Keď sme boli s mojim bratom deti, tak sme nenormálne veľa čítali. Rodičia vôbec. Pokiaľ si pamätám, tak moja mamička prečítala za svoj život možno 3 knihy. Viem, že keď bola na liečení v Rajeckých Teplicich, ako mladá žena, tak tam mala knihu Gričská čarodejnica a tú aj čítala. Možno potom čítala aj jej pokračovanie. Bola som dieťa , takže som to nesledovala. Viem, že tatík mal rozčítanú Večnú Ambru a nedovolil mi ju zobrať do ruky. Tak som ju čítala potajomky. Ako 12 ročné dieťa som nevedela pochopiť, prečo ju mám s bratom zakázanú. Tatíka som potom zasledovala a zistila som, že ten čítaval.
Môj krstný otec, pracoval v tlačiarňach a nosieval mu knihy rôznych žánrov a tie sme všetky poctivo všetci traja prečítali. Mamička nie.
Takto som ako 13 ročná, čítala Hečkovu Drevenú dedinu 🙂 napríklad.
Tatíkovi som ešte pred 5 rokmi priniesla celú sadu detektívok a tie prečítal. Aj brat mu nosil knihy na čítanie.
Už asi tri roky nečíta. Starecká demencia mu to nedovolí. Milujem ho.
V Selciach sme mali dedinskú knižnicu. Keď ju otvorili, tak sme s bratom boli jej najvernejší klienti.
Keď sa ma pýtali, čím chcem byť, tak som vždy hovorila, že chcem byť knihovníčkou. Pani Koctúrovej, našej knihovníčke som nesmierne závidela. Vždy keď som tam prišla, tak mala rozčítanú nejakú knihu.
Vôbec netuším, čo je s pani Koctúrovou a netuším, či nejaká knižnica v Selciach existuje.
Si pamätám, že keď som mala 13 rokov, bola som v pionierskom tábore v Mladých Bukoch pod Snežkou, tak som tam mala knihu Šakal od Forsytha. Vedúci pionierskeho tábora, taký bruchatý plešatý pán, raz videl ako si ju čítam pri kúpalisku a skoro odpadol. A veru si ju odo mňa aj požičal.
Moje úplne prvé detektívky boli tie o Troch pátračoch, vystupovala tam aj postava Alfréda Hitchcocka, ale on ich nepísal, písal tie príbehy niekto iný. Tým pádom som samozrejme skočila okamžite po knihách Strašidlá najstrašnejšie, Strašidlá na dobrú noc a Strašidlá, ktoré mám rád.
Stále píšem o dobe, keď som mala okolo 13 rokov, naši pravdepodobne netušili , že to čítam a tak som sa potom v noci hrozne bála.
Medzi prvé „veľké detektívky“, ktoré som začala čítať, boli Príbehy Sudcu Ti. Ako prvá bola poviedka „Tajomstvo lakovaného paravánu“ , to si pamätám tak jasne , ako by to bolo teraz.
Sudcu Ti som milovala a aj jeho príbehy. Autor Robert van Gulik bol Holanďan a bol odborník na starovekú Čínu.
V príbehu opisoval aj ako sa tam obliekajú, čo tam jedia, aký mali orientálni predkovia život, a tak.
Ako dievča som bola z toho, ako ináč, zmätená.
Chudobní ľudia, tam pracovali za misku ryže a misku nakladanej zeleniny.
Moja predstava bola taká, že im dali do malej mištičky suchú ryžu a k tomu v kompótovej mištičke dostali , neviem čo. Vôbec som netušila čo je to nakladaná zelenina. Moja predstava bola taká, že kyslé uhorky to asi budú. Takže tí chudáci, dostali na konci dňa svoje jediné jedlo a to suchú ryžu a kyslú uhorku. A keď boli veľmi dobrí, tak aj solenú rybu. Čo je solená ryba? Myslela som, že niečo nepredstaviteľne slané a hnusné.
A keď chodil Sudca Ti na inšpekciu po kadejakých chrámoch a prefektúrach,
tak tam dostával jesť také čudné veci, ako napríklad rybie koláčiky.
Jediné koláčiky, ktoré som poznala , boli tie sladké, čo pekávala moja mamička, napríklad.
Raz som nevedela pochopiť, ako je to myslené , tie rybie koláčiky.
Ryba na sladko?
Rozumiete, príbeh vraha a obete som chápala, ale nechápala som čo sú to rybie koláčiky.
Neviem kedy som prišla na to, že sú to rybie fašírky. Alebo rybacie karbonátky?
Aký je rozdiel medzi fašírkami a karbonátkami!!!!!
Človeče to sú starosti. V tejto hroznej dobe.
No a na záver: veľa šťastia Ukrajine a jej ľuďom. V tento deň zvlášť ukrajinským ženám, matkám a dcéram.
Suroviny:
Na 12 kúskov , čo sú asi 4 porcie budeme potrebovať :
700 g biele rybie filé, ja používam to v kockách
1 vajce
6 cm dlhý kúsok čerstvého ďumbiera
3 veľké cesnakové strúčiky
1 červená dlhá chilli paprička
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
veľká kytička čerstvá koriandrová vňať
1 čajová lyžička hnedého cukru
1 polievková lyžica rybacej omáčky (ak nemáte, tak svetlú sójovú)
1 limetka
1 malá čajová lyžička soľ
hladká múka na poprášenie
olej
Postup
Rybie filé necháme úplne rozmraziť.
Ďumbier pomocou hrany lyžičky ošúpeme, cibuľke odstránime poškodené listy, cesnak ošúpeme.
Ďumbier nasekáme
Cesnak nasekáme.
Umytú chilli papričku a jarnú cibuľku nakrájame na prúžky.
Koriandrovú vňať umyjeme a potrháme.
Rozmrazené kocky rybieho filé v ruke vyžmýkame. Kocky sa nám pochopiteľne rozpadnú.
Z limety nastrúhame na malej slzičke, zelenú kôru a šťavu vytlačíme.
Do mixéra, alebo robota, vložíme rozbité vajce a všetky suroviny, okrem múky a oleja.
Zmixujeme do pasty.
Rukami vytvoríme 12 fašírok.
Z každej strany ich poprášime múkou.
Ideme opekať.
Na panvici rozohrejeme 3 polievkové lyžice oleja.
Fašírky nech sa nekúpu v oleji, radšej podľa potreby , olej po lyžiciach, pridávajte postupne.
Fašírky podľa pôvodného receptu, bolo treba opekať z každej strany po dve minúty.
Po troch minútach na každej strane vyzerali takto.
To sa mi nepáčilo, takže som ich ešte podopekala, podľa vizuálnej kontroly, aby boli chrumkavé. Neviem či som pridala minútu, alebo dve na každú stranu.
Podávala som ich s ryžou a touto omáčkou.
Dobrý Manžel sa išiel za týmto jedlom umlátiť.