Fenomén „biomatka“ nezvyčajne popudzuje ženy, ktoré sú zaslúžilými matkami, alebo babičkami malých, či veľkých, či dospelých detí.
Nevedno prečo.
A nedajbože, ak by taká biomatka, dvíhala tlak svojej svokre.
Úbohá nevesta by bola roznesená na kopytách.
Keby tá dotyčná biomatka bola dcéra, tak by svojej mame odpapuľovala, poargumentovali by si navzájom a dali spolu kávičku a spokojne by sa pobrali každá po svojom a tešili sa na ďalšie stretnutie.
Ale ako nevesta by nemala šancu. Pretože okrem toho , žeby si povedzme, dovolila, odpapuľovať a povrčať, tak by o jej výchove vedela celá susedská, rodinná , pracovná a ešte neviem aká pospolitosť.
Samozrejme v tom negatívnom význame.
Zvyčajné argumenty matiek k biomatkám sú.
– moje deti jedli sladkosti a tu sú
– moje deti jedli to čo všetci a tu sú
– moje deti nejedli bio a tu sú
– moje deti neboli kojené do dvoch rokov a tu sú
– moje deti sa vozili v kočíkoch a tu sú
– moje deti boli prebaľované, obliekané, obúvané tak ako všetky a tu sú
– moje deti boli vychovávané tak, ako si mysleli všetci naokolo a nie tak ako som chcela ja a tu sú.
Poznám Maťkiných rodičov , obidve sady, a som si istá, že sú s ňou, ako biomatkou v pohode.
Ešte lepšie poznám Maťkinu svokru, ktorá je Moja Dobrá Švagriná a tá je absolútne s tým stotožnená a nepovie na jej metódy ani mäkké fň.
Vlastne úplne celá rodina sme absolútne stotožnená s tým ako Betka s Ondríkom rastú.
Keď si Môj Dobrý Synovec Kubko bral Maťku, mala som pocit, že to je nesmierne éterická bytosť, ktorá hádam ani prdieť nevie.
Tak nepočula som ju, ale viem, že vie 🙂
A veru vo vnútri to nie je žiadna éterická víla.
A je to biomatka.
Nemýľte sa, ona sa nevyznačuje tým, že ju nájdete jedine pri nákupe bio jogurtov a bio džemov.
Ona robieva svoj vlastný jogurt do pohárikov a príde si naoberať do Seliec do záhrady ríbezle, čerešne, jablká, hrušky u uvarí si svoj vlastný džem a zavarí svoje kompóty.
Pečie svoje chleby a svoje pečivo.
Čo môže tak varí, pečie, sterilizuje vlastnoručne a vyhýba sa, pokiaľ môže, priemyselne spracovaným potravinám. Minimálne pre svoje deti.
Keď príde niekam so svojimi deťmi, tak im poctivo nosí vždy ich jedlo. A tak áno, kurací vývar s rezancami si dajú, ale my jeme pečenú krkovičku s kapustou a knedľou a oni sa dusia cviklovým rizotom.
Keď urobím ovocné knedle s posýpkou, tak vstane a sama im posype tvarohom, alebo makom, alebo čo som mala……bez cukru.
Ona je na cukor zvyknutá, tak vie, že je to s tým cukrom lepšie. Ale detičkám, to nevadí a tak nevidí dôvod, prečo by im mala ten cukor tam dávať.
A má pravdu.
Oni si potom ešte tie detičky naviac pridali a tak viem, že im to vážne chutilo.
Sladkosti donedávna nejedli vôbec a tak sme im nosievali miesto čokolád a cukríkov ovocie.
Teraz sa už tomu nejde vyhnúť, pretože chodia do škôlky, ale ak Maťka upečie nejaký koláč (pečie z obohatených múk a znižuje množstvo cukru), pokiaľ sa nezje, tak sa deti môžu aj o zem hádzať, nepovolí a sladkosti sa nejedia.
Keď sa pozerám na ich domáce videjká, tak keď všetci spoločne raňajkajú, a dá na stôl očistenú mrkvu a papriku a uhorku, tak deti nadšene vykrikujú „mňám papričkáááá“
A kým boli bábätká, tak mali látkové plienky, obliekali sa do zdedených oblečení a dlho sa nosili v manduke. Kočiariky samozrejme mali tiež, ale keď mohla tak ich nosila. A boli kojený dlho, dlho, dlho….
A nebojte sa , nevyzerali ako Čenkovej deti. Detského oblečenia, v každej domácnosti, sa nachádzajú tony a tony.
Oblečenie je ako nové, krásne a vyhadzuje sa do odpadov a nakupuje sa stále nové a nové.
Maťka odmietla tento neudržateľný model. A tak keď vidím Betku v pyžamku od Dorky, tak mi až srdce piští, za tým dievčatulkom, ktoré už vyrástlo a maminke kradne z taštičky šminky.
Maťka prestala jesť bravčové a hovädzie mäso a raz týždenne jedia hydinu a sem tam aj hydinovú šunku. Bavili sme sa, že uvažuje o tom, že si ide robiť tú šunku sama doma.
Na večeru hádže halušky a chodí pre bryndzu do stánku, kde jej dovolia nakúpiť syry a mliečne výrobky do vlastných škatuliek. Je to od ruky, samošku má síce priamo pri dome, ale tam jej nedovolia baliť do svojich vlastných obalov, len do ich papiera a igelitu. Tak sa radšej prejde.
Ale musím pochváliť aj Kubka, Dobrého Synovca. Akceptuje jej rozhodnutie, nevadí mu, súhlasí s tým a tak sa mu prispôsobuje a maximálne jej pomáha v rámci svojich možností.
Naďalej je jeho najmilovanejšie jedlo zemiaky s kapustou a údenou klobásou a Maťka nerobí scény, keď sa toho do chuti naje. Keď treba tak uvarí aj tú bravčovinu aj hovädzie, ale ho skrátka neje a nedáva ani deťom.
Nie je to biomatka, ktorá sa chce priväzovať o stromy a strieľať cudziu mamičku, ktorá na piesku dá okrem svojho syna, keksík aj Ondríkovi. Nežijem s nimi tak neviem ako rieši túto situáciu, ale som si istá, že tak aby dobre bolo.
Má skrátka svoju cestu. Nespasí tým svet, ale je inšpirujúca. A inšpiráciu namojdušu potrebujeme, i keď si myslíme, že my to robíme aj tak lepšie.
Nevysmievajme sa biomatkám, ktoré pochopili význam toho slova, tak ako Maťka.
Ja si veľmi dobre pamätám, keď tento termín ešte nebol známy,
Možno pred 30 rokmi, prišla kamarátkina sesternica z Rakúska a išli sme na nákup do bystrickej Billy. Gabriela chcela kúpiť nejakú nátierku a hľadala, čo tá hotová, v chladiacom boxe , obsahuje. Žiadna predavačka jej nevedela odpovedať, za jej chrbtom si klepkali na čelo a my sme sa s Evou HANBILI, že čo robí scény.
Gabika zavolala vedúcu a pýtala sa z čoho je tá nátierka robená a tá musela zavolať do ich centra aby jej to povedali.
Znovu sme sa s Evou za tú Gabiku HANBILI.
Tak nemusela to Gabika tak teatrálne hrotiť, to je fakt, ale mala veľkú pravdu.
Smiali sme sa jej.
Teraz je úplne samozrejmé, že všetko čo kupujeme má štítok kde píše čo tam všetko je. A môžem povedať, že to aj čítame, pretože tá informácia je naozaj dôležitá.
Len tak na okraj, Gabika je naozaj bio žena až v tom zmysle, že ona si lisuje aj vlastný panenský olej a melie vlastnú múku. Sama, s úctou zabije morku, a celú ju spracuje do mrazničky a podobne. A na druhý deň pozberá kapustu na poli , pripraví nože, poreže a naloží do suda. Má niekde tam, v rakúskych horách, naozaj veľké gazdovstvo.
Vlastne to tak robievala pred tými 25 rokmi, nepočula som o nej nič nové, už veľmi dávno
A hlavne ! Nemýľme si ženy, ktoré si sadnú na promenádu a verejne dojčia svoje bábätko, že ju to automaticky posunuje do kategórie „biomatka“.
Verte tomu, že to tak vonkoncom nie je.
A ani mamička, ktorá sa rozhodne, že jej dieťa bude od malička, čistý vegetarián, tiež nebude „biomatka“.
Je toho určite viac, čo by som mohla napísať o biomatke Maťke, ale tak nejako to nemám celé odpozerané a nie som s nimi tak často, ako by som si priala a chcela.
Ale čo viem je, že ona do našej rodiny priniesla túto nátierku.
Nie je to novinka, na internete je kopu takýchto receptov, ale ja som ich skrátka nepoznala a môžem povedať, keď sme ju prvýkrát s Dobrým Manželom ochutnali, tak sme nevedeli pochopiť, že môže byť niečo také dobré.
Maťka recept pojednala jednoducho, len zo základných surovín a ja keď som sa pokúsila o nejaké inovácie so syrom, s bylinkami, s ricottou a bla bla bla, tak konštatujem, že jednoduché veci sú tie najlepšie.
 |
Čas prípravy: |
 |
Počet porcií (kusov): 3 porcie |
Suroviny
1 pohárik sterilizovaných sušených paradajok v oleji
3 veľké lyžice povolené maslo
2 až 3 strúčiky cesnaku
Postup
Paradajky majú aj na Slovensku rôzne. Začnite tými najlacnejšími aby ste tušili, že či Vám to bude chutiť.
V Mníchove robievam z tých najlacnejších, ale dnes som kúpila nejaké ochutené bylinkami, tak uvidíme či v tom bude rozdiel.
Vyberte ich z oleja a nechajte aj trošku odkvapkať. Nátierka zredne a ak tam bude naviac ešte aj ten olej, tak Vám bude tiecť.
Ten olej nevylievajte!!!!!!!!!
Ja som dnes na polovičke uvarila ryžu a na druhej plnenú papriku.
Povolené maslo a paradajky som dala do mixéra.
(Toto je fotka ešte kým som usúdila, že nebude používať ponorný mixér, ale veľký. Aj ten olej, čo je na dne misy, som odstránila a až tak mixovala.)
Takmer okamžite bola hladká.
Prelisujeme do nej cesnak.
Nijako som inak neochucovala.
A to je bisťubohu všetko.
