Archív kategorií: Cestoviny

Zapečené špagety

V kuchyni som vlastnou šéfkou od mojej dvadsaťpäťky, keď som sa presťahovala z rodičovského domu, do vlastného, čo je už takmer štyridsať rokov. 
Bola som sama v kuchyni v Sásovej, v Mníchove a aj keď sme prišli do rodičovského domu do Seliec, tak som to mala s Dobrou Švagrinou rozdelené, že ona sa realizuje na dvore a  záhrade a ja sa realizujem v dome a v kuchyni. Obidvom nám toto rozdelenie nesmierne vyhovuje.
Dokonca keď som pri Dobrej Cerke v Bratiske, tak ona navarí to prvé,  privítacie jedlo a potom mi s vďakou prenechá svoju kuchyňu k plnej dispozícii.
A keď sme začali členiť náš život na letnú a zimnú časť, pritom tou letnou sa myslí pobyt na chate na Okrouhlíku, tak aj tam som bola v kuchyni vlastnou pani.
Chata nepatrí Dobrému Manželovi, ale je to spoločná, rodinná.
Postavil ju pradědeček s prababičkou. Jej neustálym rozširovaním a nadstavovaním sa ustálila do súčasnej podoby a patrí dedičom.
Jedna polovica jednému a druhá polovica druhému.
Každá polovica má viacero izieb a kúpeľňu a chodbu a kuchyňu  a všetky tieto veci. 
Na tú našu kuchyňu pripadajú tri kuchárky. 
Dobrá Svokra Akyna, Dobrá Teta Pavla a ja.
Dobrá Svokra Akyna, je tiež kuchárka, ktorá je zvyknutá na svoju vlastnú kuchyňu od svojej mladosti a Dobrá Teta Pavla tiež.
A tieto tri akurátne kuchárky sme sa zišli v tejto jednej kuchyni.
Dobrá Svokra na chatu chodieva len na susedské návštevy, pretože jej základňa je na chate jej priateľa Václava. Kde je samozrejme tiež výhradná pani v kuchyni.
Dobrá Teta,  tá stále pracovala a na chatu prišla,  len na pár hodín,  na hubačku, alebo na dva týždne v lete , na dovolenku.
Svoj voľný čas trávila v dome jej priateľa Ľubomíra, kde tiež bola výhradnou pani v kuchyni.
Keď tieto dámy prišli na chatu, tak sa mi do ničoho nemiešali, nepindali, brali to ako môj revír, ktorý mi na istý čas prepustili.
A čo sa nestalo.
Najprv umrel Ľubomír (božtek do nebíčka)  a  potom Dobrá Teta Pavla išla do dôchodku.
Zaobstarali sme jej rozkošného kocúrika Zorislava Hulvu, v rodinných farbách – čiernej. No. Zaobstarali. On sa zaobstaral, jedného dňa,  sám a my sme, hraním na city DTP, jej ho tak nejako posunuli, aby sme no nemuseli dávať do útulku.
A padlo rozhodnutie, že Dobrá Teta Pavla a Zorko sa presťahujú  tohto roku na chatu.
Tak
Naše mačky nevedeli votrelca v „ich“ chate, nijakovsky prijať. Ale o tom inokedy.
A ja som sa musela pripraviť na  jej majiteľa  v „mojej “ kuchyni, na DTP.
Prisahám. Prisahám Vám, že s DTP nemáme  takmer, ani jednu povahovú črtu rovnakú.
Spoločné názory, na ľudské človečenstvo, by sme asi ťažko narátali na prstoch jednej ruky. 
Naše kultúrne záľuby sú oheň a voda. Naše osobné potreby sú ako keby sme porovnávali mimozemšťana a baníka. Naše obyčaje a zvyky sú na rôznych poschodiach.
Ale ide to .
Veľmi nám pomáha jedna,  jedinečná vec a to zmysel pre humor, ktorý máme spoločný pre určitý typ humoru.
Ona ho vie podať a ja ho viem prijať.
A jedna druhej sme sa prispôsobili a robíme kompromisy.
Najdôležitejší základ pre život na rodinnej chate.
Takto to robí rodina, ktorá sa miluje.

A čo sa týka kuchyne.
🙂
To je Vám strašná sranda, ako môže byť niekto od niekoho, tak odlišný.
V chutiach, v stravovacích návykoch a celkovo v chovaní sa v kuchyni.
DTP sa najradšej pohybuje na dvore, záhrade a v lese.
Ale má rada varenie a pečenie a nerozpakuje sa uvariť trojchodový obed a s poschodovou tortou, ako dezertom.
Keď DTP navrhne, že dnes varí ona, ja v tú ranu pustím z rúk, všetko čo v nich držím, uvarím si kávu, naberiem vodu a odkráčam do našej izby  sa váľať.
Keď varím ja a DTP nemá naskrze do čoho pichnúť, tak mi chce furt pomáhať. 
Jej pomáhanie spočíva v tom, že všetko,  čo na chvíľu položím na pracovnú dosku, niekam zmizne.
Buď to v nestráženom momente umyje a odloží, alebo to vyhodí, alebo to odnesie do chladničky, do špajzičky, alebo niekam, kde to zaručene nenájdem.
Tak mne nevadí, že po každom očistenom zemiaku, vyhodí z neho šupku a mňa pritom čaká ešte ďalších desať, lenže ona mi zakaždým umyje aj škrabku, odloží ju do šuplíka a odnesie zemiaky. 🙂
Alebo idem prevracať karbonátky na oleji a ona rýchle priskočí, aby mi s tým pomohla. 
Asi sa bojí, že si ruky zoderiem, pri prevracaní tých piatich karbošov a odpadnem od únavy. Toľko vidličiek je v tom kastróle, že sa tam môžeme hrať na šermovačku. 🙂
Alebo, vždy na jar keď prídeme, prinesiem 10 litrovú bandasku repkového maslového oleja.
A teraz som zistila, že ona si priniesla svoju litrovú fľašku a vypráža na svojom oleji, hubové rezníky, ktoré vypráža pre nás, aby sa neminul ten spoločný. Skoro ma zotlo z toho zistenia. Edit : tak nie, navrhol to Dobrý Manžel a uviedol nepriestrelné dôvody. 
DT Pavla vstáva o piatej ráno. To mňa a Dobrého Manžela vtedy čakajú, ešte minimálne tri hodiny krásneho spánku.
A to si potom hodinku popíjame spoločne kávičku v kuchyni, potom si  my dvaja ideme prečítať čo nového vo svete. Potom sa ideme umyť, ja posteliem postele, pochodíme okolo chaty, čo sa nové udialo v noci a pomojkáme sa s mačkami.
Toto má DT dávno už za sebou, keďže vstáva o tri až štyri hodiny,  skôr.
Idem nám dvom urobiť raňaje a DT ich už má vtedy, tie svoje,  celé strávené.
A keď dojedám posledné sústo, tak DT sa opýta “ čo ideme variť“.
A ja ešte dožúvam tú hrianku čo som mala k ovsenej kaši. 
V mojej kuchyni by som obed začala variť tak nejako o jednej poobede a jedli by sme okolo tretej, ale naše ranné vtáča, by už upadla do kómy od hladu.
Raz som nevedela, ako toto vyriešiť a tak som prestala raňajkovať, DM si dá o dve tretiny menej , ako obyčajne a obedúvame ako ľudia,  najneskôr o jednej poobede.
A je to pekné, pretože jeme pekne za stolom všetci traja a mávame aj polievku aj druhé, pretože sú takto dievčatá Stenzlovky naučené. 
A som si istá, že takto jedli aj pradědeček a prababička a oni to naučili aj svoje dve deti, pretože aj v tej druhej polovici u Oldricha a Vilmy , obedúvajú presne o dvanástej.
To som vážne rada, že ma k tomuto DT Pavla a aj Akyna k tomu dokopali.
Oni keď napríklad pília drevo, alebo DM vozí kompost, alebo DT išla pozbierať makovice, čo ostali na poli, a Oldrich napríklad rozobral práve motorovú kosačku. Všetci,  pred dvanástou,  prídu do kuchyne, ja prestriem stôl ako prestierame v Selciach jedine v nedeľu , umyjú sa a sadnú za stôl.
Cinkáme príbormi, zvoníme porcelánovými taniermi, rozprávame sa a jeme. 
Potom sa pohádame s Pavlou kto umyje riad. Ak vyhrám ja, tak mi ho chce silou mocou utierať a ja ju zaprisahávam, že nechcem.
Museli sme si prispôsobiť aj jedálniček.
V dňoch keď je Pavla na chate, nejedávame našu milovanú indiu a patizón a cuketu. A ona nám prestala variť každý boží deň,  nové a nové jedlo, aj keď sa ešte nezjedlo to staré. A občas uvarí aj niečo iné ako mäso.
Musela si chudiatko zvyknúť na to, že sme tak nejako prestali jesť kysnuté koláče, pretože máme z nich strašnú kyselinu a ja zjem sladké jedlo fakt len občas. 
A fazuľovou, šošovicovou a zemiakovou polievkou na kyslo, ktoré môžem v našich rodinách na Slovensku neustále točiť dookola, tu nikoho nenachovám.
A je  podistým ešte viac takých vecičiek, ktorými sa líšime a bezpochyby by aj ona vedela takto,  popísať o mne.
Nič na tom.
Kuchyňa je len jedna a dobrých ľudí, sa zmestí všade. 
Neverila som tomu, ale vážne to ide.
Síce ešte DTP občas pozabudne, že sme tak rozdielne a myslí si, že sa mi bude páčiť  Lara Fabian s pesničkou „že sju maladeee“ a mne popritom hrá balkánska dychovka s Bregovičom . 
Prestali sme úplne pozerať na televízor, a slúži ako stojan na obraz, ktorý mi namaľovala DTP. Vybrala som si ho sama, pretože ju, podľa jej slov, takýto motív v živote ani len nenapadlo maľovať a práca na takom obraze ju vôbec netešila.
My s DM sme milovníci sitkomov a DTP by vraj také niečo nepozerala ani sekundu a chce sa pozerať na Winnetoua, kde môžeme vypnúť zvuk a ona by nám odhovorila všetky dialógy a pomedzi by ešte aj imitovala zvieracie zvuky, zvukové efekty a zurčanie vody, ktoré vo všetkých dieloch odznejú.
Ale včera sme sa váľali od smiechu na „hrubom krčisku a nožiskách“ v Kurva hoš….
Nemôže s nami,  chudiatko,  chodiť ani do kina. Predvčerom sme boli na dokumente o Vermeerových obrazoch a včera na Expendables 4. Niečo čo nevie pochopiť, ako niekto môže dať za to peniaze na vstupné. 
To keby sme išli na nejakú Svěrákovčinu, alebo na koncert Nohavicu, tak to nás aj predbehne, čo tam bude utekááááť.  Zase niečo, čo absolútne nezaujíma nás dvoch.

Dobrá Teta Pavla sa nám usilovala vždy uvariť dobré, domáce jedlo, keď sme prichádzali z ciest. Vždy sa to snažila poňať tak, že si nás chce uctiť a uvarila nám hovädzie líčka na koreňovej zelenine. A DM by najradšej zjedol jej bielu polievku a ja jej paradajkovú polievku, do ktorej nevie odhadnúť množstvo ryže a usypne viac ako treba. 
Takto pomaly prichádzame na tie jednoduché jedlá a asi pred mesiacom, raz nevedela, čoby a urobila zapečené špagety.
Ja som mala pocit, že ak nezjem celý ten pekáč, tak umriem, lebo bez toho nebude mať už môj život žiadnu cenu. To bolo tak neskutočne dobré, že som o tom neustále rozprávala a rozprávala a rozprávala a dnes som ju doslova prinútila aby to uvarila, inak bude musieť jesť vyprážaný patizón odvčera. 
Pre ňu táto dvojkombinácia, niečo nepredstaviteľné.
Takže sme to nejako uvarili a DTP povedala legendárnu vetu…“Bože, kto to bude jesť, je to asi 8 porcií“
Je večer a pekáč vyzerá asi takto.


Ideme do kina a som si istá, že keď sa vrátime tak DM , sa do toho pekáča dôkladne pozrie.

Suroviny:

Na hlboký okrúhly pekáč s priemerom 28 cm budeme potrebovať :

1 veľký + 1 menší lunchmeat
pás údenej slaniny
1 paprika + 1 pálivejšia menšia
1 konzerva drvených paradajok
1 veľká cibuľa
2 strúčiky cesnak
150 ml kečup (alebo podľa potreby)
200 g strúhaný syr
1 vajce
5 lyžíc sladká smotana
5 lyžíc olej
1 polievková lyžica oregano
1 malá lyžička tymian
2 malé lyžičky sol
čerstvo mleté korenie
1 lyžička mletá paprika
500 g špagety (+-)

Postup


Kým začneme variť, chcem Vám povedať, že môžeme samozrejme miesto lunchmeatu použiť aj akékoľvek mleté mäso (od oka by som povedala že 250g) . Môžeme kľudne robiť aj zo sójového granulátu. .
Nemám zatiaľ s tým empirickú skúsenosť, ale k tomuto receptu sa budem často vracať a budem teda skúšať zo všetkého. Dnes je to skrátka z chatového lunchmeatu.
Ideme si uvariť omáčku
Pokrájame všetko čo sa pokrájať má.
Slaninu na malé kocky, cibuľu nasekáme a mäso z konzervy na malé kocky.
Papriku očistíme a nakrájame na kocky. Ak nemáte radi pálivé, tak tú štipľavú nahradíme normálnou. Na farbe papriky vôbec nezáleží.
Na olej dáme rozpražiť údenú gazdovskú slaninku.
Pridáme cibuľu a necháme ju rozvoňať, nechceme ju zlatú, ale skôr takú udusenú.
Pridáme masť z lunchmeatov a papriku. Podusíme 10 minút.
A pridáme kocky mäsa.


Podusíme 10 minút a pridáme paradajky z konzervy. Podlejeme vriacou vodou.

Ak máte čerstvé paradajky (možno nejaké 3), tak ich najprv ošúpte, vodnatý stred vyhodíme a nakrájame na kocky a pridáme ich do omáčky , keď aj papriky.
Pridáme soľ, oregano, tymian, papriku, korenie. Miesto oregana a tymianu, môžeme použiť polievkovú lyžicu byliniek na pizzu, alebo špagety, neviem, či také predávajú, ale myslím, že určite. Prelisujeme do omáčky dva cesnakové strúčiky a pridáme kečup.



Podlejeme a necháme na bublinku prevrieť. Ak niekto pohŕda kečupom , tak nech pridá kávovú šálku pasírovaných paradajok a lyžičku cukru.

Do misky rozklepneme vajíčko a prešľaháme ho s pár lyžicami sladkej smotany. Pridáme dve tretiny strúhaného syra a ostatný dáme bokom.


Omáčka na špagety by mala byť hustá s dostatkom tekutiny. Je len o málo redšia, ako omáčka, ktorú si bežne varíte k špagetám, ktoré sa nezapekajú.
Preto s podlievaním opatrne. Ja zvyčajne omáčky narieďujem vodou, v ktorej sa varili cestoviny. DT podlievala vriacou vodou z kanvice.
Ak chcete skôr použiť vodu z cestovín, tak ich musíte dopredu uvariť.
Omáčku vypneme.


My máme cestoviny vo veľkých 2, 5 kg baleniach, z balíku len odoberám podľa oka a vôbec netuším, koľko asi tak odobrala DTP, ale videla by som to tak na 500 g.
Na vymiešanie so špagetmi , potrebujeme väčšiu nádobu, tak to majme na pamäti.
Ochutnáme a prispôsobíme si na záver, všetko svojim chutiam.
Do omáčky vmiešame uvarené špagety (varíme podľa návodu na obale).
Prosím pridávajte ich postupne. Ak máte pocit, že je to príliš suché, tak pridajte kečup, ak máte pocit, že je to príliš mokré, tak o niečo dlhšie zapekajte.
Na úplný záver vmiešame syrovú zmes, tak aby sa nam rozptýlila do celej masy.

Pekáč vytrieme maslom a vysypeme strúhankou
Vymiešanú zmes navrstvíme a dáme piecť pod alobal na nejakých 20 minút.



Obal odstránime a necháme na nižšom stupni (max 180 bez ventilátora) ešte zapekať 10 minút. Povrch tých špagiet by mal ostať vlhký. Ak sa Vám zdá, že je povrch suchý už po odstránení alobalu, v žiadnom prípade už nezapekajte.
Dohliadnite prosím na to, aby ste ten povrch mali vlhký a pri jedení ste tie špagety nechrúmali a nemali na nich kôru ako na chlebe.
Zvyšným syrom posypeme povrch a vložíme naspäť na zapečenie.





Ten syr necháme roztopiť a už nijako neprepekáme, vytiahneme pekáč von.
Necháme vychladnúť, aby sa nám dali pekne krájať porcie.











Cestoviny „Verdure“ – pre začiatočníkov

Keď som pred mesiacom vložila recept pre začiatočníkov ,na varené hovädzie s omáčkou , ako falošné španielske vtáčky, písala mi mladá pani, že to ako keby som pre ňu, tam vložila.
Že jej babka španielske vtáčky robila a nevedela sa ich dojesť. Maminka ich nerobievala vôbec, presne pre ten dôvod, ktorý som spomenula, že si nevedela urobiť vhodný plát mäsa na roládku. A v žiadnej reštaurácii, ani v slovenskej, ani v českej, nikde na karte , španielske vtáčky,  nie sú.
Asi ani všetci,  žijúci,  profesionálny kuchári, urobiť mäso na roládu nedokážu….chcelo by sa povedať.
To samozrejme tak nie je, naši kuchári sú šikovný, aspoň tí, čo pracujú v slušných reštauráciách a hostincoch.
Skôr,  je to príliš prplavé jedlo, ktorého prácnosť,  nemá dostatočný výtlak, pretože už nie sú také žiadané, ako boli kedysi.  No dosť o španielskych vtáčkoch.
Skrátka mladá pani sa mi chcela poďakovať, za veľmi popisný, začiatočnícky recept,  čo ma nesmierne potešilo. Moja práca, čo sa týka takého receptu pre začiatočníkov, minimálne v pár prípadoch, došla k úžitku.
Toto je presne také,  isté jedlo, ktoré sa budem snažiť, rozpísať podrobne aj s takými radami, ktoré už gazdinky, ktoré sa nerátajú medzi neskúsené, vedia.
Možno by sa našlo aj viac takých pripomienok, ktoré zabudnem a ak mi ich napíšete v komentároch, tak budem nesmierne rada a ja ich tam dodatočne zakomponujem.
Pri názve tejto pasty, som sa pobavila pri spomienke, keď prišiel šéfkuchár Pohlreich, zlepšovať stav kuchyne do nejakej reštaurácie a tam bol majiteľ, presne taký človek, ako Pohlreich vždy kritizoval.
Človek, čo sa do gastra absolútne nerozumie a kúpi si stravovaciu prevádzku, bez toho, aby obetoval nejaké peniaze na to, aby zaplatil človeka, čo má o tom vedomosť.
Pohlreich si objednal pastu „Primavera“ a tam boli nejaké kolieska klobásy s lečom, ako omáčka.
A on sa ho pýta: viete čo znamená pasta „Primavera“? A majiteľ odpovedal, že sú príma, že chutia výborne. :-).
Pohlreich skoro upadol do kómy.
Mimochodom „primavera“ je po taliansky jar, takže tá pasta znamená, že sú to jarné cestoviny, robené vyslovene s tou jarnou,  krehkou zeleninkou, ako je špargľa, hráškové lusky, mladá cuketa a podobne. Tak,  do pasty primavera  sa dá  pridať hocijaká zelenina a v Severnej Amerike Vám tam dajú aj smotanu. Nech je už výklad „Primavera“ aký chce, ale rozhodne neznamená, že sú príma a skvelé a lečovú zeleninu s klobásou  tak nazve len diletant.
A prečo o tom píšem?
Aby ste vedeli, že „verdure“ je po taliansky zelenina, takže Pasta Verdure ,  sú vlastne obyčajné,  zeleninové cestoviny. Tak.

Suroviny:

Na tri  porcie budeme potrebovať

1 malá cuketa
1 malá brokolica
1 chilli paprička
400 g plechovka krájaných paradajok
1 cibuľa
2 cesnakové strúčiky
vetvička rozmarínu
2 polievkové lyžice olej
veľký orech maslo
zarovnaná čajová lyžička soľ
čerstvo drvené korenie
1 malá lyžička hnedý cukor
syr parmezánovitého typu
400 g cca cestoviny

Postup

Cuketu ošúpeme a pokrájame na kocky.
Miesto brokolice, môžete použiť baklažán, ale mne on zúfalo nechutí a nechutí ani DM.  Ak použijete baklažán, tak ten dobre umyte a nemusíte ho šúpať, ale nakrájať na kocky priamo.
Ja teda pracujem s brokolicou.
Brokolicu musíte dôkladne spracovať na malé kúsky. Ak máte tie kvietky, ktoré tvoria hlavu, zafarbenú do hneda , znamená, že už začali hniť, tak ich rovno zrežte. Medzi nami, ja zrezávam, tie kvietočky aj keď sú v poriadku, nejako mi vadia. Zrezávajte rovno nad košom, alebo nad veľkým kusom papiera, bude to neskutočný bordel.
Rozrežte ho na maličké ružičky a každý hlúbik na kúsky, vrátane toho veľkého.


Chilli papričku nakrájame na prúžky, ja semienka nevyhadzujem a dávam aj tie.
Očistenú cibuľu nakrájame a cesnak naplátkujeme.
Brokolicu dáme variť pod pokrievku,  do studenej vody s 1 veľkou lyžičkou soli.
Varíme ju 10 minút, od doby čo ju postavíme na zdroj tepla.
Po desiatich minútach, ju vyberieme  a odložíme bokom.
V rajnici rozohrejme olej a orestujeme cibuľu, cesnak a papričku.


Na ten základ pridáme cuketové kocky a hneď dáme aj vetvičku rozmarínu.

Rozmarín nechávajte v celku, aby sa Vám po uvarení omáčky dal pohodlne vytiahnuť a vyhodiť.
Pridáme hrudku masla.

Maslo necháme roztopiť a porestujeme všetko 3 minúty.
Pridáme predvarenú brokolicu, premiešame.
Ak sa Vám to zdá príliš suché, tak znovu pridajte orech masla – ja som veru pridávala.
Pridáme celú plechovku krájaných paradajok aj s nálevom.
Premiešame a pridáme nejakých 6 lyžíc horúcej vody.
Omáčku dusíme 10 minút a vypneme.
Vyberieme rozmarínovú vetvičku a vyhodíme.
Medzitým dáme variť vodu na cestoviny.
Odporučujem malé a ja som si vybrala tieto.

Volajú sa Orecchiete. Sú naozaj malé a Vy si vyberte aké chcete, také malé penne by tiež neboli márne.
Cestoviny uvaríme v slanej vode, podľa návodu na obale.
Ak máte podľa Vášho názoru , omáčku príliš hustú, môžete ju nariediť pár lyžicami vody, v ktorej sa varili cestoviny. Ja som do takého stavu omáčky , ešte vodu pridala.


Omáčku ochutnáme a mne sa zdala trošičku kyslastá od paradajok a viem, že DM má rad sladšie, tak som spokojne primiešala lyžičku hnedého cukru.

Ak máte doma, balsamiko (ocot, alebo redukciu),  tak spokojne pridajte pár kvapiek, ale kvôli tomuto receptu, ak ho nemienite používať, tak ho nekupujte. Ja ho mám, pretože si ho pridávam do zeleninových šalátov.
Biely cukor používam, len do múčnikov, kde by hnedá farba cukru farbila.
Nie priatelia, hnedý cukor nie je „zdravší“. To je fakt obyčajný blábol. Zdravý cukor neexistuje. Je to presne taký istý,  povolený jed, ako aj biely cukor a naša civilizácia je na ňom bohužiaľ závislá.
Ja používam hnedý preto, pretože má o jeden priemyselný, spracovateľský krok menej , ako biely. Ide o čistenie z hnedej, na bielu farbu. Zdá sa to maličkosť, ale priemyselné spracovanie znehodnocuje potraviny ako také  a zvyšuje energetické zaťaženie planéty. Každý musíme nejako začať, tak skúste vymeniť biely jed, za hnedý jed 🙂 .
Cestoviny pred koncom varenia ochutnáme,  či im už varenie skôr neuškodí.
Cestoviny uvariť, sa zdá, že je to najľahšie. Ale poviem Vám príklad.
Dobrý Manžel, keď sme chate, tak sa vždy opýta, kto varil cestoviny, či ja, a či niektorá iná dáma z rodiny. Keď vie že ja, tak si ich naberie neúrekom. Inak, pristupuje s naberaním s veľkou obozretnosťou a pýta sa, či sme varili cestoviny čo som kupovala ja, alebo nie ja.
Cestoviny uvarené úplne do mäkka, bývajú bľazgavé, lámu sa a sú vodovo,  nechutné.
Dobre uvarená cestovina musí byť tak akurát na zhryz a záleží aj od kvality cestoviny. Na cestovinách nikdy nešetrím a nikdy nekupujem tie lacné.
Záleží samozrejme na Vašej peňaženke. S tým sa nedá nič robiť. Každý sa musíme prikrývať perinou, na akú máme a šetriť sa dá jedine na strave.
Cestoviny,  akonáhle sú uvarené, tak hneď vyberieme z vody a necháme odkvapkať.
Ak ich budete podávať hneď, tak ich nepremývajte pod vodou. Radšej vždy uvarte čerstvé, ako by mali ostávať.
Je to práca naviac ja viem.
Práve tie lacné cestoviny, vydávajú strašne veľa škrobu, takže niekedy sa premyť musia, ak tak, tak veľmi opatrne.
Ak viete, že sa všetko zje, môžete cestoviny hneď zmiešať, veľmi obozretne, s omáčkou.
Ja to robievam tak, že urobím dve porcie, ktoré rovno položím na taniere a zvyšok omáčky a čisté cestoviny, položím na stôl. Kto chce , môže si dobrať a vymiešať si to priamo na tanieri.
Nikdy!!!!! Vážne nikdy nevymiešavajte cestoviny s omáčkou, pokiaľ viete, že sa pokrm nezje okamžite. Nikdy!
Do chladničky odložte zvlášť omáčku a zvlášť cestoviny, ak ste ich  uvarili viacej a ostali Vám. Nezabudnite tie cestoviny prikryť aby neoschli.
Keď budete prihrievať, už uvarenú omáčku, vždy pridajte do nej pár lyžíc tekutiny.
Ak všetko zmiešate dokopy a necháte na neskôr, znehodnotíte tým, jednak cestoviny, ktoré vypijú všetku vlhkosť z omáčky, stanú sa práve tými bľazgavými a beztvarými. Omáčka sa zredukuje, znehodnotí a ostanú Vám suché , málo výrazné,  cestoviny.
Jednotlivé porcie posypte buď parmezánom, alebo grana padanom, alebo ešte lepšie, ten syr položte na stôl, nech si každý nasype koľko chce.
Ide o to, že tento druh syra má svoju chuť, ktorá ho špecifikuje a niekto ju nemusí mať rád, tento syr sa neťahá a preto je výnimočne vhodný na cestoviny. Syr môžete uchovávať, dobre uzatvorený v mrazničke, kde počká na svoju príležitosť. Neriskujete, že Vám úplne prezreje, alebo nedajbože splesnivie.
Ak viete, že u Vás tento druh syra nejde, tak použite nejaký, ktorý Vám chutí a môžete porcie posypať rovno.
Ak Vám ostal rozmarín, tak ihličky nasekajte na veľmi jemno a nasypte ich, nie priamo na cestoviny. V žiadnom prípade rozmarín nenechávajte v celých ihličkách.
Rozmarín má výraznú živicovú chuť a radšej ho posypte nejako ,ku kraju taniera.
No a už neviem, čo by som Vám k tomu mohla tak viacej napísať.
Môžete ma smelo osloviť, budem len rada ak budem vedieť poradiť, respektíve ak Vy máte niečo k tomu naviac, napíšte čo si myslíte. Človek sa učí celý život.
No a na záver, ak aj máte doma človeka výrazne zameraného na mäso, nebojte sa toho, určite si pochutí, pokiaľ neodmieta taliansku kuchyňu.
U nás tento typ pokrmov je veľmi vítaný. Už sa tešíme na chatu, kde dúfam, dopestujeme tak ako vlani, veľa patizónov a indickú uhorku, z týchto budú tieto „verdure“ tiež vynikajúce.

Karfiolové ragú na spôsob bolognese

Recept na karfiolovú omáčku na špagety, som videla niekedy tesne po vianočných sviatkoch.
Bola som si istá, že som si ho odložila, ale raz som nevedela kde asi tak.
Hľadala som vo všetkých záložkách, pc denníkoch, pintereste, v záložkách na fb profile. Receptu nebolo a nebolo.
Tak som sa dala do hľadania naslepo.
A pri zadávaní slov do vyhľadávača som natrafila na takú srandičku, čo som si nikdy neuvedomila.
V rakúskej nemčine sa volá karfiol „karfiol“.
A v nemeckej nemčine „blumenkohl“
Lenže keď zadávate do prekladača text, tak vám nikde neponúka „rakúštinu“, ale len nemčinu.
Chudák rakúsky karfiol, ostáva bezprizorný 🙂
Tak o túto milôstku som sa s Vami musela podeliť, to musíte uznať.
Určite keby som prišla do rakúskej Billy a uvidela som tam nápis karfiol, tak by ma to ohromne potešilo.
Slovákovi ozaj stačí ku šťastiu málo.
A nielen Slovákovi.
Keď sme boli ešte bez mačiek a tým pádom sme nepotrebovali auto, chodievali sme domov s dobrým kamoškom Milanom.
Milan mal svoju trasu a prestávky sme mávali vždy na tých istých miestach.
A na jednej rakúskej pumpe DM natrafil na takú sladkú buchtičku, plnenú slivkovým lekvárom a volalo sa to „plunder mit powidl“.
No to ste mali vidieť tie rozžiarené oči môjho Dobrého Českého Manžela.
Utekal s tým úlovkom za nami a pchal nám to pred oči a kričal….:povidlá, povidlá, povidlá
A ja som presne taká istá.
Boli sme tu v Mníchove v takej uličke , kde som predtým nebola a náhle čo nevidia moje oči.
Obchod, ktorý má veľkú vývesnú tabuľu a na nej napísane „Tekstil“, presne takto je to tam.
Celú cestu domov som sa z toho tešila a teraz chodievam už len tadiaľ.
Toto zamyslenie je len tak na okraj a mimochodom , ten pôvodný recept som vôbec nenašla, ale našla som podobný, akurát som ho pozmenila a prevážila a poupravovala.
A ten podobný som našla, až keď som do vyhľadávača zadala, „cauliflower“.

No a k tomuto receptu samotnému.
Toto jedlo je dokonalosť sama. Nenormálne dobré. Nízkokalorické, výdatné, skvelé jedlo.
Dá sa jesť hocijako.
Ako omáčka na cestoviny, s ryžou, s cesnakovými toastami, s čerstvým chlebom.
Možno by to išlo aj so zemiakmi, ale to si ja osobne vôbec neviem predstaviť.
Ak máte doma striktného mäsožravca, tak stačí jeden opečený špekáčik na vrch ragú.
Vynikajúce som si pochutila a DM sa tiež ohromne najedol a nemal výhrady.




Cas pripravy  
   

Suroviny:

 

Na tri veľké, alebo štyri malé porcie budeme potrebovať :

400 g karfiolové ružičky – čistá váha
2 polievkové lyžice olej + orech maslo
1 cibuľa + 4 cesnakové strúčiky
400 g čerešňové paradajky + malý paradajkový pretlak
4 polievkové lyžice červená šošovica
500 ml voda
2 polievkové lyžice  balsamiko
2 polievkové lyžice talianske sušené korenie 
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky

Postup

 

 

Karfiol očistíme od tvrdého hlúba a rozoberieme na menšie ružičky.
Dáme do robota a rozsekáme ho  na veľkosť ryžových zrniek a možno aj trošku menšie,  ako to ryžové zrnko.

Cibulu a cesnakové strúčiky očistíme a na jemno nasekáme.
Do kastróla s hrubým dnom,  dáme rozohriať a rozvoňať cibuľu s cesnakom, na nejaké 4 minútky.
Vložíme perličkový karfiol, posolíme lyžičkou soli a pridáme orech masla.
Všetko premiešame a dáme pod pokrievku na stíšený plameň.
Takto, za občasného premiešania, necháme karfiol opekať 10 – 12 minút.
Kým sa nám karfiol opeká, rozkrojíme paradajky na polovičky.
Miesto čerstvých môžete použiť dve stredné konzervy krájaných paradajok.
Do opečeného karfiolu vložíme paradajky a umytú červenú lúpanú šošovicu. Použite jedine červené, nie tú klasickú.


Nakoniec ešte pridáme dve polievkové lyžice paradajkového pretlaku, respektíve jednu malú konzervu.
Dôkladne premiešame a zalejeme pol litrom horúcej vody.


Pokiaľ budete používať konzervované krájané paradajky, tak podiel vody musíte znížiť.
Privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime plameň na minimu.
Varíme asi 30 minút.
Po tejto dobe ochutnáme a ak treba pridáme ešte soľ.
Ďalej pridáme dve polievkové lyžice byliniek (oregano, tymian, rozmarín, bazalka a podobne). Pozor aby neboli solené, pretože to by ste museli pridávať postupne, kvôli tomu , aby ste pokrm nepresolili.
Ja som ešte dala aj lyžičku sušeného cesnaku.
Už odkryté,  ešte dusíme 15 minút, respektíve , do doby keď je všetko už mäkké, ale pritom stále cítime konzistenciu jednotlivých karfiolových perličiek. 
Ak treba pridávame po trochách vodu.
Na úplný záver dochutíme balsamikom, ten je pre dochutenie veľmi dôležitý a za žiadnu cenu ho nevynechávajte.
Pridáme čerstvo drvené korenie a chilli vločky. 
Podľa toho aké sú paradajky, závisí aj kyslosť, ak sa Vám zdá príliš kyslé, tak pridajte lyžičku cukru.
Ja som ho nedávala.


Ako som už písala v úvode a nakoniec som to tak aj nafotila, prílohy môžu byť rôzne.
Ja pre seba som zvolila celozrnné penne a posypala som si to parmezánom.
DM opekané toastíky s olivovým olejom a cesnakom a k jednej porcii bola ryža a našla som aj olivy na úplný záver. 
Toto jedlo je bomba a vravím to s plnou vážnosťou, veľká fajnotka. 

Špagety s mäsovou omáčkou – netalianske

Pred nejakými piatimi rokmi,  Môj Dobrý Manžel sledoval taký seroš, ktorý mapoval rôzne rodiny a skupiny ľudí v Amerike, ktorí čakali na súdny deň. Ten súdny deň mohol mať rôzne podoby.
Buď globálny konflikt, alebo globálna klimatická katastrofa, ktorá mala rôzne dopady na civilizáciu.
Vždy zničujúcu.
Prestala fungovať funkcia štátu, prírodné zdroje boli zamorené, po svete sa potulovali hordy, ktoré vraždili, aby si zabezpečili prežitie.
Apokalypsa.
Každý diel pojednával o inom človeku, respektíve rodine a pripravoval sa na katastrofu, v ktorú on veril.
Zaoberali sa tým normálne , seriózne. Nikto si z nich nerobil srandu, nikto nespochybňoval ich konanie.

Mávala som z toho zlé sny a odmietala som sa na to pozerať pred spaním v posteli, ako si DM, určite potajomky myslel.
No v živote som sa tak nebála, ako v tom období.
Ja som duša dôverčivá a verím všetkému, čo mi kto povie.
A tak som raz,  s vážnou tvárou,  pristúpila k DM a pýtam sa, že čo by sme mali urobiť, v tejto neistej dobe, aby sme aj my boli  pripravení. 
A DM mi s vážnou tvárou povedal :
„Urob nejaké základné zásoby potravín tak, aby nám vystačili povedzme na mesiac. Urob si zásobu liekov tak, aby si ich mala aspoň na tri mesiace. Kúpime nejakú vodu a kúpime bandasku na benzín. A kúpime aj takú nepriepustnú igelitovú vložku do vane, a keď bude treba rýchle napustíme vodu do vani aby sme mali zásobu.“
Vôbec neviem, či si robil zo mňa srandu, ale urobila som ako kázal.
Mala som chvíľu problém zistiť , ako sa povie po nemecky  „nepriepustná igelitová vložka do vani, na zachytenie zásoby vody“, ale našla som a i kúpila.
Aj som si lieky naškrečkovala.
Pravda je taká, že za tie roky som úplne zabudla, kde som odložila tú vec do vani. Kým by som ju našla, tak by bolo po tečúcej vode. Určite som ju odložila na nejaké,  úplne logické miesto a tam je jej dobre.
Z naškrečkovaných liekov som odoberala, keď sa mi nechcelo chodiť pre obnovenie receptu, ale tak tie v zásade stále mám, pretože dostávam predpisy na tri mesiace.
Pitná voda je stále v pivnici. Päťročná síce, ale tej sa hádam nič nestane.
No a potraviny.
Tak čo by ste nakúpili, aby to vydržalo. Ja som išla hlavne po mäsových konzervách. 
No aspoň 15 som kúpila, takých tých veľkých, pol kilových. A aj som si normálne predstavovala, že ako ich budeme jesť, keď nebude voda, elektrika , plyn a po uliciach sa budú preháňať šialený Mad Maxovia.
Odložila som ich do najzadnejšieho kúta v špajzičke, naukladala na seba a tešil ma pohľad na ne a hrialo vedomie, ako som pripravila svoju rodinu na apokalypsu.
Ako sme stále v Mníchove a nemôžeme cestovať , tak sa nám stále zapratávajú priestory v kuchyni, pretože len dokupujem a dokupujem.
A ten roh zaprataný polkilovými konzervami som začala nutne potrebovať na niečo iné, aktuálnejšie. Napríklad nemala som kde popchať fľaše s alkoholom, ktoré budú vraj skvelé ako výmenný artikel v apokalyptickom období. To hovorilo v tom seriály.  Som zvedavá, kto by vymenil tri konzervy za fľašu vaječného koňaku, ale no dobre..
A tak som započala revíziu.
Takže najprv som okamžite vyhodila tie, ktoré boli po záruke viac ako dva roky.
Čo boli po záruke rok, som nechala na zhodnotenie DM.
A tie čo boli po záruke len niekoľko mesiacov, tak tie som vyložila, aby som ich minula.
Nebála som sa, žeby s nimi niečo bolo.
Z mojej zásoby na apokalypsu ostali 2 konzervy.
A tým pominie záruka v priebehu tohto roku. Takže aj tie som už vyložila na míňanie.
Tak Vám poviem.
Ak dnes nastane skaza sveta biblických rozmerov, nemáme konzervy, sme nepripravený a ja som zlyhala ako strážkyňa kozuba.
Otvorili sme tú konzervu, čo bola po záruke rok.
No úplne normálna bola. Nádherne voňala a krásnu farbu mala tá hruda mäsa v nej.
Bolo  to bravčové zaliate v bravčovej masti. Ešte aj tá masť voňala.
A tak som sa podujala urobiť špagety v mäsovej omáčke z rok prejdenej konzervy. 
Robievame túto omáčku z lunchmeatu, teda DM ju robieval, on ma na ňu naviedol.
Pred revolúciou  sme u nás doma špagety s omáčkou nepoznali. Ja neviem, či sa to varievalo, pretože ja si to vážne nepamätám.
Ešte ako mladí nájomníci v našom novom paneláku, sme sa často, susedia, medzi sebou navštevovali. Mali sme všetci malé detičky a tie sa spolu hrali a my sme mali svätý pokoj na besiedku.
A raz som bola u susedovcov Serváčkovcov, kde sme rozoberali, ako sa asi robí taká omáčka na špagety.
Alenka chcela udusiť normálne mäso, ktoré nakrája na menšie kúsky. Jej manžel Igorko oponoval, že to musí byť mleté mäso, že ako by tie kocky mäsa v šťave na tom držali.
Ja som vôbec nemala predstavu a len tak odboku som povedala, že čo keby sa rozvarila paštika nejako, aby z nej vznikla omáčka.
Normálne sme o tom aj zauvažovali.
To je jedna taká moja spomienka na špagety.
Druhá spomienka je taká, že vo vedľajšom paneláku bývala rodina môjho bratranca. 
Aj s nimi sme hocikedy besedovali.
A raz keď som k nim prišla, tak Mica mi vraví, že si ide urobiť špagety, že jej prišli nesmierne na chuť.
A uvarila špagety, dala do nich kocku taveného syra Unikát, rozmiešala, aby sa rozpustil a zamiešala ešte kečup.
Normálne som si to robievala roky takto, lebo mi to zachutilo.
Jediné talianske jedlo kedy som vtedy poznala bola „milánska polievka“ , čo bola obyčajná paradajková, do ktorej bol nastrúhaný nejaký eidam, a ten tam bol v tanieri usadený v jednej hrude,  na dne taniera a dal sa zjesť jedine,  keď sme tú polievku lyžicou vyjedli a na dne taniera sme ten syr lyžicou pokrájali.
Pizzerie, internet, zahraničné dovolenky neexistovali. 
Bože keď si na to spomeniem.
Takže sa dohodneme, aby pravoverní milovníci talianskej kuchyne neupadli do kómy, toto vážne vážne vážne nie sú talianske špagety.
A ak ich odmietate a priori, moja škoda to nebude.





 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na dve až tri porcie omáčky budeme potrebovať :

Polkilová mäsová konzerva vo vlastnej šťave v čo najväčšej kvalite
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
bobkový list
2 polievkové lyžice oleja
2 papriky
2 zdravé stopky rapíkatého zeleru
100 ml pasírovaných, alebo drvených paradajok 
(môžeme nahradiť plnou lyžičkou paradajkového pretlaku)
tvrdý syr na strúhanie
nasekaná petržlenová vňať


Postup

Do hlbokého kastróla dáme rozohriať olej , pridáme bobkový list, na veľmi malé kúsky nasekanú  očistenú cibuľu a rozdrvené tri cesnakové strúčiky.
Pokiaľ sa nám na miernom plameni dusí základ, vezmeme konzervu.
Ja otvorím aj vrchné aj spodné viečko , tak sa mi mäso najlepšie vyberá.
Očistíme ho od tuku a šťavy a tú preložíme do hrnca, kde sa dusí základ.
Mäso nakrájame na malé kocky a položíme na základ.
Premiešame a necháme dusiť.

 

Hneď potom,  očistíme a umyjeme papriky a zelerové stopky. 
Papriku nakrájame na menšie pásiky a zeler na polmesiačiky.
Pridáme do hrnca a premiešame.
V tejto fáze som videla, že som mala konzervu, ktorá sa volala „bravčové mäso v masti“
Tej masti bolo toľko, že som ju musela zliať. 

Nechala som ju znovu stuhnúť a na druhý deň mal Dobrý Manžel hody, keď si ju natrel na chleby . Nakrájala som mu na to veľa cibule, nebolo treba ani opaprikovať a  okoreniť, pretože bola plná chutí z toho, ako som v nej všetko dusila. Tak pribudol DM ďalší klinec do rakvy jeho koronárneho systému.
Pridala som zeleninu.
Ten stopkatý zeler nikdy nevynechávam. On má takú chrumkavú konzistenciu a dáva tomu ohromne dobrý pocit pri jedení. O chuti ani nehovorím.


Priliala som pasírované paradajky. Mala som asi 100 ml a stačilo.
S tekutinou opatrne, pretože nechceme mať z toho polievku, alebo prílohovú omáčku.
Miesto pasírovaných, môžete dať aj čerstvé paradajky. V tom prípade ich dajte zarovno z mäsom a radím ich pred tým obieliť. 
Necháme na jednu bublinku prevrieť a hneď vypíname.
Nakoniec prelistujeme strúčik cesnaku. Všetko trvá maximálne 15 minút.


Ja podávam tak, že uvarené špagety dávam priamo do omáčky, vymiešam a rovno podávam. 
Až na tanieri nastrúham syr a posypem bylinkami.
Špagety dávam priamo do omáčky len v prípade, že sa idú rovno jesť a hneď sa aj všetky zjedia.
Tak.


Cestoviny na spôsob all’Amatriciana

 

Znovu také jedlo, ktoré bude hotové, kým sa dovaria cestoviny.
Dlho predlho som sa hrabala v diskusiách pod receptami na túto omáčku.
A viete čo? Slová nesmrteľnej slečny Marplovej o tom, že „ľudská povaha, je všade na svete rovnaká“, musím povedať, že sú vskutku, ale vskutku pravdou, pravdúcou.
Ja som si myslela, že také jalové a plamenné diskusie, sa diali iba pod receptami na topreceptoch, alebo varechy.  A ono nie.
A keď si spomeniem, aké sme boli všetky akurátne kuchárky a keby sme dali do nejakého jedla bujónovú kocku, tak ten desaťlitrový hrniec jedla môžem rovno vyliať, lebo by som do rána umrela a naviac to jedlo je nechutné a ble ble ble a vypadajú nám po ňom všetky vlasy, zuby a narastie nám na chrbte hrb.
A hranie sa na slovíčka, to bola tiež fajnota.  TOTO nie je sviečková na smotane, TOTO je hovädzie na divoko.  Rozdiel spočíval v tom, že v jednom boli štyri guličky borievok naviac.
Jeda moja a tie česko-slovenské hádky o akurátnosť buď slovenského, alebo českého národného jedla. To človek nadobudne pocit, že halušky dokáže uvariť jedine Slovák a guláš s knedľou jedine Čech.
Čo Vám budem hovoriť, nemyslite si, že ja som sa takýchto flame war nezúčastňovala.
Ojooooj,  nieže nie.
Chvalabohu človek sa časom posunie ďalej, akurát je dôležité aby sa neposunul do niečoho horšieho, ale stále do lepšieho. Je pravda, že kedysi som hádam bez bujónu ani nenavarila, ale je to asi len vec zvyku. Ako som pred neviem…možno 15 rokmi naposledy použila bujón v nejakej podobe, tak odvtedy používam len vodu. Možno na rukách jednej ruky by som vedela zrátať, žeby som ho použila odvtedy.  Ale zase sa už  vôbec nepozastavujem nad niekým, čo ho používa. Je to jeho vec. Naviac, takto boli naučené variť hlavne naše mamky, generácia čo už ide po mne, napríklad moja dcéra, tak oni si už od tých bujónov nejako odvykli. Nech je Pohlreich aký chce, ale osvetu urobil skvelú.
A vrátim sa k tomu receptu.
A takto sa vedia zhádať a trieskať do stola aj v Taliansku, aj v Amerike a Bože odpusť, aj na Britských ostrovoch. Ale musím hneď doplniť, že hádku začínali vždy Taliani, pretože oni si predsa nenechajú przniť svoj recept. Alebo sa hádali takí, čo mali otca koňa brata syna, a ten mal za švagrinú tretiu adoptovanú dcéru,  štvrtého vikomta z Lombardie a táto bola vydatá za jeho susedy syna a ten mal pestúnku, čo jedávala taliansky chlieb.  A preto vie veľmi dobre, ako sa toto jedlo má variť.
Ale niektoré argumenty som uznala.
Napríklad. Veľké námietky boli proti používaniu chilli papričiek a na veľa na veľa pripustili , sladkú chilli papričku, ale len možno dva tri krúžky. na zvýraznenie chuti, V žiadnom prípade nemajú byť pálivé. Odôvodnili to tým, že toto je all Amatriciana  a pálivá omáčka sa volá Arrabiata a podáva sa s penne.
A keď sa zamyslíme, tak to dáva dokonalý zmysel. To je ako keď sa klasické halušky podávajú so syrokrémom . Fajn jedlo isteže. Ale pochybujem, že to niekedy jedli naši predkovia. Niekto kto je slabšej povahy, by to nevedel možno vôbec predýchať.
Alebo normálne múčne halušky, čo sa robia k perkeltu, alebo paprikášu. Tak tieto by sme posypali bryndzou, omastili škvarkami a nazvali ich furmanské halušky. Blbé nie? A tak sa asi zdá smiešne Talianom keď natrepeme do omáčky Amatriciana  celú pálivú papričku a uvaríme si k tomu farfalle.
Dobre, tak som vylúčila teda pálivé papričky.
Čo bolo horšie, nevedeli sa dohodnúť na cibuli a cesnaku. Pretože cibuľa a cesnak sa dáva v strednej časti Talianska, inde ani  nie. Ach Bože, to sa išli tí Taliani samotní medzi sebou uštekať.
Ja som sa rozhodla že nedám  ani ani.
Niekto fŕkal bielym vínom, niekto nefŕkal.  A peklo veľké okolo toho. Ja som išla tou cestou, že to čo spôsobilo nejakú diskusiu som vylúčila
Takže u mňa bez bieleho vína. Ale zase ak budem mať nabudúce nejaké po ruke, tak frknem. čo žeby nie.
Táto omáčka sa podáva sa cestovinou bucatini. Bucatini sú o trošku hrubšie ako špagety a majú v sebe otvor. Ale nie sú to makaróny. Bucatini majú ten otvor akoby prepichnutý dlhou ihlou. A makaróny ho majú omnoho väčší.
V Mníchove dostanem hocijaké cestoviny, ale ja neviem, či nemám na bucatini šťastie, alebo čo. A tak som pristúpila k tomu, že som ich nahradila cestovinou maccheroncini.
No a podľa mňa najzávažnejší prečin, ktorý urobím voči tomuto tradičnému talianskemu receptu je ten, že nepoužijem syr Pecorino, ale Grana Padano.
Pecorino je ovčí syr a vadí mi strašne jeho chuť, nemôžem ju, skrátka nemôžem. Tak som dala moju obľúbenú kravskú Granu.
Prečo píšem o tých rozdieloch. Ak mi niekto v duchu starých Topreceptov, alebo Varechy príde sem napísať TOTO nie je all Amatriciana, Tak mu odpíšem : Nie je, no a čo. Keď sa nevedia na jeho najpravejšom recepte dohodnúť sami Taliani, tak sa jedna Slovenka kvôli tomu nezblázni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Omáčka na tri až štyri porcie

3 polievkové lyžice olej
200 gramov údená dobre prerastená slanina
800 gramov konzervované krájané paradajky
1 polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička mletá údená paprika
1 čajová lyžička sušený práškový cesnak
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
sekaná petržlenová vniatka

Na dokončenie :
cestoviny buccatini (ja som dala maccheroncini)
tvrdý strúhaný syr pecorino (ja som dala grana padano)

 

Postup

Ak máte čerstvé domáce paradajky, tak ich najprv ošúpeme (ponoríme do vriacej vody na pár minút a následne ochladíme v studenej vode a pohodlne stiahneme šupku).
Olúpané paradajky prekrojíme, odstránime mokrý stred a hmotu nakrájame na kocky.
Ja čerstvé domáce paradajky nemám a tak používam tie konzervované
Slaninu pokrájame na hranolčeky.
Slanina by mala byť údená a dobre prerastená.  Vyhovovala by aj povedzme oravská, ale tá je len zaúdená na povrchu a necítiť to.  Asi je aj varená vo vode, pretože dosť prská. Skrátka lepšia by bola klasická údená , dobre mäsitá.  Ak použijeme tú oravskú, dala som do rozpisu aj údenú mletú papriku, aby to dostalo aspoň akú takú údenú vôňu a chuť.
Dáme variť cestoviny podľa návodu na obale.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vhodíme naň kocky údenej slaniny. Nevyškvaríme ju, necháme ju len jemne zozlatavieť.
Dierkovanou podberačkou ju vyberieme a dáme bokom.
Na výpek dáme krájané paradajky, osolíme , okoreníme a necháme redukovať nejakých päť minút.
Pridáme slaninu, nasekanú petržlenovú vniatku, sušené talianske bylinky a údenú mletú papriku.
Premiešame, dochutíme ak treba. Ja som pridala lyžicu cukru.
Vmiešame uvarené a odkvapkané cestoviny.
Nakoniec hojne posypeme strúhaným syrom.

Cestoviny rigatoni so šťavnatými klobáskami v červenej omáčke

 

Svätou pravdou je, že keď pristupujem k receptu, ktorý nepoznám musím premýšľať nad tým, či v surovinách, ktoré uvádza, nie je nejaký nezmysel.
Aj tie najoverenejšie stránky, niekedy urobia chybu. Stačí jeden preklep a sranda je na svete.
A stáva sa to aj mne. Pokiaľ mi napíše niekto, že sa mu nezdá to a to , niet vďačnejšieho človeka na tejto zemi, ako som ja. Horšie je keď sa niekto spoľahne na vyskúšaný recept , je tam chyba a nešťastie je na svete.
Raz mi písala mladá pani, že miesto makovej plnky, ktorú robila podľa môjho receptu, mala makové mlieko. Bola veľmi nahnevaná a právom. Sľúbila deťom makový koláč a keďže už nemala viac maku a obchod zavretý deti boli sklamané. Už neviem ktorý to to bol koláč, ani presne  o akú chybu,  pri množstve mlieka,  som urobila . Chybu som opravila a hanbila som sa ako jeden pes.
Spomenula som si na túto pani , keď som varila tento recept.
Videla som ho na kanále Tasty na youtube a uložila si ho už dávnejšie na vyskúšanie.
Keď sme sa po pol roku presťahovali z vidieckej chaty naspať do Mníchova, bolo to božie dopustenie.
Ja som nevedela čo skôr.
Prekračovala som hory batožiny, potravín, notebookov,  nazhromaždenej pošty.  Na balkóne na mňa kričali neošetrené rastliny, z bytu zaprášený nábytok. Bolo treba vytriediť sezónne veci, preobliecť jesenné obliečky a neustále prať a vešať.  Do toho dve dezorientované mačky. To bolo strašné.
A jesť bolo treba.
Varila som tak, aby to bolo čo najmenej prácne a toto sa mi videlo také , že s tým nemusí byť oštara.
Aj keď som mala toho veľa, tak som si aspoň zbežne prečítala reakcie ľudí, čo to už uvarili  a každý písal, že musel pridať vodu a že to museli zjemňovať.

Tak som premýšľala, že kde je chyba a našla som to. V pôvodnom rozpise písalo, že sa má použiť 340 g paradajkovej pasty (pretlak). To je skrátka strašne veľa. Buď bol preklep v gramáži, alebo v surovine a nemal sa použiť pretlak, ale pasírované paradajky.
Keď som si pustila video tak tam použili paradajkový pretlak a keďže som pasírované paradajky aj tak nemala, tak som išla do toho pretlaku s tým, že dám veľkú polievkovú lyžicu.
Keď premýšľam nad tými ľuďmi, čo išli podľa predpisu, tak absolútne netuším, čo im z toho vyšlo.
A podľa toho čo som čítala, tak ich išlo podľa toho dosť veľa.
Takže dávajte si vždy pozor na to, pokiaľ ešte nemáte odhad a skúsenosti, jedna rada.
Niky nedávajte suroviny, naraz, ale postupne.
Postupne zašľahávajte puding do masla, postupne prilievajte tekutiny, postupne pridávajte navážené suroviny a pozerajte čo vám z toho vychádza.
Tí ľudia neurobia tie chyby náročky. Stávať by sa to nemalo, ale proste sa to stane.

Cas pripravy Čas prípravy:   30 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    3 až 4 porcie

Suroviny:

5 bravčových klobásiek na opekanie
350 g cestoviny rigatone

Na omáčku :
3 polievkové lyžice olej
1 veľká cibuľa
5 cesnakových strúčikov
1 veľká lyžica sušených talianskych byliniek (oregano, bazalka, petržlen a podobne)
1 naozaj veľká polievková lyžica paradajkový pretlak, cca 80 g
400 g konzervované paradajky v kockách
2 veľké polievkové lyžice syr grana padano, alebo parmezán
200 g čerstvý špenát
soľ, čerstvo mleté korenie
horúca voda na dolievanie

Postup

Ja keď varím omáčku  na cestoviny, tak vždy dávam variť najprv vodu, v ktorej budem variť tie cestoviny. Keď pozerám talianskych kuchárov v akcii, tak to tak robia a omáčku podlievajú práve tou vriacou vodou, v ktorej sa varia cestoviny.
Takže dáme variť vodu.
Do naozaj hlbokého kastróla dáme rozohriať olej.
Čerstvé klobásky dobre opečieme do zlato hneda zo všetkých strán a odložíme bokom

 

Do výpeku pridáme drobné kocky očistenej cibule a plátky cesnaku. Restujeme do sklovita a voňava.
Pridáme sušené talianske bylinky. Ja ich kupujem už miešané, ak nemáte miešané, tak pridajte po lyžičke sušené oregano, bazalku, petržlenovú vňať.
Všetko poriadne premiešame.
Pridáme paradajkový pretlak, znovu miešame.
Vzniká nám celkom hustá konzistencia. Tú nariedime  naberačkou horúcej vody , premiešame a pridáme konzervované nasekané paradajky.
Opečené klobásky nakrájame na kolieska a vložíme do omáčky spolu so syrom.

Premiešame a ak treba nariedime horúcou vodou z variacich sa cestovín.
Ak cestoviny nevaríte, tak stačí voda z rýchlovarnej kanvice. Čo už.

Prikryjeme pokrievkou a dusíme nejakých desať minút.
Po tejto dobe všetko skontrolujeme a pridáme umyté špenátové listy.


Preto som pripomenula ten hlboký kastról, lebo kým ten špenát neľahne, tak je toho za plný hrniec.
Opatrne premiešame, špenát so syrom,  zapracúvame do omáčky.
Teraz po pridaní grany a špenátu budete vidieť akú máte konzistenciu omáčky. Ak je veľmi hustá, tak pridajte horúcu vodu, ak sa Vám zdá pririedka, tak pridajte granu.
Podľa chuti osoľte a pridajte čerstvo drvené korenie.

 


Do omáčky vmiešame uvarené cestoviny a podávame.
Tiež som si všimla, že Taliani k akémukoľvek jedlu podávajú čerstvý chlieb, alebo kúsky bieleho pečiva. Keď dojedia svoju porciu , tak tým chlebom povytierajú tanier. Ani jeden sa to nerozpakuje urobiť a v tomto prípade nám tie kolieska bagety, urobili výbornú službu.
Na ten biely čerstvý chlieb, alebo bagetu nezabudnite a pridajte ich na stôl.

Dobrú chuť.

Zeleninová omáčka s mletým mäsom

Dnes nemám vôbec dobrý deň, na ktorý sa neteším.
Idem tepovať koberce.
Keď sme zariaďovali pred 7 rokmi náš byt, tak sme ani len nechyrovali o tom, že budeme mať dve čierne mačky.
Smotanový koberec pri tých pĺznucích beštiách, bola tá najhoršia možnosť, ktorú som mohla na tú podlahu prestrieť. A to pekne od steny ku stene.
Pokojne som mohla kúpiť aj koberec z bieleho zamatu, pretože tento čo máme by sa mu vyrovnal.
Keby som to len tušila, tak  štýl zariadenia zvolím úplne iný.
A to prosím pekne, sme ho položili na drevené parkety.
Usúdili sme, že vybrúsenie tých parkiet nás vyjde drahšie, ako nový koberec.
Bola som najmúdrejšia a tak som presadila smotanový koberec a k tomu sme dali urobiť nábytok na mieru, čo k nemu farebne ladí.
Keby sme hneď  dali ten koberec dolu a dali tie parkety vybrúsiť, tak by to vyzeralo strašne.
Nie je to  nábytok, ktorý sa farebne hodí na drevené parkety a bolo by to ako päsť na oko.
A tak som , po adoptovaní mačiek, ako prvé, pokorne vytiahla starý, klasický vysávač. Automatický robík to neutiahne a ten používam, len na každodenný očistný rituál.
Chlpy, stopy po zablatených labkách, rozvlečený piesok, kúsky novín, pierka z mažoretkových paličiek, tak to jedine tým starým, dobrým vysávačom.
No a museli sme dokúpiť aj tepovací stroj.
Pretože smotanový koberec je nesmierne zákerná vec nášho bytu, aj bez tých dvoch mačiek. A to ho máme naťahaný v celom byte.
Našťastie som mala toľko rozumu, že v chodbe je koberec tmavý.
Chcem zdôrazniť, že ešte aj v tej chodbe máme  koberec od steny k stene a na ňom položený vstavaný nábytok.  Na parketách.
Mám čo som chcela.
A keď mi včera padla na zem lyžička od kávy,  a na tom smotanovom koberci to vyzerá, ako keby som tam prinajmenšom stúpila gumenou čižmou, v ktorej chodím do hnoja, padlo rozhodnutie.
Dnes idem tepovať.
Nemyslite si, že by som si to nerada uľahčila,  a vanišom   na koberce,  neprekefkovala len ten fľak.  Ten smotanový koberec je vážne děvka proradná.
Ono by to bolo poznať.
Buď by som musela na kolenách vykefkovať do stratena dva metre štvorcové, alebo to zobrať z gruntu.
A tak to beriem z gruntu a čakám kým udrie ôsma hodina.
V Nemecku sa začína o ôsmej ráno. Garantujem Vám, že tu Vás smetiari zobudia až po ôsmej.
Náš činžiak je postavený po druhej svetovej, takže byty sa tu renovujú pomerne často.
Ja mám vážne pocit, že chlap s vŕtačkou čaká, ako na štartovacej čiare, opretý o stenu a úderom celej, tú vŕtačku zapne.
A vypne ju o na pravé poludnie a zapne ju presne o tridsať minút.
Hodinky si môžete nastavovať.
Raz sa to ale vymyklo a  v niektorom byte, buchotať začali už o siedmej ráno. Vec neslýchaná. A potom som videla dve dodávky. V jednej boli robotníci, v druhej materiál. A tie dodávky boli z Maďarska.
Nebojte sa, po týždni začali buchotať, ako sa patrí, presne o ôsmej.
To si teda dovolili dosť, budiť mníchovských spoluobčanov.
A prišli aj policajti a dostali pokutu za tie dve dodávky. Parkovali kade-tade, nemali povolenie a všetky tie veci okolo.
Bohvie ktorý sused ich natrel.
No a je už deväť minút po ôsmej. Idem sa teda realizovať a urobiť ten smotanový koberec čistým

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

200 g mleté miešané mäso
3 sardely
1 červená cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 malá červená paprika
1 malá žltá paprika
1 menší petržlen
1 hrubší výrez zo zelerovej hlavy
pár ružičiek brokolice
hrsť čerešňových  paradajok
hrsť čiernych olív
250 ml pasírované paradajky
bobkový list
soľ, čerstvo drvené korenie
cukor + balsamico na dochutenie
3 polievkové lyžice olej

Postup

Zeleninu očistíme, ošúpeme, obielime poumývame.
Všetko nakrájame na vhodnú veľkosť. Paradajky rozkrojíme.
V kastróle rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso. Opekáme ho dovtedy, kým nie je zo všetkých strán hnedé a rozpadnuté.
Mäso rozhrnieme do strán a pridáme cibuľu a cesnak a orestujeme.
Všetko zmiešame.
Pridáme sardely.
U nás sardely kupujeme na kilá. Dobrý Manžel ich miluje, ale verím, že  to nie je komponent ktorého ste doma fanúšikom a možno by bola pre Vás vhodnejšou náhradou , trebárs sardelová pasta. Stačila by asi malá lyžička.

No a postupne pridávame zeleninu a bobkový list.  Prilejeme hrnček horúcej vody a pasírované paradajky.
Pridáme malú lyžičku soli, malú lyžičku cukru.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Necháme veľmi mierne bublať nejakú polhodinu.
Podľa chuti ešte okoreníme, a prípadne osladíme alebo pridáme ešte balsamicový ocot.
Nakoniec vložíme čierne olivy bez kôstok.

Podávame s cestovinami.

 

Cannelloni plnené bazalkovou ricottou, zapečené v omáčke

Na Vianočné sviatky sa chystáme do BB. Pri tejto príležitosti likvidujem všetko čo je v chladničke. Ricottu som mala pôvodne určenú na iný účel, už si vôbec nepamätám čo som chcela z nej urobiť.
Minúť som ju musela a tak som si našla tento recept. Je to recept, ktorý evokuje leto, dovolenku, Taliansko, more, biele víno.
Nič z toho teraz doma nemám.  Len ten recept a ricottu a posledné cestovinové rúry.
Dobrý Manžel ofrflal, to som vedela. Ale svorne sme to zjedli a mne to chutilo a DM neprekážalo, že to bude mať aj na obed.
Takže áno, za mňa áno.
A som si istá, že keby tu bola Dobrá Švagriná s Julkou, tak nám sa ani neujde. A rozhodla som sa, že budúcu sobotu, keď budeme robiť v Selciach klobásy, tak im dvom toto uvarím.
No a čo sa týka ricotty. Je to taliansky prírodný syr. Nie, nie je to ani tvaroh, ani lučina. Ricotta nemá žiadnu chuť a tvaroh a podobné termizované smotanové syry sú kyslasté.  Samozrejme nevylučujem, žeby sa tou lučinou nedala,  táto moja náplň,  nahradiť.

Cas pripravy Čas prípravy:   60 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  hlboký pekáčik 25 x 25 cm

Suroviny:

Na náplň :
500 g ricotta
šťava z polovice citróna
2 strúčiky cesnaku
veľká hrsť bazalkových lístkov
1 malé vajce
100 g detská krupička + krupička na vysypanie pekáčika
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
Na omáčku  :
1 cibuľa
2 mrkvy
1 mesiačik zeler
1 malý petržlen
veľká ružička brokolica (ak máte)
400 g konzerva kúskovaných paradajok
500 ml voda, alebo ak máte tak dobrý vývar

maslo na vymazanie pekáčika
3 polievkové lyžice olej
2 hrudky mozzarelly
cannelloni

Postup

Bazalku nasekáme na kúsky a cesnak ošúpeme.
Ricottu vymiešame s malým vajcom a citrónovou šťavou. Ochutíme ju soľou, korením. Pridáme nasekanú bazalku a prelisujeme k nej cesnak.
Nakoniec zahustíme krupičkou a odložíme bokom.
Pripravíme si omáčku.
Zeleninu očistíme a nasekáme na drobné kocky.
Mala som poruke aj brokolicu, tak som pridala aj tú. Môžeme pridať hocičo zeleninové čo máte, napríklad trochu hrášku, malý kaleráb a tak.
Na rozohriatom oleji podusíme cibuľu, pridáme posekanú zeleninu a dobre prehrejeme.
Zalejeme kúskami paradajok z konzervy.
Premiešame a nakoniec zalejeme horúcou vodu, alebo horúcim vývarom.
V recepte sa uvádza 400 ml, ale doporučujem 500 ml.

 

 

 

 

Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie a lyžičku sušených talianskych byliniek.
Dusíme 10 minút.
Rúru zapneme na 200 stupňov.
Hlboký pekáčik vytrieme maslom a zľahka vysypeme krupičkou.
Náplň naberieme do plniaceho sáčku a pomocou neho plníme duté cestovinové rúry.
Rúrky kladieme vedľa seba do pekáčika

 

 

 

 

Preddusenú omáčku ochutnáme ak treba dochutíme podľa svojej chuti a vlejeme ju rovnomerne do pekáčika.
Dáme piecť.
Po 30 minútach pekáčik vyberieme a po povrchu rozložíme naplátkovanú mozzarellu.
Pekáčik vrátime do rúry a dopečieme ešte  10 – 15 minút.
Po vybratí, necháme trochu schladiť, aby všetko trochu spevnelo.

 


Porcie pokrájame a posypeme petržlenovou vňatkou.

Plnené cannelloni „primavera“

primaver hlavna

Kým som neprišla žiť pred 18 rokmi do Mníchova, tak som bežne nakupovala cestoviny v samoškách na sídlisku. Nezameriavala som sa ne ne príliš, pretože to nebola moja parketa. Dobrá Cerka , na rozdiel od iných detičiek, nemala rada špagety s kečupom a syrom. Kolienka boli u nás výnimočne, pretože sa preferoval knedlík  „ako duša“. Halušky k mäsu som robila domáce a na kapustové fliačky som som si fľaky tiež robila domáce.  Sladké jedlá som nerobievala, pretože sme mávali doma vždy nejaké mamičkine zákusky. Jedine  čo som teda kupovala boli rezance a písmenká do polievky. A aj tie rezance som začala kupovať, až vtedy keď ich mamička prestala robievať doma. Ako teraz to vidím, tie rozvaľkané pláty tenučkého cesta, porozkladaného na utierkach, aby trochu „obschlo“. Mamička ich krájala na tenko a každý rezanec bol jeden ako druhý a to som až tak rada nemala. Moja Podkonická Mama , ako sme volali starkú Betku, tak tá ich krájala na menej strojovo a boli aj hrubšie, aj tenšie. Ja ako dieťa som milovala jej polievku, plnú širších rezancov. A moja mamka to nešla prežiť. Pre ňu muselo byť všetko perfektné. Neskôr si kúpila strojček na rezance a to bola pre mňa zábava robiť ich. Tatík ten sa tiež nedal od krútenia strojčeka odohnať.  Prirobil si ho k televízoru a krútil a pozeral a nikto od neho nič nechcel a to mal rád. On mal rád vo všeobecnosti práce, pri ktorých mohol sedieť a pozerať na TV.  Napríklad žehlenie. Mamička ako cukrárka raz za týždeň priniesla  z práce plnú cestovnú tašku bielych špinavých  plášťov a nohavíc a tričiek. Jedna sada na každý deň. Plná plná šnúra na záhrade. Vôbec si nepamätám, kde sa to sušilo v zime, pretože v dome sme nemali práčovňu a tie klasické rozkladacie sušiaky vtedy ešte neexistovali, musím sa na to príležitostne opýtať. No a tatko jej tie cukrárenské oblečky všetky žehlil. To nebol materiál ľahký, ale taká ťažká biela látka a jemu bolo pritom sveta žiť. Na lavici boli na konci žehlenia  tri komíny.  Najvyšší bol plášťový, stredný nohavicový a najkratší tričkový.  No a postupne sa k tomu pracovnému oblečeniu, pridávali na žehlenie pyžamá, nočné košele,  potom normálne oblečenie a nakoniec tatko žehlil všetko. Teda všetko nie, mamička si sama žehlila sukne, šaty, nohavice a tie také komplikované veci, ktoré sa žehlili pod vlhkou látkou. Pre mňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že môj tatko žehlil . Raz podvečer sme boli na našej veľkej lúke a sušili sa sená. Na každej lúke boli susedia a skladali presušené seno do „petrencov“ aby ho nezamočila rosa. Ja som bola na jednom konci a tatík zväzoval  do batoha seno, ktoré už bolo suché a išlo už do šopy. A vtedy som si spomenula, že mamička telefonovala , aby tatko nezabudol ožehliť prádlo. A ja som na celú tú lúku zakričala….Tatíííííík, máš ožehliť práááádlo. Všetci susedia naokolo otočili hlavu a zasmiali sa. Vôbec som nepochopila, prečo sa potom na mňa obidvaja rodičia hnevali a kričali na mňa.  Nuž, v roku 1970 to asi nebolo prirodzené, aby predseda MNV žehlil prádlo. Ale aby som zase bola spravodlivá, bolo pre mňa úplne prirodzené, že moja mamička v pondelok, keď bola cukráreň zatvorená a ona mala voľný deň, kopala krompáčom rigol cez celú záhradu.
A naspäť k cestovinám.
Keď som prišla do Mníchova, musela som sa naučiť žiť s cestovinami. Dobrý Manžel nemá rád knedľu „ako duša“,  miluje kolienka, špagety na rôzne spôsoby, sladké rezancové jedlá a cestoviny s rôznymi omáčkami. No a zistila som, aký tu majú obrovský výber. A keď sme prišli do BB, tak som teda išla nakúpiť cestoviny a moji milí, pred tými 18 rokmi to bol problém. Vážne.  Niežeby nemali kolienka a špagety a makaróny a podobne. Ale  boli v hroznej kvalite. Teraz je to už úplne iné a s cestovinami nemám najmenší problém ani na SK. A to kupujem zásadne slovenské výrobky, vážne sú skvelé.
Čo sa týka talianskych cestovín, tie tiež bývajú horšie a lepšie.  Nenormálne som túžila po tých veľkých mušliach, čo sa plnia mäsom. Tak som ich kúpila  a pripravila podla receptu. Bože. Ani jedna mušľa neostala v celku, každá mala zlomený koniec, respektíve sa zlomila ešte počas plnenia. Tak som išla do špeciálneho cestovinového obchodu a zistila, som, že také kvalitné veľké cestoviny, stoja od 8 do 12 eur.  Nešla som prežiť tú cenu, niežeby som na to nemala, ale prišlo mi choré, aby som za sáčok cestovín dala toľko ako za kilo mäsa.
A možno by som také kvalitné veľké cestoviny ani nikdy nemala, keby som nemala Dobrého Synovca Kubka a jeho Maťku. Maťkin Dobrý Otčim má  na Hornej 16 , v pasáži pri pizzerke v  Banskej Bystrici malý obchodík s talianskymi potravinami. Nikdy som tam nebola , ale začala som od mladých dostávať darčeky z tohto obchodíku, za ktoré im bývam neskonale vďačná.  A tak dostanem občas aj veľké cestoviny, neviem koľko stoja u Boba, ale sú dobré, nelámu sa, držia pokope a sú skvelé.
A konečne som sa prepracovala aj k receptu. Bol v mojom nemeckom časopise a kvôli jeho názvu som išla pre radu ku mojej internetovej kamarátke Jitke, ktorá už niekoľko desaťročí žije v Taliansku so svojim talianskym manželom, synom, vnukom a celou talianskou rodinou.  Nevedela som totižto čomu sa konkrétne rozumie pod slovom „primavera“. Primavera je jedlo, kde sú ako hlavná prísada jarné bylinky, jarná zeleninka. Všetky typy receptov, ktoré mi ukazovala boli čiste cestoviny s týmito prísadami, kde tu bola syrová hoblinka. Tento môj recept,  ako budete vidieť, nie je tak jednoduchý, ale vskutku  je tam veľa jarnej zeleniny a celkove mi to evoukuje také jarné jedlo. Aby som zbytočne nemiatla pravoverných talianofilov, tak som to primavera dala do úvodzoviek, že to len akože primavera.
Jedlo je to báječné, nesmierne som si pochutila a rozhodne zaraďujem minimálne do môjho jedálnička, hoci DM, po počiatočnom sklamaní, že čo to má vlastne jesť, na záver dodal, že nemusel by to jesť každý týžden, ale na jar si toto jedlo vždy dá s radosťou. Takže poďme na to.

Cas pripravy Čas prípravy:   40 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   hlboký plech 18 x 30 (vnútorný rozmer

Suroviny:

Cestoviny cannelloni
maslo na vytretie pekáča
strúhanka na vysypanie pekáča
Na mäsovú plnku :
500 g mleté miešané mäso (v pôvodnom recepte použili teľacie)
1 žemľa odvčera
1 cibuľa
8 listov medvedí cesnak
veľká hrsť bazalkové listy
1 vajce
100 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice maslo
1 čajová lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
Na omáčku „primavera“
400 g zelená špargľa
100 g mrazený hrášok
200 g čerešňové paradajky
2 polievkové lyžice maslo
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hladká múka
100 g strúhaný tvrdý syr
400 ml sladké mlieko
1 malá lyžička soľ, čerstvo mleté korenie

Postup

Ošúpanú cibuľu nasekáme na maličké kocky, umytú a osušenú bazalku a medvedí cesnak nasekáme na drobno. . Žemľu nakrájame na kúsky.
Na rozohriatom masle podusíme cibuľu, zalejeme mliekom a privedieme k varu. Ihneď vypneme a touto zmesou zalejeme  nakrájanú žemľu v mise. Necháme poriadne vsiaknuť.
Pridáme mleté mäso, bylinky, vajce, soľ, čerstvo mleté korenie a všetko poriadne premiešame, aby nám vznikla kompaktná mäsová plnka.
Hlboký pekáč vytrieme maslom a vysypeme zľahka strúhankou.
Pripravíme si sáčok na plnenie so širokou hladkou trubičkou a naplníme plnkou.
Plnku vtláčame do cestovinových trubičiek. Ja som si na tento účel len odstrihla roh igelitového sáčka a tak som plnila. Robila som to prvýkrát v živote a spočiatku mi to išlo nešikovne, ale potom som získala grif a išlo to raz dva. Ale uznávam, že s tou trubičkou by to išlo ešte viac raz dva.
Naplnené cannelloni kladieme do pripraveného pekáča vedľa seba.

primavera cannel
Urobíme zálievku.
Čerstvej zelenej špargli odrežeme poškodené , alebo zdrevnatené  konce a nakrájame ju na 2 cm kúsky. Paradajky prerežeme.
Na panvici rozohrejeme 2 PL oleja a pridáme špargľu, paradajky a mrazený hrášok. Posolíme, pokoreníme, ja som posypala aj chilli vločkami. Všetko premiešame a necháme pod pokrievkou podusiť 5 minút. Vypneme a celú zeleninovú zmes rozložíme do pekáča na cannelloni.

primavera zelenina

V hrnci rozohrejeme maslo tak aby sa nezačalo škvariť, zasypeme múkou a miešame do hladka, aby nám múka s maslom nezmenila farbu a ostala biela.
Zalejeme 400 ml mlieka a vymiešame do hladka.  Do tejto omáčky vlejeme horúcu vodu. A necháme 5 minút slabo vrieť. Vypneme. Pridáme soľ  a čerstvo mleté korenie.
Ak máte vývar, tak miesto vody môžete použiť vývar, ale pozor potom na soľ.
Na záver vmiešame do omáčky 50 g strúhaného syra.
Omáčkou rovnomerne prelejeme do pekáča a posypeme povrch syrom , ktorý nám ostal.
Pripravený pekáč vložíme do predohriatej rúry na 200 stupňov, trošku stiahneme teplotu a pečieme 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.

primavera po upeceni
Po upečení necháme vychladnúť .
Hotové porcie môžeme posypať kolieskami jarnej cibuľky a lupeňmi zelených šalátov

primavera hlavna

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Cestoviny s klobáskovou náplňou a brokolicou

cestoviny hlavna

 

irsky17. marec je  Deň Sv. Patrika a vtedy sa v Írsku všetko zafarbí na zeleno. A nielen v Írsku, ale všade na svete kde žijú aspoň dvaja ľudia írskej národnosti. Jedia sa zelené jedlá, pije sa zelené pivo, oblieka sa v zelených farbách a ráno po bujných oslavách majú všetci zelené tváre.  V Mníchove býva každý rok pochod z príležitosti tohto dňa a je to veselé, chodili sme len na ten pochod, do IrishPubov by sme sa nedostali a pri všetkej úcte, nemali by sme tam ani odvahu vstúpiť :-). Potom sme tieto pochody prestali sledovať a začali sme len variť na zeleno a na zeleno to bude aj na Zelený štvrtok, ktorý tento rok vychádza na 29. marec. Takže Írčania : Všetko najlepšie ku Dňu Sv. Patrika.
No a k samotnému receptu, ktorý z tejto príležitosti varím.
Moja Dobrá Cerka je gazdiná a som na ňu patrične hrdá. K perkeltu a paprikášu nevarí kolienka ale nahádže prílohové halušky.  Buchty na pare nekúpi mrazené, ale si ich dá vykysnúť,  palacinky nekupuje v prášku a puding uvarí a nekúpi ten zakonzervovaný stabilizátormi. A keď varí fazuľovú, tak si fazuľu    poctivo namočí a nekupuje tú v konzerve. A sviečkovú varí minimálne raz za mesiac a halušky s bryndzou hádže raz za dva týždne. A občas príde z práce  a len tak,  z pasie o ôsmej večer upečie koláč na raňajky.  A každé ráno spoločne  raňajkajú ako rodina s detičkami za stolom.   A popri tom musí podávať tvrdé pracovné výkony a mať doma dve malé deti a z toho jedného autíka nie je nič ľahké. A tak spolu s Dobrým Zaťom bojujú a snažia sa byť normálnou rodinou. A chvalabohu sa im to darí.  Občas ale chcú obidvaja jednoducho vypnúť a tak si svoje povinnosti uľahčia ako vedia. DC mi minule povedala, že nie je schopná variť z polotovarov práškových, konzervovaných, ale žeby rada skúsila niečo z čoho by nemala pocit že je zlá gazdiná. Tak som sa snažila pohľadať niečo , čo by uľahčilo prácu z varením. Neviem či som ju pochopila správne a hľadá niečo takéto…v každom prípade, jedlo je fajné fajné fajné. Ja viem, že stále len vychvaľujem čo uvarím, ale ja som si na tomto nenormálne dobre pochutila a bolo to naozaj uvarené raz dva. Keby som nechcela variť cestoviny v tej istej vode, čo som varila brokolicu, tak by bolo jedlo hotové za čas, za ktorý sa uvaria cestoviny.

 

Cas pripravy Čas prípravy:  15 minút + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 veľké porcie

Suroviny:

350 g brokolicové ružičky
200 g neúdená klobáska na grilovanie
2 cesnakové strúčiky
štipľavá paprička
3 PL olivový olej
200 g kvalitné cestoviny

cestoviny suroviny

 Postup

 

Brokolicu rozoberieme na ružičky. Hlúb som nedávala, ale nevyhodila som ho, urobím si ho ako prílohu k nejakému mäsu.
Ružičky dáme variť do osolenej vody,  nevarte dlho.  Brokolica by mala byť správne  al dente uvarená do 10 minút od začatia varu Pokiaľ preferujete brokolicu úplne mäkkú,  tak varte dlhšie.
Kým sa varí brokolica, ošúpeme cesnak, naplátkujeme ho a nakrájame jemné prúžky pálivej papričky. Dáme do hlbšej panvici rozohriať olej a orestujeme papričku a cesnak. No a nakoniec do panvice rozdelíme klobáškovú náplň, ktorú sme vytlačili z črievka.

cestoviny klobasky

 

Poriadne to premiešame a orestujeme.
Do panvice dáme odkvapkanú brokolicu a znovu všetko premiešame a vareškou poprípade presekneme väčšie ružičky.

cestoviny omacka
Akonáhle vyberieme z vody brokolicu, do tej istej vložíme obľúbené cestoviny a uvaríme ich.
Po uvarení ich vložíme do panvice, všetko premiešame. Mne sa zdalo, že to mám trochu suché, tak som to poriadne vykropila ešte vodou, v ktorej sa varila brokolica a cestoviny.

Uložiť

Uložiť