Špagety s mäsovou omáčkou – netalianske

Pred nejakými piatimi rokmi,  Môj Dobrý Manžel sledoval taký seroš, ktorý mapoval rôzne rodiny a skupiny ľudí v Amerike, ktorí čakali na súdny deň. Ten súdny deň mohol mať rôzne podoby.
Buď globálny konflikt, alebo globálna klimatická katastrofa, ktorá mala rôzne dopady na civilizáciu.
Vždy zničujúcu.
Prestala fungovať funkcia štátu, prírodné zdroje boli zamorené, po svete sa potulovali hordy, ktoré vraždili, aby si zabezpečili prežitie.
Apokalypsa.
Každý diel pojednával o inom človeku, respektíve rodine a pripravoval sa na katastrofu, v ktorú on veril.
Zaoberali sa tým normálne , seriózne. Nikto si z nich nerobil srandu, nikto nespochybňoval ich konanie.

Mávala som z toho zlé sny a odmietala som sa na to pozerať pred spaním v posteli, ako si DM, určite potajomky myslel.
No v živote som sa tak nebála, ako v tom období.
Ja som duša dôverčivá a verím všetkému, čo mi kto povie.
A tak som raz,  s vážnou tvárou,  pristúpila k DM a pýtam sa, že čo by sme mali urobiť, v tejto neistej dobe, aby sme aj my boli  pripravení. 
A DM mi s vážnou tvárou povedal :
„Urob nejaké základné zásoby potravín tak, aby nám vystačili povedzme na mesiac. Urob si zásobu liekov tak, aby si ich mala aspoň na tri mesiace. Kúpime nejakú vodu a kúpime bandasku na benzín. A kúpime aj takú nepriepustnú igelitovú vložku do vane, a keď bude treba rýchle napustíme vodu do vani aby sme mali zásobu.“
Vôbec neviem, či si robil zo mňa srandu, ale urobila som ako kázal.
Mala som chvíľu problém zistiť , ako sa povie po nemecky  „nepriepustná igelitová vložka do vani, na zachytenie zásoby vody“, ale našla som a i kúpila.
Aj som si lieky naškrečkovala.
Pravda je taká, že za tie roky som úplne zabudla, kde som odložila tú vec do vani. Kým by som ju našla, tak by bolo po tečúcej vode. Určite som ju odložila na nejaké,  úplne logické miesto a tam je jej dobre.
Z naškrečkovaných liekov som odoberala, keď sa mi nechcelo chodiť pre obnovenie receptu, ale tak tie v zásade stále mám, pretože dostávam predpisy na tri mesiace.
Pitná voda je stále v pivnici. Päťročná síce, ale tej sa hádam nič nestane.
No a potraviny.
Tak čo by ste nakúpili, aby to vydržalo. Ja som išla hlavne po mäsových konzervách. 
No aspoň 15 som kúpila, takých tých veľkých, pol kilových. A aj som si normálne predstavovala, že ako ich budeme jesť, keď nebude voda, elektrika , plyn a po uliciach sa budú preháňať šialený Mad Maxovia.
Odložila som ich do najzadnejšieho kúta v špajzičke, naukladala na seba a tešil ma pohľad na ne a hrialo vedomie, ako som pripravila svoju rodinu na apokalypsu.
Ako sme stále v Mníchove a nemôžeme cestovať , tak sa nám stále zapratávajú priestory v kuchyni, pretože len dokupujem a dokupujem.
A ten roh zaprataný polkilovými konzervami som začala nutne potrebovať na niečo iné, aktuálnejšie. Napríklad nemala som kde popchať fľaše s alkoholom, ktoré budú vraj skvelé ako výmenný artikel v apokalyptickom období. To hovorilo v tom seriály.  Som zvedavá, kto by vymenil tri konzervy za fľašu vaječného koňaku, ale no dobre..
A tak som započala revíziu.
Takže najprv som okamžite vyhodila tie, ktoré boli po záruke viac ako dva roky.
Čo boli po záruke rok, som nechala na zhodnotenie DM.
A tie čo boli po záruke len niekoľko mesiacov, tak tie som vyložila, aby som ich minula.
Nebála som sa, žeby s nimi niečo bolo.
Z mojej zásoby na apokalypsu ostali 2 konzervy.
A tým pominie záruka v priebehu tohto roku. Takže aj tie som už vyložila na míňanie.
Tak Vám poviem.
Ak dnes nastane skaza sveta biblických rozmerov, nemáme konzervy, sme nepripravený a ja som zlyhala ako strážkyňa kozuba.
Otvorili sme tú konzervu, čo bola po záruke rok.
No úplne normálna bola. Nádherne voňala a krásnu farbu mala tá hruda mäsa v nej.
Bolo  to bravčové zaliate v bravčovej masti. Ešte aj tá masť voňala.
A tak som sa podujala urobiť špagety v mäsovej omáčke z rok prejdenej konzervy. 
Robievame túto omáčku z lunchmeatu, teda DM ju robieval, on ma na ňu naviedol.
Pred revolúciou  sme u nás doma špagety s omáčkou nepoznali. Ja neviem, či sa to varievalo, pretože ja si to vážne nepamätám.
Ešte ako mladí nájomníci v našom novom paneláku, sme sa často, susedia, medzi sebou navštevovali. Mali sme všetci malé detičky a tie sa spolu hrali a my sme mali svätý pokoj na besiedku.
A raz som bola u susedovcov Serváčkovcov, kde sme rozoberali, ako sa asi robí taká omáčka na špagety.
Alenka chcela udusiť normálne mäso, ktoré nakrája na menšie kúsky. Jej manžel Igorko oponoval, že to musí byť mleté mäso, že ako by tie kocky mäsa v šťave na tom držali.
Ja som vôbec nemala predstavu a len tak odboku som povedala, že čo keby sa rozvarila paštika nejako, aby z nej vznikla omáčka.
Normálne sme o tom aj zauvažovali.
To je jedna taká moja spomienka na špagety.
Druhá spomienka je taká, že vo vedľajšom paneláku bývala rodina môjho bratranca. 
Aj s nimi sme hocikedy besedovali.
A raz keď som k nim prišla, tak Mica mi vraví, že si ide urobiť špagety, že jej prišli nesmierne na chuť.
A uvarila špagety, dala do nich kocku taveného syra Unikát, rozmiešala, aby sa rozpustil a zamiešala ešte kečup.
Normálne som si to robievala roky takto, lebo mi to zachutilo.
Jediné talianske jedlo kedy som vtedy poznala bola „milánska polievka“ , čo bola obyčajná paradajková, do ktorej bol nastrúhaný nejaký eidam, a ten tam bol v tanieri usadený v jednej hrude,  na dne taniera a dal sa zjesť jedine,  keď sme tú polievku lyžicou vyjedli a na dne taniera sme ten syr lyžicou pokrájali.
Pizzerie, internet, zahraničné dovolenky neexistovali. 
Bože keď si na to spomeniem.
Takže sa dohodneme, aby pravoverní milovníci talianskej kuchyne neupadli do kómy, toto vážne vážne vážne nie sú talianske špagety.
A ak ich odmietate a priori, moja škoda to nebude.





 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na dve až tri porcie omáčky budeme potrebovať :

Polkilová mäsová konzerva vo vlastnej šťave v čo najväčšej kvalite
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
bobkový list
2 polievkové lyžice oleja
2 papriky
2 zdravé stopky rapíkatého zeleru
100 ml pasírovaných, alebo drvených paradajok 
(môžeme nahradiť plnou lyžičkou paradajkového pretlaku)
tvrdý syr na strúhanie
nasekaná petržlenová vňať


Postup

Do hlbokého kastróla dáme rozohriať olej , pridáme bobkový list, na veľmi malé kúsky nasekanú  očistenú cibuľu a rozdrvené tri cesnakové strúčiky.
Pokiaľ sa nám na miernom plameni dusí základ, vezmeme konzervu.
Ja otvorím aj vrchné aj spodné viečko , tak sa mi mäso najlepšie vyberá.
Očistíme ho od tuku a šťavy a tú preložíme do hrnca, kde sa dusí základ.
Mäso nakrájame na malé kocky a položíme na základ.
Premiešame a necháme dusiť.

 

Hneď potom,  očistíme a umyjeme papriky a zelerové stopky. 
Papriku nakrájame na menšie pásiky a zeler na polmesiačiky.
Pridáme do hrnca a premiešame.
V tejto fáze som videla, že som mala konzervu, ktorá sa volala „bravčové mäso v masti“
Tej masti bolo toľko, že som ju musela zliať. 

Nechala som ju znovu stuhnúť a na druhý deň mal Dobrý Manžel hody, keď si ju natrel na chleby . Nakrájala som mu na to veľa cibule, nebolo treba ani opaprikovať a  okoreniť, pretože bola plná chutí z toho, ako som v nej všetko dusila. Tak pribudol DM ďalší klinec do rakvy jeho koronárneho systému.
Pridala som zeleninu.
Ten stopkatý zeler nikdy nevynechávam. On má takú chrumkavú konzistenciu a dáva tomu ohromne dobrý pocit pri jedení. O chuti ani nehovorím.


Priliala som pasírované paradajky. Mala som asi 100 ml a stačilo.
S tekutinou opatrne, pretože nechceme mať z toho polievku, alebo prílohovú omáčku.
Miesto pasírovaných, môžete dať aj čerstvé paradajky. V tom prípade ich dajte zarovno z mäsom a radím ich pred tým obieliť. 
Necháme na jednu bublinku prevrieť a hneď vypíname.
Nakoniec prelistujeme strúčik cesnaku. Všetko trvá maximálne 15 minút.


Ja podávam tak, že uvarené špagety dávam priamo do omáčky, vymiešam a rovno podávam. 
Až na tanieri nastrúham syr a posypem bylinkami.
Špagety dávam priamo do omáčky len v prípade, že sa idú rovno jesť a hneď sa aj všetky zjedia.
Tak.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.