Cestoviny na spôsob all’Amatriciana

 

Znovu také jedlo, ktoré bude hotové, kým sa dovaria cestoviny.
Dlho predlho som sa hrabala v diskusiách pod receptami na túto omáčku.
A viete čo? Slová nesmrteľnej slečny Marplovej o tom, že „ľudská povaha, je všade na svete rovnaká“, musím povedať, že sú vskutku, ale vskutku pravdou, pravdúcou.
Ja som si myslela, že také jalové a plamenné diskusie, sa diali iba pod receptami na topreceptoch, alebo varechy.  A ono nie.
A keď si spomeniem, aké sme boli všetky akurátne kuchárky a keby sme dali do nejakého jedla bujónovú kocku, tak ten desaťlitrový hrniec jedla môžem rovno vyliať, lebo by som do rána umrela a naviac to jedlo je nechutné a ble ble ble a vypadajú nám po ňom všetky vlasy, zuby a narastie nám na chrbte hrb.
A hranie sa na slovíčka, to bola tiež fajnota.  TOTO nie je sviečková na smotane, TOTO je hovädzie na divoko.  Rozdiel spočíval v tom, že v jednom boli štyri guličky borievok naviac.
Jeda moja a tie česko-slovenské hádky o akurátnosť buď slovenského, alebo českého národného jedla. To človek nadobudne pocit, že halušky dokáže uvariť jedine Slovák a guláš s knedľou jedine Čech.
Čo Vám budem hovoriť, nemyslite si, že ja som sa takýchto flame war nezúčastňovala.
Ojooooj,  nieže nie.
Chvalabohu človek sa časom posunie ďalej, akurát je dôležité aby sa neposunul do niečoho horšieho, ale stále do lepšieho. Je pravda, že kedysi som hádam bez bujónu ani nenavarila, ale je to asi len vec zvyku. Ako som pred neviem…možno 15 rokmi naposledy použila bujón v nejakej podobe, tak odvtedy používam len vodu. Možno na rukách jednej ruky by som vedela zrátať, žeby som ho použila odvtedy.  Ale zase sa už  vôbec nepozastavujem nad niekým, čo ho používa. Je to jeho vec. Naviac, takto boli naučené variť hlavne naše mamky, generácia čo už ide po mne, napríklad moja dcéra, tak oni si už od tých bujónov nejako odvykli. Nech je Pohlreich aký chce, ale osvetu urobil skvelú.
A vrátim sa k tomu receptu.
A takto sa vedia zhádať a trieskať do stola aj v Taliansku, aj v Amerike a Bože odpusť, aj na Britských ostrovoch. Ale musím hneď doplniť, že hádku začínali vždy Taliani, pretože oni si predsa nenechajú przniť svoj recept. Alebo sa hádali takí, čo mali otca koňa brata syna, a ten mal za švagrinú tretiu adoptovanú dcéru,  štvrtého vikomta z Lombardie a táto bola vydatá za jeho susedy syna a ten mal pestúnku, čo jedávala taliansky chlieb.  A preto vie veľmi dobre, ako sa toto jedlo má variť.
Ale niektoré argumenty som uznala.
Napríklad. Veľké námietky boli proti používaniu chilli papričiek a na veľa na veľa pripustili , sladkú chilli papričku, ale len možno dva tri krúžky. na zvýraznenie chuti, V žiadnom prípade nemajú byť pálivé. Odôvodnili to tým, že toto je all Amatriciana  a pálivá omáčka sa volá Arrabiata a podáva sa s penne.
A keď sa zamyslíme, tak to dáva dokonalý zmysel. To je ako keď sa klasické halušky podávajú so syrokrémom . Fajn jedlo isteže. Ale pochybujem, že to niekedy jedli naši predkovia. Niekto kto je slabšej povahy, by to nevedel možno vôbec predýchať.
Alebo normálne múčne halušky, čo sa robia k perkeltu, alebo paprikášu. Tak tieto by sme posypali bryndzou, omastili škvarkami a nazvali ich furmanské halušky. Blbé nie? A tak sa asi zdá smiešne Talianom keď natrepeme do omáčky Amatriciana  celú pálivú papričku a uvaríme si k tomu farfalle.
Dobre, tak som vylúčila teda pálivé papričky.
Čo bolo horšie, nevedeli sa dohodnúť na cibuli a cesnaku. Pretože cibuľa a cesnak sa dáva v strednej časti Talianska, inde ani  nie. Ach Bože, to sa išli tí Taliani samotní medzi sebou uštekať.
Ja som sa rozhodla že nedám  ani ani.
Niekto fŕkal bielym vínom, niekto nefŕkal.  A peklo veľké okolo toho. Ja som išla tou cestou, že to čo spôsobilo nejakú diskusiu som vylúčila
Takže u mňa bez bieleho vína. Ale zase ak budem mať nabudúce nejaké po ruke, tak frknem. čo žeby nie.
Táto omáčka sa podáva sa cestovinou bucatini. Bucatini sú o trošku hrubšie ako špagety a majú v sebe otvor. Ale nie sú to makaróny. Bucatini majú ten otvor akoby prepichnutý dlhou ihlou. A makaróny ho majú omnoho väčší.
V Mníchove dostanem hocijaké cestoviny, ale ja neviem, či nemám na bucatini šťastie, alebo čo. A tak som pristúpila k tomu, že som ich nahradila cestovinou maccheroncini.
No a podľa mňa najzávažnejší prečin, ktorý urobím voči tomuto tradičnému talianskemu receptu je ten, že nepoužijem syr Pecorino, ale Grana Padano.
Pecorino je ovčí syr a vadí mi strašne jeho chuť, nemôžem ju, skrátka nemôžem. Tak som dala moju obľúbenú kravskú Granu.
Prečo píšem o tých rozdieloch. Ak mi niekto v duchu starých Topreceptov, alebo Varechy príde sem napísať TOTO nie je all Amatriciana, Tak mu odpíšem : Nie je, no a čo. Keď sa nevedia na jeho najpravejšom recepte dohodnúť sami Taliani, tak sa jedna Slovenka kvôli tomu nezblázni.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Omáčka na tri až štyri porcie

3 polievkové lyžice olej
200 gramov údená dobre prerastená slanina
800 gramov konzervované krájané paradajky
1 polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička mletá údená paprika
1 čajová lyžička sušený práškový cesnak
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
sekaná petržlenová vniatka

Na dokončenie :
cestoviny buccatini (ja som dala maccheroncini)
tvrdý strúhaný syr pecorino (ja som dala grana padano)

 

Postup

Ak máte čerstvé domáce paradajky, tak ich najprv ošúpeme (ponoríme do vriacej vody na pár minút a následne ochladíme v studenej vode a pohodlne stiahneme šupku).
Olúpané paradajky prekrojíme, odstránime mokrý stred a hmotu nakrájame na kocky.
Ja čerstvé domáce paradajky nemám a tak používam tie konzervované
Slaninu pokrájame na hranolčeky.
Slanina by mala byť údená a dobre prerastená.  Vyhovovala by aj povedzme oravská, ale tá je len zaúdená na povrchu a necítiť to.  Asi je aj varená vo vode, pretože dosť prská. Skrátka lepšia by bola klasická údená , dobre mäsitá.  Ak použijeme tú oravskú, dala som do rozpisu aj údenú mletú papriku, aby to dostalo aspoň akú takú údenú vôňu a chuť.
Dáme variť cestoviny podľa návodu na obale.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vhodíme naň kocky údenej slaniny. Nevyškvaríme ju, necháme ju len jemne zozlatavieť.
Dierkovanou podberačkou ju vyberieme a dáme bokom.
Na výpek dáme krájané paradajky, osolíme , okoreníme a necháme redukovať nejakých päť minút.
Pridáme slaninu, nasekanú petržlenovú vniatku, sušené talianske bylinky a údenú mletú papriku.
Premiešame, dochutíme ak treba. Ja som pridala lyžicu cukru.
Vmiešame uvarené a odkvapkané cestoviny.
Nakoniec hojne posypeme strúhaným syrom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.