čo oni jedia veky vekúce, vlastne nie je ich, ale nejakých arabov.
Tak málo tomuto jedlu chýba, aby sa stalo našim úplne obyčajným lečom.
No, ale lečo to skrátka nie je.
Koreniny a technológia urobili z toho niečo iné.
A musím povedať , že jedlo úžasné.
Tak dlho som ho mala odložené na vyskúšanie a nejako som ho nešla urobiť.
Keď sme vlani bývali na Okrouhlíku, tak mi často pani Miluška z chaty na proťajšom brehu rybníka, posielala paradajky.
Vlani bola nadúroda všetkého, paradajok nevynímajúc a Miluška už nevedela, čo s nimi. A tak mi okrem svojich dvoch vnučiek, posielala všeličo.
Raz jablkový koláč, raz keksíky a keď jej Maruška s Terkou povedali, že pečiem aj ja a kvôli ďalšej Dorkinej kamarátke Zituške, máme bohaté zásoby sladkostí a zmrzlín, Miluška celkom bezradná mi poslala paradajky.
Paradajky presne také ako sme kedysi pestovali u nás v Selciach na poli. Veľké, mäkké,  teplé od slnka, voňavé a akosi nevhodné na jedenie. Tak som urobila najprv lečo, potom paradajkovú omáčku a keď som hľadala niečo nové, tak ma napadla šakšuka. No dohľadala som sa ju, kým som našla presne tú čo som chcela vyskúšať.
Variant je mnoho a konkrétne tá, čo som chcela bola niekde v hlbinách mojich súborov.
Nenormálne dobre sme si pochutili. A vôbec to nechutilo ako lečo a vážne to bolo skvelé.
Vraj je to raňajkové jedlo. Nepamätám si kedy sme to jedli my, ale raňajky to určite neboli, tie paradajky som musela obieliť a rozvariť a toto je to posledné, čo sa mi chce robiť ráno.
Neviem kto máte akú možnosť, čo sa týka paradajok, ale hádam, že nie každý má to šťastie, aby si šakšuku mohol urobiť z vlastných čerstvo natrhaných paradajok. Tak jasne že si môžeme urobiť z tých čo si vlastnoručne kúpime v obchode, ale som si istá, že každý chápe ako to myslím.
Pôvodne som chcela , že urobím šakšuku takú ako vlani v lete. Že si  u Turka kúpim čerstvé paradajky. Rozhodla som sa inak.
Uvarila som túto, z paradajok konzervovaných.
A dúfam, že Vám bude chutiť tak ako nám.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

400 ml konzervovaných drvených paradajok
1 červená paprika
1 chilli paprička
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 polievková lyžica paradajkový pretlak (30 gramov)
1 lyžička kumín (rímska rasca )
1 lyžička sušený tymián
1 lyžička sladká mletá paprika
1 lyžička pálivá mletá paprika (podľa chutí možno aj vynechať)
1 plytká lyžička cukor
1 lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
2 polievkové lyžice olej
4 až 6 vajíčok

Postup

Cibuľu ošúpeme a nasekáme. Papriku zbavíme jadrinca a nakrájame na malé kocky.
Do panvice dáme rozohriať olej a podusíme na ňom nejakých 5 minút cibuľu, aby bola šťavnatá.
Pridáme nasekanú papriku a chilli papričku. Restujeme ďalších 5 až 7 minút.
Pridáme 30 gramov paradajkového pretlaku, prelisujeme cesnakové strúčiky a vlejeme drvené paradajky.


Vsypeme všetky koreniny, soľ, cukor a premiešame.
Dusíme na stíšenom zdroji tepla 10 až 15 minút.
Omáčka je už zredukovaná, ochutíme ju ešte podľa seba a urobíme do nej jamky, podľa počtu vajec.


Do každej trepneme celé vajce, nemiešame!!!!!!!!!
Prikryjeme pokrievkou a necháme vajíčka zatuhnúť tak, aby žĺtok ostal tekutý.
Na tanier preložíme porcie, posypeme  nasekaným koriandrom a jeme s pečivom
Ja som to poňala tak, že som konkrétne túto šakšuku brala ako prílohu, k rýchlym bravčovým plátkom.
To celé korenie na fote nie je úmysel, vysypal sa mi komplet celý mlynček na korenie a nesmierne ma to otrávilo. Dobrý Manžel si zvlášť nesťažoval.

Cannelloni plnené bazalkovou ricottou, zapečené v omáčke

Pridaj komentár

Na Vianočné sviatky sa chystáme do BB. Pri tejto príležitosti likvidujem všetko čo je v chladničke. Ricottu som mala pôvodne určenú na iný účel, už si vôbec nepamätám čo som chcela z nej urobiť.
Minúť som ju musela a tak som si našla tento recept. Je to recept, ktorý evokuje leto, dovolenku, Taliansko, more, biele víno.
Nič z toho teraz doma nemám.  Len ten recept a ricottu a posledné cestovinové rúry.
Dobrý Manžel ofrflal, to som vedela. Ale svorne sme to zjedli a mne to chutilo a DM neprekážalo, že to bude mať aj na obed.
Takže áno, za mňa áno.
A som si istá, že keby tu bola Dobrá Švagriná s Julkou, tak nám sa ani neujde. A rozhodla som sa, že budúcu sobotu, keď budeme robiť v Selciach klobásy, tak im dvom toto uvarím.
No a čo sa týka ricotty. Je to taliansky prírodný syr. Nie, nie je to ani tvaroh, ani lučina. Ricotta nemá žiadnu chuť a tvaroh a podobné termizované smotanové syry sú kyslasté.  Samozrejme nevylučujem, žeby sa tou lučinou nedala,  táto moja náplň,  nahradiť.

Cas pripravy Čas prípravy:   60 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  hlboký pekáčik 25 x 25 cm

Suroviny:

Na náplň :
500 g ricotta
šťava z polovice citróna
2 strúčiky cesnaku
veľká hrsť bazalkových lístkov
1 malé vajce
100 g detská krupička + krupička na vysypanie pekáčika
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
Na omáčku  :
1 cibuľa
2 mrkvy
1 mesiačik zeler
1 malý petržlen
veľká ružička brokolica (ak máte)
400 g konzerva kúskovaných paradajok
500 ml voda, alebo ak máte tak dobrý vývar

maslo na vymazanie pekáčika
3 polievkové lyžice olej
2 hrudky mozzarelly
cannelloni

Postup

Bazalku nasekáme na kúsky a cesnak ošúpeme.
Ricottu vymiešame s malým vajcom a citrónovou šťavou. Ochutíme ju soľou, korením. Pridáme nasekanú bazalku a prelisujeme k nej cesnak.
Nakoniec zahustíme krupičkou a odložíme bokom.
Pripravíme si omáčku.
Zeleninu očistíme a nasekáme na drobné kocky.
Mala som poruke aj brokolicu, tak som pridala aj tú. Môžeme pridať hocičo zeleninové čo máte, napríklad trochu hrášku, malý kaleráb a tak.
Na rozohriatom oleji podusíme cibuľu, pridáme posekanú zeleninu a dobre prehrejeme.
Zalejeme kúskami paradajok z konzervy.
Premiešame a nakoniec zalejeme horúcou vodu, alebo horúcim vývarom.
V recepte sa uvádza 400 ml, ale doporučujem 500 ml.

 

 

 

 

Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie a lyžičku sušených talianskych byliniek.
Dusíme 10 minút.
Rúru zapneme na 200 stupňov.
Hlboký pekáčik vytrieme maslom a zľahka vysypeme krupičkou.
Náplň naberieme do plniaceho sáčku a pomocou neho plníme duté cestovinové rúry.
Rúrky kladieme vedľa seba do pekáčika

 

 

 

 

Preddusenú omáčku ochutnáme ak treba dochutíme podľa svojej chuti a vlejeme ju rovnomerne do pekáčika.
Dáme piecť.
Po 30 minútach pekáčik vyberieme a po povrchu rozložíme naplátkovanú mozzarellu.
Pekáčik vrátime do rúry a dopečieme ešte  10 – 15 minút.
Po vybratí, necháme trochu schladiť, aby všetko trochu spevnelo.

 


Porcie pokrájame a posypeme petržlenovou vňatkou.

Zemiakové kari z karibiku

Pridaj komentár

Moja mamička pracovala hlava nehlava.
Cukráreň, kde robila,  bola spojená priamo s výrobňou a tá cukráreň bola otvorená od pondelka do nedele.  Víkendové služby mala  dvakrát  do mesiaca. V sobotu a nedeľu tam nebývala plných osem hodín a v pondelok mala celá búda voľno.
No a k tomu svadbovala, krstinovala, promovala, tortovala a neviem aké ešte „fušky“ mávala.
No a to musel tatík občas variť, aby bola rodina nakŕmená.
Pamätám si, že od mäsa to bolo kura na masle a potom, už len také bežnosti, ako pečené zemiaky na plechu, harula, fazuľová na kyslo, fazuľová s geršňou a kyslá zemiaková polievka.
Zemiaky na plechu a haruľu som vážne nemala rada, ale úplne vážne. V ponímaní mojich rodičov sa tieto dve veci museli zásadne jesť s kyslým mliekom. A ja mlieko nemôžem ani cítiť. Predpokladám, že mlieko som prestala piť , ako som prestala chodiť do jaslí. Už vo škôlke si pamätám, ako som sedela v jedálničke sama za stolom a pred sebou som mala hrnček s mliekom, alebo kakaom, alebo tanier mliečnej mrveničkovej polievky. Pozerala som ľútostivo okolo seba a túžila som za deťmi, ktoré som počula hrať sa na záhrade. A sedela som tam „kým to nevypiješ, nezješ!“.
Keď tety kuchárky skončili upratovanie kuchyne, prišli a vzali to. A súdružka mi vykrikovala, že som nevďačná, že rodičia ťažko pracujú a ja si vyberám. A potom žalovala rodičom. A raz, keď som sa teda premohla, aby som všetkým urobila radosť, dala som sa do toho mlieka a pozvracala som sa.
A už ma nikto nikdy do mlieka nenútil.
Situácia  s pečenými zemiakmi a haruľou, bola však vec celkom iná, podľa mojich rodičov.
Keby mi k tomu dali čaj, tak by som s tým nemala najmenší problém, ale tu bude kyslé mlieko a basta, lebo ja neviem čo je dobré a musím sa to naučiť.
Tatíkov majsterštich bol ale slepý guláš.
Tak sme ho volali u nás doma. Nešla tam žiadna zelenina, len zemiaky a naša domáca klobása. A veľa veľa majoránky. Na toto jedlo bola vyčlenená taká nízka rajnica s ťažkým dnom. Obidve úchytky na bokoch mala odpadnuté, a miesto nich trčali len dva kolíky. Nevarilo sa v nej vskutku nič iné, len tento slepý guláš. Všetci sa išli za ním zblázniť.
No a tento som tiež nemala rada a nemám rada doteraz.
Neviem čo mi na ňom vadilo a vadí. Tie klobásy mi tam prišli príliš výrazné, zemiaky veľmi ťažké, bolo to také chlapské jedlo.
„Slepáň“ som naveľa, naveľa  jedávala a pokiaľ si pamätám, tak ani mamka sa nešla zabiť, len aby mala o lyžicu viac.
Skrátka sme to zjedli, ale len preto, že hlad je mrcha veliká. To že som ho nemala rada, tak asi spôsobilo, že som sa ho ani dlho nevedela naučiť variť a aj keď mi už nerobí najmenšie problémy, varím ho minimálne. DM ho nevyžaduje, za čo som mu neskonale vďačná.
No a toto kari je taký slepý guláš , ktorý sa varí na ostrove Trinidad v Karibskom mori. Je absolútne báječné. Dobrý Manžel tam ofrflal , že som tam nedala ďumbier a kokosové mlieko.
Kokosové mlieko som tam pôvodne aj chcela dať, ale nakoniec to kokosové mlieko, čo som mala v špajzičke bola konzerva cíceru a tak som tam dala sladkú smotanu bez najmenších výčitiek svedomia.
DM miluje hlavne indické kari a toto bolo len predsa trochu iné.
Toto karibské som potom nakoniec trochu poindičtila.
Tatík nehnevaj sa, ale kari je kari.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

1 kg zemiaky
1 veľká konzerva cíceru
1 veľká konzerva krájaných paradajok
1 veľká cibuľa + 4 strúčiky cesnaku
200  ml sladká smotana
2 polievkové lyžice kari korenie
1 plytká polievková lyžica soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička chilli vločky
čerstvo drvené korenie
1 plytká polievková lyžica sušený tymian
1 čajová lyžička kumín
kytica petržlenovej vňatky
šťava z 1 citróna
5 polievkových lyžíc rastlinného oleja

Postup

Zemiaky, cibuľu a cesnak ošúpeme.
Cibuľu a cesnak nasekáme a zemiaky nakrájame na kocky.
Na rozohriatom oleji orestujeme cibuľu a cesnak.
Pridáme úplne všetky koreniny a miešame kým nezavoňajú. Pridáme zemiaky a premiešame.
Pridáme veľkú plechovku krájaných paradajok a veľkú plechovku cíceru.
Znovu všetko premiešame.
Vlejeme sladkú smotanu a horúcu vodu, tak, aby bolo všetko úplne ponorené.

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a varíme 20 minút, respektíve dovtedy,  kým nebudú zemiaky mäkké.
Do hotového kari vmiešame citrónovú šťavu a nasekanú petržlenovú vňať.
Kari by malo byť šťavnaté natoľko, aby bol príjemné ho jesť s ryžou, ale nie zase vodovité, aby to nebola skôr polievka.
Podávame s ryžou basmati, ktorú som varila s bobkovým listom a guličkami nového korenia.
Všetko nakoniec posypeme ešte nasekanými bylinkami, poprípade maličkými kockami červenej cibule a mesiačikmi  limetky.
Čo sa týka konzervovaných paradajok a cíceru.
Cícer môžeme použiť samozrejme suchý a dopredu uvarený do mäkka.
To sa týka aj paradajok, môžeme použiť čerstvé, olúpané a nakrájané na kocky.
Ja, pokiaľ nie sú letné, slnečné a nerýchlené paradajky, radšej kupujem zavárané, pretože mám takú teóriu, že zavárané paradajky sa robia z letných prebytkov. Nezdá sa mi,  žeby konzervárne  používali rýchlene drahé paradajky z fóliovníkov. Radšej teda používam tie zavárané  o ktorých sa domnievam, že boli dozreté na slnku.

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

komentárov 7

nakyp hlavna

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami  a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli  pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta,  bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila,  obaľovala ho normálne surový.  Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné.  Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila,  no  u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že  ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia.  Raz som piekla v rúre zemiaky a  omylom som medzi ne položila obalenú ružičku.  Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak  predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy,  ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty.  Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a  DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa,  URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké  polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.  nakyp omacka

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

 

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

nakyp krajanie
Kraje sa mi rozdrobili a tak som  z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

nakyp vyprazanie

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

nakyp karfiol v pekaci
Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

nakyp pred zapecenim
Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

nakyp po upeceni

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Hráškový eintopf so šašlikmi

1 Odpoveď

hraskova hlavna

Ja som dlho nemohla tento recept vložiť na blog, pretože som netušila, ako by som mohla jedlo nazvať. Varila som ju podľa rcp z môjho nemeckého časopisu a tam to viedli ako hráškovú polievku. A tak som to aj varila, ako hráškovú polievku.  Keď som to dovarila, tak mi to  teda tak neprišlo. No, mohla by byť, ak by som to dostatočne nariedila a to sa mi videlo ako veľká škoda, pretože mi to prišlo ako chuťove veľmi vyvážené. Takže hustá hrášková polievka? Hráškovo-zeleninová kaša? Bože môj, čo to je? No a Dobrý Manžel mi to povedal rovno. Veď to je jasný eintopf.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

500 g  zelený mrazený hrášok
2 mrkvy
1 petržlen
2 stonky stopkatý zeler (nezamieňajte za buľový)
1/2 menší kaleráb
1/2 červenej papriky
600 g zemiaky
2 cesnakové strúčiky
soľ, čerstvo mleté korenie
tymiánové vetvičky
1 cibuľa
Na šašliky :
200 g údená prerastaná slanina
5 kvalitných párok
červená cibuľa
paprika
1 lyžica maslo + 1 lyžica olej

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nakrájame na malé kúsky.  Tymián posekáme. Ak sú stonky príliš silné, tak radšej použijeme len lístočky.
V hlbšom kastróle rozohrejeme 3 lyžice oleja, pridáme maličké kocky cibuľe a plátky cesnaku. Pridáme nasekaný tymian.
Všetko restujeme nejaké 3 minúty a pridáme zemiaky, mrkvu, petržlen, stopkatý zeler, kaleráb, papriku. Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie, nasekaný tymian. Premiešame  a necháme pod pokrievkou nejaké dve minúty.
Zalejeme litrom horúcej vody.
Do vody ponoríme údenú prerastanú slaninu a necháme jemne variť pod pokrievkou 20 minút. Nakoniec pridáme mrazený hrášok a celé párky.
Ak máte málo vody, tak dolejeme.
Varíme ešte nejakých 10 minút, respektíve dovtedy, kým nebude hrášok mäkký.
Vyberieme slaninu a párky.
Vezmeme pučidlo na zemiaky a zeleninu v hrnci popučíme.

hraskova pucenie
Ja som ešte pridala chilli vločky, pretože sa mi to zdalo nevýrazné a výrazne nám tam vadila chuť zeleru, čo je zvláštne, pretože inak nám zeler vôbec nevadí. Pokiaľ budete trvať na polievke, tak teraz prišiel čas nariediť eintopf vodou a nechať prevrieť na jednu bublinu.
Slaninu pokrájame na plátky a párky na nejaké 2 cm kúsky. Papriku na väčšie štvorčeky a cibulu rozoberieme na plátky.
Kúsky napichujeme striedavo na drevenú špajdlu.
Na panvici rozohrejeme maslo s olejom a špízy opečieme zo všetkých strán.

hraskova saslik
Podávame so šašlikmi a ak chcete tak aj s chlebom.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Raňajkové žemle so zapečenými vajíčkami

Pridaj komentár

ranajky hlavna

Rozdiel medzi žalúdkom Dobrého Manžela a mojim je ten,  že ten jeho sa musí zobudiť kým je schopný prijať nejaké jedlo. To ten môj, tak ten je pripravený v ktorúkoľvek hodinu a v ktorejkoľvek fáze môjho denného režimu. Len čo otvorím oči, môžem okamžite otvoriť ústa a hádzať do nich čo len chcem.  Môj žalúdok neprotestuje a neprotestuje.
A  beda mi, ak sa pomýlim a  DM dám hneď ráno nejakú tekutinu, ako je káva, šumivý vitamín a nedajbože čaj. To sa jeho raňajkový čas posunie o hodinu, pretože ešte nie je hladný, lebo teraz vypil to a to a to a to, alebo ono a má plný žalúdoček.
Ja rada stolujem,  rada to naaranžujem a kľudne by som zapaľovala aj sviečky, keby mi to prišlo také nepatričné, uprostred týždňa stolovať pri sviečkach. To by som už potom mohla kľudne zaviesť pravidlo, že budeme večerať v malých čiernych. Až to vidím pred sebou. DM príde na bicykli z práce v úplne bežných gatiach a tričku, rýchlo rýchlo si dá sprchu, vyhladká mačky, preoblečie sa do svojich biznis oblečkov a ja v koktejlkách podávam šunkoflaky,  alebo hrachovú kašu s párkom. Naviac nemám koktejlky, lebo tých koktejlov čo mi navštívime……
No a ráno by musel byť DM doma minimálne do desiatej, aby mohol so mnou poraňajkovať, pretože viete, ten nezobudený žalúdok.
A tak dostáva DM raňajky do škatuľky a do škatuľky dostane aj obed a aj olovrant.
A keď príde, tak ja už som väčšinou po jedle a jedáva sám a pozerá pri tom buď Futuramu, alebo Simpsonovcov a ja sledujem ako mu chutí.
Ale víkendové raňajky bývajú skvelé. Odšťavujem pomaranče, pripravím zeleninu a ovocie a vymyslím niečo pekné. Dnes ráno som prerušila seriál rybiek v rôznych druhoch červenej omáčky,  ktorý DM ťahal už pomerne dlho. Nie a nie sa toho prejesť. Tak som to utla sama od seba.
Urobila som zapekané sezamové žemle. Je to recept známy, žiadna novinka, akurát, že som ho ja ešte nikdy nerobila.Tým že žalúdok DM je taký aristokratický, tak som mala na prípravu kopu času. Je to trošku prácnejšie, ako položiť bežné volské oko na opečený toast, ale mne to nevadí.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

4 sezamové žemle
Na červenú omáčku  :
4 veľké paradajky
1 červená paprika
1 polievková lyžica paradajkový pretlak
2 polievkové lyžice balsamicový ocot
2 čajové lyžičky trstinový cukor
soľ, čerstvo mleté korenie
Na dokončenie :
4 polievkové lyžice strúhaný syr
4 malé vajcia
olivový olej

Postup

 

Paradajky zalejeme vriacou vodou a necháme postáť dve minúty. Vyberieme a ponoríme do studenej vody. Ošúpeme a prerežeme. Odstránime mokrý stred a nakrájame mäsitú časť na kocky.
Červenú papriku očistíme a pokrájame na malé kocky.
Do panvičky dáme paradajky, papriku, paradajkový pretlak, ocot a cukor a necháme dusiť na miernom plameni nejakých 20 minút  a necháme vychladnúť. Omáčka je zredukovaná. Ochutíme soľou a korením.  Ak sa Vám zdá kyslá tak prislaďte, ak sladká okyslite. V podobných receptoch som videla úplne prozaicky dávať kečup. Ja som si urobila tú omáčku vlastnú a bola hustejšia, ako býva kečup.   Vy urobte ako chcete.

Na žemliach odkrojíme vršok. Nech je to len taký tenký deklík a odložíme bokom.  Pomocou lyžičky vyhrabeme v strede jamku. Striedku dáme tiež bokom.
Ja som pomocou prstov, tú vydlabanú žemľu vo vnútri akokeby uhladila a striedku pozatláčala do bokov, pod okraj.
Žemle poukladáme na plech s papierom na pečenie.
Do vnútra  žemle dáme lyžicu strúhaného syra, na to časť červenej omáčky a nakoniec vklepneme vajíčko.

ranajky syr ranajky omacka

 

 

 
Ja som mala vajcia veľké L, vedela som, že to bude na to vnútro veľké, tak som oddeľovala bielok od žĺtka a vložila som najprv žĺtok a okolo neho bielka, koľko mi vošlo, ale aj tak sa mi potom zdalo, že som toho bielka dávala málo. Nabudúce si kúpim na tento účel vajcia M.
Nakoniec som pofŕkala vajíčka aj žemle ochuteným olivovým olejom.

ranajky pred zapecenim
K naplneným žemliam som položila aj odrezané klobúčiky.
Vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a zapekáme 10 až 15 minút, podľa typu rúry, tak aby bol bielok ztuhnutý, resp. aby mali vajíčka konzistenciu takú akú máte radi.
Na tie klobúčiky pozor, tie budu zapečené veľmi rýchle, musíte ich vybrať skôr.
Natreté s maslom a s čerstvými jahodami, to bola mňamka velká.

ranajky s jahodami

Uložiť

Uložiť

Uložiť